Medvedev ČR: Vráťte Sudety Nemecku. Nová vláda, nový parlament SR. Zomrel exprokurátor Trnka, bol obžalovaný pre schovávanie nahrávky. Generál ČR v Izraeli skončil, nevhodné správanie ku kolegyni USA

Pražský samit nazval ‚satanistický sabat‘. Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je teraz podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady v reakcii na vyjadrenia českého ministra zahraničia Jána Lipavského vrátenie anektovaného polostrova Krym Ukrajine navrhol vrátiť Sudety Nemecku, napísala dnes ruská štátna agentúra TASS. Pripomenula Lipavského vyjadrenie, že politika Európskej únie by mala viesť k obnoveniu celistvosti Ukrajiny v hraniciach z roku 1991.

Rusko anektovalo Krym v marci 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve. Vlani v septembri vyhlásilo anexiu ďalších štyroch ukrajinských regiónov, ktorých časti okupovalo po svojom nevyprovokovanom útoku proti susednej krajine vo februári toho istého roku. Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexe neuznáva.

 „Pomoc EÚ by mala byť predovšetkým zameraná na to, aby si Ukrajina vzala späť Krym. To si myslí takzvaný minister zahraničia Česka a tento názor vyslovil na satanistickom banderovskom sabate, organizovanom v jeho krajine. Statoční ľudia, ale bez mozgov. Takže chcete spravodlivosť podľa nacistického vzoru? Potom v Česku prijmite rozhodnutie vrátiť Sudety Nemcom a obnoviť Sudetenland,“ napísal Medvedev v sociálnej sieti X.

Lipavský vystupoval v utorok na parlamentnom samite Krymskej platformy v Prahe. Platforma sa usiluje o obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane ukončenia ruskej okupácie Krymského polostrova. K stretnutiu sa formou videopríspevku pripojil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj,

Podľa Lipavského sú akékoľvek špekulácie o tom, že by Krym mohol byť vymenený s Ruskom za mier, neopodstatnené a nebezpečné. Krym Minister považuje za kľúč k ukončeniu imperialistických ambícií Ruska v Európe.

 Medvedev bol v čase, keď v rokoch 2008 až 2012, vystriedal Vladimira Putina v Kremli, za liberála, aspoň podľa ruských meradiel. Ale po odchode z Kremľa a neskôr aj z čela vlády strácal na význame, než po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu so svojimi komentármi na sociálnych sieťach začal prejavovať ako jeden z najradikálnejších „jastrabov“.ˇ/agentury/

X X X

Nová vláda, nový parlament. Aké boli kľúčové momenty? Matovič útočil, z OĽaNO je Slovensko a Fico je späť

V stredu sa v poslaneckých laviciach prvýkrát oficiálne stretli novozvolení poslanci, aby zložili sľuby. Okrem Anny Záborskej, ktorá kandidovala za koalíciu OĽaNO a priatelia, a Jany Vaľovej (Smer) boli na ustanovujúcej schôdzi prítomní všetci. Jeden po druhom pristúpili k Ústave Slovenskej republiky a povedali „sľubujem“. Schôdza išla relatívne hladko, kým sa poslanci nedostali k voľbe predsedu parlamentu. Nominantom bol líder Hlasu Peter Pellegrini a už tesne predtým sa špekulovalo o možnej obštrukcii zo strany opozície. Do rozpravy sa nakoniec prihlásil líder hnutia OĽaNO (po novom Slovensko) Igor Matovič, ktorý Pellegrinimu v rozprave vynadal.

 Časť poslancov SaS sa zdvihla a odišla. Erika Jurinová, Jozef Viskupič (obaja OĽaNO), Michal Wiezik (PS) a Juraj Droba (SaS) sa svojich mandátov vzdali ešte pred ustanovujúcou schôdzou.

Voľba šéfa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) sa natiahla o necelú trištvrte hodinu a posunulo sa tak aj menovanie novej vlády pod vedením šéfa Smeru Roberta Fica. Poslancom aj vláde sa tak začína nové štvorročné volebné obdobie. Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár ich síce vyzval na kultivovanejší prejav a slušnejšiu diskusiu, po Matovičovom prejave a výmene názorov s poslancom Smeru Ľubošom Blahom vo faktických poznámkach však po slušnosti zatiaľ niet stopy.

 Po slušnosti ani stopy

„Pristupujte k svojej práci s pokorou, nešírte zlobu ani nenávisť, buďte kolegom podporou,“ hovoril. Dúfa, že vyše 90 nových poslancov zažije slušnejšie obdobie. „S politickým oponentom sa dá nesúhlasiť aj slušne,“ uviedol Kollár. „Nech vaše rozhodnutia a kroky posunú spoločnosť vpred,“ dodal v rozlúčkovom prejave. Keďže sa jeho hnutie Sme rodina nedostalo do parlamentu, od politiky si minimálne jedno volebné obdobie aspoň formálne oddýchne.

 Už prvý rečník tohto volebného obdobia jeho odporúčanie porušil. Matovič prvý oficiálny rokovací deň okorenil v rozprave k voľbe šéfa NR SR krátkou obštrukciou. Vláda mala byť pôvodne vymenovaná o druhej poobede a bez prítomnosti nového predsedu parlamentu sa tak stať nemohlo. Niektorých poslancov prihlásenie predsedu OĽaNO, po novom hnutia Slovensko, prekvapilo a už boli na ceste, aby sa za plentou zúčastnili na tajnom hlasovaní.

Matovič v rozprave nazval lídra Hlasu podvodníkom a odpadom, ktorý okrem iného oklamal dôchodcov. Hlas podľa neho hneď po voľbách zradil voličov. „Bez hanby ste ich hodili do žumpy. Vy máte normálne chochmes sa tu dnes zvoliť za predsedu NR SR?“ pýtal sa. „Vy ste odpad a nie predseda parlamentu,“ pokračoval. So zvyšujúcim sa hlasom sa stupňovali aj útoky, ktoré prešli do osobnej roviny.

V poslaneckých laviciach sa prvýkrát oficiálne stretlo 150 nových poslancov, ktorí zložili sľuby. Dosluhujúci predseda parlamentu Boris Kollár vystúpil s rozlúčkovým príhovorom.

„Viem, že vy po manželke netúžite, ale mojej žene dajte pokoj,“ hovoril. „Fuj! Poďme,“ zakričala v tom momente poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková a spolu s niekoľkými poslancami nakrátko opustila sálu. „Nemám rád chlapov, ktorí si obliekajú červené tangáče, nemám rád chlapov, ktorí si pozývajú do svojho bytu rôzne pánske návštevy,“ kričal Matovič.

Na jeho vystúpenie reagovalo osem poslancov. Pellegrini neprejavil počas Matovičovho prejavu takmer žiadnu emóciu. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu nazval Matoviča „usvedčeným daňovým podvodníkom“. Upozornil, že Hlas už v tomto volebnom období na neho reagovať nebude. Ľuboš Blaha o Matovičovi povedal, že je „ľudský úbožiak“ a obaja si navzájom vynadali do „psychicky narušených“ osôb. Matovičove výroky nechcela komentovať ani Saska. „Asi urobíme ďalšiu červenú čiaru a nebudeme komentovať OĽaNO,“ spresnil predseda poslaneckého klubu Branislav Gröhling s tým, že Matovič môže za návrat Roberta Fica k moci.

Konflikt musí byť vecný, nie osobný

Počas prvej parlamentnej schôdze sa Matovičovo hnutie premenovalo na ‚Slovensko‘. „Robíme tak ako prejav verejného záväzku voči všetkým čestným ľuďom, ktorým na Slovensku skutočne záleží,“ uviedol hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

Pellegrini sa nakoniec stal predsedom parlamentu, za jeho zvolenie hlasovalo 131 poslancov zo 148 prítomných. Dva hlasovacie lístky boli neplatné, 11 poslancov bolo proti a štyria sa zdržali. Po jeho zvolení bola schôdza prerušená a prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala štvrtú vládu Roberta Fica, ktorá mala prvé rokovanie o piatej poobede.

 Líder Hlasu ešte pred odchodom do Prezidentského paláca vyzval na politickú kultúru, „aby z parlamentu nebola krčma piatej cenovej skupiny“. Konflikt, ktorý nie je osobný, ale vecný, môže podľa neho posunúť spoločnosť aj politiku dopredu. „Pochopím, ak sa budeme sporiť o podobu predkladaných riešení, o víziu budúcnosti Slovenska, o hodnoty, ktoré máme ako národ vyznávať. Bude mi však ľúto, ak to bude iba konflikt pre konflikt,“ uviedol.

„S poslaneckým preukazom ešte nikto nedostal aj mandát na rozum alebo jediný správny názor,“ myslí si Pellegrini. Vzájomné hádky, urážky a nedôstojné správanie sú podľa neho práve tými negatívami, ktoré ľudia v predchádzajúcom poslaneckom období najviac parlamentu vyčítali. Pellegrini však podľa vlastných slov vie, že politika sa bez konfliktu robiť nedá, pretože do nej jednoducho patrí a neraz ju môže posunúť dopredu.

Ako vyzeral prvý deň novej vlády?

Počas parlamentnej pauzy a s menším oneskorením prezidentka vymenovala novú vládu. Posledné prípravy na uvítanie budúcich ministrov a budúceho predsedu vlády vrcholili krátko pred treťou. Po ich príchode sa spoza plota paláca ozval potlesk. Na ceremónii bol prítomný aj odchádzajúci premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, nový predseda parlamentu Pellegrini a predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan.

 Prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore po vymenovaní novej vlády Roberta Fica zopakovala, že rešpektuje výsledok volieb. Novú vládu podľa Čaputovej čakajú výzvy ako zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti či zlepšenie úrovne školstva. „Dnes nepreberáte len moc, ale aj zodpovednosť za republiku,“ vyhlásila.

