Vplyvný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Medvedev, v piatok vyhlásil, že konflikt na Ukrajine môže trvať desaťročia a že rokovania s Ukrajinou nie sú možné, kým je pri moci Západom podporovaný prezident Volodymyr Zelenskyj. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.
Invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 spustila najkrvavejší európsky konflikt od druhej svetovej vojny a najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
V tomto konflikte zabili alebo vážne zranili státisíce ľudí. Jeho korene siahajú do roku 2014, keď ukrajinské ľudové povstanie na Majdane zvrhlo proruského prezidenta Viktora Janukovyča, Rusko protiprávne anektovalo Krymský polostrov a Moskvou podporovaní separatisti obsadili veľké územia východnej Ukrajiny.
„Tento konflikt bude trvať veľmi dlho. Možno desaťročia. Toto je nová realita,“ vyhlásil podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý prezident Medvedev, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.
Podľa neho Rusko neverí v žiadne prímerie so súčasnými predstaviteľmi Kyjeva, pretože konflikt prepukne znovu a musí byť zničená samotná podstata súčasnej vlády.
Rokovania so „šašom Zelenským“ nie sú možné, dodal Medvedev.
„Všetko sa vždy končí rokovaniami a to je neodvratné. Ale kým sú títo ľudia pri moci, situácia sa pre Rusko ohľadne rokovaní nemení,“ uviedol.
Medvedev sa v úrade prezidenta v rokoch 2008–12 vyhlasoval za liberálneho reformátora, ale teraz sa prezentuje ako zúrivý protizápadný jastrab Kremľa. Diplomati vravia, že jeho názory naznačujú, ako zmýšľajú vrchné úrovne kremeľskej elity.
Ruský exprezident tiež varoval, že Západ vážne podceňuje riziko jadrovej vojny v súvislosti s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko podnikne preventívny úder, ak Ukrajina dostane jadrové zbrane.
USS Gerald R. Ford: najväčšia bojová loď sveta sa priblíži k Rusku
Rusko, ktoré má najväčší jadrový arzenál na svete, opakovane obvinilo Západ, že vedie na Ukrajine zástupnú vojnu s Ruskom a tá sa môže rozrásť na oveľa väčší konflikt.
Umožniť Ukrajine vlastniť jadrové zbrane – čo však žiadny západný štát verejne nenavrhol – by znamelo, „že k nim doletí raketa s jadrovou náložou“, povedal Medvedev. „Anglosasi si toto úplne neuvedomujú a sú presvedčení, že k tomuto nedôjde. Za určitých okolností dôjde,“ citovali ho tlačové agentúry./agentury/
X X X
Kollár: Vláda je tu z vôle prezidentky, nie ľudí. Všetci v parlamente sme sa tak stali opozíciou
V parlamente je momentálne 150 opozičných poslancov, uviedol Boris Kollár, šéf NR SR a hnutia Sme rodina. K úradníckej vláde zaujme postoj podľa toho, ako sa vláda bude správať. Nemala by robiť politiku, ale doviesť krajinu k voľbám, hovorí Kollár – ale dodáva, že nemieni Ódorovmu kabinetu hádzať polená pod nohy.
Májové zasadnutie parlamentu sa skončilo chaosom a množstvo návrhov sa presúva na júnovú schôdzu. „Máme 60 až 115 zákonov, ktoré môžu prejsť“. Mohli by prejsť na júnovej schôdzi, povedal Kollár. Podľa neho to nie je výnimočný počet, takýto balík zákonov sa prejednával aj na iných schôdzach.
Navyše OĽaNO podľa Kollára vyzbieralo tridsať podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze, takže približne šesťdesiat zákonov by sa mohlo dostať na jej program, ešte pred riadnou júnovou schôdzou.
Kollár sa vyjadril aj k návrhu na zmenu paragrafu 363, ktorý umožňuje generálnej prokuratúre zasiahnuť do prípravného konania ešte pred tým, než sa žaloba dostane na súd. Urobím všetko pre to, aby zmena neprešla, uviedol šéf Sme rodina. „Je veľmi potrebná, aby sme vedeli vyvažovať neodbornosť niektorých príslušníkov OČTK, nadužívanie práva, musíme mať brzdy a protiváhy,“ povedal. Zároveň však uviedol, že nepodporil ani posilnenie paragrafu 363 a pred voľbami by s tým nehýbal. Podľa neho v programovom vyhlásení vlády, ktorá vznikla v roku 2020, bolo veľa nekonkrétnych vecí s termíny ako „prehodnotíme“, čo si každá strana môže vysvetľovať inak. Bolo to tak aj preto, lebo programové vyhlásenie vznikalo za hektickej pandemickej situáciea nebolo na neho dostatok času, tvrdí Kollár.
Čo je to tichá procedúra a prečo sa jej Boris Kollár obáva v prípade úradníckej vlády? Aký zákon je v parlamente kvôli kroku ministra Jána Budaja, ktorý nepovažuje za korektný? Prečo vyhlási termín volieb až 9. júna? Ako sa chystá Sme rodina do volieb a čo je pre hnutie prioritou? /agentury/
X X X
Podpora NATO medzi Slovákmi výrazne klesla, za vojnu viní Rusko len 40 % ľudí
Podpora členstva v NATO na Slovensku medziročne klesla zo 72 percent na 58 percent a členstva v Európskej únii zo 77 percent na 64 percent. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisuje Rusku 40 percent ľudí, najmenej spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Tridsaťštyri percent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, ktorý Rusko provokoval. Podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie Globsec zrealizovaného koncom marca na vzorke 8-tisíc respondentov
Na výsledky pravidelného prieskumu podľa prezidenta organizácie Róberta Vassa už druhý rok vplýva vojna na Ukrajine.
„Niektoré krajiny sa dokázali ešte viac zjednotiť a zahraničnopolitické postoje k Západu, k euroatlantickej integrácii sa posilnili. V iných krajinách, napríklad aj na Slovensku, sa posilnilo práve podhubie pre šírenie dezinformácií, ktoré zásadne polarizujú spoločnosť či podkopávajú dôveru v demokraciu a euroatlantickú jednotu,“ komentoval na piatkovej tlačovej konferencii.
Šéf diplomacie: Sorosovské konšpirácie patria k hybridnej vojne
Poskytovanie vojenskej techniky Ukrajine považuje za pomoc brániacej sa krajine 57 percent Slovákov. Až 69 percent opýtaných to považuje za provokáciu Ruska. Za pomoc utečencom z Ukrajiny sa vyslovilo 59 percent opýtaných zo SR. Zároveň, 69 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že pomoc Ukrajincom je na úkor domácich obyvateľov.
Na základe výsledkov odporúča Globsec pokračovať v krajinách v objasňovaní potreby pomoci Ukrajine a vymedzovaniu sa voči Rusku. Volá tiež po posilnení kritického myslenia a pripravenosti obyvateľov na krízu.
Apeluje tiež na dlhodobé opatrenia, ale aj skúmanie, čo si ľudia predstavujú pod pojmom demokracia. Obyvatelia by mali byť tiež zapojení do tvorby verejných politík. Posilniť by sa mala aj komunikácia tvárou v tvár.
