Zrušilo tiež po roky platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu. Rad opatrení, ktoré začnú platiť od augusta, majú krajinu pripraviť na nadchádzajúcu zimu. Podľa agentúry Reuters to uviedol šéf kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás.
Ťažba zemného plynu by sa podľa plánov maďarskej vlády mala zvýšiť zo súčasných 1,5 na dve miliardy metrov kubických ročne. Vláda navyše uložila ministrovi zahraničia Péterovi Szijjártovi, aby zaistil dodatočné dodávky plynu zo zahraničia. Zvýšiť by sa mala aj domáca produkcia uhlia. Zákaz vývozu zdrojov energie sa týka aj palivového dreva.
Existujúcim jadrovým blokom v Maďarsku by podľa predstáv kabinetu Viktora Orbána mala byť predĺžená životnosť. Na stredajšom rokovaní skupiny krajín C5 (Maďarsko, Česko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko) minister Szijjártó tiež uviedol, že bude urýchlená stavba novej elektrárne Paks II. Stavebné práce by podľa neho mohli začať už v budúcom roku.
Koncom júna podpísal premiér Orbán dekrét, ktorý vládu v prípade núdze splnomocňuje na prevzatie dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete pre prepravu plynu FGSZ.
V Európe panuje napätie okolo dodávok plynu z Ruska. Maďarsko podľa ratingovej agentúry Fitch spoločne s Českou republikou a Slovenskom tvorí trojicu krajín, ktoré sú v rámci strednej a východnej Európy najviac ohrozené prípadným náhlym zastavením dodávok ruského plynu do Európskej únie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Rusko sa na dodávkach plynu do Maďarska podieľa zhruba z 85 percent, na dodávkach ropy zo 65 percent. Maďarsko navyše pokrýva dovozom z Ruska aj časť svojej spotreby elektriny./agentury/
X X X
Ukrajina a Rusko dosiahli pokrok ohľadom vývozu obilia z blokovaných prístavov
Turecký minister obrany naznačil, že konečná dohoda, ktorá by viedla k odblokovaniu zhruba 20 – 25 miliónov ton obilia z ukrajinských prístavov, by mohla byť uzavretá na budúci týždeň.
Rusko a Ukrajina sa na stredajších rokovaniach v Turecku dohodli na vytvorení koordinačného centra, ktoré má zaistiť bezpečnosť prepravných trás na vývoz obilia z prístavov v Čiernom mori. Turecký minister obrany Hulusi Akar vo vyhlásení uviedol, že príslušná dohoda má byť podpísaná na budúcotýždňovom stretnutí všetkých zúčastnených strán. TASR správu prevzala z televízie Sky News a denníka The Guardian.
„Dohodli sme sa, že ruská a ukrajinská delegácia sa v Turecku stretnú znova budúci týždeň,“ povedal Akar po skončení rokovaní v Istanbule, kde sa zástupcovia z Moskvy a Kyjeva stretli po prvý raz od 29. marca. Dodal, že všetky strany sa zhodli aj na spoločných kontrolách prístavov.
Akar naznačil, že konečná dohoda, ktorá by viedla k odblokovaniu zhruba 20 – 25 miliónov ton obilia z ukrajinských prístavov, by mohla byť uzavretá na budúci týždeň. Na plánovanom stretnutí budú opätovne prehodnotené všetky detaily budúcej dohody a malo by takisto dôjsť k jej podpísaniu.
Stretnutie v Istanbule sa uskutočnilo v čase, keď na celom svete v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu prudko stúpajú ceny potravín. Ukrajina patrí medzi najväčších vývozcov pšenice a ďalších obilnín na svete. Export z ukrajinských prístavov však blokujú ruské vojnové plavidlá a tiež míny, ktoré Kyjev rozmiestnil v Čiernom mori, aktuality.
X X X
Takmer dva milióny ľudí vrátane státisícov detí Rusko nútene deportovalo z Ukrajiny, odkedy Kremeľ vo februári spustil v krajine rozsiahlu vojenskú ofenzívu. V stredu to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše denník The Guardian.
„Len si predstavte toto číslo – dva milióny ľudí. Toľko ich už bolo deportovaných do Ruska,“ citovala Zelenského slová agentúra Ukrinform.
Zelenskyj vo videoprejave na medzinárodnej konferencii v Soule uviedol, že v tzv. filtračných táboroch na územiach dočasne okupovaných Ruskom sú zadržiavané desaťtisíce Ukrajincov vrátane mladých žien. „Som presvedčený, že všetci viete, čomu sú tam vystavované,“ dodal.
X X X
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v stredu oznámil, že Európska únia nebude uznávať ruské pasy pre Ukrajincov, ktorí ich dostanú v rámci zjednodušenej procedúry oznámenej v pondelok Moskvou. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.
Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorý uľahčí získanie ruského občianstva obyvateľom celej Ukrajiny. Stalo sa tak viac než štyri mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie. Dané nariadenie rozširuje pravidlo, ktoré dosiaľ platilo len pre obyvateľov okupovaných oblastí na východe Ukrajiny.
