Je pracovne veľmi zaneprázdnená alebo svojou reakciou dala nepriamo najavo postoj k slovenskej štátnosti? Prezidentka SR Zuzana Čaputová (vpravo) a maďarská prezidentka Katalin Nováková počas prijatia v Prezidentskom paláci 30. septembra 2022 v Bratislave. Maďarská prezidentka Katalin Nováková bola na prvej oficiálnej návšteve Slovenska.

Maďarská prezidentka Katalin Nováková sa nezúčastní na nedeľňajšom odovzdávaní štátnych vyznamenaní v bratislavskej Redute. Udeľovať ich bude slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti štátneho sviatku vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ide o okrúhle 30. výročie, čo umocňuje význam tohto sviatku.

Na rozdiel od Maďarska budú mať susedné štáty takmer kompletné zastúpenie na najvyššej úrovni. Z Česka pricestuje prezident Miloš Zeman a ešte aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. Poľsko bude zastupovať hlava štátu Andrzej Duda. Rovnako aj Rakúsko reprezentuje prezident, ktorým je Alexander van der Bellen. Z Ukrajiny, napriek tomu, že je sužovaná hroznou vojnou, príde vicepremiérka Iryna Vereščuková. (V súvislosti s ruskou agresiou je úplne pochopiteľné, že účasť prezidenta Volodymyra Zelenského alebo predsedu vlády Denysa Šmyhala je vylúčená.)

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky poslala pozvanie na slávnostné podujatie pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatného Slovenska všetkým hlavám štátov okolitých krajín. „Maďarská prezidentka Katalin Nováková ospravedlnila svoju neúčasť svojou pracovnou zaneprázdnenosťou,“ reagoval pre Pravdu hovorca prezidentky Čaputovej Martin Strižinec.

Na webovej stránke maďarskej prezidentky sa v sekcii v anglickom jazyku neuvádza nič o jej pracovnom programe 1. januára 2023. Poslednou správou je preklad jej novoročného prejavu, ktorý adresovala maďarským spoluobčanom. Bol zverejnený už minútu po polnoci v prvý deň tohto roku.

Katalin Nováková navštívila Slovensko v septembri minulého roku, rokovala so Zuzanou Čaputovou. Na udeľovanie štátnych vyznamenaní v Bratislave 1. januára tohto roku maďarská prezidentka neprijala pozvanie od slovenskej prezidentky. /agentury/

X X X

Vznik Slovenskej republiky si vojaci pripomenuli vypálením 20 delostreleckých sálv

Tradičné vypálenie delostreleckých sálv vykonali na základe rozkazu prezidentky SR, hlavnej veliteľky Ozbrojených síl SR. Vojaci Ozbrojených síl (OS) SR si v deň štátneho sviatku pripomenuli 30. výročie vzniku Slovenskej republiky vypálením 20 delostreleckých sálv z nábrežia Dunaja v Bratislave.

O vykonanie slávnostného aktu sa po dvoch rokoch opäť postarali delostrelci 21. samohybného delostreleckého oddielu generálmajora Alexandra Kordu z Michaloviec s použitím ťahaných húfnic 122 mm HD-30.

Tradičné vypálenie delostreleckých sálv vykonali na základe rozkazu prezidentky SR, hlavnej veliteľky Ozbrojených síl SR.

V polovici januára si slávnostným nástupom jednotiek v centre Bratislavy pripomenú príslušníci Ozbrojených síl SR aj 30. výročie svojho vzniku. Oslavy tohto výročia vyvrcholia počas Dňa ozbrojených síl v septembri, aktuality.sk

X X X

Švédsko prevzalo od Česka predsedníctvo v Rade EÚ

Mottom švédskeho predsedníctva je „zelenšia, bezpečnejšia a slobodnejšia“ Európa.

Švédsko prevzalo v prvý deň nového roka 2023 od Česka rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Škandinávsku krajinu čakajú pri vedení rokovaní a sprostredkovaní kompromisov v Bruseli výzvy najmä v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine a vysokými cenami energií.

Náročnými témami budú tiež boj proti klimatickej kríze, a to v spojitosti s dokončením súboru opatrení EÚ známeho ako Fit for 55, a dlhodobo kontroverzná migrácia. V tej vyvoláva znepokojenie skutočnosť, že sa švédska menšinová vláda v parlamente spolieha na podporu krajne pravicovej strany Švédski demokrati.

Mottom švédskeho predsedníctva je „zelenšia, bezpečnejšia a slobodnejšia“ Európa. Vláda v Štokholme vyzdvihla štyri priority – bezpečnosť a jednota, konkurencieschopnosť, ekologická a energetická transformácia, ako aj demokratické hodnoty a právny štát.

Švédske kráľovstvo je členom Európskej únie od roku 1995 a rotujúce polročné predsedníctvo v Rade EÚ zastáva po tretí raz – po rokoch 2001 a 2009.

Predsednícka krajina vedie na všetkých úrovniach zasadnutia Rady EÚ, ktorá reprezentuje záujmy členských štátov a je popri Európskom parlamente jedným z dvoch zákonodarných orgánov Únie.

Počas najbližších šiestich mesiacov tak budú švédski ministri a ďalší predstavitelia predsedať viac než 1000 stretnutiam v Bruseli a Luxemburgu. Ďalších približne 150 je naplánovaných v samotnom Švédsku, aktuality.sk

X X X

Muž odpálil v Kyjeve ohňostroj, hrozí mu päť rokov väzenia

 Polícia v Kyjeve zadržala 47-ročného muža, ktorý napriek zákazu v noci na pondelok odpaľoval zábavnú pyrotechniku. Za výtržníctvo mu hrozí päť rokov väzenia, uviedla kyjevská polícia na svojom facebookovom profile.

  Obyvatelia štvrte Podoľ strážcov poriadku upozornili, že neznámi ľudia odpaľujú zábavnú pyrotechniku. Video s explóziami delbuchov sa šírilo aj na sociálnych sieťach. Policajti s pomocou vojakov vykonali domovú prehliadku u podozrivého 47-ročného muža a našli ďalšiu pyrotechniku.

Ukrajina je kvôli ruskej invázii vo vojnovom stave a v krajine platí zákaz odpaľovať ohňostroje. Krátko po nelegálnom silvestrovskom ohňostroji bol v Kyjeve vyhlásený protiletecký poplach, pretože Rusko na ukrajinské hlavné mesto znovu zaútočilo dronmi./agentury/

X X X

Putin ustupuje z platieb za plyn iba rubľami, kupci môžu platiť aj inou menou

Nový dekrét podpísal Putin deväť mesiacov po tom, ako koncom marca rozhodol o platbách za ruský plyn výhradne v rubľoch.

Rusko umožní „nie priateľským“ štátom platiť za dodávku plynu aj inou menou ako výhradne rubľami. Rozhodol o tom najnovší dekrét, ktorý koncom minulého roka podpísal ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra Reuters.

Dokument zverejnený 30. decembra na stránke ruskej vlády uvádza, že ruskí dodávatelia plynu môžu realizovať transakcie s odberateľmi z takzvaných nie priateľských štátov v zahraničnej mene špecifikovanej v kontrakte. Dlh kupujúceho bude považovaný za splatený po tom, ako na špeciálny účet, ktorý bol na tento účel otvorený, platba dorazí.

