Život za hranicami Slovenska v Zakarpatsku na západnej Ukrajine ovplyvňujú pašeráci aj radikáli z Pravého sektora. Bojovníci Pravého sektora sa skrývajú v horách v okolí Mukačeva. Idú po nich vojenské vrtuľníky z Kyjeva. Obyvatelia regiónu sa však fašistov ani konvoja z Kyjeva neboja tak ako miestnych mafiánov a strašenia akýmkoľvek separatizmom.

Majú strach, lebo na pohraničí Slovenska, Ukrajiny a Maďarska pôsobia stovky banditov. Na Zakarpatsku rastie ich popularita. Tamojší ľudia majú veľký problém zamestnať sa.

„Staré podniky sú zatvorené, nových je málo a normálnym spôsobom sa uživiť nedá,“ hovorí obyvateľ Mukačeva. Svoje meno nechcel zverejňovať. Preniknúť do zločineckých skupín, ktoré sa často zaoberajú pašovaním, je ťažké. Stále funguje systém klanov a patriarchálneho spôsobu života. Mnohí politici, hraničiari aj policajti sú skorumpovaní.

Profesor Todorov: Scenár z Donbasu sa na Zakarpatsku nezopakuje

Už rok pracuje ako riaditeľ Centra pre medzinárodnú bezpečnosť a Euroatlantickú integráciu Užhorodskej Národnej univerzity. Profesor Ihor Todorov sa predtým 33 rokov venoval práci na Doneckej univerzite. Na vlastné oči videl, ako sa začínala vojna na Donbase.

„O Zakarpatsku sa hovorí, že je to veľká pašerácka oblasť. Myslím si však, že je to trochu prehnané. Medzi kolegami a známymi som sa nikdy so žiadnym pašovaním nestretol.

Viac ako pred rokom som bol svedkom smutného vývoja negatívnych udalostí v Donbase. Mnohí začali prirovnávať udalosti v Mukačeve s tými v Donbase. Ja osobne dúfam, že v Zakarpatsku taký scenár nenastane.

Po prvé, nie je tu taká istá otvorená a masová ruská intervencia (aj keď sobotňajšia akcia veľmi pripomína ruskú špeciálnu operáciu). Po druhé, miera tolerancie obyvateľov mi dáva pozitívnu nádej. Ale to len dúfam, lebo žiadnu záruku nemôžeme, bohužiaľ, teraz dať nikomu!“

Profesor Savčyn: Pravý sektor nemá nič spoločné s pašovaním

 Doktor práv Mychajlo Savčyn je profesorom Užhorodskej národnej univerzity a riaditeľom Výskumného ústavu pre porovnávacie verejné právo a medzinárodné právo.

„Pokiaľ ide o Pravý sektor (PS), zdroje z regionálnej pobočky colného úradu hovoria, že nemá žiadny priamy vzťah k pašovaniu. Možno sa kedysi snažil vstúpiť do schém pašovania, ale teraz sa snaží vykonávať kontrolu nad dodržiavaním pravidiel na colnom úrade. Hlavný problém nie je v pašovaní…

Problém spočíva v tom, že PS mal byť už dávno začlenený do vojenských štruktúr štátu. Žiada si to systematické skúmanie SBU (ukrajinská tajná služba – pozn. red.).

Jednoznačne ide o chybu Nalyvajčenka (bývalý šéf SBU – pozn. red.). Nový šéf bezpečnostnej služby ešte nemal čas na vyriešenie tohto problému. Bolo by vhodné uvažovať o rozpustení Pravého sektora ako militarizovanej štruktúry.

Teraz sa skrýva len 10 vojakov PS, ktorí sa povinne rozptýlili po horách a chcú ujsť za horský chrbát do Ľvovského kraja, aj keď v Užhorode sú teraz už vojenské vrtuľníky, ktoré pomáhajú pri ich dolapení,“ hovorí Savčyn.

 Svalnáči behajú s krabicami plnými cigariet

„Čo sa týka samotného incidentu zo soboty – poslanci Laňo a Viktor Baloha majú dlhodobé politické vzťahy, hoci ich cesty sa rozišli. Laňo prešiel do Strany regiónov, ale my vieme, že Laňo financuje sieť športových klubov v niekoľkých okresoch Zakarpatska (Ťachiv, Svaľava, Mukačevo, atď.).

Chovancov týchto klubov používa ako stráže a na pašovanie. Vyzerá to trochu banálne – svalnatí chlapci musia behom preniesť 2-3 škatule s cigaretami z jedného kamióna do druhého na opačnej strane hraníc.

Tých istých chlapov používal aj na voľby. Myslím si, že budú členmi volebných komisií alebo pozorovateľmi v jesenných komunálnych voľbách. Tiež ich zrejme pripravovali k vytváraniu chaosu pri prezidentských voľbách.

 Ruku Moskvy na Zakarpatsku nemožno vylúčiť

Nemôžno vylúčiť ani ruku Moskvy, pretože cez Zakarpatsko idú strategicky dôležité elektrické vedenia, ropovody a plynovody, takže Moskva má veľký záujem o destabilizáciu situácie v regióne. Laňo má kontakty s Viktorom Medvedčukom – kmotrom Putina.

Vzhľadom na to, že na Zakarpatsku je sieť výtržníkov, ktorých možno jednoducho prerobiť na militantov, takisto, ako sa taká „evolúcia“ konala v Donbase, túto možnosť nemožno prehliadať. Bezpečnostná služba preto musí byť ostražitá… Vrtuľník znovu letí nad Užhorodom…

Obyvatelia Mukačeva o pašerákoch

Čo si myslia o pašerákoch obyvatelia Mukačeva? Ako vnímajú vojenský konvoj, ktorý tam poslal Kyjev? Obávajú sa ďalších nepokojov?

Jeden z nich zarába na dovoze lacnejšieho tovaru z Ukrajiny na objednávku do zahraničia. Ide o obyčajné veci ako kožuchy, ukrajinské i bieloruské lieky, fľaše vzácneho arménskeho koňaku a podobne. Hovorí, že zákony, ktoré sa vzťahujú na dovoz, sa snaží sledovať.

Na Zakarpatsku sú aj stovky obyčajných banditov, ktorí pracujú na svojich kolegov. Z tých „vyrástli“ poslanci, radcovia či veľkí podnikatelia. Zakarpatskí banditi sú aj v zahraničí.

Ukrajinskí „zarobitčane“ – gastarbajteri (výraz pre hosťujúcich pracovníkov zaužívaný v nemecky hovoriacich krajinách – pozn. red.) hovoria, že od nich poberajú plat za sprostredkovanie práce, a tiež jednoducho vydierajú.

Šepká sa, že v Mukačeve a okolí produkujú pervitín a cigarety a pašujú ich do EÚ. Kontrolujú tiež obchodovanie s ľuďmi, najviac cez Maďarsko. Hovoria, že vlastnia nevestince na Slovensku a Česku pri hraniciach s Rakúskom. Na Slovensku a v Česku majú zarábať cez takzvané zmluvné krádeže áut.

Znamená to, že majiteľ dostane poistenie a nejaké peniaze od mafiánov, a tí predajú auto na Ukrajine.

 Zarobiť poctivo? Priležitostí je veľmi málo

Na pašovaní zarábajú vysokopostavení ľudia v regióne, colníci aj hraničiari. Milícia a bezpečnostná služba banditov navyše ochraňuje. Platí sa z každého minibusu s ukrajinskými gastarbeitrami, ktorí cestujú v EÚ či nazad.

Suma sa stabilne pohybovala na hranici 300 eur za vozidlo s približne 14 osobami. Občas sa ale snažia cenu úplatku navýšiť.

Za to, že vaše osobné auto nezadržia a neprehrabávajú, musíte zaplatiť od 10 do 50 €. Záleží na tom, ako vás „ocení“ hraničiar – či si bude myslieť, že máte pár pohárov domácich klobások a pár fliaš slivovice navyše. Rozhoduje aj jeho skorumpovaná povaha.

Tí, ktorí nemajú ambície podieľať sa na tomto banditsko-feudálnom lokálnom systéme, majú iba veľmi málo šancí uplatniť sa, preto odchádzajú do väčších miest. Najčastejšie idú do Kyjeva alebo do blízkej Budapešti. Veď čo by robili v Mukačeve? Staré podniky sú zatvorené, nových je málo a zarobiť sa normálne nedá, aktuality.sk

  X X X

Kaliňák: Imrecze je podvodník, ktorý sa ani nepodelil s Brhelom

V relácii Na telo TV Markíza diskutovali Juraj Šeliga zo Za ľudí a Robert Kaliňák za Smer. Väčšina relácie bola venovaná vyšetrovaniu káuz nominantov Smeru.

Robert Kaliňák od prvej minúty relácie útočil na políciu, púšťal z telefónu staršiu a nezrozumiteľnú nahrávku rozhovoru policajtov o tom, že Smer by mal byť kvalifikovaný ako zločinecká skupina.

„Kampaň bude o kriminalizácii opozície. Ja som bol prvý,“ povedal Robert Kaliňák, ktorého tento týždeň opäť obvinili, spolu s oligarchom z pozadia Smeru Jozefom Brhelom. Kaliňák mal podľa obvinenia sprostredkovať doplatky k platu šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, práve z vrecka Jozefa Brhela.

