Môže viesť k impeachmentu. Vyšetrovanie má súvisieť s obchodnými aktivitami prezidenta. Výbor americkej Snemovne reprezentantov začne vyšetrovanie, ktoré môže viesť k impeachmentu demokratického prezidenta Joea Bidena v súvislosti s obchodnými aktivitami jeho rodiny. Oznámil to v utorok republikánsky predseda snemovne Kevin McCarthy. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúry AP a DPA.

Šéf snemovne podporil vyšetrovanie po tlaku tvrdého pravicového krídla svojej strany, ktoré od neho žiada, aby zakročil voči Bidenovi.

McCarthy vyhlásil, že podľa dozorného výboru Snemovne reprezentantov obklopuje rodinu Bidenovcov „kultúra korupcie“. Republikáni skúmajú obchodné aktivity Bidenovho syna Huntera v zahraničí spred nástupu súčasného prezidenta do funkcie. Presvedčivé dôkazy o spojení aktivít Huntera Bidena s prezidentom však dosiaľ nenašli, pripomína AP.

„Sú to obvinenia zo zneužívania moci, obštrukcie a korupcie, ktoré si zasluhujú ďalšie vyšetrovanie Snemovňou reprezentantov,“ povedal McCarthy. „Preto dnes dávam pokyn výboru snemovne, aby začala oficiálne impeachmentové vyšetrovanie prezidenta Joea Bidena.“

McCarthy nespresnil, či bude o začatí vyšetrovania hlasovať celá snemovňa, uviedol server The Hill, podľa ktorého by presadenie tohto kroku v pléne mohlo byť komplikované vzhľadom na odpor niektorých umiernených kongresmanov.

Biely dom zdôrazňuje, že Joe Biden nebol zapojený do obchodných aktivít svojho syna. V utorok označil snahu o impeachment za politicky motivovanú a zameranú na podporu Bidenovho predchodcu Donalda Trumpa pred prezidentskými voľbami v roku 2024.

„Republikáni v snemovni vyšetrujú prezidenta už deväť mesiacov a neobjavili žiadne dôkazy o previnení,“ uviedol hovorca Bieleho domu Ian Sams. Pripomenul, že Trump aktuálne čelí na súdoch štyrom žalobám.

Impeachment je v USA ústavnou žalobou podanou na prezidenta alebo iného štátneho predstaviteľa. O obžalovaní rozhoduje Snemovňa reprezentantov a ako „súd“, ktorý vynáša verdikt v podobe zbavenia funkcie, je horná kongresová komora Senát. V tej má v súčasnosti tesnú väčšinu Demokratická strana.

Trump čelil impeachmentu ako prezident dvakrát, Senát ho však v oboch prípadoch obvinení zbavil, aktuality.sk

X X X

 GP Žilinka odmietol dať Čaputovej rozhodnutia podľa paragrafu 363. Hlava štátu sa obracia na Ústavný súd

Prezidentka Zuzana Čaputová žiada o výklad ústavy v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora. Na Ústavný súd sa obrátila z dôvodu existencie ústavného sporu medzi ňou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Ako ďalej priblížil, prezidentka ešte v marci tohto roka požiadala generálneho prokurátora o zaslanie všetkých rozhodnutí generálneho prokurátora, resp. prvého námestníka generálneho prokurátora, vydaných podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

„V reakcii na túto žiadosť generálny prokurátor prezidentke oznámil, že jej nemôže vyhovieť. Generálny prokurátor vyjadril názor, že prezidentka nie je oprávnená podľa ústavy posudzovať kvalitu fungovania ústavnej autority generálneho prokurátora, že nedisponuje ústavnými riadiacimi a kontrolnými právomocami a že ústava podľa neho explicitne nepredpokladá povinnosť súčinnosti generálneho prokurátora vo vzťahu k prezidentke,“ spresnil hovorca.

 Prezidentka je na rozdiel od generálneho prokurátora presvedčená o tom, že z ústavného postavenia prezidentky a generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a ústavných oprávnení prezidentky voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora. „Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka, zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov, disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora,“ doplnil Strižinec.

Podľa hovorcu má prezidentka najmä z uvedených dôvodov právo požadovať od generálneho prokurátora primeranú súčinnosť a ten je povinný túto súčinnosť bez zbytočného odkladu prezidentke poskytnúť. Dodal, že prezidentka je aktívne procesne legitimovaná na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi./agentury/

X X X

Mierový vyslanec pápeža navštívi tento týždeň Peking

Pápež požiadal v máji Zuppiho, aby viedol mierovú misiu zameranú na ukončenie vojny na Ukrajine.

Mierový vyslanec pápeža Františka kardinál Matteo Zuppi tento týždeň navštívi Peking, oznámil v utorok Vatikán. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Zuppiho návšteva Číny potrvá od stredy do piatku a „predstavuje ďalší krok v misií, ktorú si pápež želal na podporu humanitárnych iniciatív a hľadanie ciest vedúcich ku spravodlivému mieru“, uviedol Vatikán vo vyhlásení. Nespomína v ňom však vojnu na Ukrajine, všíma si AFP.

Pápež požiadal v máji Zuppiho, aby viedol mierovú misiu zameranú na ukončenie vojny na Ukrajine. Kardinál sa v júni v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a o niekoľko týždňov neskôr vycestoval aj do Moskvy.

V júli sa potom Zuppi stretol i s americkým prezidentom Joeom Bidenom, s ktorým hovoril o humanitárnych snahách Vatikánu na Ukrajine.

Zuppiho (67) zvolili vlani v máji za predsedu Talianskej biskupskej konferencie. Kardinál spolupracuje s katolíckym laickým spoločenstvom Sant’Egidio, ktorá sa okrem charitatívneho pôsobenia zapája aj do mimovládnej diplomacie a mierového úsilia, aktuality.sk

X X X

Maďarsko v auguste ’68 premárnilo príležitosť na zmenu hraníc, priznáva ľutosť denník blízky Orbánovi

 „Maďarstvo Felvidéku s bujarou radosťou vítalo našich vojakov ako osloboditeľov“, píše k 55. výročiu okupácie Československa armádami Varšavskej zmluvy denník Magyar Nemzet.

 Tanky v uliciach Bratislavy po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.

Autor Ágoston Balázs rozvíja myšlienku, že chybou bolo nie to, že maďarskí vojaci vstúpili do Československa, ale to, že sa z neho po dvoch mesiacoch stiahli. „Maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Felvidéku,“ tvrdí.

Rozsiahly článok, ktorý pod titulkom Maďarská nádej v roku 1968 vyšiel v denníku blízkom vláde Viktora Orbána, prinášame v plnom znení, aby si čitatelia mohli vytvoriť obraz o postupujúcom iredentizme v Orbánovom Maďarsku:

„Problém nebol v tom, že maďarská armáda prišla, ale že odišla, povedal pred takmer dvadsiatimi rokmi v družnom rozhovore maďarský učiteľ z Felvidéku, respektívne korektným historickým názvom – z Horného Maďarska, keď hovoril o invázii do Československa z roku 1968. Tento názor prekvapil a prinútil našu malú spoločnosť zamyslieť sa. Veď sme vedeli, učili nás to, aspoň odkedy to vôbec učili, že maďarský vojak stál vtedy na zlej strane. Ako vždy – dodali so škodoradostným cynizmom tí, čo na základe svojho prekrúteného názoru slúžiaceho cudzím záujmom to vždy zvyknú dodať. A aj toto len potvrdzuje, že maďarský učiteľ z Felvidéku má pravdu. Pretože sa na udalosti roku 1968 pozrel z jediného pre nás zdravého pohľadu: maďarského.

 Áno, je nesporné, že pre Čechov a Slovákov vstup armád Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu do Československa znamenal cudziu okupáciu, útlak a podrobenie. Na protestnú obetu života 21-ročného Jana Palacha na pražskom Václavskom námestí sa nikdy nezabudne, o to viac, že ​​o štyri dni neskôr v záhrade Národného múzea v Budapešti nasledoval jeho príklad 17-ročný Sándor Bauer, ktorý proti sovietskej okupácii našej vlasti demonštroval tak, že sa upálil. A vo februári 1970 sa pred budovou komunistickej strany v Brašove upálil 29-ročný Sikul Márton Moyses na protest proti rumunskej komunistickej diktatúre, ktorá z maďarského pohľadu okupovala aj Sedmohradsko.

 Jan Palach, Sándor Bauer a Márton Moyses sa navždy zapísali do histórie a ich zúfalá obeta si našla nasledovníkov. Takéto neľútostné sebaobetovanie mladých životov je šokujúce, tragicky rozdrvené pásmi sovietskych tankov – to my Maďari obzvlášť dobre poznáme.

Ale zároveň na rok 1968 existuje – mal by existovať – špecificky maďarský uhol pohľadu. Naša budúcnosť závisí od oslobodenia našej duše a ducha, očisty nášho zmýšľania, znovuobsadenia našej histórie. Naším svätým právom a povinnosťou je sformulovať výklad reality z maďarského hľadiska a spraviť ho dominantným. Vždy je tu priestor na úprimnú konfrontáciu s vlastnými chybami, ale aj vo vzťahu k roku 1968 musíme zhodiť okovy neoprávneného sabatrýznenia sa pocitom vlastnej viny. Jednak preto, že Maďarsko nemalo na výber. Rozhodnutie o účasti našich vojakov na invázii do Československa nepadlo v Budapešti, a hoci mnohonásobný vlastizradca János Kádár argumentoval v prospech politického riešenia, v tieni sovietskej okupačnej armády nikomu nenapadlo, ani nemohlo napadnúť, postaviť sa proti vôli boľševického diktátora Leonida Brežneva.

 Ešte dôležitejšie je, že kým sovietska armáda bola nepochybne okupačnou v Prahe, maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Felvidéku, kde drvivá väčšina občanov vítala maďarských chlapcov s bujarou radosťou ako osloboditeľov.

Už aj preto, že po dovtedy opatrných reformách československej komunistickej diktatúry v Prahe vzplanul aj u Slovákov Čechmi potláčaný entuziazmus – a to doslova – ako fakľové pochody slovenského bratstva skandujúceho vo viacerých obciach militantné protimaďarské hes­lá.

 Dňa 21. augusta 2018 odvysielala stanica Hír TV mimoriadne dôležitý dokument Červená ruža, ktorý priblížil skutočnosti zabudnuté vinou sebazničujúceho vyvolávania pocitu viny: Maďarskí vojaci, hoci v čase poplachu nevedeli, kam ich vezú a čo ich čaká, ihneď našli spoločnú reč so svojimi felvidéckymi pokrvnými príbuznými. Je to možno trochu prisladké a klišé, ale počas tých mesiacov, kým sa tam zdržiavali maďarskí vojaci, sa spriadali priateľstvá a dokonca aj lásky. Našli sa aj vojaci, ktorí tam spoznali svoje budúce manželky. Veď ešte neuplynulo veľa času, iba tridsať rokov, od prvej viedenskej arbitráže, ktorá pod medzinárodnou záštitou štyroch mocností vytýčením spravodlivej etnickej hranice napravila trianonský mierový diktát.

