Nemecko očakáva od Ukrajiny, že zvýši úsilie v boji proti korupcii. Kancelár Merz apeloval na prezidenta Zelenského po rozsiahlom korupčnom škandále v energetike. Nemecko očakáva, že Ukrajina urobí oveľa viac v boji proti korupcii, povedal vo štvrtok kancelár Friedrich Merz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Došlo k tomu po tom, čo Kyjevom otriasol veľký korupčný škandál, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ukrajinská vláda musí „rázne presadzovať protikorupčné opatrenia a ďalšie reformy, najmä v oblasti právneho štátu“, povedal Merz podľa svojho úradu Zelenskému v telefonickom rozhovore.

Korupčný škandál na Ukrajine

V stredu Zelenskyj žiadal odstúpenie svojich ministrov energetiky a spravodlivosti, keďže úrady zistili, že dochádzalo k rozsiahlemu praniu špinavých peňazí v energetickom sektore. Šéf rezortu spravodlivosti Herman Haluščenko a šéfka energetiky Svitlana Hrynčuková napokon podali demisiu.

Ukrajinská hlava štátu telefonicky oboznámila Merza s vyšetrovaním škandálu a „sľúbila úplnú transparentnosť, dlhodobú podporu nezávislých protikorupčných úradov, ako aj ďalšie rýchle opatrenia na obnovenie dôvery ukrajinského ľudu, európskych partnerov a medzinárodných darcov“.

Nemecko podporuje Ukrajinu

Nemecko je druhým najdôležitejším dodávateľom pomoci Ukrajine odvtedy, čo Rusko v februári 2022 spustilo svoju inváziu.

Hovorca kancelára Stefan Kornelius v stredu novinárom povedal, že Nemecko je „znepokojené“ škandálom, a to najmä preto, že sa týka sektoru energetickej infraštruktúry, ktorý získal významnú podporu od Nemecka. Kornelius však ozrejmil, že to nebude mať vplyv na platby z Nemecka.

„V súčasnosti dôverujeme ukrajinskej vláde“, že objasní tento škandál, povedal Kornelius. Zároveň dodal, že medzi Nemeckom a Ukrajinou prebieha „úzka komunikácia“ v tejto věci, aktuality.sk

X X X

 Rozhorčený Kaliňák sa obrátil na políciu. Bitku prehral, trestné stíhanie opozičnej poslankyne zastavili

 Veronike Remišovej hrozila pokuta vo výške niekoľko desiatok tisíc eur, Smer ju navyše plánoval odstaviť z funkcie.

Ďalšia zlá správa pre podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka. Po tom, ako polícia zastavila trestné stíhanie pre darovanie stíhačiek Mig-29 Ukrajine bývalou vládou, vyšlo najavo, že minister obrany Kaliňák na polícii neuspel ani s trestným oznámením, ktoré podával v kauze jeho utajenej vily v Chorvátsku.

Policajti ako podozrivú vyšetrovali opozičnú poslankyňu Veroniku Remišovú. Nahnevaný Smer jej hrozil odplatou aj v parlamente.

 Išiel na políciu

O tom, že Kaliňákovci vlastnia v Chorvátsku vilu, písali Aktuality.sk ešte v marci. Minister po novinárskych otázkach vlastníctvo nehnuteľnosti potvrdil. Veronika Remišová ako šéfka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vzápätí informovala, že minister obrany dom neuviedol v majetkovom priznaní svojej manželky, čím porušil zákon.

Kaliňáka to rozhorčilo. Na Facebooku zverejnil video, v ktorom vyhlásil, že zákon porušila poslankyňa, pretože prezradila informácie z utajenej časti majetkového priznania. Vilu vraj zatajil preto, lebo chránil súkromie svojej rodiny.

Smer Remišovej odkazoval, že ju odvolá z funkcie predsedníčky výboru, poslankyni navyše hrozila drakonická pokuta 12 mesačných platov. Aby toho nebolo málo, Kaliňák sa s trestným oznámením obrátil aj na políciu.

Podozrivá na výsluchu

Prípadom sa začala zaoberať protikorupčná jednotka z Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Polícia nám potvrdila, že v kauze viedla trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, aktuality.sk

X X X

 Babiš: Programové vyhlásenie nezmeníme. Riešenie konfliktu záujmov oznámi až pred vymenovaním

 Nová koalícia ANO, SPD a Motoristov neplánuje upravovať svoje programové vyhlásenie podľa požiadaviek prezidenta Petra Pavla. Lídri strán sa na tom zhodli vo štvrtok (13. 11.) večer na koaličnom rokovaní.

Vyhlásenie je výsledkom kompromisu

Predseda ANO Andrej Babiš chce riešenie svojho konfliktu záujmov oznámiť tesne pred tým, ako ho prezident vymenuje za premiéra. Harmonogram zverejnenia kandidátov na ministrov chce koalícia dohodnúť na budúci týždeň. Plánuje tiež schváliť štátny rozpočet tak, aby sa Česko vyhlo rozpočtovému provizóriu.

Pavel v stredu požiadal Babiša o doplnenie programového vyhlásenia o postoj vlády k ruskej vojne proti Ukrajine, zahrnutie záväzku plnenia spojeneckých povinností v Severoatlantickej aliancii a navyšovanie obranných výdavkov. Babiš ale dnes povedal, že vyhlásenie je výsledkom kompromisu koaličných strán.

„Koaličná rada dospela k tomu, že nie je dôvod meniť ten návrh programového vyhlásenia,“ povedal.

„Pre nás nie je prijateľné, aby sme upravovali naše programové vyhlásenie na základe námietok pána prezidenta,“ uviedol predseda SPD Tomio Okamura, podľa ktorého je vyhlásenie skvelé.

„Panuje zhoda na tom, že sa už k programovému vyhláseniu vracať nebudeme,“ dodal predseda Motoristov Peter Macinka.

 Babiš ubezpečil kolegov

Prezident tiež trvá na tom, že Babiš má ešte pred vymenovaním za predsedu vlády verejnosti oznámiť, ako vyrieši svoj konflikt záujmov kvôli vlastníctvu holdingu Agrofert. Babiš koaličných kolegov ubezpečil, že konflikt záujmov rieši a vyrieši.

„Ale ak si to prezident želá, tak to poviem verejne.. Riešenie zverejním tesne pred tým, ako ma vymenuje predsedom vlády,“ povedal Babiš. Už ráno zopakoval, že Agrofert nepredá.

Vláda ANO, SPD a Motoristov má mať 16 členov vrátane premiéra, deväť kresiel pripadne hnutiu ANO, tri hnutia SPD, štyria Motoristom. SPD a Motoristi majú na budúci týždeň predložiť Babišovi svoje nominácie na ministrov a on potom požiada prezidenta o schôdzku.

„Dohodli sme sa na tom, že počas budúceho týždňa sa dohodneme na harmonograme zverejnenia mien na ministrov,“ uviedol Okamura. Dodal, že jeho hnutie už má splnené, svojich expertných kandidátov už navrhlo Babišovi, ktorý s nimi tiež rokoval.

Schválenie štátneho rozpočtu

Koalícia chce tiež schváliť štátny rozpočet na budúci rok tak, aby nenastalo rozpočtové provizórium. Domnieva sa, že sa to dá stihnúť.

„Na budúci týždeň sa začneme baviť o tom, aké zmeny pripravíme, čo bude možné ešte zmeniť. V prvom čítaní budeme musieť odsúhlasiť rozpočtový rámec, aby nebolo provizórium. Takže priestor na prípadné zmeny už je pomerne malý,“ povedal Okamura.

Babiš už skôr vyhlásil, že v rozpočte chýba 85 miliárd mandátorných výdavkov.

„Musíme overiť peniaze chýbajúce v ďalších kapitolách, ako je školstvo alebo poľnohospodárstvo. Sme pomerne pod časovým tlakom,“ povedala podpredsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová, o ktorej sa špekuluje ako o budúcej ministerke financií. V piatok sa kvôli rozpočtu zíde parlamentný rozpočtový výbor. Schvaľovať by mal návrh harmonogramu jeho prerokovania./agentury/

X X X

 Z Ukrajiny prichádzajú zlé správy. Čo urobí Európa?

Pád Pokrovska v Doneckej oblasti je pravdepodobne len otázkou času. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexander Syrskyj okrem toho priznal, že sa zhoršila situácia v Záporožskej oblasti. Tú momentálne Rusko ovláda na 70 percent a okupanti v posledných dňoch obsadili ďalšie tri obce. Syrskyj povedal, že agresorom sa podarilo postúpiť, lebo využili silnú hmlu.

Andrej Matišák13.11.2025 06:00

 

Foto: SITA/AP

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom summite EÚ v Bruseli.

Tlak či dohoda?

Je otázne, nakoľko by bol pád Pokrovska strategickou stratou pre Ukrajinu. Rusi mesto dobýjajú viac ako rok a diktátorovi Vladimirovi Putinovi tam vykrvácali desaťtisíce vojakov. Pokrovsk v rukách okupantov by však bol veľkým propagandistickým víťazstvom pre Moskvu a, samozrejme, prehrou pre Kyjev. Časť komunikačnej stratégie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského voči západným partnerom je založená na tom, že Rusko nie je také silné, ako vyzerá, a že Kyjev mu dokáže účinne vzdorovať. Aj preto sa Ukrajina momentálne zameriava na útoky na ruské ropné rafinérie.

Ukrajinci verzus Rusi: ako sa skončil tankový boj?

Video

Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Podľa Johna Lougha z think-tanku Chatham House je práve toto najlepšia obrana proti tomu, čo robí Moskva. Tá sa masovo usiluje zničiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Na druhej strane vojny je schopnosť Ukrajiny čoraz konzistentnejšie útočiť na ciele hlbšie v Rusku významná, pretože Moskve sa tým predražujú náklady na vedenie vojny. Odhady toho, koľko rafinérskych kapacít bolo vyradených z prevádzky, sa značne líšia, ale pravdepodobne to nie je viac ako 10 až 15 percent. Vplyv toho však nie je ani zďaleka zanedbateľný. Do októbra už narástli ceny ruského benzínu o viac ako 10 percent, čiastočne vinou ukrajinských útokov. Dopyt po palivách však vzrástol, pretože Rusi cestujú viac autom – aj preto, že Ukrajinci narúšajú leteckú dopravu. Ak Ukrajina dokáže zrýchliť tempo svojich útokov, zatlačí na Kremeľ, aby si sadol za rokovací stôl a aspoň sa dohodol na energetickom prímerí,“ napísal v komentári Lough. 

Faktom však je, že v Bruseli vládne neistota, ako bude ďalej Európska únia podporovať Kyjev, a aj v tom, aké rezervy má ešte Ukrajina v boji proti Rusku. „Myslím si, že nejaké ústupky Moskve nakoniec budeme musieť urobiť,“ povedal v Bruseli pre Pravdu vysokopostavený diplomat z jednej východoeurópskej členskej krajiny. Zdroj si pre citlivosť témy neželal byť menovaný.

A, samozrejme, nie je jasné, ako by prípadné ústupky Rusku mohli vyzerať. V médiách – ako prvá o tom informovala agentúra Bloomberg – sa objavil akýsi rámec mierovej dohody. Hovorilo sa, že jeho súčasťou má byť návrat všetkých deportovaných detí na Ukrajinu, výmena väzňov, bezpečnostné záruky, peniaze na opravu vojnových škôd a cesta k rýchlemu vstupu do Európskej únie pre Kyjev. Na druhej strane by sa postupne zrušili sankcie voči Rusku.

Podarí sa do konca roku dohodnúť mier na Ukrajine?

