Ruský minister Lavrov kritizoval európsky tlak na USA ohľadom bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Zelenskyj zároveň diskutoval o novom návrhu na ukončenie vojny. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok obvinil európskych podporovateľov Ukrajiny, že v rámci prebiehajúcich rokovaní o ukončení vojny vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby Ukrajine poskytli bezpečnostné záruky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

S odvolaním sa na správy o rokovaniach medzi európskymi a americkými predstaviteľmi Lavrov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS uviedol, že Európania sa snažia prinútiť Washington, aby poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky, pričom ignorujú bezpečnostné záujmy Ruska.

Záruky pre Ukrajinu

Medzičasom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že telefonoval s vysokými predstaviteľmi administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa o bezpečnostných zárukách USA pre Kyjev, uviedla agentúra AFP. Stalo sa tak deň po tom, ako Ukrajina predložila Spojeným štátom protinávrhy k plánu na ukončenie vojny s Ruskom.

Podľa Zelenského sa na telefonáte zúčastnili americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, minister obrany Pete Hegseth a Trumpov zať Jared Kushner, ako aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

„V blízkej budúcnosti bude jasné, ako budú bezpečnostné záruky vyzerať,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, bez toho, aby poskytol bližšie informácie, akuality.

X XX

  Trump je „extrémne frustrovaný“ z Ruska i Ukrajiny. Požaduje ukončenie konfliktu

Prezident Trump vyjadril frustráciu z priebehu vojny na Ukrajine. Rokovania stagnujú, ale USA sú pripravené zasiahnuť, ak bude šanca na mierové urovnanie.

Americký prezident Donald Trump je „extrémne frustrovaný“ z Kyjeva i z Moskvy ohľadne vojny, uviedla vo štvrtok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Vyjadrenie Trumpa prišlo v čase, keď stroskotali rokovania o ukončení takmer štyri roky trvajúcej vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Prezident je extrémne frustrovaný z oboch strán tejto vojny,“ povedala novinárom Leavittová. „Nechce ďalšie rozhovory. Chce činy. Chce, aby sa táto vojna skončila,“ dodala s tým, že Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho tím pokračuje v rokovaniach s oboma stranami konfliktu.

Trumpova netrpezlivosť

Začiatkom týždňa Trump vyjadril netrpezlivosť voči Ukrajine a jej európskym spojencom Francúzsku, Británii a Nemecku a uviedol, že počas telefonátu s lídrami došlo na „silné slová“, pripomína AFP.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že ďalšie rozhovory sú naplánované na tento víkend a že by sa medzinárodné stretnutie o Ukrajine mohlo konať začiatkom budúceho týždňa, účasť Američanov nie je zaručená.

Plán na mierové urovnanie

„Ak bude reálna šanca na podpísanie mierovej dohody, ak budeme mať pocit, že tieto stretnutia si zaslúžia účasť niekoho zo Spojených štátov tento víkend, potom tam svojho zástupcu vyšleme,“ povedala Leavittová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vo štvrtok potvrdil, že Kyjev poslal Spojeným štátom aktualizovanú verziu mierového plánu. Dodal, že USA trvajú na vytvorení demilitarizovanej „voľnej ekonomickej zóny“ medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami na východe Ukrajiny ako súčasti urovnania vojnového konfliktu, aktuality.sk

X XX

Štáty EÚ našli cestu, ako siahnuť na ruské aktíva, obídu právo veta a Orbána. Začnú s neobmedzeným zmrazením ruských peňazí

Nemecko a ďalšie štáty EÚ sa dohodli, že prostredníctvom väčšinového hlasovania vytvoria právny základ pre využitie ruských štátnych aktív na podporu Ukrajiny.

Nemecko a ďalšie štáty EÚ sa dohodli, že prostredníctvom väčšinového hlasovania vytvoria právny základ pre využitie ruských štátnych aktív na podporu Ukrajiny. V prvej fáze štáty rozhodnú o časovo neobmedzenom zákaze prevodu prostriedkov zmrazených v EÚ do Ruska, uviedlo vo štvrtok dánske predsedníctvo EÚ. Väčšinovým hlasovaním by sa obišlo možné veto zo strany Maďarska. Informuje o tom agentúra DPA.

V súčasnosti sú prostriedky ruskej centrálnej banky v EÚ zmrazené na základe sankcií, ktorých predĺženie si vyžaduje každých šesť mesiacov jednomyseľný súhlas členských štátov. Princíp jednomyseľnosti sa považuje za prekážku plánu využiť zmrazené prostriedky na dlhodobé úvery Ukrajine a umožniť ich splatenie Rusku až vtedy, keď Moskva po ukončení vojny proti Ukrajine zaplatí reparácie.

