Štyri stroje USA do vzduchu. Poľsko vyslalo do vzduchu stíhačky v súvislosti s ďalším rozsiahlym vzdušným útokom, ktorý v noci na dnešok podniklo Rusko na Ukrajinu. Oznámila to poľská armáda na sociálnych sieťach. V piatok narušila poľský vzdušný priestor ruská raketa.
„Za účelom zaistenia bezpečnosti poľského vzdušného priestoru boli aktivované dve dvojice stíhačiek F-16 a spojenecké tankovacie lietadlo,“ uviedla poľská armáda s tým, že najprv vzlietli dva americké a potom dva poľské lietadlá.
Štart stíhačiek armáda dala do súvislosti s rozsiahlym ruským vzdušným útokom na Ukrajinu z dnešného rána, ktorý si podľa dočasných informácií vyžiadal desiatky zranených. Použité pri ňom boli podľa ukrajinských úradov aj hypersonické strely Kinžal.
Náčelník poľského generálneho štábu Wieslaw Kukula v piatok uviedol, že do vzdušného priestoru jeho krajiny zrejme vletela ruská raketa a po troch minútach ho opäť opustila. Ukrajina v ten deň čelila doteraz najrozsiahlejšiemu ruskému vzdušnému úderu./agentury/
X X X
Utorkový ruský útok proti Ukrajine vyšiel Moskvu na takmer 620 miliónov dolárov. Ako informuje spravodajský portál Kyiv Independent, vyplýva to z odhadu ukrajinského magazínu Forbes.
Rozsiahly ruský útok, ktorý sa ráno zameral na Kyjiv, jeho okolie a Charkiv, zahŕňal prinajmenšom 99 rôznych rakiet a predchádzala mu vlna 35 dronov Šáhid. Útok si vyžiadal piatich mŕtvych a 127 zranených, medzi nimi i detí. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Ukrajina zneškodnila všetky drony a 72 rakiet.
Ruské sily použili strely s plochou dráhou letu Ch-101, 555 a 55, rakety Kalibr, hypersonické balistické rakety Kinžal, balistické strely Iskander a protiradarové strely Ch-31P.
Forbes vypočítal náklady Moskvy na základe odhadov, že okrem iného jedna raketa Ch-101 stojí 13 miliónov dolárov, Kalibr 6,5 milióna, Kinžal 15 miliónov a Iskander 3 milióny dolárov. Dron Šáhid-136 vyjde na 50-tisíc dolárov. (sita)(1 EUR = 1,0956 USD)
X X X
Ruská armáda v utorok uviedla, že nad ruskou Belgorodskou oblasťou na hranici s Ukrajinou zostrelila deväť rakiet. Pri delostreleckých a dronových útokoch na pohraničné obce v tejto oblasti utrpela zranenia jedna žena, informoval oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov.
„Systémy protivzdušnej obrany zničili nad Belgorodskou oblasťou štyri rakety,“ uviedla armáda s tým, že útok sa udial približne o 12.00 h miestneho času (10.00 h SEČ). Krátko nato dodala, že počas ďalšieho útoku zostrelila päť ďalších rakiet, pričom podľa Moskvy išlo o balistické rakety Viľcha.
Táto pohraničná oblasť sa od začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022 stala terčom čoraz intenzívnejších delostreleckých a dronových útokov. Na mesto vlani v apríli omylom zhodilo bombu aj samotné ruské letectvo.
Ukrajinské sily cez víkend útočili na hlavné mesto oblasti Belgorod, pričom tieto útoky si podľa ruských predstaviteľov vyžiadali 25 obetí vrátane dvoch detí a vyše 100 zranených. (afp, tasr)
X X X
Na tokijskom letisku sa zrazili lietadlá, jedno zhorelo do tla. Päť osôb zomrelo
Piati členovia posádky lietadla japonskej pobrežnej stráže, ktoré sa na Medzinárodnom letisku v Tokiu Haneda v utorok zrazilo s veľkým dopravným lietadlom spoločnosti Japan Airlines, sú mŕtvi. Nehodu prežil z malého lietadla iba pilot, má však ťažké zranenia.
Horiace lietadlo spoločnosti Japan Airlines na dráhe Medzinárodného letiska v Tokiu 2. január 2023 Z linkového lietadla typu Airbus A350–900 spoločnosti Japan Airlines, ktoré začalo po zrážke horieť, sa podarilo bezpečne evakuovať všetkých 367 cestujúcich aj 12 členov posádky. Na hasenie požiaru nasadili až 70 hasičských vozidiel, lietadlo však napokon aj tak celé vyhorelo.
Airbus A350 bol na vnútroštátnej linke z mesta Čitose na ostrove Hokkaido do Tokia. Podľa špecializovaného webu FlightAware.com pristál na letisku Haneda o 17.47 h miestneho času (9.47 h SEČ). Ku kolízii veľkého airbusu s menším turbovrtuľovým lietadlom Dash 8 došlo na vzletovej a pristávacej dráhe. Na letisku po nehode zastavili všetky lety.
Japonské médiá informovali, že lietadlo pobrežnej stráže malo ísť pomáhať do oblasti v strednom Japonsku, ktoré v pondelok zasiahlo ničivé zemetrasenie. To má nateraz najmenej 48 obetí.
Japonsko nezažilo vážnejšiu leteckú nehodu už niekoľko desaťročí. Tou najhoršou doteraz bola havária Boeingu 747 na linke z Tokia do Osaky v roku 1985. Na palube sa nachádzalo 524 ľudí, prežili len štyria./agentury
X X X
Čaputová sa lúčila, Pellegrini hovoril o obrate a Fico avizoval zmeny. Čo zaželali ľuďom do nového roka?
Potrebujeme viac pravdy a lásky, pokoj a stabilitu, ale aj väčšiu politickú kultúru. Aj to želajú do nového roka 2024 obyvateľom Slovenska traja najvyšší ústavní činitelia prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) a premiér Robert Fico (Smer). Kým hlava štátu a šéf Národnej rady (NR) SR sa zamerali na domáce dianie, premiér už po prvej minúte premostil k Európskej únii, Ukrajine a Spojeným štátom americkým. Jeho kabinet sa chce v novom roku venovať zmene zákona o verejnom obstarávaní a dotiahnuť novelu trestného kódexu.
Zdravie, spokojnosť a porozumenie zaželala obyvateľom Slovenska do nového roka prezidentka Zuzana Čaputová. V novoročnom prejave hovorila o nádeji, ktorá býva v ťažkých časoch konfrontovaná s realitou. Pripomenula politické konflikty, striedanie vlád v minulom roku, ostrú kampaň, ale aj predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhrala strana Smer.
„Voľbami sa však nevymieňa spoločnosť a nesmú sa meniť demokratické hodnoty, na ktorých je založená. Ak je tu snaha o zásadné zmeny, tak nevyhnutne po dôkladnej analýze a poctivej diskusii,“ vyhlásila v prejave na výročie vzniku Slovenskej republiky.
Hlava štátu sa nevyhla ani udalostiam, ktoré hýbali spoločnosťou posledné týždne pred Vianocami. Vyzvala na ochraňovanie ústavných a demokratických hodnôt a spomenula ochranu inštitúcií, ktorých fungovanie je pre demokraciu potrebné vrátane slobodných médií, mimovládnych organizácií či orgánov vymožiteľnosti práva. Za najviac ohrozené označila neúplné jednorodičovské rodiny a deti.
Prezidentka reflektovala aj na tragické udalosti, keď ukončili svoj život mladí ľudia. „Naše chyby, nevšímavosť a nezodpovednosť totiž bytostnejšie pocíti dnešná mladá generácia než my, jej rodičia,“ podotkla.
Čaputová vystúpila v rámci svojho päťročného mandátu s novoročným prejavom poslednýkrát. „S odstupom piatich rokov od nástupu do funkcie som presvedčená, že jednou z najväčších bŕzd nášho rozvoja je nekultúrnosť, najmä v politike a množstvo konfliktov v našej spoločnosti,“ uviedla prezidentka s tým, že pre mnohých je to prekážka zotrvania na Slovensku alebo návratu domov.
Sprievodným znakom verejného života sa podľa nej stáva nevraživosť, ktorá sa prelieva do rodín, domácností aj do bežných vzťahov medzi ľuďmi. „Hrubosť, vulgárnosť a klamstvo nie sú prejavom sily, ale slabosti. Uchyľujú sa k nim slabí ľudia, na ktorých takéto správanie robí dojem, a preto ho opakujú,“ povedala prezidentka s tým, že potrebujeme viac pravdy a lásky.
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave pre ta3 konštatoval, že napriek tomu, že prezidentka nevyslovila žiadne mená ani názvy politických strán, niektorí politici sa medzi riadkami v jej prejave našli. Najviac zarezonovala v jej prejave podľa politológa téma politickej kultúry.
Politika má byť službou, nie jarmokom
Viac dôvodov na radosť ako na smútok, život v pokojnejšom a bezpečnejšom svete a ľudí, ktorým sa dá dôverovať a na ktorých je možné sa spoľahnúť, želal do nového roka ľuďom predseda NR SR Pellegrini. Budúcnosť krajiny vidí v silnom štáte.
Posledné štyri vlády sa podľa neho podpísali každá svojou mierou „pod neutešený stav Slovenska, ktorý charakterizoval predovšetkým zmätok, chudobnenie a všadeprítomný marazmus“. Najlepšie vysvedčenie pre slovenskú demokraciu preto ukázali výsledky predčasných parlamentných volieb, ktoré nikto nespochybnil.