Do vecnej a faktickej komunikácie odporúčajú tiež zapojiť aj príbeh a emócie, aby sa ľudia s obsahom vedeli lepšie stotožniť. Prieskum zrealizovali v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku./agentury/
X X X
Kultúrne centrum kontra konzervatívni občania. Klub prehral – Orlovňa v Skalici končí
V Skalici pokračuje na sociálnych sieťach kultúrna vojna. Na jednej strane kultúrne centrum, na druhej konzervatívni občania. Klub Orlovňa sa vlani preslávil, keď sa spevák kapely Berlin Manson stal terčom útoku jedného z návštevníkov kvôli dúhovej vlajke.
Verejnoprávna televízia RTVS chcela poukázať ako sa darí kultúre v regiónoch a rozhodla sa natočiť diel relácie Na šnúre v rámci projektu Hudba do regiónov práve v spomínanej Orlovni. Nakoniec pod tlakom miestnych deň pred natáčaním z projektu zišlo. Vraj nechcú ísť do konfliktu.
Projekt chcel dať priestor aktuálnej mladej Slovenskej hudobnej scéne, chceli zachytiť živú a autentickú atmosféru klubov a fanúšikov naprieč celým Slovenskom. „Končíme s klubom, nechceme tu byť s tými ľuďmi,“ ozrejmil pre denník Pravda Pavol Bolebruch z Orlovne a štatutár OZ Dvere. Podotkol, že sa mu to javí ako hon na čarodejnice.
„Veľmi nás to mrzí, žiaľ oba koncerty, ktoré sa mali konať tento víkend sú zrušené. Platí to o dnešnom koncerte Na šnúre s Dušanom Vlkom a spol. a takisto zajtrajšia techno party stage. Za tieto nepríjemnosti sa všetkým ospravedlňujeme a zároveň ďakujeme za pochopenie,“ napísali do udalosti.
Pred časom požiadali o projekt stáleho kultúrneho centra. Od vedenia mesta im bol odobrený, no následne začali spory o priestory. Centrum Orlovňa pôsobilo v Skalici viac ako 20 rokov. Podľa slov prevádzkovateľov sa snažili priniesť mladým ľuďom kultúru.
Vlani, 10. decembra, skupina šiestich mužov zaútočila na kapelu Berlin Manson, ktorá hosťovala na koncerte Slobodnej Európy. Jej spevákovi Adamovi Dragunovi zlomili sánku. Potom ako ich napadol, prišiel do klubu anonymný list. V ňom stálo, že ide o „buzerantský podnik a že patria do plynu“. Orlovňa preto podala trestné oznámenie a vyšetrovanie prebieha.
Bod zlomu nastal kvôli priestorom a kvôli tomu, že Orlovňa požiadala mesto o projekt stáleho kultúrneho centra ORLOVŇA 23+. Klub a Základná umelecká škola Dr. Janka Blahu spoločne zdieľajú priestory v budove Orlovne. Vznikla petícia, ktorá tvrdí, že kultúrne centrum vytláča školu z priestorov.
„Vyuka hudby a kulturnych cinnosti deti MUSI mat prednost pred kdejakými pseudo koncertami psychopatov, ktori aj tak siria nenavist a podnecuju sv8jimi postoj i a chovanim k nasiliu,“ hnevá sa pod petíciou podpísaný Pavol Barbarič. Deti však svoje talenty rozvíjajú cez týždeň a počas víkendu patrí časť tanečnej školy klubu. Klub však nezaberá všetky priestory školy, len tanečný odbor.
Kto z koho
„My sme si to prenajímali na 36 hodín. Celý klub máme v lodnom kontajneri, keď je akcia všetko tam nanosíme, začne koncert, a keď skončí všetko naspäť zbalíme,“ ozrejmil Bolebruch. Ich cieľom bolo posunúť sa ďalej, aby nemuseli aparatúru rozkladať a mali vlastné priestory. Preto mesto požiadali o tanečný odbor, ktorý by sa po dohode presťahoval do inej nevyužívanej budovy.
„Sme vyhoreli totálne a nedá sa to riešiť po dobrom. Hejteri používajú naše mená a hanobia našu prácu, ktorú budujeme dvadsať rokov,“ dodal. Akcie mali podľa Bolebrucha zazmluvnené do jesene. „Rozmýšľame kam a ako to presunúť, ale teraz sa sťahujeme,“ dodal Bolebruch.
„OZ DVERE, ktoré už niekoľko desaťročí využíva budovu Orlovne na organizáciu nepravidelných víkendových koncertov, začalo v spolupráci s niektorými poslancami MsZ v Skalici iniciatívu, ktorá aktuálne tlačí vedenie mesta pred radikálne rozhodnutie, či by budova Orlovne mala aj naďalej slúžiť skalickej ZUŠ alebo by mala byť prenajatá pre súkromné, komerčné účely OZ DVERE,“ píše sa v petícii.
Mesto tvrdí, že všetko rieši. Ako možné riešenie sa v meste spomínala aj opustená budova Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, ktorá bola známa tým, že rozdávala pochybné tituly politikom. Mesto však situáciu podľa prednostu Mestského úradu Antona Bobríka rieši, no nie na zastupiteľstvách, pretože sa bod nedostal do programu.
„Na sociálnych sieťach sa rozpútajú vášne a to je najhoršie čo môže byť,“ ozrejmil Bobrík. Priznal, že o priestory sa klub a základná umelecká škola delia už viac ako 20 rokov. Situáciu však upokojuje. V pondelok by sa malo konať stretnutie medzi klubom a školou o tom, ako sa na spoločnom užívaní dohodli. Zatiaľ nebolo podľa Bobríka nič rozhodnuté. Zdôraznil, že je možný plán, že by sa tanečný odbor presunul do inej budovy a priestor v Orlovni by pripadol občianskemu združeniu Dvere. „Veď takto fungovali roky a kvôli vášňam na sociálnych sieťach to takto dopadlo,“ dodal./agentury/
X X X
Sen Roberta Fica o miliardovom projekte sa rozplynul. „Ruské“ koľajnice cez Slovensko nepovedú
Projekt širokorozchodnej sa mal tiahnuť od východu Slovenska až do Viedne. Analytici ho kritizovali a odporúčali investovať peniaze do existujúcich prekladísk a ďalšej železničnej infraštruktúry.
Trvalo to viac ako pätnásť rokov, no napokon sme sa rozuzlenia predsa len dočkali. S definitívnou platnosťou je jasné, že megalomanský projekt, na ktorého počiatku stál Robert Fico a jeho minister dopravy Ľubomír Vážny, nevznikne. Firma, ktorá mala postaviť tzv. širokorozchodnú trať od východu Slovenska až po Viedeň, bude totiž v najbližších týždňoch zlikvidovaná.
Potvrdila nám to riaditeľka odboru komunikácie štátnych Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová.
„Činnosť spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft mbH bola k 31. 12. 2022 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločníkov ukončená a spoločnosť je od 1. 1. 2023 v procese likvidácie. Predpokladaný termín ukončenia likvidácie je 30. 06. 2023,“ skonštatovala Feik Achbergerová.
