Ruská invázia na Ukrajinu viedla k rozkladu už tak zlých diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Západom na čele so Spojenými štátmi. Prezident USA Joe Biden na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo štvrtok poznamenal, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom teraz nemá v úmysle rokovať.
Prezident Joe Biden hovorí počas tlačovej konferencie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome vo Washingtone vo štvrtok 1. decembra 2022.
Zišiel by sa s ním vraj iba v prípade, že by Putin preukázal úmysel vojnu ukončiť, čo podľa Bidena zatiaľ neurobil. „Keď sa tak stane, po porade s našimi partnermi v NATO sa s ním rád stretnem a porozprávam sa s ním,“ povedal Biden.
Macron v Bielom dome oznámil, že s Putinom bude hovoriť už v nasledujúcich dňoch. „Budem s ním naďalej hovoriť, pretože sa neustále snažíme predísť ďalšej eskalácii. Budem chcieť hovoriť napríklad o bezpečnosti jadrových elektrární,“ povedal francúzsky prezident. Macron s Putinom v priebehu viac ako deviatich mesiacov pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu hovoril už niekoľkokrát bez jasného očividného výsledku.
Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú jej v odpore proti ruskej invázii podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Chcú podporiť jej odolnosť v zime napríklad posilnením dodávok protileteckých systémov a vybavenia potrebného na opravy ukrajinskej energetickej siete, na ktorú teraz ruské sily opakovane útočia.
Macron sa na tlačovej konferencii po rokovaní Bidenovi poďakoval za podporu Ukrajine, ktorá sa už od februára bráni ruskej agresii. „Táto vojna má priamy vplyv na Európu a Spojené štáty sa do nášho spoločného snaženia rozhodli investovať veľa,“ povedal Macron. Dodal, že spoločným cieľom Francúzska a USA je udržateľný mier a Bidenov jednoznačný postoj je pre jeho dosiahnutie zásadný.
Riešením konfliktu na Ukrajine je podľa Macrona vyjednávanie medzi bojujúcimi stranami. „Nikdy ale nebudeme Ukrajincov tlačiť ku kompromisu, ktorý pre nich nie je prijateľný. Pretože sú natoľko statoční a bránia svoje životy, svoju krajinu a naše hodnoty. Chceme udržateľný mier a rešpektujeme právo Ukrajiny sa rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude rokovať o svojom území,“ vyhlásil Macron.
Rusko a Ukrajina musia podľa neho nájsť cestu k rokovaciemu stolu. „V správnej chvíli a za podmienok, ktoré si určia Ukrajinci, im pomôžeme zabezpečiť mier,“ vyhlásil francúzsky prezident. Priame rokovania ukrajinskej a ruskej delegácie sa uskutočnili naposledy na konci marca a nemali žiadny výsledok. Na rokovania a dialóg vyzvali aj ďalšie svetové mocnosti vrátane Číny, Indie alebo Turecka.
Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou však zatiaľ v dohľade nie sú. Denník Ukrajinska pravda v novembri s odvolaním sa na hovorcu Kremľa informoval, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru majú za cieľ prinútiť ukrajinského Volodymyra Zelenského rokovať. Ukrajina uvádza, že rozhovory neodmieta, nechce ale rokovania založené na ruských ultimátach a nechce rokovania priamo s ruským prezidentom Putinom. Podmienkou Kyjeva tiež je, že ruské vojská opustia celé územie Ukrajiny.
Francúzsko a Rusko sú odhodlané nepoľaviť v úsilí o to, aby sa Rusko zodpovedalo zo široko zdokumentovaných vojnových zločinov, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa jeho armáda i ďalšie proruské sily, vrátane žoldnierskych skupín. Je to v spoločnom vyhlásení po rokovaní prezidentov Francúzska a USA./agentury/
X X X
Vojna na Ukrajine: Západ mal šancu vyhnúť sa konfliktu, tvrdí Sergej Lavrov
Sergej Lavrov je presvedčený o tom, že keď Spojené štáty a Severoatlantická aliancia podporujú Kyjev, sú priamo zapojené do vojny na Ukrajine.
Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu. Vyhasil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a denníka The Guardian.
„Nehovorte, že nie“
Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii v Moskve zároveň uviedol, že Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sú priamo zapojené do vojny na Ukrajine, pretože podporujú Kyjev.
„Nehovorte, že USA a NATO sa nezúčastňujú na tejto vojne – zúčastňujete sa na nej priamo. Nielen tým, že dodávate zbrane, ale aj cvičením vojakov. Cvičíte (ukrajinskú) armádu na svojom území,“ povedal Lavrov.
Práve dodávaním západných zbraní na Ukrajinu Lavrov odôvodnil ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. „Ochromujeme energetické zariadenia (na Ukrajine), ktoré umožňujú (Západu) dodávať smrtonosné zbrane na Ukrajine na zabíjanie Rusov,“ vyhlásil.
Lavrov aj o rokovaniach
Zároveň upozornil, že je nutné sa vyhnúť akejkoľvek konfrontácii medzi jadrovými veľmocami vrátane použitia konvenčných zbraní. „Takáto eskalácia by sa mohla stať nekontrolovateľnou,“ uviedol Lavrov.
Moskva je však podľa šéfa ruskej diplomacie pripravená počúvať, ak chce niekto usporiadať rokovania o Ukrajine. Lavrov pritom označil tvrdenia Ukrajiny, že Rusko chce usporiadať rokovania, aby získalo čas na preskupenie a prestavbu svojej armády, za absurdné, aktuality.sk
X X X
Nemecko plánuje dodať Ukrajine ďalších sedem protilietadlových systémov
Nemecko plánuje dodať na Ukrajinu ďalších sedem samohybných protilietadlových systémov Gepard na pomoc v boji proti ruským inváznym jednotkám. V piatok o tom napísal nemecký denník Der Spiegel, informuje agentúra Reuters.
Samohybné protilietadlové systémy Gepard, určené pre Ukrajinu, v súčasnosti opravujú v nemeckej zbrojárskej spoločnosti Krauss-Maffei Wegmann (KWM). Tieto zbraňové systémy majú Ukrajine pomôcť brániť mestá a kritickú infraštruktúru pred ruskými útokmi.
Berlín dodal Kyjevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 30 systémov Gepard, všíma si Reuters. Spolková vláda plánuje Ukrajine dodať aj muníciu pre tieto protilietadlové systémy, aktuality.sk
X X X
Kyjevu hrozí, že bude až do jari bez tepla. Kličko odporúča na zimu odísť
Ak by vypadla voda a teplo na dlhší čas, v Kyjeve by museli vypnúť teplárenskú sústavu. V bytoch by bol mráz ako vonku, varoval starosta mesta Vitalij Kličko. Odporúča, aby Kyjevčania zvážili dočasné presťahovanie mimo mesta.
