NATO podľa Kremľa vo vojne s Ruskom. Severoatlantická aliancia (NATO) je vo vojne s Ruskom a fakticky sa na nej zúčastňuje tým, že poskytuje priamu a nepriamu podporu Ukrajine, vyhlásil v pondelok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev reční v Múzeu víťazstva v Moskve, apríl 2025

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev krátko predtým varoval, že Moskva by považovala ochranu ukrajinského vzdušného priestoru silami NATO za vyhlásenie vojny, uviedla agentúra DPA a magazín Newsweek.

NATO v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor, spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. Varšava takisto aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe.

 Prienik zrejme ruského dronu do svojho vzdušného priestoru hlásilo v sobotu aj Rumunsko. Preto si predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva, ktorý tento incident označil za „ďalšiu provokáciu“ zo strany Ukrajiny.

Medvedev varuje

Najnovšie udalosti vyvolali v Európe diskusiu o rozšírení ochrany NATO aj na západnú časť Ukrajiny a o zostreľovaní prilietajúcich ruských dronov alebo rakiet v tejto oblasti. Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa proti takýmto návrhom ostro ohradil.

„Realizácia provokatívneho nápadu Kyjeva a ďalších idiotov vytvoriť bezletovú zónu nad ‚Ukrajinou‘ a umožniť krajinám NATO zostreliť naše drony bude znamenať len jedno: vojnu NATO s Ruskom,“ napísal ruský politik na sieti Telegram.

 Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu. Západní spojenci Kyjeva sa však zdráhajú takýto krok urobiť, a to pre obavy z priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelkovom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že o bezletovej zóne nad Ukrajinou sa diskutovalo už pred rokom, keď bol americkým prezidentom Joe Biden.

NATO by takúto možnosť podľa Sikorského malo zvážiť, pretože zostreľovaním nepriateľských objektov mimo svojho územia by mohlo lepšie chrániť vlastné obyvateľstvo a zabrániť dopadaniu trosiek zničených dronov.

Peskov na pondelkovom tlačovom brífingu vyjadril presvedčenie, že NATO je vo vojne s Ruskom. „Je to evidentné a nepotrebuje to žiadne ďalšie potvrdenie. NATO je de facto zapojené do tejto vojny,“ reagoval hovorca ruského prezidenta na predchádzajúce vyjadrenie Sikorského, že napriek prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska NATO nie je vo vojne s Ruskom.

Ako vysvetľuje magazín Newsweek, Ukrajina dostala na svoju obranu proti prebiehajúcej ruskej invázii značnú pomoc od spojencov z NATO vrátane USA a krajín EÚ. Aliancia sa však podľa neho priamo do vojny nezapája a ani tam nemá nasadené svoje sily. Ukrajina takisto nie je členom NATO. /agentury/

X X X

Američania vrátane štátov NATO si pozreli vojenské cvičenie Bieloruska a Ruska. Minsk sa nestačil čudovať

V Bielorusku sú zástupcovia americkej armády, ktorí v pondelok sledovali spoločné cvičenie bieloruských a ruských vojakov.

 Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej bieloruský minister obrany Viktar Chrenin Američanom povedal, že sa môžu pozrieť na čokoľvek, čo ich zaujíma.

Ruská a bieloruská armáda v piatok začali spoločné cvičenie Západ 2025, ktoré sa koná v oboch krajinách. Manévre sa odohrávajú v situácii, keď napätie medzi Ruskom a NATO zosilnelo kvôli tomu, že v noci na stredu do poľského vzdušného priestoru preniklo okolo 20 dronov, ktoré podľa Varšavy boli ruské.

 Reuters píše, že prítomnosť Američanov na vojenskom cvičení bieloruský rezort obrany prezentoval ako prekvapenie. „Kto by si pomyslel, ako začne ráno ďalšieho dňa cvičenia Západ-2025,“ uviedol vo vyhlásení a podotkol, že tam sú aj zástupcovia ďalších dvoch krajín NATO, Maďarska a Turecka. Na svojom telegramovom kanáli zverejnil fotografie vojenských pozorovateľov, ktorí sú tiež zo Srbska, Iránu alebo Číny.

„Ukážeme vám, čokoľvek vás bude zaujímať. Čo budete chcieť. Môžete si tam zájsť a porozprávať sa s ľuďmi,“ povedal Chrenin Američanom, ktorí podľa Reuters odmietli hovoriť s novinármi v mieste cvičenia, ktoré sa konalo pri meste Barysav severovýchodne od Minsku.

Agentúra ich prítomnosť na cvičení označuje za ďalšiu známku otepľovania vzťahov medzi Washingtonom a Minskom, ktorý je blízkym spojencom Ruska. Bielorusko vo februári 2022 umožnilo ruskej armáde, aby z jeho územia vpadla na Ukrajinu.

V Minsku sa minulý týždeň s autoritárskym lídrom Alexandrom Lukašenkom zišiel zástupca amerického prezidenta Donalda Trumpa John Coale a Lukašenko dal súhlas s prepustením 52 väzňov, medzi ktorými boli novinári a disidenti.

Coale uviedol, že výmenou za to Spojené štáty zmiernia sankcie na bieloruské štátne aerolinky Belavia. Povedal tiež, že Trump chce v blízkej budúcnosti znovu otvoriť americkú ambasádu v Bielorusku a normalizovať s touto východoeurópskou krajinou vzťahy. Trump tiež po svojom zástupcovi Lukašenkovi poslal priateľský vlastnoručne podpísaný list./agentury/

X X X

Poľsko zneškodnilo dron nad vládnymi budovami. Zadržali dvoch Bielorusov

Ochranka poľskej vlády zneškodnila dron lietajúci nad vládnymi budovami v centre Varšavy. Boli zadržaní dvaja bieloruskí občania. Okolnosti incidentu teraz vyšetruje polícia. Oznámil to v pondelok večer poľský premiér Donald Tusk na sociálnej sieti X. Premiér ďalšie podrobnosti neuviedol.

Poľsko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, minulý týždeň v noci na stredu zaznamenalo narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi. Poľské letectvo vtedy – prvýkrát v novodobej histórii krajiny – použilo zbrane v poľskom vzdušnom priestore.