„Nová ruská legislatíva uľahčujúca proces získania ruského občianstva pre všetkých Ukrajincov je ďalším zjavným porušením suverenity Ukrajiny v spojitosti s nezákonnou ruskou vojnou,“ napísal Borrell na sociálnej sieti Twitter. „EÚ tieto pasy nebude uznávať,“ zdôraznil.
X X X
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu obvinil Rusko z násilnej deportácie 1,6 milióna Ukrajincov na svoje územie. Touto zámernou nezákonnou „filtračnou“ operáciou chce Moskva podľa neho vyľudniť niektoré oblasti Ukrajiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Blinken tvrdí, že ľudia z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny sú presúvaní ďaleko do vnútrozemia Ruskej federácie. „Nezákonný transport a deportácia ľudí pod ochranou je závažným porušením Štvrtej Ženevskej konvencie o ochrane civilných osôb počas vojny a je vojnovým zločinom,“ konštatoval.
Blinken vyhlásil, že na základe odhadov viacerých zdrojov vrátane samotnej ruskej vlády bolo do Ruska deportovaných 900.000 – 1,6 milióna Ukrajincov. Deportovali ich pritom až do odľahlých oblastí na ruskom Ďalekom východe. Dodal, že medzi deportovanými Ukrajincami sa nachádza i 260.000 detí, z ktorých niektoré násilím odobrali rodičom a v Rusku budú určené na adopciu.
X X X
Ukrajina v stredu obvinila Rusko zo šírenia propagandy, že časť dodávok zbraní zo Západu pre Kyjev končí na čiernom trhu. Ukrajinská vláda dbá na to, aby sa dodávky západných zbraní dostali až na front, povedal poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Podoľak uviedol, že dodávky zbraní z USA a európskych krajín sú pre Ukrajinu „vecou prežitia“.„Takéto fámy sú banálna propaganda, ktorej cieľom je narušiť tieto dodávky,“ povedal Podoľak.
X X X
Ruská okupačná správa v juhoukrajinskom Chersone v stredu obvinila ukrajinskú armádu, že na poliach zapaľuje obilie a kladie tam míny. Dôsledkom vraj bude o 200-tisíc ton nižšia úroda pšenice v oblasti.
Šéf ruskej okupačnej správy Vladimir Saldo spresnil, že úroda pšenice v Chersonskej oblasti dosiahne nanajvýš 1,2 milióna ton oproti očakávanému objemu 1,4 milióna ton.
Ukrajina je jedným z najdôležitejších svetových vývozcov pšenice a ruský vojenský vpád vo februári sa už začína prejavovať na svetovom potravinovom trhu. Chersonská oblasť pritom patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske regióny na Ukrajine a takmer celú ju okupuje Rusko.
Ukrajinské orgány obviňujú Rusko, že to ono zapaľuje obilie na ukrajinských poliach, kradne úrodu a blokuje vývoz obilia po mori. Moskva všetky tieto obvinenia odmieta. (tasr, afp)
X X X
Najmenej päť ľudí zahynulo v stredu pri ostreľovaní Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ruskými silami, oznámil zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.
Podľa Tymošenka bola pri raketových v regióne poškodená nemocnica a niekoľko domov. Vypálených pritom malo byť až 28 rakiet. „Vo Vitovskom okrese došlo tiež k delostreleckým útokom a podľa predbežných informácií zahynulo päť civilistov,“ uviedol Tymošenko prostredníctvom platformy Telegram.
Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim ešte predtým informoval, že počas noci bolo ostreľovaných niekoľko dedín, no nehlásil žiadne obete ani ranených. Ruské ministerstvo obrany v stredu na brífingu oznámilo, že jeho armáda útočila na Mykolajiv „vysoko presnými raketami zem-vzduch“. Ministerstvo tvrdí, že ruské sily spôsobili ukrajinskej armáde veľké škody a východne od Mykolajiva zahynuli desiatky jej vojakov.
Prístavné mesto Mykolajiv, v ktorom pred vojnou žilo približne 475-tisíc ľudí, leží medzi najväčším ukrajinským prístavom Odesa a Chersonom, nad ktorým získali ruské jednotky kontrolu ešte na začiatku invázie na Ukrajinu. (tasr, afp)
X X X
Policajti zasiahli proti drogovej skupine, zadržali brata známeho zápasníka
V putách mal skončiť Dušan Škondrič, mladší brat bojovníka a trénera Ilju Škondriča. Informuje o tom portál zoznam.sk. Policajná akcia s názvom Parketár súvisí s drogovou trestnou činnosťou a Dušana Škondriča mali zadržať neďaleko slovenských hraníc v Maďarsku. Škondrič má byť podľa portálu zapletený v drogovej kauze, v ktorej figurovalo meno Zuzany Plačkovej.
„Policajti národnej kriminálnej agentúry vykonali v súčinnosti s partnerskými policajnými útvarmi Rakúska a Maďarska policajnú akciu s krycím názvom „PARKETÁR“ vo veci zločineckej skupiny páchajúcej drogovú trestnú činnosť, v rámci ktorej na území Bratislavského kraja vykonali spolu sedem domových prehliadok, jedenásť prehliadok iných priestorov alebo pozemkov,” píšu policajti.
