Eduard Heger by mal pre dobro Slovenska v tejto chvíli staviť na spor s Igorom Matovičom. Toho zatiaľ nie je schopný, povedal František Mikloško v Aktuality.sk Dlhoročný politik KDH, neskôr KDS a viacnásobný kandidát na prezidenta František MIKLOŠKO hovorí, že poslanci Obyčajných ľudí mali svojmu predsedovi Igorovi Matovičovi nastaviť zrkadlo.
Mikloško dnes v politike nepôsobí. Venuje sa publicistike a dopísal knihu o kňazovi Vladimírovi Juklovi, ktorý za čias komunistickej diktatúry vybudovali na Slovensku podzemnú cirkev.
X Sledujete to dianie posledných dní a hodín?
Sledujem. Poviem úprimne, že prvýkrát prežívam aj istú úzkosť, že kam sa vlastne Slovensko môže v najbližšom čase uberať. Je tu rozpad vlády, a je úplne jasné, že sa to deje vo chvíľach, keď hrozí veľká dražoba a veľké zemetrasenie v ekonomike Slovenska. Mám také správy z kruhu vládnej koalície, že táto vláda je síce schopná ešte to finančne udržať pri cenách elektrickej energie – súkromné osoby, rodiny a podobne…
X Domácnosti?
Domácnosti. Ale už nemá financie na to, že aby udržala fabriky. Viem si predstaviť, čo to bude znamenať, keď bude padať jedna fabrika za druhou. Je síce pravda, že rodiny budú mať teplo v domácnosti, no čo tu môže vzniknúť, to si neviem predstaviť. Viem si ale predstaviť to najhoršie, čo nastane – chaos a anarchia.
X Sme aktuálne v momente, keď sú ministri SaS v demisii. Vy hovoríte, že vláda sa rozpadla, ale formálne sa nerozpadla, rozpadla sa koalícia. Chcem sa opýtať, či to mohlo ísť aj iným smerom, poznajúc vaše skúsenosti s Igorom Matovičom, pretože vidíme aký majú vzťah s Richardom Sulíkom. V roku 2012 chcel Igor Matovič poslať vašu skupinu (ľudia okolo Vladimíra Palka z KDS a Petra Zajaca z OKS), ktorá mala ísť na jeho kandidátku, na detektor lži. Čo je za človeka Igor Matovič?
Ja nepoznám Richarda Sulíka pri práci, neviem posúdiť aký podiel zodpovednosti má na celej situácii aj on. Mnohí hovoria, že sa s ním veľmi ťažko komunikuje. To, čo vidím, a to, čo od začiatku tejto vlády sledujem, je chaos, ktorý vnášal do politiky Igor Matovič. Myslím si, že minister zdravotníctva Marek Krajčí vôbec nebol taký neschopný, aby musel odísť z vlády. Ale žil v tieni Igora Matoviča, ktorý za neho hovoril a všade ho bral, napríklad keď prišlo lietadlo s vakcínou Sputnik. Potom išli aj do Budapešti. To sú také chaotické a nekompetentné vystúpenia.
Teraz do druhej v noci na niečom pracuje Igor Matovič minister financií. O druhej napíše status na facebook, že na čo prišiel bez toho, aby to s niekým konzultoval, napríklad s ministrami vlády. To sa nedá takto robiť. Ja mám pocit, že Igor Matovič nevie s nikým spolupracovať. Nie je možné v takej vláde žiť. Ja v tejto chvíli si nemôžem pomôcť, stále viním za túto krízu klub OĽaNO.
Každý z iných strán hrá niečo na seba, ale títo ľudia vidia ten chaos, no nechcú si ho priznať, lebo by si museli v živote priznať porážku. V tejto chvíli poslanci za OĽaNO podľa mňa stratili zmysel pre štát, pre riešenie problémov ako ekonomických, tak aj spoločenských. Preto je ich zodpovednosť tak isto veľká ako zodpovednosť Igora Matoviča.
X V akom zmysle? Teda, že mali jednoducho nastaviť zrkadlo samotnému Igorovi Matovičovi?