Vo svojom novoročnom prejave sa dotkol aj situácie v parlamente a hovoril aj o politickej kultúre a istotách. Politika má byť podľa neho služba ľuďom a nie „potulným jarmokom“. Kritizoval, ak niekto v mene krátkodobých politických cieľov vedome rozoštváva ľudí. „Stavať celú svoju politickú existenciu na šírení zla a nenávisti je nielen úbohé, ale pre spoločnosť aj mimoriadne nebezpečné,“ vyjadril sa predseda NR SR.
Ficovou prioritou bude aj covid
Predseda vlády Robert Fico zaželal všetkým šťastný nový rok 2024, zablahoželal ľuďom k 31. výročiu vzniku samostatného Slovenska a pripomenul, že uplynulo 15 rokov od prijatia európskej meny. Euro označil za mimoriadne úspešnú kapitolu našej európskej integrácie.
Myslí si, že Európska únia (EÚ) bude v novom roku čeliť výzvam. Okrem toho vymenoval, čo Slovensko a EÚ rozdeľuje – „spoločnú reč“ podľa jeho slov nemáme v zahraničnej politike, líšime sa v názoroch na vojnu na Ukrajine, situáciu v Gaze aj na migráciu. Fico hovoril, že EÚ zabúda na to, že v nej žijú milióny ľudí, ktorí potrebujú rešpektovanie ich názorov. Problém vidí v tom, že ak „štandardná európska politická scéna“ nenájde na výzvy odpovede, odpoveď ponúkne krajná pravica a „rôzni politickí géniovia“.
Fico citoval v novoročnom prejave kardinála Jána Korca a jeho slová, aby premiér nezabúdal na Slovensko. Spomenul aj prezidentku Čaputovú, ktorej vyčítal výhrady voči štátnemu rozpočtu na rok 2024. Fico tvrdí, že nikdy nepočul, že by kritizovala rozpočty iných vlád.
Premiér tiež načrtol, aké budú kroky vlády v najbližších mesiacoch. „Pokiaľ ide o právny štát, dokončíme ako prioritu predovšetkým projekt zmien v trestnom systéme. V oblasti sociálneho štátu sa sústredíme osobitne na vysoké ceny základných potravín,“ povedal premiér a pokračoval, že aby mali dostatok zdrojov na sociálne priority, jeho kabinet chystá „možno už vo februári“ rozsiahlu zmenu zákona o verejnom obstarávaní. Za svoju prioritu považuje aj „vysporiadanie sa s témou covidu“./agentury/
X X X
Čaputová vetovala tzv. kompetenčný zákon, má k nemu viacero výhrad
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok vrátila poslancom Národnej rady na opätovné prerokovanie tzv. kompetenčný zákon. Výhrady má k viacerým jeho ustanoveniam aj k samotnému legislatívnemu procesu. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Časť výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Zákonodarca sa podľa prezidentky nevyrovnal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda.
Hlava štátu má výhrady i k novozavedeným dôvodom odvolania oboch funkcionárov, Čaputová v nich vidí ohrozenie nezávislosti oboch orgánov voči vládnej moci. Upozorňuje tiež na retroaktivitu zákona. „Môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov, čím dochádza k ústavnému nesúladu s princípom právnej istoty,“ vysvetlila.
Hlava štátu tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) medzi ústredné orgány štátnej správy. Výhrady prezidentky smerujú k spôsobu, akým zmenu právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života.
„Ide o prijatie zásadnej zmeny postavenia SIS a ÚRSO, ktorá prebehla bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dosahov na práva a povinnosti týchto orgánov v praxi,“ objasnila. Neprediskutovaná a dostatočne nepripravená zmena môže podľa nej spôsobiť problémy v praxi.
Výhrady má prezidentka aj k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu, ktorých vydávanie by po novom bolo výhradne na stanovisku ministerstva obrany bez autorizácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR a SIS.
Podľa prezidentky to môže spôsobiť ohrozenie verejného záujmu. Poukázala pri tom na to, že rezort obrany nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZVEZ a SIS.
„Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov SR,“ uviedla prezidentka, namietajúc i v tom prípade skrátené legislatívne konanie bez odbornej diskusie.
Prezidentka zároveň vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu považuje za politické a v žiadnom prípade nie za právne ani zákonné, kritizuje aj samotný priebeh rozpravy v parlamente.
V rámci tzv. kompetenečného zákona, ktorý poslanci schválili 20. decembra, malo od 1. januára vzniknúť aj nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR.
SNS verí, že parlament pri hlasovaní opäť zjednotí
Slovenská národná strana (SNS) verí, že parlament sa opäť zjednotí pri hlasovaní o tzv. kompetenčnom zákone a bude platný aj bez súhlasu prezidentky.
SNS vníma vyjadrenie prezidentky, ktorá zákon vetovala, so zadosťučinením. „Ani jedno slovo nie je o výhrade vo vzťahu k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Opozícia celú kritiku zamerala na vznik ministerstva, ktoré je potrebné pre Slovenskú republiku,“ vyhlásila strana.
Slovensko môže podľa národniarov v budúcnosti na synergii cestovného ruchu a športu zarábať do štátneho rozpočtu miliardy.
Opozícia, najmä Sas a PS, podľa SNS opäť ukázala len svoj amatérsky prístup, keď sa zamerala svojimi vyjadreniami na vznik nového ministerstva, ktoré prezidentke SR „vôbec neprekáža“.
Opozícia veto víta
Opozičné strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívneho Slovensko uvítali rozhodnutie prezidentky Čaputovej vetovať kompetenčný zákon.
„Andrejovi Dankovi sa dnes zrútil detský sen o vytvorení nového ministerstva pre svojich ľudí už od 1. januára. Miesto cielenej podpory športu a cestovného ruchu si koalícia pred Vianocami schválila v čase nedostatku financií ministerstvo s rozpočtom 100 až 200 miliónov eur ročne. Časť z toho ide pritom na platy úradníkov, limuzíny a ochranku, “ uviedol predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling.
„Navyše, novela kompetenčného zákona brala viaceré právomoci prezidenta pri menovaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a predsedu Štatistického úradu. Taktiež ministerstvu obrany, konkrétne Robertovi Kaliňákovi, poskytovala monopol pri udeľovaní licencií na obchodovanie so zbraňami. Toto je absolútne neprijateľné. Robert Fico sa mocensky snaží ovládnuť celý štát, pričom za poslušnosť chcel dať jednému zo svojich verných vlastné ministerstvo a druhému obchod so zbraňami,“ pokračoval ďalej Gröhling.
Veto prezidentky pri kompetenčnom zákone je preto podľa SaS správne. „Ak si však vládni poslanci myslia, že prelomenie veta prezidentky bude v parlamentne jednoduché, tak na to môžu zabudnúť. Budeme zásadne proti a bojovať proti tomuto vládnemu valcu. Navyše, spolu s opozičnými kolegami plánujeme napadnúť novelu kompetenčného zákona na Ústavnom súde,“ uzavrel Gröhling.
„Táto novela je veľmi nebezpečný návrh, ktorý unáša nezávislé inštitúcie ako je Štatistický úrad, či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zároveň dláždi cestu pre Tibora Gašpara, aby sa mohol stať riaditeľom SIS,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Prezidentka kritizuje nielen viaceré ustanovenia toho zákona, ale aj spôsob, akým zmeny v zákone prebehli. „Čistky v nezávislých štátnych inštitúciách či nová trafika pre SNS v podobe nového ministerstva určite nie sú dostatočné dôvody na skrátené legislatívne konanie. Sen Andreja Danka mať už od nového roka svoje nezmyselné ministerstvo sa rozplynul,“ skonštatoval Šimečka.
Návrh kompetenčného zákona sa tak vracia do parlamentu, kde budú poslanci a poslankyne rokovať o výhradách prezidentky. „Tak ako v prípade pozmeňováku poslanca Romana Michelka, ktorý sa nám podarilo zastaviť, aj pri ďalších škodlivých návrhoch tejto novely urobíme v opozícii všetko pre to, aby sme prinútili koalíciu tie najhoršie návrhy stiahnuť,“ uzavrel Šimečka./agentury/
X X X
Pellegrini porazí Korčoka v prvom aj druhom kole prezidentských volieb
Podľa volebného modelu spoločnosti SANEP z konca decembra by v prvom kole prezidentských volieb zvíťazil predseda parlamentu a strany Hlas Peter Pellegrini so ziskom 43,9 percenta hlasov nad bývalým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý by ich získal 32,3 percenta. Ukázal to exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu ta3, ktorý vychádza iba z hlasov 50,6 percenta rozhodnutých voličov, ktorí by sa v období zberu dát týchto prezidentských volieb zúčastnili.
Na treťom mieste by sa umiestnil Ján Kubiš so ziskom 9,9 % hlasov. Štvrté miesto by získal bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a neúspešný prezidentský kandidát z roku 2019 Štefán Harabin so ziskom 9,8 percetna. Piate miesto by obsadil predseda SNS Andrej Danko, ktorý by teraz získal 3,5 percent hlasov rozhodnutých voličov. Šiestu priečku by obsadil predseda strany Aliancia – Szövetség Krisztián Forró so ziskom 0,6 percenta hlasov.
