Do Dunajskej Stredy s množstvom policajtov priviezli Karola Bodokyho, ktorý je spolu s Alexandrom Harisom obvinený z najznámejšej mafiánskej vraždy – masakru v bare Fontána. Bodoky sa zrejme priznal a policajtom by mal ukázať, ako sa skutok stal.

Dunajská Streda je dnes dejiskom policajných akcií, kroré robia s postavou z kauzy 10-násobnej vraždy pápayovcov, ktorá sa stala na jar 1999 v bare Fontána. Popoludní do mesta z maďarska priviezli v početnom policajnom sprievode niekoľko mesiecov zadržaného bývalého sátorovca Karola Bodokyho, pochádzajúcezo z Rimavskej Soboty.

Kým bol na policajnej stanici, policajti v bare Fontána zatemnili okná tmavými fóliami, čo nasvedčuje, že sa tu chystá rekonštrukcia. S Bodokym sa však najprv policajné kolóny vydali smerom na Medveďov a neskôr do areálu garáží, z ktorých mohlo krátko pred skutkom vyraziť komando zabijakov.

Centrum mesta okolo baru Fontána je strážené množstvom policajtov. Do niektorých ulíc nepúšťajú parkovať civilné autá. Viacero policajných áut je aj v blízkosti baru.

Ľady okolo prípadu najkrvavejšej udalosti slovenskej mafie sa pohli len pred pár mesiacmi, teda viac ako 20 rokov po desaťnásobnej vražde členov gangu pápayovcov v bare Fontána v Dunajskej Strede.

Najprv ale zasiahli maďarskí policajti a ich nemeckí kolegovia: v Budapešti zadržali 10. októbra minulého roka Alexanda Harisa, ktorý si zmenil meno na Debreceni, ale známejší je pod prezývkou Turek. Je to bývalý verný spojenec bosa zločineckej skupiny z južného Slovenska Lajosa Sátora.

V rovnaký deň nemeckí policajti na žiadosť kolegov z Maďarska zaistili ďalšieho muža spájaného so sátorovcami: Karola Bodokyho z Rimavskej Soboty, ktorý žil u rodiny v Nemecku.

Dvojicu ale v tento deň policajti nepotrebovali dolapiť pre prípad masakra z Fontány, kde už dlhšie čelia obvineniu, ale pre inú vraždu, ktorá sa stala krátko pred dunajskostredským masakrom v Maďarsku a bola roky neobjasnená. Ide o prípad likvidácie mafiána Györgya Döchera, ktorý prišiel o život 2. februára 1999 v Budapešti. (Na pripomenutie: masaker vo Fontáte sa stal 25. marca 1999.)

Potom ako Bodokyho vydali Nemci do Maďarska, udiali sa veľké veci. Tento člen starej gardy podsvetia sa podľa medializovaných správ údajne priznal tak k maďarskému prípadu, ako aj k účasti na masakri vo Fontáne. Pravdepodobne však uvádza, že len strážil hostí a personál reštaurácie.

Toto Bodokyho priznanie je zrejme dôvodom dnešných manévrov v Dunajskej Strede – chystá sa tam rekonštrukcia krvavej udalosti z roku 1999.

Zabili ho vo vlastnom bare

Haris a Döcher tvorili v 90. rokoch nerozlučnú dvojicu. Spočiatku ich považovali za partičku vymáhačov, ale neskôr sa vynorili aj podozrenia z vrážd. V tom čase sa u našich susedov rýchlym tempom rozvíjal čierny olejársky biznis, za ktorým stáli aj zločinecké kruhy z Ruska a v ich blízkosti mali byť práve Döcher a Haris.

„Hoci oficiálne sa to nikdy nepodarilo dokázať, Haris mal vraj svoju angažovanosť na strane Rusov dokázať tým, že skoncoval s Döcherom, s ktorým spolu začínali ,vo fachu‘ a boli na seba naviazaní tisíckami neviditeľných nitiek,“ píše vo svojej knihe Zahrabaná pravda novinár David Barak.

Vražda Döchera bola minimálne nezvyčajná. Udiala sa totiž počas toho, ako si mafián odpykával vo väzení právoplatný trest. Nesedel však celé dni vo väzenskej cele, pretože mu povolili vychádzky, počas ktorých pracoval vo svojej vlastnej budapeštianskej kaviarni.

Do tohto podniku 2. februára 1999 vtrhol atentátnik v dlhom kabáte s maskou na tvári a z československého samopalu Škorpión vystrelil na Döchera a jeho bulharského osobného strážcu prezývaného Mišo Bulhar dvadsať rán.

Pri stole sedel aj tretí muž a Döcherova manželka. Vyviazli bez zranení. Maďarská tlač už celé roky berie ako fakt, že vraždu spáchal Árpád Szamaránszký alias Paprika, ktorý mal byť aj členom trojčlennej popravčej čaty vo Fontáne. Pred mesiacom prišla maďarská polícia s tým, že sa na tejto vražde mal nejako podieľať aj Bodoky.

Na oplátku?

Szamaránszký aj Bodoky patrili do okruhu neskoršieho dunajskostredského mafiánskeho bosa Sátora. Ten sa mal dať dokopy s Harisom počas exilu členov podsvetia z Dunajskej Stredy v Maďarsku. Skupina sa tam utiahla pod taktovkou zakladateľa mafie v Dunajskej Strede Milana Siposa – k južným susedom ušli v obavách pred útokmi konkurenčných pápayovcov. Siposa však vylákali do Banskej Bystrice k Mikulášovi Černákovi, kde prišiel o život a exulantské žezlo po ňom prebral práve Sátor.

Opísana vražda Döchera mala byť potom výsledkom dohody Harisa (Debreceniho) so Sátorom, že mu s tým pomôže. Sátor potom údajne poveril likvidáciou tohto maďarského mafiána spomínanú dvojicu Árpad Szamaránszký a Karol Bodoky.

Keď bolo po vražde Döchera, mal Haris (Debreceni) na oplátku pomôcť zavraždiť pápayovcov vo Fontáne, myslia si maďarskí policajti.

Napokon z toho bola najväčšia mafiánska poprava v dejinách Slovenska, ale ani po vyše dvadsiatich rokoch za ňu nikoho neodsúdili. Trojčlenné vražedné komando napochodovalo 25. marca 1999 do dunajskostredského baru Fontána a vystrieľalo 10 členov tvrdého jadra obávaného gangu pápayovcov.

Policajti už rok nato obvinili zo zosnovania tohto masakra Sátora. Szamaránszkeho považovali za člena komanda, ktorý mal v bare držať v šachu personál a zvyšných návštevníkov, kým sa hore strieľalo. Okrem toho obvinili ešte bratov Szilárda a Csabu Raiszovcov, ktorí mali zabezpečiť zbrane. Strelci ale stále zostávali neznámi.

Prvý veľký zlom nastal až po približne 15 rokoch, keď z priameho vykonania vraždy policajti obvinili Harisa (teraz Debreceniho) a Bodokyho.