Kým sa Fico prihováral v Prezidentskom paláci, na Úrade vlády už visela jeho nová fotografia ako premiéra so štyrmi časovými obdobiami. Fico bol na čele vlády v rokoch 2006 až 2010, potom 2012 až 2016. Tretie obdobie si odslúžil medzi rokmi 2016 a 2018 a jeho štvrtá vláda začala 25. októbra 2023. Fico ako nový predseda vlády začal svoj prejav bez papiera. Fico sa na úvod poďakoval prezidentke za vykonanie slávnostného aktu vymenovania vlády. „Možno to znie zvláštne, ale dnes som skladal desiaty sľub ako poslanec NR SR a pred chvíľou som zložil štvrtý sľub ako predseda,“ začal Fico.

 Kríz zažil niekoľko, no vláda nikdy v histórii „nepreberala takú rozvrátenú spoločnosť ako dnes“. Zdôraznil však, že jeho štvrtá vláda bude konštruktívnou vládou. „Z ministerstiev budete počuť suverénny slovenský hlas, vykonávanie suverénnej zahraničnej politiky a želám si, aby sme po skončení mandátu mohli konštatovať nie čísla, ale to, že sa na Slovensku bude žiť lepšie a tento sľub dávam pred celou slovenskou verejnosťou,“ uzavrel Fico.

Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity je presvedčený, že ak na Slovensku „zase niekoho nezastrelia a ľudia sa zasa nepostavia na odpor ako v roku 2018“, Ficova vláda by to mohla prežiť až do konca. „Hoci to nebude mať úplne na ružiach ustlané. Pozliepaný klub SNS by mohol robiť problémy, aj keď Robert Fico vie, ako týchto ľudí správne motivovať. A oni sa určite namotivovať nechajú,“ podotkol politológ.

 Len čas podľa neho ukáže, akou cestou sa štvornásobný premiér nakoniec vydá. „Podľa toho, ako sa zatiaľ správa, to nevyzerá na prechádzku ružovou záhradou. Nasvedčuje tomu aj stranícka nominácia na ministra zahraničných vecí,“ spresnil. Otázne je podľa neho aj smerovanie zahraničnej politiky, hoci Fico zdôrazňuje, že orientáciu Slovenska meniť nebude, no tentokrát má byť suverénna.

Podľa neho nový šéf diplomacie Juraj Blanár bude „ticho sedieť v kúte a pozerať na to, čo bude Fico vystrájať“. Fico však môže podľa neho prekvapiť. „Hoci tu musím dodať, že na morské víly, drakov a dobrého politika Fica som nikdy neveril,“ uzavrel.

 Dno preraziť ďalším dnom?

Ako hodnotí prvú oficiálnu schôdzu parlamentu politológ? „Hovorí, že nemáme chváliť deň pred večerom. A pritom teraz sme len tesne po prebudení. S hodnotením by som teda určite počkal. Ak sa ale pozriem na prvé vystúpenie Igora Matoviča, nebude to mať nový predseda parlamentu také jednoduché,“ skonštatoval Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Boris Kollár vystúpil s rozlúčkovým príhovorom

Udržať podobných „hulvátov“ na uzde bude podľa neho mimoriadne komplikované. „A to sa ešte poriadne naplno neprejavili Blaha s Huliakom. Tipujem, že ak bude televízia vysielať priamy prenos z parlamentu, bude musieť tento program označiť hviezdičkou. Inak povedané, pre mládež a duševne labilnejších jednotlivcov prísne zakázané pozerať,“ myslí si politológ.

Politická kultúra podľa neho z parlamentu nikdy neodišla. „Len bola príliš prízemná. A taká aj ostane. A možno aj dosiahneme nový rekord, keď sa dno prerazí ďalším dnom. Vyjasnený deň nečakajme, bude poriadne zamračené s hromami a bleskami,“ uviedol. Čo sa týka obštrukcií pri voľbe predsedu parlamentu, na tie si politológ nespomína. „Keďže bol nový predseda parlamentu zvolený aj mnohými hlasmi opozičných poslancov, išlo len o znázornenie mentálneho sveta jednotlivca, ale nie o systémový problém,“ zhodnotil Štefančík.

Matovičov prejav bol podľa neho prízemný a „ľudsky odporný“. „Ak si niekto pri pive a pol deci chce vyliať svoju dušu, nech to robí v zariadení štvrtej cenovej, prípadne na železničnom WC v Podbrezovej, ale určite nie na pôde parlamentu,“ uviedol. „Bez ohľadu na to, čo si kto o sebe myslí, nemali by sme zabúdať, že sme len ľudia. Z prachu sme všetci vzišli a na prach sa jedného dňa komplet všetci zmeníme. Takže je namieste otázka, na čo je ten humbug vlastne dobrý,“ dodal Štefančík.

Noví poslanci a náhradníci

V parlamente sa nachádza vyše 90 nových poslancov – 73 poslancov bolo zvolených prvýkrát a 19 sa vracia po určitom období. Medzi nimi napríklad aj veterán za KDH František Mikloško. Poslanci PS mali pri skladaní sľubu pripnutú na sakách a šatách dúhovú vlajku, nie je to prvýkrát, čo takto vyjadrujú svoje názory.

Poslanecký sľub zložil aj Tibor Gašpar, ktorý je v súčasnosti obvinený, rovnako aj minister obrany Robert Kaliňák, ktorý figuruje vo viacerých kauzách, aj keď ho obvinenia zbavili prostredníctvom paragrafu 363. Trojicu doplnil štvornásobný premiér Robert Fico. Kaliňák v minulosti uviedol, že je v politickom dôchodku a neplánuje sa vrátiť.

Pre mnohých nováčikov bolo skúškou dostať sa aj do budovy parlamentu. Väčšina z nich nevedela, ktorými dverami vchádzajú poslanci, a tak čakali v rade s novinármi. Zamestnanci ich neskôr usmernili. Všetci si musia zvyknúť aj na nové hlasovacie zariadenie, ktorého fungovanie si vyskúšali už v pondelok. Poslanci si zvolili aj štyroch nových podpredsedov parlamentu, ktorých zvolenie už v rozprave nikto neblokoval. Za Smer bude podpredsedom Ľuboš Blaha, za Hlas Peter Žiga, za SNS Andrej Danko a za Progresívne Slovensko Michal Šimečka.

 Známi sú už aj náhradníci. Erika Jurinová (OĽaNO), Juraj Droba (SaS), Jozef Viskupič (OĽaNO a Michal Wiezik (PS) sa vzdali svojich mandátov ešte pred schôdzou. Jurinovú nahradí Rastislav Krátky, Viskupiča Július Jakab, Drobu Juraj Krúpa a Wiezika Marek Lackovič.

Poslanecký sľub zložili aj náhradníci za členov novovymenovanej vlády. Namiesto Fica do parlamentu nastúpil Andrej Sitkár, Kaliňáka nahradil Ivan Hazucha, namiesto Juraja Blanára si poslanecký mandát uplatnil Boleslav Lešo, namiesto Ladislava Kamenického do parlamentnej lavice zasadol Michal Lukša, poslanca Richarda Takáča nahradil Igor Válek a Borisa Suska nahradila Zuzana Plevíková.

 Denisu Sakovú vystriedal Samuel Migaľ, namiesto Richarda Rašiho nastúpil Jozef Cech, poslanecký mandát namiesto Erika Tomáša si uplatnil Štefan Gašparovič, Tomáša Druckera nahradil Ján Hrubý, do poslaneckej lavice namiesto Matúša Šutaja Eštoka nastúpila Alena Nováková, namiesto Zuzany Dolinkovej sa do parlamentu dostal Miroslav Čellár a namiesto Petra Kmeca si mandát uplatnil Peter Slyško.

Za SNS si mandát poslanca za Tomáša Tarabu uplatnil Milan Garaj a namiesto Martiny Šimkovičovej si do poslaneckej lavice sadol Adam Lučanský. Okrem toho sú známi aj predsedovia prvých dvoch výborov. Poslanci zriadili Mandátový a imunitný výbor NR SR a za jeho predsedu zvolili v tajnom hlasovaní Mariána Saloňa (Smer), podporilo ho 143 poslancov. Parlament zároveň zriadil Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Za jeho predsedníčku zvolili Veroniku Remišovú (Za ľudí, kandidovala za hnutie OĽaNO, po novom Slovensko), hlasovalo za ňu 83 poslancov.

Oba výbory budú mať 14 členov vrátane predsedu. Po zvolení ďalších členov týchto výborov rokovanie ustanovujúcej schôdze prerušili, aby mohol zasadnúť mandátový a imunitný výbor. Jeho prvou úlohou je preveriť platnosť poslaneckých mandátov. Oficiálne sa utvorili aj poslanecké kluby./agentury/

X X X

Bol pri miliónovej zmluve pre advokáta Bžána, teraz sa stal vedúcim úradu vlády

Posledných päť rokov bol Juraj Gedra podľa životopisu komunikačným poradcom strany Smer. Vláda Roberta Fica vymenovala na svojom prvom rokovaní za nového vedúceho úradu vlády Juraja Gedru, ktorý v parlamentných voľbách úspešne kandidoval za Smer-SSD.

Vo funkcii na úrade vlády nahradí odvolaného Michala Luciaka.

Gedra v minulosti pôsobil ako člen výkonného výboru dnes už zrušeného štátneho Fondu národného majetku a bol aj členom predstavenstva jeho nástupníckej organizácie – štátnej akciovej spoločnosti MH Manažment. Práve vedenie štátnej organizácie, do ktorého v tom čase patril, uzavrelo zmluvy zahŕňajúce obrovské odmeny pre advokátske kancelárie, ktoré zastupovali štát v súdnych sporoch. Napríklad kancelária advokáta Radomíra Bžána mala dostať za vyhratý spor o Vodnú elektráreň Gabčíkovo pôvodne až 64 miliónov eur. Po prevalení tejto informácie prepukla verejnosti dobre známa kauza.

Ministerstvu hospodárstva vtedy šéfoval Peter Žiga. Za kauzu padali hlavy, medzi inými aj Gedrova. Po voľbách sa k záležitosti vracať nechcel. „Nebudem to komentovať,“ odpovedal.