„Vás keď niekto zavrie, bude to súd. My nekontrolujeme súdy,“ reagoval Juraj Šeliga. Podľa neho Smer nič iné ako vlastnú obranu proti kauzám ani neponúka.

Robert Kaliňák tvrdí, že obvinenie proti nemu nie je pravdivé. „To je predsa smiešne, aby ste platili navyše človeku za jeho prácu. To nebol Ronaldo,“ povedal Kaliňák o Imreczem. Moderátor mu citoval rozsiahle pasáže z uznesenia o obvinení, podľa ktorého mal Kaliňák povedať vetu o 200-tisíc eurách, ktoré treba Imreczemu doplatiť.

Robert Kaliňák o Františkovi Imreczem tvrdil, že má za sebou 18-miliónový daňový podvod. „A navyše sa s nikým nedelil, ani s pánom Brhelom,“ doplnil Kaliňák.

„To sa malo stať počas vašich vlád. Tvrdili ste, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje,“ kontroval Šeliga.

Moderátor pripomenul, že Smer Imreczeho vo funkcii nahradil Lenkou Wittenbergerovou, ktorá sa tiež priznala k trestnému činu korupcie a je za to už aj právoplatne odsúdená. Brhel si podľa obvinenia peniaze nepýtal, ale chcel vedieť, ku ktorým firmám príde daňová kontrola, a chcel funkciu šéfky verejného obstarávania.

Robert Kaliňák tvrdí, že ani jedna veľká kauza Smeru nebola právoplatne odsúdená, menoval napríklad kauzu Mýto.

Na otázku, koľko krát bol na stretnutí s oligarchom Brhelom na desiatom poschodí hotela Hilton, Kaliňák odpovedal: „Nie tak často ako by som chcel, mal som veľa práce.“ S oligarchom Brhelom ako minister riešil „všeobecné témy, ako normálni ľudia, ktorí sa poznajú.“

„Váš program je, že zametiete všetko pod koberec. Vyhrážate sa vyšetrovateľom a prokurátorom. Chcete zastrašiť a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry,“ útočil Šeliga na Kaliňáka.

„My sme sa nikomu nevyhrážali, my sme len presne povedali, čo spravíme,“ reagoval Kaliňák.

Diskusia bola aj kauze Súmrak, v ktorej bol obvinený aj Kaliňák, no jeho stíhanie zastavil paragrafom 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka. Juraj Šeliga pripomenul výpoveď niekdajšieho údajného mafiána Tomáša Rajeckého, ktorý vypovedá o účasti Roberta Kaliňáka a Norberta Bödöra na diskreditácii Andreja Kisku a porušovaní jeho daňového tajomstva. Kaliňák to poprel. Neprijal ani politickú zodpovednosť za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Zlyhali a my sme za to prijali aj politickú zodpovednosť. Nemôžete pozerať na prsty všetkým. To, že si tam spravili nejakých pár miliónov, sme si nevšimli,“ povedal Kaliňák o nominantoch Smeru na finančnej správe.

Na záver Robert Kaliňák nevylúčil, že by sme mohol vrátiť do politiky. Podľa neho je jeho obvinenie pozvánkou naspäť.

X X X

Je Národná rada súca na „denacifikáciu“?

Neschopnosť vyrovnať sa s fašistickým režimom nekvári len Varín. Chápadlá ľudáctva sa rozťahujú aj naprieč Národnou radou. Definitívne to ukázala stredajšia rozprava.

 Pre kontext, poslanec Tomáš Valášek (PS) navrhol zmenu časti zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej by sa mali aj existujúce ulice nesúce mená predstaviteľov Slovenského štátu premenovať.

Výsledkom však bolo, že návrh podporilo len 32 zo 128 prítomných poslancov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že šlo len o výsledok politických mechaník, keď poslanci zo zásady nepodporujú opozičné návrhy. Parlamentná rozprava však ukázala, že ľudácky duch žije nielen vo varínskom zastupiteľstve, ale aj v Národnej rade.

To, že takýto návrh vnímajú naši parlamentní neonacisti z Republiky ako pošliapanie našej identity a „odporný a krutý útok proti občanom”, azda nikoho príliš neprekvapuje. To, či tak vnímali aj ich vlastné oslavy SNP, sa už asi nedozvieme.

Proti návrhu však nevystupovali len neonacisti z Republiky či „tvrdí kresťania” od Kuffu, ale aj Romana Tabák (Sme rodina) či Milan Kuriak (OĽaNO). Zatiaľ čo Tabák argumentovala len stroho, že ako členka Matice slovenskej to nepodporí (nech to znamená čokoľvek), Kuriak zas hovoril o tom, ako si progresívci hľadajú zámienku na to, aby „segregovali a zapríčinili, aby sa rušili názvy ulíc, námestí ľudí, ktorí v histórii Slovenska urobili obrovský kus práce pre ľudí, pre národ”.

 Je tragédiou, že takmer po storočí od slovenského kolaborovania s Hitlerom sa stále nájdu poslanci, ktorí aktívne obhajujú zločiny Tisovho režimu proti vlastným obyvateľom a zamieňajú ich za „kus dobrej roboty pre národ”.

Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na to, aby si ju zopakoval. A vidíme to vlastne už aj dnes, keď zväčša z tých istých úst sa valí velebenie našej fašistickej histórie a zároveň uznávanie Putinovej fiktívnej „denacifikácie” Ukrajiny. Očakávať konzistentnosť našich neoľudákov azda nemožno. Smutné však je, že nemálo z nás im tieto bludy stále zobe z ruky./agentury/

X X X

Macronova vláda pristúpila na kompromis v návrhu dôchodkovej reformy

Zvýšenie veku pre odchod do dôchodku na 64 rokov vyvoláva rozhorčenie odborov a veľkej časti verejnosti.

Francúzska vláda v nedeľu ponúkla ústupok v spornej dôchodkovej reforme. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o prejav snahy získať podporu potenciálnych pravicových spojencov pred diskusiou o návrhu reformy na pôde Národného zhromaždenia.

Premiérka Élisabeth Bornová pre týždenník Le Journal du Dimanche podľa AFP spresnila, že vláda prichádza s návrhom, že ľudia, ktorí začali pracovať vo veku 20-21 rokov, budú môcť odísť do dôchodku vo veku 63 rokov, a nie ako 64-roční.

Práve zvýšenie veku pre odchod do dôchodku na 64 rokov vyvoláva rozhorčenie odborov a veľkej časti verejnosti.

AFP spresnila, že túto úpravu v návrhu reformy žiadali poslanci z konzervatívnej strany Republikáni (LR), ktorých hlasy sú potrebné na presadenie vládneho návrhu.

Líder LR Éric Ciotti už predtým pre noviny Le Parisien povedal, že daná zmena by zabezpečila podporu veľkej väčšiny poslancov LR.

Centrista Emmanuel Macron bol síce minulý rok opätovne zvolený za prezidenta, ale v parlamente nemá väčšinu, takže musí buď prichádzať s kompromisnými riešeniami, alebo jeho vláda môže využiť svoje osobitné ústavné právomoci, vďaka ktorým nie je potrebné, aby ten-ktorý zákon schválili zákonodarcovia.

Napriek tejto neistote Macron trvá na prijatí dôchodkovej reformy – i keď proti nej už vo Francúzsku demonštrovali i štrajkovali státisíce ľudí. Ďalšie protesty sú naplánované na 7. a 11. februára.

Ľavicová opozícia medzičasom v parlamente predložila tisíce pozmeňujúcich návrhov, aby zmarila diskusiu o zákone.

Bornová uznala ako prijateľné aj požiadavky, ktorými republikáni a Macronovi spojenci z Demokratického hnutia žiadajú revíziu dôchodkovej reformy v roku 2027. Celkovým cieľom zmien je vyviesť dôchodkový systém z deficitu do roku 2030.

Premiérka tiež informovala, že vláda bude vyvíjať tlak na firmy, aby ukončili prax prepúšťania starších zamestnancov – v dôsledku toho totiž mnohí z nich v posledných rokoch pred dosiahnutím dôchodkového veku zápasia s problémami pri hľadaní práce.

„Spoločnosti príliš často prestávajú vzdelávať a prijímať starších ľudí,“ kritizovala Bornová.

Podľa AFP súčasťou plánov vlády je primať firmy, aby pravidelne zverejňovali údaje o tom, koľko starších pracovníkov zamestnávajú. Minister práce Olivier Dussopt v sobotu dokonca navrhol vyvodiť finančné sankcie pre tie spoločnosti, ktoré tak neurobia, aktuality.sk

X X X

Rozviazané ruky pre OČTK? Saková to vníma ako kampaň. Opozíciu nikto nekriminalizuje, oni kriminálnici sú, tvrdí Krúpa

Poslanci si tento týždeň schválili predčasné voľby v septembrovom termíne. Podľa opozičnej poslankyne Denisy Sakovej (Hlas ) je tento termín nevýhodný pre ľudí aj krajinu. Poslanec SaS Juraj Krúpa priznal, že on sám bol za termín volieb v júni, no takto vtedy dohoda nestála. Lídri koalície argumentovali aj tým, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) budú mať rozviazané ruky, aby mohli konať.