Slovenský podiel
O tom, že firma mieri do likvidácie, informovali ešte minulý rok Hospodárske noviny. Na popularite projektu okrem miliardových výdavkov nepridala ani vojna Ruska proti Ukrajine. Dnes je však jasné, že sa proces spustil a aj to, kedy bude dokončený.
Kým sa tak nestane, Slovensko je cez ŽSR naďalej vlastníkom 27,74-percentného podielu v spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft. Ďalšími spoločníkmi sú Rakúsko, Rusko (tiež po 27,74 percenta) a Ukrajina (16,78 percenta). Pôvodne každá krajina vlastnila presne štvrtinu spoločnosti, no Ukrajina sa v decembri 2020 nezúčastnila navyšovania kapitálu, preto sa podiely prerozdelili nanovo, dodala Feik Achbergerová.
Projekt vznikol ešte v roku 2008, teda za prvej vlády Roberta Fica. Vtedy podpísal jeho minister dopravy Ľubomír Vážny dohodu so šéfom ruských železníc Vladimirom Jakuninom. Na jeho základe sa mali koľajnice s novým, širším rozchodom (1520 mm) tiahnuť cez celé územie Slovenska až do Rakúska. Dnes končia na východe našej krajiny, kde sa vozne prekladajú na náš, užší rozchod (1435 mm).
Vážny si veril
Náklady na projekt vtedajšie vedenie rezortu dopravy odhadovalo na zhruba 3,32 miliardy eur. Suma sa neskôr vyšplhala až na osem miliárd.
Vážny si napriek obrovským nákladom v roku 2008 veril. Financie sa hľadali mimo štátneho rozpočtu. „O projekt je veľký záujem. Nevidíme problém v zabezpečení kapitálu,“ tvrdil vtedajší minister.
S výstavbou sa malo začať o tri roky, teda v roku 2011. Napriek tomu, že ani po tomto dátume sa nič nedialo, z projektu sa stal akýsi folklór, ktorý živili politici Smeru. Naposledy v jeho výstavbu veril expremiér Peter Pellegrini. V roku 2019 po pracovnej ceste v Rusku vyhlásil, že s budovaním širokorzchodnej sa začne po roku 2020.
A nemuselo to byť úplne nereálne. V roku 2019 sa totiž skončilo na ministerstve životného prostredia posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie. Odvtedy malo konzorcium projektantov BVO tri roky na predloženie tzv. správy o hodnotení. V januári 2022 ho aj predložilo. Rezort však správu vrátil na doplnenie a dopracovanie a stanovil nový termín na odovzdanie – 15. apríl 2023. „K dnešnému dňu však správa o hodnotení nebola predložená,“ odpísal nám rezort životného prostredia koncom apríla.
Strata podpory
To znamená koniec príbehu širokorozchodnej. Vzhľadom na to, že konzorcium správu nepredložilo ani nepožiadalo o náhradný termín, celý proces by sa musel rozbehnúť nanovo, čo je nereálne.
Súčasť konzorcia BVO – spoločnosť Valbek – sa k projektu vyjadrovať nechcela. „V aktuálnom štádiu nám neprináleží komentovať ďalší postup a v súvislosti s vašimi otázkami sa, prosím, obráťte priamo na likvidátora spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft mbH,“ odpísal nám projektový manažér firmy Valbek SK Robert Kováč.
Projekt okrem toho po voľbách 2020 stratil aj politickú podporu. Politici, ktorí vytvorili koalíciu, videli miliardy inde ako v širokorzchodnej trati. A kritizoval ho aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý hovoril o tom, že investovať by sme radšej mali do existujúcej železničnej infraštruktúry. A pokiaľ by sme chceli posilniť tok tovarov z východu, radšej treba dať peniaze na rozšírenie prekladiskových termínálov v Čiernej nad Tisou a Dobrej, aktuality.sk
X X X
V Bruseli by krútili hlavou. Riešime problém, ktorý neexistuje (podcast)
Pre totálny chaos v Národnej rade poslanci nehlasovali o zákonoch a mnohé tak pôjdu do koša. Poslednou bodkou bolo, keď Kollárove Sme rodina prišlo s uznesením, ktorým chcú obmedziť právomoci Ódorovej vlády v Bruseli. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.
Uznesením chcú obmedziť právomoci úradníckej vlády pri rozhodovaní o zmene hlasovacích práv v orgánoch EÚ. Z toho, že takéto uznesenie prišlo, bola prekvapená aj šéfka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (SaS). O inicitíve poslancov sa dozvedela päť minút pred hlasovaním.
Najviac ju zaskočilo, že takýto nápad vôbec vznikol, pretože už dnes je de facto vláda viazaná rozhodnutím európskeho výboru. „Ak by sa menilo hlasovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, tak by sa k tomu tak či tak musela vyjadrovať národná rada. Európský výbor dáva zävazné stanovisko vláde k akémukoľvek hlasovaniu,“ hovorí s tým, že ak by sedela v Bruseli a počula by, že parlament prijal takéto uznesenie, tak by krútila hlavou, že „takúto blbosť“ prijali. „Je to nezmyselné,“ dodáva tiež v podcaste.
Zároveň uvádza, že takéto hlasovanie momentálne nie je ani veľkou témou. „Neviem odkiaľ sú tieto snahy. Takéto hlasovanie nie je v pláne. Diskusie síce prebiehajú, ale malo by to byť aktuálne v horizonte dvoch troch mesiacov.“
Podľa Radovana Geista je uznesenie len politická komunikácia pred voľbami. „Strana Sme rodina už aj v minulosti mala problém so zrušením zásady jednomyseľnosti v EÚ – tam, kde ostala. Chápem to skôr ako politickú komunikáciu, než reálnu hrozbu, že by sa malo zrusiť jednomyseľné hlasovanie v náročnej politike v Únii,“ hovorí.
Podľa Geista to ale môže pôsobiť na typ voliča, ktorý počúva na argument ochrany slovenských záujmov v EÚ. Práve tento typ voliča môže vnímať pozitívne stranu, ktorá rieši problém, ktorý v skutočnosti ani neexistuje,“ približuje, aktuality.sk
X X X
Zhruba tisíc ľudí prišlo o prácu po kolapse americkej First Republic Bank
First Republic Bank znížila počet zamestnancov o 25 % ešte predtým, ako ju prevzala JPMorgan.
Americká First Republic Bank prepustila zhruba 1000 zamestnancov necelý mesiac potom, čo ju 1. mája zatvorili regulačné úrady a získala ju banka JP Morgan Chase. TASR o tom informuje na základe správy AP.
JPMorgan však ponúkla prácu drvivej väčšine zamestnancov First Republic, približne 7200 ľuďom. To znamená, že prepustených bolo len 15 % zamestnancov skrachovanej banky. First Republic znížila počet zamestnancov o 25 % ešte predtým, ako ju prevzala JPMorgan.