 Na októbrovom summite EÚ však prezident Zelenskyj povedal, že nevie nič o žiadnom mierovom pláne. A z diplomatických debát v Bruseli vyplýva, že na niečo také sa momentálne neupriamuje pozornosť, hoci najmä krajiny koalície ochotných debatujú o tom, ako v spolupráci s americkou vládou Donalda Trumpa dotlačiť Putina minimálne k časovo obmedzenému prímeriu. Ukrajina s návrhom na 30-dňové pozastavenie bojov súhlasila už v marci.

Hľadajú sa peniaze

V prvom rade sa EÚ chce zamerať na to, ako nájsť peniaze na ďalšiu podporu Ukrajiny na najbližšie dva roky. Posledný summit EÚ v októbri poveril Európsku komisiu, aby našla riešenie.

„Európska rada sa zaväzuje riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, a to aj pokiaľ ide o jej vojenské a obranné úsilie. Európska rada preto vyzýva Európsku komisiu, aby na základe posúdenia finančných potrieb Ukrajiny čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory,“ píše sa v záveroch summitu, ku ktorým sa pridalo 26 členských krajín vrátane Slovenska. Mimo, ako je už zvykom, zostalo Maďarsko. 

V podstate sú tri možnosti, ako finančne Ukrajine pomôcť. Prvá je, že by sa mohol upraviť celkový súčasný finančný rámec EÚ, ale to nie je veľmi pravdepodobné, keďže sa už rozbieha debata o novom sedemročnom rozpočte únie, ktorý má začať platiť od roku 2028. Druhou možnosťou je, že by sa Ukrajina bilaterálne dohodla s členskými štátmi na finančnej podpore, ale to by bolo veľmi zdĺhavé. Preto EK rieši to, ako by sa dali využiť zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky, čo by malo byť asi 140 miliárd eur. Tieto peniaze sú vo finančnom depozite Euroclear v Belgicku. Predseda vlády tejto krajiny, Bart De Wever, však žiada jednoznačné záruky od členských štátov, keby musel čeliť žalobám zo strany Moskvy.

O celkovom koncepte bude rokovať summit EÚ v decembri a dovtedy by mala návrhy riešenia predložiť Európska komisia. V rámci vyjednávaní však bude potrebné prelomiť námietky Maďarska a aj Slovenska. Premiér Fico pomenoval, aká je jeho hlavná výhrada: „Slovensko sa nemôže skladať na vojenské výdavky.“ Podľa predsedu vlády sa použité peniaze nikdy nevrátia.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby najviac pomoci Ukrajine zaplatilo Rusko. A súčasne, aby sme to v čo najmenšej miere financovali my. Snažíme sa o to, aby sme čo najviac chránili mierovú Európu tým, že pomáhame Ukrajine brániť sa. Ale, samozrejme, musí to byť urobené právne čisto. Dôležité je, že kde je vôľa, tam je cesta. Rusko ničí Ukrajinu, preto by mala mať možnosť využiť zmrazené peniaze Moskvy,“ povedal pre Pravdu podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska a frakcie Obnovme Európu./agentury/

X X X

 Kancelária syna najbohatšieho Slováka bude pre PPA riešiť aj kauzu kontroverzných penziónov

Šéf PPA Marek Čepko, minister pôdohospodárstva Richard Takáč a Tomáš Chrenek ml.

 Minister a odpadlík Hlasu Samuel Migaľ nedávno naznačoval, že rodina boháča Tomáša Chreneka má vplyv na vládnu stranu.

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) si najala externú právnu kanceláriu. A to nie hocijakú – ide totiž o advokátsku kanceláriu Chrenek, Toman, Kotrba z Českej republiky. Kancelária nesie meno Tomáša Chreneka mladšieho, syna najbohatšieho Slováka Tomáša Chreneka. Ten je známy ako majiteľ zdravotníckej skupiny Agel, ktorá sa prednedávnom dostala do hľadáčiku médií v súvislosti so zrušeným záchrankovým tendrom. Okrem toho Chrenek starší vlastní napríklad Třinecké železiarne.

A dôvod angažovania tejto kancelárie zo strany štátnej agentúry? PPA sa pravidelne dostáva do hľadáčika verejnosti najmä pre podporu rôznych projektov, ktoré vzbudzujú pochybnosti. Často sa tak stalo dávno po tom, ako sú projekty dokončené a keď po verejnom tlaku nastúpili kontroly a preverovanie – nezrovnalosti sa riešia rôznymi spôsobmi, napríklad sa peniaze vracajú alebo boli vymerané pokuty, resp. prípady rieši polícia.

Často tak dochádza aj k sporom medzi poberateľmi a samotnou PPA, no a práve na riešenie týchto sporov si agentúra najala spomínanú advokátsku kanceláriu.

PPA podpísala zmluvu s kanceláriou na obdobie štyroch rokov, limitom je aj objem hodín poskytovaných služieb. Ten je naozaj obrovský. PPA predpokladá, že za štyri roky právnici odpracujú na sporovej agende cez 11-tisíc hodín. Dokopy za to môže kancelária zinkasovať viac ako 1,3 milióna eur.

Snažili sme sa zistiť, ako sa kancelária Chreneka mladšieho dostala k tejto zákazke, keďže na webe Úradu pre verejné obstarávanie nebola zverejnená. Ako uvádza samotná PPA, súťaž nebola otvorená, ale agentúra oslovila len vybraných uchádzačov.

„Rámcová zmluva s advokátskou kanceláriou bola uzavretá na základe výsledkov prieskumu trhu v rámci ktorého bolo oslovených 5 advokátskych kancelárií,“ uviedla PPA v odpovedi, aktuality.sk

X X X

Korupčný škandál v novom svetle: ukradnuté milióny putovali z Kyjeva do Moskvy. Nahrávky prezradili románik dvoch ministrov

Ukrajinské protikorupčné úrady odhalili schému, ktorá podľa vyšetrovania roky paralyzovala riadenie štátneho energetického gigantu Enerhoatom. Neformálna skupina vplyvných úradníkov a podnikateľov mala ovplyvňovať verejné zákazky, určovať dodávateľov a z každej zmluvy inkasovať vysoké provízie.

 Ak niekto odmietol zaplatiť, čelil blokácii platieb či vylúčeniu z ďalších tendrov – tzv. „závoru“. Zistenia Národného protikorupčného úradu (NABU) v kauze Midas pritom zasahujú aj do najvyšších vládnych kruhov a naznačujú, že časť ukradnutých prostriedkov mohla skončiť v Rusku.

Najprv pripomeňme, že Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špecializovaná protikorupčná prokuratúra (SAP) v pondelok informovali o korupčnej schéme v štátnej spoločnosti Enerhoatom, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne. Politici a oligarchovia brali úplatky od súkromných firiem, ktorým sa vyhrážali, že ak im peniaze nedajú, vyradia ich zo zoznamu dodávateľov alebo im budú blokovať platby za vykonanú prácu. Provízie sa pohybovali v rozpätí 10 až 15 percent hodnoty zákazky.

Ide o jeden z najrozsiahlejších korupčných prípadov, aké Ukrajina od začiatku vojny vyšetrovala. Prípad, ktorý otriasa politickou elitou Kyjeva, sa pritom neobmedzuje len na korupciu: nahrávky odhalili príbeh, v ktorom sa prelína moc, peniaze a intímne vzťahy členov ukrajinskej vlády.

Schéma „Závora“

Podľa vyšetrovania sa do systému prijímania „provízií“ vo výške desiatok tisíc dolárov zapojili vysokopostavení ukrajinskí úradníci – medzi nimi aj bývalý minister energetiky Herman Haluščenko, exminister národnej jednoty Oleksij Černyšov a podnikateľ Timur Mindyč, blízky priateľ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyšetrovatelia uvádzajú, že štát mohol prísť až o 100 miliónov dolárov. 

Hoci členovia skupiny nemali oficiálne funkcie v spoločnosti, prostredníctvom spriaznených úradníkov zaviedli systém povinných provízií. Z každého kontraktu Enerhoatomu putovalo 10 až 15 percent do ich vlastných vreciek. Ak niektorý z potenciálnych partnerov odmietol „sa podeliť“, aktivoval sa tzv. „režim závory“ – korupčníci mu hrozili, že zablokujú platby za už vykonané práce alebo ho zaradia na čiernu listinu. Rovnica bola jednoduchá: buď zaplať, alebo tvoj biznis so štátom skončí.

Počas jedenapolročného tajného sledovania detektívi zaznamenali tisíce hodín rozhovorov, v ktorých sa účastníci schémy bez zábran rozprávali o prijímaní a legalizácii nezákonných peňazí, ich prevodoch do zahraničia, ako aj o stretnutiach s vysokopostavenými predstaviteľmi či o svojich ziskoch a praktikách nátlaku. Viacero zaujímavých detailov z vyšetrovania vyplavilo na povrch počas niekoľkých súdnych pojednávaní, počas ktorých sa rozhodovalo o väzobnom stíhaní aktérov zatiaľ najväčšej korupčnej kauzy počas vojny.

Milenci vo vláde?

Najviac z toho zaznelo v posledných dvoch dňoch počas pojednávaní Najvyššieho protikorupčného súdu, ktorý momentálne rozhoduje o väzobnom stíhaní viacerých účastníkov rozsiahlej korupčnej schémy v Enerhoatome. Počas pojednávania 12. novembra prokurátor Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry zverejnil aj detaily týkajúce sa ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej. Podľa nahrávok a prokurátorov mala ministerka Hrynčuková viackrát prenocovať v byte ďalšieho aktéra kauzy a zároveň ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka. Prokurátor to uviedol s odvolaním sa na údaje z vyšetrovania.

Foto: Facebook/Svitlana Hrynčuková

Bývalá ministerka energetiky Ukrajiny Svitlana Hrynčuková

Podľa záznamov zo sledovania mala Hrynčuková prespať v byte Haluščenka trikrát len počas uplynulého leta – napríklad prvý záznam sa týka noci z 23. na 24. júla. Z protokolov vyplýva, že 28. júla opäť využila jeho byt a z 11. na 13. augusta uňho strávila ďalšie noci. Hrynčuková údajne mala aj vlastné kľúče, s ktorými do bytu vládneho kolegu mohla vstúpiť kedykoľvek. Obaja politici sú rozvedení. Haluščenko má tri deti z predchádzajúceho manželstva.

Bývalý minister spravodlivosti Ukrajiny Herman Haluščenko

Ani jeden z členov vlády nebol na zasadnutí súdu prítomný, v rámci vyšetrovania tiež zatiaľ neboli obvinení. K informáciám o ich blízkom vzťahu, ktoré zazneli z úst prokurátora, sa vyjadriť nechceli. „Nič o tom neviem,“ stručne reagovala Hrynčuková na otázku novinárov portálu Slidstvo.Info.

Neskôr Hrynčuková na sociálnych sieťach oznámila, že podala demisiu. „Funkcia pre mňa nikdy nebola cieľom sama osebe. Som vďačná prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, vláde Ukrajiny a poslancom za možnosť pracovať v prospech štátu, čo som robila posledných desať rokov na rôznych pozíciách vo verejnej službe, počnúc funkciou hlavnej špecialistky,“ napísala ministerka. Dodala, že v rámci svojej profesijnej činnosti sa nedopustila žiadneho porušenia zákona.