Nový dekrét podpísal Putin deväť mesiacov po tom, ako koncom marca rozhodol o platbách za ruský plyn výhradne v rubľoch. Príslušný dekrét začal platiť 1. apríla. Putin vtedy svoj krok obhajoval tým, že po uvalení sankcií západnými štátmi na Rusko v reakcii na vojnu na Ukrajine „Moskva už nemá dôveru v meny západných štátov“.

Niektoré krajiny, napríklad Poľsko a Fínsko, platiť za dodávky plynu v rubľoch odmietli, v reakcii na čo im ruský štátny plynárenský koncern Gazprom dodávky zastavil. Najnovší výnos z 30. decembra umožňujúci platby v zahraničnej mene však podľa Moskvy automaticky neznamená, že sa dodávky plynu obnovia, aktuality.sk

X X X

Nový rok v Kyjeve sa začal raketovými útokmi

  Osvetlené izby v hoteli v Kyjeve, kde ľudia oslavovali príchod nového roka 2023 v nedeľu 1. januára 2023. Chvíľu po polnoci sa ale v hlavnom meste ozvali sirény vystríhajúce pred náletmi.

 X X X

Nová vlna ruských útokov na ukrajinské mestá počas silvestrovskej noci dokazuje, že Rusko už nemá žiadne vojenské ciele a pokúša sa len usmrtiť čo najviac civilistov. Uviedol to v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Michajlo Podoľak, ktorého citovala agentúra DPA.

Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že celkovo pri nich zahynuli štyria ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia.

„Masové ostreľovanie centier veľkých miest na Ukrajine v noci z 31. decembra na 1. januára demonštruje ďalšiu zmenu v charaktere vojny,“ napísal na Twitteri poradca prezidenta Volodymyra Zelenského

Táto zmena podľa Podoľaka spočíva v tom, že Rusko už v rámci pokračujúcej agresie voči Ukrajine „nemá žiadne vojenské ciele. Snaží sa zabiť len čo najviac civilistov a zničiť čo najviac civilných objektov“.

Počas silvestrovskej noci ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila desiatky kamikadze dronov iránskej výroby a rakiet, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov. Kyjevská polícia zverejnila fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis „Šťastný nový rok“ v ruštine.

X X X

Západní spojenci musia v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšiť výrobu zbraní, aby plne zabezpečili zásobovanie Ukrajiny vo vojne proti Rusku, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Správu na svojom webe v nedeľu priniesla stanica Sky News, informuje TASR. Počas bojov na Ukrajine sa podľa Stoltenberga spotrebúva „enormné množstvo“ munície, pričom ruský prezident Vladimir Putin sa zjavne pripravuje na dlhý konflikt.

Stoltenberg tiež povedal, že členovia Severoatlantickej aliancie musia udržiavať vlastné zásoby zbraní a zároveň pokračovať v dodávkach potrebnej výzbroje pre vládu v Kyjeve.

„Pre delostrelectvo potrebujeme enormné množstvo munície, náhradné diely, údržbu,“ uviedol šéf NATO pre nedeľňajší program rozhlasovej stanice BBC Radio 4. „Je to obrovská úloha. Musíme zvýšiť výrobu, a to presne spojenci z NATO aj robia.“

Stoltenberg dodal, že hoci Ukrajinci mali v posledných týždňoch v bojoch prevahu, objavujú sa náznaky toho, že sa ruské sily preskupujú, aby podnikli novú ofenzívu.

X X X

Moskva v nedeľu vyhlásila, že jej novoročné vojenské údery na Ukrajinu boli zamerané proti výrobe dronov. Podľa ruského ministerstva obrany sa nimi podarilo zmariť plány Kyjeva na „teroristické útoky“ proti Rusku. Informovala o tom agentúra AFP. Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že podľa aktualizovaných údajov zahynuli traja ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia. Rusko v pondelok a vo štvrtok oznámilo zostrelenie dronov neďaleko vojenskej základne Engels. Táto základňa strategických bombardérov sa nachádza stovky kilometrov od ukrajinskej hranice. Začiatkom decembra hlásila Moskva útok sovietskymi dronmi na letisko Engels a ďalšiu základňu v Riazanskej oblasti.

X X X

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,83 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 14 000 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu. Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15 000 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,04 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz minulý týždeň pre PAP povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí budú prevezení do poľských nemocníc.

X X X

Nemecký minister financií očakáva spomalenie inflácie v tomto roku na 7 %

Vysoké ceny energií vyhnali harmonizovanú infláciu v Nemecku v októbri na rekordných 11,6 %.

Nemecký minister financií Christian Lindner očakáva zmiernenie inflácie v tomto roku na približne 7 %, pričom spomaľovanie rastu spotrebiteľských cien by malo pokračovať aj v roku 2024 a po ňom. Zároveň je však presvedčený, že vysoké ceny energií sa stanú novým normálom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Cieľom zostávajú 2 %. To musí byť najvyššia priorita pre Európsku centrálnu banku (ECB) aj nemeckú vládu,“ povedal Lindner v rozhovore pre nedeľné vydanie nemeckého denníka Bild.

Vysoké ceny energií vyhnali harmonizovanú infláciu v Nemecku v októbri na rekordných 11,6 %. V novembri sa mierne spomalila na 11,3 %, stále však zostáva vysoko nad inflačným cieľom na úrovni 2 %.

Lindner zároveň dodal, že Nemecko potrebuje „objektívnu“ energetickú politiku, ak chce priemysel udržať v chode. V tejto súvislosti uviedol, že by sa mala povoliť domáca ťažba ropy a plynu prostredníctvom takzvaného frakovania a do nemeckého energetického mixu by sa mala zaradiť aj jadrová energia. „Zákaz frakovania by sa mal zrušiť. Privátni investori potom môžu rozhodnúť, či je takáto ťažba ekonomická,“ povedal minister.

Produkcia ropy a zemného plynu v Nemecku v posledných rokoch klesala. Dôvodom je práve zákaz frakovania, ako aj prísne zákony v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sťažujú firmám možnosť získať nové povolenie na prieskum a ťažbu, aktuality.sk

X X X

Ruské novoročné útoky na Ukrajinu cielili na výrobu dronov, tvrdí Moskva

Začiatkom decembra hlásila Moskva útok sovietskymi dronmi na letisko Engeľs a ďalšiu základňu v Riazanskej oblasti.

Moskva v nedeľu vyhlásila, že jej novoročné vojenské údery na Ukrajinu boli zamerané proti výrobe dronov. Podľa ruského ministerstva obrany sa nimi podarilo zmariť plány Kyjeva na „teroristické útoky“ proti Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že podľa aktualizovaných údajov zahynuli traja ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia.

Rusko v pondelok a vo štvrtok oznámilo zostrelenie dronov neďaleko vojenskej základne Engeľs. Táto základňa strategických bombardérov sa nachádza stovky kilometrov od ukrajinskej hranice.