Mnohí si ešte pamätali opojné dni, keď maďarskí domobranci na čele s regentom Miklósom Horthym vpochodovali po koberci kvetov na juh Felvidéku, oslobodený po dvadsiatich rokoch útlaku a otroctva a vracajúci sa pod zvrchovanosť Svätej koruny.

Veď aj v roku 1968 sa v záľahe dedín na domoch trepotali dovtedy skrývané červeno-bielo-zelené vlajky na znak nádeje a dôvery. Mnohí sa v slzách vrhali do náručia maďarským vojakom a medzi staršími sa našli aj takí, ktorí sa nadšene chystali opätovne vytýčiť hranice z roku 1938.

 Nezabúdajme, že veľká časť našich bratov na Felvidéku bola už za prvého československého panstva kruto utláčaná. A v roku 1945 vydal slobodomurársky diktátor Edvard Beneš svoje dekréty, v ktorých boli Maďari a Nemci klasifikovaní ako kolektívne vinní a pozbavení práv, na základe čoho státisíce zbavili majetku a deportovali z ich vlasti.

A nezabúdajme ani na to, že tieto dekréty sú v platnosti dodnes, čo potvrdil pražský aj bratislavský parlament v roku 2007; takto môže slovenský štát ešte aj dnes, v roku 2023, odoberať pôdu a lesy ich maďarským vlastníkom s cynickým argumentom, že proces rabovania nemohol zavŕšiť hneď po druhej svetovej vojne, a preto je nútený ho dokončiť teraz.

Áno, pred päťdesiatimi piatimi rokmi bola maďarská armáda cudzou vôľou prinútená k podujatiu s pochybným výsledkom – náš obzor však nemusí siahať až po Prahu. To je vec Čechov. Našou vecou je Felvidék, ktorý – pripomeňme si to v predvečer nášho štátneho sviatku 20. augusta – náš kráľ Svätý Štefan spolu so zvyšnými časťami Maďarska zveril pod ochranu Panny Márie.

Áno, vieme, že tu a teraz nie je možné definitívne napraviť trianonskú podlosť, ktorú v roku 1947 umocnilo zabratie ďalších troch obcí: Rusoviec, Čunova a Jaroviec, teda takzvaného bratislavského predmostia. Vystatovať sa a predvádzať sa nemá význam. Ale stále je našou svätou povinnosťou s vierou veriť v spravodlivosť, čakať a trpezlivo budovať, pracovať na jej budúcom potvrdení, tak ako ani židovský národ dvetisíc rokov neprestal veriť a konať v záujme toho, aby jedného dňa bol znova Izrael. Vo svojom vnútri musíme vedieť, že po sto rokoch ani my nemáme dôvod, a so zodpovednosťou voči našim predkom a budúcim generáciám nemáme právo, vzdať sa seba samých, nás všetkých. Pretože to je nepoctivé.

 Vo svetle toho si to musíme uvedomiť, že naše dejiny nemáme posudzovať z českého či slovenského pohľadu, ale výlučne z maďarského. Podľa toho naši vojaci v roku 1968 vstúpili na uzurpovanú maďarskú pôdu a tam sa stretli s maďarskou nádejou a maďarskou vernosťou. Maďarsko a maďarský národ sa preto nemajú za čo hanbiť.

Hanba prislúcha zbabelému a poddanskému vlastizradnému Kádárovmu režimu, ktorý – rovnako ako jeho neslávny predchodca Béla Kun, keď po víťaznom ťažení na Felvidéku roku 1919 sa vzdal oslobodenej časti krajiny, a znehodnotil tak obetu hrdinsky preliatej krvi – sa neodvážil ani prstom pohnúť pre presadenie národného záujmu. Keby však mali maďarskí pohlavári internacionalis­tickej červenej diktatúry len štipku národného cítenia a trochu odvahy, mohli sa pokúsiť premeniť nútenú účasť v prospech maďarskej veci.

Na pohreb Miklósa Duraya v januári 2023 do Lučenca prišlo viacero delegácií z Maďarska vrátane premiéra Viktora Orbána.

Možno aj v roku 1968 by bola dosiahnuteľná spravodlivá, etnicky podmienená úprava hraníc a čisto maďarské oblasti by sa mohli vrátiť domov. Namiesto toho sa napokon všemocným pánom Československa stal maďarožrút, slovenský šovinista Gustáv Husák, v rokoch 1954 až 1960 väznený súdruhmi v Prahe, krutý prenasledovateľ vlani zosnulého Miklósa Duraya a ďalších statočných bojovníkov za maďarskú vec. Tie dva mesiace v roku 1968 boli prchavou nádejou, no z maďarskej perspektívy predsa len nádejou. A ak sa z toho poučíme do budúcnosti, tak to nebolo zbytočné.“, aktuality.sk

X X X

Voľby 2023: Členstvo v EÚ je dôležité, no prezentovať chceme i kritické postoje, tvrdí Smer

Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf strany Robert Fico.

Strana Smer-SD považuje členstvo v EÚ za dôležité, vyhradzuje si však právo aj na presadzovanie kritických postojov a názorov k fungovaniu Únie a jej inštitúcií. Strana predstavila svoje priority v oblasti zahraničnej politiky v prípade svojej účasti vo vláde. Rešpektuje právo každej krajiny vybrať si vlastnú cestu spravovania si vnútorných záležitostí.

Životný priestor

Smer-SD považuje za hlavný cieľ ochranu národnoštátnych záujmov SR. V prípade účasti vo vláde chce Fico zásadné zahranično-politické postoje koordinovať s partnermi v EÚ a NATO. „EÚ a NATO je náš životný priestor,“ pripomenul, no dodal, že nie všetko „z Bruselu a Washingtonu“ je spravodlivé a správne. S partnermi v EÚ a NATO sa odmietajú koordinovať, ak budú ohrozené naše záujmy. Za také považujú v Smere-SD napríklad pokusy odňať členským štátom právo veta v zásadných otázkach.

Nesúhlasia tiež so sankčnou politikou EÚ ohrozujúcou a poškodzujúcou hospodárske záujmy SR a životnú úroveň. Nepodporujú ani také ciele pri ochrane životného prostredia a klímy, ktoré by viedli k ohrozeniu konkurencieschopnosti národných ekonomík a ekonomiky EÚ ako celku.

Strana chce tiež nadviazať na svoje pôsobenie vo vláde v zmysle pokračovania v spolupráci s Čínou, Vietnamom, Kubou či ďalšími nečlenskými štátmi EÚ a NATO, pokiaľ o to majú záujem. Spomína aj potrebu obnovenia vzťahov s Ruskom. „Vojna na Ukrajine sa v nejakom okamihu skončí. Našou povinnosťou bude štandardizovať vzťahy s Ruskou federáciou. Nemôže byť oddelená od sveta nejakým plechovým plotom,“ povedal Fico s tým, že EÚ a Rusko sa vzájomne potrebujú. Dodal, že sú pripravení „humanitárne a inak“ pomáhať Ukrajine.

Proti povinnosti prijímať migrantov

Smer-SD je proti návrhom ukladajúcim členským štátom EÚ povinnosť prijímať nelegálnych migrantov alebo sankciám za odmietnutie tejto povinnosti. Odmieta aj použitie vojenskej sily bez medzinárodného mandátu a v rozpore s medzinárodným právom na riešenie konfliktov.

Takisto nesúhlasí so zvyšovaním výdavkov na obranu nad dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Nechce byť tiež viazaný záväzkami, ktoré pri nákupe zbraní na seba prevzala vláda odborníkov. Prehodnotiť tiež chce zmluvu o obrannej spolupráci s USA.

Strana odmieta predlžovanie vojnového konfliktu na Ukrajine, nechce podporovať Ukrajinu vojensky a chce tlačiť na okamžité prímerie a mierové rokovania. Fico avizuje, že pokiaľ bude premiérom, bude túto požiadavku otvárať na každom zasadnutí Európskej rady. Smer-SD by tiež vetoval prípadné členstvo Ukrajiny v NATO. Strana sa chce tiež usilovať o obnovenie vzájomne výhodnej spolupráce krajín V4, aktuality.sk

XX X

Ambulantné pohotovosti sú zabezpečené. Niektorých pediatrov po výpovediach rozpísali do služieb

Ak lekár nenastúpi do služby podľa rozpisu, môže dostať pokutu.

Samosprávne kraje už začali pediatrov po ich výpovediach z ambulantných pohotovostí v niektorých prípadoch rozpisovať do služieb. Týka sa to napríklad pohotovostí v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom či Trnavskom kraji. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré poskytli pre TASR. Ak lekár nenastúpi do služby podľa rozpisu, môže dostať pokutu do výšky 3319 eur. Aktuálne je však ambulantná pohotovostná služba (APS) personálne zabezpečená vo všetkých krajoch.

Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča situácia nie je optimistická. „Dostali sme sa do situácie krízového manažmentu. Na zajtra je zvolané veľké stretnutie, kde budú odborníci definovať, ako sa ďalej bude situácia vyvíjať,“ povedal. Deklaruje pediatrom podporu ministerstva, zmeny však podľa neho pravdepodobne budú musieť počkať na nový parlament. „Urobíme všetko pre to, aby už na prvých zasadnutiach nového parlamentu bola opäť predložená legislatíva, ktorá je nutná na schválenie,“ vyhlásil.

Sankcie vníma samospráva len ako krajné riešenie

Prešovský samosprávny kraj (PSK) eviduje 60 percent pediatrov vo výpovednej dobe. Daša Jeleňová z kancelárie predsedu PSK podotkla, že presné počty sa menia a k dispozícii ich majú len organizátori APS.

„Výpovedná lehota zmlúv je rôzna, podľa dohodnutých podmienok. Väčšina zmlúv však bola uzatvorená s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá sa končí 30. septembra,“ dodala. Samosprávny kraj podľa nej nateraz nemusel rozpisovať lekárov do služieb.

„Výkon APS je organizátormi/prevádzkovateľmi nateraz (na tento mesiac) zabezpečený. Rozpis zabezpečenia pohotovosti na nasledujúce obdobie je v súčasnosti v schvaľovacom procese,“ priblížila. Dodala, že sankcie vníma samospráva len ako krajné riešenie.

Do služieb rozpísali 15 lekárov vo výpovediach

Trenčiansky samosprávny kraj na september rozpisoval do služieb detskej APS 15 lekárov vo výpovediach. Jeho hovorkyňa Lenka Kukučková deklaruje, že výpovede pediatrov zatiaľ nespôsobujú problémy so zabezpečením služieb detských pohotovostí. „V Trenčianskom samosprávnom kraji je ambulantná pohotovostná služba pre deti a dorast personálne zabezpečená a momentálne funguje napriek výpovediam pediatrov z týchto služieb,“ uviedla.