Plat a benefity pre prepustených
Tí zamestnanci, ktorým nebola ponúknutá práca, dostanú plat za ďalších 60 dní a benefity. Tie budú závisieť od toho, ako dlho pracovali vo First Republic. Kolaps First Republic Bank bol najväčším zlyhaním americkej banky od finančnej krízy v roku 2008.
Regulačné úrady predali väčšinu aktív a všetky vklady First Republic banke JPMorgan Chase, aby obnovili poriadok potom, ako sa dostali do problémov aj banky Signature a Silicon Valley a hrozilo, že podkopú dôveru v americký bankový systém, aktuality.sk
X X X
Nemecko bude naďalej podporovať Slovensko v oblasti bezpečnosti, tvrdí nemecký minister Pistorius
Nemecko bude aj po presune svojich batérií systému Patriot do Litvy naďalej podporovať Slovensko pri ochrane jeho bezpečnostných záujmov, uviedol v piatok nemecký minister obrany Boris Pistorius. Spomenul „početné projekty a silnú prítomnosť vojenských jednotiek“, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.
Patrioty presunú zo Slovenska
Ministerstvo obrany v Berlíne v piatok večer oznámilo, že nemecká armáda sa bude podieľať na zaisťovaní bezpečnosti júlového summitu NATO vo Vilniuse. Z tohto dôvodu presunie systémy Patriot zo Slovenska do Litvy. Nasadenie Patriotov na Slovensku sa preto čoskoro skončí, uviedol podľa vyhlásenia Pistorius.
Slovenské ministerstvo obrany to označilo za vopred konzultované rozhodnutie na základe efektivity využitia spojeneckých systémov tam, kde sú aktuálne najviac potrebné. „Platí, že Aliancia garantuje a reálne zabezpečuje obranu každého centimetra spojeneckého územia a všetkých jej občanov,“ vysvetlil minister obrany Martin Sklenár. Zabezpečenie ochrany slovenského vzdušného priestoru ostáva prioritou, informovalo TASR komunikačné oddelenie MO SR.
Nemecký rezort zdôraznil, že bezpečnosť SR bude pre Nemecko aj do budúcnosti „kľúčová“. „Budeme k tomu aj naďalej prispievať a úzko stáť po boku nášho spojenca Slovenska,“ píše sa vo vyhlásení. Patrí k tomu aj prebiehajúca dodávka 15 tankov Leopard 2A4, ktoré SR dostane od Nemecka výmenou za vojenskú pomoc Ukrajine.
Od marca 2022 na Slovensku
Summit NATO sa bude v litovskej metropole konať 11. a 12. júla. Nemecký Bundeswehr pôsobí s protivzdušným raketovým systémom Patriot na Slovensku od marca 2022.
Nemecko prispeje k ochrane summitu NATO na žiadosť Severoatlantickej aliancie. Jeho armáda na to využije pozemné, vzdušné i námorné systémy umiestnené na východnom krídle NATO a jednotky, ktoré môžu operovať z Nemecka. Okrem batérií Patriot zo Slovenska presunie do Litvy aj „podporný materiál“ z Poľska, aktuality.sk
X X X
Diaľničiari skladujú 1,5 milióna ton skál u súkromníka. Nevýhodné zmluvy ich môžu stáť státisíce
Diaľničiari na to, čo s kopou plánovali a ako ich majitelia pozemkov poškodili, keď vývozu mali brániť, neodpovedajú.
SUČANY: Pred Sučanmi v smere od Martina sa nachádza objemná kopa kameniva, ktorá vyzerá ako umelo vytvorený kopec. Materiál pochádza zo stavby úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, a zodpovedá zaň Národná diaľničná spoločnosť.
Diaľničiari do apríla nemali so spoločnosťami Prefa Jozefa Kubinca a Milana Duhára, ktorým parcely patria, podpísanú zmluvu o nájme. Kubinec podľa starších zistení Aktualít vykupoval v minulosti pozemky práve pre NDS.
Hoci podľa novej zmluvy diaľničiari zaplatia spoločnostiam Prefa viac ako milión eur, ďalšie cifry zostávajú naďalej nejasné.
Ak materiál nevyužije NDS, zaplatí viac
Koľko presne diaľničiarov stoja či stáli náklady okolo kopy zaseknutej v Sučanoch, stále nie je známe.
Podľa novej zmluvy z apríla 2023 je akurát zrejmé, že nová doba nájmu pozemkov je dohodnutá na dva roky, a to do apríla 2025, pričom ju prenajímateľ môže predĺžiť o dvesto dní. Diaľničiari sa s Prefou dohodli, že za dva roky, kým zmluva potrvá, zaplatia za pozemky viac ako 1,3 milióna eur.
Okrem toho, že zmluva sa môže predĺžiť o dvesto dní, čiže ďalšie desaťtisíce eur, k účtu treba prirátať 200-tisíc eur za bezdôvodné obohatenie, ktoré prenajímatelia od diaľničiarov žiadajú ako náhradu za užívanie pozemkov, ktoré NDS využívala od 1. júla 2022 až do uzatvorenia zmluvy v apríli 2023.
V zmluve tiež stojí, že nájomné sa bude líšiť v závislosti od toho, či NDS bude výrub spracúvať pre svoje stavby, alebo pre niekoho iného.
Advokát Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons Europe CS LLP, ktorá spoločnosti skupiny Prefa zastupovala vysvetľuje, že ak NDS bude spracúvať výrub pre tretie osoby, Prefe zaplatí zvýšené nájomné o 1 euro za každú tonu spracovaného výrubu. Spoločnosti Prefa sú ale zasa povinné 50 % (čiže 50 eurocentov za každú tonu spracovaného výrubu) vrátiť NDS formou zľavy z nájmu.
Keďže je na kope 1,5 milióna tony materiálu, ak by všetok materiál NDS spracovávala pre tretie osoby, zaplatila by nájom vyšší o 1,5 milióna eur, z čoho by jej firmy Prefa vrátili formou zľavy 50%, čiže 750-tisíc eur.
Miesto kúpy prenájom
Materiál v objeme 800-tisíc kubických metrov, ktorý váži asi 1,5 milióna ton, však na približne 30-tisícoch štvorcových metroch pozemkov nikdy byť nemal. Výrub z tunela Višňové minimálne nemal ležať na parcelách, ktoré sú v nájme.
Kameň mal na pozemky podnikateľov z Turca uložiť predošlý zhotoviteľ diaľničného úseku D1, združenie Salini Impregilo (dnes Webuild) a Dúha. Podľa zmluvy s NDS mal nájsť vhodnú lokalitu na uskladnenie výrubu z tunela a pozemok natrvalo kúpiť, no namiesto toho si pozemky prenajalo od spoločností Prefa. Materiál teda skončil na skládke v Sučanoch.
Na základe zmlúv medzi Talianmi a Prefou mali byť pozemky v Sučanoch pôvodne vypratané najneskôr do 30. júna 2021, respektíve 30. júna 2022. Keďže sa tak nestalo, turčianski podnikatelia podali žaloby.