X X X
Nedostatok munície umocnený logistickými problémami je jedným z hlavných faktorov obmedzujúcich potenciál Ruska obnoviť útočné operácie na Ukrajine. V najnovšej správe to tvrdí britské ministerstvo obrany.
Stiahnutie ruských jednotiek zo západného brehu Dnepra v novembri podľa Britov poskytlo ozbrojeným silám Ukrajiny príležitosť zasiahnuť ďalšie ruské logistické uzly a komunikačné linky.
„Táto hrozba s vysokou pravdepodobnosťou podnietila ruských logistov, aby presunuli zásobovacie uzly, vrátane železničných prekladísk, ďalej na juh a východ,“ píše sa v správe britského ministerstva obrany.
Najmä ruské logistické jednotky musia vykonávať dodatočné časovo náročné operácie nakladania a vykladania zo železničnej na cestnú dopravu. Cestná doprava na zásobovanie ruských predsunutých obranných pozícií je zároveň zraniteľná pre ukrajinské delostrelectvo.
Britská spravodajská služba taktiež uviedla, že v oblasti Pavlivka a Vugledar v Doneckej oblasti trvajú ťažké boje bez výrazného pohybu frontu a Rusko tam pravdepodobne nedosiahne operačný prielom.
X X X
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému „mierovému poriadku“ vo vzťahoch s Ruskom. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na Scholzove vyjadrenia na bezpečnostnej konferencii v Berlíne.
Európa by mala takisto s Moskvou vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.
Scholz by podľa svojich slov rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril „vôľu“ rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet, píše Sky News. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie.
Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj, konštatuje Sky News a dodáva, že tieto krajiny už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.
Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. „Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme,“ povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda.
Nemecku bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“ – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.
Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí „všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou“.
X X X
Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy britskej spravodajskej stanice Sky News.
Test sa údajne uskutočnil v piatok na polygóne raketových vojsk síl strategického určenia Sary-Šagan v Kazachstane. Moskva tvrdí, že test bol úspešný, avšak bližšie informáci neposkytla.
Deje sa tak po tom, ako v pondelok ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísali v Moskve novú dohodu o vzájomnej spolupráci. Dokument sa týka prehĺbenia spolupráce v oblasti politiky, ekonomiky, obrany, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a športu.
Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uviedla agentúra AFP, nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické.
X X X
Spojené štáty spolupracujú s niektorými krajinami Blízkeho východu na presune niekoľkých svojich systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu.
V rozhovore pre web politico to povedal generálny riaditeľ amerického nadnárodného leteckého a vojensko-priemyslového konglomerátu Raytheon Technologies Greg Hayes.
Ten uviedol, že cieľom je v najbližších troch až šiestich mesiacoch poslať na Ukrajinu systémy NASAMS. Chýbajúce zásoby v krajinách Blízkeho východe by následne doplnili v priebehu nasledujúcich 24 mesiacov. „Zhotovenie systému NASAMS trvá dva roky, pretože je potrebný čas na nákup elektronických komponentov a raketových motorov,“ povedal Hayes pre Politico. Presun systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu by musela schváliť administratíva amerického prezidenta Joea Bidena. (sita)
X X X
Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok zhodnotila spôsobilosti Európy v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine. Povedala, že ruská invázia a okupácia Ukrajiny odhalila slabé stránky Európy a strategické chyby pri rokovaní s Ruskom.
X X X
Ukrajinskí vojaci si odteraz budú môcť napriek stále platnému stannému právu vziať platené voľno. Vyplýva to z nového zákona, schváleného vo štvrtok, informuje denník The Guardian odvolávajúc sa na správy ukrajinských médií. Každý ukrajinský vojak má v súlade s prijatou legislatívou nárok na desať dní plateného voľna ročne.
„Počas osobitého obdobia stanného práva môže byť vojakom poskytnutá časť zo základnej ročnej dovolenky, ako aj voľno z rodinných či iných opodstatnených dôvodov, a to so zachovaním finančnej podpory,“ uviedol ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak v príspevku na platforme Telegram.
Dodal však, že naraz nesmie z určitej kategórie či v niektorej vojenskej jednotke chýbať viac ako 30 percent z celkového počtu vojakov.
X X X
Ruské sily v noci podnikli ďalší raketový útok na Záporoží v južnej časti Ukrajiny, následkom čoho vznikol požiar v budove objektu infraštruktúry, uviedol podľa agentúry Unian šéf oblastnej správy Oleksandr Staruch. Obete na životoch ani zranenia podľa prvých informácií útok nespôsobil.
„Jeho cieľom bolo poškodenie priemyselnej a energetickej infraštruktúry oblastného centra,“ uviedol Staruch k nočnému úderu. Spresnil, že vzniknutý požiar sa už hasičom podarilo zlikvidovať. Rusi podľa neho okrem toho zasiahli tiež administratívnu budovu v jednej z dedín oblasti.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny môžu manévre ruskej armády v Záporožskej oblasti naznačovať, že nedokáže naďalej udržať pozície na celej frontovej línii a na dôležitých miestach v regióne. (čtk)
X X X
Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI.
X X X
Americká vláda schválila vo štvrtok predaj protilietadlových rakiet Stinger a ďalšieho vybavenia pre Fínsko za 380 miliónov dolárov (361 miliónov eur).
„Navrhovaný predaj zlepší schopnosti Fínska čo sa týka obrany a odstrašovania, uviedla vo vyhlásení Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA). „Táto kľúčová platforma posilní schopnosti pozemnej a protivzdušnej obrany v severnom krídle Európy a podporí najvyššie priority Velenia americkej armády v Európe (US EUCOM),“ dodala DSCA.
Predaj rakiet Fínsku schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí a DSCA odovzdala Kongresu vo štvrtok požadované oznámenie. Transakciu musia oficiálne schváliť aj zákonodarcovia. Ministerstvo obrany USA v pondelok oznámilo, že schválilo predaj taktických rakiet AIM 9X Block II a kĺzavých riadených striel AGM-154 JSOW Fínsku za 323 miliónov dolárov.
Spojené štáty tento krok ohlásili viac než deväť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá podnietila Fínsko i Švédsko k tomu, že v máji urýchlene požiadali o členstvo v Severoatlantickej aliancii a po desaťročiach sa vzdali neutrality. (tasr/afp)
X X X
Ruská invázia na Ukrajinu viedla k rozkladu už tak zlých diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Západom na čele so Spojenými štátmi. Prezident USA Joe Biden na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo štvrtok poznamenal, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom teraz nemá v úmysle rokovať.
