Brusel – Kyjev – Moskva – Azerbajdžan – Peking. Sotva niekto zo svetových štátnikov nalietal za posledný týždeň viac kilometrov ako Viktor Orbán. Odkedy minulý pondelok maďarský premiér prevzal od belgického kolegu rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, ani na chvíľu sa nezastavil. Svoje turné nazýva mierovou misiou. A hoci prímerie medzi Moskvou a Kyjevom zjavne nepriblížil ani o centimeter, môže byť spokojný. Stal sa hrdinom krajne pravicových a populistických strán v EÚ, ktoré stavili na únavu voličov z vojny na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán si podávajú ruky počas stretnutia v Moskve v Rusku 5. júla 2024.
V pondelok, keď Orbán na Facebooku z Číny hrdo hlásil: „Po Kyjeve a Moskve sme dorazili do Pekingu, tretej zastávky mierovej misie,“ Ukrajina zažila jeden z najkrvavejších dní za posledné obdobie ruskej agresie.
Záchranári, dobrovoľníci a zdravotnícki pracovníci, niektorí v zakrvavených uniformách, čistia trosky a pátrajú po obetiach po tom, čo ruská raketa zasiahla hlavnú detskú nemocnicu Okhmadit v Kyjeve na Ukrajine, 8. júla 2024.
„Ruskí teroristi opäť zaútočili raketami na Ukrajinu. Rôzne mestá: Kyjev, Dnipro, Kryvyj Rih, Sloviansk, Kramatorsk. Vyše 40 rakiet rôznych typov. Boli poškodené obytné budovy, infraštruktúra a detská nemocnica, “ napísal na sieti Telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Desať mŕtvych a vyše 40 zranených hlásil Kryvyj Rih, rodisko Zelenského. V Kyjeve, pri jednom z najhorších útokov od začiatku veľkej ruskej invázie, zahynulo prinajmenšom deväť ľudí a viac ako dve desiatky utrpeli zranenia. „Nemôžu nevedieť, kam mieria ich rakety,“ vyčítal Rusom zásah detskej nemocnice Zelenskyj, podľa ktorého „celý svet by mal využiť všetko svoje odhodlanie, aby sa ruské údery konečne skončili“.
So Zelenským Orbán rokoval minulý utorok. Bola to jeho prvá cesta do Kyjeva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Maďarský premiér sa prihováral za zastavenie paľby, ktoré by mohlo otvoriť cestu k mierovým rokovaniam. Ukrajinci sa k týmto ambíciám hrať rolu mierotvorcu stavali skepticky, pripúšťali však, že vzhľadom na jeho priateľské vzťahy so šéfom Kremľa aspoň na pár hodín poslúžil Kyjevu ako štít proti raketám. V ten deň ukrajinská metropola nezažila ani jeden raketový či dronový útok.
Moskva si však po pár dňoch svoju chvíľkovú zdržanlivosť vynahradila. V rovnaký deň, keď Kyjev, Kryvyj Rih a ďalšie ukrajinské mestá smútili za novými civilnými obeťami, maďarský premiér mohol osláviť svoj veľký úspech. Jeho Fidesz po nútenom odchode z Európskej ľudovej strany pred vyše troma rokmi oficiálne prestal byť bezdomovcom v Európskom parlamente.
V Bruseli, osemtisíc kilometrov západne od Pekingu, najnovšej zastávky Orbánovho turné, sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie novej politickej skupiny, Patrioti pre Európu. Jej založenie iba predminulý víkend ohlásil predseda maďarskej vlády spolu so šéfom hnutia ANO, českým expremiérom Andrejom Babišom a Herbertom Kicklom, lídrom pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska.
Patriotov v pondelok posilnilo francúzske krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej. Stalo sa tak len deň po sklamaní z parlamentných volieb, v ktorých namiesto vytúženého víťazstva obsadilo až tretie miesto. Europarlamentné voľby však le penovci minulý mesiac vyhrali a vďaka ich 30 mandátom bude Orbánom iniciovaná frakcia so 79 kreslami treťou najsilnejšou v tomto 720-miestnom legislatívnom orgáne EÚ.
Le penovci budú hrať vo frakcii patriotov prvé husle. Ale Orbán robí všetko pre to, aby „politický výtlak“ jedenástich europoslancov Fideszu zvýšil svojou osobnou angažovanosťou. Aj preto sa pustil do frenetickej aktivity. Pred príchodom do Washingtonu, kde sa zúčastní na summite NATO, podnikol v priebehu týždňa päť zahraničných ciest. Jeho návštevu Kyjeva ešte viacerí západní partneri prijali ako možný signál, že Budapešť prestane blokovať spoločný postup EÚ pri pomoci Ukrajine. Pri cestách do Moskvy a Pekingu, do poslednej chvíle utajovaných, ale už Brusel dal jasne najavo, že tam maďarský premiér ide na vlastnú päsť, bez koordinácie i mandátu únie.
Orbán sa svojim kritikom iba vysmial. „Chlapci! Chápem, že na takéto správanie rotujúceho predsedu EÚ nie ste zvyknutí,“ odkázal im vo vyše dvadsaťminútovom videorozhovore, ktorý počas letu z Moskvy poskytol šéfredaktorovi švajčiarskeho týždenníka Weltwoche Rogerovi Köppelovi.
V interview Orbán okrem iného tvrdil, že prijatie u Putina začal vybavovať v čase stretnutia so Zelenským, čiže iba dva dni pred schôdzkou v Kremli, pričom pokyn šéfovi diplomacie Péterovi Szijjártóovi údajne vydal šifrovanou správou. „Bolo to tajné, pretože všetku komunikáciu monitorujú iní veľkí chlapci,“ naznačil, že ho tajné služby západných spojencov odpočúvajú.
V zjavnej snahe vyhnúť sa tlaku partnerov z EÚ a NATO do poslednej chvíle Orbán utajoval aj let do Pekingu, kam na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dorazil v nedeľu nadránom. Podobne ako pri ceste do Moskvy však médiá už počas jeho letu odhalili, kam smeruje. „Novinári zistili, že maďarské vojenské lietadlo požiadalo o povolenie preletu nad Poľskom. To bol moment, keď sa cesta do Moskvy prevalila,“ povedal pre Weltwoche.
Orbána do Pekingu sprevádzal aj šéf diplomacie Szijjártó, ktorý v poslednej chvíli zrušil pozvanie nemeckej kolegyne, ktorá mala v Budapešti rokovať v pondelok. Na výčitky západných politikov, že Orbán svojou „diplomaciou neriadenej strely“ narúša jednotu spojencov, odpovedal Szijjártó na sociálnej sieti so svojou typickou aroganciou. „Európa je plná provojnových politikov, z ktorých všetci tento týždeň povyliezali… Tieto útoky nás neodradia a neznechutia, mierová misia bude pokračovať, a dokonca sa zintenzívni, preto vyzývam provojnových politikov Európy, aby si na budúci týždeň zapli bezpečnostné pásy a boli veľmi ostražití,“ napísal pár hodín pred odletom do Číny.
Čo dosiahol a čo nedosiahol Orbán svojimi kontroverznými cestami, na to sa názory v Maďarsku rozchádzajú. Sám maďarský premiér sa v spomínanom rozhovore pre Weltwoche pochválil, že „zostal jediným západným lídrom, ktorý môže súčasne hovoriť s Kyjevom i Moskvou“. V provládnych médiách sa už ozvali hlasy, že by si za svoju mierovú misiu zaslúžil Nobelovu cenu.
Aj politológ Gábor Török hovorí o medzinárodnom úspechu. Nejde o to, že by Orbán priblížil mier, ale dokázal si spraviť silnú medzinárodnú PR kampaň.
„Využíva pozornosť a dôležitosť, ktorú ponúka rotujúce predsedníctvo, a na troch bleskových stretnutiach mohol celému svetu povedať, čo je preňho politicky dôležité,“ napísal Török na Facebooku a pripomenul, že Fideszu sa po dlhom čase prežitom bez vlastnej politickej rodiny podarilo vytvoriť silnú frakciu, ktorú svetové médiá spájajú s Orbánovým menom.
„Vykalkulované a precízne mierené útoky ho teraz v skutočnosti len posilňujú, pričom európski rivali zrejme netušia, čo s Orbánom,“ dodal Török.
Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Naopak, András Rácz, expert na Rusko z budapeštianskej Univerzity Corvinus, tvrdí, že Orbán sa dal Putinom zneužiť. Takzvaná mierová misia maďarského premiéra sa podľa Rácza začala v Kyjeve dobre, ale skončila sa v Rusku tragikomicky okamžite po tom, čo Putin dal jasne najavo, že vojnu je ochotný skončiť jedine podľa vlastných predstáv. Šéf Kremľa na stretnutí odmietol Orbánov návrh, že by pokoj zbraní mohol nastať ešte pred mierovými rozhovormi. Prímerie Putin podmienil tým, že Kyjev odovzdá Moskve nielen Rusmi okupované územie, ale aj tie časti nezákonne anektovaných území, ktoré sa im stále nepodarilo dobyť, a navyše sa vráti do vazalského vzťahu k „staršiemu bratovi“.
„Bolo jasné, že Rusi návštevu zneužijú rovnako, ako to spravili v minulosti. Už aj predtým Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Orbánom vyzval Ukrajinu, aby sa vzdala. Teraz opäť hral túto hru, keď zopakoval svoje ultimátum voči Ukrajine,“ doplnil Rácz./agentury/
X X X
VINA ZELENSKÉHO, FIALY, LEYENOVÉ, ZÁPADU, NEJEDNAJÍ S RUSKOM O KONCI VOJNY
Rusko zasiahlo detskú nemocnicu. V Kyjeve hlásia 27 obetí, utorok bude dňom smútku
Nemocnica, na ktorú dopadli ruské rakety, patrí k najväčším detským nemocniciam na Ukrajine s kapacitou okolo šesťsto lôžok.
Rusi počas pondelkového raketového útoku na Kyjev zasiahli aj pavilón špecializovanej detskej kliniky Ochmatdyt. Priamy zásah rakety Ukrajinskej pravde potvrdil riaditeľ nemocnice Volodymyr Žovnir. Potvrdzujú ho aj viaceré videá, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.
Rusi zasiahli časť nemocnice, kde deti podstupujú dialýzu. Útok poškodil aj jednotku intenzívnej starostlivosti, operačné sály a onkologické oddelenie.
Ochmatdyt patrí k najväčším detským nemocniciam na Ukrajine. Má kapacitu viac ako šesťsto lôžok a každý rok v nej liečbu podstúpi zhruba 18-tisíc detí.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bolo v nemocnici k druhej hodine popoludní potvrdených 16 zranených vrátane siedmich detí.
Ukrajinské médiá informovali o dvoch potvrdených obetiach, medzi nimi je aj lekárka.
Detských pacientov, ktorých personál počas raketového poplachu presunul do úkrytu, evakuovali do iných detských nemocníc v Kyjeve.
Na mieste naďalej zasahujú záchranné zložky. Stovky dobrovoľníkov pomáhali odpratávať sutiny z poškodených budov. Kyjevčania do nemocnice od rána nosili vodu a potraviny pre hasičov, policajtov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhali na mieste.
Ruské ostreľovanie zasiahlo aj zdravotnícke centrum Isida v severnej časti Kyjeva, v budove zahynulo sedem ľudí.