Prezident Zelenskyj zároveň požiadal vládu o odvolanie Haluščenka a Hrynčukovej v súvislosti s korupčným škandálom. „Domnievam sa, že minister spravodlivosti a ministerka energetiky nemôžu zostať vo svojich funkciách. Ide aj o otázku dôvery. Ak existujú obvinenia, treba na ne reagovať. Rozhodnutie o dočasnom odvolaní z funkcie je rýchle a operatívne riešenie. Požiadal som predsedníčku vlády Ukrajiny, aby pripravila žiadosti o odstúpenie týchto ministrov. Žiadam tiež poslancov Najvyššej rady, aby tieto žiadosti podporili. Ďalší postup musí prebiehať v právnom rámci,“ povedal prezident.

Ruská stopa

Ako ďalej vyplýva z materiálov NABU, počas prehliadky v kancelárii jedného zo spolupáchateľov našli zaujímavý predmet – pamätný zápisník s emblémom Putinovej ochranky, Federálnej služby ochrany (FSO), teda bezpečnostnej služby prezidenta Ruskej federácie.

Nezávislý antikorupčný expert Iľja Šumanov tiež upozornil, že podľa vyšetrovateľov účastníci korupčnej schémy prali ukradnuté peniaze cez kanceláriu, ktorá patrila rodine bývalého poslanca ukrajinského parlamentu Andrija Derkača. Na Ukrajine je obvinený zo spolupráce s ruskou FSB, no aktuálne žije a pôsobí v Rusku ako člen hornej komory ruského parlamentu.

Práve cez kanceláriu s väzbami na Derkača prechádzali ukradnuté milióny dolárov. Podľa vyšetrovania boli tieto peniaze posielané do zahraničia a vyplácané v hotovosti po celom svete – dokonca aj v Moskve. Ako uvádza NABU, operácie „nemali geografické hranice“ – peniaze sa údajne vyplácali v Afrike, Severnej Amerike aj v Moskve.

Na jednej z nahrávok jeden z účastníkov priamo hovorí o prevode do Ruska: „Dvojka odišla, bude v Moskve o dva týždne.“ Podľa vyšetrovateľov tým označovali prevod dvoch miliónov dolárov. Významná časť ukradnutých prostriedkov sa tak skutočne dostala do Ruska. „Inými slovami, ukrajinskú energetiku nielen okrádali, ale aj finančne oslabovali v prospech Moskvy,“ konštatuje Šumanov. 

Ďalej antikorupčný expert pripomenul, že Derkač je postava úzko spätá s ruskou rozviedkou. Ukrajinská SBU aj západné spravodajské služby ho označili za agenta GRU a FSB. Jeho bývalý asistent Ihor Myroniuk, prezývaný „Roket“, sa stal jedným z kľúčových vykonávateľov schémy – a to už po začiatku ruskej invázie –, keď získal funkciu poradcu ministra energetiky.

Prepojenia s Moskvou preukazujú aj ďalšie dôkazy: okrem zápisníka FSO boli pri domových prehliadkach nájdené záznamy o platbách Derkačovej kancelárie, v ktorých sa objavujú kódy „200 (Moskva)“ – pravdepodobne označujúce prevody smerujúce do Ruska. Hoci priame zapojenie ruských predstaviteľov vyšetrovanie nepreukázalo, je zrejmé, že zločinecká sieť pôsobila bez problémov aj v samotnej Moskve.

Jeden z hlavných aktérov schémy, Timur Mindyč, udržiaval obchodné väzby s Ruskom aj počas vojny. Podľa novinárskych zistení vlastnil podiel v ruskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá ťažbou syntetických diamantov – až do roku 2024.

Jeden z hlavných aktérov korupčnej schémy, Timur Mindyč (na snímke vľavo), udržiaval obchodné väzby s Ruskom aj počas vojny.

Jeho offshorová firma pritom oficiálne distribuovala produkty tejto spoločnosti, čo znamená, že Mindyčov biznis zarábal na ruských diamantoch aj počas plnohodnotnej vojny Ruska proti Ukrajine. Po zverejnení týchto informácií SBU začala voči Mindyčovi trestné konanie pre podozrenie zo spolupráce so štátom–agresorom.

„Korupčná schéma s prezývkou Midas spôsobila škody, ktoré objektívne nahrávali Kremľu. Systém provízií a sprenevier fakticky sabotoval modernizáciu a odolnosť ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čím zvyšoval účinnosť ruských útokov na energetickú sieť,“ podotkol Šumanov./agentury/

X X X

Slovo v ústach politika je zbraň. RSF otvorili kanceláriu v Prahe, chcú mať pod palcom Fica, Orbána aj niektoré médiá

 Slovo v ústach politika je zbraň, hovorí riaditeľ pražskej pobočky medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Pavol Szalai, ktorá zaradila premiéra Roberta Fica na zoznam 34 „predátorov slobody tlače“. Situáciu v regióne budú z Prahy sledovať, tvrdí Szalai.

Pavol Szalai.

Na zoznam „predátorov slobody tlače“ RSF zaradili osobnosti, štátne inštitúcie a skupiny, ktoré podľa organizácie v roku 2025 najviac ohrozovali slobodu médií a právo verejnosti na informácie. Nechýba v ňom napríklad ruský prezident Vladimir Putin, maďarský premiér Viktor Orbán, miliardár Elon Musk, Komunistická strana Číny ani náš premiér Robert Fico.

Prečo Fico?

„Fica sme zaradili na zoznam pre jeho slovné útoky na novinárov – od antislovenských prostitútok až po hyeny,“ uviedol pre iRozhlas Szalai. Útoky sú podľa neho systematické. „Slovo v ústach politika je zbraň,“ zdôraznil. „Existujú konkrétne prípady, keď novinári z verejnoprávnych aj súkromných médií po Ficových slovných útokoch dostávajú vyhrážky smrťou.“ Ako príklad spomenul prípad moderátorky Marty Jančkárovej z RTVS (dnes STVR), ktorá skončila pod ochranou polície.

„Robert Fico, hoci bol sám obeťou pokusu o atentát, ktorý pramenil z politickej nenávisti, ďalej šíri nenávisť. Považovali sme za potrebné na to upozorniť. Ako premiér za to nesie priamu zodpovednosť,“ zdôraznil.

 Dianie v regióne budú sledovať

Za posledné dva roky sme sa v rebríčku slobody médií prepadli o 21 miest – zo 17. miesta v roku 2023 na 38. tento rok. V roku 2016 sa Slovensko nachádzalo dokonca na 12. mieste, o deväť miest pred Českom. Česká republika sa v súčasnosti nachádza na 10.

 Vývoj na Slovensku, ako aj v celej strednej a východnej Európe, sledujú Reportéri bez hraníc už dlhšie. V polovici októbra preto otvorili svoju pätnástu kanceláriu na svete – v Prahe.

„Česko má bohatú históriu boja za demokraciu a slobodu tlače, ktorá siaha až do čias prvej republiky, a zostáva majákom slobody tlače v regióne,“ uviedol Szalai. Pražská kancelária bude mať na starosti nielen strednú Európu, ale aj východné krídlo Európskej únie – od Pobaltia, kde pôsobí množstvo exilových novinárov, cez krajiny V4 „koncentrujúce všetky problémy“ až po Balkán.

Obavy o Česko?

Hoci Szalai situáciu u našich západných susedov hodnotí pozitívne, za znepokojivé považuje programové vyhlásenie vznikajúcej vlády.

„Z nášho pohľadu sú tam dva veľmi problematické body – prvým je zrušenie koncesionárskych poplatkov Českého rozhlasu a Českej televízie a snaha o ich zlúčenie. To môže ohroziť nezávislosť českých verejnoprávnych médií, ktoré sú modelom pre postkomunistické krajiny,“ vysvetlil.

„Musíme sa pýtať, prečo takýto návrh prichádza práve teraz. V prípade verejnoprávnych médií je to preto, že koaličné strany sa domnievajú, že o nich informujú málo pozitívne a obviňujú ich z politickej zaujatosti,“ dodal Szalai.

Druhým problémovým bodom podľa RSF je požiadavka na zverejňovanie ďalších finančných výkazov zo strany neziskových organizácií.

Silnejšie zastúpenie v regióne

RSF sa chce intenzívne venovať aj Maďarsku a Srbsku. Srbsko sa v rebríčku nachádza na 96. mieste a podľa Szalaia tam v súvislosti s protivládnymi protestmi došlo k závažnému narušeniu bezpečnosti novinárov. „Deväťdesiat novinárov sa stalo obeťou fyzického násilia. To je bezprecedentné nielen v Srbsku, ale aj v celej Európe,“ upozornil.

V Belehrade bola koncom minulého roka otvorená aj pobočka ruskej štátnej televízie RT, ktorá šíri po celom Balkáne ruskú propagandu upravenú pre miestne publikum, dodáva iRozhlas.

„Jednoducho sme si povedali, že musíme mať silnejšie zastúpenie v regióne, kde sa rozhoduje o slobode médií v celej Európe,“ vysvetlil Szalai. „Viktor Orbán inšpiruje taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú či francúzsku političku Marine Le Penovú. Ruská propaganda sa rôznymi formami šíri aj v západnej Európe. Musíme byť čo najbližšie problémom – aj novinárom, ktorí potrebujú pomoc,“ uzavrel./agentury/

X X X

Pôrodník Záhumenský: Mnohí lekári majú pocit bohorovnosti. Vydierajú pacientky, aby zarobili (rozhovor)

Gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský už roky pracuje v ružinovskej nemocnici

 Česi majú svetové zdravotníctvo, u nás ho skrivili úplatky, hovorí prednosta ružinovskej pôrodnice a popredný gynekológ Jozef Záhumenský.

Je utorok, tesne po druhej popoludní, a prednosta Jozef Záhumenský mieri späť do svojej kancelárie, ktorá sa nachádza len pár metrov od pôrodných boxov. Pred chvíľou mu skončila služba v ambulancii, ktorá je určená primárne pre rizikové pacientky.

Na deviatom poschodí v ružinovskej nemocnici odrodil stovky žien, no dnes stojí pred zásadnou výzvou: ako presvedčiť pacientky, aby si vybrali štátnu nemocnicu, keď môžu rodiť v úplne novej pôrodnici, ktorú Penta otvorila pred pár rokmi, alebo v rešpektujúcom prostredí v zahraničí.

„České zdravotníctvo je podľa mňa jednoznačne najefektívnejšie na svete. Majú tam skvelú organizáciu a nemocnice fungujú naozaj dobre,“ vysvetľuje gynekológ Záhumenský. „Keď prvá brnenská rodička príde k nám do Ružinova, môžem ísť spokojne do dôchodku.“

Hovorí, že slovenskú medicínu skrivilo úplatkárstvo a finančné skupiny, ktoré deformujú zdravotnícky systém. Chýbajú nám relevantné dáta a viac lekárov, ktorí by sa k pacientom správali s rešpektom. „My ako spoločnosť robíme kroky späť mimo modernú Európu, a preto sa nemôžeme porovnávať ani v perinatológií s krajinami, ako je Česká republika či celá Škandinávia.“, aktuality.sk

X X X

 V odtajnených e-mailoch sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina sa objavilo meno bývalého slovenského ministra

Meno slovenského diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka sa objavilo v časti e-mailov sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, ktoré zverejnila komisia Snemovne reprezentantov USA.

Zatiaľ nie je priamo potvrdené, že maily písal samotný Lajčák, išli však s jeho ministerskou hlavičkou, upozornil portál TV Noviny.sk. Lajčák komunikáciu nepotvrdzuje.

Dokumenty, ktoré už mesiace rezonujú v USA, obsahujú aj údajné e-maily medzi Epsteinom a Lajčákom z roku 2018. V komunikácii, kde Epstein oslovuje Lajčáka familiárne ako „Miro“, sa diskutovalo aj o možnej spoločnej večeri. E-maily vznikli v čase, keď už o Epsteinovi bolo známe, že je to sexuálny predátor a mnoho vplyvných ľudí dávalo od neho ruky preč, píšu TV Noviny.sk.