Do druhého kola prezidentských volieb by podľa tohto aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP postúpili Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Volebná účasť v druhom kole by bola výrazne nižšia ako v kole prvom.
Ako ukazujú výsledky prieskumu, v druhom kole by prišlo k voľbám len 42,3 percenta voličov a víťazom by sa stal predseda strany HLAS-SD Peter Pellegrini so ziskom 58,1 percenta voličských hlasov. Ivan Korčok by v druhom kole prezidentských volieb získal 41,9 percenta hlasov.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že zloženie súčasnej vlády by nemalo mať pre nadpolovičnú väčšinu ľudí vplyv na to, koho budú voliť za prezidenta.
Viac ako polovica opýtaných (53,6 %) uviedla, že pri voľbe prezidenta ich zloženie vlády nezaujíma. 22,1 percent ľudí potom uviedlo, že budú voliť tak, aby vláda a prezident boli z rôznych politických táborov. Naopak 12,5 percent ľudí uviedlo, že budú voliť tak, aby vláda a prezident boli z jedného politického tábora. 11,8 percent ľudí zatiaľ nemá v tejto otázke jasno.
Uvedený exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP bol uskutočnený v dňoch 25. – 29. decembra 2023. Zber dát sa realizoval pomocou techniky CAWI na vybranej skupine v súhrne 1 146 opýtaných, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18+ rokov.
Reprezentatívna vzorka bola vybraná metódou kvótneho výberu a zodpovedá sociodemografickému rozloženiu obyvateľov Slovenskej republiky podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky./agentury/
X X X
Pri leteckom útoku v Bejrúte zahynul zástupca lídra Hamasu
Hamas oznámil, že Izrael zavraždil zástupcu veliteľa skupiny. Toto obvinenie vzniklo potom ako sa izraelský premiér vyhrážal zabitím.
Pri útoku izraelského bezpilotného lietadla na kanceláriu militantného hnutia Hamas na južnom predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút prišli v utorok o život štyria ľudia. S odvolaním sa na tamojšie štátne médiá o tom informovali agentúry AFP a AP, píše TASR.
Podľa televízie blízkej libanonskému proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh pri výbuchu zahynul aj zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa mu vyhrážal zabitím ešte pred vypuknutím vojny Izraela s Hamasom, pripomína AP.
Hamas následne oznámil, že Izrael „zavraždil“ v Bejrúte zástupcu veliteľa tejto militantnej skupiny.
Vysoký bezpečnostný predstaviteľ v Bejrúte pre AFP povedal, že Árúrí bol zabitý spolu so svojimi osobnými strážcami.
Izraelskí predstavitelia na tieto správy odmietli reagovať, aktuality.sk
X X X
Pri leteckom útoku v Bejrúte zahynul zástupca lídra Hamasu
Hamas oznámil, že Izrael zavraždil zástupcu veliteľa skupiny. Toto obvinenie vzniklo potom ako sa izraelský premiér vyhrážal zabitím.
Pri útoku izraelského bezpilotného lietadla na kanceláriu militantného hnutia Hamas na južnom predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút prišli v utorok o život štyria ľudia. S odvolaním sa na tamojšie štátne médiá o tom informovali agentúry AFP a AP, píše TASR.
Podľa televízie blízkej libanonskému proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh pri výbuchu zahynul aj zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa mu vyhrážal zabitím ešte pred vypuknutím vojny Izraela s Hamasom, pripomína AP.
Hamas následne oznámil, že Izrael „zavraždil“ v Bejrúte zástupcu veliteľa tejto militantnej skupiny.
Vysoký bezpečnostný predstaviteľ v Bejrúte pre AFP povedal, že Árúrí bol zabitý spolu so svojimi osobnými strážcami. Izraelskí predstavitelia na tieto správy odmietli reagovať, akuality.sk
X X X
Nemecké politické strany dostali povolenie na začatie kampane
Ide o opakovanie parlamentných volieb z roku 2021. Ústavný súd rozhodol v decembri minulého roku, že mohlo prísť k pochybeniu a to narušilo priebeh volieb.
Nemecké politické strany dostali v utorok povolenie na začatie kampane pred opakovanými parlamentnými voľbami z roku 2021 v rôznych volebných okrskoch Berlína. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
O opakovaní volieb rozhodol Ústavný súd v decembri pre množstvo pochybení, ktoré narušili voľby 26. septembra 2021. Ľudia museli dlho čakať v radoch, hlasovacie lístky boli chybné, alebo chýbali úplne, a volebné miestnosti boli dočasne zatvorené. V niektorých sa hlasovalo aj po predpokladanom ukončení volieb, keď už boli oznámené predbežné výsledky.
Pre volebný škandál sa už opakovali voľby do berlínskeho krajinského senátu, čo viedlo k zmene berlínskeho primátora. V opakovaných voľbách kresťanský demokrat Kai Wegner porazil predchádzajúcu primátorku sociálnu demokratku Franzisku Giffeyovú.
Opakované voľby prebehnú vo februári
Parlamentné voľby sa zopakujú 11. februára v 455 volebných okrskoch z celkového počtu 2256, pričom volebné právo má približne 550 000 Berlínčanov.
Výsledok opakovaných volieb pravdepodobne veľmi nezmení zloženie Spolkového snemu (Bundestagu), kde sa majú prerozdeliť len dve až tri kreslá. Vzhľadom na komplikovanú povahu zloženia dolnej komory nemeckého parlamentu však môžu nastať prekvapenia, hodnotí DPA.
Podľa spolkovej volebnej komisárky Ruth Brandovej „môže dôjsť k posunom v rozdelení kresiel naprieč jednotlivými spolkovými krajinami“. „To znamená, že nové mandáty môžu získať alebo stratiť aj iné spolkové krajiny,“ doplnila volebná komisárka. Berlín je jednou z troch mestských spolkových krajín (spolu s Brémami a Hamburgom) spomedzi 16 spolkových krajín Nemecka.
Očakáva sa slabá podpora pre sociálnych demokratov kancelára Olafa Scholza, čo naznačujú predvolebné prieskumy v iných častiach krajiny. V opakovaných voľbách sa nemusí dariť ani krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD). Strana síce prudko stúpa v prieskumoch verejnej mienky vo východných spolkových krajinách, napríklad v Sasku, kde sa v septembri konali krajinské voľby, ale v hlavnom meste nemá AfD takú širokú podporu, aktuality.sk
X X X
Francúzsko posiela do Nemecka pomoc proti záplavám
Francúzsko poslalo mobilné hrádze, ktoré majú pomôcť Nemecku proti záplavám. Nemecko trpí od Vianoc dažďami, v dôsledku toho sa niektoré rieky vyliali z korýt.
Francúzsko posiela Nemecku mobilné hrádze na pomoc proti záplavám v spolkovej krajine Dolné Sasko. Prvá časť systému má doraziť už v utorok večer, vyhlásil hovorca ministerstva vnútra. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Zvyšné moduly hrádzového systému s celkovou dĺžkou približne 1,2 kilometra dorazia v stredu. Miesto ich nasadenia bezprostredne nebolo známe.
„Mobilné hrádzové systémy môžu významne pomôcť udržať situáciu pod kontrolou najmä vo výrazne zasiahnutých oblastiach,“ vyhlásila ministerka vnútra spolkovej krajiny Dolné Sasko Daniela Behrensová.
S povodňami bojuje aj armáda
V povodňami postihnutej oblasti zasahuje aj nemecká armáda (Bundeswehr) a v stave pohotovosti je šesť jej vrtuľníkov. Behrensová situáciu označila za veľmi napätú.
Ministerstvo vnútra vyhlásilo, že žiadosť o pomoc odoslalo Európskej komisii, ktorá ju posunula krajinám disponujúcim potrebnými prostriedkami. Ministerstvo uviedlo, že Nemecko týmto spôsobom požiadalo o pomoc druhý raz. Prvý raz to bolo v roku 2022 počas lesného požiaru v pohorí Harz, kde pomáhali talianske hasičské lietadlá.
Väčšinu územia Nemecka sužujú od Vianoc dažde. Niektoré rieky sa vyliali z korýt a ďalšie sú blízko tohto bodu, aktuality.sk
X X X
V ČR chcú predĺžiť kontroly na hraniciach so Slovenskom
Poľsko rozhodlo o predĺžení kontrol na hranici so Slovenskom minulý týždeň, trvať majú zatiaľ do 1. februára.
Český minister vnútra Vít Rakušan sa chystá navrhnúť vláde, aby predĺžila náhodné kontroly na hraniciach so SR o ďalších 30 dní, informovala v utorok Česká televízia. Kontroly zatiaľ platia do 3. januára, pripomína TASR.
Česká vláda rozhodla o zavedení dočasných náhodných kontrol na hraniciach so Slovenskom 4. októbra pôvodne na desať dní. Podľa premiéra Petra Fialu tak urobila v reakcii na rovnaký krok Poľska a Rakúska. Opatrenie neskôr opakovane predĺžila, naposledy koncom novembra, aktuality.sk
X X X
V Maroku zadržali 1110 migrantov, ktorí sa snažili dostať do Španielska
Migranti sa snažili dostať na španielske Kanárske ostrovy a na územie Ceuta a Melilla.
Marocká armáda v utorok oznámila, že pri rôznych operáciách v pobrežných oblastiach zadržala zhruba 1110 migrantov, ktorí sa pokúšali dostať na španielske Kanárske ostrovy a na územie enkláv Ceuta a Melilla. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Marocké pohraničné jednotky od minulého štvrtka zmarili viaceré operácie nelegálnej imigrácie, uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu kráľovských ozbrojených síl. Zadržaní migranti boli občanmi rôznych arabských krajín, najmä Maroka, Alžírska, Tuniska a Jemenu.