Samozrejme. Čo sme my urobili, keď sme boli v jednej strane, vo VPN (Verejnosť proti násiliu) s Vladimírom Mečiarom? Pripustili sme aj rozpad VPN, a potom sa nám to vrátilo. V jednej chvíli, keď sme videli, že tento človek ide mimo, že to vedie niekam, kam my to nechceme, tak sme sa my vlastní voči tomu postavili.
Bol to predseda VPN Fedor Gál, ktorý povedal, že Vladimír Mečiar musí odstúpiť. Odvolali sme ho, čiže nejaká tá spolupatričnosť strany je falošnosť. Je nezodpovednosť pred štátom, keďže oni vidia čo sa tu deje, tak nemôžu vidieť blchu v kabáte toho druhého, a nevidieť ten obrovský problém, ktorý tu vznikol jeho vládnutím a jeho neschopnosťou komunikácie.
X Nebude to tým, že ide o hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Vidíte v tom hnutí okrem obyčajných ľudí aj nejaké osobnosti, ktoré by boli aj nezávislé?
Niektorí odišli, ale ja ich tam skrátka nevidím. Minimálne neviem ako prebiehajú ich kluby, ako sa tam rozprávajú. Na verejnosti to pôsobí ako jednotný celok, ale to je kľúčové, ako to verejnosť vníma. Ja som teraz tiež obyčajný človek, ale v inom slova zmysle, ale chodím medzi ľudí. Ľudia sú už úplne unavení z politikov a sú úplne unavení touto vládou. A som naozaj presvedčený, že najviac sú unavení tými mediálnymi výpadmi Igora Matoviča, ktorý stále niečo povie, stále niekoho obviní. Raz to ide k smerom prezidentke, raz to ide smerom k Sulíkovi.
Pre mňa tá situácia dozrela do bodu, že to treba skončiť a treba predčasné voľby. Netreba si klásť otázku, že čo bude, či sa vráti Fico a podobne. Toto musí byť lekcia aj pre slovenských voličov, pretože slovenskí voliči naozaj znovu pred voľbami naleteli päť-šesť percentnej strane.
X Máte skúsenosť z iných koalícii. Pamätáme si rok 1998, keď ste sa proti Mečiarovi spojili aj s bývalými komunistami. Ako sa brúsia politické hrany, aby sa dalo ísť dopredu?
Tu sa nedá dať nejaký recept. Každá strana si musí nejakým spôsobom zvážiť alebo rozhodnúť, čo je pre ňu kompromis priatelný a čo znamená jej záhubu. My sme mali spory s Mikulášom Dzurindom. On pracoval na tom, aby KDH zaniklo.
X Možno pripomeniem, že Mikuláš Dzurinda z KDH vyšiel?
Z KDH vyšiel spolu s Ivanom Šimkom, oni chceli KDH povaliť, aby vznikla jedna veľká strana po vzoru nemeckého CDU. My sme sa vzopreli a spor sme vyhrali. Ale musím pochváliť Mikuláša Dzurindu, vedel vyjednávať. V tomto smere sa mi zdá, že Eduard Heger nemá schopnosť vyjednávať v takejto kritickej chvíli.
Je naprosto pod vplyvom predsedu strany Igora Matoviča. To je ten problém, keď predseda strany nie je zároveň predsedom vlády. To bol problém aj Ivety Radičovej pri Dzurindovi. A napokon aj Mečiara pri nás, bol premiér, ale my sme mali nad ním politickú moc. To isté sa teraz ukazuje, že Eduard Heger nie je samostatný, a rozhoduje sa v línii straníckej a nie vládnej.
X Hovoríte, že ak sa Eduard Heger nevymaní z područia svojho predsedu Igora Matoviča, ani budúcnosť ďalšej vlády v menšine nebude trvácna a bude to len otázka dní či týždňov?
Jeho budúcnosť bude taká, že Igor Matovič ho pravdepodobne zoberie na milosť, a v ďalších voľbách ho dá na kandidátku. On je dnes pán premiér, čiže on nepíše dnes stranícke dejiny, on píše dejiny Slovenska. Každý človek, každý politik za seba musí mať v živote chvíle, keď povie, že staví všetko na jednu kartu pre nejaký vyšší cieľ. To znamená, že Eduard Heger by mal v tejto chvíli staviť na spor s Igorom Matovičom pre dobro Slovenska. Toho nie je schopný.