X X X
Ukrajina podnikne kroky, aby zaviedla obmedzenia voči náboženským organizáciám v krajine, ktoré sú prepojené s Ruskom. Vo svojom videopríhovore to vo štvrtok večer povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) poverila vládu, aby predložila (parlamentu) návrh zákona o zákaze aktivít náboženských organizácií na Ukrajine, ktoré sú prepojené s centrami vplyvu v Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj. Stalo sa tak po tom, čo sa na zasadnutí rady pre bezpečnosť spomínali mnohé fakty o prepojení náboženských kruhov a Ruska, doplnil.
Predstavitelia Ukrajiny zodpovední za bezpečnosť štátu by mali podľa slov Zelenského „zintenzívniť opatrenia na identifikáciu a boj proti podvratným aktivitám ruských špeciálnych služieb v náboženskom priestore na Ukrajine.“
Zelenskyj podľa agentúry DPA povedal, že Ukrajina musí obhajovať svoju nezávislosť aj v náboženskej oblasti. „Nikdy nikomu nedovolíme, aby si postavil impérium vo vnútri ukrajinskej duše,“ zdôraznil.
Ruský patriarcha Kirill je dôležitým spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rusko obviňuje Ukrajinu, že sa snaží obmedzovať náboženskú slobodu. (tasr/afp)
X X X
Od začiatku ruskej ofenzívy bolo zabitých od 10 000 do 13 000 ukrajinských vojakov.
Pre stanicu Channel 24 to vo štvrtok povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa odvolával na údaje generálneho štábu ukrajinskej armády. Podoľak dodal, že prezident Volodomyr Zelenskyj zverejní oficiálne údaje o padlých vojakoch „keď príde ten správny okamih“.
V júni, keď sa ruské sily zameriavali na úplné ovládnutie východoukrajinskej Luhanskej oblasti, Zelenskyj uviedol, že Ukrajina prichádza o „60 až 100 vojakov denne“ ktorí sú zabití v bojových akciách a okolo 500 vojakov utrpí denne v bojoch zranenia.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v septembri povedal, že za v tom čase sedem mesiacov trvajúcej vojny bolo usmrtených 5937 ruských vojakov. AFP konštatuje, že Moskva i Kyjev zrejme zámerne udávajú nižší počet svojich strát, aby sa vyhli zníženiu morálky svojich jednotiek.
Šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley v novembri uviedol, že na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených vyše 100 000 príslušníkov ruských síl. Poznamenal tiež, že Kyjev pravdepodobne eviduje podobný počet obetí. Tieto údaje však nebolo možné nezávisle potvrdiť. (tasr/afp)
X X X
Ukrajinská armáda vo svojej najnovšej správe tvrdí, že ruskí vojaci sa sťahujú z niektorých svojich pozícií v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Rusi sa tiež údajne pripravujú na evakuáciu „zamestnancov okupačných samospráv“ niektorých obcí v tejto oblasti. Uvádza sa to v štvrtkovej správe generálneho štábu ukrajinskej armády, z ktorej citujú spravodajská stanica CNN a denník The Guardian.
Ruské sily podľa správy opustili obce Mychajlivka, Polohy a Inženerne ležiace južne od mesta Záporožie. Ukrajinský generálny štáb tiež uvádza, že v obci Burčak vykonávajú okupačné úrady sčítanie obyvateľstva, a to za účelom tzv. dobrovoľnej evakuácie.
Ukrajinci zjavne v oblasti používajú rovnakú taktiku, ako pri znovuzískavaní Chersonu, a síce útočia na mosty, ruské zásobovacie trasy ako aj pozície ruských vojakov za frontovou líniou, približuje CNN. Generálny štáb ukrajinskej armády ešte dodal, že pri útokoch na niekoľko miest bolo v posledných dňoch zranených viac ako 230 ruských vojakov a zničená ich munícia a ďalšie vojenské vybavenie.
X X X
Obyvatelia Kyjeva by mohli zostať bez dodávok tepla až do jari, ak najbližšie ruské útoky na dlhší čas vyradia z prevádzky teplárenskú sústavu v ukrajinskom hlavnom meste. Podľa agentúry Reuters to vo štvrtok uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko. Apeloval tiež na ľudí, aby sa pre prípad výpadkov zásobili.
Kličko uviedol, že ak by pri teplote mínus päť stupňov Celzia nebolo 12 až 14 hodín teplo ani voda, musela by sa vypustiť voda zo systémov vykurovania domácností, aby sa zabránilo trvalým škodám na potrubí.
„Tento systém by sme mohli obnoviť až na jar a bol by to veľký problém,“ uviedol bývalý boxerský šampión v prejave na bezpečnostnom fóre v Kyjeve, kde sa teraz teploty pohybujú okolo mínus štyroch stupňov Celzia. „Teplota v bytoch by sa nemusela príliš líšiť od vonkajšej teploty,“ upozornil s tým, že ľudia by si mali vytvoriť zásoby teplého oblečenia, vody a trvanlivých potravín.
Kyjevské úrady doteraz zriadili 430 miest, kam sa môžu prísť obyvatelia zohriať a dobiť si telefón, sám Kličko však priznal, že je to pre mesto s 3,5 milióna obyvateľmi nedostatočné. „Nepomohlo by ani 500, dokonca aj 5000 by bolo príliš málo,“ uviedol. Ľudia by podľa neho mali zvážiť dočasné presťahovanie k priateľom alebo príbuzným mimo Kyjeva.
Moskva, ktorá čelí neúspechom na bojisku a stiahla sa z radu predtým obsadených území, v posledných týždňoch začala plošne vykonávať vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina sa kvôli tomu potýka s rozsiahlymi výpadkami dodávok elektrického prúdu. Po zatiaľ poslednej vlne vzdušných útokov z minulého týždňa zostali Kyjevčania bez elektriny, vody a tepla niekoľko dní./agentury/
X X X
USA predstavia nový neviditeľný bombardér. Nasadia ho proti Číne či Rusku?
Verejnosť dnes po prvý raz uvidí nový americký „neviditeľný“ bombardér B-21 Raider. O projekte sa vedelo, ale podrobne sa o ňom nehovorilo. A, samozrejme, viaceré technológie lietadla zostanú aj naďalej utajené.
Kresba bombardéra B-21 Raider. Lietadlo pomenovali po Doolittle Raiders. Takto volali letcov, ktorí v apríli 1942 zbombardovali ciele v Japonsku, čo bola odveta za útok na Pearl Harbor v decembri 1941.
