Francúzsko čakajú nové voľby. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách oznámil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a vypíše nové voľby na prelome júna a júla. Vzostup krajnej pravice, ktorá voľby podľa prvých odhadov s veľkým náskokom vyhrala, označil Macron za nebezpečenstvo pre Francúzsko.

 Rozhodol som sa, že vám dám znova šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách,“ uviedol Macron v krátkom televíznom vystúpení. Prvé kolo volieb vypíše na 30. júna, druhé na 7. júla.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo vo Francúzsku podľa prvých odhadov nacionalistické Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré získalo približne 32 percent hlasov.

 Centristická koalícia vedená Macronovým hnutím Obnova má okolo 15 percent. Líder kandidátky RN Jordan Bardella ihneď po zverejnení odhadu Macrona vyzval na vypísanie predčasných volieb, pretože Francúzi podľa neho dali najavo túžbu po zmene./agentury/

X X X

Čoho sa Putin bojí? Vysvetľuje expert na ruské tajné služby

„Vždy som nervózny, keď počujem, ako sa rozpráva, že by ruské jednotky mohli použiť atómovky. Nezabúdajte, že režim Vladimira Putina je extrémne paranoidný. V hlavách ľudí v Kremli je všetko prepojené. Keď sa vyskytnú nejaké politické alebo iné problémy, podľa nich je to, samozrejme, preto, že ich inšpiroval alebo riadil Západ. S takouto paranoidnou mentalitou je vývoj naozaj nepredvídateľný,“ povedal pre Pravdu Andrej Soldatov, ruský expert na tajné služby. Známy investigatívny novinár vysvetlil, prečo robí Putin politické a vojenské čistky. Soldatov musel odísť z vlasti a momentálne pôsobí v Centre pre analýzy európskej politiky.

Šéf Kremľa Vladimir Putin vymieňa politických predstaviteľov a zatýka vojenských veliteľov.

X Ak je to možné, ako by ste opísali momentálnu náladu medzi ľuďmi vo vnútri režimu Vladimira Putina? Cítia sa silnejší? Myslia si, že na Ukrajine vyhrávajú?

Sú presvedčení, že túto vojnu dokážu viesť ešte pomerne dlhú dobu. Niektorí hovoria, že aspoň najbližšie dva roky sú vo výhode, pretože ruská vojenská produkcia bude v tom období stále väčšia v porovnaní s tým, čo na Ukrajinu môžu dodať európske krajiny a USA. Ale situácia vo vnútri režimu je predsa len o trochu komplikovanejšia. Nie je to len o vojne, je to aj o strachu, pretože teraz je Putin v zjavne pomstychtivej nálade. Urobil zmeny na ministerstve obrany a FSB nariadil, aby začala čistky v ozbrojených silách. Ruské elity sa súčasného diania boja, pretože nikto v skutočnosti nevie, ako sa to skonči. Teraz sa Putin zameral na ministerstvo obrany, ale zajtra to môže byť niečo iné.

\Budeme sa ešte rozprávať o týchto zmenách. Najprv sa vás však chcem opýtať na niečo, čo priamo súvisí s vojnou. Spojenci umožnili Ukrajine, aby začala západnými zbraňami útočiť na ciele v Rusku. Bývalý šéf Kremľa Dmitrij Medvedev preto zase hovorí, že Moskva môže reagovať aj použitím jadrových zbraní. Ale nie je to len on. Dmitrij Trenin, ktorý bol svojho času aj na Západe rešpektovaným odborníkom, prišiel s návrhom, aby Moskva rozšírila dôvody, pre ktoré by mohla nasadiť jadrové zbrane. Obávate sa takejto debaty alebo je to do veľkej miery len propaganda?

Aby som bol úprimný, som z generácie, ktorá si pamätá Černobyľ. Pre mňa preto nie sú diskusie o jadrových zbraniach úplne racionálne. Vždy som nervózny, keď počujem, ako sa rozpráva, že by ruské jednotky mohli použiť atómovky. Ale je to aj najzásadnejšia otázka, pretože to v skutočnosti nikto nevie. Problémom je, že dokumenty, ktoré v súvislosti s jadrovými zbraňami prijala Bezpečnostná rada Ruska, sú dosť zavádzajúce. Dlhé roky sa za fakt považoval scenár, že Kremeľ by atómovky nasadil len v prípade, že by krajina čelila jadrovému útoku. Ale teraz to vyzerá tak, že nie je celkom jasné, kde má režim limity, a že by tieto zbrane mohol použiť aj vtedy, keď sa bude cítiť ohrozený. Moskva môže hovoriť čokoľvek, čo sa týka atómoviek. Dnes môže tvrdiť, že ich v žiadnom prípade nepoužije, veď na Ukrajine je všetko pod kontrolou, Rusko vyhráva a chystá sa ešte na väčšiu expanziu, teda okupáciu. Ale už zajtra sa to môže zmeniť, pretože sa Kremeľ môže skutočne zľaknúť nejakých útokov alebo politického vývoja v krajine a rozhodne sa, že azda nastal čas mimoriadnym spôsobom eskalovať situáciu. A nikto netuší, ako táto logika funguje. Nezabúdajte, že súčasný režim je extrémne paranoidný. V hlavách ľudí v Kremli je všetko prepojené. Keď sa vyskytnú nejaké politické alebo iné problémy, podľa nich je to, samozrejme, preto, že ich inšpiroval alebo riadil Západ. S takouto paranoidnou mentalitou je vývoj naozaj nepredvídateľný.

X Mal by teda Západ brať hrozbu použitia jadrových zbraní zo strany Ruska aspoň do istej miery vážne už len pre tú nepredvídateľnosť, ktorú ste opísali?

Áno. Myslím si, že sa môže stať, že Kremeľ sa rozhodne vykonať nejaký jadrový test, aby ukázal, čo dokáže. Asi to však nebude skutočný vojenský útok, ale nejaká skúška. To sa nedá vylúčiť.

Vráťme sa k zmenám v rámci režimu. Dlhoročný Putinov spolupracovník Nikolaj Patrušev skončil vo funkcii tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska a nahradil ho Sergej Šojgu, ktorého odvolali z postu ministra obrany. Aké na to máte vysvetlenie?