Do predstavenstva štátnej akciovky spravujúcej miliardy eur sa pred rokmi Gedra dostal ako šéf mládežníckej organizácie Smeru. V čele straníckych mládežníkov nahradil Andreja Kolesíka, ktorému za vlády Ivety Radičovej robil aj poslaneckého asistenta. V ďalšom volebnom období bol asistentom poslanca Smeru Antona Martvoňa.

Posledných päť rokov bol nový šéf úradu vlády podľa životopisu komunikačným poradcom strany Smer. Pôvodne si ho k sebe vzal vtedajší generálny manažér Smeru Viktor Stromček, aktuality.sk

X X X

Do vládnych funkcií idú syn Tibora Gašpara aj obaja Kuffovci

Z advokáta Pavla Gašpara známeho zo stretnutí na poľovníckej chate bude štátny tajomník ministerstva spravodlivosti.

V stredu večer vláda zverejnila nominácie na viaceré vládne posty vrátane štátnych tajomníkov či šéfov úradov. Viaceré funkcie sa ušli aj ľuďom známym z medializovaných káuz.

Štátnym tajomníkom rezortu spravodlivosti bude okrem Milana Hodása aj Pavol Gašpar, ktorý sa na poľovníckej chate v Čifároch stretával so špičkami Smeru a Miroslavom Bödörom.

Ide o syna bývalého policajného prezidenta a dnes poslanca Tibora Gašpara. Pavol Gašpar je zároveň majiteľom firmy WWA, ktorá roky sídlila v budove, ktorú Norbert Bödör získal podozrivým spôsobom od mesta Nitra – o kauze písal v roku 2017 Ján Kuciak.

Na kandidátke SNS zvolení otec a syn Kuffovci napokon nebudú poslanci parlamentu. Starší z nich, teda otec Štefan Kuffa bude štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry. Jeho syn Filip Kuffa bude štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, kam nastupuje aj ďalší štátny tajomník Jozef Smatana.

Kuffovci aktuálne čelia obžalobe za vyhrážanie. Mali fyzicky aj verbálne zaútočiť na farmára. Oni vinu popierajú.

Generálnym tajomníkom služobného úradu rezortu obrany sa stane Peter Krajčírovič. Šéfoval ochranke ústavných činiteľov v čase, kedy sa stala známa kauza únosu Vietnamca. Po medializácii na funkcii skončil, na úrade však zostal, len na inom poste. V roku 2019 potom na vlastnú žiadosť odišiel.

Štátnou tajomníčkou rezortu vnútra sa stala bývalá rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská. V rokoch 2014 až 2023 bola rektorkou Akadémie policajného zboru. Vo funkcii skončila po nešťastnom incidente, pri ktorom inštruktor akadémie Vladimir Šeparnev postrelil mladú kadetku Michaelu. V apríli ju prezidentka Zuzana Čaputová odvolala z funkcie.

Štátnym tajomníkom rezortu pôdohospodárstva sa stane Vladimír Vnuk, ktorý je podľa Plus 7 dní blízky Norbertovi Bödörovi. „Stredák zjavne nie je jediný futbalový rozhodca, ktorý vďaka dobrým kontaktom urobil skvelú kariéru. Ďalší je výkonný riaditeľ PPA a opäť Nitran Vladimír Vnuk, ktorý dotácie odobruje a je pod väčšinou zmlúv podpísaný. Podľa našich informácií má veľmi blízko práve k Norbertovi, dokonca sú susedia a bývajú na tej istej ulici v luxusnej lokalite v Nitrianskych Hrnčiarovciach,“ písal portál v roku 2019.

Štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy bude bývalý primátor Žiliny a exšéf Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma, ktorý je dnes v dozornej rade spoločnosti Váhostav.

Choma v roku 1987 vo Váhostave svoju kariéru začínal, z firmy odišiel po dvanástich rokoch. Podľa životopisu sa do Váhostavu vrátil v roku 2019, kedy bol aj poslancom národnej rady a vlastníkom Váhostavu bol ešte Juraj Široký. Za Širokého éry Váhostavu aj rok šéfoval. Potom, ako oligarcha Juraj Široký v roku 2021 Váhostav predal českým stavbárom, zostal Choma členom dozornej rady firmy.

Oblasť športu na ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu bude mať na starosti Ján Krišanda. Pred voľbami v roku 2020 ho stiahla SNS z kandidátky potom, čo sa prevalilo, že si písal s Marianom Kočnerom o obchodoch s ministerstvom vnútra. Podľa denníka Sme má blízko k šéfovi olympijského výboru a bývalému majiteľovi Nového Času Antonovi Siekelovi.

Teraz môžete získať polročné predplatné Aktuality Navyše za 9 eur s kódom navyse09 a k tomu zľavu 63% na knihu Fico – Posadnutý mocou.

 X X X

Šéf polície Hamran vyzlieka uniformu. Jeho nástupcu si minister Šutaj Eštok môže vybrať sám

Z policajného prezídia zatiaľ žiadni ďalší funkcionári neodchádzajú. Časť z nich je nateraz pod záštitou Úradu na ochranu oznamovateľov.

Už od ohlásenia vzniku novej vládej koalície Smeru, Hlasu a SNS je jasné, že s novým ministrom vnútra príde aj nový policajný prezident. Štefan Hamran sa nechal opakovane počuť, že nebude čakať na svoje odvolanie a z funkcie odíde sám. S čerstvým šéfom rezortu Matúšom Šutajom Eštokom je pripravený sa stretnúť. Jeho koniec v polícii je však už istý.

„Ešte v októbri požiadam o uvoľnenie zo služobného pomeru. Neutečiem, chcem ho určite stretnúť, rád mu zreferujem o stave v policajnom zbore, ak bude mať záujem. Ak nie, som pripravený odísť okamžite,“ povedal pre Aktuality.sk.

Hamran bol vedením polície poverený v septembri 2021. Vtedy nahradil policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý zložil funkciu po tom, ako ho obvinila policajná inšpekcia. Medzičasom na neho prokurátor podal obžalobu pre prekazenie akcie inšpekčného tímu Oblúk. Stalo sa tak po tom, ako sa naplno rozhorela vojna v polícii, ktorá viedla aj k obvineniu policajtov NAKA okolo Jána Čurillu. Hamran sa obvinených policajtov zastal a neodstavil ich od vyšetrovania veľkých káuz, viacerí boli dokonca povýšení.

Hamran prišiel do najvyššieho vedenia polície z Útvaru osobitného určenia Lynx Commando, ktorému šéfoval už od roku 2011. V roku 2019 ho zvolili za predsedu združenia protiteroristických jednotiek Atlas. V polícii bol Štefan Hamran od roku 1999. Dosiahol hodnosť plukovníka. Je absolventom Akadémie Policajného zboru.

Pod ochranou úradu

Nateraz by mal byť Hamran jediným funkcionárom, ktorý z prezídia sám odíde do civilu. Policajní viceprezidenti Branko Kišš a Damián Imre sa minimálne do konca roka nechystajú z polície preč. To isté platí aj pre šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a jeho zástupcov. Riaditeľ NAKA dnes potvrdil, že aj on už získal status chráneného oznamovateľa pod záštitou Úradu na ochranu oznamovateľov.

Denník Sme informoval, že necelé dvadsiatka policajtov vrátane Jána Čurillu, Pavla Ďurku či Štefana Mašína, ale aj povereného šéfa inšpekcie Petra Juhása a jeho kolegov, získala od úradu špeciálnej prokuratúry status chráneného oznamovateľa.

„Ak zamestnanec oznámi podozrenie z trestnej činnosti, prokuratúra mu na žiadosť môže udeliť tzv. status chráneného oznamovateľa. Ten ho v praxi chráni pred tým, aby ho jeho zamestnávateľ z pomsty napríklad nevyhodil, nepreradil na inú pracovnú pozíciu a podobne,“ vysvetľuje úrad. Ten vstúpi do hry pri každom pracovnoprávnom úkone, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí. „Vtedy rozhodujeme, či úkon nejako súvisí s jeho oznámením, a teda ide o odvetu,“ dopĺňa úrad.

Čurilla, Ďurka, Mašín a ďalší pritom čelia obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Stíha ich policajná inšpekcia pod dozorom bratislavskej krajskej prokuratúry pre podozrenie, že účelovo chceli stíhať ľudí z inšpekčného tímu Oblúk. Oni to odmietajú. Pôvodne skončili na istý čas aj vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich prepustil bratislavský krajský súd. Ten nevidel dôvody na väzbu a aj samotné stíhanie označil za nedôvodné. Vyšetrovanie prípadu sa chýli ku koncu.

Minister si vyberie

Matúš Šutaj Eštok si po poslednej zmene služobného policajného zákona môže vybrať svojho policajného prezidenta, ktorý sa mu bude zodpovedať za výkon svojej funkcie.

Čerstvý minister vnútra sa už nechal počuť, že v polícii nebude miesto pre žiadny politický ani iný vplyv. „Policajt, ktorý bude postupovať v súlade so zákonom, bude mať voľné ruky. Ak sa preukáže, že konal podľa cudzích pokynov, či už politických, alebo iných, jeho pôsobenie v polícii skončí. Princíp padni, komu padni bude platiť pre každého,“ povedal.

V minulosti nemal šéf rezortu vnútra voľbu vo svojich rukách. Policajného prezidenta si mal vyberať z kandidátov, ktorých mu odporučil brannobezpečnostný výbor parlamentu. Táto právna úprava sa však počas vlády Igora Matoviča zmenila. Teraz minister vnútra pred menovaním predloží svojho kandidáta na funkciu prezidenta polície na verejné vypočutie poslancom vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Vyberie si ho však sám a sám ho aj vymenuje.