Zo spojenca odporca
Po tom, ako Taliani a Dúha podnikateľa Miroslava Remetu zo stavby s tunelom Višňové odišli, vzťahy medzi NDS, ktorej patrí kopa a firmami Prefa, ktorým patria pozemky pod ňou, zostali nevysporiadané. Až do apríla tohto roku nebola medzi diaľničiarmi a turčianskymi podnikateľmi zmluva, ktorá by ich upravovala.
V roku 2021 podpísala NDS zmluvu s novým zhotoviteľom úseku D1, Skanskou. Diaľničiari mali novému staviteľovi prisľúbiť materiál zo Sučian, aby ho mohol na stavbe použiť a chceli začať s jeho prevozom v máji 2022. Prefa im však vstup na pozemky nemala umožniť.
A tak diaľničiari žiadali neodkladnú úpravu pomerov od súdu, aby ten upravil vzťahy medzi nimi a firmami Jozefa Kubinca. Podnikateľa, ktorý kedysi vykupoval pozemky práve pre NDS. Diaľničiari dôvodili tým, že keďže sa k materiálu nemôžu dostať, vzniká im škoda a Prefa nielenže im marí nakladanie s ich vlastným majetkom, ale ohrozuje aj dostavbu diaľnice.
Advokát Peter Kubina tvrdí, že ide o nezmysel a Prefa odvozu nebránila.
„Náš klient nebránil oprávneným osobám v odvoze materiálu z jeho pozemkov a ani pri vstupe na jeho pozemky. Dokonca niekoľkokrát vyzýval zmluvných partnerov, aby pozemky vypratali v súlade s uzavretými zmluvami. Napriek tomu pozemky vypratané neboli a poškodeným bol náš klient.“
Vstup na pozemky
V uznesení martinského okresného súdu z minulého roka sa však píše niečo iné. Súčinnosť pri začatí odvozu materiálu v máji 2022 mal poskytnúť aj predošlý zhotoviteľ Webuild (predtým Salini Impregilo).
Súd konštatuje, že zistil, že spoločnosti Prefa boli o začatí odvozu materiálu v máji 2022 informované. Po príchode na skládku dňa 9. mája 2022 bol prístup NDS na pozemky odoprený. Zástupca firiem Prefa mal NDS oznámiť, že spoločnosti Prefa im neumožnia vstup, aby začali s vozením materiálu, a to z dôvodu chýbajúceho nájomného vzťahu spoločnosti Webuild k časti pozemkom pod skládkou.
NDS následne požiadala súd o nedokladné opatrenie, ktorým by spoločnosti Prefy zaviazal k tomu, aby diaľničiarom umožnili prístup na pozemky.
Nekonečná analýza
Keďže NDS materiál sľúbila Skanske a spomínala aj hroziace sankcie, ktoré by si voči nim mohla Skanska uplatniť, ak im materiál nedodajú, diaľničiarov sme sa pýtali, ako kameň z kopy, ktorý stále leží v Sučanoch, chceli použiť pri stavbe.
Či ho stále môžu využiť, alebo, keďže ho nemohli odviezť z pozemkov Prefy, či materiál museli zabezpečiť odinakiaľ, alebo kúpiť. A ak ho kupovali, koľko zaň zaplatili a tiež, či si voči spoločnostiam Prefy tým pádom uplatňujú nárok na vzniknutú škodu.
Národná diaľničná spoločnosť sa však k prípadu vyjadruje len veľmi striedmo. NDS neodpovedala, či im materiál na stavbe chýbal, ani či ho museli zháňať inde. Nevyjadrili sa ani k tomu, aká škoda im vznikla tým, že kopa zostala na pozemkoch a nemohli ju odviezť. Potvrdili len, že v súčasnosti so spoločnosťami Prefa nevedú žiadne súdne spory a stále analyzujú, ako sa so zostatkom materiálu vysporiadajú.
„V súčasnosti je predčasné hovoriť o škode, NDS si samozrejme svoje nároky uplatní riadne a včas,“ skonštatovala hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Spomenula, že nároky voči bývalému zhotoviteľovi WeBuild sú predmetom arbitráže a NDS sa zaviazala o nich dodržiavať mlčanlivosť.
Kopu vystrieda biznis
Ak ku dňu ukončenia nájmu NDS sutiny nevyprace, podnikatelia sú podľa zmluvy oprávnení naložiť s nimi ako chcú. Diaľničiarov budú pravdepodobne naháňať, spoločnosti Prefa chcú totiž na mieste kameniva z razenia tunela v budúcnosti vybudovať logistický park za 100 miliónov eur.
Malo by ísť o výstavbu troch hál, ktoré budú rozdelené na prevádzky s výrobnou, logisticko-skladovacou a administratívnou funkciou.
Výstavbu chcú zahájiť v roku 2024, čiže v čase, keď ešte bude platiť zmluva o nájme na výrub sutín zo stavby D1. Za plynulého povoľovacieho procesu by logistický park chceli spoločnosti Prefa dokončiť do roku 2027.
Ďalší už vo výstavbe
V súčasnosti neďaleko pozemkov s kopou rastie ďalší priemyselný park, rovnako za 100 miliónov eur, tiež patriaci do portfólia firiem Prefa. Pozemky vlastní eseročka Priemyselný park Martin 1, ktorú má podnikateľ Jozef Kubinec s Víťazoslavom Moricom. Moric bol prvým predsedom Slovenskej národnej strany v novodobej histórii a v 90. rokoch sprivatizoval železničiarsky podnik vo Vrútkach.
Projekt chcú dokončiť do konca roka. Malo by ísť o haly určené na logistiku a skladovanie tovarov pred distribúciou.
Jozef Kubinec z Prefy vykupoval pozemky pre NDS. Diaľničiarov zastupoval aj cez spoločnosť JAKZ, kde je šéfom predstavenstva aj akcionárom.
Dialničný úsek Dubná skala – Turany, kde vykupoval Kubinec pre NDS pozemky, stavala firma Váhostav. , aktuality.sk
X X X
Šéf zvláštnych činností RTVS podnikal s Borisom Kollárom a zodpovedal za podozrivú zmluvu
V RTVS sa množia zvláštne nominácie. Šéfom odboru zvláštnych činností je Róbert Oravec, ktorý v minulosti podnikal s Borisom Kollárom a má za sebou aj podozrivú zmluvu, ktorú ako zamestnanec RTVS pripravoval.
Vo verejnoprávnom telerozhlase majú odbor zvláštnych činností, ktorý priamo nesúvisí s tvorbou programu. Tak ako vo viacerých veľkých inštitúciach podeň spadá bezpečnosť RTVS, teda protipožiarna aj civilná ochrana, ochrana budov či ochrana utajovaných skutočností.
Šéfom tohto zvláštneho odboru RTVS je Róbert Oravec, ktorý pri svojom predchádzajúcom pôsobení v rádiotelevízii zodpovedal za zmluvu, pre ktorú vtedy spolupracovník RTVS podal trestné oznámenie. Oravec v minulosti podnikal s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina). O svojej minulosti sa s nami rozprávať nechcel. „Máme tlačové oddelenie, nech sa páči,“ uviedol Oravec v telefóne.
