Matovič: Nižšia DPH na benzín v rozpore s EÚ. Sulíkovi dal protiponuku. Hľadá sa miliarda eur úspory

 Kto z nás by nechcel na pumpách tankovať lacnejšie, pýta sa minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Vyhlásil, že návrh znížiť DPH na palivá dostal od SaS v nedeľu večer na koaličnej rade. Matovič v pondelok na poobedňajšej tlačovej konferencii povedal, že v súlade so smernicou Európskej rady nie je možné aplikovať nižšiu DPH. Na koaličnej rade v nedeľu 22. mája koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) predstavila zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky ropné produkty, teda naftu, benzín, oleje, na osem percent. Ide o pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou.

Matovič na margo SaS povedal, že „už by sme sa mohli správať, ako dospelí. Pokus dobrý, snaha sa cení“. Sulíkovcov vyzval, aby Slovensko netlačili do kúta a nevydierali nesplniteľnou podmienkou.

Minister financií hovorí, že od Slovnaftu chce už za jún vybrať 30 miliónov eur, do konca roka 180 miliónov eur. Na ďalší rok, ak bude rozdiel medzi cenou Urals a Brentu približne 35 dolárov, chce vyzbierať ďalších 300 miliónov eur. No všetko závisí od cenové rozdielu od týchto dvoch typov ropy.

Matovič zakončil tlačovku protiponukou strane SaS: vybraté peniaze od Slovnaftu chce použiť na vyššie platy lekárov či učiteľov.

O pár minút zareagovala aj strana SaS. Mrzí ju, že Igor Matovič svoje výhrady nekomunikoval najprv jej, ale ich používa na to, aby opäť raz verejne útočil na svojho koaličného partnera. „Našou snahou bolo znížiť DPH z cien benzínu a nafty na 8%. Napriek tomu, že k tomuto kroku pristúpilo Poľsko, Igor Matovič je proti. Na koaličnej rade sa dokonca rozprávalo o období do konca roka, čo by sa dalo vyjednať aj s EÚ. Sme samozrejme otvorení zníženiu či pozastaveniu akejkoľvek inej dane. Ak však nebude dohoda na znížení dane v takom rozsahu, ako sme navrhli, zavedenie dane z ropy vetujeme,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Na vyššie platy sestier, lekárov a učiteľov mal podľa SaS myslieť minister financií pri príprave rozpočtu. „Navyše, predtým tvrdil, že z výnosu z dane z ropy chce financovať daňový bonus a voľnočasové poukazy, teraz tvrdí, že tieto peniaze chce dať na vyššie platov učiteľov či sestier. Minister financií jednoducho klame, pretože zvyšovanie platov pre učiteľov a zdravotných pracovníkov blokuje už vyše roka,“ doplnil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič.

 Podľa návrhu zákona, o ktorom parlament rokuje v zrýchlenom režime, by mal Slovnaft platiť 30 percent z rozdielu z nižších cien pri nákupe ruskej ropy. SaS je proti zvyšovaniu daní, respektíve proti novým daniam.

Daň bude vo výške 30 percent. Ak by napríklad Brent stál 120 dolárov za barel a Urals 85 dolárov, tak rozdiel by činil 35 dolárov. Z tejto sumy ak odpočítame 5 dolárov (o túto sumu bola totiž lacnejšia ruská ropa aj pred vojnou), zostane 30 dolárov. Z nej sa následne zdaní 30 percent. V konečnom dôsledku by tak Slovnaft zaplatil necelých 10 dolárov za jeden barel ruskej ropy Urals./agentury/

X X X

Hľadá sa miliarda eur. Matovič musí urýchlene hľadať úspory, no namiesto toho prichystal ďalšiu „miliardovú atómovku“

 Obdobie nevídaného míňania je na konci. Treba začať šetriť. Vláda musí do jesene nájsť úspory za jednu miliardu eur. Iba tak totiž dosiahne svoj sľub z Programu stability a zároveň splní tzv. výdavkové limity. Aby toho nebolo málo, minister financií Igor Matovič (OĽaNO) namiesto šetrenia presadzuje rodinný balík za ďalších 1,2 miliardy eur.

Dva roky trvajúca pandémia výrazne prehĺbila deficit a zvýšila verejný dlh. Peniaze na boj proti koronavírusu a pokles daňovo-odvodových príjmov spôsobili jeho nárast na rekordnú úroveň. Netreba zabúdať ani na súčasnú infláciu atakujúcu 12 percent a vojnu na Ukrajine, ktorá sa tiež podpíše na kondícii verejných financií.

 Denník Pravda sa pýtal rezortu financií, ako bude konsolidácia vyzerať. Či sa bude šetriť na strane štátu alebo sa pôjde cestou zvyšovania daní. O konkrétnych konsolidačných krokoch ministerstvo zatiaľ nechce špekulovať. „Všetko bude závisieť aj od vzájomných rokovaní na politickej úrovni o rozpočte na nasledujúci rok,“ odpísal Matovičov rezort.

Veľkým problémom je aj to, že vo verejnej diskusii sa o šetrení vôbec nehovorí. Súčasná situácia je podľa analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne náročná a nepochybne prinesie ďalšie požiadavky na rozpočet. „Práve preto od začiatku hovoríme, že pomoc ekonomike musí byť adresná a cielená, aby bola čo najefektívnejšia – či už pre cieľové skupiny, ale aj pre štátny rozpočet,“ tvrdí pre Pravdu. Za ideálne riešenie považuje zvýšenie niektorých druhov sociálnych dávok, keďže tieto relatívne dobre zachytávajú ľudí najviac ohrozených súčasným rastom cien a najmä už máme vybudovanú infraštruktúru na ich distribúciu.

Prečo je Program stability dôležitý

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka je Program stability akýsi manuál pre slovenskú ekonomiku a financie, a teda aj pre náš rozpočet. „Je to rozpočtová stratégia, ktorá by mala zabrániť nadmernému deficitu a zadlžovaniu detí a budúcich generácií,“ povedal po jeho schválení.

Je však výnimočný aj v tom, že prvýkrát zavádza do praxe takzvané výdavkové limity, ktoré sú z pohľadu odborníkov mimoriadne dôležité. Šéfovia rezortov by tak mali mať obmedzený priestor pri výdavkoch a nemohli by len tak míňať peniaze, čo by malo prispieť k lepšej udržateľnosti verejných financií. „Cielené schodky hospodárenia budú ešte aktualizované približne v júli, na základe výpočtu výdavkového limitu zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý už bude plne záväzný,“ píše v dokumente ministerstvo.

Od januára 2023 začnú platiť výdavkové limity, ktoré predbežne naznačujú pokles deficitu viac ako o polovicu. Z tohtoročných 5,1 percenta hrubého domáceho produktu by ročný rozdiel medzi príjmami a výdavkami mal poklesnúť viac ako o polovicu až na 2,4 percenta HDP. Zlepšenie ekonomiky by malo pomôcť 0,9 % HDP, jednorazové efekty boli tento rok na úrovni 1 % a budúci rok sa s nimi už neráta. To sú napríklad požiadavky štátu na boj proti pandémii. Zostáva konsolidačné úsilie na úrovni 0,8 % HDP, čo je takmer miliarda eur. Práve túto sumu treba nájsť, aby sa deficit znížil na stanovenú hranicu.

Podľa predsedu parlamentného výboru pre financie Mariána Viskupiča (SaS) však treba na rovinu povedať, že ani v rozpočte a ani v samotnom Programe stability nie je uvedené, akými opatreniami sa zníženie deficitu dosiahne. „Máme definovaný ambiciózny cieľ, ale chýba definovanie konkrétnych opatrení na jeho dosiahnutie, či už na príjmovej alebo výdavkovej strane,“ tvrdí Viskupič pre Pravdu. Čas je stanovený do jesene. Práve do tohto obdobia majú byť podľa Programu stability predstavené konkrétne opatrenia, ktorými sa budú verejné financie konsolidovať.

Analytik Michal Lehuta z VÚB banky upozorňuje, že takáto konsolidácia však môže byť politicky vysoko problémová, pretože okrem aktuálnej potreby znižovania výdavkov alebo zvyšovania daní za zhruba miliardu eur ročne bol predstavený nový sociálny balík za viac ako miliardu kompenzujúci domácnostiam časť výdavkov spojených s vysokou infláciou.

Pripomeňme, že návrh počíta s nárastom prídavkov na deti, so zvýšením daňového bonusu či so službami deťom, ktoré majú financovať rozvoj ich talentu. Podľa strážcu štátnej pokladnice Matoviča to vychádza pri prídavkoch na deti na 275 miliónov, pri daňovom bonuse na 544 miliónov a pri službách deťom bude treba nájsť ďalších 372 miliónov.

Miliarda sem, miliarda tam

Úloha Matoviča na najbližšie mesiace je jasná: nájsť 1,2 miliardy ročne na protiinflačný balíček a takmer miliardu na zníženie deficitu. Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ na rodinný balíček pomoci zobrať peniaze. Matovič chcel spočiatku peniaze získať špeciálnou daňou pre najziskovejšie firmy, zvýšením daní z hazardu a liehu. V pondelok v Rádiu Expres priznal, že vyššie dane za alkohol a hazard sú stále na stole. „Zdaňme bohatých, zdaňme alkohol a hazard a hneď to dajme učiteľom,“ vyhlásil Matovič.

Zvyšovanie daní je však pre stranu SaS červenou čiarou, a tak návrhy vetovala. Matovič preto prišiel s ďalším návrhom zaviesť voči bratislavskej rafinérii Slovnaft novú mimoriadnu daň. Tento návrh síce prešiel vládou, ale s výhradami ho strana SaS nevetovala a ponechala na rokovanie v parlamente. Sulíkovci chcú, aby sa ako protihodnota znížila DPH na všetky ropné produkty, teda naftu, benzín, oleje, na osem percent. Tento návrh majú do utorka, teda dodnes, prepočítať Matovičovi analytici. Ak návrhy SaS na zníženie iných daní neprejdú, tak bude daň pre Slovnaft vetovať.

Čo sú výdavkové limity

O výdavkových limitoch sa vo verejnej debate diskutuje už vyše desať rokov, ale zatiaľ žiadna vládna garnitúra nenabrala odvahu zaviesť ich do praxe. Dostali sa aj do reformných míľnikov v pláne obnovy, kde sa ich podarilo presadiť a schválené boli v marci. „Ide o najdôležitejšiu reformu verejných financií za posledných 20 rokov,“ povedal štátny tajomník rezortu financií Ľuboš Jančík.

Keby sme podľa neho tento nástroj mali už v roku 2012, tak by sme mali na krízu vytvorenú rezervu takmer 10 miliárd eur. Aj preto chcú posunúť výdavkové limity do ústavného zákona, aby ich nebolo možné jednoducho zrušiť.

Dôležitosť výdavkových limitov sa dá ilustrovať na dvoch príkladoch. Na jednej strane je to nástroj, ktorý pomôže pri dodržiavaní prijatého rozpočtu. V minulosti sa totiž často stávalo, že politici nebrali schválený rozpočet príliš vážne a pristupovali k nemu v štýle, že papier znesie všetko.