Policajným prezidentom sa môže stať aj človek, ktorý medzičasom odišiel do civilu. Najneskôr v momente vymenovania však už musí byť opäť policajtom. Funkcia má aj niekoľko profesijných kritérií: vysokoškolské vzdelanie, minimálne desať rokov v polícii a najmenej päť rokov vo funkcii, aktuality.sk

X X X

Útok Hamasu odkryl bezpečnostné chyby Izraela. Preskúmame to a odhalíme príčiny, vyhlásil Netanjahu

Na izraelského premiéra sa vzniesla vlna kritiky po tom, ako hnutie Hamas prerazilo opevnenú hranicu oddeľujúcu Pásmo Gazy od Izraela.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu po prvý raz uviedol, že bude musieť poskytnúť odpovede na bezpečnostné chyby, ktoré boli odkryté pri útoku hnutia Hamas zo 7. októbra. TASR správu prebrala z agentúry AFP.

„Podrobne to preskúmame a odhalíme príčiny,“ vyhlásil Netanjahu, na ktorého sa zniesla vlna kritiky po tom, ako militanti z Hamasu 7. októbra prerazili opevnenú hranicu oddeľujúcu Pásmo Gazy od Izraela.

„Toto pochybenie bude vyšetrené a každý bude musieť poskytnúť odpovede, vrátane mňa. To všetko však bude musieť počkať,“ vyhlásil izraelský premiér počas príhovoru v televízii. „Ako premiér som zodpovedný za zaistenie budúcnosti krajiny,“ dodal.

Pripravujú sa na pozemnú ofenzívu

Netanjahu uviedol, že Izrael sa pripravuje na pozemnú ofenzívu. Odmietol však prezradiť podrobnosti. Na hranici s Pásmom Gazy sa však zhromaždili desaťtisíce izraelských vojakov.

Izraelská armáda má približne 165 000 aktívnych príslušníkov a povolaných bolo aj 365 000 záložníkov, píše AFP. Časť síl sa presunula na hranicu s Libanonom, kde militantné hnutie Hizballáh podporované Iránom denne podniká delostrelecké útoky.

Izrael uvádza, že počas útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zahynulo viac než 1400 ľudí, väčšinou civilistov.

Hnutie Hamas vládnuce v Pásme Gazy tvrdí, že počas izraelských odvetných útokov zahynulo od 7. októbra viac než 6500 ľudí, z toho približne 2700 detí, aktuality.sk

X X X

Pellegriniho zvolili za predsedu NR SR. O obštrukciu sa postaral Matovič, v rozprave mu tvrdo vynadal

V poslaneckých laviciach sa po prvý raz oficiálne stretli noví poslanci, ktorí zložili sľuby. Tí, ktorí to nestihli, zložia sľub na najbližšej schôdzi. Pri voľbe predsedu parlamentu sa do rozpravy prihlásil Igor Matovič a prvý rokovací deň okorenil krátkou obštrukciou. V rozprave nazval lídra Hlasu Petra Pellegriniho klamárom a niekoľko poslancov sa po osobných útokoch na šéfa Hlasu zdvihlo a odišlo. S poslancom Smeru Ľubošom Blahom si vymenili pár invektív. Po kultivovanejšom prejave v novom parlamente zatiaľ niet stopy.

V poslaneckých laviciach sa prvýkrát oficiálne stretlo 150 nových poslancov, ktorí zložili sľuby. Dosluhujúci predseda parlamentu Boris Kollár vystúpil s rozlúčkovým príhovorom.

Novozvolení poslanci na schôdzi zložili sľub a ujali sa mandátov. Na miesto tých, ktorí boli vymenovaní za členov vlády, nastúpili náhradníci. Zákonodarcovia zvolili počas dňa nové vedenie parlamentu a výborov, zriadili si tiež poslanecké kluby.

Výbory Národnej rady SR už poznajú svojich predsedov. Zvolení boli na stredajšej ustanovujúcej schôdzi parlamentu na základe dohody, že koalícia obsadí 12 predsedníckych postov a opozícia sedem.

Vláda Roberta Fica vymenovala na svojom prvom zasadnutí nových štátnych tajomníkov jednotlivých ministerstiev. Zároveň odvolala doterajších.

  Novozvolený podpredseda parlamentu Michal Šimečka (PS)Šimečka sľubuje, že PS bude aktívnou opozíciou. „Chceme dôsledne kontrolovať vládnu koalíciu, dôrazne upozorňovať na jej prešľapy a navrhovať lepšie riešenia. Tam, kde vláda príde s rozumnými riešeniami, budeme konštruktívni a vecní,“ uviedol v stanovisku hnutia.

Poslanci Národnej rady (NR) SR na stredajšej ustanovujúcej schôdzi zvolili štyroch podpredsedov parlamentu. Sú nimi Ľuboš Blaha (Smer), Peter Žiga (Hlas) Andrej Danko (SNS) a Michal Šimečka (PS).

V tajnom hlasovaní bolo platných 142 hlasov. Za zvolenie Blahu bolo 82 poslancov, proti 28, 32 sa zdržali. Žigu volilo 88 zákonodarcov, proti bolo 24, zdržali sa 30 poslanci. Danka podporilo 83 poslancov, proti boli 11 a 48 sa zdržali. Šimečku volilo 92 poslancov, proti hlasovalo 29 a 21 sa zdržali.

Strany vládnej koalície sa už v podpísanej koaličnej zmluve dohodli, že parlament bude mať štyroch podpredsedov. Každá koaličná strana má mať jedného, zvyšného mala nominovať opozícia.

X X X

Český generál na misii v Izraeli musel skončiť pre nevhodné správanie k americkej kolegyni

Pavel Kolář prestížny post veliteľa vojenskej časti mierovej misie opúšťa po pol roku, slúžiť mal pritom dva roky. Česká republika post naspäť nezíska.

Po náročnom procese výberu nového veliteľa mierovej misie, ktorá sleduje dodržiavanie mierovej dohody medzi Egyptom a Izraelom, sa už po pol roku generál Pavel Kolář s týmto vysokým postom rozlúčil.

Podľa troch nezávislých zdrojov portálu Novinky.cz je za predčasným odchodom skúseného generála nevhodné správanie k riaditeľke civilnej časti misie Elizabeth Dibbelovej zo Spojených štátov amerických. Generál Kolář sa k celému incidentu odmietol pre médiá vyjadriť.

Česká armáda sa oficiálne k dôvodom odchodu Kolářa nevyjadrila. Uviedla len, že k 4. septembru odišiel na vlastnú žiadosť. Kolářa následne zaradili do personálnej dispozície veliteľa generálneho štábu Karla Řehka. Znamená to, že armáda pre generála nemá aktuálne žiadnu novú pozíciu.

České médiá hovoria o reputačnom škandále. Pozícia veliteľa misie totiž automaticky nepripadá krajine, ale je viazaná na konkrétneho človeka. Kolářa po odchode dočasne zastupuje novozélandský generálmajor Evan Williams.

Mierová dohoda medzi Egyptom a Izraelom bola podpísaná v roku 1979 vo Washingtone. Táto zmluva, ktorú sa podarilo podpísať po takzvanej campdavidskej dohode, bola výsledkom dvanásťročných rokovaní medzi oboma stranami. Základným cieľom tejto dohody bolo ukončiť dlhodobý stav vojny medzi Egyptom a Izraelom a stanoviť rámec pre mierové vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Dohoda obsahovala mnoho dôležitých prvkov vrátane ukončenia vojenského konfliktu, uzavretia mierovej zmluvy a stiahnutia izraelských síl z egyptského územia, ako aj zriadenia demilitarizovanej zóny na egyptsko-izraelskej hranici. Na dodržiavanie tejto dohody bola zriadená medzinárodná misia pod názvom Mnohonárodné sily a pozorovatelia. Táto misia sa skladá z približne tisícky vojakov a tisícky civilných členov. Kolář a Dibbelová viedli práve tieto dve zložky misie, aktuality.sk

X X X

Z policajnej akadémie na ministerstvo. Lucia Kurilovská sa stala štátnou tajomníčkou

Kurilovská viedla od roku 2014 policajnú akadémiu. Skončila po tom, ako inštruktor nešťastne postrelil kadetku.Štátnou tajomníčkou rezortu vnútra sa stala bývalá rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská.

Do parlamentu bola zvolená za Hlas. Do strany prišla spolu s Tomášom Druckerom a jeho Dobrou voľbou, keď sa obe strany spojili v prvej polovici tohto roka.

Kurilovská bola v rokoch 2014 až 2023 rektorkou Akadémie policajného zboru. Vo funkcii skončila po nešťastnom incidente, pri ktorom inštruktor akadémie Vladimir Šeparnev postrelil mladú kadetku Michaelu. V apríli ju prezidentka Zuzana Čaputová odvolala z funkcie. Jej koniec žiadal vtedajší minister vnútra Roman Mikulec, aktuality.sk

X X X

Parlamentné výbory majú nových predsedov

Zvolený bol Roman Mikulec aj Mária Kolíková, či Irena Bihariová.

Výbory Národnej rady (NR) SR už poznajú svojich predsedov. Zvolení boli na stredajšej ustanovujúcej schôdzi parlamentu na základe dohody, že koalícia obsadí 12 predsedníckych postov a opozícia sedem.

Predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR bude Miroslav Čellár (Hlas-SD). Do čela Výboru NR SR pre financie a rozpočet zvolilo plénum Jána Blcháča (Hlas-SD). Výbor NR SR pre európske záležitosti povedie Ján Ferenčák (Hlas-SD), šéfkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport sa stala Lucia Kurilovská (Hlas-SD) a Výbor NR SR pre kultúru a médiá povedie Roman Michelko (SNS).

Vladimír Baláž (Smer-SD) povedie Výbor NR SR pre zdravotníctvo a Tibor Gašpar (Smer-SD) Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie povedie Rudolf Huliak (SNS). Šéfom Výboru NR SR pre sociálne veci sa stal Ján Richter (Smer-SD).

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj povedie Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a do čela Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti zasadne Róbert Puci (Hlas-SD).

Predsedom Zahraničného výboru NR SR bude Marián Kéry (Smer-SD). Predsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny bude Lucia Plaváková (PS).