Problémy v súvislosti s výpoveďami pediatrov nateraz neeviduje ani Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Podľa hovorkyne Evy Lacovej v októbri zaradí do rozpisu aj lekárov vo výpovediach. „ŽSK boli doručené informácie od organizátorov APS, že nie sú schopní zabezpečiť služby na mesiac október,“ ozrejmila.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) aktuálne výpovede taktiež nespôsobujú problémy, ambulantná starostlivosť je podľa neho zabezpečená. Na september samospráva rozpisuje služby pre 15 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „V prípade, ak lekár nastúpiť odmietne, bude BBSK postupovať v zmysle platnej legislatívy,“ uviedla asistentka predsedu BBSK Vanesa Čierna.

Trnavský samosprávny kraj (TTSK) od septembra rozpísal do služieb 29 lekárov vo výpovediach. „Napriek výpovediam pediatrov je zdravotná starostlivosť v ambulantných pohotovostných službách v Trnavskom kraji zabezpečená,“ priblížila riaditeľka odboru komunikácie úradu TTSK Natália Petkáčová. Pokiaľ lekári do služieb nenastúpia, kraj podľa nej pristúpi k pokutám.

Ak by odmietli nastúpiť, samospráva ich najprv upozorní

V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) je ambulantná pohotovosť momentálne zabezpečená. „Nateraz postupujeme štandardne. Rozpis služieb robia organizátori APS,“ priblížil. Ak by lekári odmietli nastúpiť do služby, samospráva by ich najprv upozornila a následne zvážila ďalší postup. „Budeme sa pri ňom koordinovať s ostatnými krajmi a Ministerstvom zdravotníctva SR,“ dodal NSK.

Bratislavský samosprávny kraj zatiaľ nemá avízo, že by pediatri plánovali odmietať povinné služby na APS podľa rozpisu alebo že by plánovali hromadne ukončovať svoju prax.

Vyše 400 pediatrov podalo výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb. Aj napriek tomu však sú povinní slúžiť na pohotovosti za menej peňazí a služby im bude rozpisovať vyšší územný celok. Pediatri výpovede odôvodnili okrem iného svojím nedostatkom a preťaženosťou. Vláda preto odobrila viaceré stabilizačné opatrenia vrátane skrátenia času fungovania ambulantných pohotovostných služieb. Mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá sa nimi zaoberať minulý týždeň, sa však nepodarilo otvoriť, aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Proti sebe stoja dvaja znalci, posudky sa rozchádzajú v desiatkach miliónov

Znalci sa nezhodujú v cenách za prácu IT špecialistov. jeden dáva za pravdu obžalobe, druhého si objednala obhajoba.

Obžaloba v kauze Mýtnik, v ktorej figurujú aj oligarcha blízky Smeru Jozef Brhel a jeho syn, hovorí o účelovo utajených zákazkách na IT služby pre finančnú správu. Prokurátor tvrdí, že systémy, ktoré zvýhodnená firma Allexis daniarom dodala, boli predražené a štátu vznikla škoda viac ako 45 miliónov eur.

Pred súdom už vypovedali dvaja znalci, ktorých posudky sa však zásadne líšia.

Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline v posudku, ktorým argumentuje obžaloba, potvrdil, že cena za IT systémy a prácu na nich bola neprimeraná a štát mal po správnosti namiesto 54 miliónov eur zaplatiť len niečo cez osem miliónov.

Naopak, posudok, ktorý si u Znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave objednala obhajoba, dokazuje presný opak. Znalec Pavel Paholík vypočítal, že všeobecná hodnota diela, teda dodaných systémov a služieb, bola viac ako 60 miliónov a 600-tisíc eur a jej cena v zmluvách a dodatkoch zhruba 60 miliónov a stotisíc eur. Daniari teda v čase, keď im šéfoval František Imrecze, za štyri systémy zaplatili o zhruba 500-tisíc menej, aká bola ich hodnota.

Konfrontácia expertov

Systémy mali za cieľ znížiť daňové úniky, išlo o kontrolu daňových kontrolórov, systém kontrolných známok, virtuálnu pokladnicu a eKasu.

Odlišne vypočítali znalci aj hodnotu takzvaného človekodňa, teda hodnotu práce jedného človeka na projekte za deň. Kým Jelínek odhadol hodnotu človekodňa (man-day) na 400 až 450 eur, Paholík ju ohodnotil výrazne vyššie – na 800 až vyše tisíc eur podľa jednotlivých IT pozícií. Obaja znalci si pritom po výpovediach pred súdom za svojimi závermi stáli.

Rozdiel v desiatkach miliónov však môže zásadne zmeniť pohľad na obsah obžaloby a deklarovanú škodu veľkého rozsahu, predsedu senátu Jána Hrubalu preto zaujímalo, ako obaja znalci „diametrálne odlišné výsledky ich dokazovania vysvetľujú“.

V pojednávacej sieni Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici došlo ku konfrontácii expertov.

„Nie som si celkom istý, akými podkladmi disponovali znalci zo Žiliny, no pri takom objeme dát, aký sme mali k dispozícii my, človek získa reálnejší pohľad na všetky informačné systémy a spôsob ich tvorby,“ odpovedal sudcovi Paholík.

Objednávateľom jeho posudku bola advokátska kancelária obhajcu Brhelovcov Michala Mandzáka.

„Zadávateľ predložil podklady, ktoré mal k dispozícii, taktiež súdny spis a ďalšie podklady od jeho klientov,“ hovoril o zdrojoch, z ktorých desaťčlenný tím pri spracúvaní posudku vychádzal. Pri cenách za človekohodinu a človekodeň pri jednotlivých pozíciách sa riadil informáciami od známych IT firiem Tempest a Softip, ktoré v minulosti patrili medzi tradičných dodávateľov štátu.

Paholík zároveň tvrdil, že znalec obžaloby vôbec nerátal pri výslednej hodnote diela s licenciami. V pojednávacej sieni si pomáhal banermi, graficky podobnými tým, akými sa opakovane prezentovala aj obhajoba Brhelovcov.

Jelínek pred súdom zopakoval, že pri výpočtoch a záveroch posudku, podľa ktorého daniari nakúpili IT systémy za neprimerane vysokú cenu, vychádzal zo zmlúv a dodatkov poskytnutých počas vyšetrovania Národnou kriminálnou agentúrou, tie podľa neho obsahovali aj časový harmonogram prác a dodávok.

Pri výpočtoch hodnoty človekodňa vychádzal z počtu zamestnancov Allexisu v tom čase a tiež z prístupov do systémov finančnej správy, ktoré daniari umožnili. Cenu práce pri jednotlivých IT profesiách určoval na základe databázy, ktorú si v znaleckom ústave interne aktualizujú.

Aj on si pomohol cenníkmi známych firiem ako Lynx a Eset, podklady o týchto zdrojoch však súdu nepredložil. Keďže sa ich obhajoba dožadovala a vidieť ich chce aj súd, sudca Hrubala požiadal znalca, aby ich do piatich dní súdu doručil.

Jelínek zároveň pripustil, že v čase, keď na posudku pracoval, nevedel o tom, že na zákazkach pracovali desiatky ľudí subdodávateľsky ani to, že jeden zo systémov bol už skôr vyvinutý pre poisťovňu Allianz. Zhodnotil, že tieto informácie „by boli v prospech obžalovaných“.

Obaja znalci sa zhodli, že v čase dodávky systémov pre daniarov išlo o vysoko špecifické softvérové produkty, porovnateľné na trhu neexistovali. Podľa Paholíka sa vyznačovali „robustnosťou“, ako príklad spomenul eKasu, ktorá ročne spracuje milióny vstupov.

Znalci pri výpočtoch vychádzali z viacerých rozdielnych zdrojov.

„Či by vznikol taký obrovský rozdiel, to ja neviem posúdiť. Počet chlapov, čas, kapacita, to sme dali dokopy a vypočítali sme všeobecnú hodnotu diela, aká je v posudku,“ reagoval Jelínek na otázku sudcu Hrubalu, kde vznikla medzera v desiatkach miliónov.

Brhel: Ak nevznikla škoda, nie je trestný čin

Jozef Brhel starší v závere pojednávacieho dňa reagoval, že znalecký posudok obhajoby spochybnil ten, ktorý mal dokazovať predraženosť projektov a pre obžalobu je kľúčovým.

„Predraženie je nevyhnutnou podmienkou pre trestný čin,“ povedal s tým, že Paholík tento predpoklad vyvrátil. Posudok tímu zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave podľa neho dokázal, že škoda štátu nevznikla a už vôbec nie veľkého rozsahu.

„Bez vzniku škody by bola celá moja väzba nezákonná.“ V celom prípade vidí „kontúry politického procesu“ a myslí si, že súd by mal v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obžalovaných.

Prokurátor Alexander Feník zatiaľ reagovať nechcel a stanovisko prokuratúry k rozdielnym znaleckým posudkom prisľúbil v záverečnej reči.

V prípade sú okrem Brhelovcov obžalovaní aj bývalý štátny tajomník rezortu financií za ministra Smeru Petra Kažimíra Radko Kuruc, Kažimírov rodinný priateľ Miroslav Slahučka a ďalší.

Obžaloba popisuje porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní, legalizáciu príjmov z trestnej činnosti aj prijímaní úplatkov, aktuality.sk

X X X

Slovenskí europoslanci vítajú i kritizujú posilnenie využívania zelenej energie

Cieľom aktualizovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok odhlasovali posilnenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov. V prípade Slovenska však nebude také ľahké implementovať ciele tejto smernice do praxe, naznačili viacerí slovenskí europoslanci.

Cieľom aktualizovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe v EÚ do roku 2030 na 42,5 %. Členské štáty by sa však mali usilovať o dosiahnutie podielu až vo výške 45 %.

Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že zelená energia je riešením nielen klimatickej krízy, ale aj energetickej. „Slnko nemusíte dovážať. Je smutné, že musela prísť ruskou agresiou spôsobená energetická kríza, aby sme sa odvážili viac investovať do zelenej energie. Nová smernica je krokom vpred. Kľúčové bude, či túto príležitosť budeme vedieť využiť na Slovensku, alebo sa budeme ďalej vyhovárať a hádzať polená pod nohy domácnostiam aj podnikateľom pri jej využívaní, tak ako to robíme teraz,“ odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že v prípade Slovenska by to znamenalo, že lacnú elektrickú energiu z jadra treba nahradiť drahšou z obnoviteľných zdrojov a na emisie to nebude mať žiaden vplyv. „Nemali by sme sledovať podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov, ale z nízkouhlíkových zdrojov,“ vysvetlil.

Robert Hajšel (Smer-SD) dodal, že jednou z výhod smernice je urýchlenie povoľovacích procesov, ale aj keď smernica určí nejaké dátumy, aj naďalej ponecháva na pleciach štátov tieto povolenia a poslednú kontrolu. V prípade Slovenska to neuľahčuje situáciu, lebo platné zákony spomaľujú povoľovací proces, čo vidieť napríklad pri výstavbe veterných elektrární. „Vždy do toho v ktoromkoľvek štádiu môžu vstúpiť miestne komunity a samosprávy. Aspoň v prípade obnoviteľných zdrojov by sme to mohli zvrátiť a dostať pod kontrolu – ak je niečo vo verejnom záujme, povoľovací proces musí byť zrýchlený,“ povedal.

