Igor Matovič obvinil aj časť koalície SR, že sa spikli s opozíciou a fašistami. Líder strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík reagoval, že Matovič robí všetko preto, aby SaS vyštval z koalície. Všetko má svoje medze, povedal Sulík. SaS opäť nebude chodiť na koaličné rady. Minister financií a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič na tlačovke po hlasovaní o prelomení veta prezidentky pri protiinflačnom balíku.

Matovič tvrdí, že 20 minút pred hlasovaním sa dozvedel o spiknutí medzi „opozíciou, fašistami a SaS“. Minister financií a šéf OĽaNO povedal, že v parlamentnom salóniku sa stretli predsedovia dvoch parlamentných strán. Tam údajne mala padnúť dohoda o spolupráci.

Matovič vyhlásil, že poslanci OĽaNO boli dohodnutí, že budú o protiinflačnom balíčku rokovať slobodne. Keď im však tesne pred hlasovaním oznámil informáciu o dohode druhej strany, vraj sa aj nespokojní poslanci rozhodli, že podporia prelomenie veta prezidentky.

Plénum najskôr hlasovalo o pripomienkach Čaputovej k protiinflačnému balíčku. Zo 138 prítomných poslancov podporilo jej pripomienky len 68, takže parlament nesúhlasil s pripomienkami prezidentky. Tá totiž podporila len nižšiu pomoc od 1. júla a opatrenia, ktoré mali začať platiť od 1. januára 2023 vetovala.

 Čaputovej pripomienky podporil klub Smeru, SaS. Poslanci Sme rodina sa zdržali. Z klubu obyčajných boli 30 poslanci proti pripomienkam Čaputovej, 6 boli za, 10 sa pri hlasovaní zdržalo a dvaja boli neprítomní. Matovič sa posťažoval, že po hlasovaní sa na jeho hlavu s hnutie „spustili hovnomety“. /agentury/

X X X

Parlament SR prelomil veto prezidentky Čaputovej, schválil Matovičov balíček v pôvodnom znení

´´Národná rada (NR) SR v stredu prelomila veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej v prípade zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Zákon schválilo plénum v pôvodnom znení a odmietlo pripomienky hlavy štátu. Balíček začne platiť od 1. júla. Ako už avizovala prezidentka Zuzana Čaputová, zákon pošle na posúdenie na Ústavný súd.

 Minister financií Igor Matovič po hlasovaní o prelomení veta ďakuje predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 77 za, proti bolo 25, zdržalo sa 39, nehlasoval 1. Na prelomenie veta bolo potrebných najmenej 76 poslancov, teda nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Na voľnočasové aktivity tak dostanú deti od päť do 18 rokov každý mesiac 60 eur. Ministerstvo školstva a rezort kultúry majú ustanoviť zoznam voľnočasových aktivít, na financovanie ktorých možno použiť príspevok. Registre by mali vzniknúť do 1. januára budúceho roka.

Hlasovanie o prelomení veta. Marián Viskupič symbolizuje svojmu klubu hlasovanie proti, Boris Kollár ukazuje, aby jeho poslanci hlasovali za prelomenie veta.

Suma daňového bonusu sa upraví v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa. Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku, sa zvýši zo súčasných 43,60 (respektíve 47,14) eura na 70 eur a od januára 2023 na sumu 100 eur. Daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 – ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eura na 40 eur, pričom od januára 2023 vzrastie na sumu 50 eur.

Od júla tohto roka sa zároveň zvýši prídavok na dieťa na sumu 30 eur mesačne a od januára 2023 na 40 eur mesačne. Ďalej sa vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus. Upravil sa aj systém vyplácania prídavku na dieťa. Ak dieťa nebude chodiť do školy, výška prídavku bude len polovičná./agentury/

X X X

Tajné misie ukrajinských vrtuľníkov: Tri metre nad zemou, šialená rýchlosť

Sériu tajných misií, pri ktorých sa od marca do mája dostávali vo vysokej rýchlosti a tesne nad zemou ukrajinské vrtuľníky k obrancom mariupolských oceliarní Azovstaľ, oslavujú na Ukrajine ako jedny z najviac hrdinských skutkov štvormesačnej vojny.

Napísala to agentúra AP, ktorá poznamenala, že všetky detaily o siedmich zásobovacích a záchranných výpravách ešte neboli zverejnené. Na základe niekoľkých svedectiev však AP teraz popísala jeden z posledných letov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol prvé informácie o utajených a nebezpečných misiách až potom, keď sa viac ako 2 500 ukrajinských obrancov, ktorí zostávali v Azovstale, začalo v máji vzdávať ruským inváznym silám. Stanici ICTV povedal, že piloti lietali za nepriateľskú líniu, aby ukrajinským bojovníkom dopravili potraviny, vodu, lieky, zbrane a na spiatočnej ceste odviezli zranených.

Niektoré z výprav sa skončili tragicky. Podľa príslušníka vojenskej tajnej služby ruské sily jeden stroj zostrelili a dva ďalšie sa nevrátili, armáda ich posádky považuje za nezvestné. Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina stratila „veľa pilotov“. AP hovorila s dvoma evakuovanými bojovníkmi, členom vojenskej spravodajskej služby a v popise udalostí využila aj svedectvo pilota, ktoré poskytla ukrajinská armáda.

Päťdesiatjedenročný veterán ukrajinskej armády a pilot – identifikovaný krstným menom Oleksandr – letel do Mariupolu len na jednu misiu, považuje ju však za najťažší let svojej tridsaťročnej kariéry, píše AP. Ruské sily tam obkľúčili ukrajinské jednotky, ktorým sa míňali zásoby a hromadili sa mŕtvi a ranení. Ich posledný vzdor v Azovstale sa stával čoraz väčším symbolom ukrajinského vzdoru voči útočiacemu Rusku. Oleksandr teraz vysvetlil, že riskoval, pretože nechcel, aby sa ukrajinskí obrancovia cítili zabudnutí.

 Jedným z nich bol mladší čatár, ktorý sa predstavil pod svojim krycím menom Buffalo, pretože na seba nechcel pútať pozornosť verejnosti, zatiaľ čo tisíce jeho spolubojovníkov sú v zajatí alebo mŕtvi. Buffalovi 23. marca roztrhla mínometná strela pri pouličných bojoch ľavú nohu, poranila pravú a prešpikovala chrbát šrapnelmi, opisuje agentúra. Dvadsaťročný vojak sa odplazil do úkrytu v blízkej budove a jeho spolubojovníci ho potom evakuovali do mariupolských Iľjičových železiarní a oceliarní.

Lekári mu v tamojšom podzemnom protileteckom kryte amputovali nohu. Po operácii ho previezli do Azovstaľu, metalurgického areálu s mnohými podzemnými tunelmi a bunkrami, kde však panovali otrasné podmienky. „Ostreľovanie neustávalo,“ opísal dvadsaťdvaročný desiatnik Vladislav Zahorodnij, ktorý bol počas bojov v Mariupole postrelený do panvy. Z Azovstalu ho evakuovali ku koncu marca. Helikoptéra s ranenými vtedy začala horieť a prišla o jeden z motorov, vďaka tomu druhému ich pilot za 80 minút dopravil do Dnipra, opisuje AP.

Buffalo sa dostal na rad o týždeň neskôr, píše AP. Vojaci ho podľa nej vytiahli na nosidlách z bunkra a naložili na nákladné auto, ktoré ho odviezlo k pristávacej zóne. Potom vyložili náklad munície z helikoptéry, na palubu preniesli ranených. Buffalo zostal v zadnom rohu auta. Upozorniť na seba nemohol, pretože mal tiež poranené hrdlo a nemohol prekričať rotory vrtuľníka. „Zabudli ste v nákladiaku vojaka!“ ozvalo sa naraz, a tak sa do helikoptéry dostal aj on. Člen posádky ho potom vzal za ruku a povedal mu, aby si nerobil starosti, že sa dostanú domov.

Oleksandrovi v kokpite pripadali minúty ako hodiny. „Veľmi desivé. Vidíte okolo seba výbuchy a ďalší granát môže doletieť k vám,“ popísal. S helikoptérou potom letel rýchlosťou 220 kilometrov za hodinu a miestami sa pohyboval len tri metre nad zemou, stroj sa zdvíhal len vo chvíli, keď sa vyhýbal elektrickému vedeniu. Druhý vrtuľník, ktorý sa zúčastnil rovnakej misie, sa nevrátil. Jeho pilot rádiom oznámil, že sa mu míňa palivo. Po pristátí v Dnipre počul Oleksandr, ako si evakuovaní privolávajú pilota. Čakal, že mu vynadajú za to, ako s nimi pri lete hádzal. „Ďakujeme,“ zaznelo podľa neho vo chvíli, keď otvoril dvere.