Za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolili Romana Mikulca (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Predsedníčkou Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bude Mária Kolíková (SaS), šéfom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva sa stal Tomáš Valášek (PS) a predsedníčkou Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu bude Irena Bihariová (PS).

Ešte skôr počas stredy zvolili poslanci Mariána Saloňa (Smer-SD) za šéfa Mandátového a imunitného výboru NR SR a Veroniku Remišovú (Slovensko, Za ľudí, KÚ) za predsedníčku Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, aktuality.sk

X X X

 Novým predsedom Snemovne reprezentantov USA sa stal republikán Mike Johnson

Tri týždne bola dolná komora Kongresu Spojených štátov bez predsedu. Prechodcu Jonhsona odvolali po vzbure radikálneho krídla Republikánskej strany.

 Členovia Snemovne reprezentantov Spojených štátov si v stredu za nového predsedu zvolili republikána Mikea Johnsona. Informuje o tom TASR na základe správy denníka The Guardian a televízie NBC News.

Johnsona, kongresmana z amerického štátu Louisiana, v hlasovaní podporilo všetkých 220 prítomných republikánov. Proti hlasovalo 209 členov snemovne.

Odvolali ho po vzbure

Dolná komora Kongresu USA bola bez predsedu tri týždne. Johnsonovho predchodcu Kevina McCarthyho odvolali z funkcie pri hlasovaní 3. októbra po vzbure radikálneho krídla Republikánskej strany. Kongresmani šéfa snemovne odvolali vôbec prvýkrát v histórii Spojených štátov.

Snemovňa reprezentantov sa teraz môže začať venovať hromadiacich sa krízam, ako sú hroziace zastavenie financovanie federálnych inštitúcií (shutdown) či konflikt Izraela s militantmi z Hamasu.

Menej známy kongresman Johnson bol štvrtým nominantom republikánov na uvoľnený post predsedu Snemovne reprezentantov, pripomína tlačová agentúra AP. Pred ním si dostatočnú podporu Republikánskej strany, ktorá má v dolnej komore Kongresu USA tesnú väčšinu, nedokázali zaistiť Steve Scalise, Jim Jordan ani Tom Emmer.

„Sme pripravení znova sa pustiť do práce… Naším poslaním tu je dobre vám slúžiť a obnoviť vieru ľudí v túto snemovňu,“ povedal Johnson po zvolení.

Chvála Trumpa, kritika demokratov

„Myslím, že bude fantastický predseda,“ reagoval exprezident Donald Trump, ktorý sa opätovne uchádza o nomináciu Republikánskej strany v prezidentských voľbách. Uviedol, že o Johnsonovi nepočul jediný „negatívny komentár“. „Každý ho má rád,“ dodal.

Demokratická strana, ktorá na post predsedu nominovala svojho kandidáta Hakeema Jeffriesa, kritizovala Johnsona ako architekta Trumpovho právneho úsilia zvrátiť prezidentské voľby v roku 2020, v ktorých neuspel v súboji s demokratom Joeom Bidenom.

Jeffries povedal, že demokrati budú spolupracovať s republikánmi vždy, keď to bude možné pre dobro krajiny, aktuality.sk

X X X

Zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, podľahol ťažkej chorobe

Vo veku 59 rokov zomrel na rakovinu bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Exšéf Generálnej prokuratúry SR bol dlhodobo chorý.

Informáciu potvrdila Novému Času jeho manželka. Plukovník v zálohe JUDr. Dobroslav Trnka sa narodil 9. novembera 1963 v Skalici. Generálnu prokuratúru viedol v rokoch 2004 až 2011.

 Začínal ako vyšetrovateľ vojenskej prokuratúry – bol členom tímu, ktorý po Nežnej revolúcii vyšetroval nezákonné aktivity ŠtB a polície. Trnkova skupina bola pri skúmaní aktivít len relatívne úspešná, podarilo sa jej síce vďaka zodpovednej práci získať dosť dôkazov na to, aby súd uznal posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca vinným, odsúdený však nikdy nebol.

Na začiatku deväťdesiatych rokov už Dobroslav Trnka pracoval ako vojenský prokurátor. Do styku s politikmi síce bežne neprichádzal, na stôl sa mu vtedy dostala kauza Tisova Vila. Hlavným podozrivým bol vtedajší predseda HZDS Vladimír Mečiar, ktorý vraj nariadil krádež spisov ŠtB z vily v Trenčíne, ktoré potom mohol využívať v politickom boji.

Aj keď sa vyšetrovanie nepodarilo dotiahnuť do konca, pretože dospelo k nejasným záverom, Trnku povýšili na šéfa Vojenskej obvodnej prokuratúry a vybudoval si imidž osobnosti, ktorá v tom čase, ako jedna z mála, stála proti Mečiarovi.

Vlani ho súd oslobodil spod obžaloby za prechovávanie nahrávok zo spravodajskej akcie SIS Gorila. Dôkazná situácia sa neposilnila a skutok, ktorý Trnkovi kládli za vinu, bol navyše aj premlčaný. Vyhlásenie sudcu prekvapilo aj samotného Trnku. Ešte hodinu pred rozhodnutím súdu sa totiž počúvali nahrávky, na ktorých znel hlas patriaci finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi.

 Trnka bol obžalovaný pre schovávanie nahrávky zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podľa prokuratúry si Trnka ako verejný činiteľ nesplnil povinnosť a po prevzatí zvukovej nahrávky Slovenskej informačnej služby, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ju neodovzdal polícii. Namiesto toho ju medzi rokmi 2007 a 2014 ukrýval s cieľom získať pre seba a podnikateľa Mariana Kočnera majetkový prospech.

Nahrávka s Kočnerom

Ako šéf prokuratúry pôsobil v rokoch 2004 až 2011 a jeho povesť najsilnejšieho muža spravodlivosti zlomila nahrávka s Marianom Kočnerom na ktorej mu nadával za to, že sa snažil vydierať Jaroslava Haščáka nahrávkou Gorila. Následne bol obžalovaný pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a posledné roky chodil po súdoch.

 Trnka mal dostať od Kočnera v roku 2007 zvukovú nahrávku, ktorá sa mala týkať korupčnej trestnej činnosti, financovania politických strán a privatizovania štátneho majetku. Následne mal Trnka nahrávku ukrývať dlhých sedem rokov, keď bol generálny prokurátor a aj neskôr, keď bol prokurátor. V 2014 mal Kočnerovi nahrávku vrátiť.

Súd v polovici júla 2022 síce uznal, že sa bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka schovávaním nahrávok Gorily dopustil zneužitia svojich právomocí, aj tak ho však nečakane oslobodil.

Verejnosť, rovnako ako polícia, sa o Trnkovom angažovaní sa pri schovávaní Gorily dozvedela zo zhruba 70-minútového audiozáznamu spoločného rozhovoru medzi Trnkom a Kočnerom, ktorý bol zverejnený v októbri 2019. Rovnako ako USB s „hlasom Gorily“, aj tento záznam sa našiel u Kočnera pri domových prehliadkach.

Kočner na slávnej nahrávke Trnkovi vyčítal, že bol vydierať šéfa Penty Jaroslava Haščáka s nahrávkou z kauzy Gorila. Kočner vysvetľoval, že predtým od Haščáka za nahrávku zinkasoval milión eur a tvrdil, že mu odovzdal jedinú nahrávku. Vraj však zabudol ešte jednu kópiu u Trnku v trezore./agentury/

X X X

Veliteľ Sibírskeho práporu: Sme Rusi a zničíme každého, kto podporuje Putina. Niet viac fašistického štátu ako Rusko

Ruskí prebehlíci na tajnom mieste v Kyjevskej oblasti podstupujú vojenský výcvik. Ako referuje web news.sky.com, sibírsky prápor bojuje na strane Ukrajiny a tvoria ho Rusi. Tento prápor vytvoril bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky s cieľom narušiť ruské aktivity.

 Zakladateľ Vladislav Ammosov, ktorý slúžil 15 rokov v ruskej armáde, pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa povedal, že jeho prápor je „pripravený okamžite nasadiť na ruské územie ako súčasť sabotážnej a prieskumnej skupiny a zničiť nepriateľov“ podporujúcich Putina a jeho spojencov.

 „Som pripravený ísť na územie Ruska a zničiť tam nepriateľov. Nepriatelia mojej vlasti sú tí, ktorí podporujú tamojšiu vládu. Moji krajania sa stali služobníkmi temných síl.“

Nepodložené tvrdenia Moskvy, že fašisti ovládli Ukrajinu, sú pre veliteľa pohoršujúce. „Niet viac fašistického štátu ako Rusko,“ povedal pre portál Slobodná Európa.

Ammosov povedal, že jednotka je plná disidentov z rôznych etník, ktorí tvrdia, že s etnickými menšinami sa v Rusku zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie. Predchádzajúce správy tiež naznačovali, že sú nadmerne zastúpení v bojových stratách Ruska.

Hovorí, že ako etnický Jakut, často zažíval rasizmus a šovinizmus zo strany etnických Rusov. Povedal, že nie je nezvyčajné, keď ho v ruských mestách zastaví polícia alebo ním opovrhujú okoloidúci.

 „Keď som išiel do Moskvy a vošiel na stanicu metra, okamžite ma zastavili. Zachránili ma iba doklady. Zaobchádzali so mnou ako s človekom druhej kategórie,“ hovorí Ammosov. „Odkedy som na Ukrajine, nikdy ma nepožiadali o pas, nikdy ma nezastavila polícia“ dodal.

Povedal, že bol ešte viac rozčarovaný, keď sa Putinovo Rusko stalo čoraz autoritatívnejším./agentury/

X X X

Ódor odovzdal úrad Ficovi, ministri si prevzali agendu. Nová vláda má za sebou prvé rokovanie

Ministri novovymenovanej vlády SR si v stredu popoludní prevzali agendu na svojich úradoch. Z ministerstiev zamierili rovno na Úrad vlády SR, kde sa zišli na prvom rokovaní kabinetu.