 Jedným z uvedených e-mailov je správa, v ktorej Epstein v marci 2018 poslal Lajčákovi odkaz na článok servera The Daily Beast o psychickom stave prezidenta Donalda Trumpa. Lajčák mu mal odpovedať, že o tejto téme „už v ten deň počul dosť“, na čo Epstein reagoval súhlasne. Zo zverejnených dokumentov údajne vyplýva, že komunikácia prebiehala z Lajčákovej ministerskej adresy.

Bannon opisoval Lajčáka ako možného lídra „európskeho projektu“

Meno slovenského diplomata sa objavilo aj v e-maile od Trumpovho bývalého poradcu Steva Bannona, ktorý v roku 2017 pôsobil ako hlavný strategický poradca prezidenta. Podľa dokumentov Bannon označil Lajčáka za „predsedu OSN“, ktorý by mohol viesť „európsky projekt“, ak by to Epsteinovi vyhovovalo.

V tom období bolo meno Miroslava Lajčáka spájané s vrcholnými funkciami v OSN – v roku 2016 bol medzi kandidátmi na generálneho tajomníka a v roku 2017 sa stal predsedom Valného zhromaždenia OSN, čo je druhá najvyššia funkcia v organizácii. 

Epstein a jeho vplyvná sieť kontaktov

Jeffrey Epstein bol kontroverzný podnikateľ spájaný s najvyššími kruhmi americkej politiky a biznisu. V dokumentoch sa spomínajú viaceré známe osobnosti, ako Elon Musk, Bill Clinton či Donald Trump.

Epstein čelil obvineniam zo zneužívania maloletých dievčat. Nikdy za to nebol odsúdený, pretože vo väzbe spáchal samovraždu. Predtým však bol odsúdený za navádzanie mladistvej osoby na prostitúciu.

Komisia americkej Snemovne reprezentantov v stredu večer zverejnila tisíce e-mailov z jeho schránky.

Samotný Epstein v roku 2019 spáchal samovraždu v newyorskej väznici po tom, čo bol obvinený z obchodovania s ľuďmi vrátane neplnoletých osôb na účely sexuálneho zneužívania svojimi priateľmi a známymi. /agentury/

X X X

 Zvrátené ľudské safari. Bohatí turisti vraj platili až 90-tisíc dolárov, aby mohli strieľať na nevinných ľudí v Sarajeve

„Víkendoví ostreľovači“ alebo „sarajevské safari“. Aj takto talianske médiá označili škandál, ktorý vyšetruje prokuratúra v Miláne. Z dôkazov vyplýva, že v rokoch 1993 až 1994, keď prebiehala vojna v bývalej Juhoslávii a bosnianski Srbi obliehali Sarajevo, niekoľko Talianov a cudzincov z iných krajín platilo za to, aby mohli zo srbských pozícií ostreľovať obyvateľov mesta. Len tak „pre zábavu“ zabíjali aj bosnianske ženy a deti. Niektorí z nich údajne ešte žijú a majú vplyvné postavenie.

Príslušník bosnianskej milície prechádza okolo obete srbského ostreľovača v Sarajeve v júni 1992.

„Hovoríme o bohatých ľuďoch s dobrou povesťou – podnikateľoch, ktorí počas obliehania Sarajeva platili za zabíjanie neozbrojených civilistov. Odišli z Terstu na „lov“, a potom sa vrátili k svojmu slušnému každodennému životu,“ uviedol pre denník La Repubblica taliansky novinár a publicista Ezio Gavazzeni.

Práve on s podporou bývalého sudcu Guida Salviniho a niekdajšej primátorky Sarajeva Benjaminy Karićovej podal trestné oznámenie na generálnej prokuratúre v Miláne.

Jeho správa má 17 strán a ako zdôvodnil, „odhaľuje časť spoločnosti, ktorá zamietla pravdu pod koberec“. Podľa talianskych médií polícia prípad vyšetruje ako viacnásobnú úmyselnú vraždu „s krutosťou a opovrhnutiahodnými motívmi“.

Temná kapitola európskej histórie: Ľudské ZOO boli symbolom zvrhlej nadradenosti

 Gavazzeni pritom prezradil, že o týchto zločinoch prvý raz počul už v roku 1995, keď na niektorých súdoch odzneli svedectvá, ktoré opisovali „vražednú turistiku“. Vtedy vraj dostal nápad, že o tom napíše román, ale nakoniec sa k tomu nedostal.

K téme sa vrátil, keď videl dokumentárny film Sarajevo safari (2022) slovinského režiséra Mirana Zupaniča. Zozbieral v ňom niekoľko svedectiev o tom, ako k bosnianskej metropole cestovali bohatí cudzinci, aby tam strieľali na ľudí.

Gavazzeni sa tým začal zaoberať a v úsilí ho podporovala i Karićová, ktorej poznatky priložil k svojej správe. Žalobu podal už vo februári, no o kauze sa začalo hovoriť až teraz, keď vyšetrovaním poverili Skupinu špeciálnych operácií (ROS) – jednotku karabinierov na boj proti organizovanému zločinu. 

Výlety pre zabijakov

Prípad spadá do čias, keď po rozpade Juhoslávie vypukla balkánska vojna. Ozbrojené oddiely bosnianskych Srbov obkľúčili Sarajevo, ktoré obliehali až 1 425 dní (od apríla 1992 až do februára 1996).

Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v 20. storočí, ešte dlhšie ako leningradská blokáda počas druhej svetovej vojny, ktorá trvala 872 dní.

Postrachom civilných obyvateľov v Sarajeve boli najmä srbskí ostreľovači. Usídlili sa na kopcoch a vyvýšených miestach, odkiaľ mali dobrý výhľad. Obete si často vyberali celkom náhodne. Odhaduje sa, že dokopy zabili asi 11-tisíc ľudí.

Riskoval v podstate každý, kto vyšiel na ulicu. Zaznamenané sú aj prípady, keď zastrelili deti v kočíku. Gavazzeni tvrdí, že skupina veľmi bohatých Talianov s väzbami na krajnú pravicu situáciu využila, aby sa i oni mohli „zahrať“ na ostreľovačov. 

Nadviazali kontakty s vojenskými jednotkami bosnianskych Srbov a dohodli si „lovecké výlety“, väčšinou cez víkend. Podľa Gavazzeniho mohla byť sprostredkovateľom týchto akcií jedna z agentúr, ktoré organizovali aj poľovačky pre cudzincov v krajinách, ako sú Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko alebo Bulharsko. V nich však, samozrejme, lovili len zvieratá ako jelene, diviaky či medvede.

Skupiny strelcov údajne najprv letecky prepravili z Terstu do Belehradu, odkiaľ ich následne vrtuľníkom presunuli do kopcov s výhľadom na Sarajevo, prípadne do mesta Mostar.

Účastníci vraj za celú akciu zaplatili – v prepočte na súčasnú menu – zhruba 80– až 100-tisíc eur, za streľbu na deti aj viac. Podľa Gavazzeniho bolo takých „lovcov“ veľa, hovorí až o stovke mužov.

„Boli tam bohatí podnikatelia a profesionáli zo severného Talianska, ale aj zo Španielska, z Francúzska a ďalších európskych krajín, ako aj z Kanady a USA,“ citovali z jeho správy talianske médiá. 

Profil páchateľov

Jedným zo svedkov, na ktorého sa odvoláva i Gavazzeni, je bývalý agent bosnianskej tajnej služby Edin Subašić.

„O tomto fenoméne som sa dozvedel koncom roka 1993 z dokumentov bosnianskej vojenskej bezpečnostnej služby. Týkali sa výsluchu zajatého srbského dobrovoľníka, ktorý prišiel bojovať na strane Srbov v Bosne a Hercegovine. Vypovedal, že s ním z Belehradu do Bosny a Hercegoviny cestovalo päť cudzincov (najmenej traja z nich boli Taliani a jeden povedal, že je z Milána),“ citoval jeho výpoveď portál talianskej televízie RAI. 

Práve bosnianska tajná služba začiatkom roka 1994 odovzdala informácie o „lovcoch“ talianskej vojenskej rozviedke SISMI, ktorá o pár mesiacov odpovedala, že zistila, odkiaľ strelci vyrážajú.

„Zastavili sme to. Už nebude žiadne safari,“ oznámili podľa tlačovej agentúry ANSA bosnianskym kolegom. O dva až tri mesiace neskôr vražedné „výlety“ naozaj ustali.

Gavazzeni v správe spomína i ďalších svedkov. Napríklad spravodajského dôstojníka zo Slovinska, niekoľko obetí streľby z Bosny či zraneného hasiča, ktorý sa už počas súdneho procesu s bývalým srbským prezidentom Slobodanom Miloševićom zmienil o „strelcoch turistoch“. 

Medzi dokumentmi, ktoré taliansky novinár priložil do správy pre prokuratúru, je aj list od Subasića, kde sa pokúsil o psychologický rozbor týchto páchateľov.

„Vášnivý poľovník, ktorý si už vyskúšal všetky druhy klasických legálnych safari a potom pre príval adrenalínu hľadá ako trofej i ľudskú hlavu; človek, ktorý miluje zbrane a zároveň je psychopat; bývalý vojak, ktorý sa po niekoľkých bojiskách nevie zastaviť,“ analyzoval bývalý agent.

Ako zdôraznil, všetci patria do okruhu veľmi bohatých a pravdepodobne vplyvných ľudí.

„Majú právne prostriedky na to, aby sa ochránili pred potenciálnym vyšetrovaním, a tiež politický vplyv, aby mu zabránili. Miera rizika odhalenia operácie a stíhania páchateľov je minimalizovaná dobrou organizáciou,“ zhrnul Subašić. 

Odhalia totožnosť páchateľov?

Otázne zostáva, čo sa po vyše 30 rokoch od vyčíňania týchto vrahov podarí vyšetriť. Bosniansky konzul v Taliansku síce prisľúbil spoluprácu, ale generálny prokurátor v Sarajeve už vyšetrovanie odložil – v krajine, ktorá je stále poznačená a rozdelená vojnou, by to vraj k ničomu neviedlo.

Záujem o otvorenie kauzy nemá ani Srbsko, ktoré celú aféru považuje za vymyslenú „mestskú legendu“. Ako informoval denník La Stampa, Subašić chcel po dôkazoch pátrať v bosnianskych archívoch, ale nepochodil.

„Obávam sa, že nebude možné nájsť korešpondenciu medzi SISMI a bosnianskou tajnou službou. Nepodarilo sa mi ju nájsť vo vojenských archívoch v Sarajeve; dokumenty sú klasifikované ako prísne tajné,“ vysvetlil. 

Gavazzeni dúfa, že sa s vyšetrovaním pohne aspoň v Taliansku. Prokurátor Alessandro Gobbis má už zoznam ľudí, ktorí môžu svedčiť, a plánuje ich predvolať. Potom sa pokúsia identifikovať jednotlivých strelcov.

„Dúfam, že sa im podarí nájsť aspoň jedného alebo dvoch, možno desiatich,“ tlmočili Gavazzeniho slová noviny La Stampa.

