Má v úmysle pokračovať v spolupráci týkajúcej sa ruských energetických zdrojov. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó o tom hovoril v pondelok telefonicky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. S odvolaním sa na server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Podľa slov Szijjártóa Maďarsko necúvne v dôsledku politických útokov a naďalej bude obhajovať svoje vlastné ciele zahraničnej politiky. Záujmom Budapešti je, aby medzinárodné spoločenstvo smerovalo k prímeriu a rokovaniam, podčiarkol v rozhovore Lavrovom, s ktorým zhodnotili vývoj vojny na Ukrajine a perspektívu mierových rokovaní.

Maďarský minister zahraničných vecí ocenil rokovania šéfov diplomacie USA a Ruska a povedal, že pre Maďarsko je to upokojujúca správa. „V strednej Európe s istotou vieme, že pokiaľ sú Američania a Rusi v priamom kontakte, riziko eskalácie vojny je nižšie,“ dodal Szijjártó, ktorý tiež podčiarkol, že Maďarsko považuje úlohu ruských energetických nosičov stále za strategicky dôležitú.

X X X

 Americký prezident Donald Trump je ochotný prijať pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na trojstranné mierové rokovania v Turecku s lídrami Ruska a Ukrajiny, uviedla hovorkyňa Bieleho domu, píše AFP.

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana.

V pondelok sa v paláci Čiragan v Istanbule konalo druhé kolo mierových rokovaní ukrajinskej a ruskej delegácie. Turecká hlava štátu ocenila výsledky stretnutia a zároveň zopakovala, že je ochotná zorganizovať schôdzku medzi americkým, ruským a ukrajinským prezidentom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine./agentury/

X X X

Vláda ČR čelí kríze: Bitcoinová kauza ministra vyvoláva vzdor koaličného partnera

Po odstúpení ministra spravodlivosti čaká hnutie STAN mimoriadne zasadnutie. České médiá hovoria aj odchode strany z vlády.

Predsedníctvo hnutia STAN, ktoré je po odchode Pirátov jediným koaličným partnerom koalície SPOLU v českej vláde, bude v pondelok na mimoriadnom zasadnutí riešiť kauzu bitcoinov, pre ktorú rezignoval minister spravodlivosti Pavel Blažek. Jeho rezort ich prijal ako dar od muža odsúdeného za obchod s drogami. Podľa českých médií je v hre aj odchod hnutia z vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Tá vec, samozrejme, pôsobí závažne. Preto máme dnes predsedníctvo… Teraz budeme využívať všetky možné platformy, či už koaličné rokovania vo formáte K4 alebo rokovania vlády, aby sme mohli klásť otázky a dostali odpovede,“ povedal v pondelok predseda hnutia STAN Vít Rakušan. Rezignáciu Blažka označil za nutný krok a dodal, že v tejto chvíli nechce dávať ultimáta.

Kauza je podľa neho v mnohých ohľadoch nepochopiteľná. „Ale v tejto dobe je zásadná dôvera občanov v štát, systém a inštitúcie a práve preto je potrebné sa pýtať a prípadne ukázať, že tie inštitúcie si tú dôveru zaslúžia,“ uviedol český vicepremiér a minister vnútra.

Aj minister pre európske záležitosti za hnutie STAN Martin Dvořák podotkol, že stále zostáva mnoho nezodpovedaných otázok, na ktoré chce hnutie hľadať odpovede. „Uvidíme, čo sa z toho bude ďalej vyvíjať,“ uviedol pre server Novinky.cz s tým, že STAN podporí aj otvorenie mimoriadnej schôdze Poslaneckej snemovne, ktorej zvolanie iniciovalo opozičné hnutie ANO. Podľa Dvořáka chcú vedieť, akú rolu v celom prípade zohrával minister financií Zbyněk Stanjura.

Štát by mal výnosy vrátiť

Minister poľnohospodárstva Marek Výborný, predseda strany KDU-ČSL, ktorá je jednou z troch strán koalície SPOLU, si myslí, že by štát mal nepoužitý výnos z bitcoinov vrátiť. Sám to chce podľa stanice ČT24 navrhnúť členom vlády, ktorí o celej situácii budú hovoriť na pravidelnom stredajšom zasadnutí.

Blažek minulý týždeň kauzu vysvetľoval tak, že muž, ktorý bol v minulosti odsúdený za predaj drog na internete, rezortu ponúkol prostredníctvom svojho právnika 30 percent bitcoinov z peňaženky, ktorá sa mu po prepustení z väzenia vrátila. Minister dar prijal a štát z neho vo verejných aukciách získal 956,8 milióna korún (viac než 38 miliónov eur). Podľa zistení českých médií je však pravdepodobné, že kryptomena pochádza z nelegálnej činnosti. Opozícia to označila za škandál, pričom podľa nej mohlo ísť o prianie špinavých peňazí. Blažek akékoľvek pochybenie odmietol. Prípadom sa už zaoberá polícia., aktuality.sk

X X X

Koalícia sa dohodla na zmenách v transakčnej dani. Za „obeť“ padne jeden sviatok, o rok už dva

Koaličné strany Smer, Hlas a SNS sa dohodli na riešení transakčnej dane. Koalícia je pripravená na návrh SNS zúžiť rozsah pôsobnosti transakčnej dane a v utorok (3. 6.) na rokovaní Národnej rady (NR) SR podporiť tento návrh v prvom čítaní. V pondelok o tom informovali predsedovia koaličných strán Robert Fico (Smer), Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a Andrej Danko (SNS).

 „Vládne strany si uvedomujú potrebu nahradiť výpadok z príjmov štátneho rozpočtu na rok 2025 s cieľom zabezpečiť úspešný priebeh nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu nebude teda zrušený,“ uviedla koalícia.

Vláda je rovnako pripravená rokovať o podobnom postupe ešte pri jednom štátnom sviatku, a to počnúc rokom 2026./agentury/

X X X

Po ukrajinských úderoch je bez dodávok elektrickej energie celá časť Záporožskej oblasti okupovaná Ruskom, bez prúdu je tiež vyše 100 000 ľudí v Rusmi ovládanej časti Chersonskej oblasti. Informovala o tom dnes agentúra TASS. Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe a ktorú kontrolujú ruské sily, funguje podľa TASS v normálnom režime. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla vysokonapäťové zariadenie, čo vyústilo do rozsiahleho výpadku elektriny. „V celom regióne nie je elektrina,“ uviedla agentúra.

Výpadok v Záporožskej oblasti podľa TASS nenarušil situáciu v tamojšej jadrovej elektrárni. Elektráreň, ktorú teraz riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom, v súčasnosti nevyrába elektrinu, dodávky prúdu ale potrebuje pre chod chladiacich systémov.

 X X X

Priame rokovania medzi Kyjevom a Moskvou opäť nepriniesli dohodu o prímerí. Strany sa dohodli len na výmene vojnových zajatcov a tiel padlých vojakov. Rusko predložilo memorandum s požiadavkami vrátane uznania okupovaných území a obmedzenia ukrajinskej suverenity. Ukrajina trvá na úplnom prímerí a čaká na vrcholové stretnutie prezidentov. Turecko ponúklo usporiadať samit za účasti Trumpa. Prečítajte si súhrn.

X X X

Vojna naruby. Náš útok vojde do učebníc, tvrdí Zelenskyj. Prečo môže smršť dronov vystrašiť iné štáty a koľko ich posielajú do boja Rusi?

Kto by si pomyslel po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, že obidva bojujúce štáty sa začnú veľmi spoliehať na bezpilotné lietadlá? Po viac ako troch rokoch vojny sa potvrdzuje, že sa bez nich nezaobídu. Drony zostávajú témou dňa po nevídanom ukrajinskom údere na niekoľko vojenských letísk v Rusku. Ako ovplyvnili vedenie bojov? Koľko ich útočí? A samozrejme, že v neposlednom rade aké reakcie pribúdajú po nedeľňajšom ataku proti strategickým bombardérom na ruských základniach?

 Delostrelectvo, tanky, klasické bojové lietadlá – ich snímky sprevádzali vypuknutie ruskej proti Ukrajine. Už dlhší čas sa však dá hovoriť takpovediac o vojne naruby: „Celkovo drony spôsobujú 80 percent všetkých škôd na fronte,“ upozornil podľa agentúry UNIAN námestník ukrajinského ministra obrany Oleksandr Kozenko. Zdôraznil, že ich produkcia sa výrazne zvýšila, pričom Ukrajina má kapacitu vyrábať až 10 miliónov kusov ročne (od najmenších až po tie s veľkými rozmermi).

 Nezaháľajú ani Rusi, o ktorých sa vie, že veľa dronov kúpili od Iránu. Dopyt po nich sa zvlášť objavil v Číne, ktorá zastavila ich predaj na Ukrajinu (na rozdiel od dodávok do Ruska), ale v Kyjeve tvrdia, že našli spôsob, aby sa k nim aspoň čiastočne dostali.

Obrazne povedané drony dokonca už prenikli do ruských škôl. Agentúra TASS pred týždňom informovala, že úrady odsúhlasili prvú príručku o bezpilotných leteckých systémoch ako novú učebnicu: „Úlohy pre školákov sú zamerané na rozvoj aplikovaných zručností. Trvanie výučby je 34 hodín,“ spresnila TASS. Učebnica je určená pre žiakov 8. a 9. ročníka škôl (zrejme technického zamerania, v agentúrnej správe sa to nekonkretizuje).