 Robert Fico zasadol na premiérsku stoličku. Vedľa seba má podpredsedov vlády Roberta Kaliňáka, Tomáša Tarabu a Denisu Sakovú. Riešili personálne otázky a výmeny na postoch štátnych tajomníkov, prípadne vedúcich služobných úradov. Rovnako sa členovia vlády mali rozprávať o obsahu programového vyhlásenia vlády.

 Novými štátnymi tajomníkmi ministerstva dopravy budú Igor Choma a Denisa Žiláková, nahradia tak Katarínu Brunckovú a Jaroslava Kmeťa. Novým štátnym tajomníkom ministerstva financií sa stal Radovan Majerský.

Novými štátnymi tajomníkmi ministerstva životného prostredia budú Filip Kuffa a Jozef Smatana. Štátnym tajomníkom rezortu práce bude Branislav Ondruš.

Tajomníkmi na ministerstve hospodárstva budú Kamil Šaško a Vladimír Šimoňák.

Vláda z funkcie vedúceho Úradu vlády (ÚV) SR odvolala Michala Luciaka na základe jeho vzájomnej dohody s premiérom. Zároveň do tejto funkcie vymenovala Juraja Gedru. Ministri ďalej rozhodli o vymenovaní Marcely Virágovej do funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu ÚV SR. Od štvrtka (26. 10.) nahradí v tejto funkcii Mareka Vandráka.

Vládny kabinet vymenoval aj novú štátnu tajomníčku podpredsedu vlády SR, stala sa ňou Alena Sabelová. Zároveň z pozície odvolal Editu Pfundtner.

 Nový minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) prišiel na prvé rokovanie vlády podľa jeho slov s pokorou a veľkým rešpektom k veľkému rezortu s novými úlohami. „Hlava už je nastavená posledný týždeň 100-percentne na oblasť vzdelávania detí, veda, výskum, stredné školstvo,“ povedal Drucker s tými, že už sa prišiel predstaviť aj kolegom do úradu, ktorý chce prevziať kultivovaným spôsobom. „Nečakajte nič svetoborné, ja som manažér. Chcem, aby úrad fungoval,“ uviedol Drucker. Na prvé zasadnutie vlády už prišiel s návrhom na zmenu štátneho tajomníka a generálneho tajomníka služobného úradu.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) prišiel na Úrad vlády ako prvý. Na čele rezortu bude vôbec po prvý raz. Mená nových štátnych tajomníkov prezradiť pred rokovaním nechcel. „Nechajte sa prekvapiť,“ odpovedal. Slovensko podľa neho zmenu vlády potrebovalo už dlho.

 Na Úrade vlády mali premiéru ako ministri Boris Susko (Smer), ktorý prevzal rezort spravodlivosti, a Erik Tomáš (Hlas), ktorý nasledujúce obdobie bude na čele ministerstva práce. Rezort práce má podľa Tomáš širokú problematiku. „Mám pocit, že nie je oblasť života, ktorá by sa nedotýkala tohto rezortu. Ideme tvrdo pracovať, čo sme ľuďom hovorili pred voľbami a budeme sa snažiť toho čo najviac splniť,“ povedal na úvod nový minister.

Susko má pred rezortom spravodlivosti „veľký rešpekt“ a je si vedomý, že má pred sebou veľa výziev. „Týkajú sa právneho štátu, trestného systému, možno aj rekodifikácie občianskeho práva, väzenstva, probačnej a mediačnej služby,“ priblížil. Priority si chce nastaviť aj po konzultácii s odbornou verejnosťou.

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa po prevzatí agendy vyjadril, že má pomerne jasnú predstavu o tom, ako by mal rezort vyzerať. Za jednu z priorít označil ochranu obyvateľov Slovenska, migrácia je podľa neho nezvládnutá. K personálnym otázkam sa zatiaľ nechcel vyjadrovať.

 Prioritou envirorezortu bude podľa jeho nového šéfa Tomáša Tarabu (nominant SNS) naštartovanie vecí, ktoré zanedbal exminister Ján Budaj. „Nejdem s nikým bojovať. Podávam pomocnú ruku na to, aby sme sa starali o zdravý vzduch, vodu a pôdu, aby sme dali reálnu ochranu životného prostredia na najvyššiu úroveň,“ poznamenal. Zamerať sa chce na obnovu turbín na Vodnom diele Gabčíkovo či kanalizácie. Naďalej podľa Tarabu budú fungovať aj zásahové tímy pre medveďa. Na ministerstve chce vytvoriť platformu pre diskusiu medzi mimovládnymi organizáciami, neštátnymi majiteľmi a rôznymi inštitúciami.

Nová ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) priznala, že sa musí zorientovať na novej pozícii. „Vzhľadom na to, že mám víziu, ktorú chcem pretaviť do praxe, potrebujeme mať čo najpodrobnejší prehľad o tom, v akom stave je rezort v súčasnosti. Urobím teda dôkladnú analýzu,“ uviedla o jednom zo svojich prvých krokov. Plánuje ostať pri dvoch štátnych tajomníkoch, s návrhmi personálnych zmien na týchto postoch prišla na rokovanie vlády.

 Nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) sa ujíma funkcie s veľkým rešpektom. „Je to rezort, ktorý sa týka každého z nás,“ prízvukovala pred rokovaním kabinetu. Na prvú schôdzu novovymenovanej vlády nepredkladá žiadny personálny návrh, prípadné zmeny v ministerskom tíme chce komunikovať v ďalších dňoch.

 Nová ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) pripomenula, že už v minulosti ministerkou bola. „Nastupovala som do ministerského kresla asi do najhorúcejšieho, aké kedy minister vnútra mal od vzniku Slovenskej republiky. Dnes to bolo o niečo pokojnejšie, ale, samozrejme, výzvy ktoré nás čakajú, nie sú ľahké a budeme musieť zabrať od prvého dňa,“ uviedla Saková

Minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smeru) zatiaľ nechcel svoje zámery špecifikovať. Vyjadril sa k odvolaniu šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimíra Jacka svojím predchodcom Pavlom Lančaričom zo začiatku tohto týždňa. To nový minister schvaľuje a nemá s tým problém.

„Prvé, čo urobím, tak začnem pracovať,“ uviedol nový šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas). „Napriek tomu, že mnohí ministri vlády deklarovali, že je všetko pripravené a vyriešené, tak si myslím, že problémov bude na ministerstve veľmi veľa. Púšťame sa do toho, aby sa dočerpali eurofondy, aby sa začali čerpať nové eurofondy, aby sa rozbehla informatizácia a aby nám ľudia neodchádzali z regiónov,“ priblížil.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu v Prezidentskom paláci vymenovala vládu SR, ktorú povedie Fico. Vládnu koalíciu vytvorili strany Smer, Hlas a SNS. Posty vo vláde si rozdelili v pomere 7 : 7 : 3.

 Za Smer budú vo vláde Robert Kaliňák (podpredseda vlády, ministerstvo obrany), Ladislav Kamenický (ministerstvo financií), Richard Takáč (ministerstvo pôdohospodárstva), Juraj Blanár (ministerstvo zahraničných vecí), Boris Susko (ministerstvo spravodlivosti) a Jozef Ráž mladší (ministerstvo dopravy).

Za Hlas bude vo vláde sedieť Erik Tomáš (ministerstvo práce), Zuzana Dolinková (ministerstvo zdravotníctva), Richard Raši (ministerstvo investícií a informatizácie), Peter Kmec (vicepremiér pre plán obnovy), Denisa Saková (podpredsedníčka vlády, ministerstvo hospodárstva), Tomáš Drucker (ministerstvo školstva) a Matúš Šutaj Eštok (ministerstvo vnútra).

Do ministerských kresiel za SNS zasadne Tomáš Taraba (podpredseda vlády, ministerstvo životného prostredia) a Martina Šimkovičová (ministerstvo kultúry). Strana obsadí aj nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré má vzniknúť od januára 2024./agentury/

X X X

Ficov príbeh sa nekončí. Dostal šancu na reparát. Spraví ho alebo položí Slovensko na kolená?

Robert Fico dostal novú šancu niečo kladné so Slovenskom urobiť. Dvanásť rokov vlády Smeru bola premárnená doba. Krajina sa vpred nepohla, stagnovala, až začala upadať. Fico dobre vie, že tak ako v minulosti to už nepôjde. Treba totálne zmeniť prístup. Podarí sa mu to?

Ľahké to mať nebude. Po dvanástich rokoch smeráckeho marazmu a tri a pol roku prídavku v podobe nevídaného chaosu – po zbabranom hlavnom jedle sme si „vyslúžili“ ochutnávku poriadne kyslého zákuska – povedané slovami politického učiteľa predsedu Smeru Miloša Zemana Slovensko je „spálená země“. Tak bývalý predseda ČSSD v polovici 90. rokov počastoval Česko a využil „blbú náladu“ z reforiem na mocenský vzostup. Z troch percent sa rázom vyšvihol na 30 %.

Fico rovnako dobre ovláda populistické remeslo a dokázal dokonale politicky využiť „blbú náladu“ z Matovičovho rozoštvávania a Hegerovho vládneho blúdenia. No to nestačí, ako to nestačilo ani Zemanovi, ktorý ako premiér nič veľké a hmatateľné po sebe nezanechal.

Aj šokujúce víťazstvo Igora Matoviča vo voľbách v roku 2020 a všetka vládna mizéria Matovičovej a Hegerovej vlády sú iba dieťaťom dlhého bačovania Smeru. Fico im môže byť dokonca aj vďačný za šancu na reparát. Lebo keby si Matovič, Heger a Sulík nevymohli voľby v septembri a boli by v máji či v júni, či nebodaj oveľa skôr po referende, Smer by voľby nikdy nevyhral a nezostavoval by vládu.

Ficov príbeh sa nekončí, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. Naopak, vstupuje do novej kapitoly. Od nej bude závisieť, ako sa Fico zapíše do pamäti ľudí, do príbehu Slovenska.