Dôležité je to, kto sa stal ministrom obrany. Andrej Belousov vie o vojenskej výrobe oveľa viac ako Šojgu. Je to pravdepodobne dôvod, prečo sa dostal na čelo rezortu. Ruská ekonomika je oveľa výraznejšie zameraná na vojenský priemysel aj v porovnaní s tým, čo bolo pred dvoma rokmi. A je potrebné ju militarizovať ešte viac. Všetci vedia, že to bude naozaj dlhá vojna, a Kremeľ potrebuje vhodných ľudí, aby ju mohol viesť. Šojgu medzi nich nepatrí. S nástupom Belousova prišli isté čistky. Rôznym pozorovateľom, ale aj mne sa zdá, že Putin je síce mimoriadne chladnokrvný, ale niekedy sa správa emocionálne. Stále to cíti tak, že ho porážky na Ukrajine v roku 2022 ponížili, ale teraz si asi myslí, že je vhodná chvíľa, aby sa pomstil armáde. Čistky sa najprv začali na ministerstve obrany. V Rusku je to však len byrokratická inštitúcia, ktorá zabezpečuje muníciu, zásoby a zdroje pre armádu. Spočiatku sa zdalo, že ide len o to, že Putinovi, a možno aj Belousovi, sa nepáčilo, ako ministerstvo funguje. Ale do väzenia sa veľmi rýchlo dostali skutoční vojaci, ktorí bojovali vo vojne – ako generál Ivan Popov, bývalý veliteľ 58. armády. Je to niečo úplne iné. Nemá to nič spoločné s financovaním, peniazmi a ministerstvom. Čistky sa týkajú generálov a, mimochodom, Popov bol vo všeobecnosti rešpektovaný veliteľ. Napriek tomu sa na neho Putin rozhodol zaútočiť. Asi je presvedčený, že momentálne to nenaruší morálku armády, a pravdepodobne má pravdu. Ale Putin vyslal aj signál, že vojaci si nemôžu myslieť, že im porážky prejdú. Vystúpil proti nim, hoci dva roky vyčkával, lebo to bolo oveľa dôležitejšie ako prípad Jevgenija Prigožina.

Kuleba: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson

Je Belousov dobrý výber, ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, čo chce Putin dosiahnuť vo vojne proti Ukrajine?

Bohužiaľ, obávam sa, že áno. Je oveľa kompetentnejší ako bol Šojgu. Belousov ako minister obrany nemá žiadne vojenské ambície. Aj to ho odlišuje od toho, ako sa správal Šojgu. Keď ten nastúpil na rezort obrany, veľmi rýchlo sa začal hrať na nejakého Stalinovho maršala. Všetkých to prekvapilo, lebo Šojgu predtým ani neslúžil v armáde. Neodolal však pokušeniu a chcel si vyskúšať rolu veľkého generála. Miloval, keď sa mohol ukázať v uniforme. Belousov je oveľa chladnokrvnejší a kompetentnejší. Vie, prečo ho vymenovali. Všetko má zamerať na vojenskú výrobu, ktorá je v tejto vojne ešte dôležitejšia ako výcvik vojakov. Podstatné je, koľko dostanú munície.

X  Ako Belousova vnímajú ľudia v ozbrojených silách?

V prvom rade sa zaoberám tajnými službami a špeciálnymi jednotkami, teda hovorím s ich príslušníkmi. Takže netvrdím, že viem, čo si myslia všetci vojaci. A je aj stále ťažšie to zistiť, lebo už ani na kanáloch na platforme Telegram nie sú ľudia takí priami ako v minulosti. Ale vyzerá to tak, že armádni predstavitelia nemajú žiadne väčšie problémy s Belousovým menovaním aj preto, že Šojgua obviňujú za porážky a poníženia z roku 2022.

Už skôr som spomenul Nikolaja Patruševa, ktorý skončil v bezpečnostnej rade, a je z neho len Putinov poradca. Dostal sa mimo politickú hru?

Nemyslím si to. Treba chápať, že Patrušev je pomerne schopný byrokrat, čo v ruskom systéme znamená, že vie, ako si vybudovať svoj tím a má okolo seba spolupracovníkov, ktorí sú mu zaviazaní. Napríklad v FSB sú stále na mnohých kľúčových pozíciách ľudia, ktorých vymenoval Patrušev, hoci z tejto tajnej služby odišiel už v roku 2007. Bezpečnostná rada je veľká byrokratická inštitúcia. Je súčasťou administratívy prezidenta a v podstate sa dá prirovnať k akémusi Ústrednému výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Bezpečnostná rada zodpovedá za prijímanie kľúčových rozhodnutí v najrôznejších oblastiach vrátane toho, kto by mohol byť ďalším generálom alebo koho treba vymenovať do tej či onej pozície. A jej aparát stále kontrolujú Patruševovi ľudia. Možno sa ich Šojguovi podarí nahradiť. To by bol azda koniec Patruševovho vplyvu. Ale nemyslím si, že zoznam ľudí, ktorí by so Šojguom chceli pracovať, je veľmi dlhý, a že sú na ňom kompetentní odborníci.

X Zaútočí Rusko do 10 rokov na krajinu NATO?

Ako chápete pozíciu Alexeja Ďumina, ktorého vymenovali za tajomníka Štátnej rady Ruskej federácie? Mohol by sa stať Putinovým nástupcom, ako sa o tom špekuluje?

Štátna rada vznikla ešte predtým, ako sa Putin rozhodol zostať pri moci v podstate navždy. V rokoch 2018 či 2019 Kremeľ uvažoval nad tým, že Rusko by sa mohlo inšpirovať Kazachstanom a urobiť z prezidenta nejakého národného vodcu alebo niečo podobné. Súčasťou tejto hry bolo aj vytvorenie štátnej rady. Nikto však teraz nechápe, čo je jej úlohou, lebo Putin sa rozhodol pre priamočiarejší a primitívnejší prístup, ako si udržať vládu. Vyzerá to tak, že Putin sa rozhodol Ďuminovi niečo dať, ale posunul ho na miesto, na ktorom nikomu nebude robiť problémy. Dá sa to vnímať tak, že ho povýšil, ale v skutočnosti to neurobil.

X Čo nám teda hovoria zmeny, ktoré Putin urobil, o budúcnosti jeho režimu?

Vidím to tak, že Putin nerieši, ako by mal vyzerať nástupnícky systém. A to bez ohľadu na to, čo spravil s Ďuminom. Vníma veci tak, že pri moci zostane ešte dlhé roky, a to je jeho plán. Teraz je pomstychtivý a zároveň sebavedomý. Čo sa týka vojny, tak si myslí, že ak ju aj nevyhráva, tak ju ani neprehráva. V skutočnosti už režim úplne zmenil to, ako informuje o invázii. Vojna sa začala ako malá vojenská operácia s úplne bezvýznamnou a slabou Ukrajinou. Ale teraz je z toho veľký konflikt s NATO. Kremeľ v podstate hovorí, že nie je jednoduché vojnu vyhrať, ale aspoň Rusko neprehráva. A to je veľmi potešujúce vzhľadom na to, že proti Moskve vraj stojí celý svet. Faktom je, že túto rétoriku si už aspoň do určitej miery osvojilo aj veľa ľudí z ruských elít.