Vráťme sa k iránskym dronom – k šahídom, ktoré Rusi nasadili do boja prvýkrát na jeseň 2022. O dva roky neskôr ich už bolo neúrekom: „Do septembra 2024 vypúšťali 150 šahídov mesačne, teraz to platí o tomto počte každý deň,“ povedal pre server Nastojaščeje vremja Anatolij Chrapčinskij, bývalý dôstojník ukrajinského vojenského letectva, ktorý pôsobí ako zástupca riaditeľa jednej firmy, čo vyrába drony.

 Na konci minulého roku sa začali čoraz viac používať drony, ktoré sú prepojené s operátorom prostredníctvom optického káblu. „Ich hlavný rozdiel v porovnaní s inými spočíva vo veľkom valcovom navijaku inštalovanom pod nimi, pozdĺž ktorého sa počas letu naťahuje optický kábel. Tieto drony dokážu vletieť do hangárov, bunkrov aj husto obývaných mestských častí bez straty signálu,“ citovala UNIAN vojenského experta Pavla Narožného.

Mimochodom, Ukrajinci kladú dôraz aj na predĺženie doletu bezpilotných tzv. samovražedných dronov: spočiatku využívali drony, ktoré preleteli maximálne približne 25 kilometrov, ich viaceré nové modely už dokážu prekonať trasu dlhú viac ako 40 kilometrov.

S dronmi s krátkym doletom si však Ukrajinci mohli vystačiť, keď v nedeľu udreli na ruské základne. Prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že dokopy útočilo 117 bezpilotných lietadiel. „Tento útok vojde do učebníc,“ pochvaľoval si v komentári na sociálnej sieti. Viaceré reakcie vyznievajú tak, že šéf Bieleho domu Donald Trump sa nedávno mýlil, keď povedal ukrajinskému lídrovi, že takpovediac nemá nijaké karty, s ktorými by mohol hrať. Nálet dronov na strategické bombardéry totiž Rusov musel zabolieť. Zelenskyj ešte potvrdil slová tajnej služby, že operáciu proti základniam plánovali približne až 18 mesiacov, lebo bola logisticky veľmi náročná.

 Za zmienku stojí, že kým v Kyjeve sa tešia, naopak, v Moskve zavládlo takmer ticho. Vedenie štátu a viac-menej aj ruské médiá sa obmedzili na informáciu ministerstva obrany, ktoré stručne konštatovalo, že základne sa stali terčom simultánneho útoku. Deň po ukrajinskom údere sa táto téma už z mediálneho priestoru v Ruska takmer úplne vytratila. Rezort obrany nehovorí nič o škodách, ktoré atak spôsobil, a podobne postupujú médiá. Môže to pôsobiť tak, že v Kremli vydali pokyn, aby sa útoku nevenovala pozornosť, pretože by to mohlo u obyvateľov vyvolať obavy. Hŕstka správ sa venuje napríklad informácii, že odmenia ľudí, ktorí sa snažili zlikvidovať drony, keď začali letieť z drevených domčekov umiestnených na kamiónoch (ich šoféri evidentne netušili, čo prevážajú).

Medzitým vysvitlo, že ruskí vyšetrovatelia odhalili minimálne jedno miesto, kde Ukrajinci skladovali drony pred ich nasadením proti základniam. Svoje tvrdenie opierajú o to, že na mieste našli stopy po výbušninách. Konkrétne ide o hexogén. Informovali o tom na sociálnej sieti Telegram kanál Baza a server URA. „Zo skladu v Čeľabinsku odišlo celkovo päť kamiónov, v ktorých sa nachádzali (drevené) kontajnery s dronmi. Nákladné autá patrili 37-ročnému mužovi, pravdepodobne občanovi Ukrajiny,“ uviedol URA s odvolaním na kriminalistov. Ukrajinci mali pri útoku použiť hexogén, čo je výkonná trhavina, ktorá sa osvedčuje na vojenské účely. Dokáže vyvinúť mimoriadne veľkú trhavú silu. „Hexogén sa využíva napríklad v bombách a mínach. Jeho výbušná energia je väčšia v porovnaní s trinitrotoluénom,“ podotkla UNIAN.

 Americký analytik Max Boot v denníku Washington Post napísal, že ukrajinský úder zmenil pravidlá vojny. Poukázal aj na to, že Ukrajinci nasadili drony, ktoré ich vyšli na niekoľko desaťtisícov dolárov, pričom nepriateľovi spôsobili škody na dôležitých lietadlách vo výške pár miliárd dolárov. A prečo Boot upozornil na iné pravidlá vedenia boja? „Ak Ukrajinci dokázali prepašovať drony tak blízko k leteckým základniam v militarizovanom štáte, ktorým je Rusko, čo zabráni Číňanom, aby urobili to isté s americkými leteckými základňami? Alebo Pakistancom s indickými základňami? Alebo Severokórejčanom s juhokórejskými základňami?“ Boot preto jasne naznačil, že je potrebné prehodnotiť systém ochrany týchto vojenských objektov.

Ukrajinský publicista Iľja Vedmedenko, ktorý sa špecializuje aj na armádu, konštatoval, že sa udiala „genocída ruských bombardérov“. Tieto slová sú však prehnané, lebo zásah bol síce úspešný, ale nie zdrvujúci. Z pohľadu Ukrajincov považuje za zvlášť významné dve veci. Vôbec prvýkrát sa im podarilo zlikvidovať vojenské lietadlo typu Tu-95 (ide o strategický turbovrtuľový bombardér vyvinutý ešte v období Sovietskeho zväzu).

A druhú vec Vedmedenko ozrejmil takto: „Faktom je, že tieto (zasiahnuté) lietadlá nevstupujú do ukrajinského vzdušného priestoru, čo znemožňuje zničiť ich priamo. Odpaľujú strely s plochou dráhou letu z veľmi veľkej vzdialenosti. Raketa má dolet viac ako 2-tisíc kilometrov, ale protivzdušný systém Patriot dokáže likvidovať ciele vzdialené 160 kilometrov.“ Čo teda nemohlo vyjsť Ukrajincom vo vzduchu počas boja, dosiahli na zemi, na teritóriu svojho nepriateľa./agentury/

X X X

Nemecko pokračuje v odmietaní migrantov napriek rozhodnutiu súdu

Berlínsky súd vyhlásil odmietanie žiadateľov na nemeckých hraniciach za nezákonné, čo vyvoláva ďalšie spory o migráciu.

Nemecká vláda v pondelok vyhlásila, že bude aj naďalej pokračovať v politike odmietania žiadateľov o azyl na hraniciach krajiny. Reagovala tak na rozhodnutie súdu v Berlíne, ktorý tento krok označil za protizákonný, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Vláda prijala protimigračné opatrenia 7. mája, deň po nástupe kancelára Friedricha Merza do úradu. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt následne poslal Spolkovej polícii inštrukcie, na základe ktorých mohla odmietnuť žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach. K výnimkám patrili zraniteľné skupiny – ženy v pokročilom štádiu tehotenstva, ženy s malými deťmi a vážne chorí.

Súd však v pondelok rozhodol, že osoby, „ktoré počas hraničnej kontroly na nemeckom území vyjadria záujem o podanie žiadosti o azyl, nesmú byť poslané späť“, kým sa neurčí, ktorý štát je zodpovedný za spracovanie ich žiadosti v rámci dublinskej dohody.

Minister trvá na odmietaní

Dobrindt vo vyhlásení uviedol, že odmietanie migrantov bude pokračovať. „Myslíme si, že na to máme právnu podporu,“ zdôraznil minister. Zároveň trval na tom, že pondelňajší rozsudok platí priamo len pre „individuálny prípad“ troch somálskych občanov.

Berlínsky súd v pondelok vyniesol rozsudok v prospech troch Somálčanov, ktorých úrady vrátili do Poľska 9. mája z pohraničného mesta Frankfurt nad Odrou. Podľa súdu mali úrady vo veci postupovať v súlade s Európskou úniou v rámci dublinskej dohody pre azylové prípady. Na základe dublinskej dohody polícia nemôže odmietnuť žiadateľov o azyl na hranici. Úrady krajiny musia spustiť návratový proces, aby ich mohli odovzdať späť do krajiny, kde prvýkrát vstúpili na územie EÚ.

Súd označil konanie za nezákonné

Berlínsky súd označil odmietanie migrantov za nezákonné a zdôraznil, že „závery je možné aplikovať aj v ďalších prípadoch“. Zároveň odmietol argument vlády, že plnenie dohody by mohlo byť pozastavené z dôvodu „národnej núdzovej situácie“. Naznačil, že neexistujú dostatočné dôkazy o ohrození verejnej bezpečnosti alebo poriadku.

Podľa súdu sa dublinská dohoda musí uplatňovať v každom prípade, hoci spresnil, že toto rozhodnutie neudeľuje migrantom povolenie na vstup do Nemecka, keďže vykonanie príslušného postupu by malo byť možné na mieste prekročenia hranice., aktuality.sk

X X X

Mnohí Slováci žijú z ruky do úst: Viete, koľko rodín nemá žiadnu finančnú rezervu?

Snažia sa prežiť od výplaty do výplaty a nemajú žiadne peniaze navyše, ktoré by mohli použiť na nečakané výdavky. Ktoré rodiny najviac ohrozujú finančné suchoty a prečo si nedokážeme ušetriť „na horšie časy“?

PR servis02.06.2025 00:00

 

Foto: AdobeStock

Až tretina slovenských domácností nemá žiadnu finančnú rezervu. Aj tento údaj priniesol veľký prieskum pocitu bezpečia v rodinách, ktorý vypracovala výskumná agentúra NMS pre finančný dom UNIQA. Prieskum zistil, že majetok a finančná istota sú jednou z tém, ktorá sa podieľa na vytváraní pocitu bezpečia v slovenských rodinách. Ďalšími témami sú samozrejme rodinné vzťahy, zdravie a starostlivosť, každodenné spolužitie a tiež vonkajší svet a hodnoty. Ak teda v rodine chýbajú peniaze, výrazne to narúša pocit bezpečia a istoty v rodinnom kruhu.