 Poľské a spojenecké stíhačky zostrelili drony predstavujúce bezprostredné ohrozenie, napísal denník Gazeta Wyborcza a pripomenul, že v susednom Bielorusku pokračuje rusko-bieloruské vojenské cvičenie Západ 2025. Poľsko v súvislosti s manévrami uzavrelo hranicu s Bieloruskom a Ruskom. „Otvoríme hranice, keď to bude bezpečné,“ povedal v pondelok večer minister vnútra Marcin Kierwiński.

 Ministerka regionálnej politiky Katarzyna Pelczyńská-Nelenczová v televízii TVN 24 odhadla, že pri incidente z dnešného večera nejde o dron, ktorý by priletel z cudziny, ale najskôr o dron, ktorý vypustili bieloruskí občania na mieste.

Vyzvala na zdržanlivosť vo vyjadreniach, kým nebude prípad jasnejší. Súčasne podľa televízie pripustila, že provokácie, akú predstavoval prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru, sa najskôr budú opakovať. „Musíme sa vojensky pripraviť na tieto situácie,“ povedala. /agentury/

X X X

Zákaz šatiek a nové povinnosti. Rakúske školy dostávajú do rúk bič, rodičov môžu opakovane pokutovať

Rakúske ministerstvo školstva oznámilo pokuty pre rodičov, ktorí nespolupracujú so školami. Opatrenie nadväzuje na návrh zákona zakazujúceho dievčatám na základných školách nosiť šatku zakrývajúcu vlasy až do ôsmej triedy, informovala agentúra APA. Podľa nej budú povinnosti rodičov prvýkrát presne formulované.

 Návrh zákona o zákaze zahaľovania vlasov v školách stanovuje pokuty 150 až tisíc eur, pokiaľ neuspejú rokovania so žiakom a jeho rodičmi. Rovnaké pokuty sa budú podľa APA vzťahovať aj na ďalšie prehrešky, ako je odmietnutie rodičov zúčastniť sa stretnutí v prípade vylúčenia alebo podmienečného vylúčenia ich potomka zo školy.

 Podľa dokumentu ministerstva školstva by mali byť za prvé drobné priestupky ukladané nízke tresty, ale v prípadoch opakovaného a sústavného nedodržiavania pravidiel by mala byť udelená maximálna výška pokuty.

Trest možno uložiť aj opakovane, čo by podľa agentúry APA malo zabrániť tomu, aby rodičia po jednorazovom zaplatení pokuty nadobudli dojem, že povinnosti už nemusia dodržiavať.

„Spolupráca rodičov je pre študijný úspech detí nevyhnutná,“ uviedol minister školstva Christoph Wiederkehr. Sankcie minister opísal ako opatrenie pre väčšiu rovnosť príležitostí, ktoré by malo prispieť k zaisteniu kvalitnej podpory pre všetky deti.

Podľa APA sa podobné opatrenia zavádzajú aj v súvislosti s povinnou letnou školskou dochádzkou, ktorá je plánovaná od budúceho roka. Tej sa budú zúčastňovať žiaci so špeciálnymi potrebami, predovšetkým deti, ktoré majú problémy s výučbou v nemeckom jazyku. Pokiaľ sa deti, ktorým bola nariadená letná škola, nezúčastnia tejto výučby, bude sa to považovať za porušenie povinnej školskej dochádzky./agentury/

X X X

OSN chystá naliehavú debatu o izraelskom útoku v Katare, Izrael hovorí o absurdnosti

 O zasadnutie požiadali Pakistan a Kuvajt v mene islamských a arabských štátov. Izrael, označil chystanú debatu za „absurdnú“ a obvinil Radu OSN z ochrany porušovateľov ľudských práv.

Rada OSN pre ľudské práva v pondelok oznámila, že v utorok usporiada naliehavú debatu o izraelskom leteckom útoku zameranom na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas v katarskej Dauhe. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

OSN dostala dve oficiálne žiadosti, ktoré vyzývali k debate

Rada uviedla, že debata sa uskutoční po tom, ako dostala dve oficiálne žiadosti, jednu od Pakistanu v mene členských štátov Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a druhú od Kuvajtu v mene Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC).

Rada OSN uviedla, že jej desiata naliehavá diskusia od jej založenia v roku 2006 bude venovaná rokovaniu o „nedávnej vojenskej agresii, ktorú Izrael vykonal proti Kataru 9. septembra 2025“.

Izrael: Táto naliehavá schôdza je absurdná

Izrael, ktorý sa začiatkom tohto roka odpojil od Rady pre ľudské práva, reagoval na správu o naliehavej debate rozhorčene. „Toto dokazuje, že Rada pre ľudské práva nepodporuje ľudské práva obetí – je a vždy bola ochrankyňou porušovateľov ľudských práv,“ napísala izraelská misia pri OSN v Ženeve na platforme X. „Táto naliehavá schôdza je absurdná. Akýkoľvek výsledok, ktorý prinesie, bude škvrnou na mechanizmoch ochrany ľudských práv,“ dodala.

Izrael minulý týždeň podnikol letecké útoky na Dauhu, ktoré cielil predovšetkým na hlavného vyjednávača militantného hnutia Chalíla Hajju.

Katar pritom patrí medzi dôležitých spojencov Washingtonu v Perzskom zálive a hrá kľúčovú úlohu ako sprostredkovateľ v rokovaniach o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, o prepustení izraelských rukojemníkov a o povojnovej budúcnosti Pásma Gazy.

Predseda katarskej vlády: Útok je štátnym terorizmom a Izrael nemá červené čiary

Pri útoku zahynulo päť členov hnutia. Hamas však v piatok vyhlásil, že jeho hlavný vyjednávač spomínaný útok prežil.

Útok vyvolal široké medzinárodné odsúdenie, vrátane monarchií Perzského zálivu, ktoré sú spojencami Spojených štátov.

Izraelskú akciu predseda katarskej vlády Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání nazval útokom na samotný princíp mediácie a za „štátny terorizmus“. Izrael podľa neho nemá žiadne „červené čiary“. Vyzval tiež medzinárodné spoločenstvo, aby potrestalo Izrael za jeho zločiny, aktuality.sk

X X X

Lietajúci Švéd pokoril rekord a šokoval svet! Duplantis ako prvý v histórii prekonal magickú hranicu

Švédsky atlét Armand Duplantis sa stal prvým žrdkárom v histórii, ktorý prekonal latku vo výške 630 cm. Podarilo sa mu to v pondelok vo finále svetového šampionátu v Tokiu, keď uspel na tretí pokus.

 Armand Duplantis.

