Lebo Fico. Heger to ostro kritizuje. Krátko pred voľbami OĽaNO oživilo ideu zavedenia odmien za účasť vo voľbách. Poslanci však v utorok rozhodli a koaličný sen o odmenách za voľby sa rozplynul. Návrh neprešiel ani do druhého čítania.
Líder OĽaNO Igor Matovič však nenechal nič na náhodu a štyri hodiny po hlasovaní prišiel s ďalšou zo svojich atómoviek. Voličom chce za účasť vo voľbách dať 500 eur na ruku.
Igor Matovič (OĽaNO) prišiel s nápadom zaplatiť každému voličovi v predčasných voľbách 500 eur. Aj keď je volebná korupcia silné slovo, tento návrh určite verejným financiám nepomôže. Matovič to však odôvodňuje tým, že Slovensku hrozí jednaj nízka účasť a po voľbách katastrofa a ak k nej má dôjsť, malo by o tom rozhodnúť čo najviac voličov.
Po vcelku búrlivej, ale krátkej debate poslanci v utorok zamietli procedurálny návrh Ondreja Dostála, ktorým by sa návrh 10-percentnej zľavy vrátil na dopracovanie. Následne ho nepustili ani do druhého čítania. Matovič ale dlho nesmútil. Nenechal totiž nič na náhodu a o pár hodín prišiel s radikálnejším návrhom, ktorý, ak prejde, vyjde rozpočet miesto pôvodných deväť miliónov minimálne 1,5 miliardy.
„Urobili sme to symbolicky na poslednú chvíľu Keď sme tušili, ako môže dopadnúť hlasovanie, tak sme si povedali, že sa nevzdáme,“ povedal v úvode. Odmenu 500 eur by dostali voliči len v nadchádzajúcich predčasných voľbách. Matovičovou hlavnou obavou je, že sa k moci dostane mafia a fašisti, čo zdôrazňuje na takmer každej svojej tlačovke, 500 eurami chce zachrániť demokraciu.
Koľko by stáli voľby v roku 2020?
Odvolilo 2 916 840 ľudí (účasť zhruba 65 %), podľa Matovičovho návrhu by sa na odmeny stáli štát takmer 1,5 miliardy eur.
Pokiaľ by vtedy k urnám pristúpilo všetkých 4 432 419 oprávnených voličov, tak by štát musel vyplatiť vyše 2,2 miliardy eur.
„Reálne sa obávame, že Slovensko môže v nasledujúcich voľbách zažiť to, čo zažívali v Nemecku v 30. rokov minulého storočia po hospodárskej kríze,“ povedal Matovič a dodal, že je nevyhnutné, aby v nasledujúcich voľbách bola účasť čo najväčšia, aj preto, aby sme zostali v západnej Európe a nevydali sa v ústrety „veľkému ruskému bratovi“.
„Bohužiaľ, nielen tieto mimoriadne ťažké krízy, hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia voči vláde zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov z médií v rukách oligarchov, dosiahli svoj cieľ. Vládu sa im podarilo najprv zdiskreditovať, povaliť a tak Slovensko stojí pred predčasnými voľbami,“ píše ďalej v dôvodovej správe k návrhu.
Podľa neho sa Smer, Hlas a strany krajnej pravice spoliehajú na to, že „demokraticky cítiaci voliči“ neprídu voliť. „Keď už sa máme vydať touto samovražednou cestou, bolo by dobré, aby o tom rozhodlo čo najviac potenciálnych voličov,“ myslí si líder OĽaNO.
„Ak 90 % voličov rozhodne, že kašleme na Európu a ideme smerom k Rusku, tak hold všetci si asi povieme, že radi sme žili v tejto krajine, ale ďalej s ňou plávať nebudeme,“ povedal a zopakoval, že nejde o volebnú korupciu, keďže Trestný zákon jednoznačne určuje, čo je korupcia.
„Toto nie je o kupovaní voličov, to je o bití na poplach, toto je o bití pre záchranu Slovenska, lebo v skutočnosti 30. septembra pôjde tejto krajine o všetko,“ povedal. Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave sú tieto argumenty nezmyselné. „Ak Matovič tvrdí, že Fico niečo ukradol, mal na to 3,5 roka, aby dal veci do poriadku. Inak sú to prázdne reči,“ uviedol pre Pravdu.
Samotný návrh považuje Štefančík za plytvanie verejnými zdrojmi. „To je ten moment, kedy platí, že ak zasadá parlament, ľudia by sa mali báť o svoje peňaženky. A hoci Matovič sľubuje, že peniaze dostanú voliči, nie je to také jednoznačné. Tých 500 eur na hlavu totiž musí niekde nájsť, to znamená, niekde uberie, aby mohol bankovky vyhadzovať von z helikoptéry,“ zhodnotil. „Teraz už ostáva len dúfať, že poslanci pošlú Matoviča do čerta,“ dodal.
Matovičove výpočty
Ako obyčajne, aj teraz sa pri návrhu lídra OĽaNO vynorili otázky. Konkrétne, prečo 500 eur a ako chce pokryť celkovú sumu 1,5 miliardy. Matovič tvrdí, že k číslu 500 dospel na základe svojich výpočtov vychádzajúc z vlád Roberta Fica. Koniec koncov je to aj jeden hlavný argument v dôvodovej správe. Matovič ako jediný podpísaný v nej uvádza, že ľudia Roberta Fica a Petra Pellegriniho mali počas 12 rokov ich vlád pripraviť Slovensko o 30 miliárd eur, čo je len „cca päť percent ich lupu“.
Na snímke zľava poslanec NRSR Igor Matovič (OĽANO), predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Kajniak (Sme rodina), poslanci Martin Fecko a Michal Šipoš (obaja OĽANO)
„Fico s Pellegrinim a s ich skorumpovaným organizovaným zločineckým systémom, ktorý tu fungoval, boli schopní za štyri roky rozkradnúť z verejných financií približne 10 miliárd eur, delené tých 2,5 milióna ľudí, čo približne chodilo voliť, znamená, že pre nich jeden voličský hlas mal hodnotu štyritisíc eur. My sme si povedali, že je fér dať tým ľuďom aspoň časť z toho,“ vypočítal Matovič.
No a odkiaľ chce na to OĽaNO vziať? To zrejme pre Matoviča podstatné nie je. Niekoľkokrát priamo neodpovedal na to, čím chce 1,5 miliardovú položku vykryť. Označil ju za šokujúcu sumu, čo si však „šokujúce chvíle“ vyžadujú. Použil aj nie úplne presné príslovie „na veľkú dieru, veľká záplata“, no pointe sa šikovne vyhol, no predpokladá, že 20 percent sa vráti na poplatkoch.
„Môžeme žgrlošiť, šetriť, môžeme si povedať, že nedáme, ale v skutočnosti, keď sa zlodeji s dostanú k moci, rozkradnú viac,“ pokračoval. Nakoniec sa však dostal k pointe, aj keď s nie veľmi jednoznačnou odpoveďou. „Ak budeme vládnuť my, zafinancujeme to z toho, že zabránime zlodejom kradnúť a keď budú vládnuť oni, tak je to jedno,“ skonštatoval.
Heger to ostro kritizuje
Matovič chce svoj 500-eurový návrh rozoberať aj na pondelkovej koaličnej rade. S ostatnými stranami o návrhu nehovoril. Na otázku, či má návrh šancu na to, aby prešiel, použil opäť argument „lebo Fico“. „Keď Ficovi a spol. reálne záleží len na tých dôchodcoch, tak im tých 500 eur dopraje. Keď bude politikárčiť, že sa bude chcieť base, tak v tom prípade tých dôchodcov okradne,“ dodal.
S návrhom na 500 eur za účasť vo voľbách sa odvolaný premiér Eduard Heger nestotožňuje. „Je v rozpore s jeho výzvou poslancom, aby nepredkladali a neschvaľovali populistické, predvolebné a nesystémové návrhy zákonov, ktoré nie sú súčasťou schváleného rozpočtu a bez krytia,“ komentoval.
