Nemáme problém spojiť sa aj do veľkej demokratickej pravicovej koalície, hovorí predseda ODS Pavel Macko. Pavel Macko vstúpil do politiky pred voľbami v roku 2020. Bývalý generál, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v NATO, sa v roku 2018 rozhodol odísť z rezortu obrany a vstúpil do strany Spolu. Po neúspešných voľbách v roku 2020 založil novú stranu Občianski demokrati Slovenska (ODS).

 X V roku 2018 ste sa rozhodli vstúpiť do politiky. Ako s odstupom času vnímate tento krok?

V prvom rade chcem povedať, že to neľutujem. Som bojovník, a keď som sa raz dal na nejaký boj, tak ho chcem dotiahnuť do konca. Alebo aspoň do takého štádia, keď vidím, kde je limit. Zatiaľ som to maximum nevidel. Ale, samozrejme, tieto štyri roky mi ukázali, kde je slovenská politika a čo na nej treba zmeniť. Ukázali mi aj to, aké ťažké je presadiť štandardnú hodnotovú politiku, lebo medzitým sa Slovensko tak dramaticky zmenilo, že vlastne normálnosť začína byť vzácnosť.

X Prečo ste sa teda rozhodli, že pôjdete do politiky? Boli ste generálom a najvyššie postaveným Slovákom pri NATO.

Mohol som ísť do biznisu, mohol som ísť robiť niekde poradcu alebo ísť do nejakého think-tanku. Ale v roku 2018 bolo veľa osobných a veľa verejných faktorov, keď som videl, že krajina ide zlým smerom. Fico odstúpil po veľkých protestoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ale nič sa nedialo v tom, aby sa krajina posúvala dopredu. V ozbrojených silách som videl, kam to smeruje pod vedením strany SNS.

X Čo ste videli?

Bolo toho viac. Jednak som mal aj nejaký osobný problém, ktorý sa ťahal už tri roky. Ale vonkajším aspektom bola napríklad už vtedy vojna na Ukrajine. Robili sme opatrenia, ktoré však ovládali ľudia, ktorí viac-menej stáli na strane Ruska. Pri modernizácii ozbrojených síl v roku 2018 sa okrem toho snažili z toho vyťažiť v prvom rade niečo pre seba. Neskôr som to videl aj na vyššej politickej úrovni, keď predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) išiel do Ruska. Hovorili sme, že sa potrebujeme zbaviť závislosti od Moskvy a on s nimi veselo rokoval ďalej. Videl som, že nie minister obrany šéfuje rezortu (pozn. red. Peter Gajdoš), ale generálny tajomník služobného úradu (pozn. red. Ján Hoľko), ktorého si tam dosadil predseda strany SNS.

X Ako ste vnímali a vnímate vtedajšieho ministra obrany za SNS Petra Gajdoša?

Bývalý kolega generál bol vždy taký pro SNS, pretože robil sekretára ešte ministrovi obrany Jánovi Sitekovi. Takže tam boli dlhodobé väzby. Zrejme nebol apolitický. Potrebovali ho ako figúrku, ktorý tomu dá kredit, pretože je to bývalý generál. Ale neskôr som videl, ako sú pomaly vytláčaní ľudia, ktorí pracovali na našej integrácii do NATO.

X Pri svojom odchode z rezortu obrany ste kritizovali výber Daniela Zmeka za náčelníka generálneho štábu. Prečo?

To nebolo ani o tom, že či Macko bude náčelník generálneho štábu alebo Zmeko. Ja som hneď povedal, aj keď som odstupoval, že technicky hociktorý generál môže byť náčelník generálneho štábu. Tak to aj vždy bolo, že veliteľa si nevyberáte. Pre mňa to ale bola posledná kvapka, keď si ho vybrali a aj takým spôsobom, ktorým sa to udialo. Zároveň to súviselo aj so spoločenským kontextom po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Aj ja sám som zažil veľmi nepríjmné spravodajské operácie, o ktorých sa ešte raz bude hovoriť. Ale zatiaľ je to utajované. Vďaka tomuto všetkému som vyhodnotil, že je tu skupina ľudí, ktorá si aj po vražde a po obrovských protestoch pôjde svoje a ťahá krajinu do veľmi neistých vôd, keď to poviem zaobalene.

X Daniela Zmeka však potvrdil za šéfa generálneho štábu ozbrojených síl aj súčasný minister obrany Jaroslav Naď.

Nejdem to vôbec komentovať, ale budem kritický k ministrovi. O hodnovernosti jeho slov svedčí aj to, že na Zmeka kedysi útočil osobne. Ale ak po týždni niekto vyhlási, že je to najlepšia spolupráca v živote, tak buď v živote nič neriadil, alebo nehovorí úplnú pravdu. Je to skrátka len póza, ktorá mu teraz vyhovuje, lebo zrazu potreboval niekoho, kto je kooperujúci. Po tom, čo všetko na generála Zmeka minister nakričal, keď si ho ponechal a povedal, že je s ním veľmi dobrá spolupráca, tak vyslal jasný signál, že presne takého náčelníka potrebuje, ktorý mu nebude klásť veľký odpor.

X Vráťme sa späť k vášmu politickému začiatku. Pred voľbami v roku 2020 ste vstúpili do strany Spolu. Rozmýšlali ste aj nad iným politickým subjektom?

Rozmýšľal. Mal som viacero rozhovorov. Oslovili ma zo Spolu, ktoré sa mi zdalo byť taká stredopravá konzervatívnejšia strana. Snažili sa získať odborníkov z rôznych oblastí, tak som išiel tam. Rozmýšľal som aj nad KDH, pretože som si tam sám seba vedel veľmi dobre predstaviť. Už menej v strane Sloboda a solidarita, ale rozmýšľal som aj nad nimi.

X Koalícii PS-Spolu sa nakoniec nepodarilo dosiahnuť potrebných sedem percent hlasov vo voľbách a skončila pred bránami parlamentu. Čo bolo podľa vás dôvodom?

My sami. Bola to katastrofálna prehra vlastnej stratégie, taktiky a nedočkavosti dostať sa k moci. Mali sme skvelý program, ale mali sme slabého lídra, ktorý bol nielen politicky neskúsený, ale nemal ani dostatočný spoločenský rozhľad. Bol príliš úzko zameraný. Politiku vnímal stále ako aktivista. Keby sme pred voľbami nič nerobili, tak by sme z tej víťaznej vlny z eurovolieb a prezidentských volieb pohodlne dokráčali do cieľovej roviny a dnes by sme boli v parlamente. Ordinovali sme zlé témy a zlé aktivity a vlastne sme si viac uškodili, ako pomohli.

X Prečo ste sa rozhodli nepokračovať v projekte Spolu, ale založiť si vlastnú stranu?

Zásadná ideologická nekompatibilnosť v rámci strany a smerovania strany po odchode Miroslava Beblavého.

X Čo to presne znamená?

Skúšal som byť protikandidátom Jurajovi Hipšovi, ktorý bol skôr progresívnejšie krídlo strany. Chcel vybudovať modernú, proeurópsku, ľavicovú a zelenú stranu. Pričom zelená strana tu existuje a nemá v podstate takmer žiaden výtlak. Zelená politika sa stala súčasťou mainstreamu a všetky rozumné strany ju majú. Ja som namietal, že si treba uchovať radšej širšie rozpoltenú stredopravú stranu. Na sneme strany som tesne prehral a nasledoval rýchly obrat. Prišla snaha o premaľovanie a zmenu strany, na čo nebol mandát. Dôsledkom bolo, že nám odišla stovka členov. A mne odišli postupne podporovatelia, ktorí ma na sneme volili za predsedu. Zostal som ako cudzí človek podpredsedom. Skončilo sa to tak, že s odídencami sme založili nový politický subjekt.

X Hovorilo sa, že keď ste sa rozhodli odísť zo strany Spolu, tak vás oslovil Richard Sulík. Je to pravda?

Je to pravda. Mali sme niekoľko rokovaní, ale nedohodli sme sa.

X Kde bol problém?