Rozhodne to nie je jediný člen vedenia RTVS, ktorého pôsobenie vo verejnoprávnom médiu vzbudzuje otázniky. Pred časom sa tam stala šéfkou marketingu Zuzana Ťapáková, ktorá je známa z kauzy predraženého európskeho predsedníctva. Na čele právneho oddelenia zas zotrval Vladimír Ruman – bývalý advokát českého expremiéra Andreja Babiša.
Podozrivá zmluva RTVS
O podozrivej zmluve Oravca informoval na Facebooku IT podnikateľ Peter Mihálik, ktorý v minulosti ako IT špecialista pracoval pre Slovenskú televíziu. Uviedol, že pre zmluvu podal trestné oznámenie.
„Vtedy sa cez zmluvu na nejakých 2000 EUR mesačne, ktorú mal uzavretý rozhlas, urobil dodatok, ktorým sa nafúkla na vyše 130 000 EUR mesačne s viazanosťou na 48 mesiacov,“ uviedol Mihálik na sociálnej sieti. V statuse ešte poznamenal, že zmluvu pravdepodobne podpisoval Ľuboš Machaj zastupujúci v neprítomnosti vtedajšiu riaditeľku Miloslavu Zemkovú.
„Tomuto pánovi sa podaril aj iny kaskadérsky kúsok, v roku 2004 založil sročku ROH Telecom, s ktorou o necelé 2 týždne podpísal Úrad Vlády zmluvu na prenájom optických vlákien z Úradu Vlády do budovy STU, čize krížom cez námestie slobody. Za niečo vyše 350 000 SKK mesačne, ak si dobre pamätám. Tradične s viazanosťou na 4 roky, bez možnosti vypovedať inak, než doplatiť zvyšok. O niekoľko týždňov neskôr navyše získal aj zmluvu na dohľad/prevádzku celého Govnetu,“ napísal na Facebooku Mihálik, ktorý dnes sedí aj v dozornej rade štátnej agentúry NASES.
Nech podá trestné oznámenie
Keď sme Oravca konfrontovali s Mihálikovou verejnou kritikou spomínanej zmluvy, nechcel sa k nej priamo vyjadriť – status na sociálnej sieti totiž nevidel. „Nech podá trestné oznámenie,“ reagoval na obsah statusu, keď sme mu ho zreprodukovali.
Pripomenul, že zmluva sa už v minulosti takým spôsobom raz riešila aj na polícii. „Bolo to z roku 2012, to trestné oznámenie bolo zamietnuté, ja sa vám k tomu nebudem vyjadrovať,“ uzavrel v telefonáte Oravec.
RTVS problém nevidí
Súčasné vedenie RTVS v zmluve a osobe Róberta Oravca zjavne problém nevidí.
„Na základe trestného oznámenia podaného p. Mihálikom na RTVS bola zmluva s GTS Slovakia prešetrená Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava I, odborom kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality. Bola vykonaná aj podrobná kontrola zo strany Úradu verejného obstarávania, pričom nebolo zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Tým pádom nedošlo ani k naplneniu skutkovej podstaty spomínaného činu. Celá vec bola v zmysle trestného poriadku ukončená v prípravnom konaní,“ odpovedala hovorkyňa RTVS Zuzana Vicelová.
Mihálik uviedol, že zmluvu v minulosti pravdepodobne podpisoval práve dnešný riaditeľ verejnoprávneho média Machaj. RTVS však neodpovedala, či ju naozaj podpisoval. Na zmluve sa nenachádza meno zamestnanca, ktorý bol vtedajšou šéfkou RTVS Miloslavou Zemkovou splnomocnený na podpis – nachádza sa v nej však fyzický podpis. Porovnanie s inými podpismi Ľuboša Machaja naznačuje, že na zmluve by sa mohol skutočne nachádzať jeho podpis.
Biznis s Kollárom, Struhárom, Zimanom
Poverený šéf odboru zvláštnych činností RTVS Róbert Oravec v minulosti pôsobil vo firme VO Media Net, kde v tom čase figuroval aj dnes vrcholový politik Boris Kollár. V rokoch 2006 – 2008 boli jej spoločníkmi Oravec, Kollár a Peter Struhár.
Konateľom firmy bol v tom čase aj Patrik Ziman, exšéf Funrádia, ktorý podozrivým spôsobom kšeftoval s bytmi spoločne s Ladislavom Bašternákom. Viaceré z bytov kúpil od Ladislava Bašternáka a následne predal Bašternákovej manželke. Ziman byty získal podľa zistení TV Joj ako splátku pôžičky, ktorú Bašternákovi poskytol v hotovosti – jej výšku nechcel konkretizovať. Boli to tie isté byty, ktoré figurovali v Bašternákovej kauze – bol odsúdený za neodvedenie dane pri ich predaji.
Ďalšiu firmu TV Servis si Oravec s Kollárom „vymenili“ – najprv bol v rokoch 2000 – 2001 ich vlastníkom Kollár, neskôr (v rokoch 2002 – 2004) Oravec a od roku 2004 ich získal späť znova Kollár. Vo firme Antena FM pôsobil Oravec v rokoch 2001 – 2012 ako konateľ vo firme, ktorú Kollár vlastnil s Andym Hrycom.
Kollár: Poznám ho, ale nie sme v kontakte
Boris Kollár nám síce potvrdil, že sa s Oravcom pozná, ale podľa jeho slov už dávnejšie nie sú v kontakte. „On bol technický riaditeľ Fun rádia, ale odišiel asi pred 15 rokmi od nás, odvtedy som s ním stratil kontakt. Tá spoločná firma mala na starosti sieť vysielačov,“ povedal Kollár a dodal, že doteraz nemal informáciu, že Oravec šéfuje odboru v RTVS.
Samotný Oravec nechcel komentovať, akým spôsobom sa dostal na vysoký manažérsky post v RTVS. „Máme tlačové oddelenie, nech sa páči,“ uviedol Oravec v telefóne.
RTVS na otázky týkajúce sa vzťahu Oravca s Borisom Kollárom neodpovedala. Iba konštatovala, že poverenie Oravca vedením odboru v tejto inštitúcii je v rukách riaditeľa. „Je plne v kompetencii generálneho riaditeľa RTVS poveriť p. Róberta Oravca vedením odboru zvláštnych činností RTVS,“ uviedla hovorkyňa.
Babišov právnik
Oravec nie je jediným zaujímavým členom vedenia RTVS. Už za čias Jaroslava Rezníka vymenovali za šéfa právneho odboru Vladimíra Rumana – advokáta Andreja Babiša, ktorý českého expremiéra zastupoval v spore s Ústavom pamäti národa.
Ruman v minulosti pôsobil aj vo firme Mano Invest s Máriou Krajmerovou, manželkou dnes obžalovaného exriaditeľa protikorupčnej jednotky elitnej polície NAKA. Ruman neodpovedal na otázky spojené so svojím pôsobením v RTVS a väzbami na českého expremiéra či exponovanú podnikateľku.
