Žiada prepracovať kritériá demokracie. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko po odovzdaní svojho hlasu v prezidentských voľbách vyhlásil, že protesty na Slovensku a v Srbsku sú koordinované zo zahraničia a riadia ich Spojené štáty. Vyjadril tiež ochotu vo svojom ďalšom funkčnom období viesť dialóg s Európskou úniou, informuje bieloruská štátna tlačová agentúra Belta.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko hlasoval v prezidentských voľbách v Minsku v nedeľu 26. januára 2025. „Všetky akcie sú úplne koordinované a všetko je riadené zo Spojených štátov. Väčšina z nich je financovaná z prostriedkov Spojených štátov. Takže kto platí peniaze, ten objednáva hudbu,“ uviedol Lukašenko na margo protestov.
Doplnil tiež, že nikdy nebol proti dobrým vzťahom so Západom. Podľa neho však nie je zo strany týchto krajín záujem. „Máme sa pred nimi skloniť alebo prosiť o ich priazeň? Sme pripravení viesť dialóg s Európskou úniou, dokonca aj s tými, ktorí voči nám viedli nepriateľskú politiku,“ oznámil bieloruský prezident.
Pod vedením Donalda Trumpa USA dostanú Európsku úniu podľa Lukašenka do takej pozície, že sa nebude môcť postaviť na nohy ešte mnoho desaťročí alebo storočí, citovala ho Belta. „S príchodom Trumpa k moci to nebude Bielorusko, ktoré bude vzdorovať problémom. Problémy sa objavia v Európe,“ varoval, keď odpovedala na otázku novinára BBC.
Európa má teda podľa jeho slov len jednu možnosť, a to realizovať svoju vlastnú politiku. EÚ je silná únia a má silné hospodárstvo a menu, doplnil. Je presvedčený, že planéta bude stabilnejšia, ak bude stáť na mnohých pilieroch. „Európska únia, Spojené štáty, Čína, India, Rusko – to je mnoho pilierov, ktoré by mohli udržať našu planétu pohromade.“
Spojenec Kremľa, ktorý je pri moci už viac ako 30 rokov a podľa AFP zaviedol v krajine autoritársku vládu, dodal, že jeho krajina je demokraciou. „Na nikoho nevyvíjame nátlak a nikoho neumlčíme.“
Navrhol vypracovať spoločné kritériá hodnotenia demokracie a zjednotiť ich pre všetky krajiny. Podľa jeho slov je potrebné definovať, čo znamená demokracia. „Možno existujú nejaké kritériá demokracie? Definujme a používajme tieto kritériá na hodnotenie Spojených štátov, Británie, Bruselu a Minska. Nie je správne používať niektoré kritériá na hodnotenie nás a iné na hodnotenie ich,“ spresnil./agentury/
X X X
Ochránia Grónsko pred Trumpom vojaci EÚ? Rakúsky generál hovorí o nasadeniu.
Predseda Vojenského výboru Európskej únie Robert Brieger podporuje umiestnenie vojakov EÚ v Grónsku. Takýto silný signál by podľa rakúskeho generála mohol prispieť k stabilite v regióne, informuje agentúra DPA.
Grónsko, ktoré chce americký prezident Donald Trump získať pod kontrolu USA, má veľký význam z geopolitického a bezpečnostného hľadiska, poznamenal Brieger v rozhovore pre nemecké nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag.
„Sú tam rozsiahle ložiská surovín a prechádzajú tadiaľ aj dôležité dopravné trasy pre medzinárodný obchod,“ vysvetlil Brieger. „S rastúcim roztápaním ľadu v dôsledku klimatickej zmeny to však tiež vytvára určitý potenciál pre napätie s Ruskom a možno Čínou,“ doplnil.
Podľa jeho slov by preto „dávalo zmysel“ umiestniť v Grónsku vojakov EÚ, nielen americké jednotky ako doteraz. USA majú vojenskú prítomnosť v Grónsku so súhlasom Dánska od druhej svetovej vojny.
Grónsko je z veľkej časti autonómne, hoci je oficiálne súčasťou Dánskeho kráľovstva ani EÚ. Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlasoval, že si želá, aby USA získali kontrolu nad Grónskom i Panamským prieplavom, pričom odmietol vylúčiť vojenský a ekonomický nátlak.
„Trump je prezidentom veľkej veľmoci, ktorá je tiež členom OSN,“ povedal Brieger. „Preto predpokladám, že rešpektuje nedotknuteľnosť hraníc, ako to stanovuje Charta OSN,“ dodal s tým, že Európania majú rovnako ako Američania záujem o Grónsko a vyslanie vojakov by bolo politickým rozhodnutím, ktoré by muselo zohľadniť rôzne záujmy.
Vojenský výbor Európskej únie (VVEÚ) je najvyšším vojenským orgánom zriadeným v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Združuje náčelníkov generálnych štábov členských krajín./agentury/
X X X
Drucker verí, že „migaľovci“ napokon zdvihnú ruky za vládne zákony. Majerský nevylúčil hlasovanie so Smerom
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) verí, že štvorica poslancov okolo Samuela Migaľa podporí body, ktoré sú na programe februárovej schôdze parlamentu.
Povedal to v diskusnej relácii V politike spravodajskej televíze TA3 v reakcii na oznámenie štvorice, že nebudú zatiaľ hlasovať v národnej rade. Drucker pripomenul, že hlavným účelom februárovej schôdze je, aby lekári neodišli od svojich pacientov.
„Ja som presvedčený, že tak ako opozícia, tak aj títo poslanci plne podporia túto schôdzu,“ skonštatoval Drucker. Zároveň pripomenul, že „migaľovci“ doteraz vždy stáli na strane koalície, pričom podporili aj zákony z dielne koaličných partnerov, ako napríklad novelu Trestného zákona alebo zákon o STVR. „A ja verím, že tak ako to bolo doteraz, to bude aj na februárovej schôdzi, aj na marcovej schôdzi,“ uviedol minister. Predčasné voľby by boli podľa Druckera rezignáciou na všetky sľuby, ktoré koalícia voličom dala. „My to ako strana Hlas odmietame,“ podotkol. Minister zároveň poukázal na to, že v parlamente by bolo na odsúhlasenie predčasných volieb potrebných 90 poslancov.
Majerský je za to, aby vláda mala na vládnutie štyri roky. „Veď aj v zápasoch, v športe je čas určený a tak to má byť. Ale keď vláda nevládze, tak ju treba vymeniť,“ skonštatoval šéf KDH.