Dvadsaťpäťročný Duplantis zaznamenal štrnásty svetový rekord v kariére a štvrtý v tomto roku. Do sezóny vstúpil s osobákom 626 cm.

Najprv ho vylepšil vo februári v hale v Clermont-Ferrande na 627, potom ho posunul na 628 v júni pod holým nebom doma v Štokholme a na 629 12. augusta v Budapešti.

V pondelok si okrem zlata pripísal aj prémiu 80.000 dolárov za cenný kov a ďalších 100.000 za rekord, ktorý bol prvý na prebiehajúcom šampionáte. Zároveň zvíťazil už na 49. mítingu v sérii a získal piaty veľký titul po sebe (2×OH, 3×MS).

„Je to lepšie, než som si dokázal predstaviť. Dať vám tento svetový rekord je úžasné. Tribúny boli také hlučné. Ďakujem vám veľmi pekne. Som jednoducho taký šťastný,“ citovala ho oficiálna stránka šampionátu.

V Tokiu získal tretí titul z MS v sérii a podčiarkol ho vylepšením svetového rekordu. Na 630 cm potreboval tri pokusy a všetky boli veľmi tesné.

Pri prvých dvoch sa latka nakoniec skĺzla, pri treťom sa zatrepotala, ale japonským divákom na Národnom štadióne i televíznym pri obrazovkách dožičila svetový rekord.

Duplantis po svojom pokuse okamžite vyskočil do vzduchu a vystrelil za svojimi súpermi, s ktorými oslavoval.

Boli medzi nimi strieborný Grék Emmanuel Karalis (6,00), bronzový Austrálčan Kurtis Marschall (5,95) i Američan Sam Kendricks, ktorý obsadil štvrtú priečku.

V klbku gratulantov nechýbal ani bývalý svetový rekordér Renaud Lavillenie, tridsaťosemročný Francúz sa rozlúčil s MS 8. miestom.

 Švédsky žrdkársky fenomén začal ukazovať svoju výnimočnosť vo februári 2020, keď po šiestich rokoch prekonal vtedy platný svetový rekord, ktorý mal na konte Lavillenie. V hale v poľskej Turuni skočil 616.

V septembri toho roku pokoril o centimeter aj maximum pod holým nebom 614, na konte ho mal Ukrajinec Sergej Bubka. Odvtedy neustále hľadá svoj limit a nikto sa mu zo súčasnej generácie nedokáže priblížiť.

Lavillenie a Bubka zostávajú na druhom, respektíve treťom mieste historických tabuliek, Grék Emmanuil Karalis sa v tejto sezóne posunul už na štvrté, no stále ma na konte iba 608.

Dvadsaťpäťročný Grék si však verí a síce získal striebro s výkonom 6,00 m, ale aj on potešil divákov, keďže sa ešte pokúsil o osobné maximum a tesne nezdolal najprv 6,10 m a následne aj 6,15 m.

Pondelková súťaž bola prvá v histórii, počas ktorej prekonalo až sedem žrdkárov výšku 5,90 m a prvá, kde 5,95 m nestačilo na medailu./agentury/

X X X

Slávna športovkyňa, ktorá miluje Slovensko, vyštartovala po novinároch. Už toho bolo dosť…

V poslednom čase sa akoby vyostril konflikt medzi tenistkami a novinármi. Počas nedávneho grandslamového turnaja US Open Iga Swiąteková dvakrát ostro reagovala na otázky položené počas tlačovej konferencie.

 Belinda Bencicová s manželom Martinom Hromkovičom.

Jej vzdor aktuálne prehlušila Švajčiarka Belinda Bencicová, ktorá má k Slovensku veľmi blízko a slovenčina je jej materinským jazykom. „Snažím sa byť úplne otvorená, dať zo seba niečo a neodpovedať len ‚áno‘ a ‚nie‘. Ale…“ začala vyčítať novinárom.

Swiąteková musela nedávno odpovedať na niekoľko nezvyčajných a prekvapivých otázok, ktoré tenistke úplne nesadli. Vo Flushing Meadowssa sa jej pýtali na korálky, na čo odpovedala: „Čo je to za otázku, prepáčte. Premýšľala som, že si dám korálky do vlasov? Nie. Aký to má zmysel? Čo je to za otázku?“ odpovedala.

Potom sa jej počas toho istého turnaja pýtali, či potrebuje „mentálnu prestávku“ okrem iného aj kvôli veľkému počtu zápasov. Svetová dvojka reagovala protiotázkou a dodala, že novinár vyzeral, akoby ju sám potreboval.

 Teraz sa témy chopila Benčicová. Sedemnásta hráčka svetového rebríčka sa vrátila po prestávke spôsobenej narodením dieťaťa v roku 2024 a vyjadrila svoju nespokojnosť s niektorými otázkami, ktoré jej odvtedy kladú.

Švajčiarska reprezentantka by radšej uprednostnila, keby sa pozornosť sústredila na jej výkony na tenisovom kurte než na jej súkromný život.

„Snažím sa byť celkom otvorená, dať zo seba niečo a neodpovedať len áno a nie. Ale keď sa vás v televízii naživo, napríklad v BBC, opýtajú niečo ako: ‚Už ste v semifinále, ale ešte stále prebaľujete?‘, musím povedať: ‚Môžeme sa porozprávať o štvrťfinále, ktoré som práve vyhrala?‘,“ priznala pre Athlon Sports.

„Milujem byť matkou, ale v určitom bode platí, že už toho bolo naozaj dosť. Neodpovedám na všetky otázky; sú príliš súkromné. Samozrejme, byť matkou je súčasťou mojej identity. Ale chcem byť známa aj ako dobrá športovkyňa a tenistka,“ uzavrela.

 Belinda Bencicová má k Slovensku veľmi blízky vzťah – a nie je to náhoda, ale výsledok jej rodinného zázemia i športovej výchovy.

Rodinný pôvod: Jej rodičia pochádzajú zo Slovenska. Otec Ivan Benčič sa narodil v Bratislave a až neskôr sa presťahoval do Švajčiarska, kde sa Belinda narodila (v roku 1997 v Flawile). Aj mama Daniela pochádza zo Slovenska, takže doma vyrastala v slovensko-švajčiarskom prostredí.

Belinda Benčičová už niekoľko rokov tvorí pár s Martinom Hromkovičom, bývalým slovenským futbalistom, ktorý po skončení aktívnej kariéry pôsobí ako kondičný tréner.

