Teraz im ich starostovia a primátori zoberú. Drahšie obedy v škôlkach, vyššie miestne dane a zhasnuté lampy. Energetická kríza a vyšší daňový bonus na dieťa si vyberajú svoju daň. Veľa miest a obcí po celom Slovensku škrtá a šetrí, kde sa dá. Zdražovanie musia chtiac-nechtiac preniesť na rodičov a obyvateľov.

 Napríklad v Košiciach už mestskí poslanci odsúhlasili vyššie ceny obedov. Týka sa rodičov škôlkarov ako aj školákov. Rodičia škôlkarov zaplatia svojim deťom za celodennú stravu pozostávajúcu z desiatej, obeda a olovrantu 2,30 eura namiesto terajších 1,45 eura denne. V marci si rodičia škôlkarov teda priplatia vyše 19,5 eura.

Žiakom prvého stupňa základnej školy až do veku 11 rokov sa poplatok za obed zvýšil z 1,15 eura na sumu 1,90 eura. Ich starším spolužiakom na druhom stupni z 1,23 eura na 2,10 eura. „Okrem toho sa zvýšili poplatky za pobyt dieťaťa v školskom klube detí z 11 na 15 eur mesačne. Rodičia zároveň zaplatia príspevok za pobyt ich dieťaťa v škôlke 40 eur namiesto súčasných 20 eur,“ tvrdí pre Pravdu hovorca mesta Košice Dušan Tokarčík. Rodičia košického škôlkara si tak priplatia mesačne aj 40 eur.

 V praxi tak do jedného vrecka peniaze rodičom prišli a z druhého zároveň hneď odišli. Pracujúce rodiny si od januára polepšili vďaka balíčku, ktorý presadil exminister financií Igor Matovič (OĽaNO). Ak má dieťa do 18 rokov a rodičia dostatočne dobre zarábajú, dostanú naň daňový bonus v plnej sume vo výške 140 eur. K tomu ešte zvýšené prídavky na dieťa 60 eur. Spolu tak mesačne rodina dostane 200 eur na dieťa. Táto suma sa jej však v rodinnom rozpočte dlho neohreje.

Problémom je, že Matovič peniaze na zvýšený daňový bonus zobral samosprávam. Starostovia a primátori vypočítali, že zvýšeným daňovým bonusom prídu o viac ako 800 miliónov eur, ktoré im budú chýbať v rozpočte. Teraz mestá a obce zvyšujú poplatky, lebo im financie v kase chýbajú. Aby toho nebolo málo, škrty v rozpočte im robia aj drahé energie.

Strata príjmu pre Matovičov daňový bonus spolu s enormne drahými energiami donútila samosprávy konať. Zvyšujú napríklad stravné či školné. Smerom nahor pôjdu tiež poplatky za zber odpadu. V konečnom dôsledku tak rodine z 200 eur na dieťa ostane len zlomok sumy.

Problémy hlásia samosprávy naprieč Slovenskom. Hasiť problémy po Matovičových zmenách musí aj metropola východu. „Len samotný takzvaný Matovičov bonus znamená pre mesto Košice výpadok v rozpočte na úrovni 25 miliónov eur. Mesto kvôli tomu musí drasticky šetriť a prijímať úsporné opatrenia,“ tvrdí Tokarčík.

 V obci Jazernica pri Turčianskych Tepliciach dokonca zvažujú, že zatvoria školu. Chodí do nej iba 14 žiakov a už teraz hľadá starosta peniaze, kde sa dá. „Minulý rok sme žiadali na dofinancovanie 36-tisíc eur, reálne sme dostali 9 641 eur. Rozdiel musela obec zaplatiť z vlastných zdrojov. Po zvýšení cien energií je to neudržateľné. Bez pomoci kompetentných alebo lepšie nastavených procesov nám nezostáva nič iné, ako školu zatvoriť. Samozrejme, to nechceme urobiť. Preto sme sa rozhodli problém medializovať, lebo ho nedokážeme vyriešiť,“ vyhlásil vo štvrtok starosta Jazernice Peter Kubík.

Denník Pravda pripravil sériu najdôležitejších bodov v súvislosti s opatreniami, ktoré mestá a obce realizujú, aby zvládli napätú finančnú situáciu, v ktorej sa nedobrovoľne ocitli.

1. Rodičia škôlkarov a školákov si priplatia

Rezort školstva určil s platnosťou od 1. januára 2023 nové finančné pásma, na základe ktorých mestá, obce a samosprávne kraje musia stanoviť všeobecne záväzným nariadením (VZN) výšku príspevku za stravovanie v školskej jedálni. Na prijatie nového finančného pásma ministerstvo určilo samosprávam termín do konca februára.

Mesto Trnava sa rozhodlo ísť strednou cestou a v návrhu VZN je navrhnuté tretie pásmo z piatich. Dôvodom je to, aby neboli rodičia zvýšením cien priveľmi zaťažení, ale zároveň aby školy a škôlky mali dostatok finančných prostriedkov na nákup potravín. V praxi to môže znamenať, že cena stravovania sa v materských školách zvýši o 56 centov na deň. Cena obedov na prvom stupni základných škôl bude vyššia o 49 centov a na druhom stupni o 60 centov. „Všeobecne záväzné nariadenie o výške finančného príspevku na stravovanie v školských jedálňach bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo na svojom februárovom zasadnutí,“ vysvetľuje pre Pravdu Elena Ursínyová z mestského úradu v Trnave.

Ak návrh prejde, tak v marci, ktorý má 23 pracovných dní, zaplatia rodičia škôlkara o skoro 13 eur navyše. Návrh VZN obsahuje aj navýšenie jednotlivých mesačných poplatkov za materské školy, školské kluby detí, základné umelecké školy a centrum voľného času v priemere o päť eur na mesiac. Celkové výdavky rodiny na škôlkara v materskej škole tak stúpnu mesačne o skoro 20 eur.

Aj v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves sa v polovici februára bude rozhodovať o tom, či sa zvýšia poplatky za stravné a školné. V súčasnosti platí rodič za dieťa v materskej škole školné vo výške 30 eur, miestne zastupiteľstvo bude rozhodovať o zvýšení tohto poplatku na 60 eur. Rovnako tak bude predmetom rozhodovania aj poplatok za stravné, ktoré by sa malo zvýšiť o 15,20 eura mesačne. Ak návrh prejde, rodičia škôlkara v bratislavskej mestskej časti si priplatia o viac ako 45 eur mesačne.

 „Vzhľadom na mimoriadne zložitú situáciu, ktorú nám spôsobil daňový bonus, inflácia a zvyšovanie cien energií sa nedá vylúčiť zvyšovanie aj iných poplatkov,“ tvrdí pre Pravdu Branislav Heldes z komunikačného oddelenia Mestského úradu Karlova Ves. Poplatky od januára zvýšila bratislavská Rača. Za škôlky sa zvyšujú o 19 eur a pre školské družiny o 15 eur.

„Zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 140 eur získajú všetky rodiny, v ktorých rodičia zarábajú aspoň 850 eur hrubej mzdy. O tieto peniaze sa však znížia rozpočtové príjmy mestských častí, z ktorých financujú práve škôlky či detské jasle. Samosprávy preto nemajú na výber, ak nechcú činnosť materských škôl obmedziť či zatvárať ich, musia zvýšiť poplatky, ktoré vyberajú,“ povedala hovorkyňa Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta Bratislava Patrícia Somorovská. Podľa nej aj napriek zvyšovaniu poplatkov budú mať rodiny stále viac peňazí ako predtým. Zvýšenie poplatkov v škôlkach, v družinách a za obedy totiž nie je také vysoké, ako zvýšenie daňového bonusu a detských prídavkov.

2. Zvyšujú aj dane

Vyššie poplatky za odvoz odpadu schválili viaceré mestá a obce. Ďalšie takýto krok avizujú a v priebehu mesiaca by o tom mali rozhodovať mestské zastupiteľstvá. Napríklad v Košiciach poslanci upravili výšku paušálneho poplatku za odpad pre ľudí bývajúcich na sídliskách z 36,86 eura na 45 eur, čo na osobu prestavuje 22,1-percentný ročný nárast. Za nevážený množstevný zber, ktorý sa uplatňuje najmä v rodinných domoch, sa pri odvoze raz týždenne pri 110-litrovej nádobe bude po novom ročne platiť namiesto 160,16 eura suma 194,48 eura. V tomto prípade predstavuje nárast takmer 21,5 percenta.

Nitra zvyšuje sadzby za nehnuteľnosti, poplatky za školy aj smetné. Sadzba dane za byty a rodinné domy sa po novom upravuje na úroveň 0,75 eura za meter štvorcový z 0,465 eura. Pri byte s rozlohou 60 metrov štvorcových zaplatí majiteľ po novom 45 eur ročne, čo je navýšenie o 18,10 eura za kalendárny rok. Samosprávy tiež zvyšujú miestnu daň za ubytovanie. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach napríklad zvýšilo túto daň z 1,50 eura na 2,50 eura.