 V podobnom duchu sa vyjadril aj líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý chce dať OČTK priestor do septembra preto, aby mali rozviazané ruky a mohli konať slobodne. Saková to vníma ako politickú kampaň Matoviča a OĽaNO. „Bude na to evidentne používať zložky ministerstva vnútra a Úrad špeciálnej prokuratúry. Ja si nie som vedomá žiadnej trestnej činnosti,“ povedala Saková.

OČTK a rozviazané ruky? Saková to vníma len ako kampaň Matoviča a OĽaNO

Matovič sa podľa Sakovej vyhráža opozícii

„Keďže sa nám Igor Matovič niekoľkokrát povyhrážal, že máme šúchať nožičkami, lebo si po nás príde NAKA a v parlamente nám dokonca povedal, že budeme sedieť v Ilave, na to povie Richard Sulík, že do septembra musia mať priestor ako koalícia, aby si OČTK dokončili svoju prácu, tak to hovorí za všetko, ako chcú viesť túto kampaň,“ uviedla.

Opozíciu nikto nekriminalizuje, oni kriminálnici boli a sú, povedal Krúpa

Saková dodala, že bojovať proti politickým partnerom je jedna vec, no všetkých ľudí nebudú vedieť odstrániť. „Myslím si, že na to kapacity nemajú, aby týchto ľudí zničili a títo ľudia jasne vyjadria, koho budú voliť,“ uviedla a pripomenula nahrávky z kancelárie vyšetrovateľov tzv. čurillovcov, kde to bolo podľa nej povedané jasne. „Zadanie znie jasne. Zničiť Smer, zničiť Hlas, Fico, Kaliňák, Pellegrini. Už to tu púšťame dva roky. Takým spôsobom bude evidentne vedená aj kampaň,“ dodala s tým, že táto kampaň neobíde ani ďalších partnerov.

Opozíciu netreba kriminalizovať, oni sú kriminálnici

Poslanec SaS Krúpa má iný názor. Podľa nich nikto opozíciu nekriminalizuje. „Oni kriminálnici boli a sú. Nikoho to neprekvapuje, že tu máme nové obvinenia. Myslím si, že verejnosť z toho nie je šokovaná, že je tu podozrenie na korupciu a úplatkárstvo a rôzne iné kauzy, ktoré sú s tým spojené,“ povedal s tým, že OČTK vyšetrujú a na základe výpovedí sa postupne dopracujú k novým veciam.

 Otázka podľa neho je, či sa budú „títo páni“ schopní obhájiť sa aj pred súdom. „Lebo to je jediná cesta, ako obhájiť svoju nevinu. Alebo ich znova zachráni pán Žilinka s paragrafom 363, kedy tieň podozrenia na nich zostane. Čo im vadiť nebude, lebo ten tieň je na nich už desať rokov,“ dodal.

Septembrový termín volieb je nevýhodný, Krúpa chcel jún

Krúpa dodal, že považuje septembrový termín predčasných parlamentných volieb za kompromis, s ktorým nie sú všetci spokojní. Bol za to, aby sa voľby konali v júni. Septembrový termín je podľa Sakovej nevýhodný pre ľudí a krajinu. „Do konca októbra sa bude skladať vláda, bude sa riešiť programové vyhlásenie vlády, budú sa hľadať prieniky medzi jednotlivými volebnými programami, a už musíte riešiť návrh štátneho rozpočtu,“ skonštatovala Saková.

 Krúpa reagoval, že rozpočet pripravujú úradníci na ministerstvách pred letom. Vláda potom podľa neho rozpočet upraví na základe svojich priorít. „Bude to pre ten október trochu náročné, ale dá sa to stihnúť,“ doplnil.

Prezidentské voľby budú o rok

Hlas podľa Sakovej ešte nevie, či postaví v prezidentských voľbách vlastného kandidáta. „Tejto téme sa budeme venovať asi po parlamentných voľbách,“ uviedla. Krúpa by podporil Zuzanu Čaputovú, ktorá ešte neoznámila, či sa bude opätovne uchádzať o post hlavy štátu.

 Poslanci diskutovali aj o pomoci Ukrajine. Krúpa uviedol, že podpora krajiny, ktorá je napadnutá, je prirodzená aj v kontexte medzinárodného práva a charty OSN. Je podľa neho v životnom záujme Slovenska podporovať Ukrajinu, aby ubránila svoje územie. Saková zopakovala, že Hlas už na začiatku vojny odsúdil vojenskú agresiu. Vláda podľa nej môže pomáhať Ukrajine, no mala by v prvom rade myslieť na občanov Slovenskej republiky.

Gröhling je rád, že vláda padla

Podpredseda strany Sloboda a solidarita (SaS) a poslanec Branislav Gröhling je rád, že padla táto vláda. „Som rád, že sme urobili tento krok,“ povedal v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Občania si podľa neho priali koniec marazmu a mnohí politici sú podľa neho tiež spokojní s riešením, a to napriek tomu, že to nevyslovia nahlas. Strana SaS už v lete zadefinovala, čo je jej cieľom, no v septembri pochopili, že to nie je len o Matovičovi, ale aj o vláde ako takej.

 Branislav Gröhling

Gröhling si nemyslí, že verejnosť treba zaťažovať tým, kto aký termín predčasných volieb navrhol, za podstatné považuje, že došlo k dohode. SaS podporila septembrový termín volieb. OĽaNO chcelo, aby táto vláda riadne dovládla do konca, tvrdí predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michal Šipoš. Uviedol, že mali tri možnosti, a to neísť do predčasných volieb a pokračovať do riadneho termínu s úradníckou vládou, mať predčasné voľby v prvom polroku, a napokon kompromisný 30. september.

Šipošovi bolo osobne jedno, kedy by boli, podstatné pre neho bolo, aby došlo k dohode. Stranu SaS vníma ako politických gymnastov. Narážal tým na viaceré politické kroky SaS, ktoré označil ako „saltá“. Predseda hnutia Matovič je zo Šipošovho pohľadu človek, ktorý reaguje, keď mu niekto robí zle. Keď do neho niekto stále rýpe, Matovič je taká povaha, že to na rovinu povie. Pravda je podľa poslanca Šipoša tá, že návrh OĽaNO na 200 eur mesačne na deti a pomoc rodinám bola kameňom úrazu pre SaS, ktorý viedol k ultimátu o odchode z vlády.

Gröhling nemieni podporovať žiadne populistické návrhy. SaS podľa neho nechce podporiť súčasný návrh na školské obedy zadarmo pre deti, no v prípade istých úprav a cielenosti opatrení si vedia predstaviť jeho podporu. Predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO a poslanec Michal Šipoš si vie predstaviť obedy zadarmo, no chce vedieť, kde na to vezmú prostriedky./agentury/

X X X

Porošenko žiada Nemcov, aby posilnili vojenskú prítomnosť v Čiernom mori

Silnejšia vojenská prítomnosť Nemecka a jeho spojencov v Čiernom mori by podľa ukrajinského prezidenta mala odradiť Moskvu od ďalšej agresie voči Ukrajine.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyzval Nemecko a jeho spojencov, aby posilnili svoju námornú prítomnosť v Čiernom mori. Západ by mal podľa Porošenka rázne reagovať na agresívne konanie Ruska, informovala agentúra AP.

Dlhodobé napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo po tom, ako Rusko 25. novembra zajalo v oblasti Kerčského prielivu tri lode ukrajinských námorných síl spoločne s 24 členmi ich posádok. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi oboma krajinami.

„Potrebujeme ráznu, jednotnú a jednoznačnú reakciu na agresívne správanie Ruska,“ povedal Porošenko v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Ukrajina sa bojí ďalšej ruskej agresie

Silnejšia vojenská prítomnosť Nemecka a jeho spojencov v Čiernom mori by podľa ukrajinského prezidenta mala odradiť Moskvu od ďalšej agresie voči Ukrajine. Varoval pritom, že Rusko sústreďuje pri ukrajinských hraniciach veľké množstvo vojakov a zbraní.

„Moskva sa prostredníctvom blokády Mariupolu a Berďanska (ukrajinských prístavov na pobreží Azovského mora) snaží vytvoriť pozemný koridor z okupovaného Donbasu na okupovaný Krym,“ vyhlásil Porošenko.

Okrem posilnenia vojenskej prítomnosti NATO v Čiernom mori treba podľa neho prijať voči Rusku aj ďalšie opatrenia, napríklad zaviesť nové sankcie, zablokovať projekt plynovodu Nord Stream 2, či zakázať ruským lodiam vstup do európskych prístavov. Západ by tiež mal poskytnúť Ukrajine politickú, ekonomickú a vojenskú podporu, povedal Porošenko v ďalšom rozhovore, ktorý poskytol talianskemu denníku Corriere della Sera, aktuality.sk

X X X

Polícia obvinila Ukrajinca z vraždy vo Veľkom Bieli

Obvineného umiestnili do cely policajného zaistenia. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil 50-ročného Ukrajinca z obzvlášť závažného zločinu vraždy, ku ktorej došlo vo Veľkom Bieli. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

„Podľa výsledkov doterajšieho vyšetrovania mal obvinený muž spôsobiť v nočných hodinách z piatka (3. 2.) na sobotu (4. 2.) v jednom z domov v obci Veľký Biel poškodenej 44-ročnej žene doposiaľ presne nezisteným spôsobom a pravdepodobne bez použitia cudzieho predmetu zranenia v oblasti hlavy, ktorým žena podľahla,“ ozrejmil.