Ich vzťah sa dostal do povedomia verejnosti v roku 2018, keď sa začalo otvorene hovoriť o tom, že švajčiarska tenistka so slovenskými koreňmi chodí práve s ním.

Hromkovič sa stal nielen jej partnerom, ale aj dôležitou súčasťou jej športového zázemia – pracuje ako jej fitness kouč a podporuje ju v príprave na najnáročnejšie turnaje.

Jazyk a kultúra: Belinda sa od detstva rozprávala so svojimi rodičmi po slovensky. Sama viackrát povedala, že hoci v médiách pôsobí ako typická Švajčiarka, slovenský jazyk je jej prirodzený a doma sa používa bežne. Aj v rozhovoroch pre slovenské médiá hovorí pravidelne po slovensky.

Tenisové začiatky: Otec Ivan Benčič je veľmi spätý so slovenským tenisom a dcére od začiatku vštepoval aj „slovenský štýl“ práce. Navyše, Belinda má blízky vzťah k rodine Martiny Hingisovej, legendárnej slovenskej rodáčky, ktorá sa narodila v Košiciach a preslávila vo Švajčiarsku. Mama Hingisovej, Melanie Molitorová, bola jednou z prvých tréneriek Belindy.

Vzťah k Slovensku dnes: Bencicová často navštevuje Slovensko – jednak kvôli rodine, jednak kvôli tréningovým zázemiam. V minulosti uvažovala, že by mohla reprezentovať Slovensko, napokon však zostala pri Švajčiarsku, kde mala lepšie podmienky a tenisovú federáciu, ktorá do nej investovala. Sama priznala, že rozhodnutie nebolo jednoduché, lebo ku Slovensku cíti silné puto.

Belinda Bencicová (narodila sa 10. marxa 1997 vo Flawil) je švajčiarska profesionálna tenistka so slovenskými koreňmi. Už ako tínedžerka patrila k najväčším talentom na okruhu, v roku 2014 sa dostala do semifinále US Open a o rok neskôr vyhrala prestížny turnaj v Toronte po skalpoch Sereny Williamsovej či Simony Halepovej.

Najväčší úspech kariéry dosiahla na olympijských hrách v Tokiu 2021, kde získala zlato vo dvojhre a striebro vo štvorhre. V roku 2019 sa prebojovala do semifinále US Open a dosiahla kariérne maximum – 4. miesto v rebríčku WTA. Tento rok hrala medzi najlepšou štvorkou vo Wimbledone.

Jej hra je založená na taktickej inteligencii, skvelom čítaní súperky a presných úderoch, ktoré jej často pripomínajú štýl Martiny Hingisovej, jej niekdajšej mentorky. Bencicová je známa aj svojou húževnatosťou – viackrát sa vrátila po zdravotných problémoch späť do svetovej špičky./agentury/

X X X

Kamenický v diskusii s Ježovou: Za kamerami prebiehal boj. Moderátorka Joj24 to ledva ustála, diváci nemali ani tušenie

Lenka Ježová sa musela popasovať so zdravotnými problémami počas politickej diskusie.

 Televízne vysielanie, a najmä živé politické diskusie, kladú na moderátorov mimoriadne nároky. Diváci očakávajú stopercentný výkon, ostré otázky a pohotové reakcie, často bez ohľadu na okolnosti.

Práve s takoutou situáciou sa nedávno stretla moderátorka Lenka Ježová počas natáčania relácie POLITIKA 24 na Joj 24, kde hostila ministra financií Ladislava Kamenického.

Skrytý boj za kamerami dôležitej diskusie

Relácia Politika 24 pravidelne ponúka hĺbkové rozhovory s kľúčovými osobnosťami slovenskej politiky. Jednou z nedávnych tém, ktorá rezonovala spoločnosťou, bola konsolidácia, a preto si do štúdia pozvala ministra financií Ladislava Kamenického.

Aby sa prispôsobili nabitému programu pána ministra, natáčanie prebehlo v predstihu, už v piatok, hoci sa diskusia vysielala v nedeľu. Toto načasovanie sa ukázalo ako kľúčové pre udalosť, ktorá sa odohrala za zatvorenými dverami televízneho štúdia.

Ako moderátorka následne sama priznala na svojom profile na sociálnej sieti, v ten deň čelila nečakanej zdravotnej indispozícii, ktorá mohla ohroziť celé vysielanie.

„Musím povedať, že moderovanie s migrénou, keď vám 5 minút pred reláciou vypadne čiastočne zrak a miestami máte čo robiť, nech neodpadnete, je nič moc,” uviedla.

Predstavte si výzvu udržať si sústredenie a viesť plynulú diskusiu v takejto situácii, najmä pri tak náročnej téme, akou je štátny rozpočet. Napriek tomu pani Ježová situáciu ustála s obdivuhodnou profesionalitou a úspešne dokončila reláciu.

„Aj také dni ale bohužiaľ sú. Ale ako sa hovorí, čo vás nezabije…” dodala, čím podčiarkla skutočnosť, že aj za leskom televíznych reflektorov sa často skrývajú ľudské výzvy./agentury/

X XX

Čo majú spoločné Mária Terézia, Jozef II. a komunisti? Všetci nám brali sviatky

Ľahšie je sviatok do kalendára pridať, ako ho z neho odstrániť. Najmä ak ide o sviatok, ktorý vyjadruje základné hodnoty a idey, na ktorých sa formoval národ alebo vznikal štát. Symbolizujú totiž jeho identitu. Čo sa však nedá povedať o niektorých iných sviatočných dňoch. Často im chýba obsah, zmysel, niet ich čím naplniť. Tradícia takýchto „sviatkov-nesviatkov“ sa v našich končinách tiahne ešte z čias Uhorska.

 Mária Terézia na korunovačnom vrchu v Prešporku. Maľba podľa medirytiny Franza Leopolda Schmittnera, ktorá vznikla po jej korunovácii 25. júna 1741.

Už vtedy sa zrejme rodilo široké povedomie o tom, že takpovediac kompletný štátny alebo cirkevný sviatok musí byť zároveň dňom pracovného pokoja. Preto odňatie tohto atribútu mohli „čujnejšie“ vrstvy spoločnosti i niektoré jej vplyvné kruhy chápať ako degradovanie sviatku na polosviatok či dokonca narušenie zabehaného chodu v štáte. A stavali sa na odpor.

