Maďarsko zablokovalo pomoc Ukrajine. Konflikt ve slepej uličke. Putin odmieta rokovať. Szijjártó pochválil Fica

Rozhodne únia bez neho? Bol to príliš zložito previazaný balík, aby ho európska dvadsaťsedmička dokázala na Mikuláša rozbaliť. Spoločnú pomoc Ukrajine, ktorá bola jeho súčasťou, Budapešť vetovala, čím predbežne prišla aj o svoj vytúžený podiel z bruselskej nádielky.

 Maďarský premiér Viktor Orbán odmieta podporiť spoločnú finančnú pomocu EÚ Ukrajine. „Osemnásť miliárd eur pre Ukrajinu na bruselskom stretnutí ministrov financií EÚ nedostalo zelenú. Maďarsko ich stále blokuje, aby si zabezpečilo vlastné prostriedky z európskych fondov. Veľmi emotívna debata, v ktorej Budapešť všetci kritizovali, ale bezvýsledne.“ hlásil na Twitteri z Bruselu spravodajca Slobodnej Európy Rikard Jozwiak.

 Nepomohlo ani to, že Rade EÚ predsedá Česko, ktoré je partnerom Maďarska vo V4. Pozrite si, ako Budapesť nepodporila pomoc vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu. Museli s ňou súhlasiť všetky krajiny Európskej únie.

„Veto je morálne neprijateľné,“ komentoval postoj vlády Viktora Orbána analytik András Rácz. „Súčasne to sťažuje osud Ukrajincov, pretože sa pomalšie dostanú k peniazom a sťažuje to aj situáciu ostatným členským štátom EÚ, pretože nová spoločná pôžička bude určite komplikovanejšia a pravdepodobne o niečo drahšia,“ napísal maďarský expert na východnú Európu na Facebooku.

Budapešť už vyše mesiaca signalizovala, že neprispeje k schváleniu spoločnej finančnej pomoci Ukrajine, ktorá si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie krajín EÚ. Premiér Orbán tvrdí, že nechce, aby sa Európska únia zadlžovala, a spochybňuje preto formu pomoci prostredníctvom spoločne ručenej pôžičky. Ostatné členské krajiny to však považujú za zástupný argument. EÚ si už podobným spôsobom požičala peniaze na ekonomickú obnovu po pandémii, a v tomto prípade Orbán nemal námietky.

České predsedníctvo únie sa pokúšalo obmäkčiť Budapešť tým, že otázku peňazí, ktoré majú Ukrajine pomôcť čeliť ruskej agresii a zabezpečiť jej prostriedky potrebné na budúcoročnú prevádzku štátu, spojilo s uvoľnením 5,8 miliardy eur pre Maďarsko z plánu obnovy po pandémii. Tie Orbánova vláda stále nedostala pre podozrenie zo zneužívania európskych dotácií ľuďmi napojenými na vládnu stranu Fidesz. Maďarská štátna kasa ich však naliehavo potrebuje, a v Bruseli sa mnohí domnievajú že Orbán blokuje miliardy pre Ukrajinu, aby mal páku na uvoľnenie zadržiavaných miliárd pre seba.

Na programe utorňajšej schôdzky ministrov financií boli pôvodne štyri body. Popri schvaľovaní finančnej pomoci pre Ukrajinu a uvoľnenia fondu obnovy po covide pre Maďarsko aj dohoda o zavedení minimálnej dane pre nadnárodné korporácie a osud zmrazených 7,5 miliardy eur z kohéznych fondov EÚ pre Budapešť.

„Rád by som poukázal na to, že všetky tieto témy tvoria jeden balík,“ upozornil kolegov podľa Euronews na úvod schôdzky predsedajúci český minister financií Zbyněk Stanjura.

 Minister Mihály Varga napriek tomu spoločnú finančnú pomoc pre Ukrajinu odmietol. „Maďarsko považuje za nebezpečný precedens, aby vyplácanie eurofondov našej krajine bolo viazané na iné, absolútne nesúvisiace veci,“ citoval Vargu portál HVG.hu. Maďarský minister tak automaticky zablokoval aj prerokovanie ostatných bodov.

„Znamená to, že budeme hľadať riešenie podporované 26 členskými štátmi,“ vyhlásil Stanjura na zasadnutí. Ministri zároveň poverili poradné orgány a Európsku komisiu, aby pripravili možné riešenie. Paralelne sa však budú pokúšať o dohodu s Maďarskom. „Vylučujem variant, že by sme neboli schopní poslať peniaze na Ukrajinu v januári,“ dodal český minister po rokovaní./agentury/

X X X

Konflikt na Ukrajine sa dostal do slepej uličky. Putin odmieta rokovať

 Západ bol dlho obviňovaný, aj našimi „mierotvorcami“, že odmieta rokovania s Ruskom o mieri na Ukrajine.

 Minulý týždeň americký a francúzsky prezident Joe Biden a Emmanuel Macron vyslali signály, že sú pripravení rokovať a hľadať kompromis prijateľný pre všetky strany. Je to však práve Rusko, ktoré slovami hovorcu Kremľa Peskova nevidí žiadne vyhliadky na mierové rokovania.

Kremeľ sa totiž momentálne cíti na koni. Moskve sa podarilo zastaviť ofenzívu Kyjeva a zabralo masívne bombardovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Milióny mrznúcich Ukrajincov bez elektriny pohladili duše kremeľských vládcov. Navyše sankcie ako zaručený nástroj Západu na obmedzenie schopnosti Ruska viesť vojnu sa míňajú účinkom.

Aj od pondelka platné embargo a cenový strop na ruskú ropu (prepravovanú po mori) vo výške 60 dolárov za barel (trhová cena sa pohybuje okolo 80 USD) nebude mať pre Moskvu vážnejšie následky. Sankcie sú komplikované (ležia na pleciach západných dopravných a poisťovacích spoločností) a nakoniec budú viesť iba k premodelovaniu tokov obchodovania s ropou na svetovom trhu: Rusko bude dodávať tekuté zlato do iných častí sveta.

To neznamená, že by sme sa nemali postupne zbavovať závislosti od ruského plynu a ropy. Minimalizovanie obchodných vzťahov s krajinou, ktorá nám de facto vyhlásila „svätú“ vojnu, je logickým krokom. Dovoz ruského plynu do EÚ klesol počas roka zo 40 % pod hranicu siedmich percent. Na rozdiel od USA, Kanady a Veľkej Británie si však v EÚ škodíme viac, ako je prípustné.

Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka v platnosti je okolo 5 000 sankcií proti ruskému štátu, firmám a fyzickým osobám. Okrem malého vplyvu na vojnu sa v neprehľadnom systéme strácajú európske firmy, ktoré často netušia, či niektoré sankcie náhodou neporušujú.

Aj preto je najvyšší čas sadnúť si za rokovací stôl a začať hľadať spravodlivý a trvalý mier, ako povedal šéf americkej diplomacie Blinken. Dúfajme, že aj naši „mierotvorcovia“ si všimnú, kto teraz odmieta rokovať./agentury/

X X X

Fico si hrkútal so šéfom maďarskej diplomacie. Remišová zúri

Maďarský minister zahraničných vecí dal nepriamo najavo, že Budapešti chýba spolupráca s predsedom Smeru v jeho niekdajšej štátnej funkcii. Péter Szijjártó sa s obdivom vyjadroval o Robertovi Ficovi na ich spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave. Ten sa mu odvďačil tým, že vyzeral ako advokát Maďarska, ktoré je terčom kritiky Európskej komisie.

 Šéf maďarskej diplomacie včera rokoval so slovenským rezortným kolegom Rastislavom Káčerom a dnes po stretnutí so šéfom opozičného Smeru išiel na zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín visegrádskej štvorky (V4), ktoré sa koná v Bratislave.

Fico a Szijjártó si na tlačovke hrkútali. „Téma maďarsko-slovenských vzťahov už nie je politicky zaujímavá. Aj preto sa národne orientované strany na Slovensku asi nevedia lepšie uchytiť,“ povedal Fico v narážke na to, že je presvedčený o tom, že počas jeho vládnutia sa vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou dostali na veľmi dobrú úroveň.

Nepomohlo ani to, že Rade EÚ predsedá Česko, ktoré je partnerom Maďarska vo V4. Pozrite si, ako Budapesť nepodporila pomoc vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu. Museli s ňou súhlasiť všetky krajiny Európskej únie.