Začiatkom decembra hlásila Moskva útok sovietskymi dronmi na letisko Engeľs a ďalšiu základňu v Riazanskej oblasti, aktuality.sk

X X X

Vagovič nenecháva na RTVS nitku suchú: Manipulácia, ohýbanie reality, mizéria

Ani počas prvého dňa roka 2023 nebola zakopaná vojnová sekera medzi novinárom Marekom Vagovičom a RTVS. Slovník sa poriadne vyostruje.

 Relácia Pod povrchom sa na RTVS neudržala ani dva mesiace.

Kauza okolo Vagoviča sa rozbehla ešte 30. decembra vo večerných hodinách, keď na sociálnej sieti oznámil, že končí ako moderátor diskusnej relácie Pod povrchom, ktorá sa z obrazoviek Jednotky vytratila ledva po dvoch mesiacoch. K oznámeniu priložil dlhý status, v ktorom naznačil, aké pomery aktuálne panujú vo verejnoprávnej televízii. Naznačil, že Rada RTVS je zaujatá a pod politickým vplyvom a oligarchami. Podľa jeho slov relácia sa stala problémom po odvysielaní s kajúcnikom Františkom Imreczem. Spomínaná epizóda bola na pretrase aj na decembrovom zasadnutí Rady RTVS, členovia na zasadnutí vyjadrili podozrenie, či táto časť nezasiahla do „živého“ vyšetrovania tejto kauzy.

RTVS trvalo takmer 24 hodín, kým zaslala médiám reakciu, ktorá prišla počas Silvestra podvečer. Vo svojom stanovisku sa dištancovala od akýchkoľvek zásahov do výroby relácie. Koniec Pod povrchom telerozhlas odôvodnil nízkou sledovanosťou relácie a jeho snahou presunúť ju na spravodajský okruh, čo mal Vagovič odmietnuť. Vedenie deklarovalo, že nikto nezakazoval novinárovi pozývať si vybraných hostí.

„Marek Vagovič od RTVS dostal serióznu a korektnú ponuku. Za rovnakých výrobných aj finančných podmienok a s rovnakým obsahovým zameraním relácie tak, ako bola z jeho strany ponúknutá cez centrálny register námetov RTVS. Je však plne v kompetencii RTVS a jej programových pracovníkov rozhodovať o tom, na ktorej programovej službe sa bude relácia, vzhľadom na jej výkon a obsah, vysielať,“ vyjadril sa riaditeľ sekcie programových služieb STV Vincent Štofaník.

„Marekovi Vagovičovi nikdy nikto nezakázal žiadneho hosťa, ale v prípade šéfky tímu Gorila žiadal zmenu už plánovaných a dohodnutých hostí v čase adventu, ktorých sám navrhol. Návrhom RTVS bolo odvysielať tento rozhovor v prvom januárovom vydaní relácie. Marek Vagovič RTVS následne informoval, že rozhovor so šéfkou tímu Gorila urobí pre denník Postoj,“ dodal Vincent Štofaník.

RTVS z pozície verejnoprávneho vysielateľa musí zabezpečiť výber hostí tak, aby spĺňala pravidlá vyplývajúce zo zákona. To sa týka zvlášť „živých káuz,“ kde ešte nepadol rozsudok o vine či nevine. RTVS rešpektuje rozhodnutie Mareka Vagoviča, odmieta však akúkoľvek politizáciu tejto témy.

Prvého januára večer Vagovič zverejnil ďalší status. Hoci, podľa jeho slov, sa už nechcel vyjadrovať, no spomínané vyjadrenie RTVS zo Silvestra ho prinútilo, aby objasnil situáciu s jeho odchodom. V najnovšom, opäť dlhom statuse, bez servítky komentuje fungovanie verejnoprávnej inštitúcie v praxi.

„Počas cca dvoch mesiacov spolupráce som dvakrát pohrozil odchodom. Prvýkrát pred odvysielaním rozhovoru s Františkom Imreczem, okolo ktorého robili viacerí ľudia v RTVS politické „tanečky“. Člen vedenia, o ktorom všetci v televízii vedia, že tam zastupuje (a chráni) záujmy Sme rodina, sa dokonca pokúsil pretlačiť mi do zmluvy s RTVS paragrafy o mlčanlivosti, aby som si náhodou „nepustil hubu na špacír“. Druhýkrát som pohrozil odchodom, keď programový riaditeľ odsunul rozhovor so šéfkou tímu Gorila s „argumentom“, že by šlo o „ďalšiu provokáciu smerom k Rade RTVS, ktorá by nám nemusela schváliť rozpočet“,“ otvorene naznačil zákulisie fungovania RTVS na sociálnej sieti.

„Osobitnou kapitolou je mizerný marketing RTVS, ktorý „zabije“ aj program so sľubným potenciálom. Kompetentní sa tam starajú do vecí, do ktorých ich nič nie je – a na promo vlastných značiek zvysoka kašlú,“ tvrdo okomentoval fungovanie propagovania programov v RTVS.

Marek Vagovič pôsobil v redakciách Postoj, Aktuality, Pravda, SME, .týždeň a Domino fórum. V období 2006 až 2016 bol pätnásťkrát nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti a sedemkrát ju vyhral. Vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite./agentury/

X X X

Čaputová očakáva predčasné voľby. Slovensko brzdia vnútorné konflikty a skepsa, uviedla

 Občiansky sektor a množstvo ochotných jednotlivcov považuje prezidentka za hybnú silu a kľúčovú oporu Slovenska v ťažkých časoch. Aj to uviedla v novoročnom príhovore.

 Aj v posledných rokoch svojej tridsaťročnice prechádza Slovenská republika silnými skúškami odolnosti, pripravenosti či súdržnosti. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to povedala v novoročnom príhovore. Spoločnosť sa podľa nej nachádza v nálade poznamenanej vnútornými konfliktmi, nedôverou, skepsou a pretrvávajúcim rozdelením do názorových skupín, ktoré ťažko hľadajú spoločnú reč. Želá si, aby bol nový rok rokom zmien k lepšiemu.

  Pri pohľade na príbeh Slovenska cez optiku dlhších časových úsekov prezidentka skonštatovala, že žijeme unikátne obdobie. „Slováci ešte nikdy vo svojej histórii nedostali šancu prežiť tri desaťročia v demokracii, slobode a zároveň vo vlastnom štáte. Dnes to považujeme za samozrejmosť a väčšina z nás verí, že to tak aj ostane,“ skonštatovala. Ako pripomenula, tomuto obdobiu predchádzalo veľa dôležitých zápasov. Ocenila tých, ktorí ich úspešne vybojovali a ustáli.

 Ako vyzdvihla, v porovnaní s prvými krokmi samostatnej republiky, ktorá musela budovať svoje inštitúcie, je Slovensko dnes suverénnym a rešpektovaným štátom, súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, menovej únie aj schengenského priestoru.

Slobodu a bezpečie podľa prezidentky už po februári minulého roka, keď sa začala ruská agresia na Ukrajine, nikdy nebudeme brať ako niečo samozrejmé. Relativizovanie či spochybňovanie utrpenia ľudí na Ukrajine je podľa nej podieľaním sa na tejto krutosti.

V kontexte aktuálnej politickej situácie na Slovensku pripomenula odvolanie vlády. „Na potrebe zmeny k lepšiemu sa zhoduje masívna väčšina spoločnosti. Zrejme nás čakajú predčasné voľby. Pre mnohých je zmena spojená s obavami o ďalší vývoj spoločnosti. Ale príde len to, čomu prísť sami umožníme,“ uviedla prezidentka.