Zvada, ktorá mala spôsobiť masaker

Bola polovica februára a aj na južnom Slovensku stále panovalo chladné počasie. Zem v Dunajskej Strede na mnohých miestach pokrýval ľad. Neboli to teda žiadne „regulárne“ podmienky pre náhlu pouličnú bitku. Ale strhla sa a bola predzvesťou pekla, ktoré sa na malé mestečko ešte len valilo.

„Szevasz Erik! Szevasz Csaba!“ to boli posledné vľúdne slová zápasníka a kulturistu, ktoré si stihli povedať pred krvavou melou.

Po pozdravoch už padali len údery. Pápayovci údajne vyskákali z ôsmich áut, bratia boli dvaja. Obra Csabu zrazili na zem, kde si ho dvaja z útočníkov podali boxermi.

Do stredu pomyselnej arény sa potom postavil síce chudší, ale o to mrštnejší Szilárd. Erik po jeho rane prišiel o predný zub, kosti boleli všetkých. Csaba skončil v nemocnici.

Útok viedol Erik Cseh, osobný ochrankár bosa tamojšieho podsvetia Tibora Pápaya alias Papa Joea. Krátko pred bitkou mali pápayovci s bratmi Raiszovcami nepríjemný rozhovor v neďalekom hoteli: dohovárali im, že bosovi treba zaplatiť.

Pápayovci vraj bratov podozrievali, že by mohli mať niečo s prepadmi poštárskych áut, z ktorých si lupiči v predošlom roku odniesli raz vyše osem a druhý raz tri milióny korún. Pápay si mal nárokovať svoj dvojmiliónový podiel.

Odpoveď bratov na údajnú dlžobu bola podľa členov gangu drzá a neprijateľná, tak ich dohnali na neďalekej benzínovej stanici, kde mal Szilárd firmu, a vzájomne sa dobili ako žito.

Brutálna bitka na pumpe sa odohrala v čase takpovediac studenej vojny medzi dvoma znepriatelenými zločineckými klanmi, ktoré pri zrode dunajskostredskej mafie stáli pri sebe.

Na jednej strane barikády stáli aktuálni králi tamojšieho podsvetia so svojím šéfom Tiborom Pápayom. Na druhej strane boli pohrobkovia Milana Siposa, teda zavraždeného zakladateľa mafie v meste. Pohrobkom velil z maďarského exilu rodiaci sa bos Lajos Sátor – túžil po návrate do Dunajskej Stredy a ovládnutí čierneho biznisu.

Otec zbitých bratov Raiszovcov nelenil a už deň nato bosa Pápaya vyhľadal. Podľa našich zdrojov ho žiadal, aby sa mladý Raisz s Erikom Csehom udobrili. „Diplomat“ však narazil na odpor. Cseh nepreglgol, ako vulgárne sa mladý Raisz deň predtým vyjadroval a rovnakým slovníkom pokus o dohodu odmietol.

Po tento okamih sa tvrdenia svedkov vtedajších udalosti viac-menej zhodujú, ale od tohto miesta sa už začínajú výrazne rozchádzať.

„Ja som zvolal synov: nie že sa pokúsite o nejakú pomstu. Budeme to riešiť oficiálne a podľa zákona,“ opisuje teraz po rokoch Andrej Raisz, čo svojim synom nariadil.

Je však otázne, či ho naozaj poslúchli. Podľa slov ďalšieho znalca pomerov v Dunajskej Strede bol jeden z bratov krátko po bitke videný v maďarskom meste Győr. Vraj sedel v kaviarni so zaujímavou osobou. Svedok v nej spoznal Lájosa Sátora – a to aj napriek tomu, že sa pokúšal maskovať svoj vzhľad.

Členovia gangu pápayovcov mali pred sebou posledné týždne života a skupina bola krátko pred koncom svojej existencie.

 Nech ich tam je čo najviac

Najlepšie mercedesy a bavoráky v meste sa začali 25. marca 1999 zliezať v uličkách okolo baru Fontána. Hlavohrude mierili rovno na poschodie do salónika tohto podniku, ktorý mali v ten večer sami pre seba – ako si pôvodne mysleli.

Podľa bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka bola práve Fontána základňou skupiny. Stretávali sa tam pravidelne z rôznych dôvodov.

„Skúšali to aj inde, ale tam sa im nepáčilo a zasa sa vrátili,“ vysvetľuje.

Podľa našich zdrojov mali často obavy, či podnik nebude napichnutý policajným odposluchom, tak miesta svojich seáns menili. V ten večer ale pozornosti neunikli, zrejme z blízkeho hotela ich sledovali spojky pripraveného vražedného komanda.

„Sátor vraj chcel, aby bolo vnútri čo najviac pápayovcov, to ho najviac zaujímalo,“ opisuje ďalší zdroj.

Neozbrojení pápayovci v domácom oblečení večerali, bavili sa, hrali karty. Počas večera podnik opustil známy pápayovec Béla Écsi, ako posledný živý z toho miesta odišiel Norbert Kocsis.

Bolo asi štvrť na sedem večer, keď sa vo vchode baru objavili traja policajti – neskôr sa ukázalo, že boli falošní.

„Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“ zakričal gangster prezlečený za policajta. Podľa neskorších policajných zistení to mal byť Arpád Szamaránszký alias Paprika z gangu sátorovcov. Stál tam v maskáčoch s nepriestrelnou vestou a kuklou na hlave.

Dvaja navlas rovnakí strelci mrštne vybehli na prvé poschodie a dávkami zo samopalu strieľali na všetko živé v separé salóne. Prežiť masaker bolo nemožné, kati mali dupľované zásobníky, z ktorých vypálili 114 rán. Po minúte sa skončil v krvavých kalužiach život celého klanu – Tibor Pápay dodýchal vedľa svojho možného nástupcu Erika Cseha. Každý mal dostať aj ranu istoty.

Iba Erikov strýko, dobre stavaný muž a jediný skutočný zápasník v partii, streľbu prežil. So smrteľnými zraneniami dodýchal o dve hodiny v nemocnici.

Keďže v posledných minútach života chcel niečo povedať, mnohí si mysleli, že to bolo nejaké meno. Sykavý zvuk jedným pripomínal meno Jaroslava Svěchotu, bývalého vysokopostaveného dôstojníka SIS. Iní si zas myslia, že povedal Sátor, aktuality.sk

X X X

Pravica v Európe slabne a potrebuje Matoviča. Slovensko je jediné, kde nemá nikoho v parlamente

Európska ľudová strana je najsilnejšia v Európskej únii, no v strednej Európe nemá nikoho. Poškuľuje po OĽaNO, ale strana stále nespĺňa formálne kritériá.

Mnohí z nich boli pri zrode Európskej únie. Ich nasledovníci boli zase dlhé desaťročia pri moci v zlomových momentoch, keď sa rozhodovalo o budúcnosti celej Európy.