Predseda KDH povedal, že koaličný „zlepenec“ nedokáže fungovať v rámci parlamentnej väčšiny. „Im nepredchádza program, im neprechádzajú zákony a ak sú nejaké citlivé, tak sa odsúvajú na ďalšiu chôdzu,“ skonštatoval Majerský. Za schvaľovanie zákonov je pritom podľa neho zodpovedná práve vládna väčšina.
Migaľovci pritom podľa Majerského myslia svoj postoj smrteľne vážne. „A zrejme aj tým, že nemajú záujem prijať nejaké ďalšie fleky alebo pozície dali jasne najavo, že im sa nepáči to, čo sa deje v Hlase,“ povedal šéf KDH s tým, že štvorici podľa jeho názoru prekáža pripútavanie sa Hlasu k strane Smer. „Oni kandidovali za stranu Hlas, nie za stranu Smer,“ doplnil Majerský.
Majerský nevylúčil hlasovanie so Smerom
KDH by do slovenskej ústavy chcelo zahrnúť zachovanie integrity SR v kultúrno-etických otázkach v rámci EÚ, aby nikto nemohol vstupovať do legislatívneho procesu. V prípade, že premiér Robert Fico (Smer-SD) predloží návrh dať do Ústavy SR existenciu dvoch pohlaví, Majerský bude hlasovať tak, ako mu káže jeho svedomie. „Nevideli sme zatiaľ jeho predstavu, nič nepoložil na stôl,“ poznamenal. Šéf KDH si však myslí, že takýto návrh je z Ficovej strany neúprimný. Má pocit, že ak premiérovi horí za pätami, tak predstaví takúto tému.
Z ústavy netreba podľa Druckera robiť trhací kalendár. Hlas by chcel zakotviť do Ústavy SR rovnaké odmeňovanie žien a mužov, posilnenie regiónov cez zmenu volebného systému, zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a veku a tiež kvalitné a dostupné vzdelanie./agentury/
X X X
Biskupi napísali výzvu. Nie sú v nej priame reakcie k vládnej rétorike o puči a na protesty
Na spoločensko-politickú situáciu na Slovensku zareagovala Konferencia biskupov Slovenska (KBS).
V stanovisku sa ale konkrétne nezmieňuje k aktuálnej rétorike vládnych politikov, podľa ktorých hrozí v krajine zvrhnutie vlády pod vedením opozície a mimovládok a ani k občianskym protestom. Tie sa v piatok konajú v mnohých mestách.
Dotkli sa vojny na Ukrajine, no nevenujú sa ani vyjadreniam o spochybnení integrácii v EÚ a NATO, ktoré medzi Slovákmi v týchto dňoch zarezonovali.
Biskupi skôr vo všeobecnosti poukazujú na prehlbujúce sa rozpory medzi ľuďmi a zdôrazňujú, aby hlas cirkvi rezonoval v „srdciach všetkých ľudí dobrej vôle“.
Predstaviteľom politického a spoločenského života odkazujú, aby „konali zodpovedne a spravodlivo, v duchu služby celej spoločnosti, pričom osobné záujmy nesmú stáť nad verejným dobrom“.
„Prehlbujúce sa rozpory, ktoré plynú z mnohých problémov, doliehajú na každého. Udalosti spojené s fyzickými útokmi ukazujú, že nahromadené napätie môže prerásť až do nevraživosti a nenávisti.
Nedovoľme, aby nás emócie odvádzali od ochoty viesť úprimný dialóg a hľadať pravdu. Vyhodnocujme svoje postoje, skutky a slová inšpirovaní myšlienkou,“ píšu v stanovisku.
Odvolávajú sa pritom na Matúšovo evanjelium: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“.
„Apelujeme na tých, ktorí v súčasnosti spravujú štát, a rovnako i tých, ktorí sa o prevzatie jeho riadenia do budúcnosti – dnes z pozície politickej opozície – usilujú, na všetkých predstaviteľov politického a verejného života, ako aj kultúrnej obce i pracovníkov médií, aby kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom.“ napísali.
Hovoria o vybičovanej situácii
Spoločenskú situáciu označili ako napätú a emóciami vybičovanú, do ktorej by chceli podľa slov biskupov vniesť výzvu k pokoju, zmiereniu a vzájomnému rešpektu.
„K tomu je potrebná angažovanosť každého jednotlivca – tak politikov, ako aj ostatných občanov –, snaha počúvať sa, hľadať to, čo nás spája, a konštruktívne rozvíjať hodnoty a smerovanie, ku ktorým sme sa ako Slovensko zaviazali,“ napísali.
„Všetkých – aj štát, aj jednotlivcov – viaže povinnosť otvoriť srdcia a ruky pre núdznych a zvlášť pre ľudí sužovaných vojnou. Nič nás nesmie zastaviť pred záväzkom ľudskosti. Naďalej sa modlime za našich susedov na Ukrajine, ktorí už takmer tri roky znášajú utrpenie spojené s nespravodlivou vojnou. Hoci najväčšiu zodpovednosť za pokoj a mier nesú predstavitelia štátov, pričiniť sa o pokoj musíme všetci, lebo mier sa rodí v srdci človeka. Táto úloha je zvlášť dôležitá pre nás kresťanov,“ dodali katolícki biskupi, aktuality.sk
X X X
Bieloruská opozičná líderka oceňuje európsku kritiku Alexandra Lukašenka
Voľby sú len fraška, vyhlásila na tlačovej konferencii. Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile Sviatlana Cichanovská. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
Politička počas brífingu vo Varšave označila prezidentské voľby v krajine za „frašku“ či „špeciálnu volebnú operáciu“, uvádza PAP. Podľa jej slov je ich cieľom iba udržanie moci v rukách súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka. V prípade víťazstva získa prezident už siedme funkčné obdobie a bude v úrade viac ako 30 rokov.
Európska únia a ďalšie krajiny odmietli uznať výsledky bieloruských volieb už pred zverejnením výsledkov. Podľa Cichanovskej to opozícia uvítala a zároveň to dokazuje, že pokusy o legitimáciu súčasného režimu zlyhali. Podčiarkla tiež, že Bielorusko nikdy neprijme Lukašenka, „zločinca, ktorý s pomocou (ruského prezidenta Vladimira) Putina drží 9 miliónov Bielorusov ako rukojemníkov“, píše PAP.
Cichanovská tvrdí, že bieloruská opozícia požaduje slobodné a spravodlivé voľby, prepustenie politických väzňov a ukončenie represií. Všetci zodpovední za zločiny tiež musia niesť následky, vyhlásila.
Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška vyzval demokratické krajiny, aby neuznali Lukašenka za prezidenta. Podľa PAP zdôraznil, že prezident deportoval 500.000 Bielorusov z krajiny a zlikvidoval všetky opozičné strany, všetky nezávislé médiá a viac ako 1800 mimovládnych organizácií.
V nedeľu sa vo voľbách podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia. Lukašenko sa stal prezidentom po prvýkrát v roku 1994, aktuality.sk
X X X
Taraba naznačil, ako to koalícia uprace. V hre sú ministerské stoličky pre rebelov: Dohoda je na spadnutie
Pre koaličných nespokojencov by mohlo byť k dispozícii ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie alebo ministerstvo športu a cestovného ruchu. V diskusnej relácii Na telo televízie Markíza to povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) s tým, že prvá možnosť je možná, pokiaľ by sa Richard Raši stal predsedom parlamentu.
„Reálne to vychádza takto,“ skonštatoval Taraba. Ako ďalej uviedol, nezaradení poslanci z radov koalície by mali zadefinovať, kde sa vidia. „To riešenie dnes nie je o tom niekoho ponížiť, niekoho vytlačiť,“ zdôraznil Taraba. Celú vec podľa neho treba vyriešiť do riadneho rokovania parlamentu. „Pokiaľ do 4. februára nebude urobená dohoda, tak budú musieť priznať všetci aktéri, že kde to zlyhalo,“ uviedol minister.
Premiér Robert Fico podľa Tarabu pritom s nespokojnými koaličnými poslancami rokuje a dohoda by podľa neho nemala byť ďaleko. „Ale na druhej strane hovorím, sú určité osoby vo vláde, ktoré nemôžu byť obetované za cenu nejakej dohody, pretože v opačnom prípade vznikne ďalšia rebélia zasa na strane nich,“ skonštatoval Taraba.
Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) vládna koalícia momentálne dokazuje, že jej hlavnou agendou je obchodovanie s funkciami. Pripomenula spor o post predsedu parlamentu, záujem Rudolfa Huliaka o rezort životného prostredia alebo údajný záujem Samuela Migaľa o rezort vnútra. „Táto vláda nerieši problémy krajiny. Štát naozaj kolabuje,“ vyhlásila Kolíková.
Koalícia má podľa Kolíkovej momentálne istých len 72 poslancov. Citovala pritom premiéra Fica, podľa ktorého sa ukáže v najbližších dňoch, kam koalícia smeruje. „Ja tam naozaj vidím iba jedinú cestu a tou sú predčasné voľby,“ dodala poslankyňa. /agentury/
X X X
Vo vláde dôjde k zmenám, pripustil Tomáš Taraba. V hre sú výmeny na dvoch ministerstvách
Vládna koalícia nie je v menšine, vyhlásil dnes minister životného prostredia a podpredseda vlády Tomáš Taraba v relácii televízie Markíza Na telo.
Taraba tvrdí, že pre takéto tvrdenie neexistuje žiadny podklad a verí, že premiérovi sa podarí situáciu vyriešiť.
Koalícia má v parlamente po vylúčení poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša z Hlasu už len 77 hlasov. Ján Ferenčák a Roman Malatinec z Hlasu však v sobotu informovali, že v Národnej rade nateraz nebudú hlasovať a podporu koalícii vlastnými požiadavkami podmieňujú aj traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, aktuality.sk
X X X
Izrael uvítal Trumpov nápad na presídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy
\Donald Trump chce vysídlencov presťahovať na iné miesta. Izraelský minister financií tnto nápad schvaľuje.
Izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič v nedeľu uvítal nápad amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúci sa presídlenia obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Nápad, v rámci ktorého im pomôžeme nájsť iné miesta, kde by mohli začať lepší život, je skvelý. Po rokoch oslavovania terorizmu si budú môcť založiť nové a dobré životy na iných miestach,“ uviedol Smotrič vo vyhlásení. Podľa jeho slov môžu len netradičné myslenie a nové riešenia priniesť mier a bezpečnosť. „S Božou pomocou budem spolupracovať s premiérom (Benjaminom Netanjahuom) a kabinetom na zabezpečení operačného plánu, aby sa s tým začalo čo najskôr,“ vyhlásil.
Trump už hovoril s Jordánskom
Trump v sobotu oznámil, že s jordánskym kráľom Abdalláhom II. už diskutoval o presídlení Palestínčanov. V nedeľu o tom plánuje hovoriť s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. „Bol by som rád, keby Egypt prijal ľudí… a keby Jordánsko prijalo ľudí,“ povedal Trump novinárom.
„Niečo sa musí stať… Práve teraz je to (Pásmo Gazy) doslova zrúcanisko. Takmer všetko je zbúrané a ľudia tam umierajú,“ vyhlásil Trump. „Takže by som sa radšej zapojil do spolupráce s niektorými arabskými národmi a postavil by som im obydlia na inom mieste, kde by možno pre zmenu mohli žiť v mieri,“ dodal prezident USA.
Hamas nesúhlasí
Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu v nedeľu pre agentúru AFP povedal, že palestínska militantná skupina s nápadom nebude súhlasiť. Hnutie Palestínsky islamský džihád v nedeľu tiež odsúdilo nápad amerického prezidenta. „Tento návrh spadá pod rámec podpory vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, keď núti našich ľudí, aby opustili svoju zem,“ prehlásil.
Egypt už predtým varoval pred akýmkoľvek „núteným presídľovaním“ Palestínčanov do Sinajskej púšte. Podľa Sísího by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu, ktorú Egypt podpísal s Izraelom v roku 1979. Jordánsko je zas podľa OSN domovom už približne 2,3 milióna registrovaných palestínskych utečencov.
Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci alebo ich potomkovia. Palestínčanom by akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti mohol pripomenúť masové vysídlenie Palestínčanov, ku ktorému došlo počas vzniku Izraela v roku 1948, uvádza AFP, aktuality.sk
X X X
CIA opatrne mení pohľad. Už pripúšťa, že kovidový vírus mohol uniknúť z laboratória
Podľa CIA je „pravdepodobnejšia“ alternatíva, že vírus unikol z laboratória, než že by ho na človeka preniesli zvieratá. Hodnotenie CIA je však podľa slov tajnej služby postavené na „správach s nízkou mierou dôveryhodnosti,“ čo naznačuje, že dôkazy sú nedostatočné, nepresvedčivé alebo rozporuplné, uviedli agentúry AFP a AP.
„CIA na základe dostupných správ s nízkou mierou dôveryhodnosti usudzuje, že pôvod pandémie COVID-19 je skôr spojený s vedeckým výskumom ako s prirodzeným pôvodom,“ uviedol hovorca CIA v sobotňajšom vyhlásení. Spravodajská služba však zdôraznila, že obe scenáre pôvodu vírusu sú aj naďalej pravdepodobné.
