Otvorila tak schengenskú bezpečnostnú bránu. Existuje podozrenie, že zákon schválený maďarskou vládou môže otvoriť cestu ruským špiónom do EÚ. Dvaja poslanci Európskeho parlamentu písomne požiadali Európsku komisiu, aby preskúmala rozhodnutie maďarskej vlády zmierniť európsku vízovú povinnosť pre ruských a bieloruských občanov. Na Facebooku to uviedla vo štvrtok poslankyňa EP z maďarskej opozičnej Demokratickej koalície (DK) Klára Dobrevová, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Pred niekoľkými minútami som sa dozvedela, že česká europoslankyňa Danuše Nerudová a europoslanec Litvy Petras Austrevicius píšu list predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej, v ktorom žiadajú Komisiu, aby preskúmala rozhodnutie maďarskej vlády zmierniť európska vízová povinnosť pre ruských a bieloruských občanov bezprecedentným spôsobom,“ napísala Dobrevová.

„Tu je dôkaz, že Orbán hazarduje s našim členstvom v Schengene. Skutočnosť, že my Maďari môžeme voľne cestovať a slobodne pracovať v iných európskych krajinách, je vo väčšom nebezpečenstve ako kedykoľvek predtým,“ podčiarkla maďarská europoslankyňa.

Z Ruska sa môže do EÚ poľahky dostať ktokoľvek, aj špión

„EK je v kontakte s maďarskými úradmi, aby sa dozvedela podrobnosti tohto prípadu,“ reagovala v utorok na otázku týdenníka Politico hovorkyňa EK pre vnútorné záležitosti, migráciu a vnútornú bezpečnosť Anitta Hipperová. Podľa jej slov chce EK najmä objasniť, na čo sa tieto pravidlá vzťahujú a či sa týkajú nariadení EÚ.

Pripomenula, že pre EÚ je Rusko bezpečnostnou hrozbou a členské štáty to musia brať do úvahy najmä v súvislosti s bezpečnosťou schengenského priestoru.

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber vyjadril v tejto súvislosti obavy, že zákon schválený maďarskou vládou môže otvoriť cestu ruským špiónom do EÚ.

Weber v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzval lídrov EÚ, aby sa touto otázkou zaoberali na nadchádzajúcom summite v októbri. Vyjadril obavy, že nový zrýchlený vízový systém Maďarska umožňuje občanom ôsmich krajín vrátane Ruska a Bieloruska vstup bez previerky národnej bezpečnosti.

X Platnosť víz je možné neobmedzene predlžovať

Do Maďarska môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska a s takzvanou národnou kartou môžu legálne vstúpiť na pracovný trh. Upozornil na to minulý štvrtok server forbes.hu, podľa ktorého tým maďarská vláda otvorila dokorán schengenskú bezpečnostnú bránu.

O národnú kartu môžu cudzinci požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať. Inštitút národnej karty zaviedla maďarská vláda z dôvodu sankcií uvalených na ruskú Medzinárodnú investičnú banku, ktorej ruskí pracovníci mali množstvo výhod vrátane diplomatickej imunity a oslobodenia od daňovej povinnosti. Banka bola vlani zaradená na sankčný zoznam Spojených štátov, aktuality.sk

X X X

 Európska komisia posadila Kamenického na trestnú lavicu

 Spoločné financie treba ozdraviť, aby sa životný štandard ľudí v budúcnosti neznižoval. Vláda však šetrenie odkladá. Šéf rozpočtovej rady Ján Tóth hovorí, že Slovensko malo v tomto roku priestor na výraznejšiu konsolidáciu, keďže ekonomika je v dobrom stave a zamestnanosť vysoká.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Európska únia oficiálne začala konanie so Slovenskom pre prekračovanie rozpočtových deficitov. Zaradila nás tak na trestnú lavicu spolu s Belgickom, Francúzskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Talianskom, ktoré tiež prekročili niektoré z Maastrichtských (prístupových, pozn. red.) pravidiel.

V nich sme sa pri vstupe do eurozóny zaviazali neprekročiť trojpercentný deficit, 60-percentný verejný dlh a 3,2-percentnú mieru inflácie. Odteraz budeme pod prísnejším dohľadom a dostaneme aj odporúčania na nápravu dlhu. Ten by sa do konca volebného obdobia mohol zvýšiť až na 67 percent. Bude tak o 17 percentuálnych bodov od ideálneho stavu verejných financií.

„Európska komisia nám neverí, že dokážeme sami zlepšiť stav verejných financií. Teoreticky, ak my nebudeme plniť ich plány, tak úplne na konci môže byť pokuta,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján TÓTH.

Podľa jeho slov umenie konsolidovať spočíva v nastavení konsolidácie tak, aby sme ju dlhodobo pocítili čo najmenej. „My, samozrejme, nechceme zhoršovať životný štandard, ale naopak zabezpečiť jeho čo najvýraznejšie dlhodobé zlepšovanie,“ hovorí Tóth.

Zadlženie Slovenska začiatkom roka stúplo najviac spomedzi krajín Európskej únie, v prvom štvrťroku sa medzikvartálne zvýšilo o 4,6 desatín percentuálneho bodu na 60,7 percenta HDP. Prekračujeme tak hranicu, ktorú sme sa zaviazali dodržiavať pri vstupe do eurozóny v Maastrichtských pravidlách. Je to problém?

Dôležité je, aká bude hodnota dlhu na konci roka. Náš predpoklad je stále tesne pod 60 percentami, predpokladáme 58,6 percenta. Ak však nebudeme konsolidovať, v budúcom roku by sme mohli tesne preťať hranicu Maastrichtských kritérií.

Dlh totiž môže v rámci jedného roka výraznejšie kolísať, podľa toho, akú stratégiu má dlhová agentúra, v prípade Slovenska je to agentúra Ardal. Tu sme videli, že v prvom štvrťroku sme si začali preventívne výraznejšie požičiavať na finančných trhoch. O to menej si však požičiame počas roka.

X Ak by sme túto hranicu prekročili aj koncoročným číslom, čo by nám hrozilo?

My už teraz porušujeme jedno z pravidiel, že verejný deficit neprekročí tri percentá HDP. Potom by sme porušovali aj pravidlo, že verejný dlh by prekračoval 60 percent. Avšak keďže my už sme na trestnej lavici rozpočtových hriešnikov, len by sme tam ostali, a o to prísnejšie by sme boli posudzovaní.

X Ako rýchlo sa z tejto lavice musíme dostať?

Budeme na nej minimálne niekoľko rokov, až kým hodnoverne neznížime deficit pod tri percentá, tempom, ktoré nám na jeseň určí Európska komisia. Keď ukážeme, že plán plníme, tak z nej budeme vonku.

X Európska komisia bude po novom na našu konsolidáciu viac dohliadať. Európska únia totiž začala oficiálne konanie so siedmimi štátmi, kde sa prekračujú rozpočtové deficity. Týka sa to aj Slovenska. Znamená to, že nám Brusel neverí, že si vieme sami manažovať verejné financie?

Únia nám neverí, že vieme sami znížiť deficit pod tri percentá, a preto nás začína sledovať a začína nám dávať odporúčania. Týka sa to toho, akým tempom by šetrenie malo prebiehať. Počas kríz sme mali deficit blízko priemeru Európskej únie, ale pre najbližšie dva roky komisia odhaduje, že náš deficit bude druhý najvyšší v Únii. Dostali sme teda pokarhanie, a odteraz na nás budú dozerať pozornejšie.

X Čo sa bude diať, ak tempo konsolidácie nebudeme stíhať?

Teoreticky, ak nebudeme plniť plány Európskej komisie, na konci môže byť pokuta. Treba ale dodať, že doteraz tie európske pravidlá, v rámci ktorých mali krajiny sami sebe udeľovať pokuty, veľmi nefungovali. Videli sme, že keď veľké štáty ako Nemecko či Francúzsko v minulosti neplnili odporúčania, pokuty nedostali. Európske pravidlá sa teraz menia a nevieme, či budú fungovať lepšie ako doteraz.

X Ako sa v praxi prejavovali zle nastavené pravidlá?

Kvôli nefungujúcim pravidlám vznikali národné fiškálne pravidlá ako boli domáce výdavkové limity alebo naša dlhová brzda. Štáty majú mať vlastný národný záujem mať zdravé verejné financie, keďže tie znamenajú ochranu sociálnych práv ich občanov do budúcnosti.