Líder Smeru v podstate hovoril o bezproblémových medzištátnych vzťahoch napriek tomu, že pnutie existuje. Slovensku napríklad prekáža to (alebo sa prinajmenšom čuduje), že maďarský štát skupuje nehnuteľnosti na slovenskom území.

Fico vyhlásil, že nechápe, prečo už nepokračuje zaužívaný formát pred rokovaniami Európskej rady: „Prijal som s veľkou nevôľou, že sa stretnutia premiérov V4 nekonajú pred začiatkom summitov EÚ v Bruseli. Pritom ide o štáty, ktoré reprezentujú dovedna 65 miliónov obyvateľov.“ Pripomenul, že keď bol vo funkcii premiéra, takéto stretnutia boli samozrejmosťou.

Szijjártó neskôr Ficovi nepriamo pritakával: „Maďarsko má záujem na pokračovaní spolupráci V4, ďakujeme Ficovi za podporu, aby visegrádska štvorka dobre fungovala. Dosiahli sme oveľa viac spoločne v rámci V4, ako keby sme sa o to snažili každý štát samostatne.“

Nie je nezvyčajné, že oficiálny predstaviteľ iného štátu sa na zahraničnej návšteve stretne aj s predstaviteľmi opozície. Nebýva však vo zvyku, že spoločne vystúpia na tlačovej konferencii.

A nemenej zvláštne vyznie, keď politik na domácej pôde ostro kritizuje vlastný štát po boku hosťa zo zahraničia. Fico to však v prítomnosti Szijjártóa urobil. Najprv sa zastal Budapešti v jej spore s Bruselom: „Nemôžeme rešpektovať, aby nejaká krajina bola sankcionovaná za suverénne názory. Fidesz demokraticky vyhral voľby. Nemôže ho sankcionovať nezmyslami, ako je napríklad odnímanie eurofondov.“

 Maďarsku hrozí, že by nemohlo čerpať peniaze z rozpočtu EÚ, lebo Európska komisia mu vyčíta porušovanie niektorých zásad právneho štátu. „Ak chcú hľadať eurokomisári krajinu s problémami s právnym štátom, tak nech prídu na Slovensko, kde je likvidovaná politická opozícia,“ povedal Fico, ktorý tvrdil, že na Slovensku je „brutálne zneužívané trestné právo“. To, o čom hovorí, si však nikto v zahraničí nevšimol, že by sa v slovenských reáliách vyskytovalo.

Szijjártó, ktorý viackrát pochválil Fica za jeho bývalé pôsobenie na čele slovenskej vlády, prízvukoval, že v tých časoch sa dvojstranné medzištátne vzťahy dostali na vysokú úroveň. „Fico si zaslúži úctu Maďarov,“ doslova povedal šéf maďarskej diplomacie. Pripomenul to, čo označil za „hrdinský skutok“, že krajiny V4 zvlášť pričinením Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána na pôde EÚ zablokovali prijatie povinných kvót na prijímanie migrantov v členských štátoch únie. „V opačnom prípade by tu boli desaťtisíce ilegálnych migrantov. Zabránili sme schváleniu povinných kvót, v tom bol obrovský význam V4,“ uviedol Szijjártó.

Fico na tlačovke potvrdil, že sa správa ako politické dvojča Orbána, čo sa týka postoja k vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá čelí ruskej agresii: „Ak Smer bude súčasťou ďalšej vlády, zastavíme dodávky zbraní na Ukrajinu, budeme súhlasiť len s humanitárnou pomocou.“ (Ukrajinská armáda doteraz nedostala od Maďarska ani jeden náboj, naopak, vláda Eduarda Hegera je vojensky veľmi nápomocná.)

Šéf Smeru ďalej odmietol predstavu výraznej peňažnej pomoci pre Kyjev z EÚ. A dokonca sa ešte do susedného štátu obul: „Ukrajina je jedna z najskorumpovanejších krajín na svete, nemyslite si, že je to pôžička. Sú to nezmyselné medzinárodné pôžičky, ktoré budú rozkradnuté,“ vyhlásil Fico. Podľa rebríčka vnímania korupcie, ktorý každoročne zostavuje medzinárodná organizácia Transparency International, je Ukrajina na 122. mieste spomedzi 180 hodnotených štátov sveta. Horších ako ona je teda na tom ešte bezmála 60 iných krajín.

Fico mal na mysli balík 18 miliárd eur, s ktorými Brusel počíta v budúcom roku pre vojnou sužovanú Ukrajinu. Maďarsko je jediný členský štát únie, ktorý sa rozhodol finančný návrh Európskej komisie blokovať. Budapešť si za to vyslúžila silnú kritiku z viacerých krajín EÚ. „Je to nemorálne,“ zdôraznila podľa agentúry Reuters litovská ministerka financií Gintare Skaistéová.

Remišová zúri, Káčerovi to zdvihlo tlak

Na stretnutie Fica so Szijjártóom s nevôľou reagovala vicepremiérka Veronika Remišová, ktorá je zároveň predsedníčka strany Za ľudí: „Nepoznám prípad, aby predstaviteľ iného štátu spravil tlačovú besedu o ochrane národných záujmov s lídrom opozície, ktorý je vyšetrovaný v podozreniach zo závažnej trestnej činnosti. Ochranou národných záujmov majú byť podozrenia z netransparentného hospodárenia v eurofondoch zo strany Maďarska, a teda poškodzovanie európskeho rozpočtu, na ktorý sa všetci skladáme,“ napísala v tlačovej správe pre médiá.

„Maďarsko našlo výborného spojenca vo Ficovi, ktorý má na krku niekoľko eurofondových škandálov počas vlády Smeru, kvôli ktorým sme prišli o stovky miliónov eur a skrachoval jeden operačný program zameraný na vedu a výskum. To, že beztrestné kradnutie v eurofondoch je pre Fica národným záujmom, nikoho neprekvapuje. No je škoda, že Maďarsko robí všetko pre to, aby do našich doteraz korektných vzťahov vnášalo zbytočné napätie,“ konštatovala Remišová.

Káčer: Fico má nulovú chrbtovú kosť.

„Zdvihlo mi to ráno krvný tlak,“ uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer k tomu, ako reagoval, keď sa dozvedel o plánovanom stretnutí Szijjártóa a Fica. „Ak chceme dobré susedstvo, takéto gestá sú pre mňa nepochopiteľné,“ doplnil aj k tomu, že mali spoločnú tlačovú konferenciu.

Szijjártó na to reagoval, že ešte nezažil, aby ho kritizovali za stretnutie s opozičným politikom a bývalým premiérom./agentury/

X X X

X Čo si Elon Musk myslí o Ukrajine a Rusku a je pre svet nebezpečný?

Má peniaze, moc a Twitter. Elon Musk je najbohatším človekom na svete. Akú má víziu pre ľudstvo? Pre Pravdu o nej hovorí Julian Ringhof z Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Expert sa zaoberá geopolitikou technológií. Muskov majetok odhaduje magazín Forbes na 199 miliárd dolárov.

Pre Európsku radu pre zahraničné vzťahy ste nedávno napísali článok s názvom Vek egopolitiky: Elon Musk a moc technologických gigantov. Keď hovoríme o najbohatšom človekovi na svete, začnime jeho internetovými terminálmi Starlink. Aké dôležité sú pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii?

Je náročné ísť pri tejto téme do úplných detailov. Je však očividné, že Starlink hrá relevantnú úlohu. V tomto kontexte je dobré pripomenúť si, že len hodinu pred inváziou 24. februára sa ruskému kybernetickému veliteľstvu podarilo nabúrať sa do internetového satelitného systému Viasat. Cieľom pravdepodobne bolo znemožniť ukrajinskej armáde komunikáciu. Tento hackerský útok však nezasiahol len Ukrajinu. Internet cez Viasat nefungoval napríklad ani v Nemecku. Bola to ukážka toho, že Moskva chápala, že satelitná komunikácia môže byť pre Ukrajinu veľmi dôležitá. Preto to vyzerá tak, že aj fungovanie Muskovho Starlinku je pre Kyjev dosť podstatné. Ukrajine pomáha vo viacerých oblastiach.

Mal by mať Elon Musk viac či menej moci (a peňazí)?

X V ktorej je Starlink najdôležitejší?

Ukrajinskej vláde pomáha, aby bola on-line. To sa týka aj jej veľmi úspešnej komunikačnej kampane, ktorou oslovuje celý svet. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovára parlamentom po celej planéte. Nevieme, či na to používa Starlink, ale počul som, že v niektorých prípadoch Muskov systém fungoval ako bezpečnostná poistka, aby Zelenskyj zostal pripojený. Samozrejme, satelitná sieť tiež slúži na komunikáciu ukrajinskej armáde. Tá Starlink používa pri koordinácii útokov dronmi. Mimochodom, okrem ukrajinskej vlády terminály Starlink pre Kyjev nakupujú aj súkromní darcovia.