„Výrobcom najnovšieho amerického neviditeľného bombardéra B-21 Raider je spoločnosť Northrop Grumman. Firma získala tento kontrakt v roku 2015, aby vyprodukovala 80 až 100 strojov. Odvtedy sme však o lietadle počuli len veľmi málo. Takže to, že konečne uvidíme, ako stroj naozaj vyzerá, je vzrušujúca správa,“ povedal Aaron Mehta, šéf digitálneho magazínu Breaking Defense, ktorý sa zaoberá obranou a bezpečnosťou.
Bombardér B-2: Americký lietajúci duch dostane modernejšiu posilu
Americký neviditeľný bombardér B-2 Spirit (Duch) na videu US Air Force. Už dnes predstavi spoločnost Northrop Grumman nový stroj tohto typu B-21 Raider.
Technológia neviditeľnosti či stealth je založená na tom, že dizajn a ďalšie prvky sťažujú odhalenie a pozorovanie stroja. Z toho, čo sa vie, lietadlo B-21 sa bude podobať na bombardér B-2 Spirit, ktorý tiež vyrába firma Northrop Grumman.
„Dizajn Raidera bude založený na samokrídle, ako v prípade Spiritu,“ reagoval Mehta. Podoba samokrídla dáva neviditeľnému bombardéru futuristický imidž, ktorý je výrazne odlišný od toho, ako vyzerajú civilné a bežné vojenské stroje. Zaujímavé však je, že dizajn samokrídla nie je vhodný pre nadzvukové lietadlá.
B-21 by podľa dostupných informácií mal byť asi o tretinu menší ako B-2. „Znamená to však, že nosnosť lietadla bude nižšia. Po tom, čo stroj predstavia na verejnosti, predpokladá sa, že na budúci rok by mohol absolvovať prvý let,“ pripomenul Mehta.
Spoločnosť Northrop Grumman tvrdí, že B-21 je najpokročilejšie vojenské lietadlo histórie. Je to bojový stroj šiestej generácie. Firma predstaví bombardér v Kalifornii.
„Stroj má v rámci amerických leteckých síl podporovateľov, ktorí by boli radi, keby sa do služby dostalo viac lietadiel B-21, nielen 80 až 100. Chceli by ich pravdepodobne až 200. Momentálne jeden stroj stojí okolo 630 miliónov dolárov. Keby ich ozbrojené sily kúpili viac, cena by sa znížila. Ale nevieme, či sa to stane,“ uviedol Mehta.
Je však možné, že Northrop Grumman urobí dobrý obchod. Experti uznávajú, že spoločnosti sa v prípade projektu bombardéra B-21 podarilo niečo, čo firmy z obranného priemyslu nie vždy dokážu. Northrop Grumman dodržiava termíny a neprekračuje určený rozpočet.
„Je to pozoruhodná skutočnosť,“ napísal pre portál RealClearDefense vojenský analytik Dan Gouré. „Historické skúsenosti ukazujú, že v prípade hlavných obranných programov sme často svedkami časových sklzov a toho, že do ich musí ísť v porovnaní s pôvodným zámerom viac peňazí. Program sa začal v roku 2015 a o sedem rokov neskôr už spoločnosť Northrop Grumman predstaví prvé lietadlo. Je to najúspešnejší projekt rýchlej akvizície ministerstva obrany,“ tvrdí Gouré.
Americké strategické bombardéry B-52
Hoci B-21 ešte nelieta, vo výzbroji amerických ozbrojených síl bude možno už v roku 2025. Do výroby sa dostane v čase rastúceho geopolitického napätia.
Čo na to Čína a Rusko?
„Stúpenci projektu argumentujú aj modernou hrozbou zo strany Číny. Je to nový prvok na scéne. Keď sa pred rokom 2010 začalo hovoriť o takomto bombardéri, tento problém sa nevnímal tým istým spôsobom ako dnes. Teraz to vyzerá tak, že USA potrebujú viac lietadiel s technológiou stealth, ktoré dokážu doletieť ďalej. To by mal B-21 spĺňať,“ skonštatoval Mehta, aj keď ešte nie je oficiálne známy dolet bombardéra. „Čo sa týka Ruska, tu asi B-21 nebude hrať veľkú úlohu. Američania majú základne v Európe, odkiaľ môžu lietať. Bombardér s dlhým doletom je oveľa najdôležitejší v prípade Číny vzhľadom na veľkosť tichomorskej oblasti,“ ozrejmil expert.
„B-21 Raider bude súčasťou väčšej skupiny systémov pre konvenčný útok na veľké vzdialenosti vrátane zbierania spravodajských informácií, sledovania a prieskumu, elektronického útoku, komunikácie a ďalších spôsobilostí. Dokáže niesť jadrové zbrane a bude navrhnutý tak, aby sa dal nasadiť do operácií s posádkou alebo bez posádky,“ uviedli americké vzdušné sily./agentury/
X X X
V Rusku silnie hon na agentov
Už ani nemusia prijímať peniaze z cudziny, stačí, ak ministerstvo spravodlivosti usúdi, že sú pod zahraničným vplyvom. Rady zahraničných agentov, čo je biľag, ktorým v Rusku už desať rokov potupne ciachujú kritikov Kremľa, sa môžu dramaticky rozšíriť. A podobne dramaticky sa zúžia aj ich práva.
Ruský opozičný politik Iľja Jašin prešiel cestu ako viacerí kritici Kremľa – od zápisu na zoznam zahraničných agentov až do cely. Za šírenie informácií o vraždení ukrajinských civilistov ruskými vojakmi ho postavili pred súd. Hrozí mu až desaťročné väzenie.
Ruské úrady môžu začať masívne zaraďovať občanov do registra zahraničných agentov. Pripísať ich na čiernu listinu, kde bolo doteraz 348 osôb a organizácií, umožňuje zákon s názvom O kontrole činnosti osôb pod cudzím vplyvom, ktorý začal platiť od štvrtka.
Agenti po novom nesmú byť prijímaní do štátnej služby, vyučovať na školách, narukovať do armády či polície ako profesionálni príslušníci. Naďalej však podliehajú mobilizácii a bude možné ich poslať do vojny na Ukrajinu, informuje portál Meduza.
Parlament schválil nový zákon už začiatkom leta, odvtedy k nemu a päťdesiatke ďalších právnych noriem vrátane trestného zákonníka poprijímal sprísňujúce novely, pričom vláda ich doplnila o tvrdé vykonávacie predpisy.
Register aj pre spriaznených
Všetci, ktorí už boli uznaní za zahraničných agentov, sú od 1. decembra zaradení do nového jednotného registra. Do neho budú pribúdať aj „nováčikovia“, ktorých rezort spravodlivosti doteraz pridával spravidla v posledný deň pracovného týždňa. Ministerstvo zároveň zverejní nielen meno, ale aj osobné údaje takýchto ľudí – vrátane dátumu narodenia, identifikačných čísel daňového poplatníka i poistenca sociálnej poisťovne.