V hmle vojny a vzhľadom na to, že sa úplný obraz týchto tajných misií ešte len rysuje, nie je možné napísať s istotou, že Bufallo a pilot Oleksandr boli v rovnakom lete, upozornila AP. Detaily ich výpovedí sa však podľa nej zhodujú. Obaja napríklad uviedli rovnaký dátum: noc zo 4. na 5. apríla. Oleksandr popísal, že na nich strieľala loď, keď prelietali nad vodami pri Mariupole. Tlaková vlna podľa neho lomcovala vrtuľníkom ako s „hračkou“. Buffalo si taktiež spomína na výbuch. Evakuovaným neskôr povedali, že sa pilot vyhol rakete./agentury/

X X X

Nemecko sa pripravuje na ďalšiu fázu krízového plánu pri dodávkach plynu

Nemecko sa pripravuje na spustenie ďalšej fázy svojho krízového plánu v súvislosti s dodávkami plynu. To môže znamenať aj prenesenie vyšších cien do priemyslu a domácností. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

 Úvahy o tomto kroku ukazujú, že Berlín má vážne obavy z ďalšieho zhoršenia situácie po tom, čo Moskva minulý týždeň znížila dodávky cez Nord Stream 1, svoj najväčší plynovod do Európy.

Nemecko, ktoré patrí medzi najväčších nákupcov fosílnych palív z Ruska, sa snaží znížiť dopyt po plyne, pretože si vytvára zásoby na zimu.

Vláda môže podľa zdroja oboznámeného s problematikou čoskoro prejsť do fázy „poplachu“, čo je druhá fáza jej trojstupňového plánu. Fázu „prvé varovanie“ aktivovala na konci marca, keď požiadavky Kremľa na platbu za plyn v rubľoch podnietili Nemecko, aby sa pripravilo na potenciálne prerušenie dodávok.

 Spustenie druhej etapy by mohlo znamenať zmenu zákona, čo umožní energetickým spoločnostiam preniesť zvýšenie nákladov na domácnosti a podniky. Môže zahŕňať aj oživenie viacerých uhoľných elektrární, aby sa minimalizovala spotreba plynu. Vláda tieto opatrenia ešte analyzuje.

Ďalšie zvýšenie účtov pre domácnosti a podniky bude tvrdou ranou pre najväčšiu európsku ekonomiku, ktorá zápasí s prudko rastúcou infláciou. Priemyselné odvetvia, od chemického priemyslu až po výrobcov ocele, už varovali, že možno budú musieť znížiť produkciu alebo zatvoriť továrne pre rastúce náklady na energiu.

Minister hospodárstva Robert Habeck vyhlásil, že krok Ruska, ktoré zredukovalo dodávky cez plynovod Nord Stream 1 o približne 60 %, je politicky motivovaný a jeho cieľom je znepokojiť trhy.

 Európske ceny plynu tento mesiac vyskočili o tretinu a sú zhruba štvornásobne vyššie ako pred rokom, na úrovni takmer 128 eur za megawatthodinu.

To sťažuje nemeckým nákupcom plynu snahu zabezpečiť dostatočné zásoby na zimu. Vláda by chcela mať do novembra naplnené zásobníky na 90 %. V súčasnosti sú plné na približne 58 %. Energetický regulačný úrad minulý týždeň vyzval spotrebiteľov a priemysel, aby obmedzili spotrebu plynu a pomohli tak dosiahnuť tento cieľ.

Nemecko stále pokrýva približne 35 % svojich potrieb dodávkami ruského plynu. Od invázie Ruska na Ukrajinu sa snaží znížiť svoju závislosť od ruských energií. Plány Berlína zahŕňajú terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG), ako aj zabezpečenie väčšieho množstva dodávok potrubím z iného zdroja.

Pri treťom najvyššom stupni krízového plánu – pri vyhlásení stavu núdze – by mal štát prevziať kontrolu nad celou distribučnou sieťou v Nemecku./agentury/

X X X

Nemecká vláda varuje Rusko pred stupňovaním napätia s Litvou

Litva zakázala cez svoje územie prevoz tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie EÚ.

Nemecká vláda v stredu varovala Rusko pred vystupňovaním napätia v Litve, ktorá v sobotu zakázala prevoz tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit vo vyhlásení uviedol, že Nemecko odmieta protiopatrenia ohlásené Ruskom. „Rusko žiadame, aby neprijímalo žiadne opatrenia, ktoré porušujú medzinárodné právo,“ zdôraznil.

Litva zakázala cez svoje územie prevoz tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie EÚ, pripomenul Heberstreit a dodal, že osoby a tovar, na ktorý sa tieto opatrenia nevzťahujú, môžu na územie Kaliningradskej oblasti prúdiť aj naďalej.

Zákaz prepravy je v súlade so sankciami EÚ

Litva v pondelok uviedla, že zákaz železničnej prepravy tovaru cez jej územie do susednej Kaliningradskej oblasti, ktorá je exklávou Ruska, je v súlade so sankciami Európskej únie. Ruské ministerstvo zahraničných vecí rovnako v pondelok oznámilo, že si v tejto záležitosti vyhradzuje právo podniknúť kroky „na ochranu svojich národných záujmov“.

Kaliningradská oblasť, ktorá sa nachádza medzi Litvou a Poľskom, dostáva dodávky z Ruska železnicou a plynovodom cez územie Litvy. Exklávu, kde sídli veliteľstvo ruskej Baltskej flotily, v apríli 1945 dobyla Červená armáda od nacistického Nemecka a po druhej svetovej vojne bola postúpená Sovietskemu zväzu. Územie predtým patrilo pruskej provincii Východné Prusko, aktuality.sk

X X X

Rusko má podnikať simulované raketové útoky proti Estónsku

Estónsko tvrdí, že Rusko proti nemu podniká „simulované raketové útoky“. Pre fínsky web Iltalehti to povedal náčelník štábu estónskeho ministerstva obrany Kusti Salm. Podľa neho Rusko v súčasnosti vykonáva cvičenia, pri ktorých simuluje raketové útoky na estónske územie.

 Cez víkend narušil estónsky vzdušný priestor vrtuľník ruskej pohraničnej stráže. Vrtuľník bol vo vzdušnom priestore Estónska takmer dve minúty. Podľa estónskej armády nepredložil letový plán, mal vypnutý transpondér a nedokázal udržiavať rádiové spojenie s estónskymi leteckými navigačnými službami.

Spomenutý incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok ruské lietadlá, vojenské aj civilné, narušili estónsky vzdušný priestor dovedna päťkrát.

Estónske ministerstvo obrany považuje situáciu za veľmi vážnu. „Rusi si myslia, že si nezaslúžime nezávislosť. Ich nedávne operácie a strategická komunikácia podporujú tento záver,“ vraví Salm. Zdôrazňuje však, že žiť v Estónsku, členskom štáte NATO, je bezpečné.

 „Úlohou NATO je zaručiť to každému občanovi. Obranná štruktúra musí slúžiť účelu odraziť potenciálneho nepriateľa od prvej minúty,“ dodal Salm. Na budúcotýždňovom samite v Madride NATO prijme konkrétne rozhodnutia týkajúce sa posilnenia obrany v oblasti Baltského mora.

Francúzski výsadkári podnikli vojenské cvičenie v Estónsku

Francúzske ozbrojené sily uskutočnili vopred neohlásené vojenské cvičenie v Estónsku. Do akcie v pobaltskej krajine susediacej s Rusom sa zapojilo viac ako 100 výsadkárov. Informovalo o tom v stredu francúzske ministerstvo obrany, napísala agentúra AP.

Výsadková operácia s názvom Thunder Lynx sa uskutočnila v utorok večer. Počas operácie „vo veľmi krátkom čase vysadili približne 100 mužov“ z 11. francúzskej výsadkovej brigády „nad oblasťou zabezpečenou estónskymi vojakmi“, uviedol silový rezort vo vyhlásení.

Narýchlo zorganizované cvičenie v Estónsku, ktoré je spojencom v rámci NATO, bolo vykonané ako akt „strategickej solidarity“ uprostred ruskej vojny na Ukrajine, doplnilo ministerstvo. „Výsadková operácia ilustruje schopnosť francúzskych ozbrojených síl zasiahnuť v prípade núdze a podporiť spojeneckú krajinu,“ spresnil Paríž.

Francúzsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré vyslali svojich vojakov, aby posilnili východné krídlo Severoatlantickej aliancie po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára. Okolo 500 vojakov má napríklad v Rumunsku, kde sú súčasťou síl rýchlej reakcie NATO. V máji Paríž rozmiestnil v Rumunsku aj systém protivzdušnej obrany. Prezident Emmanuel Macron počas tamojšej nedávnej návštevy zdôraznil záväzok svojej krajiny „brániť Európu v čase vojny“./agentury/

X X X

Česko vynaložilo za zvládnutie utečeneckej krízy takmer 300 miliónov eur

Česká republika minula od začiatku vojny na Ukrajine viac ako sedem miliárd českých korún (takmer 300 miliónov eur) na zvládnutie utečeneckej krízy, uviedlo v stredu české ministerstvo financií. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Viac ako polovicu z tejto sumy, takmer štyri miliardy českých korún (približne 162 miliónov eur), tvorili sociálne dávky. Ukrajinskí utečenci majú nárok na mesačnú dávku 5000 korún (približne 200 eur).

Podľa aktuálnych údajov českého ministerstva vnútra dostalo od začiatku ruskej invázie, teda približne za štyri mesiace, viac ako 380.000 Ukrajincov víza dočasnej ochrany. Tie im umožňujú zostať v krajine jeden rok.

Česká vláda zároveň uviedla, že viac ako 78.000 z ukrajinských utečencov, prevažne žien, si v Česku už našlo prácu. Počet pracujúcich utečencov podľa ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku (KDU-ČSL) vzrástol za necelé dva týždne približne o 8000. Rezort práce očakáva, že tempo rastu sa spomalí.

Ukrajinskí utečenci sú podľa Jurečku najčastejšie zamestnaní v pomocných profesiách, ktoré nevyžadujú vyššiu kvalifikáciu. Ide napríklad o logistické centrá a sklady či firmy, ktoré poskytujú upratovacie služby.

Podľa údajov Eurostatu mala v apríli Česká republika najnižšiu sezónne upravenú mieru nezamestnanosti v celej Európskej únii, a to 2,4 percenta, aktuality.sk

X X X

Dvojaký meter a pokrytectvo: Žilina sa pri reklamnom biznise poslancov točí v kruhu

Téma sa dotýka obchodných záujmov niektorých poslancov. Je možné, že kvôli nezhodám sa poslanci budú reguláciou reklamy zaoberať pri opätovnej zmene územného plánu.

ŽILINA: Žilinskí poslanci po dvoch mesiacoch opäť búrlivo prerokovávali návrh na prijatie opatrení proti vizuálnemu smogu. Materiál sa totiž dotýka biznisu dvoch poslancov, jeden z nich je predkladateľom.

Zastupiteľstvo schválilo kompromisný návrh a je možné, že kvôli nezhodám bude rokovať o zmene územného plánu, ktorý prísne reguluje reklamu v meste.

Mesto poslancovi

Poslanecké kluby za ZA a ZA naše mesto už druhýkrát predkladali zastupiteľstvu materiál, ktorým žiadajú mesto, aby prestalo poskytovať mestský majetok na osádzanie reklamy. Deje sa tak napríklad v prípade informačno-navigačných tabúľ, ktoré územný plán mesta nepovoľuje od roku 2016.

Priestor na stĺpoch trakčného vedenia, na osadenie takýchto tabuliek, poskytuje práve Dopravný podnik mesta Žilina, ktorý je v 100 % vlastníctve mesta. Dopravný podnik má podpísané zmluvy na osádzanie týchto reklamných zariadení so šiestimi spoločnosťami a ročne má z nich príjem viac ako 53-tisíc eur.

Priestor prenajíma aj spoločnosti mestského poslanca Branislava Delinčáka. Poslancova firma mestu platí za takmer tristo tabuliek a spomedzi ostatných firiem má najvýhodnejšiu zmluvu. Za jednu tabuľku mesačne uhrádza 10 eur plus DPH, pričom ostatné firmy platia dopravnému podniku šestnásť a viac eur.

V roku 2016 poslanci schválili zmenu územného plánu, ktorá definuje, aká reklama je v meste neprípustná, jednou z nich sú aj informačno-navigačné tabuľky. Poslanec nesúhlasí, že tabuľky nie sú povolené a dôvodí, že s reklamou na trakčnom vedení podnikal už pred schválenou zmenou územného plánu.

„Na situáciu sa pozreli špičkoví právnici a spochybnili spôsob, akým mesto od roku 2016 reguluje reklamu. Máme za to, že mesto porušilo ústavu aj zákony a šlo ďaleko nad rámec svojich kompetencií,” vyjadril sa k veci poslanec Delinčák. Dodal tiež, že územný plán je podľa neho napísaný zle.

Dať o sebe vedieť

Podľa Rudolfa Chodelku, hlavného architekta mesta, reklamu má regulovať územný plán. „Prekvapuje ma názor právnikov, pretože aj šéf asociácie vonkajšej reklamy potvrdil, že územný plán je jediný spôsob, ako reklamu regulovať.”

Zmeny a doplnky územného plánu schvaľujú poslanci. V roku 2016 si odhlasovali, že do mesta nepatrí veľkoplošná, maloplošná reklama ani reklamné zariadenia. Za túto zmenu hlasoval aj poslanec Jozef Juriš (Iná Žilina).

Poslanec Juriš však navrhol zmenu predkladaného materiálu v tom, aby sa v prípade informačno-navigačných tabúľ pristúpilo k ich odstráneniu až v momente, keď poslanci schvália novú reguláciu reklamných stavieb.

„Regulácia by mala vzniknúť v súlade a po pripomienkach architektov, stavebného a právneho odboru mesta Žilina, podnikateľov, poskytovateľov reklám. Mala by zabezpečiť, aby mohli podnikatelia zákonne podnikať a zviditeľňovať sa. A dávať o sebe vedieť formou, ktorú táto regulácia stanoví,” doplnil. Momentálne je však platná regulácia z roku 2016, ktorá tabule nepovoľuje a so zviditeľňovaním podnikateľov neráta.

Poslanci zahlasovali za Jurišov návrh. Mesto a mestské spoločnosti tak vypovedajú zmluvy na poskytovanie reklamy až v momente, keď budú v platnosti nové usmernenia, ako reklamu regulovať. Je teda možné, že kvôli nezhodám sa poslanci budú tabuľami zaoberať pri zmene územného plánu.

Ešte pred zmenou

Za zmenu územného plánu v roku 2016 hlasoval aj poslanec Ľuboš Plešinger (Klub za ZA). Na svojej budove má však reklamnú plachtu, ktorú, podľa slov hlavného architekta, súčasný územný plán nepovoľuje.

Plešinger je jedným z predkladateľov materiálu, ktorý žiada mesto, aby neposkytoval majetok mesta na reklamu. Na aprílovom zasadnutí sa do hlasovania zapojil a hlasoval za tento materiál. Na júnovom zasadnutí pri rovnakom materiáli ohlásil konflikt záujmov s tým, že téma sa dotýka aj jeho a hlasovania sa nezúčastnil.

Plešinger nie je majiteľom reklamy, no fasádu budovy prenajíma agentúre. „Zmluvu som podpísal 1. februára 2015, keď sa jednalo o legálnu reklamu a doteraz si myslím, že je legálna,” povedal na svoju obhajobu.

To isté, a teda, že pred rokom 2016 a zmenou územného plánu bola reklama povolená, tvrdí aj o svojom prípade poslanec Delinčák: „To, že sme reklamu osadili ešte pred zmenou územného plánu, som hovoril už na minulom zastupiteľstve. Ale nebrali ste to ako argument. Sú tu dva rôzne metre.”

 Rozdiel

Agentúra Eunica Media, ktorá si prenajíma fasádu budovy poslanca Plešingera, jedná s mestom o odstránení reklamy. „Pokiaľ dôjde k tomu, že agentúra bude musieť reklamu odstrániť, odstráni ju,” dodal poslanec. Reagoval tiež, že by agentúre mohol vypovedať plochu, ale v meste je veľa podobných plôch.

Martin Kapitulík (Silná Žilina) zareagoval, že poslanecké kluby, ktoré návrh na boj s vizuálnym smogom predkladali, sú pokrytecké, keď si ich vlastní poslanci rozporuplné záležitosti nevyriešia predtým, ako žiadajú mesto, aby dodržiavalo svoje reguly.

„Ukazujete na Delinčáka, že má nelegálnu reklamu, na druhej strane, keď ju má váš poslanec Ľuboš Plešinger, je to v poriadku. Nech ide tiež príkladom a nech ju dá dole. Ľubo, daj ju preč. Z hľadiska územného plánu je nelegálna.”

Podľa viceprimátora Vladimíra Randu (ZA naše mesto) je to však rozdiel, pretože poslanci jednajú o mestskom majetku, nie o súkromných budovách.