Patril k nim aj bývalý belgický premiér Wilfried Martens, po ktorom je dodnes pomenovaný verejnosti málo známy, ale v Bruseli veľmi vplyvný think-tank Európskej ľudovej strany (EPP). Ten dnes zhodou okolností vedie bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Práve Wilfrieda Martensa považujú za jedného zo zakladateľov celej Európskej únie.

Jeho Európska ľudová strana (EPP), ktorú istý čas viedol a spoluzakladal, je však posledné roky v kríze. Stráca totiž vplyv v celej Európe. Aj preto tak veľmi chce, aby sa jej členom stali Obyčajní ľudia Igora Matoviča. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá v nej momentálne nemá zastúpenie v parlamente.

Majú všetko. Ale len v Bruseli

Ľudovci dnes ovládajú dve hlavné mocenské centrá v Bruseli, teda Európsky parlament a Európsku komisiu. Strana je napriek tomu dnes azda najslabšia od vzniku v 70. rokoch, keď sa pretransformovala z kresťanských demokratov.

Na úrovni premiérov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie majú ľudovci už len sedem z 27 šéfov vlád. A aj to len na východnej periférii Únie, o všetky premiérske posty v kľúčových a najväčších západných členských štátoch strana postupne prišla. V minulosti pritom zvykli mať aj väčšinu alebo aspoň približnú polovicu.

V poradí ôsmou krajinou, kde môžu európski ľudovci mať premiéra, bude pravdepodobne teraz Slovensko. Dnes sme jediným štátom Únie, kde európska pravica nemá žiadne zastúpenie ani v národnom parlamente. Z parlamentných strán o to žiada len hnutie Obyčajní ľudia.

„Určite chceme OĽaNO medzi ľudovcami,“ hovorí pre Aktuality.sk vysokopostavený zdroj z prostredia ľudovcov.

Stratili všetky dôležité krajiny

Nemusia byť ani kresťanskí a dokonca ani ľudoví. Tak historicky najsilnejšiu Európsku ľudovú stranu už dávnejšie charakterizujú viacerí analytici. S dodatkom, že tradične je to strana pre každého, kto je aspoň trochu konzervatívny a kto sa nepovažuje za kovaného ľavičiara. Po vzniku frakcie Obnovme Európu (Renew Europe) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by to nemal byť ani liberál.

Európska ľudová strana vznikla v čase, keď ešte Únia nebola Úniou, ale len spolkom západných krajín s názvom Európske združenie pre uhlie a oceľ. Teda len čisto ekonomický spolok, hoci so spoločnými demokratickými cieľmi.

No po formálnom vzniku EÚ bola Európska ľudová strana tradične pri všetkom dôležitom, čo sa kedy v Európskej únii od jej vzniku schválilo. Španielsko, Nemecko, Taliansko a väčšinou aj Francúzsko, všetky dôležité a veľké štáty EÚ vždy na úrovni premiérov ovládala práve EPP.

Dnes je to však inak. EPP po odchode nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a prehre jej strany vo voľbách prišla o najväčšiu krajinu Únie. Rovnako prišla o ďalších rozhodujúcich hráčov, na úrovni premiérov o Španielsko a Taliansko.

Dnes strana vládne prakticky už len vo východnejších častiach EÚ. Slovensko je však akousi červenou škvrnou na mape EPP a vidieť to aj na tomto grafe. Sme jediným štátom, kde žiadny člen európskych ľudovcov nie je ani len v parlamente.

 Európska pravica u nás: Všetci mimo parlamentu

Na Slovensku sú členmi EPP len tri strany – Spolu, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a menšinová Aliancia. Ani jedna z nich neprešla úspešne voľbami a všetky sa v prieskumoch pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti alebo v prípade Spolu ďaleko pod ňou.

Ku kresťanským hodnotám a pravicovej politike sa na Slovensku hlásia aj Obyčajní ľudia Igora Matoviča. V skutočnosti už sú jednou nohou akoby v EPP, môže za to prijatie europoslanca Petra Polláka do frakcie strany v europarlamente v roku 2019. V strane však stále matovičovci nie sú ani tri roky po tom, ako o to požiadali.

Problémov s OĽaNO je viacero. No aj z rozhovorov s mimoslovenskými členmi európskych ľudovcov je zjavné, že EPP má enormný záujem o prijatie matovičovcov, dokonca takmer za každú cenu. Mať ďalšiu premiérsku stranu v rodine európskej pravice, to je pre EPP príliš lákavé.

„Premiér Eduard Heger si po vypuknutí vojny na Ukrajine urobil dobré meno,“ povedal pre Aktuality.sk jeden z nich. Na otázku, či vníma aj excesy jeho straníckeho šéfa Igora Matoviča a nedávnu spoluprácu s extrémistami okolo kotlebovcov pri hlasovaní o „prorodinnom balíčku“, však už odpovedal, že o ničom takom nevie a informácia sa k nemu nedostala.

 Orbán odišiel pre istotu sám

EPP okrem Nemecka prišla naposledy aj o ďalšiu tradičnú baštu – Maďarsko. Vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána zo strany vystúpila sama vlani v novembri, hoci jej vylúčenie bolo pre autoritárske sklony Orbána už len otázkou času.

Ďalší dôvod pre európskych ľudovcov, prečo prijať OĽaNO – v strednej Európe im už nezostala žiadna „premiérska strana“. V susednom Poľsku totiž vládna strana Právo a spravodlivosť patrí k frakcii Európski konzervatívci a reformisti (ECR), mimochodom, patrí k nim aj Sloboda a solidarita Richarda Sulíka.

V Česku zase vládne premiér Petr Fiala, ktorého Občianskodemokratická strana (ODS) síce bola v minulosti tradičným členom EPP, ale dnes už takisto patrí k reformistom z ECR.

 Slovenskí europoslanci za EPP: Podporíme OĽaNO, ale…

Napriek tomu, že európski ľudovci nemajú v slovenskom parlamente žiadne stranícke zastúpenie, na úrovni Európskeho parlamentu majú rovno štyroch poslancov – Ivana Štefanca a Miram Lexmann (obaja za KDH), Vladimíra Bilčíka (Spolu) a spomínaného Petra Polláka (OĽaNO).

Podporiť vstup matovičovcov do radov Európskej ľudovej strany však musia aj zvyšné slovenské strany, ktoré už sú v EPP. Nie je to tvrdé pravidlo, v minulosti práve národní členovia EPP mohli blokovať vstup iných slovenských strán. Dnes už toto pravidlo neplatí. Bilčík, Štefanec aj Lexmann dnes tvrdia, že OĽaNO podporia. Majú však viacero výhrad.

„Nebránime sa prijatiu OĽaNO, ale na druhej strane upozorňujeme, že nespĺňajú niektoré podmienky na vstup do EPP,“ tvrdí pre Aktuality Miriam Lexmann.

Naráža na to, že na vstup do EPP potrebujú matovičovci splniť viaceré formálne kritériá – napríklad založiť mládežnícku organizáciu či ženský stranícky spolok. OĽaNO tiež vyčítajú, že majú extrémne málo členov – dnes ich je len 45, teda zákonné minimum.