 Pripomenuli ste prípad generála Popova, ktorého obvinili z podvodu a zatkli. Vravíte, že bol populárny medzi vojakmi. Bál sa ho Putin?

Popov nepredstavoval žiadnu skutočnú hrozbu, hoci medzi vojakmi 58. armády má stále nejakú podporu. No terčom jeho kritiky nebol Putin, ale náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Čoho sa Putin bojí?

Fíha, to je veľká otázka. Putin určite nie je spokojný, keď sleduje útoky na ruské územie, pretože jeho programom je politická stabilita. Rusi musia byť presvedčení, že ju dokáže zaistiť aj v čase vojny. Každá vec, ktorá ju narúša, je pre Putina hrozbou. Preto je šéf Kremľa vo viacerých veciach dosť paranoidný. Napríklad aj v prípade informácií o ruských dobrovoľníkoch bojujúcich na ukrajinskej strane, pretože historická pamäť režimu sa vracia do roku 1941 za druhej svetovej vojny, keď mnoho sovietskych vojakov zbehlo. Píše sa síce rok 2024, ale tieto dejinné spomienky sú stále dôležité pre mnoho ľudí a bezpečnostné služby. A, samozrejme, Putin je vždy paranoidný pri všetkom, čo sa týka jeho osobnej bezpečnosti./agentury/

X X X

V Poľsku zvíťazila strana premiéra Donalda Tuska

K volebným urnám v Poľsku prišli zhruba dvaja z piatich oprávnených voličov počas volieb do Európskeho parlamentu.

Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Poľsku so ziskom 38,2 percenta hlasov pred opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú podporilo 33,9 percenta zúčastnených voličov. TASR o tom informuje na základe správy televízie TVN 24, odvolávajúcej sa na výsledky exit pollu agentúry Ipsos.

Do EP sa ešte dostala krajne pravicová strana Konfederácia slobody a nezávislosti so ziskom 11,9 percenta hlasov, volebná koalícia Tretia cesta (TD) so ziskom 8,2 percenta a strana Ľavica, ktorá dostala 6,6 percenta hlasov.

V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu si Poliaci zvolili 53 poslancov, o jedného viac ako v predošlom funkčnom období. Na základe prognózy bude mať Občianska koalícia 21 poslancov, PiS 19, Konfederácia šesť, Tretia cesta štyroch a Ľavica troch.

Historicky najvyššiu účasť vo voľbách do EP zaznamenali v Poľsku v roku 2019 (45,68 percenta). V troch voľbách v rokoch 2004 – 2014 sa pohybovala v rozmedzí 20,87 – 24,53 percenta, vyplýva z údajov na stránke EP.

 X X X

Eurovoľby 2024: PS vyhralo, zrejme vysalo SaS. Smer by bol silnejší, ak by Hlas nevznikol, myslí si politológ

Volebný maratón sa skončil, Slovensko má za sebou po jesenných parlamentných a jarných prezidentských už aj voľby do Európskeho parlamentu (EP). Hoci voliči odovzdali svoj hlas už v sobotu, na oficiálne výsledky si musia počkať až do nedele 23.00, kým ich zverejní Štatistický úrad Slovenskej republiky. Čo hovoria neoficiálne výsledky volieb do europarlamentu? Kto je víťaz a kto porazený?

Podľa zistení Pravdy z prostredia európskych inštitúcií voľby do EP vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 27,8 percenta. Druhý najvyšší počet hlasov získal vládny Smer s 24,8 percenta a za ním tretie skončilo s 12,5 percenta mimoparlamentné hnutie Republika.

Mandáty získali zhodne so ziskom 7,2 percenta aj strany Hlas a KDH. SaS, Demokrati, Maďarská Aliancia, hnutie Slovensko a SNS sa podľa neoficiálnych informácií kreslo v europarlamente nezískali.

Podľa našich zdrojov by si pätnásť kresiel, teda o jedno viac ako po voľbách v roku 2019, mali strany rozdeliť nasledovne – PS bude mať šiestich europoslancov, Smer má dostať päť kresiel, Republika dva mandáty, Hlas a KDH po jednom.

Obhájiť mandát sa podarilo len šiestim zo 14 dosluhujúcich europoslancov. Do Bruselu by malo nastúpiť deväť nováčikov. Európske voľby na Slovensku si pripísali aj dva rekordy – historickú účasť a doteraz najvyšší počet Sloveniek v EP.

Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pre Pravdu zhodnotil, že PS aj Smer investovali – personálne aj finančne – do kampane toľko, že bolo zrejmé, že jedna z nich voľby vyhrá. Poukazovali na to dlhodobo aj preferencie v prieskumoch verejnej mienky.

„Dalo by sa povedať, že kampaň bola o týchto dvoch stranách. Veď nakoniec získali viac než polovicu všetkých odovzdaných hlasov. Kým Smer chcel osloviť euroskeptickú časť spoločnosti, PS stavilo na tých, ktorí chcú proeurópske Slovensko. Smer mohol vyhrať iba v prípade, že by oslovil či motivoval k účasti túto časť spoločnosti,“ zhodnotil politológ. V prípade voličov Smeru je podľa neho povedomie o EÚ nižšie, čo znamená aj nižšiu motiváciu ísť voliť. Vládna strana mala v prípade eurovolieb podľa neho súčasne aj silnú konkurenciu v podobe Republiky.

 Historicky najvyššia účasť

Predseda PS Michal Šimečka v prvej reakcii na výsledky uviedol, že „neoficiálne správy pôsobia nádejne“. „Zdá sa, že voliči, ktorým záleží na proeurópskom Slovensku, zodpovedne prišli voliť,“ skonštatoval. PS získalo v eurovoľbách takmer 28 percent hlasov, čo Pravde potvrdili zdroje aj z prostredia európskych inštitúcií.

Poslanec Smeru Tibor Gašpar si interpretuje výsledky eurovolieb tak, že Slovensko povedalo Bruselu, že chce zmenu v politikách Európskej únie. „Zvíťazili z môjho pohľadu národno-konzervatívne sily. Smer si významne polepšil oproti posledným voľbám a budeme presadzovať rozhodne, tak ako to hovoríme, národno-štátne záujmy Slovenska a budeme chcieť trošku utlmiť niektoré extrémne rozhodnutia, ktoré boli v oblasti klimatických zmien, Green Dealu, a v oblasti toho, ako sa vyvíjajú názory na to, čo ďalej s vojnou na Ukrajine,“ reagoval. Víťazstvo PS Gašpar príliš komentoval nechcel, čaká na oficiálne výsledky. Ak prvenstvo PS potvrdia dáta, hnutiu pogratuluje.

