Orbán, jeho poradca, naznačil, že treba novú podobu ukrajinských hraníc. Vyzerá to tak, že maďarský premiér využíva každú príležitosť ako zámienku, aby zhoršoval medzištátne vzťahy s Ukrajinou? Najnovšie mu sekunduje jeho hlavný politický poradca. Viktor Orbán najprv zjavne nafúkol dve kauzy v susednom štáte a potom sa obul do návrhu rozpočtu EÚ, ktorý počíta s veľkým objemom peňazí pre Ukrajincov. Balázs Orbán sa k nemu pridal s výrokmi, ktoré evidentne odporujú princípu územnej celistvosti krajiny brániacej sa už štvrtý rok proti ruskej invázii.

 Pripomeňme, že predseda vlády Orbán má už niekoľko rokov chladné vzťahy s Ukrajinou. Špekuluje sa o tom, že by mu mohla jej prípadná porážka vo vojne s Ruskom vyhovovať: existuje podozrenie, že západná časť Ukrajiny, kde žije veľa príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, by sa v takom prípade pripojila k Maďarsku. Môže to vyznievať ako konšpirácia, ale faktom zostáva, že veľa politikov v Budapešti sníva o obnovení tzv. veľkého Maďarska, respektíve aspoň o čiastočnom návrate do podoby štátu pred Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920.

 Ostrá reakcia na smrť etnického Maďara

Podľa Orbána Ukrajina, ktorá počas vojny nemá jasné hranice, má nefungujúce ekonomiku a jej prijatie do EÚ i do NATO považuje za nepredstaviteľné. V posledných dňoch si vybral do politickej agendy znovu Ukrajinu ako jednu z hlavný tém.

 V prvom prípade ide o smrť etnického Maďara, ktorého povolali do ukrajinskej armády, v ktorej odmietol slúžiť. Viaceré médiá v Budapešti tvrdili, že 45-ročného muža zbili so železnými tyčami a preto o tri týždne zomrel. Noviny Magyar Nemzet, ktoré sa odvolali na tvrdenie jeho príbuzných, napísali, že spolupracovníci vojenského komisariáta ho násilne zadržali na ulici, odviezli pred odvodovú komisiu a potom ho brutálne zmlátili. Naopak, Ukrajinci tvrdia, že po strese, keď sa postavil proti svojmu vstupu do armády, ho poslali do psychiatrickej liečebne, kde podľahol pľúcnej embólii.

Orbán reagoval na úmrtie so slovami, že „na Ukrajine dobili na smrť maďarského občana“ (Ukrajina však neuznáva dvojaké občianstvo). „V Budapešti sa pokúsili vykresliť smrť ukrajinského občana maďarského pôvodu ako kolektívny útok na maďarský národ a označili Ukrajinu za akúsi ríšu zla,“ poznamenal server Deutsche Welle.

Rodine mŕtveho muža písomne kondoloval maďarský prezident Tamás Sulyok. „Niečo podobné sa nemôže udiať v Európe, pretože to odporuje ľudským hodnotám,“ uviedol v liste. Išlo o muža, ktorý býval v Zakarpatskej oblasti, kde žije približne 100-tisíc príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. „Jeho osud názorne ilustruje životné podmienky na Ukrajine, v ktorom je bezprávie a úplný nedostatok bezpečnosti,“ napísal Orbán na sociálnej sieti Facebook s tým, že to považuje za jeden z dôkazov, prečo vstup Ukrajiny do EÚ je neakceptovateľný.

Neopustíme vás, môžete sa na nás spoľahnúť

V druhom prípade si Orbán posvietil na kauzu, ktorá sa dá považovať ze skutok úbohého nacionalistického vandalizmu: v jednej obci, ktorá sa nachádza v Zakarpatskej oblasti, niekto založil požiar pred vchodom do grécko-katolíckeho kostola a na stenu nastriekal nápis Maďarov na nože. „Nútený nábor do armády, vypaľovanie kostolov, podnecovanie, zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom v Zakarpatskej oblasti. Neopustíme vás, môžete sa na nás spoľahnúť,“ emotívne zdôraznil Orbán vo svojej reakcii na Facebooku.