Podľa lídra Sme rodina Borisa Kollára by si mali uvedomiť, kde je sever. „Keby prišli všetci voliť, tak sú to dve miliardy, to si neviem predstaviť. Predvolebná korupcia to nie je,“ okomentoval. Kollár podporu úplne nevylúčil. Ak však Matovič podľa neho nepovie, odkiaľ má štát vziať na vyplatenie odmien vo výške 500 eur, Sme rodina to nepodporí. „Igor Matovič robí svoju politickú kampaň po svojom, je to stratégia OĽaNO, nie Sme rodina. Ja nebudem nikoho na nič upozorňovať.
Poslanci schválili septembrový termín volieb.
Každopádne aj Igor Matovič je naša konkurencia. Keď robí dobre, tak mu tíško závidíme, keď robí zle, tak ho nevyrušujeme,“ uviedol predseda parlamentu s tým, že to urobil šikovne, keď obišiel polročnú lehotu na predkladanie podobného návrhu.
Súdnemu človeku musí zostať rozum stáť, reagoval na Matovičov návrh predseda Hlasu Peter Pellegrini. „Navrhovať niekomu 500 eur len za to, že sa zúčastní volieb, je nonsens, o akom som nepočul v žiadnej krajine na svete,“ uviedol. Podpredseda SaS Branislav Gröhling to považuje za vrchol populizmu. „Na centrále OĽaNO si ani po takmer troch rokoch nevšimli, že by mali riadiť štát. Miesto toho bola šialená kaša na raňajky,“ dodali sulíkovci.
Kristián Čekovský, ktorý spolu s ďalšími poslancami OĽaNO odišiel z klubu po páde vlády ironicky poznamenal, že odmenu treba zvýšiť na 50-tisíc eur. „Keď už chce líder hnutia OĽaNO uplácať voličov, nech to robí aspoň poriadne,“ odkazuje Čekovský svojmu bývalému predsedovi a jeho návrh označil za kampaň.
Odmena za voľby nebude
Ďalšej atómovke prechádzal návrh, ktorého súčasťou bola desaťpercentná odmene za účasť vo voľbách. Proti boli poslanci Smeru, ĽS NS aj poslanci mimoparlamentných subjektov Hlas a Republika. Proti bol aj celý poslanecký klub SaS okrem šéfa liberálov Richarda Sulíka, ktorý bol za, a Vladimíry Marcinkovej, ktorá sa zdržala. Pritom oni sami chceli navrhnúť odmenu formou voľného dňa – voľby by boli v piatok, ľudia by dostali voľno buď v piatok, alebo v iný deň a firmám by to kompenzovali zrušením štátneho sviatku (1. septembra).
Politológ Štefančík označil celý nápad so zľavou za dosť bizarný. „Občan by sa nemal nechávať motivovať finančnou odmenou za účasť vo voľbách,“ zhodnotil. Hlavným argumentom Smeru bolo, že išlo o volebnú korupciu a kritika zaznievala aj z radov SaS. Podľa šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča je za hranicou úcty k demokracii meniť pravidlá „volebného zápasu“ pre už schválenými voľbami. „Kolegovia z OĽaNO, urobme si test Ficom. Ak by chcel Robert Fico meniť pravidlá parlamentných volieb, bez ohľadu na to ako významne alebo bezvýznamne osem mesiacov pred voľbami, boli by ste na nohách všetci vy, bola by na nohách celá krajina, boli by na nohách všetci,“ reagoval.
Zákon mal účinnosť nadobudnúť už 1. mája, teda niečo vyše 20 dní predtým, než by mohli byť voľby oficiálne vyhlásené. Hnutie Sme rodina pôvodne k uzneseniu o termíne predčasných volieb predložilo aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sa voľby mohli vyhlásiť už 242 dní pred konaním volieb, teda hneď 1. februára. Neskôr ho však stiahli.
Matovič vpléne na margo korupcie argumentoval rovnako, ako pri predstavení 500-eurovej odmeny, teda že to podľa zákona korupcia nie je. Podľa OĽaNO išlo o ideu hnutia, ktorú deklarovali ešte pred voľbami a nie o účelový návrh pred predčasnými voľbami, ktoré sa budú konať 30. septembra, ak sa Smeru nepodarí presunúť jún.
Desaťpercentná zľava sa do programu hnutia dostala po ankete, v ktorej za zmenu hlasovalo takmer 70-tisíc ľudí a po voľbách sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Zamietnutý návrh OĽaNO obsahoval okrem iného aj zníženie započítania prednostných hlasov v parlamentných voľbách aj vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch na jedno percento a ďalších šesť bodov./agentury/
X X X
Exprezidenti sa zhodli, že predčasné voľby by mali byť skôr ako v septembri
Bývalí prezidenti SR – Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska – sa zhodli, že predčasné parlamentné voľby mali byť skôr ako v septembri. Uviedli to v stredu po spoločnom novoročnom obede so súčasnou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou.
„Všetci sme sa zhodli na tom, že termín predčasných volieb mal byť skôr, že jún by bol lepší,“ uviedol Kiska. „Tiež sa prikláňam k tomu, že voľby čo najskôr a nech sa rozdajú nové karty tým novým,“ skonštatoval Schuster.
Gašparovič prezidentke odporúčal, aby sa o dátume volieb rokovalo nielen s koalíciou, ale aj s opozíciou. „Vtedy sa skôr nájde konsenzus a možno by sa upravili veci, ktoré pre budúcnosť Slovenska nebudú dobré,“ myslí si. Stále vidí priestor na zmenu termínu.
Úradnícku vládu vnímajú podľa exprezidentov politici zväčša ako hrozbu. Schuster ju nazval „strašidlom“. „Máme dobrý príklad z Čiech, kde pôsobila veľmi úspešne. Na ich mieste by som ju tiež neprijal. Keby aj tu sa podarilo zostaviť takú vládu, potom by mali horšie volebné výsledky,“ komentoval.
Podľa Kisku hrozba úradníckej vlády vždy spôsobí, že vládnuci politici sa zobudia a niečo sa stane. Gašparovič dodal, že aj po páde vlády Ivety Radičovej bola pripravená vláda odborníkov, čo podľa neho vtedajšiu politickú scénu vystrašilo.
Podľa Schustera má Čaputová ako hlava štátu najťažšie obdobie
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu privítala na tradičnom novoročnom obede svojich predchodcov vo funkcii hlavy štátu Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku. Ako skonštatovala, stretnutiu dominovali témy vnútornej politiky.
Čaputová ocenila, že po dvojročnej prestávke z dôvodu pandémie sa stretnutie uskutočnilo. „Mať osobitnú príležitosť sa porozprávať je celkom vzácne. Som rada, že som mohla nadviazať na tradíciu mojich predchodcov,“ uviedla. Ako doplnila, s bývalými prezidentmi je v kontakte aj počas roka na rôznych podujatiach. So Schusterom sa stretla napríklad počas svojho týždňa v Košiciach.
Podľa Schustera má Čaputová ako hlava štátu najťažšie obdobie. Poukázal na energetickú krízu, vojnu či odvolanú vládu. „Je toho veľa naraz. Treba ju podporiť,“ skonštatoval. Dodal, že počas jeho pôsobenia sa bojovalo o vstup do NATO či EÚ. Teraz nastalo podľa neho obdobie, keď sa začínajú tieto organizácie aj kritizovať. Prezidentka sa zaujímala aj o jeho zdravotný stav a čo robí mimo politiky. Komentoval, že politiku sleduje, ale nikto ho nepočúva.
Gašparovič súhlasil, že Slovensko prežíva najťažšie chvíle. „Nemá to teda ľahké ani prezidentka, ale musíme to riešiť všetci,“ poznamenal.
Kisku príjemne prekvapilo, že jeho nástupkyňa sa zaujímala aj o neziskovú organizáciu Dobrý anjel a situáciu rodín, ktorej člen má onkologické ochorenie. „Vysvetlil som jej, že, žiaľ, situácia je nepriaznivá, že keď dieťa ochorie na rakovinu, stále vyše 80 percent rodín sa zadĺži, a teraz, keď je inflácia vyše 15-percentná, sa situácia najchudobnejších ešte viacej zhoršuje,“ načrtol.