3. Ponárajú sa do tmy

Začiatkom tohto týždňa si obyvatelia mohli na vlastnej koži vyskúšať, aké to je, keď je v noci vypnuté pouličné osvetlenie. Presne o siedmej večer zhaslo verejné osvetlenie v mestách a obciach 75 percent samospráv. Svetlá v slovenských uliciach vypli na tridsať minút. Vláde chceli dať najavo, že potrebujú pomoc s drahými energiami.

Niektoré mestá už k vypínaniu osvetlenia pristúpili. Napríklad mesto Bojnice už nesvieti v neskorých nočných hodinách. Pre obmedzenie svietenia sa rozhodlo pre vysoké náklady na elektrickú energiu. Aj Kremnica postupne začala obmedzovať verejné osvetlenie. Na menej frekventovaných uliciach by malo svietiť iba každé druhé svietidlo. Pre bezpečnosť obyvateľov však samospráva neplánuje pristúpiť k vypínaniu celých blokov. Podobných miest je veľa po celom Slovensku.

Primátori volajú Hegera, aby vyriešil problémy

Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj sa vo štvrtok zaoberal cenami energií pre samosprávy. Predseda výboru Jozef Lukáč (Sme rodina) má podľa prijatého uznesenia prerokovať s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO) možnosť priameho rokovania o riešení problémov samospráv na úrovni predsedu vlády. Predstavitelia samospráv zo Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a Združenia samosprávnych krajov SK 8 žiadajú výbor o písomné zhrnutie svojich požiadaviek. Na rokovaní výboru sa zúčastnil aj dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.

Vláda samosprávam deklarovala pomoc s energokrízou. Od 1. januára do 31. marca má byť cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho uhradiť štát. Pomoc by sa mala vyplácať prostredníctvom minuloročnej schémy. O prvé kompenzácie za január bude možné požiadať v priebehu februára. (tasr)/agentury/

X X X

Vymení Prezidentský palác za Brusel? Politico spomína Čaputovú ako kandidátku na šéfku NATO

 Kto nahradí Jensa Stoltenberga na poste šéfa NATO? Rešpektovaný bruselský web Politico prišiel s menoslovom politikov, ktorí by 63-ročného Nóra mohli tento rok na jeseň nahradiť. Medzi nimi sa spomína aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

 V čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine, ktorá sa čoskoro prehupne do svojho druhého roku, sa vynára otázka, kto od 1. októbra tohto roka povedie 30-člennú vojensko-politickú organizáciu.

„Jens Stoltenberg bol pevnou rukou, keď sa Západ ponáhľal pomôcť Ukrajine zatlačiť inváziu ruských jednotiek. Keď mu však v septembri vyprší mandát, špekulácie o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom, narastajú. Môže to byť žena? Niekto z východnej Európy?,“ pýta sa Politico.

Nový respektíve staronový šéf organizácie musí však získať súhlas všetkých 30 členov.

 Politico zhrnulo menoslov kandidátov do troch úrovní. V tej prvej je súčasný šéf. „Spojenci môžu nakoniec hrať na istotu a držať sa Stoltenberga,“ uvádza. Predĺženie Nórovho mandátu o rok je najčastejšou spomínanou možnosťou s cieľom vyvarovať sa turbulentným zmenám v čas vojny na Ukrajine. Funkčné obdobie mu bolo narýchlo predĺžené už vlani v marci po ruskej invázii. Mnohí predstavitelia sa aj teraz domnievajú, že ďalšie predĺženie pre Stoltenberga, aj keď krátke, je vážnou možnosťou.

Do druhej úrovne adeptov zaradil web holandského premiéra Marka Rutteho, estónsku premiérku Kaju Kallasovú a britského ministra obrany Bena Wallaca.

Tretiu skupinu tvoria výlučne ženy – litovská premiérka Ingrid Šimonytė, prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Stoltenberg vraj chce zostať

NATO malo doposiaľ 13 generálnych sekretárov, všetci boli výlučne muži. „Je čas na generálnu tajomníčku,“ povedal vysoký diplomat NATO. „Ak sa muži budú snažiť udržať si svoje pozície navždy, spravodlivé zastúpenie žien nebude mať nikdy šancu,“ dodal podľa Politica nemenovaný zdroj.

 „Sám Stoltenberg chce zostať,“ povedal vysoký diplomat NATO. Hovorca NATO odmietol bližšie špecifikovať Stoltenbergove budúce ambície. Súčasný generálny tajomník, ako pripomína Politico, na otázku o tomto probléme v decembri pre BBC povedal: „Teraz sa sústreďujem na svoje povinnosti.“

Už pred vojnou sa Aliancia pohrávala s myšlienkou vybrať tajomníka z východnej Európy. „Krajiny na východnom krídle už roky varujú pred ruskou hrozbou,“ povedal nemenovaný predstaviteľ z Pobaltia.

Čaputová zaškrtáva obe políčka

„Bolo by veľmi logické, aby viedol Severoatlantickú alianciu niekto, kto má skúsenosti s jednaním s Ruskom a kto rozumie ruskej logike a mentalite,“ dodal činovník.

 A práve Čaputová podľa Politica zaškrtáva obe políčka ako východná kandidátka, hoci jej meno sa v aliančných kruhoch spomína menej často.

Čaputová doposiaľ nevylúčila kandidatúru v roku 2024 na opätovné zvolenie za prezidentku SR. Svoje rozhodnutie avizuje oznámiť tento rok na jar. „V súčasnosti sa naplno venuje výkonu svojej funkcie,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec./agentury/

X X X

Kaliňák s Brhelom obvinení za 1,1 milióna eur na úplatkoch. Je to úplná blbosť, hovorí Kaliňák

 Rok a pol po kľúčovom svedectve začali trestné stíhanie. Bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze už predvlani v lete vypovedal, že mu na popud exministra vnútra Roberta Kaliňáka boli vyplácané stovky tisíc eur ročne. Peniaze vraj dostával od podnikateľa Jozefa Brhela, ktorý si tým mal zaistiť vplyv na Finančnú správu. Kaliňák stíhanie označil za vymyslené a tvrdí, že ide o politický proces motivovaný snahou vlády o zdiskreditovanie Smeru pred predčasnými voľbami.

 Robert Fico na tlačovej besede ukazuje fotografiu z kamier pri sídle strany Smer v Bratislave. Obvinenie Robertovi Kaliňákovi podľa neho priniesli príslušníci NAKA v kuklách.

Brhelovi a Kaliňákovi bolo vznesené obvinenie z podplácania, za ktoré im v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na päť až 12 rokov. „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vzniesol dňa 1. februára 2023 obvinenie osobám Robert K. a Jozef B. st. pre zločin podplácania,“ informovala polícia vo štvrtok na sociálnej sieti.

Obvinenie je založené na svedectve Imreczeho. Ten vypovedal, že podnikateľ Jozef Brhel starší mu mal doplácať tieto peniaze k platu prezidenta Finančnej správy. Imrecze je v tomto prípade ako spolupracujúci obvinený, kajúcnik, vylúčený na samostatné konanie.

Imrecze mal pred svojím nástupom do funkcie v roku 2012 zarábať v súkromnom IT biznise zhruba 15-tisíc eur mesačne. Plat prezidenta mu ale vyniesol len zhruba 4-tisíc eur. Rozdiel mu mal byť podľa jeho slov kompenzovaný práve oligarchom Brhelom starším. Za tieto peniaze mal zas na revanš Brhel získať vplyv pri obsadzovaní pozícií vo Finančnej správe.

 Kaliňák: Je to úplná blbosť

Imrecze sa podľa vlastných slov sám spojil s Kaliňákom prostredníctvom ich manželiek, ktoré boli kamarátky. Pýtal sa na nejakú manažérsku pozíciu v štátnej správe. Kaliňák mu mal preto ponúknuť funkciu prezidenta Finančnej správy.

Takýto spôsob kompenzácie vraj navrhol samotný Kaliňák. „Po nástupe na túto pozíciu mal s Robertom Kaliňákom rozhovor o jeho platových podmienkach v spoločnosti SAP Slovensko v porovnaní s platovými podmienkami v pozícii prezidenta Finančnej správy,“ opisuje uznesenie o obvinení Kaliňáka.

Robert Kaliňák o svojom obvinení. Robert Fico o doručení obvinenia kukláčmi: „Keby vám zaklopal niekto na dvere a mal na hlave kuklu, aby vám doručil obvinenie, kde vám hrozí 15 rokov trestu odňatia slobody, posrali by ste sa všetci – a vy sa rehlíte,“ povedal Fico novinárom.