Nechcem ísť do detailov, boli to privátne rokovania, poviem to iba stručne. Ja by som vedel vstúpiť do strany, aj keď mi niektoré prvky ich politiky vadia. Bola to seriózna ponuka od Richarda Sulíka a som mu za ňu vďačný. Ja som nevedel umiestniť tím ľudí, ktorý stál za mnou. Ponuka nebola pre tím, ale pre mňa.

X Aký je cieľ vašej novej strany?

Poviem veľmi úprimne, napriek tomu, že nie sme ani v prieskumoch, chceme vybudovať stabilnú, celorepublikovú stranu, ktorá tu vydrží viac ako jedno volebné obdobie. Chceme vybudovať stranu, ktorá vyhrá voľby.

X Darí sa vám to?

Darí sa nám budovať stranu. Je to ťažšie, pretože bez peňazí to nie je také jednoduché a nechceme sa nechať kúpiť nejakými oligarchami. Darí sa nám získavať ľudí, máme niečo vyrokované, ale bol by som zlý stratég, keby som to teraz prezradil. Zatiaľ to nie je na uterák, myslím si, že to vieme urobiť. Ale musí prísť zlomový moment, keď chytíme nejaké momentum, a verím tomu, že v dohľadnej dobe príde.

X Podľa prieskumov to ale zatiaľ nevyzerá, že by ste rástli a mohli by ste sa dostať v najbližších voľbách do parlamentu. S týmto teda plánujete ísť do volieb?

My vôbec neplačeme nad tým, že nie sme v prieskumoch. Nič horšie by sa nám nemohlo stať ako v nich získať jedno percento a držať sa tak. My nie sme v prieskumoch preto, lebo nás agentúry nezaraďujú ani na zoznam. Momentálne tvrdo budujeme štruktúry. Každé dva týždne prijímame na predsedníctve nových členov. A toto je pre mňa v tomto momente dôležitejšie ako prieskumy.

X Voľby sú o dva roky, máte nejaký plán, ako v nich dosiahnuť čo najväčší úspech?

Toto leto sme dali dokopy stratégiu, ako voľby vyhrať. Samozrejme, to je ultimátny cieľ. Máme aj míľniky, v ktorých budeme hodnotiť, či sa nám stratégia darí, a podľa toho sa zariadime. Môžem ale voličom sľúbiť, že v určitom okamihu pred voľbami, keď uvidíme, že nie sme na tej trajektórii, ktorú by sme chceli, tak pôjdeme do volieb s nejakým rozumným subjektom alebo na jeho kandidátke.

X Nemali by sa spájať nepopulistické a demokratické strany?

Veď sa spájajú. Ešte aj okolo Mikuláša Dzurindu alebo Ivana Mikloša chodia fámy, že chcú vybudovať ďalší subjekt, ktorý by ešte nám konkuroval. Napríklad do komunálnych volieb sme sa spojili so stranou Spolu, s Demokratickou stranou aj so Šancou. Nemáme problém spojiť sa aj do veľkej demokratickej pravicovej koalície. Náš čas ešte len príde.

X Aká je vaša podmienka, aby ste sa s niekým spojili?

Hodnotová blízkosť. Demokracia, občianska spoločnosť, konkurencia, proeurópske a proatlantické smerovanie sú pre nás základné hodnoty, z ktorých nevieme ustúpiť. Nepodporíme nikdy skorumpovaných ľudí alebo sa nespojíme s extrémistami či so stranou Smer. Najväčším ideovým súperom je pre nás strana Hlas.

X Spomínali ste, že sa čoraz častejšie hovorí o tom, že by bývalý premiér Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš mohli založiť novú stranu. Čo si o takomto projekte myslíte? Mali by podľa vás šancu presadiť sa?

Asi som pokrytec, keby som povedal, že nech to vôbec neskúšajú, pretože už je veľa strán. Sám som totiž zakladal stranu. Skôr by som povedal inú vec. Ak chcú reinkarnovať tých, ktorí už na Slovensku niečo dosiahli, tak určite majú šancu pozbierať nejaké percentá. Nemyslím si však, že to je projekt, ktorý vzbudí také emócie, ako keď boli prvý raz vo voľbách a porazili Mečiara. Ak chcú pomôcť integrácii toho demokratického bloku, tak nech podporia nás.

X Boli by vám teda hodnotovo blízki – vedeli by ste si predstaviť, že by ste boli súčasťou takejto strany?

Viem si predstaviť, samozrejme, aj toto. Ale stále si myslím, že my ako prvok, ktorý už je etablovaný a je novší, nemáme záťaž. Na nich sa budú vyťahovať staré kauzy, za ktoré oni síce nemôžu, ale boli pri nich. Ja si to ale viem predstaviť, ak by takýto projekt vznikol. Je žiaduce, aby sme boli spolu v jednom veľkom demokratickom bloku. Ale akou formou, to je predčasné hovoriť. Ani jeden, ani druhý nie sme ešte v prieskumoch.

X Dostali ste ponuku, aby ste sa k nim pridali do nejakej vznikajúcej strany?

Nedostal som takú ponuku.

Viete si predstaviť opäť spoluprácu so stranou Spolu?

Určite áno. Spolupracujeme aj teraz. Samozrejme, treba si položiť na stôl, o čom tá spolupráca má byť a k čomu smeruje.

X Rozmýšľali ste nad tým, že by ste išli spolu s KDH? Povedali ste predsa, že vám je táto strana hodnotovo blízka.

Rozdiel medzi nami a KDH je v tom, že my sme trošku viac pravicovo orientovaní a sme občianska strana. To znamená, že tam máme veriacich a máme aj takých, ktorí vyznávajú rovnaké liberálne, demokratické hodnoty, ale nie sú až takí naklonení k tej strane, ktorá predsa len má konfesijný charakter. Pokiaľ sa KDH dokáže zbaviť záťaže ľudí ako Ján Čarnogurský, Vladimír Palko a podobne, sústredí sa na budúcnosť, tak je to celkom dobrý potenciálny partner do budúcnosti.

X Vy osobne by ste teda nikam nevstúpili bez toho, aby ste zobrali so sebou aj zvyšok strany?

Jednoznačne.

X Už s niekým rokujete o spájaní sa?

Nie. Zatiaľ budujeme svoje štruktúry. Veríme tomu, že náš projekt má šancu na úspech.

X Ako hodnotíte aktuálnu politickú situáciu na Slovensku?

Je to katastrofa, pretože spôsob vládnutia nezodpovedá situácii, v ktorej sa nachádzame.

X Čo si myslíte o koaličnej kríze? Je podľa vás odchod strany SaS z koalície oprávnený?

Tak si rozoberme, o čom vlastne je táto kríza. Strana SaS je nespokojná s Igorom Matovičom. Po dvojročnej permanentnej vládnej kríze vyvolala urgentnú krízu, vypovedala koaličnú zmluvu a dala ultimátum, že Igor Matovič musí odísť z vlády. Pre Richarda Sulíka mám odkaz, že je naivné si myslieť, že niekto, kto vyhral voľby, získal 25 percent hlasov, len tak odíde. Pre Igora Matoviča mám odkaz, že je naivné si myslieť, že keď získal 25 percent hlasov, že môže vydierať celú krajinu svojimi nápadmi. Vyhral voľby, ale sám vládnuť nedokáže.

X Zvládla koalícia podľa vás dôveru, ktorú jej ľudia dali vo voľbách?

Úplne zlyhala a o tom svedčia všetky prieskumy. To nie je môj pocit, to sú čísla. Odradili ľudí od politiky. To je najhorší stav, ľudia už rezignovali na všetko a to vytvára podmienky, aby sa extrém chytil moci. My potrebujeme prežiť túto krízu, pretože ideme do ťažkých čias s rastúcimi cenami energií a potravín, infláciou a pokračujúcou vojnou. Úprimne, keby vláda zajtra odišla, bolo by to najlepšie. Ako štátnik sa na to ale musím pozerať tak, že bohužiaľ potrebujeme, aby táto zlá vláda dovládla. Ak tomu bránia nejaké osobné animozity, tak ľudia ako Richard Sulík, Igor Matovič aj ďalší by mali odísť z verejného života.