Kto má najhlbšie do vrecka?

Podľa výskumu chýba finančná rezerva najmä vo viacgeneračných rodinách, tiež v neúplných rodinách a v takzvaných „patchworkových“ rodinách, kde žijú deti partnerov z predchádzajúcich vzťahov. Až 4 z 10 takýchto rodín nemá žiadne ušetrené peniaze. Keď sa v prieskume následne pýtali, čo je dôvodom takejto situácie, až 70 percent ľudí odpovedalo, že na finančnú rezervu im nezostávajú peniaze. Dvojnásobne to platí pre patchworkové rodiny, kde je treba platiť výživné a tiež pre rodiny s jedným rodičom, kde chýbajú rezervné peniaze každej tretej rodine. V rodinách bez finančnej rezervy sú práve peniaze hlavným zdrojom hádok a napätej atmosféry.

Foto: AdobeStock

„Tretina slovenských rodín nemá žiadnu finančnú rezervu – a podľa nášho prieskumu sú peniaze najčastejším zdrojom napätia doma. Z vlastnej skúsenosti vieme, že aj malé kroky v správe alebo zabezpečení majetku môžu výrazne zlepšiť pocit bezpečia v rodine. Tak, ako varovania pred povodňami môžu pomôcť zachrániť životy, finančná prevencia pomáha predchádzať hádkam, stresu a neistote. Rodinám chcem pomôcť nielen poistením, ale aj finančnými nástrojmi, ktoré im umožnia lepšie plánovať, investovať a tým aj pokojnejšie a lepšie žiť,“ hovorí Lucie Urválková, podpredsedníčka predstavenstva a finančná riaditeľka UNIQA.

Naopak, prieskum odhalil, že finančnú rezervu majú najčastejšie tzv. “empty nesters“– teda ľudia, ktorých deti už odišli z domu (79%) a tradičné rodiny (74%). Zatiaľ čo menej bohaté rodiny riešia výdavky, v tých bohatších sú zase najčastejšími spúšťačmi napätia pracovný stres a prepracovanie. A hoci väčšina rodín na Slovensku sa spoločne radí o financiách, v neúplných rodinách je to menej časté. Pre dospelých ľudí bez partnera môže byť problém nájsť blízkeho človeka, s ktorým by sa o financiách radili.

Zaujímavý je aj údaj, že aj keď muži prinesú väčšinu peňazí do domácnosti, až 67% z nich dáva partnerke na nákupy „voľnú ruku“, môžu si teda kupovať, čo chcú, bez ich vedomia. Ženy to dovolia len v 48 percentách. Až v 12 percentách rodín je tiež niekto dospelý, kto z rôznych dôvodov iba berie, ale ničím neprispieva. Deje sa to najmä vo viacgeneračných rodinách a v nízkopríjmových domácnostiach.

Foto: AdobeStock

Bez peňazí sa cítime ohrození

Chýbajúca finančná rezerva sa premieta aj do obáv, že nastane krízová situácia, kedy by sme peniaze z nej potrebovali. Slováci sa obávajú najmä toho, že sa nebudú schopní postarať o svojho nemohúceho blízkeho. To je totiž skutočne situácia, ktorá si vyžaduje financie i podporu štátu. Tá je však podľa väčšiny slovenských rodín nie celkom dostatočná.

Prieskum jasne ukázal, že obava z nezvládnutia starostlivosti o nemohúcich členov rodiny je jedným z faktorov, ktoré najviac ohrozujú pocit bezpečia v slovenských rodinách. Až 28 percent Slovákov má pritom v širšej rodine niekoho odkázaného na starostlivosť a v 12% rodín je niekto odkázaný na starostlivosť priamo u nich doma. Starajú sa takmer výlučne ženy a každý piaty opatrovateľ musel kvôli starostlivosti obmedziť alebo opustiť svoju profesionálnu kariéru, čo samozrejme vedie k obmedzeniu finančného príjmu.

Väčšinu ľudí odkázaných na starostlivosť tvoria dospelí – až 81%, zvyčajne je dôvodom vysoký vek alebo dlhodobá choroba. Ľudia sa o nemohúcich starajú doma najčastejšie preto, že je to želanie odkázaného člena rodiny ale aj kvôli tomu, že profesionálna starostlivosť je drahá a nedostupná. Najnáročnejšia je pritom podľa nich časová a psychická záťaž. Väčšina rodín by uvítala finančnú podporu.

„Neschopnosť postarať sa o nemohúcich členov rodiny je nesporne jednou z najväčších výziev modernej doby – demografia je neúprosná. Na Slovensku žije takmer 460-tisíc ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením a takmer 200-tisíc z nich je odkázaných na pomoc iných osôb. Ak sa vás to týka, ovplyvní to život celej vašej rodiny. A túto oblasť slovenské rodiny označili ako jeden z faktorov, ktorý ich pocit bezpečia najviac ohrozuje. Som preto rád, že sme na trh ako prví priniesli poistenie zníženej sebestačnosti v rámci životného poistenia. Poskytuje možnosť vyplácania doživotnej renty pri dlhodobej starostlivosti, ktorá môže pomôcť a odľahčiť rodiny finančne,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran./agentury/

X X X

Z Meriny downtown: Ako sa zrodil CITY PARK a prilákal značku Müller

Nákupný zážitok, ktorý presahuje rámec bežného retailu – aj tak by sa dal opísať nový CITY PARK v Trenčíne. Moderné nákupné centrum, ktoré vdychuje život bývalému industriálnemu areálu Merina, sa stáva dejiskom historického momentu: na Slovensko vstupuje ikonická nemecká značka Müller. V rozhovore s majiteľom TM real Tiborom Mészárosom odhaľujeme, ako sa mení filozofia retailových parkov, prečo si Müller vybral práve Trenčín a čo všetko čaká návštevníkov tohto nového spoločenského a obchodného epicentra.

X Ako sa zmenila vaša filozofia pri tvorbe retailových parkov od prvého CITY PARKU po ten aktuálny v Trenčíne?

Prvé retail parky boli pionierskymi projektmi. Pozerali sme, ako to robia iní, skúšali sme, čo je atraktívne pre zákazníkov, a snažili sme sa to implementovať do našich projektov. Taká najväčšia zmena, všeobecne to platí aj pri shopping malloch, je, že záujmom už nie je iba vytvoriť priestor na predaj, ale viac sa zamerať na humanizovanie nákupného centra. Od pôvodných sterilných obchodných centier sa prechádza k priestoru, ktorý sa stáva aj miestom stretnutia, oddychu, zábavy, či už vytvorením príslušného priestoru, alebo organizovaním rôznych podujatí.

Aj skladba nájomníkov sa časom zmenila, pôvodné značky nižšieho ratingu nahradili áčkoví retaileri. Môžeme sa hrdiť rôznymi prvenstvami, ktoré naša spoločnosť TM real dosiahla. TM real ako prvý do svojich retailových centier pritiahol spoločnosti ako NEW YORKER, H&M a teraz aj excelentnú značku Müller.

X V Trenčíne už pôsobia etablované klasické nákupné centrá. Čím sa CITY PARK odlišuje?

Mesto Trenčín bolo doteraz saturované retailovým parkom iba na juhu pri nákupnom centre Laugaricio. Na severe takýto typ centra absentoval. Retailový park je iný typ centra ako shopping mall najmä tým, že ide o adresné nákupy, ktoré sa dajú rýchlo realizovať. Parkovanie je komfortné pre zákazníkov na teréne, obchody sú v podstate ako na dlani, nie je ich potrebné vyhľadávať na dlhých, často neprehľadných chodbách. Návštevník v zásade priamo z auta vojde do želanej predajne.

Iní sa snažíme byť aj v tom, že okrem nákupu chceme byť aj miestom stretnutí a oddychu. Za krátku dobu našej existencie v Trenčíne sa CITY PARK stal miestom mnohých spoločenských podujatí pre deti aj dospelých. Fašiangová zabíjačka, latino show, deň požiarnikov plný vzrušenia pre malých aj veľkých, hokejový zápas trenčianskej hokejovej ligovej elity proti desať- až štrnásťročným spolu s autogramiádou a veľa ďalšieho, to sú sprievodné aktivity, ktoré obohacujú návštevníkov CITY PARKU. Ako hovoria moji kolegovia, vdýchli sme do Meriny život.

V CITY PARKU okrem bežných obchodov zákazníci nájdu aj rodinnú pekáreň pána Ramona Školudu, lahodné mäsiarstvo pána Róberta Gašparíka, v ktorom vám okrem kvalitného mäsa a vlastných výrobkov podajú aj teplé jedlo od raňajok až po večeru. Originálna vietnamská reštaurácia vás nasýti vynikajúcou polievkou Pho, ako aj čerstvým sushi.

X Nákupné zvyklosti spotrebiteľov sa menia. Ako rastúci trend on-line nakupovania ovplyvňuje návštevnosť retailových parkov?

Áno, meníme sa my, mení sa doba a aj nákupné zvyklosti. Na tieto zmeny zareagovali aj všetci obchodníci, preto dnes okrem kamennej predajne prevádzkujú aj e-shopy. Napriek tomu je ešte

veľká skupina spotrebiteľov a tovarov, ktorá si vyžaduje návštevu obchodov. Budem sa opakovať, ale cez internet si nesadnete v príjemnom prostredí, či už na pracovné, alebo iné stretnutia. Pri otvorení predajne Müller 12. júna uvedieme do prevádzky aj oddychovú zónu. Dnes je to vraj „chill zóna“. Bude tu pekná svietiaca fontána, s priestorom pre deti a pódiom pre zábavu.