Imrecze mu povedal, že zarobil ročne 280-tisíc eur v hrubom. „Na to mu Robert Kaliňák povedal, aby si išiel urobiť dohodu o kompenzácii mzdy s Jozefom Brhelom st. a že si má dohodnúť kompenzáciu na úrovni 200-tisíc eur ročne k výplate,“ pokračuje uznesenie.

„Uvedené kompenzácie mu boli vyplácané osobne Jozefom Brhelom st. vždy v hotovosti,“ zdôrazňuje vyšetrovateľ. „O tejto dohode, o kompenzácii mzdy s Jozefom Brhelom, aj následne Kaliňákovi povedal,“ dodáva uznesenie. Imrecze tak mal podľa polície medzi rokmi 2012 a 2018 dostať okrem platu aj úplatky v celkovej výške 1,1 milióna eur.

Kaliňák takýto priebeh udalostí odmieta. „Je to úplná blbosť,“ zdôraznil Kaliňák, ktorý si na žiadne takéto odporúčanie Imreczemu nespomína. „Ja si na to nemusím ani spomínať, lebo to sa, samozrejme, nestalo. V logickej súvahe tomu odporujú aj všetky základné okolnosti v uznesení,“ povedal Kaliňák v rozhovore pre denník Pravda s tým, že ide o „politicky motivované trestné stíhanie“.

 Imrecze: Nie som na to hrdý

Aj vlani v novembri tento systém opísal Imrecze v rozhovore pre diskusnú reláciu RTVS Pod povrchom. „Bol tu taký systém kompenzácií mzdy. Nie je to nič, na čo som hrdý a vôbec ma neteší, že to tak bolo,“ uviedol vtedy. Nepoprel ani skutočnosť, že Brhel v podstate vďaka týmto úplatkom v podstate riadil Finančnú správu a s ním spriaznené spoločnosti z toho profitovali.

Robert Kaliňák ešte pred dvoma mesiacmi čelil obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Strávil dokonca aj tri týždne vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ho prepustil až Najvyšší súd.

Spolu s ním bol od polovice apríla 2022 obvinený aj expremiér a predseda Smeru Robert Fico. Táto skupina podľa polície mala byť okrem finančného zisku zameraná na upevnenie moci strany Smer a jej zvýhodnenie v politickom boji nezákonnými prostriedkami, na ktoré využívala vlastných nominantov najmä v polícii.

Spolu s policajným exprezidentom Tiborom Gašparom a podnikateľom Norbertom Bödörom boli obvinení aj z ohrozenia daňového tajomstva. Toho sa mali dopustiť v súvislosti s údajnými daňovými podvodmi exministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a exprezidenta Andreja Kisku.

Obvinenie im ale bolo 29. novembra 2022 zrušené. „Bolo konštatované porušenie zákona v neprospech obvinených,“ vyhlásil generálny prokurátora Maroš Žilinka./agentury/

X X X

Exminister polície Kaliňák považuje svoje obvinenie za absurdné a smiešne. Z polície nám chodia obálky s USB kľúčmi a fotografiami

„Vládni predstavitelia sa rozhodli, že potrebujú osem mesiacov do volieb na to, aby mohli stíhať všetkých predstaviteľov opozície,“ hovorí v rozhovore exminister vnútra Robert Kaliňák o svojom obvinení z podplácania vtedajšieho šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. „Celé to považujem za nezmysel,“ zdôraznil. Svoj návrat do vrcholovej politiky však zatiaľ nepripúšťa. „Je pravda, že týmito uzneseniami a nezákonnými obvineniami sa ma neustále snažia pozvať naspäť do politiky, ale zatiaľ som ešte odolal,“ poznamenal.

 Boli ste obvinený z podplácania. Podľa polície ste vyzvali Františka Imreczeho, aby si po nástupe na čelo Finančnej správy dal kompenzovať nižšiu mzdu od podnikateľa Jozefa Brhela. Stalo sa to takto?

Je to, samozrejme, nezmysel a samotné uznesenie je aj v rozpore so zákonom. Bol by som otvorenejší, keby neprebiehalo trestné stíhanie.

x Ako to teda vyhodnocujete?

Vládni predstavitelia sa rozhodli, že potrebujú osem mesiacov do volieb na to, aby mohli stíhať všetkých predstaviteľov opozície. Rovnako sú známe nahrávky, na ktorých predstavitelia NAKA hovoria, že je potrebné stíhať stranu Smer, urobiť z nej zločineckú organizáciu, že je potrebné stíhať Fica, Pellegriniho a Kaliňáka, aby sa už nikdy nevrátili a opozícia bola zničená. Tomuto naratívu zodpovedá aj kvalita uznesenia, ktoré je jednoznačne v rozpore s Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Vydaním takéhoto nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia bola teda zneužitá právomoc verejného činiteľa.

 x Nespomínate si teda, že by ste v júni 2012 Imreczemu povedali „dohodni si kompenzáciu“?

Ja si na to nemusím ani spomínať, lebo sa to, samozrejme, nestalo. Odporujú tomu aj všetky základné veci, keď ich dáme do logickej súvislosti. Tá logika výrokov je v tomto prípade nulová.

x Imrezce však priznal, že tieto peniaze šesť rokov prijímal. Dokopy malo ísť o 1,1 milióna eur. Ani tomu neveríte?

Nie. Prečo by to malo byť dôveryhodnejšie? V trestnom práve funguje princíp, že najdôležitejšia je veľká kauza, v tomto prípade tá, kde je škoda 18 miliónov eur. Všetky ostatné čísla sú nezaujímavé, pretože akýkoľvek trest je nižší ako za túto veľkú kauzu. Ak si môže ten gigantický trest znížiť ľubovoľným vymýšľaním, tak to bude robiť aj priznávaním sa k hocičomu. Len na Slovensku je možné, že tresty za veľké trestné činy si môžete znížiť, ak objasníte dopravnú nehodu.

 x Podnikateľa Jozefa Brhela ste sa na tlačovej besede nezastali. Ani ste ho nespomínali. Uznávate aspoň to, že mohol mať takéto vzťahy s Imreczem?

Nemyslím si, že mohol mať takéto vzťahy. Pretože to celé považujem za nezmysel. Veď to nedáva žiadnu logiku. Aj zo súdnych pojednávaniach v kauze Mýtnik je jednoznačné, že Brhel sa ani nepýtal a nestaral o súťaž ani dodávku IT systému pre Finančnú správu. A aj napriek tomu je obvinený. To obvinenie je v jeho kauze ešte absurdnejšie ako v tomto prípade. Veď na čo by to bolo dobré. Veď aj toto nové uznesenie hovorí, že za to nič nechcel.

x Prekvapilo alebo potešilo vás, že vás nezadržali a nežiadajú pre vás väzbu?

Mňa už nemôžu priviesť do nejakých rozpakov. Svoje právomoci už viackrát zneužili, tak by to urobili aj tentokrát. Na veci by to nič nemenilo. Je však absurdné, akým spôsobom postupujú. Podľa uznesenia je to hlavne 11 rokov stará vec, takže by to bolo absurdné a smiešne. Aj Najvyšší súd v mojom prvom prípade skonštatoval, že moje väzba bola nezákonná. Oni úmyselne konajú v rozpore so zákonom, a vedia o tom, a to sa nedá skryť za iný právny názor.

x Prečo očakávate obvinenie Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Denisy Sakovej či Borisa Kollára. Odkiaľ máte takéto informácie?

Z polície. Pravidelne nám chodia obálky s USB kľúčmi, fotografiami alebo dokumentmi. Ľudia sa nechcú stotožniť s tým, aké nezákonnosti sa teraz robia na policajnom prezídiu. Mnohí policajti sa hanbia za to, čo predvádza policajný prezident Štefan Hamran a aké politické komando sa vlastne na Národnej kriminálnej agentúre vytvorilo. Tie informácie preto, samozrejme, nosia.

x Budete v najbližších voľbách kandidovať? Ste pripravený na nejakú exekutívnu funkciu?

Odišiel som z politiky, ale je pravda, že týmito uzneseniami a nezákonnými obvineniami sa ma neustále snažia pozvať naspäť do politiky, ale zatiaľ som ešte odolal. Toto dnes nie je podstatná otázka/agentury/

X X X

Kremeľ: Rusko využije svoj plný potenciál proti západným zbraniam

Rusko bude na nové zbrane zo Západu reagovať, povedal hovorca Kremľa Peskov.  Rusko má vojenské prostriedky na to, aby dokázalo čeliť západným dodávkam zbraní na Ukrajinu, a bude reagovať na každú zbraň, ktorú použije Kyjev. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Keďže sa objavujú nové zbrane, ktoré dodáva kolektívny Západ, Rusko na odpoveď využije svoj plný potenciál,“ uviedol Peskov pre ruské médiá.