Z hlavného mesta hlásia celkovo 27 obetí, vrátane troch detí, a 82 zranených. Rusi raketami s plochou dráhou letu útočili na objekty vo viacerých častiach Kyjeva. Výrazne poškodené sú napríklad budovy v časti mesta pri stanici metra Lukianivka, odkiaľ museli evakuovať ľudí, ktorí sa vo vrchnej časti budovy metra ukrývali pred raketami.
Počas pondelka bolo v Kyjeve do odstraňovania následkov útoku zapojených viac ako tisíc hasičov a pracovníkov komunálnych služieb.
Utorok bude v Kyjeve dňom smútku, informovala kyjevská oblastná administratíva.
Rusi ostreľovali ukrajinské územie 38 raketami rôzneho typu, ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že sa im 30 z nich podarilo zostreliť. Necielili len na Kyjev, ale aj na mestá Dnipro a Kryvyj Rih, odkiaľ hlásia desať mŕtvych a 47 zranených.
Ruské ozbrojené sily zaútočili na ukrajinské územie po desiatej hodine ráno miestneho času, teda v čase, keď je na uliciach rušno. Doterajšie masívne raketové útoky podnikali v skorých ranných hodinách ešte pred svitaním.
Kyjev si útok podobného rozsahu pamätá z konca roka 2023. Rusi na hlavné mesto 29. decembra útočili desiatkami rakiet a dronov. Raketový útok stál vtedy životy 32 ľudí, aktuality.sk
X X X
Zamestnanci letísk v Paríži plánujú pred začiatkom olympijských hier štrajk
Odborové hnutia, vrátane celonárodných, požadujú počas rušného olympijských hier platové prémie pre všetkých zamestnancov letiska, a tiež dočasné posilnenie ich stavov.
Odbory zastupujúce zamestnancov parížskych letísk v pondelok oznámili, že na 17. júla plánujú vyhlásiť štrajk. Ich cieľom je pred začiatkom letných olympijských hier vo Francúzsku zvýšiť tlak na vedenie letísk a dosiahnuť, aby vyhovelo ich požiadavkám týkajúcim sa platových a ďalších pracovných podmienok, píše TASR podľa agentúr Reuters a AFP.
Obe parížske letiská, Orly aj Letisko Charlesa de Gaulla, prevádzkuje skupina Aeroports de Paris (ADP). Pre zahraničných návštevníkov olympijských hier budú pritom hlavnou vstupnou bránou do Francúzska. Očakáva sa, že počas hier odbavia za deň až 350.000 cestujúcich, a prejde nimi aj väčšina športovcov.
Žiadajú bonusy naprieč celým verejným sektorom
Agentúra AFP uviedla, že tisíce športovcov začnú do Paríža prichádzať od 18. júla, keď sa otvorí olympijská dedina. Nový dočasne zriadený terminál na letisku Charlesa de Gaulla im bude slúžiť na prepravu nadmerne veľkej batožiny, a síce športového vybavenia, ako kajaky, bicykle alebo tyče na skok o žrdi.
Olympijské hry sa v Paríži začnú 26. júla a budú trvať do 11. augusta, pričom sa kryjú s francúzskymi letnými prázdninami.
O platové bonusy počas tohto obdobia žiadajú odbory zastrešujúce zamestnancov naprieč celým verejným sektorom, ako napríklad letoví dispečeri, smetiari, zamestnanci orgánov štátnej správy, vodiči metra a vlakov aj hasiči. Zamestnávatelia sú pod tlakom, aby im ustúpili a vyhli sa tak narušeniu hier. Štrajkovali už dokonca aj zamestnanci národnej mincovne, ktorá vyrába medaily. Podľa vedenia však ich štrajk produkciu nijako neovplyvnil, aktuality.sk
X X X
Najdrahšie oslavy SNP v histórii: vláda vyčlenila rekordnú sumu, v Banskej Bystrici budú F-16 aj ohňostroj
Koncom leta sa v Banskej Bystrici pripravuje veľký sviatok. Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) už teraz naplno plánuje oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Vláda SR prednedávnom schválila rozpočet podujatia, ktorý sa vyšplhal na necelé tri milióny eur. Koaliční politici v minulosti neraz kritizovali svojich predchodcov najmä za to, že oslavy povstania boli skromné a bez účasti verejnosti. Tento rok to chcú napraviť: celkové výdavky na podujatie zrejme budú rekordné.
Masívne oslavy výročia SNP sú po niekoľkých rokoch späť. Vláda schválila rozpočet a poverila jeho organizáciou ministerstvo obrany. Spoluorganizátormi sú Úrad vlády a rezort kultúry. Podľa schváleného dokumentu štát plánuje vynaložiť na zabezpečenie osláv 80. výročia SNP 2,7 milióna eur. Ako rezort obrany uvádza v predloženom materiáli, 29. augusta si Slovensko pripomenie jeden z najvýznamnejších medzníkov novodobých slovenských dejín.
„SNP sa zapísalo zlatými písmenami nielen do dejín nášho národa, ale aj do európskych dejín protifašistického odporu ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt,“ argumentuje ministerstvo s tým, že výročie SNP je pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov sviatkom, ktorým preukazujú úctu základným hodnotám modernej štátnosti. Pokračuje v košatom odôvodnení výdavkov tým, že povstanie bolo činom „demonštrujúcim vôľu svojbytného národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk, majúc na pamäti politické a kultúrne dedičstvo predkov a stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť“.
Americké stíhačky a ohňostroj
Ministerstvo v materiáli prezradilo aj jednotlivé body oslavného programu, ktorým chce Slovákom pripomenúť politické a kultúrne dedičstvo predkov. Celoštátne oslavy sa budú tradične konať v Banskej Bystrici 28. a 29. augusta. Na prvý deň je naplánovaná historická prezentácia, dynamické ukážky klubov vojenskej histórie, slávnostný koncert Štátnej opery Banská Bystrica a tiež slávnostná recepcia. Náklady na tieto podujatia ministerstvo predbežne odhaduje na 60-tisíc eur.
Podľa dokumentu rezort plánuje aj rozsiahlu marketingovú podporu osláv. Štát by totiž mal zaplatiť natáčanie reklamnej video pozvánky, mediálnu kampaň, tlač grafických materiálov a nákup darčekových predmetov. Celkové výdavky na propagáciu slávnostného podujatia tak prevyšujú 250-tisíc eur, vyplýva zo zámeru ministerstva obrany.
Najväčšie náklady však súvisia s druhým dňom osláv, 29. augustom. Rezort avizuje okrem oficiálneho programu vojenskú prehliadku, súčasťou ktorej má byť aj let moderných stíhačiek F-16. Príhovory hostí a ústavných činiteľov, ako aj prehliadku by mala v priamom prenose vysielať slovenská verejnoprávna televízia. Ministerstvo obrany v dokumente z konca júna píše o priamom prenose na RTVS, táto inštitúcia však už zanikla a od 1. júla vznikla nová televízia – STVR. Nie je tak jasné, či by si rezort obrany mal nanovo dohodnúť vysielanie osláv, alebo môže pokračovať v plnení starej zmluvy. Nie je tiež známe, či by organizačná zmena ovplyvnila cenu služby. Ministerstvo vo vládnom materiáli uvádza, že na RTVS vynaloží 118-tisíc eur. Rezort obrany na otázky Pravdy k tejto téme nereagoval.
Neplánuje sa šetriť ani na organizačných výdavkoch. Vláda totiž schválila, že na stavbu a dekorácie hlavného pódia, LED obrazovky, ozvučenie, tribúny, VIP-stany a produkciu dokopy vynaloží 835-tisíc eur. Ďalších 260-tisíc budú stáť bezpečnostné opatrenia, teda náklady na prácu policajtov a zabezpečenie zábran v mieste konania osláv. Necelých 450-tisíc ministerstvo obrany plánuje zaplatiť za umelecké služby či honoráre pre umelcov a účinkujúcich z galavečera, uhradí im tiež dopravu a ubytovanie. Okrem toho 300-tisíc z rozpočtu slávnostných podujatí je určených na opravy cestných komunikácií po vojenskej prehliadke. Teda po tom, čo po mestských cestách prejde ťažká vojenská technika, ktorá môže poškodiť asfaltovú vrstvu. Ohňostroj a ohňové efekty by mali stáť 30-tisíc eur, uvádza sa v dokumente.
Celkové výdavky na oslavy však budú vyššie. Ministerstvo obrany totiž v dokumente nezarátalo náklady, ktoré súvisia s organizáciou vojenskej prehliadky. Tie vychádzajú minimálne na ďalší milión eur, vyplýva z informácií o verejných obstarávaniach rezortu. Ministerstvo totiž vyhlásilo súťaž na dodanie stravovacích služieb pre 3-tisíc vojakov, ktorí sa majú v priebehu 17 dní ubytovať na vojenskej základni Sliač a následne sa zúčastniť prehliadky pri príležitosti výročia SNP. Ministerstvo v podkladoch uvádza, že tri denné dávky stravy plus dve dávky vitamínov by mali stáť najviac 9,4 eura na jedného človeka. Celkovo by tak cena zákazky mala byť okolo 500-tisíc eur, ministerstvo však v tendri uviedlo dvojnásobne vyššiu cenu. Na žiadosť Pravdy o vysvetlenie rezort neodpovedal.
Kontrolóri kritizovali predražené pódium
Jednoduchý prepočet tak naznačuje, že tento rok by sa mali konať zatiaľ najdrahšie oslavy výročia SNP, ide o sumu 3,7 milióna eur. Predošlý rekord patril vláde Petra Pellegriniho z roku 2019, vtedy rozpočet výročia povstania vláda vyčíslila na 3 milióny eur. Išlo o šesťnásobne vyššiu sumu, než výdavky na oslavy 70. výročia z roku 2014, ktoré podľa medializovaných informácií stáli 480-tisíc. Z toho takmer polovica sumy sa použila na úpravy areálu Pamätníka SNP.
Vysoké výdavky na oslavy z roku 2019 pred niekoľkými rokmi kritizovali aj vládni audítori. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe upozornil, že štát mohol na organizácii podujatia ušetriť. Podľa zistení NKÚ cena za výstavbu hlavného pódia dosiahla 310-tisíc eur. Teda niekoľkonásobne prevyšovala ceny v iných rokoch, tie sa pohybovali okolo 20-tisíc eur. Dôvodom podľa vtedajšieho riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva bol veľkolepý charakter osláv, ktorý si vyžadoval drahšie dekorácie. Tento rok sa cena hlavného pódia odhaduje na 170-tisíc eur.
V posledných rokoch oslavy SNP stáli rozpočet od 600-tisíc do milióna eur. Hlavné podujatia sa tiež konali v Banskej Bystrici za účasti vysokých štátnych predstaviteľov a zahraničných hostí. Programy však boli skromnejšie a zamerané boli najmä na vzdanie úcty hrdinom povstania. V rokoch 2020 a 2021 boli oslavy zredukované na pietne akty a menšie kultúrne podujatia pre pandémiu covidu. Vlani bol areál Múzea SNP otvorený pre širokú verejnosť, ale oslavy sa konali bez prejavov politických lídrov či ústavných činiteľov.
Tento prístup predošlej vládnej garnitúry neraz kritizovali aj súčasní vládni politici. Strana premiéra Roberta Fica dokonca dva roky za sebou organizovala vlastné oslavy SNP. „Ak bude Smer po parlamentných voľbách vo vláde, vrátime oslavám Slovenského národného povstania všetku úctu a slávu, ktorú si zaslúžia,“ avizovala strana pred parlamentnými voľbami 2023.