X Ako hodnotíte prístup vlády k vojne na Ukrajine?

To je jedna z mála pozitívnych vecí, ktorú by som chcel tejto vláde kvitovať. Aj napriek tomu, z akých koaličných partnerov je zložená a ako aj jednotliví poslanci v rámci samotnej koalície niekedy reagujú, tak pochopili, že držíme spolu s Európskou úniou. Vláda si uvedomuje, že susedíme s krajinou, kde sa bojuje. Dopady vojny a ekonomické dôsledky, či už priame, alebo nepriame, sa budú stupňovať. Je to únavová vojna, ktorú vedú nielen Rusi a Ukrajinci, ale je to únavová vojna aj proti nám.

X Ako vnímate, že sa koaličný poslanec Milan Kuriak za OĽaNO vyjadril, že USA sú najväčší agresor a Zelenskyj by sa mal odsťahovať do Ameriky?

Vnímam, že teraz sa zbiera úroda toho, čo tu bolo zasiate. Lebo Igor Matovič takéto lapsusy robil už ako volebný líder v eurovoľbách, keď napádal NATO, chcel ho zrušiť a vybudovať európsku armádu. V skratke, pre mňa je z toho jediný záver, že sa nedá budovať seriózna politická sila bez hodnotového, základného a principiálneho ukotvenia a že si netreba do strany vyberať ľudí tesne pred voľbami. Toto je dôsledok politiky OĽaNO. Zbierali ľudí na kandidátku rôznym spôsobom a výsledokom je, že nevedia, koho majú hodnotovo na kandidátke.

X Ak by ste sa dostali do parlamentu, išli by ste napríklad do koalície s OĽaNO?

Ak by to bolo nevyhnutné pre potreby krajiny, tak áno. Išiel by som do koalície za takých okolností, že nejdem zradiť svoje hodnoty alebo hodnoty, ktoré naša strana reprezentuje, aktuality.sk

X X X

Teplá voda na prídel a kúrenie na 17 stupňov, štáty sa pripravujú na krízu. Obmedzovať dodávky pre ľudí je extrémne riešenie, reaguje Sulík

 Európske krajiny avizujú razantné kroky na zníženie spotreby energií. Všetci sa obávajú najhoršieho scenára, ktorý by znamenal úplne zastavenie dodávok ruského plynu do Európy.

Šéf ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell Ben van Beurden na konferencii v Oxforde napríklad varoval, že nie je vylúčené, že Európa bude počas nadchádzajúcej zimy prinútená dodávať energie na prídel. Podľa Commerzbank nedostatok plynu môže spustiť reťazovú reakciu s nepredvídateľnými následkami na nemeckú ekonomiku. Banka varuje pred rizikom vypuknutia podobne vážnej krízy, aká nastala v roku 2009.

 V prípade akútneho nedostatku plynu napríklad nemecké mesto Hamburg obmedzí dodávky teplej vody a maximálnu teplotu vykurovania. „Pri akútnom nedostatku plynu by mohla byť teplá voda k dispozícii počas dňa iba v určitých časoch,“ povedal hamburský senátor pre životné prostredie Jens Kerstan, citovaný denníkom Welt am Sonntag.

Priškrtenie kúrenia v budovách

Aj ďalšie nemecké mesto Hannover prijalo viaceré opatrenia v súvislosti s energetickou krízou. V budovách, ktoré patria pod správu mesta, sa priškrtí kúrenie a vypne sa osvetlenie na fasádach budov. Počas vymedzenej vykurovacej sezóny, teda od 1. októbra do 31. marca, bude v kancelárskych priestoroch pod správou mesta nastavená teplota najviac na 20 stupňov Celzia. Mimo nej sa „v zásade“ nebude kúriť.

Školy nebudú mať vymedzenú vykurovaciu sezónu, ale budú môcť mať vnútri tiež najviac 20 stupňov. V obchodných či skladovacích priestoroch bude teplota od 10 do 15 stupňov. V umývadlách v mestských budovách ani v sprchách na plavárňach či športoviskách nepotečie teplá voda, píše britský spravodajský portál BBC.

Podľa agentúry Reuters najväčší nemecký prenajímateľ rezidenčných nehnuteľností Vonovia obmedzí nočné vykurovanie pre nájomníkov v mnohých svojich bytoch. Spoločnosť, ktorá v Nemecku vlastní okolo 490-tisíc bytov a vykuruje ich prostredníctvom rôznych dodávateľov energií, zníži vykurovanie medzi 23.00 a 6.00 na 17 stupňov.

Aj Španieli prijali v dôsledku obáv z energetickej krízy rázne opatrenia. Kancelárie, obchody a pohostinstvá v krajine už nebudú môcť nastaviť svoje klimatizácie v lete pod 27 stupňov ani v zime zvyšovať kúrenie nad 19 stupňov Celzia. Obchody napríklad budú musieť mať povinne zatvorené dvere a vykurovacie systémy budú podliehať častejšej kontrole.

Sulík: Je to extrémne riešenie

Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) je možné vo verejných budovách realizovať úsporné opatrenia, ale obmedzovať dodávky energií pre ľudí považuje za extrémne riešenie. „Vo verejných budovách alebo všeobecne v správe štátu je možné realizovať úsporné opatrenia, ale nanútiť ľuďom a obmedzovať im dodávky plynu či elektriny považujem za veľmi extrémne riešenie, o ktorom by sme mali začať rozmýšľať až vtedy, keď všetky ostatné zlyhajú,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii. „My máme na stole lepšie riešenia,“ dodal.

Potvrdil, že už medializované memorandum so Slovenskými elektrárňami dotiahli do podoby finálnej zmluvy. Tú aktuálne poslali na notifikáciu do Bruselu, ktorý ju musí odsúhlasiť. „Podali sme notifikáciu a očakávame v novembri vyjadrenie Európskej únie,“ povedal Sulík. Ak Európska únia bude súhlasiť, tak so Slovenskými elektrárňami podpíšu zmluvu. „K tomuto máme pripravený plán B. Rátame aj s eventualitou, že zmluva notifikovaná nebude,“ poznamenal Sulík.

Pri cenách plynu podľa neho platí, že kto uzavrie so SPP štvorročnú zmluvu, nebude mať až také drastické zvýšenie cien plynu. „Toto platí, plyn je už zazmluvnený. Musíme ešte spraviť jednu zmenu vo vyhláške ÚRSO, až potom vie SPP uzatvárať zmluvy. Avizoval som, že to bude možné od začiatku augusta, musíme však tento termín posunúť. Všetko platí, ale zmluvy bude možné uzatvárať až o niečo neskôr,“ dodal Sulík s tým, že nie sú pod veľkým časovým tlakom, keďže zmeny budú platiť až od januára.

Solidarita štátov pri plyne

Ak bude úspora energií, tak bude aj solidarita, znie z Bruselu. Členské krajiny únie koncom minulého týždňa formálne potvrdili nariadenie o dobrovoľnom znížení dopytu po plyne na túto zimu o 15 percent. Únia tak reaguje na možné obmedzenie dodávok z Ruska. Krajiny sa zaviazali znížiť od začiatku augusta do konca marca spotrebu plynu o 15 percent oproti priemeru za posledných päť rokov. Slovensko získalo viaceré výnimky, vďaka ktorým bude môcť v skutočnosti spáliť plynu viac.

Solidarita by v praxi vyzerala tak, že dodávatelia, ktorých odberatelia dokážu ušetriť viac, by plyn nedržali vo svojich zásobách, ale predali by ho tým štátom, kde je nedostatok. Zákony EÚ zaväzujú členské štáty posielať plyn do susedného štátu, ktorého domácnosti alebo základné služby, ako sú nemocnice, čelia vážnemu nedostatku. Aby však výmena mohla prebiehať aj v praxi, vlády uzatvárajú bilaterálne dohody. (eko), aktuality.sk

X X X

 Kardinál Tomko bol stále Udavčan, do rodnej obce sa pravidelne vracal

 Narodeniny oslavoval s rodákmi. Miloval jednoduché jedlá a rozhovory s obyvateľmi obce.