Zadržaných 150 migrantov
Marocké námorné sily tiež zadržali dve lode s viac ako 150 migrantmi na palube neďaleko pobrežného mesta Dachla v regióne Západná Sahara, ktorí smerovali na Kanárske ostrovy. Marocká armáda dodala, že niektorí migranti mierili aj do Ceuty a Melilly.
Ceuta a Melilla sú dve malé španielske pobrežné teritóriá v severnej Afrike, ktoré od Maroka oddeľujú vysoké ploty z ostnatých drôtov, sústavne monitorované políciou.
Desaťtisíce migrantov z afrických krajín sa každoročne pokúšajú dostať do Španielska na veľkých člnoch. Väčšina z nich smeruje na Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, niektorí sa pokúšajú preplávať cez Stredozemné more do pevninského Španielska. Tisíce z nich počas tejto cesty zahynú, aktuality.sk
X X X
Čo chystajú ministri SR v roku 2024? Odľahčenie peňaženiek i nová národná nemocnica.
Väčšie zapojenie zbrojárskeho priemyslu, nižšie ceny potravín, väčšia sebestačnosť, zelené investície, riešenie generačnej chudoby, príspevok na bývanie či Mapa verejných investícií. To je len časť výziev a zmien, ktorým chcú v roku 2024 čeliť ministerstvá pod novým vedením. Ako sa s nimi popasujú? O tom, čo majú v pláne a kam siahajú ambície ministrov Smeru, Hlasu a SNS sa dozviete v ankete.
Pravda oslovila na záver kalendárneho roka 2023 všetky ministerstvá s rovnakými otázkami. Ministerstvá financií, kultúry, spravodlivosti a dopravy do uzávierky neodpovedali. Odpovede na otázky, akým výzvam budú čeliť v roku 2024 a aké reformy chystajú, si môžete prečítať v ankete nižšie. Pýtala sa aj na to, čo sa im podarilo za prvé mesiace od nástupu novej vlády – o tom sa dočítate v odkaze nižšie.
Ministerstvo obrany (Smer)
X Čo bude pre váš rezort v budúcom roku najväčšou výzvou?
Hlavnou prioritou rezortu obrany je zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru a posilnenie vlastných národných spôsobilostí v oblasti protivzdušnej obrany. Sústredíme sa prioritne na zabezpečenie naplnenia článku 3. Zmluvy NATO. Zámerom rezortu je sústreďovať sa nielen na obranu strategických objektov, ale aj na ochranu všetkých civilných objektov a občanov SR.
Ako už avizoval minister obrany Robert Kaliňák, nemenej významnou prioritou je ochrana živej sily, prostredníctvom modernizácie techniky a vybavenia na viacerých úrovniach, čo bude mať rovnako pozitívny dopad na zefektívnenie obrany. Plánované je aj navýšenie počtu príslušníkov Ozbrojených síl SR a zlepšenie podmienok pre výkon služby profesionálnych vojakov. Niektoré kasárne a zariadenia nespĺňajú ani minimálny štandard modernej doby, cieľom preto bude vytvoriť vojakom adekvátne podmienky a zázemie hodné 21. storočia.
Rezort obrany vidí svoju kľúčovú úlohu aj vo vyššom zapojení domáceho zbrojárskeho priemyslu, ktorý považuje za podstatný, no posledné roky zanedbaný pilier slovenskej ekonomiky. Je potrebné naplno rozvinúť potenciál domácich zbrojárskych podnikov a vďaka nim podporiť rast hrubého domáceho produktu. Zámerom je vrátiť sa na zahraničné trhy a konkurovať zahraničným zbrojárskym firmám kvalitnými slovenskými výrobkami za konkurenčné ceny. Podotýkame však, že mnohé z týchto plánov si vyžadujú dlhší časový rámec na realizáciu.
X Akú konkrétnu zmenu v rámci kompetencií rezortu v budúcom roku uskutočníte – reformy, zmena zákona prípadne nový zákon?
Legislatívne zmeny budú súvisieť predovšetkým so spomenutými prioritami rezortu, v tomto momente je ešte predčasné ich konkretizovať./agenturyú
X X X
Šéf ŠÚKL Potúček skončil. Ministerka zdravotníctva Dolinková ho odvolala posledný deň v roku
Novým riaditeľom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je bývalý vedúci inšpekcie Roman Dorčík. Prečo ministerstvo šéfa ústavu vymenilo, zatiaľ nie je známe.
Správu budeme aktualizovať.
Riaditeľ ŠÚKL je štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, ktorý môže byť vymenovaný na základe výsledku výberového konania alebo z rozhodnutia ministra zdravotníctva. „Môžem potvrdiť, že som bol odvolaný z funkcie riaditeľa k 31. 12. 2023,“ potvrdil pre Aktuality.sk Peter Potúček.
Už dnes ráno na webovej stránke ústavu pre kontrolu liečiv chýbala jeho fotografia v sekcii hlavných predstaviteľov ŠÚKL.
„Zrejme bolo dôvodom môjho odvolania odlišná predstava s ministerstvom zdravotníctva o rozpočte na nasledujúci rok,“ hovorí Potúček. Či bol dôvodom na jeho odvolanie práve spomínaný rozpočet, zatiaľ nie je známe. Na reakciu rezortu ešte čakáme.
Na poste ho nahradí Roman Dorčík, ktorý pôsobil ako vedúci oddelenia inšpekcie. Táto sekcia robí napríklad kontroly u farmaceutických výrobcov či veľkodistribútorov liekov, v očných optikách a iných zdravotníckych a nezdravotníckych zariadeniach.
Oficiálna stránka ŠÚKL už na webe uvádza meno Dorčíka ako nového riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu.
Nastúpil po Baťovej a problémovom Sputniku
Dnes už bývalý šéf ŠÚKL Peter Potúček nahradil vo februári 2022 vo funkcii niekdajšiu šéfku Zuzanu Baťovú, ktorá požiadala o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. „Verím, že aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva budeme prinášať ľuďom na Slovensku moderné a bezpečné lieky, rovnako tak budeme ako Štátny ústav pre kontrolu liečiv zodpovedne plniť svoju úlohu v systéme,“ uviedol po nástupe Potúček.
Baťová bola vymenovaná v roku 2016 ako prvá žena vo vedení ŠÚKL. Do pozornosti verejnosti sa dostala najmä na jar 2021 vyjadrením, že vakcíny Sputnik spája v niekoľkých krajinách len názov. Vtedajší minister financií Igor Matovič ju počas tlačovej konferencie obvinil zo šírenia bludov. Baťová opakovane hovorila, že stanovisko ohľadom Sputnika bolo založené na zisteniach a faktoch a niet na ňom čo meniť, aktuality.sk
X X X
Rošády v rezorte, krach firmy z Višňového a jediné strihanie pásky. Rok 2023 na diaľniciach
Naše cesty ovplyvňuje výstavba infraštruktúry v Poľsku a Česku. Slovensko je pápežskejšie ako pápež a kľúčové stavby stoja roky na prípravných procesoch.
Poliaci odovzdali motoristom v roku 2023 päťdesiat kilometrov diaľnic, v nadchádzajúcom roku chcú, aby to bola zhruba polovica. Reč je však iba o diaľniciach, spoločne s rýchlostnými cestami a krajskými to bude takmer 200 kilometrov. V budovaní ciest patrí Poľsko k európskej špičke. Česi o roku 2023 hovoria ako o roku, ktorý z hľadiska výstavby nemá obdobu, odovzdávajú vyše 70 kilometrov ciest a diaľnic a v budúcom roku chcú sprejazdniť vyše stoštyridsať nových kilometrov.
Slovensko za susedmi výrazne zaostáva. V uplynulom roku diaľničiari odovzdali do užívania len 4,3 kilometra cesty R4 ako obchvatu Prešova. Nepodarilo sa dokončiť ani diaľničný privádzač a ekodukt na Kysuciach, ani časť R3 na Orave. Napredovanie susedov by nás malo tlačiť aj z dôvodu, že spúšťanie ich úsekov v pohraničí ovplyvňuje našu dopravu. No nedeje sa tak.
Rošády na rezorte
Ak Slovensko v uplynulom roku zažilo dynamiku, tak jedine v súvislosti výmenou na postoch či už riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, ale aj na poste ministra dopravy. Andreja Doležala (Sme rodina) po vymenovaní úradníckej vlády v máji vystriedal Pavol Lančarič a po septembrových voľbách sa funkcie ujal Jozef Ráž (Smer-SD).
Lančarič stihol v októbri ešte odvolať šéfa NDS Vladimíra Jacka. Zdôvodnil to manažérskym zlyhaním a pochybením pri tendri na výstavbe úseku R1 Banská Bystrica -Slovenská Ľupča. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že tender sa musí zopakovať. Diaľničiarom dočasne šéfoval Stanislav Beňa a po voľbách ho vystriedal Filip Macháček.
Čakanie na ortieľ novej vlády
S nástupom nového ministra ihneď začali snahy o rokovania, reč je najmä o kysuckej diaľnici D3, kde stále chýba kľúčový úsek dvadsiatich kilometrov od Čadce po Žilinu. Práce sú už niekoľko rokov vo fáze prípravy územných rozhodnutí a stavebných konaní. Európska únia nám dáva 800 miliónov na jej dostavbu, Slovensko sa stále topí v prípravných procesoch.