Stále kritické hlasy voči Bruselu dostali podľa Gašpara vo voľbách zelenú. Pokiaľ dôjde aj v iných členských štátoch k podobným zmenám, myslí si, že sa zmení aj samotná politika europarlamentu a ovplyvní to aj nominácie na najvyššie posty európskych inštitúcií, vrátane eurokomisárov.

V prípade volebnej účasti Slovensko doteraz obsadzovalo najnižšie priečky spomedzi členských štátov. Tentoraz by to však malo byť inak. Je možné, že po prvý raz na chvoste nebude. Podľa neoficiálnych výsledkov dosiahla volebná účasť až 34,38 percenta, čo je približne 1,5 milióna voličov a zároveň teda aj najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V roku 2019 prišlo voliť europoslancov len 22,74 percenta ľu­dí.

Zvýšená účasť v eurovoľbách podľa Gašpara hovorí o tom, že Slováci začínajú vnímať dôležitosť aj týchto volieb. Výsledok Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá zrejme nedosiahla ani dve percentá, Gašpar komentoval nechcel. Je však podľa neho na zamyslenie, či výsledok zodpovedá ich politickej práci. „Určite narušilo predvolebnú kampaň do EP to, čo sa stalo v Handlovej,“ myslí si. Dobrou správou je vyššia účasť aj podľa poslanca PS Martina Dubéciho. Zlou, že sa Smer hlási do jedného tábora s Republikou.

„Pri pohľade na rozdelené kreslá si ale musíme uvedomiť, že PS síce voľby vyhralo, ale navrch má Smer v spolupráci s Hlasom a Republikou. Tieto voľby by mali byť varovaním pre PS ako aj opozičných voličov, že ak bude vysávanie voličov z iných strán pokračovať, PS síce môže vyhrať tie nasledujúce parlamentné voľby, ale takýmto spôsobom nebudú mať partnera na ďalšie vládnutie,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Myslí si, že eurovoľby 2024 by mali byť výzvou pre opozičné strany, aby sa zamysleli nad tým, čo majú urobiť, aby sa stali alternatívou k vládnej koalícii. „A prečo nevyhral Smer? Pretože sa pred časom rozdelil. Ak by Hlas nevznikol, nemožno vylúčiť, že Smer by v týchto voľbách valcoval,“ vyzdvihol.

Volič Peter: Prekáža mi, že sa z Európy robí strašiak, doteraz som sa zúčastnil každých volieb

Nováčikovia aj stálice

Z pôvodnej 14-člennej zostavy obhájili podľa neoficiálnych výsledkov svoj mandát europoslanci Martin Hojsík, Michal Wiezik, Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Milan Uhrík a Miriam Lexmann. Späť sa už nevrátia Vladimír Bilčík (predtým Demokrati), Lucia Ďuriš Nicholsonová (predtým SaS, potom Jablko), Robert Hajšel (Smer), ktorí nekandidovali, no ani Eugen Jurzyca (Sas), Jozef Mihál (nominant Demokrati), Peter Pollák (OĽaNO), Miroslav Radačovský (Patriot, predtým kandidát ĽSNS), Ivan Štefanec (KDH).

Dubéci povedal po relácii v ta3, že je rád, že PS bude mať v europarlamente troch poslancov a tri poslankyne. Najvyšší počet hlasov údajne získali expremiér úradníckej vlády a jednotka kandidátky PS Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Lucia Yar, Ľubica Karvašová a Hojsík s Wiezikom. Dubéci hovorí, že do Bruselu posielajú šiestich veľmi kvalifikovaných a pripravených europoslancov, ktorí majú už teraz kontakty na celoeurópskej úrovni. „Som si istý, že od prvého dňa budú zastupovať slovenské národné záujmy a budú súčasťou jadra rozhodnutí,“ vyjadril sa. Obáva sa, že europoslanci z „národno-konzervatívneho tábora“ budú síce tvoriť výborné videá, ale o tom práca v EP nie je.

Opakovaný úspech v eurovoľbách a nižšie výsledky v národných si vysvetľuje mobilizáciou voličov z obidvoch táborov. „Našim voličom veľmi záleží na európskej téme a k voľbám chodia,“ skonštatoval s tým, že v Bruseli sa rozhoduje o otázkach, ktoré sú životne dôležité pre Slovensko.

Medzi prvými zverejnila neoficiálne informácie a mená nových europoslancov jednotka kandidátky Smeru a stálica EP Monika Beňová. Europoslankyňou je kontinuálne od roku 2004. Vládna strana podľa nej pravdepodobne získala v sobotu o dva mandáty viac ako v eurovoľbách 2019. „Sme tam všetci 5,“ napísala Beňová.

Smerácke mená potvrdil v nedeľu po relácii v ta3 aj Gašpar. „Myslím, že ako osobnosti sú dostatočnou zárukou, aby presadzovali presne tú politiku Smeru, ktorú deklarujeme, a to najmä v rovine obhajoby národno-štátnych záujmov,“ skonštatoval. Očakáva, že v európskej frakcii sociálnych demokratov môže dôjsť k názorových zmenám, čo by mohlo ovplyvniť aj nateraz pozastavené členstvo Smeru.

Gašpar sa exaktne nevyjadril, či má alebo nemá záujem o miesto podpredsedu parlamentu po Blahovi. „Takto otázka dnes nestojí. Vnútrostranícka diskusia o tejto pozícii ešte len prebehne. Nechceli sme predbiehať europarlamentné voľby. Je tam dosť kvalitných kandidátov,“ podotkol. Ako naznačil, sú osobnosti, ktoré pôsobia v NR SR už dlhšie, napríklad šéf poslaneckého klubu za Smer Ján Richter.

Blaha podľa Dubéciho prispieva k veľkej polarizácii v Národnej rade. Z pohľadu poslanca NR SR je preto rád, že Blaha odchádza, na druhej strane sa obáva, „čo bude robiť“ smerák v Bruseli. Domnieva sa, že nebude pripravený presadzovať záujem SR, ale skôr bude robiť v EP šou.

Blaha hodnotí päť kresiel ako úspech. Za najdôležitejšiu informáciu eurovolieb považuje výsledok PS, ktoré podľa neho „požralo svojich liberálnych partnerov“. Súčasný podpredseda parlamentu na Telegrame potvrdil, že si mandát v EP uplatní. V Bruseli chce okrem iného bojovať aj za Roberta Fica (Smer). Súčasťou pätnástky slovenských europoslancov sa po voľbách stanú aj bývalý právoplatne odsúdený poslanec NR SR Milan Mazurek, ďalej štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

Ako volili v Banskej Bystrici?