Etický kódex

V apríli pri hlasovaní o tomto návrhu nastala bizarná situácia, kedy poslanec Branislav Delinčák sám hlasovaním ovplyvnil bod, týkajúci sa jeho finančných záujmov. Materiál v pôvodnom znení, a teda že by mesto začalo s vypovedaním zmlúv aj Delinčákovi najskôr prešiel. Hlasovanie sa však z technických príčin muselo zopakovať.

Do druhého hlasovania sa zapojil aj poslanec Branislav Delinčák, pričom do prvého hlasovania sa nezapojil. Pri druhom sa síce zdržal, no tým, že zvýšil kvórum, návrh neprešiel.

Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií predpokladá, že poslanec nebude hlasovať vo vlastnom, ale vo verejnom záujme. Poslanec Delinčák pre Aktuality.sk povedal, že jeho zámerom nebolo ovplyvniť hlasovanie vo svoj prospech.

Aby sa podobná situácia neopakovala, na júnovom zasadnutí odsúhlasili poslanci etický kódex. Poslanci majú podpísať čestné prehlásenie, ktorým sa zaväzujú opätovne aj k tomu, že konajú vo verejnom záujme, aby predchádzali situáciám, kedy by ich súkromný záujem mohol dostať do rozporu so záujmom verejnosti.

Podľa zákona poslanec môže hlasovať aj v prerokúvanej veci, v ktorej je v konflikte záujmov. Musí však hlasovať vo verejnom záujme. Žilinskí poslanci si schválili, že podľa etického kódexu sa nad rámec zákona nezúčastnia v takom prípade rokovania, nebudú sa prezentovať a nebudú hlasovať.

Zastupiteľstvo v minulosti už etický kódex schválilo, primátor Igor Choma (SMER-SD) ho však nepodpísal, aktuality.sk

X X X

Gröhling: Matovič na vládu nepriniesol návrh zákona na zvýšenie platov učiteľov

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) na stredajšiu vládu nepriniesol žiadny návrh zákona na zvýšenie platov učiteľov. Na sociálnej sieti to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že takýto zákon nikto nevidel a Matovič o ňom iba hovoril.

  Keď som žiadal, aby mi ho dal, či ukázal, nestalo sa tak. V skutočnosti sa takýto návrh ani nedá spojiť s vyššími daňami, ako si to Igor Matovič predstavuje,“ povedal šéf rezortu školstva. Podľa jeho slov môžu byť len dva návrhy a Matovič teraz podmieňuje platy vyššími daňami, čím z učiteľov robí rukojemníkov pre svoje politické ciele.

 Gröhling povedal, že každý jeden mesiac vyberie štát v priemere o 220 miliónov eur viac ako v roku 2021. „Platy učiteľov sa z daňového nadvýberu dajú okamžite zvýšiť, a to nielen o desať percent, ale pokojne aj o 20 percent. Minister financií totiž na to dokázateľne financie má na svojom rezorte. Usvedčujú ho jeho vlastné dáta,“ povedal minister školstva. Dodal, že školstvu škodí len jeden človek a je to Matovič.

Minister financií SR v stredu uviedol, že na rokovanie vlády tretíkrát predložil návrh na zvýšenie platov učiteľov. SaS podľa slov Matoviča návrh zákona opätovne vetovala./agentury/

X X X

V ružinovskej nemocnici vyoperovali pacientovi nesprávne oko. Polícia to preverí

 V nemocnici v bratislavskom Ružinove vyoperovali pacientovi nesprávne oko. V dôsledku toho prišiel o obe oči. Lekárka, ktorá operáciu viedla, už s pacientmi nepracuje. Podobný incident doteraz v nemocnici nezaznamenali a prijali viaceré opatrenia. Polícia prípad preverí.

 „Nemocnica poskytla pacientovi a jeho rodine plnú súčinnosť pri zmiernení následkov, a to zdravotníckeho, psychologického aj sociálneho charakteru. Veľmi citlivo vnímame túto tragickú udalosť, samozrejme, s dotknutými komunikujeme a budeme nápomocní vo všetkých smeroch,“ reagovala Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava, pod ktorú zariadenie patrí. Vzniknutej situácie im je podľa jej slov nesmierne ľúto.

Potvrdila, že lekárka už prácu pri lôžku pacienta ani na ambulancii a operačných sálach oftalmologickej kliniky nevykonáva. Podľa informácii TASR operáciu viedla uznávaná oftalmologická autorita.

Nemocnica po incidente preškolila personál očnej kliniky v predoperačnej príprave. „Na operačnej sále sa dôsledne vykonáva manažment protokol bezpečnej operácie s následným dodržovaním pravidiel pooperačnej starostlivosti,“ dodala hovorkyňa. Vytvorila sa podľa nej tiež pracovná skupina a do protokolu, tzv. checklistu, sa zapracovali nové poznatky. Bližšie informácie vzhľadom k prebiehajúcemu šetreniu a citlivosti prípadu nemocnica neposkytla.

Podnet preverí Úrad pre dohľad

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) potvrdil, že k prípadu dostal podnet. Ozrejmil, že v rámci výkonu dohľadu sa posudzuje postup nemocnice a nie konkrétneho zdravotníckeho pracovníka. Na jeho ukončenie má deväť mesiacov, lehota sa môže maximálne o tri mesiace predĺžiť.

V prípade zistenia pochybenia pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti môže úrad uložiť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov. Môže tiež poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložiť pokutu, prípadne zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok. „Ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi,“ priblížil.

Okolnosti prípadu preverí polícia, potvrdil bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Ministerstvo zdravotníctva prípad nekomentovalo

„Podnetom sa zaoberá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v ktorého kompetencii je preverovanie, či bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Kým nebudú k dispozícii závery, ministerstvo zdravotníctva sa nebude k prípadu vyjadrovať,“ skonštatoval rezort.

Univerzita je zhrozená

Univerzita Komenského je zhrozená správou o operácii, pri ktorej pacientovi vyoperovali nesprávne oko. Lekárka, ktorá mala operáciu viesť, vyučovala aj na lekárskej fakulte univerzity.

„UK je zhrozená správou, podľa ktorej došlo v dôsledku chyby v zdravotníckom zariadení k nenávratnému poškodeniu zraku pacienta. Dekan Lekárskej fakulty (LF) UK Juraj Šteňo si k predmetnej veci vyžiadal všetky relevantné stanoviská kompetentných osôb a po oboznámení sa s celou udalosťou a súvislosťami zaujme LF UK stanovisko,“ uviedla hovorkyňa Lenka Miller.

Advokát: Pacient môže žiadať finančnú náhradu

Pacient, ktorému vyoperovali nesprávne oko, môže nemocnicu žiadať o finančnú náhradu za bolesť či sťaženie spoločenského uplatnenia. Suma sa môže pohybovať v desiatkach tisíc eur. Pre TASR to uviedol docent trestného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, advokát a súdny lekár Peter Kováč.

Poškodený môže podľa neho žiadať tiež náhradu za zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorej zložkou je aj zdravie. „Tu sa náhrada môže pohybovať takisto v desiatkach tisíc eur, prípadne aj viac,“ skonštatoval. Je podľa neho možné uplatniť náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, náhradu stratu na dôchodku, náhradu nákladov spojených s liečením alebo náklady, ktoré by poškodenému inak nevznikli.

Kováč v tomto prípade ako prvú možnosť odporúča pokus o mimosúdnu dohodou medzi poškodeným a zdravotníckym zariadením. „Takáto dohoda by mohla byť rýchlym a efektívnym riešením situácie pre obe strany,“ ozrejmil.

Poukázal, že štátne zdravotnícke zariadenia nemajú tendenciu takéto dohody uzatvárať. Bude preto zrejme podľa neho nevyhnutné včas uplatniť nárok poškodeného súdnou cestou. „Vzhľadom na aktuálne verejne známe okolnosti prípadu sa dá len ťažko predpokladať iné rozhodnutie súdu ako v neprospech poskytovateľa,“ zdôraznil s tým, že proces v prípade súdneho sporu môže trvať roky.

Advokát pripomenul, že v prípade nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti nenesie zodpovednosť štát, ale poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Úlohou štátu je podľa neho zabezpečiť, aby sa poškodený mohol domôcť spravodlivého odškodnenia./agentury/

X X X

Vladimír Šucha: Musíme sa postaviť fosílnym palivám z Ruska tak ako ku krvavým diamantom

 Kedysi najvyššie postavený Slovák v Bruseli, dnes vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha hovorí, že čím rýchlejšie sa odpojíme od ruských fosílnych palív, tým lepšie aj pre klímu. Vláda má podľa neho dosť peňazí z eurofondov, ktoré môže využiť na zníženie účtov domácností za plyn.

