Súdny proces by mohol byť prinajlepšom o rok, píše Le Monde. Francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová v utorok (1. 4.) podala odvolanie proti rozsudku súdu v Paríži, ktorý jej v pondelok s okamžitou platnosťou na päť rokov zakázal uchádzať sa o volenú funkciu. Podľa spravodajského webu BFM to počas zasadnutia francúzskeho parlamentu – Národného zhromaždenia – oznámila poslankyňa Le Penovej strany Národné združenie Laure Lavalettová.

 Le Monde podotkol, že vzhľadom na obvyklé prieťahy v justícii by sa odvolací súdny proces mohol uskutočniť prinajlepšom o rok – na jar 2026. Denník však súčasne uviedol, že rozhodnutie sudcov nemožno očakávať skôr ako na jeseň 2026 – pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, v ktorých Le Penová chcela kandidovať.

Francúzsky minister spravodlivosti Gérald Darmanin v utorok na pôde parlamentu vyhlásil, že on osobne dúfa, že odvolací proces s Le Penovou sa uskutoční v čo „najrozumnejšom“ časovom rámci.

 Marine Le Penová bola v pondelok súdom v Paríži uznaná za vinnú zo sprenevery verejných financií. Bola odsúdená na štyri roky odňatia slobody – do väzenia však nejde: počas dvoch rokov bude jej trest podmienečný, ďalšie dva roky má mať elektronický náramok. Súd jej zároveň nariadil zaplatiť pokutu 100 000 eur a dal jej päťročný zákaz kandidovať do volenej funkcie.

Bývalí a súčasní členovia vedenia strany Národný front (FN – teraz Národné združenie – RN) vrátane Mariny Le Penovej boli uznaní vinnými z toho, že v rokoch 2004 – 2016 vytvorili „systém sprenevery“ peňazí vyplatených Európskou úniou a určených na platy asistentov europoslancov zvolených za FN. Le Penovej tím však z týchto peňazí financoval stranícke politické aktivity. Európsky parlament odhaduje, že mu takto vznikla škoda vo výške takmer sedem miliónov eur, napísal Le Monde.

Hoci si Le Penová ponecháva mandát poslankyne za obvod Pas-de-Calais, až do budúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nebude môcť kandidovať v žiadnych voľbách počas obdobia piatich rokov: zákaz zahŕňa prezidentské voľby v roku 2027 i nasledujúce parlamentné voľby./aktuality.sk

X X X

 Čo sa môže Trumpova Amerika naučiť od Ruska, Turecka či Indie (názor Gideona Rachmana)

 Boj za demokraciu môže byť osamelý a nebezpečný. Komentár pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu. Gideon Rachman je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times

Americké inštitúcie ako National Endowment for Democracy sa už desaťročia snažia učiť svet o politických slobodách. Teraz by však aj samotní Američania potrebovali niekoľko rád. Analytici z Turecka či z Ruska videli, ako sa v ich krajinách etablovala vláda silných vodcov, a vidia, že podobné modely sa prejavujú aj v Amerike Donalda Trumpa.

Alexander Gabujev z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu hovorí, že „rozhovory, ktoré teraz počujem medzi americkými liberálmi, mi pripomínajú intelektuálov v Moskve tesne po nástupe Putina k moci. Je tam rovnaký pocit zmätku a hlbokého znepokojenia.“

Gabuev radí, že Američania, ktorí chcú brániť demokraciu a právny štát, musia konať rýchlo. Každé neoprávnené zadržanie alebo ignorovanie súdneho rozhodnutia je „pokusným balónikom“. Bez účinného odporu zájdu budúci autoritári ďalej a rýchlejšie.

Trumpove pokusné balóny

Biely dom prezieravo začal tým, že sa najprv zameral na nepopulárne skupiny a osoby bez občianstva – išiel po údajných členoch venezuelských gangov alebo zahraničných študentských aktivistoch. Nezákonné deportácie sú však presne tým „pokusným balónom“, pred ktorými Gabuev varuje. Ak sa im nebude brániť, Trump pravdepodobne prejde na nové ciele.

Turecká novinárka Aslı Aydıntaşbaşová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Brookings Institution vo Washingtone, hovorí, že si uvedomuje, že americkí liberáli pod neustálym tlakom „sa chcú zahĺbiť do seba“, ale myslí si, že by to bola chyba. Ako nedávno napísala: „Tanec, cestovanie, meditácia, knižné kluby – to všetko je v poriadku.“ Ale nakoniec „nič nie je zmysluplnejšie ako byť súčasťou boja za demokraciu.“

 Tento boj je často ťažký a desivý. Indický akademik Pratap Bhanu Mehta poukazuje na to, že režim, ktorý sa usiluje oslabiť demokraciu, sa snaží „vytvoriť všadeprítomný pocit strachu“. Keď sa ľudia začnú báť, že prídu o prácu, finančné prostriedky alebo slobodu, pravdepodobne sa vyberú cestou najmenšieho odporu a sklonia hlavu.

Husajn Ibiš z Inštitútu arabských štátov Perzského zálivu vo Washingtone konštatuje, že už teraz „sa strach kaskádovito šíri americkou spoločnosťou, pretože korporácie, univerzity, právnické firmy, mediálne skupiny a ďalšie subjekty sa snažia prispôsobiť sa [Trumpovmu] svetonázoru, postojom a dokonca aj jazyku, ktorý preferuje“.

 Vychádzajúc zo skúseností z Indie Naréndru Módího Mehta píše, že v atmosfére strachu „sa nezávislé inštitúcie nenápadne začínajú prispôsobovať. Časom aj tí najlepší profesionáli vidia viac nevýhod v tom, že sa vzoprú, ako výhod v tom, že zaujmú stanovisko“. Každá osoba alebo korporácia, ktorá koná samostatne, riskuje že sa stane „exemplárnym terčom“.

„Konať spoločne je skutočne ťažké.“ Je to však aj veľmi dôležité. Keď sa advokátske kancelárie ako Paul Weiss alebo Skadden Arps stanú terčom Trumpovho útoku a radšej si vládu kúpia, než aby sa bránili kolektívne, spôsobia, že Biely dom túto taktiku takmer nevyhnutne zopakuje. Tým oslabujú právny štát, od ktorého právnické firmy závisia.

Ekonomicky negramotní autokrati

Ďalším dôvodom nečinnosti jednotlivcov alebo firiem je nádej, že neschopnosť nového režimu môže spôsobiť, že sa rozpadne sám od seba. Je pravda, že mnohí silní vodcovia sú ekonomicky negramotní.

Presvedčenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že vyššie úrokové sadzby spôsobujú infláciu, prispelo k tomu, že sa ceny vymkli spod kontroly. Podpora tureckej opozície prudko vzrástla. Reagoval však zatknutím Ekrema İmamoğlua, starostu Istanbulu a hviezdy opozície.

 Jedným z ponaučení z Turecka je, že čím dlhšie je despota pri moci, tým ťažšie je bojovať proti nemu. Erdoğan riadi krajinu už viac ako 20 rokov, čo mu dáva dostatok príležitostí obmedziť médiá, súdnictvo a armádu.

Trump ešte nedosiahol tureckú úroveň kontroly nad americkými inštitúciami a môže byť pre neho ťažšie chrániť sa pred dôsledkami pokazenej ekonomiky. Americký prezident však postupuje pri upevňovaní svojej moci oveľa rýchlejšie ako Erdoğan.

Technokrati nemôžu bojovať za demokraciu

Stratégia Bieleho domu postupovať „náhubkovou rýchlosťou“ má výslovne za cieľ zasiať zmätok medzi jeho oponentov. Američania sa navyše nachádzajú na takom neznámom politickom teréne, že majú len málo skúseností, o ktoré by sa mohli oprieť.

Gabuev a Aydıntaşbaşová zdôrazňujú nevyhnutnosť rýchlych reakcií a solidarity s tými, ktorí sú terčom začínajúceho autoritárstva, no zároveň sa domnievajú, že príklad Ruska a Turecka podčiarkuje, že prodemokratické sily musia vytvárať široké koalície.

 Podľa Gabueva moskovskí intelektuáli príliš pomaly opúšťali svoju sociálnu bublinu a neskoro začali načúvať obavám ľudí v ruských provinčných mestách. Rovnaké scenáre sa odohrali v Turecku a Indii, kde sa liberálne elity v mestách stali terčom posmechu a útokov Erdogana a Módího.

Bolo ľahké vykresliť ich ako ľudí posadnutých vlastnými záujmami, a nie osudom bežných občanov. Keď Aydıntaşbaşová uvažuje o tom, ako turecká opozícia nakoniec získala dynamiku, poznamenáva, že „charizmatické vedenie je neodmysliteľnou podmienkou“. Opatrní technokrati a strojení politici nie sú ľudia, ktorí by mali viesť boj za demokraciu.

Poučenie pre establišment americkej Demokratickej strany je jasné. Politikov, ako sú Bernie Sanders a Alexandria Ocasio-Cortezová, môžu považovať za krajnú ľavicu americkej politiky. Ak sa však z nich stanú najcharizmatickejší lídri opozície voči Trumpovi, mali by ich prijať a posúvať dopredu, nie odmietnuť, aktuality.sk

X x x

 Aktivisti vyrazili proti Muskovi: Celosvetové protesty pred predajňami Tesla

 Aktivisti zorganizovali celosvetový protest proti Elonovi Muskovi, kritizujú jeho pôsobenie v úrade DOGE a vplyv na demokraciu.

Na výzvu aktivistov z organizácie Planet Over Profit sa v sobotu konal celosvetový deň odporu voči americkému miliardárovi Elonovi Muskovi. Pred predajňami elektromobilov Tesla po celých Spojených štátoch, ale aj na viacerých miestach v Európe, sa v sobotu zhromaždili stovky demonštrantov, informovala agentúra AP.

Demonštranti sa snažia eskalovať kampaň proti predajcom a vozidlám Tesla, pretože nesúhlasia s Muskovým konaním na poste šéfa novovytvoreného úradu pre efektívnosť štátnej správy (DOGE), kde získal prístup k citlivým údajom a zatvoril vládne agentúry, čím sa pokúša znížiť vládne výdavky. Väčšinu z odhadovaného Muskovho majetku vo výške 340 miliárd dolárov tvoria práve akcie, ktoré vlastní vo firme s elektrickými vozidlami – tú riadi aj naďalej, pričom zároveň pracuje pre prezidenta USA Donalda Trumpa, ozrejmila AP.

Kým predchádzajúce protesty proti Tesle boli izolované, sobota bola prvým pokusom o „obliehanie“ všetkých 277 autosalónov a servisných stredísk automobilky Tesla v USA – v nádeji, že takáto akcia si získa viac pozornosti od verejnosti.

Pred obchodom Tesla sa zišlo až do 1000 ľudí

Pred obchodom Tesla na newyorskom Manhattane sa v sobotu zišlo 500 až 1000 ľudí, ktorí požadovali Muskovo odstúpenie z postu šéfa DOGE. Demonštranti počas akcie deklarovali, že „odstavenie Muska zachráni životy a ochráni našu demokraciu“.

AP vo svojej správe citovala vyjadrenie 70-ročnej Amy Neifeldovej, ktorá prišla na demonštráciu prvýkrát od protestov proti vojne vo Vietname v 70. rokoch – podľa nej Elon Musk vedie Spojené štáty k „fašizmu“.

Iný účastník protestu, Hudson Fisher, uviedol, že „Trump je len úbohý viceprezident,“ lebo „opraty“ v skutočnosti drží Musk. „Má príliš veľa peňazí a moci. Má väčšiu moc ako vláda, bez bŕzd a protiváh. To je skutočné nebezpečenstvo,“ povedal.

 Spoločnosť Tesla tieto zhromaždenia nekomentovala. Americká vláda teraz považuje útoky na Teslu za „domáci terorizmus“.

Podobné demonštrácie ako v USA sa konali aj v Madride, Berlíne či Londýne, kde jeden z účastníkov objasnil, že prišiel, aby „protestoval proti systému, ktorý sa musí zmeniť. Jeden človek nemôže robiť svojvoľné rozhodnutia za našu krajinu“.

Po tom, ako sa Musk ocitol v Bielom dome, začal byť vnímaný ako kontroverzná a nenávidená postava. Jeho odporcovia sa mobilizujú nielen v Spojených štátoch, ale aj inde vo svete, pričom podpaľujú autá značky Tesla, ničia nabíjacie stanice a schádzajú sa na protestoch. Od návratu Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta klesla hodnota akcií spoločnosti Tesla o viac ako 40 percent, aktuality.sk

X X X

 Putin v Moskve prijal Dodika, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač

 Putin označil stretnutie s Dodikom za šťastné, hoci na politika je vydaný zatykač za porušenie ústavy Bosny a Hercegoviny.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v Kremli prijal vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s obvineniami z porušenia ústavy Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra TASS, píše TASR.