„Nebudem robiť prekážky, pokiaľ príde ten návrh. Budem to považovať za posilnenie slovenských pozícií,“ pridáva sa Štefanec a dodáva: „S kolegom Petrom Pollákom ale spolupracujeme dobre, takisto dobre sa spolupracuje s premiérom Hegerom. Má aj dobré meno v Európe.“

Aj Bilčík by rád videl OĽaNO v európskych štruktúrach, no upozorňuje na rovnaký problém – strana stále nespĺňa formálne kritériá EPP na prijatie.

O vstupe OĽaNO do EPP sa má rozhodnúť v septembri. Stranícky sekretariát odmietol odpovedať na otázky Aktualít o problémoch, ktoré mu vyčítajú európski ľudovci.

Obyčajných ľudí sme sa pýtali, či plánujú odstrániť nedostatky, ktoré im vyčítajú ľudovci. Odpovediam na otázky sa tlačové oddelenie vyhlo.

„Rokovania sú vo finálnej fáze, verejnosť budeme informovať po ich úspešnom zavŕšení,” reagoval Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO, aktuality.sk

X X X

Dobytkár: Kopriva ako konateľ vyberal v bankách hotovosť, nepátral, čo sa s ňou dialo ďalej

Svoju funkciu v Poragro prirovnal Kopriva k riaditeľovi štátneho podniku, keď len podpisoval dokumenty a v praxi všetku prácu delegoval na Krivočenka.

Podpisoval dokumenty, vyberal hotovosť z účtov, no tvrdí, že nevie, s akým cieľom. Na nič sa nepýtal a nič si o tom nemyslel. Aj to počas štvrtkového pojednávania v korupčnej kauze Dobytkár vypovedal pred senátom špecializovaného trestného súdu obžalovaný právnik Milan Kopriva.

Je konateľom spoločnosti Poragro, cez ktorú mala podľa obžaloby pretiecť väčšina úplatkov v prípade. Obžaloba popisuje korupčný systém súvisiaci s prideľovaním dotácií cez Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Obžaloba viní Koprivu z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. On vinu popiera.

Dnes tvrdil, že so žiadateľmi o dotácie, ktorí za služby firmy platili, v jeho mene komunikovali Ľubomír Kropil a Viktor Miklas, zodpovední za prípravu projektov. Účtovníctvo a prevody, za ktorými prokuratúra vidí legalizovanie úplatkov, mal mať na starosti Ľubomír Krivočenko. Tohto advokáta z firmy LawComp rovnako obvinili v kauze, vlani však vo väzbe zomrel na covid.

„Nie je mi zrejmé, akým konaním a v akej výške som mal legalizovať príjmy z trestnej činnosti,“ hovoril Kopriva. Hotovosť, ktorú z firemných účtov vyberal, a išlo o rádovo státisíce eur, odovzdával do úschovy dnes nebohému Krivočenkovi.

Kropil pred súdom otočil

Eurofondový poradca Miklas, ktorý sa priznal k nepriamej korupcii, už skôr súdu popísal, že od Kropila získaval informácie z prostredia PPA a on sám projekty pripravoval.

Kropil podľa neho klientom oficiálne fakturoval tiež prípravu častí projektov, v skutočnosti však nič nevypracovával a šlo o percentá za „lobing“ pri úspešných žiadostiach.

Kladné vybavenie žiadostí mal zabezpečovať cez spriaznených ľudí na PPA, niekoľko rokov napríklad cez vtedajšieho výkonného riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomíra Partiku. Percentá, ktoré mal dostávať z dotácie pri úspešnom projekte, sa rokmi menili, pohybovali sa od desať až do osemnásť percent.

Kým v prípravnom konaní Kropil opakovane tvrdil, že na úplatkoch Partikovi postupne odovzdal viac ako tri milióny v hotovosti, v stredu na súde výpoveď zmenil a priznával len 40-tisíc eur, aj to za informácie, ktoré sa dali nájsť na internete.

Prečo by za také informácie vôbec platil, nevysvetlil. Spomínané tri milióny podľa aktuálnej verzie previedol na Poragro.

Zmenu svojich výpovedí vysvetľoval stresom po zadržaní, snahou dostať sa čo najskôr z väzby a zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Výsluchy sa však diali opakovane, aj v čase, keď už vo väzbe nebol.

Firmy prevzal, know-how Kropila nepoznal

Spoločnosť Poragro figurovala v prípade najskôr ako poradenská a konzultačná spoločnosť Miklasa, ktorý spolupracoval s Kropilom, aby vedel cez jeho známosti zabezpečiť úspešnosť žiadostí.

Užitočnými mali byť informácie ešte pred zverejnením konkrétnych výziev, či rady, čo urobiť inak, aby žiadosti pri hodnotení na PPA bez problémov prešli.

Miklas sa po čase rozhodol firmu predať a jeho ekonómka mu odporučila advokáta Ľubomíra Krivočenka. Pred súdom Kopriva povedal, že s Krivočenkom sa poznali už zo školských čias a na jeho názory dal. Umožnil mu navyše plniť si na jeho farme sen, teda včeláriť.

O kúpe Poragra za 50-tisíc eur ho presvedčil tiež on. Oslovil ho „zaujímavý predmet záujmu pri poradenstve v oblasti eurofondov“ aj široké portfólio klientov.

Kopriva tvrdil, že prevod nebol len formálnym aktom, ako to vyplýva z obžaloby, a v oblasti chceli podnikať.

Hoci pôvodne s Miklasom po kúpe spolupracovať nechceli, napokon v príprave projektov pokračoval a služby si u Poragro fakturoval. Kopriva to vysvetľoval tým, že on ani Krivočenko nečakali, že vypracúvať projekty bude také náročné.

Neskôr sa Poragro dostalo aj k obchodnému podielu vo firme K Plus, cez ktorú dlhodobo podnikal Kropil a chcel ju predať. Cena bola 1,5 milióna. Napriek tomu, že Koprivovi sa cena zdala privysoká, o kúpe ho mal napokon presvedčiť opäť Krivočenko. Argumentoval portfóliom klientov, ktorí sa k firme vracali opakovane, aj osobou Kropila. Žiadatelia o dotácie sa totiž obracali práve naňho a on bol ochotný so spoločnosťou ďalej spolupracovať.

„V záujme spoločnosti používal svoje know-how. Rád sa prezentoval, že ho má, no nikdy mi nevysvetlil jeho podstatu, žiadne svoje postupy,“ vypovedal Kopriva.

Nevedel ani, ako nakladá s peniazmi, ktoré za služby fakturoval. Obžaloba hovorí o tom, že časť z nich mal vo forme úplatkov odvádzať ďalším členom v reťazci. Ani o tom vraj Kopriva nevedel.

Hotovosť vyberal, čo s nimi bolo ďalej, nevie

„Po bankách som sa nachodil dosť,“ hovoril o výberoch hotovosti z firemných účtov v menších čiastkach. Po kúpe firmy ako konateľ založil ďalšie tri účty v rôznych bankách, hoci predtým malo Poragro len jeden.