Danko je bližšie k predsedovi NR SR

Koalícia chce vyriešiť po voľbách problém s chýbajúcim predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Gašpar verí, že voľbu nového šéfa vyriešia najneskôr k septembru, „ak už nie na júnovej schôdzi“. O miesto má už dlhé mesiace záujem predseda SNS Andrej Danko. Možnosť, že by bol ich koaličný partner z SNS na čele parlamentu, napokon nevylúčil ani Fico a jeho pravá ruka Robert Kaliňák.

„Treba povedať, že to, aká bola politická situácia pri uzatváraní koaličnej zmluvy, tak tá dnes neplatí. Máme za sebou voľby na pozíciu prezidenta SR, kde sa dostal predseda Hlasu Peter Pellegrini. Je z môjho pohľadu úplne legitímne otvoriť koaličnú zmluvu a začať diskutovať, či je priestor, aby predsedu NR SR zastával predseda SNS pán Danko,“ povedal v nedeľu novinárom Gašpar. Ak by mali posudzovať nárok SNS na post šéfa NR SR podľa výsledkov volieb do EP, museli by podľa neho zobrať do úvahy aj výsledok Hlasu.

Dubéci vníma týždne neobsadené kreslo šéfa NR SR veľmi negatívne. Cítiť to je podľa neho už aj na chode Národnej rady, pretože niektoré veci sa neriešia a zasekávajú sa. „Verím, že sa táto otázka vyrieši na júnovej schôdzi, ale je to otázka koalície. Oni nesú zodpovednosť za riadenie štátu. Nie je úloha opozície nahádzať hlasy alebo dodávať hlasy na voľbu. Je to nich, zároveň vidno, že konflikt v koalícii existuje a podľa mňa sa táto schôdza bude dosť niesť v tieni tejto otázky,“ uviedol. Zaujímavé bude podľa neho teraz sledovať, ktoré zákony začnú prechádzať a ktoré sa budú odsúvať.

Jedným z víťazov je Republika

Z neoficiálnych výsledkov vyplýva, že si viditeľne polepšila Republika. Kým v prieskume nepresiahla jedenásťpercentnú podporu, vo voľbách jej voliči prejavili 12,5-percentnú podporu. V jesenných voľbách sa jej však takto nedarilo a päťpercentnú vstupenku do NR SR vtedy neprekročila. Prečo uspela teraz? Lenč za tým vidí dva dôvody. Prvým podľa neho bol fakt, že ich voliči uprednostnili voľbu Smer a SNS a tieto strany teraz pre nich neboli až také zaujímavé. Druhým dôvodom bola účasť na voľbách, ktorá nahrávala stranám, ktoré boli v kampani ideovo konzistentné a neuveriteľné pre voličov. „V neposlednom rade na kampani Republiky bolo vidieť, že chce uspieť, čo sa nedá povedať o konkurencii, a to ocenili aj voliči z tohto ideového tábora,“ skonštatoval.

Štefančík si myslí, že jedným z dôvodov úspechu uhríkovcov sú rastúci euroskeptizmus a príliš kritický prístup k únii. „A Republika je hlavným hlasom týchto voličov. Podarilo sa im presvedčiť, že oni kritikov EÚ reprezentujú najlepšie. Republika sa v reálnych číslach posilnila, dalo by sa povedať, že je jedným z víťazov týchto volieb,“ skonštatoval politológ z Ekonomickej univerzity.

V porovnaní s parlamentnými voľbami skončil s nízkym ziskom koaličný Hlas, ktorý ešte donedávna viedol budúci prezident Peter Pellegrini. Lenč si myslí, že strana neodkázala osloviť voličov, pretože ich spočiatku tieto voľby nezaujímali. „Oni chceli prezidenta. Mali katastrofálnu kampaň – v podstate pôsobili ako „fake“ Republika a kandidáti boli de facto „druhá liga“. A áno, je tam súvis s Pellegriniho výhrou, so zmenou vo vedení strany a hľadaním vlastnej politickej identity. Hlas nevie, čo chce, a tak voliči nemali dôvod ich voliť,“ myslí si trnavský politológ.

Podľa Štefančíka je medzi voličmi Hlasu menší záujem o eurovoľby. Myslí si, že za Pellegriniho stranu kandidovali straníci „z tretieho radu“, ktorí mohli byť pre značnú časť obyvateľstva neschopní priniesť zaujímavé témy či postoje. „Vlajka postriekaná červenou farbou či objavenie migrantov bol skutočne chabý pokus. Vyzerá to tak, že tentoraz šetrili na marketingu,“ zhodnotil.

Ani v Bruseli, ani v NR SR

Neoficiálne výsledky mrzia aj stranu Demokrati, no rešpektuje ich. Strane sa nepodarilo uspieť ani naposledy v parlamentných voľbách. V eurovoľbách však dosiahla lepší výsledok ako Maďarská Aliancia, Slovensko a SNS. Od Bruselu ju delili desatiny percenta. „Výsledok nás, samozrejme, mrzí, o to viac, že podľa predbežných prepočtov ak by Demokrati získali päť percent, Smer by mal o jeden mandát menej. Takto osem z 15 poslancov nie je zaradených vo frakciách, a teda ich možnosť čokoľvek ovplyvniť v prospech Slovenska bude nulová,“ skonštatovala na sociálnej sieti.

Bývalý predseda SaS Richard Sulík napísal na sociálnej sieti, že výsledok volieb do EP berie ako líder kandidátky na seba, „keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát“. Ako ďalej uviedol, od získania mandátu SaS delila ani nie desatina percenta hlasov. „Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov,“ priznal. Hnutie Slovensko Igora Matoviča v čase zverejnenia prvých výsledkov zverejnilo na sociálnej sieti len krátky status. „Ďakujeme vám za každý hlas,“ napísalo.

Výsledok SaS číta Lenč tak, že časť jej voličov sa nestotožňuje so Sulíkovým euroskeptizmom a svoj hlas dali radšej progresívcom. Matovičovcom sa podľa politológa zase nepodarilo do EP prebojovať preto, lebo „už nikoho neoslovujú“ a zvyšok jeho voličov nerozumie európskym politikám. Pre Demokratov bola podľa neho zase na škodu práve vyššia volebná účasť, pretože nemali odkiaľ zobrať voličov.

Štefančík si myslí, že pre SaS sú tieto voľby skutočne neúspechom, keďže strana mala doteraz pomerne aktívnych europoslancov a v kampani neurobili nejakú závažnú chybu, „ale PS zrejme vysalo ich voličov. PS dobre kúpilo jednotku na kandidátke. Bývalý premiér Ódor vniesol do politiky svieži, ale zároveň svojský druh prístupu, a to oslovilo možno aj tých, ktorí PS v parlamentných voľbách nevolili,“ dodal.