Kremeľ zverejnil zábery, na ktorých si Putin s Dodikom podáva ruku a hovorí, že je „veľmi šťastný“, že ho vidí v ruskom hlavnom meste, napísala agentúra AFP. Prezident Republiky srbskej (RS) informáciu o tom, že sa nachádza v Moskve, zverejnil v pondelok neskoro večer.

Súd v Bosne a Hercegovine minulý týždeň vydal na Dodika aj na predsedu parlamentu Republiky srbskej (RS) Nenada Stevandiča medzinárodný zatykač. Záležitosť je momentálne v kompetencii Interpolu.

Dodika v marci odsúdili na rok väzenia a uložili mu šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.

Bosnianska pohraničná stráž začala minulý týždeň vyšetrovať zákonnosť odchodu Dodika do susedného Srbska napriek zatykaču za to, že sa odmietol dostaviť na výsluch. Dodik v pondelok 24. marca vycestoval do Belehradu na spomienkové podujatie pri príležitosti výročia bombardovania srbského hlavného mesta letectvom NATO, ktoré v roku 1999 ukončilo vojnu v Kosove. Na podujatí sa zúčastnil spoločne so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. Potom odcestoval do Izraela. Všetky cesty podnikol napriek zatykaču.

Bosna a Hercegovina je federatívny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom, aktuality.sk

X X X

 Rádio Slobodná Európa začalo posielať zamestnancov pražskej centrály na neplatenú dovolenku

Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL) začalo dnes zamestnancov pražskej centrály posielať na neplatenú dovolenku, ktorú si vynútil fakt, že stále nedostalo Kongresom vyčlenené prostriedky na apríl. RFE / RL o tom informovalo ČTK v tlačovej správe. Administratíva Donalda Trumpa chce financovanie RFE/ RL ukončiť, rozhlasová stanica sa proti tomu bráni súdne.

Sídlo Rádia Slobodná Európa (Radio Free Europe/Radio Liberty) v Prahe, kam sa stanica presťahovala v roku 1995 z pôvodného pôsobiska v Mníchove.

„Naši zamestnanci a ich rodiny teraz nesú následky, zatiaľ čo RFE / RL naďalej čaká, kým USAGM poskytne Kongresom schválené finančné prostriedky,“ uviedol vo vyhlásení šéf RFE / RL Stephen Capus, ktorý tak narážal na Agentúru Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), cez ktorú peniaze rozhlasovej stanici za bežných okolností prúdia.

USAGM minulý týždeň v stredu stanicu informovala, že na základe rozhodnutia súdu ruší svoje predchádzajúce rozhodnutie o konci financovania, a dohoda o grante na tento fiškálny rok tak opäť platí. Žiadne Kongresom vyčlenené peniaze ale odvtedy rozhlasovú stanicu neprišli, upozornila RFE / RL.

V pondelok sa preto stanica opätovne obrátila na súd vo Washingtone so žiadosťou o predbežné opatrenie, aby tak zabezpečilo poslanie peňazí na zvyšok fiškálneho roka.

Práve súd vo Washingtone už minulý týždeň predbežným opatrením pozastavil snahu americkej administratívy ukončiť financovanie Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda. Vo svojom rozhodnutí postup USAGM označil za svojvoľný.

Americký Kongres na financovanie stanice do konca septembra tohto roka vyčlenil zhruba 77 miliónov dolárov. Americkí zákonodarcovia svoje rozhodnutie nezrušili, a tak snahy o ukončenie financovania RFE / RL vychádzajú z exekutívnych príkazov Trumpa. Tento postup ale podľa rozhlasovej stanice nie je možný, pretože by o takomto kroku musel rozhodnúť Kongres.

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda sa na svojom webe označuje za súkromnú, nezávislú a medzinárodnú spravodajskú organizáciu, ktorej programy každý týždeň sleduje takmer 50 miliónov ľudí v 23 krajinách vrátane Ruska, Ukrajiny, Iránu, Afganistanu či Pakistanu.

Česko sa teraz snaží zabezpečiť prípadnú ďalšiu prevádzku stanice s pomocou niektorých krajín Európskej únie, českí ministri túto otázku opakovane spomínajú pri rokovaniach s kolegami v Bruseli./agentury/

 X X X

Banky obmedzili limit na výber z bankomatu. Z niektorých si vyššiu hotovosť nevyberiete. Koho sa to týka?

Banky na Slovensku postupne upravujú podmienky pre výber hotovosti z bankomatov. Zatiaľ čo niektoré banky nastavili limity na výšku výberu, iné ponechávajú voľnú ruku klientom. Aké sú aktuálne pravidlá pre jednotlivé banky?

 Postupné zavádzanie limitov na výbery hotovosti naznačuje trend smerujúci k väčšej bezhotovostnej ekonomike. Zároveň banky chránia svoje hotovostné rezervy a znižujú riziko zneužitia bankomatov. Pre klientov to znamená nutnosť venovať pozornosť podmienkam jednotlivých bank, aby sa vyhli zbytočným poplatkom alebo obmedzeniam pri výbere hotovosti. Obmedzenie výberov platí, ak nie ste klientom banky, z ktorej bankomatu vyberáte peniaze.

Slovenská sporiteľňa

Najväčší bankový dom na Slovensku nastavil maximálny limit na jednu transakciu vo výške 200 eur, tá sa však netýka klientov banky. Tí majú neobmedzenú výšku vyberanej sumy. Počet výberov nie je obmedzený, takže neklienti si môžu hotovosť vyberať opakovane.

ČSOB

ČSOB zaviedla obmedzenie pre klientov iných bank na úrovni 200 eur na jeden výber.

365.bank/Poštová banka

Podobné pravidlá ako ČSOB uplatňuje aj 365.bank, resp. Poštová banka, kde si klienti konkurencie môžu vybrať maximálne 200 eur na jednu transakciu.

UniCredit Bank

UniCredit Bank limituje počet bankoviek na jeden výber na 40 kusov. Konkrétnu maximálnu sumu banka neuviedla, no obmedzenie platí rovnako pre vlastných klientov aj pre klientov iných bank.

Fio banka

Fio banka patrí k najmenej obmedzujúcim bankám, pretože jej bankomaty umožňujú výber až do výšky 8 000 eur na jednu transakciu.