Presadiť zmenu dokázala iba silná štátna autorita. Panovníčka Mária Terézia takouto autoritou nepochybne bola.

 Cirkevné sviatky znížila na polovicu

Na sklonku svojho panovania, v roku 1772, cisárovná usúdila, že tých sviatočných dní je v jej podunajskej ríši akosi priveľa. Týkalo sa to – okrem nedieľ – najmä niekoľkých desiatok prikázaných cirkevných sviatkov, ktoré boli zároveň voľnými dňami. Preto požiadala Svätú stolicu o výrazné zníženie ich počtu.

Treba poznamenať, že úsilie Márie Terézie reformovať sviatkové právo nebolo vo vtedajšej Európe ojedinelé. Podľa slovenského historika Petra Šoltésa práve v tom čase silneli na viacerých osvieteneckých dvoroch snahy o zníženie počtu sviatočných dní. Dialo sa to aj pod vplyvom novovekých ekonomických teórií, ktoré v tom videli istý zdroj zvýšenia produktivity hospodárstva.

Panovníčka pôvodne chcela zredukovať viac ako 30 cirkevných sviatkov (v jednotlivých diecézach to bolo rozdielne) na 19. S pápežom Benediktom XIV., ktorý spočiatku váhal s rozhodnutím, sa napokon dohodla, že sa všetky sviatky rozdelia do dvoch kategórií. Počas sviatočných dní 1. kategórie sa veriaci povinne zúčastňujú svätej omše a nesmú vykonávať žiadne ťažké práce a obchodovať. Na sviatky 2. kategórie nie je účasť na bohoslužbách záväzná a dovoľuje sa pracovať.

Za čias Uhorska sa na sviatok sv. Štefana sa aj slovenských mestách konali procesie.

Toto riešenie pripadalo pontifikovi ako rozumné a nakoniec súhlasil so zaradením až 16 sviatkov do prvej kategórie.

Za panovania Jozefa II. (syna Márie Terézie) v rokoch 1780 až 1790 nadobudli náboženské reformy radikálnejší charakter. Rušili sa nielen sviatky, ale i omše a pobožnosti, štát dokonca predpisoval, ako sa majú sláviť.

„Na zoznam zakázaných sa dostala i jedna z najväčších katolíckych slávností – Vzkriesenie na Bielu sobotu a nemenej obľúbená ďakovná pobožnosť v posledný deň roka,“ približuje Šoltés. S týmito zmenami začal cisár vo viedenskej diecéze, ale v roku 1787 platil nový bohoslužobný poriadok už aj v Uhorsku, čiže aj na území dnešného Slovenska.

Ktovie, ako ďaleko by bol panovník – reformátor zašiel, keby nebol zomrel predčasne na tuberkulózu. Jozefovi nástupcovia pod tlakom biskupov postupne zmierňovali jeho zákazy a nariadenia. Trvalo však takmer sedem desaťročí, kým dostali rozhodovanie o liturgických veciach plne pod svoju kontrolu. Do značnej miery sa im podarilo obnoviť aj pôvodný počet cirkevných sviatkov, ktoré boli zároveň voľnými dňami.

 „Je to útok proti oltáru“

Naši predkovia potom zažili ďalšie zásadné zmeny v sviatkovom kalendári až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Habsburská monarchia sa vtedy zmenila na súštátie a Uhorsko v ňom dostalo značné právomoci. Okrem iného si mohlo určiť sviatkový kalendár.

Uhorský snem (parlament ) prijal v roku 1891 zákon, ktorým zrušil 12 cirkevných sviatkov – dní pracovného pokoja.

Ak pred touto reformou malo Uhorsko 30 štátnych sviatkov, po nej ich zostalo 12. Hlavný štátny sviatok (ktorý sa neoslavoval v rakúskej časti ríše) sa slávil 20. augusta, na výročie kanonizácie svätého Štefana. Uhorský snem však zachoval v kalendári aj celoríšsky sviatok – 18. august. V ten deň sa oslavovali narodeniny cisára Františka Jozefa I.

Spravidla sa rušili menej významné, predovšetkým katolícke sviatky. Napríklad na 2. február pripadajúce Hromnice – Obetovanie Pána, alebo na 25. marca – Zvestovanie Pána či na 6. decembra – svätý Mikuláš. Preto sa nemožno diviť, že z cirkevných kruhov a z tlače blízkej katolíckemu kléru zaznela na adresu reformátorov ostrá kritika.

Život bez sviatkov je ako dlhá cesta bez hostinca.

Hérakleitos z Efezu

„Je to útok proti oltáru“, napísal konzervatívny denník Budapesti Hírlap. Maďarský historik Péter Hanák upozorňuje na reakcie uhorských biskupov, ktorí v pastierskom liste napísali: „Zákon oberá veriacich o posvätný čas, štát nemá zasahovať do cirkevného kalendára.“

Vatikánsky nuncius sa obrátil na budapeštiansku vládu s nótou, v ktorej zdôraznil: „Uhorsko sa vydáva cestou laicizmu (odluky štátu od cirkvi – pozn. red.), podobne ako Francúzsko.“ Nuncius Anton Agliardi mohol argumentovať aj tým, že cisárska Viedeň ani zďaleka nezrušila toľko katolíckych sviatkov ako Budapešť.

Je zaujímavé, že vláda liberála Gyulu Szapáryho zdôvodňovala potrebu reformy neúnosnými stratami pracovného času. Poukazovali na to, že Nemecko, ale i Rakúsko majú väčší fond pracovného času.

V tých časoch uznávaný ekonóm Gyula Eötvös tvrdil, že hromadným rušením sviatkov získa uhorský priemysel „2–3 plné týždne produkcie ročne“.

Súčasný maďarský historik hospodárstva Miklós Lackó odhaduje prínosy vtedajšej reformy sviatkového práva od 1 do 1,5 percenta HDP.

 Čo prevzala republika z monarchie

Vznik Československej republiky na troskách rozpadávajúceho sa Rakúsko-Uhorska sprevádzali revolučné udalosti i nápady.

Jeden príklad za všetky: už koncom marca 1919 podala skupina ľavicových poslancov v parlamente, príznačne nazvaná Revolučné národné zhromaždenie, návrh na zrušenie všetkých cirkevných sviatkov vrátane Vianoc a Veľkej noci.