Všetky peniaze, ktoré vybral, odovzdával do úschovy Krivočenkovi, na niektoré podpísal zmenky. Čo sa s nimi dialo ďalej, vysvetliť nevedel. Postupoval na základe sms a e-mailových pokynov Krivočenka, ktorému dal oprávnenie nakladať s majetkom spoločnosti.

„Ja som po tom nepátral,“ odpovedal, keď sa ho prokurátor Rastislav Hruška pýtal na ekonomický zmysel výberov a zmeniek. Zopakoval, že sa nič nepýtal a nič si nemyslel. Medzi ním a Krivočenkom panovala absolútna dôvera.

Svoju funkciu v Poragro prirovnal k riaditeľovi štátneho podniku, keď len podpisoval dokumenty a v praxi všetku prácu delegoval na Krivočenka.

„On vypracovával všetky právne dokumenty, zabezpečoval fakturáciu a platby vo vzťahu tretím osobám a spravoval majetok v zmysle zmluvy,“ hovoril.

Na výpovede Miklasa pred súdom a Kropila z prípravných konaní, ktoré na súde zásadne zmenil, hovoril ako o neprehľadnom guláši tvrdení. Komentoval, že „žasne, k čomu sa obaja priznávajú“.

„Aká korupcia? Kde tam je korupcia? Kto dal komu úplatok a za čo?“ pýtal sa.

Poragro a firma v Spojenom kráľovstve

Keď sa sudca Koprivu spýtal na prevod viac ako troch miliónov na Poragro, o čom hovoril v stredu vo svojej zmenenej výpovedi Kropil, reagoval, že o tom nevie.

Prokurátor sa pýtal aj na spoločnosť Protoglobal LTD so sídlom v Spojenom kráľovstve.

Kopriva potvrdil, že vo firme v minulosti pôsobil ako štatutár. V minulosti v nej figuroval aj Krivočenko. S Poragrom mala uzatvorenú komisionársku zmluvu. Kopriva o nej pred súdom vôbec hovoriť nechcel tvrdiac, že to s prípadom nesúvisí.

Význam tohto vzťahu zatiaľ nevysvetlil ani prokurátor, na otázky odpovedal, že sa ukáže v ďalšom priebehu pojednávania.

Najbližšie pojednávanie bude 17. júna, vypovedať by mal finančník Martin Kvietik, ktorý je vo väzbe pre inú kauzu.

Čo je v obžalobe

Dobytkár je jednou z najväčších korupčných káuz spojených s čerpaním eurodotácií u nás. Dobre premyslený systém „vybavovačov“ mal fungovať celé roky.

V prípade je obžalovaných osem ľudí, medzi ktorými sú aj nitriansky oligarcha Norbert Bödör a finančník Martin Kvietik. Obaja tvrdia, že sú nevinní.

K Bödörovi mali peniaze prúdiť v čase jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 – keď mala strana Roberta Fica pod palcom aj rezort pôdohospodárstva. Ku Kvietikovi zasa v rokoch 2016 až 2020, keď rezort prebrali národniari zo SNS. V prípade figuruje aj päť firiem. Niektorí z obžalovaných mali prijímať úplatky, ďalší príjem z trestnej činnosti legalizovať, prípadne oboje.

Na korupčnom systéme sa mali podľa obžaloby okrem Bödöra a Kvietika podieľať exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, bývalý pracovník platobnej agentúry Viktor Miklas, ktorý sa neskôr venoval poradenstvu pri čerpaní eurofondov, veterinár a bývalý funkcionár HZDS Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva a podnikateľ Peter Kuba.

V prípade figuruje aj päť firiem – K Plus, Poragro, LawComp, Roko a Casapa Group.

Obžaloba opisuje, ako systém fungoval od „vybavovača“, ktorý mal dohadovať jednotlivé úplatky za schválenie agrodotácií so zástupcami viacerých firiem, až po to, ako tieto peniaze ďalej prúdili cez účty jednotlivých aktérov kauzy.

Vyšetrovací spis má vyše 35-tisíc strán, na úplatkoch podľa vyšetrovateľov skupina za niekoľko rokov vybrala a potom zlegalizovala viac ako 3,7 milióna eur.

Niektorých obžaloba viní z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku, ďalších z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti v spolupáchateľstve, viacerí sa mali dopustiť oboch. Jeden zo skupiny je obžalovaný z nepriamej korupcie, aktuality.sk

X X X

Lufthansa ruší v lete stovky letov, nemá dostatok zamestnancov

Cestujúci, ktorí si už rezervovali lety, budú o tom informovaní a budú presunutí na iné termíny, uviedla Lufthansa.

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa ruší stovky letov počas letných prázdnin pre nedostatok personálu a to v čase, keď sa toto odvetvie zotavuje z pandémie ochorenia COVID-19. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

900 zrušených letov

Spoločnosť vo štvrtok vo vyhlásení uviedla, že zaznamenala „skok v dopyte“, keďže opatrenia na zastavenie pandémie sa zmiernili, čo je „po najvážnejšej kríze v letectve dobrou správou“. Ale „infraštruktúra sa úplne nezotavila“ a výsledkom sú problémy a nedostatok personálu v Európe. Tieto ťažkosti zasiahli letiská, pozemné služby, riadenie letovej prevádzky aj letecké spoločnosti.

Lufthansa preto ruší v júli 900 letov v rámci Nemecka aj Európy na svojich dopravných uzlov vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove, a to v piatok, sobotu a nedeľu. To predstavuje približne 5 % bežnej víkendovej kapacity.

Jej dcérska spoločnosť Eurowings zrušila tiež v júli „niekoľko stoviek letov“.

Presunutí na iné termíny

Cestujúci, ktorí si už rezervovali lety, budú o tom informovaní a budú presunutí na iné termíny, uviedla Lufthansa. Požiadala zároveň zákazníkov, aby sa pripravili na prípadné oneskorenia a riešenie problémov, čo najviac využívali digitálne služby a obmedzili množstvo príručnej batožiny.

Generálny riaditeľ Lufthansy Carsten Spohr minulý mesiac avizoval, že letecká spoločnosť počíta s rekordným letom vďaka turistickej aktivite, keďže tohoročné údaje ukazujú, že počty cestujúcich sa už zotavili z pandémie.

Konkrétne, počet cestujúcich na letoch Lufthansy sa v 1. štvrťroku 2022 „viac ako štvornásobne zvýšil“ na 13 miliónov z 3 miliónov v rovnakom období 2021, keď boli cestovné obmedzenia na mnohých trhoch prísnejšie, dodal Spohr, aktuality.sk

X X X

  Poplach! Malé lietadlo z Litvy naháňali stíhačky až troch štátov NATO

Bez povolenia a bez identifikácie radarom preletelo malé lietadlo z Litvy z Maďarska až do Bulharska. Vyštartovali k nemu stíhačky.