Hovorca podľa denníka The Guardian takto reagoval na štvrtkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten počas osláv víťazstva sovietskej armády v bitke o Stalingrad povedal, že moderná vojna proti Rusku bude v súčasnosti celkom iná. „K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Západné krajiny prisľúbili nedávno Ukrajine, že jej dodajú moderné tanky, aby dokázala bojovať proti ruskej armáde. Kyjev teraz od západných spojencov žiada rakety s dlhým doletom a bojové stíhačky, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Martin Behula: Koniec septembra a koniec demokracie na Slovensku

Hrozí, že koncom júna bude väčšina spoločnosti na spájanie demokratov alergická.

Predčasné voľby 30. septembra priniesli na Slovensko pohromu, ktorú síce mnohí tušili, no jej rozsah predpokladal málokto. Jednoznačne v nich zvíťazila strana s autoritárskymi sklonmi, ktorá už voľby viackrát predtým vyhrala, no až teraz si s pomocou dvoch partnerov definitívne podmanila štát a štyri roky vzďaľovala Slovensko od liberálnej demokracie i od Západu. Moc bola pre ňu parným valcom, ktorý sa naplno rozbehol už po voľbách.

Fóbia z predčasných volieb

Ovládla inštitúcie právneho štátu a nerešpektovala ľudské práva. Obmedzovala politickú súťaž a pohŕdala princípmi parlamentnej demokracie. Presadzovala vulgárny nacionalizmus a populizmus. Snažila sa umlčať kritické médiá či mimovládne organizácie.

Rozvrátila ekonomiku a štát zmenila na oligarchiu. Nechala bujnieť organizovaný zločin a proti vlastným občanom sa neštítila použiť jeho metódy. Tajná služba sa stala zbraňou, ktorá nechránila štát, ale moc a beztrestnosť tých, ktorí mu vládli. Uniesla štát.

Predchádzajúce riadky neboli patetickým varovaním pred vládou Smeru, Hlasu a Republiky, ale spomienkou na tretiu vládu Vladimíra Mečiara, ktorého HZDS vyhralo voľby 30. septembra až prvého októbra 1994. Práve tie zrejme medzi slovenských politikov zasiali dedičný strach z predčasných volieb.

Alergia na demokratov

Ich druhou veľkou fóbiou sú prepadnuté hlasy. V roku 2020 ich bolo vyše 820-tisíc. Viac ako každý štvrtý hlas teda prepadol. Keby všetky dostala jedna strana, vyhrala by voľby s náskokom takmer sto tisíc hlasov. Pre porovnanie, v roku 1998, keď sa rozhodovalo o mečiarizme, tvorili prepadnuté hlasy len necelých šesť percent.

Stačili na to dve veci: najväčšia mobilizácia voličov v histórii samostatného Slovenska (účasť presiahla 84 percent) a jasne vyprofilovaná ponuka. O to druhé sa aj dnes snažia zástupy „spájačov“ od Mikuláša Dzurindu cez Eduarda Hegera až po Jána Budaja, ktorí chcú zjednotiť „demokratické sily“.

Spôsob, akým to robia, však voličov skôr demobilizuje. Hrozí, že koncom júna, keď sa odovzdávajú kandidátky, už nebude väčšina spoločnosti najalergickejšia na Igora Matoviča, ale práve na spájanie demokratov. Prebieha totiž najmä vylučovacou metódou.

Nie je Spolu ako Spolu

Miroslav Kollár odmieta Veroniku Remišovú, s ktorou bol kedysi v jednej strane. Remišová by si vedela predstaviť spojenie s OĽaNO, odkiaľ pred pár rokmi odišla, s KDH alebo so stranou Eduarda Hegera, ktorý odmietol ponuku kandidovať za KDH, no možno sa spojí s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu, ktorý by sa tiež chcel spojiť s KDH, hoci v ňom už raz bol, ale možno to nevyjde, pretože strana Dobrá voľba, ktorá sa možno tiež pridá do Modrej koalície, hoci pred pár rokmi sa hovorilo o jej spojení s Hlasom Petra Pellegriniho, Hegera u Dzurindu nechce, ak nevylúči, že sa po voľbách spojí s Igorom Matovičom…

Samozrejme, spájanie môže mať svoj zmysel. Dôkazom sú české parlamentné voľby, kde volebná koalícia Spolu zložená z troch pravicových strán tesne porazila ANO Andreja Babiša a vyhrala parlamentné voľby. Je tu však podstatný rozdiel.

V českom Spolu sa spojili tri etablované strany, ktoré už v predchádzajúcich voľbách dosiahli v súčte viac ako 20-percentný výsledok. Zmyslom ich spojenia bolo vyhrať voľby. Zmyslom slovenského Spolu je spojiť bezvýznamné strany a dúfať v päť percent. Slovenská pravica si z volieb 1998 zobrala nesprávne ponaučenie.

Riešením nie je spojiť sa pred voľbami. To bolo mimoriadne riešenie mimoriadnej situácie. Kľúčom k úspechu je pomalé budovanie strany. Robert Fico mal takmer tri roky na to, aby pripravil Smer na prvé parlamentné voľby. Kým ich vyhral, ubehlo skoro sedem rokov. Medzitým Smer integroval ostatné ľavicové strany. Namiesto spájania ich pohltil.

Nedesme sa volieb

Mikuláš Dzurinda mal kedysi podobnú ambíciu. Chcel vytvoriť silnú ľudovú stranu, ktorá by dokázala sama konkurovať HZDS či Smeru. Dnes je len ďalším z dlhého radu samozvaných spasiteľov pravice, ktorí sa po novom považujú za záchrancov demokracie. Stal sa akousi inteligentnejšou verziou Andreja Kisku.

Aj Kiska si založil stranu pár mesiacov pred voľbami, označil sa za konzervatívneho centristu a mal ambíciu vytvoriť širokú demokratickú koalíciu, v ktorej by boli progresívci i kresťanskí demokrati. To, že je Dzurinda šikovnejší v narábaní s mocou, ešte neznamená, že nemôže dopadnúť podobne ako bývalý prezident.

Pravica mala čas od pádu Mečiara, no pred každými voľbami rieši ten istý problém. Seba. A to, že Fica konečne porazil akurát muž, ktorý dokonale stelesňuje krízu slovenskej politiky a jeho hnutie je symbolom úpadku politických strán – Igor Matovič – ukazuje, že ho za 25 rokov nevyriešila.

To, že boj proti Mečiarovi a Ficovi stvoril paródiu na demokratickú stranu naň menom OĽaNO, svedčí o tom, že sa niekde stala chyba. A ak 25 rokov po konci mečiarizmu a 32 rokov od Nežnej revolúcie naozaj demokracia závisí od výsledku jedných volieb, tak je tá chyba oveľa väčšia, než si myslíme, aktuality.sk

X X X

Súd v Bosne a Hercegovine vypočul hľadaného expolicajta Mariána Kučerku a pustil ho na slobodu

Marián Kučerka tvrdí, že neuteká a ani sa neskrýva. Obvinený expolicajt Marián Kučerka žiada v Bosne a Hercegovine o azyl. Tamojší súd ho po vypočutí prepustil na slobodu. „Neutekám, ani sa neskrývam pred spravodlivým a zákonným konaním, v ktorom nezávislý a nestranný súd rozhodne o mojej vine. Z toho, čo som uviedol, je však zrejmé, že proces, ktorý je proti mne v súčasnosti na Slovensku vedený, je len ilúziou spravodlivého a zákonného procesu, pretože o mojej vine je už vopred rozhodnuté,“ tvrdí bývalý vyšetrovateľ NAKA.

„Moja obhajoba, nech by bola akokoľvek dôvodná, je ignorovaná namiesto toho, aby jej bola venovaná náležitá mediálna pozornosť a aby bola riadne zo strany súdov preverená. Takémuto procesu by nechcel byť vystavený nikto, a preto som po porade s mojím sarajevským advokátom požiadal v Bosne a Hercegovine o udelenie azylu,“ dodáva.

Kučerka, ktorého len včera zadržali a dnes už prepustili, je neprávoplatne odsúdený na 11 rokov väzenia za korupciu. Odvolaciemu konaniu na Najvyššom súde sa už dlhšie vyhýba.

Trestne stíhaný expolicajt tvrdí, že pred policajné orgány Bosny a Hercegoviny sa včera dostavil dobrovoľne sám po tom, ako sa dozvedel, že sudca Juraj Klimenta na neho vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, aktuality.sk

X X X

Budaj sa bráni: Spoluprácu som ŠtB sľúbil, ale len preto, aby som ju oklamal

Spoluprácu som Štátnej bezpečnosti (ŠtB) sľúbil, nikdy som ju však nevykonával. Uviedol to dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na dnešnej tlačovej konferencii k stratenému spisu, ktorý ho údajne usvedčuje zo spolupráce s ŠtB počas bývalého režimu. Budaj uviedol, že konal práve naopak – proti režimu, čo podľa jeho slov ŠtB napísala aj do svojho hodnotenia.

