Sankcie uvalené na Rusko nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine, vyhlásil v rozhovore pre štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Kurier hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Poprel tiež tvrdenie, že medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom je úzky politický vzťah.„Táto vojna sa nikdy nemala vôbec začať, čo najskôr by mala byť ukončená. K tomu je potrebné prímerie a sú potrebné mierové rokovania,“ zdôraznil Kovács.

Poznamenal, že sankcie voči Rusku viac škodia tým, ktorí ich zaviedli, a nemajú zmysel. „Sankcie nám škodia, ceny energií totiž stúpajú. Teraz by mala byť prioritou energetická bezpečnosť,“ povedal hovorca.

Na otázku denníka o „úzkom vzťahu“ Orbána s Putinom, ktorí sa pravidelne stretávali a rokovali o lacnej rope, lacnom zemnom plyne, pričom Maďarsko je závislé na ruských firmách aj v oblasti rozšírenia atómovej elektrárne v Paksi, Kovács reagoval, že údajný úzky politický vzťah medzi maďarským premiérom a ruským prezidentom neexistuje.

„Nie je o nič bližší než vzťah medzi Nemeckom a Ruskom,“ podčiarkol hovorca a dodal, že závislosť na ruskej energii je historická a nie politická. „Rusko bolo jednoducho najlacnejším a najpríťažlivejším zdrojom energií na trhu,“ podotkol Kovács. Podľa neho nie je isté, že zbavovanie sa závislosti na ruských energiách, je dobrý nápad.

X X X

Maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky nariadil zvýšiť pripravenosť maďarských ozbrojených síl. Šéf rezortu v stredu na Facebooku uviedol, že Maďarsko čelí mimoriadnym bezpečnostným výzvam. Ako príklad uviedol pretrvávajúcu vojnu v susednej krajine a tlak ilegálnej migrácie na južné hranice Maďarska a dodal, že všetci v Európe reagujú.

V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch budú vojská cvičiť vo väčších jednotkách na viacerých miestach krajiny, pričom cvičenia budú intenzívnejšie a bude povolaných viac záložníkov.

X X X

  Ruské invázne sily nedosiahli vo východoukrajinskom regióne Donbas za posledných 72 hodín „nijaký výrazný územný postup“. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek,“ napísal britský rezort obrany. Za posledných 72 hodín však v tomto regióne významne nepokročili, dodal.

Dôvodom sú starnúce sovietske vozidlá, zbrane a taktika ruskej armády, s ktorými dokáže výrazne postupovať iba v prípade, že ich používa vo veľkom množstve – to však Rusko momentálne nedokáže zrealizovať, pokračovalo britské ministerstvo obrany.

Vyhliadky na rozhovory o ukončení konfliktu zostávajú podľa Británie nízke aj napriek stredajším istanbulským rokovaniam o obnovení vývozu obilia z ukrajinských prístavov a nedávnym výmenám zajatcov. (tasr, theguardian.com)

X X X

The Kyiv Independent: Má Lukašenko kapacitu a vôľu zapojiť sa do vojny na Ukrajine?

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára zároveň zo štyroch smerov, z ktorých jeden zahŕňal bieloruské územie. Očakávalo sa, že onedlho potom sa bieloruskí vojaci priamo zapoja do vojny. Štyri mesiace od začiatku konfliktu však vyslanie svojich jednotiek do vojny bieloruský vodca Alexander Lukašenko aj naďalej odkladá, píše denník The Kyiv Independent.

 Zdá sa, že toto rozhodnutie nie je pre Lukašenka jednoduché. Vernosť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a opora v ruských peniazoch sú pre Lukašenka hlavnými faktormi jeho zotrvania na čele krajiny. Bieloruský vodca ďalej podporuje propagandu a hľadá motív, ktorý by Bielorusko pre účasť vo vojne malo. Okrem toho krajina pokračuje v masívnych vojenských cvičeniach, ktoré udržiavajú v pohotovosti ukrajinské jednotky blízko severnej hranice a ďaleko od aktívnych bojov na východe krajiny.

Bielorusi napriek tomu myšlienku vyslania bieloruských vojakov na Ukrajinu nepodporujú. Takéto rozhodnutie by Lukašenka mohlo stáť podporu armády alebo viesť k ďalšej vlne občianskych nepokojov. Vojenskí analytici a pozorovatelia sa zhodujú, že Bielorusko sa vyhráža Ukrajine a snaží sa svojich susedov udržať v najvyššej pohotovosti. Minsk má však iba obmedzené možnosti.

 Vojakov nemá Bielorusko málo

Bieloruská armáda má v súčasnosti 50 000 vojakov a dôstojníkov, ďalších 15 000 ľudí je vedených ako vojenský personál. Vojenská rezerva pre prípad mobilizácie pozostáva z 290 000 ľudí, uvádza minuloročná ročenka londýnskeho Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS) The Military Balance 2021.

Počet vojakov tejto východoeurópskej krajiny s 9,5 milióna obyvateľmi je tak nad očakávania vysoký. Pre porovnanie, susedné Poľsko, ktoré má štyrikrát viac obyvateľov a najmenej 20-krát väčší rozpočet, má 125 000 vojakov.