Prima banka

V praxi by sa mal uplatňovať limit 300 eur na jeden výber.

mBank

Digitálna banka mBank vlastné bankomaty neprevádzkuje a ponúka klientom možnosť vyberať hotovosť z ktoréhokoľvek bankomatu na Slovensku. Ak si klient vyberie aspoň 70 eur, výber je zadarmo. Pri sume nižšej ako 70 eur sa uplatňuje poplatok 1,30 eura. Držitelia tzv. Zlatej mKarty majú výbery zdarma bez ohľadu na sumu. „Stačí si zapamätať ‚pravidlo 70‘ a klient si môže vyberať hotovosť kdekoľvek a zadarmo,“ vysvetlil Daniel Marčan, produktový špecialista mBank.

Tatra banka

„Tatra banka nemá na svojich bankomatoch nastavený limit pre výber hotovosti pre klientov iných bánk. Výbery hotovosti sú riadené limitmi vydavateľských bánk a technickými limitmi zariadenia,“ hovorí Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky.

VÚB banka

Klienti iných bánk môžu z bankomatov VÚB vybrať maximálnu sumu 200€ na jeden výber. Počet výberov nie je limitovaný VÚB bankou, vysvetľuje pre Pravdu Dominik Miša PR manažér VÚB Banky. Ďalej dodáva, že poplatky za výber z bankomatu inej banky závisia od banky, ktorá platobnú kartu vydala. Klienti si musia výšku poplatkov zistiť individuálne, podľa toho ako ich má nastavené ich banka.

Klienti môžu výbery z bankomatu realizovať opakovane, a to až do výšky denného/mesačného limitu, ktorý majú individuálne ku karte v súvislosti s výbermi hotovosti nastavený. Každý výber je spoplatnený podľa platného cenníka banky, ktorá kartu vydala. VÚB banka neprenáša na klientov iných slovenských bánk žiadne poplatky za výber hotovosti z ATM VÚB.

„VÚB banka zavedením tohto limitu len reagovala na situáciu na slovenskom trhu, kde väčšina bánk takýto limit už nastavený mala, pričom VUB bola jednou z posledných, ktorá tak urobila,“ dodáva Miša./agentury/

X X X

 Zle spravoval župný majetok, súd uznal Miroslava Suju z Republiky vinným, on za tým vidí politiku

 Trestný rozkaz zatiaľ nie je právoplatný. Podpredseda Republiky tvrdí, že ide o vymyslenú kauzu a chce to dokázať aj pred súdom.

BANSKÁ BYSTRICA: Okresný súd v Banskej Bystrici trestným rozkazom z 24. marca uznal vinným Miroslava Suju a Ivanu Slivkovú (obaja z Republiky) z pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Suju obvinili policajti z Národnej kriminálnej agentúry ešte v máji 2022. Podľa vyšetrovateľa spolu s ďalšou členkou predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest zle spravovali majetok župnej akciovky. Išlo o problematický predaj staršej prebytočnej techniky v čase, keď bol banskobystrickým županom Marian Kotleba (ĽS NS).

Chcú trvať na riadnom pojednávaní

Súd obom uložil peňažný trest tritisíc eur, v prípade, že by došlo k úmyselnému zmareniu jeho výkonu, určil náhradný trest odňatia slobody šesťdesiat dní. Obaja by mali tiež „spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Banskobystrickému samosprávnemu kraju škodu vo výške 67 529,34 eura,“ spresnila Nina Uhrovičová, hovorkyňa súdov v Banskobystrickom kraji. Obvinený M.S. má navyše nahradiť BBSK aj škodu 7 867,56 eura., aktuality.sk

X X X

Kyjev a Washington dolaďujú dohodu o nerastných surovinách, Trump zvyšuje tlak

 Ukrajina pokračuje v rokovaniach s USA o dohode o nerastných surovinách, ktorá má posilniť bezpečnostnú infraštruktúru a americkú prítomnosť v krajine.

Ukrajina bude so Spojenými štátmi aj naďalej spolupracovať na vzájomne prijateľnom znení dohody o nerastných surovinách, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Americký prezident Donald Trump v nedeľu Ukrajinu varoval pred „veľkými problémami“ ak dohodu nepodpíše, TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Sybiha na tlačovej konferencii uviedol, že sa už uskutočnilo jedno kolo konzultácií o novom návrhu dohody o nerastných surovinách, ktorá zabezpečí silnú prítomnosť amerických podnikov na Ukrajine a prispeje k jej bezpečnostnej infraštruktúre.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň informoval, že USA zmenili svoj prístup k dohode o ťažbe ukrajinských nerastných surovín a namiesto rámcovej zmluvy chcú podpísať podrobnejšiu dohodu. Vyhlásil, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil.

Trump následne v nedeľu Zelenského varoval, že bude mať „veľké problémy“, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú verziu dohody. Zmluvu mali obe strany uzavrieť ešte na predčasne ukončenej návšteve Zelenského v Bielom dome.

Ukrajina spočiatku dúfala, že výmenou za prístup k nerastným zdrojom získa od USA bezpečnostné záruky, aktuality.sk

X X X

 Putin prezradil, kto bude hlavným hosťom na májových oslavách v Moskve. Označil ho za dobrého priateľa

Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestuje do Ruska na oficiálnu návštevu a zúčastní sa na májových oslavách sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

 V deň výročia konca druhej svetovej vojny 8. mája Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 50 raketami a viac ako 20 dronmi Šáhid. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že takto sa správajú súčasní nacisti v Moskve. Zdroj: FB V. Zelenského

Oznámil to ruský prezident Vladimir Putin počas rokovaní s čínskym ministrom zahraničia Wangom I. Rusko oslavuje koniec vojny 9. mája vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí.

„Pripravíme dobrý a obsiahly program. Dúfam, že pôjde nielen o účasť na slávnostných podujatiach, ale aj o samostatnú návštevu prezidenta Číny. Bude naším hlavným hosťom,“ uviedol ruský prezident podľa agentúry Interfax.

 Šéf čínskej diplomacie podľa Interfaxu zdôraznil, že spolupráca Ruska a Číny nie je nikdy zameraná proti tretím krajinám, nepodlieha vonkajším vplyvom a je dlhodobá.

V Rusku oslavy Dňa víťazstva spočívajú predovšetkým vo vojenskej prehliadke na Červenom námestí pred Kremľom, ktorá býva vnímaná ako ukážka ruskej vojenskej moci. Zástupcovia väčšiny západných krajín sa ich nezúčastňujú kvôli ruskej agresii voči Ukrajine. Napriek tomu sa tam ale chystá napríklad premiér Robert Fico či srbský prezident Alexandar Vučić alebo prezident Brazílie Luiz Inácio Lula da Silva./agentury

X X X

 Katastrofálny výsledok vlády Roberta Fica? Máme nielen najhoršie verejné financie, ale aj najväčšiu drahotu?