X To je asi problém aj osobnostnej výbavy. Mali sme tu lídrov, spomínali ste Mikuláš Dzurinda, ktorý dokázal nejakým spôsobom ukorigovať aj menšinovú vládu. Bol tu Béla Bugár, ktorý bol umelec vo vyjednávaní. Kde sa učiť takýmto spôsobom vysokej politiky?
Človek by to mal mať aj v sebe trošku, mať nejaké predpoklady. Mal by mať okolie, ktorého názor by mal byť pre neho zaujímavý, aby sa nerozhodoval len sám. Obávam sa, že u Eduarda Hegera to môže byť poznačené tou duchovnosťou. On má pocit, že ľudia, ktorí sú týmto smerom zameraní, sú príliš zvyknutí na svoj vnútorný hlas alebo to, čo cítia.
Ten vnútorný hlas nemusí byť pravdivý. Všetci to v živote poznáme, že máme nejakú vnútornú intuíciu, ale o chvíľku sa ukáže, že môže byť nesprávna. Nie všetko musí byť dané zhora, z neba, a v tomto smere by sa mal odosobniť aj od svojej charizmatičnosti, mal by ju odtlačiť v tejto chvíli. Táto spiritualita ho podľa mojej mienky zavádza, on by mal byť rozhodnejší a prevziať zodpovednosť sám za seba.
X Inými slovami vymaniť sa z politických rúk svojho predsedu Igora Matoviča?
Na sto percent, ak by to hneď neznamenal jeho koniec politickej kariéry. On zostane pán premiér. Ja vidím ako aj teraz pozývajú premiérov. Vidím, že Jána Čarnogurského pozývajú všade, pretože to bol bývalý premiér. Predseda vlády je kľúčovou osobnosťou má v rukách peniaze, riadi celý chod krajiny, čiže to je úplne kľúčová osobnosť. Tá sa cení vo svete, čiže Eduard Heger si musí postaviť otázku, aké chce zanechať posolstvo po sebe ako po premiérovi. On už druhýkrát predsedom vlády nebude. Strana upadá a už nebude stavať premiéra. Má teda poslednú šancu sa zapísať ako premiér.
X To je vaša rada? On má svoj zbor poradcov, ale predsa múdry človek vypočuje aj hlas ľudu. Rada od vás k premiérovi?
Aby sa vymanil, aby sa odrazil od Igora Matoviča. Ja by som pre dobro krajiny Igora Matoviča už odvolal z vlády, a potom sa pokúsil nejako dovládnuť. Čo urobí Igor Matovič, to je jeho vec. Eduard Heger si teraz ide svojou líniou. Svojou premiérskou líniou, a tá línia nie je stranícka, ale celoštátna, je to veľká zodpovednosť za túto 5,5 miliónovú krajinu.
X Prezidentka hovorí, že nás čaká dvojmesačná agónia. To znamená, že sa len bude nezmyselne tá agónia predlžovať?
Áno. Ja si myslím, že nakoniec potom asi už neostane nič iné do nejakých predčasných volieb. Čím dlhšia bude tá agónia, bude to viac nahrávať Smeru aj Hlasu a opozícii, pretože tým ďalej sa bude ukazovať, že táto vláda je nekompetentná a neschopná, a musí byť vymenená od základov.
X Aj v tom vašom myšlienkovom pochode smerujeme k tomu, že ako najčistejšie riešenie vychádzajú predčasné voľby. Hovoria o nich aj niektorí odborníci a politológovia, ale ak by sme to naznačili tou optikou, čo ak na druhej strane svietia tie vysoké preferencie Hlasu alebo Smeru.
Myslím si, že Hlas nepôjde do vlády so Smerom. Pellegrini chce mať nejakú politickú budúcnosť, tak nepôjde do vlády so Smerom, pretože aj tá rétorika Smeru, aj spojenectvo s radikálnejšími stranami, to mu nemôže vyhovovať, ak tu chce byť. Myslím si, že zopakuje príbeh odchodu Demokratickej únie od Mečiara. Tá budúcnosť nebola dlhá, ale bola rozhodne dlhšia pri vládnutí ako budúcnosť HZDS, ktoré už len dožívalo a dnes nie je nič.