S cieľom zmraziť ruské aktíva na dobu neurčitú sa členské štáty EÚ odvolávajú na článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ten stanovuje, že v prípade závažných hospodárskych ťažkostí možno prijať primerané opatrenia kvalifikovanou väčšinou, vysvetlila agentúra DPA.

Pravda vo svete: Použiť ruské zmrazené aktíva pre financovanie Ukrajiny je to najlepšie. Iné možnosti sú pre Európu horšie, hovorí odborník Martin Vokálek

Premiér Robert Fico (Smer-SD) nepodporí na najbližšej Európskej rade žiadne riešenie na podporu ďalších vojenských výdavkov pre Ukrajinu. Vo štvrtok to povedal počas Hodiny otázok v Národnej rade (NR) SR s tým, že slovenská vláda je solidárny hráč v humanitárnej pomoci Ukrajine v mnohých oblastiach a rovnako je podporovateľom aj jej vstupu do Európskej únie (EÚ).

„Nemôžem podporiť a ani pod žiadnym tlakom nepodporím žiadne riešenie na podporu vojenských výdavkov Ukrajiny, na ktorom by mala participovať Slovenská republika. Súčasne rešpektujem suverénne právo každého členského štátu Európskej únie prijať na dobrovoľnej báze iné riešenie,“ uviedol Fico. Rovnaké stanovisko poslal aj v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi./agentury/

X XX

Trojkilometrová katastrofa na R1. Diaľničiari narazili na nelegálnu skládku, môže položiť celý projekt

Diaľničiari priznali ďalšie komplikácie pri budovaní cestnej siete. Situáciu s dokončením R1 aktuálne zhoršil iba trojkilometrový úsek, ktorý môže spôsobiť domino efekt a predĺžiť spustenie celej rýchlostnej cesty. Problémy prišli podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) nečakane, no boli azda jediní, koho prekvapili. Odborníci totiž dlhodobo kritizujú postup štátu pri stavaní ciest aj diaľnic. R1 sa tak stala ukážkou, prečo je naša infraštruktúra deravá.

Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Starej Ľupče ohlásilo ministerstvo dopravy.

R1 začína pri trnavskej križovatke D1, prechádza Nitrou, Žiarom nad Hronom a končí za Banskou Bystricou, kde smeruje na Slovenskú Ľupču. Ide o mimoriadne náročný zámer, nielen po technickej stránke, ale aj pre zmenu organizácie dopravy, ktorú si výstavba vyžiadala. Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou, má mať dva mosty (celkovo ich je na ceste 12), aj mimoúrovňovú križovatku pri Šalkovej – a to nemá ani tri kilometre. 104 miliónový projekt financuje štát, práce na ňom začali na jar minulý rok. Stavia ju Doprastav v spolupráci s Metrostavom DS.

Význam cesty je v rámci dopravnej siete krajiny enormný, spolu s D1 patrí k najdôležitejším vnútroštátnym trasám. Prepája totiž západné Slovensko so stredným, skracuje cestu medzi Bratislavou a Nitrou, no tiež pomáha zmierniť nápor práve na D1 – teda rieši dopravu na Horehroní a ružomberskú časť D1 idúcu cez Banskú Bystricu. Nitra a Žiar, Zvolen či Banská Bystrica sú závodné mestá, R1 je ich základnou spojnicou, pričom slúži ako pohodlný tranzit najmä pre kamióny. Tie sa vyhnú obciam.

Iba trojkilometrový úsek, ktorý je sám o sebe náročné vybudovať, teraz narazil na nelegálnu skládku. Postup prác sa tak spomalil.

„Rýchlostná cesta zásadným spôsobom napomôže v riešení komplikovanej dopravnej situácie v ranných a poobedných špičkách pri vstupe do Banskej Bystrice zo smeru od Brezna,” vysvetlila prínos trasy NDS.

Je na vine slabá príprava?

Pri výstavbe chýbajúcej spojnice R1 sa však ukazujú technické medzery ktoré potvrdzujú, že cestným stavbám Slovenska chýba kvalitná príprava projektov aj realistické štúdie, čo vedie k prekvapeniam v teréne a následnému posunutiu termínom. Nie je výnimkou, že sa odovzdajú neúplné podklady a dôsledky nezodpovedného plánovania sa objavia až keď je neskoro – ako uviedol pre Pravdu odborník na dopravy Ľuboš Kasala zo Zelenej vlny, najmä tie geologické, technické, či environmentálne dokumenty nebývajú presné.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček zdôraznil, že realizácia krátkeho úseku R1 pri Banskej Bystrici si vyžiada rovnako veľké úsilie, ako výstavba dvadsaťkilometrového úseku.