Pri otázke, kam by Slovensko malo po 30 rokoch svojej štátnosti kráčať, hovorí Čaputová o bezpečnom domove, o štáte, kde spravodlivosť platí pre všetkých rovnako. Ľudia by sa podľa nej mali vedieť spoľahnúť na pomoc štátu v zložitej situácii a na to, že im zlepší kvalitu života. Politickí reprezentanti by mali podľa nej štát riadiť, nie uvádzať do chaosu. Štát by mal tiež dokázať zmenšovať dosahy celosvetových kríz na občanov, byť spoľahlivým a rešpektovaným partnerom v zahraničí. Nenávisť by podľa nej nemala byť v spoločnosti narastajúcou emóciou. Na Slovensko by sa podľa nej mali ľudia chcieť vracať a nie z neho odchádzať.

„Na to, aby sme takýto štát dokázali budovať, neexistuje žiaden jednoduchý návod. Iba ísť poctivo svojou cestou, ale byť zároveň otvorený voči svetu, voči iným ľuďom. A s tými, s ktorými je to možné, viesť dialóg,“ povedala prezidentka. Ako podotkla, našu identitu nepopiera ani neohrozuje, ak sme otvorení poznaniu ľudí iných ako my. „Ak je táto inakosť stále len podobou ľudskosti, môže jej poznanie priniesť rast a obohatenie,“ dodala.

Vidí potenciál na vytvorenie spoločnosti, kde je väčšina ľudí ochotná spolupracovať, zdieľať hodnoty a dohodnúť sa na spoločných cieľoch, i keď k ním môžu viesť rôzne cesty. Presviedča sa o tom na množstve osobných stretnutí.

Občiansky sektor a množstvo ochotných jednotlivcov považuje prezidentka za hybnú silu a kľúčovú oporu Slovenska v ťažkých časoch. Ocenila solidaritu a ľudskosť občanov voči utrpeniu ľudí v núdzi aj počas minulého roka. „Najväčšie bohatstvo, ktoré Slovensko má, spočíva v jeho ľuďoch,“ zdôraznila. Slovensko môže byť podľa nej o to úspešnejšie, čím lepšie ho využije a prenesie aj do správy a riadenia štátu.

 Prezidentka vyznamená 28 osobností

Podvečer prezidentka odovzdá štátne vyznamenania 28 osobnostiam spoločenského života pri príležitosti 30. výročia vzniku SR na slávnostnej ceremónii v budove Slovenskej filharmónie.

„Na pozvanie prezidentky sa na nej tento rok zúčastnia aj prezidenti Česka, Poľska a Rakúska Miloš Zeman, Andrzej Duda a Alexander Van der Bellen, predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, ako aj ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková,“ spresnil Strižinec.

Vzhľadom na zdravotný stav absolvuje prezidentka na Nový rok výlučne iba program spojený s odovzdávaním štátnych vyznamenaní. Na tradičnej novoročnej svätej omši v Dóme sv. Martina sa nezúčastní.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár sa v nedeľu 1. januára 2023 o 10.30 h zúčastní na slávnostnej svätej omši v Katedrále svätého Martina v Bratislave.

O 17.00 h sa predseda NR SR zúčastní na slávnostnej ceremónii udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave. /agentury/

X X X

Globálne poistné straty z prírodných katastrof sa odhadujú na vyše 110 miliardy USD

Odhad je o niečo miernejší než odhad švajčiarskej zaisťovacej spoločnosti Swiss Re zo začiatku decembra.

Globálne poistné straty z prírodných katastrof za rok 2022 sa odhadujú na viac než 110 miliárd USD. Uviedla to v závere tohto týždňa zaisťovacia maklérska spoločnosť Guy Carpenter. Výrazný podiel na odhadovanej sume má hurikán Ian, ktorý na jeseň minulého roka zasiahol Floridu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Okrem hurikánu Ian veľké škody spôsobili v minulom roku aj silné búrky, krupobitie a záplavy v Európe, záplavy v Austrálii a mohutné búrky v USA, dodal Guy Carpenter. Tie spolu s hurikánom viedli podľa odhadov spoločnosti k poistným škodám v hodnote približne 112 miliárd USD (105 miliárd eur).

Odhad je o niečo miernejší než odhad švajčiarskej zaisťovacej spoločnosti Swiss Re zo začiatku decembra. Tá počíta so škodami v dôsledku prírodných katastrof v roku 2022 na úrovni 115 miliárd USD. Spoločnosť Guy Carpenter však uviedla, že do jej prognózy nie sú zahrnuté dôsledky ostatných katastrof z decembra. V obidvoch prípadoch sú však odhady vysoko nad 10-ročným priemerom 81 miliárd USD, aktuality.sk

X  X X

Vo Francúzsku podpálili na Silvestra o 21 percent menej áut ako vlani

V Štrasburgu na hranici s Nemeckom, kde v uplynulých rokoch často dochádzalo k problémom, polícia podľa BFMTV hlásila pomerne pokojnú noc.

Výtržníci podpálili vo Francúzsku počas silvestrovskej noci 690 vozidiel. Je to o 21 percent menej než minulý rok, uviedol minister vnútra Gérald Darmanin v nedeľu pre televíziu BFMTV. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Po celej krajine nasadili počas novoročných osláv viac ako 90 000 policajtov. Prelom roka prebehol celkovo pokojne a bez závažných incidentov. Zadržali 490 osôb.

Len v centre Paríža oslavovali v uliciach približne dva milióny ľudí, priblížil Darmanin. V Štrasburgu na hranici s Nemeckom, kde v uplynulých rokoch často dochádzalo k problémom, polícia podľa BFMTV hlásila pomerne pokojnú noc.

Napriek tomu v Štrasburgu podpálili približne 60 áut, čo sa vo Francúzsku stalo akousi novoročnou tradíciou. V meste zadržali tiež okolo 60 prevažne mladých ľudí, aktuality.sk

X X X

Do Británie sa vlani priplavilo rekordných 45 000 migrantov

Vlani 22. augusta bol zaznamenaný aj najvyšší počet migrantov, ktorí sa k britským brehom doplavili v priebehu jedného dňa – 1295.

Viac než 45 000 migrantov sa vlani priplavilo do Británie cez Lamanšský prieliv, čo je doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila v nedeľu britská vláda, informuje agentúra AFP.

Nebezpečnú plavbu na malých člnoch cez Lamanšský prieliv absolvovalo počas uplynulého roka celkovo 45 756 migrantov, čo prekonalo predchádzajúci rekord z roku 2021 o vyše 17 000.

Vlani 22. augusta bol zaznamenaný aj najvyšší počet migrantov, ktorí sa k britským brehom doplavili v priebehu jedného dňa – 1295.

K jednej z najväčších tragédií došlo 14. decembra, keď pri prevrátení malého plavidla pri pobreží juhoanglického grófstva Kent zahynuli štyria migranti. Zachrániť sa podarilo 43 ľudí. Pred vyše rokom si podobná nehoda vyžiadala najmenej 27 životov.