K zmene stanoviska došlo krátko po vymenovaní nového riaditeľa CIA Johna Ratcliffa. Nominant novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatkovom rozhovore uviedol, že jedným z jeho prvých krokov v úrade bude posúdiť pôvod ochorenia COVID-19.
Zdroj agentúry AFP uviedol, že zmena stanoviska vychádza z novej analýzy existujúcich spravodajských informácií, ktorú nariadil predchádzajúci riaditeľ CIA William Burns a ktorá bola dokončená pred Ratcliffovým uvedením do úradu tento týždeň.
Niektoré americké agentúry, ako napríklad Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo energetiky, podporujú teóriu o tom, že vírus unikol z laboratória, hoci sa odvolávajú na informácie s odlišnou mierou spoľahlivosti. Väčšina amerických spravodajských služieb sa však stále prikláňa k prirodzenému vzniku ochorenia.
Zástancovia hypotézy o úniku z laboratória zdôrazňujú, že prvé známe prípady ochorenia COVID-19 sa vyskytli v čínskom meste Wu-chan, ktoré ja považované za centrum výskumu koronavírusov. Mesto sa taktiež nachádza asi 1600 kilometrov od najbližších populačných centier netopierov, ktoré sú nositeľmi podobných vírusov.
K definitívnym záverom o pôvode ochorenia podľa spravodajských predstaviteľov služby nikdy nedospejú, keďže čínske úrady v tejto otázke odmietajú spolupracovať./agentury/
X X X
Rómsky aktivista vytvoril projekt na podporu ľudí, ktorí to najviac potrebujú. O desať rokov môže byť Róm prezident, verí
„Bola to tu ruina bez okien,“ hovorí Ivan Mako, rómsky aktivista, ktorý v dedinke Valaská na Horehroní vytvoril projekt, aký v našej krajine azda nemá obdoby. Naplnenú víziu pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú – nie len Rómom, ale všetkým sociálne znevýhodneným, chudobným či zdravotne postihnutým bez rozdielu na rasu, národnosť, náboženstvo. Utópia? Nie. Realita v dedinke len pár minút autom za Banskou Bystricou.
Prechádzame na slovenské pomery bohatou, drahou Banskou Bystricou, vyrážame smer Brezno. Netrvá dlho a sme v inom svete. V blízkosti komunít ľudí, ktorí nemajú dôvod sledovať správy z Bratislavy. Ktorí neriešia, či sa zvyšuje DPH, zdražujú položky v obchodoch a zavádzajú nové dane, opisuje tunajšie nálady manažér multifunkčného Centra príležitostí Valaská a šéf práčovní Wasco – družstvo Ivan Mako.
„Keby sme tak žili vy alebo ja, tak to neriešime. Musíte si tu pokryť základné potreby. A základná potreba je prežiť, mať zdravé deti, niekedy si vypiť, aby sa človek uvoľnil, lebo k psychológovi sa tu nechodí. Jednoducho, nad takýmito vecami ani len nerozmýšľate,“ hovorí rómsky aktivista.
Príbeh projektu, ktorý spustil na strednom Slovensku, je úctyhodný, krásny. Sociálny podnik Wasco vo Valaskej vznikol, keď Banskobystričan pred rokmi cestoval po svete a zistil, že na západe môže fungovať niečo ako sociálna ekonomika. Takmer 20 rokov dozadu navštívil belgické Antverpy a inšpirovala ho práčovňa, v ktorej pracovali azylanti. Jednouchá práca prospešná pre súkromníkov (hotely, reštaurácie), ale aj štát (armáda, internáty). A môžu ju robiť jednoduchší ľudia bez vzdelania.
„V roku 2008 sme kúpili zdevastované budovy, pričom sme využili finančné prostriedky z fondov a úverov zo zahraničia, ktoré nám umožnili realizovať tento projekt,“ hovorí Mako. Začali sa veľké práce na masívnom komplexe, kde kedysi sídlili Strojárne Piesok. Makov tím z kuchyne vytvoril práčovňu, z jedálne žehliareň a keď sa prenesieme niekoľko rokov do budúcnosti, tak zrazu vidíme, že zázraky existujú a sny sa stávajú skutočnosťou.
Podľa Sociálnej poisťovne mu rukami za 10 rokov práce prešlo už vyše 430 ľudí. V súčasnosti zamestnáva 53 osôb a z toho azda 70 % je z marginalizovanej rómskej komunity. Z jedného projektu sa stalo riešenie rôznych problémov, podnik prospešný pre podnikateľov, štát i spoločnosť, vysvetľuje aktivista.
„Začínali sme s dvomi 10-kilovými práčkami a postupne sme dostávali zákazky. Sociálnu ekonomiku netreba vnímať ako podnikanie, ale ako službu štátu. Na Slovensku je v sociálnych podnikoch zamestnaných viac ako 6-tisíc ľudí. My v tomto regióne žiadne obchodné aktivity nerobíme tak, aby sme preberali zákazky konkurencii. Snažíme sa s ňou spolupracovať,“ hovorí Mako, ktorého práčovňa mesačne vyperie 50 ton plachiet, perín, obrusov či uniforiem a chce zvyšovať kapacity.
Sociálny podnik Wasco vo Valaskej vznikol, keď Banskobystričan Ivan Mako pred rokmi cestoval po svete a zistil, že na západe vlastne môže fungovať niečo ako sociálna ekonomika. Takmer 20 rokov dozadu navštívil belgické Antverpy a inšpirovala ho práčovňa, v ktorej pracovali azylanti. Jednouchá práca prospešná pre súkromníkov (hotely, reštaurácie) ale aj štát (armáda, internáty). A môžu ju robiť jednoduchší ľudia bez vzdelania.
Nábehová krivka
Keď zamestnávate ľudí, ktorí v živote nepracovali, nepracovali ani ich rodičia a zrejme ani starí rodičia, tak ich nestačí postaviť pred práčku a povedať im, čo a ako, pokračuje. Musia pochopiť, že treba do práce chodiť na nejaký čas, potrebujú vysvetliť základné veci ako dovolenku, priepustku k lekárovi.
Aktivista Ivan Mako bol jedným z hlavných tvorcov zákona o sociálnej ekonomike a podotýka, že mnohokrát nechápeme, ako dlho to celé trvá. „Tu je nábehová krivka minimálne rok,“ zdôrazňuje.