Kiska potvrdil, že stretnutie prebiehalo v priateľskom duchu. „Bodaj by to na Slovensku fungovalo ako medzi nami prezidentmi. Aj keď máme rozdielne názory na veci, aspoň pri obede u prezidentky musíme byť slušní a sa dohodnúť,“ doplnil Schuster./agentury/
X X X
Kauza Dobytkár: Úradníci PPA sa stretávali s vybavovačmi. Kodada písal mená firiem na lístky
Bývalí úradníci PPA vypovedali, že nič neštandardné na vynášaní informácií o projektoch nevideli. Obracali sa na nich viacerí poradcovia a žiadatelia.
Na súde vypovedali ďalší svedkovia v kauze Dobytkár spojenej s úplatkami pri prideľovaní dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Bývalí úradníci agentúry opisovali, ako sa stretávali s vybavovačmi Ľubomírom Kropilom, Viktorom Miklasom a neskôr s Marekom Kodadom, ktorí cez svoje kontakty na PPA zabezpečovali, aby žiadosti ich klientov o nenávratný finančný príspevok uspeli.
Kropil aj Miklas sú v prípade obžalovaní, Kodada vystupuje ako kľúčový svedok, priznáva sa, jeho trestné stíhanie v tejto veci je podmienečne prerušené.
Kropil mal na hodnotiteľa súkromné číslo
Hodnotiteľ projektov Pavol Kyman, ktorý v tom čase pôsobil na regionálnom pracovisku PPA vo Zvolene, dával lobistovi Kropilovi informácie aj o konkrétnych projektoch. Označil ho ako známeho, s ktorým sa zoznámil ešte niekedy v roku 2007.
V čase, keď sa bývalý regionálny politik HZDS venoval poradenstvu pri agroprojektoch, sa s ním Kyman stretával, napríklad na káve. Bavili sa o všeobecných témach, no aj o konkrétnych projektoch Kropilových klientov. V tom čase bolo podľa neho „verejným tajomstvom“, že Kropil sa živí lobingom pri agrodotáciách. Koľko za to bral a komu peniaze posúval, však Kyman nevedel.
„Spomínal mi, že chodil do Bratislavy, ale konkrétne mená mi nikdy nehovoril. No informácie mal, napríklad vedel dva mesiace dopredu, že bude vyhlásená výzva,“ spomenul príklad Kyman.
V Bratislave sa Kropil podľa obžaloby stretával aj s vtedajším výkonným riaditeľom PPA Ľubomírom Partikom, ktorý je jedným z obžalovaných v kauze. Pôvodne sa lobista priznával, že Partikovi postupne odovzdal úplatky v objeme takmer troch miliónov eur, na súde však svoju výpoveď zmenil. Po novom tvrdil, že dal Partikovi len 40-tisíc, aj to za informácie, ktoré sa dali nájsť na internete. Prečo by to robil, nevysvetlil.
Partika dnes reagoval, že informácie o výzvach a ich termínoch si mohol nájsť na webe PPA hocikto aj rok dopredu v podobe takzvaného „indikovaného harmonogramu výziev“. Na ten sa však v skutočnosti spoliehať nedalo, keďže vyhlásenie jednotlivých výziev meškalo aj niekoľko mesiacov. Informácie o termínoch malo vždy ako prvé ministerstvo pôdohospodárstva, kde ich pripravovali.
Kyman priznal, že informácie dával aj iným žiadateľom a poradcom, obracali sa naňho mnohí a jeho služobný kontakt bol verejný. S Kropilom však na rozdiel od ostatných komunikoval cez súkromný mobil. Vysvetlil to tým, že sa poznali. Odmietol, že by za informácie prijal nejakú odplatu.
Problém nevidel ani v tom, keď ako zamestnanec PPA sám pomohol vypracovať projekt pre jednu z firiem a zobral za to odmenu.
„V tom čase som bol kontrolórom a nemal som vplyv na hodnotenie tohto projektu, ani som v súvislosti s ním nikoho nekontaktoval,“ povedal. Na to, koľko za prípravu projektu dostal, si už dnes nespomína.
Viktor Miklas, ktorý bol bývalým zamestnancom PPA a s Kymanom sedával v jednej kancelárii, sa po odchode z agentúry sám venoval poradenstvu. Kyman vedel, že pri tom spolupracoval práve s Kropilom.
Kodada a jeho lístky s názvami firiem
O tom, že sa s ním chodili radiť Viktor Miklas aj Marek Kodada, vypovedal pred súdom aj ďalší z bývalých pracovníkov PPA Tomáš Monosza. Po roku 2018, keď sa po pauze do agentúry vrátil, pôsobil ako vedúci vyhodnocovania projektov v Nitre.
S oboma mal kamarátsky vzťah, vnímal to však tak, že sa s ním radia ako iní poradcovia. Každý sa ho pritom pýtal na konkrétny projekt, na to, či je podaný správne, či v ňom nebude treba niečo opraviť.
„Stávalo sa, že mi na káve ukázal lístok s názvami firiem, aby som sa pozrel, či je to správne urobené,“ povedal o kontaktoch s Kodadom, ktorý mu mal v tých rokoch ukázať päť – šesť takýchto lístkov.
Prečo mu informácie vôbec dával, vysvetlil tým, že vedel, že je rodinným kamarátom generálneho riaditeľa PPA Juraja Kožucha, a to mu na stačilo. Dôveroval mu.
„Žiadne oprávnenie od žiadateľov som od nich nepýtal, od pána Kodadu som vedel, že sa pozná s pánom Kožuchom. Bral som to ako prirodzenú vec,“ vysvetľoval, prečo vlastne Kodadovi posúval informácie.
Pri ich spoločných stretnutiach na káve či obede bol niekedy aj jeho kolega z PPA Ľubomír Bene.
Aj on potvrdil, že posúval informácie vybavovačom, mali však skôr všeobecný charakter. Poznal Miklasa, Kodadu aj Kropila.
Kodada sa ho sem-tam spýtal aj na konkrétny projekt, zaujímalo ho, v akej fáze je hodnotenie a kedy ho ukončia. Informácie mu poskytoval ako vďaku za odborné rady. Kodada v minulosti šéfoval sekcii rozvoja vidieka na ministerstve pôdohospodárstva a Bene ho považoval za schopného odborníka. „Bral som to ako pomoc za pomoc.“
Všetci traja úradníci popreli, že by ich pri hodnotení konkrétnych projektov nejako ovplyvňovali Partika alebo Kožuch.
Kožuch už pred časom pred súdom vyhlásil, že ak aj Momosza s Benem dávali nejaké informácie Kodadovi, išlo to mimo neho a on o tom nevedel.
Kodada však vypovedal, že úplatky išli v ére SNS na ministerstve pôdohospodárstva a PPA nielen finančníkovi Martinovi Kvietikovi, ktorého nazýval gestorom strany, ale aj Kožuchovi v čele agentúry. Ten tvrdenia svojho niekdajšieho blízkeho priateľa odmieta.
Kropilov šofér vozil šéfa aj na stretnutia s Partikom
Pred súdom tento týždeň vypovedal aj šofér vybavovača Kropila Jozef Tokarčík. Potvrdil, že svojho šéfa vozil na obchodné stretnutia do Bratislavy aj iných miest, napríklad Nitry, Banskej Bystrice či Zvolena. V hlavnom meste sa s rôznymi ľuďmi stretával v nákupných centrách, no aj na parkoviskách a benzínkach.
„Spoznal som pána Miklasa, Kodadu aj Partiku, a to preto, lebo boli aj u nás vo firme v Ladomerskej Vieske,“ vypovedal.
Na stretnutia si Kropil nosil diplomatku s papiermi. O čom sa bavili, nevedel, lebo „pri jednaniach nebol“. Nevidel ani, či im odovzdával úplatky.