 V priebehu dvoch dní vláda Roberta Fica dostala dve nelichotivé hodnotenia. Včera (31. 3.) Európska komisia označila naše verejné financie za najhoršie spomedzi krajín EÚ. Dnes Eurostat oznámil, že na Slovensku rekordne rástla inflácia.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Slovensko medzi najhoršími v celej eurozóne: Zatiaľ čo eurozóna si môže postupne vydýchnuť, Slovensko naďalej trpí. Najnovšie údaje európskeho štatistického úradu Eurostat odhaľujú znepokojujúci trend – kým väčšina krajín platiacich eurom zaznamenáva pokles inflácie, slovenské ceny pokračujú v raste a situácia sa v najbližšom období pravdepodobne ešte zhorší.

Podľa predbežných údajov Eurostatu sa inflácia v eurozóne v marci spomalila z februárových 2,3 % na 2,2 %. Tento pokles potvrdzuje pozitívny trend v celom eurobloku. Ceny energií klesli medziročne o 0,7 %, čím sa energetická inflácia po troch mesiacoch vrátila do záporných hodnôt. Neenergetické priemyselné tovary zaznamenávajú stabilný a nízky rast len 0,6 %. Inflácia v sektore služieb klesá už tretí mesiac po sebe – z februárových 3,7 % na marcových 3,4 %. Tieto priaznivé čísla otvárajú dvere možnému zníženiu úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky ešte v druhom štvrťroku 2025 – možno dokonca poslednému v tomto cykle, aktuality.sk

X X X

 Dohodnúť sa bude ťažké. My sa na Rusov veľmi zlostíme a oni chcú príliš veľa 

 „Ja už nemám očakávania. Nechcem byť rozčarovaný z toho, čo môže prísť,“ počuť medzi ukrajinskými vojakmi, ktorí bránia úsek frontu pri Charkove.

Kým farmár na jednej z rozľahlých rolí v Charkovskej oblasti oral pole a pripravoval sa na jarnú sejbu, na horizonte za ním, niekoľko kilometrov od prekyprenej pôdy, stúpal k nebu stĺpec dymu. Z diaľky pripomínal tornádo.

Stopa, ktorú po sebe pravdepodobne zanechala ruská letecká bomba, naznačovala blízkosť prifrontovej zóny.

Život – i skaza – v nej už na prvý pohľad pokračovali v tempe, ktoré naďalej diktoval front, hoci sa už niekoľko týždňov aktívne vyjednávalo o prímerí.

„Po tom všetkom, čím sme si prešli, si už nerobím ilúzie. Plány na návrat do civilného života si zatiaľ nerobím,“ neskrýva pochybnosti vojak s prezývkou Solodkyj.

Sedí za stolom v provizórnej dielni, skúma súčiastky poškodeného dronu a priznáva, že nemá takmer žiadne očakávania, pretože sa chce vyhnúť sklamaniu.

Solodkyj slúži v jednotke, ktorá má v 154. samostatnej mechanizovanej brigáde brániacej Charkovskú oblasť na starosti opravu a testovanie dronov rôznych typov. Niekdajší majiteľ servisu, kde dával dokopy mobily, pred vyše rokom po takmer dvoch dekádach zatvoril prevádzku a prihlásil sa do armády. Nad tým, či obchod znovu otvorí ešte v tomto roku, nepremýšľa.

 „Nedávno som mal dovolenku, doma som sa cítil ako hosť. Od prvého dňa. Už nevidíte život, ktorý ste poznali do vášho vstupu do armády. Chýbajú mi deti. Na začiatku invázie odišli za hranice. Vídam ich len cez mobil. Či som sa zmenil ja alebo ľudia v tyle? Zmenil sa svet. Ako? To ukáže až história. My zatiaľ pracujeme,“ poznamenal.

Ani jeho kolega Roman neprekypuje optimizmom. K rokovaniam o prímerí pristupuje s istou dávkou opatrnosti. „Rusi nám už kedysi hovorili, že na nás nezaútočia. Vieme, ako to dopadlo. Ja Rusom neverím,“ hovorí, kým mi ukazuje dielňu, v ktorej vedia profesionálni inžinieri opraviť aj dvadsať poškodených dronov denne.

Podľa neho by zmrazenie vojny pre Ukrajinu znamenalo zhoršenie situácie na bojisku. Rusi by podľa jeho mienky dostali možnosť nahromadiť rakety, drony a ľudí, naopak pre Ukrajinu by prímerie znamenalo postupné zmenšovanie dodávok zbraní od spojencov i personálu v armáde.

„Zopakovalo by sa to, čo sme videli v Čečensku. Prvá vojna sa síce skončila, ale o niekoľko rokov sa rozbehla ďalšia,“ ponúka Roman analógiu z 90. rokov minulého storočia. „Možno nejaké prímerie nakoniec i bude, ale nikto nevie, ako dlho vydrží,“ krčí plecami.

Rusi chcú príliš veľa

Vojak 154. brigády Kruzak tiež nie z rokovaní o mieri dvakrát nadšený. Poukazuje najmä na rôzne maximalistické požiadavky, ktoré predostrel Kremeľ.

„Dohodnúť sa bude ťažké. Pretože my sa na Rusov veľmi zlostíme. A oni chcú príliš veľa. Chcú i mestá, ktoré ani neobsadili. Napríklad mesto Záporožie. Máme im ho odovzdať? Za čo? Že tri roky odrážame ich útok? Dokonca hovoria, že to máme byť my, kto má platiť reparácie,“ rozhorčuje sa. „Neostáva nič iné, len sa držať. Z frázy ,držíme sa‘ sa už stalo heslo tejto krajiny,“ podotýka.

Inžinieri mi zatiaľ v dielni ukazujú rôzne typy dronov – nástroj tejto, no aj budúcich vojen. Zhodujú sa na tom, že to, čo ako deti vídali v sci-fi filmoch, je odrazu súčasťou ich reality. „Technológie sa rozvíjajú ohromným tempom. Aj táto vojna bola impulzom pre rozvoj mnohých z nich. Ktovie, možno jedného dňa budeme svedkami vytvorenia terminátora,“ hovorí Solodkyj.

Roman zároveň pripomína, že z pohľadu vojska drony potvrdili svoje praktické stránky.