Stihne sa dostavať chýbajúci úsek R1?

„Bojujeme s enormným množstvom problémov. Či to boli napríklad sieťari, nedokázali sme prejsť popod rieku, prekládky nás brzdia, musel sa zmeniť plán organizácie výstavby kvôli mostom a tak ďalej,“ vymenoval Macháček. Súčasťou úseku totiž budú nové mosty ponad železničnú trať a rieku Hron.

Ďalším problémom sú nelegálne skládky, ktoré NDS odhalila už počas realizácie stavebných prác. Ako naznačil riaditeľ spoločnosti, nie je jedinou cestou, ktorú sužoval tento problém – na nelegálnu skládku diaľničiari narazili aj pri výstavbe R2 v úseku okolo Kriváňa. „To množstvo odpadu je pomaly dvojnásobné, ako bolo tam (pri R2 – pozn. red.), je tam aj nejaká časť nebezpečného odpadu,“ dodal Macháček. Spresnil, že táto záležitosť sťažila vývoj prác priamo pri Banskej Bystrici.

Tlačové oddelenie NDS pre Pravdu vysvetlilo, že odpad sa nedá len tak previezť a odstrániť, ale musia postupovať v súlade so zákonom. Otázne ale je, ako teda prebiehajú kontroly terénu či výskumy, keď diaľničiari o odpade nevedeli. Tiež aj čo ich zdržuje natoľko, že za trištvrte roka nedokážu dostať úsek dlhý pár kilometrov pod kontrolu.

Podľa Kasalu sa dá väčšina technických problémov takto veľkých stavieb predvídať, no nie všetky – aj ak by bola príprava dlhá a kvalitná, omylom ľudskej práce sa vyhnúť nedá. Každá chyba na papieri tak pri výstavbe prerastie do komplikácie.

„Dajú sa predpovedať napríklad kolízie správne zakreslených inžinierskych sietí či rizikové mostné objekty. Čo sa vopred nedá úplne predvídať, sú nezdokumentované alebo nesprávne zakreslené siete, skryté skládky alebo environmentálne záťaže, neznáme geologické podmienky, zmeny legislatívy a procesné prieťahy, zmeny požiadaviek samospráv alebo iných dotknutých subjektov,” zdôraznil Kasala. Zásadným problémom podľa neho je, že pozemky jednoducho nemusia byť dostatočne kontrolované a správne značené v dokumentácii.

V rámci R1 tiež treba preložiť plynovod, križujúci sa s budúcou trasou, ale aj aktuálnu cestu prvej triedy I/66. Tá je dlhá 257 km a spája hraničný priechod Šahy so Zvolenom a Banskú Bystricu cez Brezno a Vernár s Popradom, Kežmarkom a hraničným prechodom v Tatranskej Javorine. Medzi Šahmi a Banskou Bystricou je to zároveň európska cesta 77.

Na časti cesty I/66 sa bude stavať nový úsek R1, ktorý nahradí samotnú cestu aj dopravu na nej. Ide zároveň o prvý krok stavby, pretože bez toho sa proces nepohne ďalej – novo preložená trasa na R1 má byť hotová podľa zmluvy spustená do 380 dní od začatia prác, čas teda vyprší pred letom 2026.

Prekládka cesty je pre stavbárov kritická

Expert zo Zelenej vlny však vidí v prekladaní riziká, pretože je to v rámci stavby ťažká úloha s množstvom premenných. Môžu naraziť na ekologické prekvapenia a nestabilné podložie, kolízie s inžinierskymi sieťami – ako aj potvrdil Macháček, nezdokumentované prvky v podobe starého vedenia, zvyškov stavebných konštrukcií alebo zásypov, či čierne environmentálne záťaže – teda skládky, čo sa už aj stalo.

Počas prác musia cestári vyriešiť tiež chod premávky, preto je problémom aj dopravné obmedzenie, ktoré tým pre šoférov vznikne. „Prekládka cesty I/66 je jedna z najrizikovejších častí stavby R1. Ak sa predĺži – či už pre geológiu, siete, počasie alebo dopravné obmedzenia, znamená to posun celého projektu, prípadne vyššie náklady,” vymenoval Kasala.

Napriek tomu diaľničná spoločnosť trvala na tom, že na teraz projekt nemešká. „Je veľmi predčasné hovoriť o akomkoľvek sklze, výstavba pokračuje a napreduje a chceme spraviť maximum, aby sa komplikácie len minimálne podpísali na celom diele,” uviedli.