 Niektorí ukrajinskí prispievatelia na sociálnych sieťach vyslovili podozrenie, že v skutočnosti mohlo ísť o provokáciu, v ktorej by mohla mať prsty maďarská tajná služba. Samozrejme, že také tvrdenie bez dôkazov zostáva len na úrovni konšpirácie. Kriminalistom sa podarilo vypátrať a zadržať podozrivého páchateľa do 48 hodín. „Je ním miestny vidiečan, ktorý má 28 rokov,“ uviedol server Ukrinform. Vyšetrovanie prebieha, polícia sa zatiaľ nezmienila, či tento muž konal na vlastnú päsť alebo bol na niekoho napojený.

Kritika rozpočtu EÚ

Orbán si v posledných dňoch vzal na mušku Ukrajinu aj v súvislosti s rámcovým návrhom rozpočtu EÚ, ktorý predstavila Európska komisia. Ide o dokument s výhľadom na obdobie 2028 – 2034. V Bruseli zahrnuli do rozpočtovej vízie aj financie pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do únie, čiže sa medzi nimi nachádza i Ukrajina. Pre ňu by malo byť určených okolo 100 miliárd eur na sedemročné obdobie (rozpočet kalkuluje s celkovým objemom dva bilióny eur). „Nikdy neprijmem rozpočet, ktorý nasmeruje maďarské peniaze na Ukrajinu,“ napísal Orbán na Facebooku. Podčiarkol, že by bolo vhodné, keby si v Bruseli osvojili maďarskú odpoveď: „Nikdy.“

 Balázs Orbán, hlavný politický poradca maďarského premiéra, nijako nezaostal za svojim menovcom na čele vlády. „Ukrajinci bojujú za seba a majú na to právo. Ale táto vojna nie je za našu bezpečnosť. Nikdy sme ich nežiadali, aby bojovali za nás,“ citoval ho server Telex. Dodal, že sa neobáva možného ruského útoku na ďalšie štáty, pretože podľa neho NATO je dostatočné silné a odolné proti takej hrozbe. Naopak, viacerí politickí lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie i generáli varujú pred rizikom, že v Moskve by o niekoľko rokov mohli chcieť rozšíriť vojenskú agresiu smerom na západ.

 Poradca maďarského premiéra, ktorý nesúhlasí s vyzbrojovaním Ukrajiny, ešte podráždil predstaviteľov v Kyjeve, keď na sociálnej sieti X viac-menej spochybnil nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc: „Musíme determinovať Ukrajinu – jej hranice, jej obyvateľstvo. V súčasnosti dokonca nevieme, čo to je a kde sa nachádza.“

V Kyjeve sa rozhodli reagovať, konkrétne sa ozval hovorca ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj. Povedal, že dal otázku Groku, čo je chatbot s generatívnou umelou inteligenciou: „Vážený Grok, povedz, prosím, Viktorovi, čo je Ukrajina a kde sa nachádza,“ uviedol Tichyj. Od umelej inteligencie získal odpoveď o Ukrajine ako o štáte s informáciami o okupovaných územiach.

Nedá sa vylúčiť, že medzištátne vzťahy sa budú naďalej zhoršovať. Dá sa to pripustiť v prípade, že Orbán sa zameria vo svojej predvolebnej kampani aj na nacionalistické vášne. Parlamentné voľby v Maďarsku sa uskutočnia na jar budúceho roku. Orbánovi začalo tiecť do topánok, pretože v prieskumoch verejnej mienky ho ohrozuje najsilnejšia opozičná strana, ktorej šéfuje Péter Magyar. V súčasnosti vykonáva mandát poslanca Európskeho parlamentu, ale najradšej by pôsobil iba v Budapešti, kde by nahradil Orbána, ktorý nepretržite vládne od mája 2010./agentury/

X X X

Vyzval tým medzinárodné spoločenstvo, aby akceptovalo existujúce rozdelenie tohto ostrova v Stredozemnom mori. Cyprus je od invázie tureckej armády na sever ostrova v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko. Zatiaľ čo sa cyperskí Gréci usilujú o federálny zväzok dvoch etnických skupín, Turci presadzujú dvojštátne riešenie a oficiálne uznanie suverenity severného Cypru.