X Čo podľa vás rozhodne o úspechu trenčianskeho CITY PARKU v prvom roku prevádzky?

Je to jeho dobrá a perspektívna poloha, nakoľko z bývalej Meriny sa dnes stáva nový downtown Trenčína. O malú chvíľu sa v nej začína výstavba niekoľko stoviek bytov. CITY PARK má dnes okrem retailu aj silného potravinára, spoločnosť Kaufland, a obľúbeného food operátora Mc Donald’s. Spolu s nákupným centrom MAX sa začína prejavovať vzájomná synergia a vytvára sa silná obchodná zóna.

X Svoju prvú predajňu na Slovensku v Trenčíne otvorí aj známa nemecká značka Müller. Bolo náročné skombinovať jej požiadavky s už naplánovaným projektom CITY PARKU?

Spoločnosť Müller prišla v čase, keď už bol projekt vo vysokej fáze realizácie, ale napriek tomu sme spoločne našli riešenia, ktoré 12. júna 2025 prinesú do CITY PARKU krásnu, modernú dvojpodlažnú predajňu, ktorá určite mnohých poteší. Sme hrdí na to, že si takáto spoločnosť vybrala práve náš projekt ako jej pilotný projekt na Slovensku.

X  V čom bude predajňa Müller v Trenčíne špecifická oproti iným európskym pobočkám tejto siete?

Predajňa Müller prinesie do Trenčína nemeckú kvalitu. Müller si potrpí na to, aby všetok tovar bol nemeckej kvality, nehovoriac o veľmi širokom zábere sortimentu. Viac ako 50 000 položiek hovorí o mimoriadnej skladbe tovaru. Na porovnanie, v potravinových reťazcoch sa bavíme zhruba o 3 000 položkách.

Mamičky, dámy, deti, ale aj muži neodídu z obchodu bez nákupu. Jednoducho je to obchod pre všetkých. Tovar bežnej potreby, luxusný, pekné darčeky, na to je Müller priam stvorený. Mimoriadna kozmetika, drogéria vysokej kvality, drobná elektronika, hračky, oblečenie, doplnky do domácnosti, dokonca aj galantérsky tovar za veľmi dobré ceny, skrátka pomer nemeckej kvality a ceny je veľmi dobre vyladený.

Pri otvorení vo štvrtok 12. júna dokonca bude zľava 20 % na všetok tovar. Nesmieme zabudnúť ani na koncept ALLNATURA. Sú to preverené biopotraviny vysokej kvality, v Nemecku mimoriadne obľúbené. Tu si fanúšikovia zdravej výživy naozaj prídu na svoje.

Mimoriadna je aj predajňa, ktorá má dve podlažia a rozlohu 2 000 m2. Eskalátor alebo výťah vás vyvezú pohodlne na druhé poschodie.

X Plánujete v budúcnosti rozšíriť koncept CITY PARKU o rezidenčné alebo kancelárske priestory, čím by ste vytvorili multifunkčné komplexy?

Ako som už spomínal, v priestore, ktorý je v dotyku so CITY PARKOM, plánuje spoločnosť WOOD & Company postaviť viac ako 600 bytov, čím vznikne vzájomná harmónia s CITY PARKOM.

X Rysujú sa v spolupráci so značkou Müller nové projekty?

Áno, plánujeme, o nich vás však budeme radi informovať v čase ich realizácie.

X Ako sa CITY PARK Trenčín zapája do komunitného života mesta? Plánujete organizovať podujatia alebo spolupracovať s miestnymi organizáciami?

Bol som rád, že popri biznise som mal možnosť myslieť aj na moje kresťanské cítenie, a tak sme popri posvätení CITY PARKU podporili aj Hospic milosrdných sestier, o ktorom som sa neskôr nezávisle dozvedel, že jeho sestričky poskytujú naozaj veľmi milosrdné služby ľuďom na odchode z tohto sveta.

 Hospic milosrdných sestier

CITY PARK značnou sumou podporil trenčiansky hokej v čase jeho krízy. Tešil nás obrat vo výkonoch hokejistov, a tak som sa ako Bratislavčan stal fanúšikom klubu a držal palce tým mladým sympatickým chlapcom, ako aj ich vedeniu.

Organizovanie rôznych akcií sa stalo v CITY PARKU už samozrejmosťou. Momentálne budujeme oddychovú zónu s fontánou, detským parčíkom a pódiom pre vystúpenia. Obľúbenými sa stali aj kubánske večery plné latinskoamerických rytmov a tanečnej zábavy. Pri zápase profesionálnych hokejistov Dukly Trenčín proti desať- až dvanásťročným bolo úžasné pozorovať, s akým zápalom o tri hlavy nižší tím hral. Hokejisti Dukly museli veru zabrať, aby neutŕžili hanbu. Samozrejme, myslíme aj na dospelých, 12. júna na Grand Opening 2 okrem iného organizujeme koncert speváčky SIMY a potom si prídu na svoje aj fanúšikovia štýlu drum and bass, ktorých poteší dídžejka C:rcle.

X Aké sú najväčšie výzvy, ktorým dnes developeri ako vy čelia – je to rast cien stavebných materiálov, byrokracia alebo konkurencia?

Zdá sa mi, že vzťahy medzi konkurenciou sa oproti pôvodným časom v deväťdesiatych rokoch kultivovali. Ak si nepomáhame, tak si aspoň neškodíme. Horšie je to s byrokraciou, s ktorou sa moria aj samotné úrady. Uvidíme, čo nám priniesla nová éra zákonov. Viem, že úmysel bol dobrý, ale hádam to nedopadne ako starý známy bonmot: O čo bola skratka dlhšia, o to bola horšia.

X Má TM real ambíciu expandovať so značkou CITY PARK aj mimo Slovenska, napríklad do Českej republiky alebo do Maďarska?

Moje priezvisko by mohlo napovedať expanziu v Maďarsku, ale zatiaľ ostaneme na Slovensku a možno budeme poškuľovať cez našu západnú hranicu. Dúfajúc, že to bude ešte naša hranica.

X Ako sa vaša spoločnosť prispôsobuje trendom v oblasti udržateľnosti a ekologických riešení v stavebníctve?

Samozrejme, vnímame tieto trendy. Riešenia, ktoré považujeme za racionálne, implementujeme do našich projektov. Nie som frenetickým zástancom ochrany všetkého, veľmi ma pobavilo, ale aj pobúrilo video, na ktorom londýnski záchranári vyslobodzovali uviaznutého potkana a potom ho pustili na slobodu namiesto likvidácie, ale rozumné, moderné riešenia používame a preferujeme aj my pri našej realizácii./agentury/

X X X

Bratislava chystá najdrahší projekt v histórii dopravy. Električka v Ružinove povedie až na letisko, ako ovplyvní mesto?

Finančne najnáročnejším dopravným projektom mesta je zlepšenie Ružinovskej radiály, nacenené na 130 miliónov eur. Táto trať smeruje z centra (Šafárikovo námestie) cez Mlynské nivy, Trnavské mýto a Ružinov po Astronomickú ulicu. Bratislava začiatkom marca ohlásila, že chce obnoviť existujúce koľajnice a zároveň podstatne predĺžiť trasu električky – až na letisko M.R. Štefánika. Zámer je rozdelený na dve úrovne, prvá je modernizácia trate a druhá obnáša kompletné vybudovanie novej.

 Plánované zlepšenia zrejme potešia mnohých ľudí. Prinesú ako pohodlnejšie cestovanie pre Ružinovčanov, tak aj všetkých obyvateľov mesta. Vyriešiť by sa napríklad mal dlhoročný problém, že cestovanie električkou končí na zastávke Astronomická, ktorá je príliš ďaleko od väčšiny Ružinova a obyvatelia musia prestupovať. Kilometre nových koľajníc by mali tento stav napraviť.

Následné predĺženie električky až na letisko bude prínosom pre domácich aj zahraničných cestujúcich. Mestskou verejnou dopravou sa po novom dá ísť na letisko nielen od hlavnej železničnej stanice, ale aj od autobusovej na Mlynských nivách. Cesta z dovolenky do miest v okolí Bratislavy sa tak stane oveľa pohodlnejšou.

Mesto momentálne hľadá pre ambiciózny projekt staviteľa, zatiaľ len pre prvú etapu prác – teda obnovu trate. „Pokračujeme v procese verejného obstarávania zhotoviteľa na jej komplexnú rekonštrukciu,” uviedol pre Pravdu hovorca hlavného mesta Peter Bubla. Aktuálne magistrát zbiera ponuky uchádzačov, predkladať ich budú do 6. júna. Všetky potrebné povolenia už má.

Čo zahŕňa modernizácia trate?

Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorý je zodpovedný za realizáciu obnovy, plánuje spustiť práce budúci rok. Mesto bude stáť 95 miliónov eur, získaných z eurofondov. Do týchto nákladov je zahrnutá obnova koľají, zastávok a zelene. Rekonštrukcia trate začne Záhradníckou ulicou v mieste Slovanetu, pokračovať bude Miletičovou, križovatkou s Trnavským mýtom, a Krížnou cez Staré Mesto.

Ďalšia časť modernizácie obnoví trať až za koľajisko križovatky ulíc Krížna a Legionárska, aj električku pretínajúcu Ulicu 29. augusta a Americké námestie až po obratisko Astronomická v Ružinove. Na Trnavskom mýte sa nahradia výhybky. Modernizácia obnoví päť kilometrov trate, pričom väčšinu koľajníc chcú vymeniť – jednu, takmer kilometer dlhú časť v Starom Meste, a dva a pol kilometra v Ružinove.