UDAVSKÉ: Nezabúdal na rodisko a pravidelne navštevoval obec Udavské v okrese Humenné. Kardinál Jozef Tomko sa tam narodil a vychodil základnú školu. V dedine dodnes žijú jeho synovci, neter v Bratislave. Zo zahraničia „pašoval“ blízkym pomaranče, miloval zemiakové lokše a pečené pirohy a s rodákmi „hutorel“ v ich nárečí.

Kardinál Jozef Tomko je posledným predstaviteľom „veľkej“ generácie kňazov, ktorí odišli po skončení II. svetovej vojny do zahraničia. Jedni tam študovali ešte pred februárom 1948 a zostali tam, to je aj prípad kardinála, píše o zosnulom František Mikloško v Denníku N. Kardinál Jozef Tomko zomrel v pondelok v Ríme vo veku 98 rokov.

Posledná rozlúčka bude vo vatikánskej Bazilike sv. Petra vo štvrtok 11. augusta o 11.00 h. Následne budú ostatky Kardinála Jozefa Tomka prevezené do Košíc. Pohrebné obrady v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach budú v utorok 16. augusta.

Jeho stav sa zlepšoval

Jozef Tomko sa narodil 11.marca 1924 v obci Udavské. Pokrstili ho v tamojšom kostole. Ten sa už odvtedy zmenil, no nachádza sa v ňom renesančná krstiteľnica, kde ho pokrstili. Mal dve sestry, Margitu a Paulínu. Synovec Ľudovít Behún s ujom hovoril naposledy v marci, keď mal narodeniny aj meniny.

„Stretli sme sa vlani, bol vtedy v Bardejove a išiel do Humenného. Tam som ho videl naposledy,“ konštatuje Behún. Jeho mama Margita bola sestrou Jozefa Tomka.

O zdravotnom stave svojho uja sa dozvedal s oneskorením, pretože informácie boli podľa neho ťažko dostupné.

„Vedeli sme, že ho prijali do nemocnice, aj o tom, že ho prepustili. Bol doma, jeho stav sa už zlepšoval. Ale v takom veku, akého sa dožil, sme to už čakali,“ hovorí zamyslene o smrti uja.

Počas návštev v rodisku sa stretával s ľuďmi, počúval ich, rozprával sa s nimi, najmä so staršími. Pravidelne tam aj slúžil omše, veľakrát aj s emeritným arcibiskupom košickej rímskokatolíckej arcidiecézy Alojzom Tkáčom.

„Obaja sú narodení v marci, ale ujo bol starší. A narodil sa tiež pri Humennom,“ hovorí Behún.

Pamätá si na pohreb svojho deda, otca kardinála. „Bol tu pred jeho smrťou. Vždy keď prišiel, tak tu boli tajní. Máme aj fotografie, ako nás sledovali,“ hovorí synovec. Bývalý režim priniesol rodine aj úskalia, pretože pán Behún sa nemohol s manželkou zosobášiť v kostole. „Mama bola učiteľka, no prepustili ju. Otec bol ekonóm, potom išiel robiť sústružníka.“

Pašoval pomaranče

Spomína, ako ujo keď mal pán Behún asi päť rokov, teda v päťdesiatych rokoch minulého storočia, prepašoval na Slovensko pomaranče. „Neviem, ako sa mu to podarilo. Ja som vedel, že ich treba olúpať. Mamka bola so sestrou v Hažíne, ja v Udavskom. A tak sme sa s babkou vybrali za nimi a odniesli sme ich. Sestra sa zahryzla do pomaranča ako do jablka. Vtedy som sa veľmi smial.“

 Pamätá si tiež, ako v dome na pôjde našiel knihy a zošity svojho uja a jeho dvoch sestier Margity a Pavlíny.

„Všetky popísané stránky som povytŕhal. Nechal som si iba čisté stránky. Veľmi sa mi páčili zošity s kockovaným papierom. Teraz by som mal radšej jeho zápisky,“ poznamenáva pán Ľudovít.

Za ujom bol vo Vatikáne dvakrát, v roku 1990 a o štyri roky neskôr. Za bratom chodila častejšie jeho mama Margita, keď jej umrel manžel. „Chodila tam každý rok v zime. Varila mu jeho obľúbené halušky s kapustou alebo tvarohom.“

Martina, dcéra Ľudovíta Behúna, v Ríme študovala právo a ekonomiku európskej únie. „Bývala u neho, mal ju veľmi rád. Dokonca sa neobávala mu niečo vytknúť,“ usmieva sa Behún.

Tešil sa na návštevy v rodisku

Pri všetkých návštevách v Udavskom sa s kardinálom Jozefom Tomkom stretávala Ľuboslava Šalatová, ktorá pracuje na kultúrnom úseku obecného úradu.

„So smiechom mi hovoril, že som jeho sekretár alebo ceremoniál. Vždy som mu povedala, čo má robiť, kam sa postaviť. Neoficiálne bol v Udavskom aj v marci 1989, no prvýkrát prišiel už oficiálne 28.decembra 1990. Sedeli sme aj v tejto miestnosti, bola aj omša v kostole. Prišlo množstvo ľudí. On sa stále tešil, keď mohol prísť domov,“ spomína.

Naposledy bol v Udavskom, keď mal 95 rokov a zároveň oslovoval 70 rokov kňazstva len osem dní po svojich narodeninách, 19.marca 2019.

„Oslavoval okrúhle narodeniny pravidelne doma. Začal, keď mal 75 rokov a potom každých päť rokov, teda keď mal 80, 85, 90 a naposledy 95 rokov. Bol aj na oslavách 690., 700. výročia obce a posvätil tiež obecné insígnie. Ja som zasa bola na oslavách jeho 70. narodenín v Ríme. Išli tam vtedy viacerí rodáci, dokopy tri autobusy a bolo tam množstvo ďalších pútnikov,“ hovorí Šalatová.

Spomína na jeho oslavu 85. narodenín, keď mu pripravili obľúbené zemiakové lokše a pečené pirohy a hubovú mačanku. Mal rád jednoduché jedlá.

„Stále bol Udavčan, vždy sa tešil, že je doma, medzi svojimi. Napriek tomu, koľko kníh napísal, kde všade pôsobil, bol stále citlivý a srdečný, proste veľký človek. Hoci nebude pochovaný na našom cintoríne, ale v Dóme svätej Alžbety, nie je to vôbec podstatné. Podstatné je, čo po sebe zanechal a je v našich srdciach. A stále bude s nami,“ dodáva Ľuboslava Šalatová, aktuality.sk

X X X

Ukrajinu nahnevali obvinenia, že pácha zločiny. Správa Amnesty má viacero problémov

Rusko je agresor, a preto je zodpovedné za všetky zločiny páchané na Ukrajine, aj keby ich rovno páchal Kyjev, tvrdí Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ju označil za „nemorálnu“, jeho minister obrany Oleksii Reznikov zase za „perverznú“. Správa Amnesty International o údajnom páchaní vojnových zločinov na Ukrajine vyvolala búrku nevôle a viedla až k odstúpeniu šéfky ukrajinskej pobočky tejto známej ľudskoprávnej organizácie, ktorú založili v Londýne ešte v roku 1961.

Autori správy hovoria o tom, že Ukrajina vo viacerých prípadoch využívala na odrazenie útokov Ruska aj civilné objekty, čo by bolo v rozpore s medzinárodným právom. „Píše sa to v Ženevskom dohodove z roku 1949,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Lukáš Mareček z Univerzity Komenského. „Nijaké chránené osoby sa nesmú použiť na to, aby svojou prítomnosťou uchránili pred vojenskými operáciami niektoré body alebo niektoré oblasti,“ dodáva.

Správa Amnesty má však podľa odborníkov viacero problémov. Vyčítajú jej vágne formulácie a ukrajinskí politici aj fakt, že vytvára dojem, akoby Ukrajinci páchali rovnaké zverstvá ako agresor, teda Rusko.