„Dron je lacnejší ako granát. FPV dron je oveľa lacnejší a presnejší. Navyše na ich výrobu nepotrebujete veľké fabriky. Keď potrebujete vyrobiť pušku, musíte vyrobiť jej jednotlivé časti aj náboje. Na výrobu dronu stačí skúsený inžinier. Strelca môžu na fronte rýchlo odhaliť. Pri pilotovi dronu to už také jednoduché nie je,“ opisoval.

Drony sa však stali efektívnou zbraňou aj pre Rusov, ktorí ich využívajú nielen priamo na bojisku, ale prostredníctvom útočných šahídov dokážu udrieť aj v ukrajinských mestách vzdialených desiatky či stovky kilometrov od frontovej línie. V ich útokoch sa v uplynulých týždňoch dala spozorovať nová taktika. Na ukrajinské územie už neposielali šahídy jeden po druhom, aby útočili postupne. Vysielajú ich spôsobom, aby sa v blízkosti objektu, na ktorý útočia, zhromaždili vo výške niekoľkých kilometrov do akejsi útočnej päste a následne sa na cieľ spustili všetky naraz.

Zóny, kde vládnu drony

„Vojna akceleruje. V roku 2022 by sme spolu mohli zájsť do zákopov. Museli by sme byť opatrní, ale k pechote by sme sa dostali bez väčších ťažkostí. Dnes je to prakticky nemožné. Už vo vzdialenosti desať kilometrov od frontu vás môže spáliť dron. V jeho bezprostrednej blízkosti sú ich celé roje. Rusi pošlú päť, sedem dronov, len aby vás dostali. Ale to robia aj naši vojaci. Len čo sa objavia ruskí vojaci, zamieri k nim niekoľko dronov, aby sa nedostali k (našej) pechote,“ opisuje mi Kruzak, keď sme sa po návšteve dielne, kde vojaci opravujú drony, vydali na cestu k armádnym zdravotníkom.

Pridáva aj zopár čísel, aby ilustroval, aké deštrukčné rozmery nabrala vojna. Kým na začiatku invázie mohli boje zničiť 30 percent okresného mesta, dnes prakticky zmizne z povrchu zemského.

„Kedysi Rusi útočili 10-15 dronmi denne, dnes je ich 200-300 denne. Počas útoku na Severodoneck mali Rusi pri meste 30-40 kusov delostreleckej techniky. Dnes majú pri Pokrovsku 300 kusov. Už nebojujú brigádami, ale divíziami,“ znela v jeho hlase tvrdá realita.

Presun k stabilizačnému centru, alebo „stabiku“, ako mu ľudovo hovoria vojaci a zdravotníci, mi ukázal, aké nebezpečné cesty každý deň podnikajú vojaci, ale aj civilisti, ktorí žijú v prifrontovej zóne. Hlavnou hrozbou sú práve všadeprítomné drony. Aj preto patrí k bežnej výbave vojakov prístroj, ktorý zachytáva ich pohyb dronov.

Keď v prifrotnovej zóne zasvieti načerveno a rozvibruje sa, na okamih stuhnete. Je dron ďaleko? Čo robiť, keď sa bude približovať?

 „Ak sa dron priblíži, budeme sa musieť rýchlo dostať z auta,“ poučil ma skúsenejší spolucestujúci. To, či sa tak stane, naznačí blikajúci prístroj schopný identifikovať rôzne typy bezpilotných aparátov. „Niektoré rozoznať nevie, iba zachytí, že čosi je v povetrí. V tom prípade môže ísť o improvizovane vyrobené drony, sú doslova poskladané z umelých rúrok, no môžu niesť výbušninu,“ opisoval Kruzak.

Prístroj v aute opäť zavibroval – oznamoval, že v povetrí je ruský prieskumný dron Zala. Šofér musel pridať plyn. Keďže sme sa nachádzali na odkrytom priestranstve, vysvetľoval mi, že v prípade blížiaceho sa dronu musia autá na podobnom úseku trasy manévrovať a v prípade šoférovania po zotmení by vojaci mali vedieť, ako aspoň časť úseku odšoférovať v tme. Preto je dôležité poznať prifrontové trasy.

Rizikom podobných ciest sú i tzv. spiace FPV drony. Rusi nimi môžu pristáť blízko cesty a vyčkávať. Keď zbadajú auto, dron náhle vzlietne a útočí. Rovnako nebezpečné môžu byť míny, ktoré drony zhadzujú na cesty. Od tej chvíle som pozorne sledovala vozovku i poľné cesty.

Akú cenu máme zaplatiť?

V „stabiku“ počas mojej návštevy panoval pokoj. Kedykoľvek sa však mohlo stať, že zdravotníckemu tímu oznámia, že k nim vezú zranených. Ošetrovne boli nonstop pripravené. Blýskali sa sterilnou čistotou. Zo stojanov viseli infúzie a dýchacie vaky, na policiach mali lekári a zdravotné sestry úhľadne rozložené prístroje, zdravotnícke pomôcky, misky a ampulky.

Na tomto mieste sa však chirurgovia nepúšťajú do žiadnych komplikovaných operácií. Stabik totiž v prvom rade slúži ako miesto, kde je úlohou lekárov stabilizovať stav pacienta tak, aby prežil cestu do najbližšej nemocnice.

„Včera sme tu mali dve amputácie. Vysoká aktívnosť dronov,“ skonštatuje veliteľ tunajšej zdravotníckej roty Andrij Ševčuk, ktorý ešte donedávno pracoval ako praktický lekár, keď ma sprevádzal ošetrovňami. „Sú dni, keď máme minimum zranených, inokedy nám ich môžu priviesť desať,“ približuje.

Prečo toľko zranených naraz? Podľa Ševčuka sa nie vždy podarí zraneného vojaka evakuovať bezprostredne po útoku. „Z bojiska ho musia dostať ďalší vojaci, ktorí však kvôli dronom tiež môžu byť zranení. Evakuuje sa, až keď je viac-menej zátišie. Ak by platili elementárne pravidlá, na tých, ktorí pomáhajú zranenému, by sa neútočilo,“ podotkol.

Práve drony sú najčastejšou príčinou zranení, s ktorou sa aktuálne stretáva jeho tím. Zranenia môžu byť skutočne fatálne ako v prípade vojaka, ktorý pre útok ruského dronu prišiel o nohu. Na fronte sa však nepodceňujú ani ľahké zranenia z menších rezných rán, pretože výbušné predmety, ktoré drony zhadzujú, alebo kontaminovaná hlina, môžu vyvolať gangrénu, infekciu, ktoré vedie k rozkladu telesného tkaniva, a pokiaľ sa nelieči, aj k otrave krvi.

