Brusel vyzval na stiahnutie kontroverzného zákona. Európska komisia vyzvala maďarskú vládu premiéra Viktora Orbána, aby stiahla svoj návrh zákona o transparentnosti. Varovala, že ak by bola legislatíva prijatá v jej súčasnej podobe, predstavovala by vážne porušenie zásad a legislatívy EÚ. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Návrh maďarského zákona bol predmetom mimoriadnej rozpravy v Európskom parlamente. Eurokomisár pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát Michael McGrath uviedol, že návrh v jeho súčasnej podobe „vyvoláva obavy v niekoľkých bodoch“.

Mimovládky na ‚čiernej listine‘

Zavedenie novej legislatívy by prinieslo prísne pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré sa považujú za riziko pre suverenitu Maďarska, píše agentúra DPA. Zákon by podľa nej napríklad umožnil zaradiť ich na akúsi „čiernu listinu“, v dôsledku čoho by mohli prijímať materiálnu podporu zo zahraničia len s povolením maďarského daňového úradu. Ak by si prostriedky zabezpečila mimovládna organizácia iným spôsobom, musela by štátu zaplatiť pokutu vo výške 25-násobku sumy – inak by ju rozpustili a zakázali, dodala DPA.

Eurokomisia v prípade prijatia zákona nevylúčila podniknutie potrebných opatrení voči Budapešti. Brusel môže v tejto veci spustiť právne konanie o porušení predpisov, ktorého výsledkom sú vysoké pokuty pre dotknutý členský štát porušujúci predpisy EÚ.

 Orbán v piatok (23. mája) pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió tvrdil, že Ukrajinci vedú voči Maďarsku dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom je údajne si vynútiť podporu Budapešti pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Maďarská vláda na to podľa neho reaguje návrhom zákona o transparentnosti.

Podľa slov Orbána sa aktivita ukrajinskej tajnej služby v Maďarsku výrazne zintenzívnila, pričom už vraj organizujú aj operatívne akcie. Dodal, že Ukrajinci „vykonštruovali vymyslený príbeh“ o zatýkaní špiónov považovaných za maďarských, s čím Budapešť podľa neho nemá nič spoločné.

„Keďže nás obvinili (Ukrajinci) v prípade maďarských špiónov, prijali sme protiopatrenia. Oni začali dezinformačnú kampaň, my sme pripravili zákon o transparentnosti, ktorý Ukrajincom neumožňuje prevádzkovať u nás proukrajinskú propagandistickú sieť, pretože takáto je teraz situácia,“ podčiarkol Orbán.

 Maďarský parlament prerokoval návrh zákona o transparentnosti vo verejnom živote. Predkladateľ János Halász z vládnej strany Fidesz v rozprave povedal, že volebná kampaň ľavice v roku 2022 bola financovaná zo zahraničia a aj dnes viacero organizácií v Maďarsku svojou činnosťou napĺňa zahraničné záujmy, napríklad šíri ukrajinskú propagandu. Opozícia návrh ostro kritizovala.

Proti návrhu demonštrovalo v uplynulých dňoch v Budapešti niekoľko stoviek Maďarov, väčšinu zhromaždení organizovalo opozičné hnutie Momentum. V nedeľu sa pred budovou parlamentu zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, túto demonštráciu zorganizovala občianska sféra.

Pozastavenie hlasovacieho práva

Únioví ministri pre európske záležitosti sa budú budúci týždeň v utorok (27. mája) opäť zaoberať stavom právneho štátu v Maďarsku. Podľa ukrajinského denníka Kyiv Post budú rokovať o pozastavení hlasovacích práv Budapešti. Podľa diplomatických zdrojov ČTK však nepôjde o žiadne hlasovanie, len o ďalšie vypočutie Maďarska, kde budú jeho predstavitelia vysvetľovať kolegom z ďalších krajín EÚ všetky nedávne kroky premiéra Viktora Orbána.

Európska komisia má už dlho výhrady k mnohým oblastiam, kde v krajine nenastala žiadna náprava. Ide napríklad o slobodu médií, ale aj slobodu slova či slobodu zhromažďovania a tiež práva menšín. Nedávno sa stal terčom kritiky aj zákaz pochodu hrdosti komunity LGBT + ktorý Orbánova vláda presadila.

 Maďarsko je teraz jedinou krajinou, ktorá je v spore s Bruselom pre nedodržiavanie zásad právneho štátu. Takzvané konanie podľa článku 7 môže teoreticky skončiť odobratím hlasovacích práv Budapešti, na čo je však potrebná jednomyseľná zhoda ostatných krajín.

Pre porušovanie princípov právneho štátu má tiež Maďarsko obmedzený prístup k úniovému financovaniu. Niekoľko miliárd EUR z fondov EÚ už bolo uvoľnených, avšak ďalšie zostávajú zmrazené.

Frustrácia z maďarských krokov medzi ostatnými členskými štátmi narastá. Poľské predsedníctvo v Rade EÚ napríklad dúfalo, že sa počas terajšieho pol roka podarí otvoriť prvé kapitoly v prístupových rokovaniach Ukrajinou, aj tu je však potrebná jednomyseľnosť a Maďarsko krok blokuje. Podobne majú mnohí obavy, ako to bude v júli s predĺžením sankcií ÚNIE proti Rusku. Hospodárske sankcie v jednotlivých balíkoch, ako aj sankcie proti ruským a bieloruským občanom totiž musia byť predlžované každých šesť mesiacov a je tu potrebný aj súhlas všetkých členských štov.

Maďarsko toto predĺženie blokovalo už v januári, nakoniec ale Budapešť ustúpila, keď od Európskej komisie získala uistenie týkajúce sa „budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska“. Sankcie boli vtedy predĺžené do 31. júla.

V marci potom podobne Budapešť spoločne s Bratislavou blokovala predĺženie sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám. Nakoniec sa podarilo nájsť kompromis, zo zoznamu podľa všetkého zmizli štyri mená a Maďarsko aj Slovensko svoju blokáciu stiahli. Bez dohody by sankcie vypršali v sobotu 15. marca, teraz boli predĺžené do 15. septembra.

Špionážny škandál

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) po prvý raz v histórii odhalila špionážnu sieť maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala spravodajskú činnosť na úkor Ukrajiny, informovala agentúra UNIAN. Úlohou tejto siete bolo zhromažďovanie informácií o vojenskej obrane Zakarpatskej oblasti, identifikácia slabých miest v pozemnej a vzdušnej obrane regiónu a zisťovanie spoločensko-politických nálad miestneho obyvateľstva. Zadržaní boli dvaja agenti.

Krátko nato sa v Maďarsku „náhle objavili ukrajinskí špióni“. Rýchlo sa však ukázalo, že ide o dlhoročných obchodných partnerov Viktora Orbána, s ktorými zrejme vznikol podnikateľský konflikt.

 Maďarsko môže prísť o hlasovacie právo v Európskej únii pre porušovanie demokratických princípov. Uviedla to poslankyňa ukrajinského parlamentu Marija Mezenceva-Fedorenko v relácii Deň.LIVE.

Podľa jej odhadu vplyv Budapešti na rozhodovanie v EÚ už nebude zodpovedať jej vnútropolitickému smerovaniu.

„Maďarsko bude zbavené hlasovacieho práva, a to je logické vysvetlenie politiky, ktorú vedie práve maďarská vláda voči Ukrajine a všeobecne voči Európskej únii. Ak si členskou krajinou, musíš plniť konkrétne podmienky, stáť na princípoch ľudských práv, neporušovať ústavu a podobne,“ uviedla Mezenceva-Fedorenko.

Podľa nej sa maďarská politika zmení po budúcoročných parlamentných voľbách, keď dôjde k výmene vlády.

Zároveň však verí, že v EÚ sa nájde dostatočná podpora na to, aby Maďarsko prišlo o hlasovacie právo. Toto rozhodnutie je podľa nej potrebné prijať urýchlene, najmä v súvislosti so špionážnym škandálom s Ukrajinou./agentury/

X X X

 Ukrajina drví Slovensko exportom. Európu zasypávajú potravinami z lacnej pšenice, hovoria potravinári

Slovensko môže prísť o posledné zvyšky potravinovej sebestačnosti, pokiaľ by po 5. júni mohla Ukrajina obchodovať s krajinami EÚ v režime tzv. colných prázdnin. Tvrdí to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá žiada, aby Európska únia vrátila podmienky obchodných vzťahov do obdobia, ktoré platili pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

Dôvodov na obavy majú slovenskí výrobcovia potravín viac ako dosť. V priebehu posledných troch rokov sa úplne obrátilo saldo v obchode s Ukrajinou, keď z 500-tisíc eur stúplo na 108 miliónov eur, teda narástlo 217-krát. Ukrajina zasypáva nielen Slovensko, ale celú EÚ svojou poľnohospodárskou a potravinárskou produkciou. Tu je niekoľko údajov, ktoré uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš na štvrtkovom stretnutí s novinármi.

Ak pred vojnou ukrajinskí poľnohospodári vyvážali priemerne ročne do Európy 631-tisíc ton pšenice, po zrušení kvót roku 2022 stúpol vývoz na šesť miliónov ton. Na porovnanie, slovenská produkcia pšenice je okolo 1,5 milióna ton. V dôsledku exportu prišlo Slovensko o tradičné exportné trhy v Rakúsku, Nemecku či Poľsku. Na slovenský trh prichádzajú aj hotové výrobky, napríklad múka povedzme z Poľska, ktorá však bola vyrobená z lacnej ukrajinskej pšenice.

Zhoršila sa pozícia pestovateľov kukurice aj repky. Len na porovnanie, tohto roku Ukrajina zasiala repku na ploche 1,5 milióna hektárov, čo je takmer celá výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (1,8 milióna hektárov).