Okrem toho vznikne aj nový register osôb spriaznených so zahraničnými agentmi. Tam sa ocitnú súčasní i bývalí zamestnanci neziskoviek či médií, ktoré úrady označili za zahraničných agentov.
Register bude spravovať novovytvorený odbor ministerstva spravodlivosti „na ochranu národných záujmov pred vonkajšími vplyvmi“, ktorého vedúceho osobne schvaľuje šéf Kremľa.
Na zaradenie do registra bolo doposiaľ potrebné nájsť u potenciálneho „zahraničného agenta“ dôkazy o tom, že je financovaný z cudziny. Odteraz aj ten, ktorý sa teší iba nemateriálnej podpore zo zahraničia alebo sa jednoducho dostal pod cudzí vplyv, bude môcť byť uznaný za agenta. Chápe sa to veľmi široko. Za vplyv sa má považovať akýkoľvek dosah, či už prostredníctvom „nátlaku, presviedčania alebo iným spôsobom“.
Hlavnou novinkou je práve táto širšia definícia zahraničného agenta. „Je taká široká, že zákonodarca pre istotu určil zoznam osôb, ktoré nemožno uznať za zahraničného agenta,“ poznamenal pre BBC mediálny právnik Sergej Markov.
V zozname nedotknuteľných sú štátne orgány a osoby s nimi spojené. Úradom to umožní vyhnúť sa nepríjemným otázkam, prečo niektoré médiá, napríklad televízny kanál RT či agentúra TASS, nie sú zaradené medzi zahraničných agentov, hoci oficiálne prijímajú financie z cudziny. Rovnako nebude možné uznať za agentov registrované politické strany a náboženské združenia.
So značkou 18+
Sprísnené pravidlá zavádzajú nové obmedzenia pre zahraničných agentov. Nebudú môcť byť členmi volebných komisií, pôsobiť v poradných či odborných orgánoch vytvorených štátnymi alebo komunálnymi úradmi, vykonávať protikorupčné expertízy, uchádzať sa o verejné zákazky a zvolávať verejné podujatia. Nebudú mať ani nárok na štátnu finančnú podporu. Týkať sa to môže aj materského príspevku, pomoci chudobným a mnohodetným rodinám či zdravotne postihnutým, upozorňuje portál Meduza.
Okrem zákazu výkonu učiteľskej profesie a ostatných spomínaných povolaní registrovaní agenti nemajú ani povolené rozširovať akékoľvek informácie pre neplnoletých. Na všetkých publikovaných obsahoch, či už na knihách, cédečkách alebo v príspevkoch na internete, budú – popri už aj doteraz povinnej informácii, že ide o produkt zahraničného agenta – musieť uvádzať aj značku 18+, podobne ako je to v prípade pornografie.
Za porušenie týchto nariadení hrozia prísne pokuty i zákaz činnosti. Obvinenie z niekoľkých prípadov zatajenia statusu zahraničného agenta už vlani poslúžilo súdu ako zámienka na rozpustenie renomovanej ľudskoprávnej organizácie Memorial.
Nová právna norma sa podľa nezávislých právnikov radikálne líši od prvého ruského zákona o zahraničných agentoch z roku 2012. „Vtedy bolo cieľom stigmatizovať, teraz už ide o zničenie občianskej spoločnosti či hoci len aktívnych a neľahostajných ľudí,“ povedal pre BBC právnik Grigorij Vajpan./agentury/
X X X
Rusko chcelo údajne obsadiť Ukrajinu do desiatich dní
Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. TASR informuje na základe štvrtkovej správy stanice Sky News.
Na archívnej snímke z 22. novembra 2022 ukrajinský vojak vystupuje z tanku patriacemu ruskej armáde na frontovej línii v Doneckej oblasti.
Podľa inštitútu RUSI, napojeného na britskú armádu, len malá skupina ruských predstaviteľov vedela o celom rozsahu plánov týkajúcich sa ofenzívy na Ukrajine. Dokonca aj zástupcovia veliteľov ruskej armády sa údajne o týchto plánoch dozvedeli len niekoľko dní pred začatím vojny. Taktické vojenské jednotky dostali rozkazy iba niekoľko hodín pred vypuknutím invázie.
Dokumenty, na ktoré sa odvoláva think-tank RUSI, tiež odhalili, že Rusko plánovalo obsadiť ukrajinské elektrárne, letiská, zásobovanie vodou, centrálnu banku a parlament. Ruské špeciálne služby boli podľa dokumentov poverené zabitím ukrajinského vedenia. Moskva podľa všetkého počítala s tým, že ukrajinskí vládni predstavitelia „buď utečú alebo budú zajatí v dôsledku rýchlosti invázie“.
Ukrajinské spravodajské služby sa tiež domnievajú, že Rusko plánovalo použiť bieloruské vzdušné sily na dobytie Rivnenskej a Chmeľnyckej jadrovej elektrárne.
X X X
ČÍTAJTE AJV Rusku silnie hon na agentov
Ciele invázie zahŕňali podľa citovaných dokumentov plány na ovládnutie jadrových elektrární, ktoré mali slúžiť ako útočisko pre ruských vojakov a na získanie kontroly nad energetickým systémom Ukrajiny. Moskva chcela takto okrem toho vydierať európske krajiny rizikom znečistenia z prípadnej radiácie.
Britský inštitút uviedol, že ruské sily plánovali spustiť inváziu na Ukrajine masívnymi raketovými a leteckými útokmi voči ukrajinským vojenským cieľom. Moskva sa vtedy ešte nemienila zameriavať na kritickú infraštruktúru, akou sú elektrárne a železnice, pretože tieto zariadenia boli kľúčové pre jej plány na okupáciu Ukrajiny.
X X X
Ruská kontrarozviedka okrem toho zostavila zoznamy niektorých Ukrajincov, ktorých rozdelila do štyroch kategórií, uvádza RUSI. V prvej z nich boli osoby, ktoré majú byť zabité; nasledovali tí, čo majú byť zastavení a zastrašovaní; potom osoby považované za neutrálne, ktoré mali byť nabádané ku kolaborácii; a napokon išlo o ľudí pripravených kolaborovať s Ruskom.
Ruskí predstavitelia chceli vytvoriť register obyvateľov Ukrajiny prostredníctvom domových kontrol a filtračných táborov. Rusko údajne plánovalo aj vynútenú spoluprácu regionálnych gubernátorov a miestnych orgánov a Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) dostala úlohu zajať miestnych predstaviteľov. Rusko neskôr plánovalo tiež na Ukrajinu priviezť učiteľov a ďalších úradníkov s cieľom začať „prevýchovu Ukrajincov“, dodáva RUSI.