Partika síce najskôr popieral, že by sa s Kropilom stretával na parkoviskách či benzínkach, neskôr pripustil, že sa to jeden-dvakrát mohlo stať. Vysvetľoval to však ich priateľskými vzťahmi, akékoľvek prijímanie úplatkov odmieta.
Svedok, ktorý Kropila pozná viac ako tridsať rokov, od svojho zamestnávateľa vedel, že klientom sprostredkúva kontakty na ministerstve pôdohospodárstva a na PPA a že za ním chodia aj ľudia, ktorí vypracúvajú projekty, napríklad ďalší obžalovaný Viktor Miklas.
Kropil riešil „problémy“ žiadateľov a pomáhal, aby projekty na PPA „prešli“.
Kodadu, Miklasa aj Partiku videl Tokarčík aj na oslave narodenín Kropila v sídle jeho firmy v Ladomerskej Vieske pri Žiari nad Hronom. Spoločenskej akcie sa mal podľa neho zúčastniť aj úradník Monosza.
Kropilov vodič opísal, ako do firmy v tom období prichádzali rôzni ľudia, vídaval väčšinou autá drahých značiek – BMW, Mercedes či Audi. Vedel aj, že v objekte mal jeho šéf dva trezory, jeden v skrini s chladničkou a druhý v miestnosti, ktorú nazývali archív. „Ten druhý však nefungoval, sfunkčnila ho až NAKA pri jej prvom zásahu,“ povedal.
Kropila zadržali medzi prvými, ešte v roku 2020, pri domových prehliadkach u neho okrem iného našli umelecké diela za zhruba milión eur.
Obžalobe v kauze Dobytkár čelia nitriansky oligarcha Norbert Bödör blízky Smeru, finančník Martin Kvietik spájaný s SNS, niekdajší šéfovia PPA Ľubomír Partika a Juraj Kožuch, vybavovači Kropil a Miklas a tiež podnikateľ Peter Kuba, ktorý mal peniaze z úplatkov prepierať. Časť z nich obžaloba viní z korupcie, iných z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, teda zinkasovaných úplatkov, a niektorých z oboch, aktuality.sk
X X X
Minister Lengvarský vyzval poisťovne, aby zastavili obchod so zdravím. Tie sa začali navzájom obviňovať z nekalých praktík
Poverený minister zdravotníctva odvolávajúc sa na analytikov tvrdí, že poisťovne na dohodárov míňajú dohromady takmer 6 miliónov eur ročne. Bol to neobvyklý krok, keď poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský napísal zdravotným poisťovňami otvorený list s výzvou, aby zastavili obchodovanie so zdravím.
Reagoval tak na množstvo podnetov od ľudí, ktorí boli podvodne prepoistení z jednej poisťovne do druhej.
„Nekalé prepoisťovanie prostredníctvom dohodárov a finančných agentov sa stalo trendom posledných rokov. V centre záujmu prestáva byť pacient, nahradil ho obchodný cieľ, čo je znepokojujúce,” napísal im.
V reakcii na jeho list, začali poisťovne ukazovať prstom jedna na druhú.
Sprísňovanie
Ľudia sa môžu pre zmenu zdravotnej poisťovne rozhodnúť každý rok a to najneskôr do septembra. Na nábor nových klientov využívajú poisťovne aj finančných agentov a dohodárov. Kampaň sa zvykne zintenzívňovať s blížiacim sa hraničným termínom. Samotný prestup do novej poisťovne sa udeje v januári nasledujúceho roka.
Každoročne sa vyskytujú aj správy o nekalých praktikách, keď boli ľudia prepoistení bez svojho vedomia do inej zdravotnej poisťovne. A každý rok poisťovne opakujú, že sa takýmto praktikám snažia predchádzať.
Tentokrát mal potrebuju zapojiť sa do témy aj poverený minister. Výzvu na poisťovne odôvodnil tým, že ani snahy o sprísnenie legislatívy nepomohli zastaviť takéto praktiky.
Ministerstvo ešte vlani presadilo zákon, ktorým sprísnilo proces prepoistenia, tak aby sa podpisovanie prihlášok nedialo kdesi na ulici, v nákupných centrách či na staniciach.
Dôvera ale ministrovi odkazuje, že efekt sprísnenej legislatívy sa môže prejaviť až po tohtoročnej kampani v jeseni, pretože legislatívne zmeny nadobudli účinnosť od 1. januára 2023 a teda nemohli ovplyvniť minuloročnú kampaň.
Poisťovňa zároveň hovorí, že podľa vlastností dokumentu je autorkou otvoreného listu hovorkyňa štátnej zdravotnej poisťovne. „Navyše, práve VšZP v posledných dňoch plní stránky médií v súvislosti s nekalým prepoisťovaním,” uviedla.
Union sa zase ohradil voči tvrdeniu, že zdravotné poisťovne obchodujú so zdravím poistencov.
Šesť miliónov eur
Lengvarský odvolávajúc sa na analytikov tvrdí, že poisťovne na dohodárov míňajú dohromady takmer 6 miliónov eur ročne. „To je cena za to, že si medzi sebou vymenia necelých 200-tisíc poistencov,” uviedol.
Pýta sa, koľko poistencov by skutočne zmenilo zdravotnú poisťovňu, ak by tak robili z vlastnej vôle a bez zavádzajúcich informácií a falšovania podpisov.
„Konkurenčné prostredie medzi zdravotnými poisťovňami je priam žiadúce, ale očakávam, že poisťovne sa budú predbiehať v ponuke služieb, nie vo veľkosti poistného kmeňa,” napísal im Lengvarský.
Analytik INEKO Dušan Zachar za Lengvarského listom vidí snahu o alibi. Poukazuje na to, že podľa dlhoodbého trendu VšZP ubúdajú poistenci a odkazuje sa aj na Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), podľa ktorého sa k „nekalým praktikám“ v ostatnom období pridala aj štátna poisťovňa.
„A keď sa zrazu nedarí a VšZP napriek tomu znovu klesol podiel na trhu, k tomu opäť obrovská strata v hospodárení, tak sa sprísni legislatíva pre prepoisťovanie a minister demonštratívne vyzýva na korektnú prepoisťovaciu kampaň, ktorá sa podľa neho nemá zamerať na veľkosť poistného kmeňa, ale na ponuku služieb. A tak sa vyrábajú ‚alibi‘,“ hovorí Zachar.
Čo na to poisťovne
Poisťovne so slovami ministra, že ich kvalitu neodráža počet poistencov, ale úroveň služieb, súhlasia. Hovoria, že sa sústredia a budú naďalej sústreďovať práve na služby. Zhodne tiež odmietajú nekalé praktiky s tým, že sa im snažia zabrániť.
„Ak sa napriek našej snahe o čistotu a transparentnosť náboru nájdu jednotlivci, ktorí našu dôveru zneužijú, postupujeme voči nim nekompromisne. Rozviazaním pracovnoprávneho vzťahu, podaním trestného oznámenia a vinník nám musí vrátiť finančnú odmenu,” tvrdí Dôvera.
Štátna VšZP dala verejný prísľub, že nábor nových poistencov bude zabezpečovať len prostredníctvom svojich zamestnancov a už nebude spolupracovať s vyškolenými externými zamestnancami. Tvrdí, že sama dlhodobo poukazuje na nekalé prepoisťovacie praktiky. „Nezákonný spôsob prepoisťovania je neakceptovateľný,” uviedla VšZP.
Ukazovanie prstom
Tu ale zhoda poisťovní končí a začína sa vzájomné obviňovanie.
VšZP tvrdí, že kým ona zamestnávala externých spolupracovníkov rádovo v stovkách, súkromné poisťovne ich majú tisíce.
„V prípade, že súkromné zdravotné poisťovne neupustia od nekalých prepopisťovacích praktík a nerozviažu spoluprácu s tisíckami finančných sprostredkovateľov, už teraz predpokladáme, že poistný kmeň najväčšej zdravotnej poisťovne tento rok utrpí obrovské straty, ale čo je horšie, systém verejného zdravotného poistenia príde o ďalšie milióny eur,” uviedla VšZP.