Tromfy východného suseda

V čom sú hlavné výhody Ukrajiny ako producenta potravín? Spočívajú predovšetkým vo veľkej výmere kvalitnej pôdy, ktorej podstatnú časť tvorí najkvalitnejšia čiernozem. Plocha poľnohospodárskej pôdy východného suseda je vyše 41 miliónov hektárov. Po prípadnom vstupe do EÚ by sa tak plocha obrábanej pôdy rozšírila o viac ako jednu štvrtinu. Napriek tomu, že v porovnaní s Francúzskom dosahuje Ukrajina len 67-percentnú výnosnosť, technologicky z roka na rok rastie.

Jej konkurenčná výhoda však podľa Andreja Gajdoša nespočíva len v kvalite pôdy či v nízkych mzdách ukrajinských poľnohospodárov, ktorí mesačne zarábajú len 410 eur oproti 1 000 až 1 200 eurám slovenských poľnohospodárov. Ukrajina nemusí uplatňovať v rastlinnej ani v živočíšnej výrobe prísne legislatívne normy, ktoré musia dodržiavať európski poľnohospodári. Tak pri pestovaní poľných plodín používajú 29 chemických látok zakázaných v EÚ. Ukrajina celkovo prijala do svojej poľnohospodárskej a potravinárskej praxe len 40 percent z európskej legislatívy. Inými slovami povedané, na jej území vyrobené potraviny nezodpovedajú prísnym štandardom EÚ.

Veľkou konkurenčnou výhodou Ukrajiny je veľkosť poľnohospodárskych podnikov. Na jednej strane tu síce majú 4 milióny malých fariem s výmerou do jedného hektára, čo sú v podstate samozásobiteľské rodinné podniky, a na druhej strane tu nie je núdza o gigantické farmy, aké možno nájsť len v Brazílii či Argentíne. Ukrajinské agroholdingy majú bežne výmeru okolo 100-tisíc hektárov, čo je veľkosť jedného slovenského okresu, ale sú tu aj spoločnosti, ktoré majú pod kontrolou 300– až 400-tisíc hektárov pôdy. Práve tieto firmy chovajú milióny kurčiat a s ľahkosťou vyvážajú na Slovensko tak hydinu, ako aj vajcia za bezkonkurenčné ceny.

 Jeden meter pre všetkých

„Pamätáme si, ako si pri vstupe Slovenska do EÚ Poľsko vyrokovalo niektoré výnimky, z ktorých dodnes ťaží. Požadujeme, aby pre Ukrajinu platil rovnaký legislatívny meter, aký Brusel uplatňuje na všetky členské krajiny,“ povedal Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Podpredseda SPPK Emil Macho v tejto súvislosti povedal, že do EÚ sa snažia vstúpiť aj balkánske krajiny. „Ak ony musia bezpodmienečne plniť podmienky EÚ, potom je férové žiadať, aby ich plnila aj Ukrajina.“

„Čo sa nedá na Ukrajine vyrobiť, aby nás to nezničilo? Takú plodinu tam nenájdeme. Ak chcú s nami obchodovať, nemôže to mať zničujúce dôsledky pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo,“ povedal Robert Kovács, ktorý stojí na čele Zväzu pestovateľov cukrovej repy. Uviedol, že vývoz ukrajinského cukru stúpol za posledné tri roky z predvojnových 20-tisíc ton na súčasných 400-tisíc ton. Slovensku, ktoré bolo v cukre sebestačné, to prinieslo zníženie pestovateľských plôch o jednu tretinu.

Otázka nielen podľa Kovácsa, ale aj ostatných predstaviteľov najväčšej samosprávnej organizácie v poľnohospodárstve a potravinárstve stojí tak, čo vlastne budú robiť slovenskí poľnohospodári, keď Ukrajina je schopná hravo nahradiť celú slovenskú produkciu od obilia po zeleninu.

„Pre nás je najlepšia alternatíva v rámci ciel taká, aby platili také obchodné pravidlá, aké platili pred vypuknutím vojny na Ukrajine. V hre je skutočne veľa, od cenových turbulencií, straty trhov až po dovoz potravín, ktoré sú vyrobené za iných výrobných a bezpečnostných pravidiel,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš.

 Situácia okolo vývozu ukrajinských agrokomodít zatiaľ nemá definitívne rozuzlenie. Na jednej strane sa hovorí o tom, že EK sa plánuje vrátiť k niektorým opatreniam spred roku 2022, na druhej strane je silná tendencia vytvoriť pre Ukrajinu určitý bezcolný systém s kvótami. Až po ich prekročení by sa zaviedli clá./agentury/

X X X

 Fackovacia diplomacia Donalda Trumpa (analýza Financial Times)

 Divadlo v Oválnej pracovni oslabuje vplyv Ameriky vo svete, varujú odborníci na zahraničnú politiku.

 Amerika má pre divákov nový šport: nie sú v ňom žiadne zábrany, je ako stvorený pre hlavný vysielací čas čas a hrá sa v Oválnej pracovni. V stredajšom súboji bol prezident Donald Trump v červenom rohu a čelil svojmu juhoafrickému náprotivku Cyrilovi Ramaphosovi.

Hosť prišiel rokovať o obchode a investíciách, no ocitol sa v diplomatickom ekvivalente zápasníckeho škrtenia. Trump ho sekíroval za vyvrátené tvrdenia, že bielych juhoafrických farmárov vo veľkom zabíjajú a vyháňajú ich z ich pozemkov. Ramaphosa tieto tvrdenia odmietol.

 Americký prezident dokonca stlmil svetlá, aby ukázal zostrih videoklipov, ktoré údajne ukazujú násilie voči belochom. Ramaphosa pokojne zdôraznil, že väčšina obetí trestných činov v Juhoafrickej republike sú černosi. Odborníci sa stále snažia zistiť, čo znamená najnovšie prepadnutie v Oválnej pracovni pre americké zahraničné vzťahy.

Na koberčeku bol aj Zelenskyj

„Ľudí to práve nepovzbudzuje k tomu, aby si chceli prísť sadnúť s Trumpom. Kto vie, ako sa k nim bude správať?“ John Bolton, ktorý pôsobil ako Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť v jeho prvom funkčnom období, povedal pre Financial Times. „Myslím si, že je to kontraproduktívne.“

To by mohlo mať závažné dôsledky pre budúce Trumpove rokovania s lídrami, ako je čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý by sa chcel za každú cenu vyhnúť takejto verejnej roztržke. „Musí to posilniť Si Ťin-pchingove doterajšie obavy z vopred nepripravených momentov so zahraničnými lídrami,“ povedal Stephen Wertheim, historik americkej zahraničnej politiky z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

 Nebolo to prvýkrát, čo Trump verejne pokarhal vysokého zahraničného predstaviteľa, ktorý bol u neho na návšteve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo februári podobne ocitol na koberčeku, keď ho Trump a JD Vance skritizovali za to, že neprejavil Spojeným štátom dostatočnú vďačnosť, čo vyvolalo obavy z úplného rozkolu medzi týmito dvoma spojencami.

Dar pre Peking a Moskvu

Takéto verejné hádky sú darom pre Moskvu a Peking, ktoré ich považujú za podrývanie medzinárodnej prestíže Spojených štátov, tvrdia experti. Americkú „mäkkú silu“ už poškodilo zrušenie americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj USAID, čo viedlo k ukončeniu stoviek život zachraňujúcich zdravotníckych programov po celom svete.

„Takéto kroky vyhovujú Číne bez toho, aby musela čokoľvek urobiť,“ povedala Michelle Gavinová, vedúca pracovníčka pre štúdium africkej politiky v Rade pre zahraničné vzťahy. „Dodali vierohodnosť tvrdeniam Číny, že je spoľahlivým partnerom.“

 „V Rusku a Číne budú lietať zátky od šampanského,“ tvrdí Christoph Heusgen, ktorý pôsobil ako poradca bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej pre národnú bezpečnosť. „Amerika v dôsledku takýchto incidentov výrazne stratí vplyv vo svete.“

Medzinárodné postavenie Ameriky už teraz upadá. Podľa najnovšieho prieskumu Indexu vnímania demokracie, ktorý sa uskutočnil v apríli, podiel krajín s pozitívnym názorom na Spojené štáty je v súčasnosti 45 percent, pričom vlani to bolo 76 percent.

Vnímanie Trumpa bolo negatívne aj v 82 zo 100 skúmaných krajín. Naopak, ruský prezident Vladimir Putin bol vnímaný negatívne v 61 krajinách a Si Ťin-pching len v 44 krajinách. „Toto predstavenie v Oválnej pracovni len prispeje k nepopularite [ Spojených štátov],“ povedal Wertheim.

Rozdáva verejné knokauty

Nová verzia diplomatických zmiešaných bojových umení, ktorá sa koná v Oválnej pracovni, vyrástla zo skromných začiatkov. Fototermíny bol vždy prosté, prezident a jeho hosť si podávali ruky a päť až desať minút si vymieňali si frázy, potom personál vykázali novinárov a akcia sa presunula do vládnej zasadačky.

 Trump zamiešal karty. Na fototermínoch sa teraz zúčastňujú vysokopostavení členovia vlády vrátane Vancea, ako aj celá škála protrumpovských médií, a zmenili sa na plnohodnotné tlačové konferencie, ktoré si prezident očividne užíva. „Teraz je tam celý kráľovský dvor,“ povedal Bolton.

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump len zriedkakedy verejne kritizoval svojich hostí, obmedzil sa na malé gestá pohŕdania, ako napríklad odmietnutie podať si ruku s Merkelovou pred televíznymi kamerami v roku 2017. Ako však ukazujú stretnutia so Zelenským a Ramaphosom, prezidentova chuť rozdávať verejné knokauty len narástla.

Číra propaganda sa stala témou

Fototermíny využíva aj na to, aby pochválil politikov, ktorí sú spriaznení s jeho ideologickou agendou, ako napríklad salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho, ktorému sa osobne poďakoval za pomoc pri svojej kampani za deportáciu nelegálnych prisťahovalcov.