Termín dostavby si už nikto netrúfa tipovať, posledné odhady presahujú rok 2030. Nádejou pre urýchlenie dostavby je príprava viacerých zmien v zákonoch, ktoré majú pomôcť akcelerovať výstavbu rýchlostných ciest a diaľníc. „Musíme spraviť zákon o nadradenej infraštruktúre, kde by sme tie povoľovacie procesy zjednodušili,“ povedal minister Jozef Ráž v novembri.
Situácia na Kysuciach je pritom kritická. Na hlavnom ťahu medzi Čadcou a Žilinou sa denne tvoria v oboch smeroch aj polhodinové kolóny, zdržania sú niekedy ešte dlhšie. Súvisí to s tým, že diaľnica D3 je plánovanou súčasťou transeurópskeho koridoru TEN-T Baltica – Adria spájajúceho baltské námorné prístavy s jadranskými. Okrem výrazného medzinárodného tranzitu sa na tejto trase pohybuje početný domáci tranzit, a to zase v súvislosti s automobilkami v českých Nošoviciach (Hyundai), v slovenskej Tepličke nad Váhom (KIA) a v poľskej Bielsko-Białej (General Motors).
Diaľnice a susedské vzťahy
Kým nám na severe Slovenska chýba kľúčová diaľnica, Česi v auguste sprejazdnili poslednú časť obchvatu Trinca, ktorá je kľúčovou súčasťou pripojenia českej diaľničnej siete na Slovensko. Poliaci si až po naše hranice razia diaľnicu S1 a spečatili to prebúraním poslednej tunelovej rúry.
Úsek cesty 1/68 Třanovice – Nebory, ktorý Česi spustili, je súčasťou definitívneho riešenia prepojenia ich budúcej diaľnice D48 so Slovenskom. Dojazd k našim hraniciam sa zrýchli zhruba o päť minút.
Význam dobudovanej 1/68 umocňuje pôsobenie Hyundai Motors Company v Nošoviciach. A tu sa dostávame k česko-slovenským vzťahom. Cesta 1/68 bola podmienkou, aby sa prepojil nošovický Hyundai s automobilkou KIA Motors v slovenskej Tepličke nad Váhom. Česi si svoju úlohu splnili, Slováci nie. Diaľnica D3, ktorá má urýchliť tranzit od českých hraníc smerom na Žilinu a ďalej na Tepličku, chýba. A stáva sa tak úlohou pre ďalšieho ministra. Žilinský samosprávny kraj, regionálni politici, aj aktivisti za dostavbu diaľnice už s Jozefom Rážom rokovali, ten ich mal uistiť, že dostavba D3 je naďalej pre rezort prioritou.
D3 mala byť dôležitá aj pre napojenie dopravy z Poľska – za hranicou totiž dokončujú úsek S1 Milowka-Przybedza, ako obchádzku Wengierskej Górki. V polovici septembra na tomto úseku prerazili druhú tunelovú rúru a idú do finále. Čo je ešte dôležitejšie, dokončia aj novú štvorprúdovú diaľnicu S1 v smere Bielsko-Biala – Katovice. Takže z Katovíc sa bude možné dostať po diaľnici až na Slovensko. Úsek S1 Milowka-Przybedza, ktorý smeruje k našim hraniciam, však podľa aktuálnych informácií poľskej strany dokončia až v roku 2025.
Opäť nový termín
Pri diaľnici D1 z Bratislavy do Košíc sa v posledných rokoch vodiči môžu spoľahnúť len na jednu vec, a to, že termín dostavby sa stále odsúva. Keď Skanska v roku 2021 dielo preberala, sľúbila, že zhruba v týchto dňoch už ňou budeme jazdiť. Ich termínom bol koniec roka 2023. No miesto toho je sľubovaný rok len ďalším míľnikom, kedy sa podarilo vysúťažiť technológiu tunela. Termín dostavby sa tým posúva na rok 2025.
Zdroj Aktualít z prostredia stavby D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, ktorý chce zostať v anonymite však tvrdí, že NDS začala so súťažou technológie neskoro a že musela už pri odovzdávaní diela Skanske v roku 2021 vedieť, že technológiu do konca roka 2023 nevysúťažia a nestihnú zabudovať, takže pôvodný termín december 2023 bol šibeničný.
Nejasné konania firiem
Aj keď sa napredovanie stavby zdá pokojné, sprevádzajú ho dozvuky sťažností malých firiem, ktoré tvrdia, že kvôli nezhodám na stavbe krachujú.
Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové prebral v roku 2021 nový stavebník Skanska. Peniaze za zákazku odvtedy smerovali od Národnej diaľničnej spoločnosti hlavnému zhotoviteľovi Skanska a ďalej jej subdodávateľovi – firme Porr.
Dodávateľom pre Porr bola zase firma Tubau, rovnako aj jej sesterská spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Malým subdodávateľom mala peniaze vyplatiť firma Tubau, tá tvrdí, že tak nemohla urobiť, pretože jej nezaplatila firma Porr. Dohromady má ísť o čiastku až 20-miliónov eur.
Spoločnosť Tubau skončila v konkurze. Na konaní sú prihlásené pohľadávky za viac ako 36-miliónov eur.
Malí dodávatelia odovzdali vedeniu NDS dokumenty, v ktorých tvrdia, že Skanska a Porr vážne pri stavbe chybili, dochádzalo k falšovaniu denníkov a zároveň mali zo stavebných denníkov vyškrtávať informácie o prestojoch na stavbe. Malé firmy tvrdia, že informácie podobného charakteru ovplyvnili ich pohľad na to, či vinníkom v kauze, ktorá pripomína tú váhostavskú z roku 2014, je len firma Tubau.
Subdodávatelia sa domnievajú, že takýmto konaním chceli zhotoviteľ a firma Porr zamedziť tomu, aby sa niektoré informácie dostali k zadávateľovi, čiže Národnej diaľničnej spoločnosti. NDS sa nemusela dozvedieť, že dochádza k prestojom, alebo k zlyhaniu menežovania stavby. Skanska ani Porr vyjadrenia subdodávateľov popierajú.
Jediné strihanie pásky
Približne desať minút ušetrí motoristom prvý úsek severnej časti obchvatu Prešova R4. Otvorili ho 25. septembra a odbremení krajské mesto o 15-tisíc vozidiel denne.
Náklady na už dokončený 4,3 kilometrov dlhý úsek predstavovali takmer 143 milióny eur. Oproti pôvodnej, predpokladanej sume, sa výdavky navýšili o štyri milióny eur. Pôvodne sa výstavba prvej etapy mala financovať zo štátneho rozpočtu, napokon približne 70 miliónov eur bude hradených z eurofondov.
Výstavba prvej etapy severného obchvatu Prešova sa začala v júli 2019, ukončenie bolo pôvodne naplánované na marec 2023, no v roku 2021 termín výstavby predĺžili o štyri mesiace.
Otvorený úsek je dlhý 4,3 kilometra a jeho súčasťou je tunel Bikoš s dĺžkou 1,15 kilometra.
Začali druhú etapu
V rovnaký deň, ako kompetentní strihali pásku prvého úseku, poklepali aj základný kameň a odštartovala výstavba II. etapy severného obchvatu R4.
„Druhá etapa meria 10,2 kilometra. Obsahuje 12 mostných objektov v celkovej dĺžke 1,7 kilometra, tunel Okruhliak v dĺžke 1,8 kilometra,“ predstavil projekt Róbert Šinály, generálny riaditeľ Eurovia SK.
Verejnú súťaž vyhralo Združenie R4 severný obchvat Prešova II. etapa. Tvoria ho spoločnosti EUROVIA SK, a.s. ako vedúci člen a ďalšími sú EUROVIA CS, a.s., SMS a.s., VÁHOSTAV – SK, a.s. a TuCon, a.s. Uspeli s ponukou 337 745 665 eur.
Stavba bude financovaná zo štátneho rozpočtu a čiastočne z európskeho programu CEF. Zmluvná lehota na dokončenie výstavby je v poslednom kvartáli 2027. Úsek ušetrí motoristom po dokončení ďalších 10 minút.
Vo výstavbe obchvat Košíc
Vo výstavbe je momentálne časť R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek. Ten bude mať viac ako 14 kilometrov a ukončenie je plánované v roku 2025.
Pôvodne sa rátalo s 21 kilometrov dlhou trasou Košice – Šaca – Košické Oľšany. V roku 2018 ju rozdelili na dva podúseky Košické Olšany – Križovatka R2/R4 ako druhá etapa a Križovatka R2/R4 – Košice-Šaca ako prvá etapa.
Výstavba mala pôvodne stáť 132,6 milióna eur, cena už vzrástla o päť miliónov. Na trase nebude žiaden tunel a postavená bude na rovnom úseku. Bude na ňom 13 mostov a tri mimoúrovňové križovatky.
„Výstavbu takmer 7-kilometrového pokračovania ťahu R2 plánujeme začať verejne súťažiť v roku 2024. Odhadujeme, že výstavba bude stáť niečo vyše 140 miliónov eur,“ informovala Národná diaľničná spoločnosť.
Pripravovaný úsek košickej R2 má vydané územné rozhodnutie, dodanú dokumentáciu na stavebné povolenie a stavba je takmer úplne majetkovo-právne vysporiadaná.