Agentúra AFP pripomína, že nelegálna migrácia cez Lamanšský prieliv predstavuje pre britskú konzervatívnu vládu veľký politický problém. Premiér Rishi Sunak v decembri prisľúbil nové zákony na boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré plavby migrantov organizujú.

Britská vláda v posledných rokoch opakovane vinila Francúzsko, že nerobí dosť preto, aby sa migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Obe strany sa vlani v októbri dohodli, že zintenzívnia spoluprácu v boji proti nelegálnej migrácii, aktuality.sk

X X X

Chorvátsko sa stalo členom schengenského priestoru a eurozóny

Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny, bola v roku 2015 Litva.

Chorvátsko dosiahlo o polnoci zo soboty na nedeľu dva dôležité míľniky: Stalo sa 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom eurozóny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a HINA.

Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na slovinsko-chorvátskych hraničných priechodoch.

Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny, bola v roku 2015 Litva.

Chorvátsky minister vnútra Davor Bozinovič a slovinská ministerka verejnej správy Sanja Ajanovičová Hovniková koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili na hraničnom priechode Bregana. „Toto je konečné potvrdenie našej európskej identity, za ktorú celé generácie Chorvátov bojovali a nakoniec zvíťazili,“ povedal Bozinovič podľa chorvátskej televízie HRT.

Chorvátski pohraničníci venovali cestujúcim v poslednom aute, ktoré pred polnocou prekročilo slovinsko-chorvátske hranice, na pripomenutie tejto pamätnej udalosti plyšového medvedíka.

Na svojej ceste k vstupu do schengenského priestoru muselo Chorvátsko splniť 281 odporúčaní v ôsmich oblastiach, píše HINA.

Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, kontroly pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Bývalá juhoslovanská republika Chorvátsko získala nezávislosť v roku 1991. Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, ktorá bola v obehu od roku 1994. Výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

Vďaka svojmu dlhému pobrežiu Jadranského mora s mnohými malebnými zátokami a ostrovmi sa Chorvátsko vo veľkej miere spolieha na cestovný ruch. Za prvých jedenásť mesiacov roku 2022 navštívilo túto krajinu 16 miliónov zahraničných turistov. Je to len o niečo menej ako 17,3 milióna dovolenkárov, ktorí tam zavítali v roku 2019, poslednom pred začiatkom koronavírusovej pandémie, uvádza DPA, aktuality.sk

X X X

Novoročné oslavy v Nemecku poznačili nehody i útoky na hasičov a policajtov

V reakcii na útoky sa k výzvam na zákaz petárd pridal odborový zväz berlínskej polície.

Vážne nehody spojené s tzv. zábavnou pyrotechnikou a útoky na záchranné služby poznačili v Nemecku návrat k novoročným oslavám bez pandemických obmedzení. V krajine to podnietilo diskusiu o všeobecnom zákaze súkromného používania takejto pyrotechniky. Informácie priniesla v nedeľu agentúra DPA.

V Lipsku sa 17-ročný mladík pri manipulácii s pyrotechnikou zranil natoľko vážne, že zomrel v nemocnici. V spolkovej krajine Durínsko museli 42-ročnému mužovi amputovať obe predlaktia a 21-ročný muž prišiel pri predčasnom výbuchu nelegálnej „guľovej bomby“ o ruku.

Polícia informovala aj o ďalších závažných zraneniach, najmä rúk, urgentných operáciách i smrti 42-ročného muža, ktorého pri zapaľovaní ohňostroja na ulici v Sasku-Anhaltsku zrazilo auto.

Berlínska polícia hlásila hromadné útoky na zásahové a záchranné zložky a 18 zranených príslušníkov. Policajti zadržali 103 osôb pre útoky na verejných činiteľov, podpaľačstvo, porušenie zákona o výbušninách či narúšanie verejného poriadku. Kolegovia boli “doslova pod paľbou“, tvítovala polícia v nemeckej metropole.

Hasičský zbor v hlavnom meste hlásil vyše 1700 zásahov, takmer o 700 viac ako pred rokom. Petardy a rakety zranili 22 ľudí. Evidujú tiež 38 útokov na zasahujúcich hasičov, jedného museli so zraneniami previezť do nemocnice. „Takéto správanie nemožno ničím ospravedlniť,“ povedal riaditeľ hasičov Karsten Homrighausen.

V reakcii na útoky sa k výzvam na zákaz petárd pridal odborový zväz berlínskej polície. „Po celom Nemecku sme videli, že pyrotechnika sa cielene používa ako zbraň proti ľuďom,“ kritizoval krajinský šéf odborov Stephan Weh.

Proti sa vyslovili niektorí politici. Poslanec konzervatívnej CDU Thorsten Frei uviedol, že konanie kriminálnikov by nemalo znamenať takéto obmedzenie pre mnohých pokojne oslavujúcich ľudí. Rovnako ako Christine Aschenbergová-Dugnusová z liberálnej FDP argumentoval, že obce už majú možnosť zakázať používanie pyrotechniky na určitých miestach a v určitom čase, aktuality.sk

X X X

Módny návrhár Jan Černý: Verím v čistú a prirodzenú krásu

 Už niekoľko rokov patrí medzi najzaujímavejších mladých dizajnérov v rámci módnej scény v Česku. Vďaka svojmu originálnemu pohľadu na streetwearovú módu sa stal jedným z najvyhľadávanejších návrhárov. Ako jeden z mála mal šancu rozvinúť svoj talent aj v zahraničí, a to na polročnej stáži v pánskom ateliéri módneho domu Louis Vuitton v Paríži. Jeho móda oslovuje nielen širokú verejnosť, ale aj známe osobnosti a známe značky, s ktorými nadviazal úspešné spolupráce. Jeho unisex kúsky sú skutočne zaujímavé a my sme ich mali možnosť vzhliadnuť aj počas predstavenia bezdymovej alternatívy IQOS ILUMA v Prahe. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, ako sa Jan dostal k svojej tvorbe a niečo viac prezradil aj o módnej inštalácii, ktorú vytvoril na naspomínaný pražský event.

X Mali ste vždy vzťah k dizajnu? Prezraďte nám vašu cestu k vlastnej značke.

Vždy som vnímal estetiku, proporcie a harmóniu vo veciach okolo mňa. Či už to boli kusy nábytku, architektúra alebo oblečenie. Počas štúdia na gymnáziu som si postupne uvedomoval, že chcem pracovať v kreatívnom biznise a časom sa mi z toho dosť jasne vykryštalizovala práve móda.

X O vašich modeloch hovoríte ako o „novej uniforme pre novú generáciu“. Aká je to generácia? Kto sa potom vo vašej tvorbe nájde a pre koho je určená?

Je to generácia, ktorá ale nie je špecifikovaná vekom. Ide o skupinu ľudí, ktorí premýšľajú „outside of the box“ a ktorých zaujíma špecifická kultúra, hudba, majú rozhľad a otvorenú myseľ. Chcú nosiť niečo špeciálne a tým sa oddeliť, ale súčasne aj prepojiť s ďalšími z nich.

x Máte teda svoj rukopis. Vedeli ste od začiatku, akú módu chcete tvoriť?

Nevedel. Myslím si, že to ani nie je možné. Rukopis a DNA si značka alebo dizajnér buduje dlhodobo.