„Našou úlohou je v prvom rade zachrániť život. A po druhé ošetriť zranenia tak, aby sa vojak mohol čo najrýchlejšie vrátiť do zóny, kde vykonáva svoju službu,“ hodnotí lekár úlohy, ktoré majú zdravotníci na fronte.

Veria v to, že sa v roku 2025 dočkajú prímeria? Ševčuk priznáva, že hoci v spoločnosti panuje únava, mnohí ľudia si kladú otázku, akú vysokú cenu má Ukrajina zaplatiť za rýchle ukončenie vojny, o ktorom rečnia svetoví politici.

„Hovorí sa o výmene prímeria za nerastné suroviny. Ale aký bude skutočný benefit pre našu krajinu okrem toho, že možno dostaneme nejaký čas na oddych? Môj osobný názor je, že treba v čo najväčšej možnej miere zastaviť ruské vojenské aktivity, pretože inak hrozí, že keď konflikt zamrzne, Rusko môže o niekoľko rokov opäť rozpútať ďalšiu tragédiu,“ podotýka lekár.

 Skepticky sa k otázke prímeria s Ruskom stavia aj Kruzak.

„Putin chce, aby Ukrajina stopla mobilizáciu, aby nám nedávali zbrane. Avšak, čo bude znamenať táto veľká dovolenka pre RF: prezbroja, vytvoria rezervy, vyrobia rakety. Ide im aj o to, aby sme prišli o spravodajské informácie, ktoré nám poskytujú západní partneri. Prečo? Pretože sa budú počas prímeria chcieť preskupovať, a tak sa budú snažiť dosiahnuť, aby sme zostali oslepení,“ zamýšľa sa počas večere, ktorou nás pohostili zdravotníci.

Ako vyzerá bežná večera v bojových podmienkach? Cestoviny, párky, cviklovo-cesnakový šalát – dôležitý zdroj železa a prírodné antibiotikum.

Po krátkej zastávke u zdravotníkov nás čakala cesta späť. Tá istá trasa, tie isté obavy. Len čo sa však auto opäť ocitlo na už známej vozovke, napätie opadlo.

Počas cesty sme s Kruzakom nahlas premýšľali o tom, či skutočne hrozí, že Kremeľ využije dočasný pokoj zbraní na nový útok. Ak áno, ktorým smerom by sa Rusi mohli vydať? Na Sumy? Charkov? Aj medzi ukrajinskými vojakmi sa hovorilo o tom, že Rusi počas operácie v Kurskej oblasti, ktorú Ukrajina rozbehla v auguste 2024, nahromadili pri severovýchodných rusko-ukrajinských hraniciach veľké sily a teraz ich môžu použiť, aby zasadili úder ukrajinským jednotkám, ktoré boli nútené ustúpiť z ruského územia. Front rozhodne nespomaľoval tempo.

V samotnej Charkovskej oblasti ruské ozbrojené sily čoraz viac tlačili na mesto Kupiansk. Prvý pohľad na mapu DeepState ukazoval, že sa pri dedine Seňkove v Kupianskom okrese snažia dostať cez rieku Oskiľ.

Ak by sa im podarilo znovu obsadiť jej ľavý breh, zároveň postupovať na sever od mesta Pokrovsk a odrezávať ukrajinskú logistiku, v ohrození by sa ocitla dôležitá aglomerácia Doneckej oblasti – mestá Kramatorsk a Sloviansk, kde sa v roku 2014 rozbehla ruská hybridná operácia proti Ukrajine.

Američania sa vedia domôcť svojho

„Pokiaľ by sa malo dohadovať len Rusko s Ukrajinou, potom by sa táto vojna možno nikdy neskončila. Ale tým, že sa do toho vložili Spojené štáty, myslím si, že v tomto roku sa vojna skončí. Američania vedia ako sa domôcť svojho,“ poznamenal armádny psychológ Jevhen Šepiťko, s ktorým som sa neskôr stretla vo výcvikovom centre, kde si mobilizovaní muži zvykajú na podmienky, ktoré ich čakajú na fronte.

Sprevádzal ma prekážkovým pásmom, kde si vojaci skúšajú nielen svoje fyzické, ale i psychické limity. Učia sa, ako správne používať zbraň, ako s ňou skoordinovať pohyby, preskakovať cez zákopy, liezť pod ostnatým drôtom, šplhať sa, ukrývať sa vo vykopaných norách, zdolávať rôzne zátarasy.

Výcvik vzhľadom na reálie vojny prebieha v zrýchlenom tempe. Muži dostávajú na adaptáciu na nehostinné podmienky frontu dva mesiace. Psychológ ich počas prípravy takpovediac skenuje a všíma si, ako ju zvládajú.

„Pochopiteľne, na výcviku všetci chápu, že všetok ten hluk, je len akože. Vedia, že sú v tyle. Keď sa však ocitnú na fronte – reálny výbuch, reálna krv, reálna smrť. Až tam sa človek môže nejako prejaviť. Všímať si treba zmeny nálady. Veliteľ pozná svojich vojakov. Všimne si, že vojak, ktorý bol vždy veselý, je zrazu uzavretý. Niečo ho trápi. I preto učíme vojakov, aby si všímali správanie kolegov a pýtali sa ich, čo sa deje,“ opisoval Šepiťko.

 Na vojakov vplýva takmer všetko. Nielen samotná vojna a s ňou spojený strach o život. Psychiku človeka ovplyvňuje i to, či má dostatok spánku, elementárne pohodlie: možnosť umyť sa, preobliecť sa do čistého, spojiť sa s blízkymi. Ak stres a nepohodlie trvá roky, vojak sa ocitá na pokraji fyzického a emocionálneho vyhorenia. Podľa psychológa však na psychický stav vojaka môže vplývať aj to, že nevedia, ako dlho budú slúžiť.

„Vojaci všetkých armád sa stretávajú s posttraumatickou stresovou poruchou. Aj tí, ktorí boli na zahraničných misiách, kde hliadkovali. Stačí silný výbuch. Je to sekunda, dvihne vás nad zem, v hlave vám treští. Potom sa trochu upokojíte, cigareta, dáte si čaj alebo kávu, a zrazu taký istý výbuch. A dookola. Je jasné, že sa začnú problémy,“ hovorí.

