Vláda môže mať čoskoro veľký problém. Ochotu podať výpoveď prejavilo doteraz okolo 3500 lekárov. Koľko z nich ju skutočne podá, ukážu najbližšie týždne a mesiace. Dnes chceme počuť riešenia zo strany vlády a sme odhodlaní tlačiť na ňu, aby si konečne robila svoju prácu a zabránila kolapsu zdravotníctva.
S takýmto postojom dnes prichádzal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na rokovanie na úrad vlády. Pre lekárov išlo už o tretie stretnutie počas leta, keďže na predchádzajúcich dvoch sa ku konkrétnemu výsledku nedopracovali.
Ani dnešné rokovanie ale lekárov neuspokojilo. A to, že to s tlakom myslel šéf odborov vážne, dokázal, keď po stretnutí s predstaviteľmi vlády ohlásil, že inú možnosť ako podať hromadné výpovede nemajú.
Zbierajú výpovede
Ministri financií a zdravotníctva spolu s premiérom Eduardom Hegerom dnes predostreli lekárom návrh, ako by sa mohli zvyšovať ich platy. Odborárom to ale nestačí, pretože dohromady mali osem požiadaviek a všetky považujú za rovnako kľúčové.
„Žiaľ, po mesiacoch rokovaní musíme povedať, že vláda v požiadavkách nepriniesla žiadne riešenie, nepočuli sme ho ani dnes,“ povedal Visolajský.
Okrem platov majú medzi požiadavkami aj systémové opatrenia ako zreformovanie vzdelávania, alebo aby sa urobil poriadok vo financovaní nemocníc a tie sa viac nezadlžovali, ale práve naopak investovali do zdravotníkov a pacientov.
Visolajský hovorí, že desať mesiacov rokujú a nikam to nevedie, podľa neho vláda nepochopila, že žiadajú odvrátiť kolaps zdravotníctva a vláda si nerobí svoju prácu, preto nemajú inú možnosť a od dnes začínajú zbierať výpovede. Vyzval lekárov, aby sa k tomuto tlaku na vládu pridali.
„Len skutočne dobrý lekár dokáže pre svojho pacienta urobiť aj neštandardné veci. A dobrý lekár sa nemôže nečinne prizerať ako kolabujúci systém našich nemocníc ubližuje našim pacientom,“ povedal šéf odborárov.
Ochotných je 3500
Lekárom už nestačili slová ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, že na požiadavkách pracujú a budú ich krok po kroku napĺňať.
Odborári v uplynulých mesiacoch zisťovali medzi lekármi, koľko z nich by bolo ochotných ísť do výpovedí, aby sa naplnili ich požiadavky. Deklaráciu podpísalo 3500 lekárov, či ich toľko aj reálne podá výpoveď, ukážu najbližšie týždne a mesiace.
Na kolaps niektorých oddelení by však za súčasného stavu stačil aj odchod pár lekárov.
Vláda tak môže mať v skorej dobre veľký problém a riešiť situáciu, ako svojho času riešila vláda Ivety Radičovej. V roku 2011 lekári tiež podávali hromadné výpovede, aby vytvorili tlak na kabinet. Skončilo to vyhlásením núdzového stavu v niektorých nemocniciach, po čom vláda aj tak musela pristúpiť na požiadavky LOZ.
Zvýhodnení
Čo sa týka samotného návrhu na zvyšovanie platov, po sestrách sú lekári ďalšou skupinou zdravotníkov, ktorej ministri financií a zdravotníctva predstavili konkrétne čísla.
„Verím, že to bude pre dostatok ľudí motivačné,“ povedal Lengvarský.
Hovorí, že návrh, ktorý prinášajú, zvýhodňuje najmä lekárov po škole, teda neatestovaných lekárov a, že vyhoveli LOZ a zaratávajú aj roky praxe.
Základný koeficient lekára bez atestácie by sa podľa návrhu zvýšil konkrétne z 1,25 na 1,4-násobok priemernej mzdy a za každý odpracovaný rok by dostali navýšenie o jedno percento z priemernej mzdy. Najviac sa vašak bude započítavať 20 rokov praxe. Takýto lekár napríklad s 10 ročnou praxou, ktorý má dnes minimum 1416 eur, by dostal od nového roka 1816 eur, čo je navýšenie o 400 eur.
Pri atestovaných lekároch je posun menší. Lekárom špecialistom by sa základný koeficient nezvýšil, len by sa im započítavali roky praxe. Zachovaný by bol teda koeficient 2,3-násobku, ale s tým, že za každý rok by tiež dostali navýšenie o jedno percento z priemernej mesačnej mzdy.
Takže lekár-špecialista s 10-ročnou praxou by si oproti súčasnosti polepšil o 300 eur na 2906 eur.