Avšak to, že budeme ignorovať potrebu konsolidácie, znamená aj zhoršenie reputácie, horší rating a možné zdražovanie štátnych pôžičiek na finančných trhoch. A čím viac peňazí dáme za vyššie úroky investorom, o to menej ostane pre našich občanov.

X Platíme dnes v porovnaní s minulosťou za dlhopisy viac?

Kedysi sme boli v tej lepšej polovici krajín, ktoré mali nižšie rizikové prirážky. Teraz sme krajina, ktorá má tretie najvyššie rizikové prirážky, aj Grécko ich má o milimeter nižšie.

Situácia na finančných trhoch je zatiaľ priaznivá, a preto to ešte necítime. Problém však môže nastať pri nejakej turbulencii, ktorá vôbec nemusí súvisieť so Slovenskom. Práve krajiny, ktoré majú vyššie rizikové prirážky a sú de facto označené za najslabšie, môžu zažiť najväčšie pnutia, keďže finančné trhy od nich začnú ustupovať ako od prvých. Zdravie verejných financií pri turbulentnom vývoji je preto kľúčové.

X A čo sankcie z titulu dlhovej brzdy?

Horný limit dlhovej brzdy postupne klesá na 50 percent, keďže zákon pokladá túto hranicu za bezpečnú výšku dlhu pre Slovensko. Momentálne je tento limit na úrovni 53 percent, a teda ho výrazne prekračujeme.

X Každá nová vláda má však dva roky po nástupe prázdniny od sankcií dlhovej brzdy a predkladania vyrovnaného rozpočtu. Vláde tieto prázdniny skončia budúci rok v novembri. Potom musí predložiť vyrovnaný rozpočet a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery vláde.

 My sme navrhovali dlhovú brzdu modernizovať, keďže už boli legislatívne upravené výdavkové limity. Zmena mala spočívať v tom, aby vláda, pokiaľ plní tempo ozdravovania verejných financií, ktoré je vyžadované výdavkovými limitmi, nemusela náhle vyrovnať rozpočet, keďže pre ekonomiku by to mohlo byť destabilizujúce.

Bohužiaľ, úradnícka vláda túto novelu ústavného zákona stiahla z hlasovania a nová vláda ju zatiaľ nepredložila. Naopak, domáce výdavkové limity zrušila.

X Štát musí do roku 2027 konsolidovať vyše tri miliardy eur. Ako dlho sa dá odkladať zavedenie šetriacich opatrení?

V prvom rade treba povedať, že ak by sme s verejnými financiami nič nerobili, tak za osem rokov alebo za dve volebné obdobia máme garanciu, že nastane grécky scenár. Teda, že štát by stratil dôveru na finančných trhoch.

Vláda v tomto roku deficit nezníži, predpokladáme, že sa medziročne zhorší až o 1,2 miliardy eur. Deficit pritom už v minulom roku výrazne narástol. V máji vláda Eduarda Hegera končila s odhadovaným deficitom 4,1 percenta a úradnícka vláda koncom októbra zanechala podľa našich odhadov 4,5-percentný deficit pre rok 2023. Nová vláda do konca roka zdedený deficit ešte navýšila, najmä zdvojnásobením 13. dôchodku až na 4,9 percenta HDP.

 Tým, že v tomto roku vláda prijala na výdavkovej strane trvalý 13. dôchodok, sa do veľkej miery znížil benefit nových príjmových opatrení, ktoré mali znižovať deficit. De facto sa teda sľubované medziročné zníženie deficitu odkladá až do budúceho roku.

X Bol podľa vášho názoru tento rok vhodný na výraznejšie šetrenie?

Z nášho pohľadu sme pre rok 2024 videli priestor pre výraznejšiu konsolidáciu, keďže ekonomika je v dobrom stave, trh práce je pomerne napätý, máme vysokú zamestnanosť a inflácia je už oveľa nižšia, energetická kríza odznela. Vidíme relatívne silný nárast reálnych príjmov, nakoľko rast platov vysoko prevyšuje infláciu v tomto roku. Preto bol tento rok ideálnym obdobím na začatie pokrízového ozdravovania verejných financií.

Z pohľadu ochrany občana by bolo oveľa lepšie konsolidáciu rozložiť do dlhšieho obdobia a teda ju neodkladať, ale začať hneď. Keď budeme konsolidáciu posúvať do budúcnosti, tak bude musieť byť oveľa prudšia, a to znamená pre občana a firmy, že aj bolestivejšia.

X Dajú sa pripraviť také konsolidačné opatrenia, aby ich ľudia nepocítili na svojom životnom štandarde?

Presne o tom je umenie konsolidovať. Nastaviť konsolidáciu tak, aby sme ju dlhodobo pocítili čo najmenej, pretože my, samozrejme, nechceme zhoršovať životný štandard, ale, naopak, zabezpečiť jeho čo najvýraznejšie dlhodobé zlepšovanie.

A teda konsolidovať tak, aby to ekonomika čo najmenej pocítila, aby sme neohrozili dlhodobý ekonomický rast. Aby ekonomika mohla ďalej podporovať udržateľné zvyšovanie životného štandardu občanov.

X Kde vidíte priestor na také opatrenia?

Najlepšia medzinárodná prax hovorí, že na strane príjmov by sme sa mali skôr sústrediť na zdanenie majetku, spotreby a takzvaných negatívnych externalít, čo sú buď ekologické dane alebo dane na škodlivé aktivity, akými sú napríklad fajčenie či alkohol.

X Naopak, nemali by sa výrazne zvyšovať dane z aktivity, pretože keď zdaníte aktivitu, o to menšia bude motivácia pracovať a podnikať, a teda bude nižší dlhodobý rast ekonomiky. Pod daňami z aktivity sa myslí daň z príjmu právnických či fyzických osôb, alebo aj odvody, teda celkové zaťaženie práce.

Na strane výdavkov sa má viac šetriť na bežných výdavkoch, nie na investíciách.

Bez zvyšovania daní sa ale konsolidácia asi nezaobíde.

Ideálne je byť v súlade s medzinárodnými odporúčaniami, čo je pre ekonomiku a občanov najlepšie. Bude však doménou vlády rozhodnúť sa, či takto bude postupovať. Medzinárodná prax úspešných trvalých konsolidácií naznačuje, že konsolidácia nemá byť len cez zvyšovanie daní. Naopak, šetrenie cez výdavky tvorilo v úspešných konsolidáciách spravidla viac ako 50 percent celkového zlepšenia.

X Čiže platí, že ak sa nebude nerozumne rozdávať, bude treba v budúcnosti menej konsolidovať?

Áno, navyše, na výdavkovej strane môžete robiť veľa menších vecí, ktoré môžu byť takmer bezbolestné. Presne pre to sú k dispozícii analýzy Hodnoty za peniaze, ktoré de facto skúmajú, ako za menej peňazí ponúknuť rovnakú kvalitu verejných služieb.

X Zefektívňovať sa dá napríklad aj cez zamestnanosť. Dnes, keď je ťažko nájsť voľnú pracovnú silu pre súkromný sektor, je zefektívňovanie zamestnanosti vo verejnej správe oveľa menej bolestivé, pretože ľudia si automaticky budú vedieť nájsť prácu v privátnom sektore.

Keby sme v ekonomike mali recesiu, bolo by to oveľa ťažšie a prepustení ľudia by ostali nezamestnaní. Dnes však menší počet ľudí vytvorí rovnakú službu pre štát a zároveň zvyšok prejde do súkromného sektora, kde vyprodukuje hodnotu. Tá bude samozrejme zdanená, čiže z toho budú aj lepšie verejné financie.

X Vieme, že zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod by do štátneho rozpočtu prinieslo približne pol miliardy eur, teda približne tretinu budúcoročnej konsolidácie. Bolo by zvýšenie DPH dobrým krokom?

Spĺňalo by medzinárodné odporúčanie zdaňovať viac majetok a spotrebu ako aktivitu. V budúcom roku bude treba nad rámec vypršania energo pomoci konsolidovať len okolo 830 miliónov eur. To sa, samozrejme, dá spraviť aj bez zvyšovania DPH.

X Na druhej strane, do konca volebného obdobia bude treba konsolidovať 3,2 miliardy eur a to už môže byť ťažšie bez DPH. Najmä, ak sa nemá zvyšovať zdaňovanie aktivity alebo brať zdroje budúcim dôchodcom cez znižovanie druhého piliera.

V poslednej dobe sa skloňuje viacero návrhov, ktorých cieľom má byť ozdravenie verejných financií. Jedným z nich je kontroverzná daň z prevodu. Aký dopad by malo v praxi takéto opatrenie?