X Spolupracovali ste s takými značkami ako Louis Vuitton, MBPFW, Esquire studio KVIFF, Lexus. Ako vnímate tieto spolupráce? Pretavilo sa to aj do vašej tvorby?

Vnímam je ako dôležitú časť mojej práce. Prepájanie značiek a rôznych svetov je často to, čo stvorí úplne novú vec.

Módny návrhár Jan Černý bol jednou z troch osobností, ktoré sa podieľali na kreatívnom stvárnení eventu v rámci uvedenia nového zariadenia na nahrievaný tabak IQOS ILUMA v Česku. Jan stvárnil pocit slobody a komfortu. Keďže nové bezdymové zariadenie ponúka aj mnoho možností personalizácie, vystavené modely navrhnuté v jeho ateliéri ju taktiež reflektovali.

X Dizajnér je kreatívne povolanie, zrejme musíte mať stále nejaké nové podnety. Kto je pre vás vzorom a možno aj inšpiráciou?

Je ich určite viac. Nemám vzor alebo inšpiráciu v návrhárovi. Pracovať týmto spôsobom mi príde dosť prízemné. Obdivujem ale množstvo dizajnérov a umelcov, architektov, maliarov, sochárov a ďalších. Nedávno som napríklad navštívil stavby od architekta Césara Manrique, ktoré sú neuveriteľné!

X V rámci pražského uvedenia bezdymovej novinky IQOS ILUMA ste vytvorili špeciálnu POP-UP show. Môžete nám prezradiť, ako ste prepojili novinku IQOS ILUMA práve s kúskami oblečenia?

Riešil som hlavne komfort a pohyblivosť tanečníkov v mojom oblečení. Majú na sebe crewnecky a tepláky v mojom signature strihu, ktoré sú dotvorené grafikou kvetov ILUMA.

X Na eventu sme mali možnosť vidieť prierez vašou tvorbou na živých sochách. Podľa čoho a prečo ste vybrali práve tieto kúsky?

Vyberal som také “best of” archívne kúsky z minulých kolekcií. Rozlišoval som ich typovo do dvojíc – je tam dvojica denimu alebo dvojica oversized flanelových košieľ tak, aby sa vzájomne jednotlivé looky prepojili. Na outfitoch je tiež skvele vidieť, že sú unisexové, pretože vždy striedame oblečenie na dievčatách a chlapcoch. Na nohách majú moje tenisky Prestige x Jan.

X Prezraďte nám ešte na záver, ako ste premýšľali nad inštaláciou?

Tak, aby zapadla do celkového priestoru a príbehu večera. Nasvietenie alebo taktiež make-up a vlasy som volil či najprirodzenejšie a najčistejšie, pretože verím práve v čistú a prirodzenú krásu./agentury/

X X X

Pohnutý osud československého menového zlata

Ukoristené zlato nájdené americkou armádou v apríli 1945 v soľných baniach v Merkers pri Frankfurte.Zdroj: Slavomír Michálek: Československé menové zlato 1938 – 1982 , VEDA 2021

Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. V živote každej krajiny má nezastupiteľné miesto. Aký bol osud československého menového zlata?

 Vznik zlatej rezervy ČSR

Zlatá rezerva Československej republiky sa vytvárala počas celého medzivojnového obdobia štátnym nákupom drahých kovov, najmä zlata. Ďalší „zdroj“ tvorila delimitácia aktív bankového sektoru a zlatého pokladu Rakúsko-Uhorska.

Prvé nákupy menového zlata ČSR uskutočňoval Bankový úrad ministerstva financií, ktorý suploval činnosť národnej banky až do jej vzniku v roku 1925. Na konci roku 1920 vykazoval uvedený bankový úrad zásobu zlata okolo 6,5 tony.

V polovici dvadsiatych rokov boli hlavným zdrojom zvyšovania zlatého pokladu dobré hospodárenie republiky a export cukru a uhlia. V roku 1925 dosahovali štátne rezervy už takmer 41 ton zlata, v roku 1933 cez 76 ton.

V septembri 1938, krátko pred Mníchovským diktátom, boli celkové zlaté zásoby štátu takmer 95 ton. V tom čase však bolo už takmer všetko, presne 88 433 kg, uložené v zahraničí, hlavne vo Švajčiarsku, v Belgicku a vo Veľkej Británii.

Hlavným motívom jeho uloženia v zahraničí bolo zvyšujúce sa napätie v Európe od nástupu Adolfa Hitlera k moci, narastanie jeho agresívnej politiky a hrozba vojenského konfliktu. Najviac zlatých rezerv mala ČSR uložených cez bazilejskú Banku pre medzinárodné platby v Bank of England vo Veľkej Británii.

Štátne menové zlato

Za štátne menové zlato sa všeobecne považovali rôzne cenné a drahé kovy, najmä samotné zlato (tehly, mince, úlomky) vo vlastníctve štátu. Ich správcom bola a je centrálna banka alebo iný finančný emisný ústav s úlohou dozerať na finančný sektor krajiny.

Hlavnou úlohou menového zlata, t. j. menovej rezervy štátu, bola obrana pred hrozbou prípadného štátneho bankrotu a krytie hodnoty i stability meny voči iným krajinám. Pre svoje špecifické vlastnosti plní toto zlato dodnes funkciu rezervy všetkých rezerv.

Navyše má svoje špecifické vlastnosti a základom pre vymedzenie jeho pojmu je rýdzosť. Táto hodnota sa uvádza v tisícinách. Najnižšia prípustná hodnota rýdzosti pre menové zlato je 995/1000.

Tandem americký dolár – menové zlato

Menové zlato sa stalo od júla 1944 základom brettonwoodského menového systému. Spoločne s prvou svetovou rezervnou menou (americký dolár od roku 1934) tvorili základ systému fixných výmenných kurzov (trojská unca za 35 USD).

Vzhľadom na neudržateľnosť pevnej ceny menového zlata a vonkajšej nerovnováhy platobnej bilancie USA došlo k tomu, že výmenné kurzy postavené na tandeme „americký dolár – menové zlato“ boli dňa 15. augusta 1971 jednostranným rozhodnutím prezidenta Richarda M. Nixona zrušené.

Zrušením voľnej vymeniteľnosti amerického dolára za zlato sa skončila éra fixných výmenných kurzov, ktoré boli nahradené voľne pohyblivými výmennými kurzami. Dnes slúži menové zlato ako collateral (zábezpeka) pri poskytovaní pôžičiek v prípade svetovej finančnej krízy.

Nie je predmetom obchodovania s výnimkou obchodovania medzi centrálnymi bankami alebo tiež s medzinárodnými menovými inštitúciami, napr. s Medzinárodným menovým fondom.

Nacisti v úlohe zlodeja

Podstatnú časť československého menového zlata koncom tridsiatych rokov 20. storočia v čase oklieštenia a rozbitia ČSR násilne a bezprávne ukoristilo nacistické Nemecko: Na nátlak Berlína požiadali riaditelia Národnej banky Československej Peroutka a Malík predstaviteľov Bank of England, aby československé zlato previedli na účet Ríšskej banky.

Na konci druhej svetovej vojny v apríli 1945 objavila časť menového zlata americká okupačná armáda v nemeckých soľných baniach v Merkerse pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov.