Hajšel sa snažil v EP presadiť, aby energia z jadra bola považovaná za „zelenú“, čo sa nepodarilo. Tvrdí, že 42 % energetického mixu vyrobiť z obnoviteľných zdrojov, čo platí pre EÚ ako celok, je pre Slovensko ako krajinu príliš ambiciózny cieľ. Ten ani nemusíme splniť, keď 90 % elektriny vyrobíme z bezemisnej jadrovej energetiky.

Podľa Michala Wiezika (PS) postoj EP znamená, že obnoviteľné zdroje budú mať čoraz väčší vplyv na národný energetický mix. Ocenil, že dohoda znamená zjednodušenie procesov povoľovania budovania infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje a skrátenie čakacích dôb.

„Zároveň sa ale hľadí, aby pri budovaní tejto infraštruktúry nedochádzalo k poškodzovaniu prírody, najmä chránených území, takže sa budú vyberať skôr územia, kde k takémuto poškodeniu nemôže dôjsť,“ vysvetlil. Novinkou je aj otvorenejšia spolupráca s priemyslom, ktorý musí vykázať 1,6-percentný ročný nárast využívania obnoviteľných zdrojov s dôrazom na elektrifikáciu priemyslu a zachytávanie odpadového tepla.

Kritizuje však, že biomasa je naďalej uvádzaná ako obnoviteľný zdroj energie, čo lesnaté krajiny ako Švédsko či Fínsko stavia medzi rekordérov obnoviteľnej energie, lebo spaľujú drevo. „To v časoch klimatickej krízy a straty biodiverzity a veľkého dopadu na lesy nie je dobrá stratégia. Lesy potrebujeme na to, aby zachytávali uhlík, podporovali biodiverzitu a slúžili na rekreáciu, a nie aby sme ich pálili v bývalých uhoľných elektrárňach,“ odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) uviedla, že ruská agresia potvrdila nutnosť diverzifikovať európske zdroje energie. „V tomto nám pomôže zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov, ale považujem za kľúčové, aby si krajiny určili vlastný energetický mix, vrátane energie z jadra, ktorá je pre Slovensko dôležitá,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Koľko stojí zdravý a koľko zase onkologický pacient? Nemocnice sú nespravodlivo ohodnotené

Pri záchrane zdravotníctva sa štátu veľmi nedarí. Zatiaľ sa zdá, že nepomáha ani Plán obnovy a odolnosti, z ktorého predchádzajúce vlády nedokázali nieto postaviť, ale ani len zazmluvniť zhotoviteľa nových nemocníc. Situáciu v zdravotníctve podčiarkuje aj fakt, že vlani hrozili výpoveďami nemocniční lekári a dnes sú vo výpovediach zo služieb pediatri.

 Po novom sa bude zohľadňovať vek a stav pacientov, pretože z pohľadu zdravotnej starostlivosti sa líši operovať slepé črevo zdravému dvadsiatnikovi a napríklad onkologickému pacientovi. Teraz je úhrada za zákrok rovnaká, po novom budú chorejší pacienti financovaní štedrejšie.

Navyše, dlh v zdravotníctve ku koncu minulého roka prekonal 800 miliónov eur a samotné nemocnice dlhujú dodávateľom vyše 678 miliónov eur. Nedoplatky nemocníc rastú aj voči Sociálnej poisťovni. Ešte v máji dosiahli takmer 260 miliónov eur.

Slovenské zdravotníctvo je aktuálne v polovici procesu optimalizácie siete nemocníc, pristupuje sa k ďalšej fáze oddlženia nemocníc a taktiež sa pripravuje zavedenie DRG – mechanizmu slúžiaceho na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Práve posledné spomenuté opatrenie je dlhodobo pripravovaný systém úhrad za pacienta, ktorý chce ministerstvo zdravotníctva zaviesť od januára. Slovensko ho kúpilo od Nemecka ešte v roku 2011 a hoci zavedenie systému DRG naoko neprinesie pacientom citeľnejšiu zmenu, bude toho veľa nového pre zdravotné poisťovne a nemocnice.

 Podľa Inštitútu zdravotných analýz by sa časom malo opatrenie odraziť na transparentných, férových a motivujúcich platbách. To má pacientom priniesť eventuálne väčší komfort a lepšiu starostlivosť. Dôvodom je, že keď úhradový systém funguje zle, nemocnice si nemôžu nárokovať adekvátne pokrytie nákladov z rozpočtu vopred naplánovaného štátom. Ak však bude štát vedieť, koľko v skutočnosti nemocnice pacientov stoja, bude musieť do systému peniaze priliať. „Zlepšenie financovania nemocníc závisí od dostatku finančných zdrojov v zdravotníctve,“ ozrejmila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Nitra Tatiana Kubinec.

Kam idú peniaze pacientov?

Dnes dostávajú nemocnice od poisťovní balík peňazí a hoci pri fakturácii vykazujú svoju produkciu, čísla zákrokov ani ich náročnosť nie je nikde zverejňovaná a úhrady nie je s čím porovnať. „Je to akoby poisťovňa nakupovala autá, ale vedeli by sme len za akú rámcovú zmluvnú sumu, nie počet a typ áut či koľko za jednotlivé typy uhradila. Zverejnenie zmluvy o nákupe v takom prípade verejnej kontrole ničím nepomáha. Financovanie nemocníc je podobné – zverejnené sú len sumy, nie produkcia nemocníc, teda protihodnota za danú sumu,“ priblížil Inštitút zdravotných analýz. Ministerskí analytici odávajú, že zmluvy sú podľa nich ťažko čitateľné. „Pretože často vychádzajú zo starých zmlúv s viac ako desiatimi dodatkami namiesto jednej aktuálnej zmluvy,“ ozrejmili.

 Nie je pacient ako pacient

To, čo dostanú zdravotné poisťovne od svojich klientov či od štátu za poistencov štátu, dnes ani zďaleka nestačí na pokrytie prevádzkových nákladov 13 najväčších univerzitných a fakultných nemocníc.

V roku 2022 nepokryli ani všetky náklady na mzdy, lieky a zdravotnícky materiál. Pritom za lôžkovú starostlivosť platia zdravotné poisťovne najviac peňazí. Až 45 percent všetkých zdravotných výdavkov posielajú do nemocníc, pričom lekárne sú s 20 percentami z koláča na druhom mieste. Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáta Bláhová zdôraznila, že minulý rok pretieklo zdravotníckym systémom šesť miliárd eur z rozpočtu a dodala, že tento rok to bude aspoň o miliardu eur viac.

„Javí sa, že peňazí pribúda a je krik, že by ich malo byť viac, no my púšťame miliardy eur zo zdravotných odvodov do deravého potrubia,“ upozornila. Svoju nádej tak vkladá do zavedenia systému DRG. Úhradový systém tvorí skupiny zákrokov, pričom zohľadňuje diagnózy, vek a stav pacientov, pretože z pohľadu zdravotnej starostlivosti sa líši operovať slepé črevo zdravému dvadsiatnikovi a napríklad onkologickému pacientovi. Teraz je úhrada za zákrok rovnaká, po novom budú chorejší pacienti financovaní štedrejšie. DRG definuje aj tzv. základnú sadzbu, čo je cena na priemernú hospitalizáciu, vďaka čomu je možné každú hospitalizáciu alebo aj celú produkciu nemocnice prerátať na eurovú hodnotu.

 Ministerstvo sa najskôr sústredilo na zákroky, pri ktorých sa nepredpokladá výrazné zvýšenie či zníženie produkcie, preto budú podľa hovorkyne nitrianskej fakultnej nemocnice Tatiany Kubinec problémy minimálne. Dôležité však podľa nej bude, ako bude tento vybraný okruh skupín zo strany zdravotných poisťovní zazmluvnený. „Uvidíme, či nebude snaha poisťovní zazmluvniť túto zdravotnú starostlivosť nižšou základnou sadzbou pre výpočet hospitalizačných prípadov, ako bude stanovená rezortom zdravotníctva,“ spresnila.

Niektoré nemocnice však nie sú podľa ministra zdravotnítva Michala Palkoviča pripravené na veľmi tvrdý DRG. „Zvolili sme si radšej pozvoľnejšie tempo. Vybrali sme tri okruhy diagnóz, ktoré budú platené len na základe produkcie, čiže DRG,“ doplnil. Zatiaľ pre novinárov priblížil, že medzi pilotné zákroky by mali patriť napríklad pôrody.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Zuzana Marčeková priblížila, že „množstvo hospitalizácií a poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotné poisťovne, často aj ziskové, nepreplatia alebo preplatia iba časť nákladov a nemocnice sa dostávajú do straty a veľkých prevádzkových ťažkostí“. Plánované zavedenia financovania lôžkovej starostlivosti podľa DRG preto vítajú, pretože doterajší úhradový mechanizmus je podľa nej netransparentný a málo spravodlivý. Dodala však, že zavedenie DRG nie je všeliekom pre choré slovenské zdravotníctvo.

„Slovenské zdravotníctvo trpí dlhoročným ťažkým podfinancovaním, a to DRG nevyrieši. Zavedenie DRG len inak prerozdelí ten veľmi malý balík peňazí vyčlenený pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť. To, čo sa niekomu pridá, to sa inému zoberie. Finančný hladomor bude v nemocniciach pokračovať. Jediným riešením je dostatočný rozpočet pre oblasť zdravotníctva,“ upozornila.

Nové pripoistenie

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem zavedenia systému DRG žiada aj reformu zdravotných poisťovní. Teda, že by zdravotné poisťovne poskytovali nadštandardné služby za príplatok. Úrad navrhuje aby na Slovensku pôsobilo aspoň desať zdravotných poisťovni, ktoré by pacientom ponúkali nadštandardné služby – ako napríklad samostatnú izbu či predobjednanie sa na zákrok. Pre ministra zdravotníctva Michala Palkoviča sa ako rýchle riešenie financovania zdravotníctva javí cesta smerom od štandardného poistenia a k pripoisteniu. Pripomenul, že aj dnes sa pacienti stretávajú s rôznymi poplatkami, napríklad pri objednávaní sa k špecialistovi a týmto krokom by im štát chcel zamedziť.

Pacienti čakajú už 12 rokov

Systém DRG je odpoveďou na to, čo vlastne nemocnica vyrába a akú hodnotu má jej produkt. Keďže pacienti majú rôzne diagnózy, je potrebné mať mechanizmus, ktorý by vedel povedať, koľko jednotlivý pacient nemocnicu stál a koľko má za neho od zdravotnej poisťovne dostať peňazí.

O to sa Slovensko snaží už od roku 2011, keď štát zakúpil systém DRG od Nemecka. O päť rokov neskôr bol podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera pripravený. „No jeho implementácia bude trvať niekoľko rokov a od januára budúceho roka chceme, aby bol súčasťou úhrad zdravotných poisťovní,“ uviedol v máji 2016 Drucker.

O ďalších šesť rokov sa k zavedeniu systému DRG zaviazal aj bývalý minister financií Igor Matovič a rovnako aj úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora sa zaviazal k akcieschopnému DRG k januáru aj v programovom vyhlásení.

Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko dodáva, že systém nastaví zrkadlo nemocniciam. „Pretože úhrada za nejakú operáciu, štandardná, bude ‚taká a taká‘ a nemocnice budú musieť podľa toho riadiť svoje náklady tak, aby sa do toho vošli,“ dodal.

Vyššia transparentnosť, horšie plánovanie

Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union, tvrdí, že sú pripravení na vykazovanie a uhrádzanie podľa DRG. „Všeobecne vnímame DRG pozitívne, ak sú jeho pravidlá nastavené transparentne, férovo a je postavené na báze objektívnych a pravdivých dát. Za dôležité tiež považujeme zachovanie zmluvnej voľnosti medzi zdravotnou poisťovňou a nemocnicou pri nastavovaní rozpočtov s ohľadom na potreby poistného kmeňa,“ spresnila.

Na druhej strane podľa nej odmeňovanie nemocníc postavené len na produkcii vedie k vyššej neistote pri plánovaní príjmov nemocníc, čo môže ohroziť ich fungovanie, najmä ak by došlo k „plnej úhrade podľa DRG“. Ako príklad uviedla obdobie počas pandémie covidu, keď nemocnice neposkytovali veľký rozsah zdravotníckych služieb, čo by znamenalo, že od poisťovní nedostanú žiadnu úhradu./agentury/

X X X

Sovietske tanky v Budapešti a v Prahe boli chybou, prekvapil Putin. Tie na Ukrajine opomenul

Ruský prezident Vladimir Putin označil intervenciu sovietskych vojsk v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v auguste 1968 za chyby sovietskej politiky, uviedli ruské médiá. Politiku zjavne namierenú proti záujmom iných krajín označil za neprípustnú, no Západ podľa neho robí vo svojej zahraničnej politike rovnakú chybu ako Sovietsky zväz. O vojne, ktorú na jeho rozkaz rozpútali ruské vojská proti Ukrajine, sa v tejto súvislosti nezmienil.

 Ruský prezident Vladimir Putin na plenárnom zasadnutí Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku v Rusku v utorok 12. septembra 2023 označil okupácia Československa za chybu.

Šéf Kremľa tiež vyhlásil, že Rusko poskytovalo pomoc iným krajinám, ale nikdy nebolo kolonizátorom. Na pripomienku moderátora, že pobaltské krajiny, Česko a Maďarsko obviňujú Sovietsky zväz z kolonizácie, prezident odvetil, že vstup sovietskych vojsk do Maďarska a Československa bol chybou sovietskej vlády.

Už dávno sme priznali, že táto časť politiky Sovietskeho zväzu bola chybná a viedla len k napätým vzťahom,“ povedal Putin podľa serveru Lenta. Politika zameraná zjavne proti záujmom iných krajín je podľa neho neprípustná. „Západ, a predovšetkým USA, vo svojej zahraničnej politike stúpa na tie isté hrable ako svojho času ZSSR,“ vyhlásil ruský prezident. Dodal, že Washington nemá „žiadnych priateľov, iba záujmy

Reuters pripomenul, že povstanie v Maďarsku v roku 1956 potlačili sovietske tanky a vojaci. V bojoch zahynulo najmenej 2600 Maďarov a 600 sovietskych vojakov. Československý pokus o reformu socializmu v roku 1968 ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietov. Podľa českých historikov v dôsledku invázie zahynulo približne 137 Čechov a Slovákov.

Hlavná časť Putinovho vystúpenia na fóre vo Vladivostoku bola venovaná rozvoju Ďalekého východu a ekonomickým otázkam./agentury/

X X X

Lacné terče pre drahé zbrane. Ukrajinská firma je rada, keď Rusi trafia jej kanalizačné rúry

Vyrábajú ich s jediným cieľom, aby boli čo najskôr zničené. Ukrajinská metalurgická firma sa chváli, že Rusi už minuli stovky rakiet a samovražedných dronov na likvidáciu jej lacných atráp drahých zbraní.

 Toto nie je atrapa. Húfnicu M777 obsluhujú ukrajinskí vojaci. Jej repliku určenú na zničenie vyrába ukrajinský podnik Metinvest.

Ukrajina aktívne nahrádza svoju vojenskú techniku na bojisku maketami, aby ruská armáda mrhala nábojmi na ničenie návnad, informuje americký televízna stanica CNN.

Banská a hutnícka spoločnosť Metinvest, ktorú vlastní podnikateľ Rinat Achmetov, sa zaoberá produkciou presných kópií vojenskej techniky. Vyrobila už stovky replík rôznych typov domácich i západných zbraní, ktoré sa následne stali terčom ruských útokov.

 Pred vojnou bola spoločnosť najväčšou ukrajinskou metalurgickou skupinou. S výrobou zbraní však nemala žiadne skúsenosti. V skutočnosti to stále platí, keďže jej jedinou účasťou vo svete zbraní je výroba ich makiet, pozoruhodne verných, ale neškodných a lacných. Kopíruje okrem iného ukrajinské kanónové húfnice D-20, britské húfnice M777 kalibru 155 milimetrov, mínometné tubusy i radary protivzdušnej obrany.

Cieľ je dvojaký, hovorí predstaviteľ Metinvestu, ktorý si neželal byť menovaný: Zachrániť ukrajinské životy a oklamať Rusov, aby premrhali svoje vlastné, veľmi drahé, rakety, kamikadze drony a delostrelecké granáty.

„Vojna je drahý biznis a my potrebujeme, aby Rusi míňali peniaze na nasadzovanie dronov a rakiet na ničenie našich návnad,“ hovorí zástupca spoločnosti. „Koniec koncov drony a rakety sú drahé. Naše modely sú oveľa lacnejšie,“ cituje ho portál CNN.

Britská húfnica M777 kalibru 155 milimetrov, ktorá je vo výzbroji mnohých krajín NATO a v súčasnosti sa používa aj na Ukrajine, stojí až štyri milióny eur. Metinvest ich makety vyrába z obyčajných starých kanalizačných potrubí za necelých tisíc eur.

Metinvest kopíruje západnú vojenskú techniku v malom hangári, ktorý je zastrčený na okraji rozsiahleho priemyselného areálu v centrálnej časti Ukrajiny.

Keď sa vojna začala, hovorí predstaviteľ spoločnosti, zamestnanci sa poponáhľali vytvárať kópie, ktoré sa posielali do prvej línie. Zámerom bolo, aby Ukrajina vyzerala lepšie vyzbrojená, než v skutočnosti bola.

Spočiatku boli modely dosť hrubé, málo presvedčivé. Ak dlho nepriťahovali pozornosť nepriateľa, inžinieri sa vrátili k rysovacím doskám, aby ich zdokonalili. Dôležité je, aby návnady z výšky vyzerali hodné útoku, a pritom náklady na ich zhotovenie zostali čo najnižšie. Znamenalo to nájsť rovnováhu pri výbere materiálov, napríklad doplniť lacnú preglejku – ktorá nevydáva ten správny signál na prilákanie ruských radarov a dronov hľadajúcich teplo – o dostatočné množstvo kovu.

Spoločnosť navyše musela prispôsobiť produkciu, keď postupom času do krajiny začali prúdiť čoraz sofistikovanejšie zbrane. Dodávky moderného západného vybavenia prinútili Metinvest vynájsť nové spôsoby výroby atráp podobných zložitým prototypom.

 Ruská armáda už zničila mnoho stoviek falošných cieľov, hovorí zástupca Metinvestu, podľa ktorého spoločnosť ale stále nedokáže uspokojiť dopyt zo strany armády.

„Nerátame počet vyrobených návnad, ale množstvo zničených. Čím skôr budú naše pasce zničené, tým lepšie pre nás,“ poznamenal zástupca Metinvestu. „Po každom zásahu nám armáda odovzdá získané trosky trofejí. Zbierame ich. Ak bola naša návnada zničená, potom sme nepracovali nadarmo,“ dodal.

 Nedostatok zbraní núti ukrajinskú armádu k vynaliezavosti. „Snažíme sa spojiť bojové skúsenosti s vojenskou prefíkanosťou, oklamať nepriateľa, vynájsť nejaké nové pasce,“ povedal pre CNN veliteľ špeciálnych jednotiek Jurij Mykuliak.

Ruskí lídri množstvo zničenej ukrajinskej techniky opakovane nadhodnocujú. Napríklad v júni tohto roku tajomník bezpečnostnej rady Ruska Nikolaj Patrušev oznámil prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že od začiatku protiofenzívy Ukrajinci stratili 246 tankov. V skutočnosti však za necelý mesiac ukrajinské jednotky prišli o takmer šesťkrát menej tankov, tvrdí denník Moscow Times.

 Ukrajina poprela tvrdenie, že ruská hypersonická strela Kinžal počas leteckého útoku na Kyjev zničila raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Ruské ministerstvo obrany takmer okamžite po útoku tvrdilo, že systém americkej výroby bol zničený.

Sám Putin 16. júna povedal, že Rusko zničilo „päť komplexov Patriot“ pri Kyjeve, hoci v tom čase boli na Ukrajine v prevádzke len dva. V utorok na fóre o ekonomickom rozvoji Ďalekého východu vo Vladivostoku šéf Kremľa tvrdil, že pri protiofenzíve Ukrajina za vyše štvrť roka prišla o 543 tankov a 18-tisíc obrnených vozidiel. Koľko z nich bolo len lacnými atrapami, to sa zrejme Rusi nikdy nedozvedia.

Čerstvé Putinove tvrdenia o ukrajinských stratách sa javia byť znova mnohonásobne prehnané, čo je obvyklá prax moskovskej propagandy. Podľa údajov analytickej webovej stránky Global Firepower, ktorá hodnotí krajiny podľa vojenskej sily, mala Ukrajina na začiatku vojny v roku 2022 12 303 obrnených vozidiel. Západné krajiny dodali doteraz Kyjevu podľa projektu Oryx 1803 obrnených vozidiel. Ukrajinské ozbrojené sily tak mali od začiatku vojny vo februári 2022 k dispozícii 14,1 tisíc obrnených vozidiel. To je o 3,9 tisíc menej, ako podľa Putinovej verzie Rusi zničili za niečo vyše štvrť roka od začiatku protiofenzívy.

Podľa projektu Oryx, ktorý zhromažďuje informácie o stratách bojujúcich strán z fotografií a videí dostupných v otvorených zdrojoch, Ukrajina od začiatku vojny prišla o 1406 obrnených vozidiel a 648 tankov. Tieto údaje zahŕňajú 317 obrnených vozidiel a 139 tankov, o ktoré Kyjev prišiel od začiatku júna.