Niektorí svetoví lídri dokázali Trumpove slovné útoky odraziť. Na februárovom stretnutí v Bielom dome s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Trump vyhlásil, že EÚ „požičiava Ukrajine peniaze [a] svoje peniaze dostane späť“. Macron položil Trumpovi ruku na rameno a oponoval mu. „Nie, v skutočnosti, ak mám byť úprimný, sme zaplatili 60 percent celkových nákladov … . Poskytli sme skutočné peniaze, aby bolo jasné.“

  Novozvolený kanadský premiér Mark Carney tiež využil svoje vystúpenie v Bielom dome na to, aby dôrazne odmietol Trumpove tvrdenia o Kanade a povedal: „Sú miesta, ktoré nikdy nie sú na predaj“. Posledné slovo však mal Trump, ktorý spustil tirádu o tom, že Spojené štáty majú leví podiel na obrane Kanady.

Stretnutie s Ramaphosom však bolo pre mnohých pozorovateľov jednoducho záhadné. Spojené štáty a Juhoafrická republika mali o čom diskutovať: o obchode a investíciách, budúcnosti BRICS, samite G20, ktorý sa bude konať v novembri v Johannesburgu. Namiesto toho sa Trump upol na falošné tvrdenia o genocíde bielych afrikánskych farmárov.

Bolton spochybnil, či tieto tvrdenia pred stretnutím preverili americkí experti na Južnú Afriku, ktorí by určite spochybnili ich platnosť. „Ak nie, čo to hovorí ostatným lídrom sveta, že číra propaganda, ak sa Trumpovi vryje do mozgu, sa zrazu stane témou, o ktorej verejne hovorí s hlavou cudzej vlády?“

 Divadlo v Oválnej pracovni oslabuje vplyv Ameriky vo svete, varujú odborníci na zahraničnú politiku.

 Amerika má pre divákov nový šport: nie sú v ňom žiadne zábrany, je ako stvorený pre hlavný vysielací čas čas a hrá sa v Oválnej pracovni. V stredajšom súboji bol prezident Donald Trump v červenom rohu a čelil svojmu juhoafrickému náprotivku Cyrilovi Ramaphosovi.

Hosť prišiel rokovať o obchode a investíciách, no ocitol sa v diplomatickom ekvivalente zápasníckeho škrtenia. Trump ho sekíroval za vyvrátené tvrdenia, že bielych juhoafrických farmárov vo veľkom zabíjajú a vyháňajú ich z ich pozemkov. Ramaphosa tieto tvrdenia odmietol.

 Americký prezident dokonca stlmil svetlá, aby ukázal zostrih videoklipov, ktoré údajne ukazujú násilie voči belochom. Ramaphosa pokojne zdôraznil, že väčšina obetí trestných činov v Juhoafrickej republike sú černosi. Odborníci sa stále snažia zistiť, čo znamená najnovšie prepadnutie v Oválnej pracovni pre americké zahraničné vzťahy.

Na koberčeku bol aj Zelenskyj

„Ľudí to práve nepovzbudzuje k tomu, aby si chceli prísť sadnúť s Trumpom. Kto vie, ako sa k nim bude správať?“ John Bolton, ktorý pôsobil ako Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť v jeho prvom funkčnom období, povedal pre Financial Times. „Myslím si, že je to kontraproduktívne.“

To by mohlo mať závažné dôsledky pre budúce Trumpove rokovania s lídrami, ako je čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý by sa chcel za každú cenu vyhnúť takejto verejnej roztržke. „Musí to posilniť Si Ťin-pchingove doterajšie obavy z vopred nepripravených momentov so zahraničnými lídrami,“ povedal Stephen Wertheim, historik americkej zahraničnej politiky z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

 Nebolo to prvýkrát, čo Trump verejne pokarhal vysokého zahraničného predstaviteľa, ktorý bol u neho na návšteve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo februári podobne ocitol na koberčeku, keď ho Trump a JD Vance skritizovali za to, že neprejavil Spojeným štátom dostatočnú vďačnosť, čo vyvolalo obavy z úplného rozkolu medzi týmito dvoma spojencami.

Dar pre Peking a Moskvu

Takéto verejné hádky sú darom pre Moskvu a Peking, ktoré ich považujú za podrývanie medzinárodnej prestíže Spojených štátov, tvrdia experti. Americkú „mäkkú silu“ už poškodilo zrušenie americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj USAID, čo viedlo k ukončeniu stoviek život zachraňujúcich zdravotníckych programov po celom svete.

„Takéto kroky vyhovujú Číne bez toho, aby musela čokoľvek urobiť,“ povedala Michelle Gavinová, vedúca pracovníčka pre štúdium africkej politiky v Rade pre zahraničné vzťahy. „Dodali vierohodnosť tvrdeniam Číny, že je spoľahlivým partnerom.“

„V Rusku a Číne budú lietať zátky od šampanského,“ tvrdí Christoph Heusgen, ktorý pôsobil ako poradca bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej pre národnú bezpečnosť. „Amerika v dôsledku takýchto incidentov výrazne stratí vplyv vo svete.“

Medzinárodné postavenie Ameriky už teraz upadá. Podľa najnovšieho prieskumu Indexu vnímania demokracie, ktorý sa uskutočnil v apríli, podiel krajín s pozitívnym názorom na Spojené štáty je v súčasnosti 45 percent, pričom vlani to bolo 76 percent.

Vnímanie Trumpa bolo negatívne aj v 82 zo 100 skúmaných krajín. Naopak, ruský prezident Vladimir Putin bol vnímaný negatívne v 61 krajinách a Si Ťin-pching len v 44 krajinách. „Toto predstavenie v Oválnej pracovni len prispeje k nepopularite [ Spojených štátov],“ povedal Wertheim.

Rozdáva verejné knokauty

Nová verzia diplomatických zmiešaných bojových umení, ktorá sa koná v Oválnej pracovni, vyrástla zo skromných začiatkov. Fototermíny bol vždy prosté, prezident a jeho hosť si podávali ruky a päť až desať minút si vymieňali si frázy, potom personál vykázali novinárov a akcia sa presunula do vládnej zasadačky.

  Zúčastňujú vysokopostavení členovia vlády vrátane Vancea, ako aj celá škála protrumpovských médií, a zmenili sa na plnohodnotné tlačové konferencie, ktoré si prezident očividne užíva. „Teraz je tam celý kráľovský dvor,“ povedal Bolton.

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump len zriedkakedy verejne kritizoval svojich hostí, obmedzil sa na malé gestá pohŕdania, ako napríklad odmietnutie podať si ruku s Merkelovou pred televíznymi kamerami v roku 2017. Ako však ukazujú stretnutia so Zelenským a Ramaphosom, prezidentova chuť rozdávať verejné knokauty len narástla.

Číra propaganda sa stala témou

Fototermíny využíva aj na to, aby pochválil politikov, ktorí sú spriaznení s jeho ideologickou agendou, ako napríklad salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho, ktorému sa osobne poďakoval za pomoc pri svojej kampani za deportáciu nelegálnych prisťahovalcov.

Niektorí svetoví lídri dokázali Trumpove slovné útoky odraziť. Na februárovom stretnutí v Bielom dome s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Trump vyhlásil, že EÚ „požičiava Ukrajine peniaze [a] svoje peniaze dostane späť“. Macron položil Trumpovi ruku na rameno a oponoval mu. „Nie, v skutočnosti, ak mám byť úprimný, sme zaplatili 60 percent celkových nákladov … . Poskytli sme skutočné peniaze, aby bolo jasné.“

 Novozvolený kanadský premiér Mark Carney tiež využil svoje vystúpenie v Bielom dome na to, aby dôrazne odmietol Trumpove tvrdenia o Kanade a povedal: „Sú miesta, ktoré nikdy nie sú na predaj“. Posledné slovo však mal Trump, ktorý spustil tirádu o tom, že Spojené štáty majú leví podiel na obrane Kanady.

Stretnutie s Ramaphosom však bolo pre mnohých pozorovateľov jednoducho záhadné. Spojené štáty a Juhoafrická republika mali o čom diskutovať: o obchode a investíciách, budúcnosti BRICS, samite G20, ktorý sa bude konať v novembri v Johannesburgu. Namiesto toho sa Trump upol na falošné tvrdenia o genocíde bielych afrikánskych farmárov.

Bolton spochybnil, či tieto tvrdenia pred stretnutím preverili americkí experti na Južnú Afriku, ktorí by určite spochybnili ich platnosť. „Ak nie, čo to hovorí ostatným lídrom sveta, že číra propaganda, ak sa Trumpovi vryje do mozgu, sa zrazu stane témou, o ktorej verejne hovorí s hlavou cudzej vlády?“, aktuality.sk

X X X

 Veľký objav vedcov môže zabrániť ďalším pandémiám. Výskum však ohrozuje Trump

 Zavedenie nádejných molekúl do klinickej praxe ohrozujú americké škrty vo financovaní vedeckého výskumu, varujú autori.

Americkí výskumníci vyvíjajú liečivo účinne proti celej skupine koronavírusov. V predklinických testoch si viedlo lepšie ako dostupné antivirálne lieky. Podľa odborníkov môže byť účinné aj proti koronavírusom, ktoré sa objavia v budúcnosti a mohli by spôsobiť ďalšie pandémie. Štúdiu zverejnil vedecký časopis Science Advances.

 Hrozba neutíchla

Od začiatku pandémie ochorenia Covid-19, spôsobenej novým koronavírusom SARS-CoV-2, uplynulo viac ako päť rokov.

Hrozba vysoko prenosných koronavírusových infekcií, ktoré dokážu prekonať imunitu človeka, však trvá aj naďalej. Jednak pre vznik nových variantov SARS-CoV-2, a taktiež pre hrozbu vzniku nových koronavírusov.

Aby sme sa lepšie pripravili na budúcu pandémiu, odborná komunita volá po vývoji nových účinných antivirálnych liečiv.