Zhromaždenie na počet 79. výročia SNP usporiadala strana Smer vo Zvolene. Zúčastnili sa ho aj členovia Republiky či Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Treba uznať, že tento sľub politikov zo Smeru sa zrejme podarí naplniť. Problémom však je načasovanie, lebo v týchto dňoch by sa vláda mala zaoberať najmä šetrením verejných financií. Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu, čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur. Aké budú najmasívnejšie konsolidačné opatrenia, to by sa mala verejnosť dozvedieť na jeseň./agentury/
X X X
Francúzi rozhodli. Namiesto krajnej pravice zvíťazila ľavica
Veľké prekvapenie, no celkom iné, ako sa čakalo. V druhom kole predčasných parlamentných volieb, ktoré sa v nedeľu konali vo Francúzsku, nezvíťazilo krajne pravicové Národné združenie (RN) s Marine Le Penovou, ale ľavicové zoskupenie Nový ľudový front (NFP). Centristický blok Spolu (ENS) pod vedením strany Obroda (RE) prezidenta Emmanuela Macrona skončil druhý a RN až tretie. Absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení nezískal žiadny politický tábor, takže odhadnúť ďalší vývoj je zložité.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce odvrátil víťazstvo krajnej pravice, ale krajine aj tak hrozí politický chaos.
Hoci predvolebné prieskumy naznačovali, že podpora Národného združenia klesá, taký zvrat nepredpokladal nikto. Odhadovalo sa, že si le penovci zopakujú výhru z prvého kola volieb, aj keď nezískajú potrebnú väčšinu 289 z 577 kresiel.
Nakoniec sa však museli uspokojiť iba so 143 miestami, zatiaľ čo NFP bude mať v dolnej komore parlamentu 182 a Spolu 168 poslancov.
Macron sa neponáhľa
Dôvody, prečo RN neuspelo, budú ešte predmetom analýz, ale dá sa predpokladať, že vyšla taktika, ktorú si pred druhým kolom zvolili NFP a Spolu.
V jednotlivých volebných okresoch sa navzájom podporili tak, že ich kandidáti odstúpili v prospech toho, kto mal najväčšie šance poraziť le penovcov. Z volebného boja sa tak stiahlo až 224 kandidátov.
Ak sa k tomu pripočíta vysoká volebná účasť 66,6 %, čo je najviac od roku 1981, je zrejmé, že sa politickým stranám podarilo zmobilizovať veľkú časť podporovateľov a výzva ľavicového tábora, aby zastavili rasistické RN, zabrala.
Zostaviť stabilnú vládu však nebude jednoduché. Do Národného zhromaždenia, ktoré Macron rozpustil po neúspechu svojej strany v eurovoľbách, sa totiž dostali tri takmer vyrovnané politické aliancie s úplne rozdielnymi politickými postojmi.
Nový ľudový front, ktorý získal najviac hlasov, sa už dožaduje, aby ho šéf Elyzejského paláca poveril zostavením vlády.
„Vládnuť má najsilnejšie politické zoskupenie v Národnom zhromaždení, takže prezident republiky je povinný menovať premiéra z NFP,“ citovala BBC Manuela Bomparda z ľudového frontu.
Macron sa však zatiaľ neponáhľa. Demisiu, ktorú mu dnes ponúkol dosluhujúci premiér Gabriel Attal, odmietol a požiadal ho, aby ešte chvíľu pokračoval a „zabezpečil stabilitu krajiny“.
Prezident potom odíde na summit NATO do Washingtonu, takže o rozhodujúcej otázke, kto sa posadí do premiérskeho kresla, rozhodne až po svojom návrate.
Čo bude ďalej?
Aké má Macron možnosti? Isté je, že aj keby vznikol politický pat a zavládol chaos, ďalšie rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísania nových volieb neprichádza do úvahy. Podľa ústavy je to možné až po roku. Hlava štátu preto musí hľadať kompromisy.
Požiadavka Nového ľudového frontu, aby ho poveril zostavením vlády, je síce legitímna, ale vyvoláva obavy. Ľavicový blok, ktorý vznikol iba tesne pred voľbami, sa totiž skladá z rôznych politických subjektov.
Najmenší vplyv v ňom má komunistická strana, o niečo väčší zelení, no sú tam aj socialisti (v parlamente obsadia 69 kresiel) a krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) – so ziskom 78 kresiel najsilnejšia súčasť NFP.
A práve LFI a jeho 72-ročný predseda Jean-Luc Mélenchon sú pre macronovcov „strašiakom“. Niektoré médiá dokonca tvrdili, že LFI je pre Francúzsko väčšou hrozbou ako le penovci.
To, čo jeho lídri voličom sľubujú, je neraz v príkrom rozpore s politikou Macrona. Sú za to, aby sa do dôchodku odchádzalo vo veku 60 rokov, minimálnu mzdu by zvýšili na 1 600 eur, chceli by viac dovolenky pre zamestnancov, zvyšovanie daní, zmrazenie cien, viac škôlok, zlepšenie bývania či dokonca bezplatné školské jedálne.
A to v situácii, keď má francúzska ekonomika vážne problémy. Deficit dosahuje 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, a ak chce krajina dodržať rozpočtové záväzky, bude musieť ušetriť desiatky miliárd eur.
Iným na LFI zase prekáža otvorená podpora palestínskeho hnutia. Mélenchona obviňujú z antisemitizmu a podnecovania násilia.
Minister hospodárstva Bruno Le Maire preto pred pár dňami pre rozhlasovú stanicu France Inter vyhlásil, že „LFI je nebezpečenstvom pre národ“ a za jeho programom sa skrýva „totálne šialenstvo“ odtrhnuté od reality.
Neprijateľnosť Mélenchona si uvedomili aj jeho kolegovia z ľudového frontu. Viacerí jeho predstavitelia vrátane bývalého prezidenta Françoisa Hollanda ho už ako možného šéfa vlády odmietli. Na novom premiérovi by sa chceli dohodnúť v priebehu tohto týždňa.
Zatiaľ je všetko otvorené. Prezident možno nebude mať na výber a vymenuje vládu, s ktorou bude musieť vychádzať, hoci budú ich názory odlišné.
Vylúčiť sa nedá ani to, že sa podarí zostaviť koalíciu, aj keď spolupráca medzi macronovcami a ľavicou nevyzerá reálne. Je tiež otázne, či by taký kabinet získal dôveru v parlamente. Krajnou možnosťou by potom bolo vymenovanie úradníckej vlády.
Skrytá hrozba
Aj keď le penovci nezískali väčšinu, podľa odborníkov ich nemožno odpisovať. Ako pre BBC uviedol francúzsky publicista Pierre Haski, Národné združenie síce utrpelo prehru, ale nie porážku.
Podobne sa vyjadril jeho kolega Salomé Saqué. Podľa neho bola krajina blízko k tomu, aby zišla z demokratickej cesty, lebo krajnú pravicu volilo až 11 miliónov ľudí – o sedem miliónov viac ako pred dvoma rokmi.
To je explózia hlasov, ktorú nemožno zastaviť zo dňa na deň. Myslím si, že krajná pravica vyhrala ideologický boj, pretože Národné združenie je teraz politickou stranou ako ostatné,“ zhodnotil Saqué pre BBC.
Ako dodal, RN nastolilo témy, ktoré spoločnosť zaujali, ako napríklad migrácia či bezpečnosť. Saqué je presvedčený, že budúca vláda by sa z toho mala poučiť a uvedené problémy riešiť.
„Ak nezmení podmienky, ktoré vyvolali hnev, tak si myslím, že v najbližších rokoch bude mať Francúzsko krajne pravicovú vládu,“ odhadol Saqué.
Na to, ako môže Národné združenie zo vzniknutej situácie vyťažiť, upozornili aj francúzske médiá. Akákoľvek nestabilita, nepokoje, spory medzi ostatnými politikmi či prehlbovanie spoločenských problémov by len zvýšili popularitu krajnej pravice a nahralo Le Penovej, ktorá chce o tri roky kandidovať v prezidentských voľbách.
„Vieme, že väčšina francúzskych občanov čaká na naše víťazstvo,“ povedal pre BBC europoslanec RN Fabrice Leggeri, aktuality.sk
X X X
V Slovenskom národnom divadle sa zatriasla stolička. Drlička odvolal šéfku baletu
Generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička podľa informácií denníka Pravda odvolal z funkcie šéfku baletu Ninu Polákovú. Informáciu potvrdila PR manažérka divadla Jana Alexová a na žiadosť redakcie poskytla oficiálne stanovisko divadla. Konkrétny dôvod sme sa však nedozvedeli.
Nina Poláková.
„V SND prichádza k výmene na poste vedenia umeleckého súboru Baletu SND. Zo svojho postu odchádza riaditeľka baletu Nina Poláková, výnimočná tanečníčka, ktorá prevzala baletný súbor po úspešnej ére Jozefa Dolinského.
Baletný súbor aj pod jej vedením potvrdil svoju pozíciu mimoriadnej obľúbenosti v očiach verejnosti. So svojím tímom priviedla na dosky SND výpravné zahraničné tituly a choreografické mená, a intenzívne pracovala na skvalitňovaní súboru,“ uvádza SND vo svojom stanovisku k odvolaniu Niny Polákovej z postu šéfky baletného súboru.
„Nina Poláková odviedla počas viac ako tri a pol ročného obdobia v Slovenskom národnom divadle veľký kus práce, za ktorý sa jej generálny riaditeľ Matej Drlička poďakoval.
Prajeme jej veľa šťastia a úspechov. Novým riaditeľom Baletu SND bude Andrej Sukhanov, ktorý sa za viac ako dvadsať rokov svojho pôsobenia v slovenskom profesionálnom divadelnom priestore etabloval ako umelec a skúsený manažér,“ dodáva Jana Alexová v oficiálnom vyjadrení za Slovenské národné divadlo./agentury/
X X X
Maltský súd prepustil z väzby princa Pavla Filipa Rumunského
V Rumunsku odsúdili potomka kráľovskej rodiny za spoluprácu s podvodníkmi s cieľom získať majetok, ktorý mu podľa jeho tvrdení ako vnukovi niekdajšieho rumunského kráľa Karola II. právom náleží.
Maltský súd v pondelok prepustil princa Pavla Filipa Rumunského z väzby na kauciu. V maltskej väzbe bol od apríla. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP a portálu Malta Today. Maltský súd zakázal Pavlovi Filipovi opustiť územie Malty a nariadil mu zaplatiť kauciu 20.000 eur, ako aj osobnú záruku vo výške ďalších 30.000 eur.
„Vítame toto rozhodnutie, ktoré je priaznivé pre rumunského princa Pavla Filipa. Očakávame, že rozhodnutie maltských sudcov bude v súlade s európskym právom,“ uviedla jeho advokátka Miriame Laichiová.
Pavla Filipa Rumunského, ktorý má britské, francúzske a rumunské občianstvo, odsúdil v decembri 2020 rumunský súd v neprítomnosti na tri roky a štyri mesiace väzenia. V prípade odsúdil ešte ďalších 17 osôb.
Európsky zatykač
Na 75-ročného princa, ktorý sa zdržiaval vo Francúzsku, následne Rumunsko vydalo európsky zatykač. Francúzske súdy v novembri minulého roka odmietli jeho vydanie do Rumunska.
Princa zadržala polícia na Malte v apríli počas podujatia, ktoré organizoval Maltézsky rád. Odvolací súd v pondelok rozhodol o prepustení Pavla Filipa z väzby, pričom argumentoval jeho zhoršeným zdravotným stavom. Súd sa taktiež odvolal na dve rozhodnutia Súdneho dvora EÚ tvrdiac, že by mohlo dôjsť k porušeniu jeho ľudských práv v prípade vydania do Rumunska.