 K lietadlu z Litvy, ktoré priletelo v stredu nad Maďarsko smerom zo slovenského vzdušného priestoru, museli na ďalšej ceste vzlietnuť bojové lietadlá troch krajín NATO. Stroj totiž po natankovaní v oblasti Debrecína vzlietol smerom do Rumunska bez povolenia, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Nízko letiace dvojmotorové lietadlo typu Beechcraft vzlietlo z maďarského letiska o 17.30 h bez povolenia a bez zapnutého transpondéra, ktorý umožňuje identifikáciu lietadla na radare. Po vyhlásení poplachu zo strany spoločného leteckého operačného centra NATO k nemu vzlietli bojové lietadlá maďarských vzdušných síl a identifikovali ho po ôsmich minútach.

Pilot však nereagoval na rádiové volanie, ale ani na vizuálne pokyny pilotov stíhačiek a preletel do rumunského vzdušného priestoru. Tam k nemu vzlietli stíhačky F-16 americkej armády.

Podľa rumunského rezortu obrany sa lietadlo nesprávalo nebezpečne a nepriateľsky, ale ani naďalej nereagovalo na žiadne výzvy. Po krátkom prelete nad srbským územím stroj priletel nad Bulharsko, kde ho po návrate amerických stíhačiek na základňu vo Fetesti sprevádzali ďalej rumunské bojové lietadlá F-16. Rumunské ministerstvo dodalo, že bulharské orgány začali pátrať, kde presne lietadlo v Bulharsku pristálo.

Dvojmiestne lietadlo z Litvy, ktoré bez povolenia preletelo ponad pol tuctom európskych krajín, čím spôsobilo nasadenie bojových lietadiel NATO, sa našlo v Bulharsku. Záhadná posádka stroj opustila, uviedlo vo štvrtok ministerstvo obrany v Sofii.

Bulharské vzdušné sily nenasadili okamžite bojové lietadlá, keďže „lietadlo nebolo v žiadnom momente považované za nebezpečné“, povedal novinárom bulharský minister obrany Dragomir Zakov.

Jeho rezort spresnil, že lietadlo zastavilo na doplnenie paliva v dunajskom prístavnom meste Vidin na severozápade Bulharska. Stroj neskôr našli opustený na starom letisku blízko mesta Targovište na severovýchode krajiny.

Minister vnútra Bojko Raškov novinárom uviedol, že motor lietadla bol stále teplý, jeho posádka však zmizla a stále nie je známe, kde sa nachádza.

Raškov spresnil, že išlo o 60-ročný stroj, ktorý vzlietol z Litvy a preletel aj cez Poľsko a Slovensko. Celkovo narušil vzdušný priestor siedmich východoeurópskych krajín, dodáva AFP.

Server romania-insider.com v tejto súvislosti uviedol, že na palube lietadla boli dve osoby. /agentury/

X X X

Rusko na Ukrajine nasadilo najmodernejšie stíhačky Su-57

Rusko nasadilo do bojov na Ukrajine štvoricu najnovších lietadiel Su-57. Ich terčom boli objekty ukrajinskej protivzdušnej obrany, uviedla dnes ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na nemenovaný informovaný zdroj.

 Lietadlá, ktoré majú byť protiváhou amerických „neviditeľných“ stíhačiek, pri misii využili skutočnosť, že nepriateľské radiolokátory ich môžu len ťažko zachytiť. Roj lietadiel bol prepojený informačnou sieťou, zvyšujúcou efektívnosť strojov. Ďalšie podrobnosti zdroj neprezradil.

Denník Moskovskij komsomolec na svojom webe pripomenul, že správy o nasadení Su-57 do bojov na Ukrajine sa objavili v médiách aj v máji a marci, doteraz však neboli oficiálne potvrdené. Lietadlo bolo prvýkrát vyskúšané v bojových podmienkach v roku 2018 v Sýrii.

Prototyp „neviditeľnej“ ruskej stíhačky sa prvýkrát vzniesol do vzduchu 29. januára 2010, viac ako desať rokov po americkom stroji F-22 Raptor, ktorému sa ruské lietadlo podobá.

Medzitým sa vyrobili skoro dve stovky Raptorov, ktoré Spojené štáty nedodávajú ani svojim najbližším spojencom. USA v spolupráci s ďalšími krajinami vyvinuli a zaviedli do výzbroje ľahší doplnok Raptoru, stíhačku F-35./agentury/

X X X

Veľkú daňovú revolúciu od januára nestihnem, priznáva Matovič

Zákon o nových daniach budem predkladať dovtedy, kým ho vláda neschváli, povedal minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič v relácii Ide o pravdu. „Nech sa Braňo Gröhling pozrie, čo mu učitelia píšu pod status na facebooku. Učiteľom je jedno, z akých peňazí im dvihnú plat. Niektorí si tam robili srandu, že konečne bude aspoň niečo pozitívne z alkoholu,“ povedal Matovič.

  Až 99,9 percenta učiteľov by chcelo peniaze z daní za hazard, alkohol či z dane pre Slovnaft. Ministerstvo financií pre Pravdu vyčíslilo, že v prípade zvýšenia spotrebnej dane z liehu chce vybrať do rozpočtu 77 miliónov eur v roku 2023, zo zdanenia hazardu 85 miliónov, z regulovaného odvodu 232 miliónov, zo zdanenia plynovodu v správe Eustreamu 76 miliónov. Približne 24 miliónov mala do štátneho rozpočtu priniesť daň z ruskej ropy, no reálna projekcia je v súčasnej situácii podľa tlačového odboru ministerstva „veľmi zložitá“.

Matovič v relácii priznal, že štát tento rok vyberie navyše 327 miliónov eur. Ide o tzv. nadpríjmy, keď sa darí štátu vyberať viac peňazí, ako predtým počítal. Na druhej strane však upozornil, že máme o 1,648 miliardy vyššie výdavky – teda také, s ktorými na ministerstve nepočítali. Sem patria napríklad vyššie účty za energie, 160 miliónov pre zdravotníctvo, 88 miliónov pre priemyselný par Valaliky. Ďalej o 133 miliónov viac putovalo na vyššie detské prídavky.

Matovič verí, že rozpočet sa zostaví včas. No opäť opakuje: bez nových daní na platy zdravotníkom a policajtom nebude. Od januára sa vďaka dôchodcovskej inflácii dvihnú aj penzie. Minister financií odhaduje, že v priemere si polepšia dôchodcovia o zhruba 60 eur. „Priestor na šetrenie nevidím. Môj cieľ je, aby sme na budúci rok mali deficit asi rovnaký ako teraz,“ dodal.

Veľká ohlasovaná „daňová revolúcia“ zatiaľ ale zostáva v zásuvke na ministerstve financií.