Dôvera zase hovorí o desiatkách prípadov ročne, kedy sú jej poistenci bez súhlasu prepoistení do štátnej zdravotnej poisťovne.
„Medzi súkromnými poisťovňami bolo prepoistenie v marginalizovaných komunitách v minulom roku na úrovni 2500 až 3800 prihlášok. Čo zodpovedá normálnym zmenám poisťovne,” uviedla Dôvera.
Na druhe strane hovorí, že veľké aktivity zaznamenala zo strany VšZP, kam len z Dôvery odišlo z vybraných obcí z marginalizovaných komunít cca 19-tisíc poistencov.
„Len pripomíname, že štátna VšZP minula minulý rok na prepoisťovanie veľké množstvo finančných prostriedkov s neefektívnym výsledkom a celkovo sa počet klientov štátnej poisťovne opäť znížil,” uviedol zase Union.
Po poslednom prepoisťovacom období zmenilo zdravotnú poisťovňu 180 tisíc ľudí.
Pri spočítaní odchodov a príchodov z a do jednotlivých poisťovní si vo výsledku polepšila Dôvera o 13 tisíc a Union o 6700 poistencov. VšZP ubudlo takmer 20 tisíc poistencov.
Až prekvapilo často
Keď sa analytici z Útvaru hodnoty za peniaze pred časom pozreli bližie na štatistiky prepoisťovania za uplynulé roky, vyšlo im, že väčšina ľudí túto možnosť nevyužíva, no niektorí zase až prekvapivo často.
„80 % Slovákov nezmenilo zdravotnú poisťovňu za posledných 10 rokov ani raz. 26-tisíc ľudí ju zmenilo 6 a viac krát,” uviedli vo svojej analýze.
Takmer všetci, ktorí často menia zdravotnú poisťovňu, žijú v najchudobnejších okresoch. „Nejde však len o chudobu. Časté prepoisťovanie sa deje v obciach s vysokým podielom vylúčeného rómskeho obyvateľstva,” uviedli analytici.
Agenti, ktorí osady navštevujú, vraj ponúkajú za prehlásenie sa do inej poisťovne sumu v rozpätí 3 až 6 eur, aktuality.sk
X X X
NAKA udrela proti drogovému gangu, zadržala 12 Slovákov
Slovenskí policajti spolupracovali pri protidrogovej akcii s maďarskými kolegami.
Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) spolu s maďarskými kolegami z odboru odhaľovania Policajného veliteľstva Borsodsko-Abovsko-Zemplínskej župy vykonali protidrogovú akciu s krycím názvom BARACKA.
V stredu popoludní o tom informovala polícia na sociálnej sieti. Organizovaná skupina podľa polície páchala drogovú trestnú činnosť na území Slovenska, aj Maďarska od roku 2021. „Na základe dohody medzi slovenskou a maďarskou prokuratúrou vznikol spoločný vyšetrovací tím HUSKY,“ priblížili muži zákona.
Laboratórium v Maďarsku, predaj v Košiciach
Laboratórium na výrobu drog mali podľa polície v rodinnom dome v maďarskej obci Szászfa. Tam vyrábali metamfetamín, ktorý distribuovali prostredníctvom ďalších osôb na územie Košíc.
„Maďarskí policajti za súčinnosti zásahovej jednotky oddelenia taktickej podpory toto laboratórium zaistili. V ich rukách skončilo približne 700 gramov metamfetamínu, 1000 gramov medziproduktu tesne pred ukončením varu a viac ako 37 000 eur v hotovosti,“ priblížila slovenská polícia.
Jej príslušníci zasahovali v Košiciach a Rožňave za súčinnosti košického pohotovostného policajného útvaru a mobilnej zásahovej jednotky Sobrance. „Tí vykonali viaceré prehliadky rôznych priestorov, vrátane niekoľkých vozidiel. Zaistili väčšie množstvo marihuany, tabliet efedrínu a peňažnej hotovosti. Pri prehliadkach našli aj veci pochádzajúce z krádeži v Košickom kraji,“ doplnili muži zákona.
Dvanásť zadržaných
Počas akcie bolo zadržaných celkom 12 osôb slovenskej štátnej príslušnosti, zaistené dve vozidlá a výnos z trestnej činnosti, informovala v stredu podvečer ďalej polícia. „Aktuálne vykonávame procesné úkony so zadržanými, bližšie informácie nebudeme poskytovať,“ uzavreli muži zákona, aktuality.sk
X X X
Berlusconiho zbavili obvinení z podplácania svedkov v kauze sexuálnych večierkov
Bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho v stredu zbavili obvinení v prípade ovplyvňovania svedkov v procese súvisiacom s kauzou sexuálnych „bunga bunga“ večierkov, ktoré sa konali v jeho vile pri Miláne, keď bol ešte v úrade.
Šesť rokov trvajúci proces bol tretím a pravdepodobne posledným v rámci škandálu, ktorý sa v roku 2010 dostal na titulné stránky médií na celom svete, keď Berlusconiho, ako premiéra obvinili, že si platil za sex s neplnoletým dievčaťom. Aj vtedy ho však napokon zbavili obvinení.
V treťom procese čelil Berlusconi obvineniam, že platil svedkom, aby klamali v predchádzajúcich procesoch. Prokurátori pre neho žiadali šesťročné väzenie a zaplatenie odškodného 10 miliónov eur. Za nevinných súd vyhlásil aj ďalších 28 ľudí, vrátane Karimy el-Mahroug, ktorá bola v centre škandálu.
Osemdesiatšesťročný viacnásobný bývalý taliansky premiér je v súčasnosti šéfom tretej strany v talianskej pravicovej vládnej koalícii, pričom jeho podpora sa od čias jeho najväčšej popularity scvrkla na asi šesť percent.
Súčasná talianska premiérka Giorgia Meloni stredajšie rozhodnutie súdu privítala s tým, že verdikt „ukončil dlhú súdnu aféru, ktorá mala vážne dopady na taliansky politický a inštitucionálny život“.
Berlusconiho obhajoba večierky z roku 2010 opisovala ako elegantné soirée, zatiaľ čo prokuratúra tvrdila, že to boli stretnutia plné sexu, na ktoré chodili zaplatené ženy a svedkovia opisovali ako sa striptérky provokatívne vyzliekali pred vtedajším talianskym lídrom. Berlusconi aj el-Mahroug, ktorá mala vtedy 17 rokov, odmietli, že by spolu niekedy súložili, a v súčasnosti 30-ročná el-Mahroug podľa vlastných slov nikdy nepracovala ako prostitútka./agentury/
X X X
Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného sudcu: Mikulec nech vyvodí dôsledky
Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) požaduje plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu Okresného súdu (OS) Bratislava III Romana Fitta. Na sociálnej sieti to uviedol v reakcii na uznesenie Súdnej rady SR, že vlaňajší postup okresného súdu odmietnuť vydanie vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bol v súlade so zákonom.
„Očakávam od ministra spravodlivosti okamžité ospravedlnenie za nekompetentné konanie ministerky Kolíkovej a požadujem plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu súdu, rovnako aj finančnú kompenzáciu,“ zdôraznil Kollár. Očakáva, že dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) vyvodí voči postupu polície patričné kroky.
Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného šéfa bratislavského okresného súdu Fitta
Príslušníci NAKA sa mali 25. apríla 2022 na OS Bratislava III dožadovať spisu exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa a exnámestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu. Tiež utajovaných príloh. Vtedajšia šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) odvolala vlani v júni Fitta z pozície šéfa tohto súdu. Dôvodom bolo podľa jej slov manažérske /agentury/
X X X
Viac diktátu Bruselu
Slovensko čaká nechutná predvolebná kampaň, plná osočovania politických oponentov, klamstiev a dezinformácií. Prím medzi nimi bude hrať s najväčšou pravdepodobnosťou ruská vojna proti Ukrajine – koniec koncov, už teraz sa slovenským internetom šíri nezmyselný hoax o hroziacej vojenskej mobilizácii.
Popri tom si však populisti a extrémisti budú určite prihrievať politickú polievočku aj šírením euroskeptických naratívov. Keďže Európska únia podporuje Kyjev v jeho boji s ruským agresorom, tieto dve témy majú k sebe blízko.