Carol Lambrino, otec Pavla Filipa, bol nelegitímnym synom predposledného rumunského kráľa Karola II., ktorý abdikoval v roku 1940 v prospech svojho syna Michala. Rumunsko oficiálne uznalo, že Carol Lambrino bol synom kráľa Karola II., až v roku 2012. V Portugalsku ho uznali už v roku 1955 a vo Francúzsku v roku 1963, aktuality.sk, aktuality.sk
X X X
Splnili podmienky. Babišova a Orbánova aliancia získala dostatok členov na vytvorenie frakcie v europarlamente
Nová aliancia krajne pravicových strán v Európskom parlamente nazvaná Patrioti pre Európu, ktorú pred týždňom predstavil maďarský premiér Viktor Orbán spolu s českým expremiérom Andrejom Babišom, už získala dostatok členov na to, aby sa stala frakciou v EP, informujú agentúry AFP a DPA.
Prvými členmi aliancie Patrioti pre Európu bola Orbánova strana Fidesz, Babišovo hnutie ANO a Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Svoj vstup do tejto skupiny nedávno ohlásila aj španielska krajne pravicová strana Vox a portugalská Chega.
V piatok oznámila pripojenie aj Holandská krajne pravicová Strana slobody (PVV). V sobotu sa k aliancii pridružila Dánska ľudová strana (DF) a po nej najnovšie tiež flámska ultrapravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem).
Splnili podmienky
Na vznik frakcie v EP je potrebných zisk minimálne 23 poslancov, ktorí boli ccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccczvolení aspoň v siedmich členských krajinách únie. Patrioti pre Európu tak už túto podmienku splnili.
Orbán v sobotu oznámil, že členovia tejto aliancie sa v pondelok stretnú v Bruseli.
V tom čase by už mal vedieť, či sa k tejto skupine pridá aj francúzske krajne pravicové Národné združenie (RN). Líderka RN Marine Le Penová totiž avizovala, že sa k tejto otázke vyjadrí až po nedeľnom druhom kole predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku. Ak by sa tak stalo, RN by bolo so svojimi 30 europoslancami v tejto skupine najpočetnejším subjektom.
O vstup do Orbánovej a Babišovej aliancie prejavila záujem aj talianska strana Liga vedená Matteom Salvinim, svoje pridruženie však dosiaľ oficiálne neohlásila.
Proti Green Dealu, migrácii a pomoci Ukrajine
Ako v nedeľu analyzuje agentúra DPA, pripojením RN by sa zároveň Patrioti pre Európu stali treťou najsilnejšou frakciou v EP, a to za stredopravicovou Európskou ľudovou stranou (EPP) a stretoľavicovými Socialistami a demokratmi (S&D), pričom by predbehli aj ďalšiu veľkú pravicovú frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Strany zlúčené v Patriotoch pre Európu spája podľa vyjadrenia Babiša snaha brániť národnú suverenitu, bojovať proti nelegálnej migrácii a zmeniť Európsku zelenú dohodu (takzvaný Green Deal). AFP pridáva, že skupina sa v EP plánuje zasadzovať napríklad aj proti podpore Ukrajiny brániacej sa voči ruskej agresii.
Doterajšie či nové frakcie v europarlamente musia svoj názov a zloženie oznámiť do 15. júla. Od 16. do 19. júla bude v Štrasburgu ustanovujúce plenárne zasadanie EP, kde si europoslanci zvolia predsedu a 14 podpredsedov, kvestorov, predsedov a podpredsedov výborov a delegácií./agentury/
X X X
Maltský súd prepustil z väzby princa Pavla Filipa Rumunského
V Rumunsku odsúdili potomka kráľovskej rodiny za spoluprácu s podvodníkmi s cieľom získať majetok, ktorý mu podľa jeho tvrdení ako vnukovi niekdajšieho rumunského kráľa Karola II. právom náleží.
Maltský súd v pondelok prepustil princa Pavla Filipa Rumunského z väzby na kauciu. V maltskej väzbe bol od apríla. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP a portálu Malta Today. Maltský súd zakázal Pavlovi Filipovi opustiť územie Malty a nariadil mu zaplatiť kauciu 20.000 eur, ako aj osobnú záruku vo výške ďalších 30.000 eur.
„Vítame toto rozhodnutie, ktoré je priaznivé pre rumunského princa Pavla Filipa. Očakávame, že rozhodnutie maltských sudcov bude v súlade s európskym právom,“ uviedla jeho advokátka Miriame Laichiová.
Pavla Filipa Rumunského, ktorý má britské, francúzske a rumunské občianstvo, odsúdil v decembri 2020 rumunský súd v neprítomnosti na tri roky a štyri mesiace väzenia. V prípade odsúdil ešte ďalších 17 osôb.
Európsky zatykač
Na 75-ročného princa, ktorý sa zdržiaval vo Francúzsku, následne Rumunsko vydalo európsky zatykač. Francúzske súdy v novembri minulého roka odmietli jeho vydanie do Rumunska.
Princa zadržala polícia na Malte v apríli počas podujatia, ktoré organizoval Maltézsky rád. Odvolací súd v pondelok rozhodol o prepustení Pavla Filipa z väzby, pričom argumentoval jeho zhoršeným zdravotným stavom. Súd sa taktiež odvolal na dve rozhodnutia Súdneho dvora EÚ tvrdiac, že by mohlo dôjsť k porušeniu jeho ľudských práv v prípade vydania do Rumunska.
Carol Lambrino, otec Pavla Filipa, bol nelegitímnym synom predposledného rumunského kráľa Karola II., ktorý abdikoval v roku 1940 v prospech svojho syna Michala. Rumunsko oficiálne uznalo, že Carol Lambrino bol synom kráľa Karola II., až v roku 2012. V Portugalsku ho uznali už v roku 1955 a vo Francúzsku v roku 1963, aktuality.sk
X X X
Zomrel spoluzakladateľ Bratislavskej lýry. Skladateľ a hudobník Zelenay mal 96 rokov
Vo veku 96 rokov zomrel v pondelok skladateľ, hudobník, aranžér, publicista a dokumentarista Pavol Zelenay, informovala jeho rodina.
Pavol Zelenay a Ján Siváček boli zakladateľmi medzinárodného festivalu Bratislavská lýra. Sám Zelenay dvakrát získal ako autor hudby zlatú Bratislavskú lýru.
V roku 1952 vyšla prvá gramoplatňa s jeho skladbou Poď so mnou tancovať. V roku 1967 sa začala jeho rozhlasová dráha v Československom rozhlase na poste vedúceho redakcie populárnej hudby. Bol producentom prvého rockového albumu Zvoňte, zvonky skupiny Prúdy. V roku 2008 vyšla jeho autorská kompilácia Najkrajšie piesne Pavla Zelenaya i Antológia slovenskej populárnej hudby, ktorú zostavil. V decembri 2016 vydal notový album pod názvom 100 slovenských evergreenov.
V máji 2008 ho uviedli do Siene slávy slovenskej populárnej hudby. V roku 2007 bol ocenený Krištáľovým krídlom v kategórii hudba. Z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča si 1. septembra 2008 prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry. V júni 2018 dostal Cenu ministerky kultúry Slovenskej republiky za celoživotné pôsobenie v oblasti tanečnej a populárnej hudby aj jej dokumentovanie. Hudobný fond mu v septembri 2018 udelil Cenu Gejzu Dusíka za celoživotnú významnú skladateľskú a publicistickú činnosť./agentury/
X X X
Fico vyvolal rozruch na žatve pri Trnave. Čo povedal prítomným?
Žatva po rokoch opäť rezonuje v slovenskej spoločnosti. Postarali sa o to počasie, predseda slovenskej vlády Robert Fico a médiá. Príroda priniesla nevídane skorý zber obilnín a premiér sedem týždňov po atentáte v Handlovej prišiel do Voderád na miestne družstvo, aby demonštroval chuť do života a snahu byť ako dobrý hospodár informovaný rovno na tvári miesta.
Na poli ho čakalo množstvo novinárov. Prilákal ich premiér alebo žatva? Keď predseda vlády vystúpil z auta opierajúc sa o barlu, zdržal sa v debate s poľnohospodármi dobrých 20 minút. Na čakajúcich novinárov ostošesť pražilo saharské slnko. Vari každému došlo, čo znamená úslovie – v pote tváre sa dorába chlieb.
Robert Fico ako prvý z ponovembrových premiérov obnovil výjazdy vrcholových politikov štátu na polia. Bolo ich viacero a na jednom z nich na družstve v Nevericiach vyzval fotoreportérov tak, ako to len on vie, aby si ho išli nafotiť do žita. Aj teraz po prejave, v ktorom zdôraznil a ocenil snahu poľnohospodárov o sebestačnosť, požiadal o foto medzi klasmi žita.
„Vyrástol som na dedine, mám rád vôňu polí a obilia,“ povedal premiér. No v jeho hlase bolo zrejmá pokora pred tým, čo všetko dokáže priniesť život, a súčasne z jeho slov bolo cítiť úprimnú túžbu vyjadriť hold práci poľnohospodárov.
Tohtoročná žatva nebude v znamení rekordov, možno prinesie úrodu aj o 400-tisíc ton nižšiu, ale sebestačnosť Slovenska v chlebovom obilí to nijako neohrozí. Ročná produkcia všetkých obilnín vrátane kukurice sa pohybuje v dobrých rokoch okolo 4 miliónov ton. No v krajine, kde sa preriedili stáda ošípaných a hydiny v miliónových počtoch, hlavných konzumentov zrnovín, bude obilia stále dosť aj na vývoz.
Na export pôjdu aj olejniny. Z nich repka zatiaľ pestovateľom radosť nerobí, miestami úrody klesli aj o 30 percent, čo je aj prípad družstva vo Voderadoch. Lepšie vyzerá slnečnica. No slovenským problémom nie je množstvo obilnín a olejnín, ale ich zhodnotenie. Akoby aj nie, keď sa počas privatizácie potravinárstva rozplynuli spracovateľské kapacity a nové sa vybudovali len na spracovanie repky na metylester, pridávaný do nafty. Jedlý rastlinný tuk a oleje aj od dobre známej značky sú spracúvané v cudzine. S odstupom rokov možno povedať, že Slovensko sa stalo v agropotravinárstve krajinou premárnených príležitostí.
Vlak sa rozbehol
Teraz zachraňujeme, čo sa dá. Premiér spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom pripomenuli predsa len jednu dobrú správu a ocenili poľnohospodárov za trpezlivosť: pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila priame platby do 30. júna, a to sa nepodarilo ani Nemecku, Francúzsku a tiež susedom v Česku. „Konečne som dostal peniaze za traktor,“ ocenil výsledok mimoriadneho úsilia farmár Robert Kovács z Hronoviec. A minister Takáč konštatoval, že Slovensko po dlhých rokoch nebude platiť sankcie za oneskorenú výplatu dotácií.
Možno hovoriť o reštarte? Nuž, poľnohospodárstvo je behom na dlhú trať, ale každá dobrá správa poteší. Hostiteľ žatevného výjazdu vlády, podpredseda družstva vo Voderadoch Juraj Máčaj, povedal: „Vlak sa pomaly rozbiehal, no už keď sa rozbehol, ide.“ Ktorá vláda by rada nepočula pozitívnu spätnú väzbu? Lenže pred Slovenskom je veľa práce, ako vyladiť v našich podmienkach stále poriadne nefungujúcu spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.