„Plne podporujeme víziu založenú na dvojštátnom riešení,“ povedal Erdogan počas návštevy severného Cypru pri príležitosti 51. výročia vpádu tureckých vojsk na ostrov. „Je čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo zmierilo so skutočnosťou na mieste,“ dodal.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa ale formálne rozhovory medzi stranami neobnovili. (tasr)

X X X

Vyzval tým medzinárodné spoločenstvo, aby akceptovalo existujúce rozdelenie tohto ostrova v Stredozemnom mori. Cyprus je od invázie tureckej armády na sever ostrova v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko. Zatiaľ čo sa cyperskí Gréci usilujú o federálny zväzok dvoch etnických skupín, Turci presadzujú dvojštátne riešenie a oficiálne uznanie suverenity severného Cypru.

„Plne podporujeme víziu založenú na dvojštátnom riešení,“ povedal Erdogan počas návštevy severného Cypru pri príležitosti 51. výročia vpádu tureckých vojsk na ostrov. „Je čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo zmierilo so skutočnosťou na mieste,“ dodal.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa ale formálne rozhovory medzi stranami neobnovili. (tasr)

Vyzval tým medzinárodné spoločenstvo, aby akceptovalo existujúce rozdelenie tohto ostrova v Stredozemnom mori. Cyprus je od invázie tureckej armády na sever ostrova v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko. Zatiaľ čo sa cyperskí Gréci usilujú o federálny zväzok dvoch etnických skupín, Turci presadzujú dvojštátne riešenie a oficiálne uznanie suverenity severného Cypru.

„Plne podporujeme víziu založenú na dvojštátnom riešení,“ povedal Erdogan počas návštevy severného Cypru pri príležitosti 51. výročia vpádu tureckých vojsk na ostrov. „Je čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo zmierilo so skutočnosťou na mieste,“ dodal.

Za uplynulé roky sa objavili viaceré pokusy dosiahnuť kompromisné riešenie otázky Cypru. Naposledy sa tak stalo v roku 2017 vo Švajčiarsku. Odvtedy sa ale formálne rozhovory medzi stranami neobnovili. (tasr)

X X X

Ruská armáda v noci na nedeľu zlikvidovala 93 dronov, ktoré Ukrajina vyslala na útoky na ruskom území vrátane hlavného mesta Moskva. Podľa ruskej armády bolo ukrajinskými dronmi ohrozených desať regiónov, predovšetkým Brianska a Kurská oblasť, ktoré hraničia s Ukrajinou, uviedla agentúra DPA.

Zatiaľ nie sú hlásené žiadne vážne škody ani zranenia. Primátor Moskvy Sergej Sobianin na platforme Telegram informoval, že v oblastiach, kde dopadli trosky dronov, boli nasadené záchranné zložky. Podľa ruských médií jeden z dronov vrazil do výškového bytového domu v meste Zelenograd v metropolitnej oblasti Moskvy.

Z bezpečnostných dôvodov bola v noci na nedeľu a v nedeľu opakovane dočasne pozastavená prevádzka na štyroch moskovských letiskách – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Federálnu agentúru pre leteckú dopravu (Rosaviacija). Táto situácia spôsobila veľké problémy ľuďom vracajúcim sa z dovoleniek do Moskvy.

Rovnaké obmedzenia sa dotkli aj letísk v Nižnom Novgorode, Kaluge a Jaroslavli. Lety do Moskvy nevypravili z Petrohradu či Krasnojarska.

Podobnému útoku z Ukrajiny čelilo Rusko aj predchádzajúcu noc a podľa DPA primátor Sobianin hlási útoky ukrajinských dronov takmer denne.

Ukrajina, ktorá sa už viac ako tri roky bráni vojne rozpútanej Ruskom, chce útokmi na ciele v ruskom vnútrozemí predovšetkým zasiahnuť vojenské zásoby protivníka. DPA pritom dodala, že škody a obete spôsobené ukrajinskými útokmi na území Ruska sú neporovnateľné s počtom mŕtvych, zranených a rozsiahlymi škodami, ktoré spôsobujú ruské útoky na Ukrajine.

Za uplynulých 24 hodín si rôzne ruské útoky na Ukrajine vyžiadali životy ďalších siedmich civilistov a najmenej 28 osôb pri nich utrpelo zranenia.