Je to tiež kľúčový nástroj tzv. proticyklickej politiky vlády. Má priniesť v dobrých ekonomických časoch rýchlejšie znižovanie deficitu a, naopak, v čase problémov v ekonomike vytvára priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu.

Únia predĺžila pozastavenie rozpočtových pravidiel

Európska únia sa v dôsledku vojny na Ukrajine rozhodla prižmúriť oči nad stavom verejných financií členských krajín. Pakt stability a rastu, ktorý obmedzuje verejné deficity na 3 % a dlh na 60 % hrubého domáceho produktu bol pozastavený začiatkom roka 2020 v kontexte pandémie nového koronavírusu. Teraz Európska komisia oznámila, že pozastavenie pravidiel rozpočtovej disciplíny predlžuje aj na rok 2023. Pre Slovensko to v praxi znamená, že pominie vonkajší tlak na upratovanie vo verejných financiách.

Napriek tomu, že fiškálne pravidlá únie budú aj v budúcom roku pozastavené, výdavkové limity určené na národnej úrovni budú vytvárať silné mantinely pre pokles deficitu, píšu štátni analytici z Inštitútu fiškálnej politiky./agentury/

X X X

 Prezidentka Čaputová pri Bielej légii nemôže cúvnuť

 Po škandále s udelením štátnych vyznamenaní pre členov Bielej légie chce prezidentka zmeniť výber oceňovaných.

 Po prešľape pri udeľovaní štátnych vyznamenaní prezidentka Zuzana Čaputová nemá zákonnú možnosť, aby zmenila svoje rozhodnutie. Aféra súvisí s ocenením troch bojovníkov proti komunizmu, ktorí však boli zároveň najvernejšími stúpencami vojnového slovenského štátu. „Ústava neumožňuje prezidentke odňať štátne vyznamenanie a takáto možnosť sa nespomína ani v zákone o vyznamenaniach Slovenskej republiky,“ reagoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec v odpovedi na otázku Pravdy, či Čaputová zvažuje anulovať vyznamenanie pre troch členov antikomunistickej Bielej légie.

Časť vyznamenaných nedávno i niektorých z minulosti sa ozvala do Kancelárie prezidentky s tým, že na protest vrátia svoje ocenenia v prípade, keď hlava štátu neodníme ocenenia Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi. Denník Pravda sa to dozvedel od dvoch od seba nezávislých nemenovaných zdrojov z Kancelárie prezidentky a z jej blízkeho prostredia. „Okrem vyhlásenia pána Fedora Gála neevidujeme žiadne ďalšie upozornenia nositeľov štátnych vyznamenaní, že by ich chceli v súvislosti s vyznamenaním členov Bielej légie vrátiť,“ tvrdí Strižinec.

Čaputová sa po nepríjemnostiach s ocenením členov Bielej légie rozhodla zabezpečiť, aby sa podobná vec nezopakovala. „Interný proces získavania a posudzovania historických prameňov pri udeľovaní štátnych vyznamenaní prejde zmenou. Kancelária v reakcii na vzniknutú situáciu upraví hodnotiaci proces a informačné toky pri posudzovaní osobností, vrátane oslovovania viacerých vedeckých inštitúcií v záujme overenia všetkých historických a iných dôležitých faktov,“ informoval Strižinec.

Prezidentka ocenila trojicu Púčik, Tunega, Tesár 8. mája. Pre pandémiu koronavírusu sa ceremónia uskutočnila až v máji namiesto tradičného 1. januára, keď Slovensko oslavuje vznik samostatnej republiky. Nominácie posudzuje komisia, ktorá sa skladá z vedúceho Kancelárie prezidentky a z piatich externých odborníkov. Tvoria ju zástupcovia z vysokoškolského prostredia, zo Slovenskej akadémie vied, z oblasti kultúry a z podnikateľského sektoru.

Oba nemenované zdroje zároveň pod podmienkou anonymity ozrejmili, ako vyzeral proces výberu kandidátov na udelenie vyznamenaní a kde sa mohla stať závažná chyba.

Vlani komisia zasadla prvýkrát v septembri a druhý raz v novembri, keď prišla reč na troch členov Bielej légie. „Všetci jej členovia vrátane šéfa Kancelárie, ktorým je Metod Špaček riadiaci jej rokovanie, sa zhodli, že akákoľvek diskusia o Púčikovi, Tunegovi a Tesárovi je bezpredmetná.“ Dôvodom bola ich spätosť s ľudáckym režimom Jozefa Tisa.

Rozhodnutie komisie nebolo prekvapujúce. Návrh na ich ocenenie už raz prišiel a bol zmietnutý zo stola. Stalo sa to približne pred štyrmi rokmi, keď bol hlavou štátu Andrej Kiska.

Členovia Bielej légie v zápisnici chýbali

Komisia v novembri vypracovala zápisnicu – zaujala stanovisko ku každému nominovanému. Denník Pravda mal možnosť do nej nahliadnuť. Jej obsah je taký, že komisia pri každom mene uvádza zásluhy spojené s navrhnutým na vyznamenanie a poskytuje stanovisko v zmysle, či sa má nominácii vyhovieť alebo ju zamietnuť. „Keďže Púčik, Tunega a Tesár boli okamžite vyradení, tak sa pochopiteľne ich mená v zápisnici ani neobjavili.“

Napriek tomu o niekoľko mesiacov všetci traja získali in memoriam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. „Je to vôbec prvýkrát takmer v tridsaťročnej ére samostatnej Slovenskej republiky, čo podobnú poctu dostal niekto bez odporúčania komisie.“

Od novembra 2021 päť externých posudzovateľov už nemalo s tohtoročnými oceneniami nič spoločné, pretože si splnili svoju úlohu. V januári tohto roku si Kancelária vyžiadala posudok o troch členoch Bielej légie z Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý sa venuje obdobiu ľudáckej i komunistickej totality.

Vyžiadaný posudok sa k Čaputovej nedostal

Ako Pravda už písala v minulých dňoch, text z ÚPN vyznel jednoznačne v neprospech Púčika, Tunegu aj Tesára. Vypracovaný posudok pre Kanceláriu prezidentky sa však do rúk Čaputovej nedostal.

Napríklad Tunega sa začiatkom roku 1945 podieľal na príprave podzemnej spravodajskej organizácie nazvanej Slovenská tajná ochrana (STO) so zameraním proti československej demokratickej štátnosti. Činnosť mala začať vyvíjať až po skončení vojny. Tunega v apríli 1945 s Púčikom utiekol na rakúske územie spolu s Alojzom Macekom, hlavným veliteľom Hlinkovej mládeže (slovenskej obdoby Hitlerjugend), ktorého Národný súd v roku 1947 odsúdil v neprítomnosti na doživotie.

Traja budúci členovia Bielej légie plánovali vytvoriť ilegálnu organizáciu sympatizantov zakázanej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Sieť agentov mala poskytovať dôležité informácie exilovej slovenskej ľudáckej vláde. Spravodajskí referenti mali robiť napríklad prehľad nepriateľských osôb v ozbrojených zložkách a pozorovať činnosť Židov.

Najprv nie, ale neskôr áno

Zo zistení Pravdy tiež vyplýva, že zamietavý názor v Kancelárii prezidentky na ocenenie trojice z Bielej légie sa v januári nijako nezmenil.

Po udelení štátnych vyznamenaní viacerým osobnostiam ako prvý upozornil na kontroverznú minulosť Púčika, Tunega a Tesára historik Adam Šumichrast v Pravde. „Keď sa prezidentka dozvedela o spojení týchto troch vyznamenaných s Tisovým totalitným režimom, tak doslova zúrila,“ povedal jeden z nemenovaných zdrojov z okolia prezidentky.

Ako sa mohlo stať, že niekto z úradu podsunul Čaputovej tieto mená na ocenenie, s ktorým by jednoznačne nesúhlasila, keby mala vopred k dispozícii potrebné poznatky?

Najprv treba poukázať na to, že oceňovaní bývajú každý rok nielen tí, ku ktorým komisia zaujme písomné stanovisko. (A jej názor má len odporúčací charakter.) Čaputová – a robili to aj jej všetci predchodcovia v Grasalkovičom paláci – si vyberá ešte ďalších ľudí, ktorých vyznamená. „Dôležité slovo patrí zároveň osobám z jej najbližšieho okolia.“

Nielen teoreticky sa mohlo stať to, že niekto z prezidentskej kancelárie mohol svojvoľne doplniť mená Púčika, Tunega a Tesára na zoznam vyznamenaných. Podľa zistení Pravdy sa to stalo vecou vnútorného vyšetrovania, ktoré nariadila Čaputová. V hierarchii jej úradu by mal niesť v prvom rade zodpovednosť za tento zoznam kancelár Špaček, no treba zopakovať, že podľa všetkého ani raz nedal najavo, že by si traja členovia Bielej légie mali zaslúžiť štátne vyznamenanie.

Pravda sa pýtala či Čaputová zvažuje vyvodiť zodpovednosť voči Špačekovi. Strižinec na túto otázku neodpovedal.

Maslo na hlave má aj Boris Kollár

Ocenenie Púčika, Tunegu a Tesára presadzoval niekdajší eurokomisár a bývalý predseda KDH Ján Figeľ. Zastáva funkciu predsedu správnej rady Nadácie Antona Tunegu.

Okrem iného asi vyznieva aj ťažko pochopiteľne to, že títo traja ľudia boli ocenení v krátkom čase dvakrát. Púčik, Tunega a Tesár totiž dostali vlani v septembri in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Udelil im ju predseda parlamentu Boris Kollár. Poctu pre nich z jeho rúk prevzal Figeľ.

Kollár v príhovore označil troch členov Biele légie za „nebojácnych chlapcov“, ktorí sa pustili do zápasu za slobodu a demokraciu a proti nastupujúcemu komunizmu. (Mimochodom, predseda hnutia Sme rodina o sebe zdôrazňuje, že je odporcom ľudáckeho režimu a tiež hovorieva, že v rodovej línii je priamym potomkom slávneho rabína Chatama Sofera, ktorý dlhý čas pôsobil v Bratislave v prvej polovici 19. storočia.)

Všetci traja členovia Bielej légie skončili na popravisku. Vo februári 1951 ich obesili za protikomunistickú činnosť./agentury/

X X X

Súd s Kočnerom: Svedčiť bude otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak

Pojednávanie bude tento týždeň pokračovať aj v ďalších dňoch – postupne by mali vypovedať aj Zoltán Andruskó, Miroslav Marček a Iľja Weiss.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Prípady sa po novom pojednávajú spolu.

Špecializovaný súd po rozhodnutí Najvyššieho súdu spojil pôvodný prípad objednávky vraždy mladého investigatívca spolu s prípravou vrážd trojice prokurátorov. V oboch totiž vystupuje obdobný okruh osôb a deje sa vzájomne dopĺňajú. Ako objednávateľ je obžalovaný Marian Kočner a jeho spojkou mala byť Alena Zsuzsová – obaja vinu popierajú.

V prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice ich už raz špecializovaný súd oslobodil. Najvyšší súd mu však prípad vrátil, aby doplnil dokazovanie a opätovne rozhodol. Špecializovaný súd preto využil šancu a oba súvisiace prípady spojil.