„Počas policajnej akcie sme na území Slovenska zadržali sedem podozrivých osôb. V rámci zaisťovacích úkonov sme zaistili omamné a psychotropné látky, lieky, značnú finančnú hotovosť, motorové vozidlá, aj komunikačné prostriedky. Vyšetrovateľ užvzniesol obvinenie 16 osobám za páchanie obzvlášť závažnej drogovej trestnej činnosti zločineckou skupinou,“ informuje polícia, aktuality.sk
X X X
Chorvátsko zasiahol obrovský požiar
V Dalmácii vypukli tri požiare, informuje o tom portál total croatia news, ktorý sa odvoláva na miestnych hasičov.
Dva požiare sa nachádzajú v oblasti Šibenika a jeden v oblasti Zadaru. V Zatone a Rasline pri Šibeniku požiar zasiahol aj obydlia, zhorelo desať až dvadsať domov. Situáciu komplikuje silný vietor, hasičom pomáhajú aj vojaci a celkovo štyri hasičské lietadlá. Zatiaľ neboli hlásení žiadni zranení, informuje TASR podľa správ Chorvátskej rádiotelevízie (HRT) a webu novín Dnevnik.
Požiar sa zatiaľ nepodarilo dostať pod kontrolu, preto miestne úrady nariadili evakuáciu miestnych obyvateľov, uvádza vijesti.hrt.hr. Podľa veliteľa hasičov ide o najhoršiu situáciu od roku 1986.
Meteorológ Izidor Pelajić na Twitteri zverejnil satelitnú snímku z družice Eumetsat ukazujúcu, že požiare v Dalmácii vidno aj z vesmíru.
Do Šibenika v stredu večer pricestoval aj premiér Andrej Plenković. Médiám neskôr povedal, že najhoršia situácia je v Rasline a Zatone. Ide podľa neho o najväčšie požiare tohto leta v Chorvátsku, vláda však zatiaľ neplánuje požiadať o pomoc iné krajiny.
Hasiči apelujú na občanov, aby zvýšili obozretnosť vzhľadom na mimoriadne zlé poveternostné podmienky, ktoré môžu prispieť aj k vzniku lesným požiarom, aktuality.sk
X X X
Kafilérie a zápachu sa zbavili, teraz má byť pri Drienove spaľovňa. Obce sú proti
DRIENOV: Spaľovňu odpadu nechcú mať v susedstve obyvatelia obce Drienov v prešovskom okrese. Stretli sa na verejnom zhromaždení, na ktoré prišli aj obyvatelia okolitých obcí v blízkosti lokality, kde ju plánujú postaviť.
Zámer navrhovateľa je vybudovanie spaľovne odpadov s názvom Zariadenie na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu – Drienov na mieste, kde v minulosti bola kafiléria.
„Tešili sme sa, keď kafiléria ukončila prevádzku a konečne sme tu nemali zápach. A teraz sa obávame, že tu bude opäť, navyše môžu pribudnúť aj automobily, ktoré by odpad sem zvážali,“ povedal miestni obyvateľ Miroslav. Podobné reakcie mali viacerí ľudia, ktorí prišli na zhromaždenie na futbalovom štadióne.
Petíciu proti zámeru vybudovať spaľovňu podpísalo za niekoľko dní viac ako 1200 obyvateľov. Obec už k zámeru vydala odmietavé stanovisko pri tejto navrhovanej činnosti v apríli 2019,“ konštatovala Veronika Muška, aktivistka a obyvateľka Drienova.
Výstavbu odmieta aj starosta Drienova Peter Tomko. Verejné prerokovanie podľa neho má byť v auguste. „My sme v roku 2019 prijali uznesenie, obecné zastupiteľstvo, kde sme sa vyjadrili proti výstavbe spaľovne,“ poznamenal.
O opätovnom zámere sa dozvedel až od ministerstva životného prostredia, predstavitelia firmy s ním nejednali. „Podobne to bolo aj v prvom prípade pred troma rokmi. Sme stále proti výstavbe.“
Spaľovňu odmieta aj starostka susednej obce Ličartovce Mária Ščepitová. „Ochrana zdravia našich občanov je priorita. Myslieť treba aj na faunu a flóru, ktorú treba chrániť. Spaľovňa je to isté ako kafiléria, ak nie niečo horšie,“ konštatovala.
Proti výstavbe spaľovne sa zásadne postavili okrem Drienova a Ličartoviec aj obce Drienovská Nová Ves a Petrovany.
„Výstavba spaľovne podľa nášho názoru negatívne ovplyvní životné prostredie a zhorší celkovú kvalitu života občanov Drienova, ako aj občanov ďalších dotknutých obcí,“ poznamenala Muška.
Obyvateľom obcí, ktorí sú proti zámeru výstavby spaľovne odpadov chcú pomôcť viaceré neziskové organizácie, ako aj Ladislav Hegyi, odborný poradca pre environmentálnu politiku europoslanca Martina Hojsíka.