Premiér správne podotkol, že nová spoločná poľnohospodárska politika je strategickou agendou Európskej únie. Slovenskí poľnohospodári podľa neho veľmi správne hovoria, že sa nemôžu každý rok robiť nejaké reformy, meniť parametre, musí tu byť nejaká kontinuita, ktorá zabezpečí, že stabilita jednotlivých mechanizmov bude na prospech farmárov a nie že reformy spôsobia rozpad týchto mechanizmov.
Ekológia po slovensky
Nestále počasie s obrovským množstvom zrážok znovu otvorilo otázku zelených ozdravných politík. V tej podobe, ako sa uplatňujú, ich farmári označujú za škodlivé. Martin Halmeš je manažérom ekologicky hospodáriacej spoločnosti SEMA-HŠ Sládkovičovo, ktorá bola viac ráz ocenená v súťaži TOP Agro za výborné hospodárenie na pôde prihliadajúce aj na ohľaduplný vzťah k pôde.
„Z niektorých zelených požiadaviek prijatých v rámci Strategického plánu, ktoré, žiaľ, sformulovali slovenskí úradníci, sa rozum zastavuje,“ hovorí Martin Halmeš. „Boli u nás nemeckí kolegovia a nechápali, prečo z 1 250 hektárov úhorujeme takmer 50 hektárov, tobôž keď do tejto ladom ležiacej pôdy nemôžeme zasiahnuť po tom, čo sa tam premnožia buriny a hlodavce.“
Škody z hrabošov a burín pôjdu aj tohto roku do miliónov eur. Mnohým farmárom zostali oči len pre plač. Najväčšie škody sú v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš hovoril o tom, že lokálne myši úplne zdecimovali úrodu, keď namiesto 6 až 8 ton pšenice po hektári zostalo na poli len dve tony.
To, samozrejme, vyvoláva obrovskú nespokojnosť s Green Dealom. „Musíme nájsť spôsob, ako veci na jednej strane robiť šetrne, ale nie tak, že budeme mať zviazané ruky nezmyselnými opatreniami,“ povedal Gajdoš.
Až kam sa situácia dostala, výstižne charakterizoval Peter Repiský, predseda PD Kozárovce z okresu Levice. Z úhorov mala byť pôvodne bezúžitková plocha, ale nie bezúdržová. Za nezvládnutou zelenou politikou je podľa Repiského viacero príčin, snaha minimalizovať zásahy do pôdy, a tak šetriť naftu.
Úplne vypadli hlboké orby, ktoré ničili nory hrabošov, a je tu aj manažment pozberových zvyškov. Jednoducho problém je komplexný a treba ho riešiť: čo je dobré, ponechať, a čo zlé, to odstrániť. Na chybách Slovenska sa môže učiť celá Európska únia, prílišná horlivosť v zelených témach napokon škodí,“ uzavrel Peter Repiský.
Stop ukrajinskej pšenici trvá
Dôležitým odkazom zo stretnutia premiéra s poľnohospodármi je to, že vláda bude naďalej trvať na zákaze dovozu niektorých agrokomodít z Ukrajiny na Slovensko. „Neprepadneme módnym trendom a neustúpime, pokiaľ ide o dovozy poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny. Naďalej platí, že je tu určitý zoznam, nazývame ho sankčný zoznam, istých produktov, ktoré nemienime dovážať z Ukrajiny,“ priblížil predseda vlády SR.
Pripomenul, že na tému dovozov agrokomodít hovoril s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. „Vysvetľoval som mu, že my si nemôžeme zničiť slovenské poľnohospodárstvo. Povedal som mu, že chápeme, že Ukrajina má problém a potrebuje pomoc. Jediné, čo sme pre vás pripravení urobiť, je vytvoriť koridor cez Slovensko, ktorý zabezpečí vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Pokiaľ však ide o ich umiestňovanie na území Slovenska, tak toto principiálne odmietame, pretože musíme chrániť slovenských poľnohospodárov.“
Faktom však je, že slovenské poľnohospodárstvo musí reagovať na budúcu integráciu Ukrajiny do EÚ. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč povedal, že sa bude musieť zmeniť štruktúra rastlinnej výroby. „Slovenskí poľnohospodári, ktorí pestujú len tri-štyri komodity, ktoré vyvážajú do krajín západnej Európy, sú tam nahradení ukrajinskými dodávateľmi. Je najvyšší čas zamyslieť sa nad charakterom výroby a diverzifikovať agroprodukciu. Tá by mala vyústiť do výraznejšej orientácie na špeciálnu rastlinnú výrobu. Poľnohospodári budú musieť pestovať viac ovocia, zeleniny a zvyšovať stavy hospodárskych zvierat,“ uviedol Takáč.
Samozrejmé potraviny, nesamozrejmí farmári
Napokon si všimnime nový spoločenský aspekt žatvy. Už dávno nie je udalosťou, ktorou žil celý vidiek. „Časy, keď v poľnohospodárstve pracovalo 30 percent obyvateľstva, sú preč, dnes je to 2,5 percenta všetkej pracovnej sily. Na vidiek sa v posledných dvoch desaťročiach prisťahovali ľudia z mesta, ktorí nemajú nijaký vzťah k dedine, nieto ešte k poľnohospodárom,“ podotkol Juraj Máčaj.
Dodal, že ľudia berú potraviny ako samozrejmosť, sú relatívne dostupné, dve generácie nepoznajú hlad. „Žijeme si nadmieru dobre. Tu kdesi treba hľadať príčiny toho, že ľudia takmer prestali vnímať prácu poľnohospodárov. Naopak, keď prejdeme cez dedinu technikou, sťažujú sa na hluk, na prach. Žiaľ, je to nevyhnutná daň tomu, že ktosi dorába potraviny pre celú spoločnosť.“
Aktuálna žatva, ako vidno, nastolila množstvo problémov. Nemožno pred nimi zatvárať oči. Máme už dosť skúseností s tým, že napokon sa vynoria ešte ako väčší a ťažšie riešiteľný problém./agentury/
X X X
Vypočítali, koľko peňazí treba na dôstojný život. Mnoho ľudí toľko vôbec nezarába
Každé ráno vstávajú do práce ako všetci ostatní, no to, čo zarobia, im nepokryje ani náklady na dôstojný život. Reč je o ľuďoch, ktorí poberajú najnižšiu mzdu na Slovensku, teda 750 eur. Tých je približne 200-tisíc, teda len o niečo menej, ako je obyvateľov Košíc – druhého najväčšieho mesta u nás. Znamená to, že státisíce ľudí žijúcich na Slovensku majú také nízke platy, že im nedokážu pokryť ani výdavky na slušný život.
Aké platy očakávajú absolventi?
Výpočty Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation ukazujú, že suma minimálnej mzdy na Slovensku dokáže pokryť iba 78 percent základných výdavkov, ktoré sú potrebné na dôstojný život. Inštitúcie vypočítali, že ak má človek pracujúci na Slovensku viesť slušný život, mal by zarobiť aspoň 962 eur v hrubom.
Konfederácia odborových zväzov vysvetľuje, že dôstojná minimálna mzda by mala byť odmenou za prácu v štandardnom pracovnom čase, ktorá zamestnancom poskytne dostatok peňazí na taký život, ktorý väčšina spoločnosti vníma ako základný štandard. „Má umožniť žiť obyčajným, ale materiálne dôstojným životom. Naším dlhodobým cieľom je cielené zvyšovanie nielen minimálnej mzdy, ale aj iných príjmov tak, aby sa približovali hodnote, ktorú môžeme považovať za dôstojné materiálne minimum,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa zväzu Martina Nemethová.
Znamená to, že ak pracujete v najnižšom stupni náročnosti práce, napríklad dopĺňate tovary do regálov v obchodoch, zarobíte v hrubom o 212 eur menej, ako potrebujete na slušný život. Platí totiž, že minimálna mzda nie je len jedna pevná suma pre každého. Určuje sa práve podľa toho, aká náročná je práca, ktorú robíte.
V druhom stupni náročnosti práce, týka sa to napríklad predavačiek, musíte zarobiť aspoň 866 eur. To znamená, že od dôstojnej výplaty vás stále bude deliť 96 eur. Až v treťom stupni náročnosti práce, v ktorom sa nachádzajú napríklad zdravotné sestry, zarobíte najmenej o 20 eur viac, ako predstavuje hranica zárobku potrebná na uhradenie nákladov spojených so slušným životom.
Slovensko je v klube najhorších
Inštitút pre výskum práce vyčíslil, že rozdiel medzi dôstojnou mzdou a zákonom garantovanou najnižšou mzdou v slovenskom hospodárstve dosiahol 22 percent. Radíme sa tak medzi krajiny s najväčšou medzerou, ktorá sa nachádza medzi týmito dvoma sumami.
Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska v rámci Európskej únie (EÚ) napríklad Lotyši, ktorí majú až 39,5-percentnú medzeru medzi garantovanou minimálnou mzdou a hranicou dôstojnej minimálnej mzdy. Týka sa to aj Chorvátska (33,2 percenta), Portugalska (32,1 percenta), Grécka (23,7 percenta) či susednej Českej republiky, ktorá je na tom s 23,3 percenta o niečo horšie ako my.
Vo viacerých bohatých krajinách sú, naopak, minimálne zárobky o niečo vyššie ako vypočítaná dôstojná mesačná mzda v hrubom. V Nemecku je to až 162 percent, vo Francúzsku 156 percent, v Holandsku 153 percent. Lepšie ako my sú na tom aj mnohé iné krajiny. „Poliaci, Maďari, Slovinci, Litovčania a Estónci majú, na rozdiel od Slovenska, minimálnu mzdu nad národnou hranicou dôstojnej minimálnej mzdy, pričom každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy v daných krajinách nespôsobuje krach podnikateľov a firiem ani im nerastie nezamestnanosť,“ hovorí Nemethová.
Zároveň platí, že minimálne zárobky na Slovensku patria v rámci EÚ k tým najnižším. Horšie ako my je na tom napríklad Maďarsko, kde najmenej zarábajúci ľudia dostávajú mesačne v hrubom 697 eur, teda o čosi vyše 50 eur menej ako Slováci, a minimálna mzda v Rumunsku je 663 eur.
Najvyššie minimálne mzdy v rámci únie, až 2 571 eur, dostávajú ľudia v Luxembursku. Zle sa nemajú ani Íri, ktorí mesačne dostávajú najmenej 2 146 eur. Holanďania dostávajú najmenej 2 070 eur a nad dvoma tisíckami eur je aj Nemecko, kde sa minimálna mzda vyšplhala na 2 054 eur.
Odborári: zvýšme minimálnu mzdu
Čoskoro však majú nastať zmeny. Rezort práce na čele s ministrom Erikom Tomášom (Hlas) sľubuje, že už o niekoľko rokov sa najnižšie platy vyšplhajú takmer na tisíc eur za mesiac v hrubom. Od roka 2025 sa totiž budú vypočítavať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aktuálne je to 57 percent.
Ľudia, ktorí dostávajú minimálne výplaty, ich tak po prvýkrát budú mať vyššie až v roku 2026. Podľa prepočtov ministerstva práce a v prípade, ak sa vláda s odborármi nedohodne inak, by sa mala minimálna mzda o dva roky vyšplhať na 920 eur. V roku 2027 to bude až 970 eur. Výsledná suma bude záležať na spomínanom vyjednávaní sociálnych partnerov, ale rovnako aj na výške priemerných miezd v tomto a budúcom roku, ktoré zatiaľ ešte nepoznáme.