Obvineného umiestnili do cely policajného zaistenia. „Zo strany vyšetrovateľa bol spracovaný podnet k návrhu na jeho väzobné stíhanie,“ doplnil hovorca. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, aktuality.sk

X X X

Slovenskí lekári jej odporučili spísať závet. Dnes sa radšej lieči v Česku

 Lekári a ročná zdravotná sestra a onkologická pacientka. Popri ochorení sa stará o chorú mamu a svoje tri deti. Po vyše polroku návštev slovenských nemocníc, čakania na stanovenie diagnózy a začatia liečby sa znechutená rozhodla odísť liečiť do susednej Českej republiky. „Ľutujem ľudí, čo nemajú možnosť odísť za zdravotnou starostlivosťou do inej krajiny,“ podotkla Ria, ktorej meno redakcia zmenila, pretože si želala ostať v anonymite.

Martin Počátko 05.02.2023 10:00

Vzhľadom na situáciu v slovenskom zdravotníctve mnohí lekári podľa Rie rezignovali a niektorí sa stali surovými. „Berú to, ako keď kováč kuje železo, berú vás ako vec,“ ozrejmila.

Ria dodáva, že tento problém sa netýka len jej, do Českej republiky sa odchádza liečiť mnoho onkologických pacientov zo Slovenska. Často ich to stojí nemalé finančné prostriedky.

V Česku sa Ria lieči od začiatku novembra minulého roku, v priebehu jedného mesiaca jej urobili všetky potrebné vyšetrenia a stanovili liečbu. V súčasnosti sa lieči v pražskej fakultnej nemocnici Bulovka.

Ria má dlhodobo problémy s kolenami, lekár jej odporučil schudnúť, čím sa mala zbaviť bolestí kolien. To sa jej aj podarilo, počas liečenia schudla desať kíl. Po zhodení váhy však na sebe spozorovala, že jeden z jej prsníkov bol menší ako ten druhý. Podozrenie padlo na asymetrické chudnutie a doktor ju poslal na ultrazvuk, ktorého výsledok v marci minulého roku neodhalil žiadne anomálie. Napriek tomu chcela Ria podstúpiť mamografické vyšetrenie.

 Na prvý pokus Riu sestrička vyhodila so slovami, že zo zákona má na mamografiu nárok iba raz za dva roky. Nárok naň mala až koncom mája 2022. Mamografické vyšetrenie absolvovala Ria v júni, jeho výsledok bol rovnako negatívny, aj napriek viditeľnej zmene na prsníku.

Lekár ju preto poslal do Východoslovenského onkologického centra v Košiciach, tam sa dostala až na konci augusta, začiatkom septembra podstúpila vyšetrenie. Trvalo teda viac ako pol roka, kým sa Ria dostala na špecializované onkologické vyšetrenie.

Dlhé čakacie lehoty na špecializované onkologické vyšetrenia potvrdzuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Podľa NCZI môže v súčasnosti trvať až šesť mesiacov, kým sa dostane pacient na Slovensku s podozrením na nádorové ochorenie k adekvátnej liečbe. To bol aj prípad Rie, pri nádorových ochoreniach však môže byť každý deň bez liečby rozhodujúci.

 Prvé vyšetrenia, ktoré Ria absolvovala, boli negatívne, pred lekármi si preto pripadala ako hypochonder, ktorý si vymýšľa, hoci sa zdravotne necítila dobre. Navyše ďalej chudla, hoci, ako sama uviedla, takáto strata na hmotnosti už nebola jej cieľom. Od apríla 2022 až doteraz schudla viac ako 30 kilogramov.

Septembrové vyšetrenie punkciou prsníka a odobratie vzoriek na histologické vyšetrenie vo Východoslovenskom onkologickom ústave už odhalilo, že má karcinóm na prsníku s tým, že mala ísť na ďalšie testy. Tie dokonca potvrdili, že má metastázy po celom tele.

„Najprv mi dva mesiace tvrdili, že som zdravý hypochonder, a teraz, že som celá „zmetastázovaná“,“ spresnila Ria, pričom sa pýta, ako mohlo v priebehu takého krátkeho času dôjsť k takej radikálnej zmene jej zdravotného stavu.

V priebehu septembra podstúpila v jednej z košických nemocníc operáciu, pri ktorej jej vyoperovali z oblasti slabín hrčku. Lekár, ktorý jej ju vyoperoval, vyslovil vtedy podozrenie, že mohlo ísť o nádor, preto boli potrebné ďalšie testy.

 Namiesto liečby odporúčanie ísť za právnikom

V tom čase jej už lekárka z košickej nemocnice odporučila, aby sa išla liečiť do Česka. Keďže má Ria dvojaké občianstvo a trvalý pobyt v Česku, dala na jej slová. „Pre deti je to ešte horšie ako pre mňa,“ povedala Ria s tým, že im zabezpečila internátne školy.

Medzitým ju telefonicky skontaktovala lekárka, ktorá mala pracovať v onkologickej poradni v košickej nemocnici v Šaci. Tá jej povedala, že v jej prípade bude najlepšie, ak navštívi právnika a zabezpečí svoje deti.

Spomenutá lekárka ju pritom nikdy nevyšetrovala ani s ňou nekonzultovala liečbu. Lekárka v priebehu rozhovoru nemala podľa Rie záujem navrhnúť jej nejakú liečbu. To, ako sa o nej dozvedela a na základe čoho ju kontaktovala, nevie dodnes. Po tejto skúsenosti sa definitívne rozhodla odísť liečiť do Česka.

Neetické, neprofesionálne

Asociácia na ochranu práv pacientov takéto správanie lekára hodnotí ako neetické a neprofesionálne. Podľa nej sú všetci zdravotnícki pracovníci zo zákona povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.

Týka sa to osobných údajov pacienta, anamnestických údajov, priebehu ochorenia, ako aj vykonaných diagnostických postupov. Zdravotníckeho pracovníka môže zbaviť mlčanlivosti pacient, takéto povolenie však Ria nikomu nedala.

Radmila Strejčková z asociácie upozorňuje, že „lekár môže poskytovať údaje o pacientovi ďalším lekárom alebo zdravotníckym pracovníkom, ale len tým, ktorí sa bezprostredne podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti danému pacientovi“. Lekárka, ktorá Riu kontaktovala v súvislosti s jej zdravotným stavom, ňou podľa jej slov nebola.

„V takýchto prípadoch odporúčame pacientom, ktorí sa stretli s neetickým správaním zdravotníckych pracovníkov, aby požiadali štatutárneho zástupcu dotknutého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o prerokovanie celej veci v etickej komisii a o prijatie zodpovedajúcich nápravných opatrení,“ dodala Strejčková.

 Zlyháva systém aj jednotlivci

Ria tvrdí, že na Slovensku sú aj ochotní a dobrí lekári, podľa nej zlyhávajú jednotlivci a systém. Rii ponúkali v košickej nemocnici pred jej definitívnym odchodom do Česka aj liečbu inovatívnymi liekmi. Tá však mala byť schválená len po dobu dvoch mesiacov s tým, že budú žiadať, aby jej liečbu predĺžili. Žiadosti o predĺženie liečby inovatívnymi liekmi však často bývajú zamietnuté. Cena týchto liekov sa pritom môže vyšplhať aj na tisícky eur.

Preto je na internete podľa Rie aj toľko transparentných účtov, kde ľudia prosia o peniaze na lieky, ktoré si sami nemôžu dovoliť uhradiť. „Ľutujem ľudí, čo nemajú možnosť odísť sa liečiť inam,“ uzatvára Ria. Čoraz viac Slovákov odchádza za liečbou do zahraničia.

 Od roku 2013 majú Slováci možnosť liečiť sa v inom členskom štáte EÚ bez súhlasu svojej zdravotnej poisťovne. Je však určená zdravotná starostlivosť, ktorá musí byť na účely uhradenia vopred schválená zdravotnou poisťovňou.

Podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Evy Peterovej mnohí Slováci, ktorí žijú v blízkosti hraníc, sa z rôznych dôvodov odchádzajú liečiť do susedných krajín. Pohraničné regióny pritom tvoria 65 percent územia Slovenskej republiky (z 25 regiónov je až 17 pohraničných, pozn. red.).

Možnosti, ktoré ponúka smernica EÚ, využívajú v praxi pacienti najmä v susedných pohraničných regiónoch. Tento trend má pritom s výnimkou pandemických rokov stúpajúcu tendenciu./agentury/

X X X

Dzurinda sa núka márne. Lídri stredopravých strán si zatiaľ veria a majú aj obavy z osudu SDKÚ

 Jeho volanie po spájaní zostáva zatiaľ nevypočuté. Mikuláš Dzurinda sa po šiestich rokov chystá na veľký návrat do slovenskej politiky. Jeho nové SDKÚ, dnes pod menom Modrá koalícia, ale päť mesiacov pred odovzdávaním kandidátok nikoho veľmi nezaujíma.