„Podali sme na ministerstvo životného prostredia pripomienky k zámeru a požiadali o zastavenie konania. Neboli napríklad posudzované všetky štúdie a v blízkosti sa nachádza spaľovňa, ktorá nie je úplne vyťažená,“ konštatoval Hegyi.
Spaľovňa by mala byť vzdialená od najbližších trvalo obývaných objektov v obci Drienov približne 1,4 kilometra, rovnako aj od Ličartoviec a od obce Drienovská Nová Ves zhruba 1 kilometer.
Investor ráta so začiatkom výstavby v roku 2023, termín ukončenia je v roku 2026 a prevádzka by mala byť spustená o rok neskôr, aktuality.sk
X X X
Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu
Podľa nového usmernenia Európskej komisie má Litva umožniť prevoz nevyhnutných tovarov do Kaliningradskej oblasti po železnici, pričom na cestnú prepravu sa bude naďalej vzťahovať sankčný režim.
Litovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu večer privítalo nové usmernenie Európskej komisie (EK) ohľadne uplatňovania sankcií EÚ pri tranzite tovarov z Ruska do jeho exklávy Kaliningrad. Litva podľa vyhlásenia ministerstva nebude ignorovať „pozície a hodnotenia“ svojich partnerov. Zatiaľ však neoznámila, kedy opäť umožní tranzit do Kaliningradskej oblasti. Píše o tom TASR na základe informácií litovskej verejnoprávnej stanice LRT.
Podľa nového usmernenia EK má Litva umožniť prevoz nevyhnutných tovarov do Kaliningradskej oblasti po železnici, pričom na cestnú prepravu sa bude naďalej vzťahovať sankčný režim. „Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy,“ uvádza sa v oznámení eurokomisie.
„Sme si vedomí, že jedným z cieľov Kremľa je rozdeliť transatlantickú jednotu. Litva ostane verná transatlantickému partnerstvu a bude sa riadiť jednotnou a koordinovanou politikou Európskej únie,“ vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.
Litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov
Pripustilo však, že usmernenie EK „môže vytvárať nesprávny dojem, že transatlantické spoločenstvo zmierňuje svoju pozíciu a sankčnú politiku voči Rusku“. Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov cez svoje územie s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie sankčného režimu. Litva si pritom „vyhradzuje právo jednostranne zabrániť pokusom o obídenie sankcií“.
Podľa bývalého litovského premiéra a v súčasnosti poslanca Európskeho parlamentu Andriusa Kubiliusa bude Kremeľ teraz zrejme stupňovať tlak na Brusel aj pobaltské štáty.
„Od začiatku sme varovali, že najväčšie nebezpečenstvo je, ak bude mať Kremeľ pocit, že sa mu podarilo vystrašiť Európsku komisiu,“ povedal Kubilius v rozhlasovom vysielaní LRT. Dodal, že Moskva sa môže pokúsiť zatlačiť na otvorenie úplne voľného tranzitu do Kaliningradskej oblasti.
Kremeľ prednedávnom varoval, že na zrušenie „blokády“ Kaliningradu je odhodlaný použiť „nediplomatické“ prostriedky.
Ruská agentúra RIA Novosti v stredu informovala, že Európska komisia a Moskva dosiahli dohodu o tranzite tovarov do Kaliningradskej oblasti. Hovorcovia EK však akékoľvek rokovania s Ruskom v tejto otázke popreli, aktuality.sk
X X X
Odborári ukázali, koľko potrebuje rodina na život: Trojčlenná domácnosť až 3 tisíc eur
V dôsledku rastúcej inflácie a poklesu reálnych miezd klesá kúpyschopnosť obyvateľstva a dochádza k prepadu životnej úrovne, najmä u strednej a sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva, čo zároveň ovplyvňuje aj ekonomický vývoj na Slovensku, upozorňujú odborári z OZ KOVO.
S cieľom zmapovať aktuálnu sociálnu situáciu občanov a ich schopnosť platiť každodenné výdavky realizovalo OZ KOVO participatívny prieskum. Ten sledoval reálne mesačné výdavky slovenskej rodiny ako aj potrebnú výšku príjmu, ktorý by zabezpečil život na dôstojnej úrovni.
Prieskum sa realizoval na vzorke takmer 1 130 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci celej krajiny. Priemerný vek respondenta bol 43,5 roka. Ľudí sa odborári pýtali na ich skutočné výdavky na každodenné tovary a služby ako aj výšky príjmu potrebného na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne. „Pod dôstojnou životnou úrovňou rozumieme také zabezpečenie príjmu, ktoré pokrýva každodenné náklady bez nejakých väčších problémov,“ uviedol špecialista OZ KOVO na sociálne otázky Jozef Balica.
Z prieskumu im vyšlo, že veľmi sa líši to, koľko by rodiny naozaj potrebovali na život a koľko v praxi zarobia. Tak napríklad z prieskumu vyplynulo, že jednočlenná domácnosť by potrebovala na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne 1784 eur, no v skutočnosti domácnosť poberá príjem iba 1128 eur.
Dvojčlenná domácnosť by potrebovala na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne aspoň 2 756 eur v čistom, no v skutočnosti poberá iba 1697 eur.