Ide o sumy v hrubom.
Visolajský hovorí, že v preklade to znamená, že mladý nastupujúci lekár dostane v čistom viac o 169 eur, a lekárovi špecialistovi pridá vláda 7 eur v čistom za rok praxe. Toto podľa neho nie je o tom, či sú s návrhom spokojní, ale či to prinesie nových lekárov do zdravotníctva a či to udrží špecialistov, aby tu ostali.
Návrh pre záchranárov
Ponuku na vyššie platy dnes dostali aj záchranári, ktorí boli na rokovaní na úrade vlády po prvýkrát.
O stretnutie žiadali ešte v prvej polovici júla, ale niekoľko týždňov nedostali odpoveď. Medzičasom začali po vzore lekárov zisťovať, koľko z nich by bolo ochotných ísť do výpovedí, len aby vláda naplnila ich požiadavky.
„Chceli sme udržať všetkých ľudí v systéme, hlavne mladých záchranárov, a to, čo predostrel minister financií, neviem, či nám udrží mladých ľudí v systéme. Obávam sa toho,” povedal po stretnutí predseda odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Košice Lukáš Jurina. Hovorí, že návrh budú ešte analyzovať.
V prípade záchranára návrh hovorí o navýšení základného koeficientu z 1,05 na 1,08 a zdravotnícky záchranár so špecializáciou by namiesto koeficientu 1,09 dostal 1,13.
Záchranár s 10-ročnou praxou by tak podľa návrhu od budúceho roka mal 1428 eur, teda 239 eur naviac ako v súčasnosti. Špecializovaný záchranár s rovnakou praxou by dostal o 254 eur viac, čiže 1489 eur.
Vláda síce núka záchranárom vyššie platy, ale zďaleka to nie toľko, ako žiadajú.
Záchranári ale žiadali, aby boli koeficienty u záchranára 1,4-násobok a u záchranára špecialistu 1,6-násobku priemernej mzdy.
Jurina hovorí, že niektorí záchranári budú po zohľadnení inflácie na nule.
„Čísla vyzerajú pekne na papieri, ale keď si to prepočítame, tak nie je to celkom pozitívne,” povedal s tým, že sa k návrhu musia vyjadriť aj záchranári od súkromných záchraniek a komora záchranárov.
Nateraz sa nemení nič na ich aktivite ohľadom výpovedí a zatiaľ ju nerušia a naďalej budú zisťovať ochotu ísť až do takejto krajnej možnosti. „Ľudia sa vyjadria, ako budeme postupovať,” dodal Jurina, aktuality.sk
X X X
Ako zarába slovenský lekár, či sestra oproti kolegom EÚ?
V piatok poobede sa na Úrade vlády konalo ďalšie rokovanie medzi Lekárskym odborovým združením a štátom. Zástupcov lekárov sklamalo.
Šéf odborov Peter Visolajský po rokovaní uviedol, že iná možnosť ako hromadné výpovede lekárov neexistuje. Už skôr sa vyjadril, že ani návrh, ktorý vláda predstavila sestrám vo štvrtok, neprinesie riešenie situácie v zdravotníctve.
Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) P. Visolajský: Samotné mzdy problém slovenských nemocníc nevyriešia, potrebujeme zastabilizovať personál na Slovensku
Vo štvrtok dostali verejnú ponuku na zvýšenie platov zdravotné sestry a pôrodné asistentky v nemocniciach. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) verejnosti ukázal prepočty, ako si predstavuje zvýšenie miezd sestier v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
Sestry bez praxe by podľa neho začínali s platom na úrovni priemernej mzdy. Tvrdí, že návrh má byť predmetom verejnej diskusie. „Prosím zdravotné sestry, aby sa na to pozreli bez emócií,“ uviedol Matovič.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek je z ponuky štátu podľa slov riaditeľa kancelárie komory Lukáša Kobera sklamaná.
„Treba upozorniť, že avizované navýšenie miezd sa bude týkať iba jednej tretiny sestier a pôrodných asistentiek, ktoré pracujú v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Netýka sa teda ďalších 14-tisíc sestier v ambulanciách, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, v školských zariadeniach, či v zariadeniach sociálnych služieb,“ zdôraznil Kober.
Zdravotníctvo malo byť pre túto vládu prioritou. Preto sa už viac ako rok na úrovni vlády vedú diskusie o historickom zlepšení pracovných podmienok pre zdravotníkov na Slovensku.
X Koľko zarábajú zdravotné sestry v EÚ?
Prvá Matovičova ponuka sa týka len zdravotných sestier a pôrodných asistentiek pracujúcich v nemocniciach.