X Čo by Ukrajina robila bez Starlinku?

Aj toto je veľmi zložité presne definovať. Vo vojne hrajú rolu mnohé faktory. Ako som povedal, Starlink je dôležitý pre koordináciu útokov dronmi. Je tiež podstatný pri komunikácii pechoty a delostrelectva. Bolo by veľmi náročné rýchlo nahradiť Starlink. Vymeniť už vytvorený systém je vždy veľmi ťažké. Nemyslím si však, že by sa Musk len tak rozhodol, že prestane poskytovať Ukrajine služby Starlinku.

 Ale naznačoval to.

Z politického a komerčného hľadiska by to však bol pre Muska obrovský problém. K Starlinku existujú alternatívy. Napríklad spomenutý Viasat používa v USA viac ľudí ako Starlink. No Musk bol mimoriadne úspešný pri propagácii svojho systému. Je to marketingový génius. Ale vyzerá to tak, že Starlink je aj ťažšie hacknúť. Hovoril som o ruskej operácii proti Viasatu. Také niečo Moskva musela pripravovať mesiace. Starlink začal fungovať už počas vojny, a teda Rusi nemali čas niečo proti nemu naplánovať. Som si však istý, že niečo skúšajú.

x Prečo sa Musk rozhodol pomáhať Ukrajine? Čo vieme o jeho motivácii?

Veľa sa o tom diskutuje v súvislosti s tým, že Musk kúpil Twitter. Ja si myslím, že rozhodnutie o Ukrajine vyplýva z jeho politických názorov. Musk je libertarián a do istej miery sa identifikuje s hnutím longtermizmu. Podľa neho by hlavným cieľom politiky a spoločnosti malo byť, aby čo najviac ľudí mohlo žiť najdlhšie, ako je to len možné, a aby boli aspoň do istej miery šťastní. Musk si myslí, že nám to umožnia technológie. Jeho pohľad na svet súvisí s pomocou Ukrajine. Ako som povedal, Musk je libertarián, dôležitá je pre neho sloboda prejavu a iné slobody.

To ho vedie k tomu, aby povedal, že je potrebné brániť Ukrajinu proti Rusku. Zároveň je však Musk stúpencom myšlienky multipolárneho sveta. Nechce, aby nejaká vláda či krajina bola príliš mocná. V tomto zmysle Musk teda nestojí úplne proti Rusku, lebo si neželá, aby vo svete boli príliš silné USA či Čína. Pred novembrovými kongresovými voľbami v Amerike Musk podporil republikánov. Ale nemyslím si, že to bolo preto, že by sa k nim politicky hlásil, ale preto, že chce rozdelenie moci, keďže demokrati ovládajú Biely dom. Musk chce, aby bol vplyv politiky čo najmenší. Či sa to týka medzinárodnej alebo domácej scény. Samozrejme, keď sa vrátim k Starlinku a Ukrajine, tak zopakujem, že je to pre Muska skvelý marketingový ťah.

x Takže je to aj o peniazoch, však?

Starlink je len nástrojom. Musk verí, že ľudstvo sa musí dostať na iné planéty, aby prežilo. Preto investoval do spoločnosti SpaceX. Ale na to potrebuje peniaze, a ich zdrojom je aj Starlink. Som presvedčený, že Muska poháňajú vpred jeho vízie a ideológia a našiel podnikateľský model, ktorý ich podporuje.

x Musk asi naozaj nie je skutočným republikánom, ale nepodporil konzervatívcov pred voľbami jednoducho preto, že od nich očakáva presadzovanie nižších daní pre bohatých a menej regulácií pre podnikateľov?

Som si istý, že Musk nie je skutočným republikánom. Predpokladám, že by bol proti sprísneniu práva na interrupciu, keďže to diktuje vláda. Republikáni ešte viac ako demokrati veria v americké hegemonické líderstvo. Aj proti tomu je Musk. Keď ste spomenuli daňové úľavy, Musk by ich podporil, keby mu pomohli naplniť jeho vízie. Ale bol by proti nim, keby mali viesť k brzdeniu vývoja. Napríklad si myslím, že Musk by bol proti príliš vysokým školským poplatkom, lebo chce, aby sa ľudia vzdelávali. Mnoho dôležitých ľudí z technickej brandže zo Silicon Valley nezapadá medzi republikánov ani demokratov. Mnohí sú libertariánmi.

 Exprezident Donald Trump získal späť účet na Twitteri, ale zatiaľ ho nevyužíva.

x Myslím si, že Muska veci ako prístup k interrupciám či práva LGBTI+ komunity nezaujímajú. Keby to bolo inak, hovoril by o nich. A teraz v podobe sociálnej siete Twitter získal takpovediac najväčší megafón na svete. Bude sa Musk usilovať ovplyvniť verejnú debatu?

Začnem tým, čo ste povedali. Pred piatimi či šiestimi rokmi som čítal Muskov životopis. Povedal by som, že nie je veľmi empatický. Možno aj preto sa nezapája do diskusie o témach, ktoré ste spomenuli, a ktoré sú viac emočné. V jeho biografii sa píše, že Musk sa o svojich najbližších zaujíma rovnako málo či veľa, ako mu záleží na ostatných ľuďoch na svete. Nestará sa o to, či ste jeho priateľom, alebo neznámym človekom. Jeho cieľom je prežitie ľudstva. Čo sa týka nákupu Twittera, nebola to komerčná dohoda.

Musk vie, že pre sociálnu sieť potrebuje nájsť funkčný podnikateľský model. Ale jeho víziou je, že Twitter bude fórom, ktoré bude také slobodné, ako to len bude možné. Preto Musk nie je zástancom toho, aby sociálna sieť žila z reklamy. Z toho vyplýva jeho predstava, že ľudia na Twitteri budú za službu platiť. Osem dolárov, ak chcú mať profil s modrou značkou, ktorá bola doteraz vyhradená pre overených užívateľov. A som presvedčený, že model založený na reklame vytvára veľa problémov, ktoré vidíme. Podporuje totiž šírenie extrémnejšieho obsahu. O ten sa viac ľudia zaujímajú, a preto naň cieli aj reklama. Keby sa to podarilo zmeniť, myslím si, že by vzniklo miesto pre pokojnejšiu výmenu názorov. V tomto kontexte je to dobrá myšlienka, že by ľudia za Twitter platili.

x No v istom momente to vyzeralo tak, že modrú značku si mohol kúpiť ktokoľvek. Asi sa nemožno čudovať, že Musk za to čelil kritike.

Určite nie. Vo všeobecnosti by som povedal, že Musk má často dobré úmysly, ale neznamená to, že sa mu veci vždy podaria. Toto je problém. Vyzerá to tak, že Musk si myslí, že technológie dokážu vyriešiť všetky problémy. Nesúhlasím s tým.

X Ako vnímate, že sa Musk rozhodol obnoviť účet Donalda Trumpa na Twittteri?

Musk si protirečí. Najprv hovoril, že vytvorí radu, ktorá bude posudzovať obsah na Twitteri a politické dosahy. A potom rýchlo povedal, že Trump sa na sociálnu sieť vráti. Bolo to aj na základe hlasovania na Twitteri. Ktovie, čo by Musk urobil, keby to dopadlo v neprospech Trumpa. Mám pocit, že by výsledok ignoroval. V prípade Trumpa sa však môžeme pozrieť na Facebook. Ten vytvoril nezávislý orgán, ktorý povedal, že v istom momente bolo správne Trumpovi zakázať používanie sociálnej siete, ale nemalo to byť nastálo. Lebo to bolo proti pravidlám Facebooku. Bývalý šéf Twitteru Jack Dorsey povedal, že zákaz Trumpa bolo podnikateľské rozhodnutie. Netvrdí, že bolo nesprávne, ale naznačil, že by sa takéto veci nemali diať na základe tlaku od firiem, ktoré nechceli, aby sa ich produkty spájali s Trumpom. Uvidíme, ako na takéto veci bude reagovať Musk, lebo vidíme, že Twitter pod jeho vedením kritizujú súkromné spoločnosti, aktivisti aj politici.

 X Vráťme sa k Muskovým víziám. Hovorí sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Musk má peniaze a moc. Malo by sa ľudstvo aspoň do istej miery báť jeho predstáv o tom, ako má fungovať spoločnosť?