Je však potrebné počítať s tým, že nebude rásť len minimálna mzda, ale aj náklady na život. „Keďže počas rokov 2024 až 2027 môžeme vďaka očakávanému rastu cien predpokladať navýšenie dôstojnej mzdy, ani nárast minimálnej mzdy na 969 eur v roku 2027 nebude stačiť na zabezpečenie potrieb na dôstojný život pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ priblížil výskumný riaditeľ CELSI a expert na dôstojnú mzdu Martin Kahanec.
Odborári preto tvrdia, že nastavenie vzorca výpočtu minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov je len prvým krokom, ktorý nás môže priblížiť k tomu, aby všetci ľudia mohli zarábať dôstojnú mzdu. „Druhým je posilnenie kolektívneho vyjednávania. Zákonom definovaný vzorec sa použije len vtedy, ak nedôjde k dohode zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov. Podľa európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách sú podielové ukazovatele minimálnej mzdy na priemernej mzde len pomocným rámcom, dôležité sú náklady na život, cenová úroveň, výkon ekonomiky a produktivita práce,“ doplnila Nemethová.
Podľa odborárov by taktiež mohlo pomôcť aj zvýšenie priemernej mzdy na Slovensku, pretože máme nízky podiel miezd na HDP a pridanej hodnote. Zdôrazňujú preto posilnenie odborov a kolektívneho vyjednávania. U zamestnávateľov, u ktorých odbory pôsobia, sú mzdy o 18 až 20 percent vyššie ako u tých, kde nepôsobia.
A akú výšku by mali mať najnižšie platy podľa zástupcov zamestnancov? „Minimálnu mzdu, ako sme už spomínali vyššie, je potrebné nastaviť najmenej na takú výšku, ktorá prekračuje hodnoty takzvanej living wage, čiže základných nákladov na skromný, ale slušný život. Konkurencieschopnosť Slovenska nemôže byť postavená na nedôstojných životných podmienkach ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu,“ uzatvorila Nemethová./agentury/
X X X
FSB tvrdí, že zmarila únos bombardéra na Ukrajinu. Moskva má dokonca video
Ruská tajná služba FSB tvrdí, že prekazila pokus Kyjeva uniesť strategický bombardér Tu-22M3 ruských vzdušných síl a preletieť s ním na Ukrajinu. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na oznámenie ruskej kontrarozviedky. Tvrdenie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov, ukrajinská tajná služba SBU na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.
„Ukrajinská rozviedka mala v úmysle naverbovať ruského vojenského pilota za finančnú odmenu a poskytnutie talianskeho občianstva s cieľom presvedčiť ho, aby odletel a pristál na Ukrajine so strategickým bombardérom,“ uviedla FSB na svojich internetových stránkach. „Naverbovaný“ pilot mal podľa Rusov za svoj čin zinkasovať aj 3 milióny dolárov.
FSB vo vyhlásení ďalej uviedla, že Rusko počas operácie získalo informácie, ktoré pomohli jeho silám vykonať úder na letisko Ozerne na severozápade Ukrajiny. Ruská štátna agentúra TASS uviedla, že do operácie boli zapojené aj spravodajské služby členov NATO. TASS tiež zverejnil video z údajného pokusu o únos lietadla, na záberoch je aj kopa amerických 100-dolárových bankoviek.
Načasovanie operácie aj údajného úderu na letisko Ozerne v ukrajinskom Žytomyre je nejasné. V Žytomyrskej oblasti, kde sa letecká základňa nachádza, bol však dnes v ranných hodinách vyhlásený letecký poplach. Podľa neoficiálnych správ na sociálnych sieťach zazneli Žytomyrom výbuchy.
Rusko v posledných týždňoch vykonáva údery na základne ukrajinského letectva pravidelne. Robí tak v čase, keď Kyjev netrpezlivo čaká, až bude môcť nasadiť Západom dodané stíhačky F-16.
Vlani v lete sa ukrajinskej tajnej službe podarilo naverbovať ruského pilota vrtuľníka Maxima Kuzminova, ktorý bol odporcom invázie. So strojom Mi-8 preletel na územie pod kontrolou Ukrajiny. Tento rok vo februári bol dezertér nájdený mŕtvy v Španielsku.
Ukrajina tiež pravidelne obviňuje Moskvu, že sa snaží verbovať agentov na ukrajinskej strane. SBU v máji oznámila, že „rozbila sieť agentov“ FSB, ktorá pripravovala atentát na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a že zatkla dvoch ukrajinských dôstojníkov, ktorí boli súčasťou tejto siete./agentury/
X X X
J.D. Power: Elektromobily sú spoľahlivejšie? Kdeže, vyhrali spaľovacie autá
Najnovší rebríček kvality nových áut ukazuje, že elektrické autá nie sú zárukou vyššej spoľahlivosti. Zároveň sa ako málo poruchové ukázali americké značky, ktoré predstihli kórejských konkurentov.
Do najnovšieho ročníka prieskumu sa zapojilo 99 144 majiteľov nových áut.
Americká analytická a poradenská spoločnosť J.D. Power sa vo veľkej miere venuje automobilovému priemyslu. V tomto roku uverejnila už 38. vydanie rebríčka kvality nových automobilov. Do prieskumu sa zapojilo 99 144 majiteľov nových áut, ktorý vlastnili auto aspoň 90 dní. Údaje zbierali od júla 2023 až do mája 2024. Anketa sa skladá z 227 otázok zaradených do desiatich kategórií, a to pohon, jazdné vlastnosti, asistenčné systémy, exteriér, interiér, prvky výbavy, sedadlá, displej a ovládacie prvky, klimatizácia a ostatné nezaradené.
Výsledkom je skóre, ktoré reprezentuje počet problémov na 100 vozidiel. Znamená to, že čím je index nižší tým sú model alebo značka menej poruchové. Celkový priemer všetkých značiek dosiahol tento rok hodnotu 195. Prémiové značky sú priemerne poruchovejšie so skóre 232, ale neprémiové dosiahli skóre 181.
Prekvapivým výsledkom sa skončilo porovnanie áut so spaľovacími motormi a elektromobilmi. Hoci by sa dalo predpokladať, že poruchovosť elektromobilov bude nižšia už z podstaty ich konštrukcie s menej pohyblivými časťami, prieskum ukázal, že elektrické autá majú skóre 266, kým konvenčné autá len 180.
Víťazom ankety sa stala značka RAM s indexom kvality 149. Paradoxom je, že sesterská značka Dodge skončila úplne posledná so skóre 301. Na druhej priečke sa umiestnila ďalšia americká značka Chevrolet vďaka skóre 160 a tretie miesto pripadlo Hyundaiu so skóre 162. Prvú päťku doplnili Kia a Buick.
Najlepšou európskou značkou je podľa prieskumu Porsche na siedmej priečke s indexom kvality 172, čo je zároveň aj najlepší výsledok prémiovej automobilky. Na opačnom konci tabuľky sa okrem spomínaného Dodgu umiestnili európske značky, a to Volvo, Audi, a Volkswagen./agentury/
X X X
Exministerka Schmögnerová: Kritizujem Ficovu vládu za jej riešenia z 20. storočia, Hlas sa ešte musí osvedčiť
Sami miliardári hovoria – zdaňte nás. Prečo ich vlády nevypočujú? Exministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová dlhodobo presadzuje vyššie dane pre bohatých a progresívny daňový systém – teda systém, v ktorom by bohatí platili viac. Ak by sa podarilo viac zdaniť boháčov, takto získané peniaze by sa napríklad mohli použiť na riešenie dopravnej chudoby prostredníctvom vyšších dotácií na zlacnenie verejnej hromadnej dopravy, hovorí exministerka. V rozhovore tiež hodnotí aktuálne kroky štvrtej vlády Roberta Fica. „Časť odporcov Smeru ju kritizuje za národno-konzervatívnu orientáciu. Ja ju kritizujem za to, že sociálno-ekonomické riešenia, ktoré ponúka, sú z 20. a nie z 21. storočia, a preto mnohé z nich nie sú dlhodobejšie udržateľné,“ tvrdí.
Začnime aktualitou. Na stretnutí najbohatších krajín sveta G20 zaznela správa francúzskeho ekonóma Gabriela Zucmana, ktorá volá po zdanení globálnych ultraboháčov. Ešte prednedávnom bol podobný nápad považovaný za utopický. Nastal podľa vás čas na to, aby sa konečne zrealizoval? Kritici totiž často pripomínajú, že najbohatší ľudia na svete platia smiešne nízke dane.
Podľa prepočtov Zucmana miliardári odvádzajú daň v priemere 0,3 %. Je paradoxné, že rastie počet iniciatív najbohatších ľudí planéty, ktorí chcú, aby boli viac zdanení. A politici, ktorých oslovujú, nereagujú. Prečo, to je na dlhší rozhovor. Uvediem aspoň jednu z mnohých iniciatív: Patriotic Millionaires (v preklade Vlasteneckí milionári), ktorá vznikla v USA ako reakcia na Bushovu daňovú reformu a neskôr Trumpovu daňovú reformu. Dnes už existuje jej sesterská odnož i v Spojenom kráľovstve.
Patriotic Millionaires sa bránia tomu, aby extrémne bohatstvo zostalo v rukách niekoľkých. Podporujú vyššie minimálne mzdy, progresívny daňový systém, zastavenie daňových únikov a boj proti sociálnym nerovnostiam. Akoby sme počuli volebný program autentickej ľavicovej strany. Možno ešte pripomeniem, že začiatkom tohto roka na tradičnom fóre v Davose viac ako 250 miliardárov a milionárov podpísalo otvorený list určený lídrom Svetového ekonomického fóra s výzvou zaviesť daň z bohatstva a financovať z nej služby vo verejnom záujme. „Naša požiadavka je jednoduchá: žiadame vás, aby ste nás zdanili, nás najbohatších v tejto spoločnosti,“ napísali v liste.
Zdaňovanie by sa malo dotknúť ľudí, ktorých majetok presahuje miliardu dolárov. Tých je vo svete 3-tisíc a podľa návrhu by mali byť zdanení 2-percentnou sadzbou. Daň by dokopy mala vygenerovať 200 až 250 miliárd dolárov ročne. Na Slovensku by sa to dotklo napríklad Valérie Haščákovej a jej rodiny, developera Ivana Chrenka a možno aj Jozefa a Patrika Tkáčovcov z finančnej skupiny J&T. Koľko peňazí by to mohlo priniesť do slovenského rozpočtu?
V prípade 2-percentnej dane z bohatstva by to bolo okolo 80 miliónov eur.
Návrh uvažuje tiež o tom, že by sa zdaňovanie mohlo rozšíriť aj o ľudí, ktorých majetok presahuje 100 miliónov dolárov. Koho na Slovensku by sa to mohlo dotknúť?
Podľa časopisu Forbes v roku 2023 až 32 slovenských občanov vlastnilo majetok v hodnote 100 a viac milión eur. Sú medzi nimi známe i menej známe mená ako napríklad Tomáš Chrenek, Miroslav Trnka, Ivan Jakabovič, Milan Fiľo, ale i Ivan Kmotrík a ďalší. Spolu ich majetok vlani dosahoval 14 miliárd a 250 miliónov eur. Štátny rozpočet by ich 2-percentným zdanením získal takmer 285 miliónov ročne, čo je trikrát viac, ako sa získa zo zdanenia elektronických cigariet a sladených nápojov.
Ďalšou výzvou je, ako takto získané peniaze od superboháčov prerozdeliť. Hovorí Zucman aj o tom, alebo to už zostane na pleciach jednotlivých krajín a ich vlád?