Tím výskumníkov, ktorý viedli vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, oznámil, že sa mu podarilo vyvinúť dvojicu sľubných kandidátov na presne takéto antivirotiká.

Rekordný výsledok

„V priebehu troch rokov sme sa tak rýchlo, ako to bolo možné, posunuli od začiatku k cieľu, a vyvinuli kandidáta na liečivo účinné na pôvodne celkom nový patogén,“ hovorí hlavný autor novej štúdie Charles Craik.

„Covid bol budíčkom, aby sme venovali všetky naše zdroje a poznatky hľadaniu nových liečebných metód a pripravenosti na budúcu pandémiu. Vďaka tomu sme v rekordne krátkom čase dokázali vyvinúť účinné a veľmi dôležité antivirotiká,“ poznamenáva vedúci výskumník tímu Nevan Krogan, ktorý pôsobí ako riaditeľ Ústavu kvantitatívnych biovied (QBI).

Zo simulácií do reality

Vedci sa zamerali na enzým MPro, ktorý delí proteíny na malé kúsky podobne ako pár molekulárnych nožničiek. Vírusu SARS-CoV-2 tento enzým pomáha pri delení a množení.

Enzýmom s podobnou funkciou sa pre ich úlohu v replikácií vírusov venovala veľká pozornosť už v minulosti, napríklad pri vývoji liečiv proti HIV.

Výskumníci počítačovo simulovali interakcie najrôznejších virtuálnych molekúl a vybrali niekoľko desiatok takých, ktoré v simuláciách aspoň trochu blokovali enzým MPro.

Vedci na základe virtuálnych predobrazov následne syntetizovali skutočné molekuly a v laboratóriu skúšali ich účinnosť na enzým MPro.

Dokonalé lepidlo

„Trvalo nám 18 mesiacov, počas ktorých sme skúšali najrôznejšie varianty molekúl, ale dosiahli sme len nevysokú schopnosť blokovať MPro. Uviazli sme,“ spomína Charles Craik.

Vedci napokon s pomocou úprav „receptúry“ chemickej syntézy a niekoľkých chemických trikov vylepšili schopnosti skúmaných látok. Dosiahli prelom, výsledkom ktorého sú molekuly označené AVI-4516 a AVI-4773.

Obe ako dokonale účinné „lepidlo“ blokujú „strihaciu“ funkciu enzýmu MPro. Po zavedení do laboratórnych organizmov fungovali v rámci celého ich tela a zároveň sa ukázali ako neškodné voči akýmkoľvek enzýmom dôležitým pre ľudské zdravie.

„Tieto molekuly navyše možno ľahko upravovať a jednoducho vyrábať,“ dodáva člen výskumného tímu Adam Renslo.

Účinné antivirálne liečivá nám môžu získať náskok pred ďalšou pandémiou.Zdroj: Pexels

Minimálne vedľajšie účinky?

„Toto bol náš prelom, našli sme niekoľko celkom unikátnych molekúl,“ vyzdvihuje Charles Craik. Podľa vedca AVI-4516 a AVI-4773 reagujú iba s enzýmami vírusov, takže predpokladá, „že u ľudí spôsobia len minimálne vedľajšia účinky“.

Potom, ako nové molekuly účinne blokovali enzým MPro, virológovia tímu otestovali ich účinnosť na samotný živý vírus SARS-CoV-2, najprv v Petriho miskách, potom na myšiach.

 Lepšie než stovky iných

„Vo všeobecnosti je veľmi náročné bojovať s vírusmi a SARS-CoV-2 je obzvlášť tvrdým orieškom,“ hovorí virologička tímu Melanie Ottová, ktorá predtým testovala účinnosť stoviek potenciálne účinných liečiv na nový koronavírus.

„Dve identifikované molekuly eliminujú infekciu zo všetkých najúčinnejšie,“ podotýka Ottová.

Vedcov to však neuspokojilo a obe molekuly dodatočne optimalizovali, takže účinne blokovali rôzne varianty koronavírusu vrátane Delta variantu, ako aj zriedkavejší, ale smrteľnejší, príbuzný vírus MERS-CoV.

 Náskok pred ďalšou pandémiou

Prípravky v predklinickom testovaní účinkovali na SARS-CoV-2 účinnejšie ako doposiaľ používané liečivo Paxlovid, kombinujúce účinné látky nirmatrelvir a ritonavir.

Výskumníci tak dúfajú, že keď klinické skúšky potvrdia bezpečnosť a účinnosť molekúl priamo u ľudí, výsledné liečivá nám pomôžu pripraviť sa na ďalšiu pandémiu spôsobenú koronavírusmi.

„Tieto látky blokujú koronavírusy ako také, takže sme získali náskok pred ďalšou pandémiou,“ vyzdvihuje Charles Craik. „Teraz ich musíme dostať cez cieľovú pásku, aby sa začali klinické skúšky.“

Otázna budúcnosť

Craik pripomína, že napriek sľubným výsledkom je zatiaľ neisté, či sa podarí liečivá zaviesť do praxe. Na vine sú nedávne americké škrty vo financovaní vedy, ktoré viedli k zrušeniu financovania výskumu zo strany Národného ústavu pre alergie a infekčné ochorenia (NIAID).

Autori vyzdvihujú, že bez medzičasom zrušeného grantu by vývoj nových molekúl nebol možný. Iné farmaceutické spoločnosti sa pritom podľa nich vývoju liečiv pre potenciálnu budúcu pandémiu nevenujú.

Získajte knižnú novinku o umelej inteligencii so zľavou až 25 %

  X X X

 Európa má plán pre prípad, že sa Trump definitívne odvráti od Ukrajiny, píše Bloomberg

Európski lídri sa snažia nájsť spôsob, ako zabezpečiť Ukrajine zbrane, v prípade ak prezident USA Donald Trump ustúpi od poskytovania vojenskej pomoci krajine, ktorá sa bráni ruskej agresii.

 MIM-23 Hawk chráni oblohu nad Ukrajinou. Raytheon MIM-23 HAWK („Homing All the Way Killer“) je americká protilietadlová raketa stredného doletu.

Jednou z možností, ktorú zvažujú, je nákup amerických zbraňových systémov. Informuje o tom Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.

Rusi sa zúrivo tlačia na Pokrovsk, Ukrajinci ničia ich línie

 Európa nemá dostatočné zásoby zbraní ani kapacity na ich hromadnú výrobu, a preto sa čoraz reálnejšou možnosťou javí nákup amerických zbraňových systémov európskymi krajinami s následným odovzdaním Ukrajine, uviedli zdroje pre agentúru.

Tento krok by podľa nich pomohol Ukrajine zadržať ruský postup a zároveň vyvinúť nový tlak na vodcu Kremľa Vladimira Putina, aby sa vážne zaoberal otázkou prímeria. Ak by sa zároveň podarilo presvedčiť Trumpa, aby pokračoval v poskytovaní spravodajských informácií, Ukrajina by si pravdepodobne dokázala udržať svoje pozície, píše Bloomberg.

Peklo na nebi: Ukrajinci bránia Odesu pre Rusmi

 „Úprimne povedané, neviem, aké zlé to bude, ak sa USA stiahnu, ale zároveň umožnia Európe alebo Ukrajine nakupovať americké zbrane a pokračovať vo výmene spravodajských informácií. Nie je to ideálne riešenie, určite nie najlepšie, ale ani najhorší scenár, ktorého sme sa obávali,“ povedal Andrew Weiss, viceprezident pre výskum v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier.

Takýto vývoj postaví Donalda Trumpa pred zásadnú voľbu: pokračovať v obchádzaní konfliktu s Vladimirom Putinom, alebo profitovať z predaja veľkých objemov zbraní.

 Vyčerpané dodávky do konca leta?

Odborníci varujú, že dodávky zbraní, ktoré boli schválené a financované ešte počas administratívy predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena, sa môžu vyčerpať už toto leto — a Európa pravdepodobne nebude schopná túto medzeru zaplniť. Putin sa podľa nich pokúsi túto situáciu využiť vo svoj prospech.

Preto je podľa Charlesa Kupchana, hlavného výskumného pracovníka Rady pre medzinárodné vzťahy, dodávka amerických zbraní Ukrajine — či už formou predaja, alebo pomoci — jediným spôsobom, ako presvedčiť Putina, aby vojnu ukončil.

Trump vyzval Putina, aby prestal útočiť a uzavrel mierovú dohodu

 „Trump si uvedomuje, že ak ‚hodí Ukrajinu cez palubu‘ a Rusko ju prinúti kapitulovať, bude to pre neho obrovská politická porážka. Ukrajina sa preňho stane novým Afganistanom — ak nie niečím ešte horším,“ vyhlásil Kupchan.

 V Európe vyvolal rozhovor medzi Putinom a Trumpom šok. Európski lídri sa obávajú zrady ukrajinských záujmov a domnievajú sa, že americký prezident by mohol uzavrieť dohodu s Putinom, ktorá by vyhovovala jeho maximalistickým požiadavkám — a zároveň by obetovala záujmy Ukrajiny v snahe čo najrýchlejšie ukončiť boje, uviedol skôr Financial Times.

Podľa The Times sa nádeje na americké sankcie voči Rusku ešte viac rozplynuli. Namiesto očakávaných tvrdých opatrení Trump označil svoj rozhovor s ruským diktátorom Vladimirom Putinom za „výborný“ a vyhlásil, že Rusko má „obrovskú príležitosť“ obchodovať s USA po skončení vojny na Ukrajine.

 Útok, ktorý sa uskutočnil 29. mája, nepriniesol žiadny prelom — naopak, podľa CNN ukázal, aké nepravdepodobné je v súčasnosti ukončenie vojny na Ukrajine. Keď Trump po rozhovore vyhlásil, že Ukrajina a Rusko „čoskoro začnú“ rokovania o prímerí a ukončení vojny — napriek tomu, že boje pokračujú — fakticky podporil postoj Kremľa. Informuje agentúra UNIAN./ygdntury/

X X X

 Iránsky rebel triumfuje v Cannes: thriller zakázaného režiséra vyhral Zlatú palmu

Medzinárodná porota 78. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Cannes pod vedením francúzskej herečky Juliette Binocheovej udelila Zlatú palmu svetoznámemu iránskemu režisérovi Džafarovi Panahímu za tajne nakrúcaný thriller „It Was Just an Accident.“ Informovala o tom agentúra AFP a web denníka Le Figaro, píše TASR.