Euroskeptické dezinformácie nebudú šíriť len fašisti, odštiepení fašisti a iní extrémisti, ale aj časť strán, ktoré sa nedávno hlásili k politickému mainstreamu – napríklad Smer-SD.
Časy, keď sa Robert Fico hlásil k „najhlbšie integrovanému jadru únie“ (nech to znamenalo čokoľvek) sú nenávratne preč. Dnes bojuje o politické prežitie a beztrestnosť, stále viac tak preberá rétoriku extrému. Ostatne, v tomto teritóriu nie je žiadnym nováčikom. V roku 2016 vyhral Smer-SD parlamentné voľby aj vďaka šíreniu dezinformácii o migrácii a nenávisti voči migrantom.
Jedným z prominentných euroskeptických naratívov bude určite „diktát Bruselu“. Hoc aj ide o nezmysel (dostaneme sa k tomu), pôdu mu roky pripravovala dezinformačná scéna aj takzvaní mainstreamoví politici – ak s niečím nesúhlasili, hneď to vyhlásili za bruselský diktát. Či už to bola účasť v mechanizmoch vytvorených na stabilizáciu eurozóny, alebo odmietanie poskytnutia pomoci krajinám na hraniciach únie počas tzv. migračnej krízy.
Kritika „diktátu Bruselu“ má mnoho výhod. Je taká široká, že ňou možno onálepkovať prakticky všetko. Protiruské sankcie? Diktát Bruselu! Podpora obnoviteľných zdrojov energie? Diktát Bruselu! Dodržiavanie pravidiel právneho štátu? Diktát Bruselu!
No ide to ešte ďalej. Ak nám európske inštitúcie pozastavia zaplatenie projektov z eurofondov či nevyplatia peniaze z plánu obnovy, pretože nesplníme niektorú zo základných podmienok, čia je to chyba? Hádam len nie naša? Samozrejme, je to diktát Bruselu!
Čím hlasnejšie budete to nepekné slovo (myslím „diktát“, nie „Brusel“) kričať, tým menšie riziko, že si niekto uvedomí, aký je to nezmysel. Predstavte si nedeľný futbalový zápas, niekde v okresnej lige. Hostia nastúpia na ihrisko. Na trávnik pribehnú domáci – osemnásť hráčov, z toho dvaja brankári. Rozhodca im vraví, že takto nemôžu hrať, musia dodržiavať pravidlá. Na domácej tribúne to vrie: „Ako nemôžu? To je diktát!“
V skutočnosti je „diktát Bruselu“ – trvanie na dodržiavaní pravidiel – našou najlepšou ochranou pred ľubovôľou mocných. Je hlavnou garanciou, že v mocenských politických hrách sa bude prihliadať aj na názory a potreby tých, ktorí si nemôžu dovoliť zavolať na ihrisko celú armádu hráčov, ledva zozbierajú potrebných jedenásť.
Z hľadiska malej krajiny je jednou z hlavných výhod Európskej únie fakt, že je spoločenstvom stojacim na inštitúciách, pravidlách – nie vždy dostatočne efektívnych, nie vždy úplne férových, no lepších, než zákony džungle mocenskej politiky. Takže priatelia: viac diktátu Bruselu!/agentury/
X X X
Matovič: Platy poslancov sú zbytočne štedré. Navrhuje ich znížiť o dve tretiny
Plat poslanca Národnej rady (NR) SR by mohol byť po novom vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorú do parlamentu predložil líder OĽANO Igor Matovič. K platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.
V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhuje, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Tento rok by mesačný poslanecký plat dosahoval zhruba 1300 eur. Návrh sa týka aj súčasných poslancov.
Strana, ktorá by vyplácala príspevok na plat poslanca, by bola podľa návrhu povinná v posledný deň mesiaca zverejniť na svojom webe informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený tento príspevok k platu poslanca, jeho výšku a dôvody, z ktorých mu bol príspevok vyplatený. Návrh by mohol byť účinný od 1. júna.
Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2544 eur. K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.
Matovič argumentuje, že príspevok politickým stranám je voči nim zbytočne štedrý. „Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú zhruba päťtisícový plat,“ dodal.
Na otázku, prečo návrh predkladá práve teraz, keď sa blížia voľby, odpovedal, že predtým riešil iné problémy a zároveň si v tomto volebnom období odsledoval, ako jeho strana OĽaNO vystačí s peniazmi od štátu a zistil, že im dosť veľa finančných prostriedkov zostalo. Podľa neho sa s týmto návrhom dá v pléne ešte pracovať. „My sme dali základnú kostru, aby sme hneď neodradili poslancov, aby to podporili a povieme, poďme to doladiť,“ povedal./agentury/
X X X
OSN: Celé krajiny zmiznú pod hladinou
Stúpajúca hladina morí spôsobená globálnym otepľovaním povedie k „masovému exodu biblických rozmerov“. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN na to upozornil generálny tajomník organizácie António Guterres.
Šéf OSN vyzval na naliehavé zmeny v legislatíve v oblasti azylu a medzinárodného práva s cieľom lepšie chrániť tých, ktorí môžu utrpieť touto katastrofou.
Podľa OSN dnes viac ako 900 miliónov ľudí na planéte žije v nízko položených pobrežných oblastiach a všetci sú vážne ohrození. Niektoré krajiny by mohli skončiť pod vodou a zaniknúť. V dôsledku pokračujúceho topenia ľadovcov budú ohrozené nielen ostrovné štáty, ale aj krajiny ako Bangladéš, Čína, India či Holandsko.
Hladina morí stúpa rýchlejšie ako za posledných 3 000 rokov, čo prinesie „príval problémov“ takmer miliarde ľudí od Londýna cez Los Angeles a Bangkok až po Buenos Aires, varoval Guterres. „Nízko položené obce a celé krajiny môžu navždy zmiznúť. Môžeme byť svedkami masového exodu celých populácií v biblickom meradle i čoraz tvrdšieho boja o sladkú vodu,“ cituje šéfa OSN denník Guardian.
Podľa odborníkov budú stúpanie hladiny svetových oceánov sprevádzať častejšie extrémne búrky a záplavy. Zároveň sa vplyvom soli kontaminuje pôda a voda, mnohé oblasti sa stanú neobývateľnými.
Hurikány, záplavy, horúčavy, suchá – to nie je smola, to sú klimatické zmeny
Odborníci OSN na klímu zaznamenali v rozmedzí rokov 1900 a 2018 nárast globálnej hladiny morí o 15 až 25 centimetrov. Podľa scenára, v rámci ktorého bude teplota vzduchu na Zemi v roku 2100 o dva stupne vyššia ako v predindustriálnej ére, sa očakáva zvýšenie hladiny svetových morí o ďalších 43 centimetrov. Pri zvýšení teploty o 3 až 4 stupne Celzia môže byť tento údaj až 84 centimetrov.
Časopis Science minulý mesiac publikoval štúdiu, podľa ktorej do roku 2100 pri súčasnom tempe globálneho otepľovania môžu na Zemi zmiznúť viac ako dve tretiny ľadovcov.
Nová kompilácia údajov Svetovej meteorologickej organizácie ukazuje, že svetový oceán sa za posledné storočie otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek za posledných 11-tisíc rokov. Hladiny morí stúpajú nielen vinou topenia sa ľadovcov, ale aj preto, že teplejšia voda sa rozpína. /agentury/
X X X
Putinova invázia zaktivizovala Poľsko. Do zbrojného priemyslu naleje Varšava stámilióny
Poľsko ohlásilo v stredu veľké investície do svojho zbrojárskeho priemyslu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Poľský vojak pri tanku Leopard 2 neďaleko obce Świętoszów, február 2023
Varšava poskytne fabrike na výrobu vojenskej techniky Huta Stalowa Wola na juhovýchode Poľska približne 125 miliónov eur na rekapitalizáciu. Pri stredajšej návšteve v závode to oznámil poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Má ísť len o prvú tranžu zo zamýšľanej investície v hodnote stámiliónov eur. „Vytvárame v našej krajine nový, obrovský výrobný potenciál,“ povedal Morawiecki.