Putinove údaje sa navyše nezhodujú ani s údajmi ministerstva obrany, upozorňuje portál Meduza. Deň predtým ruský rezort obrany oznámil, že od začiatku vojny bolo zničených 11 779 ukrajinských tankov a iných obrnených vozidiel./agentury/

X X X

Kyjev bude rokovať o mieri až keď mu dôjdu zdroje, myslí si ruský prezident

Ukrajina bude podľa ruského prezidenta Vladimira Putina rokovať o mieri až vtedy, keď jej dôjdu zdroje. Rusko nemôže prestať bojovať, kým Kyjev vedie protiofenzívu, povedal tiež Putin v dnešnom prejave na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. Informujú o tom zahraničné tlačové agentúry. Putin vyjadril presvedčenie, že pre začiatok mierových rozhovorov musia Ukrajine najprv dôjsť zdroje.

X X X

  Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneissl, ktorá sa stala známou, keď na svojej svadbe tancovala s ruským vodcom Vladimirom Putinom, kritizovala správanie Rakúska voči Rusku a prirovnala ho ku „schizofrénii“. Informuje o tom portál Politico.

„Rakúska politika a verejná mienka neprestávajú s odsudzovaním Ruska,“ povedala v utorok počas Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku a dodala, že tých, ktorí majú stále obchodné väzby s Ruskom, označujú za „zarábajúcich krvavé peniaze“. Informovala o tom ruská agentúra TASS.

Vyslanec Európskej komisie v Rakúsku Martin Selmayr minulý týždeň vyvolal rozruch, keď kritizoval dovoz ruského plynu do krajiny a obvinil Viedeň, že platí Moskve „krvavé peniaze“. Táto poznámka viedla k tomu, že si ho predvolal súčasný rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg, aby vysvetlil svoje výroky. Medzičasom sa Viedeň pokúša spor zmierniť.

Rakúsko má historické väzby na Rusko a i keď krajina podporila sankcie Európskej únie (EÚ) a verejne kritizovala Putinovo porušovanie medzinárodného práva, stále udržiava obchodné vzťahy s Moskvou a zostáva jednou z mála krajín EÚ, ktoré stále dovážajú ruský plyn.

X X X

 Ukrajinská spoločnosť Antonov rozširuje výrobu dronov, a v reakcii na ruskú inváziu tak diverzifikuje svoju doteraz dominantnú produkciu dopravných lietadiel. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na prezentáciu ukrajinského holdingu zastrešujúceho zbrojársky priemysel.

Drony vyrobené a upravené na Ukrajine zohrávajú významnú úlohu vo vojne proti Rusku. Predtým neoznámený krok spoločnosti Antonov je v súlade s cieľom Ukrajiny stať sa globálnym centrom pre výrobu dronov a smerovať investície do odvetvia, ktoré sa od začiatku roka 2022 dramaticky rozrástlo.

Antonov otvoril nové dronové centrum „s cieľom posilniť výrobné kapacity bezpilotných systémov a poskytovať podporu súkromným výrobcom bezpilotných systémov, pokiaľ ide o odborné znalosti a služby“, uvádza sa v prezentácii spoločnosti Ukroboronprom, ktorá zastrešuje ukrajinský obranný sektor.

Antonov pod hlavičkou Ukroboronpromu aj v minulosti navrhoval a vyrábal bezpilotné lietadlá, vrátane modelu Horlycia. Ťažisko výroby ale dlho spočívalo na dopravných lietadlách. Symbolickou ranou tohto prístupu bolo na začiatku vojny zničenie lietadla An-225 Mrija, ktorý bol vo svojej dobe najväčším nákladným lietadlom na svete.

 Výroba dronov by mohla podporiť letecké firmy založené v časoch Sovietskeho zväzu, ktoré v Rusku stratili významného zákazníka a utrpeli rozsiahle škody v dôsledku ruských útokov.

X X X

Vyrábajú ich s jediným cieľom, aby boli čo najskôr zničené. Ukrajinská metalurgická firma sa chváli, že Rusi už minuli stovky rakiet a samovražedných dronov na likvidáciu jej lacných atráp drahých zbraní.

 X X X

 Moskovský súd dnes predĺžil o ďalšie viac ako tri mesiace väzbu poprednému ruskému nacionalistovi Igorovi Girkinovi. Vo väzenskej väznici Lefortovo, kde je od júla kvôli podozreniu z podnecovania k extrémizmu, tak zostane najmenej do 18. decembra. Informovala o tom dnes agentúra Interfax.

Girkin, známy tiež ako Igor Strelkov, od jari 2014 velil milíciám proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny. Holandský súd ho vlani v novembri v neprítomnosti odsúdil na doživotie kvôli podielu na vražde 298 ľudí na palube malajzijského lietadla, zostreleného v lete 2014 nad východnou Ukrajinou. Rusko však osoby odsúdené v prípade letu MH17 odmieta vydať.

Súd podľa Interfaxu vo svojom verdikte vzal do úvahy názor vyšetrovateľov, že na dokončenie vyšetrovania Girkinovho prípadu je potrebných viac času. Vyšetrovatelia sa tiež obávajú, že by Girkin na slobode maril vyšetrovanie a „skrýval sa s využitím konšpiračných zručností“.

Stúpenec invázie na Ukrajinu Girkin v poslednom čase ostro kritizoval ruské vedenie, vrátane prezidenta Vladimira Putina, za nedostatočnú rozhodnosť. V apríli ohlásil vytvorenie občianskeho spolku s názvom Klub nahnevaných vlastencov. Súd ho poslal do vyšetrovacej väzby kvôli jeho príspevkom na sociálnej sieti Telegram. Obvinenia z extrémizmu popiera.

 X X X

Ruský minister ekológie a prírodných zdrojov Alexander Kozlov dnes v obci Chasan na hranici s KĽDR privítal severokórejského vodcu Kim Čong-una, píše agentúra TASS. Kim do Ruska dorazil obrneným vlakom. Agentúra Reuters píše, že spravodajca ruskej štátnej televízie zverejnil video, v ktorom severokórejský diktátor vystupuje z vlaku a zdravia sa s ruskými predstaviteľmi. Bol medzi nimi aj gubernátor Prímorského kraja Oleg Kožemako.

Kozlov na svojom účte na telegrame pripomenul, že KĽDR a Rusko spájajú blízke vzťahy už 75 rokov. „Cez tieto roky sa navzájom podporujeme a pomáhame si nielen ako susedia, ale aj ako blízki spolubojovníci,“ uviedol Kozlov.

X X X

 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zvažuje, že dodá Ukrajine rakety dlhšieho doletu vybavené kazetovými bombami. Pre agentúru Reuters to uviedli štyri nemenované americké zdroje, informuje TASR.

 X X X

 Agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj uviedla, že Kim Čong-un vystúpil z vlaku na hranicu v ruskom meste Chasan, kde sa stretol s miestnymi funkcionármi, kým pokračoval v ceste. Cieľ vlaku ale zostáva nejasný. Mnohí predpokladali, že sa lídri KĽDR a Ruska stretnú vo Vladivostoku, kde prezident Vladimir Putin dnes prehovoril na ekonomickom fóre a kde sa obaja muži stretli už v roku 2019.

Juhokórejská agentúra Jonhap ale neskôr zverejnila snímku, ktorá podľa nej zachytáva Kimov vlak v Ussurijsku, asi 60 kilometrov severne od Vladivostoku. Špekuluje sa, že by sa schôdzka medzi Kimom a Putinom mohla konať na kozmodróme Vostočnyj, ktorý má Putin čoskoro navštíviť. Kozmodróm však leží 900 kilometrov severozápadne od Ussurijska a cesta je tak kľukatá, že nie je jasné, kedy by tam Kimov pomaly idúci vlak mohol dojazdiť, poznamenala agentúra AP. Putin sa zmienil o zamýšľanej návšteve kozmodrómu, ale nepovedal, či sa tam stretne s Kimom, píše Reuters.

X X X

Ruský vodca Vladimir Putin predložil Štátnej dume návrh na ustanovenie „Dňa opätovného zjednotenia“ Ruska a anektovaných ukrajinských území. V utorok o tom podľa spravodajského portálu CNN informovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti. Navrhuje pritom, aby sa tento deň slávil 30. septembra.

Návrh teraz prerokujú v dolnej komore ruského parlamentu, kde prejde legislatívnym procesom, a následne sa z neho môže stať zákon.

Putin vlani oznámil nezákonnú anexiu štyroch ukrajinských oblastí: samozvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ako aj Chersonskej a Zaporižžskej oblasti na juhu.

Odvtedy sa pokúša vytvoriť falošný obraz ruskej legitimity v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré jednostranne vyhlásil za ruské územie. Cez víkend tam tiež ruskí predstavitelia zinscenovali voľby, ktoré medzinárodné spoločenstvo všeobecne odmietlo ako falošné. Výsledkom neprekvapivo dominovala Putinova strana Jednotné Rusko.

 X X X

Švédska vláda požiada ozbrojené sily, aby preverili možnosť dodania lietadiel Gripen Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol švédsky rozhlas s odvolaním sa na nemenované zdroje. Vláda chce okrem iného vedieť, ako by táto zásielka ovplyvnila švédske obranné kapacity a ako rýchlo by mohlo Švédsko získať nové gripeny, uviedol rozhlas.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v auguste po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom uviedol, že Kyjev začal so Štokholmom rokovania o možnej dodávke stíhačiek Gripen, ktoré používa aj české letectvo.

V júni švédska vláda oznámila, že poskytne ukrajinským pilotom možnosť vyskúšať si lietadlá JAS 39 Gripen. Zároveň ale upozornila, že Švédsko ich všetky potrebuje na obranu svojho územia.

X X X

 Ruské bombardovanie miest Krasnohorivka a Avdijivka v Doneckej oblasti v utorok zabilo dvoch civilistov a ďalších troch zranilo. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje ukrajinskú generálnu prokuratúru. Ruské sily podnikli delostrelecký úder proti mestu Krasnohorivka ráno, pričom 152-milimetrový delostrelecký granát zasiahol rodinný dom a zabil 84-ročnú ženu a 71-ročného muža, ktorí v ňom bývali. Ďalšia žena vo veku 70 rokov, ktorá bola v dome dočasne, utrpela popáleniny.

Rusi v utorok ráno bombardovali aj mesto Avdijivka, kde tiež zasiahli rodinný dom a zranili 82-ročnú ženu a jej 55-ročnú dcéru. Úrad generálnej prokuratúry uviedol, že všetkých zranených hospitalizovali.

Mestá Krasnohorivka a Avdijivka ležia v blízkosti frontovej línie. Najmä Avdijivka sa nachádza v jednej z hlavných oblastí bojových operácií a ruské sily na mesto pravidelne útočia.

X X X

 Viac než sto pozvaných veľvyslancov, novinárov a predstaviteľov širokého spektra spoločnosti sa zúčastnilo v pondelok večer miestneho času v sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku na premietaní dokumentárneho filmu o obliehaní ukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskými jednotkami. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Dokument, ktorý získal aj rôzne ocenenia, sleduje trojicu novinárov AP počas ruského obliehania Mariupolu, ku ktorému došlo na začiatku vojenskej invázie.

 Premietanie filmu spoluorganizovala aj britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová, podľa ktorej je film dôležitý, pretože „ruská invázia na Ukrajinu ohrozuje to, čo znamená OSN: medzinárodný poriadok, kde je základom suverenita a územná celistvosť všetkých krajín“.