Nový sudca aj prokurátori

Do objednávky likvidácie prokurátorov mal byť zapojený aj Tomáš Szabó, ktorý je už medzičasom odsúdený v prípade vraždy Jána a Martiny. Ten po spojení oboch prípadov urobil na pojednávaní vyhlásenie o vine, dokazovanie proti nemu tak už nie je potrebné. Súd rozhodne len o výške trestu.

Medzi obvinenými sú aj noví, verejnosti neznámi muži: Dušan Kracina a Darko Dragić.

Keďže spoločnú kauzu súdi senát v novom zložení, prípady sa budú pojednávať od začiatku. K predsedníčke senátu Ružene Sabovej a členovi senátu Rastislavovi Stierankovi sa pridal sudca Jozef Pikna.

V kauze vraždy Jána a Martiny už Najvyšší súd stanovil požiadavky a tie musia sudcovia v Pezinku dodržiavať.

Zmenilo sa aj obsadenie prokurátorov – po novom sú to Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš.

Kočner bez Paru

Na pojednávaní bude opäť chýbať Kočnerov advokát Marek Para. Najvyšší súd ho totiž nedávno poslal do vyšetrovacej väzby po obvinení z toho, že mal byť činný pre zločineckú skupinu.

Na predchádzajúcom pojednávaní mal preto mafián odsúdený v kauze zmenky televízie Markíza náhradného obhajcu Vladimíra Menicha.

To, ktoré výsluchy sa budú musieť zopakovať a ktoré súd iba prečíta, sa ukáže až na pojednávaní. Na dnes súd predvolal ako svedka Jozefa Kuciaka, otca mladého novinára.

Pojednávanie bude tento týždeň pokračovať aj v ďalších dňoch – postupne by mali vypovedať aj Zoltán Andruskó a Miroslav Marček, právoplatne odsúdení za vraždu Jána Kuciaka, a Iľja Weiss z prostredia seredskej drogovej mafie, ktorý po zadržaní v úplne inej kauze začal prekvapivo vypovedať aj o okolnostiach prípravy vraždy Maroša Žilinku.

Práve od jeho svedectva sa polícia odrazila pri vyšetrovaní, ktoré viedlo k obvineniu Dušana Kracinu a Srba Darka Dragića.

Výpovede prokurátorov

Na poslednom pojednávaní začiatkom mája vypovedali všetci traja prokurátori. „Inú možnosť ako to, že to bolo pre prácu, nepoznám. Pre súkromné veci len ťažko. Všetky tie kauzy boli aj v médiách pertraktované, písal o nich aj nebohý pán Kuciak,“ vysvetľoval aktuálny generálny prokurátor možné dôvody, prečo prekážal Marianovi Kočnerovi.

Ešte na špeciálnej prokuratúre totiž dozoroval viaceré jeho ekonomické kauzy. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic si na súde spomenul, ako ho pri parlamente, ešte ako poslanca, stretol Kočner a povedal mu, že „som zničil život jeho dcére a on to tak nenechá“. Lipšic mu vraj odvetil, že už sa mu vyhrážali aj nebezpečnejšie osoby, ako je on.

Alena Zsuzsová na predchádzajúcom pojednávaní chýbala. Jej advokát sa však Lipšica pýtal na ich údajnú komunikáciu či stretnutie. Špeciálny prokurátor reagoval, že si na stretnutie s Alenou Zsuzsovou nepamätá. Rovnako popiera, že by si s ňou písal.

Kočner na súde potvrdil stretnutie pred parlamentom: „Povedal som, že mu veľmi pekne ďakujem, čo spôsobil mne a mojej rodine a že to nenechám tak.“ Tým Kočner myslel podanie trestného oznámenia. „Nič viac,“ dodal.

Prokurátor Peter Šufliarsky priznal, že sa s Kočnerom pozná, zoznámili sa na narodeninovej oslave generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Na oslave vraj bolo zhruba 30 až 40 ľudí. Kočner vraj prišiel k stolu, kde Šufliarsky sedel, podali si ruky a obžalovaný začal prítomným tykať. „Čo ma prekvapilo, pán Kočner vedel, kto som, odkiaľ som a kde robím,“ povedal, aktuality.sk

X X X

V Maďarsku sa začala dvojdňová schôdza parlamentu, nová vláda zloží sľub

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia diskutujú v pondelok o správe parlamentných výborov o 10. novele ústavy, ktorou vláda dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.

Informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server vg.hu.

Súčasťou dvojdňovej schôdze parlamentu bude tento týždeň v utorok aj zloženie sľubu členov novej vlády premiéra Viktora Orbána.

Súčasne s novelou ústavy bude upravený aj zákon o ochrane pred katastrofami. Ak zákonodarný zbor schváli tieto návrhy, vláda bude mať možnosť vyhlásiť stav núdze v prípade ozbrojeného konfliktu v susednej krajine i v prípade humanitárnej katastrofy, píše vg.hu.

Ministerka spravodlivosti Judit Vargová predložila parlamentu novelu ústavy 3. mája. „Rusko-ukrajinská vojna spôsobila humanitárnu situáciu, akú svet nezažil od druhej svetovej vojny, pričom sa zmenili aj vyhliadky európskej ekonomiky. V súvislosti s týmito výzvami je potrebné vytvoriť priestor na účinnú a rýchlu reakciu štátu,“ zdôvodnila ministerka návrh novely, aktuality.sk

X X X

Medzinárodná organizácia práce tvrdí, že opatrenia Číny a vojna na Ukrajine ohrozujú zotavovanie trhu práce

Prísne obmedzenia v Číne proti koronavírusovému variantu omikron a vojna na Ukrajine môžu spôsobiť, že zotavovanie svetového trhu práce na úroveň spred nástupu pandémie sa zastaví a otočí opačným smerom.

Upozornila na to v pondelok zverejnená správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

ILO odhaduje, že v 1. štvrťroku tohto roka došlo na trhu v porovnaní s obdobím spred pandémie k strate ekvivalentu 112 miliónov pracovných pozícií na plný úväzok. Organizácia zároveň dodala, že je tu rastúce riziko, že počet odpracovaných hodín bude v priebehu tohto roka naďalej klesať.

Tvrdé obmedzenia

Čo sa týka poklesu počtu odpracovaných hodín, z 86 % je za to zodpovedná Čína. Dôvodom sú práve tvrdé obmedzenia s cieľom zastaviť šírenie ochorenia COVID-19, dodáva správa ILO.

Pod ďalší pokles sa môžu podpísať problémy v dodávateľskom reťazci, ktoré ešte zhoršuje vojna na Ukrajine. Ako pre médiá uviedol generálny riaditeľ ILO Guy Ryder, súčasné údaje pravdepodobne ešte vplyv vojny nezahŕňajú.

ILO v tejto súvislosti dodala, že vyhliadky do budúcnosti sú do veľkej miery zastrené, predpokladá však, že v 2. štvrťroku bude v porovnaní s predpandemickou úrovňou strata predstavovať ekvivalent 123 miliónov pracovných miest na plný úväzok. „Obávame sa, že nasledujúci monitor, bez ohľadu na to, kedy ho zverejníme, bude prezentovať podstatné zhoršenie podmienok na pracovnom trhu,“ povedal Ryder, aktuality.sk

X X X

Daniela Písařovicová už výkřiky armády Kuchařové netrpí: Útok si líbit nenechala

Moderátorka Daniela Písařovicová si zatím stále zachovává své dekorum a ke vztahu s Ondřejem Brzobohatým a výrokům jeho bývalé manželky Taťány Kuchařové se nijak nevyjadřuje. V jeden moment už jí ale přece jen přetekly nervy. Když si totiž na svůj Instagram umístila novou fotku, jedna z fanynek Kuchařové si odpustila jízlivou poznámku. Na tu ale krásná moderátorka okamžitě zareagovala. Krátce na to ale celý příspěvek raději odstranila.

Ondřej Brzobohatý po rozvodu dlouho na ocet nezůstal

V její kůži by teď nechtěl být asi nikdo. Moderátorka Daniela Písařovicová čelí obrovské vlně kritiky a urážek kvůli tomu, že měla podle Taťány Kuchařové udržovat poměr s jejím manželem v době, kdy se s Ondřejem snažili o miminko. Přestože sám hudebník toto tvrzení, které z úst jeho exmanželky zaznělo v pořadu Showtime vyvrátil, obdivovatelé Kuchařové se do Písařovicové strefují ze všech stran. A ta už toho má dost.

Kdo chce psa bít, hůl si vždy najde

Daniela před pár dny na Instagramu zveřejnila svou novou fotografii, na které se chtěla svým příznivcům pochlubit, jak je krásně nalíčená. Jenže přesně to byla voda na mlýn těch, kteří si v téhle válce vybrali stranu Kuchařové. „No, na Miss to nebude,” neodpustila si jízlivý komentář jedna z komentujících. Pohár trpělivosti Písařovicové v tu chvíli přetekl a rozhodla se reagovat.

„A to je nějaká klasifikace pro lepší život? Asi dnes víc než jindy platí, že kdo chce psa bít, hůl si vždycky najde,” vzkázala moderátorka ženě, která měla potřebuje Danielu shazovat. Moderátorka nakonec celý příspěvek smazala. U svých ostatních fotek pak raději zcela sekci komentářů omezila, neboť je jasné, že by se nenávistné reakce ve velkém objevovaly prakticky všude.

Trpělivost s Kuchařovou už nemá ani Brzobohatý

Taťána Kuchařové si vždycky své soukromí bedlivě střežila, co se ale všude mluví o jejím rozvodu s Brzobohatým, nemá modelka problém dění poměrně otevřeně komentovat. Ve svých zpovědích bývalého manžela označovala za patologického lháře, který jí měl být několikrát nevěrný. Hudebník se ale k jejím rozhovorům choval vždy gentlemansky a nijak je nekomentoval. Naposledy jej však pořádně rozohnila slova Kuchařové, ve kterých modelka tvrdila, že si Ondřej začal s Danielou v době, kdy byl ještě jejich vztah zalitých sluncem a snažili se založit rodinu.

„Proč to Taťána dělá? Nechápu. Platí fakta, která byla jasně řečena, tedy že od srpna minulého roku byly rozvodové papíry na stole, od září žiju sám a Daniela ani nikdo jiný toho nikdy nebyl příčinou,” napsal v návaznosti na Taťánin rozhovor Ondřej naštvaně na sociální síti a dodal, že se s Danielou začal stýkat až v průběhu letošního roku, aktuality.sk

X X X

OĽaNO navrhuje zrušiť ustanovenie, ktoré ochránilo aj Fica. V koalícii sú zatiaľ zdržanliví

Poslanci by už nemuseli byť chránení pred rozhodnutím súdu o ich vzatí do väzby, ako to bolo naposledy v prípade Roberta Fica.

Hlasovanie Národnej rady o súhlase s tým, aby o väzbe Roberta Fica rozhodol súd, prinieslo nielen otrasy v koalícii. Poslanci Obyčajných ľudí, ktorých dve poslankyne nepodporili súhlas parlamentu, uvažujú, že by túto ochranu pre poslancov úplne zrušili. V rozhovore pre Aktuality.sk to potvrdil predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

„Áno, navrhovali sme to na koaličnej rade hneď v pondelok (9. 5., pozn. red.) a dohodli sme sa, že sa vytvorí pracovná skupina. Z každej strany bude jeden-dvaja poslanci, ktorí sa tým budú zaoberať. Takže momentálne je to v štádiu, že sa pripravuje možný návrh,“ hovorí Šipoš.