Koeficient minimálnej mzdy sestrám bez praxe by sa mal podľa návrhu zvýšiť z 0,89 na jedennásobok priemernej mzdy, pri sestrách so špecializáciou zase z 1,06 na 1,1-násobku priemernej mzdy. Platy sa majú odvíjať aj od odpracovaných rokov.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) skonštatoval, že pomocou koeficientu môže štát navýšiť platy len v ústavných zariadeniach. Spresnil, že financovanie ambulantného sektora stojí na úrovni rokovaní medzi zdravotnými poisťovňami a samotnými poskytovateľmi.
Okamžite reagovali ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí kritizujú, že nie sú súčasťou návrhu zvýšenia platov. Na zvýšenie miezd sestier nemajú zdroje, a bez nich budú musieť ambulancie zavrieť. Skonštatoval to prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
„Napriek tomu, že zvýšenie platov sestrám prajeme a považujeme ho za nevyhnutné, ostro protestujeme proti riešeniam, ktoré cielene vynechávajú ambulantný sektor,“ skonštatoval. Podotkol, že ambulantní poskytovatelia pokrývajú približne 60 percent zdravotnej starostlivosti, no sú systematicky vystavovaní prístupu, ktorý vedie k rozkladu celého sektora.
X Koľko zarábajú praktickí lekári v EÚ?
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) upozorňuje, že návrh na zvýšenie platov sestrám vyvoláva viac otázok ako odpovedí a prináša nemalé komplikácie. Odborári poukazujú na otázku zvýšenia koeficientu pri ostatných zdravotníckych povolaniach a finančné krytie v štátnom rozpočte na budúci rok.
„Samozrejme, chceme, aby mali sestry vyššie platy. Návrh, ktorý predstavili ministri financií a zdravotníctva na tlačovej konferencii, však prináša celý rad komplikácií. Navyše pánom ministrom by sme radi pripomenuli, že vyššie platy si zaslúžia aj ďalší zdravotnícki pracovníci, nielen zdravotné sestry,“ uviedol predseda zväzu Anton Szalay. Zdravotnícki odborári poukazujú, že zverejneniu návrhu chýba predchádzajúca odborná diskusia.
X Koľko zarábajú lekári na úrazových oddeleniach v EÚ?
Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský zdôrazňuje, že pri rokovaniach o vyšších platov pre lekárov ide skutočne o veľa: zhruba tritisíc lekárov deklarovalo, že ak vláda nesplní ich požiadavky, sú ochotní podať výpoveď. Na zozname sú vyššie platy, ale tam sa to nekončí. Zdravotníci žiadajú aj spravodlivejšie financovanie nemocníc a zmeny vo vzdelávaní./agentury/
X X X
Martin Behula: Problém menom Matovič nemá riešenie v SR na pár riadkov
Šéf OĽaNO neuznáva žiadne pravidlá ani politické princípy. Okrem jedného – seba.
Vo vládnej kríze sa nedeje nič, a tak treba zopakovať to, čo sa už udialo. Aj nápad Eduarda Hegera navrhnúť zajtra na Bôriku zmeny v koaličnej zmluve pôsobí ako bizarná repríza. Koaličné problémy chcel Heger vyriešiť zmenami vo fungovaní koaličných rád už začiatkom júla. Samozrejme, neúspešne. SaS to stačiť nemohlo, lebo problémom bol Igor Matovič.
Keď ho však strana Richarda Sulíka žiadala, aby predložil návrh novej koaličnej zmluvy, ktorá zabezpečí, že Matovič od septembra nebude ministrom, odkázal jej, že nie je tým správnym adresátom takýchto požiadaviek. Zrazu sa ho to už týka. Nuž, ako hovorieval iný premiér, kde je vôľa, tam je cesta. SaS však nemá vôľu akceptovať Hegerovu cestu. A keby aj, zmena koaličnej zmluvy nie je cesta.
Za urážky odvolanie
Podľa ministra Jána Budaja prišlo OĽaNO s ponukou dať do koaličnej dohody jasné pravidlá. „V prípade, že príde k urážlivej komunikácii, tak ten minister bude musieť odísť,“ povedal pre denník Postoj. Dostane varovanie a dosť. Na prvé počutie to znie dobre. Matovič by mal byť na polceste do Prezidentského paláca s demisiou v kufríku. A Sulík by ho nasledoval.
Ak však má byť koaličná zmluva naozaj zmluvou, musí byť dostatočne určitá. Inak je neplatná. Podľa Budaja sa všetci traja predsedovia ostatných strán musia zhodnúť, že minister svojimi výrokmi rozbíja koalíciu. To je široký a vágny pojem.