„Pán Ruman v minulosti nezastupoval klienta, ktorý by bol v spore RTVS, a teda jeho predošlá advokátska činnosť nie je v konflikte záujmov a RTVS ju nepovažuje za prekážku vo výkone jeho funkcie vo verejnoprávnom médiu,“ komentovala RTVS Rumanovu pozíciu na čele právneho odboru v apríli.
Aktuality.sk o Rumanových väzbách písali v apríli. Bolo to v článku o hoteli Avion, ktorý má príjmy z ubytovania ukrajinských odídencov. Hotel patrí pod Vojtecha Agnera – ďalšieho advokáta Andreja Babiša. Agner bol v minulosti Rumanovým zamestnávateľom. Podľa centrálneho registra zmlúv zarába na ubytovaní odídencov z Ukrajiny aj firma Róberta Oravca Ars Technology, ktorá uzavrela tri zmluvy s ministerstvom dopravy, aktuality.sk
X X X
Prezidentka Čaputová vetovala aj novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania
Zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Upozornila pritom, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov.
Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila hlava štátu.
Podstatná zmena
Podľa súčasného znenia zákona sú členmi spomínanej agentúry zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mali mať hlasovacie právo aj investiční partneri.
Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže jej zakladateľmi sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.
„Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami,“ upozornila Čaputová.
Podstatná výhrada
Za podstatnú výhradu prezidentka považuje tiež prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.
„Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch,“ dodala hlava štátu, aktuality.sk
X X X
Ochrana životného prostredia: Prezidentka Čaputová zmenu zákonov vetovala
Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov, ktoré sa týkajú životného prostredia a stavebnej legislatívy.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok parlamentu na opätovné prerokovanie zákon novelizujúci viacero zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Hlava štátu sa domnieva, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia.
Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Právo verejnosti podať odvolanie
Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zákonodarcu zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva niekoľko otázok.
Schváleným zákonom sa má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej legislatíve upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.
„Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj paragraf 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,“ priblížila Čaputová.
Zisťovacie konanie
Za problematické prezidentka považuje aj zmeny v súvislosti s paragrafom 29 zákona o EIA, upravujúcim zisťovacie konanie: „Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie.“
Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri ňom vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku v spomínanom paragrafe podľa hlavy štátu fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Ide tak o kľúčovú časť celého procesu.
„Trendom v európskej judikatúre je rozširovanie procesných záruk dotknutej verejnosti vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a participácie v správnych alebo súdnych konaniach,“ upozornila prezidentka. Schválený zákon však obsahuje viacero zmien, ktoré podľa nej znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Nezdôvodnený prevod agendy
Výhrada prezidentky smeruje aj k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tento prevod agendy nie je podľa nej zdôvodnený a ani nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený.
V neposlednom rade hlava štátu namieta aj neurčitosť predmetnej právnej úpravy, keďže napríklad jeden článok schváleného zákona upravuje osobitosti integrovaného konania a v ostatnom sa odvoláva na aplikáciu zákona o EIA a zákona o výstavbe, aktuality.sk
X X X
V Alpách a Arktíde objavili mikróby schopné rozkladať plasty pri nízkych teplotách
Objav švajčiarskych vedcov môže prispieť k riešeniu hneď dvoch závažných environmentálnych problémov.
Všadeprítomný plastový odpad predstavuje závažný celosvetový environmentálny problém. Jedno z potenciálnych riešení spočíva vo využití schopnosti niektorých mikroorganizmov rozkladať plasty pomocou enzýmov.
Mikrobiálny rozklad plastov bol však spravidla pozorovaný len pri teplotách vyše 20 °C a vo väčšine prípadov bola potrebná teplota cez 30 °C. Pre priemyselné využitie enzýmov rozkladajúcich plasty je potrebný ohrev, takže aktuálne využívaná mikrobiálna dekompozícia nie je uhlíkovo neutrálna.
Švajčiarski výskumníci prišli s riešením – z pôdy Álp a Arktídy izolovali chladnomilné mikrobiálne kmene a potom otestovali ich efektivitu v rozkladaní plastov. Vedecká práca zverejnená v akademickom žurnále Frontiers in Microbiology poukazuje na vysoký potenciál horských a polárnych mikróbov, aktuality.sk
X X X
Samosprávy žiadajú odpustenie pandemických pôžičiek. Premiér Ódor apeluje na parlament, aby situáciu nekomplikoval
Budeme hľadať možnosti, ako podať pomocnú ruku samosprávam, hovorí premiér Ódor po dnešnom rokovaní. Samosprávy avizovali, že sú pripravené na spoluprácu s vládou odborníkov. V ceste im však môže stáť parlament, ak schvaľuje výdavky nekryté v rozpočte.
Premiér Ľudovít Ódor sa dnes na pôde Úradu vlády stretol s predstaviteľmi samospráv. Diskutovali o energo kompenzáciách, nesplatených pandemických pôžičkách či o problémoch súvisiacich so životným prostredím a zdravotníctvom.
„Nielen my sme v takej zložitej rozpočtovej situácii, ale aj samosprávy,“ hovorí premiér Ľudovít Ódor po dnešnom rokovaní so zástupcami miest, obcí a žúp.
Vláda odborníkov teraz stojí pred neľahkou úlohou, pretože nevie povedať, ako bude vyzerať rozpočet na budúci rok.
Premiér tiež vysvetľuje, že ak parlament schvaľuje výdavky nekryté v rozpočte, tak pomoc, ktorú predošlá vláda sľúbila samosprávam, bude v nedohľadne.
„Rád by som apeloval na poslancov a tých, ktorí sú zástupcami na vyšších regionálnych úrovniach, aby nesťažovali výraznejšie situáciu,“ žiada premiér. Národná rada len pred pár dňami totiž schválila mimoriadne zvýšenie dôchodkov a rozšírenie rodičovského bonusu za asi 600 miliónov eur.
Viac si pozrite vo videu:
Požiadavky sa nemenia
ZMOS hovorí, že ich požiadavky sa nezmenili a sú stále rovnaké. Požadujú úpravu pomoci s energiami, o ktorej hovorili ešte s poverenou vládou Eduarda Hegera. Samosprávy tak očakávajú, že do konca júna príde k prerozdeleniu balíka peňazí vo výške asi 54 miliónov eur podľa počtu obyvateľov.
ZMOS vysvetľuje, že žiadajú, aby kompenzačná schéma 200 miliónov eur nebola viazaná iba na stropné limity 199 eur v prípade megawatthodiny hodiny elektriny a 99 eur v prípade plynu. „Vtedy sme dokázali navrhnúť model solidárneho prerozdeľovania peňazí, ktoré sa nebudú uplatňovať v schéme,” vysvetľuje Jozef Božik, šéf Združenia miest a obcí Slovenska. S bývalou vládou však tento návrh uzatvoriť nestihli, k debatám sa tak planujú opäť vrátiť.
Združenie samosprávnych krajov SK8 prišlo s požiadavkou memoranda, ktorá bude symbolizovať spoluprácu s vládou a samosprávami. „SK8 prišlo na rokovanie s prosbopisom, ktorý by mal byť následne pretavený do memoranda,“ objasňuje Jozef Viskupič.