X Rada pre rozpočtovú zodpovednosť takúto kvantifikáciu zatiaľ nerobila, ale jeden veľký rozdiel v porovnaní s Maďarskom, kde takáto daň funguje, je, že na Slovensku sa platí eurom.

Tým pádom by sa zdaňovanie eurových transakcií mohlo obchádzať cez nerezidentské banky. Najväčšiu motiváciu urobiť tak by mali veľké firmy a samotné banky, domácnostiam by sa to nemuselo oplatiť. Ale ak chceme zaťažiť touto daňou práve veľké firmy a banky, výnos by mohol byť z tohto pohľadu rizikovejší.

 X Mohlo by to tiež znamenať aj odliv depozitov zo slovenského bankového sektora, a tak isto by to mohlo potlačiť možné finančné inovácie, ktoré k nám prichádzajú a prinášajú istý typ zamestnanosti, sofistikovanej a dobrej platenej práce.

Pri zvyšovaní DPH už štát pozná mechanizmy obchádzania platenia, a teda im dokáže lepšie predchádzať. Trvalo by vytvorenie podobných mechanizmov pri novej dani z prevodu dlhšie a hrozili by tým pádom štátu ďalšie straty?

 Tu by to bolo prirodzené, keďže naša mena nie je len na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Napríklad v Maďarsku, keď chcete platiť forintami, transakcia musí v nejakom bode vždy prísť do maďarskej banky. Aj keď zahraničná banka má nejaké forinty, má ich len od maďarskej banky, a teda sa transakcia vždy v nejakom momente dostane dovnútra toho štátu, a vtedy ju môže zdaniť.

X Ale v prípade Slovenska, pri eurových transakciách, vám môžem zaplatiť s tým, že platba vôbec nepôjde cez domáci bankový sektor, ale ja budem mať účet napríklad v Rakúsku a vy v Nemecku.

Tým by mohol utrpieť slovenský bankový sektor na úkor zahraničného, pretože ak budú firmy robiť transakcie inde, hrozí zníženie ziskovosti, a teda kapitálu slovenských bánk, ako aj nižšia ochrana vkladov.

 X Medzi už schválenými opatreniami je aj zníženie odvodu do druhého piliera z 5,5 percenta na štyri percentá, čo do rozpočtu prinesie 360 miliónov eur. Schválené je tiež zrušenie 1. septembra ako štátneho sviatku, čím by mal štát ušetriť 12 miliónov eur. Mala by sa konsolidácia skladať z niekoľkých veľkých položiek alebo viacerých malých?

Ak nezvýšite adresnosť napríklad v 13. dôchodku, daňovom bonuse alebo prídavkoch na deti, na výdavkovej strane nie je jednoduché nájsť pár veľkých súm. Avšak keby bolo v konsolidačnom mixe veľa, hoci aj menších výdavkových opatrení, ktoré by boli navyše doložené analýzami Hodnoty za peniaze, to by bol možno ten najlepší scenár. Tam sa totiž ide vyslovene po neefektivite, a tým pádom to nemá taký negatívny dopad na budúci ekonomický rast ako keď napríklad zvýšite dane z práce.

Na druhej strane, druhý pilier je nevhodným opatrením na dlhodobú konsolidáciu. Pretože na jednej strane peniaze, ktoré mali ostať pre budúce dôchodky, využijete dnes v rozpočte, ale v budúcnosti bude štát musieť tých dôchodcov financovať o podobnú sumu navyše. Čiže to je ušetrenie len dočasné a naoko.

X Považujete cieľ vlády znížiť deficit pod tri percentá do roku 2027 za realistický?

Tento cieľ považujeme za vhodný. Myslíme si, že sa dá splniť, ale naozaj chýbajú opatrenia za 3,2 miliardy eur, ktoré by mali byť vyšpecifikované nad rámec toho, čo sa už prijalo a nad rámec energopomoci, ktorá skončí.

Čiže cieľ je správny, ale zatiaľ mu chýba dôveryhodnosť. A tým, že sa tento rok nevyužíva na ambicióznejšiu konsolidáciu, s blížiacimi sa voľbami sa bude musieť viac a viac šetriť. V politickom cykle ale vieme, že vládam sa ľahšie šetrí v prvej polovici volebného obdobia.

Kto je Ján Tóth

predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska pre menovú politiku, v minulosti pôsobil ako riaditeľ IFP či predseda Klubu ekonomických analytikov, aktuality.sk

X X X

Policajná inšpekcia obvinila prokurátora Šúreka, exšéfa NAKA Daňka a vyšetrovateľov Ďurku a Čurillu zo zneužitia právomoci

Ľubomírovi Daňkovi dnes doručili uznesenie o obvinení osobne do práce.

Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Kevin Dlabaj podľa Denníka N obvinil známeho prokurátora Michala Šúreka, bývalého šéfa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomíra Daňka a policajných vyšetrovateľov Pavla Ďurku a Jána Čurillu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Daňkovi policajti v utorok doručili uznesenie o vznesení obvinenia do jeho práce v Nadácii Zastavme korupciu. Exšéf NAKA odmieta, že by zneužil funkciu a obvinenie označil za účelové.

Obvinený prokurátor Michal Šúrek po zrušení špeciálnej prokuratúry pracuje na trestnom úseku, konkrétne na referáte väzenstva. Dodnes však dozoruje dôležité kauzy, napríklad korupčný prípad odsúdeného Dušana Kováčika a podnikateľa Petra Košča. Kauza je v závere pojednávania na prvostupňovom súde.

Šúrek dozoruje aj jednu z najdôležitejších káuz policajnej mafii pod názvom Očistec. V prípade bola podaná obžaloba na súd. V prípade zločineckej skupiny je stíhaný oligarcha Norbert Bödör, poslanec Smeru Tibor Gašpar a ďalší bývalí funkcionári NAKA, aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Aktuality.sk oslovili generálnu prokuratúru s otázkou, či bude obvinenému Šúrekovi pozastavený výkon prokurátora. Policajná inšpekcia dnes obvinila aj prokurátora generálnej prokuratúry Michala Šúreka. V jeho prípade tak pripadá do úvahy aj pozastavenie výkonu funkcie. „Generálny prokurátor SR rozhodne vo veci týkajúcej sa služobného pomeru trestne stíhaného prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky M. Š. po zadovážení a vyhodnotení relevantných podkladov,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Hrozí im až 12 rokov basy

„Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil štyri osoby z trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Tri osoby, P.Ď., J.Č., a Ľ.D., sú obvinené v súvislosti s ich výkonom funkcie vyšetrovateľov NAKA Prezídia PZ a jedna osoba M.Š. v súvislosti s dozorom trestnej veci, ktorú dozoroval ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Obvineným môže hroziť trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov,“ informovala neskôr hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová.

„Vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony nebudeme k prípadu poskytovať žiadne bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania,“ doplnila.

Inšpekcia kladie policajtom za vinu, že výsluchy evidovali v nesprávnom spise.

Spis č. 80

Spis č. 80 spomína vládna brožúra o „porušeniach princípu právneho štátu“ v rokoch 2020 až 2023, ktorú vydalo ministerstvo spravodlivosti spolu s úradom vlády. O spise, do ktorého sa malo vypočúvať „nanečisto“, písal aj novinár Adam Valček.

Vládny dokument sa opiera o nahrávky z odpočúvaných kancelárií vyšetrovateľov NAKA. Podľa neho „existuje vyšetrovací spis, v ktorom nie je nikto poškodený, ani nikto obvinený. Ide o spis č. 80. Tento spis je založený pre podozrenie z existencie bližšie neurčenej zločineckej skupiny a v rámci tohto spisu sa vykonávajú prvotné výsluchy spolupracujúcich svedkov tak, aby títo najprv vypovedali „nanečisto“ a následne už vypovedajú naostro do nových vyšetrovacích spisov – obvinení pritom nevedia, že spolupracujúci svedok predtým vypovedal na nečisto do iného spisu“.

V spise mali byť podľa ministerskej brožúry výpovede z rôznych aj vecne nesúvisiacich káuz – napríklad Mýtnik, takáčovci, či Súmrak. „Napríklad 21. mája 2021 je zachytený telefonický rozhovor medzi vyšetrovateľom Jánom Čurillom a prokurátorom Michalom Šúrekom, v ktorom J. Čurilla hovorí o spise č. 80 nasledujúce: „… to, čo sme začínali na zločineckú kvôli tým výpovediam, že tam ich do toho budeme vypočúvať aj toho Suchobu (Michala), aj Slobodníka (Bernarda), a tak a potom odtiaľ, čo z toho vypadne, tak budeme vlastne pod novými ČVS-kami (nové číslo vyšetrovacieho spisu, pozn.) začínať a robiť s tým…“

Neskôr v brožúre citujú vyšetrovateľa Pavla Ďurku tiež v súvislosti s výsluchom Michala Suchobu, spisom č. 80 a výpoveďou nanečisto.