Ukrajinská vláda navyše v pondelok vydala stanovisko, podľa ktorého správu urobili aj na základe rozhovorov s Ukrajincami žijúcimi na Ruskom okupovaných územiach. Ak by sa to dokázalo, mohlo by to znamenať porušenie Ženevských konvencií. Používanie výpovedí vojnových zajatcov je v rozpore s medzinárodným právom a vyhýbajú sa tomu aj novinári.

Ukrajinci využívali aj školy, tie však vraj boli prázdne

Najkontroverznejšia časť správy je tá, kde Amnesty obviňuje Ukrajincov z využívania civilných objektov na odrazenie útokov ruskej armády. Spomína aj nemocnice a školy, ktoré údajne využívala ukrajinská armáda ako svoje základne.

Kyjev však tvrdí, že školy predtým evakuovali a žiaci do nich nechodili. Školské budovy si armáda vybrala z praktických dôvodov – Ukrajinci potrebovali v krátkom čase ubytovať veľké množstvo vojakov a zabezpečiť im miesto na prespanie, dostatok spŕch či kuchyňu. To všetko školy spĺňajú.

Ukrajinské ministerstvo obrany tiež tvrdí, že pred útokmi Rusov na ukrajinské mestá sa nedá brániť inak ako tak, že svojich vojakov vyšle Kyjev práve do miest.

Aj britský odborník na medzinárodné právo Steven Haines tvrdí, že ak armáda využíva školy na vojenské účely, nemusí ísť nutne o porušenie medzinárodných zmlúv o vedení legálnej vojny.

O tejto téme profesor londýnskej Univerzity v Greenwichi napísal aj zoznam odporúčaní, ktorými by sa armády na celom svete mali riadiť pri využívaní škôl na vojenské účely. Ak sú školy prázdne, podľa neho nejde striktne o porušenie medzinárodného práva.

Haines spochybňuje aj obvinenia, že Ukrajina využíva obývané oblasti na protiútoky voči Rusom. V ideálnom scenári by sa to nemalo diať, ale povaha tohto konfliktu neumožňuje vyhnúť sa tomu, tvrdí profesor.

Kyjevu dali len pár dní na vyjadrenie

Najväčšia kritika na Amnesty sa vzniesla po tom, ako ju jej samotná šéfka ukrajinskej pobočky Oksana Pokalčuková obvinila, že centrála v Londýne nezapracovala jej výhrady do konečnej podoby správy.

„Argumenty nášho tímu o neprípustnosti a nekompetentnosti podobného materiálu sa nebrali do úvahy,“ reagovala prostredníctvom oficiálneho stanoviska Pokalčuková. Zverejneniu správy sa údajne pokúšala sama zabrániť, ale neúspešne. V reakcii na kritiku neskôr dlhoročná šéfka ukrajinskej pobočky organizácie odstúpila.

Prekáža jej tiež, že Amnesty nedala dostatočný priestor na obranu samotnej ukrajinskej armáde. Amnesty priznala, že na odpoveď im dali len niekoľko dní.

Slovenská pobočka Amnesty International nás odkázala na oficiálne stanovisko organizácie. V ňom sa píše, že Amnesty si za správou stojí a tvrdí, že „nič, čo sme zdokumentovali o ukrajinských jednotkách, v žiadnom prípade neospravedlňuje ruské porušenia“.

OBSE: Rusko je zodpovedné za všetky zločiny, lebo ono je agresorom

Mnohým na správe prekáža, že jednoducho budí dojem, akoby obe strany páchali rovnaké zločiny.

Aj keby sa preukázalo porušovanie medzinárodného práva zo strany ukrajinských jednotiek, ani to by neospravedlňovalo ruskú agresiu, tvrdí v nedávnej správe aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Rusko je agresorom, a preto je zodpovedné za všetko ľudské utrpenie na Ukrajine,“ píše sa v jej aprílovej správe. „Dokonca aj keby ho priamo spôsobila Ukrajina. Pretože nič také by sa nestalo, ak by sa Ukrajina nemusela brániť proti ruskej invázii.“

„Je môžné viesť legálnu vojnu nelegálnym spôsobom a naopak, nelegálnu vojnu legálnym spôsobom,“ tvrdí slovenský expert na medzinárodné právo Mareček. Teda agresor môže byť zodpovedný za agresiu, ale počas nej samotnej nespáchať žiaden vojnový zločin. A naopak, je možné spáchať vojnový zločin počas sebaobrany alebo použitia sily v rámci mandátu OSN,“ dodáva expert z Univerzity Komenského.

„Účelom pravidiel vedenia vojny (medzinárodného humanitárneho práva) je ochrana obetí vojny, a to bez ohľadu na to, či ich ohrozuje útočník alebo obranca,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

 Európa vyháňa autá z miest. Špinavé ovzdušie skracuje život

Európska únia intenzívne rokuje o zákaze predaja nových benzínových a naftových automobilov od roku 2035.

Ovzdušie v metropolách Európy začína byť neznesiteľné. Nejde len o vysoké teploty v betónových džungliach. Množstvo výfukov vysokoemisných áut, v ktorých zvyčajne sedia vodiči sami, rozhodne nepomáha mestu ochladiť sa.

Problém je však hlbší, kvalita ovzdušia je alarmujúca a prudko klesá.

V roku 2019 primátori 320 miest Európy preto začali boj proti starším autám a dnes je jeho výsledkom 40-percentný rast počtu takzvaných zón čistého ovzdušia. Do roku 2025 sa má tento počet zvýšiť nad 500. Znečistený vzduch je obrovská envinromentálna hrozba pre ľudské zdravie.

Zlé ovzdušie skracuje život

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že znečistený vzduch je ročne zodpovedný až za 300-tisíc predčasných úmrtí. Výskumníci z Indexu kvality ovzdušia (AQLI) predpokladajú, že takéto prostredie vedie k skracovaniu dĺžky života až o dva roky.

Majiteľov starých áut čaká v mnohých európskych metropolách zákaz vstupu počas pracovných dní a pokuty.

V praxi zavedené opatrenia pre majiteľov starších áut znamenajú zákaz vjazdu do vymedzených častí mesta. Tieto kontrolované zóny majú nastavené prípadné pokuty, ak by došlo k vstupu vysokoemisných áut. V prípade Madridu sa výška pokuty udáva v hodnote približne 90 eur.

Madridské úrady nastavili pravidlá, ktoré majú zvýhodňovať používateľov mestskej hromadnej dopravy, cyklistov či chodcov. Úrady chcú týmto spôsobom bojovať za čistejšie životné prostredie. V Madride s ideou prišli už pred štyrmi rokmi. V praxi išlo najmä o naftové autá s dátumom výroby pred rokom 2006 a benzínové autá pred rokom 2000.

Do roku 2020 mal byť takýmto autám zakázaný vjazd do kontrolovanej zóny.

K iniciatíve zákazu vjazdu naftových áut do kontrolovaných emisných zón sa pridalo aj hlavné mesto Francúzska. Paríž zahrnul medzi opatrenia aj zákaz vjazdu starých áut (vyrobené pred rokom 1997) cez pracovné dni od ôsmej rána až do ôsmej večera či vybudovanie peších trás v centre mesta, ale aj dotácie pre iné ekologickejšie a nízkoemisné formy dopravy pre obyvateľov .

Štokholm navrhuje odparkovať autá na periférii a pokračovať MHD

Štokholm má taktiež zavedený poplatok za vjazd vozidiel do centra. Mesto tiež prichádza s konkrétnym plánom tzv. „park and ride“ (zaparkuj a jazdi), teda posilnenie autobusovej dopravy, aby obyvatelia z periférie mesta odparkovali svoje autá na okraji Štokholmu a ďalej cestovali verejnou dopravou.

Londýn taktiež zavádza opatrenia a okrem sankcionovania naftových vozidiel sa snaží posilňovať bezpečnosť cyklistov, a tým zatraktívniť tento ekologický druh prepravy.

V Edinburgu, Glasgowe či Aberdeene došlo k nastaveniu obdobných pravidiel o zákaze starých vozidiel. Tie sa zatiaľ neuplatňujú, avšak v prípade aplikovania týchto zákonov je výška sankcie 60 libier (v prepočte asi 71 eur).