Ukrajinská armáda zároveň uviedla, že v noci na nedeľu zostrelila 18 z celkovo 57 dronov, vrátane útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid a návnad. Sedem ďalších dronov bolo zachytených systémami elektronického boja alebo zmizlo z radarov. Vo vyhlásení sa uvádza, že Rusko zvyčajne spolu s kamikadze dronmi vypúšťa aj návnady, aby nimi zahltilo ukrajinskú protivzdušnú obranu.

X x x

Ukrajinská partizánska skupina Ateš oznámila, že sabotovala železničnú trať v ruskej Tulskej oblasti, čím spôsobila „vážne narušenie“ ruskej logistiky. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa vyhlásenia na Telegrame partizáni zničili rozvodnú skriňu na trati pri meste Medvedky západne od Tuly. Túto železnicu údajne ruské jednotky využívajú na prepravu vojakov a zásob na fronty v Charkovskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.

Sabotáž mala narušiť ruské zásobovacie trasy a spôsobiť meškania v dodávkach munície, zbraní a komponentov z tovární v Tule. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Skupina Ateš pravidelne podniká sabotáže na ruskom území aj v okupovaných častiach Ukrajiny, podobné útoky hlásila v marci aj z Luhanskej a Smolenskej oblasti.

Tulska oblasť, vzdialená asi 250 kilometrov od Sumskej oblasti, je častým cieľom ukrajinských dronových útokov a nachádza sa tu viacero vojenských priemyselných podnikov zásobujúcich ruskú armádu na fronte./agentury/

X X X

Účastníci pilotného výcviku Národných obranných síl zložili slávnostnú prísahu, nechýbali ani Pellegrini a Kaliňák

Štyridsať účastníkov pilotného výcviku Národných obranných síl (NOS) zložilo v nedeľu na vrchu Bradlo pri Mohyle generála M. R. Štefánika slávnostnú vojenskú prísahu. Nechýbali medzi nimi prezident SR Peter Pellegrini a podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer).

Slávnostnú prísahu za účastníkov pilotného výcviku predniesol zatiaľ najlepšie hodnotený vojak dvojtýždňového primárneho výcviku Vlastislav Čepo. „Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť SR a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život,“ zdôraznil v prísahe.

 Pellegrini poukázal na to, že každý deň prinášal situácie, keď bolo potrebné ísť na hranicu svojich fyzických a psychických schopností. Zložením prísahy však výcvik nekončí. „Ešte na nás čaká to najťažšie, pretože z pondelka na utorok máme záverečný výcvik, ktorý bude spočívať v tom, že 24 hodín prežijeme pod holým nebom niekde v lesoch a využijeme všetky zručnosti a informácie, ktoré sme sa počas celého výcviku naučili,“ podotkol. Zopakoval, že ako príslušník NOS bude pripravený pomáhať SR, kedykoľvek to bude potrebné.

 Nedeľné zloženie prísahy v ňom utvrdilo presvedčenie, že bolo správne výcvik absolvovať. Najťažšie bolo podľa neho prekonať vlastné hranice. „Včera som prvýkrát v živote prekonával na lane roklinu, kameňolom, keď som ho musel prerúčkovať zavesený na lane, keď som sa musel dať spustiť na druhom lane cez roklinu naspäť, keď som musel oblečený v maskáčoch so všetkým skočiť do mútneho jazera, plávať a učiť sa rôzne taktiky plávania,“ priblížil s tým, že zatiaľ nevynechal ani jednu disciplínu. Kritike verejnosti a časti politického spektra v súvislosti s účasťou na výcviku nerozumie.

Ešte pred zložením prísahy si prítomní na vrchu Bradlo uctili pamiatku generála M. R. Štefánika, ktorý sa narodil 21. júla 1880 v neďalekej obci Košariská. „Štefánik je človek, ktorý sa pretkáva celou našou históriou, aj mne v mnohých momentoch slúži ako vzor. Som preto nesmierne hrdý, že sme ako prví absolventi výcviku NOS mohli zložiť prísahu na mohyle,“ podotkol Pellegrini.