 Režisér Džafar Panahí, držiteľ Zlatej palmy za film It Was Just an Accident (Bola to len nehoda) na slávnostnom odovzdávaní cien na 78. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v južnom Francúzsku, 24. mája 2025.

Džafar Panahí (64) patrí medzi najvýznamnejších súčasných iránskych režisérov. Získal už viacero medzinárodných filmových ocenení. V Iráne však v roku 2010 dostal 20-ročný zákaz natáčania filmov ako trest za údajnú propagandu voči vládnucemu systému. Z tohto dôvodu nemohol ani vycestovať do zahraničia. Do Cannes Panahí pricestoval po 15-ročnej pauze.

AFP pripomenula, že Panahí svoje filmy v Iráne nakrúca tajne – napr. snímka „This Is Not a Film“ vznikala vo jeho obývačke a oceňovaný film „Taxi“ sa odohráva v aute.

 Aj thriller, za ktorý si odniesol prestížnu cenu tohtoročného festivalu v Cannes, nakrúcal v tajnosti: objavuje sa v ňom niekoľko ženských postáv bez šatiek na hlave, čo je v Iráne neprípustné.

Vo svojom príhovore – po poďakovaní svojej rodine a tímom – sa Panahí z Cannes obrátil na „všetkých Iráncov s rôznymi názormi v Iráne a na celom svete“ a požiadal ich, aby „odložili všetky problémy bokom“. „Najdôležitejšia je naša krajina a sloboda našej krajiny. Dosiahnime spolu ten okamih, keď sa nikto neodváži hovoriť, čo by sme si mali obliecť, čo by sme mali alebo nemali robiť.“ Na jeho slová ľudia prítomní v sále reagovali mohutným potleskom.

Ocenenie v kategórii najlepší herec si odnáša Brazílčan Wagner Moura – hviezda brazílskeho filmu „O Agente Secreto“ (Tajný agent), ktorý získal cenu aj v kategórii najlepšia réžia – získal ju režisér Kleber Mendonca Filho.

Cenu za najlepší ženský herecký výkon získala francúzska herečka Nadia Mellitiová za svoju rolu vo filme „La Petite Dernière“.

Veľkú cenu poroty (Grand prix) získal film „Valeur sentimentale“ (v origináli Affeksjonsverdi) od režiséra Joachima Triera.

Cenu poroty (Prix du Jury) si odnášajú snímky „Sirat“ od Ólivera Laxa a „Sound of Falling“ (In die Sonne schauen) od Masche Schilinskej.

 Za najlepší označila porota scenár k filmu „Jeunes mères“, ktorý napísali Jean-Pierre a Luc Dardennovci.

Porota osobitne ocenila snímku „Resurrection“ (Kchuang Jie Š‘ Taj) od čínskeho režiséra Bi Gan.

Cenu pre najlepšieho kameramana porota udelila Hasanovi Hadimu za film „The President’s Cake“.

Kategóriu najlepší krátky film vyhral Tawfeek Barhom a jeho počin „I’m Glad You’re Dead Now“.

Cena Un Certain Regard, venovaná debutujúcim filmárom, bola udelená už v piatok, a to filmu „La misteriosa Mirada del Flamenco“ – prvému celovečernému filmu čilského režiséra Diega Céspedesa, ktorý je príbehom o tom, ako skupina transrodových žien prežíva v izolovanej dedine v čilskej púšti, kde sa šíri záhadná choroba.

Počas dvojtýždňového programu boli udelené aj dve čestné palmy za celoživotné dielo – americkým hercom Robertovi De Nirovi a Denzelovi Washingtonovi.

 X X X

Búrka v spravodajstve Markízy. Vincze ostro kritizuje Puškárovú, ozval sa aj Kovačič: „Nechcem, aby to bolo o tebe, Zlatica, lebo nie je“

Po odchode Viktora Vinczeho z moderátorskej stoličky v Televíznych novinách sa rozvírili nielen vášne v zákulisí Markízy, ale aj verejná diskusia medzi známymi tvárami spravodajstva.

 Viktor Vincze už nie je súčasťou moderátorského tímu Televíznych novín na Markíze. Televízia sa ho snažila presunúť do svojho digitálneho projektu TN Live, no Vincze túto ponuku odmietol. Vzhľadom na to, že pôsobí ako šéf odborov a je presvedčený o nezákonnosti svojho preradenia, plánuje Markízu žalovať.

 Koniec známeho moderátora v Markíze vyvolalo ohlas aj medzi jeho bývalými kolegami. Na situáciu reagovala aj moderátorka Zlatica Puškárová, ktorá sa na svojom Instagrame vyjadrila, že sa nechce púšťať do hádok a konfliktov. Vyzdvihla význam dialógu a zdôraznila, že rozumní ľudia musia vždy aj v krízach nachádzať riešenia. Jej postoj nezostal bez odozvy, Vincze sa k nemu vyjadril pre Denník N, informovali sme.

„Dodnes mi to hlava neberie. Zlaticu som obdivoval už ako malý chlapec, čakal som, že ona sa prvá postaví proti neprávosti. Žiaľ, aktuálne je – nielen pre mňa – najväčším sklamaním zo všetkých. Chýbala už na liste redakcie minulý rok, keď sa všetky zásahy spustili, chýbala pri podpore Michala Kovačiča a chýba aj dnes,“ povedal Vincze v rozhovore.

„Na zoznamoch pritom boli aj ľudia, ktorí riskovali celé svoje živobytie, v oveľa väčšej miere ako ona. A pritom neváhali ani sekundu. Zlatica použila typický alibistický trik – nebola som pri tom a nemám rada konflikty. Je to smutný príbeh pádu novinárskej hviezdy, lebo novinára nerobia príjemné reportáže o talentoch ani fotky na Instagrame, ale morálny kompas,“ zakončil.

Na tieto ostré slová zareagovala Puškárová prostredníctvom sociálnej siete. V obsiahlom vyjadrení reagovala priamo na Vinczeho a popísala svoje vzťahy s kolegami i vedením televízie:

„V Markíze sme boli my dvaja dobrí kolegovia, rovnako s Mišom Kovačičom s ktorým som navyše mala aj pracovnú dôveru, pretože sme spolu moderovali množstvo náročných diskusii. Rovnako mám viac ako 20 rokov kamarátske vzťahy s Peťom Gažíkom. Boli sme dobrí kolegovia v Markíze a zostali sme priateľmi dávno predtým ako sa vrátil ako riaditeľ. Petra poznám ako férového a vzdelaného človeka, ktorý sa vždy usiloval o dohodu nie o konflikt. Rovnako časť vedenia sú ľudia s ktorými sme roky Markízu budovali, ty sám si od nich dostal veľké príležitosti,“ odkázala Viktorovi Vinczemu.

„Nikdy Viktor nezhadzuj žiadnu prácu, ktorú robíme pre televíznych divákov a verejnosť. Mohla som si pohodlne sedieť v moderátorskom kresle možno až do dôchodku, ale keď raz budeš mať za sebou stovky politických diskusii, 4 prezidentské a 7 parlamentných volieb pochopíš, že majstrovstvo je práve ísť zo štúdia medzi ľudí a ukázať ich každodenný svet. Je to “hviezdnejšie” ako si myslíš. Odmietla som rôzne lukratívne ponuky, pretože chcem tvrdohlavo v tejto ťažkej dobe ukázať, že je tu nádej. S priateľmi nebojujem, mrzí ma, že ich nevidím spolupracovať. Pokora Viktor, nezabudni,“ dodala v závere v liste pre Vinczeho.

Ozval sa aj Michal Kovačič

Puškárovej slová neostali bez reakcie. Ozval sa aj bývalý moderátor politickej relácie Na telo, Michal Kovačič. Ten si všimol, že Zlatica vo svojom statuse spomenula nielen Viktora Vinczeho a spor v Markíze, ale aj Michala Kovačiča, a preto sa rozhodol prispieť vlastným príspevkom.

„Mal som pocit, že to ako to povedal on, bohate stačilo na objasnenie, kto v kritických chvíľach stál na akej strane. Keďže si ma ale vo svojom poste spomínala, tak považujem za správne zareagovať. Urobil by som to v komentároch, ale tie si vypla,“ píše Kovačič.

Spomína, že ho zaskočilo, keď ju minulý rok počas eskalácie napätia v redakcii požiadal o podporu a ona sa rozhodla „riešiť si to po svojej linke“ a „nás si nechala v štichu“.

„V ťažkých časoch sa našťastie našlo oveľa viac odvahy medzi radovými redaktormi, strihačmi či kameramanmi, než našla v sebe dlhoročná novinárska hviezda,“ píše Kovačič ďalej.

Zároveň dodal, že títo ľudia podstúpili väčšie riziko než Puškárová a zároveň dali jasný signál: „A nastavili tým tebe, aj zopár iným zrkadlo,“ píše.

Na záver ešte dodal: „Píšeš, že chceš tvrdohlavo v ťažkej dobe ukázať, že je tu nádej. Práve Viktor a desiatky zamestnancov Markízy ukázali, že tu je. Nájde, že nie každý je ochotný podriadiť sa sile a neprávosti. Nádej, že to má zmysel napriek tomu, že sa to môže zdať ako nerovný a vopred prehratý boj. Som hrdý, že som s týmito ľuďmi mohol pracovať.“

A uzavrel to slovami: „PS: Nechcem, ale aby to bolo o tebe, Zlatica, lebo nie je. Podstata problému je totiž vo vedení Markízy,“ dodáva bývalý moderátor TV Markíza./agentury/

X X X

Muža v Sučanoch napadla medvedica, skončil v nemocnici

Medvedica s dvoma mláďatami v sobotu (24. mája) popoludní v obci Sučany neďaleko Martina zaútočila na 49-ročného muža. Utrpel viaceré zranenia, s ktorými ho previezli do nemocnice. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa o tom informoval na sociálnej sieti.