Talianske médiá zatiaľ spomínajú najmenej troch krajanov, ktorí mali byť medzi páchateľmi. Najčastejšie sa hovorí o podnikateľovi z Milána, ktorý vlastní súkromnú kliniku kozmetickej chirurgie, no podozriví sú i ďalší občania z Turína a Terstu. /agentury/

X X X

 Reštart SaS? Nové tváre, stabilné percentá. Politológ: Strane by mohol uškodiť Sulíkov projekt

Menia lídrov, prichádzajú nové tváre, otvárajú kauzy, no ich percentá v prieskumoch sa výraznejšie nemenia. Sloboda a Solidarita (SaS) chce po ére Richarda Sulíka nový príbeh, a zároveň hľadať nových voličov. Politológovia sa zhodujú, že jej popularita sa síce stabilizovala, no zmena lídra a konkurencia v podobe PS ju oslabili a pred najbližšími voľbami bude musieť poriadne zabojovať.

Odchod Sulíka z SaS bol postupný – najskôr sa vzdal postu predsedu, pred rokom aj mandátu poslanca Národnej rady. Zostal však členom strany aj jej čestným predsedom. „Našťastie mám z čoho žiť, a preto nie som odkázaný na zašívanie sa v parlamentných laviciach,“ uviedol po tom, čo sa vzdal poslaneckej funkcie.

Úplný koniec v politike nevylúčil. „Po 15 rokoch si nutne musím dať od politiky odstup. Avšak v najbližších parlamentných voľbách (pravdepodobne o tri roky), pokiaľ bude záujem o politiku, ktorú ponúkam, budem kandidovať do Národnej rady s cieľom byť súčasťou vlády,“ ozrejmil. 

Gröhling urobil to, čo iní

Hoci sa začal naplno venovať kulinárskej šou, záujem uchádzať sa opäť o podporu voličov spomenul už viackrát. No návrat zrejme nebude až taký hladký. Medzi ním a súčasným šéfom strany Branislavom Gröhlingom nastal spor kvôli Sulíkovmu synovi Filipovi, známemu videoblogerovi, ktorý sa nelichotivo vyjadruje o ženách a menšinách a voličov SaS dokonca nazval „degešmi“. Otec zakladateľ čelil pre verejné vyjadrenia syna kritike aj od členov vlastnej strany. Vyčítali mu, že sa od prejavov a postojov Filipa dostatočne nedištancuje.

Zo saskárov sa Sulíka staršieho zastala len poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá sa vyjadrila, že by nikdy nepovažovala za správne vylúčiť niekoho len pre správanie či výrok jeho dospelého syna. Gröhling totiž v auguste vyhlásil, že dlhoročného lídra už na kandidátku nepustí.

„Nebude na nej o týždeň ani o mesiac, ani o rok. Musíme sa od Richarda Sulíka odstrihnúť, ak chceme rásť a posúvať naše hodnoty ďalej. Urobme teda za tým bodku, hovorím to teraz a verejne. Je to vec, ktorú kolegovia vedia už niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Gröhling v rozhovore pre Aktuality s tým, že ide o jeho osobné rozhodnutie ako predsedu strany.

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove podotkol, že v slovenskej politike nejde o prvý takýto prípad. Z hľadiska fungovania strany a „osamostatnenia“ nového predsedu to považuje za pozitívne. „V strane nemôže byť dvojvládie, Gröhling len urobil to čo mnohí ďalší v iných stranách. Napríklad aj Andrej Danko dal vylúčiť dlhoročného predsedu SNS Jána Slotu, aby mohol vyjsť z jeho tieňa a upevnil si v nej moc,“ uviedol Cirner pre Pravdu.

Bajo Holečková: Do SaS som vstúpila, pretože som nechcela stratiť svoju tvár

 Nové a novšie posily

Po Sulíkovom odchode prišli do strany viaceré známe tváre. Hoci sa šuškalo, že si vyberie PS, začiatkom kalendárneho roka vstúpila k liberálom poslankyňa Martina Holečková. Do parlamentu sa pôvodne dostala na kandidátke KDH, kde v minulosti pôsobil ako predseda strany aj Alojz Hlina. Ten je so saskou o čosi dlhšie. Do Národnej rady postúpil zo 150. miesta jej kandidátky.

V marci sa k strane pridala ďalšia známa tvár – bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Po tom, čo skončil na čele Policajného zboru, to najskôr skúšal na kandidátke do eurovolieb u Demokratov. Tí neuspeli a posunul sa k SaS. Ako povedal, na subjekte mu imponuje, že v ňom pôsobia konzervatívnejší aj liberálnejší politici.

Poslanec SaS Alojz Hlina počas prejavu na proteste za odvolanie šéfa SIS Pavla Gašpara v Bratislave 5. novembra 2025

Najnovšiu posilu ohlásila saska v stredu. Do strany vstúpil komunálny politik Marián Damankoš, ktorý pôsobí ako riaditeľ evanjelickej školy v Prešove, je autorom stredoškolských učebníc, a zároveň predsedom Asociácie evanjelických škôl na Slovensku. S Gröhlingom sa spoznali ešte pred rokom 2020. „Vyštudoval filozofiu, dlhodobo sa venuje školstvu a je odborníkom, ktorého sa môžete na školstvo spýtať čokoľvek a hneď vám vie odpovedať. Je dôležité, že tá odpoveď bude z praxe,“ chválil nového kolegu predseda strany.

Damankoš sa považuje za „hrdého Slováka“, ktorý rád vidí okolo seba rôznorodosť. Slovensko je podľa neho dnes dosť výrazne rozdeleným štátom, ktorý sa často delí na sporoch nie vždy prinášajúcich pokrok. Myslí si, že krajina potrebuje pravicovú politiku a efektívny štát, ktorý opatrne narába s verejnými zdrojmi.

„Sám by som veľmi rád prispel k budovaniu a vylepšovaniu, či už verejného, alebo neverejného školstva, pretože je opakovane kritizované a opakovane sa problematizujú mnohé veci. Bol by som rád, keby som bol súčasťou toho, čo sa dnes nazýva snaha o reformu,“ vyhlásil.

Hlina: Envirorezort je skôr ministerstvom deštrukcie než ochrany životného prostredia

 SaS mení svoj profil

Počas predstavovania Damankoša si Gröhling sám položil aj odpovedal na otázku, či sa SaS pri náraste konzervatívcov vo svojich radoch nemení. „Nie je to pravda,“ vyhlásil. Hovorí, že odkedy SaS začala písať svoj nový príbeh, spája ľudí, ktorí chcú presadiť nižšie dane, vyššie platy a štíhly štát. Stranu chce sprístupniť aj komunálnym politikom a výrazným osobnostiam z regiónov. Dvere tak otvorila aj Damankošovi.

„Je to človek, ktorý do nového príbehu strany SaS, ktorá spája umiernených konzervatívcov a umiernených liberálov, je to správne spojítko, že budeme vedieť opäť diskutovať o témach, ktoré sú dôležité pre Slovensko, ale hlavne o pravicových a ekonomických témach,“ priblížil.

Cirner podotýka, že Slovensko je stále považované za pomerne konzervatívnu krajinu. Ergo, politické strany, ktoré deklarujú nejaký konzervatívny element, by mali medzi voličmi bodovať. „SaS postupne mení svoj profil, ale drží sa hlavne ekonomického liberalizmu, ktorý neodmietajú ani konzervatívne politické sily. Rozpor môže nastať iba v kultúrno-etických témach, ktoré v SaS asi pôjdu do úzadia,“ uviedol politológ.

Ak by sa Sulík rozhodol napriek súčasnému predsedovi do strany vrátiť, pre stranu by to mohol byť problém. „Ak by Sulík kandidoval za inú stranu alebo by založil novú stranu, mohlo by to byť pre SaS problémom,“ dodal prešovský politológ.

V prieskumoch sa drží

Keď sme sa po Sulíkovom politickom konci politológov pýtali, ako to ovplyvní preferencie strany, boli skeptickí. Domnievali sa, že jeho odchod z aktívnej politiky môže SaS oslabiť. „Voličské správanie je na Slovensku značne personalizované, ľudia volia podľa sympatií k politikom. A keďže Sulík bol tvárou SaS dlhé roky, jeho odchod môže strane uškodiť,“ predpokladal v tom čase politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Veľké zmeny sa však odvtedy neudiali. V novembri 2023, teda zhruba mesiac po tom, čo Sulík oznámil, že ďalej nebude viesť SaS, strana dosiahla v prieskumoch Focusu 6,4 percenta. V apríli 2024, mesiac po konci vo funkcii predsedu, mala strata sedem percent a vlani v októbri dosiahla 6,7 percenta.

Ani príchod nových tvárí, ako sú Holečková, Hlina či Hamran, však SaS vyššie v prieskumoch neposunul. Výraznejšie skoky nevidieť ani v ostatných októbrových prieskumoch. Kým NMS Market Research namerali minulý mesiac SaS 5,9 percenta a Focus 6,3 percenta, najviac získala v prípade agentúry AKO – 7,1 percenta. Volebný model Ipsosu jej nameral 7,3 percenta.

Prešovský politológ Cirner to po zásadných zmenách, no aj medializovaných búrkach v strane a mimo nej, vníma ako ustálenie preferencií. „Po odchode Sulíka z čela strany a po tom, čo nový predseda oznámil, že Sulíka už nedá na kandidátku v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, je výsledok SaS v prieskumoch verejnej mienky v podstate veľmi dobrý, pretože SaS to bol Sulík a Sulík bol SaS. Myslím, že sa zastabilizovali a hľadajú si nových voličov aj medzi umiernenými konzervatívcami,“ domnieva sa.

Sulík: Do žiadnej inej strany nevstúpim, zostanem verný Saske

Nad päť percent bude úspech

V posledných parlamentných voľbách v roku 2023 SaS dosiahla 6,32 percenta. Koalíciu s bývalým OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí skladala po voľbách v roku 2020 s výsledkom 6,22 percenta. Najväčšie úspechy dosiahla v rokoch 2016 (12,1 percenta) a 2010 (12,15 percenta).

Naráža strana na vlastný strop a ťaží už len zo Sulíkovho dedičstva? „SaS oscilovala vo výsledkoch volieb ako stredne veľká a malá strana, dnes je oslabená zmenou dlhoročného lídra a silnou konkurenciou v podobe PS, a preto akýkoľvek výsledok nad päť percent vo voľbách a účasť v parlamente budú pre nich úspechom,“ komentoval Cirner.

Ak by SaS neprekročila brány parlamentu, najviac jej voličov by podľa politológa zrejme „zdedili“ terajšie opozičné strany ako PS a Demokrati./agentury/

X X X

 Jednoduchšia cesta k financovaniu. Rýchlejšie splatené úvery vďaka eurofondom

Slovenské podniky majú jedinečnú príležitosť jednoduchšie získať zdroje na svoj rozvoj. Zvýhodnené financovanie, ktoré spája bankový úver, štátnu záruku a grantovú podporu, otvára firmám cestu k rastu a modernizácii. Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so Slovak Investment Holding predstavuje zaručený úver s grantovou zložkou, ktorý podporí digitalizáciu, inovatívne projekty aj ekologické riešenia.

 Ide o prvý finančný nástroj spustený v rámci nového programového obdobia, ktorý je financovaný zo zdrojov Programu Slovensko a čiastočne aj z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jeho hlavným cieľom je priniesť podnikateľom rýchly a jednoduchý prístup k investičným zdrojom. Tento mechanizmus spája výhody návratnej formy financovania s grantovou zložkou a je nastavený tak, aby firmám poskytoval dostupnejšie, výhodnejšie a zrozumiteľné riešenie pre rozvoj ich projektov.

Zaručený úver je postavený na princípe maximálneho zjednodušenia, a to od žiadosti až po samotné čerpanie. Na rozdiel od klasických eurofondových výziev ide o jednoduchší a rýchlejší proces s minimálnou administratívnou záťažou. Vďaka tomu, že banky rozhodujú o poskytnutí úveru priamo, podnikatelia získajú financie rýchlejšie. Systém je transparentný, jednotný a nastavený tak, aby bola pomoc podnikateľom skutočne nárokovateľná, teda dostupná každému, kto splní stanovené podmienky.