„Keď mladý človek v živote nerobil a nastúpi do práce, musí sa obzerať, učiť. Tu však takýto človek nemá 18, ale 30 rokov. A koho je to chyba? Toho človeka? Možno sčasti áno, ale keď vyrastáte v chudobnej lokalite, vaši rodičia boli na tej istej úrovni a zároveň nemáte príležitosť získať prácu ani kontakty a nezabúdajme ani na stále prítomný rasizmus… Narážate na nesmierne ťažko prekonateľné bariéry. Bežný zamestnávateľ sa nemá čas venovať takýmto ľuďom,“ vysvetlil nám a zopakoval otázku: „Koho je to chyba?“
Sú to veci, o ktorých sa bežne ani len nerozmýšľa. Ale dôkazom, že pracovať chcú, a len potrebujú príležitosť a pomoc, je aj skutočnosť, že v práčovni Wasco nájdeme zamestnancov, ktorí pre ňu robia od jej samotného začiatku.
Aktivista vo svojej filozofii ľudí učí, že v tomto svete nič nie je zadarmo. Nie nevyhnutne za peniaze, ale určite nie zadarmo. Ak zamestnanec potrebuje pomoc v súkromnom živote, organizácia mu ju ochotne poskytne. Na oplátku môže prispieť späť napríklad umytím okien na budove, ktorá dnes vďaka spoločnému úsiliu vyzerá reprezentatívne a má ďaleko od svojho pôvodného zanedbaného stavu. Funguje rovnako efektívne ako valaský sociálny podnik a všetko to s Makovým presvedčením do seba zapadá.
„Minulý rok sme mali financie navyše, tak sme vzali ľudí do Trenčianskych Teplíc. Každý náš zamestnanec si mohol vziať jedného rodinného príslušníka, zaplatili sme im pobyt, stravu a vstup to akvaparku, no cestu si museli zabezpečiť sami,“ spomína.
„Viete, štát ľudí naučil, že môžu byť doma, v osade, raz za čas vyjsť na poštu, zobrať si nejakých 120 eur a vrátiť sa naspäť. Ale tak si na to len zvyknú, zvykne si na to aj ďalšia generácia a môžeme potom na nich ukazovať prstom? Nie, nemôžeme. To systém ich tak naučil fungovať. Tí ľudia prijímajú len to, čo sa im poskytuje,“ hovorí Mako.
Napríklad, keď sa v minulosti budovala Liptovská Mara, Rómovia dostali príležitosť pracovať a zarobiť. Dostali šancu nastúpiť do večernej školy, zvýšiť si kvalifikáciu – naučiť sa zvárať, čítať. Dnes ľuďom takáto možnosť chýba, hovorí.
Situáciu bolo treba podchytiť minimálne pred 20 rokmi a teraz je to už veľmi komplikované, ak nie neskoro, doplňuje Maka splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško. Na úrade v Bratislave však pripravujú projekty na pomoc zaradenia mladých ľudí do spoločnosti a v súčasnosti rozvojové tímy hlásia dobré výsledky.
„Dnes máme nastavené projekty na poskytovanie štipendií na podporu vzdelávania. Mnohé rómske deti končia školskú dochádzku len preto, že nemajú financie na elementárne potreby,“ podotkol s tým, že na stredoškolské štipendiá má úrad splnomocnenca vyčlenených 8 miliónov eur, kým vysoké školy rieši priamo ministerstvo školstva.
Róm môže byť prezident
Ivan Mako v malebnej horehronskej obci obklopenej starými továrňami z obdobia bývalého režimu dokazuje, že stereotypný obraz rómskeho osudu nemusí byť nemennou súčasťou života menšiny na Slovensku. Napriek generačným prekážkam je možné prekonať ťažkosti, priniesť zmenu a dosiahnuť úspech. Kľúčom je ochota a záujem začať novú cestu.
„Často sa stretávame s prekvapením, keď ľudia zistia, že vo vyššom manažmente nášho podniku pracujú Rómovia. Mnohí sa pýtajú: ‚Ako je to vôbec možné? To ste vymysleli vy? Ako ste na to prišli? Vy ste šéf?‘,“ opisuje aktivista.
„Tak je nastavená spoločnosť a hoci to nekritizujem, viem, že niektorí ľudia na nás spočiatku pozerajú s pochybnosťami či nedôverou. Považujem však za dôležité otvárať ľuďom myseľ. Preto o tom hovorím otvorene. Zmena si vyžaduje čas, no už len tým, že tu pracujeme, pomáhame ľuďom prekonať predsudky, narušiť stereotypy a ukázať, že to môže fungovať inak,“ dodáva. Stále viacerí to podľa neho musia brať ako normálne.
Tak, ako bolo normálne, že v USA bol prezidentom Afroameričan. „Myslíte si, že pred dvadsiatimi rokmi by si to tam niekto vedel predstaviť?“ polemizuje aktivista a podotýka, že rovnako nepredstaviteľné bolo nedávno aj na Slovensku, že by sa prezidentkou stala žena: „Za 10 rokov môžeme mať Róma, čo bude prezidentom. Dnes si poviete, čo vám šibe? Ale je to možné.“
Chceš? Rob. Nechceš? Nerob
Keď sa pozrieme na zamestnanosť na Slovensku, väčšina fabrík či veľkých industriálnych parkov je na západe a v nich pracujú aj Rómovia. „Samozrejme, sú aj takí, ktorí nebudú pracovať, pretože sú leniví alebo špekulanti, ale takí ľudia sa nájdu aj medzi väčšinovou populáciou. O tých však nehovoríme. Hovoríme o tej skupine ľudí, ktorá keď dostane príležitosť, vie sa chytiť šance. Chceš pracovať? Rob. Nechceš? Nerob, a to je celé. Je to o príležitostiach,“ vysvetľuje Mako a zdôrazňuje, že je kľúčové, aby sociálna ekonomika poskytovala takéto príležitosti marginalizovaným skupinám.
Splnomocnenec vlády Daško podotýka, že aj Rómovia majú často nesprávne nastavenie: „Keď ich niekto nevezme do práce, tak je to rasista. Keď im nedajú príležitosť, tak sú to rasisti. Tak je nastavený naratív. Ale keď sa napríklad v Železiarňach Podbrezová robil nábor Rómov, tak sa hlásilo 250 ľudí, nakoniec nastúpilo len 50 a hádajte, koľkí neskôr zostali. Jeden,“ spomína Daško.