X Sú sankcie, ktoré Európa uvalila na Rusko, účinné?

Sú. Je ale asi naivné predstaviť si, že akékoľvek sankcie, ktoré sa uvalia na takú veľkú krajinu a relatívne veľkú ekonomiku, budú fungovať zo dňa na deň.

Vidíme, že Rusko má vážne problémy s technológiami. Ďalšie problémy ho ešte čakajú, lebo väčšina jeho príjmov do rozpočtu je z vývozu fosílnych palív.. Takže sankcie, ktoré sa budú týkať ropy a boli prijaté nedávno, začnú fungovať v dlhodobejšom horizonte.

X Rusko stále útočí, invázia stále pokračuje a doterajších šesť balíčkov sankcií Rusko od vojny neodradilo. Myslíte si, že sa to v nejakom bode zmení?

Ono sa to už zmenilo. Ruská predstava na začiatku vojny bola, že za tri týždne obsadia Kyjev, vymenia vládu a pohnú sa ďalej. Vidíme, že to sa vôbec nezrealizovalo, museli sa stiahnuť a sústrediť sa na jeden veľmi malý úsek.

Všetky informácie, ktoré máme, nám hovoria, že ich problém je dosť veľký – obnoviť si vojenskú techniku. Lebo časť vojenskej techniky je závislá od západných technológií. V stredno-dlhodobom horizonte sa to prejaví oveľa výraznejšie, no prejavuje sa to už teraz.

X Ako sa to prejavuje už teraz? Čo zastaví Vladimira Putina?

Do hlavy Vladimira Putina nikto asi nevidí a nikto si ani tú ambíciu nerobí. Demokratický svet okolo Ukrajiny stojí jasne za ňou a pomáha, ako môže. Keby nebolo sankcií, ale aj priamej pomoci – či už vojenskej, alebo inej, materiálnej, humanitárnej –, Ukrajina by bola vo veľmi ťažkej situácii.

Po prvýkrát v histórii Európska únia uvoľnila dve miliardy eur na priamu vojenskú pomoc Ukrajine – na nákup zbraní. To sa za 78 rokov existencie Európskej únie nestalo. Dejú sa bezprecedentné veci. To všetko pomáha Ukrajine, aby stabilizovala a zastavila ten útok.

Myslím si, že ústup a zmena plánu a stratégie je aj vojenské zlyhanie, ale aj uvedomenie si, že množstvo z tých rakiet a z inteligentnejších zbraní, Rusko nemá ako dopĺňať.

X Poďme k odporúčaniam Európskej komisie pre Slovensko ktoré Komisia vydáva pravidelne. V tých tohtoročných boli aj veci, ktoré s touto témou súvisia. Napríklad zvýšiť investície do zelenej a digitálnej obnovy, znížiť závislosť od fosílnych palív. Čo konkrétne sa týmto myslí?

Áno, Európska komisia robí toto odporúčanie pravidelne už niekoľko rokov. Veľká väčšina z tých najvážnejších odporúčaní sa preklopila do plánu obnovy, ktorý Slovensko napĺňa. Európska komisia vidí, že ekonomika Slovenska sa až tak dobre nezviecha z covidovej krízy a teraz sa do toho primiesila aj ruská agresia na Ukrajine. Sú tam niektoré odporúčania, ktoré Európska komisia vidí a niektoré z nich ste pomenovali.

Jedno z tých veľkých odporúčaní, z tých troch, je napĺňanie plánu obnovy, lebo Európska komisia si stále myslí, že to je dobrá vec. Navyše je tam závislosť celej Európy, ale Slovenska obzvlášť. Slovensko patrí medzi dve, tri krajiny Európskej únie, ktoré je najviac závislé od fosílnych palív a od Ruska. K tým fosílnym palivám ešte pridajme aj jadrové palivá. Keď zoberieme tú celkovú bilanciu, tak sme takmer totálne závislí energeticky od Ruska.

Aj vo svetle najnovších sankcií, ktoré boli prijaté v oblasti fosílnych palív, konkrétne ropy, si Slovensko vyjednalo prechodné obdobie, lebo situácia je ťažká. Preto je to odporúčanie, a preto je aj celá veľká kapitola, ktorá sa volá REPowerEU – posilnime, zenergetizujme Európsku úniu.

X Spomenuli ste slovenské prechodné obdobie. Opozícia sa pokúsila odvolať ministra hospodárstva Richarda Sulíka za to, že nevyjednal dlhšie prechodné obdobie a teda väčšiu výnimku pre Slovensko – aby to nebolo len na dovoz ruskej ropy, ale aj na jej vývoz. Vy si tiež myslíte, že sa dalo vyjednať viac?

Dohodu nevyjednával minister hospodárstva a podpredseda vlády Sulík, ale na úrovni Európskej rady ju vyjednával premiér Heger. Myslím si, že vyjednali veľmi solídnu dohodu, ktorá pomáha Slovensku a pomôže Slovensku prekonať to prechodné obdobie. Nemyslím si, že tam bol nejaký priestor. Samozrejme, keď chceme špekulovať a hľadať nejaké dôvody na nespokojnosť, vždy ich nájdeme. Tá dohoda je ale veľmi dobrá.

X Keď sa na to pozrieme z väčšej perspektívy, tá výnimka alebo prechodné obdobie sú na to, aby sme mohli ďalej posielať peniaze Rusku za fosílne palivá. Slovenská opozícia chce tým, že tvrdí, že sme mali vyjednať dlhšiu a širšiu výnimku, ďalej posielať peniaze do Ruska.

Výnimka nie je dohodnutá na to, aby sme mohli ponúkať peniaze alebo posielať peniaze Rusku. Je dojednaná na to, aby Slovensko neskolabovalo z pohľadu benzínu, nafty a nejakých iných ropných produktov. Tak sa na to treba dívať, ale súhlasím s vami.

Tak, ako sme zakázali pred x rokmi dovážanie krvavých diamantov z afrických diktátorských režimov, aby sme nefinancovali vraždenie – tak isto sa musíme postaviť fosílnym palivám, ktoré prichádzajú z Ruska. Keďže fosílne palivá tvoria väčšinu príjmov Ruska a tie peniaze sú používané práve na vojnu.

X Čiže vy odporúčate, aby sme to urobili rýchlejšie. Ale zároveň hovoríte, že výnimka je v prospech Slovenska aby neskolabovalo. Praktický dosah tej výnimky je, že sa budeme odpájať pomalšie. Ako konkrétne by sme sa mali odpojiť od fosílnych palív tak, aby to Slovensku neublížilo?

Tie posledné paliva nie sú len ropa. V tom šiestom balíčku sankcií sme hovorili o rope. Ešte je tu veľký balík plyn, ktorý bude ešte komplikovanejší a ešte politicky citlivejší, ako je ropa. Tam je ešte viac Slovensko závislé na dovoze z Ruska. Už teraz je potrebné začať diverzifikáciu. Nedávno sa otvorilo prepojenie s Poľskom. Teraz sú tam ďalšie výzvy na prepojenie s nejakými terminálmi na skvapalnený plyn z Chorvátska.

O tom všetkom Európska komisia hovorí – že do týchto vecí treba investovať, postupne a čo najrýchlejšie ich naplniť, aby mohlo Slovensko tým rýchlejšie závislosť obmedziť. Samozrejme, nikto si nemyslí, že sa to urobí z večera do rána, tak ako s ropou. Je to nejaké prechodné obdobie aj s tým plynom. Čím rýchlejšie to urobíme, tým to bude lepšie pre klímu a pre Ukrajincov, ktorí trpia alebo sú vraždení cez tieto peniaze.

X Otázka je, či to bude lepšie pre peňaženky slovenských odberateľov – fosílnych palív a najmä plynu. Aké je tam podľa vás riešenie? Mal by sa plyn ako kúrenie nahradiť radšej niečím iným, aby ľudia platili menej, alebo sa s tým dá robiť ešte niečo iné?

Európska komisia hovorí o tom, že musíme byť ambicióznejší v úsporách a najlepšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme – tá je najlacnejšia, najvýhodnejšia. Slovensko má samo osebe obrovské rezervy v úsporách. Z plánu obnovy sa má energeticky obnoviť 30 000 domov, ale to je len kvapka v mori desiatok tisícov domov na Slovensku.

Tam máme obrovské možnosti aj z ďalšieho balíka zo štrukturálnych fondov, aj z nejakých iných zdrojov Európskej únie, a snáď niekedy aj zo štátneho rozpočtu, ktorý tiež môžeme na niektoré z týchto vecí použiť. Samozrejme, aj využívanie obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku nie je nejako závratne rýchle, ale opäť Európska komisia hovorí o tom, že by bolo možné to zrýchliť.