X Vy hovoríte, že nebojme sa predčasných volieb?
Myslím, že v politike sa na to nemožno pozerať nejak emocionálne, že čo bude a neviem čo. Keď to nejde, treba to skončiť. Je to poučenie pre politické strany, pre politikov, pre ľudí, a teda v mene Božom ideme ďalej. Inak by sme sa len točili v kruhu, o to viac budeme nahrávať opozícii.
X Mikuláša Dzurindu je viacnásobný premiér, človek, ktorému Slovensko vďačí za viaceré reformy. Na druhej strane je tam biľag Gorily. Má v súčasnosti šance nejakým spôsobom pomôcť tejto krajine?
Ja som už povedal, že Dzurinda zohral veľmi pozitívnu a zaujímavú rolu ako predseda vlády. Bohužiaľ, tie korupčné škandály mu veľmi ublížili. Podľa mojej mienky on samostatne v tejto chvíli nemá šancu vytvoriť niečo silné. Ja som ho nahováral cez médiá, aby urobil nejaký Most-Híd 2, aby nejako skúsil Maďarov potiahnuť, ale mám pocit, že tá maďarská menšina sa uberá niekde inde, ako keby prijala to, že nebude v parlamente. To znamená, že sa bude uberať k radikalizmu a bude to zlé. Bude to čím ďalej tým viac naviazané na Orbána a jeho politiku a financie. Myslím si, že nakoniec je možné, že Dzurindovi nezostane nič iné, ale že bude podporovať niektorú stranu, a takýmto spôsobom nakoniec môže byť kádrom nejakej strany.
X Aký výsledok k predčasným voľbám očakávate. Vládna koalícia je v zákopovej vojne. Máme tu opozíciu, ktorá je hladná po tom byť vo vláde, máme tu ďalšie strany, ktoré sa už objavujú v prieskumoch verejnej mienky, napríklad PS či KDH. Vidíte nejakú životaschopnú koalíciu, ktorá by vedela vyviesť Slovensko z toho v čom sme?
Ja som to už napísal do jedného denníka. Myslím si, že budúca vládna koalícia sa nebude dávať dohromady, akoby vyhradzovať sa voči Ficovi, a že sa bude vyhradzovať voči Matovičovi. Podľa rétoriky a krokov vidím, že sa tvorí jadro budúcej koalície, a to je Hlas, SaS a PS. Oni môžu mať veľmi blízko k sebe aj názorovo, preto je dôležité, aby tam bolo KDH a budem ho veľmi podporovať. Považujem za zlé, že niektoré strany ako Kresťanská únia kandidujú a majú brať hlasy KDH, pretože aj tak na tej kandidátke OĽaNO nevedia nič urobiť. Nič nespravili, ani po nich nič nezostane. Čiže treba, aby tam bolo KDH vyhranené, aby nejak vyvažoval zas politiku PS, oni môžu ulietavať a rozkolísať Slovensko. Tam bude hneď treba po voľbách urobiť do koaličnej rady, že sa nebudú otvárať niektoré témy, ktoré to rozkolíšu.
X Napríklad?
To sú tie LGBT témy, gender teórie a všetko, kde PS chce byť lídrom týchto tém. Slovensko je konzervatívne, a tuto rozpoltia spoločnosť, ak sa v tomto smere nebudú držať nejako disciplinovane, tak tá vláda bude zas rozkolísaná. Bude to na inom probléme, nie na osobnostnom, ale na týchto ideových problémoch, aktuality.sk
X X X
V neistote žijú tisíce odborníkov v školstve. Ministerstvo im sľubuje miesta aj po skončení projektov
Pracovnú zmluvu majú na dobu určitú a jej predĺženie je otázne. Stalo sa im to už niekoľkokrát. I takýmto spôsobom funguje na Slovensku približne 4300 odborníkov v pomáhajúcich pedagogických profesiách.