Za takúto mentalitu môže aj podľa neho generačné nešťastie v marginalizovaných komunitách. Opísal, ako po revolúcii dochádzalo k postupom, ktoré nepovažuje za správne. Ľudia strácali prácu, nadriadení začali vytláčať Rómov z pozície a nahrádzali ich majoritou. Posunuli ich na úrady práce, dali im peniaze a viac sa nič nedialo. „A teraz tu máte štyri generácie, ktoré si zvykli, že veď ak starý otec ani otec nerobili, bratia ani sestry nerobili, tak čo? Samozrejme do toho prišli darebáci, čo si pootvárali nebankovky,“ vysvetľuje splnomocnenec.
Rómovia chceli peniaze a nerozmýšľali, že ak nebudú platiť, tak im exekútor zoberie byt. Keď strácali byty, sťahovali sa do dedín k rodičom. Začali sa robiť prístavky, jeden za druhým, stavali sa chatrče a vznikali osady. „Tam sa to všetko začalo a tam sa to malo riešiť. Teraz, keď všetko horí, tak rozprávame o tom, ako sa má pristupovať k problému, ktorý sme dovolili, aby vznikol,“ hovorí Daško.
Slovenský nevyužitý potenciál nie je nereálnym snom
Ivan Mako sa pri tvorbe zákona o sociálnej ekonomike zameral na praktické skúsenosti a veľmi si váži, že ho ako apolitickú osobu počúvali nielen akademici ale aj politici a odborníci.
„Do zákona sme zapracovali aj praktické prvky. Je kľúčové, aby zamestnávatelia pochopili, že aj keď dostávajú príspevky na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb či ľudí zo sociálne slabších komunít, musia investovať omnoho viac času a úsilia do ich vzdelávania a dlhodobého zapracovania. Zamestnávanie týchto skupín si totiž vyžaduje postupný a systematický prístup. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia mali trpezlivosť a poskytovali dostatočné zaškolenie, pričom ich pokrok treba pravidelne monitorovať,“ hovorí Mako.
Mnoho zamestnávateľov však ani netuší, že takýto pracovník môže čeliť osobným problémom, ako sú exekúcie alebo dlhy u nebankových subjektov. Bojuje s nevysporiadanými záväzkami, a tie môžu výrazne ovplyvniť jeho pracovný výkon či motiváciu. Nakoniec hrozí, že to dovedie k rýchlemu ukončeniu pracovného pomeru. „Preto je veľmi dôležité, aby zamestnávatelia pri práci so znevýhodnenými zamestnancami zohľadnili aj tieto faktory a poskytli im dostatočnú podporu, ktorá môže pomôcť,“ dodal.
Každý je individuálny, niektorí myslia logicky, iní mechanicky. Niektorých v istých veciach limitujú zdravotné či psychické problémy, no možno v drobných konkrétnostiach sa stávajú silnou stránkou. „Napríklad máme pani s autizmom, ktorá skladá prádlo tak precízne ako nikto,“ hovorí Mako. V sociálnej ekonomike je podľa neho obzvlášť dôležité, aby zamestnanci robili to, v čom sú skutočne dobrí. „Každý je kúskom puzzle, a keď to do seba zapadne, tak to funguje.“
Čo teda môže Slovensko „zachrániť“? Štát musí podľa zakladateľa Centra príležitostí Valaská začať využívať svoje pozície. Napríklad pri cestovnom ruchu. Práve na Horehroní, ale aj východe či na severe krajiny, máme oblasti, kde sa žije v chudobe, no zároveň sú to miesta plné krás, na ktoré máme byť hrdí. Nie len na Tatry, ale aj na našu ostatnú nepropagovanú krajinu.
Slovensko ponúka úžasné nevyužité možnosti v oblasti cestovného ruchu a cestovný ruch ponúka možnosti zamestnania pre nízko kvalifikovaných. „A my tento potenciál nevyužívame. Aj napríklad tomuto regiónu nič nechýba, len dobrý marketing. Myslíte si, že keby sa táto vízia predala zahraničiu, ľudia by sem neprišli? Zo Španielska, Turecka a tak ďalej?“ pýta sa Mako.
Lyžovačky, túry, cyklotúry, pobyty a v mnohom stále nevyužitý potenciál, to je oblasť Nízkych Tatier či Horehronia. Jednou ranou by sa vyriešilo viac problémov. Keď štát začne využívať potenciál regiónov, začne sa koniec-koncov zvyšovať aj úroveň v rómskych alebo hocijakých chudobnejších komunitách.
A, samozrejme, treba zmeniť aj naše myslenie, pripomína aktivista. Mnohí by možno neprišli už len preto, lebo by v službách pracovali Rómovia. No to sú predsudky podložené na mylných presvedčeniach. Keď niekto špinavý hodí svoje oblečenie do práčky, osprchuje sa, navonia a uhladí, tak ho z minúty na minútu prestaneme vnímať ako zašpineného. Ako podotýka manažér práčovní Wasco, aj zabudneme, že sme ho takého pred chvíľou videli. Takto presne Ivan Mako hovorí o svojej službe. Očisťuje zašpinených spoločnosťou – predsudkami, dlhmi, nevedomosťou, zlyhaním. A uhladzuje ich tým, že im dáva novú nádej a správny zmysel./agentury/
X X X
Herečka Gabika Dzuríková: Možno ma za Sľub budú ľudia opľúvať
Takým, ako bola ona, kedysi patril svet. A nie je jedinou postavou v novom seriáli, ktorá symbolizuje dobu, keď socializmus určoval, kto je viac.
Markíza opäť baví Slovákov s ďalšou dobovkou. V Sľube prináša pohľad na 80. roky a ich spoločenské protipóly.
„Polovička ľudí chodila do kostola, druhá bola v strane. Pokiaľ sme boli mladší, boli sme od toho uchránení,“ zaspomínala si pre Aktuality.sk herečka Gabika Dzuríková.
V seriáli stvárňuje prísnu komunistickú súdružku, zástupkyňu riaditeľa, ktorá zosobňuje jednu z tvárí vtedajšieho režimu.
Sľub je už niekoľko dní vo vysielaní. Prečo by si ho mali diváci pozrieť?
Starší určite z nostalgie, hoci v tej dobe sa dialo aj množstvo negatívnych vecí. Ale takto to v podstate prináša každá doba. Mladí budú pri sledovaní zasa prekvapení tým, čo všetko sa dialo, keď ešte neboli na svete. A možno ani nechceli veriť rodičom, keď im rozprávali príbehy z čias pionierov a iskričiek.
Začal sa školský rok 1984-1985. Čas v seriáli je daný a divák určite pochopí, kde sa nachádza a ako má program vnímať.
Viacerí herci zo Sľubu boli konfrontovaní otázkami typu, čo si kupovali, aké oblečenie nosili. Odhliadnuc od toho, ako si na „osemdesiatky“ spomínate?