 Minister prečítal hodnotenie na svoju osobu z 25. septembra 1984, v ktorom dôstojník ŠtB uviedol, že tajný spolupracovník podvádza a prepožičiava sa na vykonávanie protispoločenskej činnosti, na základe čoho bol predvolaný za účelom vysvetlenia. Avšak ani po viacnásobnom zápisničnom vypočutí k týmto okolnostiam nepodal dostačujúce vysvetlenie, na základe čoho navrhli spoluprácu s tajným spolupracovníkom ukončiť. Budaj sa vyjadril, že pravdepodobne práve toto hodnotenie bolo zrejme príčinou, prečo zväzok ukradli a obvinili ho z vykonávanej spolupráce, a prečo, keďže tento doklad nemal, odišiel na nejaký čas z politiky.

Minister sa vyjadril, že je rád, že sa spis našiel. „Mohol by som mat tisíc dôvodov klásť otázky, či to je, alebo nie je autentický doklad. 30 rokov mimo legálnych archívov a mimo evidencií, samozrejme, otvára dvere aj rôznemu zneužívaniu. O to viac, že už bolo dokázané, že to zneužívanie sa páchalo dokonca aj v samotných archívoch Federálneho ministerstva vnútra, prepisovali sa mená, vyškrtávali sa mená. Tí, čo boli agenti, robili sa z nich, naopak, obete,“ uviedol Budaj s tým, že by chcel aj napriek tomu chcel k tomuto zväzku pristupovať ako k autentickému, pokiaľ mu ho sprístupnia. „Už minulý rok som požiadal o sprístupnenie, pretože mi filmári zvestovali, že existuje. Napísal som do Česka o sprístupnenie a vo februári by mal byť sprístupnený,“ dodal Budaj s tým, že keď uvidí dokumenty, bude verejnosť podrobne informovať a predloží svoje stanovisko.

„V tejto chvíli nechcem daný zväzok materiálne spochybňovať. Naopak, to, že v ňom žiadne udania odo mňa neexistujú, ako aj to, že analytici dokázali zanalizovať, že som ich ani nikdy nepodal, tak to je pre mňa veľká satisfakcia,“ povedal Budaj s tým, že jeho cieľom do budúcich mesiacov bude preukázať na tomto materiáli, aj napriek tomu, že to bude zložité, že už samotné evidovanie agenta bolo protiprávne, čo podľa neho povedali už aj viacerí odborníci, ktorí spis videli.

Denník Sme zistil, že v Českej republike bol objavený dokument, podľa ktorého podpísal poverený šéf rezortu životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pred rokom 1989 aktívnu spoluprácu s ŠtB. Denník Sme informoval, že pri príprave dokumentárneho seriálu RTVS našiel český historik dokument, v ktorom niekdajší líder Nežnej revolúcie a dnešný dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj podpísal spoluprácu s komunistickou tajnou službou ŠtB. „Podpísaný Ján Budaj prehlasujem, že o veciach, ktoré sa mi stanú známe v súvislosti s protištátnou činnosťou Tomáša Petřivého a Gabriela Levického zachovám prísnu mlčanlivosť,“ citoval denník ručne písanú správu s Budajovým podpisom z 23. júna 1979./agentury/

X X X

Heger reagoval na Vallovu kritiku: Zastupujem všetkých Slovákov, nie iba Bratislavčanov

Primátor Bratislavy Matúš Vallo vo svojej kritike vlády strelil capa. Vyhlásil to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) a pripomenul, že energokríza je kríza gigantických rozmerov, ktorá negatívne zasahuje do života všetkých ľudí, firiem, miest, obcí i štátnej správy.

 „Ako premiér nesiem zodpovednosť za opatrenia pre všetkých občanov, nielen pre občanov Bratislavy,“ podotkol na sociálnej sieti predseda vlády. Jedným z opatrení je podľa neho aj stropovanie cien, ktoré odberateľom energií ponúka istotu.

„Na druhej strane nariadenie Európskej komisie hovorí, že výrobcovia, ktorí na kríze extrémne zarábajú, sa majú vzdať časti svojich ziskov. Konkrétny príklad, Bratislava svoju elektrinu predala štátu (SPP) za 440 eur, a tu strop ceny odmieta, ale pri nákupe elektriny zastropovanie 199 eur, naopak, žiada,“ reagoval Heger.

Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je podľa neho spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú. „V opačnom prípade by občania z chudobnejších regiónov Slovenska doplácali na elektrinu pre Bratislavu omnoho viac, ako je spravodlivé,“ poznamenal.

 Ak by štát platil Bratislave za výrobu elektriny 440 eur bez stropu a zároveň by jej dotoval cenu na úrovni 199 eur pri nákupe, tak rozdiel v cene by sa podľa premiéra hradil z dlhu, teda museli by sa naň poskladať občania z celého Slovenska.

Ministerstvo financií na Vallovu kritiku pre TASR reagovalo, že si plne uvedomuje náročnú situáciu samospráv pre energokrízu. Upozorňuje však, že rovnako je na tom štát, ktorý musí navyše prijímať opatrenia naprieč celou ekonomikou.

„Aj napriek bezprecedentnej pomoci, ktorá je vyčlenená v štátnom rozpočte na úrovni 3,5 miliardy eur, nie je v reálnych možnostiach štátu kompenzovať 100 percent negatívnych dosahov krízy pre všetky oblasti ekonomiky. Podstatnú časť nákladov si však štát zobral na svoje plecia, a to platí aj pri samosprávach,“ uviedlo ministerstvo.

Deklaruje, že tak ako pre domácnosti či podnikateľov našlo finančné zdroje na zastropovanie cien energií aj pre všetky mestá, obce a vyššie územné celky, a teda aj pre mesto Bratislava. Ministerstvo tvrdí, že vždy pristupovalo k požiadavkám samospráv korektne a snaží sa aj nad rámec svojich povinností vždy kompenzovať nepriaznivé finančné dosahy na samosprávu. Celkový objem kompenzácie pre samosprávu vyčíslil na viac ako 525 miliónov eur.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo kritizoval vládu, že zobrala hlavnému mestu ďalšie milióny eur i to, že voči požiadavkám samospráv je „slepá a hluchá“. Vládnemu kabinetu vyčítal rozhodnutie, že všetky príjmy z predaja elektrickej energie, ktorá je vyrobená využitím odpadu, budú nad úrovňou 100 eur za MWh zdanené sadzbou 90 percent. Negatívne to podľa neho zasiahne bratislavskú mestskú firmu Odvoz a likvidácia odpadu i hlavné mesto./agentury/

X X X

Americká expertná skupina referuje záujem Ruska stiahnuť vagnerovcov z bojov

Ruská súkromná polovojenská organizácia Vagnerova skupina, známa verbovaním odsúdencov z ruských väzníc do vojny na Ukrajine, v posledných mesiacoch spomalila ich nábor. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), na ktorý sa vo štvrtok odvolal portál britskej televízie Sky News.

Vagnerova skupina ponúkala pri nábore väzňom slobodu bez ohľadu na ich rozsudok. Stačilo podpísať zmluvu žoldniera a prežiť celé zmluvné obdobie v bojoch na Ukrajine. Podľa nového hodnotenia ISW sa toto verbovanie spomalilo.

Štatistika ukazuje, že počet ruských väzňov klesol od novembra 2022 do januára 2023 o 6000. Vlani od septembra do októbra to bolo až 23.000.

Ruské ministerstvo obrany sa snaží „odstaviť“ Vagnerovcov

Americká expertná skupina ISW uviedla, že to možno čiastočne pripísať povesti Vagnerovej skupiny, lebo má v bojoch vysoký počet vlastných obetí.

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sú známi útočnou taktikou boja nazývanou „útoky ľudských vĺn“, keď sa pokúšajú prelomiť ukrajinské línie len množstvom útočiacich bojovníkov aj bez podpory ťažkej techniky.

„Pravdepodobne podpriemerná fyzická kondícia väčšiny odsúdencov v ruských väzniciach nedostačuje pre vojenskú službu, čo tiež asi brzdí nábor Vagnerovej skupiny,“ píše ISW.

Ako druhý dôvod poklesu odvedených ISW udáva, že ruské ministerstvo obrany sa snaží „odstaviť“ Vagnerovcov z budúcich útokov. Skupina tak potrebuje menej naverbovaných väzňov, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku prebiehajú rôzne kurzy vojenských cvičení, vláda pripravila jeden aj pre delikventov

Cieľom je uľahčiť cestu k zamestnaniu alebo k dobrovoľnej vojenskej službe mladým ľuďom od 13 do 25 rokov, ktorí mali problémy so zákonom.