Čo dokáže Abrams?: Americké supertanky idú do Poľska
Poľsko pritom zvýši produkciu samohybných húfnic AHS Krab, určených pre poľskú armádu aj na export. „Dnes sme zvýšili objednávku na 48 kusov, pričom Huta Stalowa Wola je ročne schopná vyrobiť 50 kusov húfnic Krab. Maximálne zvyšujeme výrobu pre potreby poľskej armády, ktorá musí byť dostatočné silná, aby sa nikto neodvážil, a aby sa Rusko neodvážilo, napadnúť Poľsko,“ dodal.
Morawiecki povedal, že húfnice Krab sa budú vyrábať aj na export. „Na celom svete je to dnes veľmi žiadaný produkt,“ uviedol v rámci snahy nahradiť zastaranú postsovietsku vojenskú techniku. Poľsko už Ukrajine dodalo niekoľko húfnic typu Krab. V závode Huta Stalowa Wola sa okrem nich vyrábajú aj húfnice AHS Kryl či raketomety WR-40 Langusta.ury. /agentury/
X X X
Slovensko vydalo dlhopisy za miliardy eur
Dva nové slovenské dlhopisy za 3,5 miliardy eur umožnil emitovať aj veľký dopyt investorov.
Slovenská republika v stredu emitovala dva nové štátne dlhopisy, 12-ročný v hodnote 2 miliardy eur s kupónom 3,75 % p. a. a 20-ročný v hodnote 1,5 miliardy eur s kupónom 4 % p. a. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Otvorená predajná kniha
V utorok (14.2.) po zverejnení indexu spotrebiteľských cien v USA a na základe dôkladnej analýzy trhových dát zverejnila SR podľa agentúry svoj zámer v blízkej budúcnosti vstúpiť na trh s novými tranžami benchmarkových emisií dlhopisov. V stredu ráno po získaní úvodnej pozitívnej spätnej väzby z trhu a indikatívneho záujmu od investorov otvorila predajnú knihu týchto dlhopisov.
„Na základe veľkého dopytu investorov bolo možné obe tranže o 12:59 SEČ úspešne vydať v celkovej hodnote 3,5 miliardy eur, čím sa táto dvojtranžová emisia stala druhou najväčšou syndikovanou transakciou v histórii emisií slovenských štátnych dlhopisov na medzinárodných kapitálových trhoch a zároveň najväčšou syndikovanou dlhopisovou transakciou v roku 2023 v regióne strednej a východnej Európy,“ priblížil ARDAL.
Riziková prirážka 12-ročnej emisie bola ocenená na úrovni 80 bázických bodov nad úrokové swapy a riziková prirážka 20-ročnej emisie na úrovni 120 bázických bodov nad úrokové swapy. Celkový dopyt zo strany investorov, vrátane spoločných vedúcich manažérov emisie, presiahol 12,2 miliardy eur. Z toho 6,7 miliardy eur pri 12-ročnej tranži a 5,5 miliardy eur pri 20-ročnej tranži dlhopisov.
Potvrdenie kredibility SR
„Na základe veľkého záujmu zo strany investorov sa podarilo výrazne zmenšiť finálnu rizikovú prirážku, čo potvrdilo kredibilitu Slovenskej republiky na finančných trhoch a jej pozitívne vnímanie zo strany investorov,“ zhodnotil ARDAL. Zloženie investorov bolo podľa agentúry dostatočne diverzifikované z hľadiska geografického aj typu investorov.
Spoloční vedúci manažéri tejto transakcie boli Barclays, Deutsche Bank, Slovenská sporiteľňa (Erste Group), Tatra banka (Raiffeisen Bank International) a VÚB banka (IMI – Intesa Sanpaolo), aktuality.sk
X X X
V Sliači sa naťahujú o starý mig mesto a vojaci
Lietadlo MiG-21, ktoré v auguste 2021 osadili v oddychovej zóne pri Železničnej stanici v Sliači, je späť na tamojšej leteckej základni.
Vojaci a zástupcovia Vojenského historického ústavu (VHÚ) ho v utorok ráno odinštalovali a previezli na letisko. Primátorka Sliača Ľubica Balgová tvrdí, že sa tak stalo v rozpore s civilným právom, keďže mesto nedisponuje povolením na odstránenie tejto stavby.
Podľa Balgovej autentickú stíhačku, ktorá v máji 1993 ako prvé slovenské lietadlo pristála v Sliači, nainštalovali k trati pri príležitosti 30. výročia príletu 81. stíhacej letky na Sliač a vzniku súčasnej leteckej základne, a to za účasti ministra obrany a ministra hospodárstva. „Celá udalosť bola, až na pár jedincov, prijatá Sliačanmi veľmi pozitívne. Jednak vznikol príjemný priestor na oddych a jednak to zvýšilo počet návštevníkov mesta,“ uviedla pre TASR.
V lete roku 2022 však vtedajší poslanci prijali uznesenie o zrušení tohto pamätníka a kanalizačných rúr ako podstavcov, na ktorých lietadlo stojí. „Po žiadostiach občanov, ktorí chceli, aby tam lietadlo zostalo, sme žiadali o dodatočné stavebné povolenie, ktoré sme na základe súhlasu všetkých účastníkov konania aj získali,“ priblížila proces primátorka. Poslanci však aj napriek tomu trvali na odstránení lietadla.
Ako ďalej uviedla, pred niekoľkými dňami bol na mestský úrad doručený list z VHÚ, že na základe rozkazu veliteľa vzdušných síl má veliteľ 81. krídla v Sliači zabezpečiť presun MiG-21 na základňu. To sa v utorok aj stalo. Primátorka však tvrdí, že odstránenie lietadla nie je možné bez vydaného povolenia na odstránenie stavby podľa stavebného zákona.
Ministerstvo obrany SR v reakcii uvádza, že nejde o stavbu, ale o lietadlo – zbierkový predmet, hnuteľný majetok štátu. Navyše toto lietadlo v správe VHÚ bolo presunuté z iniciatívy a na základe žiadosti primátorky mesta Sliač. „Rezort obrany neurobil nič iné, iba vyhovel oficiálnej žiadosti, dovtedy nemal žiadne indície, že mesto zbierkový predmet nechce,“ uviedla pre TASR hovorkyňa MO SR Martina Kakaščíková.
„Okrem toho, rezort obrany vyšiel žiadosti primátorky mesta Sliač v ústrety, keďže v zmysle zmluvy a intenzívnej komunikácie malo mesto zbierkový predmet previezť na svoje náklady. Keďže tak nekonalo v žiadnom zo stanovených termínov, presun realizoval rezort obrany vlastnými silami a prostriedkami bez pomoci, asistencie alebo doterajšej finančnej kompenzácie zo strany mesta, ale po žiadosti mesta Sliač o odstránení zbierkového predmetu,“ dodala./agentury/
X X X
Dôchodky sa budú zvyšovať po novom. Zdvihnú sa viackrát za rok, pozrite sa, ako sa budú počítať
Dôchodky sa budú zvyšovať viackrát do roka. S jednou podmienkou – ak sa rast cien v domácnostiach penzistov prehupne cez 5 percent. Poslanci parlamentu totiž schválili zmeny vo valorizácii dôchodkov z dielne opozičného Hlasu. Návrh ešte predtým upravila strana SaS. Za návrh hlasovalo 139 zo 141 prítomných zákonodarcov. Ruky zaň teda zdvihli poslanci koalície aj opozície.
Druhou zmenou je, že novoročné zvyšovanie penzií sa bude počítať nie zo 6, ale z 9 mesiacov. Nové zvyšovanie dôchodkov bude platiť až od 1. januára 2024. Novou zmenou je tiež to, že sa rozmrazia minimálne dôchodky. Návrh predložil tiež Hlas.