Z pohľadu dieťaťa by som ich vnímala ako šťastnú dobu, aj ako pre tínedžerku.
X X X
Podmienky na návrat na juh Libanonu nie sú bezpečné, hodnotí OSN
Izraelské sily sa naďalej z krajiny nestiahli a dokonca vystrelili aj varovné výstrely.
Obyvatelia sa zatiaľ nemôžu bezpečne vrátiť do pohraničných oblastí na juhu Libanonu, oznámila v nedeľu Organizácia spojených národov. Reagovala tak na vyhlásenie libanonského ministerstva zdravotníctva, ktoré informovalo, že pri izraelských útokov v oblasti zahynulo najmenej 15 ľudí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Dnes ráno sme videli, že ešte stále nie sú vytvorené podmienky na bezpečný návrat občanov do ich dedín pozdĺž modrej línie,“ uviedla osobitná koordinátorka OSN pre Libanon Jeanine Hennisová-Plasschaertová v spoločnom vyhlásení so šéfom mierovej misie OSN. Modrá línia je neoficiálna demarkačná čiara, ktorá oddeľuje Libanon od Izraela a Golanských výšin. OSN ju vytýčila v júni 2000 s cieľom určiť, či sa Izrael úplne stiahol z Libanonu.
Hovorca izraelskej armády Avičaj Adraí v nedeľu uviedol, že vojaci „vystrelili varovné výstrely vo viacerých oblastiach, kde identifikovali prichádzajúcich vojakov“. Podľa jeho slov jednotky zadržali niekoľko osôb, ktoré predstavovali bezprostrednú hrozbu, a následne podstúpili vypočúvanie, dodal.
OSN umiestňuje mierové sily
Jednotky OSN oznámili, že rozmiestňujú mierové sily v oblastiach, ktoré vyznačila libanonská armáda. Zároveň však naliehali na civilistov, aby v záujme vlastnej bezpečnosti dodržiavali pokyny libanonskej armády. Vyzvala tiež izraelské sily, aby sa vyhli streľbe na civilistov, pričom varovala pred „podrývaním krehkej bezpečnostnej situácie v oblasti“.
V nedeľu 26. januára uplynula 60-dňová lehota, v rámci ktorej sa mal Izrael podľa novembrovej dohody o prímerí s militantným hnutím Hizballáh stiahnuť z juhu Libanonu. Následne sa plánovalo na juhu rozmiestnenie jednotiek libanonskej armády spolu s mierovými silami OSN. Zároveň sa mal Hizballáhu stiahnuť na územie ležiace severne od rieky Lítání a zlikvidovať všetku zostávajúci vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.
Izrael v piatok oznámil, že sťahovanie jednotiek z juhu Libanonu bude trvať viac ako 60 dní. „Keďže Libanon zatiaľ naplno neuplatňuje dohodu o prímerí, proces postupného sťahovania (jednotiek) bude pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi,“ uviedol úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení, aktuality.sk
X X X
Prezidentova vnučka, úspešná youtuberka akoby z oka vypadla svojej slávnej babke Ivane, jeho dcéra sa zase pokúsila skopírovať ikonickú Audrey Hepburn
Honosné róby od známych dizajnérov, ktoré mali odkazovať na zlatú americkú éru. Tak by sa dali popísať najlepšie fashion momenty z troch inauguračných bálov 47. amerického prezidenta, ktoré sme videli za posledné týždeň. Ženy z rodu Trumpovcov nenechali nič na náhodu a patrične sa predviedli, pozrite sa:
Ikonické šaty z filmu, diamanty aj vkusná tehotenská móda: Ženy z rodu Trumpovcov žiarili na inauguračných báloch
Inaugurácia prezidenta USA sa spája s niekoľkými udalosťami. Nejde tu len o samotný akt prísahy ale prezident, jeho rodina a sprievod absolvujú celú radu iných akcií, obedov a večierkov.
Zlatým klincom večera sú tri bály, ktoré sa usporadúvajú na počesť prezidenta. Prezidentský pár a ďalší pozvaní hostia absolvujú večierky Commander in Chief, Liberty Ball a Starlight Ball.
Spoločenská udalosť takého rangu si vyžaduje aj príslušný dress-code. Celý svet sa preto uprene pozeral, ako sa bude prezentovať nový prezident a jeho rodina.
Kým manželka Donalda Trumpa Melania (54) aj jeho dcéra Ivanka (43) sú známe svojim módnym vkusom, nejeden pohľad padol na jeho najstaršiu vnučku. Stredoškoláčka Kai Trump, ktorá je dcérou Donalda jr. a jeho exmanželky Vanessy, je totiž známa ako youtuberka a influencerka.
Veľká podoba s babkou a tetou
Nejeden pozorný divák si však všimol neuveriteľnú podobu. Akoby z oka vypadla svojej známej babke, prvej manželke Donalda Ivane (†73), bývalej lyžiarke, modelke a podnikateľke. Pôvab zrejme mala po kom zdediť.
A hoci má mladučká Kai len 17 rokov, už teraz bola na plesoch neprehliadnuteľná. Ako prezradila svojim sledovateľom, ktorých má na Instagrame, YouTube a Tik Toku milióny, na prestížny inauguračný víkend mala až trojo šiat.
Všetky jej poslala návrhárka Sherri Hill a boli vo farbách americkej vlajky. Na pondelkové plesy si vybrala striebornú róbu, ktorej korzet bol priesvitný, látka bola vyšívaná korálkami a okrem výrezu v korzete bol nepriehliadnuteľný aj vysoký rozparok.
Tínedžerka si na plesoch zatancovala s otcom Donaldom jr. a outfit doplnila sandálkami na vysokých opätkoch, s kryštálikmi, ktoré akoby boli vystrihnuté z rozprávky o Popoluške.
Dedkova prvá vnučka
Mladá Kai sa netají, že je znovuzvolením svojho dedka nadšená. „Myslím si, že nasledujúce štyri roky budú najlepšími štyrmi rokmi, aké Amerika mala za veľmi dlhú dobu,“ vyjadrila sa. „Som za neho vnútorne taká šťastná,“ pokračovala.
„Som taká šťastná, že si to naša rodina opäť zopakuje,“ citoval ju portál E!news.
Najstaršia z Trumpovych desiatich vnúčat už dávnejšie o svojom dedkovi povedala, že je pre ňu obrovskou inšpiráciou.
Priznala tiež, že veľmi často nevidí jeho dedkovskú stránku „Keď sa rodičia nepozerajú, dáva nám cukríky a sódu,“ povedala a dodala, že pre ňu to je len obyčajný dedko. Podľa jej slov sa vždy zaujíma o to, ako im to ide v škole a niekedy zavolá aj uprostred školského dňa a pýta sa, ako jej ide golf. Kai je, podobne ako prezident Trump, nadšenou golfistkou.