Z debaty tiež podľa vládneho dokuemntu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nemajú so spisom č. 80 žiaden zmysluplný zámer. „Nevedú ho preto, aby sa reálne vyšetril, pretože J. Čurilla o jeho osude hovorí, že „nejakým spôsobom sa potom preruší alebo čo“, aktuality.sk

X X X

 Donald Trump si nevie poradiť s Kamalou Harrisovou? Hľadá ako na ňu zaútočiť

 Kamala Harrisová teraz pôsobí ako kandidátka, ktorá je na víťaznej vlne. Nasvedčujú tomu aj dáta o registrácii nových voličov, to ako dokáže naberať dobrovoľníkov, ako sa jej darí zbierať peniaze. Donald Trump sa pokúša kandidátku zatlačiť, no v tomto momente sa mu to nedarí, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.

Kampaň pred americkými prezidenstkými voľbami je v plnom prúde. Politológ Erik Láštic v podcaste opisuje, že zápas o Biely dom sa začal nanovo. Demokrati síce ešte oficiálnu kandidátku na prezidenta nemajú, no hlasovanie o oficiálnej nominácii Kamaly Harrisovej by malo začať už tieto dni.

Už dnes je však jasné, že sa Demokratická strana spojila v podpore súčasnej viceprezidentky a rýchlo sa zomkla okolo možnej kandidátky. „Bola to rýchla korunovácia, kde sa za Harrisovou zomkli stranícke špicky, bývalí prezidenti. Spôsob, akým uchopila kampaň energizoval tradičné skupiny demokratických voličov. Videli sme to na rekordnom výbere darov. Demokrati dokázali za dva týždne vyzbierať cez 200 miliónov. To všetko naznačuje, že na strane Kamaly Harrisovej je momentum,“ hovorí v podcaste politológ Erik Láštic.

Témou rozhovoru sú aj kandidáti na viceprezidentov. Kamala Harrisová by totiž mala budúci týždeň oznámiť meno svojho kandidáta na vicaprezidentský post. Politológ v rozhovore približuje, kto sú favoriti a v čom by boli pre možnú kandidátku demokratov prínosní. No a pozornosť púta aj republikánsky kandidát J. D. Vance. „Trump mohol hľadať umiernenejšieho viceprazidentského kandidáta, ktorý by mu pomohol s voličmi ktorých vyrušuje exprezidentova rétorika, no súhlasia s niektorými jeho názormi. Vybral si svoj klon. Momentálne sa J. D. Vanceovi nedarí. Na svetlo vychádzajú veci, ktoré v minulosti povedal,“ hovorí Láštic v podcaste.

V rozhovore tiež rozoberáme stratégiu Donalda Trumpa, ktorý v kampani využivá slovné útoky a aj to ako si vedie Harrisová. „Včerajšie slová na Kamalu Harrisovú a spochybňovanie jej etnického pôvodu sú súčasťou hľadania novej línie útoku. Republikáni nevedia ako kandidátku uchopiť. Na strane Harrisovej je momentum a hoci sa ju snaží Trump zatlačiť, nedarí sa mu to.“, aktuality.sk

X X X

Rusko a Spojené štáty si vymenili väzňov, ide o najväčšiu výmenu od konca studenej vojny

Rusko prepustilo aj väznených Američanov Gershkovicha a Whelana. Celkovo si krajiny Západu vymenili s Ruskom a Bieloruskom 26 väzňov.

Rusko vo štvrtok v Ankare prepustilo amerického novinára Evana Gershkovicha a bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana, uviedol turecký prezidentský úrad. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

Súčasťou rozsiahlej výmeny medzi Ruskom, Bielorusom a niekoľkými západnými krajinami je celkovo 26 väzňov z Ruska a Bieloruska a tiež z USA, Nemecka, Poľska, Slovinska a Nórska, píše AFP.

Medzi prepustenými má byť aj nemecký občan Rico Krieger, ktorého v Bielorusku odsúdili na trest smrti, ruský disident Iľja Jašin či agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, odsúdený v Nemecku za vraždu.

Agentúra Reuters už skôr vo štvrtok uviedla, že medzi Ruskom a niekoľkými západnými štátmi sa schyľuje k najväčšej výmene väzňov od konca studenej vojny. Objasnila, že z federálnej databázy amerických väzníc zmizli mená niekoľkých Rusov odsúdených za trestné činy v Spojených štátoch. V rovnakom čase z ruských väzenských táborov previezli na neznáme miesto najmenej deväť politických väzňov vrátane kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu.

Kremeľ i ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa k týmto špekuláciám odmietli vyjadriť. Reuters pripomína, že podobné výmeny bývajú utajované až dovtedy, kým k nim reálne nedôjde.

Najväčšia výmena väzňov od čias studenej vojny medzi Ruskom a USA sa doteraz uskutočnila v roku 2010. Zapojených do nej bolo celkovo 14 osôb, aktuality.sk

X X X

 Dodávky ropy na Slovensko a do Maďarska nie sú pre sankcie proti Lukoilu ohrozené, ubezpečuje eurokomisia

Dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko zrejme nie sú v bezprostrednom ohrození, pretože ukrajinské sankcie na ruskú ropnú spoločnosť Lukoil nemajú vplyv na tranzit ropy cez Ukrajinu do Maďarska. Podľa agentúry Reuters to v liste adresovanom ministrom zahraničia Maďarska a Slovenska napísala Európska komisia (EK). Slovenská vláda ale následne uviedla, že situácia je podľa nej vážna a ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny.

TASR,Reuters,ČTK01.08.2024 15:37 , aktualizované: 17:20

Kéry kritizuje Kyjev za utiahnutie kohútika s ruskou ropou, susedom nerozumie ani Valášek

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v liste píše, že podľa informácií od maďarskej energetickej spoločnosti MOL, ktorá ruskú ropu dováža, sa táto ropa stáva na rusko-ukrajinskej hranici majetkom obchodných firiem, takže nepodlieha sankciám.

Komisia podľa listu dospela k predbežnému záveru, že „naliehavé konzultácie sa nezdajú byť opodstatnené, pretože v súčasnosti neexistujú známky bezprostrednej hrozby pre zabezpečenie dodávok“. Komisia tiež uviedla, že viaceré členské krajiny EÚ sa pýtajú, prečo Maďarsko a Slovensko doteraz neznížili svoju závislosť od dodávok ropy z Ruska. Dodala, že podľa jej analýzy má jadranský ropovod Adria dostatok voľných kapacít na zásobovanie oboch krajín ropou z iných zdrojov.

 Slovensko a Maďarsko rozhodnutie Kyjeva umiestniť Lukoil na ukrajinský sankčný zoznam kritizujú. Tvrdia, že tento krok im bráni v nákupe ropy pre ich rafinérie a ohrozuje zásobovanie pohonnými látkami. „Pokiaľ sa blokovanie dodávok ropy nevyrieši, považujeme situáciu za vážnu a ohrozujúcu energetickú bezpečnosť Slovenska,“ oznámilo agentúre Reuters v písomnom vyjadrení slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Sankcie voči Lukoilu vstúpili do platnosti na konci júna, Slovensko a Maďarsko začali problémy s dodávkami ropovodom Družba hlásiť v polovici júla.

Ropovod Družba začína v Rusku na východnom brehu rieky Volhy a v Bielorusku sa delí na dve vetvy – severnú vedie do Poľska a do Nemecka, južnú cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Česka. Touto cestou vyvážajú ropu aj ďalšie ruské firmy, ktorým Ukrajina tranzit suroviny umožňuje. Dodávky ropy do Česka podľa skoršieho oznámenia prevádzkovateľa ropovodov Mero pokračujú normálne./agentury/

X X X

 Ako sme na tom s platmi? Česko vedie zaujímavý súboj s Poľskom, Slovensko nestíha a sleduje ich z diaľky

V susednom Česku vyvolala rozruch správa, že v Poľsku sú mzdy vyššie ako v českej ekonomike. To doteraz nebolo zvykom a pre Česko by takáto správa mohla znamenať, že Poľsko sa rozvíja rýchlejšie. Prepočet, podľa ktorého sa v Poľsku priemerne zarába lepšie ako v Česku, priniesla vo svojej štúdii, ktorá je daňovým sprievodcom pre rok 2024, spoločnosť Forvis Mazars.