Rozdiel v potrebe a reálnom príjme pri trojčlennej domácnosti je skoro tisíc eur. Pri štvorčlennej rodine je to skoro 1 100 eur.
„Výsledky prieskumu ukázali, že sú značné rozdiely medzi výškou reálnych výdavkov a sumou, ktorú by domácnosti potrebovali na dôstojný život. Takmer vo všetkých nákladových položkách sa ukázal deficit disponibilných finančných prostriedkov,“ komentujú výsledky prieskumu odborári.
Domácnosti najviac financií vynakladajú na potraviny, bývanie, splátky úverov a dopravu. Naopak najmenej finančných prostriedkov vynakladajú na rekreáciu, kultúru, vzdelávanie a tvorbu úspor. Na vzdelávanie, rekreáciu a kultúru dokonca 40 percent a viac domácností nevynakladajú žiadne peniaze.
Odborári kritizujú vládu, že namiesto skutočných riešení sa iba háda. „Politici namiesto hľadania riešení nepriaznivej sociálnej situácie občanov prostredníctvom sociálneho dialógu prehlbujú vnútornú politickú krízu a nestabilitu nezmyselným mocenským bojom,“ tvrdí hnutie na čele s Jánom Koščom.
Doteraz prijaté protiinflačné opatrenia zo strany štátu zamerané na prorodinnú politiku sú podľa nej správne. „Určite to ale nerieši problémy bezdetných zamestnancov, dôchodcov a ďalších skupín,“ dodala. „Zabezpečiť príjem pre strednú a nízku vrstvu by malo byť témou číslo jeden v spoločnosti. Realita je taká, že nám tá stredná vrstva pomaly už aj vypadla. Drvivá väčšina zamestnancov a ich rodín nemá to, čo by potrebovala na plnohodnotný a dôstojný život,“ uzavrel Balica.
Väčšina obyvateľov „melie“ z posledného, upozorňujú odbory. „Zvyšuje sa napätie v spoločnosti, zhoršujú sa medziľudské vzťahy a vytráca sa obyčajná ľudskosť,“ zakončili./agentury/
X X X
Sudca Filo zastavil trestné stíhanie Dobroslava Trnku za Gorilu
Okresný súd Bratislava oslobodil bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku spod obžaloby za prechovávanie nahrávky zo spravodajskej akcie SIS Gorila. Dôkazná situácia bola slabá.
Aj keď Trnka prehrávanie nahrávok Slovenskej informačnej služby z odpočúvania stretnutí medzi politikmi a podnikateľmi namietal, sudca mu nevyhovel. Na súde sa tak počúvajú zvukové nahrávky z roku 2006, kedy SIS odpočúvala konšpiračný byt na Vazovovej ulici v Bratislave.
Tieto nahrávky mali svedčiť o rozsiahlej korupcii pri privatizácii za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, systéme legalizácie provízií, kupovaní poslancov Národnej rady a tiež o prepojení politikov a vysokých predstaviteľov štátnej správy na finančnú skupinu Penta.
„Namietam prehrávanie týchto zvukových záznamoch, nakoľko boli vyhotovené nezákonne, ako o tom rozhodol Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva,“ povedal Trnkov obhajca Martin Krakovský.
Sudca ale na prehrávaní záznamov z Gorily trval. Vysvetlil, že nahrávka nebola stotožnená ako Gorila.
„Je to nejaká zvuková nahrávka, ktorá zakladá údajnú trestnú činnosť obžalovaného. Zo žiadneho dokážu mi nevyplýva, že sa jedná o nahrávku Gorila,“ vysvetlil sudca Marek Filo.
Na prvých prehrávaných nahrávkach pravdepodobne rozpráva finančník Jaroslav Haščák s rôznymi ľuďmi. Riešia politiku či aktuálnu ekonomickú situáciu.
Trnka je obžalovaný zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s utajovaním nahrávky Gorila, ktorú mal medzi rokmi 2007 a 2014 uchovávať pre dnes už právoplatne odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera.
Prokuratúra Trnku žaluje z toho, že ako verejný činiteľ si nesplnil povinnosť a po prevzatí zvukovej nahrávky SIS, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ju neodovzdal polícii. Namiesto toho ju medzi rokmi 2007 a 2014 ukrýval s cieľom získať pre seba a Kočnera majetkový prospech./agentury/
X X X
Ihneď po ohlásení vyšších platov poslal Sulík aj Matovičovi pochvalný odkaz
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pochválil snahu vládnych členov, ktorí dnes spolu so školskými odborármi ohlásili zvyšovanie platov v štátnej sfére. Na jeseň tohto roku dostanú jednorazovú odmenu 500 eur, ďalšie zvýšenie bude v budúcom roku, a to k 1. januáru a k 1. septembru.
Výsledky kolektívneho vyjednávania v stredu na tlačovej konferencii oznámil premiér Eduard Heger spolu s ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽANO).
Sulík napísal na Facebooku, že „naša niekoľkomesačná snaha o vyššie platy pre učiteľov a zamestnancov v školstve bola dnes vypočutá“. Následne dodal s jemu vlastným štýlom, že „aj v exceli sa vzdelanie nachádza vždy v tých najvyšších riadkoch,“ dodal Sulík.