 Kaliňáka teší záujem verejnosti byť súčasťou NOS. Hovorí o tisícoch, ktorí poslali registračný formulár. „My už sme viac ako šesť stoviek zvládli zaregistrovať a už pripravujeme pre nich ďalšie turnusy,“ ozrejmil. Vzhľadom na obmedzené kapacity by sa mohlo do konca tohto roka uskutočniť od štyroch do šesť turnusov. Za prvú úlohu po návrate z výcviku preto považuje intenzívnu prácu na modernizácii a obnove infraštruktúry v Martine, vybudovaní nových zariadení na východe SR a dobudovaní Tureckého vrchu.

 NOS sú rozdelené do troch typov záloh. Operačné zálohy sú určené najmä pre ľudí s armádnymi skúsenosťami, napríklad pre bývalých vojakov či ľudí, ktorí už prešli nejakým typom výcviku alebo absolvovali základnú vojenskú službu a vedia, čomu by sa v armáde venovali. Do pohotovostných záloh by sa mohli prihlásiť armádni nováčikovia bez skúseností. V rámci štruktúry NOS sú zriadené aj branné zálohy, v ktorých môžu záujemcovia získať výcvik bez povinnosti sa zálohám viazať. Za absolvovanie výcviku a ďalších povinností dostanú ľudia aj príspevok a plat vojaka v danej hodnosti. Ministerstvo obrany sľúbilo i ďalšie benefity./agentury/

X X X

Medvedicu, ktorá zabila bežca, previezli do rezervácie. Súdy opakovane zablokovali pokusy o jej odstránenie z prírody

Samicu medveďa hnedého, známu ako JJ4 alebo Gaia, ktorá v roku 2023 v talianskych Alpách usmrtila mladého bežca, previezli do prírodnej rezervácie v Nemecku. Informovala o tom v nedeľu stanica Deutsche Welle (DW).

 Medvedica bola v nedeľu nadránom prevezená do Parku vlkov a medveďov (Alternativer Wolf- und Bärenpark) v okrese Freudenstadt v nemeckom Čiernom lese. Zamestnanci parku potvrdili, že zviera dorazilo v dobrom zdravotnom stave a správalo sa pokojne. „Zjedla krmivo, dala sa prezrieť a je pokojná,“ uviedol hovorca parku.

JJ4 bola po vlaňajšom incidente odlovená a izolovaná v zariadení pri meste Trento v severnom Taliansku.

K jej vystopovaniu došlo po tom, ako 6. apríla 2023 v oblasti hory Peller objavili telo 26-ročného bežca Andreu Papiho — išlo o prvý smrteľný útok medveďa v moderných dejinách Talianska.

 Guvernér autonómnej provincie Trentino Maurizio Fugatti nariadil po útoku medvedicu utratiť. Proti jeho rozhodnutiu sa však zdvihla vlna protestov a právnych krokov zo strany ochranárov. Po dlhých právnych sporoch súd usmrtenie JJ4 zakázal. Prevoz do Nemecka sa uskutočnil pod prísnym utajením, aby sa predišlo novým protestom.

JJ4 má v Nemecku trvalo žiť v špeciálne upravenom výbehu s elektrickým oplotením a podzemnými bariérami. Jeho výstavba si vyžiadala náklady približne milión eur, ktoré pochádzali z darov od súkromných osôb.

Podľa pracovníkov parku medvedica dostane aj nové meno, keďže meno „Gaia“ už má iný jedinec v ich opatere. Správanie medvedice bude monitorované kamerovým systémom.

 Medvedica JJ4 je dcérou samice Jurky, ktorá v tej istej rezervácii žije od roku 2010. Jej súrodencami sú známe medvede JJ1, zvaný Bruno, ktorého zastrelili v Bavorsku v roku 2006, a JJ3, usmrtený vo Švajčiarsku.

V regióne Trentino žije dnes približne 100 medveďov, čo je dôsledok projektu Life Ursus financovaného Európskou úniou, ktorý mal na prelome tisícročí obnoviť populáciu medveďa hnedého. V posledných rokoch však región čelí čoraz častejším konfliktom medzi ľuďmi a medveďmi. Len v roku 2023 boli tri medvede usmrtené na základe nových predpisov umožňujúcich tzv. cielené zásahy.