Ak chce Fico uspieť a zapísať sa aspoň čiastočne pozitívne do slovenských dejín, musí zmeniť ponímanie politiky. Musí ju prestať ponímať len ako rozkoš z moci, pocit nadradenosti či ako právo užívať si osobné výdobytky, alebo právo na posledné slovo, ale začať ju brať ako jedinečnú príležitosť niečo vybudovať, pozdvihnúť krajinu vyššie, zvýšiť blahobyt ľudí.

Hneď na úvod si Fico môže vychutnať pocit veľkého politického i osobného zadosťučinenia. Už na druhý deň po vymenovaní odchádza na summit EÚ o migrácii. Bol to on, kto bol v roku 2015 hlavným európskym kritikom „vítacej migrácie“. Dnes, po dianí v Izraeli, násilnostiach vo Francúzsku a vo Švédsku, napätí v Nemecku, demonštráciách v západnej Európe, zlyhaní integrácie, už nikto nemôže popierať, že neriadená migrácia je chybou.

No to je jediný kladný moment pre novú Ficovu vládu. Čakajú ju ťažké rozhodnutia. Musí do konca roka pripraviť štátny rozpočet, verejné financie sa rozkladajú, inflácia je stále vysoká, hrozba rastu cien energií číha za dverami, ekonomike chýba palivo, zdravotníctvo stojí pred bankrotom. Je koniec lacnej predvolebnej kampane, kupovania si ľudí populistickým nezmyslami, na rade sú činy.

Ficov príbeh sa nekončí, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. Naopak, vstupuje do novej kapitoly. A povedzme si pravdu, najťažšej v jeho politickej kariére. Od nej bude závisieť, ako sa Fico zapíše do pamäti ľudí, do príbehu Slovenska. Nech už sa v minulosti dopustil akýkoľvek prešľapov a zlyhaní, v liberálne demokracii má každý človek príležitosť na nový začiatok. Preto mu na úvod dajme šancu./agentury/

X X X

Schmögnerová a ľavičiari pripravili pre Fica nové dane. Viac zaplatia bohatí, Matovičov balíček sa prepracuje

Zachovať sociálny štandard obyvateľov Slovenska bol jeden z prvých sľubov nastupujúcej vládnej koalície. V poradí už štvrtá vláda Roberta Fica bude musieť hneď po nástupe vyriešiť dilemu, kde vziať peniaze na tento cieľ a ako popri tom uzdravovať verejné financie, ktoré sa nachádzajú v pásme vysokého rizika.

 Návod, ako skresať najvyšší deficit Slovenska spomedzi všetkých členských krajín európskeho bloku, už predstavilo ministerstvo financií či Národná banka Slovenska. Teraz svoj pohľad na vec ponúkla aj skupina ľavicových ekonómov.

Vo svojej štúdii s názvom Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko novej Ficovej ekonómovia vláde ponúkli riešenia, ako by mala byť krajina spravovaná. V skupine ekonómov je napríklad bývalá ekonómka Brigita Schmögnerová, odborová predáčka Monika Uhlerová či ekonóm Anton Marcinčin, ktorý bol poslancom za KDH.

Hneď v prvej kapitole štúdie sa pozreli na to, ako by mala vyzerať konsolidácia verejných financií. Opatrenia rozdelili na dve skupiny. Tie, ktoré smerujú k znižovaniu výdavkov, a opatrenia na strane príjmov.

„Prekopať“ Matovičov balík

Na strane výdavkov navrhujú prehodnotiť daňový bonus, ktorý sa ukázal podľa nich ako diskriminačný a zvýhodňujúci vyššie príjmové skupiny. Pripomeňme, že vyšší daňový bonus a vyššie prídavky na dieťa boli súčasťou Matovičovho rodinného balíčka. Spolu 200 eur na dieťa, teda plnohodnotný 140-eurový daňový bonus a prídavok na dieťa 60 eur, mohol získať rodič, ktorý dostával hrubú mzdu aspoň vo výške 809 eur mesačne. Platí to pri jednom dieťati.

 Nastala tak paradoxná situácia, keď ľudia s najnižšími príjmami nedostali daňový bonus v plnej výške a ten smeroval len k lepšie zarábajúcim rodičom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala, že len 55 percent rodičov má nárok na plnú sumu, teda 200 eur na dieťa.

Ušetriť na strane výdavkov by mohol štát podľa ľavicových ekonómov aj na tom, že prehodnotí, koľko a komu bude štát dávať na investičnú pomoc. Štát sa snaží na Slovensko prilákať investorov aj tým, že im napríklad dá daňové úľavy či poskytne priame financie na rozvoj. Úradnícka vláda takto napríklad podporila nemeckú spoločnosť Winkelman, ktorá bude investovať v Rimavskej Sobote. Vyrábať chce kovové zásobníky teplej vody pre tepelné čerpadlá a ohrievače. Celková investícia bude 110 miliónov eur a vláda ju podporila štátnou investičnou pomocou v hodnote približne 41,25 milióna eur vo forme dotácie. Vzniknúť má vyše 400 nových pracovných miest. Vláde sa tak podarilo dostať investora do regiónu s vysokou nezamestnanosťou.

Ľavicoví ekonómovia navrhujú, aby kritériom na udelenie investičného stimulu nebola len zamestnanosť. Podporu treba podľa nich redukovať iba pre investorov, ktorí pomôžu realizovať transformáciu na nový rastový model. Ten by už nemal byť založený na tom, že Slovensko bude len montážnou dielňou s nízkymi zárobkami.

Kabinet Ľudovíta Ódora predstavil svoje rozpočtové „lego kocky“. Takmer stovka opatrení má dostať naše verejné financie do lepšej kondície. V pomere 59 ku 41 v ňom predstavili zvýšenie daní a zníženie výdavkov. V návrhoch bola spomenutá napríklad daň z cukru, zvýšenie dane z tabaku či z alkoholu.

Ľavicoví ekonómovia upozorňujú, že zvýšenie spotrebných daní nepostačí a na zvyšovanie DPH doplatia najviac nízkopríjmové skupiny. Jedným z opatrení s najvyšším dosahom na rozpočet je zvýšenie DPH. Ak by sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 21 percent, do rozpočtu by pritieklo pol miliardy za tri roky. V prípade, že by ju vláda zdvihla na 22 percent, prinieslo by to miliardu eur v priebehu troch rokov.

Pozreli sme sa na to, aké dane navrhujú zvýšiť ľavicoví ekonómovia:

1. Dorovnávacia 15 % daň

Jedným z opatrení ľavicových ekonómov je zaviesť takzvanú dorovnávaciu daň na úrovni 15 percent. Ide o zdanenie globálnych korporátnych spoločností. Viac by tak zaplatili veľké svetové firmy. Návrh vychádza z európskej smernice o minimálnej dani. Princíp si môžeme vysvetliť na príklade, ktorý zverejnil rezort financií.

Veľká nadnárodná skupina má svoju materskú spoločnosť, povedzme, vo Francúzsku a na Slovensku má dcérsku spoločnosť. Dcérska spoločnosť na Slovensku podlieha efektívnemu zdaneniu vo výške 10 percent a dorovnávacia daň je vo výške päť percent, teda do 15 percent. Bez zavedenia návrhu zákona by spomínaných päť percent bolo dodanených vo Francúzsku. Zavedenie dorovnávacej dane na Slovensku zabezpečí, že spomínaná päťpercentná dorovnávacia daň neskončí v štátnom rozpočte Francúzska, ale v štátnom rozpočte Slovenska.

2. Daň z neočakávaných ziskov

Aj druhý návrh sa týka zdanenia firiem. Podľa ľavicových ekonómov treba zvážiť vyššiu daň pre vysokopríjmové podniky, respektíve v závislosti od miery zisku. „Iným riešením je jednorazová windfall tax (daň z neočakávaných ziskov) ako súčasť daňového kódexu,“ píšu v štúdii. Aj tu sa dá daň aplikovať na posledné obdobie. Štát mimoriadnu daň uvalil na bratislavskú rafinériu Slovnaft. Tá mala pre lacnú ruskú ropu mimoriadne zisky. Tie nezískala pre lepšie manažérske schopnosti či lepší predaj výrobkov, ale pre vojnu na Ukrajine. Na tieto mimoriadne zisky preto štát uvalil novú daň.

3. Progresívna daň pre fyzické osoby

Zvyšovanie daní by sa nedotklo len firiem, ale aj fyzických osôb. „Daňové zaťaženie je v rámci porovnania s krajinami EÚ podpriemerné, no nadpriemerne zaťažuje nízkopríjmových,“ upozorňujú ekonómovia v štúdii. Preto navrhujú zavedenie progresívnej dane, kde by sa do daňového základu zahŕňali všetky príjmy fyzických osôb vrátane príjmov z prenájmu, dividend a iných kapitálových príjmov. Progresívne zdanenie funguje na princípe, že daňový platca s vyšším príjmom podlieha vyššiemu percentu zdanenia.

4. Vrátiť majetkové dane

Opätovne chcú vrátiť majetkové dane, ktoré sa zrušili reformou z roku 2004. Daň z dedičstva navrhujú ako progresívnu daň, aby nezaťažovala dedičov so zdedeným majetkom pod určenou cenou. Obnoviť navrhujú ostatné dve dane z prevodu a prechodu majetku a z darovania. Pri majetkových daniach chcú tiež pripraviť zavedenie dane z nehnuteľnosti na cenovom princípe. Nastavenie dane z nehnuteľnosti by malo podľa nich rešpektovať sociálnu štruktúru spoločnosti.

5. Spotrebné dane a DPH

Ekonómovia sa v štúdii postavili proti zvyšovaniu nepriamych daní (napríklad DPH) v prospech znižovania priamych daní (daň z práce). Podľa nich „zvýšenie spotrebných daní, prípadne DPH na pokrytie výpadku daňových a odvodových príjmov v prípade zníženia zdanenia práce je prenášaním daňovej záťaže na stredné a nízkopríjmové skupiny a zvyšuje príjmové nerovnosti“. Výnimkou môže byť spotrebná daň z alkoholu a tabaku.