Bolo by zaujímavé sa s ním o tom porozprávať. Musk nechce, aby mal niekto príliš veľa moci. Otázkou je, či tento princíp vzťahuje na seba. Možno aj áno. Ale na druhej strane je asi úplne presvedčený o správnosti svojich ideí a viaceré sa ukázali ako dobré. Lenže ja verím v demokraciu a nie som libertarián, ktorý tvrdí, že vláda sa do ničoho nemá miešať. Podľa mňa by mala pomocou zákonných nástrojov zastupovať všetkých občanov proti jednotlivcom, ktorí získali príliš veľa moci. Dohľad potrebujú nielen trhy, ale aj algoritmy sociálnych sietí. Technológie nie sú neutrálne. Ľudia, ktorí ich vytvárajú, majú nejaké predstavy o svete. Môžu mať aj dobré úmysly, ale vyrábajú také mocné algoritmy, že by na nich mal byť uplatnený demokratický dohľad. To musia urobiť zvolení politici./agentury/

X X X

Parlament definitívne schválil Matovičov balíček. Prešiel zásadnými zmenami, 200 eur na dieťa nedostane každý

Najskôr to mal byť nástroj na zvyšovanie pôrodnosti na Slovensku, neskôr bol prezentovaný ako protiinflačné opatrenie. Reč je o rodinnom balíku dielne Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý bol predstavený ešte vlani na jeseň. V utorok poslanci schválili jeho druhú časť – daňový bonus. Od januára 2023 by tak mali rodičia detí do 18 rokov dostať 140 eur a na staršie dieťa stúpne na 50 eur a prídavky na deti 60 eur. Tretia časť, takzvané „krúžkovné“, sa vypúšťa.

 Ako o „Matovičových deťoch“ by sa mohlo hovoriť o tých deťoch, ktoré sa narodia vďaka balíčku. Povedal to ešte v máji tohto roka šéf agrorezortu Samuel Vlčan (OĽaNO) a narážal tým na fenomén „Husákove deti“, ktoré sa narodili v čase normalizácie, keď v roku 1969 zaviedli opatrenia na podporu populačnej politiky.

Viacerí odborníci však upozorňovali, že Matovičov balík nenaplní sľubované demografické ciele a namiesto protiinflačného cieľa rast cien ešte viac podporí.

 Od svojho pôvodného návrhu prešiel balíček zemetrasením. Pôvodne sa počítalo s príspevkami na dieťa v sume 40 eur, daňovým bonusom v rozmedzí 50 až 100 eur podľa veku dieťaťa a takzvaným krúžkovným pre deti v sume 60 eur.

Po novom sa krúžkovné posúva až na rok 2025. Prídavky na deti a daňový bonus sa zvýšia. „Tieto zmeny majú zachovať možnosť mať 200 eur na dieťa na všetky deti od 0 do 18 rokov,“ bránil Matovič zmeny v balíku. Do 140 eur by bolo z daňového bonusu a 60 z prídavkov na dieťa. Sľubovaných 200 eur na dieťa však nedostanú všetky rodiny.

Novinky v Matovičovom rodinnom balíku schválilo 76 poslancov zo 136 prítomných. Proti boli traja poslanci a zdržalo sa 57 poslancov. Zmeny boli súčasťou novely zákona o dani z príjmov.

Celý daňový bonus dostanú bohatší

Poslanci v utorok schválili zmenu, ktorá umožní zvýšiť daňový bonus na spomínaných 140 eur. Či rodičia dostanú plnú sumu 200 eur na dieťa, teda 60 eur prídavok a 140 eur daňový bonus, bude závisieť predovšetkým od toho, akú dosiahnu výšku práve daňového bonusu. A tá zase závisí na tom ako dobre rodičia zarábajú.

 Exminister práce za SaS a daňový expert Jozef Mihál upozorňuje, že na plnú sumu daňového bonusu nedosiahne každý. Zároveň prepočítal, koľko musia rodičia zarobiť, aby dostali plný daňový bonus na nezaopatrené deti. Ako ukázal Mihál, najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami. Napríklad človek, ktorý zarába 700 eur v hrubom a má jedno dieťa, dostane iba 121 eur. Ak chce pracujúci rodič získať plnú výšku daňového bonusu, tak jeho mzda musí byť aspoň 850 eur v hrubom.

Zvýšenie daňového bonusu bude znamenať, že samosprávy prídu o peniaze. Zvýšením daňového bonusu sa totiž zníži príjem dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje na účet práve obciam a mestám. Boli to pritom samosprávy, ktoré počas pandémie zohrali dôležitú rolu či už pri Matovičovej „atómovke“ plošného testovania, organizovaní očkovania či pomáhaní zvládať nápor utečencov z Ukrajiny a ako odmenu sa im navrhuje krátenie rozpočtu do budúcnosti.

V dôsledku zvyšovania daňového bonusu budú samosprávy v budúcom roku chudobnejšie o skoro 800 miliónov eur. Budú tak nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.

Prosby starostov a primátorov koalícia čiastočne koalícia vypočula. Preto poslanci schválili tiež pozmeňujúci návrh zákona, ktorý by kompenzoval samosprávam stratu príjmov. Výpadok príjmov kvôli zvýšeniu daňového bonusu na dieťa vláda samosprávam vykompenzuje sumou vyše 300 miliónov eur v budúcom roku. Príjem obcí v roku 2023 navýši o 228 miliónov eur a príjem vyšších územných celkov o 97 miliónov eur. V roku 2024 to bude pre obce 236 miliónov eur a pre vyššie územné celky o 101 miliónov eur viac, avizuje rezort financií.

Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren upozorňuje, že 140 eur vláda neplatí z vlastného, ale z peňazí samospráv. „Daňový bonus, ktorý pomôže rodinám, je kompletne financovaný z peňazí, za ktoré platíme prevádzku škôlok, autobusy v MHD, kosenie, upratovanie, opravy detských ihrísk, domovy dôchodcov, dotácie na šport a všetko ostatné. Rodiny získajú, mestá a obce nebudú mať za čo otvoriť škôlky,“ tvrdí. Podľa neho tak starostovia či primátori na celom Slovensku budú musieť zdražiť poplatky v škôlkach, v družinách a ceny za obedy.

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček na margo kompenzácií povedal, že im táto pomoc pomôže prežiť, ale neznamená, že samospráva nebude zvyšovať dane a poplatky pre svojich obyvateľov.

 Prídavky na deti výrazne narastú

Asi najvýraznejšie zmeny nastanú v prídavkoch na deti. Pripomeňme, že od 1. júla 2022 sa prídavok na dieťa zvýšil z 25,88 eura na 30 eur mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Od januára 2023 dostane rodina na jedno dieťa mesačne prídavok vo výške 60 eur. Vyplýva to novely zákona o prídavku na dieťa, ktorú schválili na minulej schôdzi parlamentu.

Zmeny nastanú aj pri jednorazovom zvýšení prídavku v sume 110 eur pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy. Poskytovanie tejto dávky rodičom prvákov na základnej škole pritom od začiatku budúceho roka zrušil parlament schválením „prorodinného“ balíčka Igora Matoviča.

Expert Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník si myslí, že podpora rodiny by v prvom rade mala byť formou dobrých služieb pre rodičov a deti či dostupnosťou prepojenia rodinného a pracovného života. „Musia byť dostupné škôlky a jasle (nie sú), kvalitné a bezpečné školy umožňujúce kvalitné štúdium všetkých detí (aj Rómov aj detí so zdravotnými problémami), dobrá hromadná doprava (čo závisí od samosprávy ktorej vláda seká financie z podielových daní), dobré a dostupné zdravotníctvo,“ vymenúva pre denník Pravda.

Ako ďalej uvádza, tak by mala by tiež existovať možnosť čiastkových úväzkov (čo nie je ani vo verejnom sektore) či dôsledná ochrana pracovných práv. „Tieto podmienky nie sú splnené, dokonca sa posledné roky zhoršujú,“ tvrdí s tým, že rozdávanie finančných prostriedkov vo forme peňazí čisto strednej triede je najhoršie možné riešenie.

Krúžkovné sa vypúšťa

Podľa zákona o financovaní voľného času dieťaťa mali rodičia dostávať od januára 60 eur na krúžky pre deti. Krúžkovné, ktoré mala pôvodne riadiť navrhnutá aplikácia a aparát až 500 nových úradníkov, sa nakoniec presúva o dva roky.