JJ4 bola v minulosti zapletená do dvoch útokov na ľudí, avšak talianske súdy opakovane zablokovali pokusy o jej odstránenie z voľnej prírody. Ani po fatálnom útoku súdy nepovolili jej utratenie./agentury/

X X X

Lacnejšia elektrina, no vyššie ceny v obchodoch? Štátny regulátor hovorí, že chce klepnúť po prstoch špekulantom

Na Slovensku sa rozpútala vojna o ceny elektriny. Na jednej strane stojí štátny regulátor s plánom, ktorý má podľa neho skrotiť špekulantov a zlacniť elektrinu pre ľudí. Proti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa však postavil takmer celý priemysel na čele s veľkými zamestnávateľmi. Tí varujú pred likvidačnými nákladmi pre firmy, stratou konkurencieschopnosti a krokom, ktorý je podľa nich v rozpore s európskym právom.

 Jadrom celého sporu medzi biznisom a regulátorom je cena za odchýlku. Ide o rozdiel medzi elektrinou, ktorú si firma alebo dodávateľ na danú hodinu naplánuje spotrebovať či vyrobiť, a tým, koľko energie skutočne spotrebuje. Keďže elektrická sieť musí byť neustále v dokonalej rovnováhe (50 hertzov), doterajší systém fungoval na princípe „cukru a biča“. Kto sústave nerovnováhu spôsoboval, za svoju odchýlku platil. Kto však sieti aktívne pomohol – napríklad spotreboval prebytočnú energiu v čase, keď jej bol nadbytok – bol za túto službu finančne odmenený.

ÚRSO sa však teraz chystá na zmenu týchto pravidiel. Plánuje urobiť opatrenia voči obchodníkom, ktorí podľa neho úmyselne spôsobujú odchýlky v sieti. „Úrad sa rozhodol zakročiť proti špekuláciám obchodníkov na trhu s elektrinou tým, že ich prinúti správať sa zodpovedne v ich odhadoch spotreby alebo výroby. Praktickým výsledkom bude zníženie platieb za odchýlku, ktorá je priamo súčasťou samotnej koncovej ceny elektriny. Tieto zmeny sa preto vo finále pozitívne prejavia aj v cenách elektriny.“ vysvetľuje šéf regulátora Jozef Holjenčík. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) pritom upozorňuje, že nemá ísť o novelizovanú vyhlášku, ale len o úpravu interného dokumentu – prevádzkového poriadku spoločnosti OKTE, ktorá zabezpečuje zúčtovanie odchýlok.

Odborníci a firmy hovoria, že návrh regulátora mení princíp odmien na „kolektívny trest“. Podľa nich totiž skončí motivácia optimalizovať spotrebu elektrickej energie a podporovať flexibilitu siete.

Veľkí zamestnávatelia tiež varujú, že ak návrh v aktuálnej podobe vstúpi do praxe, pre viaceré firmy to bude likvidačné. „V praxi to znamená, že subjekty budú platiť za každú odchýlku – bez ohľadu na to, či systému reálne škodia, alebo nie. Namiesto spravodlivého rozlíšenia medzi zodpovednými a nezodpovednými hráčmi chce ÚRSO kolektívne trestať celý trh. To považujeme za hrubé zlyhanie regulačného prístupu a útok na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ píše vo svojom vyhlásení Klub 500. Vlastníci spoločností s viac ako 500 zamestnancami, ktorých lídrom je Vladimír Soták zo Železiarní Podbrezová, tvrdia, že tento krok nepovedie k zníženiu cien elektriny.

Čo bude s cenami za elektrinu?

Nové opatrenie by mali do platnosti vstúpiť od 1. septembra tohto roka (pôvodne sa mal systém zmeniť už od 1. augusta, ÚRSO však poskytol priestor na ďalšiu odbornú debatu pozn. red.) a regulátor sľubuje, že prinesie benefity domácnostiam, firmám a prospeje aj štátnej kase. Podľa Holjenčíka je cieľom zmeny znížiť náklady v systéme, čo sa má priamo prejaviť na účtoch spotrebiteľov. Logika úradu je taká, že prísnejšie pravidlá donútia obchodníkov správať sa zodpovednejšie, čím klesnú celkové platby za odchýlku. Keďže tieto platby sú súčasťou koncovej ceny elektriny, ich zníženie by malo viesť k zlacneniu pre domácnosti aj firmy. „Tieto zmeny sa vo finále pozitívne prejavia aj v cenách elektriny,“ tvrdí Holjenčík.