 Priemerná mzda v súkromnom sektore v eurách bola podľa analytikov v Česku 1 779 eur, čo už nie je najvyššia hodnota v rámci krajín visegrádskej skupiny (V4), v rámci ktorej poberali zamestnanci v Česku ešte minulý rok najviac. Pred Českú republiku sa dostalo Poľsko s priemernou mzdou 1 795 eur,“ uvádzajú analytici spoločnosti. Najlepšie sú na tom zamestnanci v súkromnom sektore v Rakúsku, tam je priemer na úrovni 4 753 eur. Táto štúdia ale nepokrýva všetky mzdy v krajine, týka sa iba súkromného sektora.

Do súboja o najvyššie mzdy v krajinách V4 sa Slovensko zďaleka nezapája. Spoločnosť Forvis Mazars mala k dispozícii v čase zberu údajov k dispozícii priemer za tri štvrťroky 2023 v súkromnom sektore a tie ukázali priemer na úrovni 1 383 eur. Slovensko nestačí ani na Maďarsko. Miestny súkromný sektor totiž generuje priemernú mzdu na úrovni 1 597 eur mesačne.

Práve preto sa pozornosť presunula na Česko a Poľsko. Či sa ale zarába v Česku lepšie ako v Poľsku, je podľa českého ekonóma Lukáša Kovandu, analytika Trinity Bank, veľmi sporné. Keď prevedieme česko-poľský súboj na české koruny, tak priemerná hrubá mzda v Poľsku je 45 503 českých korún, kým priemer v Česku je 45 098 korún. Rozdiel je teda 405 korún v prospech pracovníkov v Poľsku. Podľa Kovandu to je však v zásade jedno a v skutočnosti pracovníci v Poľsku z trónu Česko nezosadili. „Primárna z hľadiska životnej úrovne ľudí je čistá mzda, nie hrubá,“ hovorí Kovanda.

Analytik upozorňuje na to, že v Česku je jednoducho priaznivejšie daňovo-odvodové zaťaženie. „Dôvodom vyššieho čistého zárobku Čechov sú nižšie dane a odvody, ktorým v porovnaní s Poliakmi čelia,“ hovorí Kovanda. Upozorňuje, že ešte v roku 2020 by hrubá mzda 45 098 korún (vyše 1 770 eur) znamenala 33 146 českých korún (1 303 eur). „Potom ale došlo k zrušeniu takzvanej superhrubej mzdy. Od roku 2021 tak českí zamestnanci platia zo svojho príjmu daň vo výške len pätnásť percent namiesto zhruba dvadsiatich,“ vysvetľuje Kovanda s tým, že aktuálne majú českí pracovníci zhruba o tritisíc korún, teda o vyše sto eur, viac ako poľskí pracovníci. Superhrubá mzda vyjadrovala v podstate náklady zamestnávateľa, zahŕňala hrubú mzdu a všetky odvody. V zásade to znamenalo, že sa daň vyrubovala až po pričítaní odvodov, ktoré platí zamestnávateľ.

Ak by k zrušeniu superhrubej mzdy nedošlo, český čistý príjem by bol vyšší o 205 korún. „Bez zrušenia superhrubej mzdy by sa zárobky Čechov a Slovákov v podstate vyrovnali nielen v hrubom, ale aj v čistom,“ hovorí Kovanda.

Pre bežného človeka je skutočne zásadnejšia suma, ktorá mu príde na účet. „Z pohľadu bežných občanov je primárne dôležitejšia výška ich čistej mzdy, to sú peniaze, o ktorých môžu priamo rozhodovať sami a definujú ich ekonomické možnosti, respektíve životnú úroveň. Iste, aj odvody a dane sa výrazne podieľajú na celkovej životnej úrovni obyvateľov, ale medzinárodné porovnanie do akej miery rozhodne nie je triviálne a ľudia takto uvažujú iba málokedy,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Platí to aj napriek tomu, že výška odvodov napríklad ovplyvňuje budúcu výšku starobného dôchodku.

V tomto smere nie je situácia slovenských pracovníkov dobrá. Platí totiž, že zaťaženie práce na Slovensku daňami a odvodmi patrí v medzinárodnom porovnaní k tým vyšším.

 Situácia sa len tak nezmení

To, že Slovensko nedosahuje na mzdy okolitých krajín, nie je náhoda. „Rozdiel vidíme v produktívnosti ekonomiky. Pohľad cez hrubý domáci produkt na obyvateľa našu ekonomiku radí v rámci EÚ k tým menej produktívnym. Dynamika výkonu po období slušného rastu, ktorý nasledoval tesne pred vstupom a po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004, sa u nás začala postupne spomaľovať. Zdá sa, že náš model malej a otvorenej ekonomiky naráža na svoje limity. Poľsko nás v ostatných rokoch pri konvergencii predstihlo a výrazne sa priblížilo Česku. Impulz pre konvergenciu z reformných rokov sa tak u nás postupne stráca, čo sa odráža aj na dobiehaní úrovne európskeho bloku, ale aj na výške miezd, ktoré si vieme vypýtať,“ hovorí Kočiš.

Upozorňuje tiež na to, že situácia na trhu práce je v týchto krajinách ešte napätejšia ako u nás, miera nezamestnanosti je nízka a to umožňuje pracovníkom pýtať si vyššie mzdy. Nízka miera nezamestnanosti bude prispievať k rastu miezd aj na Slovenku, no to nebude zdroj dlhodobého rastu. „Budúci rast našej ekonomiky by mal byť teda založený na inováciách a výskume. Výhodou posunu ekonomiky ku znalostiam a odbornosti je aj dosahovanie vyššej pridanej hodnoty a čistejšie životné prostredie. Ak naše výrobky alebo poskytované služby budú viac sofistikované, môžeme si za ne viac vypýtať, čo sa pozitívne prejaví na celkovom bohatstve a prosperite krajiny. V neposlednom rade tak vznikne priestor na zvyšovanie miezd a priblíženie ich výšky k susedom,“ dodáva Kočiš.

 Ako je to s cenami?

Pri porovnaní platov je samotná výška miezd iba polovica celého príbehu. Tou druhou je výška cenovej hladiny v jednotlivých krajinách. Je to tak jednoducho preto, že výška zárobkov a cenovej hladiny sú dva základné faktory, ktoré určujú kúpyschopnosť ľudí v jednotlivých krajinách. Ak konkrétny pracovník zarába tisíc eur, spotrebný kôš v hodnote sto eur si môže dovoliť desaťkrát. Ak v napríklad v susednej krajine zarobí občan mesačnú mzdu 1 400 eur, no ten istý nákup stojí dvesto eur, môže si ho dovoliť len sedemkrát. Platí teda, že kúpna sila pracovníka s nižším príjmom je vyššia. Práve preto je potrebné pri úvahách o mzde brať do úvahy aj cenovú hladinu.

Jednotlivé prieskumy cenových hladín a kúpnej sily sa líšia. Napríklad spoločnosť GfK zostavuje index kúpnej sily v maloobchode a podľa neho je na tom Slovensko z krajín V4 najlepšie. Index hovorí, že po zohľadnení cenových rozdielov v krajinách môže spotrebiteľ na Slovensku minúť ročne len v obchodoch 4 914 eur. To je spomedzi krajín V4 najviac. Tento ukazovať je prepočítaný na jednu osobu, čiže napríklad štvorčlenná rodina má k dispozícii takmer 20-tisíc ročne. Súčasťou porovnania je 25 krajín a Slovensko je na nelichotivej 19. pozícii. Všetky ostatné krajiny V4 sú následne zoradené za Slovenskom. Obyvateľ v Česku má podľa Gfk k dispozícii 4 753 eur, v Maďarsku je to 4 572 eur a v Poľsku 4 501 eur.

Akú prácu si v Poľsku a Česku mohli nájsť Slováci?

Pozornosť Slovákov prirodzene priťahuje najmä český pracovný trh poľské firmy na Slovensku pracovnú silu masívne nehľadajú. Situáciu objasňuje Ľubica Melcerová, hovorkyňa portálu Profesia.sk. „Za dvanásť mesiacov od augusta 2023 po júl 2024 sme zaznamenali len 81 pracovných ponúk do Poľska, čo je pri celkovom počte ponúk ( v státisícoch ročne) zanedbateľné číslo (menej ako pol promile). Na porovnanie ponúk do Česka sme zaznamenali takmer 7-tisíc. Priemerný počet reakcií na inzeráty ponúkajúce prácu v Poľsku bol 15, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená nárast o 50 percent,“ hovorí.