Rozbíja koalíciu výrok, že máme idiota za ministra hospodárstva, alebo aj to, keď minister financií hovorí, že Maďari neštrajkujú a idú ako rakety? A čo Sulíkova poznámka, že Matovič je extrémne urážlivý a pomstychtivý? Ak sa koalícia nevie dohodnúť ani na tom, kedy sa dá uplatniť právo veta, nástroj na odvolanie ministra by bol nepoužiteľný.
Boris Kollár Matoviča podrží za každých okolností (teda ak nejde o očistu štátu a jeho nominantov) a Veronika Remišová určite nezahodí šancu predĺžiť si politickú kariéru na kandidátke OĽaNO. Z biča na Matoviča by sa tak mohla stať metla na odpratanie Sulíka. Na tom by sa po tejto kríze traja koaliční lídri možno dokázali zhodnúť.
Odvolávanie ministra na základe pokynu koaličnej trojky by navyše mohlo byť v rozpore s Ústavou (o podaní návrhov na odvolanie členov vlády rozhoduje premiér, nie koaliční partneri, a odvoláva ich prezidentka). Za nespratných poslancov má stranám podľa denníka Sme hroziť strata postu predsedu niektorého z parlamentných výborov.
To však predpokladá, že poslanci cítia lojalitu k strane. Trebárs takého Györgyho Gyimesiho takáto sankcia, ktorá sa nebude týkať jeho osobne, asi nezastaví. Od útokov na Sulíka zakazovania dúhových vlajok ho neodradila ani hrozba vylúčenia z klubu. Vďačne a rád napáda všetko, čo sa len obtrie o liberalizmus, teda aj SaS.
Vždy na hrane
Sporná realizovateľnosť však nie je najväčší problém tohto nápadu. Budaj sa mýli. Matovič neškodí najviac svojmu hnutiu, ani sebe, ale celému Slovensku. Nejde len o zlú komunikáciu a esemesky.
Predseda Obyčajných ľudí je problém nie preto, lebo nadáva Sulíkovi, ale kvôli svojmu štýlu politiky, ktorý ignoruje všetky pravidlá, postupy a politické princípy. Okrem jedného – seba.
S každým rozhodnutím musí ísť na hranu: Nenapíšete mi do programového vyhlásenia vlády 11 bodov z internetovej ankety, v ktorej sú aj nezmysly ako vládne noviny? Nepôjdem do vlády, hoci ešte ani nevznikla. Odmietate plošné testovanie na covid, ktoré je nepresné a zvýši mobilitu na vrchole pandémie? Tak podám demisiu.
Liekový regulátor spochybní neregistrovanú ruskú vakcínu, ktorú som doviezol proti vôli koaličných partnerov? Napadnem Štátny ústav na kontrolu liečiv i SAV a radšej dám vakcínu skontrolovať v maďarskom laboratóriu a vychvaľujem „pána Kirilla“.
Ani Heger neverí
Dôležité sú aj drobnosti: Nedôstojný fond vzájomnej pomoci, v ktorom o príspevkoch pre sociálne odkázaných rozhodovali ľudia hlasovaním, mu čoskoro odpadol od chuti. Očkovacia lotéria bola schválená poslaneckým pozmeňovákom a keď sa ukázalo, že zaočkovanosť nezvyšuje, Matovič si spätne vymyslel, že mala odmeňovať zaočkovaných, hoci v dôvodovej správe sa píše, že cieľom bolo zvýšiť zaočkovanosť.
Návrhy zákonov sa v druhom čítaní prepisujú na základe Matovičových tlačoviek (ako trebárs očkovacie odmeny pre seniorov), ako keby boli jeho slová prameňom práva. Miliardové výdavky, ktoré ohrozujú dlhodobú stabilitu verejných financií, prechádzajú v skrátenom konaní bagrom, ako keby boli jeho priania zákonom.
Uvidíme, ako dopadnú Matovičove „verejné ponuky“ na zvýšenie platov zdravotným sestrám a lekárom. O platoch sestier rokoval s odborárkou, ktorá je zároveň jeho poslankyňou. Lekárom odkázal, že môžu pokúšať osud a dávať hromadné výpovede, no doplatia na to aj oni. Strašil sociálnymi nepokojmi, horším ratingom krajiny a SaSkou v opozícii.
Matovič inak komunikovať ani pracovať nevie. Aj s učiteľmi sa nakoniec dohodol zrejme najmä preto, aby mohol vyhlásiť, že ich vyslobodil zo zajatia ministra školstva. OĽaNO ho môže držať vo funkcii za každú cenu. V tom mu nezabráni nikto. No nech nám potom netvrdí, že všetky problémy vyrieši pár riadkov v koaličnej zmluve. Tomu nemôže veriť ani premiér Heger, aktuality.sk
X X X
Rusi oznámili ďalšiu údržbu. Plyn cez Nord Stream tri dni nepotečie
Rusko zastaví na tri dni dodávky cez plynovod Nord Stream 1, cez ktorý sa dopravuje plyn po dne Baltského mora do Európy. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.