 X  Čiže slovenská vláda nerobí v tomto dosť?

Ambície boli zrejme nastavené tak, aby sme splnili menej ambiciózne ciele. Teraz sú tie ciele viac ambiciózne, tak bude asi potrebné trochu zrýchliť.

X Buďme konkrétnejší. Čo by mala slovenská vláda v tomto urobiť? Mala by rozdávať viac dotácií na zatepľovanie budov alebo financovať tepelné čerpadlá? Čo treba urobiť, keby sme konkretizovali tieto odporúčania Európskej komisie pre Slovensko?

Všetko to, čo ste povedali. Z tých peňazí, ktoré tam sú, sa pravdepodobne neurobí ani tých 30 000 domov, lebo ceny sa medzičasom zvýšili. Takže je tam obrovský priestor vložiť do toho nejaké ďalšie peniaze.

X Zo štátneho rozpočtu?

Áno, ale aj z balíka štrukturálnych fondov. Teraz prichádza nové obdobie a s ním obrovské množstvo – niekoľko miliárd eur –, ktoré na to môžeme použiť.

X Takže peniaze na to sú?

Peňazí je dosť. S najväčšou pravdepodobnosťou ich nedočerpáme. Uvidíme, ako budeme schopní využiť peniaze z flexibility na integráciu ukrajinských utečencov, ale tých peňazí máme ešte zo starého obdobia – niekoľko sto miliónov. Takže máme už len rok a pol na to, aby sme ich dočerpali.

X Kto robí čo zle, že tie peniaze tam sú a nepoužívajú sa na účely, na ktoré by sa podľa vás mali?

Otázka za milión dolárov. To sa budete musieť asi opýtať na Slovensku. To nie je prvýkrát, čo máme takýto celkovo nie veľmi úspešný finiš. Asi sa bude treba pozrieť na to, ako sú systémy nastavené na Slovensku. Určite to nie je európsky problém, lebo ostatné krajiny s tým až taký veľký problém nemajú. Keď sa pozrieme napríklad na Poľsko, ktoré má oveľa väčší balík peňazí – tam je ten balík peňazí použitý celkom úspešne a efektívne.

X Kto by mal čo urobiť v tejto chvíli inak, aby sme tie peniaze mohli zobrať zo stola a dať ich ľudom na to, aby čo najviac znížili spotrebu plynu? Napríklad na čerpadlá alebo zateplenie.

To je zároveň aj boj za to alebo v prospech občanov. Tým, že sa domy zateplia, bude tam tepelné čerpadlo alebo nejaké solárne kolektory, alebo fotovoltické články, tak sa aj ich platby za energie znížia a ušetria peniaze. Takže je to aj sociálny príspevok.

X Áno, ale kto by mal čo urobiť, aby to bolo možné?

V prvom rade by si štruktúry, ktoré sú na Slovensku, mali dobre pozrieť, ako im to funguje a nefunguje. Jednoducho teraz je obdobie, keď je potrebné to zmeniť.

X Kto sú tie štruktúry?

Je to v prvom rade nastavenie štrukturálnych fondov – ich čerpania a manažmentu. To má v kompetencii predovšetkým ministerstvo pre regionálny rozvoj a digitalizáciu. Takže tí musia prísť s najväčšou pravdepodobnosťou so zmenami – aj operačného programu, aj samotnej implementácie. Teraz je ten čas.

X Keď tu budem mať na vašom mieste vicepremiérku Remišovú, tak sa jej mám opýtať, prečo to ešte nerobí?

Ona vám možno vysvetlí, čo všetko robí. Zostáva nám len dúfať, že ďalšie obdobie bude fungovať lepšie ako to predchádzajúce. Lebo vidíme, s akými ťažkosťami ho dobiehame a ako bolo celé obdobie sprevádzané rôznymi menšími alebo väčšími problémami.

X Chápe Veronika Remišová alebo táto vláda, kde je problém a vedia ho vyriešiť?

To si nedovolím tvrdiť alebo hodnotiť za nich. Z pohľadu Európskej komisie sa pozeráme na to, ako je to nastavené na európskej úrovni – aby boli veci nastavené transparentne na národnej úrovni, je to zodpovednosť národného štátu. Nie je moja úloha, aby som hodnotil podpredsedníčku vlády alebo vládu Slovenskej republiky. Na to sú občania Slovenskej republiky, aby si povedali, či sú spokojní, ako to funguje. Vidíme, že v tomto období máme resty. Veľmi dúfam, že vo vnútri systému sa nastavia zmeny tak, aby to do budúcnosti fungovalo lepšie.

X Ďalším z odporúčaní, ktoré Európska komisia vydala pre Slovensko, je zvýšiť efektívnosť daňového mixu, zdaniť environmentálnu záťaž a nehnuteľnosti. Ako a prečo?

Daňový mix je opäť rozhodnutie danej krajiny. Európska komisia nehovorí, že musíte urobiť toto alebo toto. Akurát z celkového porovnania jednotlivých členských krajín je vidieť, že práca na Slovensku je zdanená oveľa viac ako v iných krajinách. Povedzme najrôznejšie environmentálne dane alebo dane z nehnuteľností sú oveľa nižšie na Slovensku ako niekde inde.

Z takéhoto porovnania a analýzy Európska komisia vychádza a odporúča Slovensku, aby zvážilo trochu pozmeniť daňový mix – aby podporilo tých, ktorí pracujú, a zároveň zaťažilo tých, ktorí znečisťujú životné prostredie, alebo tých, ktorí vlastnia relatívne veľa nehnuteľností. Zo zmluvy o Európskej únii mi vychádza, že je to kompetencia danej členskej krajiny.

X Minister financií Igor Matovič napríklad zvažuje alebo navrhuje zmeniť daňový mix, a to tak, že zdaníme tabak, alkohol a hazard. To by nestačilo?

To sa nerobí tak, že zdaním to či ono. Sú na to modely, ktoré fungujú úplne super a sú veľmi dobré. Istú dobu som bol za ne zodpovedný. Konkrétne existuje model Euromod, ktorý je akceptovaný v celej Európe a vie presne namodelovať, aký dosah a aký výťažok z ktorej dane Slovensko bude mať. Takúto analýzu treba. Neviem to povedať z hlavy a ani nikto iný to nevie. Treba to namaľovať, aby sme vedeli – keď zvýšim daň z nehnuteľnosti alebo daň z nejakého hazardu, alebo z niečoho iného –, akým spôsobom zaťažím ľudí a koľko mi z toho príde do štátneho rozpočtu.

Keď sme asistovali Grécku pri veľkej daňovej reforme, tak sme urobili desiatky alebo stovky rôznych modelov a simulácií, ako ten daňový systém môže fungovať. Nakoniec sa grécka vláda pre nejaký rozhodla.

 X Keď hovoríte, že na Slovensku príliš zaťažujeme daňou prácu, znamená to, že aj ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu alebo zarábajú podpriemerne, sú zaťažení daňou príliš a že sociálne opatrenie by bolo znížiť daňové zaťaženie týchto ľudí?

U najnižších príjmových skupín asi nie, lebo tí prakticky neplatia dane.

X Je tam odpočítateľná časť dane.

Áno. Keď je to veľmi nízka mzda, tak tá časť sa na nich nevzťahuje. Ale potom tam máme veľké spektrum ďalších, kde je daňové zaťaženie práce porovnateľne oveľa vyššie ako v niektorých iných krajinách.

X Takže by sa mala znížiť daň z príjmu v strednej triede?

Nehovorím, čo by sa malo, lebo to nie je úloha ani mojich kolegov v centrále Európskej komisie, ani naša tu v Bratislave. Naša úloha je poukázať na to, že v daňovom systéme sú takéto rezervy. Keď sa pozrieme na analýzy ostatných krajín, vidíme, že ostatné krajiny to robia trošku iným spôsobom a Slovensko by mohlo zvážiť, či by si nenamodelovalo nejaký iný systém, ktorý by bol pre slovenský rozpočet výhodnejší.

X Doteraz ste sa o pláne obnovy vyjadrovali, že je to najlepší dokument, aký Slovensko malo za ostatné roky. Z toho mi vyplýva, že podľa vás máme naplánované správne reformy. Tiež vidíte ako problematickú a neistú odpoveď na otázku, či reformy, ktoré sú tam napísané, sú vykonateľné a či ich stihneme?