Chýbajú hlasy

Aj v OĽaNO však majú obavy, či na takúto zmenu nájdu dostatočné množstvo hlasov. Potrebovali by totiž zmeniť ústavu, ktorá hovorí, že „poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky“. Takýto krok si vyžaduje minimálne 90 hlasov. Pri hlasovaní o Ficovi sa ich nazbieralo len 74.

Z koalície sa však už ozývajú zdržanlivé hlasy. Klub SaS túto diskusiu zatiaľ definitívne neuzavrel, no jeho predsedníčka Anna Zemanová hovorí, že veci by sa meniť nemali: „Malo by to zostať tak, ako to je v súčasnosti v zákone nastavené.“

Isté zmeny však pripúšťa. Tie sa týkajú doby, keď musí parlament rokovať po prijatí žiadosti o vydanie poslanca na rozhodovanie o väzobnom stíhaní. Zákon ich totiž nijak neupravuje. Teoreticky tak parlament môže toto hlasovanie odkladať.

„Diskutovať by sa dalo o tom, aby tam bola lehota. Takto tam nie je napísané, že dokedy musí parlament rozhodnúť, ani ako rýchlo po obdržaní žiadosti musí zasadnúť,“ hovorí Zemanová.

Chcú vidieť návrh

Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský hovorí, že zatiaľ ich poslanci nevideli paragrafové znenie a nevie ani o tom, že by už pracovná skupina k navrhovaným zmenám zasadala. „Dohodlo sa, že bude vytvorená pracovná skupina, ktorá niečo pripraví. Čiže treba si počkať, či bude niečo pripravené,“ odkazuje Pčolinský.

Na finálny návrh si chcú počkať aj v strane Za ľudí. Zatiaľ volia opatrné slová. Na jednej strane hovoria, že si treba dať pozor, aby zrušenie takejto ochrany neviedlo k zneužívaniu. Na strane druhej si však myslia, že zákonodarcovia nemajú stáť svojimi právami nad bežnými občanmi.

„Úlohou pracovnej skupiny je nájsť také riešenie, aby sa nedalo zneužívať napríklad účelovým väznením politikov pred dôležitým alebo tesným hlasovaním. V strane Za ľudí si nemyslíme, že poslanec je nadčlovek a majú mu patriť výsady, ktoré bežný občan nemá. Robert Fico v tomto presvedčení žije,“ vyhlásila strana Za ľudí.

Napokon, veľké nádeje voči schváleniu návrhu nepestuje ani samotný navrhovateľ Šipoš. Vzhľadom na hlasovanie o Ficovi si myslí, že „veľa poslancov chce chrániť poslancov, svojich ľudí“. Aj preto dúfa, že OĽaNO bude mať po najbližších voľbách takú silu, aby toto ustanovenie vypadlo z ústavy.

Fica nevydali

O súhlase s vydaním Fica súdu, ktorý mal posúdiť dôvody jeho väzby, hlasovali poslanci 4. mája. V rokovacej sále bolo prítomných všetkých 150 poslancov, čo sa deje len vo výnimočných situáciách. Keďže Sme rodina avizovala, že vydanie predsedu Smeru nepodporí, zvyšok koalície rátal každého poslanca. Návrh napokon nepodporili ani poslankyne OĽaNO Katarína Hatráková a Romana Tabák. Po hlasovaní obe z poslaneckého klubu vylúčili.

 O väzobné stíhanie predsedu Smeru požiadal Národnú radu prokurátor generálnej prokuratúry Ladislav Masár po tom, čo Fica obvinili zo založenia zločineckej skupiny, porušenia daňového tajomstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Skupinu mal vytvoriť s Norbertom Bödörom, Tiborom Gašparom a Robertom Kaliňákom. Exminister vnútra skončil pre rovnaké obvinenie na tri týždne vo väzbe. Štvorica sa mala podľa vyšetrovateľa zamerať na diskreditáciu napríklad predsedu OĽaNO Igora Matoviča alebo prezidenta Andreja Kisku, aktuality.sk

X X X

Kým Kotlebovi nadával, jeho podpredsedu Beluského chválil. Ako si Matovič vybudoval cestu k diskusii s ĽSNS

Schvaľovanie peňazí pre rodiny s deťmi, ktoré navrhuje minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič, prinieslo viacero prekvapení. Nielenže Matovič predložil balík za 1,3 miliardy eur bez vopred dohodnutej podpory, ale siahol aj po diskusiách s predstaviteľmi extrémistickej ĽSNS. Konkrétne po podpredsedovi strany Martinovi Beluskom.

„Možno dve-tri hodiny sme odpovedali na všetky otázky,“ opísal svoje stretnutie Matovič Denníku N, ktorý informáciu priniesol.

Pozorovateľov parlamentných rozpráv však neprekvapilo, že ak mal Matovič rokovať s niekým z ĽSNS, bol to práve Beluský. Šéf OĽaNO viackrát verejne potvrdil, že má k nemu iný vzťah ako k zvyšku jeho strany. Kým jedným nadával, jeho verejne chválil. Odborník vidí za jeho konaním pragmatizmus.

S Kotlebom od začiatku

Podpredseda ĽSNS patrí k menej známym tváram kotlebovcov. Na rozdiel od samotného šéfa strany a niekoľkých ďalších poslancov sa jeho meno neskloňovalo v súvislosti s trestným stíhaním či súdmi za extrémistické trestné činy. Drží sa skôr v úzadí a v pléne sa snaží vystupovať viac odborne než emotívne.

Po Kotlebovom boku je však ešte od čias rozpustenej Slovenskej pospolitosti, keď sa ukazoval aj v uniforme, pripomínajúcej rovnošatu Hlinkovej gardy.

Matovičovo stretnutie s Beluským vyvolalo prekvapenie. Dôvodom je okrem iného to, že to bol práve predseda OĽaNO, kto odmietol v roku 2018 Kotlebovi podať v televíznej diskusii ruku. Vzťah s Beluským je však iný. Ukázalo sa to už na začiatku tohto volebného obdobia.

Noví poslanci si volili vedenie parlamentných výborov. Ich obsadenie sa vypočítava na základe výsledkov volieb. Potom si každá strana nominuje svojich ľudí, o ktorých hlasuje parlament. Na získanie kresla predsedu potrebuje nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Prihovoril sa za kotlebovcov

Tento mechanizmus narušila v roku 2016 bývalá koalícia vedená Smerom, ktorá odmietla schváliť nominantov ĽSNS. S príchodom súčasnej koalície bolo jasné, že na tento krok nenadviaže. Prispel k tomu aj Igor Matovič, ktorý neuznával taktiku vytláčania kotlebovcov na okraj. Ukázal to už pred voľbami, keď sa dožadoval vystúpení na mítingoch ĽSNS.

„Osobne som za to, aby sme prestali s takým ostrakizovaním kotlebovcov. Treba im dať výbor, nech sa ukážu. Takýmto spôsobom im zoberieme čaro zakázaného ovocia,“ vyhlásil predseda Obyčajných ľudí krátko po parlamentných voľbách v roku 2020.

Vďaka zmene prístupu sa Beluský stal predsedom výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Nový kurz však nemal všeobecnú platnosť. Tá istá koalícia, ktorá podporila Beluského, nehlasovala za Kotlebu. Šéf ĽSNS chcel byť na čele výboru pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Verejná pochvala

Vtedy však ešte nešlo o verejné pochvaly podpredsedu ĽSNS. Tie prišli až o rok neskôr. Prvýkrát sa tak stalo v apríli 2021. Bolo to krátko po páde Matovičovej vlády a v Národnej rade si dôveru poslancov pýtal kabinet Eduarda Hegera.

Matovič vystúpil už ako minister financií a sumarizoval rok svojho pôsobenia. Beluský na to reagoval, že ho mrzí, že šéf OĽaNO vystupoval ako bývalý premiér a nie ako šéf rezortu financií:

„Mňa konkrétne zaujíma, ako budeme pokračovať v dlhovej brzde, ako ideme zlepšiť výber daní, ako ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu, aspoň čiastočne ako by sme mohli zaviesť reverse charge a podobne.“ A dodal, že nesúhlasí s Matovičovou interpretáciou stúpajúcej spotreby domácností.

Nového ministra financií táto reakcia očividne prekvapila, čo zdôraznil hneď v úvode záverečnej reakcie na faktické poznámky zákonodarcov.

„Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a dovoľte, aby som tak špeciálne vyzdvihol jednu, kde som naozaj bol tak veľmi milo prekvapený, že to trochu zvláštne vyznie, ale priznám sa, že som si myslel, že nejaký príliš veľký inteligenčný potenciál sa v poslancoch fašistickej strany nenájde, ale vystúpenie pána Beluského ma veľmi milo prekvapilo ako konštruktívnosťou vášho vystúpenia. Dúfam, že som vám teraz neublížil, trochu asi áno (povedané so smiechom), ale tak čo už,“ vyjadril sa Matovič v rozprave.

V danom období ešte hovoril o kotlebovcoch ako o fašistickej strane. Neskôr sa táto jeho rétorika zmenila.

Kto je tu fašista

Ukázalo sa to už o mesiac, keď parlament rokoval o zákone o štátnom rozpočte, teda o kľúčovej legislatíve ministra financií, ktorým bol v tom čase Matovič.

Šéf OĽaNO znovu ostal pozitívne prekvapený vystúpením podpredsedu ĽSNS, čo verejne zdôraznil.

„Ja vzhľadom na to, že naozaj veľmi oceňujem kultivované vystúpenie poslanca Beluského a myslím si, že ak by s takýmto vystúpením vystúpil niektorý koaličný poslanec, tak by si zaslúžil aj potlesk alebo by si, by tu ten potlesk zaznel. A tak to možno teda bol z druhej strany, tak ten potlesk možno až taký nebol. Chcel som na to reagovať, lebo ste teda vzniesli rovno aj niektoré konštruktívne otázky,“ odkázal podpredsedovi kotlebovcov.

V tom čase prebiehala v koalícii hádka medzi Matovičom a SaS a nebolo jasné, či bude mať minister financií dosť hlasov pre svoj zákon. Koaličný partner odmietal podporiť rozpočet s navýšením výdavkov o 3,7 miliardy eur.

Matovič v rozprave opäť kritizoval SaS a emotívne argumentoval, že zodpovednosť voči Slovensku, deťom a budúcim generáciám káže, aby bol zákon prijatý tak, ako ho navrhuje. V tej chvíli zmenil aj oslovenie kotlebovcov. Fašistami ich už podľa neho nazývali iní, nie on.

„Osobne teda som ochotný pre to (schválenie, pozn. red.) urobiť všetko. Áno, aj rokovať s opozíciou. A radšej rokovať s tými, ktorým vy hovoríte fašisti, jako rokovať s tými, ktorí miesto zodpovednosti vydierajú,“ hovoril Matovič minulý rok 27. mája.

Podobne k výrazu fašisti v spojitosti s kotlebovcami pristúpil aj teraz, keď dal vo svojom statuse na Facebooku toto označenie do úvodzoviek.