Dokument pochádza z dielne agentúry AP a investigatívneho dokumentárneho programu Frontline. Zostavený je z 30-hodinového materiálu, ktorý nakrútil novinár AP Mstyslav Černov a jeho kolegovia v Mariupole po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022 a ruského obliehania Mariupolu.

Snímka dokumentuje boje v uliciach, zdrvujúci tlak na obyvateľov Mariupolu i lekárske tímy, ako aj útoky, ktoré pripravili o život tehotné ženy, deti a ďalších obyvateľov mesta. Obliehanie sa skončilo 20. mája 2022, keď sa v miestnych oceliarňach Azovstaľ vzdala malá skupina posledných obrancov mesta. Mariupol zostal v ruinách a odhaduje sa, že počas obliehania zahynulo 25.000 ľudí, hoci počet obetí je pravdepodobne vyš­ší.

„Želal by som si, aby tu bola prítomná celá ruská misia (pri OSN) a pozerala sa na tento film,“ uviedol ukrajinský ambasádor pri OSN Serhij Kyslycia. Ako dodal, dokument je natoľko silný a dôležitý, že sa bude premietať ešte nadchádzajúcich najmenej 50 rokov.

 Čoskoro uplynie rok od toho, ako ruská armáda dobyla ukrajinské mesto Mariupoľ. Minister obrany Sergej Šojgu 20. mája 2022 podal hlásenie prezidentovi Vladimírovi Putinovi o „úplnom oslobodení oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupolu“. Stalo sa tak potom, čo sa posledný obrancovia vzdali.

X X X

  Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) pre právne otázky a ľudské práva vyjadrilo znepokojenie nad legitímnosťou zmien ruskej ústavy, ktoré umožňujú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036. Informuje o tom portál Európska pravda s odvolaním sa na tlačovú službu PACE.

Parlamentné zhromaždenie sa tak vyjadrilo v súvislosti so zmenami, ktoré vykonali v ruskej ústave v júli 2020 a odstránili nimi obmedzenia prezidentského mandátu, čo by Putinovi umožnilo zostať pri moci až do roku 2036, keď bude mať 83 rokov.

„Obrovská moc prezidenta vyplývajúca z extrémne dlhého funkčného obdobia v kombinácii s absenciou akýchkoľvek kontrolných mechanizmov, ako sú silný parlament, nezávislé súdnictvo, slobodné médiá a živá občianska spoločnosť, v podstate zmenili Ruskú federáciu na diktatúru,“ uviedli poslanci.

Parlamentné zhromaždenie jednomyseľne schválilo návrh rezolúcie a pripomenulo závery Benátskej komisie, podľa ktorých „zrušenie obmedzenia funkčného obdobia úradujúceho prezidenta porušuje ruskú ústavu aj medzinárodné právne zásady“.

Vladimir Milov: Rusko pod vedením Putina nie je také, ako si Slováci myslia

Ruská agresia voči Ukrajine a jej následky dokazujú, že diktatúry „predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť a pre územnú celistvosť a politickú nezávislosť ich susedov“, preto je „v prvom rade v záujme obyvateľov Ruska, ale aj Európy a celého sveta, aby sa v Rusku obnovila demokracia“, konštatoval výbor.

PACE zároveň potvrdil svoju podporu vytvoreniu budúceho osobitného medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by mal vziať na zodpovednosť ruské vedenie vrátane prezidenta Putina za ich činy, počnúc nezákonnou anexiou Krymu, vojnou v Donbase a zostrelením lietadla MH17.

Parlamentné zhromaždenie by malo o tejto téme v plnom rozsahu rokovať budúci mesiac.

X X X

 Ukrajinskí vyšetrovatelia dopadli inšpektora pohraničnej stráže z Čopu. Ako prevádzač sa pokúšal za odplatu dostať na Slovensko niekoľko mužov, ktorí sa vyhýbali nástupu do armády. Uviedol to dnes na svojom webe list Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na kriminálnu ústredňu, inšpekciu pohraničnej stráže a špeciálnu prokuratúru pôsobiacu vo sfére obrany.

Zadržaný pohraničník spolu so svojim bratom podľa vyšetrovateľov vyhľadávali záujemcov o útek do zahraničia pred povolaním do armády na obranu vlasti. Ponúkali im, že za 10.000 dolárov na osobu ich dostanú na Slovensko.

 Súrodencov zadržali v Užhorode pri preberaní „zálohy“ 120.000 hrivien. Zvyšok mal záujemca doplatiť tesne pred prechodom hranice.

X X X

 Varšava v piatok nezruší embargo na dovoz ukrajinského obilia, pretože by to poškodilo poľských poľnohospodárov. Oznámil to dnes poľský premiér Mateusz Morawiecki. Na stanovisko Európskej únie sa pozerať nechce.

„Poľsko nedovolí, aby nás zaplavilo ukrajinské obilie,“ uviedol Morawiecki na sociálnej sieti X, predtým známej ako twitter. „Bez ohľadu na to, aké bude rozhodnutie bruselských úradníkov, naše hranice neotvoríme,“ dodal.

Európska komisia v máji povolila Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Slovensku zakázať na svojom trhu predaj ukrajinskej pšenice, kukurice, repkového semena a slnečnicových semien, tranzit do ďalších krajín však nie je obmedzený. Zákaz sa mal skončiť 15. septembra.

X X X

Do ruskej armády sa v uplynulom polroku dobrovoľne prihlásilo viac ako štvrť milióna ľudí, vyhlásil v utorok ruský vodca Vladimir Putin. Keď odpovedal na otázky počas Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku, Putin povedal, že daný počet sa pridáva k čiastočnej mobilizácii z minulého roka. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Vykonali sme čiastočnú mobilizáciu a povolali 300-tisíc ľudí. Za uplynulých šesť alebo sedem mesiacov máme 270-tisíc ľudí, ktorí dobrovoľne podpísali kontrakty o službe,“ povedal ruský vodca. Denne podľa neho prichádza podpísať kontrakty 1 000 – 1 500 ľudí.

Tí, ktorí narukovali, tak urobili dobrovoľne, „uvedomujúc si, že sa môžu zraniť a dať svoje životy za vlasť“, vyjadril sa Putin.

 Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu ruských občanov v septembri 2022, keďže sa invázia na Ukrajinu naťahovala dlhšie ako Moskva očakávala. Znamenalo to povolanie ľudí v zálohe a pre ľudí s vojenskými skúsenosťami platil odvod.

X X X

  Ukrajina bude podľa ruského prezidenta Vladimira Putina rokovať o mieri až vtedy, keď jej dôjdu zdroje. Rusko nemôže prestať bojovať, kým Kyjev vedie protiofenzívu, povedal tiež Putin v dnešnom prejave na ekonomickom fóre vo Vladivostoku. Informujú o tom zahraničné tlačové agentúry.

Putin vyjadril presvedčenie, že pre začiatok mierových rozhovorov musia Ukrajine najprv dôjsť zdroje. Zároveň varoval, že prípadné prímerie môže Ukrajina využiť na prezbrojenie, uviedla agentúra Reuters. Kyjev podľa Putina navyše musí tiež zrušiť zákon, ktorý rokovania s Ruskom zakazuje.

Opakovane deklarovanou podmienkou Moskvy pre prípadné mierové rokovania je, aby Kyjev uznal ruské územné zisky na Ukrajine. To je však pre napadnutú Ukrajinu úplne neprijateľné – vedenie krajiny chce oslobodiť všetky okupované územia, vrátane Krymského polostrova anektovaného Ruskom už v roku 2014.

 „Ľudia, s ktorými komunikujeme a ktorí by chceli pôsobiť ako prostredníci, mi z mnohých strán hovoria: ‚Ste pripravení na zastavenie bojov? ‚Ale ako môžeme zastaviť bojové akcie, keď nepriateľská strana vedie protiofenzívu, „citovala Putina agentúra Interfax. „Čo máme robiť? Oni vedú protiofenzívu a my sa budeme pýtať: ‚Zastavujeme?“, do­dal./agentury/

X X X

Nechajte LGBTI ľudí na pokoji, odkazuje Milanovi Majerskému bývalý predseda KDH

„Chcem sa ospravedlniť ľuďom z LGBTI komunity za to, ako komunikuje konzervatívne a kresťanské prostredie voči nim,“ hovorí kandidát za SaS Alojz Hlina.

Po tom, čo predseda Kresťanskodemokratického hnutia vyhlásil v minulotýždňovej nedeľnej relácii Na telo, že korupcia a LGBTI sú nešťastím krajiny a označil ich za „pliagu“, sa na Milana Majerského vzniesla vlna kritiky. Ostré slová mu odkázal na tlačovej besede aj jeho bývalý kolega Alojz Hlina, ktorý v predčasných parlamentných voľbách kandiduje za stranu Sloboda a Solidarita.

„Pýtam sa, to mu to jeho milosrdné kresťanské srdce nepovedalo, že tieto dve sa nedajú spájať? Korupciu a LGBTI nemôžete zlúčiť,“ vyhlásil Hlina.

Milan Majerský sa za svoj výrok v markizáckom Na telo ospravedlnil, no podľa Hlinu to nebolo dostatočné. „Ako sa ospravedlňujete, keď do ospravedlnenia vložíte ale. To to ospravedlnenie znegujete,“ odkázal Majerskému.

„Nemôže byť úspech KDH v kreslení terčov na ľudí z LGBTI komunity,“ hovorí. Zároveň vyzval ľudí z konzervatívneho sveta, aby LGBTI ľudí nechali na pokoji.

„Láska medzi osobami rovnakého pohlavia a partnerské vzťahy, ktoré tieto vzťahy vytvárajú, nepoškodzujú tých, ktorých priťahujú osoby opačného pohlavia,“ dodal na tlačovej besede Ondrej Dostál, aktuality.sk

X X X

V Levoči sa zrútil most, časť ľudí je odrezaná

V meste Levoča v časti Levočská dolina sa v utorok v ranných hodinách prepadla mostná konštrukcia. Ide o dôsledok dopravnej nehody, pri ktorej sa ale nikto nezranil.

 V Levočskej Doline pri Levoči sa prepadol most, mesto vyhlásilo mimoriadnu situáciu. 12.9.2023

Znemožnený bol však prejazd motorovými vozidlami pre približne 30 ľudí žijúcich v tejto lokalite. Samospráva už v tejto súvislosti vyhlásila mimoriadnu situáciu, ktorá platí na území mesta od 10.00 h. Informovala o tom Vladimíra Novotná Čajová z referátu komunikácie a marketingu mesta.

Deštrukcia nastala po prejazde auta prevážajúceho betón na stavebné práce cez most, ktoré tam následne uviazlo. „Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja v súčinnosti s mestom Levoča pracujú na dodávke, osadení a montáži dočasného pontónového mosta, čím sa obnoví funkčnosť prechodu miestneho obyvateľstva. Rieši sa aj vyprostenie uviaznutého vozidla na poškodenom moste,“ vysvetlila Novotná Čajová.

Operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove potvrdil, že na mieste zasahujú traja príslušníci z Levoče s jedným kusom techniky. „Na poškodenom moste je domiešavač, z ktorého prečerpávajú betón,“ uviedol. K prepadnutiu mostnej konštrukcie došlo okolo 8. hodiny./agentury/

X X X

Tvrdý trest pre bývalú svetovú jednotku. Halepová si nezahrá štyri roky

Rumunská tenistka Simona Halepová dostala štvorročný trest za porušenie antidopingových pravidiel.

  Nezávislá komisia Medzinárodnej agentúry pre tenisovú integritu (ITIA) potrestala bývalú svetovú jednotku za užívanie zakázanej látky roxadustat a pre nezrovnalosti v jej biologickom pase.

Komisia zriadená na základe uznesenia organizácie Sport Resolutions zasadala 28. a 29. júna tohto roka v Londýne, kde vypočula odborných a vedeckých svedkov v mene Halepovej a ITIA, pričom hráčka vypovedala priamo pred komisiou. Následne 11. septembra potvrdila zistenia, že dvojnásobná grandslamová víťazka sa dopustila úmyselného porušenia antidopingových pravidiel podľa článku 2 antidopingového programu (TADP).

 Halepová mala dočasne pozastavenú činnosť od októbra minulého roka, keď jej vyšiel pozitívny dopingový test na zakázanú látku roxadustat. Od začiatku tvrdila, že je nevinná a nedopatrením užila kontaminovaný výživový doplnok. Vzorka moču odobratá 29. augusta 2022 na US Open dokazuje prítomnosť a užívanie roxadustatu.

Druhé obvinenie sa týkalo nezrovnalostí v biologickom pase (ABP). Komisia prijala argument, že Halepová užila kontaminovaný výživový doplnok, ale určila, že objem, ktorý požila, nemohol viesť ku koncentrácii roxadustatu v zistenej pozitívnej vzorke. Zákaz činnosti bude trvať do 6. októbra 2026. Prípad je naďalej predmetom odvolacieho procesu.

 „Po zložitom a prísnom pojednávaní vítame rozhodnutie nezávislej komisie. Množstvo dôkazov, ktoré komisia posúdila v oboch prípadoch, bolo značné. ITIA postupovala v súlade s príslušnými procesmi tak, ako by mala postupovať v prípade akéhokoľvek iného jednotlivca. Konala v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom, čím sme splnili svoj účel a zodpovednosť za dodržiavanie zásad spravodlivej súťaže,“ uviedla výkonná riaditeľka ITIA Karen Moorhouseová.

Skonštatovala, že komisia uznala, že v rámci písomného rozhodnutia dodržala náležitý postup. „Rozumieme značnému záujmu verejnosti o tento prípad a naďalej sa snažíme byť čo najtransparen­tnejší. Celé rozhodnutie včas zverejníme,“ dodala./agentury/

X X X

Ambulantné pohotovosti sú zabezpečené. Niektorých pediatrov po výpovediach rozpísali do služieb

Ak lekár nenastúpi do služby podľa rozpisu, môže dostať pokutu.

Samosprávne kraje už začali pediatrov po ich výpovediach z ambulantných pohotovostí v niektorých prípadoch rozpisovať do služieb. Týka sa to napríklad pohotovostí v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom či Trnavskom kraji. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré poskytli pre TASR. Ak lekár nenastúpi do služby podľa rozpisu, môže dostať pokutu do výšky 3319 eur. Aktuálne je však ambulantná pohotovostná služba (APS) personálne zabezpečená vo všetkých krajoch.

Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča situácia nie je optimistická. „Dostali sme sa do situácie krízového manažmentu. Na zajtra je zvolané veľké stretnutie, kde budú odborníci definovať, ako sa ďalej bude situácia vyvíjať,“ povedal. Deklaruje pediatrom podporu ministerstva, zmeny však podľa neho pravdepodobne budú musieť počkať na nový parlament. „Urobíme všetko pre to, aby už na prvých zasadnutiach nového parlamentu bola opäť predložená legislatíva, ktorá je nutná na schválenie,“ vyhlásil.

Sankcie vníma samospráva len ako krajné riešenie

Prešovský samosprávny kraj (PSK) eviduje 60 percent pediatrov vo výpovednej dobe. Daša Jeleňová z kancelárie predsedu PSK podotkla, že presné počty sa menia a k dispozícii ich majú len organizátori APS.

„Výpovedná lehota zmlúv je rôzna, podľa dohodnutých podmienok. Väčšina zmlúv však bola uzatvorená s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá sa končí 30. septembra,“ dodala. Samosprávny kraj podľa nej nateraz nemusel rozpisovať lekárov do služieb.

„Výkon APS je organizátormi/prevádzkovateľmi nateraz (na tento mesiac) zabezpečený. Rozpis zabezpečenia pohotovosti na nasledujúce obdobie je v súčasnosti v schvaľovacom procese,“ priblížila. Dodala, že sankcie vníma samospráva len ako krajné riešenie.

Do služieb rozpísali 15 lekárov vo výpovediach

Trenčiansky samosprávny kraj na september rozpisoval do služieb detskej APS 15 lekárov vo výpovediach. Jeho hovorkyňa Lenka Kukučková deklaruje, že výpovede pediatrov zatiaľ nespôsobujú problémy so zabezpečením služieb detských pohotovostí. „V Trenčianskom samosprávnom kraji je ambulantná pohotovostná služba pre deti a dorast personálne zabezpečená a momentálne funguje napriek výpovediam pediatrov z týchto služieb,“ uviedla.

Problémy v súvislosti s výpoveďami pediatrov nateraz neeviduje ani Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Podľa hovorkyne Evy Lacovej v októbri zaradí do rozpisu aj lekárov vo výpovediach. „ŽSK boli doručené informácie od organizátorov APS, že nie sú schopní zabezpečiť služby na mesiac október,“ ozrejmila.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) aktuálne výpovede taktiež nespôsobujú problémy, ambulantná starostlivosť je podľa neho zabezpečená. Na september samospráva rozpisuje služby pre 15 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „V prípade, ak lekár nastúpiť odmietne, bude BBSK postupovať v zmysle platnej legislatívy,“ uviedla asistentka predsedu BBSK Vanesa Čierna.

Trnavský samosprávny kraj (TTSK) od septembra rozpísal do služieb 29 lekárov vo výpovediach. „Napriek výpovediam pediatrov je zdravotná starostlivosť v ambulantných pohotovostných službách v Trnavskom kraji zabezpečená,“ priblížila riaditeľka odboru komunikácie úradu TTSK Natália Petkáčová. Pokiaľ lekári do služieb nenastúpia, kraj podľa nej pristúpi k pokutám.

Ak by odmietli nastúpiť, samospráva ich najprv upozorní

V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) je ambulantná pohotovosť momentálne zabezpečená. „Nateraz postupujeme štandardne. Rozpis služieb robia organizátori APS,“ priblížil. Ak by lekári odmietli nastúpiť do služby, samospráva by ich najprv upozornila a následne zvážila ďalší postup. „Budeme sa pri ňom koordinovať s ostatnými krajmi a Ministerstvom zdravotníctva SR,“ dodal NSK.

Bratislavský samosprávny kraj zatiaľ nemá avízo, že by pediatri plánovali odmietať povinné služby na APS podľa rozpisu alebo že by plánovali hromadne ukončovať svoju prax.

Vyše 400 pediatrov podalo výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb. Aj napriek tomu však sú povinní slúžiť na pohotovosti za menej peňazí a služby im bude rozpisovať vyšší územný celok. Pediatri výpovede odôvodnili okrem iného svojím nedostatkom a preťaženosťou. Vláda preto odobrila viaceré stabilizačné opatrenia vrátane skrátenia času fungovania ambulantných pohotovostných služieb. Mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá sa nimi zaoberať minulý týždeň, sa však nepodarilo otvoriť, aktuality.sk

X X X

V odľahlej časti Grónska uviazla výletná loď s vyše 200 ľuďmi na palube

Na palube nie je nikto zranený a ani plavidlo neutrpelo pri incidente nijaké škody.

Výletná loď s 206 ľuďmi na palube uviazla na plytčine na odľahlom mieste vo východnom Grónsku a nedokáže sa z miesta vyslobodiť. Oznámilo to v utorok Spoločné arktické veliteľstvo dánskej armády (JAC), informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Výletná loď Ocean Explorer narazila na plytčinu v pondelok v národnom parku v zálive Alpefjord asi 1400 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Nuuk, uvádza JAC vo vyhlásení.

Na palube nie je nikto zranený a ani plavidlo neutrpelo pri incidente nijaké škody, uviedla pre agentúru AFP hovorkyňa JAC Camila Schouwová Broholmová.

„Výletná loď v problémoch v národnom parku je očividne dôvodom pre obavy. Najbližšia pomoc je veľmi ďaleko, naše jednotky sú ďaleko a počasie tam vie byť veľmi nepriaznivé,“ uviedol vo vyhlásení veliteľ JAC Brian Jensen. Upokojujúce je podľa neho aspoň to, že nehrozí okamžité riziko pre životy ľudí ani pre životné prostredie.

Podľa JAC bola v čase nehody najbližšia loď s jeho jednotkou vzdialená 1200 námorných míľ od výletnej lode. Dorazí k nej preto najskôr v piatok ráno miestneho času. Veliteľstvo uviedlo, že požiadalo iné výletné lode, ktoré sú bližšie k Ocean Explorer, aby zotrvali v oblasti a v prípade zmenenej situácie mohli posádke pomôcť, aktuality.sk

X X X

V Bosne zadržali piatich ľudí podozrivých z účasti na masakre v Srebrenici

Bosnianskosrbské jednotky sa 11. júla 1995 zmocnili mesta Srebrenica, následne zavraždili približne 8000 moslimských mužov a starších chlapcov, čo dva medzinárodné súdy označili za genocídu.

Bosnianska polícia v utorok zadržala piatich ľudí podozrivých z účasti na genocíde moslimských civilistov v Srebrenici z roku 1995. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Súčasťou policajnej operácie boli razie v niekoľkých mestách v Republike srbskej, kde dominujú bosnianski Srbi, uvádza sa vo vyhlásení policajnej štátnej agentúry Úrad pre vyšetrovanie a ochranu (SIPA) v Bosne a Hercegovine. Ďalšie podrobnosti úrady nezverejnili.

Miestny spravodajský server Klix.ba uviedol, že zadržanými sú bývalí príslušníci a vojaci bosnianskosrbských síl, ktorí údajne pomohli zajať a zabiť približne 70 mužov a chlapcov a jednu ženu počas masakry v Srebrenici.

Bosnianskosrbské jednotky sa 11. júla 1995 zmocnili mesta Srebrenica, odkiaľ umožnili odchod ženám a deťom, následne však zavraždili približne 8000 moslimských mužov a starších chlapcov, čo dva medzinárodné súdy označili za genocídu.

Predstavitelia Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine túto genocídu stále popierajú.

Zverstvá v Srebrenici boli tými najhoršími počas občianskej vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-1995, v ktorej zahynulo približne 100.000 ľudí aktualita.sk