Najväčšou štruktúrou bieloruskej armády sú pozemné sily, ale iba zlomok z nich je okamžite schopný nastúpiť. Podľa správy ruského Centra pre analýzu stratégií a technológií (CAST) slúži v časoch mieru pri pozemných silách len 10 000 až 15 000 vojakov. Ostatných treba povolať. Bieloruský vojenský expert Jahor Lebjadok predpokladá, že bez mobilizácie by krajina mohla okamžite vyslať do boja okolo 6 000 vojakov.

Jedinou zložkou bieloruských ozbrojených síl s riadnymi bojovými skúsenosťami sú sily zvláštnych operácií, ktoré zahŕňajú tri brigády elitnej pechoty s celkovým počtom 300 až 600 vojakov. Tieto sily sa osvedčili ako tie najúčinnejšie a bieloruskému režimu najlojálnejšie. Dve z troch brigád sa podieľali na brutálnom potlačení protestov v roku 2020, ktoré rozpútali prezidentské voľby, považované medzinárodným spoločenstvom za sfalšované.

 Technika z čias ZZSR

Podľa správ z roku 2020 by Bielorusko mohlo mať 1 200 tankov, z toho 800 z nich v zálohe. Ich počet je pravdepodobne nadsadený. Väčšina z nich sú sovietske T-72 a nie je isté, nakoľko sú pripravené na boj. Z doby, keď bolo Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu, pochádza aj väčšina bieloruského delostrelectva.

Bieloruské letectvo v súčasnosti disponuje niekoľkými desiatkami sovietskych stíhačiek MiG-29 a bojovými lietadlami Su-25. Jedinými novými lietadlami sú štyri stíhačky Su-30 a 12 cvičných bojových lietadiel Jak-130.

Bieloruská protivzdušná obrana pozostáva primárne z ruských S-300 navrhnutých v 80. rokoch minulého storočia, ktoré sa ukázali ako neúspešné proti raketometom HIMARS americkej výroby. Putin sa na konci júna zaviazal Bielorusku v najbližších mesiacoch poskytnúť raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu niesť jadrové hlavice.

 Je to 50 na 50

„Bitka na bojisku predstavuje pre bieloruskú armádu problém. Optimálne by bolo bieloruských vojakov použiť na prieskumné a sabotážne operácie proti konkrétnym cieľom a konvojom ukrajinských vojakov,“ hovorí Lebjadok.

Začiatkom júna ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov uviedol, že pravdepodobnosť vstupu Bieloruska do vojny je 50 na 50. „Mnoho faktorov hovorí pre prípravu. Otázka, či ide o divadielko pre Putina, alebo o skutočnú prípravu na útok, zostáva otvorená,“ uviedol odborník.

Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) sa domnieva, že cvičenia majú Ukrajinu zastrašiť, no zároveň je nepravdepodobné, že sa Bielorusko do konfliktu zapojí. „Alexander Lukašenko si zrejme nemôže na domácej pôde dovoliť dôsledky zapojenia svojich obmedzených vojenských prostriedkov do nákladnej zahraničnej vojny,“ uvádza ISW.

 Bielorusi do vojny nechcú

Aj napriek snahám bieloruskej propagandy zostáva predstava zapojenia bieloruských vojakov do vojny v Bielorusku nepopulárna. Prieskumy verejnej mienky londýnskeho think-tanku Chatham House ukazujú, že nasadenie jednotiek na Ukrajinu podporuje len tri až šesť percent Bielorusov. Viac ako polovica populácie sa obáva, že bude Bielorusko do vojny zatiahnuté, uvádza prieskum Belarusian Change Tracker.

Rusko sa snaží Bielorusko prinútiť, aby sa do konfliktu na ruskej strane zapojilo. Podľa analytika a historika Valera Karbaleviča sa Bielorusko pripojí len vtedy, ak k tomu bude mať Lukašenko politickú vôľu. Bieloruský vodca sa však podľa neho snaží nátlaku Moskvy odolávať.

Lebjadok naopak tvrdí, že Lukašenko odovzdal kontrolu nad svojou armádou Rusku. „O otázke bieloruskej účasti vo vojne rozhoduje Putin,“ povedal Lebjadok v rozhovore so serverom Mediazona./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová poslala Matovičov protiinflačný balíček na Ústavný súd

Prezidentka Zuzana Čaputová poslala protiinflačný balíček na Ústavný súd. „Dnes som podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti. Nie preto, že som proti pomoci rodinám, ako niektorí opakovane naznačujú. Naopak, robím to preto, lebo chcem, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc, ktorú si môžeme dovoliť, a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť,“ vysvetlila na sociálnej sieti.

Tri dôvody

Čaputová je presvedčená, že prijatý balíček je protiústavný z troch dôvodov. „Inštitút skráteného legislatívneho konania bol v tomto prípade podľa môjho názoru použitý v rozpore s Ústavou SR, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie. Zároveň je potrebné, aby Ústavný súd SR raz a navždy urobil v tejto téme jasno,“ objasňuje.