Beluský vs. Kotleba

Tretíkrát sa predseda OĽaNO v pléne pochvalne vyjadril o Beluskom koncom minulého roka. Národná rada diskutovala o očkovacom bonuse pre seniorov, čo bol Matovičov nápad, na ktorý malo opäť ísť niekoľko stoviek miliónov eur. Cieľom bolo rapídne zvýšiť vakcináciu starších ročníkov proti covidu-19.

Predstavitelia ĽSNS systematicky brojili proti očkovaniu a šírili najrôznejšie konšpiračné teórie. Okrem toho aj burcovali davy na námestiach proti vládnym opatreniam na zamedzenie šírenia vírusu. Predseda Kotleba ľudí strašil, že ich chce vláda začipovať a riešenie covidu videl vo vodke a bromhexine.

Beluský zvolil iný typ vystúpenia. V parlamentnej diskusii uznal právo koalície motivovať ľudí aj finančne a návrhu vytkol niekoľko technický vecí. Matoviča jeho prístup opäť nadchol natoľko, že mu zložil verejnú poklonu.

„Pán poslanec Beluský, ja vám teraz asi ublížim, opäť, už som vám to asi dvakrát spravil, ale chcem naozaj na tomto mieste povedať, že ak by všetci opoziční poslanci boli, tak by som povedal, že fundovaní, tak vystupovali a mali toľko v hlave ako pán poslanec Beluský, tak to by bola radosť s opozíciou spolupracovať (Potlesk.) Naozaj, naozaj mi to prepáčte, nechcem vám ubližovať, ale zase na druhej strane si myslím, že treba to povedať a komu česť, tomu česť, pascírovi trúba, sa hovorí v Trnave, takže, neviem, jak sa to hovorí u vás,“ reagoval 8. decembra 2021 v pléne minister financií.

Beluského straníkom a bývalým straníkom pritom v rovnakej diskusii adresoval celkom iné slová. „To, že to nie je schopný Kotleba a spol. (robiť kampaň, pozn. red.) so svojím intelektom alebo Mazurek, Suja a podobní, okej, jednoducho IQ 40, neočakávajme, že títo ľudia dokážu sa správať zodpovedne voči životom a zdraviu cudzích ľudí, to pre nich nepredstavuje žiadnu hodnotu,“ odkázal šéf rezortu financií Beluského kolegom.

Politológ: Je to pragmatik

S otázkami o tom, či vďaka týmto pochvalám bol Matovič ochotný debatovať s Beluským o svojom návrhu a prečo má práve k nemu taký vzťah, sme sa obrátili aj na rezort financií a hnutie OĽaNO. Tlačový odbor ministerstva na politické otázky reagovať odmietol. Hnutie do uzávierky textu na naše otázky neodpovedalo.

Politológ Radoslav Štefančík prisudzuje Matovičovu ochotu rokovať aj s extrémistami jeho pragmatickému prístupu k schvaľovaniu zákonov. „Robí to preto, prečo aj Robert Fico. Pragmatický prístup je pre týchto ľudí dôležitejší ako hodnotová politika. Neuvažujú v zmysle hodnôt. Napriek tomu, že si časť verejnosti myslela, že Igor Matovič je iný, pragmatizmus je typický aj pre neho,“ hovorí Štefančík.

Práve hlasy kotlebovcov môžu byť zajtra tie, ktoré napomôžu zrealizovať víziu ministra financií. Vďaka ich hlasom bol bod minulý týždeň zaradený na aktuálne rokovanie parlamentu. A pomohli schváliť aj skrátené legislatívne konanie.

V utorok bude parlament v priebehu dňa hlasovať o tom, či Matovičov návrh podporí alebo nie. Vzhľadom na to, že SaS odmieta za nápad zdvihnúť ruku, zvyšok koalície bude potrebovať každý hlas, akuality.sk

X X X

Polícia v ČR stíha komunistického exministra Kincla

Česká polícia začala trestné stíhanie bývalého komunistického ministra vnútra Františka Kincla v súvislosti so streľbou pohraničníkov na československých hraniciach.

Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) viní 81-ročného expolitika zo zneužitia právomocí, uviedla v pondelok spravodajská stanica ČT24.

Kincl podľa ÚDV neprijal žiadne konkrétne opatrenia na to, aby zabránil príslušníkom Pohraničnej stráže použiť strelnú zbraň proti ľuďom, ktorí sa pokúšali prekročiť hranice a zároveň pohraničníkov nijako neohrozovali.

„V dôsledku jeho nečinnosti naďalej dochádzalo k služobným zákrokom príslušníkov Pohraničnej stráže spojeným s použitím zbrane proti osobám, ktoré neoprávnene prekračovali štátne hranice ČSSR bez toho, aby tým ohrozovali na živote a zdraví iného,“ uvádza sa vo vznesenom obvinení.

Trestné oznámenie pre úmrtia na hraniciach podala na Kincla Platforma európskej pamäti a svedomia (PEMC), ktorá sa zaoberá objasňovaním zločinov totalitných režimov.

Polícia už obvinila niekoľkých bývalých predstaviteľov režimu – bývalého predsedu vlády ČSSR Lubomíra Štrougala, ďalšieho exministra vnútra Vratislava Vajnara, ako aj bývalého tajomníka Ústredného výboru KSČ Jana Fojtíka.

Úrad stíhal tiež niekdajšieho generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ Miloša Jakeša, ktorý však v roku 2020 zomrel, aktuality.sk

X X X

Poliaci pritvrdzujú. Vypovedajú zmluvu s Ruskom o plynovode Jamal

 Poľsko sa rozhodlo vypovedať medzivládnu dohodu s Ruskom o plynovode Jamal. Oznámila to v pondelok na sociálnej sieti poľská ministerka pre klímu Anna Moskwaová.

 „Agresia Ruska proti Ukrajine potvrdila správnosť odhodlania poľskej vlády stať sa úplne nezávislou od ruského plynu. Vždy sme vedeli, že Gazprom nie je spoľahlivým partnerom,“ uviedla Moskwaová.

Ukončenie zmluvy bolo prirodzeným krokom po zastavení ruských dodávok do Poľska minulý mesiac, čo bolo podľa nej porušením zmluvy. Tento krok neovplyvní toky plynu z Nemecka do Poľska cez plynovod prevádzkovaný poľským subjektom, dodala pre agentúru PAP.

Varšava odmietla splniť požiadavku Moskvy a zaplatiť za plyn v rubľoch.

 Poľsko opakovane deklarovalo, že nemá v úmysle predĺžiť dlhodobú zmluvu, ktorej platnosť mala vypršať na konci roka 2022. Poľská plynárenská spoločnosť PGNiG v roku 2019 oznámila ruskému štátnemu monopolu Gazpromu, že plánuje ukončiť zmluvu k dátumu jej vypršania.

Poľský minister pre energetickú bezpečnosť Piotr Naimski v pondelok pre verejnoprávny rozhlas povedal, že vláda prijala 13. mája uznesenie o ukončení zmluvy z roku 1993 o dodávkach ruského plynu do Poľska. Oficiálne oznámenie má byť zaslané dnes.

Zatiaľ čo poľský úsek plynovodu Jamal, ktorý spája Rusko so západnou Európou, je vo vlastníctve spoločného podniku Gazpromu a PGNiG, jeho prevádzku má pod kontrolou poľská štátna spoločnosť na prepravu plynu Gaz-System.

„Medzivládne dohody s Ruskom, ktoré porušujú európske právo, by už nemali platiť,“ povedal Moskwaová pre PAP. „Ropovod Jamal funguje v súlade s európskym právom, ktoré ho umožňuje využívať na reverzné dodávky plynu z Nemecka do Poľska bez prerušenia.“

Poľsko využíva spätné dodávky z Nemecka ako jeden z alternatívnych spôsobov dodávok plynu po zastavení jeho toku z Ruska./agentury/

X X X

Komisia vystavila Slovensku vysvedčenie: v daniach chce 3 hlavné zmeny

 Slovenská ekonomika sa z pandémie otriasla a rast dobieha predcovidovú úroveň, pochválila Európska komisia (EK) vo výročnom vysvedčení, ktoré vystavila všetkým členským štátom a v pondelok ho odprezentovala v sídle Zastúpenia EK v Bratislave. V tomto roku dosiahne Slovensko rast 2,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku 3,6 % HDP.

 „Je to celkom dobrá správa. Avšak minimálne tri okolité štáty, Maďarsko, Poľsko aj Slovinsko, sú na tom lepšie a rastú rýchlejšie,” upozornil vedúci zastúpenia EK na Slovensku Vladímír Šucha a poukázal na fakt, že Slovensko od roku 2015 namiesto dobiehania európskej životnej úrovne zaostáva a aktuálne dosahuje 78 až 82 % priemeru EÚ.

Aby sme tento trend mohli zvrátiť a zotavovanie zvládali lepšie aj napriek kríze, ktorú spustila vojna na Ukrajine, Komisia pripavila súbor odporúčaní. „Sú to hlavne odporúčania v oblasti daní, zvýšiť efektívnosť daňového mixu, hlavne environmentálnej dane a posilňovanie daňovej disciplíny,“ vymenoval Šucha.

 Menej daní z práce, viac z majetku

Vláda by mala podľa EK zreformovať daňový systém tak, aby bol ekonomicky efektívneší, spravodlivejší a podporoval environmentálnu a fiškálnu udržateľnosť.

Komisia totiž upozorňuje, že aktuálne je na Slovensku daňové zaťaženie práce v porovnaní s inými krajinami EÚ vysoké, hlavne pre osoby s nízkymi príjmami. Naopak, pridať by bolo dobré v environmentálnom zdanení a zdanení majetku. Argumentuje tým, že energetická náročnosť hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, ale príjmy z environmentálnych daní boli v roku 2020 na úrovni 2,4 %, čo je blízko priemeru EÚ.

Ako príklad uvádza poplatky za odpad a znečisťovannie ovzdušia, pridať by sa malo aj v cestnej dani a poplatkoch za registráciu vozidiel, ktoré dnes len slabo odrážajú intenzitu emisií.

 Podobne aj príjmy z daní z nehnuteľností boli v roku 2020 relatívne nízke (0,5 % HDP v porovnaní s 1,2 % priemerom EÚ). Problémom je fakt, že Slovensko v súčasnosti nemá dosť informácií, aby systém prispôsobil daň rýchlym zmenám trhovej hodnoty nehnuteľností. Podľa Komisie by takáto daň však mohla zmierniť aj súčasný rekordný rast cien a zhoršujúcu sa dostupnosť bývania.

Efektívnejší výber daní zas môže Slovensko dosiahnuť zavedením elektronickej fakturácie, predvyplnených daňových priznaní či väčšej digitalizácie.

NA ZELENŠIU ENERGETIKU PRÍDU STOVKY MILIÓNOV

Šucha skonštatoval, že veľmi závažnou oblasťou sú oporúčania Komisie v oblasti energetiky, kde by Slovensko malo znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív. Od roku 2015 sa totiž pokrok Slovenska v znižovaní čistých emisií skleníkových plynov prakticky zastavil. Slovenská ekonomika má navyše vysokú energetickú náročnosť aj kvôli rozsiahlej závislosti priemyselného sektora na dovoze fosílnych palív.