Škótska ministerka dopravy reagovala na kontrolované zóny slovami, že ide o „skutočne významný moment pre verejné zdravie pre Škótsko“.

Takéto a iné opatrenia zavádzané v dôsledku znečisteného ovzdušia sa ukázali ako účinné. Len v spomínanom Madride pozorovali za jediný rok 32-percentný pokles emisií.

EÚ plánuje zákaz predaja nových áut na benzín či naftu

Podobne zmýšľa aj Európska únia – intenzívne rokuje o zákaze predaja nových benzínových a naftových automobilov od roku 2035. Cieľom má byť urýchlenie prechodu na neemisné elektrické automobily. Toto opatrenie má byť súčasťou opatrení balíka FIT FOR 55 – Plán EÚ pre zelenú transformáciu.

Problémom však ostáva myslenie ľudí, ekonomická náročnosť či celkové zakorenenie automobilov v mestskom živote. Ako príklad môžeme uviesť Brusel, ktorého celé štvrte sú špeciálne navrhnuté pre automobilovú dopravu, aktuality.sk

X X X

Blinken: Ak Rusko nezastavíme, rozpúta vo svete loveckú sezónu

 Americký minister zahraničia Antony Blinken vyhlásil, že ak Rusko bude mať možnosť šikanovať Ukrajinu, napádať a zaberať jej územie bez toho, aby sa proti tomu niekto postavil, rozpúta to vo svete „loveckú“ sezónu a pocit, že sú také kroky v poriadku, uviedla agentúra Reuters.

 Najvyšší americký diplomat dnes vystúpil na tlačovej konferencii spolu s juhoafrickou ministerkou zahraničia Naledi Pandorovou v rámci návštevy Afriky, počas ktorej zavíta aj do Konžskej demokratickej republiky a Rwandy.

„Ak dovolíme tak veľkej krajine, aby šikanovala menšiu krajinu, napadla ju a zabrala jej územie, potom to spustí „loveckú“ sezónu nielen v Európe, ale po celom svete,“ vyhlásil Blinken.

Rovnaký meter

Spojené štáty podľa ministra považujú za dôležité postaviť sa Rusku, pretože jeho agresia proti Ukrajine ohrozuje základné princípy medzinárodného spolužitia.

 Pandorová uviedla, že nikto v Juhoafrickej republike vojnu na Ukrajine nepodporuje, ale zároveň upozornila, že pravidlá medzinárodného práva nie sú uplatňované rovnomerne. „Mali by sme byť rovnako znepokojení tým, čo sa deje ľuďom v Palestíne, ako tým, čo sa deje na Ukrajine,“ dodala.

Juhoafrická republika sa predtým zdržala hlasovania v OSN o uznesení odsudzujúcom inváziu na Ukrajinu a rovnako ako ďalšie africké krajiny odolala výzvam na odsúdenie Ruska.

25 krajín sa zdržalo

Blinken tiež označil kroky Číny týkajúce sa ukončenia spolupráce s USA pri riešení otázok klímy, za trestanie Afriky a rozvojového sveta.

Rusko sa pod vedením prezidenta Vladimíra Putina už niekoľko rokov snaží získať v Afrike podporu a oživiť priateľstvá, ktoré začali pred pol storočím, keď Sovietsky zväz podporoval mnohé africké hnutia bojujúce za ukončenie koloniálnej nadvlády, uviedla agentúra AP.

 Vplyv Moskvy v Afrike sa prejavil v marci počas hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Zatiaľ čo 28 afrických krajín hlasovalo za rezolúciu, významná časť štátov tohto kontinentu – konkrétne 25 – sa rozhodla zdržať hlasovania alebo sa ho vôbec nezúčastnila.

To USA a Európa a nie Rusko

Najvyššie postavený ruský diplomat, Sergej Lavrov, na konci júla navštívil Egypt, Kongo, Ugandu a Etiópiu, kde sľúbil priateľstvo a obvinil Spojené štáty a európske krajiny z toho, že svojou „bezohľadnou“ politikou v oblasti životného prostredia zvyšujú ceny potravín. Obvinil ich tiež z hromadenia potravín počas pandémie covidu-19.

„Situácia na Ukrajine síce dodatočne negatívne ovplyvnila trh s potravinami, ale nie kvôli ruskej špeciálnej operácii, ale skôr kvôli úplne neadekvátnej reakcii Západu, ktorý vyhlásil sankcie,“ tvrdil podľa AP Lavrov v etiópskej metropole Addis Abebe, aktuality.sk

X X X

 Na vysávač čakala tri týždne, hneď sa pokazil. E-shop jej vrátil peniaze až po našich otázkach

Zákazníci e-shopu Gigastore.sk zažívajú problémy – nevedia sa dostať k objednaným produktom a peniazom, ktoré im majú vrátiť. Ak sa zákazníci rozhodnú tlačiť na obchod právnou cestou, peniaze im vrátia.

Zákázníčka Viktória potrebovala nový vysávač, zvolila nákup v e-shope Gigastore.sk. Bola presvedčená, že ho získa za dobrú cenu. Vysávač jej síce prišiel, onedlho sa však pokazil, tak sa rozhodla ho vrátiť. Peniaze jej došli až po predžalobnej výzve predajcovi a po tom, čo sme obchod oslovili s otázkami, ako chce problémy riešiť.

Omnoho pomalšie doručenie, ako uvádzajú

Viktória si objednala robotický vysávač pred asi štyrmi mesiacmi. Výrobok k nej z Gigastoru dorazil až tri týždne po objednávke. E-shop pritom na svojej stránke uvádzal, že čas doručenia bude jeden až tri pracovné dni.

Neboli to však posledné nepríjemnosti s nákupom. „Po dvoch mesiacoch sa vysávač pokazil, tak som ho poslala na reklamáciu, tam ho majú už vyše mesiaca,“ hovorí pre Aktuality.sk.

Viktória potom zistila, že nie je jediná zákazníčka, ktorá má s tovarom z tohto e-shopu problémy. „Ich infolinka prestala fungovať, na maily neodpovedajú. Pozerala som si recenzie a za posledné dva mesiace som našla asi 300 negatívnych,“ tvrdí.

Peniaze jej prišli

Viktórii z obchodu najprv napísali, že vysávač je opravený a odovzdali ho kuriérskej spoločnosti. „Volala som kuriérom, tí však povedali, že žiadnu zásielku s mojím číslom nemajú,“ opisuje.

Nedávno jej z e-shopu napísali, že zásielka je v zahraničí a čoskoro príde. Vraví však, že od obchodu už nechce nič, iba vrátiť peniaze. Ďalší zákazníci, ktorým vrátili peniaze, jej poradili, nech na e-shop tlačí rôznymi spôsobmi. Nakoniec sa rozhodla, že obchodu predloží predžalobnú výzvu. Pred niekoľkými dňami sme oslovili predajcu s otázkami o ich nevybavených reklamáciách a problémoch. Peniaze jej nakoniec nedávno prišli na účet.

Vlastník zo Seychel

S otázkami sme chceli konfrontovať aj samotný e-shop, telefón však ani po viacerých pokusoch nezdvihli. Na obchod sme sa obrátili e-mailom a spýtali sme sa ich, ako plánujú problémy riešiť a či zákazníkom kompenzovali ich čakanie na tovar alebo peniaze.

„Obchod Gigastore po 10 rokoch pôsobenia na trhu prechádza od začiatku roka rozsiahlejšou modernizáciou a internou inováciou e-shopu a ERP systému, pri ktorej nám nastal aj väčší problém s párovaním platieb v objednávkach, ktoré boli uhradené vopred,“ reagoval predajca elektroniky.

E-shop bude údajne poškodeným zákazníkom ich škody kompenzovať. „Všetkým zákazníkom, ktorým sme spôsobili komplikácie, budeme odosielať kompenzáciu vo forme zľavového kupónu na ďalší nákup,“ tvrdia.