Obsahom zákona sa podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. „Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie.“

Ako tretí dôvod uvádza: „Zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Je to diskriminačné a trestá dieťa za to, že si jeho rodič neplní povinnosti.“, aktuality.sk

X X X

Od krádeží kamiónov až po vraždy. Ako fungovala mafiánska skupina sereďanov

Bosa rozstrieľali v jeho luxusnom aute, zvyšok skupiny skončil za mrežami roky neskôr. Mafiánsky trojuholník Sereď, Šaľa, Galanta mal v období rokov 2004 až 2011 svoju jasnú jednotku. Bola ňou skupina, ktorú policajti označili jednoducho sereďania. Tá gro svojej činnosti postavila hlavne na krádežiach kamiónov, neštítila sa však ani nájomnej vraždy.

Za hlavu zoskupenia bol považovaný dnes už nebohý Maroš Kováč. Práve on rozdeľoval úlohy členom skupiny. Kováč mal podľa prokurátorov a polície kontakty medzi policajtmi a inými štátnymi orgánmi. Aj preto bol neotrasiteľným bosom skupiny.

Členovia skupiny mali svojmu šéfovi dokonca platiť mesačný paušál. „Nižšie postavení členovia plnili ním zadané pokyny a mesačne odvádzali každý za seba 15.000,-Sk (500,-Eur), ktoré získali páchaním trestnej činnosti, pričom nebohý M. K. rozhodoval, na aký účel sa financie použijú, pre celú skupinu,“ píše sa v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v kauze sereďania.

Do Kováčovej skupiny patril aj Roman Paulus, ktorý sa ku skutkom priznal. Paulusa už v minulosti polícia zadržala a neskôr ho súdy odsúdili na 25 rokov v najprísnejšom stupni stráženia za vraždu Jozefa Kaciana v roku 2010. Túto vraždu mal Paulus realizovať práve na základe objednávky posunutej od bosa skupiny Kováča.

Paulus, prezývaný Haluška, vo svojich výpovediach ozrejmil, že práve cez Kováča sa mala skupina dostať k realizácii ďalšej vraždy.

Podnikateľa zastrelili za stotisíc

Úkladná vražda po taktovkou sereďanov, ktorú policajti objasnili, bola vražda šalianskeho podnikateľa Alojza Bórika. Dodnes neznámy páchateľ si u hlavy skupiny Kováča objednal vraždu podnikateľa za tri milióny korún (100-tisíc eur). Skupina si rozdelila úlohy a Bórika sledovali približne mesiac, aby zistili, aké má zvyky.

Prvý pokus o jeho vraždu nevyšiel, keďže obeť sa domov dostala inou než zvyčajnou trasou. Devätnásteho marca 2008 však dvojica Peter Taufer (prezývaný Motko) a kajúcnik Roman Paulus nezaváhala. Paulus bol za volantom „pracovného“ Audi, ktoré Bórika prenasledovalo až domov. Potom čo Bórik vystúpil zo svojho auta, Taufer naňho spustil paľbu zo samopalu Škorpión a zasiahol ho desiatimi ranami.

Obaja páchatelia následne z miesta vraždy utiekli do Serede. Taufera pred niekoľkými dňami za tento čin Špecializovaný trestný súd odsúdil na doživotný trest. Peniaze za vraždu si podľa Paulusa rozdelili podľa jednotlivých úloh – členom ich rozdal bos Kováč.

Aj ďalší prípad sereďanov mal prebehnúť na objednávku. Za približne 300-tisíc korún (10-tisíc eur) mala skupina prestreliť nohu alebo koleno mužovi z Bánoviec nad Bebravou. Objednávku opäť prebral Kováč a skupina ju aj zrealizovala. Paulus mal muža držať, kým mu iný člen skupiny prestrelil ľavé koleno. Aj v tomto prípade si skupina úlohy jasne podelila a Kováč ich podľa toho aj vyplatil.

Mrazené ryby, topánky či televízory

Špecialitou skupiny však boli krádeže kamiónov a nákladných áut. Zameriavali sa na samotné kamióny, ako aj ich obsah. V súdnom rozhodnutí sa spomína celkovo osem krádeží kamiónov a nákladných áut. Skupina fungovala na západnom a strednom Slovensku a vyhľadávala kamióny s cenným nákladom či s kľúčmi v zapaľovaní.

Postupovali pritom organizovane, na akciách sa zúčastňovalo vždy viacero členov – jedni strážili okolie, ďalší prekonávali zabezpečenie vozidiel. V jednom prípade dokonca dokázali z vozidla vymontovať imobilizér, ktorý počas noci odviezli ku kumpánovi, ktorý ho vedel odblokovať. S takto upravenou súčiastkou sa ku kamiónu vrátili a naštartovali ho.

Skupina sa týmto spôsobom dostala napríklad k 112 kusom plazmových televízorov, 20 tonám mrazených rýb, značkovým topánkam, DVD prehrávačom či 30 paletám piva. Sereďania mali aj miesto, kde ukradnuté kamióny a tovar bezpečne skrývali – sklad v Kolárove na južnom Slovensku. Policajti tu pri prehliadke našli aj ukradnuté nákladné tatrovky či stavebné stroje.