Podľa údajov z roku 2020 je Slovensko obzvlášť závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn (85 % v porovnaní s priemerom EÚ 44 %) a ropu (100 % v porovnaní s priemerom EÚ 26 %). Závislosť čierneho uhlia od Ruska je však nižšia ako priemer EÚ (35 % v porovnaní s 54 %). Podiel zemného plynu v energetickom mixe je mierne nad priemerom EÚ (24,9 % v porovnaní s 24,4 % v EÚ), zatiaľ čo podiel ropy je nižší ( 21,9 % v porovnaní s 32,7 % v EÚ).

„Hlavné ciele by mali byť tri: zníženie spotreby, diverzifikácia dovážaných zdrojov a zvýšenie výroby zelenej energie,” priblížil Zdeněk Čech z tímu ekonomických analýz Zastúpenia EK na Slovensku. „Môže sa znížiť teplota v budovách, regulovať rýchlosť na cestách, prísnejšie kontrolovať spotrebiče, či znížiť DPH na zelené riešenia,” vymenoval Čech. Nadviazal tak aj na plán REpowerEU, ktorý v stredu 18. mája predstavila Komisia ako balík opatrení na oslobodenie členských štátov od závislosti na ruských energiách.

 Jedným z návrhov, ktorý nová iniciatíva prináša, je napríklad aj iniciatíva pre solárne panely na strechách, ktorá chce, aby od roku 2026 boli verejné a komerčné budovy povinne stavané s nainštalovanými fotovoltickými panelmi na strechách. To má pomôcť zvýšiť podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v EÚ z aktuálneho cieľa 40 percent na 45 percent do roku 2030.

Slovensko by malo podľa Komisie výraznejšie posilniť rozvoj obnoviteľných zdrojov, modernizovať prenosové a distribučné siete, vytvoriť nové zásobníky energie a dokončiť regulačný rámec pre obnoviteľný vodík. Ďalší potenciál predstavujú domáce zdroje geotermálnej energie, výstavba biometánových staníc a riešení na báze obnoviteľného vodíka.

Na úspory energie, diverzifikáciu ich zdrojov či urýchlenie výstavby nových zdrojov zelenej energie bude do roku 2027 potrebných okolo 210 miliárd eur. Z nových zdrojov Komisie by mohlo Slovensko získať okolo 300 až 400 miliónov eur.

Kedy bude návrh REPowerEÚ schválený zatiaľ nie je jasné. Je totiž potrebné, aby sa k nemu vyjadrila ešte aj Rada EÚ a Európsky parlament. „Odhadujeme, že koncom leta by sme mohli mať toto rozhodnutie už prijaté, ale či sa tak stane sa teraz nedá potvrdiť,“ uzavrel Šucha./agentury/

X X X

Policajti s novými právomocami: 5 zmien v novele zákona o Policajnom zbore

 Schválená novela prináša nové oprávnenia policajtov, ruší menovky na rovnošatách a upravuje používanie dronov.  Policajti už po novom nebudú mať na uniformách menovky.

Pred pár dňami schválili poslanci novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá prináša niekoľko zásadných zmien, vrátane rozšírenia ich právomocí. Všetky zmeny by mali vstúpiť do platnosti už v lete, presnejšie o d 1. júla tohto roku.

Ide o pomerne rozsiahlu novelu, upravujúcu okrem iného aj štruktúru policajného zboru a rozširujúcu právomoci policajtov v boji s extrémizmom. My z nej preto vyberáme päť zmien, ktoré buď súvisia s verejnou alebo súkromnou dopravou, alebo sa s nimi môžu motoristi stretnúť počas cestných kontrol.

  1. Jednou z najzásadnejších zmien je zrušenie povinnosti používať na služobnej rovnošate aj menovku Neznamená to však žiadnu anonymizáciu príslušníkov polície, pretože uniforma aj naďalej bude obsahovať identifikačné číslo policajta.

Dôvodom tejto zmeny je, že v mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov dochádzalo k osočovaniu a vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov, ktoré mohli byť ďalej zneužité. Používaním menovky na rovnošatách policajtov bola Slovenská republika ojedinelá v rámci okolitých štátov EÚ.

  1. Prichádza k ďalšiemu obmedzeniu využívania dronov, lietajúcich vo výške do 120 metrov. Presnejšie povedané, zákon vymedzuje konkrétne objekty, nad ktorými drony v uvedenej výške budú mať úplne zakázané prelety. Konkrétne ide o pracovisko, bydlisko alebo rezidenciu prezidenta, predsedu Národnej rady SR, predsedu vlády a predsedu Ústavného súdu SR a objekt, v ktorom sa konajú pravidelné rokovania parlamentu, vlády a Ústavného súdu SR.

A keď sme už pri dronoch – súvisí s nimi aj ďalšia novinka, ktorá však nie je súčasťou novely zákona o Policajnom zbore. Policajti sa totiž pochválili, že začnú profesionálne drony využívať na monitorovanie dopravných priestupkov, aj keď vraj zatiaľ medzi nimi nie je kontrola dodržiavania rýchlosti, keďže to je technický problém. Pôjde skôr o priestupky ako nedovolené predchádzanie, odbočovanie, jazda na červenú a podobne.

  1. Použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobranya prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa ako donucovacích prostriedkov pri ohrození alebo narušení bezpečnosti alebo plynulosti železničnej dopravy sa rozširuje aj na ich použitie pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv, teda predovšetkým cestnej dopravy.
  2. Možnosť spútať agresívnych pacientovpri prevoze: Praktická je aj možnosť dočasne obmedziť na slobode pacientov pri prevoze do nemocnice, ktorí ohrozujú seba alebo posádku sanitky. Konkrétne to znamená, že sa rozširuje sa oprávnenie použiť putá alebo spútavací opasok aj na osobu, ktorá má byť na základe rozhodnutia lekára umiestnená v zdravotníckom zariadení a kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby, alebo ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo poškodzuje majetok. Ide najmä o prevozy psychicky chorých osôb do nemocnice.
  3. Rozšírenie kontroly alkoholu a omamných prostriedkov: V novele sa doplnilo aj oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu./agentury/

X X X

Putin v marci prežil pokus o atentát, prvý od roku 2011?

Ruský prezident Vladimír Putin sa stal pred časom terčom atentátu. K pokusu došlo po ruskej invázii na Ukrajinu, ale akcia podniknutá Kaukazanmi sa vôbec nepodarila.

 Ruský prezident Vladimir Putin počúva bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas ich stretnutia v rezidencii v čiernomorskom letovisku Soči v Rusku v pondelok 23. mája 2022.

Uviedol to náčelník ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v rozhovore, ktorého úryvok dnes zverejnil na svojom webe denník Ukrajinska pravda. Tvrdenie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

„Išlo o atentát (na Putina) po línii predstaviteľov Kaukazu, a to nie tak dávno. Nedostalo sa to na verejnosť. Bol to úplne nepodarený pokus, ale skutočne sa to odohralo. Približne pred dvoma mesiacmi,“ povedal Budanov. „Ešte raz hovorím, že sa to nepodarilo. Akcia nemala žiadnu publicitu. Ale stala sa,“ dodal.

X X X

Spojené štáty zvažujú vyslanie vojakov na stráženie ambasády v Kyjeve

Spojené štáty zvažujú vyslanie špeciálnych jednotiek na Ukrajinu s cieľom ochraňovať americké veľvyslanectvo v hlavnom meste Kyjev.

S odvolaním sa na amerických predstaviteľov to v pondelok uviedol denník The Guardian.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa nachádza v počiatočnej fáze diskusií o vyslaní takýchto jednotiek do ukrajinskej metropoly a návrhy doposiaľ neboli predstavené prezidentovi na rozhodnutie, uviedla spravodajská stanica CNN.

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) ako prvý informoval, že armáda USA a diplomatickí predstavitelia zvažujú plány na vyslanie vojakov do Kyjeva, aby tam strážili opätovne otvorenú americkú ambasádu.

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve a jeho obmedzený počet zamestnancov v súčasnosti chránia predstavitelia diplomatickej bezpečnosti amerického ministerstva zahraničných vecí, pripomína The Guardian.

Americkí vojaci spravidla strážia veľvyslanectvá, existuje však zhoda, že vzhľadom na neistú bezpečnostnú situáciu na Ukrajine by to nemuselo byť vhodné, uviedli predstavitelia pre CNN.

USA sa nedomnievajú, že by Rusko otvorene zaútočilo na ich veľvyslanectvo, existujú však obavy, že by sa mohlo neúmyselne zamerať na objekt a situácia by mohla dramaticky eskalovať, dodali, aktuality.sk

X X X

 Matovič by diktoval televíziám, koho majú pozývať do diskusií. Z Pellegriniho vraj vyrábajú premiéra

Matovič mal na koaličnej rade argumentovať tým, že v reláciách majú príliš veľké zastúpenie politici Hlasu. Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič podľa informácií Aktuality.sk v nedeľu na rokovaní koaličnej rady prekvapil svojich partnerov z koalície nečakaným návrhom.

Sme rodiny, SaS a Za ľudí oznámil, že by chcel zmenou zákona dosiahnuť, aby mali politické strany, ktoré prešli voľbami, povinné rovnomerné zastúpenie v diskusných reláciách a v spravodajstve. Potvrdili nám to dva od seba nezávislé zdroje.

K návrhu sa dnes popoludní prihlásil aj sám Matovič. Zákon by sa podľa neho týkal všetkých televízií, ktoré podnikajú na základe štátnej licencie. OĽaNO by malo návrh predložiť do parlamentu v júni.

Zvyšok koalície s Matovičom nesúhlasí, protestuje aj opozícia.

Priveľa Pellegriniho?

Matovič mal na koaličnej rade argumentovať tým, že v reláciách majú príliš veľké zastúpenie politici Hlasu a šéf strany Peter Pellegrini.

Šéf OĽaNO to neskôr otvorene priznal. „Niekto sa tu rozhodol, že vyrobí z Pellegriniho budúceho premiéra. Strana, ktorá má osem percent poslancov, má extrémne výrazný podiel v diskusných reláciách a niekto z pozadia ho tu vyrába,“ vysvetľoval dôvody svojho konania.

Dodal tiež, že „niekto“ tu sníva o vláde SaS, Hlas a Progresívne Slovensko. „Chcem, aby tu bola reálna súťaž názorov a ideí,“ poznamenal.

V priebehu dňa už na Matoviča zareagoval aj Pellegrini. Na Facebooku napísal, že je šokovaný jeho návrhom na cenzúru.

„Matovičov návrh opäť potvrdzuje, že tento človek je najväčším zlom v slovenskej politike. Igor Matovič stelesňuje ohrozenie základných pravidiel demokracie, ústavných práv občanov a elementárnych zásad právneho a sociálneho štátu,“ uviedol predseda Hlasu.

V koalícii nesúhlasia

S Matovičovým návrhom nesúhlasí ani zvyšok koalície. Problém s ním majú v Sme rodine, Za ľudí aj v SaS. Na koaličnej rade proti nápadu vystupovala najmä ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Matovič hovorí, „Kolíková išla ako zmyslov zbavená“.

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová nám potvrdila, že líder OĽaNO takýto návrh predkladal. Neukázal však ešte paragrafové znenie návrhu.