Podľa mediálnej komunikácie NDS stavbári celý rok intenzívne pracovali, aby sa prekládka pohla. „Stavebné práce sa sústreďujú najmä na preložku cesty prvej triedy, kde už je v súčasnosti upravené podložie na polovici plochy. Preložky inžinierskych káblov a vodovodov sú už dokončené, dokončuje sa aj preložka elektrického vedenia. Okrem toho sa budujú násypy, zárubné múry aj mosty,” ubezpečilo tlačové oddelenie.

Celkovo však nárast komplikácií pri dopravných projektoch, ako meškania, nečakané náklady, prepracovanie projektov, dodatky, geologické komplikácie spôsobujú predražovanie stavby. „Najvážnejšie dôsledky sú teda rast nákladov a tým pádom menej peňazí na nové úseky, pričom prekračovanie rozpočtu zvyšuje tlak na štátne financie a odďaľovanie iných rozsiahlych projektov,” pripomenul expert.

Odborník tiež uviedol, že naše verejné obstarávanie, počas ktorého sa vyberá zhotoviteľ stavby, je vo všeobecnosti nefunkčné. V praxi vyzerá tak, že trvá dlho, často vyhrá firma s najlacnejšou ponukou a po rokoch sa ukáže, že nie je schopná projekt dostavať. Výstavbu brzdia aj extrémne dlhé povoľovacie procesy, či zložitý odkup pozemkov pod budúcimi diaľnicami, kde štát nemá páky na majiteľov. Tí neraz držia dekádu parcelu s plochou 15 m2.

Problémom je aj neustále menenie vládnych priorít, čím sa niektoré zámery odsunú aj po tom, ako už začala ich realizácia. Navyše, Slovensko je jediná krajina únie, ktorá nedokáže načas a plnohodnotne čerpať eurofondy, čím sa pripravujeme o značnú časť príjmov. /agentury/

X XX

Vojna medzi Európou a Ruskom nám naozaj hrozí. Putin sa ponáhľa, tvrdí český ukrajinista Svoboda

Trump označuje európskych lídrov za slabých, zatiaľ čo USA posilňujú izolacionizmus. Český odborník na Ukrajinu tvrdí, že konflikt s Ruskom je otázkou času.

Donald Trump v týchto dňoch označil európskych lídrov za „slabých“. Mierové rokovania organizované Spojenými štátmi sa nikam neposúvajú, americká zahraničná politika sa prudko obracia dovnútra a Európa začína naplno cítiť, že už nemá na koho delegovať svoju bezpečnosť.

Slovensko do toho vstupuje s vládou Roberta Fica, ktorá otvorene preberá časť ruských naratívov a oslabuje spoločnú európsku líniu. V Česku zas stojí na čele vlády Andrej Babiš, politik, ktorý sa podľa odborníkov dokáže veľmi rýchlo prispôsobiť akémukoľvek mocenskému smerovaniu.

„Putinovi nejde o žiadne územie. On vedie vojnu proti samotnej existencii Ukrajiny ako štátu,“ hovorí český ukrajinista David Svoboda, odborník na moderné dejiny Ukrajiny a rusko-ukrajinské vzťahy, dlhoročný pracovník Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe.

Podľa Svobodu dnes nejde o to, kto ovládne, ktorú dedinu na fronte, ale o úplnú premenu svetového poriadku. „Konflikt s Ruskom nás čaká. Otázkou nie je či, ale kedy,“ dodáva.

V rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo sa Trump približuje k Putinovi, prečo by územné ústupky Ukrajiny neviedli k mieru a prečo môže postoj lídrov ako Fico či Babiš oslabiť aj samotnú Európsku úniu.

Začnime stretnutím, ktoré mal v pondelok prezident Zelenskyj s európskymi lídrami. Veľa sme sa z neho nedozvedeli, ale čo od toho môžeme očakávať? O čom budú tieto a iné stretnutia?

Povedal by som, že išlo o akýsi vyrovnávací a upokojujúci krok. Európa má záujem dávať najavo svoju pozíciu a demonštrovať neochvejnú podporu Ukrajine, tvárou v tvár iniciatívam amerického prezidenta, ktoré nielenže neberú ohľad na ukrajinské životné záujmy, ale v posledných dňoch potvrdzujú obavy ľudí, ktorí v Trumpovej administratíve videli ideologicky motivovaného aktéra nepriateľsky naladeného voči hlbším európskym hodnotám. Pre mňa je to déjà vu, návrat do februárových dní.

V čom vidíte tú podobnosť?

Hovorím to s odkazom na vystúpenie JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. To, čo tam zaznelo, sa teraz opäť explicitne objavuje aj v novej americkej stratégii. Celý rámec týchto udalostí pôsobí len zdanlivo ako úsilie nájsť mier. V skutočnosti ide skôr o plané diplomatické tance, ktoré ani jedna strana neberie vážne. A ak ich niekto predsa len trochu berie vážne, je to americká administratíva. Jej však nejde o spravodlivý mier, ale o rýchly pokoj zbraniam, aby to Donald Trump mohol prezentovať ako svoj ďalší diplomatický úspech.