Namiesto cirkevných sa mali zaviesť takzvané národné a občianske sviatky. „Aby verejné zriadenie bolo preniknuté duchom doby a zbavilo sa prežitkov predchádzajúcich období,“ uviedli navrhovatelia v zdôvodnení zákona. Predpokladá sa, že ho formuloval jeden z predkladateľov, známy český spisovateľ Alois Jirásek.

Za štátne sviatky navrhovali 1. máj (deň práce), 6. jún (deň upálenia Jana Husa) a 28. október (vznik ČSR). Rozdiel medzi počtom zrušených cirkevných a novozavedených občianskych sviatkov sa mal pracujúcim premietnuť do každoročnej platenej dovolenky. Poslanci nezaradili do návrhu ani jeden deň významný pre slovenský národ.

Spisovateľ Alois Jirásek ako poslanec Revolučného národného zhromaždenia navrhoval v roku 1919 zrušenie všetkých cirkevných sviatkov. Na kresbe svojho kolegu Josefa Machara pozorne načúva parlamentnej rozprave.

„Okrem averzie k náboženstvu viedol navrhovateľov syndróm centralizmu a bohemocentrizmu,“ predpokladá český historik konfesného práva Václav Valeš.

Našťastie, táto reforma kalendára napokon neprešla legislatívnym procesom, hoci väčšina vtedajšej vládnucej garnitúry bola za odluku štátu od cirkvi.

Parlament uzákonil jediný štátny sviatok – 28. október. Deň vzniku Československa, a tak to bolo ďalších šesť rokov.

Zákon z roku 1925 potom ustanovil ďalších 11 cirkevných sviatkov (okrem nedelí) za dni pracovného pokoja. Medzi nimi vianočné, veľkonočné a svätodušné sviatky.

Tento zákon okrem toho zaviedol kategóriu pamätných dní ČSR, boli štyri a takisto sa stali nepracovnými.

V tomto zozname síce nenájdeme 7. marec – narodeniny Tomáša G. Masaryka, ale za prvej republiky ho slávili (z úcty k prvému „prezidentovi – osloboditeľovi“) ako pamätný deň, nie ako štátny sviatok. V kostoloch a synagógach po celom štáte sa mali povinne konať slávnostné bohoslužby. Demokratická republika teda prevzala tradíciu typickú pre monarchie.

Čo je horšie, medzi toľkými sviatkami a pamätnými dňami sa nenašiel ani jeden, ktorý by stmeľoval československú spoločnosť. A zároveň ani jeden, ktorý by bol primárne slovenský, na čo upozornil pred siedmimi rokmi kolektív prevažne českých historikov – autorov publikácie Sláva republike.

Podľa tvorcov sviatkového kalendára mali túto úlohu plniť oslavy zasvätené svätému Václavovi alebo Cyrilovi a Metodovi, ale neslávili ich vo všetkých častiach štátu. Na Slovensku sa viac pripomínali narodenie a smrť Milana R. Štefánika alebo výročie Martinskej deklarácie, výročia týchto udalostí sa však do oficiálneho kalendára nedostali. 

Manifestácie na deň narodenia Hitlera

Po rozbití Československa za ľudáckeho režimu sa u nás slávili tri štátne sviatky. Výročie vzniku slovenského štátu 14. marca, Sviatok práce 1. mája a Sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Na 1. mája sa oslavovala najmä „národná práca“, podobne ako v nacistickom Nemecku. „Práca, ktorá sa rodí v národe, z národa a musí ostávať v celom národe,“ vysvetľoval jeden z ideológov režimu Jozef Paučo. V skutočnosti sa velebila ľudová strana a jej politika.

Ľudáci zachovali všetky cirkevné sviatky, zakotvené v zákone z roku 1925, akurát že zoznam sa rozšíril o voľný Veľký piatok, čím chcel režim vyhovieť požiadavkám evanjelickej cirkvi.

Okrem týchto sviatkov treba spomenúť dvoje štátnych slávností. Štvrtého mája to boli spomienkové podujatia venované výročiu tragickej smrti Milana R. Štefánika. Organizátori ich párkrát pričlenili k oslavám Sviatku práce. Štefánika však nepripomínali ako spoluzakladateľa Československa, ale ako „národného bohatiera“. S oslavami sa spájala púť na Bradlo a letecký deň vo Vajnoroch.

Oslavy narodenín Adolfa Hitlera prebiehali v ľudáckom štáte s veľkou pompou, hoci neboli štátnym sviatkom. Na zábere zhromaždenie pred budovou Mestského divadla (dnes stará budova SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Oveľa pompéznejšie boli štátne oslavy narodenín Adolfa Hitlera 20. apríla. Pri tejto príležitosti sa konali masové zhromaždenia, účasť štátnych zamestnancov, členov ľudovej strany, Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže bola povinná. Alexander Mach nazval 20. apríl v roku 1944 „dňom vďaky ochrancovi a garantovi slovenskej samostatnosti .“ Po führerovi premenovali dovtedy Masarykovo námestie v Bratislave na Hitlerovo (dnes Hlavné námestie).

 Gerlach sa stal Stalinovým štítom

V prvých rokoch po skončení vojny a obnovení ČSR platil sviatkový kalendár z prvej republiky. Okrem toho sa oslavovali výročia SNP a oslobodenia republiky Červenou armádou.

Aby toho nebolo málo, v našom kalendári sa neskôr pripomínal ako pamätný ešte aj Deň Sovietskej armády a sovietskych námorných síl (23. februára). A 21. decembra sa s pompou oslavovali narodeniny generalissimusa Josifa Stalina. V roku 1949, na jeho sedemdesiatiny, premenovali Gerlach na Stalinov štít.

Po prevzatí monopolu moci trvalo komunistom takmer tri roky, kým pripravili nový zákon o štátnych sviatkoch. Ich počet znížili na sedem. Patril medzi ne Nový rok (1. január), Sviatok práce (1. máj), Výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou (9. máj) a Deň vzniku Československa (28. október). Od roku 1975 ho však nahradil Deň znárodnenia, ktorý sa stal aj voľným dňom.

Prekvapuje, že štátnym sviatkom sa nestalo výročie „Víťazného februára“, ako propagandisti nazvali prevzatie moci KSČ vo februári 1948.

Sovietsky vzor tentoraz akoby neplatil, veď výročie októbrovej revolúcie sa v ZSSR oslavovalo ako štátny sviatok a bolo vždy dňom pracovného pokoja.