Cieľom tejto podpory malo byť to, aby deti mohli vo väčšej miere navštevovať rôzne krúžky, doučovania, ale aj galérie či fitnesscentrá. Systém bol predstavený tak, že peniaze by sa mali posielať na kartu. Pôjde teda o účelovo viazané peniaze, kde si dieťa môže čerpať peniaze z karty na rôzne služby. Takáto karta by mohla vyzerať ako jednoduchá aplikácia, do ktorej sa môžu prihlásiť tak rodičia, ako aj poskytovatelia služieb. „Bude to fungovať na princípe virtuálneho trhu, kde budú mať poskytovatelia vlastné hodnotenie,“ priblížil vlani spôsob fungovania aplikácie Matovič.

Odborníci namietali, ako sa budú v takomto systéme orientovať rodičia vo vylúčených komunitách či v zabudnutých regiónoch a hladových dolinách, kde nie je kanalizácia či pitná voda, nieto ešte prístup na internet.

Niektoré časti Matovičovho balíka napadla prezidentka Zuzana Čaputová a aktuálne sa čaká, ako rozhodne Ústavný súd SR. Ten by mal rozhodnúť do konca tohto roka./agentury/

X X X

Zbytočná panika. SaS iba testuje terén

S blížiacim sa hlasovaním o dôvere vláde situácia hustne. Jedni hovoria, že SaS svojím nezodpovedným správaním dláždi cestu Hlasu a Smeru, z druhého tábora zaznievajú slová o „progresívnom puči“. Pritom najpravdepodobnejší scenár je ten, že Hegerova vláda sa bude motať v kruhu až do regulárneho termínu volieb.

 V skutočnosti SaS iba testuje reakcie voličov a pripravuje si pôdu pre prípadné spojenectvo s Hlasom. O žiadne predčasné voľby jej nejde. Inak by sa správala konzekventne a minulý týždeň by všetci jej poslanci hlasovali za odvolanie ministra Romana Mikulca, čo sa nestalo.

SaS sa dlhodobo usiluje o to, čo sa nazýva kvadratúra kruhu. Liberáli nechcú odvolať vládu, chcú sa iba zbaviť Matoviča. Jedno s druhým však úzko súvisí. Predstava, že môže existovať vláda, ktorej súčasťou bude OĽaNO, no bez vlastného šéfa, je iluzórna. Napriek existencii odbojnej frakcie okolo Kristiána Čekovského, z jej strany nehrozí nič, čo by zásadným spôsobom mohlo zmeniť pomery v OĽaNO. Už len z toho dôvodu, že tam veľmi dobre vedia, že do parlamentu sa už nikdy nedostanú.

SaS sa dlhodobo usiluje o kvadratúru kruhu. Liberáli nechcú odvolať vládu, chcú sa iba zbaviť Matoviča. Jedno s druhým však úzko súvisí. Predstava, že môže existovať vláda, ktorej súčasťou bude OĽaNO, no bez vlastného šéfa, je iluzórna.

Nehrozí ani žiadny „progresívny puč“, ktorý avizoval minister Krajniak. Po prípadnom vyjadrení nedôvery Hegerovmu kabinetu každý, kto by chcel zostaviť novú vládu, by musel prezidentke preukázať, že má podporu 76 poslancov. Takúto väčšinu nemá nik. Tobôž nie SaS a Hlas. V prípade dohovorov „niečo za niečo“ by sa to mohlo podariť OĽaNO, ktoré by mohlo získať konzervatívnu väčšinu s tarabovcami.

Jadrom problému je v skutočnosti to, že SaS stráca voličov, a preto potrebuje „niečo robiť“. Potrebuje sa jasne vymedziť voči súčasnej vláde, lebo jej voliči zjavne nepochopili jej odchod do opozície. Ak neuspeje, môže skončiť mimo parlamentu. Tento scenár sa jej už niekoľkokrát podarilo odvrátiť, no teraz ide do tuhého, pretože preferencie SaS prudko klesajú.

Táto kampaň však bude veľmi dlhá, lebo voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú konať až o 15 mesiacov. A hoci pre Sulíkov elektorát je dnes ťažko stráviteľná predstava vládnutia s Pellegrinim, skutočná dilema bude stáť pre Hlasom, či má ísť do tohto veľmi riskantného podniku.

V prípade, že by sa Hlas spojil s SaS, je veľmi pravdepodobné, že by mu hrozil osud SDĽ v prvej Dzurindovej vláde. Po štyroch rokoch Mečiarovho vládnutia bola vtedy ekonomika na kolenách a žiadala si nevyhnutné reformy. Tie boleli. Kompromisy, ktoré vtedy ľavičiari museli urobiť, ich stáli priazeň voličov. Napokon sa strana rozštiepila na dve ministraničky, ktoré vo voľbách získali menej ako dve percentá. Víťazom bol Fico, ktorý z SDĽ odišiel ešte predtým.

Po koronakríze, vojne na Ukrajine, vlne zdražovania a Matovičovom bačovaní bude slovenská ekonomika v takom stave, že naprávať to nebude žiadna slasť. Otázne preto je, či sa Hlas zachová štátotvorne a napriek hroziacim rizikám pôjde do koalície s SaS, alebo bude „volanie krvi“ silnejšie a pristúpi na koalíciu so Smerom./agentury/

X X X

GP Žilinka sa ohradil voči vyjadreniam poslancov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje za smutné, že z vystúpení poslancov Národnej rady SR sa asi len jedno týkalo správy o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti, ktorú predniesol.

V závere diskusie o správe reagoval na viaceré vyjadrenia poslancov, ktorí kritizovali využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku či nedostatočnú komunikáciu generálnej prokuratúry. Ohradil sa voči hanlivým výrokom na adresu prokurátorov a voči niektorým vyjadreniam poslancov.

Na vyjadrenia poslanca Alojza Baránika (SaS) o oslobodzovaní gangstrov reagoval, že takéto vyjadrenia sú vrcholom neúcty. Pripomenul prezumpciu neviny a potrebu rešpektovať dôstojnosť osôb. Podčiarkol, že generálny prokurátor v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku neoslobodzuje a nič nezastavuje, ale svojím zákonným oprávnením reaguje.

Žilinka sa ohradil aj voči niektorým vyjadreniam o krajských prokurátoroch. „Stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel,“ povedal poslancom a odmietol dehonestujúce výroky na ich adresu. Dodal, že si váži ich prácu. Deklaroval, že od nich nikdy žiadnu nezákonnosť nežiadal a ani nebude.

Čo sa týka výhrad voči jeho komunikácii, vyzval poslancov, aby nechali na ňom, ako sa bude vyjadrovať. Pokiaľ ide o spôsob vysvetľovania dôvodov jednotlivých rozhodnutí, myslí si, že kto chce, ten to pochopí. Tvrdí, že vždy poskytli jasné a vecné stanovisko k dôvodom vedúcim k rozhodnutiam prokuratúry. Pripomenul, že všetky odôvodnenia zverejňujú a nie je možné ich dopĺňať o odpovede na nejaké otázky.

Za zavádzanie označil výroky Márie Kolíkovej (SaS), že si generálny prokurátor osobuje právo rozhodnúť o vine a nevine, pričom má o tom rozhodovať súd. Podčiarkol, že prokurátor rozhoduje v zmysle kompetencií a že má dozerať na zákonnosť predsúdneho konania. „Úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať,“ podčiarkol. Súdu má byť podľa jeho slov predložená len vec, v ktorej zákonným spôsobom prebehlo prípravné konanie.

Poslanci diskusiou o správe generálneho prokurátora ukončili šiesty rokovací deň. Zídu sa opäť v stredu, od 9.00 h by sa mali venovať správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, aktuality.sk

X X X

Po 80 rokoch prichádzajú na Slovensko nemecké tanky. Leopardy sa osvedčili v Afganistane či Sýrii

Už o niekoľko dní posilní slovenské ozbrojené sily prvý tank nemeckej výroby Leopard 2. Dodávkou 15 moderných bojových tankov sa výrazne zvýši obranyschopnosť štátu. Zároveň tak Slovensko naplní svoj hlavný záväzok voči NATO – vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, ktorá je určená na teritoriálnu obranu krajiny a vychádza z geopolitického postavenia Slovenska na východnom krídle NATO. Nové tanky poputujú rovno na našu východnú hranicu.

Leopard 2A4 je najrozšírenejšou verziou rodiny tankov Leopard 2. Tank priebežne vyvíjala od 70. rokov 20. storočia nemecká spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann a medzi rokmi 1985 a 1992 vzniklo až osem jeho verzií. Vo výzbroji slovenskej armády tieto stroje doplnia a v budúcnosti nahradia staré sovietske tanky T-72, ktorých má Slovensko v súčasnosti aj tak len 30. Okolité krajiny pritom disponujú násobne väčším počtom tejto bojovej techniky.