Zjednodušenie daní a odvodov či zrušenie tzv. paušálu pre živnostníkov blokuje SaS, hovorí Matovič. Tak zatiaľ čo rodinnú časť v podobe balíka za 1,2 miliardy vrátila do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová, s ostatnými časťami revolúcie nesúhlasí koaličný partner. „Od januára to nestihneme. Možno to urobíme rok pred voľbami, ja sa toho nebojím,“ hovorí Matovič./agentury´/

X X X

Matovič: Keď ma Heger odvolá, bude to vzrúšo. A to mám rád

Schvália poslanci balík pomoci pre rodiny, ktorý im vrátila prezidentka Zuzana Čaputová? „Nie som si istý, čestne priznávam,“ povedal pre Pravdu Igor Matovič (OĽaNO).

 Opätovné schvaľovanie balíka pomoci pre rodiny v parlamente, ktorý vrátila prezidentka Zuzana Čaputová, má stále neistý výsledok. To, či koalícia získa dostatočný počet hlasov v prospech zákona z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) nevie jednoznačne povedať ani sám predkladateľ. „Nie som si istý, to čestne priznávam,“ povedal.

Neskrýva, že v prípade, ak by sa nepodarilo prelomiť veto prezidentky, by to považoval za svoju politickú prehru: „Bude to prehratá bitka, ale nie vojna.“ Dodal, že pokiaľ rodiny nedostanú pomoc, ktorú im sľúbil, z koalície neodstúpi.

Rovnako chce dosiahnuť aj zvýšenie platov učiteľov a zdravotníkov. Na otázku, či si vie predstaviť, že by ho premiér Eduard Heger (OĽaNO) navrhol odvolať z funkcie ministra, odpovedal s úsmevom, že „má na to právo“. „Bude to vzrúšo, a to mám v živote rád,“ priznal sa Matovič./agentury/

X X X

Pod návrh Smeru na odvolanie Sulíka sa podpísali aj extrémisti

Predseda strany Smer Robert Fico v mene poslancov Národnej rady podal návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Richarda Sulíka. Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj poslanci z Republiky.

Poslanci svoj návrh zdôvodňujú Sulíkovou „pasivitou pri predkladaní návrhov na zmiernenie dopadov obrovského zdražovania energií a pohonných hmôt“.

Tvrdia, že minister odignoroval výzvy opozície, aby bol aktívny a „výsledkom jeho nečinnosti je nekontrolovaný nárast cien energií a pohonných hmôt s drastickými dopadmi na životnú úroveň ľudí a podnikateľskú sféru“.

Za rozhodujúci moment však pokladajú „absolútnu ignoranciu slovenských národných ekonomických záujmov na ostatnom zasadnutí Európskej rady, na ktorej lídri členských štátov EÚ prijali ďalšie sankcie proti Ruskej federácii, okrem iného aj v oblasti dovozu a spracovania ruskej ropy“.

Pasívni boli podľa nich aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS), no žiadajú Národnú radu o vyslovenie nedôvery len Sulíkovi. Podľa nich však trojica „podcenila návrh sankcií proti Ruskej federácii“ a to „bude viesť k nedostatku produktov vyrábaných z ruskej ropy“, čo okrem iného bude spôsobí aj škody monopolnému spracovateľovi spoločnosti Slovnaft.

Tradičná podpora nezaradených

„Na doslova apokalypsu spôsobenú neschopnosťou a zanedbaním elementárnych povinností ministra R. Sulíka sa nedá reagovať inak ako návrhom na vyslovenie nedôvery,“ píše sa odôvodnení návrhu.

Okrem poslancom klubu Smer sa pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podpísali aj nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Filip Kuffa a Štefan Kuffa. Tí už tradične pomáhajú Smeru zvolávať mimoriadne schôdze na odvolávanie ministrov. Svoje podpisy pripojili aj poslanci Miroslav Suja, Ondrej Ďurica a Miroslav Urban. Trojica patrí k nezaradeným poslancom, ktorí sa odštiepili od extrémistickej ĽS NS a patria k zakladateľom strany Republika.

X X X

Najvplyvnejší ruský rabín utiekol do Izraelu. Kremeľ chcel, aby verejne podporil ruskú inváziu na Ukrajinu

Dva týždne po začiatku ruskej invázie rabín Pinchas Goldschmidt s manželkou utiekli do Maďarska, navštívili niekoľko ďalších krajín až napokon skončili v Izraeli.

Hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt je „v exile“ po tom, ako odolal tlaku ruských úradov, ktoré od neho žiadali vyjadrenie podpory pre vojnu na Ukrajine.

Odmietol uznať inváziu

Tvrdí to manželka jeho syna, novinárka Avital Chizhiková-Goldschmidtová. TASR správu prevzala v stredu z denníka The Guardian.

„Konečne môžem oznámiť, že moji svokrovci – moskovský hlavný rabín (Pinchas Goldschmidt) a Rebbetzin Dara Goldschmidtová – boli pod tlakom úradov, aby verejne podporili takzvanú ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine,“ napísala novinárka na Twitteri a dodala, že jej svokrovci túto požiadavku odmietli.

Izraelský „exil“

Dva týždne po začiatku ruskej invázie podľa nej odleteli do Maďarska, navštívili niekoľko ďalších krajín až napokon skončili v Izraeli.

The Guardian pripomenul, že Goldschmidt je hlavným moskovským rabínom od roku 1993 a zároveň je jedným z najvplyvnejších židovských predstaviteľov v Rusku.

V utorok bol zvolený na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Jeho úlohy bude plniť zástupca v Moskve, aktuality.sk

X X X

Volkswagen zaplatí Rusom za dobrovoľný odchod zo závodu

Nemecká automobilka avizuje, že ponúkne kompenzácie zamestnancom v ruskom závode v Nižnom Novgorode za dobrovoľný odchod.

Nemecká automobilová skupina Volkswagen (VW) vo štvrtok oznámila, že ponúkne kompenzáciu svojim zamestnancom v závode v ruskom Nižnom Novgorode, ak budú dobrovoľne súhlasiť s ukončením pracovného pomeru. Dôvodom sú sankcie Západu proti Moskve za vojnu na Ukrajine, ktoré si vyberajú svoju daň. TASR o tom informuje na základe správy DPA.

Továreň nevlastní

VW nevlastní továreň v Nižnom Novgorode, ale má zmluvu s jej majiteľom GAZ, na základe ktorej tam montoval modely svojej hlavnej značky VW, ako aj dcérskej spoločnosti Škoda z dovážaných komponentov.

Spolumajiteľom GAZ je Oleg Deripaska, ktorý je na západných sankčných zoznamoch v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Dočasná výnimka istý čas umožňovala pokračovanie prevádzky v továrni, no podľa štvrtkového vyhlásenia nemeckej automobilky nebola predĺžená.

Ponuka finančnej kompenzácie a zdravotného poistenia do konca roku 2022 sa týka približne 200 zamestnancov, uviedol hovorca nemeckej firmy, podľa ktorého koncern teraz ukončí aj partnerstvo s GAZ.

Šesť- či päťmesačný plat

Ruský denník Kommersant uviedol, že zamestnancom, ktorí ukončia pracovnú zmluvu do 17. júna, sľúbili šesťmesačný plat, zatiaľ čo tí, ktorí dajú výpoveď do 29. júna, dostanú päť platov.