Špeciálni pedagógovia, asistenti, sociálni pedagógovia či školskí psychológovia sú totiž v mnohých prípadoch platení z eurofondových projektov, ktorých životnosť je vopred daná. Či sa potom nájdu peniaze na ich platy v štátnej kasy, nie je vždy do poslednej chvíle isté.
Ministerstvo školstva deklaruje, že áno, učitelia unavení neistotou však stále majú pochybnosti o tom, čo s ich pozíciami bude.
Ministerstvo sľubuje peniaze
V rámci eurofondových projektov pôsobí na našich školách približne 4300 zamestnancov, najviac cez Národný projekt Pomáhajúce profesie v edukácii žiakov I a II. Financie na projekty sú vopred dané a v minulosti už viackrát nebolo jasné, či budú predĺžené. I tento rok sa predlžovalo na poslednú chvíľu.
Ku koncu augusta tak malo skončiť viac ako štyritisíc pracovných pomerov. Tento rok v auguste oznámilo ministerstvo školstva, že sa im podarilo projekt v hodnote 48 miliónov eur predĺžiť na ďalších rok.
„Tým sa podarilo zachovať školské podporné tímy počas obdobia, kým sa začnú čerpať projekty v rámci európskych štrukturálnych fondov z nového programového obdobia Program Slovensko 2021-2027,“ uviedol pre Aktuality.sk tlačový odbor ministerstva. Zároveň dodal, že po skončení financovania podporných tímov z európskych štrukturálnych fondov, bude tieto pozície financovať zo štátneho rozpočtu.
Zo stoviek tisíce
Pozícií financovaných z podporných projektov začalo pribúdať ešte v roku 2018, keď ministerstvo školstva viedla Martina Lubyová (vtedy nominantka SNS). Presadila ho Slovenská komora učiteľov, ktorá je zároveň aj členom Komisie štrukturálnych fondov.
Kým dovtedy išlo o pár desiatok pozícii, číslo sa postupne vyšplhalo na tisíce. Odliv týchto zamestnancov by podľa Slovenskej komory učiteľov bol už masovou záležitosťou, ktorá by sa negatívne odrazila vo fungovaní škôl.
Podľa komory je najväčším problémom to, že učitelia pracujúci na týchto projektoch dostávajú zmluvy na dobu určitú. Okrem toho, že sú to pracovné pomery, ktoré im negarantujú zamestnanie, im môže tento stav napríklad skomplikovať získanie hypotéky.
Na niektorých školách znevýhodnení
Podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvoriť zmluvu na dobu určitú maximálne na dva roky a predĺžiť ju môže maximálne dvakrát. Potom je nutné zamestnancovi ponúknuť pracovný pomer na dobu neurčitú.
V prípade „projektových“ zamestnancov sa však podľa Slovenskej komory učiteľov riaditelia škôl snažia nachádzať rôzne výnimky.
„Sú opakovane znevýhodňovaní oproti ostatným zamestnancom tým, že musia byť fyzicky v práci do 15:30. Niektorí riaditelia im nepovolia prácu z domu, ako to bežne učitelia majú. Máme množstvo podnetov, že robia prácu za učiteľov, ,látajú‘ diery, vymýšľajú im nezmyselné papierovačky a evidencie práce, poverujú ich úlohami mimo ich náplne práce,“ hovorí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov.
Zároveň však dodáva, že napriek tomu je v našich školách v roku 2022 už veľa dobre fungujúcich tímov, ktoré sa opierajú práve o služby týchto odborníkov.
Na otázku, odkiaľ by mohli školiť čerpať financie na prípadné udržanie pozícií má Slovenská komora učiteľov jasnú odpoveď.
„Školy majú z § 94 ods. 4 školského zákona povinnosť mať na 20 detí jedného odborníka Zároveň na každé znevýhodnené dieťa dostávajú dvoj až štvornásobne vyšší normatív. Sú to tisíce eur ročne navyše,“ vysveľuje Križo s tým, že už pri desiatich takýchto deťoch by sa peniaze na odborníka nájsť mohli.