SNS na výsledky volieb zatiaľ nereagovala. Politológ Lenč vidí za jej neúspechom viacero faktorov. Jedným z nich je, že jej elektorát mohli vykradnúť iné strany, no aj to, že viacerí kandidáti sa netajili tým, že by do EP vôbec nenastúpili. Úlohu podľa neho zohralo aj to, že voliči SNS nemajú pevnú väzbu so stranou. „Ak SNS neprejde zmenou – personálnou a ideovou – tak sa opäť stane mimoparlamentnou stranou,“ dodal.

Za neúspechom SNS vidí Štefančík „personálne vytunelovanie strany. Dnes nemá osobnosti, preto je odkázaná na externistov. Títo sú však nositeľmi iných verejných funkcií. Andrej Danko to skúsil znovu, ale volič SNS túto hru odmietol. Až taký na hlavu padnutý predsa nie je,“ zhodnotil. Dankovi však podľa neho mohol uškodiť aj koaličný partner zo Smeru Robert Kaliňák vyjadrením, že šéf SNS by bol dobrým kandidátom na poste predsedu parlamentu. „Tu si volič mohol položiť otázku, čo za hry to so mnou ten Danko hrá, ak na jednej strane kandiduje do europarlamentu, ale na strane druhej o ňom niekto hovorí ako o šéfovi NR SR? V každom prípade ale platí, že SNS je porazenou stranou európskych volieb,“ dodal./agentury/

X X X

Osem zo súčasných 14 slovenských europoslancov končí, deväť bude nováčikov

Osem zo súčasných štrnástich slovenských europoslancov odchádza po eurovoľbách z Bruselu.

 Podľa neoficiálnych výsledkov volieb mandát nezískali Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (hnutie Slovensko, bývalé OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Jozef Mihál (Demokrati) a Miroslav Radačovský, ktorý tentokrát kandidoval za svoje hnutie Slovenský patriot (vo voľbách v roku 2019 kandidoval za ĽSNS).

Čaputová: Môžeme ovplyvniť budúcnosť Slovenska aj Európskej únie

Ďalší traja europoslanci už v týchto voľbách nekandidovali, a to Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa v roku 2019 stala europoslankyňou za SaS, Vladimír Bilčík, ktorý prišiel do Európskeho parlamentu na kandidátke koalície PS/Spolu a Robert Hajšel z kandidátky Smeru.

V Európskom parlamente budú pokračovať Martin Hojsík a Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska, ako aj europoslankyne Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová zo Smeru. Monika Beňová je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou, v Európskom parlamente pôsobí nepretržite už od roku 2004. Opätovne voliči zvolili aj Miriam Lexmann (KDH) a lídra hnutia Republika Milana Uhríka.

 Slovensko bude mať po týchto eurovoľbách v Európskom parlamente 15 poslancov, čiže o jedného viac ako doteraz. Deväť europoslancov bude nových.

Podľa neoficiálnych a zatiaľ nepotvrdených informácií by nimi mali byť za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, za Smer-SD Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Judita Laššáková, za Hlas-SD Branislav Ondruš a za Republiku pravdepodobne dvojka kandidátky Milan Mazurek.

Slovensko zároveň bude mať historicky najviac žien v europarlamente, a to sedem z 15. Progresívne Slovensko budú ako ženy reprezentovať Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, vládnu stranu Smer Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová, Kresťanskodemo­kratické hnutie bude mať v europarlamente Miriam Lexmann. /agentury/

X X X

Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?

 Kým iní politici v jeho veku stoja ešte len na začiatku svojej kariéry, on sa už ocitol na výslní. Jordan Bardella, ktorý má iba 28 rokov, priviedol francúzsku krajnú pravicu k víťazstvu vo voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa prvých odhadov, ktoré zverejnila televízia TF 1, najviac hlasov získalo opozičné Národné združenie (32,4 %). Na druhom mieste sa nachádza politické zoskupenie prezidenta Emmanuela Macrona (15,2 %).

Hlavná postava francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová s Jordanom Bardellom, ktorý bol volebný líder jej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu. Foto: SITA/AP/Thomas Padilla

Podpredsedom Národného združenia sa stal Bardella v roku 2019 už ako 24-ročný, za šéfa strany ho zvolili na jeseň 2022. Bardellu vybrala za predsedu dlhoročná líderka združenia Marine Le Penová (stranu, ktorá sa pôvodne volala Národný front, založil v roku 1972 jej otec Jean-Marie Le Pen).

Nijako sa však nezmenilo to, že jej naďalej patrí hlavé slovo pri rozhodovaní. Politického benjamína zjavne určila za šéfa preto, aby združenia získalo viac voličov. Vychádza jej to, lebo Bardellu začalo podporovať najmä čoraz viac mladých voličov.

Do radov krajnej pravice sa pridal, keď ešte nemal maturitu. Za člena ho prijali už 16-ročného. Vypracoval sa na šéfa mládežníckej organizácie strany, Le Penová si ho veľmi rýchlo obľúbila, pretože v ňom videla vychádzajúcu politickú hviezdu.

„Vždy som sa snažil čestne a dôsledne plniť úlohy, ktorými ma pani predsedníčka poverila. Do Národného frontu som vstúpil viac pre Le Penovú ako kvôli strane,“ citovali ho noviny Journal du Dimanche v januári 2019, keď už vtedy jeho tútorka prvýkrát rozhodla, že Bardella sa stane predák krajnej pravice v eurovoľbách. Uspel: od júla 2019 je člen Európskeho parlamentu.

Nie je vylúčené, že Bardella sa dostal do priazne Le Penovej aj vďaka niekdajšiemu významnému funkcionárovi krajnej pravice. Bol ním Fréderic Chatillon. S dcérou tohto politika, ktorého označovali za veľmi blízkeho Le Penovej, mal Bardella v tom čase intímny vzťah.

Mladý politický vojačik, ako podaktorí vtedy začali hovoriť o Bardellovi, nevyštudoval vysokú školu, čím sa odlišuje od mnohých významných francúzskych politikov. Tí totiž poväčšine chodili na niektorú z prestížnych univerzít v Paríži. Mnohým Francúzom sa môže pozdávať, že Bardella pochádza z obyčajného prostredia, ponúka im o sebe obraz politického samorastu, ktorý nepotreboval uznávaný vysokoškolský diplom, aby skúsil preraziť vo verejnom živote.

Publicista Pierre-Stéphane Fort označuje Bardellu za marketingový produkt Le Penovej, po ktorom silno túžila a financuje ho. Tvrdí, že Národné združenie vytvorilo z Bardellu protiklad typických politikov vo Francúzsku. Nevyrastal v nejakej luxusnej štvrti Paríža, ale detstvo prežil na jeho predmestí, kde býval s matkou bez otca v komplexe obytných blokov sociálneho bývania.