Paulus sa priznal, že pre skupinu vykonával najmä prácu takzvaného „oka“ – strážil príjazdové cesty k miestu činu a vysielačkou hlásil, ak sa dialo niečo podozrivé. Po úspešnej krádeži potom skupina sprevádzala ukradnutý kamión až do úkrytu v Kolárove.

Bosa dostali vlastní

Príbeh skupiny sa skončil v roku 2011, keď bosa Maroša Kováča zastrelili podľa polície muži z jeho skupiny. Aj v tomto prípade mal strieľať Peter Taufer, vylákať ho mal iný člen skupiny – Ján Golis. Ten bol súčasťou vtedajšej takzvanej bankomatovej mafie, ktorá na západnom Slovensku vytrhávala bankomaty a následne sa ich pokúšala otvoriť.

Kováčovi malo len deň pred jeho vraždou zmiznúť z trezoru v banke 800-tisíc eur. Práve spor pre krádež mal byť príčinou Kováčovej likvidácie. Golis sa obvinenia v tejto veci nedožil, policajti ho zastrelili, keď sa snažil ukradnúť vozidlo, ktoré malo byť použité pri vražde Jána Kuciaka.

Po Kováčovej násilnej smrti sa spoločné putovanie sereďanov síce skončilo, no jednotliví členovia v trestnej činnosti pokračovali. Jeden z členov skupiny Miroslav Janeba, prezývaný Malý Mirko, ktorý mal v prípade vraždy Alojza Bórika zabezpečovať vražednú zbraň, začal prednedávnom spolupracovať s políciou a odhaľuje ďalšie rozsiahle kauzy.

Cigarety a inšpektor práce ako nový bos

Janeba napríklad opísal snahu o krytie nelegálneho cigaretového biznisu pre dvoch neznámych Rusov. Janeba sa mal skontaktovať s Tomášom Rajeckým, ktorý podľa polície tlmočil tieto žiadosti cez Zoroslava Kollára až k Ľudovítovi Makóovi. Cez Janebu mali takto do rúk ďalších mužov v reťazi pretiecť tisícky eur.

Malý Mirko však vypovedá aj o inej organizovanej skupine, ktorej mal byť súčasťou. Išlo o skupinu okolo šéfa nitrianskeho inšpektorátu práce Róberta Bullu. Ten spolu s bývalými vysokopostavenými funkcionári nitrianskej pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy čelí obvineniu, že za úplatky pomáhali podnikateľom vyriešiť ich problémy s daniarmi.

Janeba mal byť kontaktom medzi členmi skupiny a vytypovanými podnikateľmi – teda podnikateľmi, ktorí mali problémy s finančnou správou. Podľa polície potom podnikatelia sami prišli za Janebom s návrhom, či by nevedel u svojich priateľov zariadiť vyriešenie problémov.

Veľká väčšina bývalých členov zoskupenia sereďanov je dnes mŕtva alebo za mrežami. Jedinou osobou, ktorá sa spravodlivosti stále vyhýba, je Marko Majstorovič, ktorý je stále na úteku. Veľkú časť skupiny polícia zadržala až v roku 2018, aktuality.sk

X X X

Taliansky prezident odmietol prijať demisiu premiéra Draghiho

Taliansky prezident Sergio Mattarella vo štvrtok večer odmietol prijať demisiu premiéra Maria Draghiho.

Podľa webu novín Corriere della Sera odporučil prezident Draghimu, aby sa obrátil na Poslaneckú snemovňu a v hlasovaní si overil, či jeho vláda disponuje parlamentnou väčšinou. Agentúra AFP píše, že k tomu by mohlo prísť na budúci týždeň.

Vo svojom predchádzajúcom vyhlásení Draghi skonštatoval, že po tom, čo koaličné Hnutie piatich hviezd (M5S) odmietlo v Senáte hlasovať za vládny protiinflačný balíček spojený s hlasovaním o dôvere vláde, prestala parlamentná „väčšina národnej jednoty” existovať. Balíček napokon v Senáte prešiel aj bez M5S, Draghi sa však rozhodol podať demisiu.

Riadne parlamentné voľby by sa mali konať na budúci rok na jar. Ak sa ukáže, že Draghiho vláda nebude schopná pokračovať, prezident zrejme rozpustí parlament a vyhlási predčasné voľby. Tie by sa potom mohli konať v septembri, aktuality.sk

X X X

 Diplomat Gábor o odmietnutí prezidentkou Čaputovou: Je rozdiel 30 rokov a 5 minút

„S ohľadom na celoživotnú prácu, ktorú som pre Slovenskú republiku urobil, mám morálne právo vedieť, kto je v pozadí tohto rozhodnutia a aké dôvody ho/ju k tomu viedli,“ povedal Ján Gábor o skutočnosti, že mu nebolo umožnené pôsobiť v diplomacii vo funkcii veľvyslanca.

 X Aký máte pocit ako dlhoročný diplomat z toho, že nemôžete riadiť ďalšiu zo slovenských ambasád?