Prácu v Poľsku si mohli nájsť najmä administratívny pracovníci, obchodní manažéri, obchodný zástupcovia, obchodní referenti a vodiči kamiónu. Medzi päť najčastejších pracovných ponúk v Česku patrili v sledovanom období pozície operátora výroby, elektrikári, elektromechanici, tiež elektrotechnici a konštruktéri.

Iný obraz o cenovej hladine ponúka štatistický Eurostat, ktorý porovnáva členské krajiny EÚ s priemerom. Toto porovnanie hovorí, že ceny, ktoré sa týkajú výdavkov domácností na Slovensku, dosahujú 89 percent priemeru EÚ, rovnako to je v Česku. V Maďarsku sú ceny na úrovni 76 percent priemeru EÚ a Poľsku je to 66 percent priemeru. Rozdiely plynú napríklad aj z toho, že tieto údaje pokývajú iba určitú časť ekonomiky.

Slovensko má teda podľa Eurostatu ceny v rámci regiónu V4 relatívne vysoké, no najdrahšie krajiny majú ceny vysoko nad priemerom EÚ. Dánsko dosahuje 143 percent európskeho priemeru, Írsko takmer 142 percenta. Ešte vyššie sú ceny v iných európskych krajinách mimo EÚ. Švajčiarsko dosahuje 174 percent priemeru EÚ a Island 156 percent./agentury/

X X X

 Tisíce ľudí sa v Teheráne lúčili s vodcom Hamasu, v piatok bude pochovaný v Katare

Tisíce ľudí skandujúcich „Smrť Izraela“ a „Smrť Amerike“ sa vo štvrtok v Teheráne zúčastnili na smútočnom obrade za šéfa politického krídla palestínskeho teroristického hnutia Hamas Ismaíla Haníju, ktorý bol zabitý v stredu v Teheráne pri údere pripisovanom Izraelu. Po obradoch v Teheráne bolo Haníjovo telo prevezené do Kataru, kde bude v piatok pochované. Informovala o tom agentúra AFP.

 Iránci kráčajú okolo nákladného auta vezúceho rakvu s telesnými pozostatkami vodcu palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Ismaíla Haníja a jeho ochrankára, ktorí zahynuli pri raketovom útoku. Teherán, 1. august 2024.

Haníja už niekoľko rokov žil v Katare, v Teheráne bol zabitý po tom, ako sa tam zúčastnil na slávnostnej prísahe nového prezidenta Masúda Pezeškjána. Podľa katarského serveru Doha News sa v piatok uskutoční pohrebná ceremónia po tradičných piatkových modlitbách v mešite v Dauhe a potom bude Haníjovo telo prevezené do mesta Lúsajl, kde bude líder Hamasu pochovaný.

 Obradov v iránskej metropole sa dnes zúčastnila celá iránska politická elita vrátane najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, prezidenta Pezeškjána či šéfa revolučných gárd Hosejna Salámího. Modlitbám na Haníjovu počesť predsedal Chameneí, ktorý sľúbil pomstiť jeho smrť. Haníju označil za „význačného bojovníka palestínskeho odporu“.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf na úvod obradu v priestoroch Teheránskej univerzity povedal, že „mučeník Ismaíl Haníja bol hlasom palestínskeho ľudu na celom svete“. „Nebol iba vodcom. Bol to múdry muž,“ uviedol podľa katarskej televízie Al-džazíra. Dodal, že Haníjova smrť nezostane bez odozvy. „Naša odpoveď príde. V správny čas a na správnom mieste. Je pre nás ťažké, aby sa náš hosť stal terčom útoku a bol zavraždený na našej pôde,“ povedal Ghálíbáf.

Iránska vláda v stredu po zabití vysokého predstaviteľa Hamasu vyhlásila trojdňový národný smútok. Pri dnešných obradoch v Teheráne, ktoré iránske médiá označili za štátny pohreb, niesli ľudia vlajky Hamasu, Hizballáhu a Palestíny a tiež Haníjove fotografie.

 Stredajšie zabitie politického vodcu Hamasu a utorkový izraelský úder, pri ktorom bol na predmestí Bejrútu zabitý významný veliteľ libanonského Hizballáhu Fuád Šukr, vyvolali obavy z rozšírenia vojny, ktorá trvá už takmer desať mesiacov v Pásme Gazy medzi Izraelom a hnutím Hamas, podporovaným Iránom.

Hamas aj Irán pohrozili, že v dohľadnom čase podniknú odvetný úder proti Izraelu, uviedla agentúra DPA. Chameneí a prezident Pezeškján označili odvetnú akciu za legitímne právo krajiny, pretože útok na Haníju bol vykonaný na iránskom území. Iránska bezpečnostná rada zvolala mimoriadne zasadnutie, na ktorom prerokovala rôzne scenáre. Žiadne podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené, dodala DPA, aktuality.sk

X X X

 Európska únia kritizuje zabitie politického vodcu hnutia Hamas, zároveň vyzýva na zdržanlivosť v reakciách

 Irán a Hamas obviňujú Izrael zo zabitia Haníju. Ten sa k útoku zatiaľ neprihlásil.

Hovorca najvyššieho diplomata EÚ Josepa Borrella vo štvrtok kritizoval vraždu vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju a potvrdil nesúhlas EÚ s „mimosúdnym zabíjaním“. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) ešte predtým požiadal o vydanie zatykača na Haníju na základe rôznych obvinení z vojnových zločinov, dodal hovorca.

Borrellov hovorca tiež vyzval na maximálnu zdržanlivosť, „pretože ďalšia eskalácia na Blízkom východe a v širšom regióne neprinesie zisk žiadnej krajine ani národu“.

Irán a Hamas obviňujú Izrael zo zabitia Haníju pri leteckom útoku v noci na stredu v Teheráne, kde sa zúčastnil na zložení slávnostného sľubu nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána.

Iránske vedenie vykoná „krvnú pomstu“ proti Izraelu, varoval vo štvrtok najvyšší iránsky veliteľ a uviedol, že je to len otázkou správneho načasovania odvety.

„Jedinou istotou je, že sionisti tento čin trpko oľutujú,“ povedal náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammad Bákerí. Irán často označuje Izrael ako sionistov alebo sionistický režim.

Irán a jeho spojenci z Hamasu považujú Izrael za zodpovedný za zabitie Haníju. Židovský štát sa k zodpovednosti zatiaľ oficiálne neprihlásil.

Brigády Izzaddína Kasáma – ozbrojené krídlo Hamasu – v stredu uviedli, že zabitím Haníju sa vojna proti Izraelu dostáva na „novú úroveň“. Brigády zároveň varovali pred dôsledkami pre celý región.

Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) vo vyhlásení uviedli, že zabitie politického lídra Hamasu bude mať za následok „drsnú a bolestivú odpoveď“. „Irán a os odporu budú na tento zločin reagovať,“ avizovali, aktuality.sk

X X X

 Sú olympijské hry skutočne dejiskom sexuálnych orgií? Športovci porozprávali neuveriteľné príbehy

Športovci na vrchole svojich fyzických možností. S dostatkom voľného času. S dôvodom oslavovať a neobmedzeným prístupom k alkoholu.

 Čo myslíte, ako to môže dopadnúť?

Josh Lakatos, bývalý skvelý americký trapista, kedysi prezradil, že „nikdy vo svojom živote nebol svedkom toľkej zhýralosti“, zatiaľ čo legendárny plavec Ryan Lochte dodal, že medzi súťažením si 70 až 75 percent olympionikov dopraje nezáväzný sex. „Hej, niekedy musíš spraviť to, čo musíš,“ povedal.

Spomienky bývalých elitných športovcov potvrdzujú, že sexuálne radovánky dianie pod piatimi kruhmi rozhodne neobchádzajú.

 Olympijský panic

Zatiaľ čo olympijské hry sú staré tisíce rokov, olympijská dedina existuje len niečo vyše sto. Nie, nie sme svedkami skazenej doby, „vedľajšie aktivity“ sú medzi športovcami akousi tradíciou. Greg Louganis, trojnásobný olympijský šampión v skokoch do vody, spomína na Hry v Montreale 1976.