 Dvojnásobný expremiér i minister zahraničných vecí láka na svoju minulosť. Tá však ukazuje, že Dzurinda je nielen schopný politik, ale bez pozície neohrozeného lídra vie svojimi zákulisnými ťahmi priniesť aj spory a konflikty.

 „Nie je to len politická strana, ale aj platforma, ktorej cieľom je spájať a vytvárať pôdu pre spoluprácu ideovo a programovo blízkych ľudí, strán a hnutí,“ tvrdí Dzurinda o Modrej koalícii. Situácia v štáte je podľa neho „extrémne komplikovaná a ťaživá.“ Slovensko preto vraj potrebuje nový impulz a novú energiu. „K finálnej fáze došlo, keď sa najmä minulý rok ukazovalo, že vláda nevydrží a chaos sa prehlbuje. Tak sme sa dohodli, že vznikne politická strana,“ popísal. Dzurinda v tejto súvislosti poukázal aj na ich nové logo. „Iste vidíte kontinuitu a nadväznosť so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ),“ poznamenal Dzurinda.

 Ešte pred samotnou Modrou koalíciou podľa Dzurindu vzniklo aj ich osobité DNA. Aj to je, zdá sa, postavené najmä na jeho osobe. „Bol som to ja, kto napísal prvý dokument, ktorý nazývame Modré desatoro. Je to desať princípov, zásad a hodnôt, na ktorých chceme našu stranu budovať,“ zdôraznil. Z desatora začal následne postupne vznikať program, ktorý chce v dohľadnej dobe predstaviť verejnosti. Novú stranu, ale aj budúcu spoluprácu, chce Dzurinda stavať na troch hodnotových pilieroch. „Pevný postoj k nášmu členstvu v EÚ a NATO. Nie nekritický a slepý, no konštruktívny. Toto je podmienka absolútne nevyhnutná,“ vyhlásil. Ďalšími dvoma zásadnými hodnotami sú ochrana demokracie a právneho štátu, ako aj udržateľná a konkurencieschopná ekonomika.

 Tréner aj kapitán

Schopnosti Dzurindu vyzdvihol pred časom aj minister zdravotníctva jeho druhej vlády Rudolf Zajac. „Dzurinda bol ako premiér veľký v tom, že bol výborný vyjednávač a vedel dohodnúť veci aj s nezaradenými poslancami. A keď ich dohadoval, nepísali o tom hneď alebo vopred všetci novinári,“ priblížil Zajac v rozhovore pre denník Pravda.

 Jeho politický talent ocenil aj predseda Smeru Robert Fico, ktorý označil Dzurindu za schopného politika. „Prijímal rozhodnutia, s ktorými som sa ja nikdy nestotožnil, ale ľudsky opakujem, že je to človek, ktorý profesionálne politiku vedel robiť – hodnotovo podľa jeho predstáv – ale určite ju vedel robiť,“ reagoval v roku 2014 Fico na odchod Dzurindu z SDKÚ.

 Dzurinda stále nepredstavil nového lídra. Tvrdí, že on ním automaticky nebude a predseda vzíde demokraticky z rozhodnutia strany. Väčšinu z viac ako 70 minútovej úvodnej tlačovej besedy si ale Dzurinda nechal pre seba. Iba predseda Spolu, z ktorého vznikla Modrá koalícia, Miroslav Kollár od neho dostal zhruba 9 minút.

Veľmi rázne však Dzurinda odmietol akékoľvek ambície aj možnosť, že bude novú stranu viesť ako predseda práve on. Tvrdí tiež, že neplánuje prijať žiadnu exekutívnu funkciu. „Ja sa už uchádzať nechcem o nič. Ale ani neuhnem. Nečakám, že ma navrhnú za lídra,“ zdôraznil.

„Budem sa venovať mladým kolegom a urobím všetko preto, aby profesionálne a politicky rýchlo rástli,“ povedal Dzurinda. Tvrdí, že by chcel vychovať nového premiéra. V tejto súvislosti najčastejšie spomína svojho bývalého hovorcu Ľuboša Schwarzbachera. Povedal o ňom, že má na to byť premiérom. Dzurinda si svoju pozíciu údajne predstavuje niekde v pozadí. Prirovnal sa k trénerovi, ktorý svojim hráčom len radí. Podľa jeho slov sa však zdá, že by chcel byť zároveň aj kapitánom. „Dirigovať budem rád,“ priznal.

 Pád SDKÚ však ukazuje, že ak nebude Dzurinda jednoznačným lídrom a bude musieť len ťahať za nitky z pozadia, môže v strane spôsobovať rozpory a konflikty. Podobné ako s Ivetou Radičovou. „Dôležité bolo aj to, že predseda strany nebol predsedom vlády. Ak by bola medzi dotknutými politikmi úprimná dôvera, tak by to mohlo zafungovať. To sa však nestalo a odvtedy sa začalo celé SDKÚ rúcať,“ pripomenul ešte v roku 2019 bývalý Dzurindov minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

A je to práve jeho minulosť, ktorú ponúka ako výhodu Modrej koalície. „Ja sa voči nikomu vymedzovať nepotrebujem. Mňa vymedzuje môj životopis,“ zdôraznil s tým, že je tolerantný kresťanský demokrat, ktorý priviedol Slovensko do EÚ a NATO.

„Mám jednu výhodu: že sa na Slovensku nemusím veľmi predstavovať. Nemusím ľuďom pripomínať, za akých vlád sa Slovensko vymanilo doslova z čiernej diery. Naskočili sme na posledný eurointegračný vagón. Keď mi americký prezident Bill Clinton povedal, že na vstup do NATO nám ušiel vlak, skoro som sa mu v Bielom dome rozplakal. Toto ľudia vedia, aj im to trošku pripomenieme. Ak sme sa už raz dokázali vymaniť z takých ťažkých vôd, môžeme sa o to znova pokúsiť. Znalosť, známosť aj úspešný príbeh Slovenska je devíza, o ktorej ľudia vedia,“ zdôraznil expremiér.

 Od KDH cez SaS až po PS

Dzurinda tvrdí, že Modrá koalícia nie je strana na jedno použitie. „Projekt Modrej koalície presahuje najbližšie parlamentné voľby. Ja v ňom budem pokračovať. Mladí pribúdajú. Už fyzicky nevládzem odpovedať na ten záujem. Proste, budem v tejto misii pokračovať,“ tvrdí.

Viackrát však už Dzurinda zopakoval aj svoju víziu, že Modrá koalícia by mala byť druhou SDKÚ. Len ako trúfalý sen predstavil myšlienku, že Modrá koalícia by mohla spojiť všetky „demokratické“ politické sily a do predvolebnej integrácie by zapojil najradšej všetkých od konzervatívneho KDH, cez liberálnu SaS až po Progresívne Slovensko. Konzistenciu im má zabezpečiť skutočnosť, že kultúrno-etické otázky, otázky svedomia a náboženského presvedčenia nebudú vôbec v programe Modrej koalície a ich poslanci budú môcť o týchto témach v parlamente hlasovať slobodne.

 V tejto súvislosti poukázal aj na rozdiel medzi SDKÚ a Modrou koalíciou. V roku 1997 Dzurinda podľa vlastných slov budoval pyramídu z hlavy na nohy, teda obrátene. „Strana bola postavená na mne ako premiérovi. Bola to premiérska strana. Dnes máme ten luxus, že postupujeme tak, ako sa má – teda zdola nahor,“ zdôraznil.

 Na Dzurindovo volanie po spájaní sa zatiaľ nechytil nikto. „PS pôjde do volieb samostatne,“ vyhlásil v stredu predseda PS Michal Šimečka. Prieskumy jeho strane ukazujú zatiaľ pohodlných 10 a viac percent. Šimečka povedal, že zbytočné debaty o spájaní ich v roku 2020 stáli lepší volebný výsledok. Návrat Mikuláša Dzurindu do politiky podľa vlastných slov víta. Dodal, že to Dzurinda bude mať podľa neho ťažké pre kauzy, ktoré ho prenasledujú z minulosti.

Rovnako sa vyjadrili aj predstavitelia ďalšej k spolupráci pozývanej strany. „SaS pôjde do volieb samostatne,“ zopakoval v stredu aj predseda SaS Richard Sulík. Jeho strana sa síce pohybuje len tesne nad hranicou zvoliteľnosti, Sulík však tvrdí, že oni sa volieb neboja a pomoc nepotrebujú. Spájanie stredopravých strán vraj napriek tomu víta. „Podporujem to, nech sa spoja a prezentujú rozumnú alternatívu voličom, a nech neprepadnú marginálne stredopravé hlasy,“ povedal.

Zároveň sa však nechal počuť, že veľké šance tomu nedáva. „Myslím si, že štyrikrát nula je nula, aj 50-krát nula je nula. Preto tam nevidím nejaké veľké šance, ale nakoniec rozhodnú voliči,“ uviedol Sulík s tým, že ťah na bránku očakáva najmä od bývalého dvojnásobného premiéra. „Mám dojem, že nitky bude ťahať Mikuláš Dzurinda,“ poznamenal Sulík.