 „Incident sa odohral v areáli miestnej firmy. Napadnutý muž utrpel viaceré zranenia a bol záchrannou zdravotnou službou prevezený do Univerzitnej nemocnice v Martine. Na miesto udalosti sa v krátkom čase dostavil Zásahový tím Fatra, ktorý oblasť aktuálne monitoruje s využitím drona vybaveného termovíziou,“ uviedol Kuffa s tým, že zásahový tím na mieste zaznamenal pobytové znaky medveďa hnedého.

Podľa prvotných informácií televízie JOJ, sa napadnutý muž pokúsil pred šelmou ujsť a v snahe dostať sa do bezpečia prekonal diaľničné oplotenie. Na mieste si ho všimli vodiči, ktorí mu zastavili a privolali záchrannú službu.

Obec Sučany vydala na sociálnych sieťach varovanie, v ktorom potvrdila útok medveďa a vyzvala obyvateľov, aby sa v okolí firmy nepohybovali.

Kuffa dodal, že monitorované sú viaceré medvede. Pred časom podľa neho v súčinnosti s Ozbrojenými silami SR v Sučanoch eliminovali problémového medveďa. Kuffa dodal, že i za pomoci poľovníkov bolo zatiaľ odlovených viac ako 23 jedincov.

„Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR vyslalo jednu ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci na D1 k Sučanom k mužovi, ktorého napadol medveď,“ uviedol pre TASR Richard Bolješik z OS ZZS s tým, že muž mal poranenia postihujúce viaceré oblasti tela./agentury

X X X

Famózny Djokovič, otočil dramatické finále. V Ženeve dosiahol veľký míľnik kariéry

Novak Djokovič to dokázal. Srbský tenisový velikán vybojoval svoj jubilejný 100. titul v kariére. Djokovič ovládol turnaj ATP 250 v Ženeve, keď vo finále zdolal Poliaka Huberta Hurkacza po troch hodinách a štyroch minútach 5:7, 7:6 (2), 7:6 (2). V rozhodujúcom sete otočil z 2:4.

 Djokovič sa stal po Američanovi Jimmym Connorsovi a Švajčiarovi Rogerovi Federerovi tretím hráčom, ktorý v kariére dosiahol magickú hranicu 100 singlových titulov na najvyššej profesionálnej úrovni.

„K tejto méte som bol blízko už v Miami, vo finále som však prehral s Jakubom Menšíkom. Som rád, že v Ženeve to vyšlo a boli pri tom aj členovia mojej rodiny, v hľadisku bola skvelá atmosféra. Hubi bol bližšie k víťazstvu, v treťom sete mal výhodu brejku. Ani neviem, ako sa mi to podarilo otočiť a zobrať mu podanie. Je to pre mňa krásna odmena za všetku drinu,“ uviedol v pozápasovom interview Djokovič, ktorý potvrdil sľubnú formu pred antukovým vrcholom sezóny Roland Garros v Paríži.

Hurkacz pred stretnutím povedal, že nedovolí Srbovi, ktorý má na konte 99 titulov, aby sa práve proti nemu zapísal do histórie. A treba povedať, že na kurte dal do toho všetko.

Obaja tenisti začali zápas opatrne, dokázali sa opierať o svoje podanie a nedovolili žiadne brejky. Najbližšie k tomu bol Djokovič v piatom geme prvého setu, keď mal dva brejkbaly, viedol 15:40, ale Hurkaczovi sa podarilo zvládnuť nepriaznivú situáciu a odraziť odpor srbského tenistu.

Djokovič a Hurkacz pokračovali vo výborných podaniach, no fenomenálneho Srba zradili v kľúčovom momente, teda v poslednom geme prvého setu. Za stavu 6:5 pre poľského tenistu podával Djokovič na udržanie setu a po dvojchybe ho napokon Poliak získal 7:5.

Aj v druhom sete sa na antuke odohral dramatický boj, identický s tým v prvom, len tentoraz musel víťaza určiť až tajbrejk.

Tretí set priniesol novú drámu a úvodnú výhodu Hurkacza, ktorý si vybojoval brejk už v prvom geme. Djokovič aj za stavu 2:4 pokračoval v boji a ten sa mu vyplatil, keď získal podanie súpera v ôsmej hre. Rovnako ako v druhom, tak aj v treťom sete rozhodol Djokovič v tajbrejku.

Srbský tenista odohral svoje 143. finále na okruhu ATP, Hurkač dvanáste, pričom sa mu nepodarilo vybojovať deviatu trofej./agentury/

X X X

Takto vyzerala kríza v Nemecku po vojne. Bol to pre nich šok, hovorí historik

 V sérii na výročie konca Druhej svetovej vojny skúmame očami historikov dramatické udalosti medzi konečnou kapituláciou Nemecka a začiatkom povojnovej éry.

Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.

Nemci zaplatili obrovskú cenu za vojnu, ktorú sami rozpútali. „Jedna tretina predvojnového národného majetku bola zničená. Z povrchu zemského zmizlo 20 percent továrenských budov,“ píše historik Ryszard Kaczmarek v texte pre Onet.

„Šokom pre nich nebolo len odsúdenie dvanástich popredných politikov Tretej ríše na trest smrti v Norimbergu, ale aj uznanie, že všetci vedúci politici NSDAP, funkcionári Gestapa, SD a SS boli členmi zločineckých organizácií. To znamenalo, že stovky tisíc Nemcov boli považovaní za vinných zločincov, a s bremenom tejto minulosti sa budú musieť vyrovnať ich rodiny aj ďalšie generácie,“ zdôrazňuje Kaczmarek.

Dvojité podpísanie kapitulácie

Nemci podpísali kapituláciu po druhej svetovej vojne prvýkrát 7. mája 1945. Stalo sa tak v štábe Najvyššieho velenia spojeneckých expedičných síl v oslobodenom francúzskom meste Reims. Nemecký generál Alfred Jodl, ktorého na rokovania vyslal Karl Dönitz – nástupca Adolfa Hitlera po jeho samovražde – sa pôvodne pokúsil vyjednať kapituláciu len na západnom fronte.

Hrozba najvyššieho veliteľa spojeneckých síl Dwighta D. Eisenhowera, že nariadi okamžité bombardovanie nemeckých miest, prinútila náčelníka generálneho štábu Wehrmachtu nadránom 7. mája podpísať bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá nariaďovala ukončenie bojov na všetkých frontoch.

Ešte v ten istý deň napoludnie potvrdil akt kapitulácie vo svojom rozhlasovom prejave z Flensburgu – sídla poslednej nemeckej vlády – dočasný predseda vlády Lutz von Schwerin-Krosigk. Termín zloženia zbraní bol stanovený na 8. mája o 23:01.

Kapituláciu v Remeši podpísal aj generál Ivan Susloparov, zástupca Najvyššieho velenia Červenej armády. Stalin však nebol spokojný s tým, že sa ceremónia odohrala na západnom fronte a len za účasti jedného sovietskeho zástupcu. Považoval to za propagandisticky nedostatočné a ako zámienku na opätovné podpísanie kapitulácie využil absenciu podpisov všetkých veliteľov nemeckých ozbrojených síl.

Dňa 8. mája 1945 tak musel maršal Wilhelm Keitel ako zástupca Najvyššieho velenia Wehrmachtu znovu podpísať bezpodmienečnú kapituláciu – tentoraz v štábe sovietskych vojsk v Berlíne-Karlshorste. Text dokumentu bol identický: nemecké vojenské jednotky mali zotrvať na pozíciách, ktoré zaujímali 8. mája o 23:01, a na mieste zložiť zbrane.

Kapituláciu podpísali aj admirál Hans-Georg von Friedeburg (námorníctvo) a generál Hans-Jürgen Stumpff (letectvo).

Sovieti požadovali rovnaký historický moment

Druhý akt kapitulácie prebehol za prítomnosti maršala Georgija Žukova ako oficiálneho zástupcu Stalina a Červenej armády. Spojenecké expedičné sily v Európe zastupoval maršal Arthur Tedder ako Eisenhowerov zástupca. Svedkami podpisu boli aj francúzsky generál Jean de Lattre de Tassigny a americký generál Carl Spaatz, veliteľ strategického letectva USA.

Ešte 8. mája 1945 mohli Nemci dúfať, že vojenská porážka nebude znamenať úplnú likvidáciu nemeckého štátu. Víťazní spojenci totiž počas vojny opakovane tvrdili, že cieľom nie je zničiť nemecký národ, ale zastaviť nacizmus. Vo Flensburgu stále pôsobil nemecký kabinet, ktorého predstaviteľov spojenci akceptovali ako oprávnených signatárov aktu kapitulácie.

Zánik štátu podľa medzinárodného práva

Nemecká vláda pri podpisovaní kapitulácie v Remeši 7. mája (a následne v Berlíne) poznala politické plány, ktoré spojenci pripravovali počas vojny a ktoré sa týkali budúcnosti krajiny. Najdôležitejšou požiadavkou bola bezpodmienečná kapitulácia. Prvýkrát ju oficiálne predložili Američania počas konferencie v Casablance v roku 1943. Následne ju prijali aj Briti a Sovieti.

V roku 1945 mal nemecký štát zaniknúť nielen fakticky, ale aj právne – podľa medzinárodného práva. Po skončení vojny už nemal byť suverénnou krajinou, ale len územím v ruinách, ktoré malo niesť dôsledky za zločiny proti ľudskosti a za porušenie svetového mieru.