X XX

Nepodporí vojenské výdavky pre Ukrajinu, mierová politika mu to nedovolí. Fico poslal list Costovi

Predseda vlády Robert Fico v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi oznámil, že na nachádzajúcej Európskej rade nepodporí žiadne riešenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 – 2027, ktoré by zahŕňalo krytie vojenských výdavkov na nasledujúce roky.

Predseda vlády SR Robert Fico a predseda Európskej rady António Costa si podávajú ruky po spoločnom vyhlásení na Úrade vlády SR. Štvrtok, 11. septembra 2025, Bratislava.

Súčasne rešpektuje suverénne právo každého členského štátu Európskej únie prijať na dobrovoľnej báze iné riešenie. Konflikt na Ukrajine nemá podľa neho vojenské riešenie, stratégia Európskej únie ku konfliktu je nesprávna a neúčinná a pokračovanie vojny je podľa premiéra Fica len nezmyselným zabíjaním bez posilňovania pozície Ukrajiny v prípadných mierových rokovaniach.

„Mierová politika, ktorú dôsledne presadzujem, mi bráni hlasovať za predlžovanie vojenského konfliktu, pretože poskytnutie desiatok miliárd eur na vojenské výdavky je predlžovaním vojny. Nehovoriac o skutočnosti, že použitie zmrazených ruských aktív môže priamo ohroziť americké mierové úsilie, ktoré priamo počíta s použitím týchto zdrojov na obnovu Ukrajiny,“ napísal v liste Fico.

Podporujeme vstup Ukrajiny do EÚ, napísal Fico

Pripomenul, že Slovensko pomáha Ukrajine v mnohých oblastiach. Dodáva jej elektrickú energiu, reverzným tokom plyn, pracuje na novom energetickom prepojení, priamom vlakom spojení, na opravách hraničných prechodov a na našom území máme takmer dvestotisíc ukrajinských občanov, ktorí utiekli pred vojnou.

„Organizujeme spoločné rokovania vlád, zasielame humanitárnu pomoc a na bilaterálnej úrovni sme pripravení takto pokračovať. Sme jasní podporovatelia vstupu Ukrajiny do Európskej únie,“ uvádza v liste slovenský premiér a pripomína, že medzi členskými krajinami únie sú aj také, ktoré čím ďalej tým hlasnejšie vznášajú vážne výhrady k skorému členstvu Ukrajiny v Európskej únii.

Robert Fico posiela otvorený list predsedovi Európskej rady: /agentury/

X XX 

Padá ďalšia ukrajinská bašta? Rusi: Dobyli sme Siversk. Ukrajinci: Mesto je stále v našich rukách

1Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov vo štvrtok vyhlásil, že južné zoskupenie ruských vojsk dobylo mesto Siversk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Správy o dobytí Siversku sa objavili už v stredu, keď ich ale poprela ukrajinská armáda. Siversk zostáva v ukrajinských rukách, ubezpečilo veliteľstvo ukrajinských síl na východnom fronte aj vo štvrtok.

Vo vojnových podmienkach nemožno často protichodtvrdenia znepriatelených strán bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. O tom, že ukrajinská frontová línia v Siversku sa rúca, však informoval vojnový korešpondent nemeckého denníka Bild Julian Röpcke už 8. decembra, rovnako o ňom hovorila aj ukrajinská poslankyňa Mariana Bezuhla, ktorá obvinila armádu z klamstva: „Mesto Siversk je už v skutočnosti obsadené Rusmi“.

„Siversk je oslobodený,“ povedal Gerasimov prezidentovi Vladimirovi Putinovi. „Útočné jednotky južného zoskupenia vojsk postupujú v bojoch v meste Kosťantinivka, 45 percent budov tohto mesta je v našich rukách,“ dodal generál podľa agentúry Interfax.

„Pri Siversku je napätá situácia, ale vyhlásenie, že nepriateľ ovládol mesto, nezodpovedajú skutočnosti,“ uviedlo v stredu na sociálnej sieti veliteľstvo Východ ukrajinských síl.

„Mesto Siversk zostáva pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl,“ napísalo na sociálnej sieti veliteľstvo aj dnes. „Nepriateľ sa snaží infiltrovať do mesta v malých skupinách a využíva nepriaznivé poveternostné podmienky, ale väčšina týchto jednotiek je ničená už na prístupových cestách,“ dodalo.

Gerasimov na začiatku decembra ohlásil Putinovi tiež dobytie mesta Pokrovsk. Ukrajinská armáda však tvrdí, že ukrajinskí vojaci naďalej ovládajú 13 kilometrov štvorcových na severe mesta.