Dovoľte mi odpovedať slovami, že minister pozná mňa a moju prácu tridsať rokov, prezidentka sa so mnou rozprávala päť minút – kto dokáže lepšie posúdiť vhodnosť mojej nominácie? Nie je jedným z pretrvávajúcich neduhov v našom štáte aj po tridsiatich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky nekvalifikované rozhodovanie o kvalifikovaných ľuďoch? Nebol som predsa navrhovaný na riaditeľa nemocnice, poisťovne alebo dôležitej stavby mosta.

 X Môže zamietavý postoj v Grasalkovičovom paláci nejako uškodiť vašej dobrej povesti?

O svojej práci publikujem a prednášam mladým diplomatom. Čo im mám teraz povedať, prečo mi prezidentka nedôveruje a odmietla návrh ministra? Pri všetkej úcte, ktorú prechovávam k úradu hlavy štátu, môžeme hovoriť o náležitom využití jednej z nemnohých ústavných právomocí, ktorými disponuje? Dobrá povesť človeka má vysokú cenu, ale nemenej vysokú hodnotu má aj transparentnosť rozhodovacieho procesu najdôležitejších štátnych inštitúcií.

X Usilovali ste sa zistiť v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky (KP SR), aké výhrady proti vám mohla mať Zuzana Čaputová?

Najprv poznamenám, že proti takémuto rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok. Takže sa s týmto rozhodnutím musím zmieriť. Som však presvedčený, že aj s ohľadom na celoživotnú prácu, ktorú som pre Slovenskú republiku urobil, mám morálne právo vedieť, kto je v pozadí tohto rozhodnutia a aké dôvody ho/ju k tomu viedli. A opakovane som niekoľko mesiacov kontaktoval KP SR, ale bezvýsledne./agentury/

X X X

 Historická dohoda: zamestnávatelia a odborári sa prvýkrát zhodli na výške minimálnej mzdy

Minimálna mzda by mala narásť zo súčasných 646 na 700 eur.

Sociálni partneri sa historicky prvý raz dohodli na výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok. Zo súčastných 646 eur by tak minimálna mzda mala narásť na 700 eur. Ak by sa zamestnávatelia s odborármi nedohodli, išlo by sa podľa platného automatu.

Veľmi ma teší, že v priebehu dvoch dní sa ukázalo, že sociálny dialóg na Slovensku funguje veľmi dobre,“ reagoval minister práce Milan Krajniak na historickú dohodu.

 Historický konsenzus

Sociálni partneri prihliadali najmä na aktuálnu situáciu a výrazný nárast inflácie, navrhovaná sadzba má podľa nich pomôcť eliminovať negatívne dopady na slovenské domácnosti.

„Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dopady na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnávateľov,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku sociálnych partnerov.

Tí napokon dospeli k spoločnej dohode – po prvý raz v histórii bude výška minimálnej mzdy stanovená na základe konsenzu zamestnávateľov a odborárov, zákonný automat sa neuplatní. Zo súčasných 646 eur by tak mala minimálna mzda v budúcom roku stúpnuť až na 700 eur.

Vláda má zhodu rešpektovať

„Spoločný návrh minimálnej mzdy vo výške 700 eur počíta so zvýšením nad rámec zákona, a to aj napriek neľahkej a nestabilnej situácii, v ktorej sa zamestnávatelia a ich zamestnanci nachádzajú. Je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. Veríme, že aj týmto spôsobom politikom i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisom sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac,“ konštatujú členovia tripartity. V zmysle príslušnej legislatívy je vláda zaviazaná zhodu sociálnych partnerov rešpektovať, aktuality.sk

X X X

V kauze údajného vydierania pre bar Fatima padol rozsudok. Janíčka a Strelčíka súd oslobodil

Súd oslobodil Ondreja Janíčka a Jozefa Strelčíka spod obžaloby za stíhanie skutkov v súvislosti s vydieraním podnikateľa Tibora Jurisu v kauze Fatima. Obaja pred súdom tvrdili, že boli Monikou Jankovskou, vtedajšou sudkyňou Okresného súdu v Trenčíne, odsúdení za údajné vydieranie považskobystrického podnikateľa Jurisu vo vykonštruovanom prípade.

 Zároveň však sudca prirovnal výpovede o snahe sýkorovcov získať vykonštruovaným prípadom trenčiansky bar Fatima k príbehom Agathy Christie.

Oboch ešte v roku 2002 odsúdila bývalá trenčianska sudkyňa a neskôr štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, pričom údajne poškodeného považskobystrického podnikateľa Tibora Jurisu ani nevypočula.

Ten sa ako svedok – poškodený postavil pred súd až v obnovenom konaní, na májovom pojednávaní. Vo svojej výpovedi poprel vydieranie zo strany Janíčka a Strelčíka a hovoril o priateľských vzťahoch s nimi. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi konal podľa jeho vysvetlenia pod tlakom.

Obvinenie Janíčka a Strelčíka podľa Michala Vidu z mafiánskej skupiny sýkorovcov vymysleli a zabezpečili práve členovia tejto skupiny. Zámerom malo byť dostať ich do väzby a počas tohto obdobia ich obrať o majetok, hlavne o trenčiansky bar Fatima, ktorý chcel získať Peter Čongrády.