Firma, ktorá predáva produkty na Gigastore.sk, nesie názov MIMONI, s. r. o. Konateľom firmy je Martin Schmotzer, do roku 2020 bol však konateľom aj Giannakis Tziannaros z Cypru. Od roku 2017 je jediným vlastníkom firmy MIMONI spoločnosť Overseas Progress GmbH so sídlom v Seychelskej republike.

Problémy hlásia viacerí

Na porovnávači internetových obchodov Heureka tento e-shop za posledných 90 dní odporúča len 38 percent jeho zákazníkov.

„Objednaný tovar neprišiel, na zákaznícku linku nie je možné sa dovolať – ozvali sa až po upozornení, že to začnem riešiť právnou cestou. Peniaze do sľúbených maximálne 14 dní stále nevrátili,“ hodnotí obchod ďalší zákazník.

K niektorým zákazníkom však zatiaľ nedorazil ani dávno zaplatený tovar. „18. júna bola spravená objednávka a dnes je už 28. júla a nemáme tovar, ktorý je zaplatený,“ sťažuje sa nespokojný zákazník.

Reklamácie musia vybaviť do mesiaca

Slovenská obchodná inšpekcia hovorí, že ak spotrebiteľ zistí, že produkt je chybný, „je potrebné uplatniť reklamáciubezodkladne (výrobok ďalej nepoužívať), a to u predávajúceho alebo u určenej osoby“.

Inšpekcia definuje, ktoré povinnosti musí predajca dodržať. Predávajúci nemôže vybavovať reklamáciu viac ako 30 dní. „Predávajúci je povinný vybaviť reklamáciu najneskôr do 30 dní od jej uplatnenia. Lehota na vybavenie reklamácie začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy bola reklamácia uplatnená. Lehotu na vybavenie reklamácie nie je možné žiadnym spôsobom predĺžiť. Po jej márnom uplynutí vzniká spotrebiteľovi nárok na odstúpenie od zmluvy a vrátenie peňazí za reklamovaný výrobok,“ píše.

Ak e-shop nesplní svoje povinnosti voči zákazníkom, zákazníci by mali kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá sa ich podnetom bude zaoberať, aktuality.sk

X X X

Mediálny stratég sa nebojí mať so Senicou až extraligové ambície

 Pavol Krutý je mediálny stratég v jednej z najúspešnejších slovenských reklamných agentúr. Vo svojom obore je na Slovensku expertom, keď spolupracoval s množstvom veľkých nadnárodných spoločností. Popritom je však veľký hokejový fanúšik. Hokej dlho hrával a teraz sa ho snaží trochu iným spôsobom oživiť v rodnej Senici.

MEDIÁLNY STRATÉG UKAZUJE, AKO SA DÁ AJ V MALOM KLUBE EFEKTÍVNE NARÁBAŤ SO SPONZORMI

„Som mediálny stratég s primárnym zameraním na nákup digitálnych médií. Celý život som navyše hrával hokej. Dokonca som dostal jednu výplatu, mám pár odohraných zápasov za Duklu Senica. Potom som si zlomil zápästie a šiel pracovať. Následne som hrával hobby hokej, kde bol aj Žigo Pálffy v Skalici. Ešte som to raz skúsil v druhej lige, ale odišlo mi koleno. Hokejom však žijem neustále. Pozerám ho v televízii, na počítači, tablete. Platím si kanál NHL, žil som rok v Toronte,“ priblížil svoj život Krutý, ktorý sa rozhodol, že investuje do rodného klubu.

Išiel na to inak, ako tomu v našich končinách býva. „Pred piatimi rokmi mi nikdy nenapadlo, že si budem môcť dovoliť založiť klub. Darí sa mi v mojom segmente a preto som sa rozhodol vstúpiť do hokeja v Senici. Sme v spoločnosti štyria, ale mám väčšinový podiel. Chceme v meste vytvoriť plnohodnotný športový zážitok, aby ľudia nešli do krčmy o ôsmej, ale prišli už o piatej.

Dali si na hokeji občerstvenie, pivo a prežili pekný večer. Našou výhodou je, že sme mali vždy oproti iným mestám z nižších súťaží hokejových fanúšikov. Na zápasy chodilo pravidelne päťsto a viac ľudí. Vidíme na sociálnych sieťach, ako na všetko priaznivci pozitívne reagujú,“ vravel povolaním marketér.

Všetko to zatiaľ vyzerá na tradičný postup, ktorý u nás funguje, keď preberie nový majiteľ klub. Krutý nám však vysvetlil, v čom ide na veci inak. „Na jednej strane ma hokej veľmi baví a chcem, aby sme ho robili na Slovensku čo najlepšie, ale potom si zoberiem prvú ligu, ktorá vás stojí ročne tristo až štyristotisíc eur, za čo máte zhruba 30 domácich zápasov, na ktoré príde dajme tomu v priemere dvestopäťdesiať ľudí.

Na to miniete celý rozpočet v kombinácii s malými výplatami hráčom, ktorí trénujú ráno, nepracujú a nerozvíjajú sa. To mi nedáva logiku. V druhej lige je úroveň nižšia, ale stojí to stotisíc a pri tejto sume viem už hospodáriť tak, aby som vrátil sponzorom, čo do klubu investovali. Hodnota za peniaze mi dáva zmysel,“ hovoril Krutý, ktorý aj skonkretizoval, na čo kladie dôraz.

 DRESY A MANTINELY VEĽA ĽUDÍ NEVIDÍ

„Samozrejme ukázal som sponzorom, že každý chce byť na drese či na mantineloch alebo ľadovej ploche. Vzápätí som im povedal, že to veľa ľudí neuvidí. Počty budú okolo dvesto, päťsto. Keby sme mali aj vypredané, čo je tritisíc miest, tak to nebude z pohľadu dnešného sveta veľké číslo. Futbal či hokej už nie je len jeden konkrétny deň, ale celý týždeň. Veľké kluby robia veľa obsahu, čo baví fanúšikov, lebo žijú s tímom akoby pozerali seriál a nesústredia sa len na jeden konkrétny zápas.

Preto som priznal, že najhodnotnejšie čo sponzorom predávam, je celý marketing, ktorý sa okolo tímu deje. Klub by mal fungovať ako redakcia a vytvárať sponzorom hodnotu, ktorú jej môže vrátiť. Načrtol som im, čo všetko môžeme robiť pred zápasmi, počas alebo po ich skončení. Rituály, históriu, gratulácie k narodeninám. Snažím sa im vysvetliť, že šport je reálny mediatyp ako bilboard alebo televízia a akú hodnotu im môže priniesť,“ pokračoval majiteľ senického klubu.

Pri debate s ním bolo vidieť, že hýri nápadmi, ktoré ponúkal za pochodu. „Dám vám príklad. Jaroslav Halák podpísal zmluvu s New York Rangers, mohli sme dať k nám na sociálne siete, že mu gratulujeme k podpisu, keďže bol aj naším hráčom. Ako junior chodieval na striedavý štart do Senice. Boli by sme prví na Slovensku, niekto by nás zdieľal, čím vytvoríme ďalšie povedomie o klube. To sú veci, ktoré si nemusíte ani vymýšľať, stačí sledovať najväčšie hokejové súťaže a pozerať, ako to robia oni.

Ďalším príkladom je, že môžete vytvoriť hlasovanie, kto je najväčší športovec na svete. Dáte tam Gretzkého, Jordana a nášho domáceho Ľuba Vaškoviča. Všetci budú hlasovať za nášho, lebo ide o Senicu. Je to na prvý pohľad hlúposť, ale generuje vám to mediálny priestor a hodnotu. Vytvárate si cieľovú skupinu, ktorá vás má rada a potom sa spája aj so značkou, čo vás podporuje.