Koncern Gazprom v piatok uviedol, že od 31. augusta do 2. septembra úplne zastaví dodávky cez Nord Stream 1. Dôvodom je oprava jediného zostávajúceho funkčného kompresora na stanici Portovaja, ktorá by sa mala zrealizovať spoločne s expertmi Siemens Energy, tvrdí ruská firma.
Z dôvodu „rutinnej údržby“ nepotečie v uvedenom období cez plynovod žiaden plyn smerom do Nemecka, uviedol Gazprom. Po ukončení odstávky bude cez plynovod opäť prúdiť 33 miliónov kubických metrov denne (m3), čo zodpovedá aktuálnym objemom, dodal ruský koncern.
Odstávka plynovodu, ktorý aj tak niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 % maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou. Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť.
Český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank tvrdí, že reakcia trhu však napovedá, že obchodníci s plynom sa obávajú, že ide o politicky motivovaný čin, ktorého cieľom môže byť ešte ďalej vyhrotiť energetickú krízu EÚ.
Gazprom však aj tentokrát, rovnako ako pri júnovom znížení prepravy plynu zo 100 na 40 percent kapacity potrubia, uvádza, že odstávka je technickou záležitosťou. Vysvetľuje ju nutnosťou údržby turbíny. K nej podnik teraz vraj bude musieť pristupovať po každej tisícke hodín prevádzky, teda zhruba každých 42 dní./agentury/
X X X
Rusko zarobí „majland“ na rope a plyne. Odhadli, koľko peňazí potečie do Kremľa
Vyšší export ropy a rastúce ceny plynu by mali zvýšiť tohtoročné príjmy Ruska z vývozu energií na viac než 337 miliárd USD, čo predstavuje rast o takmer 40 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá zverejnila dokument ruského ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo predpokladá, že v tomto roku zaznamená Rusko príjmy z exportu energií na úrovni 337,5 miliardy USD (332,05 miliardy eur). V porovnaní s rokom 2021 to znamená zvýšenie príjmov o 38 %. Ak sa prognóza ministerstva potvrdí, bude to pre ruskú ekonomiku nemalý prínos v situácii, keď štát dopláca na sankcie Západu a pre vládu prezidenta Vladimira Putina možnosť uvoľniť v čase vojny na Ukrajine ďalšie peniaze na armádu, prípadne na zvýšenie platov a dôchodkov.
Ako však upozornili analytici, vyššie príjmy z vývozu energií iba čiastočne vykompenzujú škody spôsobené sankciami západných štátov za útok Ruska na Ukrajinu. „Vplyv sankcií na ruskú ekonomiku sa líši od oblasti k oblasti. V niektorých sektoroch, ako napríklad automobilový, sú dôsledky katastrofálne, na druhej strane, ropný sektor zvláda sankcie zatiaľ celkom dobre,“ povedal Janis Kluge z nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky.
Okrem automobilového sektora sa sankcie výrazne dotkli ešte IT sektora a oblasti financií. „Tieto sektory boli so Západom najviac prepojené, takže v dôsledku sankcií aj najviac utrpeli,“ dodal Kluge.
Čo sa týka príjmov z exportu energií v budúcom roku, tie by sa mali znížiť, stále by však mali byť vyššie, než v roku 2021. Ministerstvo odhaduje, že v roku 2023 dosiahnu príjmy z vývozu energií 255,8 miliardy USD, zatiaľ čo v roku 2021 dosiahli 244,2 miliardy USD./agentury/
X X X
Kúpele Sliač a ďalší musia vracať státisíce z pandemickej pomoci. Je to nefér, reagujú
Rezort práce tvrdí, že kúpele nemali na pomoc nárok od začiatku, problém však ukázali až neskoršie kontroly.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
SLIAČ/KOVÁČOVÁ: Kúpele Sliač, Špecializovaný liečebný ústav Marína Kováčová či Slovthermae, Kúpele Diamant Dudince. Akciovka s účasťou štátu a dva štátne podniky čerpali pandemickú pomoc na udržanie zamestnanosti v státisícoch eur, teraz by ju mali vracať. Ministerstvo práce na čele s Milanom Krajniakom (Sme rodina) tvrdí, že na podporu nikdy nemali nárok. Riaditelia dotknutých zariadení sa však sťažujú na neférový prístup, ktorý im spôsobil značné finančné ťažkosti.