5. Zdanenie kapitálu

Vyššie dane zrejme budú fyzické osoby platiť aj z dividend. V prípade, že dividendy sú príjmom fyzickej osoby, mali by byť súčasťou daňového základu. Ľavicoví ekonómovia v štúdii upozorňujú, že daň z dividend je na Slovensku podstatne nižšia, teda na úrovni sedem percent, ako daň z dividend v iných krajinách EÚ. Na porovnanie, v Česku je na úrovni 15 percent. Upozorňujú, že nízke daňové zaťaženie kapitálu zvyšuje ekonomické nerovnosti a znižuje daňové príjmy štátu.

6. Environmentálna daňová reforma

Jej základom je spoplatnenie používania fosílnych palív. Má ísť takisto o progresívnu daň. V praxi to znamená, že treba rátať s postupným, ale plánovaným zvyšovaním poplatkov spojených s intenzívnym používaním fosílnych palív až k ich eliminácii z energetického mixu. Získané prostriedky by mohli byť použité na projekty spojené so znižovaním závislosti od spotreby fosílnych palív a na podporu nízkouhlíkovej energetiky a infraštruktúry. V štúdii sa tiež spomína podpora presadenia zdanenia leteckého paliva na úrovni EÚ.

Najväčšou slabinou štúdie Spravodlivé Slovensko je, že nemá spravené vyčíslenie jednotlivých návrhov. Zo štúdie sa nedozvieme, koľko by priniesla do rozpočtu environmentálna daňová reforma, progresívne zdanenie fyzických osôb či zvýšenie majetkových daní./agentury/

X X X

Veľká výmena v parlamente: končí Mazurek aj Heger, príde Gašpar, známy kanoista aj množstvo nováčikov

Nové volebné obdobie prinesie do parlamentu nové tváre. Zároveň však odchádza mnoho kontroverzných poslancov.

Slovenský parlament čaká dnes veľké striedanie. Novozvolení poslanci zložia na ustanovujúcej schôdzi parlamentu sľub a sadnú si do poslaneckých lavíc na najbližšie roky.

Nová Národná rada bude výrazne odlišná od tej z minulého volebného obdobia. Z parlamentu odchádza množstvo mien, o ktorých sme počas posledných troch rokov a siedmich mesiacov počúvali takmer denne.

Pre lepšiu orientáciu vo veľkej obmene vám prinášame prehľad tých najzaujímavejších.

Koniec Tabák a Čepčeka

Po rekordnom výsledku hnutia OĽaNO vo voľbách v roku 2020 priniesol Igor Matovič do parlamentu takmer 50 poslancov s rôznym politickým presvedčením a ambíciami. Podľa Matoviča jeho klub reprezentoval obyčajných ľudí na Slovensku, no táto taktika sa mu po čase vypomstila.

Okrem toho, že mu zo strany odišli najznámejšie mená a založili si stranu Demokrati, tak sa Matovičovi podarilo vytvoriť aj množstvo osobností, ktoré od neho odišli a už ich dnes v parlamente neuvidíme.

Jednou z nich je napríklad Romana Tabák, ktorá sa pred septembrovými voľbami zblížila so Slovenskou národnou stranou. Do Národnej rady za ňu nekandidovala, no s národniarmi plánuje ísť do budúcoročných eurovolieb. Romana Tabák sa preslávila najmä svojimi netradičnými príspevkami na sociálnych sieťach a tiež tým, že nehlasovala za to, aby súd mohol rozhodnúť, či pôjde Robert Fico do väzby alebo nie.

Rovnako už v parlamente nebude sedieť ani konzervatívna dvojica Martin Čepček a Katarína Hatráková, ktorá sa tiež dostala do parlamentu vďaka Igorovi Matovičovi a v nedávnych voľbách vôbec nekandidovala. Obaja sa v parlamente venovali najmä sprísneniu prístupu žien k interrupciám. Martin Čepček tiež zaujal ku koncu volebného obdobia zákonom, ktorý chcel obmedziť prístup ľudí k pornografii.

Do parlamentu sa nedostal ani ďalší kresťansko-konzervatívny poslanec OĽaNO Milan Kuriak. Ten okrem boja s interrupciami viedol aj bitku s energetickými nápojmi. Interrupčnej agende asi nebude úplný koniec. OĽaNO bude stále v pléne reprezentovať Kresťanská únia a jej predstavitelia – Anna Záborská a Richard Vašečka

Hnutie OĽaNO prinesie toto volebné obdobie do parlamentu aj nové tváre. Najzaujímavejšie je prekrúžkovanie sa predstaviteľov z rómskej platformy hnutia – Lukáša Bužoa, Viliama Tankóa a Anežky Škopovej. Ide o prvú rómsku politickú platformu v NR SR.

Strany vypadli aj prišli

V pléne parlamentu po prvýkrát od roku 2016 neuvidíme žiadnu extrémistickú stranu. Cez päťpercentnú hranicu sa v predčasných voľbách nedostala ani ĽSNS, ani hnutie Republika, teda ani ich predstavitelia Milan Uhrík, Milan Mazurek či Marek Kotleba.

Smútok zažívali 30. septembra aj v Sme rodina a v Demokratoch – jedna strana predsedu parlamentu Borisa Kollára a druhá bývalého premiéra Eduarda Hegera. Okrem svojich predsedov mali obe strany v parlamente aj vcelku výrazné osobnosti. Podpredsedom parlamentu za Sme rodina bol Peter Pčolinský a neskôr hnutie v parlamentnej lavici reprezentoval bývalý minister práce Milan Krajniak.

Demokrati boli takzvanou premiérskou stranou. Znamenalo to, že mali za sebou aj bývalých ministrov Jána Budaja a Jaroslava Naďa. Silnú pozíciu mal v bývalej koalícii aj poslanec Juraj Šeliga, ktorý bol najprv predstaviteľom Za ľudí a neskôr Demokratov. Žiadne zo spomínaných mien už v parlamente nebude.

Slovensko si bude musieť v parlamente zvykať aj na 31 nových mien z Progresívneho Slovenska. Hnutie získalo celkovo 32 mandátov, no v minulom volebnom období ich už v Národnej rade zastupoval poslanec Tomáš Valášek. Teraz sa k nemu pridajú aj Michal Šimečka, Lucia Plaváková, Irena Bihariová či Michal Truban a ďalší.

Dezinformačný moderátor, redaktor a kanoista

V nedávnych voľbách posilnili svoj mandát Smer aj Hlas. Víťaz volieb dostal do Národnej rady okrem známych tvárí aj bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ten stále čelí obvineniu v kauze Očistec za to, že údajne spolu s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom bol na čele zločineckej skupiny v štruktúrach polície. Podľa našich informácií by mal dokonca zastávať aj post predsedu brannobezpečnostného výboru parlamentu.

Strana Hlas, ktorá vznikla odtrhnutím od Smeru počas minulého volebného obdobia, bude mať 27 poslancov, medzi ktorými budú aj nováčikovia – napríklad slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike Erik Vlček. Veľmi pravdepodobné je, že do parlamentu sa dostane aj bývalý redaktor televízie Joj Samuel Migaľ. Ten je prvým poslaneckým náhradníkom Hlasu. Strana Petra Pellegriniho plánuje nominovať do vlády sedem poslancov, čo znamená, že si Migaľ do parlamentnej lavice takmer určite sadne.

Od volieb sa veľa hovorí o poslaneckom klube Slovenskej národnej strany. Jeho súčasťou budú poslanci, ktorých so stranou Andreja Danka nespája nič, len miesto na kandidátke, sú radikálni a nepredvídateľní. Šéfovi SNS pomohli prekročiť hranicu piatich percent, no zároveň pre neho predstavujú vážne riziko.

Nie je totiž isté, či Danko v koalícii so Smerom a Hlasom dokáže garantovať, že jeho poslanci vydržia pokope a budú lojálni. Je to napríklad starosta Očovej Rudolf Huliak, ktorého prezidentka odmietla vymenovať za ministra životného prostredia, či moderátor dezinformačnej televízie Peter Kotlár, aktuality.sk

X X X

Poľský prezident ukončil konzultácie s politickými stranami o novej vláde

Prezident si údajne ešte nevybral svojho kandidáta na post premiéra. O novej vláde diskutoval Duda so zástupcami politických strán dva dni.

Poľský prezident Andrzej Duda by mohol zvolať prvé zasadnutie nového parlamentu v období blízko zákonom daného konečného termínu, ktorým je 30 dní od volieb z 15. októbra. V stredu ukončil konzultácie s politickými stranami o novej vláde. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

„Prezident dal jasne najavo, že prvé zasadnutie Sejmu (dolná komora parlametu) zvolá pravdepodobne v poslednej chvíli, a uviedol, že nechce skrátiť funkčné obdobie súčasného Sejmu,“ povedal líder strany Poľsko 2050 Szymon Holownia po stredajších rokovaniach s Dudom. Prezident podľa neho ešte nevybral svojho kandidáta na post premiéra.

Dva dni rokovaní

Duda dva dni konzultoval o novej vláde so zástupcami politických strán, ktoré vo voľbách získali kreslá v parlamente.

V utorok sa stretol s predstaviteľmi strán Právo a spravodlivosť (PiS) a Občianska platforma (PO). V stredu nasledovali rokovania prezidenta s Treťou cestou (TD), Novou ľavicou (NL) a stranou Konfederácia.

Vládnuca PiS získala v parlamentných voľbách 15. októbra najviac hlasov, no na väčšinu v dolnej komore parlamentu (Sejm) jej to nestačilo. Líder PO Donald Tusk v utorok spolu s ďalšími opozičnými lídrami Holowniom, Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom (PSL) a Wlodzimierzom Czarzastým (NL) oznámil zámer vytvoriť koalíciu. Na čele má byť Tusk, aktuality.sk

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.