Áno, možno povedať, že som stále presvedčený, že plán obnovy je veľmi dobre urobený dokument. Samozrejme, od nejakého dokumentu – ktorý je ale veľmi potrebný a je to dôležité východisko k realizácii – k nejakému skvelému výsledku je ešte dlhá cesta. Tá cesta, ako ste videli za posledné mesiace, je aj politicky, aj technicky veľmi náročná.

Politicky, keď hovoríme o reformách, mnohé sa podarili. Keď sa pozrieme dozadu, tak za relatívne dlhé obdobie, ktoré bolo akoby bezreformné, sa prijalo niekoľko veľmi závažných reforiem, ktoré sú aj súčasťou prvej platby, ktorú Európska komisia teraz zhodnocuje, vyhodnocuje a v priebehu pár týždňov príde s výsledkom. Z tých reforiem sa mnohé veci podarili.

X Tým myslíte už túto vládu? Ktoré reformy sa podarili?

Áno. Máte tam reformy vo finančnom, vo fiškálnej oblasti, máte reformu súdnictva, nemocníc, vysokých škôl, univerzít. To sú všetko veci, ktoré sú relatívne nebývalé, lebo sa to podarilo v krátkom čase. Plán obnovy bol schválený Európskou komisiou ani nie pred rokom. V podstate do apríla, keď Slovensko poslalo žiadosť o prvú platbu, sa všetky tieto reformy uskutočnili.

X Áno, ale v podstate len na papieri – sú napísané v Zbierke zákonov. Už napríklad pri schválenej reforme nemocníc boli podmienené peniaze tým, aby sa mohli opraviť niektoré nemocnice alebo postaviť úplne nové, no nikto nevie povedať, kde budú tie stáť a či ich vôbec stihneme postaviť. Samozrejme, že to trvá dlho. Pokiaľ viem, pri pláne obnovy je ale deadline do roku 2026, keď peniaze musia byť nielen minuté, ale nemocnice musia aj fungovať.

Dokonca prvého polroka. Závisí, čo myslíte pod fungovaním.

X Budú tam lekári, pacienti, oddelenia.

Malo by to tak byť a tieto veci by mali byť splnené. Môže tam byť nejaká flexibilita, ale platí, že posledná žiadosť o platbu je na konci prvého polroka roku 2026.

Neznevažoval by som to tak, že je to iba na papieri a že to ako keby nebolo. Je to zákon, ktorý je prijatý, záväzný a ktorým sa bude riadiť celý tento štát. Myslím si, že je to veľký krok.

Každá tá reforma bude trvať ešte niekoľko rokov, kým sa rozbehne. To isté ste hovorili o sankciách.

Je to ťažký boj, kým sa k nim prepracujete. Nie je to zázrak šibnutím čarovného prútika, že sa veci zmenia. Dospeje sa po ťažkých debatách k dohode, potom sa dohoda pretaví do zákona a nejakú dobu trvá, kým daný zákon nadobudne účinnosť a začne sa implementovať.

X Áno, tomuto rozumiem.

Ale ono to až tak nesúvisí s tými nemocnicami.

X Predstavme si napríklad byty Borisa Kollára. Schválil zákon a dal si na bilbordy, že zákon je schválený. Ale od schválenia môže uplynúť veľa času a nie je istý výsledok, koľko bytov bude a kedy. Presne ten istý prípad sú nemocnice, nie? Reforma je schválená, ale kým budeme vedieť, ktoré oddelenia sa zlúčia alebo zrušia, môže to ešte rok trvať. Kým sa vláda rozhodne, či budú stáť nemocnice v Trnave a Trenčíne alebo v Nitre a Prešove, alebo v Martine, a kým sa potom zase vybavia stavebné povolenia, vykúpia pozemky a tak ďalej, to môže trvať desaťročia.

To sú dve paralelné veci, aby sme ich nemiešali. Lebo reforma nemocníc, stratifikácia alebo to, ako sa rozdelia kompetencie jednotlivých nemocníc, je jedna vec a tam sa urobil prvý dôležitý krok. Takisto by som jeho úlohu neznižoval, ale, samozrejme, nie je to ukončený proces – má ešte ďalšie kroky.

Potom je to paralelná vec, kde sa Slovensko rozhodlo, že vybuduje nemocnice. Nie je to úplne jedno s druhým prepojené a podmienené. Samozrejme, že to je v synergii.

X Takže plán obnovy to len podmienil, ale realizácia už nie je spojená?

Áno, realizácia nie je nevyhnutne spojená. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré to celé manažuje a má na starosti, to nebude robiť úplne mimo. Tu ale narážame na to, že reformy sú politicky náročné a je to politický problém.

Na druhej strane máme technické problémy. Výstavba samotných nemocníc, lebo Slovensko rozhodlo – nemuselo stavať nemocnice, ale slovenská vláda si dala prioritu vzdelávanie a zdravotníctvo do plánu obnovy – a vyčlenila na to najväčší balík peňazí.

Teraz vystáva technický problém, ktorý ste už istým spôsobom naznačili – že postaviť nemocnicu nie je také jednoduché v krajine, kde sa desiatky rokov nemocnice nestavali. Takže je potrebné mať kvalitných ľudí, ktorí to budú vedieť naprojektovať, postaviť, zmanažovať a tak ďalej. To celé je veľký technický problém a výzva. V tom vidíme z pohľadu Európskej komisie istý otáznik, či sa všetko stihne. Lebo čas letí a je to len jeden rok. Ale je to až jeden rok z pohľadu takéhoto procesu, keď by sa to malo ukončiť do roku 2026.

X Čo sa stane, ak sa to nestihne?

Podľa platných predpisov Slovensko tie peniaze nedočerpá.

X Nebudeme ich musieť vrátiť, ale to, čo sa do roku 2026 nevyčerpá a nemocnice povedzme nebudú stáť, tak my tie peniaze nebudeme vracať?

My sme ich nedostali. Systém plánu obnovy je úplne iný ako systém štrukturálnych fondov, kde Slovensko dostane obálku a 11 alebo 12 miliárd. A Slovensko tie peniaze postupne čerpá.

Tu je to presne naopak. Systém je podmienený, že Slovensko sa zaviazalo urobiť jednotlivé kroky a míľniky – mali sme tam reformy, investície a tak ďalej. Keď to Slovensko urobí, tak dá žiadosť o platbu a Európska komisia posúdi, či to naozaj Slovensko urobilo. Keď áno, tak pošle peniaze.

To sa deje teraz. Slovensko z jeho pohľadu, z pohľadu vlády Slovenskej republiky splnilo podmienky pre prvú platbu, ktorá bola v apríli. Ak si dobre pamätám tú sumu – 460 miliónov a poslalo to Európskej komisii. Európska komisia do dvoch-troch týždňov skončí svoje technické vyhodnocovanie a ak bude pozitívne, tak spustí žiadosť alebo samotnú platbu pre Slovensko.

Odhadujem, že Slovensko môže v takom prípade dostať tie peniaze niekedy v auguste. Toto sa udeje aj v ďalšom kroku – niekedy v novembri, decembri bude druhá žiadosť o platbu. Opäť tam bude celý rad 14 alebo 16 bodov, ktoré sa Slovensko dopredu zaviazalo, že splní, a Európska komisia sa zaviazala zaplatiť tie peniaze.

Ak tie nemocnice nepostavíme, nesplníme počet lôžok a nebudeme mať o čo žiadať. Nie je to len o nemocniciach, je to o počte lôžok.

X Keď zistíme na poslednú chvíľu, že sme nestihli postaviť nemocnice, budeme tie peniaze môcť ešte použiť na niečo iné? Alebo by sme si mali rozmyslieť už teraz, že ich nestíhame postaviť? Dajú sa v pláne obnovy presmerovať peniaze do niečoho úplne iného?

Nie, tento systém je relatívne zložitý a toho času je tak málo. Je to prakticky nereálne rozhodnúť sa niekedy v roku 2025, aby sa presmerovali do nejakej inej oblasti. Nebude na to čas.

X Takže si to musíme rozmyslieť teraz alebo už je neskoro?

Už aj teraz je neskoro. Stále nie je vylúčené, aby sa tie nemocnice stihli postaviť. Len treba mať taký ťah na bránu, aby sa to urobilo možno nejakým inovatívnym, múdrym spôsobom. Opäť ale nie je moja úloha, aby som niekomu radil, ako také veci robiť. Nemyslím si, že je v kategórii, že to sa nepodarí. Sú tam problémy, bude to zložité, ale stále si myslím, že sa to dá zrealizovať.