Beňuch: Znevýhodnili nás
Kúpele Sliač majú štátu vracať viac ako 390-tisíc eur, správcom pohľadávky je zvolenský úrad práce. „Aj my sme počas pandémie ako zamestnávateľ požiadali o pomoc na udržanie pracovných miest. Udržali sme ich a prekonali sme obdobie covidu ako všetky ostatné kúpele. Teraz štát tvrdí, že na pomoc sme nemali nárok a chce ju späť,“ hovorí riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch.
Zdá sa mu to neférové a vo vzťahu ku konkurencii zo súkromného sektoru znevýhodňujúce. Preto sa kúpele rozhodli zatiaľ peniaze nevracať, na ústredie práce a ministerstvo sa obrátili s „odvolaním“.
Spätne niekto prišiel na to, že táto pomoc nemôže byť vyplácaná subjektom, ktoré sú vlastnené štátom. Nikoho nezaujímalo, že aj my podnikáme a sme ovplyvnení pandémiou rovnako ako konkurenčné subjekty, ale len to, že sme štátni. Je to nespravodlivé,“ sťažuje sa riaditeľ akciovky, v ktorej je väčšinovým akcionárom štátny MH manažment a menšinovým Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Beňuch dúfa, že situáciu sa im ešte podarí zvrátiť. Ak nie, so splatením dlhu im zrejme bude musieť pomôcť akcionár. Zhoršeniu hospodárskeho výsledku stratových kúpeľov to však nezabráni. „Môže sa stať, že štát bude platiť štátu. Ak nezaplatíme, môže prísť exekúcia,“ naznačuje Beňuch.
Boli by sa zariadili inak
Pre Špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej je požiadavka vrátiť úradu práce takmer 570-tisíc eur rovnako neprijateľná a aj on sa odvolal. Na žiadosť odpovedal stanoviskom, ktoré preň vypracovala advokátska kancelária.
„Myslíme si, že na pomoc sme mali nárok rovnako ako iné podnikateľské subjekty. Aj my podnikáme a žijeme z toho, čo zarobíme. Jediný rozdiel je, že sme štátny podnik pod ministerstvom zdravotníctva,“ reaguje riaditeľ ústavu Vladimír Sitarčík.
Požiadavka vrátiť podporu podľa neho pre podnik znamená „závažné existenčné problémy“, aktuálne sa totiž musí vysporiadať aj s extrémnym nárastom cien energií, pričom zdravotné poisťovne zdvihli ich platby len symbolicky.
Sitarčík tiež nechápe, prečo pomoc ústavu vyplatili, ak nebol oprávneným žiadateľom.
„Pred dvoma rokmi nám ju priznali a teraz sa tvária, že sme na ňu nemali nárok. Ja som síce vtedy riaditeľ nebol, no ak by štát pomoc neodklepol, bol by sa môj predchodca zariadil inak. Buď by znížil stavy alebo by ľudia ostali na 60 percentách mzdy,“ kritizuje postup úradníkov. Na problém prišli takmer po dvoch rokoch, čo sa mu zdá minimálne neštandardné.
Ústav zamestnáva približne 150 ľudí, väčšinou zdravotnícke profesie. „Neviem si predstaviť, ako by sme ich počas pandémie udržali bez tej vyplatenej pomoci,“ hovorí.
Aj on verí, že situáciu môžu spolu s Diamantom Dudince, s ktorým zvolili spoločný postup, zvrátiť. Ak sa to nepodarí, nevie, z čoho pohľadávku zaplatia. Ako jediné riešenie vidí dlhodobý splátkový kalendár. „Stále však dúfame, že zvíťazí zdravý rozum.“
Ministerstvo: Ukázali to až kontroly
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reaguje, že cieľom takzvanej Prvej pomoci bolo udržať zamestnanosť a ochrániť pracovné miesta v súkromnom sektore počas pandemických obmedzení.
Úradníci z ministerstva aj z ústredia práce tvrdia, že žiadatelia o túto pomoc mali už v podmienkach zadefinované, že sa nevzťahuje na subjekty verejnej správy. Ich zoznam bol podľa rezortu priložený pri oznámení o pomoci a boli v ňom aj vyššie spomínané zariadenia.
Aktuality zaujímalo, prečo im úrad práce pomoc vyplatil, keď na ňu nemali nárok, a pýta ju späť až s odstupom času.
„Pre rezort práce bolo prioritné, aby sa finančná pomoc dostala k zamestnávateľom a následne zamestnancom čo najrýchlejšie, bez prieťahov. Pri kontrolách sa neskôr zistilo, že niektorí zamestnávatelia nespĺňali podmienky oprávnenosti, a preto museli finančné prostriedky vrátiť,“ vysvetľuje tlačový odbor Krajniakovho ministerstva.
Pýtali sme sa aj, koľkých subjektov sa vracanie príspevkov dotklo a v akej výške celkovo.