Mladí páchatelia trestných činov vo Francúzsku budú môcť absolvovať skúšobný kurz v armáde ako súčasť svojho trestu. Vyhlásil to vo štvrtok francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu a minister spravodlivosti Eric Dupond-Moretti, informuje tlačová agentúra DPA.

Mladí páchatelia odsúdení do nápravného zariadenia majú mať možnosť absolvovať päťtýždňový praktický kurz pod vedením vojenského personálu. Cieľom je uľahčiť cestu k zamestnaniu alebo k dobrovoľnej vojenskej službe mladým ľuďom od 13 do 25 rokov, ktorí mali problémy so zákonom.

Vláda plánuje zamestnať vojenských vyslúžilcov, ktorí budú dohliadať na mladých ľudí a podľa svojich skúsenosti pre nich vytvoria dobrovoľné vojenské kurzy.

Od decembra 2021 sa konajú štvortýždňové kurzy s vojenskými cvičeniami v prírode, kde si účastníci osvojujú vojenské a civilné zručnosti pod vedením bývalých príslušníkov vojenskej akadémie Saint-Cyr Coëtquidan.

Francúzske vojenské námorníctvo zorganizovalo vlastné týždenné kurzy zamerané na budovanie zmyslu pre zodpovednosť, tímového ducha a rešpektovanie autorít. Ich účastníci si napríklad precvičujú záchranu na mori alebo sa dozvedajú o námorných zručnostiach a možnostiach vstupu do námorníctva, aktuality.sk

X X X

Ruský poručík priznáva: Na Ukrajine sme bezbreho rabovali a mučili zajatcov?

Bývalý ruský poručík, ktorý pôsobil na Ukrajine, povedal spravodajcovi britskej BBC v Rusku, ako bol svedkom mučenia ukrajinských zajatcov alebo rabovania v okupovanom Melitopole.

 Ruskí vojaci počas pravoslávnej vianočnej bohoslužby v hlavnej katedrále ruských ozbrojených síl vo vojenskom parku Patriot v Kubinke neďaleko Moskvy v sobotu 7. januára 2023.

Istý plukovník vraj ako metódu pri vypočúvaní zajatých ukrajinských vojakov používal predstierané zastrelenie alebo vyhrážky znásilnením. BBC uvádza, že nebola schopná nezávisle potvrdiť výpoveď bývalého poručíka o mučení, ale nijako sa nelíši od iných svedectiev o tom, ako Rusi týrajú ukrajinských väzňov. Ruské ministerstvo obrany sa k veci nevyjadrilo.

Neveril, že bude vojna

Konštantín Jefremov je podľa BBC doposiaľ najvyššie postaveným príslušníkom ruskej armády, ktorý otvorene prehovoril o svojich zážitkoch z Ukrajiny. Vlani 10. februára prišiel na Krym ako veliteľ odmínovacej jednotky 42. motostreleckej divízie, ktorá obvykle pôsobila v Čečensku. „Nikto vtedy neveril, že bude vojna. Všetci si mysleli, že je to len cvičenie. Som si istý, že ani vysokopostavení dôstojníci to nevedeli,“ tvrdí. Tri dni po začiatku ruskej invázie dostal so svojimi podriadenými rozkaz presunúť sa z Krymu na sever. Mierili do Melitopolu, kde boli niekoľko dní na leteckej základni, ktorú už predtým obsadili ruské jednotky. „Vojaci i dôstojníci brali všetko, čo išlo. Prešli lietadlá i všetky budovy. „Jeden z vojakov si odniesol kosačku na trávu. Vedierka, sekery, kolesá, všetko napchali do nákladných áut. Bolo toho toľko, že museli drepieť, aby sa tam tiež zmestili,“ spomína Jefremov.

 Mesiac a pol spoločne s ôsmimi vojakmi strážil delostreleckú jednotku. Spali vonku a mali taký hlad, že lovili králiky a bažanty. V jednej usadlosti narazili na vojakov z inej brigády. Chladničky tam vraj boli plné, ale vojaci lovili z vonkajšieho jazierka ozdobné kapry a jedli ich. V apríli sa skupina vedená Jefremovom presunula severovýchodne od Melitopolu do mesta Bilmak, kde mali strážiť logistickú centrálu. Tam bol svedkom výsluchov a týrania ukrajinských zajatcov. Jeden z nich priznal, že je ostreľovač. Keď to počul ruský plukovník, udrel ho, stiahol nohavice a spýtal sa ho, či je ženatý. Ukrajinský väzeň odpovedal, že je. Plukovník rozkázal, aby mu priniesli mop. „Teraz z teba urobíme dievča a video pošleme tvojej manželke,“ povedal mu.

 Inokedy zase tento plukovník podľa Jefremova zajatcovi nariadil, aby mu vymenoval všetkých ukrajinských nacionalistov vo svojej jednotke. Ukrajinec ale otázke nerozumel a povedal len, že vojaci sú príslušníkmi námornej pechoty. Za to mu Rus vyrazil niekoľko zubov. Inokedy zase mal zajatec zaviazané oči a plukovník mu na čele pritisol pištoľ s tým, že napočíta do troch a zastrelí ho. Napočítal do troch a potom vystrelil tesne vedľa hlavy Ukrajinca, po oboch stranách, a začal naň revať. „Súdruh plukovník, on vás nepočuje, ohlušil ste ho,“ povedal mu Jefremov.

Ukrajinec v ruskej uniforme

Ukrajinci nemali dostávať normálne jedlo, len vodu a krekry, ale Jefremov povedal, že sa im snažili dávať teplý čaj a cigarety. A aby zajatci nespali na holej zemi, Jefremovovi podriadení im hádzali seno. Počas iného výsluchu vraj plukovník istého väzňa strelil do ramena a pravej nohy pod kolenom. Guľka zasiahla kosť. Jefremov hovorí, že mužovi hrozilo, že vykrváca, a bez vedomia plukovníka muža prezliekli do ruskej uniformy a dopravili ho do nemocnice. Nariadili, nech neprezradia, že je ukrajinský zajatec, pretože by sa o neho lekári nepostarali alebo by sa o tom dozvedeli zranení ruskí vojaci a zastrelili by ho.

 Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva dokumentuje prípady týrania zajatcov počas vojny na Ukrajine. BBC uvádza, že jeho zástupcovia hovorili s viac ako 400 z nich – Ukrajincami aj Rusmi. „Bohužiaľ sme zistili prípady zlého zaobchádzania s väzňami na oboch stranách,“ povedala Matilda Bognerová, šéfka monitorovacieho tímu pre Ukrajinu. „Mučenie alebo hrubé zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami sa deje skoro v každej fáze väznenia,“ povedala. Dodala, že najhoršie sú zajatci týraní obvykle počas výsluchov, kedy im Rusi dávajú rany elektrickým prúdom alebo používajú celý rad iných mučiacich metód, vrátane zavesovania a bitia ľudí.

Zradca a dezertér

Jefremov sa nakoniec k svojej odmínovacej jednotke vrátil, ale nie na dlho. Spolu s ďalšími šiestimi vojakmi sa rozhodol z armády odísť. Výpoveď podal koncom mája, keď bol späť v Čečensku. Niektorí jeho velitelia neboli nadšení. „Začali sa mi vyhrážať. Dôstojníci, ktorí nestrávili na Ukrajine jediný deň, mi hovorili, že som zbabelec a zradca. Neumožnili mi dať výpoveď, bol som prepustený,“ hovorí. Z armády mu napísali, že „sa vyhýba svojim povinnostiam“ a že neuposlúchol rozkaz vrátiť sa na Ukrajinu. Označili to za „závažné porušenie disciplíny“. V ďalšom liste sa píše o „predčasnom prepustení zo služby v armáde kvôli porušeniu podmienok zmluvy. „Po desiatich rokoch služby ma označili za zradca a dezertéra iba kvôli tomu, že som nechcel zabíjať ľudí,“ hovorí. „Ale bol som rád, že som slobodným človekom a že nebudem musieť zabíjať alebo byť zabitý,“ dodáva.

 Po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin vlani v septembri vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, Jefremov vedel, že mu nedajú pokoj. Ukrýval sa a kontaktoval ľudskoprávnu organizáciu Gulagu.net, ktorá mu pomohla odísť z Ruska. Ukrajincom sa ospravedlňuje za to, že do ich vlasti prišiel „ako nepozvaný hosť so zbraňou v ruke“. Tvrdí, že nikomu neublížil. „Ani nemám morálne právo žiadať Ukrajincov o odpustenie. Nemôžem sám sebe odpustiť, nemôžem očakávať, že by mi odpustili,“ hovorí tento Rus./agentury/

X X X

FBI U Bidena na pláži nenašla tajné dokumenty, prehľadá aj dom Penca

Predstavitelia amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v stredu počas prehliadky v dome amerického prezidenta Joea Bidena na pláži v štáte Delaware nenašli žiadne dokumenty označené ako tajné, informujú agentúra AFP a stanica CNN. Prehliadka podľa denníka The New York Times súvisí so skorším nálezom utajovaných dokumentov v Bidenovej bývalej kancelárii a v jeho dome.