 „V rámci modernizácie takmer 5 km úseku Ružinovskej radiály sa má zmodernizovať električková trať, teda spodok aj zvršok (dĺžka výmeny koľají cca 3,4 km), odvodnenie, nástupné ostrovčeky, trolejové vedenie a napájací systém, ohrev výhybiek, modernizácia existujúcich semaforov a dobudovanie nových v križovatkách, v ktorých je to nevyhnutné,” približuje Bubla.

Úsek Tomáškovej až po Chlumeckého ulicu má byť zelený, teda pokrytý rozchodníkom – odolnou rastlinou, ktorá zvláda sucho. Jeho obľúbené používanie mestom má aj hlbší význam. Znižuje prašnosť, tlmí zvuky a zadržiava vodu. „Súčasťou projektu je aj komplexná rekonštrukcia Krížnej ulice systémom od fasády k fasáde,” prízvukuje dôležité vylepšenie ulice hovorca. Bratislava zároveň získa ďalšie bezbariérové zastávky, umožňujúce prestup na autobus.

Kam až povedie predĺženie?

Oveľa náročnejším projektom je vybudovanie nových koľajníc pre predĺženie električky hlbšie do Ružinova. Mesto preto určilo tri etapy realizácie. Nová trať sa má napojiť na súčasnú, vopred zrekonštruovanú dráhu.

Prvá etapa prinesie električku, ktorá bude pokračovať ďalej za Astronomickou, mesto preto vybuduje nové električkové obratisko za Stanicou Ružinov. Nová trať má viesť od existujúceho obratiska na Ružinovskej ulici cez Vrakunskú cestu a železnicu, popri Galvaniho až k veľkému prestupnému terminálu na na Ostredkoch pri Vrakunskej ceste.

Mesto spolu s novými koľajnicami vybuduje Terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov blízko zastávky MHD Súhvezdná. Má priniesť jednoduché prestupovanie medzi vlakmi, autobusmi, električkami a trolejbusmi, aj prímestskou dopravou.

V druhej etape postavia trať od TIOP Ružinov po nákupné centrá Avion a IKEA. Posledná, tretia etapa, spojí oba obchody s bratislavským letiskom. Križovatky pri trati budú riadiť semafory s preferenciou pre električky. Časť dnešného parkoviska pri OC Hornbach, ktoré zmena zasiahne, nahradí nové pod mostom, s 31 miestami./agentury/

X X X

Držala pohromade Ameriku, robia z nej whisky aj zubnú pastu. Aká bude na Slovensku budúcnosť kľúčovej plodiny?

Kukurica, plodina 21. storočia, si podmaňuje svet rýchlosťou, akú si história jej päťtisícročného pestovania nepamätá. Na Slovensku však prechádza skôr obdobím úpadku ako rozvoja. Jej pestovatelia stoja pred hamletovskou otázkou: Byť či nebyť, teda pestovať či nepestovať kukuricu? Nastolila ju globalizácia a na maximum vyostrila vojna na Ukrajine ako aj nejasnosti okolo smerovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

 Od postavenia kukurice v slovenskom poľnohospodárstve, potravinárstve, ale aj v priemysle výroby pohonných látok závisí budúcnosť krajiny a jej vidieka. Nie je to prehnané. Po pšenici, ktorá sa pestuje ročne priemerne na zhruba 400-tisíc hektároch, bola kukurica s osevnou plochou 200-tisíc hektárov druhou najdôležitejšou zrnovinou. Už nie je, lebo tri roky po sebe klesla jej výmera pod 150-tisíc hektárov. Stalo sa to v čase, keď sa do omrzenia hovorí o oživení domácej produkcie mäsa, mlieka, ktorá je nemysliteľná bez kukurice.

Spolu s ostatnými plodinami, napríklad cukrovou repou, ale aj sladovníckym jačmeňom či pšenicou, stoja poľnohospodári pred dilemou, čo sa vlastne na Slovensku z tzv. veľkotonážnych plodín oplatí pestovať. Nie je to ani tak otázka agronomická, ako makroekonomická, ide totiž o to, aké miesto zaujme kukurica v národnej ekonomike, čo je vec odolnosti producentov voči európskej a dnes už vlastne svetovej konkurencii.

Kukurica sa dnes pestuje od Mexika a Ameriky, kde ju domestikovali, po Indiu a Čínu a s úspechom tiež na Ukrajine a v Rusku. Spomínané krajiny sa zaradili medzi top pestovateľov kukurice na svete. Okrem toho Slovensku sa po globálnom oteplení objavil ďalší nečakaný konkurent, ktorým je Poľsko. „Ocitli sme sa v situácii, akú sme si pred 25 rokmi nevedeli predstaviť,“ lakonicky zhodnotil pomery Ladislav Moravčík, predseda Zväzu pestovateľov kukurice. Moravčík patrí ku generácii poľnohospodárov, ktorá s kukuricou zažila všetky vzostupy a pády slovenského agropotravinárstva pred rokom 1989 aj po ňom.

Moravčík vraví, že kukurica – za socializmu pateticky vyhlasovaná za kráľovnú polí – bola plodinou, ktorá hýbala ekonomikou aj politikou krajiny a myslí si, že ňou zahýbe aj teraz. Ak sa má slovenské potravinové hospodárstvo a vôbec celá ekonomika dostať zo stagnácie, v ktorej sa ocitli, treba si vyjasniť, čo vlastne chceme pestovať, ako má vyzerať moderné poľnohospodárstvo Slovenska.

Lepidlo americkej súdržnosti

Po novembri 1989 sa rozbehli slovenskí poľnohospodári do sveta. Zamierili aj do USA, kde navštívili najproduktívnejší kukuričiarsky štát americkej federácie – Iowu. Tam sa stretli so sloganom, ktorý vyjadril mimoriadne postavenie kukurice v americkom hospodárstve aj spoločnosti. „Kukurica je lepidlo, ktoré drží pohromade taký rôznorodý národ, akým sú Američania.“

Pochopíme ho, keď sa zoznámime s tým, ako Američania s kukuricou nakladajú. Len jedno percento kukurice vypestovanej v USA sa skutočne skonzumuje napriamo, celých 85 percent ide na kŕmenie kráv, ošípaných a hydiny. Práve vďaka tejto obilnine je mäsový a mliečny priemysel v USA na prvom mieste na svete.

A zo zvyšku vyrábajú rôzne potravinové a nepotravinové produkty – od kukuričnej whisky až po zubnú pastu a sirup proti kašľu, alebo etanol, prídavok do benzínu a tiež celú škálu plastov – dovedna ide o 500 výrobkov. Ich sortiment ustavične rastie. Preto prívlastok – plodina budúcnosti nie je pri kukurici prehnaný.

„Aj v slovenskom poľnohospodárstve mala a má kukurica mimoriadne postavenie,“ hovorí Peter Schultz, predseda PD Mojmírovce v okrese Nitra. Vysvetlí, že najväčšou nie priaznivou zmenou je, že kukurica stratila postavenie plodiny, ktorá rozhodovala o vysokej pridanej hodnote vznikajúcej pri jej premene na mlieko a mäso.

„V minulosti sa celých 70 percent kukurice spotrebúvalo na farmách ošípaných, hydiny, dojníc a pri výkrme býčkov. Teraz sa pomer otočil, ani nie 30 percent kukurice smeruje do živočíšnej výroby, zvyšok, teda 70 percent nachádza uplatnenie inde,“ objasnil Peter Schultz.

 Koniec hry na slepú babu

Mnohé veci vysvetlí pohľad do štatistiky. Zrnová kukurica sa na Slovensku pestuje na 147-tisíc hektároch. K tomu pridajme 50-tisíc hektárov silážnej kukurice. Tu však predseda zväzu kukuričiarov Ladislav Moravčík spresní, že z dobrých 20-tisíc hektárov ide kukurica nie do válovov dobytka, ale do fermentačných nádob bioplynových staníc, kde ju premenia na elektrickú energiu.

Nečudujme sa tejto zmene využitia kukurice. Na Slovensku za posledných 35 rokov klesli stavy dobytka z 1 650 000 na menej ako 400-tisíc zvierat a dramaticky poklesli aj počty ošípaných – namiesto 2,5 milióna prasiat ich zostalo len dákych 400-tisíc. Keď si zoberieme dve tohtoročné pohromy – slintačku a krívačku, ktoré pripravili krajinu o vyše 8-tisíc kráv, býkov a teliat, a k tomu africký mor ošípaných, keď v Horných Semerovciach padla farma s desiatkami tisíc ošípaných, pochopíme nervozitu pestovateľov kukurice. Ich kľúčová plodina prišla a prichádza o prirodzené „spotrebiteľské“ zázemie.

Pri živočíšnej výrobe zostávajú len poľnohospodárske podniky, ktoré jej verili a ktoré, ako to zrozumiteľne objasnil mojmírovský družstevný predseda Peter Schultz, „majú otvorené živé investície na farmách dojníc či ošípaných“. Nemôžu z nich jednoducho vycúvať, lebo dostali dotácie na rozvoj chovov zvierat. Okrem toho je na farmy viazaná zamestnanosť aj istá profesionálna prestíž, veď PD Mojmírovce patrí medzi najlepších producentov mlieka s nezanedbateľnou ročnou produkciou 7 miliónov litrov mlieka.

K takýmto podnikom patrí aj PD Sokolce v okrese Komárno. Keď sem v roku 1982 prišiel ako mladý inžinier Peter Lelkes, malo družstvo stajne plné dobytka aj ošípaných. Zo 4 200 hektárov pôdy bolo 3 600 hektárov pod závlahou, čo pomáhalo udržiavať vysokú intenzitu výroby.