V československom kalendári síce Víťazný február označovali ako „významný slávnostný deň“ ale ak nepripadol na víkend, bol bežným pracovným dňom.

Zdá sa, že výročie Víťazného februára bolo skôr straníckym sviatkom. V predvečer jeho sláv sa konali slávnostné zasadnutia ÚV KSČ, ÚV KSS a ústredných orgánov Národného frontu. V krajoch, okresoch a mestách sa konali slávnostné zhromaždenia, usporiadané straníckymi orgánmi nižších stupňov za účasti Revolučného odborového hnutia (ROH). Vždy pritom asistovali jednotky Ľudových milícií z veľkých fabrík (,,ozbrojená päsť strany“), lebo to bol aj ich sviatok.

Ale veľká časť spoločnosti 25. február ako sviatok nevnímala, podobne ako dnes takto nevníma ani 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Keď pred dvomi rokmi sociológovia z agentúry AKO zisťovali, ktoré sviatky by ľudia boli ochotní zrušiť, najčastejšie dostávali odpovede, že 1. a 15. september a 17. november.

Podľa zákona z roku 1951 prestali byť všetky cirkevné sviatky – až na Vianoce a Veľkú noc – dňami pracovného pokoja.

Jeden zo scenárov vypracovaných v ústredí komunistickej strany predpokladal postupné odňatie statusu sviatku i Vianociam. „Novému človeku“ malo stačiť slávenie Nového roku s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi. Podobne ako v Sovietskom zväze.

Predpokladalo sa, že tento transformačný proces potrvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí. Ako napríklad v Bulharsku, kde Vianoce od roku 1968 prestali byť štátom uznaným sviatkom. V mnohých tamojších domácnostiach sa síce tajne zachovávali viaceré vianočné tradície, iné sa však preniesli na novoročné oslavy.

V Československu tento zámer nevyšiel.

 V čom sme na špici EÚ

Po nežnej revolúcii sa zoznam sviatkov s voľným dňom rozšíril od roku 1990 o 5. júl (Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda) a 24. december (Štedrý deň). Výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou sa premenovalo na Deň oslobodenia od fašizmu a presunulo z 9. na 8. mája. Po vzniku Slovenskej republiky počítal pôvodný návrh Mečiarovej vlády s tromi štátnymi sviatkami a ôsmimi ďalšími dňami pracovného pokoja.

V rozprave k predlohe zákona o sviatkoch odznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov. S jedným prišiel poslanec za KDH Anton Neuwirth. Predniesol ho za celý svoj klub. Navrhol zaradiť medzi dni pracovného pokoja aj Veľký piatok, lebo je – ako povedal – hlavným sviatkom evanjelických kresťanov. „Myslíme si, že týmto by sme mali vyvážiť určitú nerovnováhu,“ dodal.

Možno sa len domnievať, že poslanec tým myslel nerovnováhu, ktorá vznikla zaradením sviatku Sedembolestnej Panny Márie medzi dni pracovného pokoja už vo vládnom návrhu. Schvaľovaním v parlamente prešiel napokon jeden i druhý cirkevný sviatok a dokonca ešte ďalšie dva: Zjavenie Pána – Traja králi (6. január) a Všetkých svätých (1. november).

Víťazný február sa slávil predovšetkým ako stranícky sviatok. KSČ s pomocou ROH (odborov) organizovala masové manifestácie a prehliadky Ľudových milícií. Tieto pochodujú Bratislavou v roku 1953.

Ak si teda niekto myslí, že povinnosť štátu sláviť toľko cirkevných sviatkov vo formáte voľných dní nastala až po uzavretí zmluvy Slovenska s Vatikánom v roku 2000, tak sa veľmi mýli. Všetko sa zbehlo o sedem rokov skôr a z iniciatívy Slovenskej republiky.

Nemožno nespomenúť, že práve poslenec Neuwirt rozprúdil v parlamente polemiku okolo otázky, či výročie SNP je správne zaradiť medzi sviatky. Označil ho za čierny deň v našich dejinách, lebo Slováci zdvihli zbraň proti Slovákom. Proti namietali aj niektorí národniari. Nakoniec však návrh poslancov Strany demokratickej ľavice prešiel väčšinou hlasov.

Vo schválenom zákone chýbal medzi sviatkami Deň oslobodenia od fašizmu. Zaradili ho medzi pamätné dní, sviatkom sa stal až v roku 1996. O päť rokov neskôr dostala Národná rada medzi štátne sviatky 17. november. Tým sa počet sviatočných dní „zaokrúhlil“ na 15, čo dostalo Slovensko do vedenia (spolu so Španielskom) v Európskej únii.

Aj v celkovom počte voľných dní ročne (spolu s víkendmi) sa Slovensko nachádza s Litvou, Rumunskom a Lotyšskom na špici rebríčka EÚ. Platí to aj o počte platených voľných dní.

A čo tak zrušiť štyri sviatky?

Už dlhšie sa preto u nás v odborných kruhoch i médiách diskutuje o rušení sviatkov. Diskusie sa ocitajú v slepej uličke, len čo príde na konkrétne dni. Hneď sa nájde tucet rôznych dôvodov, prečo to nie je možné.

Experti však nie sú zajedno ani v otázke, čo by tým štát získal. Väčšinou radia nemať veľké oči.

Predvlani zrušili v Dánsku pôvodne cirkevný sviatok Store Bededag (Veľký deň modlitby), v novších časoch známy najmä konzumáciou ohrievaných pšeničných buchiet (hveder). Vláda očakávala, že tým získa pre verejné financie každoročne tri miliardy dánskych korún. Skutočný efekt bol vlani takmer desaťkrát nižší. Medzinárodný menový fond ho odhadol na jednu až šesť stotín percenta HDP.

Väčšina „nákladov“ pri jednorazovom sviatku sa meria ako krátkodobý výpadok produkcie za daný deň. Časť sa doženie (posunom dopytu, resp. výroby), preto sa dlhoročný dosah na ročne meraný HDP často stiera. Tak to vysvetľujú experti MMF.

Trocha lepšie to vychádza, keď sa zrušia štyri štátne sviatky alebo zmenia na polosviatky (bez pracovného voľna), ako to údajne zamýšľa súčasná slovenská vláda v rámci druhej fázy konsolidácie verejných financií.