Ústredie práce identifikovalo štrnásť subjektov verejnej správy, pri ktorých sa ukázalo, že na takzvanú Prvú pomoc právo nemali. Vymáhajú od nich viac ako jeden milión 240-tisíc eur.
Kúpeľom Sliač a ďalším dvom kúpeľným zariadeniam mali však podľa postoja rezortu práce pomôcť v pandemickom období iní.
„Subjektom verejnej správy mali pomoc zabezpečiť vecne príslušné rezorty, keďže tieto subjekty dostávajú finančné prostriedky na svoju činnosť z verejných zdrojov, a teda aby sa zabránilo duplicitnému financovaniu,“ opisuje tlačový odbor s odkazom na ministerstvo hospodárstva pri príspevku na nájomné či rezort dopravy pri podpore podnikov a zariadení v cestovnom ruchu./agentury/
X X X
Analytik, ktorý dal košom Matovičovi, čelil disciplinárke. Na ministerstve si ho zavolali na koberček
Tomáš Hellebrandt je analytik Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý dal výpoveď preto, lebo vedenie ministerstva financií, pod ktoré útvar spadá, neberie názory ekonómov a analytikov vážne. Napísal o tom verejný status na Facebooku, ktorý mal širokú odozvu. Dokonca mu následne poslala smsku aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Najnovšie Hellebrandt informoval, že vedenie ministerstva financií, konkrétne generálna tajomníčka služobného úradu, podala podnet poradnej komisii, aby preskúmala možné porušenie služobnej disciplíny. Dôvod? Protifašistické nálepky, ktoré niekto vylepil na fotku Igora Matoviča (OĽaNO) na ministerstve financií.
Ako trest by Hellebrandtovi hrozilo iba napomenutie, výpoveď až v prípade opakovaného prečinu. „Možno si spomínate fotky z Ministerstva financií na stránke ZOMRI s portrétom ministra prelepeným protifašistickou nálepkou. Reakcia vedenia ministerstva na túto moju fotodokumentačnú činnosť nenechala na seba dlho čakať,“ píše analytik. Matovičovi niekto na rezorte vylepil protifašistickú nálepku preto, lebo hľadal podporu tzv. prorodinného balíčka u kotlebovcov, čo sám Matovič aj potvrdil. Hellebrandt tento status potom zdieľal na Facebooku.
Hellebrandt vzápätí informoval, že žiadny postih mu hroziť nebude, pretože služobnú disciplínu neporušil. „Včera (v stredu – pozn. red.) som dostal oznámenie od služobného úradu, „že nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny“. Týmto chcem poďakovať komisii a generálnej tajomníčke za zdravý úsudok,“ napísal analytik.
Analytik vo svojom príspevku ďalej vysvetlil, prečo zdieľal Matovičovu fotku prelepenú protifaštistickými symbolmi. „Svoje argumenty budem opierať najmä o skutočnosť, že k schváleniu zákona o financovaní voľného času dieťaťa v NR SR ako aj k následnému prelomeniu prezidentkinho veta došlo na základe dohody medzi ministrom financií a predstaviteľmi politickej strany ĽSNS, ktorá je známa svojou náklonnosťou k fašistickej ideológii a symbolike. O takejto dohode nasvedčuje tak rokovanie medzi ministrom financií a predstaviteľmi ĽSNS ako aj zmeny v návrhu zákona na poslednú chvíľu, ktorých autorstvom sa pochválil samotný predseda strany Marián Kotleba,“ napísal ekonóm.
Legimitizovanie extrémistov je podľa neho cesta do pekla. „Mojím hlavným dôvodom pre opakované zverejnenie fotiek ministrovej tváre prelepenej protifašistickou nálepkou bolo vyjadrenie solidarity a podpory pre kolegyňu/kolegu (vtedy som ešte o identite dotyčnej osoby nevedel), ktorý sa týmto spôsobom rozhodol vyjadriť svoj odpor voči kolaborácii ministra financií s fašistami pri pretláčaní svojich návrhov v parlamente,“ dodala.