Hlavný nemecký bojový tank Leopard 2 sa v priebehu rokov osvedčil aj v bojových operáciách v Kosove, Afganistane či v Sýrii proti islamským teroristom z Daeš. Po roku 2000, keď sa Nemecko začalo svojich veľkých zásob tankov zbavovať predajom, používa Leopardy v rôznych verziách mnoho štátov NATO, ako aj viaceré ďalšie armády po celom svete.

„Leopard 2 je jeden z najlepších tankov na svete. Je to moderný tank a aj keď 2A4 oproti novším verziám zaostáva v elektronických systémoch, je to stále veľmi vysoký štandard, o generáciu lepší než tie, ktoré máme. Ich obstaraním sa nám podaril veľmi dobrý ťah,“ zdôraznil generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.

Prvý z 15-člennej „svorky leopardov“ bude na Slovensko dovezený už o niekoľko dní. „Tanky Leopard 2A4 prinesú vyššiu kvalitu za podmienky zavedenia ďalších zmien do výcviku, ale aj doktrinálneho nasadenia v prípade vojenských operácií. Tanky ešte neboli dodané. Platí, ako sme avizovali, že prvý kus bude dodaný ešte tento rok,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Násobne výhodnejšie

Po prvom tanku budú v priebehu roka 2023 prichádzať postupne každý mesiac jeden až dva kusy. Bojové tanky Leopard získalo Slovensko od Nemecka, výmenou za pomoc Ukrajine. Slovensko jej dodalo 30 starých skladových bojových vozidiel pechoty BVP-1 vyrobených na základe sovietskej konštrukcie pred viac ako 50 rokmi.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v tejto súvislosti poznamenal, že hodnota techniky z Nemecka dosahuje „oveľa viac ako 100 miliónov eur“, kým hodnota slovenskej pomoci Ukrajine je na úrovni zhruba pätiny tejto sumy. Jej hodnota tak vychádza zhruba na 6,5 milióna eur, kým hodnota jedného BVP je desaťkrát nižšia.

Nové tanky poputujú do Trebišova. „Tanky Leopard budú po dodaní zaradené do zostavy 14. tankového práporu pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ spresnila hovorkyňa rezortu obrany. Trebišovský 14. tankový prápor je bojovým prvkom brigády predurčeným na vedenie ofenzívnych, defenzívnych aktivít proti obrnenému nepriateľovi a je spôsobilý podporovať hlavné druhy stabilizačných aktivít.

„Tank je stále efektívny bojový prostriedok a na bojisku má aj dnes význam a dôležitosť. Dostali sme sa do éry, že žiadna jednotlivá zbraň nemá sama osebe zázračné schopnosti. Armáda bude stále fungovať len vtedy, keď má kombináciu viacerých systémov. Tanky boli kedysi dominantou bojiska a dnes sú stále primárnym terčom. Tank má stále mobilitu, dostatočnú odolnosť proti ručným a pechotným zbraniam, ako aj dosť veľkú palebnú silu,“ priblížil Macko.

Po generálnej oprave

Výmenou za nemecké tanky získala Ukrajina od Slovenska 30 bojových vozidiel pechoty (BVP-1). Ako informoval Naď ešte 29. novembra, Ukrajina si už svoje nové vozidlá prevzala. Zatiaľ pri týchto vozidlách neboli zaznamenané žiadne straty.

Spomedzi Slovenskom dodanej techniky podľa nezávislého blogu Oryx, ktorý dokumentuje materiálne straty vojenskej techniky z verejne dostupných dát, bola dosiaľ na Ukrajine zničená len jedna samohybná húfnica Zuzana 2.

 Tanky Leopard 2A4, ktoré posilnia Ozbrojené sily Slovenskej republiky, budú po generálke. „Sú vo veľmi dobrom stave a ešte prejdú komplexnou generálnou opravou zo strany Nemecka. Vieme, čo dostaneme, a sme za to veľmi vďační,“ priblížil v lete minister obrany.

Nemci navyše dodajú Leopardy spolu s náhradnými dielmi, muníciou, ako aj s výcvikom. „Vybrané posádky absolvovali kurz v Nemecku a následne po dodaní tankov budú školiť ostatných príslušníkov tankovej roty 14. tankového práporu,“ priblížila hovorkyňa Kovaľ Kakaščíková.

„Tieto tanky výrazne posilnia náš tankový prápor, čím naplníme ďalšiu podmienku na výstavbu ťažkej mechanizovanej brigády v rámci cieľov spôsobilostí NATO. Výrazným spôsobom teda posilníme bojaschopnosť ťažkej mechanizovanej brigády a obranyschopnosť Slovenskej republiky. Zároveň sa postupne zbavujeme závislosti od Ruska tým, že sa zbavujeme starej sovietskej techniky,“ zdôraznil Naď na konci novembra. Takéto riešenie označil za výhodné pre všetky zúčastnené strany.

Ťažká mechanizovaná brigáda

Vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády schválili ministri obrany členských štátov NATO ako najväčšiu prioritu ozbrojených síl v roku 2017. Slovensko však svoje záväzky voči NATO dlhodobo nespĺňa. Ozbrojené sily poskytujú len 80 percent jednotiek požadovaných alianciou, a aj tie v podpriemernej kvalite vyhodnotenej na úrovni 39 percent.

Priorita obstarávania ťažkej mechanizovanej brigády vychádza z geopolitického postavenia na východnom krídle NATO. Slovensko potrebuje ako základ ozbrojených síl ťažké jednotky na teritoriálnu obranu. Vojenský zmysel tejto brigády spočíva v zabránení prevzatia kontroly nad územím nepriateľom. Slovenské ozbrojené sily majú, resp. budú mať zabezpečené schopnosti ničenia jednotiek nepriateľa napríklad pomocou protitankových rakiet priamo na vozidlách mechanizovaných jednotiek, delostrelectvom a vzdušnými silami. Po zničení nepriateľských bojových jednotiek budú mať jednotky mechanizovanej brigády za úlohu získať späť kontrolu nad územím, ktoré dovtedy ovládal nepriateľ.

Ťažká mechanizovaná brigáda pozostáva z viacerých bojových práporov a ďalších jednotiek bojovej podpory a bojového zabezpečenia. Podľa plánov generálneho štábu z roku 2018 ju má tvoriť vyše 160 pásových bojových vozidiel, zhruba 90 viacúčelových taktických vozidiel 4 × 4, viac ako 30 bojových obrnených vozidiel, 24 húfnic Zuzana 2, 50 nových bojových tankov a zhruba 400 ďalších vozidiel určených na logistickú a technickú podporu.

Len v máji urobilo Nemecko podobnú výmenu aj s Česku republikou. Tá dostala rovnakú dodávku ako Slovensko výmenou za tanky T-72, ktorých minimálne 40 kusov Česko už v apríli poslalo na Ukrajinu. Obe strany zároveň začali rokovať o možnosti obstarať pre Armádu ČR v ďalších rokoch až 50 tankov najmodernejšej verzie 2A7+.

Okrem Čechov už používa Leopardy spomedzi našich najbližších susedov aj Maďarsko – 12 kusov verzie 2A4 a 44 kusov verzie 2A7+, Poľsko – 142 kusov tankov 2A4 a 105 kusov verzie 2A5, ako aj Rakúsko, ktoré disponuje 114 kusmi tankov vo verzii 2A4./agentury/

X X X

Sudca o odmietnutej obžalobe na advokáta Paru: Samé chyby, z prokurátora Špirka neurobili ani len poškodeného

Sudca vytkol prokuratúre aj to, že advokáta chcú obžalovať zo skutku, pri ktorom pôvodne nečelil obvineniu.

Sudca sa odmietol zaoberať obžalobou prominentného advokáta Mareka Paru, že mal pomáhať údajnej zločineckej skupine okolo oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara. Podľa vyšetrovateľa sa to malo udiať tak, že Para behal po policajnom prezídiu a podieľal sa na odstavení a diskreditácii prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka.

Z uznesenia sudcu Špecializovaného trestného súdu Petra Pulmana vyplýva, čo mu na navrhovanej obžalobe prekážalo.

„Podľa jej obsahu a obsahu spisu zistil (sudca, pozn. redakcie), že sú tu dané dôvody na jej odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi, lebo zistil také procesné chyby, ktoré považuje za závažné, pričom v ich dôsledku došlo aj k porušeniu práva na obhajobu,“ napísal sudca do úvodu odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii.