Isteže voľný čas nemožno merať len ekonomickými ukazovateľmi, ide tu aj o kvalitu života. Ako písal starogrécky filozof Hérakleitos z Efezu: „Život bez sviatkov je ako dlhá cesta bez hostinca.“ Na druhej strane nemožno bagatelizovať ani varovanie ekonómov: Môžeme sa zakrývať len takou veľkou perinou, na akú máme./agentury/

X x x

Konsolidácia ide proti medzinárodným odporúčaniam, šetriť bude musieť aj ďalšia vláda, hovorí Ján Tóth

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth upozorňuje, že konsolidačný balíček je nekompletný a chýba v ňom vyčíslenie šetrenia na strane štátu. Diera je pritom až miliardová. Táto konsolidácia navyše ide vo viacerých bodoch proti medzinárodným odporúčaniam o tom, ako by sa malo konsolidovať, slovenskej ekonomike to nepomôže a deficit zostáva vysoký. Konsolidovať tak zrejme budú musieť ešte aj budúce vlády.

Čo pocítime z konsolidačného balíčka najviac?

Určite treba konsolidovať. Verejné financie sú v komplikovanom stave. 2,7 miliardy je obrovské číslo a keby sa to podarilo naplniť, tak by sme mohli smerovať k deficitu 4,1 % HDP. My bohužiaľ v tejto chvíli nevieme povedať, či to je realistické, pretože asi len 60 % z balíčka bolo prezentovaných vo forme konkrétnych opatrení. A práve tie výdavkové, ktoré by takisto mohli ovplyvniť ľudí, nie sú vyšpecifikované nad rámec toho, že sa hovorí o zmrazení miezd.

Čo z toho, čo sme videli na prezentácii ministra financií, čo aj bolo vyčíslené, bežný človek najviac pocíti vo svojej peňaženke?

Vyše miliardy chýba, takže k tomu nevieme povedať viac. Najväčšou položkou je zvyšovanie odvodov – plošne zdravotných odvodov a následne aj odvodov pre SZČO, teda živnostníkov. Najväčší dosah to bude mať na zamestnancov a SZČO vo forme zníženia čistej mzdy, keďže sa zdravotný odvod zvyšuje o 1 %. Z priemernej mzdy to bude mesačne predstavovať približne do 20 eur.

Všetci dostaneme na výplatnej páske o 20 eur menej za každý mesiac?, aktuality.sk

X X X

Poľsko zmodernizuje systém varovania obyvateľov o tisíce nových megafónov

 Keďže Poliaci často ignorujú zvuk sirén, ktoré im majú hlásiť nebezpečenstvo, štát sa rozhodol pre modernizáciu varovného systému. Od budúceho roka ho doplní viac ako 4-tisíc megafónov schopných vysielať konkrétne a zrozumiteľné pokyny.

Systém varovania obyvateľstva čaká v Poľsku v budúcom roku modernizácia. K existujúcim sirénam pribudne viac ako 4-tisíc megafónov. Cieľom je zabezpečiť rýchlejšie a zrozumiteľnejšie šírenie informácií o hroziacich nebezpečenstvách. Oznámil to v pondelok na I. fóre bezpečnosti a ochrany obyvateľstva v Olsztyne poradca ministerstva vnútra Dariusz Marczyňski. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru PAP.

Marczyňski uviedol, že prostredníctvom megafónov budú v prípade potreby vysielané konkrétne pokyny, napríklad o evakuácii alebo potrebe zostať doma. Financie na tento projekt sú podľa neho už zabezpečené. Zdôraznil, že systém nie je určený len pre prípad vojenských hrozieb, ale aj na zvládanie prírodných katastrof.

Podľa zástupcu štátnej hasičskej služby Rafala Melnyka si obyvatelia v súčasnosti sirény často spájajú s historickými výročím alebo s výjazdmi dobrovoľných hasičov. Poukázal na nedávny prípad v Šwidniku, kde futbalový zápas pokračoval aj po spustení sirén varujúcich pred ohrozením dronmi. Melnyk preto navrhol pravidelné skúšobné spúšťanie sirén, aby si obyvatelia zvykli na ich zvuk a dokázali primerane reagovať.

Účastníci fóra sa zhodli, že sú nevyhnutné aj cvičné evakuácie v školách a na pracoviskách. Rektor Univerzity Varmiňsko-Mazurskej Jerzy Przyborowski zdôraznil, že nejde o vyvolávanie strachu, ale o vzdelávanie obyvateľstva. Ako príklad uviedol Japonsko, kde sa deti už od útleho veku učia postupy správania pri zemetraseniach., aktuality.sk.

X X X

Nová posila a zablokované účty. Trnava podpísala Srba, ktorý skončil v Rusku

Líder najvyššej slovenskej futbalovej súťaže predstavil v pondelok novú posilu.

 Lazar Stojsavljevič v drese AS Trenčín.

Spartak Trnava podpísal zmluvu so srbským stopérom Lazarom Stojsavljevičom. Dvadsaťsedemročný stopér prichádza k víťazovi slovenského pohára ako voľný hráč.

Tunajším fanúšikom je dobre známy z 3,5 ročného pôsobenia v AS Trenčín, kde si zahral aj s terajšími hráčmi Trnavy . Hillarym Gongom a Phillipom Azangom.

Tréneri Calzona a Nagelsmann po zápase Slovensko – Nemecko 2:0

„Je to veľmi dobrý pocit byť späť na Slovensku. 3,5 roka v Trenčíne bolo fajn a teším sa, že som späť, tentokrát v Trnave.

Pred príchodom som sa s nimi rozprával. Vrelo mi odporúčali sem prísť, hovorili o klube len v dobrom a pre mňa to bola jasná voľba.

Trnava je jeden z najväčších, ak nie najväčší klub na Slovensku, fanúšikovia a to futbalové prostredie tu je výnimočné, uviedol Stojsavljevič na klubovom webe.

Trnava predstavila 190 centimetrov vysokého stredného obrancu aj na svojich sociálnych sieťach, čo vyvolalo vlnu negatívnych reakcií.

Stojsavljevič totiž vo februári 2025 odišiel z Trenčína do ruského druholigového FK Soči.

Prestup za sto tisíc eur sa teda zrealizoval v čase, kedy Rusko naďalej vedie vojnu na Ukrajine.

Práve to nahnevalo fanúšikov Trnavy, ktorý reagovali na príchod nového obrancu podráždene.

Na instagramovom profile zablokovali niekoľkých komentujúcich a taktiež profil Futbalové zákulisie./agentury/