Posttraumatický stres sa môže prejavovať rôzne. Vojaci môžu nekontrolovane reagovať na hluk, môžu mať strach zaspávať v tme, reagovať podráždene v rôznych životných situáciách. Aj preto sa téma rehabilitácie vojakov, ktorí sa po vojne budú vracať do civilu, bude podľa neho týkať celej spoločnosti.

„Civilisti často nechápu psychológiu vojakov. Vojaci si odvykli od civilných podmienok, civilisti zasa od vojakov. Jedna z príčin dezercií spočíva v tom, že vojak sa ocitne v tyle a zrazu vidí, že život pokračuje ďalej. Vidí drahé autá, ľudia sedia v reštauráciách, chodia na dovolenky. Adrenalín stúpa a civilisti okolo neho nechápu, prečo je taký naštvaný,“ vysvetľuje.

To, čo sa bude diať v spoločnosti, bude podľa neho záležať aj od toho, ako bude vyzerať výsledná dohoda o zastavení paľby. To, či mier s Ruskom bude trvalý, je podľa neho otázne.

„Historické skúsenosti ukazujú, že nič nie je naveky. Aj prvá svetová po niekoľkých rokoch postupne prešla do druhej svetovej. Druhú svetovú nasledovala Studená vojna. Takto je zariadený náš svet. Garancia, že už nikdy nebudeme svedkami žiadnych vojen, neexistuje,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

 Vieš, kto to je? Napätá chvíľa v Miami, muž sa snažil vyhodiť Sobolenkovú od stola

Čerstvá víťazka turnaja WTA Miami 1000 zažila nezvyčajnú situáciu, keď išla s priateľom Georgiosom Frangulisom a členmi svojho tímu oslavovať zisk titulu do reštaurácie.

Počas osláv zisku titulu v Miami zažila Arina Sobolenková nepríjemnú situáciu.

Oslavujúca partia zažila nepríjemný moment, keď rozrušený muž požadoval, aby skupina odišla od stola, pri ktorom jedla. Sobolenková, ktorá si pripísala druhý tohtoročný titul, si z toho zjavne ťažkú hlavu nerobila a muža odbila úsmevom na tvári.

Bieloruska si zabezpečila ôsmy titul na turnaji kategórie WTA 1000 po tom, čo vo finále zdolala domácu favoritku Jessicu Pegulaovú, pričom v Miami sa tešila z víťazstvo po prvýkrát v kariére.

Sobolenková, ktorá bola vždy známe svojim blízkym vzťahom so svojim tímom, išla na večeru do Miami a jej oslava bola prerušená, keď sa ich muž v reštaurácii pokúsil „vykopnúť“ od stola. Nepríjemnú situáciu dokazuje video na sociálnej sieti X.

 „Chlapi, nesnažím sa byť drzý. Tento stôl… Čakajú naň iní ľudia a my sme tu boli prví,“ uviedol viditeľne otrávený muž smerom k Sobolenkovej stolu. „Myslím, že sa správaš zle,“ odpovedal mu Jason Stacy, člen Sobolenkovej tímu.

„Uvedomuješ si, s kým hovoríš? spýtal sa Georgios Frangulis, Bieloruskin priateľ. „Vieš, kto to je? Vieš, že je to kráľovná z Miami? rozčuľoval sa. Pri obrane svojho stola a vyzdvihovaní šampiónky sa Sobolenková len usmievala.

„Je mi jedno, kto to je, len hovorím, že chcem tento stôl. Len sa pýtam, či to viete urýchliť,“ pokračoval v naliehaní muž. „Poznám majiteľa. A môže prísť a získať tento stôl,“ nenechával sa odbiť.

 Muža následne oslovila zamestnankyňa reštaurácie s otázkou, čo sa deje. „Títo ľudia to tu musia zabaliť. Čakal som na tento konkrétny stôl,“ opakoval zjavne frustrovaný zákazník neuvedomujúc si, že v tomto spore ťahal za kratší kus povrazu.

Svetová jednotka, ktorá sa počas hádky vyhýbala komentovaniu situácie, na záver zažartovala: „Daj si občerstvenie, brácho,“ povedala a ponúkla mu tanier s jedlom, keď odchádzal. Pozrite si bizarnú scénku z reštaurácie:

Bol to nepríjemný moment pre trojnásobnú grandslamovú šampiónku, ktorá sa teraz pripravuje na svoju ďalšiu výzvu na turnaji WTA 500 Stuttgart Open. Na tomto podujatí sa zúčastní osem hráčok z top desiatky svetového rebríčka na čele so Sobolenkovou a Igou Swiatekovou./agentury/

X X X

Tri postsovieske štáty podpísali dohodu o vymedzení hraníc v spornej kotline. Sľúbili si „večné priateľstvo“

Tadžikistan, Uzbekistan a Kirgizsko v pondelok podpísali dohodu o vymedzení hraníc v spornej Ferganskej kotline a sľúbili si „večné priateľstvo“. Národnostné nezhody v regióne v minulosti vyvolali násilné konflikty

 Kirgizský vojak vstupuje do hraničného priechodu poškodeného po stretoch medzi Kirgizskom a Tadžikistanom v obci Kyzyl-Bel, september 2022

Prezidenti troch stredoázijských krajín dohodou vymedzili miesta, kde sa v hornatej oblasti budú stretávať hranice ich štátov. Husto obývaný región bol v minulosti predmetom sporov pre zdroj vody v oblasti silno zasiahnutou klimatickou zmenou.

V tadžickom Chudžande lídri vyzvali aj na „posilnenie spolupráce medzi ich bratskými národmi“, napríklad v oblasti energetiky a dopravy. Kirgizsko a Tadžikistan okrem toho slávnostne otvorili novú energetickú trasu, ktorou budú elektrinou zásobovať Pakistan a Afganistan.

Štáty sa stretli len niekoľko dní pred spoločným summitom stredoázijských krajín s Európskou úniou v Uzbekistane. Dlhoročne vypäté vzťahy medzi niekdajšími sovietskymi republikami sa v poslednom období zlepšili.

Hranice niektorých bývalých krajín Sovietskeho zväzu sú sporné, pretože neboli nikdy riadne vymedzené. Stredoázijské krajiny však v uplynulých rokoch oznámili množstvo dohôd o hraniciach s cieľom uľahčiť obchod či zabezpečiť stabilitu v regióne.

Summitu troch krajín predchádzal podpis dohôd o hraniciach v marci medzi Tadžikistan a Kirgizskom a medzi Kirgizskom a Uzbekistanom ešte v roku 2023./agentury/