Prvý prezident Spolkovej republiky Nemecko Theodor Heuss neskôr priznal, že Nemci si v čase kapitulácie kládli otázku: „Bude 8. máj 1945 dňom oslobodenia od totality, alebo dňom národnej porážky? A budú spojeneckí vojaci vstupujúci do miest osloboditeľmi, alebo okupantmi?“

Ak by Heuss už vtedy poznal obsah smernice JCS 1067, ktorú prezident Harry Truman podpísal 10. mája 1945, o úmysloch spojencov by nepochyboval. Táto smernica nariaďovala americkým vojakom, aby na Nemecko nehľadeli ako na oslobodenú krajinu, ale ako na nepriateľa. Zakazovalo sa akékoľvek „bratríčkovanie“ s miestnym obyvateľstvom. Okupačné úrady sa nemali usilovať o zlepšenie životných podmienok Nemcov – tie nemali byť lepšie než tie, ktoré zažili okupované národy.

Nová šanca pre Nemcov

Koniec vojny v Európe však priniesol aj politické napätie medzi spojencami – najmä v otázke budúceho usporiadania Nemecka. Práve tieto spory otvorili Nemcom určitý priestor na nový začiatok.

Už v Stalinovom prejave z 9. mája 1945 pri príležitosti víťazstva v Európe sa objavil prvý náznak rozdielnych postojov k „nemeckej otázke“. Vyhlásil, že jeho cieľom nie je rozdelenie ani úplné zničenie Nemecka. Krátko nato povolil vznik politických strán v sovietskej okupačnej zóne. Ako prvá bola založená Komunistická strana Nemecka, v ktorej významnú úlohu zohrávala skupina Walthera Ulbrichta, privezená priamo z Moskvy.

Briti spočiatku váhali. Až dva týždne po podpísaní kapitulácie zatkli ich jednotky vo Flensburgu Karla Dönitza a grófa Schwerina von Krosigka. Týmto krokom Nemecko definitívne stratilo posledný centrálny orgán moci, ktorý mohol zastupovať Tretiu ríšu v prípadných mierových rokovaniach.

Bez mierovej zmluvy, bez suverenity

Odvtedy sa vynárala zásadná otázka: existuje po roku 1945 ešte Nemecko ako štát?Formálne zaniklo len Prusko – a to v roku 1947. S Nemeckom samotným nikdy nebola podpísaná mierová zmluva. Krajina zostala pod správou okupačných mocností a jej budúcnosť závisela výlučne od rozhodnutí spojencov – teda tých istých síl, ktoré ju predtým porazili.

Niekoľko dní po kapitulácii, 5. júna 1945, vydali štyria najvyšší spojeneckí vojenskí velitelia spoločné vyhlásenie, ktoré sa pre mnohých Nemcov stalo potvrdením najhorších obáv – zrušenie nemeckého štátu a nastolenie dlhotrvajúcej okupácie. Velitelia Dwight Eisenhower, Bernard Montgomery, Georgij Žukov a Jean de Lattre de Tassigny konali v mene svojich vlád a v tzv. berlínskej deklarácii oznámili, že štyri mocnosti preberajú najvyššiu moc nad Nemeckom („supreme authority with respect to Germany“) v hraniciach z roku 1937.

O politickej budúcnosti okupovaných nemeckých území mala rozhodnúť ďalšia konferencia víťazných veľmocí – v Postupime pri Berlíne.

Postupim

Postupimská konferencia (17. júl – 2. august 1945) sa konala v čase už narastajúceho konfliktu záujmov medzi veľmocami. Na čele americkej delegácie už nestál Franklin D. Roosevelt, ale nový prezident Harry Truman, ktorý považoval Sovietsky zväz za hrozbu pre povojnový svetový poriadok. Britského premiéra Winstona Churchilla počas konferencie nahradil sociálnodemokratický politik Clement Attlee, ktorý bol presvedčený, že britská vláda sa má sústrediť najmä na vnútornú politiku. Preto bol ochotný odovzdať vedenie svetovej politiky Američanom.

 To viedlo k tomu, že otázka Nemecka sa stala predmetom sporu medzi Američanmi, ktorí po úspešnom teste atómovej bomby už nepotrebovali pomoc ZSSR v boji proti Japonsku, a Stalinom, ktorý sa usiloval upevniť svoj vplyv v stredovýchodnej Európe, ktorú už fakticky ovládala Červená armáda. Obe strany chceli získať kontrolu nad Nemeckom.

V Postupime preto už nielen Stalin hovoril o obnove nemeckého štátu. Aj Američania sa vzdali pôvodneho plánu amerického ministra financií tzv. Morgenthauovho plánu, ktorý počítal s premenou Nemecka na poľnohospodársku krajinu. Vo Washingtone sa stále rátalo s rozdelením na okupačné zóny, no už len ako dočasným riešením. V lete 1945 sa objavila iniciatíva vytvoriť niekoľko centrálnych nemeckých orgánov na úrovni štátnych tajomníkov, ktoré by zabezpečili koordináciu medzi jednotlivými zónami. Úlohou týchto orgánov mala byť jednotnosť informovania v dôležitých oblastiach každodenného života – vo financiách, doprave, priemysle a v zahraničnom obchode. K realizácii však napokon neprišlo, pretože Francúzsko, ktoré sa zúčastnilo na zasadnutí Spojeneckej kontrolnej rady, zablokovalo vznik spoločných celoštátnych sekretariátov.

Podľa Nemcom bolo najdôležitejším rozhodnutím, že cieľom politiky spojencov nebola likvidácia, ale reorganizácia politického života v Nemecku na demokratických princípoch, aby sa mohlo v budúcnosti opäť podieľať na mierovej medzinárodnej spolupráci.

Hranice Nemeckej ríše z roku 1937 mali byť demilitarizované, čo znamenalo nielen odstránenie ozbrojených síl, ale aj odstránenie zbrojárskeho priemyslu a všetkých tovární zapojených do vojnového hospodárstva Tretej ríše, ktoré sa naplno rozbehlo po vyhlásení totálnej vojny v roku 1943. Tomuto cieľu mala slúžiť aj tzv. dekartelizácia – zrušenie veľkých nemeckých koncernov, štátnych i akciových spoločností, ktoré mali v nacistickom hospodárstve monopolné postavenie. Spojenecké mocnosti sa tiež zaviazali odstrániť z Nemecka všetky stopy nacistickej minulosti, vrátane potrestania osôb zodpovedných za zločiny štátu.

Všetky tieto kroky mali viesť k demokratizácii Nemecka. Počítať sa malo s budovaním samosprávnych inštitúcií na lokálnej a regionálnej úrovni. V otázke vytvorenia centrálnej vlády a suverenity budúceho nemeckého štátu však zazneli len predbežné vyhlásenia – zatiaľ nebude zriadená nemecká centrálna vláda.

Všetky úlohy, ktoré vyplynuli z podpísaných dohôd v Postupime mali byť do zvolania mierovej konferencie zverené najvyšším veliteľom ozbrojených síl USA, Spojeného kráľovstva, ZSSR a Francúzska. Najvyšší velitelia mali spolupracovať v rámci Spojeneckej kontrolnej rady pre Nemecko. Okupačné zóny boli určené na základe predchádzajúcich rokovaní tzv. Európskej poradnej komisie, ktorú zriadili traja ministri zahraničných vecí spojeneckých mocností.

Koncom roku 1944 komisia prijala návrh na rozdelenie Nemecka na tri zóny v hraniciach z roku 1937 – východnú (sovietsku), severozápadnú (britskú) a juhozápadnú (americkú). Podobne sa rozdelil aj Berlín. Keď Francúzsko v máji 1945 akceptovalo tieto dohody, získalo vlastnú okupačnú zónu, hoci to pôvodne nebolo plánované. Francúzi už v apríli 1945 obsadili juhozápadné územia Nemecka a neskôr (na úkor americkej a britskej zóny) prebrali kontrolu nad časťami Sárska, Falcka, Porýnia, Hesenska a južného Bádenska-Württemberska, dokonca aj jeden bavorsky okres pri Bodamskom jazere.

Na konferencii v Postupime bol Francúzom pridelený aj vlastný sektor v Berlíne. Mimo zón zostali bývalé východné pruské provincie (Pomoransko, Východné Prusko, Sliezsko), ktoré podľa dohody mali pripadnúť Poľsku a ZSSR. Nemecké obyvateľstvo malo byť z týchto území, podobne ako z Československa a Maďarska, vysídlené humánnym a organizovaným spôsobom. Pre Poľsko bolo toto rozhodnutie kľúčové. Po vysídlení nemeckého obyvateľstva zo Západných území sa potvrdenie hraníc na Odre a Nise stalo už len formálnou záležitosťou očakávanou na mierovej konferencii.

Vojenské veliteľstvo pre Berlín začalo svoju činnosť 11. júla 1945. Spojenecká kontrolná rada sa prvýkrát zišla až 30. augusta 1945 a odvtedy bola považovaná za oficiálny centrálny orgán okupovaného Nemecka. Práve u nej boli akreditované vojenské misie ďalších spojeneckých štátov, vrátane Poľskej vojenskej misie v Nemecku. Tá pôsobila v Berlíne až do roku 1990 a reprezentovala záujmy občanov Poľskej ľudovej republiky až do nadviazania diplomatických vzťahov s oboma nemeckými štátmi a následného zrušenia štatútu Berlína ako okupovaného.

Praktické administratívne úlohy Spojeneckej kontrolnej rady vykonával špeciálny koordinačný výbor, ktorého členmi boli zástupcovia jednotlivých veliteľov – generál Lucius Clay za USA, generál Brian Robertson za Veľkú Britániu, maršal Vasilij Sokolovskij za ZSSR a generál Louis Koeltz za Francúzsko.

Nemecká katastrofa

V nemeckých učebniciach novodobých dejín sa rok 1945 označuje ako obdobie kolapsu (Zusammenbruch), obdobie ruín (Trümmerzeit) a nemeckej katastrofy (die deutsche Katastrophe). Nemecko už nebolo národom, zostalo len spoločnosťou v rozvrate (Zusammenbruchgesellschaft). Dejiny Nemecka sa z tohto pohľadu začínali v roku 1945 od „nulovej hodiny“ (Stunde Null).