Po dlhoročných vyjednávaniach sa podarilo dohodnúť globálna minimálna daň pre korporácie na úrovni 15 %. Zámerom Zucmanovej správy bolo iniciovať diskusiu o globálnej minimálnej dani z bohatstva. Opäť nejde o ojedinelú iniciatívu. V EÚ aktuálne prebieha Európska občianska iniciatíva, ktorá, pokiaľ by bolo úspešná, zaviaže na základe článku 115 Zmluvy o EÚ Európsku komisiu pripraviť návrh smernice o európskej dani z veľkého bohatstva. Smernicu by museli transponovať do národnej legislatívy všetky členské štáty EÚ. Cieľom tejto iniciatívy nazvanej Tax the Rich (Zdaniť bohatých, pozn. red.) je použiť získané prostriedky na riešenie sociálnych dôsledkov zelenej transformácie. Táto iniciatíva poukazuje na to, že od roku 2020 top 5 miliardárov v EÚ vykazuje 76-percentný rast svojho bohatstva, zatiaľ čo 99 % občanov EÚ schudobnelo. Daň z bohatstva vo výške iba 5 % uvalená na bohatstvo multimilionárov a miliardárov by podľa dnes dostupných údajov ročne vygenerovala pre Úniu 286,5 miliardy eur.
Ak by naša vláda takýmto spôsobom získala viac peňazí od slovenských miliardárov či „stámilionárov“, ako by s nimi mala naložiť tak, aby z toho, jednoducho povedané, mali čo najviac aj bežní ľudia?
Prostriedky získané z dane z bohatstva by sa napríklad mohli použiť na riešenie dopravnej chudoby prostredníctvom vyšších dotácií na zlacnenie verejnej hromadnej dopravy. Rozšírenie emisných povoleniek na dopravu, ktorá zvyšuje emisie CO2, podľa balíka opatrení Fit for 55 bez dodatočných opatrení môže totiž viesť k zdraženiu dopravy, resp. k jej horšej dostupnosti. Okrem „potravinových púští“ by sme mali aj „dopravné púšte“. Žiaľ, už i dnes existujú.
To ma privádza k ďalšej otázke. Súčasná vláda na čele s Robertom Ficom ešte pred voľbami sľubovala, že jedným z jej hlavných cieľov je „zachovať sociálny štandard obyvateľstva“. Vláda však zároveň musí aj šetriť. Darí sa jej podľa vás aj napriek tomu napĺňať tento cieľ?
Krátkodobo, t.j. v tomto roku vláda dotovala ceny energií pre sektor domácností zhruba na úrovni minulého roka. Je to jedna z položiek, ktorá výrazne zaťažuje rodinný rozpočet. No dotácie k cenám energií nie sú dlhodobým riešením. Nielen z rozpočtového hľadiska. Dlhodobým riešením je znižovanie energetickej náročnosti, efektívnejšia produkcia energií z obnoviteľných zdrojov, lokálna produkcia energií a pod., t.j. znižovanie výdavkov na uspokojovanie energetickej potreby. Tu zatiaľ o napĺňaní cieľa ťažko hovoriť. Nielen preto, že toto riešenie si vyžaduje dodatočné investičné zdroje (zatiaľ z Plánu obnovy), ale preto, že vláda ho nedoceňuje.
Slovensko musí konsolidovať – štát chce v roku 2025 ušetriť 1,4 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický však zatiaľ predstavil len dva návrhy – zdanenie elektronických cigariet a sladených nápojov – ktoré majú v budúcom roku priniesť do štátnej kasy len okolo 95 miliónov eur. Na ďalšie návrhy zatiaľ stále čakáme. Aké návrhy by ste vláde odporúčali vy?
Znepokojujú ma viaceré megaprojekty, o ktorých hovorí rezort dopravy a začína hovoriť rezort hospodárstva a rezort obrany. Pripomína mi to situáciu po Mečiarovej vláde, keď sme niektoré obdobné projekty museli zastaviť, lebo sme museli riešiť vysoký deficit štátnych financií. Inými slovami, treba strážiť výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Na príjmovej stránke by som zopakovala niektoré návrhy Patriotic Millionaires: zaviesť progresívnu daň a revidovať základ dane, obnoviť majetkové dane, ktoré sme do reformy Ivana Mikloša v roku 2004 mali, zaviesť vyššie dane z dividend, prípadne z bohatstva – dnes ich majú iba Švajčiarsko, Nórsko, Španielsko a v redukovanej podobe Francúzsko – a dôraznejšie uplatňovať tzv. windfall tax (zjednodušene dane z nadmerných a nečakaných príjmov, pozn. red.), Slovnaft sa jej vraj vyhol a zarobil vyše pol miliardy). Najvyšší čas revidovať dve opatrenia Matovičovo-Hegerovej vlády: daňový bonus a rodičovský dôchodok.
Debatovalo sa aj o 13. dôchodkoch. Súčasná vláda celkovú sumu na ich vyplatenie citeľne zvýšila. Oprávnene? A je to dobré, že všetci starobní penzisti dostanú rovnakú výšku 13. dôchodkov?
Tzv. 13. dôchodok dnes už nie je sociálnou dávkou, ale je vyplácaný Sociálnou poisťovňou ako dôchodok. S tým rozdielom, že je vypočítaný ako 13. dôchodok, ale určuje sa pevnou sumou rovnako pre každého. Nie je to ani ryba, ani rak. Otázne je, či by sa nemalo pristúpiť k takému riešeniu pri zvyšovaní dôchodkov, ktoré by umožnilo rýchlejší nominálny rast najnižších dôchodkov. Dôsledky tzv. 13. dôchodku na rozpočet Sociálnej poisťovne sú značné a v prípade jej insolventnosti, ju bude, ako i po iné roky, musieť sanovať štátny rozpočet. Rozdielna čiastka podľa výšky dôchodku by, samozrejme, bola menej finančne náročná. Mimochodom, v marci tohto roku prebehlo vo Švajčiarsku referendum iniciované odbormi o zavedení 13. dôchodku a získalo širokú podporu bez ohľadu na vek. Štátny dôchodok je tu založený na medzigeneračnej solidarite a predstavuje hlavný príjem pre väčšinu dôchodcov.
Približne pred rokom a pol ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že strana Smer v mnohých smeroch zdiskreditovala sociálnu demokraciu. Zmenilo sa odvtedy niečo? Považujete Hlas a Smer za ľavicové, respektíve sociálnodemokratické strany?
Časť odporcov strany Smeru ju kritizuje za národno-konzervatívnu orientáciu. Ja ju kritizujem za to, že sociálno-ekonomické riešenia, ktoré ponúka, sú z 20. a nie z 21. storočia, a preto mnohé z nich nie sú dlhodobejšie udržateľné. A že viaceré jej politiky sú v rozpore so sociálno-demokratickými hodnotami. Hlas sa ako sociálno-demokratická strana musí ešte len osvedčiť. Tešila by som sa, keby sa mu to podarilo.
Aktuálne je minimálna mzda na úrovni 750 eur. Minister práce Erik Tomáš presadil, aby bola v budúcich rokoch najnižšia mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2027 sa na základe nového vzorca jej výška vyšplhá na takmer tisíc eur. Náklady na život ľudí sa však výrazne zvyšujú. Bude to stačiť? Aká by mala byť minimálka? Podľa nových prepočtov totiž pracujúci Slovák potrebuje na prežitie dôstojného života takmer tisíc eur mesačne v hrubom.
Minimálna mzda v Slovinsku už k januáru 2024 dosiahla 1 250 eur. Slovinsko ako jedno z transformačných opatrení začiatkom 90. rokov minulého storočia zdvihlo mzdovú úroveň, aby sa priblížila mzdovej úrovni v západných štátoch EÚ. My sme udržali mzdovú úroveň na nízkej úrovni. Mzdový dumping mal byť a dodnes je „investičným“ stimulom pre zahraničných investorov. Nie je len sociálne neúnosný, no nenúti podnikateľský sektor zvyšovať produktivitu práce inováciami. Tlak na rast minimálnej mzdy v rozpore s tým, čo tvrdí časť biznisu, je tlakom na inovatívny rast.
Začiatkom roka na Svetovom ekonomickom fóre v Davose hovoril premiér Robert Fico, že Slovensko by mohlo v krátkom čase začať experimentálne testovať 4-dňový pracovný týždeň. Odvtedy je okolo tohto návrhu ticho. Čo na tento návrh hovoríte a mala by sa vláda, ktorá o sebe hovorí, že je ľavicová, viac touto témou zaoberať?
Experiment so 4-denným pracovným týždňom už viacerí testovali – napríklad vo Fínsku, alebo sa k nemu odhodlali na firemnej úrovni. 35-hodinový pracovný týždeň zaviedlo Francúzsko v roku 2000 za vlády socialistu Lionela Jospina. Skrátenie pracovných hodín v týždni zvýšilo vo Francúzsku produktivitu práce a neznamenalo prepad HDP. Ani Francúzi sa ale k 35 hodinám nedostali skokom, ale uvážlivými krokmi. Mala by o tom začať uvažovať i súčasná vláda.
Ako prilákať na Slovensko nových pracovníkov? Vláda síce spravila nejaké kroky k jednoduchšej pracovnej migrácii, ale priemysel sa sťažuje, že mu chýbajú tisícky až desiatky tisíc pracovníkov. Je nejaká ľahká cesta, ako ich k nám prilákať a zamestnať?
Je to diferencované: sú odvetvia ako zdravotníctvo, školstvo, prípadne iné služby, kde sa ľudská sila iba ťažko dá nahradiť. Vyššia mzdová úroveň, dobré pracovné podmienky a pod. sú obvykle lákadlom i v zahraničí. Veľká časť slovenského priemyslu po transformácii na priemysel 4.0 t.j. po zavedení automatizácie, digitalizácii, využívaní umelej inteligencie už nebude potrebovať toľko pracovníkov, ako potrebuje dnes. OECD odhaduje, že v ňom bude pracovať o 30 % zamestnancov menej ako dnes. Nedostatok pracovníkov je nanajvýš strednodobá záležitosť, pokiaľ sa len nechce priemysel zakonzervovať na dnešnej úrovni. Potom by ale stratil konkurencieschopnosť.
Na záver. Vláda už vládne trištvrte roka, ako ju zatiaľ hodnotíte?
Počkajme si ešte jeden štvrťrok na hodnotenie. Občianske združenie Progresívne fórum by chcelo podrobnejšie analyzovať, čo sa vláde z Programového vyhlásenia vlády podarilo realizovať a čo nie.
Brigita Schmögnerová (75) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V štúdiu matematickej štatistiky pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr získala titul kandidáta ekonomických vied. Ďalšie vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach a vo Washingtone. Po revolúcii bola poradkyňou podpredsedu vlády, neskôr odbornou poradkyňou v komisiách ministerstva priemyslu. V rokoch 1998 až 2002 bola ministerkou financií. V súčasnosti sa venuje písaniu a vydávaniu ekonomicko-politických publikácií./agentury
X X X
Ústavný súd zrejme potešil aj Dušana Kováčika. Spoza mreží môže prejsť už tento rok do domáceho väzenia
Bývalý špeciálny prokurátor dostal aj peňažný trest 100-tisíc eur. Dodnes ho nezaplatil.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Vládna novela trestných kódexov môže znamenať dobrú správu pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ten si vo väzení v Dubnici nad Váhom odpykáva osemročný trest odňatia slobody za korupciu v prospech mafiánskeho bosa a za vyzradenie utajovaných skutočností.