Podpora digitalizácie, inovácií a ekológie

Záručný nástroj je navrhnutý ako multikomponentový finančný mechanizmus, ktorý reflektuje aktuálne potreby slovenského hospodárstva. Sústredí sa na podporu projektov digitalizácie a automatizácie procesov vo firmách, napomáha prechodu na obehové hospodárstvo a zároveň prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov aj regiónov. Podporuje tiež oblasti, ktoré sa zameriavajú na zmiernenie dôsledkov prechodu na klimatickú neutralitu, najmä v regiónoch, ktoré čelia najväčším výzvam.

Firmy môžu získať úver až do výšky 2,8 milióna eur so splatnosťou 10 rokov, pričom financovať možno aj prevádzkový kapitál súvisiaci s investíciou, a to maximálne do výšky 30 % výšky čerpaného úveru. Očakáva sa, že v rámci finančného nástroja budú podporené projekty v celkovom objeme viac ako 500 miliónov eur.

Zmeny oproti minulosti

Na rozdiel od minulosti je nový model postavený na efektívnom partnerstve s bankami, čo výrazne urýchľuje a zjednodušuje celý proces. Poskytnutie zaručeného úveru s grantovou zložkou sa v banke realizuje podobne ako bežný bankový úver. Podnikateľ si tak môže vybaviť zvýhodnený úver priamo v pobočke vybranej banky a profitovať z toho, že úver je krytý zárukou zo strany štátu až do výšky 80 % istiny. Časť istiny môže byť navyše odpustená až do 25 % z výšky investičnej časti úveru.

V praxi to znamená nižšie úrokové sadzby, jednoduchšie podmienky zabezpečenia a lepšiu dostupnosť aj pre podniky, ktoré by za bežných okolností úver získať nemohli. Celý proces je nastavený efektívne a bez zbytočných prieťahov. Práve rýchlosť a adresnosť systému patrí k hlavným pridaným hodnotám nového modelu návratnej podpory.

Pomoc pre malé, stredné aj veľké podniky

Dôležité je, že mechanizmus poskytovania úverov sa výrazne zjednodušil oproti minulému obdobiu. Z viacerých úverových produktov zostal iba jeden – ten, ktorý sa v praxi osvedčil najviac. Aktuálne poskytovaná pomoc pokrýva celé Slovensko vrátane Bratislavského kraja a je dostupná pre malé, stredné aj veľké podniky.

Partnerské banky ako Slovenská sporiteľňa, ČSOB, VÚB, Tatra banka, UniCredit Bank, BKS Bank či Slovenská záručná a rozvojová banka poskytnú všetky informácie priamo podnikateľom. Vďaka tomu je systém pre firmy prehľadný, ľahko dostupný, zrozumiteľný a bez potreby sprostredkovateľov či externých poradcov.

Šanca, ktorú sa oplatí využiť

Zaručený úver s grantovou zložkou je nastavený tak, aby pomáhal firmám napredovať, inovovať a udržať si konkurencieschopnosť v čase, keď ekonomika prechádza zásadnými zmenami. Táto pomoc zostáva dostupnou počas celého programového obdobia do vyčerpania finančných zdrojov.

Ak premýšľate, ako financovať digitalizáciu, nové technológie alebo ekologickejšie riešenia vo vašej firme, teraz je ten správny čas využiť túto šancu. Oslovte jednu zo spolupracujúcich bánk a informujte sa o možnostiach čerpania zvýhodneného úveru s grantovou podporou. Možno práve toto je kľúč, ktorý naštartuje ďalšiu etapu rozvoja vášho podnikania.

Text vznikol s finančnou podporou Európskej únie v rámci Programu Slovensko./agentury/

X X X

 Kým Ukrajinci musia šetriť elektrinou, ľudia s vplyvom tunelovali energetiku. Ustojí Volodymyr Zelenskyj škandál, ktorý otriasa Ukrajinou?

 V lete pokus obmedziť nezávislosť protikorupčných úradov, ktoré vyšetrujú korupciu na top miestach, vyvolal protesty. Politici museli zaradiť spiatočku. Teraz krajinou otriasa veľký prípad.

Ukrajinou otriasa korupčný škandál spojený s energetikou v čase, keď ukrajinské domácnosti a ukrajinskí podnikatelia musia tvrdo šetriť elektrinou.

Ruské útoky na energetickú sústavu totiž aj počas tejto jesene spôsobujú, že krajina musela prejsť na špeciálny rozvrh dodávok elektrickej energie, a tak sa Ukrajinci na osem či desať hodín denne ocitajú bez možnosti používať výťahy, zapnúť si ohrievač alebo si uvariť jedlo na varnej doske.

Tamojšie médiá už kauzu označili za jeden z najväčších korupčných škandálov počas funkčného obdobia Volodymyra Zelenského, ktorý môže tvrdo zasiahnuť ratingy dôvery prezidenta.

V prípade totiž figurujú aj ľudia z jeho blízkeho okolia.

Operácia Midas

Najskôr si krátko zhrňme, čo sa v uplynulých troch dňoch stalo. Národný protikorupčný úrad, známy pod skratkou NABU, a Špeciálna protikorupčná prokuratúra v pondelok oznámili, že uskutočňujú rozsiahlu operáciu, ktorá súvisí s odhalením korupcie v energetickom sektore.

Operácia, ktorá dostala názov Midas (pravdepodobne podľa slávnej postavy z gréckej mytológie, ktorá dokázala všetko, čoho sa dotkla, premeniť na zlato, pozn. red) trvala 15 mesiacov a vyšetrovatelia si vypočuli tisíc hodín zvukových nahrávok. /aktuality.sk/

X X X

Veľký zvrat v kauze darovania stíhačiek na Ukrajinu

Vľavo Robert Kaliňák, vpravo Jaroslav NaďZdroj: TASR/Martin Baumann, Jaroslav Novák

 „My sme z niektorých rozhodnutí šokovaní,” hovoril o práci polície a prokuratúry na Infovojne minister obrany Robert Kaliňák.

Špeciálny tím Darca, zriadený ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, už nevyšetruje darovanie stíhačiek MIG 29 a systému protivzdušnej obrany KUB na Ukrajinu, ktoré dlhodobo kritizujú predstavitelia vlády Roberta Fica. Pre Aktuality.sk to potvrdila bratislavská krajská prokuratúra.

„Vyšetrovateľ 30.10.2025 zastavil trestné stíhanie vedené pre podozrenie zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, že je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,“ informovala hovorkyňa krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová.

Roberta Fica aj Roberta Kaliňáka dobiehajú fabulácie o Ukrajine:

Zavrieť reklamu

Vyšetrovacími úkonmi vykonanými po začatí trestného stíhania sa podľa jej slov nepodarilo preukázať, že by darovaním vojenskej techniky Ukrajine – teda konkrétne stíhacích lietadiel MIG29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB – bola spôsobená škoda SR, tak ako to vyžaduje Trestný zákon. „Respektíve že by členovia vlády konali v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a v neposlednom rade ani to, že by vykonávali svojou právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, resp. že by túto právomoc prekročili. Uznesenie vyšetrovateľa nie je právoplatné,“ dodala Kováčová.

Zostali dva prípady

Policajné prezídium v tejto súvislosti vysvetľuje, že v tíme Darca eviduje päť trestných vecí. „Dva prípady boli odmietnuté, pretože nešlo o trestný čin. Jeden prípad bol zastavený, pretože vyšetrovaním sa preukázalo, že skutok nie je trestným činom,“ potvrdila polícia pre Aktuality.sk.

Dva prípady sú podľa prezídia stále v prípravnom konaní. „Prebieha vyšetrovanie a dokazovanie a v týchto veciach ešte nebolo vznesené obvinenie,“ píše sa v stanovisku. Slovenský zástupca na Európskej prokuratúry (EPPO) Juraj Novocký pre Aktuality.sk potvrdil, že vyšetrovanie darovania munície v dozore EPPO naďalej pokračuje, aktuality.sk

X X X

 Nela Pocisková úprimne: Konečne môžem hrať mrchu! Prezradila aj, či sa herci boja o svoje postavy

Na stredajšej prehliadke v Bratislave sa objavila aj herečka a speváčka Nela Pocisková. Zhovárali sme sa o móde, ale seriálovej kariére sa vyhnúť nedalo.

„Priznám sa, že prvé dni boli veľmi stresujúce, pretože je to rozbehnutý vlak, do ktorého som musela nastúpiť rýchlosťou a mala som veľmi veľký rešpekt. Prvé dni dokonca trému,“ vrátila sa ešte k svojmu nástupu do seriálu Dunaj, k vašim službám. Jej postava sa prvýkrát objavila na obrazovkách koncom leta. 

Podľa Pociskovej však nebol dôvod na paniku, ani strach, pretože kolegovia sú skvelí. „Je tam fantastická atmosféra, skvelý štáb aj kolegovia, ktorí ma veľmi podržali a veľmi mám pocit, že tak sme takí ako keby spojení kolektívne,“ vysvetlila. Svoju postavu si tiež užíva. „Teším sa z toho, že mám možnosť konečne hrať takú mrchu a je to naozaj príležitosť konečne ukázať niečo iné. Naozaj si to užívam,“ dodala s úsmevom.

Herečka Nela Pocisková.

V dlhodobých seriáloch však ani najznámejšie postavy nemôžu mať istoty, že ich scenáristi „nezlikvidujú“ – to sa konieckoncov potvrdilo pri postavách, ktoré stvárňoval Marek Rozkoš, Anna Mária Hroboňová či naposledy Petra Dubayová. Majú teda herci strach, že by také čosi mohlo prísť?

 „Poznám aj takých, čo áno a poznám aj takých, čo vôbec.Podľa mňa záleží na tom, či niekomu na (práci) extrémne záleží a či teraz vie, čo má dopredu, či má nejaký ďalší projekt, či má nejaké ďalšie povinnosti a vie sa nejako zariadiť. Ale ja som asi skôr z tých, ktorí vlastne ani nechcú vedieť osud postavy,“ uviedla herečka pre Pravdu. Dodala tiež, že vkladá dôveru do rúk scenáristov. Čo presne si myslí o ich práci, sa dozviete v našom rozhovore.

 A nielen to. Nela v ňom rozpráva aj o tom, či objavila v móde svoju sexualitu a ženskosť a ako vníma premenu svojej osobnosti rokmi. Viac vo videu vyššie./agentury/

X X X

 BBC sa ospravedlnila Trumpovi za úpravu prejavu, nároky na odškodnenie odmietla

Britská verejnoprávna stanica BBC sa vo štvrtok oficiálne ospravedlnila americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za spôsob, akým upravila časti jeho prejavu z dňa útoku na Kapitol 6. januára 2021. Zároveň však uviedla, že kategoricky nesúhlasí s tým, že by existoval dôvod na žalobu za ohováranie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

 BBC v dokumente s názvom „Trump: A Second Chance?“ zostrihala časti prezidentovho prejavu v deň útoku na Kapitol tak, aby pôsobili dojmom, že svojich priaznivcov nabáda k násilnému útoku na sídlo Kongresu vo Washingtone.

Trumpovi právnici pohrozili britskej stanici žalobou vo výške jednej miliardy dolárov, pokiaľ do piatku nestiahne upravený dokument, neospravedlní sa a neposkytne mu kompenzáciu. Prezident USA následne vyhlásil, že má „povinnosť“ BBC zažalovať; zatiaľ tak však podľa svojho tímu neurobil.