X X X
Ukrajinci si v boji s Rusmi pochvaľujú ‚boha vojny‘ z Nemecka.
Mars bol rímskym bohom vojny. MARS II. aj samohybný obrnený salvový raketomet. Tieto zbrane dodalo Ukrajine Nemecko a Kyjev si ich veľmi pochvaľuje. „Je to nočná mora ruských útočníkov,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na Twitteri. Pozrite si cvičné streľby MARS-u II. na videu nemeckého Bundeswehru./agentury/
X X X
Rusko vyčerpáva protivzdušnú obranu Ukrajiny raketami bez nálože
Rusko sa snaží vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu vypúšťaním starších rakiet typu Ch-55, ktoré sú bez výbušnej hlavice. Moderné strely potom útočia na kritickú infraštruktúru, tvrdí ukrajinský generálny štáb.
Ukrajinský samohybný obrnený salvový raketomet MLRS na bližšie neurčenom mieste v Doneckom regióne na východe Ukrajiny, 24. novembra 2022
Mykola Danyljuk z vedeckého oddelenia generálneho štábu ukrajinskej armády povedal, že v Chmelnyckej a Ľvovskej oblasti boli nájdené trosky striel Ch-55, ktoré ruská armáda až do novembra pri útokoch na Ukrajinu nepoužívala. Ani jedna zo striel nebola vybavená výbušnou hlavicou, škody však vznikli prostým nárazom a vznietením nespotrebovaného paliva.
Ukrajinci si v boji s Rusmi pochvaľujú ‚boha vojny‘ z Nemecka.
Riadená strela Ch-55 bola vyvinutá v 70. rokoch v bývalom Sovietskom zväze primárne k úderom na strategické ciele, je schopná niesť jadrovú hlavicu. Odpaľovaná je z lietadiel, k cieľu prilieta v extrémne malej výške podzvukovou rýchlosťou.
„Zámerné odpaľovanie týchto rakiet má za cieľ odviesť pozornosť ukrajinského systému protivzdušnej obrany a vyčerpať ho. Moderné ruské rakety Ch-101 a 3M14 Kaliber sa súčasne zameriavajú na objekty kritickej infraštruktúry a obytnej oblasti, čo môže výrazne zvýšiť účinnosť ich použitia,“ uviedol Danyljuk.
S čím dostrelia Ukrajinci ďalej? Rusi sa neschovajú.
Podľa neho môže využívanie striel Ch-55 tiež poukazovať na vyčerpanie ruských zásob moderných riadených striel.
Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára. Moskva, ktorá čelí neúspechom na bojisku a stiahla sa z radu predtým obsadených území, v posledných týždňoch začala plošne vykonávať vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina sa kvôli tomu stretáva s rozsiahlymi výpadkami dodávok elektrického prúdu. Kyjev intenzívne vyzýva svojich západných spojencov, aby mu dodali systémy protivzdušnej obrany./agentury/
X X X
Sulík zavelil, vláda je na spadnutie. Začína sa boj o hlasy poslancov: OĽaNO hovorí o zmluve s diablom
Kedysi silný tandem, dnes najväčší rivali. Spor medzi lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfom SaS Richardom Sulíkom vyvrcholil odchodom liberálov z vlády. Menšinová vláda odvtedy funguje na tenkom ľade, v parlamente rozhoduje líder Sme rodina Boris Kollár a tlaky na povalenie vlády a predčasné voľby sú silnejšie, než kedykoľvek predtým.
Premiér Eduard Heger nerozumie rozhodnutie lídra SaS Richarda Sulíka iniciovať odvolávanie vlády.
Práve v tomto čase sa sulíkovci s pomocou Hlasu rozhodli iniciovať mimoriadnu schôdzu na vyslovenie nedôvery vláde. A to v čase, keď je jej pád viac než reálny. Svedčí o tom aj ôsmy pokus o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca.
Koaliční poslanci sú z návrhu SaS na vyslovenie nedôvery vláde rozhorčení a nesúhlasia s ním.
Čo akcia, to fiasko
Aj keď Sulík spočiatku nechcel predčasné voľby a odmietal aj to, že by zahlasoval za prípadný návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Eduardovi Hegerovi a tým aj celej vláde, dnes je všetko inak. Podľa Sulíka sa zmenila situácia a len blázon vtedy nemení názory.
VIDEO SaS podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde, Sulík vidí tri scenáre
„Žiaľ, táto vláda stratila dôvod na existenciu, táto vláda škodí celému Slovensku. Čo akcia, to fiasko, hanba,“ povedal Sulík na tlačovke. Hovorí o hanbe a rozdeľovaní spoločnosti. Poukázal na to, že koalícia neodkázala zmeniť paragraf 363 Trestného poriadku, na ohrozenie čerpania financií z plánu obnovy, problémy pri rokovaní vlády s lekármi či na nezvládnutú migračnú krízu.
Čo bude ďalej? Tri možné alternatívy
Vznikne nová koalícia, nová 76-ka. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje úradnícku vládu. Predčasné voľby
„Dávame poslancom možnosť rozhodnúť, či sa bude Slovensko ďalej trápiť, alebo dostane šancu nadýchnuť sa,“ uviedol Sulík. Prekáža im aj to, že parlament aj vládu reálne riadi líder Sme rodina. „Namiesto toho, aby sme tu mali protikorupčnú koalíciu, máme tu populistickú koalíciu, ktorá rozhoduje tak, ako sa rozhodne Boris Kollár a už to ani nie je Igor Matovič,“ skonštatovala exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).
Lídri OĽaNO a SaS sa odvolávali na návrat mafie a Fica k moci, aj na zatiaľ najkritickejšiu správu o stave republiky, ktorú v utorok predniesla prezidentka Zuzana Čaputová. No obaja zároveň obviňujú jeden druhého vlastným pohľadom na vec. Minister financií označil snahu SaS o odvolanie vlády za pomstychtivý krok a dno. Aj Hegera táto náhla Sulíkova iniciatíva prekvapila a nerozumie jej. „Sulík dal svoj podpis vedľa toho Pellegriniho, dlhoročného prisluhovača Roberta Fica,“ čudoval sa premiér.