Siversk predstavuje jednu z posledných ukrajinských bášt na východe, ktoré bránia Rusom v postupe k posledným dvom veľkým mestám v Donbase, doteraz zostávajúcim pod ukrajinskou správou: Kramatorsku a Slovjansku. Siversk je od nich vzdialený asi 30 kilometrov na východ. Pred vojnou tu žilo asi 11 000 ľudí. Teraz je mesto z veľkej časti zničené, poznamenala agentúra AFP.

Ruské sily sa od septembra približovali k Siversku z troch strán, kým medzi novembrom a decembrom podľa analytikov prelomili miestnu ukrajinskú obranu. Projekt DeepState, blízky ukrajinskej armáde, v pondelok informoval, že mesto „postupne prechádza do rúk nepriateľa“. Vo štvrtok zaradil polovicu Siversku pod ruskú kontrolu a druhú polovicu do „šedej zóny“, ktorú plne neovláda žiadna strana, dodala AFP.

Putin na štvrtkovej porade v Kremli ocenil „dobrú dynamiku“ postupu ruskej armády „na všetkých smeroch“, vedúcu k „postupnému oslobodzovaniu“ Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré na jeseň 2022 vyhlásil za súčasť Ruskej federácie.

X XX

Českí opoziční poslanci sa stretli len so slovenskou opozíciou, Raši šových dekrétoch.

Opoziční poslanci z Poslaneckej snemovne českého parlamentu vo štvrtok pricestovali do Bratislavy, kde sa stretli so slovenskou opozíciou. Svojou cestou šéfovia poslaneckých klubov Marek Benda (ODS), Jan Jakob (TOP 09), Tom Philipp (KDU-ČSL) a Michaela Šebelová (STAN), ktorých doplnila poslankyňa za Pirátov Katerina Demetrashvili, reagovali na minulotýždňovú návštevu predsedu snemovne Tomia Okamuru (SPD) v Bratislave, píše TASR.

Benda pre médiá uviedol, že požiadal o stretnutie aj predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho, ten však stretnutie s českou opozíciou odmietol. Benda doplnil, že od Rašiho dostal list, ktorého obsah však nechcel bližšie komentovať.

Šéfovia českej opozície sa na Slovensku stretli s českým veľvyslancom Rudolfom Jindrákom. Následne rokovali so zástupcami slovenských opozičných strán – Progresívneho Slovenska (PS), Slobody a Solidarity (SaS), KDH, Demokratov a OĽANO.

Raši: Návšteva Okamuru na Slovensku je reštartom česko-slovenských vzťahov 

Okamura minulý týždeň absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii predsedu Poslaneckej snemovne. V jeho delegácii v Bratislave boli len poslanci koaličných hnutí ANO a SPD a strany Motoristi sebe. Niektorí členovia organizačného výboru snemovne, ktorý o cestách poslancov rozhoduje, chceli, aby sa k delegácii mohol pripojiť aspoň podpredseda dolnej komory parlamentu za ODS Jan Skopeček. Ani jeho účasť však zástupcovia vznikajúcej vládnej koalície nepovolili.

„Dúfam, že minulotýždňová cesta českej vládnej koalície za slovenskou vládnou koalíciou bola iba výnimkou, excesom, ktorý sa už nebude opakovať. Vždy v histórii Českej a Slovenskej republiky boli delegácie naprieč politickým spektrom. Dúfam, že to tak do budúcnosti bude platiť,“ povedal Benda počas tlačovej konferencie pred Bratislavským hradom.

Český minister Rakušan sa zúčastnil 17. novembra 2025 na protivládnom proteste v Bratislave

Podľa jeho slov počas stretnutia so slovenskou opozíciou otvorili aj otázku Benešových dekrétov. „Bolo nám jednoznačne povedané, že nikto na Slovensku nechce otvárať problematiku Benešových dekrétov, iba sa tu vedie diskusia o tom, že nemajú byť do budúcnosti používané,“ povedal./agentury/

X XX

Ak EÚ nebude rešpektovať suverénnu politiku, skape, povedal Fico v parlamente. Jeho vystúpenie prerušil Matovič

Ak Európska únia (EÚ) nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície i historické korene, „skape“. Vyhlásil to predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v pléne Národnej rady (NR) SR počas štvrtkovej hodiny otázok.

Vystúpenie Fica v parlamente prerušil Matovič, koaliční poslanci ho prišli konfrontovať

Povedal to v rámci odpovede na otázku, ako hodnotí novú národnú bezpečnostnú stratégiu Spojených štátov amerických. Materiál podľa Fica hovorí o tom, že EÚ opúšťa svoje základné hodnoty i líderstvo. S týmto postojom Fico súhlasí.