Rovnako pochvalný status napísal aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Oceňujem, že naše požiadavky boli konečne vypočuté,“ napísal minister, ktorý na stredajšej tlačovke chýbal.
Od 1. januára 2023 bude valorizácia platov o 7 %, od 1. septembra o 10 %. Celkový nárast platov pri porovnaní júna tohto roka a septembra budúceho roka tak podľa jeho slov bude o 21,2 %. V školstve sa budú platy zvyšovať o niečo viac. Od 1. januára 2023 dôjde k valorizácii o 10 %, od septembra 2023 to bude 12 %.
„Hospodárime lepšie ako pred tromi rokmi hospodárila predošlá vláda, keď nemali žiadnu krízu. Preto, že šetríme, lepšie vyberáme dane, ideme podvodníkom po krku a nekradneme, môžeme dnes túto správu oznámiť ľuďom, ktorí pracujú pre štát,“ skonštatoval Matovič.
Kolektívna zmluva ešte podpísaná nie je, ale podľa ministra financií sa už na nej dohodli. Priblížil, že bude podpísaná s platnosťou od 1. januára 2023 až do 31. augusta 2024. Odôvodnil to tým, aby bol presah týchto dohôd až za voľby, ak sa uskutočnia v riadnom termíne./agentury/
X X X
Dvaja poslanci vypadli z boja o post šéfa britských konzervatívcov
Do druhého kola postupuje len zvyšných šesť kandidátov.
Z boja o post šéfa britskej Konzervatívnej strany v stredajšom prvom hlasovaní vypadli dvaja poslanci – Jeremy Hunt a Nadhim Zahawi. Do štvrtkového druhého kola tak postupuje len zvyšných šesť kandidátov. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Hunt, niekdajší minister zdravotníctva a zahraničných vecí, ktorý v roku 2019 prehral súboj o post šéfa strany so súčasným premiérom Borisom Johnsonom, získal hlasy len 18 z 358 konzervatívnych poslancov. Hranicu 30 hlasov sa nepodarilo prekonať ani ministrovi financií Zahawimu, ktorého podporilo 25 poslancov.
Výsledky prvého kola hlasovania oficiálne oznámil sir Graham Brady, šéf parlamentného výboru Konzervatívnej strany.
Do druhého kola tak postupujú bývalý minister financií Rishi Sunak, ktorý v stredu získal najviac hlasov (88). Druhá skončila štátna tajomníčka na ministerstve medzinárodného obchodu Penny Mordauntová so 67 hlasmi; tretí najvyšší počet hlasov (50) dosiahla ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
Nasledovali Kemi Badenochová (40 hlasov), ktorá šéfovala vládnemu úradu pre rovnosť príležitostí, predseda zahraničného výboru Dolnej snemovne Tom Tugendhat (37 hlasov) a generálna prokurátorka Suella Bravermanová (32 hlasov), aktuality.sk
X X X
Ľudia sa zbavujú investičných bytov. Hypotéky ďalej dražejú, kedy príde pokles cien bývania?
Počas niekoľkých mesiacov nastal na hypotekárnom trhu zlom. Ešte na jeseň 2021 sa banky predháňali v tom, ktorá dá klientovi nižšiu úrokovú sadzbu. Vyše desať rokov mali úrokové sadzby na Slovensku klesajúci trend. Začiatkom roku 2012 bola priemerná sadzba na nových hypotékach vyše päť percent. Boj o zákazníka v znamení znižovania sadzieb vyústil až do situácie, keď koncom vlaňajška dávali banky nové hypotéky priemerne za 0,87 percenta. Niektoré finančné domy išli ešte nižšie a ponúkali úroky od 0,4 percenta.
Od nového roka sa však situácia dramaticky zmenila. Hrozba zvyšovania základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zmenila tento trend a od januára vidíme na hypotekárnom trhu, ako sa sadzby na hypotékach postupne opäť zvyšujú. V máji sa priemerná sadzba na novoposkytnutých úveroch na bývanie vyšplhala už na 1,57 percenta. Hypotéky za pár mesiacov zdraželi tak, že úrokové sadzby na niektorých fixáciách sa začínajú aj trojkou.
Ešte dramatickejšie zvyšovanie sadzieb sa prejavilo u našich susedov. Prekvapujúco rastúca inflácia donútila centrálne banky okolitých štátov, ktoré neplatia eurom, konať. Preto zvýšili sadzby, aby predražili cenu peňazí s cieľom spomaliť rast cien.
V Česku tak základný úrok stúpol až na sedem percent, v Poľsku na 6,5 percenta. Maďarský hlavný úrok je najvyšší spomedzi krajín V4 a dosahuje 9,75 percenta. Na porovnanie, ECB drží hlavnú sadzbu na 0,25 percenta, čo je neporovnateľný rozdiel oproti našim susedom.
Ekonóm Baláž: Ceny nehnuteľností nebudú rásť stále do neba
Táto zmena úrokových sadzieb prišla náhle. V Česku sa to začalo už prejavovať aj na realitnom trhu a tamojšie banky dávajú hypotéky priemerne so 6-percentným úrokom.