„Na Slovensku sme mali závlahy na vyše 320-tisíc hektároch a čo z nich zostalo? Torzo. Ako chceme držať krok so svetom, keď sa doteraz nenašiel profesionálny nasledovník Štátnej melioračnej správy? Bez vody sa intenzívne kukurica nedá pestovať a rovnako chovať ošípané a dobytok,“ pripomenie realitu Peter Lelkes. Ním vedené družstvo produkuje ročne sedem miliónov litrov mlieka, ale zmenšilo produkciu bravčoviny.

„Dosiahli sme istú prahovú hodnotu, pod ktorú sa ďalej už neopláca pestovať ani kukuricu, ani chovať dobytok či ošípané. Ak zostaneme na nule, sme na najlepšej ceste do pekla, lebo nebudeme môcť investovať ani do rastlinnej, ani do živošíšnej výroby,“ objasňuje predseda PD Sokolce Peter Lelkes. Za najväčšie nebezpečenstvo považuje nejasné podmienky pre vstup Ukrajiny do EÚ a takisto správy o vytvorení tzv. superfondu, z ktorého by sa mala financovať Spoločná poľnohospodárska politika únie.

 Podnikanie v nových súradniciach

Slovensko až na zopár výnimiek stráca kontakt s najlepšími pestovateľmi. Úrody len na úrovni 7,5 tony kukuričného zrna priemerne po hektári hovoria o tom, že treba pridať. Na jednej strane sú totiž konkurenti z Latinskej Ameriky, ktorí dokážu dopestovať dve úrody kukurice do roka, ako povedzme Brazília, a na strane druhej je Poľsko.

Komu by zišlo na um, že táto krajina môže raz predbehnúť v produkcii kukurice Maďarsko. Kým nášmu južnému susedovi plochy v dôsledku horúčav padajú, Poliaci ich zvyšujú a sú už na úrovni 1,2 milióna hektárov. Je to dôsledok otepľovania, kukurica sa posúva z juhu na sever, na Slovensku z Podunajskej nížiny pod Tatry a za ich hrebeňom našla obrovské využitie v Poľsku.

„Boli časy, keď sme vyvážali kukuricu do Poľska, potom sme zistili, že Poliaci reexportovali našu kukuricu do Česka. Teraz nik nevie, ako je to s ukrajinskou kukuricou, koľko z nej je naozaj poľskej a koľko ukrajinskej,“ podotkli v diskusii o budúcnosti Peter Schultz a Zoltán Černák, konateľ spoločnosti z PolnoSME Palárikovo.

Ak ešte do roku 2022 sa podarilo kompenzovať úbytok spotreby kukurice v živočíšnej výrobe exportom do západnej Európy a Číny, posledné tri roky pripomínajú tieto odbytové cesty upchaté ľudské cievy. Lacnejší a výkonnejší producenti, medzi ktorých sa zaradila Ukrajina, pripravili Slovensko o exportné trhy pšenice aj kukurice. „V lufte“ tak zostalo visieť pol milióna ton kukurice, ktorá do roku 2022 putovala na vývoz. Pestovatelia zareagovali znížením plôch kukurice zhruba o 50-tisíc hektárov.

Peter Schultz pripomína, že kukuricu nemožno vyčleňovať spomedzi ostatných plodín. Je tu sladovnícky jačmeň, zdroj prvých príjmov z rastlinnej výroby. Sladovne poľnohospodárom oznámili, že pre pokles spotreby piva budú potrebovať o 15 až 20 percent menej sladovníckeho jačmeňa. „Prichádzame ku kritickému bodu, keď sa odrazu zauzlilo viac vecí,“ podotýka Peter Schultz.

Ku skomplikovaniu nielen pestovania kukurice, ale všetkých plodín prispeli svojím dielom aj obecné samosprávy a majitelia pôdy. Ako povedal Ivan Gombár, farmár z Bardoňova v okrese Nové Zámky, prejavilo sa to rastom daní z nehnuteľností, ako aj nájomného z pôdy. Peter Schultz dodal, že na juhozápade Slovenska sa nájomné za hektár pôdy vyšplhalo k 250 až 300 eurám, čo znamená, že hospodárenie sa spolu s vysokými daňami prestáva oplácať.

Otázka znie: Ako ďalej?

Čo robiť za tejto situácie? „Dostali sme sa do slepej uličky. Môžeme síce vlastníkom povedať, zoberte si svoju pôdu, pestujte si na nej, čo len chcete a plaťte dane, ktoré teraz platia za majiteľov pôdy užívatelia. Lenže za situácie, keď na Slovensku skupujú pôdu dánski a iní zahraniční investori, ktorí majú na rozdiel od slovenských farmárov voľné peniaze, to nie je riešenie,“ vysvetlili Zoltán Černák a Peter Lelkes.

Slovenská poľnohospodárska politika dospela do bodu, keď treba nabrať odvahu Alexandra Macedónskeho a pomyselný gordický uzol problémov rozťať. Pestovatelia kukurice, ktorí sú aj chovateľmi zvierat alebo pestovateľmi množstva iných plodín, sa domnievajú, že treba predtým urobiť hĺbkovú analýzu rozvoja slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva a naň nadväzujúcich odvetví. Uvedomiť si, čo je dôležité financovať a čo nie.

„Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje, že nejako bolo a nejako bude. Ak pôdohospodárstvo ponecháme na samovývoj, potom sa Slovensko zmení na krajinu folklóru, kde budeme turistom ukazovať, že kedysi sme tu chovali ovce a že ich vieme oblečení do kroja aj podojiť a k tomu zahrať na fujare. Ale to, ak nám ide o moderné poľnohospodárstvo, zrejme nechceme,“ povedal profesor Peter Kováčik z SPU Nitra. A ešte jedna poznámka z úst riaditeľa Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Pavla Hauptvogela.

„Vyspelé krajiny sa venujú uplatneniu NGT – nových agronomických techník pri šľachtení plodín. My stále žijeme v zajatí diskusie o GMO, ale medzitým svet upaľuje k produktívnejšiemu a zdravšiemu poľnohospodárstvu využívajúc NGT. Preberme sa, kým je ešte čas a nasmerujme zdroje tam, kde zaručia poľnohospodárstvu budúcnosť,“ apeloval Pavol Hauptvogel.

Musíme naozaj dôkladne zvážiť, čo potrebujeme, aby krajina zhodnotila svoj produkčný potenciál a nenechávala ho ležať ladom. Nerozhodnosť nahráva zahraničným investorom. Ani sa nenazdáme a staneme sa nájomníkmi v dome, ktorý ešte stále patrí nám./agentury/

X X X

„Koniec sveta“ v Česku a v Poľsku, nielen na Slovensku a v Maďarsku?

Ešte do minulého týždňa boli dvom čiernym ovciam V4 – Slovensku a Maďarsku – dávané za príklad Poľsko a Česko. Lenže politika je nevyspytateľná. Česko zasiahol škandál sťaby z „banánovej“ republiky a v Poľsku vyhral prezidentské voľby konzervatívny kandidát. U severných susedov vypukla hystéria a straší sa odklonom od Európy (Kam? Do Afriky?).

 Poďme po poriadku. V Česku minulý týždeň vybuchla poriadna „bomba“ (aj vďaka poctivej práci novinárov). Vysvitlo, že minister spravodlivosti za ODS Pavel Blažek nechal poslať ako dar ministerstvu peniaze od odsúdeného obchodníka s drogami Tomáša Jiřikovského. Ten od roku 2013 prevádzkoval nelegálny internetový obchod Sheep Markeplace (Ovčie trhovisko), kde mu z každého obchodu „kvapla“ provízia. Už roku 2017 bol odsúdený na 9,5 roka (i za nelegálne držanie zbraní), ale roku 2021 bol podmienečný prepustený.

Časť peňazí v kryptomene bitcoin sa mu však nevrátila, lebo boli blokované v kryptopeňaženke. Za pomoci štátu (rozhodnutie súdu) sa odblokovala a ako výraz vďaky či pokánia dostal rezort spravodlivosti jednu miliardu českých korún (30 % z celkového obsahu). Lenže v peňaženke neboli tri miliardy, ale 12,5 miliardy korún… A ešte deň pred prevodom odišli peniaze na účet priamo Jiřikovskému i nevedno kam.

Či peniaze nepochádzali z trestnej činnosti, šéfa rezortu spravodlivosti Pavla Blažka z ODS príliš netrápilo (ako ani tých, čo o tom vo vláde vedeli).

Môže vlastne niekto súkromne darovať peniaze ministerstvu? A čo za to odsúdený páchateľ chcel? Dobrá vôľa? Či peniaze nepochádzali z trestnej činnosti, šéfa rezortu spravodlivosti príliš netrápilo (ako ani tých, čo o tom vo vláde vedeli). Najvyššie štátne zastupiteľstvo (naša Generálna prokuratúra) bolo informované až mesiac po operácii, keď na jeho čelo nastupovala Lenka Bradáčová. Minister financií i premiér Petr Fiala museli o všetkom vedieť.

Dal sa Blažek nachytať? Exprezident Miloš Zeman hovorí o najinteligentnejšom členovi vlády. Blažek je dlhoročná sivá eminencia ODS, do ktorej vstúpil – dnes už symbolicky – roku 1997 po škandále s tajnými švajčiarskymi kontami. Ba Petra Fialu pretlačil na čelo strany, predtým bol profesor politológie Fiala iba tri mesiace členom ODS. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý kára slovenskú vládu, je členom KDU-ČSL, ktorá je súčasťou českej vlády. Nemali by sa českí vládni predstavitelia viac pozerať do zrkadla?