Skupina VW má v Rusku aj svoj vlastný závod v plnom vlastníctve v Kaluge, 150 kilometrov juhozápadne od Moskvy. Aj tam sa však výroba zastavila od 3. marca pre problémy s náhradnými dielmi v dôsledku sankcií. Skupina zatiaľ neoznámila žiadne rozhodnutie o prípadnom úplnom odchode z Ruska, aktuality.sk

X X X

Grécko je letnou stálicou dovolenkárov: Stovky ostrovov a pobyty pod 300 eur

Trojicu top letných dovolenkových destinácií Slovákov po Taliansku a Španielsku tradične dopĺňa Grécko a jeho bohatá ponuka ostrovov. Najobľúbenejšími destináciami sú naďalej pozemné Atény či Solún, záujmu sa však tešia aj ostrovy na čele s Korfu, ktorý tento rok rastie aj s porovnaní s rokom 2019. Grécko tak v prvom júnovom týždni dosahuje podľa dát Pelikán.sk 64 percent z celkového počtu dovolenkárov v predpandemickom roku 2019. Grécko však bude v tomto roku ešte silnejším – len počas mája rástlo o 95 percent v porovnaní s májom 2019 a všetko nasvedčuje tomu, že sa mu bude rovnako dariť aj počas zvyšku leta.

 Z gréckych ostrovov u slovenských dovolenkárov dominuje najmä Korfu.

Grécko uvoľnilo pre dovolenkárov opatrenia ešte začiatkom mája – do tejto krajiny tak Slováci cestujú bez potreby preukázania sa očkovaním, testovaním či potvrdením o prekonaní. O krajinu mýtov a legiend tak od mája raketovo stúpa záujem, ukazujú dáta Pelikán.sk.

„V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom rástol záujem o letenky do Grécka v máji o viac ako 60 percent, pri pobytoch je záujem ešte výraznejší a v porovnaní s aprílom sa zvýšil o necelých 90 percent,” vysvetľuje Katarína Šuchterová z Pelikán.sk.

 Okrem Atén a Solúnu rastie záujem o grécke ostrovy – tých sa v krajine nachádza oficiálne okolo dvoch až šesť tisíc, toto číslo sa líši podľa toho, čo je považované za minimálnu veľkosť pre ostrov. Obývaných je však len približne 200.

„Najobľúbenejším je ostrov Korfu, ktorý rastie začiatkom júna o takmer desať percent v porovnaní s celým rokom 2019,” dodáva Šuchterová. Výrazne podľa nej rastie napríklad Skiathos, tzv. ostrov Mamma Mia – o 185 percent.

Lákadlom sú naďalej aj cenovky – letenky začínajú na sume pod 50 eur spiatočne a kompletné dovolenkové balíky v Grécku na cenovke pod 300 eur./agentury/

X X X

Trest smrti pre Britov na Donbase Londýn hlboko znepokojil

Verdikt vynesený Najvyšším súdom samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) šéfka britskej diplomacie označila za „falošný“ rozsudok.

Britská vláda vo štvrtok uviedla, že je „hlboko znepokojená“ po tom, ako promoskovskí separatisti odsúdili na smrť dvoch britských občanov zajatých ruskými jednotkami počas bojov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Ženevský dohovor

„Sme zjavne hlboko znepokojení. Podľa Ženevského dohovoru majú vojnoví zajatci nárok na imunitu a nemali by byť stíhaní za účasť na nepriateľských akciách,“ uviedol hovorca britského premiéra Borisa Johnsona.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová verdikt vynesený Najvyšším súdom samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) označila za „falošný“ rozsudok.

„Ostro odsudzujem odsúdenie Aidena Aslina a Shauna Pinnera, ktorí boli zatknutí Rusmi na východnej Ukrajine,“ uviedla ministerka na sociálnej sieti Twitter. „Sú to vojnoví zajatci. Toto je falošný rozsudok, ktorý nemá absolútne žiadnu legitimitu,“ dodala Trussová.

Bojovali proti Rusom

Proruskí separatisti vo štvrtok odsúdili na trest smrti dvoch Britov a jedného Maročana, ktorí bojovali proti ruským inváznym silám na strane ukrajinskej armády. Podľa AP súd mužov uznal za vinných z podniknutia krokov smerujúcich k násilnému zvrhnutiu moci.

Trojicu tiež odsúdili za žoldnierske aktivity a údajný terorizmus. Podľa RIA Novosti budú muži na základe zákonov DĽR popravení zastrelením, aktuality.sk

X X X

Bieda Mariupolu. Penzie v rubľoch, boj o humanitárnu pomoc

Rusi začali vyplácať ľuďom v ovládnutom ukrajinskom Mariupole dôchodky v rubľoch a iba v hotovosti.

 Podľa serveru Ukrajinska pravda o tom vo štvrtok informoval poradca mariupoľského starostu Petro Andrjuščenko. Kvôli radom, ktoré ľudia musia vystáť na ulici v horúčave, označil výplatu penzií za peklo.

„Okupanti začali v Mariupole vyplácať dôchodky. Podľa ich údajov je zaregistrovaných približne 47 000 penzistov. Ale podľa informácií z našich zdrojov sa ďalších 10 000 obyvateľov Mariupolu z princípu o almužnu od okupantov neprihlásilo,“ uviedol Andrjuščenko. Poradca starostu z mesta už skôr ušiel a informácie z miesta má teda len sprostredkované.

Výška dôchodkov v prepočte na ukrajinskú menu podľa Andrjuščenka predstavuje 2 600 hrivien (približne 82 eur). Dôchodky sa vydávajú v hotovosti. Do mesta peniaze Rusi priviezli v opancierovaných autách.

„Výplata dôchodkov sa premenila na ďalšie peklo a výsmech,“ povedal Andrjuščenko podľa serveru Ukrajinska pravda. „Dlhé rady, bitky a škandály kvôli horúčave a kvôli tomu, že tam nie je žiadna organizácia,“ opísal podľa CNN vo vysielaní televízie.

Obyvatelia Mariupolu tiež pre nedostatok jedla v meste „doslova bojujú“ o humanitárnu pomoc, uviedol o deň skôr na sociálnej sieti Telegram poradca starostu. Ľudia sa musia dva alebo tri dni s predstihom zapísať do poradovníka. Ale ani to im nezaručuje úspech, pretože v rozhodujúci deň sa musia dostať medzi prvými tristo ľuďmi do skutočného radu. Šťastlivci potom v rade dostanú nekvalitné potraviny, ktoré sa rýchlo pokazia, a najneskôr o dva dni rovnako ľudia musia bojovať o ďalšie prídely, opísal Andrjuščenko.

Prístavný Mariupol majú pod kontrolou ruské invázne sily od mája, keď sa po tvrdých bojoch vzdali poslední ukrajinskí obrancovia, ktorí sa ukrývali v metalurgickom areáli Azovstal./agentury/