Išlo o okolo 45 ton zlatých tehiel a mincí, pričom ho môžeme rozdeliť na štyri nosné prípady: takmer 14,5 tony tzv. sudetské zlato (náhrada za stiahnuté obeživo na sudetských územiach po Mníchovskom diktáte), 23,1 tony tzv. bazilejské zlato (uložené v Bank of England švajčiarskou Bankou pre medzinárodné platby ), 1,1 tony tzv. autonómne zlato (zlato, ktoré mali v držbe Zbrojovka a Škodovka od národnej banky na krytie medzinárodných obchodov) a 6,3 tony historicky cenných zlatých mincí z trezoru národnej banky v Prahe.

Tripartitná „zlatá“ komisia

Po vojne sa podarilo mnohé medzinárodné otázky vyriešiť, no niektoré zostali otvorené a nedoriešené najmä z politických dôvodov. Tiahli sa celými desaťročiami a premietali sa aj v rovine dvojstranných vzťahov.

Medzi také, ktoré sa navyše týkali aj povojnovej ČSR, patrilo tzv. „tripartitné“ menové zlato (názov „tripartitné“ sa používa preto, lebo v septembri 1946 vznikla americko-britsko-francúzska Tripartitná komisia pre reštitúciu menového zlata). Hoci nešlo o problém dominantný, predsa len hral vo svojej podstate nezanedbateľnú úlohu v povojnových, hlavne v československo-amerických, vzťahoch.

Tvrdá ruka strýčka Sama a 336 ton zlata

Washington viazal vydanie menového zlata na riešenie dlhodobo otvorených dvojstranných majetkovoprávnych otázok, najmä na odškodnenie za znárodnený americký majetok v Československu v roku 1945. Ten v tom čase (na jeseň 1945) predstavoval hodnotu 149 miliónov dolárov.

Praha sa v novembri 1946 zaviazala, že poskytne USA adekvátnu a efektívnu kompenzáciu. Tá sa však nekonala. Ani pred februárom 1948, ani po ňom.

Zlato nájdené v Merkerse malo hmotnosť okolo 336 ton. Popri Československom zlate tam bolo aj zlato ďalších deviatich európskych krajín. Tripartitná komisia na jar 1947 rozbehla maratón verifikačných rokovaní a ČSR vrátila v máji 1948 6,1 tony.

Pre Prahu uznala alikvotnú časť zlata s hmotnosťou 24,5 tony zlatých tehiel a mincí. Čiže, zostávalo vrátiť ešte 18,4 tony zlata. Natíska sa otázka, prečo USA blokovali vrátenia zlata? Zjednodušene – dôvodom bola neuskutočnená kompenzácia za znárodnený americký majetok v ČSR.

Platonické snahy Prahy

Praha sa permanentne usilovala, a to veľmi vehementne, získať nazad svoje menové zlato. Náhradu za znárodnený americký majetok v Československu, ktorú Washington oprávnene žiadal, považovala vtedajšia komunistická špička v ČSR za neúmerne prehnanú.

Na začiatku šesťdesiatych rokov sa však podarilo nájsť konsenzus v spôsobe riešenia všetkých otvorených hospodárskych a finančných otázok medzi oboma krajinami, vrátane vrátenia podielu zlata. Bol vypracovaný dokonca i text príslušnej náhradovej dohody, ktorý bol parafovaný v roku 1964.

Jeho súčasťou bol i výslovný súhlas USA s vrátením československého menového zlata. V tom istom roku v protokole o úprave československo-francúzskych vzťahov súhlasil s vrátením zlata aj Paríž. A do tretice, v rovnakom roku bol podpísaný aj československo-britský protokol, podľa ktorého súhlasila s vydaním zlata aj vláda Jej Veličenstva. K tomu však nedošlo, lebo československo-americkú náhradovú dohodu neschválil Kongres USA.

Nové nádeje ČSSR

Nádej na vrátenie zlata ožila pre ČSSR opäť v roku 1974. Podarilo sa totiž dohodnúť text novej náhradovej dohody s USA. Aj ten bol však odmietnutý Kongresom ako nevýhodný pre USA.

K ďalším intenzívnym rokovaniam so Spojenými štátmi došlo až v rokoch 1980 – 1981, keď zainteresované strany dospeli, najmä vďaka tvrdému postoju novej administratívy Ronalda Reagana, k novej dohode o riešení vzájomných finančných a majetkovoprávnych otázok.

Hlavným faktorom, prečo ČSSR napokon prijala tvrdé americké podmienky dohody bola obava, že USA zlato rozpredajú a z jeho výťažku uspokoja nároky svojich občanov ako kompenzáciu za ich znárodnený majetok. Obdobná dohoda bola napokon dosiahnutá aj v rokovaniach s Veľkou Britániou.

Boli americké požiadavky prehnané?

USA v podstate trvali na tom, aby Praha splnila svoj záväzok z roku 1946, t. j. kompenzáciu za znárodnený americký majetok. A zlato, ktoré zablokovali, využívali ako páku, ktorou chceli Prahu donútiť aby prijala ich podmienky.

Keď v roku 1971 zrušila vláda Richarda Nixona pevný výmenný kurz dolára a zlata, došlo k priam raketovému nárastu jeho ceny.

Pôvodná povojnová hodnota zablokovaného československého zlata bola okolo 23 miliónov USD, avšak po zrušení pevného kurzu to predstavovalo až okolo 270 miliónov USD. Takže americké požiadavky, berúc do úvahy znárodnený majetok a hodnotu zlata, neboli prehnané.

Praha vs. Washington 1980 – 1981

Praha nemala záujem urobiť kompromis, kopila chybu za chybou, tvrdo doplácala na neexistenciu doložky najvyšších výhod, jej tovar bol pre vysoké clá na Západe nepredajný. Bola súčasťou východného bloku a hrala sa na významného hráča v bipolárnom svete – pozrite sa, my, malé komunistické Československo sa nebojíme hlavnej imperialistickej veľmoci.

USA nespochybňovali, že zlato je majetok československého štátu a jednoducho donútili Prahu akceptovať ich podmienky – zlato vám vrátime až keď vy poskytnete adekvátnu a efektívnu kompenzáciu. Ak to neurobíte, zlato predáme a z výťažku z jeho predaja uspokojíme náhradové požiadavky našich amerických občanov.

Akcia „Návrat 82“

Samotný návrat zlata do trezorov Československej národnej banky v Prahe mal nádych politicko-diplomatického trileru. Predchádzali mu rokovania, kedy obe strany akceptovali za sprostredkovateľa Švajčiarsko. Z New Yorku a z Londýna prevezú zlato lietadlá Swiss Air do Zürichu a tam na letisku ho preložia do československých vládnych špeciálov. Stalo sa tak 20. februára 1982.

Zlato je aj dnes významné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre malých i veľkých hráčov svetovej politiky. V živote každej krajiny má najmä v časoch nestability nezastupiteľné miesto.