Bardella pre svoje zázemie z mladosti môže pôsobiť dôveryhodne, keď rozpráva o problémoch s imigrantmi i so zločinnosťou. „Národné združenie využilo rozdiely v jeho životopise v porovnaní s inými tak, že o Bardellovi vyrobilo príbeh, ktorý rezonuje medzi mladými voličmi z robotníckej triedy, čo je skupina obyvateľov, ktorú si Le Penová iba ťažko získavala,“ povedal Fort pre server Courthouse News Service.

Le Penovej po niekoľkých rokoch vyšiel jej plán: podľa posledných prieskumov verejnej mienky je Bardella už najobľúbenejší politik v krajine. V nemalej miere to môže byť aj zásluha jeho poradcov: Fort poukázal na to, že Bardella pár rokov pravidelne chodieval na mediálne tréningy, naučil sa šikovne a pohotovo reagovať na nepríjemné otázky, nielen slovne, ale aj mimikou.

Teoreticky by sa Bardellovi mohla podariť o tri roky nevídaná vec. Z ankety agentúry Ipsos pred necelými dvomi mesiacmi vyplynulo, že najviac spokojných voličov by bolo, keby sa budúcou hlavou štátu stala Le Penová a hneď za ňou sa umiestnil Bardella. Tá však nepochybne neumožní, aby jej politický žiak pomýšľal na Elyzejský palác. Už dlhší čas totiž prízvukuje, že bude znovu kandidovať (v ostatných dvoch voľbách zakaždým v druhom kole prehrala s Emmanuelom Macronom).

Mimochodom, mnohým sa asi pýtajú, či by bolo vôbec možné, aby sa Bardella uchádzal o funkciu prezidenta; veď na jar 2027 bude mať ešte iba 31 rokov (na Slovensku musí mať prezidentský kandidát najmenej 40 rokov a napríklad v USA je minimálna veková hranice 35 rokov). Francúzska ústava to však umožňuje: stačí, aby uchádzač mal iba 18 rokov.

Keby Le Penová vkročila do Elyzejského paláca (čo vôbec nie je vylúčené) zdôraznila, že už teraz má jasno v hlave, koho by vymenovala za predsedu vlády. Nie je ním nikto iný ako Bardella.

Treba poznamenať, že Národné združenie už niekoľko rokov nevyzerá ako Národný front, ktorý stelesňoval výrazne nebezpečný politický extrémizmus. Jeho zakladateľ Le Pen bol šovinista, antisemita, odporca Európskej únie, dokonca sa dalo o ňom hovoriť ako hrozbe pre demokraciu. Le Penová ako nová líderka začala postupne meniť imidž i názory krajnej pravice. Národné združenie napríklad už nepožaduje vystúpenie Francúzska z EÚ, ale poukazuje iba na potrebu reforiem v únii. Le Penová sa tiež dôrazne dištancovala od protižidovských postojov.

Čo v agende strany zvlášť zostalo, je dôrazné odmietanie ilegálnej imigrácie. Veľa Francúzov to rado počúva, čo v značnej miere súvisí s tým, že v ich krajine sa v ostatných rokoch odohralo viacero teroristických útokov, ktoré spáchali islamisti.

Bardella ubezpečuje, že Národné združenie bude vždy konať v súlade s právom: Sme rozumní ľudia, stojíme proti excesom,“ citoval ho denník Guardian. Naozaj sa však tak vždy správa?

Na jeseň minulého roku vyvolal rozruch, či skôr až pobúrenie, keď sa obul do slávneho francúzskeho futbalistu Karema Benzemu, bývalej opory národného tímu, päťnásobného víťaza Ligy majstrov a držiteľa Zlatej lopty v roku 2022 pre najlepšieho futblaistu sveta hrajúceho v Európe. Tento kanonier v súčasnosti pôsobí v lige v Saudskej Arábii. Bardella sa veľmi nahneval, keď uvidel snímky Benzemu v tradičnom saudskoarabskom odeve aj s pokrývkou hlavy.

O futbalistovi vyhlásil, že toleruje islamizmus (Benzema uverejnil svoje fotografie na sociálnej sieti pri príležitosti štátneho sviatku tohto kráľovstva, ktoré sa nachádza na Arabskom polostrove). „Benzema odišiel do Saudskej Arábie, pretože chce islamistický životný štýl, podporuje ideológiu islamizmu. Tí, čo to chcú, sa môžu pobrať do islamistických krajín, Francúzsku asi bude lepšie,“ povedal Bardella pre televíznu stanicu BFM./agentury/

X X X

Politologička Világi: SNS a SaS neprešli testom známych tvárí. Voľby ukázali, že Slovensko má silné táborové delenie

 Voľby do Európskeho parlamentu potvrdili, že na Slovensku je v rámci politického spektra silné táborové delenie. Myslí si to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.

Ako uviedla v rozhovore pre Pravdu, na popredných priečkach výsledkovej listiny sa umiestnili strany, ktoré sú lídrami jednotlivých táborov. „Rozdiel medzi nimi nie je priepastný. Už pred voľbami boli títo dvaja favoriti a po atentáte na Roberta Fica sa začal rozdiel medzi Progresívnym Slovensko a Smerom zmenšovať,“ zhodnotila.

Progresívne Slovensko (PS) je podľa nej jedna z mála strán, ktorá je dlhodobo proeurópska. Ako priblížila, kým v 90. rokoch, keď sa Slovensko snažilo vstúpiť do Európskej únie, bola väčšina politických subjektov proeurópska a máloktorá bola euroskeptická, dnes je to presne naopak.

Vyhraňovanie sa alebo veľmi kritický postoj k EÚ zostal podľa Világi v DNA hnutia Republika Milana Uhríka, ktoré si udržalo percentuálnu podporu, ktorú v eurovoľbách v roku 2019 dosiahla strana ĽSNS.

Práve zo strany Mariana Kotlebu odišla časť členov, ktorí založili Republiku. Politologička hovorí, že Republika je v rámci spektra najeuroskeptic­kejšou stranou a používa ešte tvrdší jazyk.

„To, čo sme videli je, že europoslanec Uhrík ako líder kandidátky intenzívne pracoval na tomto imidži a na tejto kampani už krátko po zvolení do európskych volieb v predchádzajúcich voľbách a jeho vystúpenia boli permanentnou latentnou kampaňou proti EÚ,“ skonštatovala.