Sudca videl v prípade viacero menších, ale aj štyri závažnejšie porušenia. V prvom rade upozorňuje na to, že prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Vasiľovi Špirkovi nebolo priznané postavenie poškodeného.

Prokurátor v navrhovanom texte obžaloby pripisoval Parovi dvojicu skutkov (pritom pôvodne čelil obvineniu vyšetrovateľa len za prvý z nich). Ten sa týkal diskreditácie práve spomínaného prokurátora Špirka, a to prostredníctvom daňového podvodníka Ľuboša Vargu. Ten počas vyšetrovania Špirkovi ako dozorovému prokurátorovi vlastnej kauzy porozprával aj o schéme fungovania odčerpávania finančných prostriedkov z ministerstva vnútra. Podľa Vargu mali v schéme figurovať vtedajší ministri Robert Kaliňák a Ján Počiatek.

Kým prokurátor Špirko dúfal, že našiel dôležitého svedka, za jeho chrbtom sa už odohrával iný príbeh. Spomínaný Varga spolu s advokátom Parom spísali podnet na prokurátora a doručili ho priamo vtedajšiemu šéfovi špeciálnej prokuratúry Dušanovi Kováčikovi. Týmto sa mala odštartovať diskreditácia prokurátora a začiatok konca politicky citlivých káuz, ktoré práve dozoroval – B. A. Haus a Tempest. Namiesto toho nasledovala razia NAKA v Špirkovej kancelárii.

Špirko (nie) je poškodený

Sudca Pulman poukazuje na to, že Špirko v danom prípade určite zastáva pozíciu poškodeného, ale tá mu v konaní priznaná nebola. Súd by už po prijatí obžaloby – podľa konštatovania Pulmana – nemal možnosť túto pozíciu Špirkovi priznať. Nemohol by tak nahliadnuť do spisu ani žiadať o náhradu škody.

Sudca vo svojom zdôvodnení uvádza, že z obsahu spisu nie je jasné, či Špirko, ako aj jeho vedajší šéf Dušan Kováčik boli alebo neboli pred svojimi výsluchmi zbavení mlčanlivosti – v prípade prokurátorov je to povinné, inak by bol výsluch nezákonný.

Sudca Pulman upozornil, že Kováčik sa zbavenia mlčanlivosti domáhal počas svojho výsluchu, ale vyšetrovateľ mu neodpovedal. Ani ho nijak nepoučil, takže Kováčik vypovedal len okrajovo, k meritu veci neprešiel.

Na problém so zbavovaním mlčanlivosti prokurátorov Špirka a Kováčika, ktorých svedecky vypočúvali, upozornil aj Marek Para. Podľa neho síce vyšetrovateľ napokon v prípade Kováčika zbavenie mlčanlivosti zabezpečil, ale nedal ho do spisu a od ďalšieho výsluchu Kováčika upustil.

Výsledok? Sudca Pulman hovorí, že takéto výsluchy sú porušením práva na obhajobu obvineného. Reálne totiž hrozí, že výpovede (bez zbavenia mlčanlivosti) z prípravného konania nebude možné na hlavnom pojednávaní prečítať. Nebolo by teda možné odstraňovať prípadné rozpory ani riešiť situáciu, ak by svedok odmietol vypovedať.

Pulman hovorí o „zvláštnom postupe“ vyšetrovateľov kauzy – v prípade ďalších prokurátorov, ktorých ako svedkov vypočuvali (konkrétne Michala Stanislava, Aurela Pardubského a Blanky Godžovej), si totiž zbavenie mlčanlivosti zaobstarali. Ich výpovede však prokurátor pred súdom nechce ani čítať, nieto ich ešte vypočúvať.

Paru zabudli obviniť

Ďalšou chybou odmietnutej obžaloby bol podľa sudcu aj fakt, že Parovi nebolo vznesené obvinenie za druhý skutok, ktorý je spomínaný v obžalobe. Ide v ňom o Parovo zastupovanie Pavla Ruska a údajné posúvanie informácií o obhajobe, výsluchoch a ďalších podrobnostiach smerom k Marianovi Kočnerovi. Ten mal podľa vyšetrovateľov tieto informácie posúvať ďalej – Norbertovi Bödörovi. Para mal informácie dostávať aj od vtedajšieho šéfa NAKA Petra Hraška.

Sudca uvádza, že nemožno vzniesť obžalobu za skutok, za ktorý nebola osoba obvinená. Podľa Pulmana ide o také porušenie, ktoré nie je možné „obísť mlčaním“.

Poslednou závažnou výčitkou Pulmana smerom k dozorovému prokurátorovi je, že v prípade nebol vypočutý Pavol Rusko, ktorého sa práve druhý skutok obžaloby týka. V spise, ktorý prokuratúra predložila súdu, nie sú listiny z prípadu, v ktorom Para ako advokát Ruska obhajoval.

Neoverili alibi

Pulman zaradil medzi menej závažné problémy obžaloby skutočnosť, že vyšetrovatelia si neoverovali niektoré vysvetlenia obvineného Mareka Paru. Napríklad v prípade jednej jeho návštevy na policajnom prezídiu vyšetrovatelia tvrdia, že sa tam mal stretnúť s vtedajším šéfom NAKA Hraškom. Para však uviedol, že vtedy bol na prezídiu preto, lebo sa tam zúčastnil na výsluchu svojho klienta. Toto Parovo alibi však podľa sudcu policajti neoverovali.

Rovnako tak neoverovali tvrdenie Paru, že s Tiborom Gašparom sa mal zoznámiť v roku 2019 až 2020. Sudca upozorňuje, že Parovo meno figuruje v knihe návštev u policajného prezidenta aj v roku 2016.

Sudca tak na základe týchto porušení vec vrátil prokurátorovi, ktorý by mal teraz spomínané nedostatky odstrániť, aktuality.sk

X X X

Prodekana STU obvinili z korupcie. NAKA nasadila agenta

Prodekan Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity Peter Telek bol obvinený zo zločinu prijímania úplatku a z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

 Informáciu priniesol portál Startitup. Prípad, pre ktorý minulý týždeň prodekana zadržali, sa podľa uznesenia o vznesení obvinenia datuje do roku 2013.

Peter Telek mal podľa vyšetrovateľa žiadať pre doposiaľ nestotožnené osoby pôsobiace na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky respektíve Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre úplatok, ktorý mal poslúžiť na kladné vybavenie žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných príspevkov.

Peniaze mal Peter Telek podľa doterajšieho vyšetrovania pýtať od podnikateľa, ktorý podniká v Senici na realizáciu troch projektov. Telek mal podľa obvinenia od konateľa spoločnosti žiadať 13 percent zo sumy nenávratného finančného príspevku, čo predstavovalo sumu takmer 270-tisíc eur.

Od septembra 2021 do decembra 2021 sa sám konateľ senickej spoločnosti stal agentom s nahrávacím zariadením prichyteným na tele. Dôvodom podľa jeho výpovede bolo to, že v máji minulého roku sa mu ozvali dvaja muži. „Že projekt končí, že chcú dorovnať, čo im dlhuje,“ povedal policajtom konateľ.

Petrovi Telekovi hrozí podľa obvinenia dvanásť až dvadsať rokov väzenia. Rektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o údajnom obvinení prodekana Teleka./agentury/

X X X

Sadzba DPH sa dočasne zníži nielen na vleky a kúpaliská, ale aj na sektor gastra

 Sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne na tri mesiace zníži na 10 %, a to nielen na lanovky či vleky, ale aj na reštauračné a stravovacie služby. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Karola Kučeru (OĽaNO) k vládnej novele zákona o DPH, ktorú v utorok schválili poslanci parlamentu.

Znížená sadzba dane na 10 % sa má uplatňovať do konca marca 2023. Týka sa prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa bude aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení a na vstupné do umelých kúpalísk. Je to odôvodnené vysokou energetickou náročnosťou.

„Vzhľadom na aktuálnu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami sa navrhuje zaviesť na obdobie od 1. januára 2023 do 31. marca 2023 zníženú sadzbu DPH vo výške 10 % zo základu dane na tie plnenia poskytované v súvislosti so športom, pri ktorých je predpokladaná vysoká energetická náročnosť na strane vstupov, s cieľom zachovať poskytovanie čo najširšieho spektra vymedzených služieb, ako aj umožnenie prístupu k predmetným aktivitám pre čo najširšiu verejnosť z hľadiska ich cenovej dostupnosti,“ konštatuje predkladateľ návrhu.