PhDr. Slavomír Michálek, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska

historik, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i. , skúma studenú vojnu, americkú zahraničnú politiku a československo-americké vzťahy po druhej svetovej vojne

autor vedeckých monografií, z ktorých najvýznamnejšie sú Diplomat Štefan Osuský (1999), Za hranicou sloboda 1948 – 1953, Dakoty slobody a vlak do Selbu (2013), Rivali a partneri studenej éry (2017), Milan Rastislav Štefánik and Those Who Followed Him (2019), Age of Fear, Cold War and its influence on Czechoslovakia (2019) a Československé menové zlato 1938 – 1982 (2021), history.sav.sk

X X X

The Moscow Times: Sedem nečakaných dopadov západných sankcií na život v Rusku

 Západné sankcie uvalené na Rusko kvôli jeho invázii na Ukrajinu síce neviedli k dramatickému ekonomickému kolapsu, aký niektorí predpovedali – ale aj tak majú ďalekosiahle následky.

 Ľudia sa prechádzajú v parku s novoročnou výzdobou neďaleko Kremľa v Moskve v Rusku, vo štvrtok 29. decembra 2022.

Rusko je teraz krajinou, proti ktorej je uvalené najväčšie množstvo sankcií na svete, a nedostatok tovaru, obmedzený prístup k službám a ďalšie reštrikcie menia každodenný život často prekvapivými spôsobmi. Od zmenených receptov na sladkosti a pomalší internet, až po uzavreté krematória a nižší počet autobusov, napísal spravodajský server The Moscow Times.

ZMENENÉ RECEPTY NA SLADKOSTI

Riaditeľ továrne na sladkosti v meste Perm na Urale v októbri povedal, že podnik – jeden z najväčších v oblasti – musel zmeniť recepty na niektoré zo svojich produktov po tom, ako západné sankcie zastavili dovoz kľúčových ingrediencií.

„Existujú prísady, ktoré v Rusku jednoducho nemôžeme vypestovať. Nerastú tu napríklad kakaové bôby,“ povedal Boris Švajcer v rozhovore s miestnym médiom 59.ru. „Získať veľa surovín začalo byť problematické,“ dodal. Fabrika sa navyše musela poobzerať po novom vybavení, keď s ňou prestali spolupracovať dodávatelia z Talianska, Nemecka a Británie.

POMALÝ MOBILNÝ INTERNET

Rýchlosť mobilného internetu LTE v Rusku klesla o priemerne 0,6 megabitu za sekundu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Vyplýva to z marcovej štúdie, ktorú vydala ruská analytická agentúra Telecom Daily. Očakáva sa, že problémy s rýchlosťou internetu sa ešte zhoršia, pretože po odchode európskych telekomunikačných gigantov vrátane firiem Nokia a Ericsson bude ťažšie modernizovať ruské siete.

UZAVRETÉ KREMATÓRIÁ

Cenami ovenčené krematórium v meste Voronež na juhozápade krajiny muselo tento mesiac zastaviť prevádzku, keď sa rozbila jeho jediná kremačná komora vyrobená v Česku. Nie je jasné, či bude možné krematórium opäť otvoriť kvôli zákazu EÚ vyvážať do Ruska technologicky vyspelý tovar.

Ruskí odborníci a zástupcovia českého poskytovateľa kremačného zariadenia, firmy Tabo-CS, pracujú na oprave kremačnej pece, ale nevedia, ako dlho to potrvá, napísal voronežský spravodajský server De Facto. Podľa neho je vybavenie českej firmy používané v desiatkach ďalších miest po celom Rusku vrátane Petrohradu a Novosibirska.

MENEJ AUTOBUSOV

Miestni dopravcovia v 84 ruských mestách tento rok zrušili až 200 autobusových a trolejbusových liniek. Jedným z dôvodov je sankciami narušený dodávateľský reťazec, čo má dopad na ruských výrobcov vozidiel.

Napríklad ruská vagonka TVSZ (Tichvinskij vagonostrojiteľnyj zavod) v Leningradskej oblasti musela počas leta na dva mesiace zastaviť výrobu, pretože sa jej minuli guľôčkové ložiská vyrábané v USA, ktoré sú pre výrobný proces nevyhnutné.

ODKLON OD NOVÝCH OBČIANSKYCH PREUKAZOV

Už najmenej od roku 2013 plánujú ruské úrady nahradiť existujúci systém preukazov totožnosti digitálnymi občianskymi preukazmi. Testovacie zavedenie nových plastových kartičiek sa malo tento rok spustiť vo viacerých ruských oblastiach. Ale západné sankcie si vynútili odloženie tohto projektu na neurčito – okrem iného preto, že Rusko nedokáže vyrobiť dostatok čipov a plastu na nové dokumenty, napísal v júni server Forbes Russia.

PRÁZDNE BUDOVY

Počet voľných priestorov v ruských kancelárskych budovách a nákupných centrách stále rastie kvôli odchodu zahraničných obchodných firiem. Podľa údajov realitnej poradenskej spoločnosti NF Group, o ktorých informoval ruský ekonomický denník Kommersant na začiatku tohto mesiaca, sa odhaduje, že podiel voľných plôch v nákupných centrách v hlavnom meste Moskve dosiahne do konca roka 17 percent a 12 percent kancelárskych budov v Moskve bude do konca roka prázdnych, uviedol zástupca poradenskej spoločnosti CORE.XP, ktorého citoval Kommersant.

ZLE VYCVIČENÍ PILOTI

Po tom, ako turecký národný dopravca Turkish Airlines zakázal ruským pilotom používať svoje tréningové zariadenia pre simuláciu letu, majú piloti leteckých spoločností v Rusku menej možností na výcvik. Zákaz bol zrejme vydaný pre obavy Turkish Airlines, že sa stanú obeťou sekundárnych sankcií zo strany Agentúry EÚ pre bezpečnosť letectva.

Podľa odborníkov, ktorých začiatkom tohto roka oslovil spravodajský server The Insider, je rozhodnutie Turecka dosť významné vzhľadom na to, že nie všetky typy zariadení na výcvik pomocou letovej simulácie sú v Rusku alebo spriatelených partnerských štátoch ľahko dostupné. /agentury

X X X

Kultové miesta: Osada karpatských Nemcov znova ožíva. V kostole odslúžia novoročnú omšu

Nemcov odtiaľ vysťahovali. Dnes kostol obnovili takmer po osemdesiatich rokoch. Vrátil sa doň aj pôvodný kríž, ktorý schovali chalupári.

BRIEŠTIE/HADVIGA: Zabudnutá a zaniknutá. To sú najčastejšie prívlastky pre osadu Hadviga, niekdajšiu obec, ktorá bývala ešte väčšou, ako susedné Brieštie, pod ktoré teraz patrí.

Zo zabudnutia sa však pomaly vytŕha a zdá sa, že život v nej nevyzerá na zánik. Okrem chalupárov a turistov jej v posledných mesiacoch vdychujú život nadšenci, ktorí renovujú miestny kostol. Slúžiť sa tu bude aj novoročná omša.

Nemci na Slovensku

Hadviga sa nachádza v jednom z južnejších cípov žilinského kraja, takmer na hranici s trenčianskym. Je usadená neďaleko Turčianskej kotliny, v pohorí Žiar. Treba zájsť do Slovenského Pravna, odtiaľ do Brieštia a tam sa poza miestne potraviny vydať cyklotrasou – označenie osady Hadviga sa tam však nenachádza, aktuality.sk