Strane Hlas, ktorá získala len jedno kresle v EP, mohla zrejme uškodiť aj menej výrazná kandidátka na osobnosti. Druhým faktorom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok, je atentát na Roberta Fica. „Nastala mobilizácia podporovateľov vládnej koalície, ale zásadným spôsobom favorizovala práve Smer a on čerpal podporu aj z predchádzajúcich podporovateľov či už Hlasu, alebo SNS,“ ozrejmila./agentury/

X X X

Bilčík: Europoslanci potrebujú angličtinu a bez pozície vo frakcii nič nedosiahnu

Vladimír Bilčík je nezávislý europoslanec, ktorý v končiacom Európskom parlamente pôsobí vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). V roku 2019 kandidoval za koalíciu PS/Spolu. V súvislosti s voľbami do europarlamentu pre Pravdu vysvetlil, čo europoslancov po zvolení čaká. Bilčík sa druhý raz o kreslo v EP neuchádzal.

Čo bolo najťažšie pri nástupe do EP? Akú radu by ste vo všeobecnosti dali nováčikom, ktorí začnú svoj mandát po voľbách?

Neviem, či by som povedal, čo bolo najťažšie, ale myslím si, že všetci máme svoju cestu. Môžem hovoriť o tej svojej a azda to bude pre niekoho aj poučné. Z môjho pohľadu je úplne najpodstatnejšie, aby mal europoslanec od začiatku veľmi jasnú predstavu o tom, čo chce päť rokoch robiť, akým témam sa chce venovať a ako chce napĺňať ciele, ktoré prezentoval voličom. Prvé týždne v europarlamente sú absolútne kľúčové. Je potrebné získať si pozornosť a podporu pre prácu, ktorú chcete robiť. To znamená aj prístup k pozíciám v rámci parlamentu a vo vlastnej politickej frakcii. Od prvého dňa je o tom potrebné rokovať. Myslím si, že mne bolo veľmi jasné, čo chcem robiť, a hovoril som to aj pred voľbami. Usiloval som sa zamerať na boj s dezinformáciami, podporu slobodných a nezávislých médií, podporu právneho štátu a v oblasti zahraničnej politiky na rozšírenie Európskej únie týkajúce sa západného Balkánu. Hneď po voľbách som o tom intenzívne komunikoval s kolegyňami a kolegami a snažil som sa získať podporu pre prácu na týchto témach. Nakoniec sa mi to podarilo. Je nevyhnutné, aby si zvolení europoslanci našli spojencov a v tom je veľmi dôležité ich ukotvenie v politickej frakcii./agentury/

X X X

Dokonalá pomsta za rok 2022. Alcaraz si v päťsetovej dráme vybojoval prvý triumf na Roland Garros

Španielsky tenista Carlos Alcaraz prvýkrát v kariére triumfoval v mužskej dvojhre na grandslamovom Roland Garros.

 Carlos Alcaraz si pripísal prvý triumf na parížskom grandslame.

Vo finále zvíťazil na parížskej antuke v pozícii turnajovej trojky nad štvrtým nasadeným Nemcom Alexandrom Zverevom po päťsetovom boji 6:3, 2:6, 5:7, 6:1, 6:2.

Španiel získal tretí titul z podujatí veľkej štvorky. Vlani nenašiel premožiteľa vo Wimbledone, v roku 2022 na US Open.

Z francúzskej metropoly si odnáša prémiu 2,4 milióna eur a 2000 bodov do svetového rebríčka ATP. Alcaraz napodobnil svojho trénera Juana Carlosa Ferrera, ktorý zdvihol nad hlavu Pohár mušketierov v roku 2003.

Zverev neuspel ani vo svojom druhom grandslamovom finále. V roku 2020 prehral v súboji o trofej na US Open s Rakúšanom Dominicom Thiemom, keď nevyužil vedenie 2:0 na sety.

Alcaraz po víťaznom forhende hneď v úvodnom geme prelomil podanie Zvereva. Nemec vzápätí kontroval rebrejkom a následne otočil na 2:1, ďalšie tri hry sa však stali korisťou Alcaraza.

Španiel z forhendu tlačil Zvereva do defenzívy, vo výmenách robil menej nevynútených chýb. V deviatom geme po tretí raz v zápase zobral Nemcovi podanie a prvý set získal vo svoj prospech.

Olympijský šampión z OH 2020 v Tokiu sa však rýchlo otriasol a v druhom dejstve bol na dvorci Philippa Chatriera lepší.

Od stavu 2:2 získal Zverev päť gemov za sebou. Ťažil z kvalitného forhendu, v dôležitých momentoch si dokázal pomôcť servisom.

Alcaraz v tejto fáze zápasu príliš kazil, nevychádzali mu ani stopbaly, ktoré boli v predchádzajúcich dueloch na turnaji jeho veľká zbraň.

V treťom sete viedol Alcaraz 5:2. Zverev však ukázal veľkú bojovnosť, v ďalších minútach otočil na 7:5 a získal psychologickú výhodu.

 Alcaraz sa však bleskovo zmobilizoval, vo štvrtom dejstve odskočil Zverevovi na 4:0 a vynútil si rozhodujúci set. V ňom za stavu 1:1 Zvereva brejkol, keď Nemec spravil štyri nevynútené chyby.

Vo štvrtom geme odvrátil Alcaraz štyri brejkbaly a zápas už dotiahol do úspešného konca. Za stavu 5:2 premenil hneď prvý mečbal a vyrovnal vzájomnú bilanciu so Zverevom na 5:5.

Nemcovi odplatil štvrťfinálovu prehru z Roland Garros z roku 2022. Alcaraz je v grandslamových finále zatiaľ stopercentný.

„Dnes sa mi splnil veľký sen triumfovať na Roland Garros. Ďakujem celému môjmu tímu, ktorý odvádza neuveriteľnú prácu.

 Pred začiatkom turnaja som nebol úplne v optimálnej pohode, no pomohli mi moji najbližší ľudia. Sme ako jedna rodina, táto trofej patrí aj vám.

Veľká vďaka patrí aj parížskym divákom, cítim sa tu ako doma. Saschovi blahoželám k skvelému turnaju a prvej polovici sezóny.

V uplynulých rokoch si bol často zranený a musel si vynaložiť veľa úsilia, aby si sa dokázal vrátiť. Dúfam, že raz získaš grandslamový titul,“ uviedol Alcaraz vo svojom príhovore.

Zverev uznal kvality nového šampióna. „Blahoželám Carlosovi k zisku titulu. Máš iba 21 rokov a vo svojej zbierke už tri grandslamové tituly. Si úžasný, neskutočný hráč.

Ďakujem môjmu tímu za podporu. Uplynulé dva týždne boli pre mňa veľmi úspešné. Nestačilo to na zisk grandslamovej trofeje, ale verím, že raz sa jej dočkám.

Ďakujem aj organizátorom na čele s riaditeľkou turnaja Amelie Mauresmovou. Vďaka aj parížskemu publiku, ktoré vytvorilo skvelú atmosféru. Kurt Philippa Chatriera patrí k mojim najobľúbenejším.“/agentury/