Zástupcovia biznisu však tento optimizmus rázne odmietajú a argumentujú tým, že dodávatelia a veľké podniky budú čeliť miliónovým nákladom navyše, ktoré nebudú schopní absorbovať. Tieto náklady preto nevyhnutne premietnu do cien. Spotrebiteľ tak podľa nich zaplatí viac, a to dvoma spôsobmi – priamo na vyššej faktúre za elektrinu a nepriamo na drahších tovaroch a službách v obchodoch, keďže výrobné podniky si zvýšené náklady na energie premietnu do svojich finálnych cien. To znamená, že aj keď ľuďom mierne klesne výška faktúr za elektrinu, ktorú spotrebujú, za nákupy v obchodoch zaplatia viac.

Združenie dodávateľov energií (ZDE) hovorí, že na nové opatrenie najviac doplatí konečný spotrebiteľ. Varuje, že mnohonásobne vyššie náklady na odchýlky sú pre podniky príliš veľkým bremenom. Pre slovenské firmy to podľa dodávateľov energií znamená vážne ohrozenie ich postavenia na európskych trhoch, kde im hrozí, že kvôli vyšším nákladom nedokážu byť konkurencieschopné.

 „Namiesto toho, aby systém podporoval zodpovedné správanie a investície do flexibilných riešení, zavádza kolektívne tresty. Tým sa zničí motivácia optimalizovať spotrebu a podporovať stabilitu siete, čo je v priamom rozpore s trendmi v Európskej únii (EÚ),“ hovorí predsedníčka ZDE Jana Ambrošová.

S navrhovanými zmenami nesúhlasí ani RÚZ, podľa ktorej ide o zásah, ktorý je v rozpore s pravidlami EÚ. „Pomoc energetickej sústave nie je špekulácia. Je to služba, ktorá znižuje potrebu drahých regulačných zásahov a pomáha všetkým, vrátane bežných odberateľov. Je absurdné, aby za to firmy nemali byť odmeňované,“ podotkol v tejto súvislosti prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Prídeme o veľké investície?

Odborníci upozorňujú, že okrem priameho vplyvu na ceny by regulačná zmena mohla tvrdo zasiahnuť aj jednu z najmodernejších oblastí slovenskej energetiky – investície do batériových úložísk. Tieto systémy sú pre budúcnosť siete kľúčové. Ukladajú energiu z obnoviteľných zdrojov, napríklad zo slnka počas dňa, aby mohla byť spotrebovaná večer. Zároveň sieť stabilizujú: ak sa jej frekvencia nebezpečne odchýli, batérie dokážu v milisekundách dodať chýbajúcu energiu alebo, naopak, odobrať tú prebytočnú, a zabrániť tak výpadkom.

Nejde pritom o žiadne fiktívne projekty. Dôkazom je napríklad nedávne ohlásenie spoločnosti PCA, ktorá chce v areáli trnavskej automobilky Stellantis Slovakia postaviť veľký batériový systém s výkonom 25 megawattov.

Nové pravidlá ÚRSO môžu znamenať veľkú ranu pre sľubne sa rozvíjajúci sektor energetických inovácií u nás, tvrdia experti. „Na Slovensku sa podarilo vybudovať ekosystém firiem v oblasti batériových úložísk a agregátorov flexibility. Ak sa zmeny zrealizujú, investície v hodnote minimálne 400 miliónov eur budú ohrozené a know-how spolu s kapitálom odíde za hranice. Zničíme si tak vlastný inovačný sektor ešte predtým, než sa naplno rozvinul,“ hovorí odborník na energetiku Libor Láznička zo spoločnosti EnergIQube.