Merz: Nepotrebujeme Američanov, aby zachraňovali demokraciu v Európe

„Môžeme sa hnevať na viceprezidenta USA, ktorý povedal, že EÚ absolútne opúšťa svoje tradície? Nemôžeme, má absolútnu pravdu. Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape,“ vyhlásil Fico. Slovensko bude podľa neho stáť za svojimi postojmi, tradíciami, a tým, že „jedna a jedna sú dve“, čím narážal na novelu Ústavy SR, ktorá do najvyššieho zákona štátu zakotvila existenciu dvoch pohlaví. V tejto súvislosti povedal, že pre túto úpravu ústavy mal podľa neho Smer spor so Stranou európskych socialistov (PES).

Nová bezpečnostná stratégia USA je podľa Fica o hodnotách. „Je to absolútne nový pohľad Spojených štátov na Európu a Európsku úniu. Opätovne sa v tomto materiáli hovorí, že Európska únia opúšťa svoje základné hodnoty, nemá líderstvo a EÚ stráca svoje postavenie v medzinárodnom meradle,“ povedal premiér s tým, že ide o názor, ktorý „preferujeme dlhodobo“. EÚ podľa neho nemá skutočné líderstvo, ako to bolo v minulosti a stráca svoje pozície aj v rámci celého sveta.

Vystúpenie premiéra na Hodine otázok prerušil Matovič

Vystúpenie predsedu vlády prerušil opozičný poslanec a šéf hnutia Slovensko Igor Matovič. Ten sa postavil za premiéra, pričom mal na sebe sveter s nápisom „Dosť bolo Fica!“. Predseda vlády následne prerušil svoje vystúpenie.

Matoviča prišli na miesto konfrontovať koaliční poslanci. Ten im zároveň vyčítal predloženie „prílepku“ k novele Trestného zákona, ktorá má podľa neho pomôcť podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi. Šéf hnutia Slovensko nakoniec po tom, čo na neho apeloval podpredseda parlamentu Martin Dubéci (Progresívne Slovensko) opustil miesto pri rečníkom pulte./agentury/

X X X

Po podpise zmluvy s Chorvátskom sú slovenskí vojaci bližšie k novým uniformá

 Zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a chorvátska agentúra Agencija Alan podpísali zmluvu na dodávku tkanín na výrobu nových vojenských uniforiem Ozbrojených síl SR.

“Pre nás je to zlomový bod a verím, že do konca roka 2025 predstavíme ľuďom na Slovensku kompletne nové vystrojenie vojaka. Spolupráca s Chorvátskom potvrdzuje dôležitosť strategických partnerstiev, čo šetrí nemalé finančné prostriedky pri modernizácii ozbrojených síl,” povedal podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák, ktorý bol spolu so svojím chorvátskym rezortným kolegom Ivanom Anušičom priamo pri podpise zmluvy v Bruseli počas rokovania Rady ministrov NATO.

Materiál na všetky uniformy, ktorý bude dodávať chorvátska agentúra na výrobu špeciálnych tkanín, bude vlastniť Ministerstvo obrany SR a na základe výsledkov súťaže verejného obstarávania bude rezort tento materiál kontinuálne dodávať spoločnostiam a firmám na Slovensku, ktoré ušijú jednotlivé časti vojenskej uniformy pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky. /agentury/

X XX

Najvyšší súd zrušil vlastný verdikt a vyhovel Suskovmu dovolaniu v prípade Dušana Kováčika

Minister spravodlivosti Boris Susko uspel na Najvyššom súde s dovolaním v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ako pre SITA uviedla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová, na dnešnom neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku najvyšší súd vyslovil, že rozsudkom z 24. mája 2022, ktorým bol Kováčik uznaný za vinného, bol porušený zákon v neprospech obvineného a predmetný rozsudok na základe dovolania ministra ako aj samotného Kováčika zrušil.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik prechádza bezpečnostnou kontrolou na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici 3. septembra 2024.

Rovnako dovolací súd zrušil aj skorší rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021 ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Špecializovanému trestnému súdu zároveň najvyšší súd prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ešte v lete 2024 podal dovolanie vo veci odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a zároveň rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý kováčikovi uložil trest osem rokov väzenia. Reagoval tak na doručený podnet obhajcu odsúdeného, ktorý vyhodnotil ako opodstatnený.

Závažné porušenia

„Podľa jeho názoru boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, respektíve právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, čo mohlo mať za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie,“ uviedlo vtedy ministerstvo spravodlivosti. Doplnilo, že dovolanie, ako aj prerušenie či odloženie výkonu rozhodnutia sú štandardné inštitúty nášho právneho poriadku, ktoré sa opakovane využívajú v doterajšej rozhodovacej činnosti rezortu spravodlivosti.