Sýkorovcom pomáhali viacerí policajti, za pomoc však podľa Vidu pravidelne platili aj sudcom a prokurátorom. Vida uviedol, ako zaniesol 3 milióny slovenských korún sudkyni Monike J. aj okresnému prokurátorovi. „Tie časy boli také, že za peniaze sa dalo všetko,“ povedal vo svedeckej výpovedi.

Podobne vypovedal aj ďalší svedok, ktorý pracoval pre čongrádyovcov, a ktorý má dodnes obavy z mafie. Potvrdil, že Peter Čongrády chcel Fatimu získať za každú cenu, „aj cez mŕtvoly“.

Súd ale týmto svedectvá neuveril a označil ich za nevierohodné. Sudca vyhlásil, že ich svedectvá vyznievajú účelovo a spochybnil aj verziu, že by súdy konali na objednávku mafie. Verziu o snahe sýkorovcov získať takýmto spôsobom bar Fatima sudca prirovnal k príbehom Agathy Christie./agentury/

X X X

Európa bude možno musieť počas zimy dodávať energie na prídel, tvrdí spoločnosť Shell

Niektoré európske štáty už informovali, že v prípade extrémneho nedostatku energií obmedzia dodávky priemyselným podnikom.

Nie je vylúčené, že Európa bude počas nadchádzajúcej zimy prinútená dodávať energie na prídel. Povedal to vo štvrtok na konferencii v Oxforde šéf ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell Ben van Beurden. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Európu čaká skutočne tvrdá zima. Niektorým krajinám sa bude dariť lepšie než iným, všetci však budeme čeliť výraznému rastu cien energií,” povedal van Beurden na konferencii európskych energetických firiem Aurora Spring Forum. Zároveň dodal, že v prípade najhoršieho scenára bude musieť Európa dodávať energie na prídel.

Niektoré európske štáty už informovali, že v prípade extrémneho nedostatku energií obmedzia dodávky priemyselným podnikom. Prioritu bude totiž mať zabezpečenie dostatku energií na vykurovanie domácností.

Európska komisia (EK) požaduje, aby členské štáty EÚ naplnili zásobníky plynu do 1. novembra minimálne na 80 %. V súčasnosti sú zásobníky plné na 62,6 % a analytici varovali, že v prípade pokračovania výpadkov zemného plynu z Ruska bude splnenie požiadavky EK mimoriadne ťažké.

Napätie v súvislosti s dodávkami plynu vyvoláva v súčasnosti odstávka plynovodu Severný prúd 1. Ten ruský plynárenský koncern Gazprom odstavil z dôvodu pravidelnej údržby v pondelok 11. júla, pričom sa počíta s tým, že do prevádzky by sa mal opäť vrátiť 21. júla. Nemecko sa však obáva, že Gazprom po ukončení údržby prevádzku plynovodu neobnoví. V tejto súvislosti ratingová agentúry Moody´s v stredu (13. 7.) upozornila, že ak Severný prúd 1 nebude po údržbe 21. júla sprevádzkovaný, Nemecko aj Taliansko budú musieť pristúpiť v dodávkach plynu k prídelovému systému, aktuality.sk

X X X

Nemecko začalo odoberať plyn zo zásobníkov

Objem zásob plynu v Nemecku sa mierne znížil, uviedol vo štvrtok Spolkový úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA). To znamená, že Nemecko začalo odoberať plyn zo zásobníkov určených na zabezpečenie krajiny na zimu.

V tejto súvislosti úrad varoval, že štát bude mať čo robiť, aby do zimy naplnil zásobníky na potrebnú úroveň.

Podľa BNetzA, ktorý citovala agentúra Reuters, dosiahli zásoby zemného plynu v Nemecku vo štvrtok 64,5 %. V stredu (13. 7.) informoval úrad o naplnenosti zásobníkov na 64,6 %.

„Nemecko začalo čerpať plyn zo zásobníkov, pod čo sa čiastočne podpísala súčasná situácia na trhu,” uviedol Bundesnetzagentur v dennej situačnej správe. Čerpanie rezerv však podľa úradu predstavuje riziko slabšej naplnenosti zásobníkov v budúcom období, aktuality.sk

X X X

 Prepúšťanie a koniec výroby. Jediná hlinikáreň zo Žiaru ohlásila zlé správy. Je to katastrofa, reaguje Sulík

Jediný výrobca hliníka na Slovensku, Slovalco v Žiari nad Hronom, ohlásil prepúšťanie. Pre spriemyselnenú krajinu, ako je Slovensko, ide o veľmi zlú správu, uviedlo vo štvrtok Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Spoločnosť postupným znižovaním výroby a súčasným prepúšťaním reaguje na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka. Vedenie spoločnosti avizuje aj úplné zastavenie výroby.

 Na snímke zľava generálny riaditeľ Slovalco Milan Veselý a minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS) počas spustenia novej pretavovacej pece hliníkových procesných šrotov v a.s. Slovalco v Žiari nad Hronom 14. júna 2022.