 Bidenov právnik Bob Bauer povedal, že agenti FBI si odniesli ručne napísané poznámky a iný materiál na ďalšie posúdenie, píše CNN. Prehliadka trvala tri a pol hodiny.

Prezretie domu v oblasti Rehoboth Beach sa podľa Bauera uskutočnilo „s plnou podporou prezidenta a za jeho spolupráce“. Počas podobných prehliadok v Bidenovom dome vo Wilmingtone (Delaware) a jeho bývalých kanceláriách vo Washingtone našli menšie množstvo dokumentov, ktoré podliehali utajeniu.

Úplná prehliadka domu vo Wilmingtone trvala 20. januára celkovo 13 hodín a agenti FBI pri nej zadržali aj prezidentove ručne písané písomnosti.

Zastavia sa aj u Penca

FBI v rámci vyšetrovania kauzy v najbližších dňoch prehľadá súkromný dom bývalého viceprezidenta Mikea Pence v Indiane, napísal vo štvrtok denník The Wall Street Journal (WSJ). U Penca, rovnako ako u Bidena, našli jeho spolupracovníci dokumenty označené ako tajné.

Biden a aj Pence uznali, že malé množstvo citlivých materiálov nemali uchovávať vo svojich súkromných nehnuteľnostiach a vyhlásili, že s úradmi budú „plne spolupracovať“. V Bidenovej washingtonskej kancelárii a jeho dvoch domoch našli vyšetrovatelia „malé množstvo dokumentov“ a na ďalšie preskúmanie si odniesli materiály datované až desiatky rokov do minulosti, kedy bol Biden americkým senátorom.

 „Keď vo funkcii končí jeden prezident a nastupuje nový, v Bielom dome nie sú žiadne dokumenty, žiadne zložky a počítače sú úplne prázdne,“ povedal WSJ David Marchik, autor knihy The Peaceful Transfer of Power (Nenásilné odovzdanie moci), ktorá mapuje odovzdávanie moci medzi americkými prezidentmi.

Kauza utajovaných dokumentov začala vlani v auguste, keď agenti FBI našli v súkromnom sídle exprezidenta Donalda Trumpa na Floride niekoľko krabíc materiálov, ktoré mal Trump odovzdať po odchode z Bieleho domu.

Biden ministerstvu spravodlivosti takéto prehliadky povolil v rámci vyšetrovania nálezu citlivých dokumentov v kancelárii istého washingtonského inštitútu, kde Biden predtým pôsobil. Tieto dokumenty boli nájdené ešte vlani v novembri.

 Akcia FBI predstavuje najnovší vývoj v kauze utajovaných dokumentov nájdených u Bidena, ktoré pochádzajú z obdobia, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu. Biden ostro kritizoval republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, keď vyšetrovatelia našli utajované dokumenty v jeho floridskom sídle.

Americkí prezidenti i viceprezidenti majú po skončení mandátu povinnosť odovzdať svoju korešpondenciu aj ďalšie takzvané prezidentské záznamy a rovnako utajované dokumenty Národnému archívu USA./agentury/

X X X

Pozreli sme sa, ako sa vyrábajú nové „ŠPZ“. Zmizol z nich okres a štát ušetrí milióny

Takmer štyritisíc áut už na Slovensku jazdí s evidenčnými číslami, na ktorých nie je skratka okresu. Nové modely značiek vyrába štát v Banskej Bystrici, pričom podľa rezortu vnútra ušetrí milióny eur. V tamojšej výrobnej hale je naplno zamestnaných šesť ľudí.

 Výrobu evidenčných čísiel vozidiel (EČV) vzal do svojich rúk štát. Jeho akciovka, ktorú na sto percent vlastní ministerstvo vnútra, sa usídlila v Banskej Bystrici. Dôvod je jednoduchý – dobrá poloha priamo v strede republiky. Logistika distribúcie na všetky dopravné inšpektoráty je odtiaľ najefektívnejšia.

 Skúšobne začali v januári

Automobilové opravovne ministerstva vnútra, ako znie celý názov spoločnosti, sa nachádzajú v areáli, kde sa servisovali policajné autá. Tabuľky vyrábajú vo veľkej hale na stroji za viac ako 700-tisíc eur. Vznikajú z roliek plechu, ktoré stroj nastrihá, vytlačí na ne štátny znak a tiež znak Európskej únie. Označenie okresov na nich už nie je. Kombinácia sa zadá do systému, pričom nové ešpézetky začínajú podľa abecedy – najskôr písmenami AA.

„Ide o modernú technológiu hodnú 21. storočia. Na ročnej báze sme schopní vyrobiť touto linkou 2,2 milióna kusov. Reálna potreba na Slovensku bola doteraz do 900-tisíc kusov. Po legislatívnych zmenách od 1. januára je predpoklad, že to bude ešte menej,“ hovorí projektový manažér Automobilovej opravovne MV Bystrík Mucha. „Našou úlohou je robiť popri tom sledovanie trendov, takže do tejto linky sme išli aj so zámerom pripraviť produktové portfólio a vyrábať aj niečo iné ako ešpézetky. Ide o rôzne označenia či tabule, kde môžeme ísť do rôznych šírok a veľkostí, napríklad pre potreby štátnej a verejnej správy,“ vysvetlil. Tvrdí, že sa môžu zapájať aj do zahraničných kontraktov.

Projektový manažér akciovky objasnil, že skúšobnú prevádzku spustili začiatkom januára a zamestnaných je tam šesť ľudí. Po doladení linky už boli schopní dodávať všetky veľkosti značiek do distribučného logistického centra v neďalekej Slovenskej Ľupči. „Ale aj priamo na jednotlivé dopravné inšpektoráty v rôznych okresoch,“ podotkol. Doplnil, že v obehu, čiže priamo na autách, je už takmer štyritisíc párov značiek.

Nový dizajn tabuliek s evidenčným číslom vznikol z návrhov študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vedúci tamojšej Katedry vizuálnej komunikácie Michal Tornyai ozrejmil, že postavený je na novom písme vytvorenom na mieru. „Veľmi dôležitým kritériom je odlíšenie znakov, aby sa navzájom nepodobali. Tiež čitateľnosť, ktorú sme docielili, paradoxne, zmenšením písma voči pôvodnému. Vznikol tam biely priestor. To znamená, že samotné znaky sú čitateľnejšie,“ ukázal na jednu zo vzoriek.

 Monopol s vysokými cenami

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) tvrdí, že téma novej výrobnej linky bola na Slovensku dlhé roky tabu. „Dvadsať rokov sme brali evidenčné čísla od jediného dodávateľa. My sme začali riešiť zmluvy s ním a podarilo sa nám ho vymeniť,“ uviedol Mikulec. Pokračoval, že od nového dodávateľa z Českej republiky získali značky vo väčších číslach a lacnejšej sume tak, že dochádzalo k úspore. S návrhom, že by sme ich v automobilových opravovniach mohli vyrábať sami, prišli funkcionári v januári 2021. „Toto je príklad, ako môže štát pristupovať k jednotlivým projektom. Návratnosť tejto investície je zhruba päť rokov, čo je veľmi dobré číslo,“ doplnil minister.

Štátny tajomník rezortu vnútra Roman Oparty hovorí, že problematika zabezpečovania EČV bola zo strany štátu dlhodobo zanedbávaná. „Viedlo to, na už aj tak malom trhu, k monopolizácii tohto odvetvia. Malo to za priamy následok neprimerane vysokú cenu za jednu ešpézetku. V roku 2021 bola táto cena trojnásobná v porovnaní s Českom,“ povedal Oparty. Na ministerstve vnútra preto vraj pristúpili k systémovému riešeniu v troch krokoch – v zmene spôsobu objednávania, tiež v zmene legislatívy a dizajnu.

 Generálna riaditeľka Sekcie ekonomiky ministerstva vnútra Oľga Grausová priblížila, že pôvodná cena pri najčastejšie používanej ešpézetke bola sedem eur bez DPH za kus, teraz je to 3,7 eura. „Ročná úspora je 5 miliónov eur,“ poznamenala. Predpokladá sa tiež zníženie potreby v súvislosti so zmenou držby vozidiel. Ročne by sa tak mali ušetriť 2 milióny. „Čiže celková úspora voči monopolnému dodávateľovi činí 7 miliónov eur ročne,“ dodala Grausová.

O novú značku už mohli užívatelia žiadať prostredníctvom elektronických služieb. Od začiatku januára doteraz vybavili viac ako 3,8-tisíca podaní. V prípade, že si po novú značku prídete na dopravný inšpektorát osobne, ešte stále tam vydávajú staré typy – treba vyprázdniť sklady. Nové začnú vydávať niekedy v marci. Poplatok zostáva rovnaký, teda 33 eur za dve tabuľky. Viazané sú už na vozidlo, ktorému zostanú, až kým neskončí v šrote.