K tomu máme v rozpočte vyčlenených 5000 eur, ktoré používame na platenú reklamu, aby sme zasiahli viac ľudí v našom okolí. Organický dosah máme približne 60 tisíc ľudí, ale v okolí žije 300 tisíc ľudí. Preto je potrebné si platiť reklamu na obsah napríklad s fotogalériou, kde je zachytený zápas, atmosféra, bufety, pivo. Tým si budujem nielen svoju značku, ale aj partnerov.“

UŽ PRED SEZÓNOU MÁ VYKRYTÝ ROZPOČET

Mediálny stratég to pomenoval aj na príkladoch. „Veľké firmy vedia, že keď idú produkovať reklamu, stojí to okolo stotisíc eur a musia to vynásobiť piatimi. Za toľko si kúpiť priestor v médiách. To si porovnajte s tým, koľko financií dávajú do produkcie športové kluby a koľko oproti tomu investujú do médií.

Zoberte si prvú ligu. Obetujete tam značnú časť peňazí, ale nemá to žiadny dosah, lebo neinvestujete zároveň aj do médií. Fascinuje ma, že to nikto stále nevidí. Šport tým pádom zasahuje len zainteresovaných, svojich fanúšikov a pritom by sa mal snažiť zasahovať masy,“ vysvetľoval Krutý a poskytol návod, ako s tým narába on.

 „Máme na sociálnych sieťach seriál od nášho historika Pavla Macka. Posúva nám jeho zápisky a zaujímavosti, z ktorých robíme medailóniky podobné tým, ako keď bola v Senici na vojne bývalá extraligová stálica a reprezentant Juraj Kledrowetz. Exekúcia nie je článok, ale instagramový obrázkový karusel. Informáciu musíte ponúkať ľuďom inak ako v minulosti. Ten seriál má tiež svojho sponzora, firmu, a tak to ide ďalej. Vždy viete nájsť konkrétnu linku od športu k sponzorovi.

Podpíšete obrancu a jeho kvalitu v obrane, spojíte s betonárňou, ktorá vás sponzoruje, veď obrane sa hovorovo hovorí „betón“. Vráti sa k vám hráč po roku zo susedného Hodonína, tak rýchlosť jeho návratu do vášho dresu spojíte so sponzorom, ktorý predáva rýchle autá. Ľudia potom vnímajú aj čo robia naši sponzori. Tým si budujeme našu značku.“

Pavol Krutý vysvetlil, koľko peňazí sa mu podarilo zohnať. „Máme rozpočet stotisíc eur, ktorý máme už pred sezónou vykrytý. K tomu mám v zálohe svoje peniaze, aby som si s prípadnou stratou poradil sám a neostal nikomu nič dlžný. Mám viacero balíčkov a podľa toho sponzorom dávame nielen priestor na mantineloch či drese, ale aj na sociálnych sieťach.

Väčšinou ak sa nájde podobný hokejový nadšenec, ktorý má schopnosti a vie získať peniaze, chce mať rýchlo úspechy a výsledky. Krutý ku všetkému pristupuje s trpezlivosťou.

„Pozerám na to tak, že budeme hrať na takej úrovni, akú mi dokáže vyprodukovať región. Ak budeme mať šesť, sedem kvalitných Seničanov, určite chceme ísť do prvej ligy. Futbal nám pobral dosť detí a až teraz ich máme postupne viac. Môže to trvať tri, štyri roky, ale môže to prísť aj skôr. Dúfam, že športová kvalita bude dorastať marketing.“

Chce pomôcť aj mládeži v meste. „Je potrebné propagovať našich miestnych hrdinov, ako sme to mali my ako deti. Len musí ísť hokej za nimi, keďže doba je iná a deti sa toľko nehrajú a viac času trávia pri počítačových hrách. Dá sa ich však osloviť, nakúpiť florbalové hokejky a ísť po školách, kde im budú hráči robiť v dresoch rozhodcov. Nechcem sa dožiť toho, že všetko budú určovať e-športy, ktoré sú marketingovo a reklamne ďaleko pred klasickým športom,“ povedal Krutý.

Verí, že s tímom budú rásť a potom môžu rozmýšľať vo väčšom. „Ak sa nám podarí vychovať nových hráčov a zlepšiť sa zo športovej stránky, nevidím dôvod, aby sme nemohli v budúcnosti bojovať aj o celoslovenských sponzorov a posunúť senický hokej vysoko. Tiež mi napadá, prečo by sme nemohli mať niekedy extraligový klub. Je to veľmi ďaleko, ale keby som nemal podobnú ambíciu, tak si sám protirečím. Digitálny marketing je globálny a treba to využiť,“ uviedol Krutý, ktorý sa sústredí na svoj klub Dukla Senica, ale pripúšťa, že keby ho oslovil niekto z väčších, tradičných kubov, rozmýšľal by nad tým.

„Najlepšie by bolo, keby si to všimol hokejový zväz, začal zháňať peniaze a dával ich na podobné koncepty do klubov. Pomohlo by to celému športu. Čo sa týka mojich ambícií, muselo by to dávať zmysel, lebo potrebujem čas aj na svoju primárnu profesiu,“ dodal Pavol Krutý.

X X X

Exšéfka nemeckej ARD čelí vyšetrovaniu, že si za štátne užívala

Bývalú riaditeľku nemeckej verejnoprávnej stanice ARD vyšetrujú pre podozrenia zo sprenevery a zneužitia verejných prostriedkov, oznámila prokuratúra v hlavnom meste Berlín.

  Patricia Schlesingerová (61) na post riaditeľky ARD rezignovala minulý týždeň po tvrdeniach, že zadávala kontroverzné poradenské zákazky a verejné peniaze využívala na súkromné účely, píše agentúra AFP.

Schlesingerová šéfovala tejto verejnoprávnej stanicui na základe rotačného systému ako riaditeľka lokálnej berlínskej rozhlasovej stanice RBB. V nedeľu odstúpila aj z tohto postu, spresňuje AFP.

Prokuratúra vyšetruje aj jej manžela, bývalého novinára magazínu Der Spiegel Gerharda Spörla a predsedu predstavenstva RBB Wolfa-Dietera Wolfa.

Schlesingerová sa podľa ARD pod paľbu kritiky dostala v súvislosti so zákazkami RBB v oblasti poradenských služieb. Nemecké médiá ju tiež obvinili, že na svoje súkromné cesty využíva firemné vozidlo a že si prepláca aj domáce stravovanie z verejných prostriedkov pochádzajúcich z licenčných poplatkov.

ARD je jedna z najväčších svetových televíznych a rozhlasových sietí s ročným rozpočtom takmer sedem miliárd eur, financovaná najmä z licenčných poplatkov. Zamestnáva približne 23 000 ľudí na deviatich regionálnych kanáloch a jednom kanáli zameranom na medzinárodné publikum, píše AFP.

X X X

Poľský autobus smrti v Chorvátsku šoféroval 72-ročný vodič

Poľský vodič, ktorý v sobotu skoro ráno stratil kontrolu nad autobusom plným pútnikov, mal 72 rokov a nebol pod vplyvom alkoholu ani omamných látok. Informovala o tom chorvátska štátna televízia HRT s odvolaním sa na výsledky pitvy.

 Záchranári vyberajú telo z vraku poľského autobusu na mieste nehody pri obci Podvorci na diaľnici A4 pri Záhrebe v Chorvátsku v sobotu 6. augusta 2022.

Vodič podľa nich netrpel ani žiadnymi akútnymi ochoreniami. Pitvy 12 obetí tragickej nehody sú ukončené a ich telá budú odovzdané rodinám, uviedol chorvátsky spravodajský server Večernji.hr.

Server pripomína, že pri nehode zahynuli aj obaja vodiči. Vyšetrovanie potvrdilo, že v čase havárie šoféroval 72-ročný vodič, ktorý bol v súlade s predpismi pripútaný bezpečnostným pásom. Pitva tiež dokázala, že nebol pod vplyvom alkoholu ani omamných látok.

 Poľský autobus s 42 cestujúcimi a dvoma vodičmi smeroval do mariánskej svätyne v Medžugorí na juhu Bosny a Hercegoviny, keď v sobotu okolo 05.30 h zišiel na severe z Chorvátska z diaľnice A4 do priekopy. Dvanásť ľudí zahynulo a ďalších 32 utrpelo zranenia, z nich 19 bolo zranených vážne. Dvaja zo zranených sa nachádzajú v kritickom stave, aktuality.sk