V súčasnosti je však otázne, ako budú školy hospodáriť aj vzhľadom na zdražovanie energií. Mnohí riaditelia už dnes otvorenie hovoria, že nevedia, ako prežijú napríklad vykurovaciu sezónu.
Pomáhajú aj Ukrajincom
V rámci pomáhajúcich profesií na našich školách pôsobia asistenti, špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia či sociálni pedagógovia. Ich úlohou je pomáhať učiteľom pri riešení vzniknutých problémov – napríklad pri šikane, zlej dochádzke, ale aj pri adaptácii nových žiakov.
Práve v školskom roku 2022/2023 sú títo odborníci kľúčoví pri začleňovaní ukrajinských detí v našich školách. Mnohé totiž prežili traumu či stratu a pri zvykaní si na nové prostredie potrebujú podporu.
„Následky porúch duševného zdravia si vyberajú veľkú daň aj v prostredí škôl, školských zariadení kde v súčasnosti odborný a podporný personál pomáha situáciu zmierňovať a a zásadným spôsobom udržiavať kvalitu výchovy a vzdelávania,“ uviedli v otvorenom liste predstavitelia viacerých učiteľských združení i mimovládnych organizácií.
Ako v minulosti pre Aktuality.sk uviedol sociálny pedagóg Radoslav Tóth, práve nový školský rok bude pre nich výzvou a podporné tímy budú kľúčovou zložkou pedagogického zboru, aktuality.sk
X X X
Z Československa kedysi ušla cez Jadran. Slávna klaviristka musela posledné metre preplávať
Talentovanú klaviristku Elenu Letňanovú vyhnala z komunistického Československa nesloboda. Nebezpečnú cestu z Juhoslávie do Talianska absolvovala s osemročnou dcérou.
„Z Československa, z bahna vychádzajúca Elena – klaviristka,“ zostalo v roku 1984 napísané na klavíri Eleny Letňanovej. Úspešná klaviristka sa rozhodla zhodiť pomyselné totalitné okovy zo svojich rúk útekom do zahraničia.
Doma, kde ju mala pod dohľadom ŠtB za organizovanie protestu na počesť upáleného Jana Palacha, patrila spolu s ďalšími disidentmi na čiernu listinu a nesmela koncertovať.
Ako mnohých iných, aj jej cesta do USA viedla cez Juhosláviu a Taliansko. Na vlastnú päsť nasadla v Slovinsku na loď s osemročnou dcérou. Posledné metre k talianskej pevnine preplávali.
Príbeh Eleny Letňanovej je prvou časťou dokumentárnej série Môj emigrant, venovanej osudom siedmich ľudí, ktorí sa ocitli v hraničnej situácii a boli nútení opustiť komunistické Československo.
V mene Palacha
Písal sa rok 1968. Do Československa prišli v noci z 20. na 21. augusta vojská Varšavskej zmluvy a obsadili krajinu. Tankami sa Sovietsky zväz snažil reformnej vláde ukázať, že socializmus ľudskú tvár nemá a nebude mať.
Stovky aktivistov, študentov či bežných ľudí sa postavili na odpor voči okupácii, ktorá predznamenala nástup tvrdej normalizácie. Vtedy 26-ročná začínajúca klaviristka Elena Letňanová s hrôzou sledovala udalosti, ktoré po príchode „bratskej pomoci“ nasledovali.
„Myslela som jedine na toho Palacha – ako škrtol a ako horiaci bežal. Je to najväčší čin – obetoval sa za spoločnosť,“ spomína na myšlienky, ktoré jej behali hlavou po tom, čo sa v Prahe 16. januára 1969 na protest proti sovietskej okupácií upálil 20-ročný študent Jan Palach.
Pár dní po jeho smrti sa v Československu konali viaceré pietne spomienky. Jednou z nich bol aj pochod študentov v Bratislave. V čele sprievodu vtedy stála okrem iných aj Elena. S čiernobielou fotkou zosnulého študenta na prsiach kráčala Starým Mestom.
„Začalo sa to šiestimi ľuďmi, zrazu nás bolo sto a postupne pribúdali. Všade naokolo boli policajti, zelené autá Anton, ktoré brali ľudí hlava-nehlava, zbrane boli nabité. Mala som zvláštny pocit, že robíme niečo, čo je správne,“ opisuje svoje dojmy.