 Séria odmietnutí

Jednoznačne najväčšiu ideovú blízkosť Dzurinda vyjadril k svojej materskej strane KDH, kde pôsobil do roku 1997. Predseda kresťanských demokratov Dzurindov tlak na spoluprácu neprijal s nadšením. „V tejto chvíli to určite vylučujem. Uvidíme, čo bude po stretnutí s pánom Dzurindom. Budeme debatovať,“ zdôraznil Majerský v rozhovore pre denník Pravda. „Modrá koalícia, kde som videl neznámych ľudí a predsedu Spolu Miroslava Kollára, pre mňa momentálne nie je nádejou na úspech,“ dodal. KDH je už sedem rokov mimo parlamentu, Majerský však vyjadril presvedčenie, že tentokrát sa doň dostanú.

Dzurindovi tak zatiaľ ostáva skúsiť zvýšiť preferencie strany u voličov pritiahnutím zaujímavých tvárí. Už prezradil, že do strany by preto rád prilákal viaceré politicky skúsené mená. Spomínal najmä ľudí, ktorí s SDKÚ už spolupracovali aj v minulosti.

 Nevylúčil, že sa pridajú exminister zahraničia a jeho bývalý štátny tajomník na tomto rezorte Ivan Korčok, bývalý minister financií Ivan Mikloš či Miroslav Beblavý. Ten do roku 2013 tiež pôsobil v SDKÚ, odkiaľ zamieril do strany Sieť a v roku 2017 spoluzaložil práve stranu Spolu, z ktorej vznikla Modrá koalícia.

Ostatných, ako Luciu Ďuriš Nicholsonovú s jej vznikajúcou stranou Jablko Dzurinda volať zatiaľ neplánuje. „Ja som zadefinoval tri parametre, a kto sa v tom bude vidieť, nech sa prihlási. Politika nemôže byť o tom, kto s kým a proti komu. Ja túto hru nehrám,“ zdôraznil. „Nie že budeme oslovovať, veď náruč je otvorená,“ odkázal potenciálnym partnerom.

Medzi možnými posilami sa spomínajú aj minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď či minister životného prostredia Ján Budaj spolu s desiatkou poslancov OĽaNO, ktorí nedávno opustili svoj materský klub. Ako priznal aj Dzurinda, čaká sa aj na vyjadrenie premiéra Eduarda Hegera, ktorý by mal OĽaNO tiež opustiť. Podobne vyčkávajú už zvyšky strany Za ľudí, ktorú dnes reprezentujú najmä predsedníčka Veronika Remišová a podpredsedovia Jana Žitňanská a Juraj Šeliga. Ani tí však zatiaľ Dzurindovi jasnú podporu nevyjadrili.

 Obavy z rozpadu mačkopsa

Kým niektorí si v súvislosti s Dzurindom robia nádeje na úspešné spojenie, Majerský aj Sulík zatiaľ vyjadrujú skôr nedôveru takémuto projektu. Sulík v tejto súvislosti povedal, že do nejakého „mačkopsa“ sa liberálom ísť neoplatí.

„Ja sa obávam, či Modrá koalícia nie je podobným projektom ako OĽaNO. Je také rôznorodé, že nevydržalo ani tri roky a rozpadlo sa,“ povedal zas Majerský. „My si v KDH nechceme dať vziať naše presvedčenie a ideály. Túto stranu sme budovali 30 rokov, a ak by mala byť súčasťou niečoho umelého, čo sa má neskôr rozpadnúť, mrzelo by nás to,“ zdôraznil.

Podľa kritikov, ktorí boli v počiatkoch Dzurindovi naklonení, urobil prvý vážny krok ku krachu strany už po jej založení, keď vyhodil tvorcov SDKÚ ako napríklad Milana Kňažka či Romana Kováča. Ďalšou vážnou chybou boli okolnosti, za akých sa zbavil programového nositeľa strany Ivana Šimka. Koniec strany však započal v roku 2009 po sérií obvinení z netransparentného či dokonca čierneho financovania strany. Vo februári preto Dzurinda oznámil, že do parlamentu kandidovať nebude. Vo voľbách SDKÚ s Ivetou Radičovou na čele kandidátky získala vyše 15 percent.

Vláda však aj pre pnutie medzi Dzurindom ako predsedom strany a Radičovou ako premiérkou nevydržala ani dva roky. Poslanci za SaS vrátane dnešného lídra OĽaNO Igora Matoviča odmietli Radičovej vyjadriť podporu a vláda padla.

 Predseda SaS Richard Sulík nazval pád Radičovej vlády rituálnou samovraždou v podaní SDKÚ. „Tam išlo o to, aby sa Dzurinda zbavil Radičovej. Skúšal to pri generálnom prokurátorovi, nevyšlo. Daňový úrad Košice, nevyšlo. Keby sme cukli pri eurovale, nájde si štvrtú vec,“ tvrdil Sulík.

Za pád SKDÚ na dno zodpovednosť necítil

Voľby v roku 2012 poznačila kauza Gorila, ktorá priniesla informácie o systematickej korupcii aj nominantov SDKÚ. Dzurindova strana v týchto voľbách získala už len niečo viac ako šesť percent a pohorel aj samotný Dzurinda ako líder kandidátky. Vtedy oznámil, že sa už nebude uchádzať o pozíciu lídra. Ani to však SDKÚ nezachránilo.

V roku 2012 sa po straníckom kongrese do vedenia SDKÚ dostali noví ľudia na čele s predsedom Pavlom Frešom. Vnútorné spory sa začali zväčšovať a v decembri 2013 zo strany odišla trojica poslancov Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová. Konsolidácia po páde Radičovej vlády sa nevydarila a pnutie v strane vyvrcholilo v júni 2014, keď svoj odchod oznámili aj Dzurinda s Miklošom.

Prvým dôvodom vraj bola nespokojnosť s tým, ako sa strana vyvíja. Druhý bolo vťahovanie do vnútorných polemík a sporov v SDKÚ. „Vývoj je taký, s ktorým nie sú spokojní členovia a predstavitelia strany. Do tohto vývoja sme stále vťahovaní zo strany rôznych názorových náhľadov a médií. Sledujeme pohyby, ktoré sa nám aj nepáčia,“ vyhlásil Dzurinda. Ako dodal, sám necíti, že by v politickej kariére spravil vážnu chybu.

Vo voľbách v roku 2016 už SDKÚ získala len 0,26 percenta hlasov a v podstate zanikla. Dzurinda ale následný rozklad SDKÚ videl inde. Za veľkú chybu označil na konci roku 2015 skutočnosť, že pred voľbami 2012 nevyhodil z kandidačnej listiny vtedajšiu podpredsedníčku strany Luciu Žitňanskú. Tá ešte počas volebnej kampane prejavila záujem uchádzať sa o funkciu šéfky SDKÚ, ak získa viac krúžkov od voličov ako Dzurinda. Tak sa napokon aj stalo. „Počúvajte, že som vtedy tú Žitňanskú nevyrazil z kandidátky… Ťažkú chybu som urobil,“ poznamenal vtedy Dzurinda./agentury/

X X X

Ukrajinský minister obrany ohlásil audit pre korupciu, svoje odstúpenie nepotvrdil

Reznikov (56), ktorý je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021, by sa údajne mohol stať šéfom rezortu spravodlivosti.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v nedeľu oznámil, že v súvislosti s korupčnými škandálmi prebieha v súčasnosti audit kontraktov na armádne obstarávanie. Zároveň však odmietol potvrdiť medializované správy, že by čoskoro mohol byť odvolaný zo svojho ministerského postu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Začali sme vnútorný audit“ všetkých zmlúv na obstarávanie, povedal Reznikov novinárom. Či zostane naďalej vo funkcii, však odmietol objasniť. „Len jediná osoba – najvyšší veliteľ (ukrajinských ozbrojených síl), prezident Volodymyr Zelenskyj, – rozhoduje o tom, či budem ministrom obrany alebo nie,“ uviedol v tejto súvislosti.

„Moje právnické vzdelanie mi umožňuje optimisticky myslieť na to, že určite nájdem pre seba zaujímavý projekt, ktorý nám umožní nielen vyhrať vojnu, ale neskôr aj potrestať vojenské a politické vedenie Ruskej federácie,“ povedal Reznikov.

Korupčné škandály

Internetové noviny Ukrajinska Pravda v nedeľu s odvolaním sa na nemenované vládne a vojenské zdroje napísali, že Reznikov bude údajne na budúci týždeň pravdepodobne odvolaný zo svojej funkcie. Na jeho poste by ho mal pravdepodobne nahradiť šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

AFP pripomína, že v januári boli pre korupčné škandály odvolaní viacerí štátni predstavitelia vrátane členov rezortu obrany. Podľa médií ministerstvo podpísalo zmluvy na nákup potravín za ceny, ktoré boli dvoj- až trojnásobne vyššie než sú súčasné ceny bežných potravín.

Odvolaný bol napríklad Bohdan Chmeľnyckyj, ktorý na ministerstve obrany zodpovedal za armádne obstarávanie. Funkciu opustili aj námestník ministra obrany zodpovedný za poskytovanie logistickej podpory pre armádu Viačeslav Šapovalov.