Nevídaná inflácia totiž rozpútala debatu, ako zvyšovať dôchodkové dávky seniorom. „Celý rok ľudia nezvládali platiť viac a viac, a preto sme navrhli, aby sa slovenské dôchodky v budúcnosti valorizovali vždy k 1. júlu, ak bude inflácia a zdražovanie veľmi rýchle, a následne potom k 1. januáru sa zvýši zvyšok,“ uviedol líder strany Hlas Peter Pellegrini.
„Veľmi pozitívne sme hodnotili to, že niekto sa predsa len ujal toho, že tým dôchodcom naozaj treba pridať,“ uviedol v utorok na tlačovej konferencii predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Michal Kotian. Koľko to celé bude stáť, nie je známe. Nikto žiadne prepočty neukázal. Po obedoch zadarmo, vyššom daňovom bonuse a prídavkoch na deti ide o ďalšie výdavky štátu, ktoré bude musieť niekto zaplatiť.
Hlas chcel, aby sa dôchodky dvíhali druhý raz už tento rok. No pozmeňovací návrh strany SaS spôsobil, že platnosť zmien sa posunie až od budúceho roka. „Čo ma na tom mrzí, je, že toto bude účinné až od 1. januára 2024. Musím však povedať, že nebola iná možnosť, pretože predkladateľ návrhu Erik Tomáš sa akosi nedohodol s pánom ministrom Krajniakom. Ja som si ešte dovčera myslel, že za pozmeňujúci návrh Erika Tomáša bude hlasovať aj Sme rodina, na koľko predkladateľ deklaroval, že pozmeňujúci návrh pripravoval s ministerstvom,“ uviedol Cmorej.
Tomáš zase podozrieva ministra práce Milana Krajniaka, že ešte tento rok príde s novou pomocou. Preto nesúhlasil s okamžitou platnosťou zmien. „Buď naozaj dôchodcovia nedostanú v tomto roku už nič navyše, alebo bude na tomto mieste už o mesiac stáť Milan Krajniak s Borisom Kollárom a prídu s nejakým vlastným návrhom. Podobne, ako nám politicky ukradli obedy zadarmo,“ povedal. Ak s nejakou novou pomocou príde Sme rodina, strana Hlas to podporí.
Ako bude valorizácia vyzerať?
Poslanec Peter Cmorej, ktorý sa pričinil o zmeny v novele, vysvetľuje, ako bude nové zvyšovanie dôchodkov vyzerať: predstavme si, že v januári 2024 je suma priemernej penzie 575 eur. Za január a február 2024 by bola dôchodcovská inflácia spolu 8 percent. Štatistický úrad to zistí v marci a vtedy to oznámi Sociálnej poisťovni. Tá od 1. mája začne vyplácať dôchodky vyššie o 46 eur v sume 621 eur. Ďalej si predstavme, že v máji a júni by bola dôchodcovská inflácia 10 percent. Sociálna poisťovňa sa to dozvie v júli a dôchodky začne vyplácať od 1. septembra o desatinu vyššie. Od septembra by penzisti dostávali po novom 683 eur. Do konca roka by sa penzie už nezvyšovali, lebo nový výpočet valorizácie na posledné tri mesiace roka neplatí.
Ako sa budú dôchodky zvyšovať od začiatku nového roka, teda v našom prípade od roka 2025? Zohľadní sa 9-mesačná dôchodcovská inflácia v roku 2024. Povedzme, že deväťmesačný súčet rastu cien v domácnostiach penzistov by bol 20 percent. Následne by sa vypočítalo 20-percentné zvýšenie zo sumy 575 eur. V praxi by tak nová priemerná penzia od januára 2025 bola vo výške 690 eur. O dvadsať percent sa navýši suma dôchodku, ktorá bola pôvodne v januári, teda nie tá mimoriadne zvyšovaná penzia v priebehu roka.
Sociálna poisťovňa sa teraz bude musieť pripraviť na výpočty a viacnásobné posielanie dôchodkov. „Pokiaľ zákon rozhodne o valorizácii po presiahnutí hranice 5 percent takzvanej dôchodcovskej inflácie, bude Sociálna poisťovňa postupovať podľa týchto nových pravidiel,“ tvrdí jej hovorca Martin Kontúr.
Také zvyšovanie Slovensko dlho nezažilo
Penzisti dostali od tohto januára pridané priemerne takmer 12 percent. Predbežné odhady Sociálnej poisťovne, ktorá dôchodky vypláca, tvrdia, že od roku 2024 by sa dôchodky mohli zvyšovať až takmer o 17 percent. Odborníci dlho volali po zmene výpočtu nových dôchodkov. Napríklad ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster ešte minulý rok na jeseň hovoril o viacnásobnom dvíhaní penzií. „Už dávno sme mohli mať mimoriadnu valorizáciu od júla a tiež systematickú zmenu zákona, aby medzi rastom cien a valorizáciou dôchodkov neprešlo 9 až 18 mesiacov, ako je to v súčasnosti. Dalo by sa to skrátiť na 3– až 4-mesačné oneskorenie,“ tvrdil ekonóm.
Ďalej napísal v blogu, že zvýšenie počtu mesiacov na výpočet valorizácie rieši problém iba kozmeticky. „Ak by sa opakovala situácia s prudkým zvýšením cien, aké sme videli od druhej polovice roka 2021, vláda by aj napriek takejto úprave bola opätovne pod tlakom riešiť kúpnu silu dôchodkov,“ vysvetľuje. Pozdáva sa mu, že by sa dôchodky valorizovali dvakrát za rok – penzistom by to pomohlo.
Koľko prerobili vaše úspory v II. pilieri a čo robiť, ak idete do dôchodku práve teraz? Ide o peniaze s ekonómom Jánom Šebom.
Minimálne penzie sa rozmrazia
Od januára 2024. Uvádza sa to v novo schválenej novele zákona o sociálnom poistení z dielne Erika Tomáša. Sumy minimálnej penzie sa až do roku 2021 zvyšovali vždy v januári, aj keď inak ako ostatné dôchodky. Jej sumy však boli doteraz zmrazené. Bývalá vláda totiž jeho sumy skokovito zvýšila, súčasná vláda však sumy minimálneho dôchodku zmrazila a „rozmraziť“ ich chcela až vtedy, ak 136 percent sumy životného minima bude viac ako najnižší minimálny dôchodok, teda viac ako 334,30 eura. A keďže suma životného minima je až do konca júna budúceho roka v sume 234,42 eura, 136 percent z tejto sumy je „iba“ 318,81 eura. Parlament však v utorok rozhodol, že sumy rozmrazí. Následne sa táto suma bude zvyšovať o 2, respektíve 3, 5 a 7 percentuálnych bodov v závislosti od získaného kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia./agentury/
X X X
Spartak Trnava ulovil nigérijského útočníka z Trenčína. V novom pôsobisku má smelé plány
Nigérijský futbalista Philip Azango prestúpil z Trenčína do Trnavy. Hráčom Spartaka sa však stane až po skončení tejto sezóny, zmluvu podpísal do konca ročníka 2024/25. Informoval o tom web trnavského klubu.
Azango verí, že sa mu podarí v Trnave reštartovať kariéru, ktorú mal pred zlomeninou nohy sľubne rozbehnutú. „Pre Spartak som sa rozhodol, lebo cítim dôveru zo strany klubu, veria vo mňa a ja urobím všetko pre to, aby som dôveru nesklamal. Chcel by som so Spartakom vyhrať pohár, prípadne titul, odovzdať to najlepšie zo seba a potom môžem premýšľať nad tým, že by som sa posunul ďalej.“
Príchod Azanga potešil aj trénera Michala Gašparíka, ktorý ho mal vytipovaného medzi možnými posilami.
„Je to overený hráč z našej ligy, ktorý sa tu na Slovensku už etabloval. Na svojej pozícii patril k najlepším v lige, ak nebol úplne najlepší. Dokáže hrať z obidvoch strán a typologicky je to opäť hráč, ktorý nám pomôže v našom systéme. Keby v jeho prípade neprišlo k zraneniu, tak si ho ako klub nemôžeme nikdy dovoliť kúpiť, lebo jeho cena bola extrémne vysoká, aktuality.sk