Natíska sa preto otázka, či drahšie hypotéky na Slovensku môžu zastaviť enormný rast cien bytov a domov. Za prvý štvrťrok tohto roka išli medziročne ceny nehnuteľností hore o vyše 23 percent. Takýto rast cien nehnuteľností považujú viacerí odborníci za neprimeraný.
X X X
Letecká spoločnosť ruší do konca leta ďalších 2000 letov z Frankfurtu a Mníchova
S nedostatkom pracovníkov zápasia aj ďalšie európske letiská a aerolínie.
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa v stredu oznámila, že z dôvodu nedostatku obslužného personálu zruší do konca augusta ďalších 2000 letov z letísk vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Cieľom týchto opatrení je „znížiť (celkové) zaťaženie systému“, povedal hovorca Lufthansy. Táto prepravná spoločnosť, ktorá je jednou z najväčších na svete, už predtým avizovala viac ako 3000 zrušených letov v priebehu mesiaca júla.
AFP píše, že s nedostatkom pracovníkov zápasia aj ďalšie európske letiská a aerolínie, čo vedie k dlhým radom na letiskách a k meškaniam letov počas vrcholiacej letnej sezóny, aktuality.sk
X X X
Koronavírus: Paxlovid sa nateraz nakupovať nebude, vláda schválila nákup lieku Lagevrio
Rezort zdravotníctva navrhol zrušiť nákup 32 100 balení lieku Paxlovid na liečbu ochorenia COVID-19, ktorý bol schválený uznesením vlády 22. decembra 2021.
Slovensko nakúpi do 35 000 balení lieku Lagevrio s obsahom antivirotického liečiva molnupiravir na liečbu ochorenia COVID-19. Na stredajšom online rokovaní o tom rozhodla vláda s tým, že zároveň sa ruší nákup 32 100 balení lieku Paxlovid, ktorý má podobné účinky.
„Keďže intenzívne rokovania smerujúce k obstaraniu antivirotika Paxlovid v súčasnosti ešte stále prebiehajú, je nevyhnutné za účelom garantovania kontinuity v poskytovaní adekvátnej zdravotnej starostlivosti zabezpečiť aj nové dávky lieku Lagevrio,“ informuje Ministerstvo zdravotníctva SR.
Rezort preto navrhol zrušiť nákup 32.100 balení lieku Paxlovid na liečbu ochorenia COVID-19, ktorý bol schválený uznesením vlády 22. decembra 2021. Súčasne navrhol nakúpiť do 35.000 balení lieku Lagevrio. „Prostredníctvom priameho rokovacieho konania alebo prostredníctvom spoločného obstarávania Európskej komisie,“ spresnilo ministerstvo v predkladacej správe.
Rezort poukázal na to, že Slovensko už začiatkom roka zaobstaralo 34 560 kusov lieku Lagevrio. „Lekári preskribovali od decembra 2021 spolu 34 439 balení lieku Lagevrio. Z dôvodu výrazne zvýšeného dopytu spôsobeného práve prebiehajúcou piatou vlnou pandémie je k 13. júlu v SR k dispozícii len 1711 balení predmetného lieku,“ priblížil rezort. Ďalší nákup je preto podľa ministerstva potrebný pre zabezpečenie kontinuity dostupnosti efektívnej formy liečby ochorenia, aktuality.sk
X X X
Na zvýšenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej službe dá vláda miliardu eur
Zamestnanci pracujúci v štátnej a verejnej službe dostanú na jeseň tohto roka odmenu v sume 500 eur. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval predseda vlády Eduard Heger. Ich platy sa v budúcom roku zvýšia dvakrát, od 1. januára a od 1. septembra. Od začiatku januára budúceho roka pôjde o zvýšenie o 7 percent a od začiatku septembra o 10 percent. Zvýšenie platov bude podľa premiéra stáť takmer miliardu eur.
Okrem toho budú valorizované platy od 1. januára a 1. septembra budúceho roka. V januári to bude o 10 a v septembri o 12 percent pre zamestnancov v školstve. Pre ostatných zamestnancov v štátnej službe a vo verejnom záujme pôjde o januárové zvýšenie o 7 a septembrové o 10 percent.
Podľa Hegera by teda na platy mala ísť dohromady jedna miliarda eur.
Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) zdroje na navýšenie platov pochádzajú z lepšieho výberu daní a šetrenia štátu.
„V priebehu niekoľkých dní a možno troch týždňov sme na základe veľmi intenzívnej komunikácie dokázali dospieť k tomuto kompromisu,“ ocenila prezientka KOZ Monika Uhlerová.
Šéf školských odborárov Pavel Ondek oznámil, že keď podpíše kolektívnu zmluvu, zväz odvoláva štrajkovú pohotovosť v školstve./agentury/
X X X
Pápež po prvýkrát vymenoval ženy do poradného výboru pre výber biskupov
Pápež František vymenoval tri ženy do poradného výboru, ktorý mu radí pri výbere biskupov. Toto tzv. Dikastérium pre biskupov bolo doposiaľ zložené len z mužov z radov cirkevných hodnostárov.