Reznikov (56), ktorý je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021, by sa údajne mohol stať šéfom rezortu spravodlivosti. Doterajší šéf tohto rezortu Denys Maľuska by sa mal následne stať ukrajinským veľvyslancom v niektorej z európskych krajín, napísala Ukrajinska Pravda., aktuality.sk

X X X

Matovič má mať podľa Šipoša dokumenty, ktoré usvedčujú Sulíka z korupcie

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič má mať dokumenty, ktoré usvedčujú šéfa SaS Richarda Sulíka z korupcie. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že Matovič si to potrebuje skompletizovať a potom s tým oboznámi verejnosť.

 Šipoš konkrétne nevie, o čo ide. Poslanec parlamentu a podpredseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že Sulík sa bude brániť. Z Matovičovej strany ide podľa neho buď o trestný čin ohovárania alebo zadržiavania dôkazov. Gröhling sa domnieva, že Sulík podnikne v tejto súvislosti právne kroky./agentury/

X X X

  V školách v meste Odesa na juhu Ukrajiny sa v pondelok a utorok nebude učiť pre výpadky v dodávkach elektriny, ktoré sú spôsobené rozsiahlou haváriou v jednej z rozvodní vysokého napätia.

Príčinami havárie sa bude zaoberať špeciálna komisia. Vedenie energetickej spoločnosti Ukrenerho informovalo, že podľa predbežných zistení nešlo „o sabotáž, ale o dôsledok toho, že objekt, ktorý bol opakovane vystavený raketovým a dronovým útokom, „jednoducho prestal fungovať“.

Opravárenské tímy energetikov obnovili prevádzku zariadenia a pripojili ho podľa záložných schém. Takýto spôsob prevádzky by však mohol viesť k poruche rozvodne, ktoré bola predtým viackrát poškodená ostreľovaním ruskou armádou, upozornila spoločnosť Ukrenerho.

V nedeľu bolo v Odese bez elektriny až 40 percent odberných miest, čo je asi 280-tisíc ľudí. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v nedeľu vo svojom kanáli na platforme Telegram informoval, že do Odesy sa prepravujú výkonné generátory, ktoré budú vyrábať elektrinu pre kritickú infraštruktúru i časť ďalších spotrebiteľov. Spresnil, že 25 generátorov je už na mieste, ďalších asi 50 je na ceste. Podľa Šmyhaľa by opravárenské práce mali byť dokončené do 10. februára. (tas­r)

X X X

Ruské sily údajne zhabali z knižníc a škôl v okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny knihy, ktoré následne pálili v teplárňach. Oznámilo to ukrajinské Centrum národného odporu – organizácia, ktorú riadia tamojšie špeciálne jednotky.

V správe, ktorú denník The Guardian však nedokázal nezávisle overiť, sa píše, že v meste Roveňky v Luhanskej oblasti Rusi hromadne pália ukrajinské knihy, najmä literatúru. Noviny The Kyiv Independent v nedeľu napísali, že Ruskom dosadení činitelia v Luhanskej oblasti nariadili skonfiškovať 365 edícií ukrajinských kníh zo škôl a knižníc v regióne.

Rusko sa od vypuknutia februárovej invázie usiluje prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií medzi deťmi v okupovaných regiónoch úmyselne šíriť vlastné propagandistické naratívy. Tisíce detí boli z týchto území navyše pravdepodobne nútene deportovaných do Ruska.

Daria Herasymčuková, poradkyňa ukrajinského prezidenta pre práva a rehabilitáciu detí, v januári uviedla, že Rusko násilím odviedlo takmer 14-tisíc ukrajinských detí. Len 125 z nich sa podľa jej slov vrátilo na Ukrajinu. (tasr)

X X X

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v nedeľu oznámil, že v súvislosti s korupčnými škandálmi prebieha v súčasnosti audit kontraktov na armádne obstarávanie. Zároveň však odmietol potvrdiť medializované správy, že by čoskoro mohol byť odvolaný zo svojho ministerského pos­tu.

„Začali sme vnútorný audit“ všetkých zmlúv na obstarávanie, povedal Reznikov novinárom. Či zostane naďalej vo funkcii, však odmietol objasniť. „Len jediná osoba – najvyšší veliteľ (ukrajinských ozbrojených síl), prezident Volodymyr Zelenskyj, – rozhoduje o tom, či budem ministrom obrany alebo nie,“ uviedol v tejto súvislosti.

„Moje právnické vzdelanie mi umožňuje optimisticky myslieť na to, že určite nájdem pre seba zaujímavý projekt, ktorý nám umožní nielen vyhrať vojnu, ale neskôr aj potrestať vojenské a politické vedenie Ruskej federácie,“ povedal Reznikov. (tasr, afp)

X X X

S cieľom doplniť straty na živej sile sa ruská armáda snaží naverbovať aj odsúdené ženy, aby sa zapojili do bojových operácií na Ukrajine. Medzi už naverbovanými je aj asi 50 žien zo ženského nápravnovýchovného tábora v Ruskom okupovanom meste Snižne v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tieto ženy už poslali na výcvik na územie Ruska.

 X X X

Kyjev nepoužije nové zbrane dlhého doletu dodané Západom na útoky na ciele na území Ruska, vyhlásil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. „Naši partneri v piatok rozhodli, že nám dodajú zbrane, ktoré majú dosah 150 kilometrov,“ povedal Reznikov na tlačovej konferencii.

„Našim partnerom vždy hovoríme, že sa zaväzujeme nepoužiť ich zbrane voči územiu Ruska, ale výlučne proti ruským jednotkám na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, so zámerom deokupácie nášho územia,“ zdôraznil.

Spojené štáty v piatok oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá.

 Podľa Pentagónu sú súčasťou aj nové vysoko presné bomby s raketovým motorom (GLSDB) odpaľované z pozemných zariadení. Tie dokážu zasiahnuť cieľ do vzdialenosti až 150 kilometrov a ohroziť tak ruské pozície ďaleko za frontovou líniou. Francúzsko a Taliansko majú zase dodať mobilné raketové systémy zem-vzduch.

Reznikov poznamenal, že váhanie Západu čo sa týka dodávky bojových stíhačiek, môže stáť „ďalšie životy“. „Som si istý, že túto vojnu vyhráme, som si istý, že oslobodíme všetky okupované územia,“ povedal novinárom v Kyjeve. Apeloval na to, že ruskú agresiu je potrebné zastaviť „okamžite“. Bez poskytnutia stíhačiek však podľa neho dôjde k ďalším stratám na životoch.

 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov

Ukrajina podľa slov ministra očakáva počas februára ďalšiu ruskú ofenzívu, čo súvisí so symbolikou prvého výročia ruskej vojny. Ako uviedol, „nie všetky západné zbrane“ dorazia dovtedy, kým sa tento mesiac začne ďalšia možná ruská ofenzíva. Dodal však, že Kyjev má zdroje na to, aby na takéto kroky Moskvy zareagoval. „Sme pripravení brániť sa,“ doplnil Reznikov. (afp, tasr)

X X X

Ruský prezident sa počas telefonátov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom nevyhrážal jemu osobne ani Nemecku, uviedol samotný Scholz v rozhovore pre nedeľník Bild am Sonntag. Britský expremiér Boris Johnson tento týždeň povedal, že šéf Kremľa mu osobne hrozil raketovým útokom. Kremeľ to však poprel s tým, že Johnson klame.

 X X X

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov bude údajne na budúci týždeň pravdepodobne odvolaný zo svojej funkcie. Napísali to v nedeľu internetové noviny Ukrajinska Pravda s odvolaním sa na nemenované vládne a vojenské zdroje, informuje denník The Guardian.

Reportér Guardianu však v tento súvislosti citoval iné zdroje z prostredia ukrajinského rezortu obrany, ktoré špekulácie o možnom Reznikovovom odchode popreli. Popoludní sa v Kyjeve uskutoční tlačová konferencia venovaná tejto záležitosti.

Podľa zdrojov Ukrajinskej Pravdy by mal Reznikova vo funkcií ministra obrany pravdepodobne nahradiť šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Reznikov však údajne dostane iný ministerský post. Samotný Olexij Reznikov v ešte nepublikovanom rozhovore pre Ukrajinskú Pravdu povedal: „Neabsolvoval som žiadne rozhovory týkajúce sa mojej rezignácie z tejto (ministerskej) funkcie“.

 Nemenovaný zdroj však potvrdil aj pre noviny Kyiv Independent, že Reznikov bude vo veľmi blízkej budúcnosti pravdepodobne odvolaný z postu ministra obrany. Podľa zdrojov Ukrajinskej Pravdy by sa Reznikov po odchode z vedenia rezortu obrany mohol stať ministrom spravodlivosti. Doterajší minister spravodlivosti Denys Maľuska by sa mal následne stať ukrajinským veľvyslancom v niektorej z európskych krajín.