Branisko môže mať druhú rúru
Tunel Branisko by konečne mohol byť dvojrúrový. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila na jar verejnú súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre 2. profil D1 Beharovce — Branisko. Odhadovaná hodnota zákazky je 235-tisíc eur.
V roku 2022 bola podľa diaľničiarov priemerná denná intenzita na úseku tunela Branisko cez 16-tisíc vozidiel za 24 hodín. Druhá tunelová rúra je v zmysle smernice Európskej únie potrebná pri dosiahnutí 10-tisíc vozidiel denne na jeden jazdný pruh za 24 hodín.
„Vybudovanie druhej rúry tunela Branisko je tak reálne na pláne. Analýzy nám už potvrdili, že výstavba ľavej rúry je technicky možná aj počas prevádzky pravej rúry,“ oznámila Národná diaľničná spoločnosť.
„Je to potencionálny lievik. Tak o sedem až osem rokov nám bude končiť životnosť technológii v jednej rúre Braniska,“ povedal začiatkom tohto roka vtedajší generálny riaditeľ a predseda predstavenstva štátnej firmy Vladimír Jacko.
Branisko, predraženú jednu rúru, stavali od roku 1996 do otvorenia v roku 2003. V jednej obojsmernou rúrou je povolená rýchlosťou 80 km/h. Tunel je dlhý 4,9 kilometra. Ak by rúru zatvorili, bez existencie druhej by vodičom neostávalo nič iné, len jazdiť pôvodnou cestou.
Smer Ukrajina zatiaľ neznámy
V júni 2023 vtedajší minister dopravy a výstavby Pavol Lančarič aktualizoval plán výstavby diaľnic, ktorý ešte pripravil jeho predchodca Andrej Doležal. Jednou z priorít je v ňom začatie posledného úseku Košice – Ukrajina, ktorého štúdia realizovateľnosti aktuálne prebieha.
Zatiaľ ešte nie je známy termín, kedy bude známy definitívny variant diaľnice k Vyšnému Nemeckému. Dôvodom urýchlenej výstavby, a to celého úseku diaľnice D1 z Bratislavy, je aj príchod investora, automobilky, na východ Slovenska.
Výstavbu diaľnice podporuje Združenie Diaľnica na Zemplín. Koncom augusta prezentovalo výsledky sčítanie dopravy medzi Košicami a hranicou s Ukrajinou.
„Obcou Dargov prejde 20 468 automobilov,“ konštatoval vtedy Peter Báthory, predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín. Poukázal na to, že v roku 2021 to bolo 19 717 áut za jeden deň.
Predseda Báthory sa už začiatkom novembra stretol s ministrom Jozefom Rážom mladším a štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Igorom Chomom.
„Výstavba diaľnice D1 je pre novú vládu absolútna priorita. Plne si uvedomujú, že výstavba diaľnice je strategická pre celý región a zhodu sme našli aj v tom, že siahodlhý proces prípravy výstavby by bolo potrebné čo najskôr skrátiť a dostať ho na úroveň štátov EÚ,“ informovalo na sociálnej sieti združenie.
Dôležitá Via Carpatia
Severný obchvat Prešova, jeho prvá aj druhá etapa, sú súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4, ktorá má prepojiť Maďarsko s Poľskom. V súčasnosti je v prevádzke obchvat Svidníka a úsek Košice – Milhosť.
Ide o trasu s dĺžkou 60 kilometrov. Predošlí ministri dopravy aj vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti v minulosti nevylúčili financovanie aj prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva, takzvané PPP.
Celý ťah R4 naprieč Slovenskom je dôležitým koridorom európskeho významu Via Carpatia a je súčasťou TEN-T siete. Zámerom je prepojiť Baltské, Čierne a Egejské more pozdĺž východnej hranice Európskej únie, aktuality.sk
X X X
Polícia sa zaoberá identitou zadržaného migranta
Priebeh vyšetrovania je reakciou ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na stranu SaS, ktorá vyzvala ministerstvo, aby nevydávala potvrdenia o zotrvávaní pre migrantov.
Hraničná a cudzinecká polícia každého zachyteného migranta zadržiava do príslušného zariadenia, kde je jeho totožnosť riadne preverená. Deklaroval to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v reakcii na výzvu strany SaS na zastavenie vydávania potvrdení o zotrvaní pre migrantov, o ktorých nevie, odkiaľ pochádzajú.
„Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia rezortu vnútra sa v súčasnosti potvrdenia o zotrvaní cudzincov vydávajú výlučne v súlade so zákonom,“ povedal Šutaj Eštok. Poznamenal, že zavedené opatrenia spôsobili, že nelegálna migrácia klesla prakticky na nulu.
SaS v utorok vyzvala ministerstvo vnútra, aby bezodkladne zastavilo vydávanie potvrdení o zotrvaní pre migrantov, u ktorých nemožno zistiť, odkiaľ pochádzajú. „Napriek tomu, že to bol práve Robert Fico, ktorý populisticky robil z migrantov predvolebnú tému a strašil ich nekontrolovateľným príchodom, po nástupe k moci nespravil okrem jednej smiešnej akcie na hranici s vodnými delami a koňmi absolútne nič,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Minister odkázal SaS, nech radšej rieši, ako Sulík nahradí ekonomickú škodu, ktorú spôsobil počas „hýrenia“ v Dubaji.
Námestník generálneho prokurátora SR podal protest prokurátora proti príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru k postupu v súvislosti s vydávaním potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR. Dôvodom bol rozpor s ustanoveniami správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov. Hraničná a cudzinecká polícia v reakcii upozornila, že podľa daného príkazu už dlhšie obdobie nepostupuje, potvrdenia nevydáva a každého zachyteného migranta zadržiava do príslušného zariadenia, aktuality.sk
X X X
Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania, uvádza v analýze denník The Guardian. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu.
Lacná sila a legálnosť
Programy stáží sa veľmi líšia od tých, ktoré ponúkajú odbornú prípravu a krok k lepšiemu kariérnemu rastu, až po tie, ktoré jednoducho využívajú mladých ľudí ako formu lacnej alebo neplatenej pracovnej sily, uvádza The Guardian.
„Niekedy si naozaj myslím, že je to smiešne. Ako to môže byť legálne? Nemôžete mať rôzne kritériá pre mladých ľudí len preto, že sú mladí. Nemôžete sa jednoducho rozhodnúť, že im nebudete platiť, keď pracujú,” hovorí Jarc.
Európska konfederácia odborových zväzov patrí k tým, ktoré upozorňujú, že mnohé učňovské programy nespĺňajú minimálne normy, ktoré sa od zamestnávateľov očakávajú. „V mnohých z nich vidíme nedostatok aspektu odbornej prípravy. Chýba mentoring, poradenstvo, spätná väzba,” dodáva.
Iné programy obmedzujú možnosť postupu tým, že neustále hľadajú stážistov namiesto toho, aby zamestnali tých, ktorí vyniknú. „Vidíme, že v mnohých prípadoch vlastne nahrádzajú platené pracovné miesta,” dodáva Tea Jarc.
Mladí ľudia pochádzajúci z rodín, ktoré im môžu pomôcť zvládnuť životné náklady, majú výhodu. To im umožňuje lepší prístup do sektorov, ako sú médiá a mimovládne organizácie, kde sú neplatené stáže veľmi rozšírené.
Zistilo sa, že mladí ľudia zo zraniteľných skupín, zdravotne postihnutí, migranti alebo tí, ktorí vyrastajú v neúplných rodinách, majú osemkrát menšiu pravdepodobnosť, že si budú môcť dovoliť stáž.
Členské štáty EÚ konajú
V posledných rokoch viaceré krajiny EÚ aktívne bojujú proti nekalým praktikám zamestnávateľov.
V roku 2014 Francúzsko stanovilo pravidlá týkajúce sa stáží, ktoré ich obmedzujú na maximálne dva mesiace, a Rumunsko od roku 2019 vyžaduje, aby spoločnosti vyplácali mladým zamestnancom štipendium.
Organizátori kampaní označujú tieto nariadenia za dobrý začiatok, poukazujú však na medzery, ktoré niektorým umožňujú pravidlá naďalej obchádzať, upozorňuje The Guardian.
Teraz vkladajú svoje nádeje do Európskej komisie, ktorá pripravuje smernicu. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby stážisti dostávali v každej krajine aspoň minimálnu mzdu.
Zdravie a pohoda
Poslanci tiež výslovne uviedli, že kariérne programy by mali byť prístupnejšie aj pre osoby so zdravotným postihnutím.
„Je to obrovský krok na zabezpečenie lepšieho začlenenia na otvorený trh práce,” povedala Maria Rodríguez Alcazarová, členka Európskeho fóra mládeže.
„Mladí ľudia platia za tieto neplatené stáže vlastným zdravím a blahobytom,” dodáva, aktuality.sk
X X X
Šéf Rady RTVS dostal novú funkciu vo firme, kde kraľoval Brhel. Odmieta povedať, aký má s oligarchom vzťah
Igor Gallo sa po takmer troch rokoch vracia do vedenia najziskovejšej štátnej firmy. Minister financií neodpovedá, kto mu ho odporučil.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) mala v minulosti nálepku najväčšej štátnej firmy zo sféry vplyvu Jozefa Brhela. Zarábal v nej stámilióny, jeho firma v tendri tejto štátnej spoločnosti podľa protimonopolného úradu uzavrela kartelovú dohodu a niektorí členovia jej vedenia mali navštevovať Brhela v hoteli DoubleTree by Hilton.