Spoločnosť ohlásila prepustenie 300 zamestnancov z celkového počtu 450, pričom konečné číslo zamestnancov, ktorí prídu o zamestnanie, zatiaľ nie je definitívne. Aktuálne ide o priamych zamestnancov. Situácia sa však dotkne priemyslu a subdodávateľov v celom žiarskom regióne. Na výrobu v spoločnosti je naviazaných ďalších približne 2500 pracovných miest. „To, čo postihlo našu jedinú slovenskú hlinikáreň, sa nedá nazvať inak ako katastrofou,“ reagoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

MH uviedlo, že podniklo všetky kroky k zníženiu poplatkov v koncových cenách energií, ktoré boli v jeho kompetencii. Zároveň si uvedomuje, že vzhľadom na náročnosť výroby v hlinikárni to nepostačovalo. Ako ďalšie riešenie preto navrhovalo zmenu kompenzačnej schémy pre energeticky náročný priemysel, rovnako ako spoločnosť Slovalco, čím by sa vytvorili podmienky, ktoré by boli porovnateľné s konkurenčnými podnikmi v iných európskych krajinách.

 „Ministerstvo hospodárstva a aj ja osobne sme dlhodobo navrhovali, aby sa uvoľnili financie z Envirofondu tak, ako je to bežné v zahraničí. Veľkí zamestnávatelia mali dostať priamu finančnú kompenzáciu v dôsledku neúnosného zvyšovania nákladov na výrobu. Bohužiaľ, stroskotalo to na zamietavom stanovisku ministerstva financií napriek tomu, že v Envirofonde sa nachádza dostatok financií. Výsledkom je, že stovky ľudí skončia na úrade práce,“ zdôraznil Sulík.

Generálny riaditeľ Slovalco Milan Veselý podotkol, že firmu mohla zachrániť práve chýbajúca novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. „S kompenzáciou by sme vedeli byť aspoň na nule, ale takto je situácia ďaleko za hranicou únosnosti. Nedokázali sme si zabezpečiť vstupy, elektrinu na budúci rok, a dnes už to zašlo tak ďaleko, že by nám už ani prijatie zákona nepomohlo,“ dodal Veselý.

Rezort hospodárstva pripomenul, že správa Environmentálneho fondu, ako i zákon o obchodovaní s emisnými kvótami spadajú do spôsobnosti Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, pričom rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov z Envirofondu rezort životného prostredia prijíma spolu s Ministerstvom financií (MF) SR. Príspevky do Envirofondu odvádzajú i firmy z ťažkého priemyslu, pričom na základe určenia Európskej komisie o použití prostriedkov z fondu je tieto možné využiť i na realizáciu opatrení v súvisiacich s dekarbonizáciou priemyslu./agentury/

X X X

Znalec sa vyjadril ku Kočnerovej Threeme. Jeho tím dospel k jednoznačnému výsledku

Súd preveruje indície, či si vraždu Jána Kuciaka objednal Kočner. Desaťtisíce správ, často nezrozumiteľné, bez kontextu alebo doslovného významu.

Sedemčlenný tím z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zisťoval, či sú v správach medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou nejaké inotaje. Teda či hovoria v obrazoch a v skutočnosti o iných veciach, ako sa doslovne píše.

Znalec Matej Karásek opísal, ktorá skutočnosť naznačuje, že si Kočner so Zsuzsovou písali o objednávke vraždy a jej zrealizovaní:

Vedci tiež mali zistiť, či sa v komunikácii z Threemy nachádzajú šifry a ak áno, ako často a kedy ich obžalovaná dvojica používa. V analýze pripravili časovú os, z ktorej vyplýva, že najčastejšie v heslách a šifrách písali od 15. do 22. februára 2018. Výskyt týchto výrazov potom prudko klesá. Pripomeňme, že vrah Miroslav Marček zastrelil Kuciaka s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou presne 21. februára 2018.

„Rôzne zmienky o zuboch a tiež kožné ochorenia, ako svrab, škrabanie sa, svrbenie,“ menoval Matej Karásek výrazy, ktoré dominovali práve vo februári 2018.

Čo presne tým autori správ mysleli, keď písali o zuboch, svrabe alebo vyrážke? Odpoveď na to analýza neponúka. Úlohou vedcov z Univerzity Komenského totiž nebolo dešifrovať reálny význam slov, ktoré Kočner so Zsuzsovou používali. Iba potvrdiť alebo vyvrátiť, či vo svojej komunikácii používali krycie výrazy.

Prokurátor Matúš Harkabus po výsluchu svedka Karáska povedal, že „tak zrozumiteľnú, kvalifikovanú a erudovanú výpoveď odborníka na súde som už dlho nezažil“.

Marian Kočner sa chcel na hlavnom pojednávaní dokonca vyzliecť, aby súdu dokázal, že má kožné prejavy alergie. „Aj keby sa vyzliekol a mal by tam nejaké kožné ochorenie, tak to nemení zmysel toho, čo znalec prezentoval a čo hovorí komunikácia sama osebe,“ reagoval prokurátor Harkabus, aktuality.sk

X X X

Disciplinárny senát SAK uznal vlani poslanca a advokáta Alojza Baránika za vinného

Baránikove vyjadrenia mali v minulosti prekročiť rámec slušnosti a dôstojnosti Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (SAK) uznal vlani poslanca parlamentu a advokáta Alojza Baránika (SaS) za vinného z porušenia povinnosti zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. Upustil však od uloženia trestu. TASR to potvrdili z mediálneho odboru SAK. Upozornil na to webový portál denníka Plus jeden deň.