„Pokladám za zdravé a žiadúce, ak sa demokraticky zmýšľajúci občania, ktorí si vážia ľudské práva voči takémuto správaniu silne vymedzia, a to bez ohľadu na svoje sympatie ku konkrétnej politickej strane, pravici či ľavici, liberálom či konzervatívcom a bez ohľadu na to, či ide o štátnych alebo neštátnych zamestnancov. Veľmi oceňujem, že na ministerstve financií sa našiel človek, ktorý bol dostatočne odvážny tento svoj občiansky postoj vyjadriť nenásilným a vtipným spôsobom aj za cenu riskovania postihov zo strany zamestnávateľa,“ zakončil Hellebrandt svoj status./agentury/
X X X
Trudeau na najvyšší súd nominoval príslušníčku pôvodných obyvateľov Kanady
Kanadský premiér Justin Trudeau v piatok nominoval Michelle O’Bonsawinovú na sudkyňu Najvyššieho súdu (Supreme Court of Canada). Ide o prvú príslušníčku pôvodných obyvateľov Kanady v tejto funkcii. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
O’Bonsawinová podľa premiéra prinesie súdu „neoceniteľné vedomosti a prínos“. Uplynulých päť rokov pôsobila na Najvyššom súdnom dvore provincie Ontário v Ottawe (Ontario Superior Court of Justice). Aj tam bola v sudcovskej funkcii prvou pôvodnou obyvateľkou.
O’Bonsawinová má na Najvyššom súde Kanady nahradiť sudcu Michaela Moldavera, ktorý 1. septembra odíde do dôchodku. Nominovaná sudkyňa musí ešte absolvovať vypočúvanie pred príslušnými výbormi oboch komôr kanadského parlamentu, to sa však považuje za formálnu procedúru.
Kanada sa v posledných rokoch snaží vniesť svetlo do temnej kapitoly svojich dejín. Ide o prípady odnímania detí rodičom a ich zneužívanie a smrť v katolíckych internátnych školách. Od konca 19. storočia do 90. rokov minulého storočia kanadská vláda do takýchto škôl poslala približne 150-tisíc detí pôvodných obyvateľov. Boli oddelené od rodinného prostredia, jazyka a kultúry a mnohé sa na týchto školách stali obeťami sexuálneho a fyzického násilia. Stovky z nich zomreli.
Pápež František sa 25. júla v rámci prvého dňa svojej návštevy v Kanade ospravedlnil za „zlo spáchané mnohými kresťanmi na pôvodných obyvateľoch“ Kanady, aktuality.sk
X X X
Ceny zemného plynu v Európe vzrástli na nový rekord druhý deň po sebe
Ceny zemného plynu v Európe pokračovali v raste aj v piatok a druhý deň po sebe uzavreli obchodovanie na novom rekordnom maxime. Na konci týždňa ich podporilo oznámenie Gazpromu, že na tri dni úplne zastaví dodávky cez plynovod Nord Stream 1.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v piatok uzavrel na 244,55 eura za megawatthodinu. Cena referenčného kontraktu s dodávkou v najbližšom mesiaci sa už vo štvrtok dostala na nový rekord a prekonala úroveň zo začiatku marca, keď prudko vzrástla po ruskom útoku na Ukrajinu.
Európske ceny plynu zaznamenali piaty týždeň rastu po sebe, čo je ich najdlhšia takáto séria od polovice decembra. Po oznámení Gazpromu, že od 31. augusta do 2. septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1, európsky referenčný kontrakt na plyn vyskočil až o deväť percent.
Energetická kríza v Európe sa zhoršuje a čoraz viac sa zvyšujú obavy, že stiahne ekonomiku regiónu do recesie. Situáciu na trhu v posledných týždňoch ešte zhoršilo extrémne teplo a sucho, ktoré narušilo riečnu dopravu a obmedzilo produkciu vodných elektrární, aktuality.sk
X X X
Druhá najväčšia sieť kín na svete sa chystá ohlásiť bankrot
Vstupné do kín nerastie tak rýchlo, aby dokázalo odvrátiť platobnú neschopnosť spoločnosti Cineworld Group.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Britská spoločnosť Cineworld Group zrejme v najbližších týždňoch vyhlási bankrot. V piatok o tom informoval The Wall Street Journal. Podľa informácií amerického denníka si britská spoločnosti najala právnikov a konzultantov, aby jej radili, ako postupovať pri bankrote.
Očakáva sa, že Cineworld požiada o ochranu pred veriteľmi v USA. Tam pred štyrmi rokmi kúpila reťazec kín Regal Cinemas.
Cinema City by sa insolvencia dotknúť nemala
Briti prostredníctvom divízie Cinema City vlastnia aj české a slovenské kiná. Podľa Hospodářských novín by sa však možná insolvencia nemala dotknúť divízie v Česku a na Slovensku.
Insolvenčné konanie by sa malo uskutočniť v Británii. Reťazec kín trápi relatíne nízka návštevnosť aj v dôsledku obmedzenej ponuky filmových titulov.
Pred dvomi rokmi počas pandémie sa Cineworld vyhol bankrotu len tesne vďaka pomoci veriteľov. Najväčší kinoreťazec na svete vlastní americká spoločnosť AMC, ktorá sa v ostatných rokoch zviditeľnila prudkou volatilitou akcií na trhu s cennými papiermi. /agentury/