Medzi novovymenovanými členmi je osem súčasných alebo dezignovaných kardinálov, dvaja biskupi, jeden opát a tri ženy: dve rehoľné sestry a jedna laička.
Pápež už v nedávnom rozhovore pre Reuters avizoval, že do tohto výboru, podieľajúceho sa na vymenovávaní diecéznych biskupov po celom svete, dosadí dve ženy; napokon ich je teda o jednu viac.
František chce podľa vlastných slov poskytnúť ženám významnejšie a vplyvnejšie pozície v inštitúciách Svätej stolice.
Medzi novovymenovanými členkami sú talianska františkánka a vysokopostavená pracovníčka aparátu mestského štátu Vatikán Raffaella Petriniová, francúzska saleziánka Yvonne Reungoatová a Argentínčanka Maria Lia Zervinová, ktorá je predsedníčkou Svetovej únie ženských katolíckych organizácií, píše spravodajský server Vatican News.
Členovia dikastéria sú menovaný na päť rokov. Po stredajšom rozšírení o 14 osobností bude mať výbor celkovo 34 členov pochádzajúcich z celého sveta.
Dikastérium sa stretáva v Ríme dvakrát mesačne. Jeho úlohou je vyhodnotiť kandidátov na biskupov, ktorých Vatikánu navrhujú arcibiskupi, respektíve pápežskí nunciovia z celého sveta. Členovia tieto návrhy posudzujú a odporučia, ktorí z kandidátov by mali byť vymenovaní na čelo jednotlivých diecéz. Konečné slovo vo veci má však pápež.
František vymenoval do rôznych popredných pozícií vo vatikánskych inštitúciách už viacero žien z radov rehoľných sestier i laických veriacich. Medzi ne patrí Barbara Jattaová, prvá žena vo funkcií riaditeľa Vatikánskych múzeí, či Cristiane Murrayová, zástupkyňa riaditeľa Tlačového oddelenia Vatikánu./agentury/
X X X
Jágr naložil americkému nafúkancovi: Máš šťastie, že nie je rok 1990
Legendárny hokejista Jaromír Jágr to síce v zámorskej NHL zabalil už pred rokmi, napriek tomu najslávnejšiu súťaž sveta stále sleduje. A občas ju aj glosuje.
Po drafte si napríklad neodpustil poznámku na adresu Isaaca Howarda z Tampy Bay Lightning. Ten totiž v rozhovore vyhlásil, že je na drafte z mladíkov najkrajší, a preto sa tiež rozhodol, že bude aj najlepšie oblečený.
„Má šťastie, že sa hokej zmenil a že nie je rok 1990. Veľkí chlapci by mu za toto upravili tvár,“ rýpol si.
Talentovaný Američan prišiel na drafte na rad ako 31. v poradí, keď si ho vybrala Tampa Bay. Experti určite vedeli o hokejovom umení Howarda svoje, tentoraz však mladík upútal pozornosť hlavne vďaka oblečeniu.
Rolák a k nemu biely oblek, na krku retiazka ak tomu opasok s americkou vlajkou. Podľa médií vyzeral hokejový talent tak trochu ako díler kokaínu z Miami Beach v polovici osemdesiatych rokov.
Reportérka Caroline Cameronová zo Sportsnet sa preto musela opýtať, ako to má mladý hokejista s módou.
„Myslím, že som tu najlepšie vyzerajúci chlap, a tak som sa rozhodol, že budem tiež najlepšie oblečený. Je fajn do našej kultúry dostať trochu viac módy,“ nechal sa počuť Howard./agentury/
X X X
Šialená etapa. Pogačar takúto krízu ešte nezažil, prišiel o žltý dres
Dánsky cyklista Jonas Vingegaard triumfoval v stredajšej 11. etape 109. ročníka Tour de France a získal žltý dres. Jazdec stajne Jumbo-Visma sa presadil v záverečnom stúpaní na Col du Granon a 152 km dlhú trasu z Albertville do Col du Granon zvládol za 4:18:02 hodiny.
Druhý skončil Kolumbijčan Nairo Quintana (Team Arkea-Samsic) a tretí finišoval Francúz Romain Bardet (DSM). Doterajší líder Tadej Pogačar na záverečnom kopci vybuchol a stratil takmer tri minúty. Slovák Peter Sagan (TotalEnergies) išiel s veľkou stratou za víťazom.
Pogačar odolal mnohým útokom pretekárov Jumba na na predposlednom kopci Col du Galibier, dokonca sám nastúpil a pod vrcholom s ním držal krok len Vingegaard, no minul až príliš veľa síl a pár kilometrov pred cieľom na vrchole Col du Granon sa zlomil.
Ušiel mu aj Bardet, Brit Geraint Thomas (Ineos) a dokonca aj Francúz David Gaudu (AG2R), ktorý sa vrátil zozadu. Vingegaard si s víťazstvom prišiel aj po časovú bonifikáciu a na čele celkového poradia má obrovský náskok 2:16 minúty pred Bardetom.
Slovák Peter Sagan (TotalEnergies) prišiel do cieľa na 128. mieste so stratou 36:25 min./agentury/