Čuduj sa svete, práve s krajne pravicovým Mentzenom zašiel na pivo Trzaskowski, sprevádzaný ospevovaným liberálom, ministrom zahraničných vecí Sikorským, len aby získal hlasy jeho krajne pravicových fanúšikov. Škandál? Vôbec nie…

O poľských prezidentských voľbách, na ktorých sa zúčastnilo až 70 % voličov, sa hovorilo ako o prelomových, podobných s tými roku 1995, keď Lecha Walesu porazil bývalý člen komunistickej vlády Aleksander Kwasniewski. Aj vtedy mal nastať „koniec sveta“, no všetko pokračovalo po starom. Liberálny primátor Varšavy Rafal Trzaskowski tesne prehral, aj keď sa po prvom povolebnom prieskume sebavedome vyhlásil za víťaza.

Iba 42-ročný Karol Nawrocki je pritom historik a pracoval v Inštitúte pamäti národa (čo by malo vylučovať akékoľvek pochybnosti o jeho kredite), sa umne vyhlásil za občianskeho kandidáta, zmazal nálepku človeka strany Právo a spravodlivosť, pasoval sa do roly ľudového kritiky vlády.

Pritom nebol vôbec najpravicovejší, najextrémistickejší, ním bol v prvom kole Slawomir Mentzen s 15 %. Čuduj sa svete, práve s ním zašiel na pivo Trzaskowski, sprevádzaný ospevovaným liberálom, ministrom zahraničných vecí Radoslavom Sikorským, len aby získal hlasy jeho krajne pravicových fanúšikov. Škandál? Vôbec nie…

Nawrocki nie je žiadny anjel, ako prezrádza jeho minulosť, jeho blízkosť k futbalovým chuligánom. No nie je to žiadny sympatizant Ruska, hoci je ako historik kritický k Ukrajine (vzťahy medzi Poľskom, Ukrajinou a Ruskom sú iné ako u nás a v Maďarsku). A prečo by mala prestať fungovať Tuskova vláda? Len preto, že nový prezident zablokuje niektoré reformy a vládna koalícia nebude mať v Sejme trojpätinovú väčšinu na prelomenie veta? Čo je na tom hrozné? Veď politika by mala byť založená na čo najširšom spoločenskom kompromise. To je katastrofa?/agentury/

X X X-

Bývalý rakúsky minister financií nastúpil do väzenia, odpykáva si trest za korupciu

Bývalý rakúsky minister Karl-Heinz Grasser nastúpil do väzby za spreneveru a úplatky pri predaji štátnych bytov. Stále však trvá na svojej nevine.

Bývalý rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser si v pondelok vo väznici v Innsbrucku začal odpykávať štvorročný trest odňatia slobody za korupciu, informovali tlačové agentúry APA a DPA, píše TASR.

Grasser, podľa DPA niekdajšia populárna postava krajnej pravice z radov Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), pôsobil ako minister financií v rokoch 2000 až 2007. V marci rakúsky najvyšší súd potvrdil verdikt odvolacieho súdu, podľa ktorého je Grasser vinný okrem iného zo sprenevery či falšovania dôkazov.

Zisky sa pohybovali v miliónoch eur

Podľa súdov zneužil svoju funkciu a konal v rozpore s finančnými záujmami štátu, keď v roku 2004 pri predaji zhruba 60-tisíc štátnych bytov súkromnému investorovi prezradil výšku minimálnej ponúkanej ceny nutnej na vylúčenie konkurencie.

Za to podľa obžaloby Grasser a ďalší ľudia zinkasovali asi 9,6 milióna eur. Podľa rakúskeho práva by bývalého ministra mohli podmienečne prepustiť po dvoch rokoch, pričom druhý rok by mohol stráviť v domácom väzení s elektronickým monitorovacím zariadením.

Rakúska vláda však v súčasnosti pripravuje zmenu legislatívy, ktorá by Grasserovi mohla umožniť ešte skoršie prepustenie. Momentálne 56-ročný Grasser naďalej trvá na svojej nevine a tvrdí, že sa stal obeťou justičného omylu. Aktuality.sk

X X X

Vo veku 55 rokov zomrela spisovateľka a režisérka Eva Borušovičová, zostali po nej diela o Jánošíkovi aj Štefánikovi

Vo veku 55 rokov zomrela spisovateľka, scenáristka a režisérka Eva Borušovičová. Medzi jej časté témy patria ženské hrdinky a ich spletité osudy.

 Autorka a režisérka Eva Borušovičová.

Eva Borušovičová sa narodila 5. januára 1970 v Leviciach. Od roku 1988 študovala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Najskôr na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky, po absolvovaní magisterského stupňa pokračovala na Katedre filmovej a televíznej réžie, ktoré ukončila v roku 1998. Doktorandské štúdium v odbore Filmová a televízna réžia absolvovala na VŠMU v rokoch 2004 až 2008. Už počas štúdia pracovala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov ako napríklad Od Kuka do Kuka.

 Celovečerný hraný debut Evy Borušovičovej Modré z neba je poeticky ladená tragikomédia. Film mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary v lete 1997.

V roku 2000 nakrútila Eva Borušovičová televízny film Amálka, ja sa zbláznim, ktorý uvádzali aj pod titulom „detský krvák“.

Na filmové plátna priniesla v roku 2001 akčnú komédiu Vadí nevadí. Dej filmu sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí.

 Scenár k filmu Jánošík – Pravdivá história (2009), ktorý režírovala poľská režisérka Agnieszka Holland so svojou dcérou Kasie Adamik, písala Eva Borušovičová ako svoj diplomový scenár už v rámci svojho štúdia na VŠMU. Niekoľko rokov len študovala archívne dokumenty a záznamy. Súčasťou tohto projektu bol i knižne vydaný literárny scenár Borušovičovej, ktorý nesie rovnaký názov ako samotný film.

V rámci literárnej činnosti napísala knihu Urobíme všetko čo sa dá (Slovart 2009). Ide o súbor krátkych prozaických fragmentov, ktoré boli najskôr osobitne uverejňované v internetových magazínoch inZine, T-Station a INLAND. Taktiež sa o nej hovorilo, že píše pod pseudonymom Maxim M. Matkin.

 Ďalšiu svoju knižku nazvanú Do plaviek (Slovart 2018) charakterizovala autorka ako akúsi metaforou toho, že sa netreba báť odhaliť, byť takými, akými sme, bez ohľadu na to, či sme dokonalí a spĺňame kritéria úplnej krásy.

Borušovičová je aj autorkou divadelnej hry 69 lepších vecí než sex, ktorá mala premiéru v Štúdiu L+S v roku 2013. Divadlo Andreja Bagara v Nitre prinieslo jej hru Štefánik – slnko v zatmení, ktorá mala premiéru v roku 2017.

Eva Borušovičová prednášala aj na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie.

František Kovár: Posielam Evičke pozdrav do neba

Mnoho ľudí, ktorí s Evou Borušovičovou spolupracovali a poznali ju, správa o jej smrti zdrvila a neboli schopní slov. Oslovili sme napríklad lekára Júliusa Pavča, ktorému krstila jeho knižku Príbehy nielen z tiesňovej linky 155. Spomínal na ňu ako na milého, láskavého človeka a povedal, že slovenská kultúra prichádza o mimoriadnu osobnosť.

Oslovili sme aj herca Františka Kovára, ktorý ju dobre poznal. Práve šoféroval, no čoskoro sa ozval a povedal nám: „Som z tej správy úplne hotový. Točil som s ňou film Modré z neba, bola skvelá režisérka, úžasne sa s ňou pracovalo. A knižky, ktoré vydávala, mám doma. Samozrejme, že som ich čítal, bola skvelá autorka. Učila aj na Vysokej škole múzických umení, mala veľmi dobrý prístup k žiakom, študenti ju milovali. Správa, že zomrela, ma tak zasiahla, že sa neviem spamätať. Už je jej asi dobre… Je to ťažké, veď mala 55 rokov. Takíto úžasní ľudia odchádzajú.“

Ako si František Kovár spomína na spoluprácu na filme Modré z neba o troch ženách (v podaní Emíliie Vášáryovej, Slávky Halčákovej a Zity Kabátovej) žijúcich v jednom dome, kde stvárnil strýka alkoholika? „Hrali sme v jej filme s Milkou Vášáryovou, ona nás režírovala a napísala aj scenár. Plus tam hrala aj výborná česká herečka Zita Kabátová, to bolo tiež veľmi príjemné. Na Evičku si spomínam len s láskou, toto bol náš jediný spoločný film.“

Ktorú z Borušovičovej knižiek by odporučil čitateľom? „Viete čo, všetky,“ zasmeje sa. „Knižky vychádzali aj pod pseudonymom Maxim E. Matkin, tiež som dlho nevedel, že to píše ona. Bolo to pre mňa absolútne prekvapenie. Matkinove knižky som nečítal, ale bola to záhada, všetci hádali, kto je Matkin, nikto sa nevedel dopracovať k tomu menu. Takže na Evičku spomínam s láskou, ak sa jej uľavilo po onkologickej chorobe, už je jej asi dobre. Posielam jej veľa pozdravov do neba.“/agentury/

X X X

Žijú si tam v tichosti a luxuse. Členský štát EÚ je magnetom pre zločincov na úteku. Šéf elitného tímu: Každý deň niekoho zadržíme

Španielsko, ktoré je pre mnohých ľudí synonymom slnka a bujarého nočného života, je už dlho aj obľúbenou destináciou pre zločincov na úteku pred justíciou. Mnohí z nich nachádzajú úkryt v prímorských letoviskách, čo sa ale nejaví ako výhodná voľba vzhľadom na rast počtu zadržaných, napísala agentúra AFP.