„Keď bolo po všetkom, celá naša strava bola kaviár, vodka a ruské šampanské. Bolo to šialené,“ vraví americký športový velikán, ktorý priznal svoju homosexuálnu orientáciu. Zasiahol ho vraj zmysel Sovietov pre sexuálnu slobodu.

„Oči som mal predovšetkým na jednom z nich, schúlil sa mu do lona, objímali sme sa a maznali. Cítil som sa tak bezpečne.“

Ďalej to vraj nezašlo, lebo spomínaný Soviet – hoci bol ženatý – sa dal v Montreale pred zrakmi všetkých dohromady s kolegom z reprezentácie.

Susen Tiedtkeová, nemecká skokanka do diaľky, všetko podčiarkuje. „Niekedy sa stalo, že ste ani nemohli spať. Z vedľajších izieb bolo totiž počuť ľudí, ako sa oddávajú sexuálnym radovánkam.“

Soul 1988? Organizátori zakázali športovcom sex vo všetkých budovách v olympijskej dedine. Výsledok? Dobrovoľníci týždne po konci Hier zbierali kondómy na strechách.

A ešte aspoň jeden návrat do minulého tisícročia. Britský stolný tenista Matthew Syed sa vraj na Hrách 1992 v Barcelone nestačil čudovať a vyslovil túto legendárnu hlášku.

„Často sa ma pýtajú, či je olympijská dedina, ktorá hostí tých najlepších športovcov na svete, naozaj jedným veľkým sexuálnym festivalom, ako sa traduje. Moja odpoveď je vždy rovnaká: áno! Musím priznať, že za dva a pol týždňa som mal sex viackrát, než za celý svoj dovtedajší život,“ zveril sa denníku The Times.

„V skutočnosti to znamená dvakrát, čo možno pre niekoho neznie až tak skvele, ale verte tomu, že pre dvadsaťjedenročného vysokoškoláka s krivými zubami to bol menší zázrak. Barcelona bola pre mnoho z nás – olympijských panicov – rovnako o sexe, ako o športe,“ dodal s úsmevom.

 Takto to bolo kedysi a takto je to aj dnes. Nezmenia na tom nič ani ekologické kartónové postele v Paríži.

Aj v lietadle

Spomienky bývalých olympionikov sú často úsmevné, keď však otvorí ústa niekdajší americký oštepár Breaux Greer, ústa otvárajú aj všetci ostatní. Pravda, jeho dvanáste miesto v Sydney nestojí za reč, to, čo však narozprával pre stanicu ESPN, už akiste áno.

Greer si napríklad spomenul na spiatočnú cestu domov z Austrálie do Los Angeles v roku 2000. To, čo sa dialo na palube amerického lietadla, nazval sexfestom. Športovci sa totiž oddávali radovánkam nielen na toalete Boeingu 747, ale aj v jednotlivých uličkách.

„Všetci sa pomerne rýchlo pridali,“ smeje sa s odstupom času americký atlét, ktorý štartoval aj na dvoch ďalších olympiádach – v Aténach 2004 a Pekingu 2008.

Greer, hoci neprezradil, s kým presne si na palube lietadla užíval, bol pri tejto téme napriek všetkému nadštandardne konkrétny. Na ceste do L.A. vraj toaletu zdieľal so slávnou olympioničkou.

Nebol to však len bujarý návrat domov, ale aj samotné dva týždne na olympiáde v Sydney, ktoré spätne vyčaria úsmev na jeho perách. Oštepársky rodák z Houstonu sa pochválil, že nebolo dňa, kedy by ho nenavštívili aspoň tri ženy. Neraz vraj nemal ani dvojhodinovú prestávku.

 Pre ESPN tieto ženy opísal ako napríklad: „dokonalá skokanka o žrdi, silná prekážkarka, ktorá sa ma snažila zmocniť a v posteli chcela dominovať i veľmi talentovaná dovolenkárka zo Škandinávie.“

Slávny americký guliar John Godina mal to „šťastie“ zdieľať s Greerom jednu izbu. Tvrdí, že ako účastník Hier v Atlante 1996 si myslel, že už videl všetko. No veru nevidel. „Cítil som sa ako vo Vegas. Naučil som sa však neklásť príliš veľa otázok.“

Orgie vo vírivke

Ak si myslíte, že takéto orgie sú len záležitosťou americkej výpravy, nie je to pravda. Možno len jej členovia o tom dokážu ako jediní otvorene hovoriť.

Zdroj denníka The Mail, ktorý nechce byť menovaný, dianie v olympijskej dedine popísal takto:

„Keď človek chcel, mohol spať každú druhú noc s inou ženou. Keď mal niekto navyše svoju vlastnú izbu, šlo to samozrejme ešte jednoduchšie. Američania flirtovali a boli povoľní k sexu zrejme najviac. Okrem nich aj východní Európania – tí sú pri tom naozaj veľmi pohodoví a uvoľnení.“

Prišiel Vancouver 2010, povedali by ste si, že v zime sex chutí menej ako v lete, ale organizátori aj tam museli poslať žiadosť o „núdzovú“ zásielku ďalších 10-tisíc kondómov. Stotisíc naskladnených kusov bolo zrazu málo, hoci v prepočte na jedného športovca šlo o štrnásť prezervatívov na hlavu.

Situáciu napokon zachránila kanadská nadácia pre výskum AIDS… Možno tak pripravila pekný večer skupine kanadských, nemeckých a rakúskych športovcov, ktorých vraj „načapali“ pri skupinových orgiách. Párty vo vírivke sa jednoducho zmenila na orgie vo vírivke.

 A ešte jeden dôkaz, že zima nie je žiadna prekážka.

V Lillehameri 1994 sa nemeckí bobisti pokúsili vymeniť zlaté medaily za „hromadnú zábavku“ s americkou lyžiarkou Carrie Sheinbergovou. „Dali mi jasne najavo, že svoje kovy vymenia za všetky druhy iných láskavostí. Povedal som im zo žartu: ‚Ďakujem, ale Tommy Moe má medailu tiež. Budem sa hrať s ňou‘,“ spomína.

Američan Moe získal v Nórsku zjazdárske zlato i striebro v super-G.

Čo je to však proti Brazílii? Najviac kondómov na olympijských hrách bolo pripravených v Riu de Janeiro 2016 – až 450-tisíc. Prvýkrát v histórii sa na olympijskej scéne objavili aj ženské verzie ochrany. Juhoameričania k tomu pridali aj 175-tisíc balení lubrikantov.

Kilometre za sexom

V Londýne 2012 skolabovala online zoznamka, o štyri roky neskôr vraj v olympijskej dedine stúpol počet kliknutí na Pornhube.

Iste, mnohí tréneri presadzujú prísne pravidlá – napríklad zákaz vychádzania alebo návštev v izbách pre opačné pohlavie. Zdá sa však, že to vedie športovcov len k tomu, aby sa aspoň na chvíľu kamsi „vykradli“.

Americká plavkyňa Amanda Beardová, sedemnásobná olympijská medailistka, vraví, že v Sydney sa „športovci nachodili kilometre, len aby si našli kúsok súkromia.“

Paríž na tom bude asi rovnako…/agentury/

 X X X

 Spojené štáty dosiahli dohodu so strojcom útokov z 11. septembra 2001

 Trojica obvinených mužov je zadržiavaná na americkej vojenskej základni Guantanámo na Kube.

Spojené štáty uzavreli dohodu s tromi osobami obvinenými z teroristických útokov z 11. septembra 2001. Pentagón uviedol, že jedným z trojice je aj ich strojca Chálid Šajch Muhammad. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Trojica mužov je zadržiavaná na americkej vojenskej základni Guantanámo na Kube. Podľa agentúry Reuters súhlasili zadržiavaní s doživotným trestom odňatia slobody. „Podrobnosti a podmienky dohody uzatvorenej pred procesom v súčasnosti nezverejňujeme,“ uviedol Pentagón vo vyhlásení.

Tisícky mŕtvych a zranených

Spojené štáty sa 11. septembra 2001 stali terčom najkrvavejších teroristických útokov vo svojich dejinách, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí z 93 krajín a približne 6000 utrpelo zranenia.

Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili v štyroch dopravných lietadlách na ciele v Spojených štátoch. Dve lietadlá narazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center, WTC) v New Yorku, tretie do budovy Pentagónu vo Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia.