„Batériové úložiská energie predstavujú efektívny a inovatívny spôsob, ako zabezpečiť stabilitu a nezávislosť v dodávkach elektrickej energie pre domácnosti a malé firmy. Ich hlavné výhody zahŕňajú ochranu pred výpadkami elektrickej energie, zníženie nákladov na energiu a zlepšenie energetickej efektívnosti. Umožňujú aj využitie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely, čím prispievajú k udržateľnému životnému prostrediu,“ upozorňuje technologická spoločnosť Wattstor. Práve budúcnosť takýchto moderných a pre Slovensko dôležitých investícií je teraz neistá.

A v čase, keď tomuto novému sektoru hrozí regulačný úder, ktorý môže stopnúť súkromné investície, štát doň paradoxne nalieva ďalšie desiatky miliónov eur. Napríklad ministerstvo hospodárstva v druhej polovici júna ohlásilo novú 30-miliónovú výzvu na podporu projektov, ktoré kombinujú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s modernými batériovými úložiskami.

Spor o budúcnosť energetiky na Slovensku tak zďaleka nekončí. Kým regulátor a priemysel nenájdu zhodu, osud stámiliónových investícií a vývoja budúcich cien elektriny zostáva neistý. V hre je však aj prísun miliónov eur do štátneho rozpočtu, ktorý by po zmene pravidiel mohol nastať./agentury/

X X X

Imigračnú politiku Trumpa už neschvaľuje väčšina Američanov, ukázali prieskumy

Ukazujú to najnovšie prieskumy verejnej mienky, ktoré stanice CNN a CBS News zverejnili v nedeľu – presne šesť mesiacov od inaugurácie republikánskeho prezidenta

Medzi Američanmi klesá podpora tvrdých opatrení prezidenta Donalda Trumpa proti nelegálnej migrácii, píše TASR. Trump v minuloročných prezidentských voľbách zvíťazil čiastočne vďaka sľubom, že spustí historické deportácie. Svojich priaznivcov burcoval prehnanými tvrdeniami o masovom násilí páchanom migrantmi bez dokladov, ktorých označil napríklad za „divochov“, pripomenula agentúra AFP.

Jeho imigračná politika mala v začiatkoch druhého funkčného obdobia väčšinovú podporu; to však dnes už neplatí. V súčasnosti ju podľa prieskumov schvaľuje 49 percent opýtaných Američanov, zvyšok s ňou nesúhlasí. Pritom v júni mala podporu 54 percent, vo februári 59 percent. Server stanice CBS News uviedol, že pokles súvisí s vnímaním toho, kto je zo Spojených štátov deportovaný.

Zašli priďaleko

Päťdesiatpäť percent respondentov sa podľa CNN domnieva, že razie imigračných úradov – často viditeľné na internete vo virálnych videách, na ktorých maskovaní, neidentifikovaní agenti zadržiavajú ľudí na ulici – zašli priďaleko. Väčšina – 57 percent – Američanov sa zase vyjadrila proti plánom na výstavbu hromadných zadržiavacích zariadení a len 26 percent túto myšlienku podporuje.

Prieskum CBS News navyše ukázal, že 56 percent opýtaných verí, že Trumpova administratíva sa zameriava na migrantov, ktorí nepredstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť. V júni sa ich takto vyjadrilo 47 percent.

Trumpove kroky proti nelegálnym prisťahovalcom nachádzajú takmer univerzálnu podporu medzi republikáni, ktorých je za program deportácií 91 percent. Naopak, nesúhlas medzi nezávislými je na úrovni 59 percent a medzi demokratmi 86 percent.

Bez nádeje

Trump si podľa AFP pripomenul šesť mesiacov svojho druhého prezidentského mandátu tým, že sa vybral do svojho golfového klubu vo Virgínii neďaleko Washingtonu. Na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že prvý polrok od jeho návratu do Bieleho domu je „označovaný za jedno z najvýznamnejších období všetkých prezidentov“.

„Šesť mesiacov nie je dlhý čas na to, aby ste úplne oživili významnú krajinu. Pred rokom bola tá naša mŕtva, takmer bez nádeje na obrodu,“ uviedol prezident USA a dodal, že Spojené štáty sú teraz „najuznávanejšou krajinou kdekoľvek na svete“.

Podobne ako iné sondáže aj prieskum CBS News zistil, že celková popularita Trumpa pokrivkáva. V súčasnosti jeho prácu schvaľuje len 42 percent Američanov, pričom vo februári to bolo 53 percent., ktuality.sk