 V minulom roku odbor španielskej polície, ktorý pátra po hľadaných zločincoch, zadržal okolo 460 ľudí, v predchádzajúcom roku ich bolo 390. Väčšinou išlo o cudzincov. Boli medzi nimi pašeráci drog, sexuálni násilníci či kybernetickí zločinci.

 A počty neklesajú ani v tomto roku. „Každý deň niekoho zadržíme,“ hovorí šéf policajného odboru, ktorý vznikol v roku 2004 a má zhruba 20 príslušníkov, Fernando González.

„Pre pašerákov drog je Španielsko veľmi atraktívne,“ dodáva. Medzi dôležitými „zárezmi“ odboru patrí napríklad dolapenie Srba a vodcu balkánskeho mafiánskeho klanu Kavač Nikolu Vušoviča v Barcelone vlani v októbri alebo zadržanie šéfa peruánskeho drogového kartelu Omara Luisa Castanedu na začiatku roka pri Alicante, ktorý je podozrivý z podielu na 16 vraždách.

 Pátrací odbor má svojej kartotéke veľmi odlišné profily zločincov rôznych národností, uvádza González. Medzi chytenými v poslednej dobe sú Maročania, Francúzi či občania latinskoamerických štátov, ktorých počet je na vzostupe.

Prečo práve Španielsko?

To, že je Španielsko atraktívne pre zločincov, nie je novinkou. „Je to historický fakt,“ hovorí agentúre AFP nemenovaný francúzsky vyšetrovateľ. Medzi dôvody sú španielska kvalita života, slnečné podnebie a tiež ľahký prístup k všemožným vymoženostiam. „Je to krajina, kde sa dobre žije. Je tam jednoduché si prenajať veľmi diskrétne vilu s bazénom,“ dodáva francúzsky vyšetrovateľ.

Tento názor zdieľa aj advokát Carlos Bautista, ktorý sa špecializuje na trestné právo a ktorý predtým pôsobil ako prokurátor a zameriaval sa na extradičné konanie. „Španielsko je križovatkou medzi Európou, Amerikou a Afrikou. Je teda normálne, že mnoho ľudí sa sem prichádza schovávať,“ poukazuje Bautista na zemepisné umiestnenie juhoeurópskej krajiny.

 V krajine, kam každoročne prichádza približne 90 miliónov turistov a kde žijú početné zahraničné komunity, je pre zločincov na úteku ľahké splynúť s davom. „Môžu sa tu oprieť o kontakty,“ uvádza González a poukazuje na príklad jednej zadržanej Nemky na Baleárskych ostrovoch, kde žije silná nemecká komunita. „Mnoho rokov žila v Španielsku bez toho, aby sa naučila jediné španielske slovo,“ uvádza policajt.

Hra na schovávačku

Zločinci na úteku sa často schovávajú na pobreží, kde sa sústredia aj komunity cudzincov. Pre úkryt si tak mnohí vyberajú Katalánsko či Andalúziu, a to hlavne mestá na pobreží Costa del Sol, ako sú Málaga či Marbella, tvrdí Bautista. Ani táto voľba však nezaručuje bezpečný úkryt, pretože počet zadržaní v týchto regiónoch bol mimoriadne vysoký.

„Je to hra na schovávačku,“ uvádza González. „Nakoniec ich však vypátrame,“ tvrdí policajt, ​​podľa ktorého je nutné mať pri tejto práci trpezlivosť. Jeho odbor pre svoju prácu používa sledovanie, odpočúvanie, monitorovanie sociálnych sietí a veľmi dôležitá je spolupráca so zahraničnými štátmi. „Je možné, že na našom území v pokoji žijú zločinci na úteku. To ale neznamená, že sa im podarí pred nami utekať naveky,“ tvrdí González./agentury/

X X X

Najkrajším mužom planéty je Karol Tóth z Košíc. Počkať, veď toto nie je žiadna neznáma tvár, v Druhej šanci ašpiroval na nového Koleníka

Slovensko má nového najkrajšieho muža. Stal sa ním Karol Tóth, získal titul Mister Slovenskej republiky.

 Herec a model Karol Tóth je novým víťazom titulu Mister Slovensko. Zdá sa vám jeho tvár povedomá? Nie náhodou…

Košičan Tóth nie je však pre sledovateľov slovenského šoubiznisu a celebritného diania neznámy. Najmä televízni divváci ho môžu poznať zo seriálov ako Druhá šanca či Doktori alebo Mama na prenájom. Objavil sa aj v šou Tvoja tvár znie povedome. Okrem televízie má za sebou množstvo divadelných predstavení doma aj v zahraničí.

 „Získanie titulu ma veľmi prekvapilo. Najskôr som si myslel, že si to nezaslúžim. Nakoniec to však beriem ako záväzok byť vzorom a inšpiráciou. Budem sa snažiť nesklamať,“ povedal 34-ročný Karol po víťazstve, o ktorom rozhodol Jozef Oklamčák, módny tvorca Jozef Grondžák a fotograf Radoslav Orenič.

Herec a model Karol Tóth (druhý sprava) je novým víťazom titulu Mister Slovensko. Zdá sa vám jeho tvár povedomá? Nie náhodou… Na snímke aj s Jozefom Oklamčákom (tretí sprava) a Jozefom Grondžákom (tretí zľava).

„Karol je inteligentný a pohľadný muž. Na móla sa perfektne hodí a verím, že nás bude reprezentovať výborne,“ uviedol na jeho adresu Adam Palkovič, Mister Slovensko 2024. Už štyri roky sa pozná s Jánom Haraslinom, ktorý titul získal ešte v roku 2012. „Karol je veľmi sympatický človek a kamarát. Držím mu palce,“ uviedol pre médiá ten.

Tento rok si súťaž Mister Slovensko pripomína 30. výročie od svojho vzniku. Prvé finále sa konalo ešte v roku 1996 na Zvolenskom zámku, kde zvíťazil Richard Ondriaš. Nový Mister Slovensko sa momentálne pripravuje na účasť v medzinárodných súťažiach krásy, kde bude reprezentovať našu krajinu./agentury/

X X X

Cítila som sa ako prostitútka, vyhlásila Miss Anglicko, ktorá odstúpila z Miss World. Organizátori vracajú úder, ale ona má posledné slovo

Iba pár dní po korunovaní novej víťazky Miss World čelí súťaž poriadnemu škandálu. Postarala sa o to anglická reprezentantka, ktorá zo súťaže odstúpila. Miss Anglicko tak spravila vraj preto, lebo sa cítila ako prostitútka.

 Milla Magee, ktorá je úradujúcou Miss Anglicko, uviedla pre médiá, že do súťaže išla s víziou propagovať svoj projekt na zaradenie výcviku prvej pomoci do školských osnov. Keďže súťaž sa hrdí podtitulom „krása s poslaním“, myslela si, že je skvelou platformou na to, aby okrem súperenia medzi kráskami z celého sveta uprela pozornosť aj na dôležité témy alebo jednotlivé charitatívne či vzdelávacie aktivity víťaziek z celého sveta.

 Ako píše portál Guardian, súťaž opustila ešte pred veľkým sobotňajším finále, pretože sa cítila využívaná na zábavu sponzorov a investorov. Pre britský The Sun uviedla, že „jednotlivé dievčatá boli používané ako poďakovanie pre bohatých podnikateľov. „Prišlo mi to neuveriteľné. Hovorila som si: To je také zlé. Neprišla som sem preto, aby som sa nechala využívať pre zábavu ľudí,“ citovali blondínku noviny.

 Voči tvrdeniam Mageeovej sa tvrdo ohradilo vedenie súťaže v čele s jej šéfkou Júliou Morleyovou. „Nepravdivé, úplne nepodložené a nezodpovedajúce realite jej pôsobenia v súťaži“ – tak označilo slová britskej kráľovnej krásy vedenie súťaže. Julia Morley dokonca v rozhovore pre Hindu Times uviedla, že Britka odišla preto, „lebo vedela, že nemá v súťaži šancu“.

Opal Suchata Chuangsri z Thajska je novou Miss World, korunku jej odovzdala česká víťazka Krystyna Pyszková.

Britský Guardian však ďalej cituje víťazku súťaže z ostrovov, podľa ktorej sú takého slová od samotnej šéfky súťaže len ukážkou jej pomstychtivosti a zatrpknutosti a tiež je to podľa nej absurdné vyjadrenie. „Odišla som, pretože som chcela zostať verná tomu, čomu verím, a nezodpovedalo to mojim hodnotám. A veľmi by ma mrzelo, keby po tom, čo ma ľudia videli počas tohto posledného roka, nejaké mladé dievča vstúpilo do tohto systému a muselo zažiť to isté,“ komentovala Milla Magee.

 Britské médiá priniesli jej vyjadrenia, v ktorých pôsobenie dievčat v súťaži opisuje ako „veľa sĺz za úsmevmi“. Ona osobne bola vraj šokovaná, keď jej počas účasti v súťaži a na aktivitách, ktoré počas niekoľkých týždňov v Indii prebiehala, jeden z mužov, ktorého stretla, povedal: „Nabudúce, keď budem v Londýne, môžeme si spolu zašpásovať“. Britská víťazka tiež tvrdí, že po tom, čo vyšla so svojimi slovami na verejnosť, ozvalo sa jej veľa súperiek, ktoré sa vraj cítili rovnako.

 Novou víťazkou Miss World sa stala modelka z Thajska Opal Suchata Chuangsri, ktorá v minulosti prekonala rakovinu prsníka a súťažila aj na Miss Universe. Korunku jej odovzdala česká Miss World – minuloročná víťazka Krystyna Pyszková./agentury/