Günter Grass, ktorý sa pokúsil opísať pocity panujúce medzi Nemcami po katastrofe druhej svetovej vojny, písal o všadeprítomnom tehlovom prachu, ktorý sa vznášal nad ruinami zničených a opustených miest. V Kolíne z predvojnových 730-tisíc obyvateľov zostalo na jar 1945 v pivniciach len asi 40-tisís. Kolín nebol výnimočným prípadom takéhoto odlevu. Po troskách sa pohybovali najmä ženy, ktoré v apokalyptickom svete museli začať budovať nanovo svoj život, bez mužov, ktorí buď boli ešte v zajatí, alebo nedokázali prekonať depresiu z porážky a hanby za vojnové zločiny.

Už na konferencii ministrov zahraničných vecí v Londýne v septembri až októbri 1945 sa objavili výrazné rozdieli medzi spojencami ohľadom budúcnosti Nemecka. ZSSR požadovala vylúčenie Porúria z rozdelenia na okupačné zóny. To odpovedalo vtedajšiemu plánu Paríža zabrániť obnove Nemecka a preto Francúzsko tento nápad podporilo. Moskva vtedy začal hru, ktorou chcela získať Nemcov na svoju stranu a vrátila sa k myšlienke vytvorenia jednej nemeckej vlády. Američania chceli najprv ekonomicky spojiť okupované zóny, čomu mal nasledovať plán integrácie a demokratizácie.

Nedostatok porozumenia donútil USA k oznámeniu tzv. Byrnesovho plánu, ktorý prakticky rozdelil Nemecko na západnú a východnú zónu. Studená vojna a stala nečakanou šancou pre nemeckých politikov. Ako povedal v roku 1952 prvý kancelár Konrad Adenauer, keď prišiel čas voľby medzi otroctvom a slobodou, Nemecko si vybralo slobodu. Cenou tejto voľby však bolo takmer pol storočie rozdeleného štátu a prenechanie takmer jednej štvrtiny Nemcov pod pazúrmi komunistov.

Až v roku 1990, keď bola podpísaná tzv. dohoda dva plus štyri, bol ukončený proces začatý v roku 1945. Štyri mocnosti a dva nenecké štáty vtedy podpísali dohodu, že proces demokratizácie Nemecka je považovaný za ukončený. Misia veĺmocí bola uznaná za splnenú. Spojené Nemecko v článku osem tejto zmluvy získalo plnú suverenitu vnútornej a zahraničnej politiky.

Možno dnes podceňovaná a nedocenená kancelárka Angela Merkel v roku 2008 prehláila. že prekonaním nacistickej minulosti otvorilo cestu k zjednoteniu Nemecka ako demokratického štátu: „Z nemeckej pôdy boli v Európe a v svete prinesené neopísateľné utrpenia. (..) Len pamätaním na to môžeme vytvárať budúcnosť“., aktuality.sk

X X X

Cenový šok: Takto si turecké pláže účtujú nebotyčné poplatky

Ak plánujete letnú dovolenku v tureckom Bodrume, pripravte sa na to, že relax pri mori môže byť výrazne drahší, než by ste čakali.

 Aj keď turecké zákony garantujú verejný prístup k plážam, realita v luxusných letoviskách ako Bodrum často vyzerá inak.

Mnohé pobrežné úseky sú obsadené súkromnými plážovými klubmi a hotelmi, ktoré si účtujú vysoké poplatky za vstup alebo stanovujú povinné minimálne útraty.

V roku 2025 sa ceny v niektorých z najznámejších plážových klubov v Bodrume vyšplhali na závratné sumy.

Napríklad Buddha-Bar Beach v Bitez si účtuje 225 € za osobu, pričom 75 € predstavuje vstupné a 150 € je minimálna útrata na jedlo a nápoje.

Maçakızı v Türkbükü má stanovenú minimálnu útratu 6 000 tureckých lír (približne 188 €).

Ďalšie luxusné pláže ako Xuma Village alebo Scorpios kombinujú vstupné s povinnou útratou, čo môže celkovo dosiahnuť až 3 240 lír (asi 101 €) na osobu.

 Aj ceny jedál a nápojov na týchto plážach sú výrazne vyššie. Hamburger môže stáť od 450 do 1 000 lír (14–31 €), zatiaľ čo tradičný lahmacun sa pohybuje medzi 100 a 1 000 lír (3–31 €).

Pre rodinu môže deň na takejto pláži znamenať výdavky až do výšky 10 000 lír (približne 313 €).

Našťastie, Bodrum ponúka aj bezplatné možnosti. Mestské pláže, ako napríklad Kumbahçe, poskytujú čisté prostredie s bezplatným prístupom, slnečníkmi, sprchami a toaletami.

Tieto pláže sú ideálne pre tých, ktorí si chcú užiť more bez vysokých nákladov.

Ak plánujete dovolenku v Bodrume, odporúča sa vopred si overiť ceny a podmienky vstupu na vybrané pláže.

Niektoré pláže vyžadujú rezerváciu vopred a môžu mať obmedzenia týkajúce sa detí alebo domácich zvierat.

Dôkladné plánovanie vám pomôže vyhnúť sa nepríjemným prekvapeniam a zabezpečí, že si dovolenku užijete naplno./agentury/

X X X

Neopísateľná strata: Lekárke v Gaze zabil izraelský letecký útok deväť detí, prežilo len jedno

Izraelský letecký útok zabil deväť z desiatich detí lekárky v meste Chán Júnis v Pásme Gazy.

Oznámila to podľa serveru britskej verejnoprávnej vysielacej spoločnosti BBC miestna nemocnica, v ktorej matka detí pracuje. Jedno z jej detí a manžel boli zranení, ale prežili, uviedla Násirova nemocnica. Útok podľa nej zasiahol dom lekárky.

 Nemocnica Násir uviedla, že jedno z detí lekárky a jej manžel boli zranení, ale prežili. Hovorca miestnej civilnej obrany Mahmúd Basal agentúre AFP povedal, že pri piatkovom údere zahynulo deväť detí palestínskeho lekárskeho páru Hamdího a Aly Nadždžárových. Telá detí previezli do nemocnice, niektoré obhorené.

Izraelská armáda iba potvrdila, že jedno z jej lietadiel zasiahlo niekoľko osôb podozrivých z vykonávania operácií z budovy v blízkosti jednotiek izraelskej armády. Tvrdenia týkajúce sa smrti civilistov armáda preskúmava.

 Graeme Groom, britský chirurg, ktorý v nemocnici operoval preživšieho 11-ročného chlapca, BBC povedal, že je neznesiteľne kruté, že matka, ktorá strávila roky starostlivosťou o deti ako pediatrička, prišla pri jedinom raketovom útoku o takmer všetky svoje deti.

Vo všeobecnom vyhlásení dnes izraelská armáda uviedla, že za posledný deň zasiahla viac ako 100 cieľov v Pásme Gazy. Miestne ministerstvo zdravotníctva, ovládané teroristickým hnutím Hamas, uviedlo, že izraelská armáda za 24 hodín do sobotňajšieho poludnia zabila najmenej 74 ľudí./agentury/

X X X

Malá dedina si na svoj deň obce vždy pozve známych interpretov, ktorých jej závidia aj v okolitých mestách. Ako to dokáže?

Napriek tomu, že v nej žije len okolo 250 obyvateľov, svoj deň obce Lehota nad Rimavicou vždy oslavuje vo veľkom štýle. Počas rokov sa stalo pravidlom, že na toto podujatie si pozýva známych interpretov, ktorých jej závidia aj v okolitých mestách či dokonca okresných sídlach. Dedina sa vďaka tomu stala známou nielen v blízkom okolí, ale aj v širšom regióne.

 V Lehote nad Rimavicou v minulosti opakovane vystúpila skupina Maduar, ktorá v 90. rokoch patrila medzi najznámejších a najúspešnejších interpretov na Slovensku. Okrem nej však dedinku v Rimavskosobotskom okrese poctil svojou návštevou celý rad ďalších známych umelcov.

Napríklad vlani to bola česká speváčka so slovenskými koreňmi Ilona Csáková, ktorá v 90. rokoch trikrát skončila na druhom mieste ankety Zlatý slavík. Rok predtým to boli súrodenci Hečkovci a v minulosti sa v Lehote predstavil raper Ego, Robo Šimko so skupinou Massriot či bývalý spevák skupiny Metalinda Pavol Drapák.

Okrem nich sa v úlohe moderátora predviedol Štefan Skrúcaný, so svojím zábavným programom vystúpil Ander z Košíc a návštevníkom podujatia varil šéfkuchár Marcel Ihnačák. Počas jedného z nedávnych ročníkov mali program pre deti na starosti Bibiana Ondrejková a Marcela Molnárová.

Traja známi interpreti

V nastolenom trende bude samospráva Lehoty nad Rimavicou pokračovať aj v tomto roku. Ako Pravde prezradil starosta Ivan Antal, na deň obce v sobotu 7. júna už majú dohodnutých troch interpretov. „Budú to Pavol Hammel, Marián Greksa a Paľo Drapák, ktorý už u nás vystupoval,“ vymenoval starosta. Zaujímavosťou je i skutočnosť, že na tieto koncerty je vstup pre všetkých zadarmo – teda nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre cezpoľných. Ide o rozdiel v porovnaní s okolitými mestami, kde sú koncerty v rámci dní mesta väčšinou platené.

Keďže samospráva nevyberá vstupné, nemá ani presne zrátaný počet návštevníkov. Podľa jej odhadov sa však návštevnosť zvykne pohybovať medzi 1000 až 2000 ľudmi. Vlani, keď vystúpila Ilona Csáková, sa ale počas celého dňa v Lehote údajne vystriedalo okolo 2000 až 3000 návštevníkov./sgentury/