Pozrite si debatu Petra Bielika a Petra Pellegriniho v relácii Ide o pravdu (relácia bola nahrávaná vo štvrtok 1. decembra 2022)
Zmluva s diablom a prekvapený Heger
„Nerozumiem, ako sa z Richarda Sulíka, ktorý bol môj koaličný partner a podporoval moju vládu, stal človek, ktorý ide povaliť už tretiu demokratickú vládu za 12 rokov,“ uviedol Heger. Podľa šéfa poslaneckého klubu Michala Šipoša môže Sulík čokoľvek. „Dnešným podpisom podpísal Richard Sulík zmluvu s diablom. Dnes sa začal tvrdý boj proti tejto protikorupčnej vláde,“ povedal. Podľa neho bude na koaličných poslancov vyvíjaný tvrdý tlak. „Verte tomu, že zadarmo to nebude,“ dodal Šipoš.
Rozhorčené OĽaNO si podáva Sulíka za kroky pre pád vlády
Na zvolanie mimoriadnej schôdze bolo potrebných 30 hlasov, zvyšných desať našli liberáli u poslancov Petra Pellegriniho. Podľa lídra Hlasu nejde o žiadne nové spojenectvo, ale konštruktívny postoj „novej opozičnej strany“. Napriek tomu, že sa premiér, šéf poslaneckého klubu OĽaNO a líder hnutia na tlačovke usmievali, dôvody na radosť tu veľmi nie sú. Návrh SaS prichádza v čase, keď existuje najväčšia pravdepodobnosť na odvolanie vlády. Zrkadlom bolo aj dnešné hlasovanie o Mikulcovi. Za jeho odchod z čela rezortu totiž bolo až 71 poslancov. Za hlasovalo okrem Hlasu, Smeru, nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu, kotlebovcov a členov Republiky aj 12 poslancov SaS a štyria poslanci Sme rodina.
Ak by mali poslanci vysloviť nedôveru vláde dnes, bola by reálne šanca, že by na mieste padla. Pridalo by sa osem poslancov SaS, keďže Sulík deklaroval pri hlasovaní jednotu všetkých 20 členov jeho klubu. Otázny však ešte bude postoj niektorých poslancov zo Sme rodina. Martin Borguľa sa už na sociálnej sieti vyjadril, že s „pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ bude hlasovať za odvolanie Hegera. Romana Tabák (Sme rodina), ktorá hlasovala za odvolanie Mikulca, nebude podporovať podľa jej slov zákernú politiku SaS. „Ak chcú dať vládu dole, prečo podporili vládny návrh ohľadom lekárov? Prečo neodvolali Mikulca? Sú najväčšou brzdou Slovenska,“ reagovala.
Kollár bude Borguľu presviedčať
Boris Kollár na včera reagoval, že doteraz bol chaos na vláde a keď z tej vlády SaS odišla, majú ho v parlamente. „Je to strana, ktorá má potrebu povaliť každú vládu a potom prinášať chaos,“ vyhlásil Kollár. Dodal, že nevie, kto bude ešte chcieť ísť s SaS do vlády, keď každú povalí. Uviedol tiež, že sa ešte bude rozprávať aj s poslancom Borguľom, ktorý avizoval hlasovanie za pád vlády. Kollár sa ho chce spýtať na jeho postoj a či je možné ho ešte zmeniť. Vysvetlil, že Borguľa mal výhrady voči ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) a mrzelo ho, že ostal vo funkcii.
.Najväčším otáznikom ostávajú traja nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. V kuloároch sa od vzniku menšinovej vlády hovorí o ich tichej podpore koalícii. Návrh SaS považuje síce za falošný, no odvolaniu Hegera plánuje dať zelenú. „Opozíciu obvolávajú už dlhšie, lebo chcú úradnícku vládu alebo návrat do vlády, nechcú to, čo my – teda predčasné voľby,“ skonštatoval pre Pravdu. Hlasovať za budú podľa slov Tarabu aj Štefan a Filip Kuffovci.
„Ak by došlo k hlasovaniu o Hegerovi, my ten návrh podporíme, ale s tým, že budem od Borisa Kollára žiadať, aby nechal v parlamente svoj zákon o predčasných voľbách alebo budeme žiadať od SaS-ky, aby podporila zmenu ústavy,“ povedal. Akékoľvek obchody odmieta. Už predtým sme však boli v parlamente svedkami toho, keď Taraba a kuffovci podporili koalíciu a následne prešli niektoré z ich zákonov. Za bude aj Hlas a zrejme aj Smer. Líder najsilnejšej opozičnej strany Fico povedal, že Smer bude „vždy hlasovať za odvolanie, či už ide o individuálneho člena vlády, alebo o celú vládu“. Nerozumie však tvrdeniam Sulíka o novej koalícii 76 poslancov. „Máme zvaliť vládu preto, aby sa vrátil Sulík naspäť do vlády? Oni si z nás podľa všetkého robia srandu,“ reagoval s tým, že poslanci SaS sú naivní.
Pád vlády je reálny
SaS neplánuje rokovať s nikým a zrejme ani OĽaNO. Šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák však pre Pravdu uviedol, že hnutie urobí všetko preto, aby vláda nepadla. „V menšinovej vláde má každý návrh potenciál prejsť. Urobíme všetko preto, aby sa tak nestalo,“ povedal. Člen platformy v rámci OĽaNO Tomáš Šudík uviedol, že aj keď majú výhrady voči štýlu Matovičovej politiky, z kroku liberálov je prekvapený a ich desať poslancov Hegera plne podporuje.
Roman Mikulec čelil 15. novembra ôsmemu pokusu o odvolávanie
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku (PS) ešte nevie, či za návrh na vyslovenie nedôvery vláde zahlasuje. „Máme predsedníctvo, ktoré o takýchto veciach rozhoduje, táto diskusia sa ešte nezačala,“ povedal. Koalícia má aktuálne oficiálne 70 poslancov, pravidelne s ňou hlasujú ďalší piati nezaradení a pád vlády zrejme nepodporí ani Martin Klus, ktorý odišiel z klubu SaS práve kvôli snahám o predčasné voľby.
Opozícia má, ak pripočítame aj tri hlasy poslancov okolo Tarabu, 75 hlasov, s Borguľom by získali 76 hlasov, čím by umožnili, aby vláda padla. Už teraz je však isté, že v parlamente budú prebiehať tvrdé boje. V hre bude rozhodovať aj podpora štátnemu rozpočtu či novele Trestného zákona či Trestného poriadku. Rozhodovať bude každý jeden hlas, a to najmä niektorých z koalície. Mimoriadna schôdza by sa mala začať vo štvrtok 8. decembra.