„Nesúhlasíme s tým, nemá súhlas koaličnej rady,“ povedala nám Zemanová. Na otázku, či vie, o čo ministrovi financií ide, odpovedala: „Nedá sa tomu rozumieť, treba sa jeho pýtať.“

V koalícii si však podľa našich informácií niektorí ľudia myslia, že by mohlo ísť aj o signál Matoviča smerom k ĽSNS. Práve kotlebovci sa totiž objavujú v televíznych diskusiách len sporadicky, na čo sa už v minulosti viackrát sťažovali.

Matovič minulý týždeň priznal, že niekoľko hodín diskutoval s podpredsedom ĽSNS Martinom Beluským o balíčku v hodnote 1,3 miliardy eur, ktoré chce rozdať rodinám s deťmi. O opatreniach by mal zajtra hlasovať parlament.

Vzhľadom na to, že koaličná SaS za balíček hlasovať odmieta, Matovič bude potrebovať aj hlasy opozície. Kotlebovci mu svojimi poslancami minulý týždeň pomohli zaradiť návrhy zákonov ešte na rokovanie aktuálnej schôdze Národnej rady.

Extrémisti v televízii

Matovič si je vedomý toho, že takýto návrh zákona by súkromné televízie nútil pozývať do diskusií aj zástupcov extrémistických strán, ako sú ĽSNS či Republika.

Minister financií s tým však problém nemá. Naopak, je to podľa neho žiaduce. Treba ich podľa neho konfrontovať s faktami, „nech sa sami zhovadia“.

„Keď budeme ľuďom tabuizovať nejakú časť politikov, hoci legitímne zvolených, nakoniec budú mať väčšiu podporu,“ tvrdí šéf OĽaNO. Odsúvanie „Mazurekov a podobných bláznov mimo médií“ podľa neho spôsobuje, že extrémistické názory iba narastajú.

Martin Beluský z ĽSNS tvrdí, že s Matovičom o tejto téme vôbec nehovoril. „Od začiatku sme odmietli podnecovať podporu ich zákona obchodovaním za inú podporu nášho návrhu,“ dodal poslanec.

Minister financií stretnutie s kotlebovcom vysvetľoval minulý týždeň. Vyhlásil, že o podpore pre jeho zákony spolu nerokovali a ani o ňu „neprosil“.

„Že by sme sa mali prosiť o podporu, tak to nie. Logicky som sa potom pýtal, či si vedia predstaviť podporu, no nakoniec som sám nevedel do hlasovania, ako hlasovať budú,“ citoval Matoviča Denník N, aktuality.sk

X X X

Judáš: Prečo neobstál Kučerkov príbeh o nátlaku premotivovaných policajtov

Expolicajt Marián Kučerka tvrdí, že je nevinný. Keď sa čiastočne priznával, konal podľa svojich slov pod nátlakom vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí na neho tlačili v mene „svätého boja proti korupcii“. Proti rozhodnutiu špecializovaného súdu sa odvolal, rozhodne Najvyšší súd.

Človek, ktorý by sa prišiel pozrieť na súdny proces s bývalým elitným policajtom Mariánom Kučerkom, by sa zrejme neubránil podozreniu, či tam na striedačku nepočúva hneď dva príbehy. A to v prípravnom konaní existoval ešte aj príbeh tretí.

Prvý príbeh predniesli pred sudcom vypovedajúci svedkovia. Bol o tom, ako expolicajt prijal dva úplatky vo výške desiatok tisíc eur. Raz mal zinkasovať peniaze za to, že nedôjde k obvineniu príbuzného vtedajšieho ministra Petra Žigu z daňového deliktu. Potom zas za garanciu, že iná skupina mužov obvinených z daňových podvodov neskončí vo väzbe.

Druhý príbeh stál na tvrdení, že všetky tieto obvinenia „našili“ na Kučerku policajti a prokurátori.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala musel rozhodnúť, ktorý príbeh je podľa neho pravdivý.

„Tak ako každý román, aj každý vymyslený príbeh zo strany iných ľudí než spisovateľov, musí mať svojho autora,“ vysvetľuje v písomnom rozsudku.

Kučerku zadržali pri akcii Judáš v decembri 2020 spolu námestníkom SIS Borisom Beňom, bývalou dvojkou finančnej správy Danielom Čechom či exprezidentom polície Milanom Lučanským. Nátlak zo strany prokurátorov špeciálnej prokuratúry mal však podľa tvrdení expolicajta prísť už o mesiac skôr. Mali to byť reči o tom, akým útrapám by čelil vo väzbe, či vrtuľníku, ktorý pristane na pozemku. No a napokon si mal vypočuť aj varovanie pred hanbou, ktorú ponesie jeho manželka – prokurátorka.

Fico a „gestapácke“ kabáty

„Žiadali odo mňa, aby som vypovedal na vyššie postavené osoby, na mojich nadriadených a boli veľmi nespokojní, keď som s nimi odmietol spolupracovať,“ tvrdil Kučerka. O údajnom nátlaku spísal dve notárske zápisnice.

V politickom boji potom tieto dokumenty využil šéf Smeru-SD Robert Fico, keď na tlačovej besede prokurátorom Ondrejovi Repovi a Michalovi Šúrekovi chcel posielať „gestapácke“ kabáty.

Istý čas tu bol dokonca aj tretí príbeh, v ktorom sa Marián Kučerka čiastočne priznával a listom ospravedlňoval prokurátorom, ktorých predtým obvinil z nátlaku.

Dokonca prehovoril aj o údajnom úplatku, ktorý mal dostať od vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, čo viedlo nakrátko k jeho obvineniu. Tento príbeh sa však skončil najneskôr vo chvíli, keď Kučerka pred súdom vyhlásil, že je nevinný.

Chvíľu chcel podmienečný trest

Kučerka napokon svoje svedectvo z mája minulého roka označil za výsledok zmäteného stavu mysle, „v rámci ktorého sa rozhodol postupovať tak, ako mu neustále naznačovali dozorujúci prokurátor, vyšetrovateľ aj operatívci – teda že sa ku skutkom prizná, hoci ich nespáchal“.

Súdu tvrdil, že v zúfalej situácii to považoval za jediné možné východisko, ako sa čím skôr dostať k svojim deťom.

„Priznal sa len preto, že do poslednej chvíle veril, že s ním prokurátor uzavrie dohodu o vine a treste a uloží mu podmienečný trest odňatia slobody,“ parafrázuje Kučerkove slová v rozsudku Hrubala. Verziu o nátlaku spomínal na súde aj svedok Ján Hazucha, ktorý s Kučerkom na NAKA pracoval. Na postup prokurátorov sa mu mal osobne sťažovať.

Sudca: Príbeh o nátlaku nesedí

Práve posúdenie troch verzií príbehu o úplatkoch si samosudca určil ako základnú výzvu.

Podľa neho sa môže stať, že sa niekto v priebehu trestného stíhania prizná k tomu, čo nespáchal. Buď preto, že „chce mať pokoj“, je v zlej psychickej kondícii, alebo podľahne nátlaku vyšetrujúcich orgánov, ktoré „chcú vykázať úspešný príbeh vyšetrovania postihujúci tie najvyššie miesta“.

Nepravdivé alebo vynútené priznania sú síce výnimočné, nemožno ich však podľa sudcu úplne vylúčiť. Práve preto neustále skúmal, či dôkazy sedia a „či naozaj príbeh, ako ho prezentoval obžalovaný v máji roku 2021, nie je príbehom úplne vymysleným alebo ,vynúteným‘ od úplne nevinného človeka“. Záver je však podľa Hrubalu jednoznačný.

„Tento príbeh z hľadiska podstaty skúmaného takéto znaky ani v náznakoch nevykazuje a podstatné udalosti súvisiace s presunom peňazí prebehli tak, ako ich uvádzajú jednotliví svedkovia,“ konštatuje samosudca, ktorý Kučerku poslal do väzenia na 11 rokov.

Rozsudok ešte nie je právoplatný. Kučerka sa odvolal. Rozhodovať bude Najvyšší súd.

Stojí im to za to?

Sudca Hrubala svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil. Pripomenul, že v tomto prípade viacerí svedkovia opisujú príbehy, kde chýbajú hmatateľné stopy a ak by nezačali sami rozprávať, na ich poklesky by sa zrejme nikdy neprišlo.

Na otázku, prečo by to robili, obhajoba odpovedá jednoznačne – lebo chcú mať výhody.

„V tomto prípade je však nad mieru jasné, že keby nič nepovedali, nič zlé by sa ani o nich nikto nedozvedel. Je teda namieste otázka – stojí im to za to?“ pýta sa sudca. Odpovedá si, že možnosť je aj áno, ak by sa chceli napríklad pomstiť alebo nepravdami zobchodovať zníženie trestu, ktorý im hrozí.

Hrubala riešil v rozsudku aj možnosť, že svedkov na klamstvá niekto nahovoril, či už z pomstychtivosti, alebo z túžby po sláve. Buď by tu teda úradovali „pomstychtivé osoby z úzadia“, ktorých existencia však z ničoho nevyplýva, „alebo premotivovaní policajti, prípadne prokurátori, ktorí vo ,svätom boji proti korupcii‘ – výraz, ktorý použil obžalovaný vo svojom prečítanom vyjadrení – sa neštítia klamstiev a doslova podlých spôsobov usvedčovania nevinných,“ vysvetľuje svoju úvahu sudca.

Absurdná predstava

Podľa sudcu Hrubalu by to v praxi znamenalo, že si tieto „premotivované osoby“ vymysleli príbeh, rozhodli sa ho našiť konkrétnym páchateľom, presvedčili svedkov, aby zhodne vypovedali a usvedčovali pritom aj samých seba. K svojim hriechom by pridali ďalšie, o ktorých sa doteraz nevedelo. No a keďže neexistujú hmatateľné stopy, ani by sa na ne nikdy neprišlo.

Obe spomínané verzie sudca Hrubala zhodil zo stola. „Súd nemusí obzvlášť obsiahlo zdôrazňovať, že teoreticky síce ide o prípustnú, ale v tomto prípade priam o absurdnú predstavu.“

Svoje rozhodnutie opiera o niekoľko bodov. Ak má platiť Kučerkova verzia, že prokurátori tlačili na usvedčovanie čo najvyššie postavených osôb, podľa sudcu to akosi nevychádza. V tomto prípade sa totiž vina zniesla na „obyčajného vyšetrovateľa“. Hoci sa v príbehu spomína aj „politicky výrazne exponovaná osoba“ niekdajšieho ministra Petra Žigu, ten v tomto prípade má len rolu akéhosi vysvetľujúceho lobistu a so samotným úplatkom nemá nič spoločné.

O obchode so spravodlivosťou

Ak by malo dochádzať k obchodu so spravodlivosťou tak, ako to naznačuje obhajoba, výpoveďou napríklad proti Žigovi si svedkovia mohli podľa súdu pomôcť viac, ako keď svedčia v neprospech obyčajného policajta.

Samotnou kapitolou v rozsudku je vývoj Mariána Kučerku. „Nie bez povšimnutia môže ostať fakt, že z prípravného konania existuje výpoveď, v ktorej sa v podstate doznáva – i keď spôsobom, ktorý doslova natíska mnohé otázky, napríklad ako sa dá veriť tomu, že niekto dostane peniaze nie v malých sumách a nevie za čo.“

Ak pripustíme možnosť, že na Kučerku tlačili, prečo sa nepodarilo vložiť mu do úst rovnakú verziu, akú opisujú ostatní aktéri? Pýta sa Hrubala.