Do SEPS-u sa vrátil Igor Gallo, ktorý z tejto štátnej firmy odišiel začiatkom roka 2021. Gallo bol v minulosti šéfom úseku podpory riadenia SEPS, začiatkom decembra sa stal členom predstavenstva. Celé roky neodpovedá, aký je jeho vzťah s Jozefom Brhelom.
Dlhoročný šéf Rady RTVS
Igor Gallo už momentálne zastáva inú verejnú funkciu – od roku 2013 je šéfom Rady RTVS. V minulosti pracoval pre SEPS so státisícovým platom aj v súbehu so šéfovaním Rade RTVS.
Gallo aj po aktuálnych zmenách vo svojej kariére odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa Jozefa Brhela. Vyjadril sa však k súbehu dvoch verejných funkcií. „Nevidim dôvod na odchod z funkcie predsedu a člena Rady RTVS len preto, že som bol menovaný do druhej verejnej funkcie. Členom Rady RTVS som takmer 11 rokov po tom, čo ma dvakrát zvolili poslanci NR SR ústavnou väčšinou. Pozíciu predsedu rady zastávam rovnaké obdobie, keď mi všetci členovia rady šesťkrát po sebe vyjadrili dôveru. Domnievam sa, že tieto fakty dostatočne ilustrujú silu môjho mandátu a moju obrovskú zodpovednosť. Pre úplnosť dodávam, že odmenu budem poberať len za výkon jednej verejnej funkcie,“ uviedol.
Kartel Brhelovcov
V prípade firmy SEPS a jej spojenia s Brhelom nejde iba o to, že Brhelove firmy (Alter energo, Pow-en, Sevitech, Dg-energy) v štátnej firme zarábali milióny eur, prípadne že v nej pôsobili rodinní príslušníci zamestnancov Brhela.
Protimonopolný úrad vo firme našiel aj nezákonné konanie, z ktorého profitovala Brhelova firma Alter energo a ďalšie spoločnosti, ktoré sa s ňou koordinovali. Pred dvoma rokmi firmám vymeral zatiaľ neprávoplatnú pokutu 8,6 milióna eur za kartelovú, respektíve protisúťažnú dohodu, keď sa firmy koordinujú v tom, aké ponuky doručia do tendra.
Brhelove firmy však na SEPS-e zarábali už dávno predtým. A práve so štátnou firmou je spojená jedna z káuz, označovaná ako začiatok Brhelovho bohatnutia na štáte vo veľkom – udeľovanie licencií na štedro dotované fotovoltické solárne elektrárne.
V tomto prípade štát udeľoval licencie podľa hesla „kto skôr príde, ten skôr melie“ a existovali podozrenia, že isté okruhy podnikateľov mali o vyhlásení výzvy informácie vopred.
„Obálky boli očíslované a otvárali sa postupne podľa poradia,“ vysvetľoval kauzu po prevalení Igor Gallo, vtedy v pozícii hovorcu SEPS-u.
Státisícový zlatý padák
Igor Gallo zarábal v SEPS-e mimoriadne nadštandardne, hoci v minulosti nebol súčasťou predstavenstva, čiže najvyššieho vedenia. V pozícii šéfa úseku zarobil státisíce. Spoločne s funkciou šéfa Rady RTVS zarobil v roku 2020 viac ako 260-tisíc eur.
Ešte viac zarobil vďaka zlatému padáku v roku 2021, keď pre SEPS skončil už vo februári – v tomto roku však zarobil až 288-tisíc eur aj vďaka šesťmesačnému odstupnému.
Ministerstvo financií neodpovedá
Voči Gallovi v minulosti zazneli pomerne vážne tvrdenia zo strany poslanca parlamentu. „Pán Gallo bol viackrát videný v hoteli DoubleTree, kde sa na privátnom poschodí odohrávali známe porady,“ skonštatoval v minulosti bývalý poslanec OĽaNO Peter Kremský.
„S pánom Brhelom ma spája len tendenčný a nepravdivý status pána poslanca Kremského na jeho FB profile. Túto osobnú aktivitu pána poslanca vnímam ako snahu spochybniť ma v pozícii predsedu Rady RTVS a dosadiť namiesto mňa politicky prijateľného kandidáta, rozumej nášho človeka,“ odpovedal vtedy Gallo. Neskôr však viackrát odmietol uviesť, akým spôsobom a odkedy sa s Brhelom pozná.
Aktuálne ministerstvo financií Ladislava Kamenického napriek týmto vážnym slovám na otázky Aktuality.sk neodpovedalo. Nedozvedeli sme sa, kto Ivana Galla na nové miesto odporučil.
Autor článku pracoval v Transparency International Slovensko, ktorá sídlila na jednej chodbe spolu s Podnikateľskou alianciou Slovenska, ktorú viedol Peter Kremský.
Autor článku ako zamestnanec Nadácie Zastavme korupciu podal protimonopolnému úradu podnet, na základe ktorého neskôr došlo k udeleniu pokuty za kartelovú dohodu pri zákazke v SEPS-e, aktuality.sk
X X X
Únia chystá reguláciu chovu zvierat. Tie, čo nebudú domáce, majú byť zakázané
Zviera, ktoré nie je domáce, bude zakázané chovať. Vyplýva to z jesenného rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorý poveril Európsku komisiu vypracovaním zoznamu povolených zvierat.
Do dvoch rokov by tak mal vzniknúť celoeurópsky zoznam tých, ktoré budú podľa Bruselu vhodné na chov. V praxi by to znamenalo, že nikto okrem zoologických záhrad by nemohol chovať, rozmnožovať alebo predávať živočíchy, ktoré by sa na tzv. pozitívny zoznam nedostali.
Nápad ihneď vzbudil obavy v radoch chovateľov. „Kto má právo povedať, aké zvieratá sa môžu chovať a aké nie? Pre nás sú prijateľné negatívne zoznamy, ktoré už u nás platia a ktoré obmedzujú chov veľkých šeliem alebo medveďov, ale pozitívny zoznam je nezmysel. Je to postup, ako raz zakážu chov zvierat aj nám,“ upozornil za Úniu českých a slovenských zoologických záhrad David Nejedlo.
Podľa europoslanca Michala Wiezika (PS) sú obavy zatiaľ predčasné. “Diskusia o pozitívnom zozname je stále len v iniciálnej fáze, nepoznáme jeho kontúry a neviem ani o tom, že by komisia v tejto veci konala,” ozrejmil pre Pravdu.
Spomínané pozitívne zoznamy domácich zvierat zatiaľ fungujú v deviatich európskych krajinách – vo Francúzsku, v Taliansku, Litve, Belgicku, Holandsku, na Cypre, v Luxembursku, Slovinsku a na Malte. Zakázané je tam chovať napríklad škrečky džungarské, degu čilské, činčily, ale aj papagáje ara, ako aj veľké plazy, jedovaté pavúky či pytóny.
Pozitívny zákaz
Nový európsky zoznam má za úlohu povedať, ktoré zvieratá budú ľudia môcť chovať v dome. „Bavíme sa o tzv. pozitívnom zozname druhov, to znamená o zozname druhov, ktoré je povolené chovať,” vysvetlil Wiezik. Medzi ne by mali tradične patriť napríklad psy, mačky, fretky, králiky, hlodavce, ryby, nejedovaté obojživelníky, niektoré plazy a niektoré bezstavovce. No ošípané, ovce, kozy, somáre, kone, dobytok, mulice či vtáky by mohol chovať len ten, kto získa povolenie od miestneho úradu.
Napríklad v Holandsku je dnes povolený chov tridsiatich druhov zvierat, pričom zo známych druhov sú to len pes, mačka a pieskomil mongolský.
Podľa organizácie Eurogroup for Animals sa v Európe chová viac ako 200 miliónov domácich zvierat vrátane cicavcov, vtákov, plazov, rýb a obojživelníkov. “Mnoho druhov, najmä exotických zvierat, sa však pre život v zajatí nehodí,“ zdôvodnila svoj postoj organizácia.
V minulosti sa štáty riadili podľa dohovoru CITES, alebo podľa vlastných či európskych zoznamov chránených druhov. CITES je skratka pre Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý obsahuje približne 6-tisíc druhov živočíchov a 32-tisíc druhov rastlín. Zo živočíchov sú v ňom zaradené napríklad slony, nosorožce, opice, mačkovité šelmy ako tiger, lev, leopard či puma, alebo krokodíly, korytnačky, leguány, chameleóny, veľhady, jašterice, papagáje, pavúky a motýle.
Zo slovenských pôvodných živočíchov sú do CITES zaradené napríklad: medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka lesná, vydra riečna, dravé vtáky – orly, sokoly, jastraby, sovy, drop fúzatý, motýľ – jasoň červenooký.
Exotický biznis
V rokoch 2018 až 2021 bolo v EÚ každý rok zadržaných viac ako tritisíc živých vtákov, plazov a obojživelníkov, z ktorých mnohé boli určené na nelegálny obchod s exotickými domácimi zvieratami. Najviac pašerákov chytili v Nemecku a najviac zvierat bolo do členských štátov privezených z Ukrajiny a z Thajska. “Obchod s exotickými druhmi je multimiliardové odvetvie a patrí medzi hlavné príčiny ohrozenia biodiverzity. Bavíme sa o tisíckach druhov, ktoré v súčasnosti nik neeviduje v negatívnych zoznamoch, pri ktorých je obrovské riziko vážneho poškodenia a zániku voľne žijúcich populácií,” podotkol europoslanec Wiezik.