X X X
Vyslovenie nedôvery vláde by na určitý čas posilnilo postavenie hlavy štátu
Ústavný právnik Vincent Bujňákz Univerzity Komenského pre Pravdu opísal, čo by nasledovalo, ak by poslanci vyslovili vláde nedôveru. „Ak by parlament vyslovil vláde nedôveru, hlava štátu by vládu odvolala a poverila by ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, by mala len obmedzené právomoci, pričom v niektorých prípadoch by na ich výkon potrebovala predchádzajúci súhlas hlavy štátu. Príkladom je vymenúvanie a odvolávanie štátnych funkcionárov alebo schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády, ktoré by sa mohli uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom hlavy štátu. Tento mechanizmus je výsledkom zmeny ústavy z roku 2011, na ktorej sa dohodli vtedajšie politické sily v Národnej rade v nadväznosti na neúspešné spojenie hlasovania o vyslovení dôvery vláde s tzv. eurovalom. Hlava štátu by teoreticky následne mohla vymenovať aj tzv. úradnícku vládu. Vyslovenie nedôvery vláde však ešte automaticky predčasné parlamentné voľby nevyvoláva. To, či by vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, ešte vládla v obmedzenom rozsahu až do riadnych parlamentných volieb, by záviselo od vôle hlavy štátu. Možno preto konštatovať, že prípadné vyslovenie nedôvery vláde by na určitý čas posilnilo postavenie hlavy štátu.“/agentury/
X X X
Brusel nemá rád maďarskú vládu, vraví Orbán
Medzi Európskou úniou a Maďarskom existujú v niektorých dôležitých a zásadných otázkach názorové rozdiely, a preto Brusel nemá maďarskú vládu rád.
V súvislosti so zmrazením častí eurofondov to v piatok vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti. Únia podľa Orbána chcela, aby z tohtoročných aprílových parlamentných volieb v jeho vlasti vzišla ľavicová vláda, preto peniaze nedala Maďarsku, ale ľavici, aby jej pomohla vyhrať voľby.
„Voľby však vyhrala pravica. Európska komisia nemala inú možnosť, len rokovať s nami, a tak navrhla určité podmienky. My časť týchto podmienok považujeme za zbytočné, avšak chceli sme dosiahnuť výsledok, preto sme sa dokázali s Bruselom dohodnúť,“ argumentoval Orbán.
Eurokomisia v stredu oznámila pozastavenie 65 percent záväzkov pre tri operačné programy v rámci politiky súdržnosti, čo predstavuje 7,5 miliardy eur z bežného rozpočtu Európskej únie vyčlenených pre Maďarsko.
Komisia v rámci hodnotenia postupu podmienenosti skonštatovala, že aj napriek krokom maďarskej vlády pretrváva riziko pre rozpočet EÚ. Európska komisia zároveň odporučila krajinám eurobloku, aby schválili národný plán obnovy a odolnosti Maďarska v hodnote 5,8 miliardy eur v podobe grantov, aktuality.sk
X X X
Násilie na Obchodnej v Bratislave: Útočníkovi hrozí až desať rokov basy
Policajný vyšetrovateľ už vzniesol obvinenie zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v súbehu s prečinom výtržníctva.
BRATISLAVA: V noci na poslednú novembrovú sobotu sa odohral na Obchodnej ulici v Bratislave násilný trestný čin. Konflikt medzi mužmi vyústil do kopnutia do hlavy. Po ňom zostala obeť nehybne ležať na zemi. Podozrivý muž sa do niekoľkých hodí sám prihlásil na polícii.
Obvineným je Bratislavčan
„Až desať ročný pobyt za mrežami hrozí v prípade preukázania viny pred súdom v zmysle zákona 21-ročnému Tomášovi Ch. z Bratislavy, v súvislosti s incidentom na Obchodnej ulici,“ informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff v piatok predpoludním.
Policajný vyšetrovateľ už vzniesol podozrivému obvinenie zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v súbehu s prečinom výtržníctva.
„V zmysle obvinenia mal obvinený muž dňa 26. 11. 2022 v blízkosti zastávky MHD ‚Vysoká‘ počas fyzického konfliktu medzi ním a poškodeným mužom, kopnúť do oblasti tváre poškodeného, v dôsledku čoho ten padol na zem. Pri páde utrpel zranenie v oblasti hlavy, ktoré si vyžiadalo ošetrenie privolanou RZP. V súčasnosti už obvinený muž z miesta odišiel,“ opísal Szeiff okolnosti násilného skutku.
„Zo strany vyšetrovateľa bol v tejto súvislosti spracovaný aj podnet k väzobnému stíhaniu obvineného,“ uzavrel hovorca, aktuality.sk
X X X
Na Bali zatkli medzinárodne hľadaného zločinca Štefana Ďurinu
Po Štefanovi Ďurinovi pátrala aj česká políciaZdroj: Policie ČR
V Česku stíhajú Slováka Štefana Ďurinu pre spreneveru, on sa spravodlivosti vyhýbal na Bali.
Vo vile na Bali indonézski policajti zadržali 39-ročného Slováka Štefana Ďurinu. Informujú o tom lokálne médiá. Okrem Ďurinu Indonézania zadržali už skôr aj Čecha Cyrila Štiaka z Českých Budějovíc.
Obaja boli v hľadáčiku Interpolu, keďže ich obviňujú zo spáchania podvodov a sprenevery v Česku. Meno Ďurinu sa spája s pochybným e-shopom Czechcom.cz, ktorý v minulosti dostal od Českej obchodnej inšpekcie pokutu 100-tisíc českých korún (vyše 4 100 eur).
Zákazníci sa pre pochybné obchodné praktiky na e-shop dlhodobo sťažovali. Po Ďurinovi pátrali muži zákona od mája 2020, po Štiakovi od januára 2019, aktuality.sk
X X X
Šéf MAAE dúfa, že demilitarizovaná zóna okolo Záporožskej atómovej elektrárne bude zriadená do konca roka
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) chce, aby bola demilitarizovaná zóna okolo Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) zriadená do konca tohto roka. Uviedol to generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi pre taliansky denník La Repubblica v rozhovore, ktorý bol zverejnený v piatok.
TASR prevzala správu z britskej spravodajskej stanice Sky News.
ZAES v meste Enerhodar na juhu Ukrajiny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské invázne vojská, no stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Prítomní sú v nej aj medzinárodní experti MAAE. ZAES bola v uplynulom období opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa Kyjev a Moskva navzájom obviňujú.
„Mojím záväzkom je dospieť k riešeniu čo najskôr. Dúfam, že do konca roka,“ povedal Grossi. Pre dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani ďalšie stretnutie so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Naším cieľom je vyhnúť sa jadrovej havárii a nie vytvoriť vojenskú situáciu, ktorá by uprednostňovala jednu či druhú stranu,“ dodal šéf MAAE.
Grossi v novembri povedal, že rozhovory s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ZAES sú „veľmi komplikované“, aktuality.sk