Celkovo na Slovensku evidovali ku koncu minulého roka 3,5 milióna vozidiel. Z nich vlani pribudlo viac ako 92-tisíc novo prihlásených a 81-tisíc dovezených áut. Zmenu držiteľa hlásilo viac ako 450-tisíc a vyradili 58-tisíc vozidiel. Zaujímavosťou je, že od januára 2017 do konca minulého roka vydali viac ako 17 miliónov kusov tabuliek s EČV.

Pozitívne zmeny

Najvýraznejšou zmenou je z hľadiska bežných užívateľov zrušenie príslušnosti k okresu. To znamená, že keď človek bude prepisovať svoje auto kúpené na Slovensku na iného občana, zruší sa dvojkrokový spôsob prepisu, teda odhlásenie a prihlásenie. Zostane to už len v jednom kroku a môže k tomu dôjsť na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte.

Zrušenie okresnej príslušnosti má dosahy aj na environmentálne úspory. Ešpézetka totiž teraz plní funkciu takzvaného slovenského VIN čísla a nemusí byť pri prepisoch skartovaná. Z pohľadu štátu dochádza k finančnej úspore na jednotkovom kuse, aj na objednaných počtoch. Dôvodom je, že pri prepise nie je potrebné meniť značku. Dochádza tiež k výrazne lepšiemu strojovému čítaniu čísiel, čo budú vedieť využívať Národná diaľničná spoločnosť či prezidiálne útvary policajného zboru./agentury/

X X X

Senci odhalili veľké ohnisko nákazy vtáčej chrípky. Veterinári okamžite spustili mimoriadne opatrenia

Vtáčia chrípka zobrala útokom už aj prvú väčšiu slovenskú farmu hydiny. Na samote Lúčny Dvor na rozhraní okresov Senec a Galanta vo štvrtok do večerných hodín veterinárna služba nútene usmrcovala 5 500 sliepok, brojlerov a kačíc tamojšieho súkromne hospodáriaceho roľníka. Bol známy predajom z dvora. Teraz si zákazníci z karanténnych dôvodov niekoľko týždňov počkajú, kým farmár obnoví chov.

 Slovensko priam zázrakom odolávalo vírusu vtáčej chrípky, ktorý po celú zimu páchal veľké škody chovateľom hydiny v Maďarsku, Poľsku a v Českej republike. Tam museli zlikvidovať aj jednu z najväčších fariem v okrese Tachov s kŕdľom trištvrte milióna kusov hydiny.

Slovensko utrpelo nateraz minimálne straty, ale pre súkromného chovateľa, ktorého chov úspešne živil od roku 1998, ide o mimoriadne veľkú škodu.

V tejto chvíli je najdôležitejšie zabrániť prieniku mimoriadne agresívneho vírusu do ďalších chovov hydiny. Upozornil na to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Nalieha na chovateľov, aby si dobre preverili, od koho nakupujú kuriatka a káčatká.

Keďže na Slovensku liahne takmer vypadli, ľudia ich nakupujú od dodávateľov zo zahraničia. Všetky krajiny visegrádskej štvorky však čelia obrovskému tlaku vírusu vtáčej chrípky.

Červená zóna

Veterinári medzitým v okruhu desiatich kilometrov od Lúčneho Dvora nariadili mimoriadne bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré o. i. patrí zákaz predaja vajec či hydiny. Šťastím v nešťastí je, že v uzavretom priestore zhruba od Sládkovičova po Senec sa nenachádza žiaden podobný chov, iba drobné kŕdliky sliepok znášajúcich vajíčka pre potrebu vidieckych domácností. Najbližšie komerčné chovy sú pár desiatok kilometrov ďalej v Kráľovom Brode, Topoľnici a Bernolákove.

 „Situáciu berieme veľmi vážne. Okrem zamestnancov nesmie na farmy nik vstupovať,“ povedal Timotej Husár, predseda predstavenstva Únie hydinárov Slovenska. V snahe minimalizovať riziko pracovníci fariem nesmú doma chovať hydinu. Môžu si ju spolu s vajíčkami zakúpiť za výhodnú cenu na farmách. Ošetrovatelia sa po vstupe na pracoviská komplet prezlečú do pracovného odevu a prezujú si obuv, aby nezavliekli vírus do chovateľských hál.

 Slovensku sa od roku 2006, keď po prvý raz zachytili vírus aviarnej influenzy – vtáčej chrípky pri sokolovi rárohovi, darilo eliminovať dosah na produkčné chovy. Za obeť mu padlo len niekoľko drobných malochovov. Ten prvý bol, mimochodom, na území hlavného mesta. Fakt, že sa doteraz darilo odolávať vírusu, súvisí zrejme aj s postupným znižovaním chovu domácich zvierat a hydiny na vidieku.

Plusy a mínusy voľných výbehov

Väčšinu slovenskej produkcie hydiny a vajec zabezpečujú komerčné chovy v uzavretých objektoch. Tie sú pri dodržaní všetkých zoo-veterinárnych pravidiel pred vírusom relatívne bezpečné. Česká farma v Brode nad Tichou však ukazuje, že aj najmenšie podcenenie sa nemusí vyplatiť a končí hromadným vybíjaním zvierat. Napriek tomu, že drobnochov sliepok a kačíc sa na Slovensku z roka na rok znižuje, od pandémie covidu ho prestala sledovať už aj štatistika, odhaduje sa, že z celkovej produkcie vajec môže ešte jedna tretina pochádzať z domáckych chovov.

 Najzraniteľnejšie sú farmy, ktoré sa ako tá na Lúčnom dvore zameriavajú na predaj z dvora. Na Slovensku je takýchto chovov okolo 500. Keďže ľudia čoraz viac oceňujú vajíčka z voľných výbehov, sú práve tieto chovy najzraniteľnejšie. Musia byť nielen dokonale oplotené, ale aj zasieťované, aby sa zabránilo akémukoľvek kontaktu voľne žijúceho vtáctva s hydinou.

Najväčším nebezpečenstvom sú divé kačice, ktoré na rozdiel od plachejších husí najčastejšie „prilietajú“ do kontaktu s hydinou.

Vzhľadom na ochladenie sa predpokladá intenzívnejšie šírenie vírusu vtáčej chrípky, a to najmä od labutí, ako aj spomínaných kačíc či husí. Vtáctvo žije v tesnejšom kontakte. V živej pamäti sú masové úhyny labutí v okrese Komárno pred troma-štyrmi rokmi.

Mária Terézia zahnala diviaky do zverníc

Okrem vtáčej chrípky je rizikom pre chovy ošípaných šírenie afrického moru ošípaných. Ten sa prevalil do okresu Žarnovica, odkiaľ sa môže šíriť napríklad do okresov Partizánske, Topoľčany, Nitra. V štátoch s najväčšou koncentráciou chovu svine domácej – v Holandsku a Dánsku – diviaky zahnali do zverníc.

 Naposledy sa na Slovensku takto chovali v časoch Márie Terézie. Páchali také obrovské škody na obilí, ktorého výnosy boli podstatne nižšie, že ich sústredili do uzavretých priestorov. Na Slovensku boli zredukované stavy diviakov o viac než 200-tisíc kusov, napriek tomu sa africký mor ošípaných šíri ďalej.

Pre zdecimované chovy domácich ošípaných je to podobné nebezpečenstvo ako pre hydinu. Civilizovaný svet stojí pred otázkou, ako ďalej rozvíjať chovy zvierat a zároveň zvládnuť tlak infekčných nákaz, ktoré sú produktom zmenených klimatických a životných podmienok na planéte.

Kde a koľko odhalili potvrdených prípadov vtáčej chrípky (od 27.1.2023 do 1.2.2023)

Farma Lúčny dvor, okres Galanta. Na farme spolu 5¤665 kusov hydiny (nosnice, brojlery, morky, vodná hydina – kačice). Rýchly priebeh nákazy, zvýšené úhyny. Regionálni veterinári z Galanty vydali opatrenia pre ohnisko nákazy a vytýčili 3 km ochranného pásma a 10 km pásmo pozorovania. Ochranné pásmo 3 km: Jánovce, Pusté Úľany-Lúčny dvor.

Pásmo dohľadu 10 km: Pusté Úľany, Abrahám, Pavlice, Voderady, Čataj, Slovenská Nová Ves, Igram, Veľký Grob, Nový Svet, Reca, Boldog, Senec, Kráľová pri Senci, Kostolná pri Dunaji, Tureň, Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Hurbanova Ves, Jelka, Nový Život, Veľké Úľany, Košúty, Sládkovičovo, Malá Mača. /agentury/