DPH na 10 % sa zníži aj na reštauračné a stravovacie služby. Uplatňovať sa bude počas daného obdobia na podávanie jedál a nápojov, ak sú sprevádzané službami, ako je napríklad poskytnutie obsluhy, priestoru na konzumáciu či umývateľného riadu a príboru. V tomto prípade sa totiž posudzuje plnenie z hľadiska DPH ako poskytnutie služby. Ak sa bude dodávať samotné jedlo alebo nápoj bez týchto služieb, bude to podliehať základnej sadzbe DPH.

„Cieľom tohto návrhu je dočasná podpora gastrosektora, ktorý je nielenže postihnutý aktuálnou negatívnou situáciou, ale patril aj medzi najviac zasiahnuté sektory počas trvania pandémie ochorenia covid-19, keďže znížená sadzba DPH pomôže podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne má značný potenciál ceny v tomto sektore aj znížiť,“ odôvodnil predkladateľ./agentury/

X X X

Taraba už vydiera Hegera: Buď predčasné voľby, alebo zahlasujeme za pád vlády

 Pokiaľ sa koalícia dohodne s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu na termíne predčasných volieb, trojica poslancov nebude hlasovať za pád vlády. Súčasťou dohody by mohla byť aj podpora štátneho rozpočtu. Pre TASR to uviedol Taraba.

  „Ak sa s nami strany vládnej koalície nedohodnú na termíne predčasných volieb, súčasťou čoho by mohla byť dohoda na schválení rozpočtu, potom budeme hlasovať za pád vlády,“ povedal Taraba pre TASR. Okrem Tarabu by takto mali postupovať aj jeho kolegovia Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Taraba zároveň dodal, že ak sa dohodnú na termíne predčasných volieb, podporia rozpočet.

Podľa Tarabu zatiaľ prebiehajú rokovania. Predsedovi Sme rodina a NR SR Borisovi Kollárovi podľa svojich slov povedal, že najlepšie riešenie vidí v dohode na termíne predčasných volieb. „V tom prípade nech dovládnu. Vyhli by sme sa nejasnostiam po páde vlády,“ dodal s tým, že odmieta úradnícku vládu. Súčasná vláda by tak podľa neho mohla dovládnuť do dohodnutého termínu. „Toto riešenie sa nám zdá najjasnejšie. Ak sa s nami na ničom nedohodnú, budeme hlasovať za pád vlády, potom je ten scenár nepredvídateľný,“ myslí si Taraba.

 Pokiaľ by sa s koalíciou dohodli na termíne predčasných volieb, technické riešenie vidí napríklad v prijatí ústavného zákona, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia. Zároveň Taraba potvrdil, že zahlasuje za novelu Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá je v programe aktuálnej schôdze.

Valášek bude za pád vlády

Za vyslovenie nedôvery vláde bude hlasovať nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Tvrdí, že jej pokračovanie začína ohrozovať demokraciu na Slovensku. Povedal to pre TASR. Ak sa vláde vysloví nedôvera, mali by podľa neho nasledovať predčasné voľby. Dodal, že úradnícka vláda či hľadanie novej väčšiny bez volieb by pre krajinu neboli dobré. Podporí aj novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia.

 „Zahlasujem za vyslovenie nedôvery vláde. Už pred mesiacmi, keď začala spolupracovať s odídencami z ĽSNS, som jasne povedal, že jej pokračovanie začína ohrozovať demokraciu na Slovensku. Riziko príchodu Roberta Fica s fašistami k moci časom neklesá, naopak,“ skonštatoval pre TASR Valášek. Pripomenul aj kritické slová prezidentky Zuzany Čaputovej o možnej kríze demokracie.

Ak bude vláde vyslovená nedôvera, malo by podľa Valáška dôjsť k predčasným voľbám. „Preto v parlamente podporím takú zmenu ústavného zákona, ktorý umožní členom parlamentu skrátiť volebné obdobie ústavnou väčšinou,“ povedal. Úradnícka vláda či nová väčšina poslancov bez volieb by podľa neho viedla k mesiacom neistoty a nakoniec by to aj tak vyústilo v predčasné voľby.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali poslanci SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. O návrhu sa má začať rokovať vo štvrtok (8. 12.)./agentury/

X X X

GP Žilinka sa ohradil voči vyjadreniam poslancov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje za smutné, že z vystúpení poslancov Národnej rady SR sa asi len jedno týkalo správy o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti, ktorú predniesol.

V závere diskusie o správe reagoval na viaceré vyjadrenia poslancov, ktorí kritizovali využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku či nedostatočnú komunikáciu generálnej prokuratúry. Ohradil sa voči hanlivým výrokom na adresu prokurátorov a voči niektorým vyjadreniam poslancov.

Na vyjadrenia poslanca Alojza Baránika (SaS) o oslobodzovaní gangstrov reagoval, že takéto vyjadrenia sú vrcholom neúcty. Pripomenul prezumpciu neviny a potrebu rešpektovať dôstojnosť osôb. Podčiarkol, že generálny prokurátor v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku neoslobodzuje a nič nezastavuje, ale svojím zákonným oprávnením reaguje.

Žilinka sa ohradil aj voči niektorým vyjadreniam o krajských prokurátoroch. „Stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel,“ povedal poslancom a odmietol dehonestujúce výroky na ich adresu. Dodal, že si váži ich prácu. Deklaroval, že od nich nikdy žiadnu nezákonnosť nežiadal a ani nebude.

Čo sa týka výhrad voči jeho komunikácii, vyzval poslancov, aby nechali na ňom, ako sa bude vyjadrovať. Pokiaľ ide o spôsob vysvetľovania dôvodov jednotlivých rozhodnutí, myslí si, že kto chce, ten to pochopí. Tvrdí, že vždy poskytli jasné a vecné stanovisko k dôvodom vedúcim k rozhodnutiam prokuratúry. Pripomenul, že všetky odôvodnenia zverejňujú a nie je možné ich dopĺňať o odpovede na nejaké otázky.

Za zavádzanie označil výroky Márie Kolíkovej (SaS), že si generálny prokurátor osobuje právo rozhodnúť o vine a nevine, pričom má o tom rozhodovať súd. Podčiarkol, že prokurátor rozhoduje v zmysle kompetencií a že má dozerať na zákonnosť predsúdneho konania. „Úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať,“ podčiarkol. Súdu má byť podľa jeho slov predložená len vec, v ktorej zákonným spôsobom prebehlo prípravné konanie.

Poslanci diskusiou o správe generálneho prokurátora ukončili šiesty rokovací deň. Zídu sa opäť v stredu, od 9.00 h by sa mali venovať správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, aktuality.sk, aktuality.sk

X X X

Turecko podmieňuje súhlas so vstupom Fínska do NATO zrušením zbrojeného embarga

Fínsko musí verejne deklarovať, že ruší zbrojené embargo voči Turecku, aby získalo súhlas Ankary s jeho členstvom v NATO. Uviedol to v utorok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Čavušoglu to povedal pred návštevou fínskeho ministra obrany Anttiho Kaikkonena. Ten bude vo štvrtok rokovať o vstupe svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie s tureckým rezortným kolegom Hulusim Akarom.

„Návšteva fínskeho ministra obrany v Turecku je dôležitá, pretože sme od Fínska stále nepočuli vyhlásenie, že zrušilo svoje zbrojné embargo voči nám,“ povedal Čavušoglu novinárom. „Očakávame takéto vyhlásenie.“

Švédsko a Fínsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a požiadali o členstvo v NATO. Urobili tak aj z obáv, že by sa mohli stať ďalším cieľom Ruska.

Ankara však ich vstup brzdí a obe krajiny obviňuje, že nezohľadňujú hrozby, ktoré pre Turecko predstavujú kurdskí militanti a ďalšie skupiny, ktoré pokladá za teroristické. Od Štokholmu a Helsínk očakáva zákrok proti týmto skupinám a tiež zrušenie zákazu predaja zbraní do Turecka. Švédsko v septembri oznámilo, že ruší zbrojené embargo, ktoré zaviedlo v roku 2019 po tureckej vojenskej operácii proti kurdským milíciám v Sýrii.

Okrem Turecka prístupové protokoly Švédska a Fínska dosiaľ z 30 členských krajín NATO neratifikovalo Maďarsko, ktoré avizovalo, že tak urobí na prvom parlamentnom zasadnutí po začiatku budúceho roka, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.