Lekárske správy ako dôkaz

„Pokiaľ ide o nátlak či presviedčanie, paradoxne ho vylučuje sám obžalovaný,“ konštatuje Hrubala. Kučerka totiž predložil súdu lekárske správy z väzenskej nemocnice, kde sa liečil počas väzby. Sú z obdobia, keď ešte vinu absolútne odmietal. V diagnózach sa spomínajú aj subjektívne obtiaže tak, ako ich v tom čase lekárom opísal.

Podľa sudcu v nich nič o nátlaku a z neho vyplývajúcich klamstiev nie je. Naopak, v lekárskych správach sa uvádza „… mám sa dlhodobo zle, ťažko sa mi znáša väzba… viete, hlúposť som spravil, teraz budú moje deti a rodina za to trpieť, snažím sa teraz spolupracovať, aby som to teraz čo najlepšie vyriešil“. Hrubala cituja aj ďalšie pasáže, kde si Kučerka vyčíta, čo spôsobil.

„Že manželke, ktorá je svätica, ublížil, je postavená mimo služby. Nevie, prečo takto konal, takto klamal.“ Tu sudca ďalej pripomína aj snahu obhajoby uzavrieť dohodu o vine a treste len desať dní pred začatím hlavného pojednávania.

„Súd – síce si uvedomujúc diskomfort vo väzbe dokonca možno v tomto prípade nad rámec požadovaných obmedzení – neuveril verzii o neprimeranom nátlaku na obvineného.“

Slabé miesto Slobodník

Pokiaľ ide o svedkov, Hrubala sa musel vyrovnať s tým, že v ich výpovediach sú isté rozpory. Konštatoval, že nezrovnalosti sa podarilo logicky zdôvodniť a svedkovia ich vysvetľovanie ustáli.

„Práve vždy rovnaké a vo všetkých detailoch absolútne súladné ,verklíkovanie‘ prežitých udalostí všetkými rovnako je dôvodom na zamyslenie sa, či nejde o výpovede ,naučené‘ a dopredu pripravené.“

Naopak – práve na adresu Kučerku – sudca konštatuje, že vo svojej obhajobe bol priam učebnicovým príkladom účelovosti.

Za slabé miesto považovala obhajoba napríklad výpoveď bývalého šéfa národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorý sa na Kučerkovu rolu v korupčných prípadoch „rozpamätal“ až časom. Najprv chcel totiž zrejme svojho niekdajšieho podriadeného z celej veci vynechať.

„Až neskôr sa potom rozhodol povedať celú pravdu, nakoľko ,sa zorientoval‘ a rozhodol sa, že jediná možnosť preňho je postupovať čisto len tým, že bude vypovedať pravdivo vo všetkých veciach,“ píše sa v rozsudku o vývoji postoja Bernarda Slobodníka.

V prvom prípade mal Kučerku a jeho šéfa podplácať Norbert Bödör, ktorý čelí obvineniu ako hlava mafie v polícii. Práve on mal zaplatiť za to, že „mladého Žigu“ nebudú stíhať. Aj v tomto prípade čelí Bödör trestnému stíhaniu. Dozorujúci prokurátor očakáva, že prípad bude uzavretý o niekoľko mesiacov, aktuality.sk

X X X

Starbucks odchádza z Ruska po 15 rokoch

Starbucks po 15 rokoch úplne odchádza z Ruska. Americký prevádzkovateľ zatvorí všetkých 130 licencovaných kaviarní v krajine.

Starbucks sa tak pripojil k ďalším západným firmám, ktoré sa už úplne stiahli z ruského trhu pre nevyprovokovaný ruský útok na Ukrajinu a následné sankcie.

Spoločnosť v pondelok oznámila, že jeho značka už nebude pôsobiť v Rusku, kde má 130 prevádzok s celkovo asi 2000 zamestnancami, na ktoré pripadá menej ako 1 % jej ročných tržieb. Ide o licencované kaviarne, takže americká firma ich priamo neprevádzkuje. Starbucks už v marci na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu pozastavil svoju činnosť v Rusku. Ruskí zamestnanci budú dostávať plat ešte 6 mesiacov a firma ich bude podporovať pri hľadaní novej práce, aktuality.sk

X X X

Primátorovi Rimavskej Soboty mal Lengvarský sľúbiť novú nemocnicu. Rezort to nepotvrdil

Banskobystrický župan a primátori z kraja tvrdia, že k dialógu, ktorý im sľúbili premiér Heger a minister Lengvarský, nedošlo.

Samosprávy v Banskobystrickom kraji sa chcú zapojiť do prípravy plánu obnovy v zdravotníctve a chcú vedieť, ako sa prejaví v regiónoch.

Majú obavy, že ak vláda bude dlhšie otáľať, hrozí, že štát ponúkané zdroje nevyčerpá. Ak veľké projekty nevie pripraviť a uskutočniť, mal by podľa hlasov z Banskobystrického kraja peniaze investovať do každej regionálnej nemocnice.

Lunter: Nevieme, čo bude s nemocnicami

Zo samospráv zaznelo, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) im mesiace dozadu prisľúbili dialóg na tému reformy nemocníc, súvisiaceho rozvoja ambulantnej sféry a čerpania eurofondov z plánu obnovy, v skutočnosti však s nimi mesiace nekomunikujú.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter (nezávislý) preto v pondelok spolu s primátormi miest kraja vyzval, aby čo najrýchlejšie vznikli tímy, ktoré budú komunikovať o tom, čo bude s konkrétnymi nemocnicami.

„Polroka od schválenia reformy nemocníc nemáme žiadne informácie o tom, ktoré nemocnice sa budú optimalizovať a ktoré budú podporené z plánu obnovy,“ povedal vicežupan Ondrej Lunter (nezávislý). Nič bližšie podľa neho nevedia ani samotné nemocnice.

Ministrovi Lengvarskému zástupcovia samospráv posielajú list a pozývajú ho na najbližšie stretnutie zástupcov samosprávnych krajov SK8, ktoré sa uskutoční v Banskej Bystrici.

Majú obavy, že to štát nestihne

Banskobystrická župa aj primátori z miest, kde nemocnice v kraji sídlia, vnímajú správy o tom, že peniaze z plánu obnovy sa štátu nepodarí vyčerpať.

„Ubehol polrok, skracuje sa nám čas, kedy čerpanie bude možné, a necítime, že by sa prijímali také opatrenia, ktoré by tomu napomohli,“ okomentovala primátorka Zvolena Lenka Balkovičová (nezávislá).

S témou reformy nemocníc pritom úzko súvisí aj rozvoj ambulantnej siete v regiónoch, kde často chýbajú aj základné špecializácie lekárov. Aj po ňom volajú samosprávy už od ohlásenia reformy nemocníc.

Hrozbu zredukovania zdravotnej starostlivosti v regióne Gemera vidí stále ako reálnu primátor Revúcej Július Buchta (SNS). Ak by revúcka nemocnica prišla o pôrodnicu, chirurgické či interné oddelenie, znamenalo by to podľa jeho slov „porušenie základných práv ľudí z regiónu.“ Tí by totiž nemali prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, keďže do najbližšej nemocnice v Rimavskej Sobote by museli cestovať 60 minút.

Šimko: Lengvarský nám sľúbil novú nemocnicu

O rušení niektorých oddelení sa pred pár mesiacmi hovorilo aj samotnej v Rimavskej Sobote, ľudia z regiónu sa proti tomu postavili v petícii, na základe ktorej primátor Jozef Šimko kontaktoval priamo ministra Lengvarského.

„On ma vtedy osobne informoval, aby som upokojil a ubezpečil občanov regiónu Gemer a Malohont, že nemocnica sa rušiť nebude. Jednoznačne mi povedal, že v Rimavskej Sobote sa postaví taká istá nemocnica, aká je v Michalovciach, v celkovej hodnote 72 miliónov eur z eurofondov, teda z plánu obnovy,“ povedal exkotlebovec Šimko.

Takýto zámer podporilo ešte vlani v decembri uznesením aj župné zastupiteľstvo. Objekty nemocnice sú totiž majetkom Banskobystrického samosprávneho kraja, hoci zdravotnú starostlivosť v nich poskytuje Svet zdravia z portfólia Penty.

„V médiách sa preto začali šíriť správy, že preferujeme Svet zdravia a Pentu,“ poznamenal Ján Lunter. Banskobystrický župan zopakoval, že budú radi, ak sa Svet zdravia s nemocnicami do plánu obnovy zapojí.

Rovnakým spôsobom ako túto spoločnosť je podľa neho župa pripravená podporiť každú nemocnicu, zdravotnícke zariadenie, či ambulanciu na území kraja, ktorá sa bude snažiť získať prostriedky z plánu obnovy alebo z iných zdrojov.

Rezort zdravotníctva: Stále rokujeme

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že „vyjadruje počudovanie nad tvrdeniami niektorých predstaviteľov Banskobystrického samosprávneho kraja.“

Cez tlačový odbor odkázalo, že úzko spolupracuje a komunikuje s predstaviteľmi krajov, a to najmä o reforme ambulantného sektora a podpore pre vznik nových ambulancií v regiónoch. Kraje podľa hovorkyne Petry Lánikovej dostali možnosť identifikovať na základe znalosti „terénu“ konkrétne obce, kam by mali príspevky smerovať. Komunikácia na túto tému pritom pokračovala aj v máji, definitívna verzia metodiky má byť známa do konca júla.

Na výčitku, že v regiónoch nevedia, ktoré nemocnice by sa mali rekonštruovať a kde sa budú stavať nové, odpovedal rezort, že „aktuálne prebiehajú záverečné rokovania“. Počas nich podľa Lánikovej vyhodnocujú jednotlivé projekty na výstavbu nových nemocníc, ich pripravenosť a rozpracovanosť. Hoci čas plynie, definitívny zoznam stále nie je známy a hovorí sa o rôznych názoroch v samotnom OĽaNO.

„Počas uplynulých dvoch týždňov sa uskutočnil rad odborných stretnutí a rokovaní a finálne rozhodnutie sa predpokladá v najbližších dňoch,“ povedala Lániková.

K projektu Penty sa konkrétne nevyjadril

Pri úvahách rezort zdravotníctva postupuje podľa jeho hovorkyne „čisto odborne s dôrazom na potreby pacientov, bez ohľadu na politickú príslušnosť jednotlivých regionálnych predstaviteľov či vlastnícku štruktúru konkrétnych nemocníc.“

Z plánu obnovy máme na výstavbu nemocníc k dispozícii vyše 830 miliónov eur.

Aktuality sa tiež pýtali, či minister Lengvarský pred časom primátorovi Rimavskej Soboty Šimkovi prisľúbil, že medzi podporenými projektmi z plánu obnovy bude aj nová nemocnica Sveta zdravia, teda Penty.

Konkrétny zoznam projektov totiž dodnes nie je známy a ako Lengvarský viackrát zopakoval, na dohode sa pracuje.

Na túto otázku z ministerstva neodpovedali, aktuality.sk

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.