Prezident Únie miest Slovenska zas poprosil premiéra, aby sa pozrel na problém dopravných podnikov v Bratislave, Žiline, Košiciach a Prešove. Tým, na rozdiel od súkromných dodávateľov služieb verejnej dopravy, neboli kompenzované žiadne náklady počas pandémie.
„Tieto podniky na to naozaj doplácajú a doplatili na to aj mestá, ktoré museli ísť do rozpočtového provizória, keďže nepreplatenie týchto nákladov na dopravné podniky, im spôsobili obrovské finančné problémy,“ menuje Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska.
Splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou
Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa vtedy rokovania zasekli. Dnes túto tému otvorili samosprávy opäť, ale už s premiérom Ľudovítom Ódorom.
„S predchádzajúcou vládou sme mali odrokované, že by k tomu mohlo prísť. Dostali sme prísľub, že sa tým vláda bude zaoberať. Kraje opakovane znášajú požiadavku o odpustenie pôžičiek alebo grantov, ktoré boli krajom poskytnuté na opravu a odstraňpvanie investičného dlhu cestnej infraštruktúry. Verím, že nájdeme reálne riešenie, ako odpustiť kovidové pôžičky a aj tie cesté,“ hovorí Viskupič z SK8.
Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície.
Samosprávy teraz žiadajú odpustenie splátok či to, aby sa návratne pôžičky pretransformovali na dodácie a granty. Premiér Ódor dnes povedal, že aj naďalej budú rokovať a potrebuje ešte čas. Požiadal samosprávy o 30 dní, aby si mohol všetky ich požiadavky preštudovať a vyčísliť ich výšku, aktuality.sk
X X X
Andrej Danko dotiahol na kandidátku SNS bývalú moderátorku a hviezdu konšpiračných webov
Slovenská národná strana tak pokračuje v spájaní nacionalistických síl. Nedávno oznámila spojenie so stranou Život.
Bývalá televízna moderátorka a tvár konšpiračných médii Martina Šimkovičová bude kandidovať za Slovenskú národnú stranu. Na svojom Facebooku to oznámil predseda národniarov Andrej Danko.
„Jej kolega Peťo Kotlár ide zabojovať tiež. Nehovoriac o Karolovi Farkašovskom, s ktorým roky spolupracovala v televíznych správach. Martinka je veľkou posilou našej kandidátky,“ napísal Danko.
Slovenská národná strana tak pokračuje v spájaní nacionalistických síl. Nedávno sa spojila so stranou Život Tomáša Tarabu, ktorej súčasťou sú aj Filip a Štefan Kuffovci. Na spolupráci sa dohodol aj s kontroverzným europoslancom Miroslavom Radačovským, aktuality.sk
X X X
Nemecké systémy Patriot, ktoré chránili SR, posilnia ochranu samitu NATO v litovskom Vilniuse
Podľa ministra obrany Martina Sklenára je preskupovanie techniky je prirodzenou súčasťou vývoja a zodpovedného vyhodnotenia bezpečnostnej situácie.
Dve batérie nemeckého systému Patriot, ktoré v súčasnosti pôsobia na Slovensku, sa budú podieľať na ochrane samitu NATO vo Vilniuse. TASR o tom informovali z komunikačného oddelenia Ministerstva obrany (MO) SR.
Rezort ozrejmil, že ide o vopred konzultované rozhodnutie, ktoré padlo na základe efektivity využitia spojeneckých systémov tam, kde sú aktuálne najviac potrebné. „Litva totiž nedisponuje vlastnými kapacitami na splnenie takejto úlohy a na jej území nepôsobia iné členské krajiny NATO v takej miere ako pri ochrane Slovenska,“ vysvetlilo MO.
Každý centimeter spojeneckého územia
Minister obrany Martin Sklenár podotkol, že preskupovanie techniky je prirodzenou súčasťou vývoja a zodpovedného vyhodnotenia bezpečnostnej situácie. „Rovnako ako bola na jar minulého roka spojencami výrazne a najmä urýchlene posilnená ochrana vzdušného priestoru Slovenska, je v súčasnosti aktuálnou potreba nasadiť spojenecké systémy vo Vilniuse. Platí, že Aliancia garantuje a reálne zabezpečuje obranu každého centimetra spojeneckého územia a všetkých jej občanov,“ vysvetlil.
Ako ďalej zdôraznil, zabezpečenie ochrany slovenského vzdušného priestoru ostáva prioritou. „Okrem existujúcich slovenských prostriedkov tu bude naďalej pôsobiť aj taliansky systém SAMP/T, ako aj prostriedky protivzdušnej obrany Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Lešti,“ uviedol. Dodal, že v priebehu niekoľkých týždňov na Slovensko dorazí aj systém MANTIS, ktorý krajine daruje práve Nemecko, a ktorý bude chrániť infraštruktúru na východe krajiny. „Rezort obrany ďalej aktívne rokuje so spojencami a partnermi aj o ďalších možnostiach posilnenia kapacít na ochranu vzdušného priestoru,“ doplnil Sklenár, aktuality.sk
X X X
Slovenskí hasiči stále pomáhajú v Taliansku s odstraňovaním následkov povodní
Slovensko vyslalo do Talianska 25 hasičov a dve veľkokapacitné čerpadlá, ktoré umožňujú spolu odčerpať 6000 kubických metrov vody za hodinu.
Slovenskí hasiči naďalej pomáhajú v Taliansku s odstraňovaním následkov povodní. V odčerpávaní vody pokračujú v meste Ravenna. Slovenský modul vysokokapacitného odčerpávania (HCP) dosiaľ na mieste prečerpal 370.000 kubických metrov vody. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Katarína Križanová.
„Pomoc slovenského modulu HCP je naďalej potrebná v meste Ravenna, kde naši hasiči pokračujú s nepretržitým odčerpávaním vody. Hasiči sa striedajú v osemhodinových zmenách,“ priblížila.
Región Emilia Romagna, ktorý povodne zasiahli najviac, vo štvrtok (25. 5.) navštívila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Tá sa podľa Križanovej stretla aj so zástupcami slovenského modulu. „Osobne poďakovala každému zo zástupcov zastúpených zložiek a vyjadrila solidaritu s povodňami postihnutým obyvateľstvom Talianska,“ povedala.
X X X
MS vo futbale U20: Slovensko opäť prehralo. Na scénu prichádza postupová kalkulačka
Slovenskí futbalisti prehrali v treťom zápase na MS do 20 rokov v Argentíne s USA 0:2. V tabuľke B-skupiny obsadili s tromi bodmi tretie miesto za stopercentnými Američanmi a Ekvádorom, ktorý v piatok deklasoval Fidži 9:0. O postupe Slovákov do osemfinále rozhodne vývoj vo zvyšných skupinách.
Favorit ukázal v zápase svoju kvalitu, súpera dostal pod tlak najmä v prvom polčase a bol oveľa nebezpečnejší. Najväčší problém robil slovenským futbalistom Cade Cowell, ktorý v 38. minúte poslal USA do vedenia. Druhý gól prišiel po ofenzívnej epizóde v podaní Slovákov, skóroval striedajúci Niko Tsakiris.