BBC vo štvrtok uviedla, že nemá v pláne opätovne vysielať zmienený dokument na žiadnej zo svojich platforiem. 

„Uznávame, že naša úprava neúmyselne vytvorila dojem, že sme ukázali jedinú súvislú časť prejavu, a nie výňatky z jeho rôznych častí, a že to vyvolalo mylný dojem, že prezident Trump priamo vyzval k násilným akciám,“ píše sa vo vyhlásení.

„Hoci BBC úprimne ľutuje spôsob, akým bol videoklip zostrihaný, dôrazne nesúhlasíme s tým, že existuje dôvod na žalobu za ohováranie,“ dodala BBC. Pre kauzu už predtým odstúpili generálny riaditeľ stanice Tim Davie spolu so šéfkou spravodajstva BBC Deborah Turnessovou.

Ospravedlnenie a stiahnutie dokumentu podľa webu BBC prišlo krátko po tom, čo sa objavil druhý podobne upravený záznam, ktorý bol odvysielaný v programe Newsnight v roku 2022. Upozornil na to denník The Daily Telegraph./agentury/

 X X X

 Ukázalo sa, že s covidom to bolo zložitejšie… Novak Djokovič si vypočul prvé a nečakané ospravedlnenie

V programe Piersa Morgana sa odohralo niečo, čo by ešte nedávno čakal len málokto – úprimné ospravedlnenie a rozhovor, ktorý prerástol rámec športu.

 Novak Djokovič takto v januári 2022 smeroval na austrálsky súd, odkiaľ ho rovno deportovali z krajiny.

Britský novinár, kedysi jeden z najtvrdších kritikov Novaka Djokoviča, tentoraz nesedel oproti „antivaxerovi“, ale človeku, ktorému chcel povedať prepáč. Výsledkom bol jeden z najúprimnejších rozhovorov, aké tenisová hviezda kedy poskytla.

Zmätené argumenty

V januári 2022 bol svetový tenis stredobodom úplne inej debaty, než akú pozná šport. Djokovič, vtedy 20-násobný grandslamový víťaz a úradujúca svetová jednotka, priletel do Melbourne obhajovať titul z Australian Open.

Do krajiny vstúpil s udelenou lekárskou výnimkou z povinného očkovania proti covidu, no krátko po prílete mu austrálske úrady zrušili vízum.

Nasledovalo osem dní, ktoré by pokojne vystačili na politický triler. Djokovič bol umiestnený do detenčného zariadenia, ktoré austrálske médiá opisovali ako „hotel pre utečencov“, v skutočnosti však išlo o miesto, kde sa zbiehali zmätené právne argumenty.

Srbská vláda reagovala rozhorčene, austrálska spoločnosť bola rozdelená a celý svet sledoval, ako sa športovec ocitol v centre geopolitického konfliktu o pravidlá, verejné zdravie a suverenitu rozhodnutia. 

Súdne pojednávania, ktoré nasledovali, sa stali mediálnym spektaklom. Vláda sa napokon rozhodla Djokoviča deportovať, pričom minister pre imigráciu Alex Hawke vo svojom rozhodnutí uviedol, že prítomnosť tenistu v Austrálii by mohla „podnietiť antivakcinačné nálady“.

Djokovič opustil krajinu s pocitom poníženia. Na letisku v Melbourne ho čakal len tichý sprievod kamier a unavený športovec, ktorý povedal jediné: „Som veľmi sklamaný. Rešpektujem rozhodnutie súdu, ale cítim hlboký smútok.“

Aj austrálsky pohľad je dnes miernejší…

„Pripadalo mi neuveriteľné, že počas vianočného obdobia bývalá federálna vláda odmietla Novakovi Djokovičovi možnosť stretnúť sa so svojím pravoslávnym duchovným, kňazom. To bolo podľa mňa niečo, čo sa len ťažko dalo obhájiť,“ vyhlásil na začiatku tohto roka austrálsky premiér Anthony Albanese.

Monumentálny idiot

Jedným z najhlasnejších kritikov Srba sa stal britský novinár Piers Morgan – bývalý šéfredaktor Daily Mirror a moderátor známy svojou nekompromisnou rétorikou. Na sociálnych sieťach označil Djokoviča za „klamára“, „podvodníka“, „monumentálneho idiota“, či „popierača vedy“ a „hrdinu antivax hnutia“.

Morgan v januári 2022 napísal: „Ak chce Novak hrať, nech sa dá zaočkovať. Alebo nech zostane doma. Je to jednoduché. Svet nepotrebuje ďalšie celebrity, ktoré popierajú vedu.“

Jeho slová rýchlo obleteli svet. Stali sa súčasťou širšej mediálnej kampane, ktorá z Djokoviča urobila buď symbol odporu, alebo obetného baránka – podľa toho, z ktorej strany človek sledoval správy.

Britské noviny The Guardian písali o „tenisovej hviezde, ktorá sa stala politickou zbraňou“, v The Times hovorili o „morálnej povinnosti športovcov chrániť verejné zdravie“.

 Morgan, známy svojím čierno-bielym videním sveta, sa v tejto debate postavil na stranu nekompromisnosti. V ďalších komentároch Djokoviča nazval „neúprimným“ a „arogantným“, pričom tvrdil, že zneužíva svoju popularitu na podporu nebezpečných názorov.

Novak, prepáč mi

Po austrálskej afére sa Djokovič k verejným polemikám s novinármi prakticky nevyjadroval. Namiesto toho sa sústredil na návrat do súťažného rytmu – vyhral Wimbledon, opäť sa stal svetovou jednotkou a o rok symbolicky dobyl aj Melbourne. Svojimi výkonmi dokázal, že ho mediálne útoky nezlomili.

Piers Morgan však na tému občas narážal aj neskôr, v komentároch a televíznych diskusiách. V roku 2023 sa opäť vyjadril, že „Djokovičov prípad bol poučením, ako sa aj najväčší športovci môžu dostať do pasce vlastnej pýchy“. Vzťah medzi nimi sa tak dlhé roky niesol v duchu jednostranného napätia. Morgan bol hlasný kritik, Djokovič jej mlčiaci adresát.

Až tento týždeň sa udialo niečo, čo by ešte pred pár mesiacmi nikto nečakal. Djokovič prijal pozvanie do Morganovej talkshow „Piers Morgan Uncensored“, ktorá je známa svojím ostrým tónom. Hneď v úvode relácie Brit prekvapil nielen divákov, ale aj samotného hosťa.

Pozrel sa na Djokoviča a spustil…

„Začnem tým, že sa ospravedlním. Bol som voči tebe veľmi prísny. Použil som slová, ktoré neboli spravodlivé. Vtedy som ťa nepoznal. A teraz viem, že som sa veľmi mýlil.“

 Nie som antivaxer

Morgan vysvetlil, že Djokovičova sága s očkovaním „sa mu zdala dosť osobná“, pretože bol svedkom toho, ako jeho kamaráti počas pandémie stratili svojich blízkych. Po zistení ďalších informácií o situácii si vraj však uvedomil, že veci sú zložitejšie, než si pôvodne myslel.

„V tom čase som bol voči mnohým ľuďom dosť kritický a odvtedy sa za to ospravedlňujem. Bol som príliš prísny. Ukázalo sa totiž, že ak ste boli očkovaní, nezáležalo na tom, či ste potom mohli vírus preniesť. Je zrejmé, že v tom momente sa to pre mňa stalo osobnou voľbou.“

Šesťdesiatročný muž pokračoval: „Keď sa na to spätne pozriem a premýšľam o tom, chcel by som povedať, že sa ospravedlňujem za tón, ktorý som proti tebe použil. Keďže som ťa nepoznal, bral som to, čo som čítal a počul. A to doslovne. Ukázalo sa to byť komplikovanejšie. Áno, ospravedlňujem sa za preháňanie.“

Najlepší tenista všetkých čias sa usmial, chvíľu mlčal a pokojne odpovedal: „To, čo si práve povedal, veľa hovorí o tebe. Veľmi si to vážim. Ďakujem za tvoju úprimnosť. A len dodám – ja nie som ten človek, za ktorého ma vtedy považovali.“

Nasledoval rozhovor, ktorý sa vymykal obvyklým mediálnym zvyklostiam. Nebolo v ňom ani štipky napätia či senzáciechtivosti. Morgan kládol vecné otázky.

„Chápem, že to boli ťažké časy a globálny núdzový stav. Prešli sme si peklom na celom svete, všetci na tejto planéte.

Jediné, čo by som dodal, aby som sa hlbšie nezaoberal celou touto situáciou ohľadom covidu a očkovania, je, že som nikdy nebol zástancom ani antivakcinácie, ani provakcinácie, v rozhodovaní som bol vždy slobodný. 

Tvrdili o mne, že som na jednej alebo druhej strane a tak ďalej. Bolo to buď čierne, alebo biele, a ja som len vravel, že to tak byť nemusí.“

Z úcty k ostatným

Pochopiteľne, debata sa ani zďaleka nevinula iba okolo covidu. Morgan počas viac ako hodinového rozhovoru otvoril viacero aktuálnych a zaujímavých tém. A Djokovič zaza potvrdil, že je skvelý rečník.

„Dokáže pútavo rozprávať o medzinárodných záležitostiach, rovnako však aj o vlčej energii. Opýtajte sa ho niečo a dostanete zdĺhavú odpoveď bez klišé,“ opísal ho v minulosti renomovaný tenisový autor Jon Wertheim.

Morgan v upútavke na túto debatu označil srbského tenistu za GOAT, čo v anglickej skratke znamená najlepší v histórii. Rodák z Belehradu si sám však takúto nálepku nedáva.

Nechcel skĺznuť ani do porovnávania s Rafaelom Nadalom či Rogerom Federerom, hoci – pokiaľ ide o štatistiky – je jednoznačne najúspešnejším hráčom všetkých čias. Má 24 grandslamových titulov, na poste svetovej jednotky strávil 428 týždňov a v tomto športe vyhral prakticky všetko.

Djokovič pri tejto otázke však skôr naznačil zložitosť porovnávania jednotlivých tenisových ér. „Nebudem hovoriť, či som najlepší alebo nie, pretože nie je mojou kompetenciou o tom hovoriť,“ zamyslel sa.

„Bolo by to veľmi neúctivé voči tým, ktorí vydláždili cestu Nadalovi, Federerovi a všetkým ostatným. Je veľmi ťažké porovnávať jednotlivé éry; náš šport si prešiel za posledných päťdesiat rokov poriadnou transformáciou.“

Spomenul však Johna McEnroea i Björna Borga, povedal, že svojho bývalého trénera Borisa Beckera, šesťnásobného grandslamového šampióna, považuje za „súčasť svojej rodiny“. „Keby Borg pokračoval, dnes by sme si pravdepodobne sadli a rozprávali sa o tom, že je najväčší zo všetkých. Do dôchodku odišiel, keď mal 26 rokov, a vyhral pritom jedenásť grandslamov,“ doplnil.

Lanský olympijský víťaz sa napriek tomu cíti poctený a privilegovaný, že je súčasťou tejto diskusie. Chce ju však prenechať iným. A medzitým zveľaďovať zbierku svojich trofejí, cez víkend v Aténach získal svoj už 101. titul v kariére. 

Dostal som facku

Napokon, uzatvárať túto debatu ani nemá zmysel, lebo Djokovič je naďalej aktívnym hráčom a neplánuje končiť. Najradšej by hral aj na olympiáde v Los Angeles 2028.

Ale momentálne už nie je taký dominantný, za dvojicou Jannik Sinner – Carlos Alcaraz už evidentne zaostáva.