Ukrajinská Pravda neuviedla, kto by mal nahradiť Budanova na čele vojenskej rozviedky, ak by skutočne nahradil Reznikova na čele ministerstva obrany. Olexij Reznikov (56) je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021. Podľa Guardianu zohráva dôležitú úlohu pri získavaní vojenskej pomoci zo Západu. (tasr, theguardian.com)

11:15 Zákaz dovozu ruských ropných produktov, ako sú nafta či benzín, do krajín Európskej únie (EÚ) nadobudol v nedeľu účinnosť. Opatrenie má za cieľ ešte väčšmi obmedziť príjmy Ruska z predaja energií, a tým aj jeho schopnosť financovať vojnu proti Ukrajine.

Z najnovších údajov Štatistického úradu EÚ Eurostat, Rusko len vlani v októbri vyviezlo do krajín Únie ropné produkty v hodnote viac než 2,3 miliardy eur, z toho približne 558 miliónov eur predstavoval export do Nemecka.

O embargu sa rozhodlo vlani v júni v rámci šiesteho balíka sankcií EÚ proti Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Embargo počíta aj s dočasnými výnimkami pre niektoré krajiny EÚ. Zákaz importu ruských ropných produktov nadväzuje na zákaz dovozu surovej ruskej ropy po mori, ktorý vstúpil do platnosti už 5. decembra minulého roka.

Okrem ropného embarga sa EÚ a krajiny G7, Japonsko, Kanada, Británia a USA sa dohodli na cenových stropoch na ruskú ropu a ropné produkty. (dpa, tasr)

X X X

Situácia na frontových líniách na východe Ukrajiny sa vyostruje a Rusko do bojov nasadzuje čoraz viac a viac vojakov, uviedol v noci na nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Často som musel povedať, že situácia na fronte je ťažká a je stále tvrdšia a ten čas je tu opäť… Útočník vkladá stále viac svojich síl do rozbíjania našej obrany,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom nočnom videoposolstve. Ako dodal, mimoriadne ťažká situácia je práve v Bachmute, Vuhledare či Lymane.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maliarová predtým v sobotu na sociálnej sieti Twitter uviedla, že ruské úsilie zlomiť ukrajinskú obranu v Bachmute a Lymane zlyhala. Lyman, ktorý leží severne od Bachmutu, bol ukrajinskými silami oslobodený v októbri. (reuters, tasr)

X X X

Ruská armáda ďalej podniká pozemné útoky v niekoľkých oblastiach vrátane Bachmutu na ukrajinskom Donbase, kde sa podľa britskej vojenskej rozviedky Ukrajinci ocitajú v čoraz väčšej izolácii.

„V priebehu posledných týždňov Rusko ďalej zaznamenávalo malé úspechy pri svojej snahe Bachmut obkľúčiť,“ uvádza sa v pravidelnej analýze britského ministerstva obrany, ktoré sa odvoláva na britskú vojenskú rozviedku. Podľa rovnakého prehľadu majú Rusi vďaka svojmu postupu možnosť priamo ostreľovať dve hlavné cesty, ktoré používajú Ukrajinci ako spojnicu s mestom.

O dobytie Bachmutu sa Rusi snažia už niekoľko mesiacov, a to za cenu obrovských strát. Šéf ruskej súkromnej Wagnerovej súkromnej spoločnosti Jevgenij Prigožin v nedeľu podľa agentúry TASS povedal, že vo štvrtiach v severnej časti mesta sa bojuje doslova „o každú ulicu“. Reagoval pritom na novinára ruského webu pravda.ru, ktorý ho požiadal, aby okomentoval správy, že ukrajinské sily ustupujú zo severu mesta.

„V severných štvrtiach Artemivsku (názov Bachmutu z čias ZSSR, pozn. red.) pokračujú tvrdé boje o každú ulicu, o každé vonkajšie schodisko. Je samozrejme milé, že si médiá želajú ústup ukrajinských síl, ale nedeje sa tak ani vo štvrtiach na severe ani v tých na juhu či na východe,“ citovalo na telegrame Prigožinove slová jeho tlačové oddelenie. (čtk, tass)

X XX

Ruské sily podnikli raketový útok na centrum Charkova na východe Ukrajiny, uviedol na sociálnych sieťach starosta mesta Ihor Terechov. Jedna z rakiet podľa neho zasiahla bytový dom a zranila pritom jednu osobu.

„Centrum Charkova zasiahli dve rakety nepriateľa. Podľa prvých správ ide o rakety S-300,“ uviedol dnes ráno Terechov na sociálnej sieti Telegram. Neskôr spresnil, že pri útoku utrpel zranenie jeden človek. (čtk)

X X X

Rusi v okupovanom Melitopole v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny premenovali 86 ulíc, ktoré mali mená po ukrajinských osobnostiach. Informoval o tom server The Kyiv Independent s odvolaním sa na starostu Melitopolu Ivana Fedorova.

Ako starosta uviedol, ulice boli novo pomenované po ruských a sovietskych osobnostiach. Ruské sily podľa neho rovnako zbúrali pomník venovaný slávnemu ukrajinskému básnikovi Tarasovi Ševčenkovi.

Už vlani v decembri generálny štáb ukrajinskej armády informoval o tom, že ruské jednotky v okupovanom Melitopole nútia obyvateľov, aby si zaobstarali ruské pasy. Len tak podľa nich môžu získať platby, ktoré bežne dostávajú. Miestni ľudia boli tiež donútení prejsť z ukrajinskej hrívny na ruský rubeľ. Rusi sa ich snažia získať na svoju stranu aj tým, že im ponúkajú zvýšenie dôchodku či platu, ak budú súhlasiť s prácou pre nové ruské inštitúcie, opísala vtedy ukrajinská armáda.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súhlasí s tým, že zbrane dodané Západom nebudú na Ukrajine použité na útoky na ruské územie, povedal v nedeľu v rozhovore pre týždenník Bild am Sonntag nemecký kancelár Olaf Scholz, informovali agentúry DPA a AFP. „V tomto bode je tu konsenzus,“ potvrdil.

Západní spojenci Ukrajiny sa zaviazali, že ju vyzbroja presnými raketami a raketovými systémami, ako aj tankami v čase, keď sa Kyjev usiluje zatlačiť späť ruské jednotky na východe krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin porovnal intervenciu krajín ako je Nemecko s bojom svojho národa počas druhej svetovej vojny. „Znovu a znovu sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu,“ vyhlásil Putin vo štvrtok pri príležitosti 80. výročia sovietskeho víťazstva v bitke o Stalingrad.

Nemecký kancelár však toto prirovnanie odmietol. „Jeho vyjadrenia sú súčasťou série absurdných historických porovnaní, ktoré používa na ospravedlnenie svojho útoku na Ukrajinu,“ podotkol. „Avšak, túto vojnu nič neospravedlňuje,“ dodal. V telefonátoch s Putinom dal ruskému prezidentovi „veľmi jasne“ najavo, že jedine Rusko nesie celú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine, cituje DPA. Putin sa pritom počas týchto telefonátov podľa nemeckého kancelára nevyhrážal ani jemu, ani Nemecku.

„Spolu s našimi spojencami dodávame Ukrajine bojové tanky, aby sa mohla brániť. Starostlivo sme zvážili každú dodávku zbraní v úzkej koordinácii s našimi spojencami, počnúc Amerikou,“ povedal Scholz. Ako ďalej konštatoval, takýmto prístupom, založenom na konsenze, sa dá „vyhnúť eskalácii“./agentury/

X X X

Zomrel herec Peter Bzdúch

Dnes zomrel herec Peter Bzdúch. O úmrtí niekdajšieho dlhoročného člena Činohry Slovenského národného divadla (SND) informovala tlačová tajomníčka Izabela Pažitková.

Umelec sa narodil 28. marca 1955 v Bratislave. Vysokú školu múzických umení absolvoval v roku 1978 a nasledujúcich deväť divadelných sezón pôsobil na scéne DSNP v Martine. Od roku 1986 do roku 2007 bol členom Činohry SND, kde vytvoril vyše štyri desiatky postáv. „Kritici i diváci oceňovali jeho moderné herectvo, v ktorom vedel prepojiť smiešne a vážne, bola mu blízka fraškovitosť aj hĺbavosť a psychologické vykreslenie postavy,“ uviedla Pažitková.

Úspešne stvárnil napríklad postavy ako Malvolio (Čokoľvek chcete, 1978), Kubo (Kubo, 1979), Antonio Salieri (Amadeus, 1982), Chlestakov (Revízor, 1984), Matti (Pán Puntila a jeho sluha Matti, 1985), Puk (Sen noci svätojánskej, 1985) a ďalšie. V poslednom období účinkoval napríklad v inscenáciách Človek pre všetky časy, Krajčírky, Veľké šťastie či O myšiach a ľuďoch.

Peter Bzdúch herecky aj ako režisér spolupracoval s amatérskymi súbormi a ochotníckym divadlom, s ktorými získal mnoho ocenení. Režíroval celý rad úspešných hier v divadlách v Bratislave, Martine a Nitre. Účinkoval aj vo filmoch, televíznych inscenáciách, dabingu, rozhlase, venoval sa multimediálnym projektom. Bol držiteľom viacerých prestížnych ocenení. Pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.

O termíne poslednej rozlúčky s hercom Petrom Bzdúchom bude divadlo informovať v najbližších dňoch, aktuality.sk