Kým niektorí hovoria, že Kai je kópiou babky Ivany, iní zas poukazujú, že sa najviac ponáša na svoju tetu Ivanku. Prvá dcéra USA, ako ju mnohí nazývajú, je už roky známa svojim ikonickým štýlom.
Ivanka, ktorá v minulosti svojmu otcovi robila niečo ako pravú ruku, nemohla chýbať ani na galavečeroch. Tentoraz naozaj upútala pozornosť, pretože stavila na šaty, ktoré mnohí pamätníci veľmi dobre poznali.
Jej róba totiž pochádza z dielne módneho domu Givenchy a ide o rovnaký model, aký v roku 1954 vytvoril Hubert de Givenchy pre slávnu herečku Audrey Hepburn. Tá sa v nich zaskvela vo filme Sabrina.
Vypasované biele šaty bez ramienok, doplnené veľkou sukňou a čiernymi čipkovanými detailmi Ivanka obzvláštnila čiernymi opernými rukavicami a diamantovými šperkmi. O Ivanke Trump, ktorá je už mamou troch detí, sa vie, že sa veľmi rada vracia k módnej klasike. A aj tento výber jej vkus potvrdil. Menej pôvabná však nebola ani jej nevlastná sestra Tiffany (31), ktorú má Trump z druhého manželstva s herečkou Marlou Maples. Tá stavila na sivú off shoulder róbu so zdobeným živôtikom, srdiečkovým výstrihom, nariaseným závojom a skladanou šifónovou sukňou.
A v neposlednom rade je tu aj prvá dáma Melania Trump.
Bývalej modelke nemožno uprieť štýl a tento raz na večerné plesy stavila na svojho obľúbeného návrhára Hervého Pierra. Tento raz pre ňu vytvoril bezramienkovú róbu z hodvábneho krepového saténu v odtieni slonovinovej bielej. Model dopĺňali dva pásy čierneho hodvábneho gazaru.
Melania tiež svojim výzorom chcela odkazovať na zlatú hollywoodsku éru. K šatám si preto zapožičala diamantovú brošňu od prestížneho klenotníka Harryho Winstona, ktorá pochádzala z roku 1955, a použila ju ako choker náhrdelník.
A hoci prvej dáme to na parkete neuveriteľne pristalo, nad samotným tancom s manželom však mnohí krútili nosmi.
„Prvý tanec Trumpa a Melanie na inauguračnom plese bol niečo iné – strnulé, nemotorné miešanie, ktoré vyzeralo skôr ako rukojemnícka dráma než oslava. Muž, ktorý tvrdil, že „znova urobí Ameriku veľkou“ nedokázal dosiahnuť, ani aby pomalý tanec vypadal presvedčivo,“ vyjadril sa kriticky istý sledovateľ Greg Matt Travis na sociálnej sieti X.
Podľa novinárov, prítomných na udalostiach, bolo aj tento raz medzi manželmi cítiť chlad, no bolo to vrelejšie než naposledy. Denník Daily Express si najal experta na odčítavanie z pier, ktorý povedal, čo si prvý pár USA šepkal na parkete.
Podľa výkladu Jeremyho Freemana Melania svojho manžela povzbudzovala. Expertízou prešiel záznam z tanca na Liberty Ball a podľa Freemana mu Melania povedala:„Dnes je deň, na ktorý nikdy nezabudneme,“ pričom manžel jej odpovedal: „Máš pravdu, viem, budem bojovať.“
Melania potom podľa denníka vyjadrila svoje skutočné emócie voči svojmu manželovi srdečnou poznámkou.Povedala: „Mám ťa“. Na čo dostala odpoveď: „Uvidíme. Budeš to ovládať? Menej zložité, menej odstrkávania?“. Na Melaniina odpoveď „Nie“, dodal Donald už len: „Počul som ťa.“
Prvá dáma a prezident na parkete: Nezostali tu sami! Donald Trump a Melania Trump otvorili bál… Prvý tanec na inauguračnom bále vo Washingtone.
Expert na reč tela Mark Bowden zas tvrdí, že podľa toho čo videl, sa Melania necítila pohodlne. Dôvodom má byť fakt, že musela podopierať manželovu váhu. A ako Bowden dodal, už ju nechránil široký klobúk, tak musela byť pri manželovi bližšie. Práve Melaniin klobúk, ktorý mala na sebe počas prezidentskej prísahy, mnohí označovali za jej veľavravné stanovisko. Jeho široká strieška totiž nedovolila prezidentovi, aby svoju manželku pobozkal. Bozk preto len naznačil vo vzduchu a tento akt sa zapísal do dejín ako jedna z najškaredších pús.
X X X
Lotyšsko hlási ďalšie poškodenie podmorského kábla v Baltskom mori
Kábel bol zrejme poškodený vonkajším vplyvom, dodala vláda.
Podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol v nedeľu poškodený, a to zrejme v dôsledku „vonkajšieho vplyvu“. Oznámila lotyšská vláda s tým, že na kontrolu plavidla podozrivého z účasti na poškodení vyslali vojenský hliadkovací čln. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Kontrole podrobia aj ďalšie dve lode v oblasti, uviedli lotyšské námorné sily.
„Zistili sme, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k vonkajšiemu poškodeniu a že je značné,“ povedala lotyšská premiérka Evika Siliňová novinárom po mimoriadnom zasadnutí vlády. Riga podľa nej objasňuje okolnosti v koordinácii s NATO a krajinami v oblasti Baltského mora.
Švédsky premiér Ulf Kristersson tiež informoval, že jeho krajina úzko spolupracuje s Lotyšskom a Severoatlantickou alianciou. „Švédsko prispeje dôležitými kapacitami k prebiehajúcej snahe vyšetriť tento podozrivý incident,“ uviedol na sociálnej sieti.
NATO infraštruktúru chráni
NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.
Aliancia spustila misiu „Baltská stráž“ po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.
Fínska polícia v decembri zadržala tanker s ruskou ropou, ktorý podozrieva, že poškodil fínsko-estónsky elektrický kábel Estlink 2 a štyri telekomunikačné káble ťahaním kotvy po morskom dne.
Kábel, ktorý sa prerušil túto nedeľu, spája lotyšské mesto Ventspils so švédskym ostrovom Gotland a poškodenie vzniklo vo výlučnej ekonomickej zóne Švédska, uviedli lotyšské námorné sily, aktuality.sk