Túto povinnosť mal porušiť verejne prednesenými výrokmi na adresu sudkyne všeobecného súdu, v minulosti kandidátky na funkciu členky disciplinárneho súdu. „Výroky, v ktorých sudkyňu označoval za ‘príslušníčku justičnej mafie‘, za ‘ťažkú prieťahárku‘, ‘najväčšiu korupčníčku‘ na Krajskom súde v Bratislave a pod., a to bez akýchkoľvek vecných dôkazov, podľa názoru disciplinárneho senátu nepochybne prekročili rámec slušnosti a dôstojnosti, ktoré si vyžaduje postavenie advokáta,” podotkla komora.

SAK spresnila, že prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu z 12. mája 2021 bolo potvrdené odvolacím disciplinárnym senátom zo dňa 21. októbra 2021, aktuality.sk

X X X

Viedenské letisko láka Slovákov na prácu. Za dva víkendy ponúka skoro 500 eur, niektorých to pobúrilo

Chýbajúci personál na letiskách je nový problém, s ktorým bojujú letiská po celom svete. Stav zachraňujú brigádnici, ale ani tých nie je dostatok. Výnimkou nie je ani letisko vo Viedni.

 Zamestnancom ponúka 13. a 14. plat a k tomu rôzne benefity. Ide však o prácu cez víkendy. „Zaškolenie aj doprava sú zabezpečené. Ak ovládate nemčinu na úrovni A2, pošlite nám životopis,“ tvrdí viedenské letisko na Facebooku.

Po dvoch víkendoch vie pracovník zarobiť 470 eur v čistom, po štyroch víkendoch 1080 eur.

 Na pracovnom portáli Profesia.sk sú uvedené platy, za ktoré by potencionálny zamestnanec mohol pracovať.

Praktický výcvik vo Viedni 9,58/hodina, Výkon práce vo Viedni (prvých 6 mesiacov) – 9,58€/hodina, Výkon práce vo Viedni (6 – 18 mesiac) – 10,98€/hodina, Výkon práce vo Viedni (po 18 mesiacoch) – 11,64€/hodina, plat (Jún) a 14. plat (November), Príplatky: Noc (20:00–06:00) 2,57€/hodina, Nedeľa – 2,57€/hodina, Sviatok 160 percent., Mzda v Rakúsku sa riadi kolektívnou zmluvou a v priebehu zamestnania sa mzda môže zmeniť, V závislosti od záujmu zamestnanca sa mesačná čista mzda môže pohybovať od 470€ po 1080€. (reprezentatívny príklad pri 2 a 4 odpracovaných víkendov), Mnoho ľudí to však považovalo za malé peniaze a na Facebooku sa pod pracovnou ponukou nad tým pohoršovali.

X X X

Viedenské letisko láka Slovákov na prácu. Za dva víkendy ponúka skoro 500 eur, niektorých to pobúrilo

Nie len viedenské ale aj bratislavské Letisko M. R. Štefánika upozorňuje, že sa cestujúci môžu zdržať pri vybavovaní na registrácii na let, bezpečnostnej kontrole, či výdaji batožín po prílete. Generálny riaditeľ letiska Dušan Keketi podotýka, že zatiaľ takýto problém v Bratislave nemajú.

„Avšak v čase odletov viacerých letov to nie je vylúčené,“ hovorí s tým, že tak ako na iných letiskách, aj na Slovensku cítiť nedostatok personálu. „Počas leta sme prijali zhruba 120 brigádnikov a súčasní zamestnanci pracujú aj nadčasy, aby sa zdržania cestujúcich eliminovali,“ tvrdí Keketi.

 Dôvodom chýbajúcich ľudí je pandémia. V čase, keď bolo zakázané pristávanie lietadiel, niektorí zamestnanci zmenili povolanie a už sa na letiská nevrátili.

Ako upozorňuje hovorkyňa letiska Veronika Demovičová, noví zamestnanci musia prejsť posúdením pre prácu v civilnom letectve. To robí Dopravný úrad, udelenie previerky pritom môže trvať mesiace. Ďalšie mesiace trvá zaučenie nového personálu.

Demovičová dodala, že na bratislavskom letisku v súčasnosti pracuje 518 zamestnancov. V období pred krízou, v roku 2019, keď boli zaznamenané historicky najvyššie počty odbavených cestujúcich, pracovalo v letiskovej spoločnosti 631 osôb.

Počet vybavených cestujúcich poklesol z 2,3 milióna v roku 2019 na približne 1 milión cestujúcich odhadom vybavených v roku 2022, čo predstavuje pokles cestujúcich o 60 percent. Letisko hľadá zamestnancov bezpečnostnej kontroly, ochrany letiska, check-in agentov, nakladačov batožiny, mechanikov, hasičov, dispečerov a iné.

Kým počas zimy vybavovalo letisko 20 pravidelných letov týždenne, v letnej sezóne je to 35 pravidelných liniek a 30 charterových letov cestovných kancelárií./agentury/