„Bol som dominantným hráčom počas väčšiny mojej kariéry, viac ako dvadsať rokov, a teraz mi vládnu Alcaraz so Sinnerom. Je to prirodzené, akási nezastaviteľná evolúcia v športe. Obaja sú pre náš šport skvelí,“ potvrdil Djokovič s tým, že ak on hrá svoj najlepší tenis a rovnako aj oni, v tom prípade sú už lepší ako on.

Morgan následne vyzval Djokoviča, aby hovoril o svojej fyzickej kondícii, na čo mu aktuálne štvrtý hráč sveta odpovedal, že do istej miery si stále myslí, že je „superman, ktorý sa nikdy nemôže zraniť alebo byť slabý“. Uznal však pritom, že „posledné dva roky dostal facku od reality“.

„Uvedomujem si, že momentálne sú obaja lepší ako ja. Taká je realita. Zväčša som veril vo veci, ktoré bolo nemožné dosiahnuť, ale vždy som bol veľmi pozitívny pri dosahovaní svojich cieľov.

Verím v silu myšlienok, ale zároveň verím aj v biológiu. Mám 38 rokov, moje telo je opotrebované. Obaja – Jannik aj Carlos – ma prinútili pochybovať o tom, či ešte dokážem vyhrať ďalší grandslam, no keď vstúpim na kurt, je mi jedno, proti komu hrám.

Idem tam vyhrať a dám do toho všetko. Stále mám myslenie šampióna a dúfam len, že v kondícii si udržím aj svoje telo.“

Pri tej príležitosti spomenul tohtoročný Roland Garros, v ktorom proti sebe nastúpili obaja mladí borci. Bol z toho jeden z najepickejších duelov všetkých čias. Alcaraz v ňom odvracal mečbaly, aby napokon vyhral. Djokovič to sledovať nechcel, ale napokon sa tomu nevyhol.

„V ten deň som sa dostal k televízii a to aj napriek tomu, že keď na turnaji prehrám, nesledujem ho. Ale moja žena a syn sú tenisoví nadšenci, chceli si to pozrieť.

Navrhol som im, aby sme sa išli prejsť a najedli sa v reštaurácii. No keď trvali na svojom, povedal som: ‚Dobre, pozrieme si set a potom odídeme.‘ Myslel som si, že zápas bude trvať asi dve a pol hodiny, keď sme sa vrátili domov, stále hrali a nakoniec som sledoval posledné dve hodiny stretnutia.“

Zápas proti synovi

Djokovič v rozhovore spomenul aj svoje detstvo v Belehrade. Veľakrát predtým o ňom hovoril, veľakrát sa o tom písalo. V roku 1999 po udalostiach v Kosove stíhačky NATO bombardovali metropolu Srbska, Novak bol ešte malý chlapec. Jeden z obyvateľov mesta.

Pri tej príležitosti povedal, že na tenisový kurt vstúpil ako človek, „ktorý sa musí vysporiadať so všetkými ostatnými vecami, ktoré sa dejú v jeho súkromnom živote a o ktorých ľudia nevedia alebo by nemali vedieť“.

Keď sa ho Morgan opýtal, aké okolnosti najviac ovplyvnili jeho výkon, Djokovič uznal, že nepriazeň osudu ho poháňala najmä na začiatku kariéry, ale nevyhnutne dodal, že čerpať energiu z negatívnych emócií vás môže „unaviť“.

Je skôr za „konštruktívnu energiu“, uvedomenie si, že v závere kariéry chce uprednostniť svoju rodinu, mu vraj výrazne pomohlo zmeniť myslenie.

„Jednou z najväčších mojich motivácií je, aby obe moje deti zažili, ako ich otec vyhráva grandslamy. Aby boli pri tom. Som šťastný, že som to mohol zažiť už niekoľkokrát,“ povedal. Dodal, že jeho snom je zahrať si po boku svojho – dnes ešte len jedenásťročného – syna Stefan v súťažnom zápase.

„Jasné, že chce hrať tenis, a to ma zároveň vzrušuje aj desí. Okrem toho má talent, no ja nechcem byť jeho trénerom, chcem byť jeho otcom. Postupne sa ho snažím zoznámiť so svetom tenisu a športu, momentálne mu neviem všetko vysvetliť, vyberám si rôzne veci. Ak sa rozhodne, že chce byť profesionálnym hráčom, budem ho na sto percent podporovať v každom jeho kroku.“

Chcem byť ako Niki

Záver rozhovoru bol tiež veľmi silný. Morgan sa Djokoviča opýtal, ako by si prial, aby si ho ľudia pamätali. V tej chvíli bolo zrejmé, že v duši 38-ročného šampióna sa pohli všetky emócie. A zvlhli mu oči. 

Pri tej príležitosti spomenul Nikolu Piliča, chorvátskeho hráča a trénera, ktorý nedávno zomrel. Nazýval ho svojím „tenisovým otcom“. Djokovič prezradil, že nedávny pohreb bol prvým, na ktorom sa kedy zúčastnil. „Predtým som sa vyhýbal som sa emóciám a smútku“.

„Spôsob, akým o ňom ľudia hovorili, nebol o tenise a o tom, čo dosiahol ako hráč, ako tréner, koho trénoval. Išlo o to, kým v skutočnosti bol ako človek. Ako sa správal k ľuďom, ako zmenil životy mladých ľudí alebo kohokoľvek, s kým sa zblížil. Takto chcem, aby si ma pamätali.“

Piers Morgan je britský novinár, moderátor a publicista, ktorý sa stal známym svojím provokatívnym štýlom, ostrými komentármi a schopnosťou vyvolávať kontroverzie.

Narodil sa v roku 1965 v grófstve Sussex a kariéru začal ako redaktor The Sun, kde sa naučil základy bulvárnej žurnalistiky. Neskôr sa stal najmladším šéfredaktorom denníka News of the World a následne viedol Daily Mirror, kde presadzoval agresívny a senzáciechtivý štýl spravodajstva.

Morgan sa postupne stal mediálnou osobnosťou, ktorá prekračovala hranice novinárstva – pôsobil ako porotca v šou Britain’s Got Talent, moderátor Good Morning Britain a hostiteľ vlastnej relácie Piers Morgan Uncensored.

Jeden z jeho najväčších škandálov sa spája s obdobím, keď bol šéfredaktorom Daily Mirror. V roku 2004 musel odstúpiť po tom, ako denník zverejnil falošné fotografie, ktoré údajne zobrazovali britských vojakov mučiacich irackých zajatcov.

Po odhalení, že išlo o podvrh, nasledoval verejný škandál a Morgan stratil post šéfredaktora. Tento prípad vážne poškodil jeho povesť a stal sa jedným z najväčších mediálnych fiask v britskej tlači začiatku 21. storočia.

Ďalším kontroverzným momentom bola jeho účasť na telefonických odposluchoch, ktoré otriasli britskými médiami. Aj keď Morgan nikdy nebol priamo obvinený, počas vyšetrovania škandálu News of the World sa ukázalo, že počas jeho vedenia Daily Mirror dochádzalo k podobným praktikám.

Morgan akékoľvek vedomie o týchto činoch poprel, no jeho meno sa opakovane spomínalo v súvislosti s neetickými novinárskymi metódami, čo z neho urobilo symbol „bulvárneho cynizmu“ britskej tlače.

Veľkú mediálnu búrku vyvolal aj jeho odchod z relácie Good Morning Britain v roku 2021. Stalo sa tak po tom, ako Piers Morgan verejne spochybnil tvrdenia Meghan Markleovej o duševných problémoch a o údajnom rasizme v britskej kráľovskej rodine. Jeho poznámky vyvolali viac než 50 000 sťažností divákov a zásah britského regulačného úradu Ofcom.

Morgan však odmietol ustúpiť a povedal, že „má právo neveriť ani slovu z toho, čo povedala Meghan“. Tento incident rozdelil britskú verejnosť – pre niektorých sa stal obhajcom slobody slova, pre iných symbolom necitlivosti a arogancie.

V posledných rokoch sa Morgan presunul do online priestoru, kde pokračuje vo svojej tradícii konfrontačných rozhovorov. Jeho relácia Piers Morgan Uncensored na platforme TalkTV a YouTube prináša kontroverzné témy od politiky až po kultúrne vojny.

Morgan často útočí na „woke“ kultúru, obhajuje slobodu prejavu a rád vyvoláva diskusie, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Napriek tomu, že má množstvo kritikov, zostáva jednou z najvplyvnejších a najviditeľnejších postáv britských médií./       agentury/

X XX

 Krásna tenistka sa pochválila novým poprsím rovno na pláži: Nie sú síce malé, ale v hre mi neprekážajú, prezradila

Francúzska tenistka Océane Dodin (29) sa po takmer ročnej pauze spôsobenej zdravotnými problémami vrátila k tenisu. Počas absencie však nepracovala len na svojom zdraví, rozhodla sa aj pre estetickú zmenu, ktorou vzbudila pozornosť nielen športových fanúšikov.

 Tenistka Océane Dodin.

Dodin, ktorá je momentálne v rebríčku WTA okolo 670. miesta, priznala v rozhovore pre RMC Sport, že sa počas rekonvalescencie rozhodla pre zväčšenie pŕs. Podľa vlastných slov išlo o dlhodobé rozhodnutie, ktoré si naplánovala práve v období, keď nemohla hrať.

„Je to niečo, čo som chcela už dávno. Počas zdravotnej pauzy som si povedala, že teraz je ten správny čas. Vôbec to neľutujem, som šťastná, že som to urobila,“ povedala otvorene.

 „Nie sú malé, ale pri hre mi neprekážajú“

Tenistka prezradila, že sa radila s lekármi, aby jej nové poprsie neobmedzovalo pohyb na kurte. „S chirurgom som prebrala každý detail, kde budú implantáty, akú podprsenku nosiť pri tréningu, všetko. Ak by mi povedal, že mi to bude prekážať, nikdy by som do toho nešla,“ vysvetlila.

S úsmevom dodala, že mnohí ju varovali, že po zákroku nebude môcť hrať: „Všetci mi hovorili, že to bude, akoby som si tam dala melóny,“ smeje sa. „Nie sú síce malé, ale v hre mi neprekážajú. Existujú špeciálne športové podprsenky, ktoré všetko podržia.“

 Otvorený prístup a návrat na kurty

Dodin sa netají tým, že o svojom rozhodnutí hovorí úplne otvorene. „Nemám sa za čo hanbiť. Možno som prvá tenistka, ktorá hrá po zväčšení pŕs,“ zasmiala sa.

Bývalá 47. hráčka sveta chýbala na okruhu deväť mesiacov. Prestávku si vynútili problémy s vnútorným uchom, ktoré jej spôsobovali závraty a ťažkosti s rovnováhou.

„Tieto problémy ma trápia už desať rokov, ale verím, že sa dokážem vrátiť do najlepšej formy, aj keď to nebude jednoduché,“ dodala tenistka, ktorá sa v minulosti dostala až do osemfinále Australian Open.

Opačný krok Simony Halepovej

Zatiaľ čo Dodin si prsia nechala zväčšiť, iná známa tenistka, Simona Halep, v minulosti zvolila opačný smer, rozhodla sa pre zmenšenie poprsia, pretože jej pôvodná veľkosť spôsobovala nepohodlie pri hre.

Dodin však tvrdí, že v jej prípade žiadne obmedzenia nehrozia. Na sociálnych sieťach sa už objavila v niekoľkých športových aj spoločenských outfitoch, kde jej sebavedomie a nový vzhľad neunikli pozornosti fanúšikov./agentury/