Najvyšší súd uznal 24. mája 2022 Dušana Kováčika za vinného z toho, že prijal úplatok 50-tisíc eur za to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v roku 2017 nepodal sťažnosť proti prepusteniu šéfa zločineckej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Jeho vinu odvolací súd tiež uznal v prípade prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, keď neoprávnene poskytol spisy k trestným veciam bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Za to mu uložil trest osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur. Špecializovaný trestný súd pôvodne uznal Kováčika za vinného aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Za to mu uložil trest 14 rokov väzenia a tiež trest prepadnutia majetku. NS SR však tento verdikt zrušil, keďže predmetné skutky podľa odvolacieho senátu neboli preukázané.

Kováčika následne v septembri 2024 uznal Špecializovaný trestný súd za vinného aj v druhej korupčnej kauze. Kauza sa týkala prijatia úplatku 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča, ktorý bol ukrytý v knihe. Súd zároveň upustil od uloženia súhrnného trestu pre Kováčika, nakoľko doterajší trest z prvej kauzy považoval za dostatočný./agentury/

X XX

Dojemné gesto princeznej Viktórie: Na galavečer si obliekla 30-ročné šaty po mame, zrak oslepovali diamanty na jej hlave

Pri tak významných udalostiach, akou je slávnostný banket pri príležitosti udeľovania Nobelových cien, smeruje prvý pohľad zvyčajne na róby prítomných dám. Druhý, často fascinovanejší, však patrí klenotom, ktoré zdobia hlavy členiek švédskej kráľovskej rodiny.

Švédska korunná princezná Viktória s korunkou nazvanou Baden Fringe Tiara.

Korunná princezná Viktória, princezná Madeleine a kráľovná Silvia predviedli diadémy, ktoré majú nielen nevyčísliteľnú hodnotu, ale nesú v sebe aj fascinujúce príbehy histórie.

Ako poukázal portál Gala.de, sestry Viktória a Madeleine zvolili odlišné klenoty, pri detailnejšom pohľade ich spája spoločný menovateľ – inšpirácia ruskými „kokošníkmi“, tradičnými pokrývkami hlavy, ktoré boli kedysi populárne na cárskom dvore.

Staršia Viktória, korunná princezná sa v stredu večer na slávnostnom gala v Štokholme objavila s jedným z najobľúbenejších klenotov švédskeho dvora – Baden Fringe Tiara. Šperk je definovaný prísnou geometrickou eleganciou. Diamantové lúče, ktoré vystupujú z obruče, pripomínajú slnečnú žiaru a sledujú čistú líniu. Diadém má hlbokú históriu – bol vyrobený okolo roku 1881 ako svadobný dar pre princeznú Viktóriu Bádenskú, pričom sa dá zložiť z rámu a nosiť ako honosný náhrdelník.

Jej mladšia sestra, princezná Madeleine, stavila na farbu a majestátnosť v podobe Akvamarínového kokošníkového diadému. Klenot podľa nemeckého portálu vyrobili okolo roku 1908 a je vizuálne veľmi príťažlivý vďaka piatim obrovským, bledomodrým akvamarínom brúseným v starožitnom štýle. Pôvod šperku je zahalený rúškom tajomstva, no teórie hovoria o tom, že mohol pochádzať z osobnej zbierky ruskej cárovnej Alexandry Fiodorovny, známej svojou láskou práve k akvamarínom.

Kráľovná Silvia sa objavila na ceremoniáli s korunkou, ktorú mala už osemkrát predtým. Ide o výnimočný šperk, ktorý patril kráľovnej Žofii Švédskej a Nórskej a vyrobili ho okolo roku 1860 pri príležitosti jej svadby.

Švédska kráľovná Silvia ostala verná svojmu osobitému štýlu a už deviaty raz si na túto príležitosť zvolila Diadém kráľovnej Žofie. Ide vôbec o najstarší klenot na stredajšom gala. Vyrobili ho v roku 1860 pre kráľovnú Žofiu Švédsku a Nórsku prepracovaním staršieho diamantového hrebeňa.

Je nepochybné, že pre kkráľovnú Silviu ide o srdcovú záležitosť a jeden z najčastejšie nosených klenotov na oficiálne podujatia. Zaujímavý moment spojení a návratov však priniesol večer v metropole Švédska ešte aj inak – princezná Viktória si totiž obliekla na seba róbu, ktorú mala na sebe jej mama pred viac ako tridsiatimi rokmi. Jej šaty mali premiéru v roku 1994./agentury