Kováčika zadržali ešte v októbri 2020 pri veľkej policajnej akcii Boží mlyn a odvtedy sa na slobodu nedostal. Za mrežami tak doposiaľ strávil takmer tri a trištvrte roka. Je jedným z kedysi najmocnejších mužov štátu, ktorý si odpykáva právoplatný trest po rozhodnutí Najvyššieho súdu. Ako špeciálny prokurátor mal dozerať na zákonnosť vyšetrovania korupcie, organizovaného zločinu či sofistikovaných ekonomických deliktov.
S náramkom
Čoskoro by sa však Kováčik mohol presunúť do domáceho väzenia. Zvyšok trestu by si tak odpykal v pohodlí domova s monitorovacím náramkom na nohe.
Podľa novely Trestného zákona totiž môže súd odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak splní niekoľko podmienok: vo väzení sa polepšil, odsedel si tretinu trestu a zvyšok nevykonaného trestu je menej ako päť rokov.
Matematicky podmienky sedia aj na Dušana Kováčika. Je teda veľmi pravdepodobné, že by zákonné podmienky splnil a mohol tak požiadať súd o premenu trestu. Myslí si to aj jeho advokát Erik Magál.
„Inštitút premeny nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia po nadobudnutí účinnosti aktuálneho nálezu Ústavného súdu SR vo veci súladu Trestného zákona s ústavou bude pokrývať aj prípad JUDr. Kováčika. Prípadné využitie takejto možnosti však bude vecou ďalšej taktiky obhajoby, ktorú nateraz nebudem mediálne komentovať,“ povedal pre Aktuality.sk advokát.
V prípade, že by sa rozhodli pre domáce väzenie, obrátia sa na Okresný súd v Trenčíne s návrhom na premenu trestu. Podľa našich informácií by sa o tejto téme obhajcovia s Kováčikom mohli rozprávať už tento týždeň.
Zaplatí 100-tisíc?
Problémom však zostáva peňažný trest vo výške 100-tisíc eur, ktorý Kováčikovi vymeral Najvyšší súd a ten ho doposiaľ nezaplatil. Senát zároveň stanovil náhradný trest – rok vo väzení v prípade, ak by bol peňažný trest zmarený. O vykonaní náhradného trestu súd doposiaľ nerozhodol. Kováčik chcel pôvodne trest splatiť na splátky, s tým však súd nesúhlasil.
Podľa advokáta Magála pritom nie je potrebné, aby Kováčik pred premenou trestu 100-tisícový trest zaplatil. Takéto kritérium totiž novela Trestného zákona pri zmene výkonu trestu na domáce väzenie neobsahuje. „Z novej právnej úpravy nevyplýva potreba úhrady peňažného trestu,“ hovorí Kováčikov právny zástupca.
Aktuality.sk túto tému konzultovali s viacerými právnymi expertmi. Tí považujú za pravdepodobné, že súd by mohol prepustiť Kováčika do domáceho väzenia a zároveň stanoviť termín, dokedy by musel uhradiť peňažný trest. Ak by nezaplatil, do väzenia by sa zrejme musel vrátiť – aby nastúpil na náhradný trest.
Aj pri zločinoch
Známy advokát Adrián Kucek, ktorý zastupuje viacerých klientov v trestných kauzách, sa ku Kováčikovi vyjadrovať nechcel. Nepozná totiž konkrétne detaily spisu. Myslí si, že všeobecne by teraz mali platiť pravidlá nasledovne: ak budú splnené zákonné podmienky, tak súd môže samostatným rozhodnutím premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. „Vychádzajúc z verejne dostupných informácií, tieto zákonné predpoklady pán Kováčik spĺňa,“ uviedol.
Podľa Kuceka je dôležité, že zákonodarca teraz novelou umožnil premenu trestu na domáce väzenie aj u odsúdených za zločin, čo je závažnejšia forma trestnej činnosti. Doposiaľ mohli vyviaznuť s monitorovacím náramkom len odsúdení za prečin. Okrem toho sa novelou zákona predĺžila aj doba zvyšku zatiaľ nevykonaného trestu, ktorá žiadateľovi o domáce väzenie zostáva. Doteraz tak mohol urobiť, až keď mu do odkrútenia trestu chýbali len tri roky, po novom je to možné už v čase, keď mu ešte zostáva päť rokov trestu.
V Kováčikovom prípade by ho mohol súd zároveň vyzvať na zaplatenie peňažného trestu vo výške 100-tisíc eur, prípadne mu uložiť náhradný trest rok vo väzení. A to za predpokladu, že bývalý špeciálny prokurátor nepresvedčí súd, že nie je objektívne schopný trest zaplatiť.
Rozhodne súd
Definitívne slovo však bude mať trenčiansky súd. Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej má tento súd po odobrení novely veľmi široké mantinely na posúdenie, či daný trest je na mieste. „Ten priestor je vďaka novele obrovský. Pri takýchto zákonných podmienkach je možné, že páchateľ vyviazne s nízkym trestom a peňažný trest nebude uhradený,“ pripustila Kolíková.
Osobitne v prípadoch korupcie by podľa nej malo byť podmienkou domáceho väzenia uhradenie peňažného trestu. Vzniknutá situácia je podľa nej „iba jedným z dôsledkov rýchleho prijatia právnej úpravy“. Koalícia totiž revolučnú zmenu trestných kódexov presadila bez odbornej diskusie v skrátenom legislatívnom konaní.
Po novom sa tresty domáceho väzenia môžu vzťahovať aj na páchateľov obzvlášť závažných zločinov s výnimkou násilnej kriminality. „Kľúčové je, či je vôbec na mieste, aby pri obzvlášť závažných zločinoch – osobitne pri korupcii – bolo dobré, aby tam bola až takáto bezbrehá možnosť ukladať iný trest než trest odňatia slobody,“ myslí si Kolíková. Ústavný súd mal podľa nej novelu trestných kódexov posunúť na posúdenie Európskemu súdnemu dvoru. „Nastavenie trestov, osobitne za korupciu, fakticky podlieza latku, ktorú dáva EÚ,“ zdôraznila.
Prípad 50-tisícového úplatku za prepustenie mafiánskeho bosa z vyšetrovacej väzby nie je jedinou kauzou bývalého špeciálneho prokurátora. Pred súdom stojí aj pre ďalší úplatok, ktorý mal prijať od Petra Košča, známeho ako Pán X, za to, že zametie pod koberec dve trestné kauzy. Obaja obvinení podozrenia odmietajú. Kováčik figuruje aj vo veľkej policajnej kauze Očistec, ktorá sa doposiaľ nezačala pojednávať, aktuality.sk
X X X
Bol jej oporou po desivom zážitku v prostějovskom byte. Kvitová s manželom oznámili príchod synčeka
Česká tenistka Petra Kvitová sa stala po prvý raz mamou. Dvojnásobná wimbledonská víťazka priviedla v nedeľu na svet synčeka, ktorého má so svojím manželom a koučom Jiřím Vaněkom. Informovala o tom na svojom Instagrame.
Šťastný pár ukázal fotku bábätka v rukách svojich rodičov, dali mu meno Petr. Tridsaťštyriročná Kvitová angažovala Vaněka ako kouča koncom roka 2016.
Bol jej oporou, keď tenistkinu kariéru ohrozil páchateľ, ktorý hráčke vážne porezal ľavú ruku.
V decembri 2016 sa dostal do jej prostějovského bytu pod falošnou zámienkou kontroly kotla, následne jej priložil nôž ku krku a vážne porezal prsty na ruke.
Muža sa jej podarilo dostať z bytu až po tom, ako mu dala 10 000 českých korún. Tenistka musela podstúpiť štvorhodinovú operáciu a dlho jej hrozilo, že na kurty sa už nevráti. O vzťahu vtedy jednej z najlepších svetových tenistiek s trénerom sa dlhšiu dobu špekulovalo, v auguste 2022 pár oznámil zasnúbenie./agentury/
X X X
Toto si zapamätám, odkázal Pogačar úhlavnému súperovi. Vingegaardovu taktiku kritizuje aj Evenepoel
Tohtoročná edícia cyklistickej Tour de France má za sebou úvodný súťažný blok. Uzavrela ho nedeľňajšia 9. etapa so štartom aj cieľom v meste Troyes, ktorá merala 199 km jej súčasťou bolo aj 14 úsekov po štrkových cestách.
Tadej Pogačar a Jonas Vingegaard sú najväčšími favoritmi tohtoročnej Tour. Jej víťazom sa napokon stal domáci pretekár Anthony Turgis z tímu Total Energies, ktorý najlepšie zvládol špurt osemčlennej skupiny z úniku.
Druhý finišoval Brit Thomas Pidcock (Ineos Grenadiers) a tretí skončil Kanaďan Derek Gee (Israel-Premier Tech). „Je to úžasné, už poriadne dlho som nedosiahol žiadne víťazstvo.
Máme za sebou poriadne dlhý deň. Tím do mňa vložil dôveru a dal mi voľnú ruku. Venujem tento triumf všetkým ľuďom, ktorí mi verili,“ zhodnotil Turgis.
V celkovej klasifikácii sa nič nezmenilo, keďže skupina favoritov prišla do cieľa spolu. Slovinec Tadej Pogačar, ktorý od stredy jazdí v žltom drese lídra, sa síce počas etapy pokúšal odpútať od súperov, tí ho však pozorne strážili.
Jazdec tímu UAE Emirates má v priebežnom poradí náskok 33 sekúnd pred Belgičanom Remcom Evenepoelom (Soudal Quick-Step), obhajca prvenstva Dán Jonas Vingegaard (Visma-Lease a Bike) je tretí so stratou 1:15 minúty na vedúceho muža.
V jednom okamihu sa z pelotónu odpútali Pogačar, Evenepoel aj Vingegaard, no Dán s uvedenou dvojicou nespolupracoval a trio sa napokon vrátilo do pelotónu.
„Isto si to zapamätám. Každý však ide svoje vlastné preteky, takže nemám nič proti jeho rozhodnutiu. Ja rád jazdím so srdcom a nedeľa bola jedným z tých dní,“ zhodnotil slovinský líder poradia, ktorý v minulosti ovládol Tour v rokoch 2020 a 2021.
Na otázku, ako si vysvetľuje rozhodnutie Dána a jeho tímu nespolupracovať, Slovinec odpovedal: „Myslím si, že sa ma boja, preto ma len nasledujú.“
Vingegaard „pokryl“ Pogačarov pokus o únik aj približne 20 kilometrov pred cieľom a keďže mu opäť nestriedal, obaja sa vrátili do hlavného poľa. Úspešne sa neskončila snaha Slovinca aj 8 km pred páskou.
Stratégiu Vingegaarda kritizoval aj Evenepoel. „Je to škoda, že s nami Jonas nestriedal, pretože inak by to bol koniec pretekov a my sme mohli prísť do cieľa s náskokom troch či štyroch minút,“ povedal Belgičan a dodal: „Keď je toto ich stratégia, nič s tým nespravíme.“.
V pondelok má pelotón voľný deň na načerpanie síl pred druhým súťažným blokom, ktorý počas víkendu vyvrcholí v Pyrenejach.
Celá Tour de France si v nedeľu uctila aj nórskeho cyklistu Andrého Dregeho z tímu Coop-Repsol, ktorý v sobotu popoludní zahynul po páde pri zjazde na podujatí Okolo Rakúska.
Pred štartom 9. etapy TdF prišli na štart o päť minút skôr jazdci nórskeho zoskupenia Uno-X Mobility, zvyšok pelotónu zostal v úzadí počas dlhého aplauzu pre zosnulého 25-ročného Nóra./agentury/