Keby sme prišli teoreticky k nejakému bodu a povieme si, že sa nedá zrealizovať, tam to bude veľmi komplikované a až blízko nemožného. Slovenská republika teoreticky môže požiadať o zmenu plánu obnovy, ale je to veľmi komplikované. Musí požiadať Európsku komisiu a tá to musí posúdiť. Samozrejme, nie je to rozhodnutie Európskej komisie, ale rozhodnutie členských krajín a Európskeho parlamentu. Ten proces je veľmi zložitý a čas krátky. Sme v polovici roku 2022, do polovice 2026 máme štyri roky.

X Dokedy budú na Slovensko prúdiť peniaze z Európskej únie, ako napríklad eurofondy a peniaze z Plánu obnovy? Asi nie donekonečna, však?

Asi nebude. Každých sedem rokov je tá diskusia veľmi horúca. V Európskej únii máte čistých prispievateľov. To sú tí, ktorých peniaze my takýmto spôsobom na Slovensku užívame. Majú veľké porozumenie pre európsku solidaritu, európsku kohéziu a tak ďalej, a preto aj celé desiatky rokov posúvajú peniaze krajinám, ktoré sú ekonomicky zaostávajúce. Ten apetít ale z obdobia na obdobie klesá. Neviem, čo bude o päť rokov alebo štyri roky, keď sa začne nové kolo debát o budúcom európskom rozpočte. Viete, že rozpočet je na sedem rokov.

X Žiaľ, hrozí nám, že eurofondy v budúcnosti nebudú.

Nemyslím si, že to je katastrofa. Stále sme členom Európskej únie. Toto je akoby bonus a keď ho nemáme, neznamená to, že sa stalo niečo zlé.

Celkovo si myslím, že na Slovensku je verejný diskurz až príliš opantaný peniazmi a je to úplne zlé. Ak redukujeme naše členstvo v Európskej únii len na transfery peňazí od bohatších krajín k nám, tak je to podľa mňa veľmi zjednodušené chápanie Európskej únie. Európska únia je predovšetkým spoločenstvo hodnôt.

O tých hodnotách by sme asi mali hovoriť viac, ale takmer všetky moje rozhovory sa netýkajú debát o hodnotách Európskej únie, čo nás spája, ale len toho, koľko peňazí čerpáme, presúvame a aká katastrofa sa stane, keď tie peniaze nedostaneme.

Nestane sa katastrofa, je to debata. Samozrejme, každý do tej debaty prináša svoj pohľad. Uvidíme o pár rokov, ako tá debata dopadne. Myslím si, že solidarita v Európskej únii 78 rokov fungovala, tak bude fungovať aj naďalej. V akej forme, to budeme vidieť, aktuality.sk

X X X

Matovičov balík: Župy nebudú mať na rekonštrukcie ciest a mostov, mestá na údržbu

Zabrzdia sa investície, dopad to bude mať aj na chod zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv.

O milióny prídu schválením protiinflačnej pomoci poslancami parlamentu aj Košický a Prešovský samosprávny kraj, ako aj krajské mestá Košice a Prešov.

Odhadovaný výpadok môže ohroziť fungovanie samospráv, respektíve rozsah i kvalitu nimi poskytovaných verejných služieb v oblasti sociálnej starostlivosti, kultúry, školstva, dopravy či opravy komunikácií.

Prijatie protiinflačnej pomoci spôsobí, že samosprávy budú musieť utlmiť akékoľvek rozvojové aktivity a fungovať budú len s veľkými ťažkosťami. Zvýšenie daňového bonusu bude mať negatívny vplyv na výšku výberu dane z príjmu fyzických osôb, ktorej podiel je hlavným zdrojom príjmov samospráv.

Neopravili by žiaden most

Košický samosprávny kraj ráta, že výpadok v rozpočte kraja môže dosiahnuť ešte v tomto roku približne tri milióny eur.

„V roku 2023 to môže byť v hrubom prepočte až 20-miliónov eur,“ poznamenala Anna Terezková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja.

Takýto výpadok v rozpočte Košického samosprávneho kraja by znamenal výrazné zabrzdenie investícií, napríklad rekonštrukcie ciest II. a III. triedy či mostov, ktoré má kraj v majetku. Dopad by to malo rovnako aj na chod zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja akými sú domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia či originálne kompetencie v školstve.

„Pri takomto škrte nebudeme schopní v budúcom roku opraviť napríklad ani jeden most. Rekonštrukciu si pritom aktuálne vyžaduje každý druhý. Mínus takmer 20 miliónov eur znamená mínus 200 kilometrov opravených ciest. Alebo by sme boli nútení odstaviť prevádzku dvoch tretín prímestskej autobusovej dopravy,“ zdôraznil Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.

Zhruba 20 miliónov eur podľa Trnku ročne stojí prevádzka desiatich zariadení sociálnych služieb, alebo chod približne 18 stredných škôl.

„Tento protiinflačný balík môže reálne ohroziť služby, ktoré zabezpečujeme pre občanov.“

V prípade výpadku v príjmoch kraja bude nevyhnutné viazať výdavky v rôznych programoch, napríklad v investičných akciách, či opravách a údržbe majetku kraja.

Nie je kde šetriť

V prípade, ak účinnosť zákona nepozastaví Ústavný súd, na ktorý sa chce obráti prezidentka Zuzana Čaputová, mesto Košice by už tento rok mohli prísť o približne päť miliónov eur.

„V budúcom by to bol niečo vyše dvojnásobok,“ poznamenala vedúca oddelenia financií magistrátu mesta Košice Marta Kažimírová.

Pre samosprávu by to podľa nej znamenalo obmedzovanie rozpočtovaných výdavkov, ako napríklad niektoré investičné výdavky by mesto ani nezačalo.

„Okrem investičných výdavkov by sa muselo šetriť napríklad na údržbe komunikácií a nehnuteľného majetku mesta. V ostatných položkách vzhľadom na uzatvorené zmluvné vzťahy a rozbehnuté procesy a vzhľadom na časové obdobie, v ktorom sa nachádzame, už nie je možné ušetriť,“ informovala Kažimírová.

Mesto Košice má podľa Kažimírovej problém s nárastom týchto výdavkov z dôvodu inflácie a nárastu cien a taktiež z dôvodu očakávanej valorizácie platov vo verejnej službe.

„Stále nevieme, o koľko percent sa zvýšia platy učiteľov a ostatných zamestnancov verejnej správy, takže v konečnom dôsledku nám budú finančné prostriedky ešte chýbať a nebudeme mať z čoho pokryť tieto naviac výdavky bez finančnej pomoci štátu.“

Mesto Košice napríklad vlani kúpilo 21 autobusov v celkovej sume takmer 6,3 milióna eur. Cena jedného predstavuje 300-tisíc eur. Za 10 miliónov by tak v metropole východu mohlo pribudnúť 33 vozidiel mestskej hromadnej dopravy.

Zvýšia možno dane

Prešov by mohol prísť o 6,70 milióna eur, čo predstavuje 7 percent rozpočtu. Znamenalo by to pokles výnosu z dane z príjmov o 15 percent.

„Výrazne to postihne aj plnenie základných funkcií mesta ako aj údržbu a rozvoj Prešova. Bude nevyhnutné šetriť v každej oblasti, ide o veľký obnos prostriedkov, ktoré nie je možné nahradiť iným príjmom mesta. Bude nevyhnutné pristúpiť k veľkému šetreniu na úkor poskytovaných služieb, údržby, ale aj celkového rozvoja mesta,“ informoval Vladimír Tomek, hovorca prešovskej radnice.

„Zároveň bude nevyhnutné pristúpiť aj k zvyšovaniu daní a poplatkov mesta, čo v konečnom dôsledku negatívne pocítia práve samotní obyvatelia.“

Mesto Prešov len nedávno kúpilo 36 bytov, ktoré budú slúžiť ako mestské nájomné byty, za 2,6 milióna eur. Za sumu, o ktorú príde, by mohlo pre mladé rodiny získať ďalších 38 nehnuteľností alebo päť trolejbusov.

Bratislavský župan Juraj Droba o prelomení veta prezidentky pri Matovičovom balíčku na FB napísal: „Zástupcovia samospráv vysvetlili vláde aj Národnej rade, prečo je daňový bonus pre nás likvidačný. Ako župan som frustrovaný, lebo budeme musieť stopnúť niekoľko vynikajúcich projektov. Odteraz budeme len údržbári.“

Spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dani z príjmov fyzickej osoby do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov upravuje zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V súlade s ním je príjmom rozpočtov obcí 70 percent a samosprávnych krajov 30 percent výnosu tejto dane.

Rozdeľovanie výnosu upravuje nariadenie vlády, a to podľa zadefinovaných kritérií ako napríklad počet obyvateľov s trvalým pobytom; počet žiakov materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce ale aj dĺžka ciest II. a III. triedy vo vlastníctve vyššieho územného celku, aktuality.sk