Americký prezident George W. Bush vyhlásil po útokoch vojnu terorizmu. Necelý mesiac po útokoch sa začala medzinárodná operácia Trvalá sloboda ako odpoveď USA a ich spojencov na atentáty. Tá 2. mája 2011 vyústila do likvidácie vodcu teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládina v jeho vile v pakistanskom Abotabáde, aktuality.sk

X X X

 Skončila v opatere zdravotníkov, 20 minút ležala v ľadovej vode. Slovenka finišovala s vysokou horúčkou

Slovenská chodkyňa Mária Katerinka Czaková musela ísť bezprostredne po olympijských pretekoch na 20 km do opatery zdravotníkov. V Paríži pod Eiffelovou vežou dosiahla svoje olympijské maximum a obsadila 34. miesto. V cieli však mala viac ako 40-stupňovú horúčku a absolvovala ľadový kúpeľ.

 Katerinka Czaková urobila na záverečných siedmich kilometroch šesť pozícii a jedno kolo (1 km) pred koncom strácala len sekundu na Maďarku Ritu Récseiovú. Tá prišla nakoniec do cieľa so 7-sekundovým náskokom pred Slovenkou.

„Do cieľa som prišla veľmi vyčerpaná, odniesli ma do ľadovej vane, mala som vysokú horúčku. Ležala som asi 20 minút v studenej vode, lebo mi to neklesalo, teraz je to už asi dobré,“ povedala v mixzóne viditeľne vyčerpaná Katerinka Czaková.

Tridsaťpäťročná atlétka sa dlho držala na hranici štvrtej desiatky a krátko pred tromi štvrtinami pretekov to vyzeralo, akoby využila ušetrené sily. Pre TASR však uviedla, že išla celý čas naplno:

„Nemôžem povedať že som pošetrila sily. Išla som na maximum, je to však 20 rokov, čo spolupracujeme s trénerom a sú to skúseností. Čo sa týka podmienok, pretekala som v rôznych krajinách a dnes boli naozaj náročné.“

 Štvornásobná olympionička ocenila aj kulisu trate priamo pod Eiffelovou vežou. Štvrtkové preteky boli z hľadiska atmosféry v príkrom rozpore s predošlými hrami.

Tie poznačila pandémia koronavírusu a bežci boli navyše v Sappore, ktoré je vzdialené od vtedajšieho dejiska hier Tokia viac ako 1000 kilometrov.

„Je to krásne, nedá sa to porovnať s Tokiom, to bolo covidové obdobie a neboli tam diváci. Túto atmosféru sme si užili, takže super,“ dodala Katerinka Czaková pre TASR, aktuality.sk

X X X

 Prekvapenie v prvom semifinále. Swiateková proti nasadenej šestke z Číny uhrala iba sedem gemov

Poľská tenistka Iga Swiateková sa na olympijskom turnaji v Paríži nedostala do finále. Svetová i nasadená jednotka prehrala v semifinále s turnajovou šestkou Čchin-wen Čeng z Číny v dvoch setoch 2:6 a 5:7.

 V druhom semifinále sa stretnú Slovenka Anna-Karolína Schmiedlová a Chorvátka Donna Vekičová. Swiateková nevyužila v druhom sete náskok 4:0, počas celého zápasu spravila až 46 nevynútených chýb.

Čchin-wen Čeng ukončila 25-zápasovú víťaznú sériu Poľky na antuke areálu Roland Garros a stala sa historicky prvou čínskou finalistkou v ženskom tenisovom singli.

„Som veľmi šťastná, ani nedokážem opísať slovami moje pocity. Ak by som mala dnes hrať ešte ďalšie tri hodiny, urobila by som to pre svoju krajinu.

Bol to skvelý zápas, zdolať Igu na parížskej antuke je veľmi náročné,“ uviedla Čchin-wen Čeng v pozápasovom interview./agenturyú

X X X

FOTOSlováci dostanú odmeny aj bez medaily. Niekde rozdávajú kravy, diamanty i dôchodky

 Vybojovať si medailu pod piatimi kruhmi je sen každého športovca. Zatiaľ čo reprezentantom niektorých krajín zostane po životnom výkone len spomienka v podobe cenného kovu a plyšového maskota, iní si vedia kariérnym úspechom finančne prilepšiť jednorazovým bonusom, zabezpečiť bývanie či doživotnú rentu.

Peňažné bonusy úspešným športovcom zabezpečujú jednotlivé olympijské výbory krajín, keďže Medzinárodný olympijský výbor odmeny nerozdáva. Zatiaľ čo niektoré štáty sú nesmierne štedré, niekoľko ich ide zlatou strednou cestou, a nájdu sa aj také, pri ktorých je bonus skôr symbolický alebo žiadny. Pomocnú ruku podala v Paríži aj atletická a boxerská federácia, ktorá odmení medailistov.

Slovensko patrí do kategórie krajín, ktorá neodmeňuje iba držiteľov cenných kovov. Odmenu má tak okrem bronzového vodného slalomára Mateja Beňuša istú aj piaty skejtbordista Richard Tury či štvrtá vodná slalomárka Zuzana Paňková. S prázdnymi rukami neodíde ani tenistka Anna Karolína Schmiedlová.

Slovenský olympijský výbor podľa informácií denníka Nový Čas vypláca športovcov od prvého miesta a začína na sume 60 000 eur až po ôsme miesto, za ktoré je odmena 8 000 eur, čo je napríklad viac, ako dostane bronzový medailista v Austrálii alebo v Japonsku.

 Susedné Maďarsko sa buchlo po vrecku viac. Zlatý medailista zarobí takmer 140 000 eur, strieborný necelých 100 000 eur a bronzový okolo 80 000 eur. Rovnakú sumu, aká je za tretie miesto v Maďarsku, si zarobia francúzski olympijskí šampióni.

V Česku sa pohybujú medailové bonusy v hodnotách od 100 000 eur po necelých 50 000 eur. Poľsko zas pre zmenu patrí medzi krajiny, ktoré sa rozhodlo odmeny svojim športovcom poriadne vyšperkovať.

Medailový dôchodok

Zlatý medailista si na Taiwane zarobí 664 000 eur, strieborný 231 000 eur a bronzový 164 000 eur. Do konca života dostávajú navyše dôchodok v hodnote 3 700 eur, ktorý začína plynúť od zisku cenného kovu. Športový dôchodok čaká aj srbských medailistov, ktorý im je vyplácaný mesačne od veku 40 rokov.

Malajzia a Bulharsko ponúkajú držiteľom zlatých medailí doživotný mesačný dôchodok vo výške približne 1 000 eur, zatiaľ čo Čile, Kosovo a Litva ponúkajú podobné výhody, ktoré trvajú do ďalších hier. Nový Zéland odovzdáva svoje výplaty ako ročné bonusy, pričom zlatí medailisti dostávajú 40 000 dolárov až do ďalších hier. Necelých 6500 eur mesačne dostávajú medailisti Estónska dva roky.

Apartmány aj lístky zdarma na verejnú dopravu

Kazašská vláda odmeňuje svojich úspešných olympionikov nehnuteľnosťami. Ak niekto získa zlato v Paríži, má k tomu pekný trojizbový byt. Za striebro je dvojizbový a bronzoví športovci si musia vystačiť s jednoizbovým.

Litva zas uhrádza svojim medailistom nájomné po tom, čo ukončia svoju športovú kariéru.

Byty sa budú rozdávať aj v Poľsku. Okrem finančných odmien za medaily, obrazov od uznávaných domácich umelcov, investičných diamantov či poukazov na dovolenku sú v ponuke dvojizbové a jednoizbové vo Varšave.

Zo stupňa víťazov spod piatich kruhoch až do luxusného apartmánu si to môžu namieriť aj reprezentanti Malajzie. Ako bonus je k tomu aj auto.

Hongkonský prevádzkovateľ verejnej dopravy zas poskytne medailistom doživotne bezplatné lístky. 

Trochu ryže a figa borová

Po posledných letných hrách v Tokiu ponúkla sieť reštaurácií v Malajzii všetkým reprezentantom jedlo a tarik, mliečny čajový nápoj, doživotne zadarmo. Japonská stolná tenistka dostala po zisku striebra na domácej pôde 100 vriec ryže. Indonézski olympijskí víťazi boli údajne odmenení piatimi kravami a reštauráciou.

Mnohé štáty vrátane Veľkej Británie, Nórska, Islandu a Švédska neposkytujú finančnú odmenu za medaily, hoci v niektorých prípadoch poskytujú športovcom iné typy grantov. „Chceme, aby naši športovci dostali všetku podporu pred hrami, aby sme maximalizovali možnosť olympijského úspechu,“ povedala Åsa Edlund Jönssonová zo Švédskeho olympijského výboru pre Forbes, aktuality.sk