Napríklad na Slovensku od 1. marca 2022 platí zákaz chovu vybraných druhov živočíchov, najmä tigrov, leopardov, levov, jaguárov, rysov, púm, gepardov, ale aj medveďov a primátov, ako napríklad tamarínov, kosmáčov, levíkov či lemurov.
Ministerstvo životného prostredia zoznam zakázaných zvierat podľa potreby aktualizuje, ale podľa Wiezika to nestačí. “Technicky je takmer nemožné dostatočne rozširovať a aktualizovať negatívne zoznamy, preto je operatívne vytvoriť zoznam povolených druhov, pozitívny zoznam, kde druh, ktorý sa na ňom nenachádza, je automaticky vylúčený z legálneho chovu,” skonštatoval.
Europoslanec zdôraznil, že ak sa proces prípravy pozitívneho zoznamu niekedy začne, bude legislatívu k nemu pripomienkovať Európsky parlament a všetky členské krajiny. Vtedy bude podľa neho zabezpečený priestor na vytvorenie dostatočne širokého zoznamu druhov, pri ktorých chove nehrozí poškodzovanie biodiverzity. V prípade nesúhlasu s nariadením môžu členské štáty takisto využiť právo veta.
“Vytvorenie takéhoto zoznamu má za cieľ zamedziť nelegálnemu obchodu s voľne žijúcimi druhmi a ochranu biodiverzity, čo verím, že je v záujme všetkých chovateľov a milovníkov prírody,” uzavrel Wiezik./agentury/
X X X
Izraelský premiér nemá veľkú podporu v štáte. 15 percent Izraelčanov si želá, aby ostal vo funkcii aj po vojne
Politický oponent izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, Benny Ganc má 23 percentnú podporu Izraelčanov.
Len 15 percent Izraelčanov si želá, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu v tejto funkcii zostal aj po skončení vojny Izraela s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Vyplýva to z prieskumu Izraelského inštitútu pre demokraciu (IDI) zverejneného v utorok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Prieskum tiež ukázal, že 56 percent opýtaných sa domnieva, že pokračovanie vojenskej ofenzívy je najlepší spôsob, ako získať späť rukojemníkov, zatiaľ čo 24 percent respondentov si myslí, že najlepšia by bola dohoda zahŕňajúca prepustenie ďalších tisícok palestínskych väzňov z izraelských väzníc.
Iba 15 percent opýtaných si želá, aby Netanjahu zostal aj po skončení vojny premiérom. Jeho politický rival a súčasný partner vo vojnovom kabinete Benny Ganc získal podporu 23 percent opýtaných. Približne 30 percent opýtaných neuviedlo žiadneho preferovaného lídra.
Prieskum sa uskutočnil 25. až 28. decembra na vzorke 746 respondentov. Podľa predchádzajúceho decembrového prieskumu IDI si 69 percent Izraelčanov myslí, že voľby by sa mali konať hneď po skončení vojny.
Netanjahu v sobotu vyhlásil, že vojna v Pásme Gazy potrvá ešte „mnoho mesiacov“. Zopakoval, že izraelská operácia v Gaze potrvá dovtedy, kým sa nepodarí eliminovať militantné hnutie Hamas a zaistiť návrat všetkých izraelských rukojemníkov, aktuality.sk
X X X
Tréner Feneš hovorí o bolesti, opäť vraj chýbal iba krôčik: Ťažko sa môžeme rovnať s vyspelejšími krajinami, som pripravený na všetko
Vlani smoliarske zaváhanie proti Kanade, včera prehra s Fínskom – opäť po veľkej dráme. Slovenská dvadsiatka nepostúpila do semifinále MSJ, keď druhý rok za sebou nezvládla kľúčové predĺženie.
„Všetci sme pre úspech urobili maximum. Žiaľ, ani tento rok to nestačilo,“ hodnotil koniec na turnaji hlavný tréner Ivan Feneš (46).
X Čo ste povedali ako prvé hráčom po tesnej prehre?
Sklamanie v kabíne bolo obrovské. Chalanom som zdôraznil, že som na nich hrdý a poďakoval im za vzornú reprezentáciu Slovenska. Šport je o výhrach, ale aj o chybách. K postupu sme boli veľmi blízko, ale do semifinále mohlo ísť len jedno mužstvo.
X Ako hodnotíte nevydarené štvrťfinále?
Robili sme, čo sme mohli. Bol to typický duel v play off, ktorý mal podobný scenár, ako štvrťfinále na predchádzajúcom šampionáte, kde sme prehrali v predĺžení s Kanadou. Áno, je to pre nás frustrujúce, ale aj taký je šport. Už nie je šanca na nápravu, odchádzame sklamaní domov.
X Ako ste videli víťazný gól Fínov?
Traja proti trom je úplne iná situácia ako piati proti piatim. Prehrali sme kľúčový súboj jedna na jedna, hráč súpera prešiel našou obranou, zlyhali sme. Opäť použijem prirovnanie s minulým rokom, podobným spôsobom nám dal gól Kanaďan Bedard.
Je to bolestivá emócia, pretože v závere riadneho hracieho času sme vyrovnali, čím sme sa vrátili do zápasu. Verili sme, že ho môžeme vyhrať, ale nestalo sa to.
X Na štvrťfinále ste nastupovali po vysokej prehre 2:10 s USA. Nezanechala na mužstve stopy?
Výsledok nás mrzel, ale chalani sa zachovali ako profesionáli. Na boj o semifinále sa pripravili na sto percent a boli odhodlaní urobiť pre postup maximum. Odohrali sme najlepší zápas proti Fínom za posledné roky, žiaľ, nestačilo to.
X Brankár Adam Gajan nastúpil po jednozápasovej pauze. Nemal chytať už proti USA?
Také bolo naše rozhodnutie a stojíme si za ním. Adama sme nechali, aby si oddýchol fyzicky i psychicky. Verili sme, že pôjdeme ďalej, v bojoch o medaily by nás čakali ďalšie dva náročné zápasy.
Proti Američanom sme vybrali Samuela Urbana, ktorý je perspektívny brankár a zaslúžil si dostať šancu. Získal neoceniteľné skúsenosti pre budúci šampionát.
X Inkasované góly proti Fínom vyplynuli aj z nedostatku skúseností mladej obrany?
Chalani si veľmi želali uspieť, chcenie bolo obrovské. Tak, ako v predchádzajúcich zápasoch, sme nastúpili ako jeden kolektív. Ak jeden z hráčov urobil chybu, ostatní boli odhodlaní ju napraviť.
Vyrovnávajúci gól v poslednej minúte riadneho hracieho času nám dodal veľkú energiu, ale ani tá nám v predĺžení nestačila.
X O súčasnom ročníku sa hovorilo ako o jednej z najsilnejších generácií v domácom mládežníckom hokeji. Čo potrebuje, aby pretavil kvalitu do úspechu v seniorskej kategórii?
Jednoduchá odpoveď – veľké víťazstvá. Každý od nás čakal na tomto šampionáte medailu. Tvrdo sme pracovali, aby sme dosiahli úspech. Chalani ukázali kvalitu, ale rozhodli maličkosti. Chýbali nám minimálne traja hráči, ktorí tu mohli byť, ale z rôznych dôvodov absentovali. Určite by nám pomohli.
X Za čo si mužstvo zaslúži pochvalu?
Tím ukázal, čo je v ňom. Mali sme veľa pozitívnych ohlasov na našu hru. Chalani sú výborní hokejisti a ukázali to aj vo Švédsku. Veľmi dobre sme hrali predovšetkým v útoku. Vedeli sme, že budeme mať určité problémy v obrannej fáze, kde napokon aj nejaké skraty nastali.
X Je nepostup medzi najlepšiu štvoricu nesplneným cieľom?
Áno. Chceli sme ísť ďalej, túžili sme zabojovať o cenné kovy. Necestovali sme do Švédska len zvládnuť základnú skupinu. Žial, účasť v top štvorke nám opäť tesne ušla.
X Slováci sa naposledy predstavili v semifinále pred deviatimi rokmi. Čím to je, že im táto méta uniká?
Štvrťfinále je zápas o jednom vydarenom momente či o jednej chybe. V našom prípade to tak bolo vlani i teraz. Zakaždým nám chýbal krôčik, aby sme išli ďalej.
Ťažko sa môžeme porovnávať s vyspelejšími hokejovými krajinami, najmä čo sa týka základne. Ak nám vypadnú dvaja-traja dôležití hráči, veľmi ťažko ich nahradíme.
X Mal by tréner Feneš pokračovať pri reprezentačnej dvadsiatke?
Budete pokračovať vo funkcii trénera dvadsiatky?
O tom nerozhodnem ja, ale kompetentní. Osobne som pripravený na čokoľvek. Prioritne som hrdý na chalanov, že vydali zo seba maximum a že vzorne reprezentovali Slovensko. Verím, že sme urobili fanúšikom radosť.
X Budú mať Slováci silný tím aj na nasledujúcich juniorských MS?
Ak sa nemýlim, deviati hráči zo súčasného kádra môžu pokračovať. Sú medzi nimi Dvorský, Štrbák a ďalší. Som presvedčený, že mužstvo bude mať opäť veľkú kvalitu./agentury/