Zákaz koncertovať
Netrvalo dlho a režim sa vyrovnal aj s mladou umelkyňou, ktorá odmietla zapadnúť do šablón konformity a koncom 60. rokov radšej odišla z Katedry hudby na Univerzite Komenského v Bratislave, kde učila. Od pedagógov totiž očakávali, že budú udávať svojich študentov.
V roku 1971 následne prišiel pre Elenu zákaz koncertovať.
„Mala som 28 rokov, bola som na začiatku kariéry, vo veľmi dobrej forme. Vyzeralo to, že to bude naveky. Keď nemôžem verejne vystupovať, je to pre mňa, ako keby som neexistovala. Je to vlastne smrť,“ hovorí o tom, čo pre ňu znamená hudba.
Agóniu z nenaplnenej kariéry aspoň trochu zastavil sobáš a neskôr dcéra Júlia, ktorá sa pre Elenu stala zmyslom života. O to viac ju šokovalo, keď päťročné dieťa zrazu zmizlo. Otec, Elenin manžel ju uniesol do Rakúska.
Po strastiplnom, vyše ročnom domáhaní sa a listoch, z ktorých jeden skončil aj na stole prezidenta Gustáva Husáka, sa zúfalá matka dočkala a mohla vycestovať do Rakúska na súd. Vyhrala. Do Československa sa vrátila aj s malou Júliou.
Zvyšok musíte preplávať
Hoci naspäť v rodnej krajine a s milovanou dcérou, Elena cítila, že sa slučka okolo jej hrdla zaťahuje. Po odhalení, že preložila dielo sovietskeho spisovateľa Alexandra Solženicyna o svedectve z exilu, sa o ňu začala zaujímať ŠtB. V spise pod krycím názvom Hela viedla záznamy o výsluchoch i domových prehliadkach.
„Začali mi volávať v noci. Československo bolo vtedy obohnané ostnatým drôtom. Prezident Gustáv Husák oznámil, že z hraníc nebude korzo, a tak to aj bolo. Boli sme rukojemníci štátu,“ opisuje situáciu, ktorá ju dohnala až k úteku.
Na Katedre muzikológie na Univerzite Komenského v Bratislave sa jej podarilo udržať len vďaka tomu, že sa za ňu zaručil hudobný skladateľ Eugen Suchoň.
Tak ako v mnohých iných prípadoch, aj u nej sa bránou na Západ stala Juhoslávia. Pod zámienkou dovolenky vycestovala v roku 1984 s dcérou do dnešného Slovinska.
„Chodila som v prístave a prosila lode, či by nás nemohli vziať do Benátok. Ako taký žobrák. Mala som so sebou iba ruksak.“
Nakoniec ju oslovil neznámy muž, ktorý vlastnil motorový čln. Po prvotnej nedôvere obe s dcérou nasadli a vydali sa smerom k talianskemu pobrežiu. Aby nevzbudili pozornosť, vydali sa dlhšou trasou. Plavba trvala asi štyri hodiny.
„Zrazu ten muž povedal, že vidí talianske pobrežie a zvyšok musíme doplávať samy. Skočili sme do vody a plávali, dcéru som pevne držala. Keď sme vyšli na pevninu, povedala som jej: ,Teraz nás už nikto nerozdelí,‘“ ozrejmuje Elena náročné chvíle na ceste za slobodou.
Teraz si nula
V utečeneckom tábore v meste Latina, južne od Ríma, strávili dva mesiace. V izbe s neznámou Poľkou spali na pichľavých slamených vreciach.
„Bola som šťastná, no uvedomila som si – teraz si veľká nula. Teraz si nikto. Teraz si jedna žena, ktorá nemá nič, len dcéru.“
Napriek tomu však cítila obrovskú eufóriu. Sloboda bola pre ňu znovuzrodením, ktoré nastalo po príchode do USA, kam sa dostala po ôsmich mesiacoch od úteku. Obrovský talent sa nedal ukryť ani za Atlantikom, a tak čoskoro začala Elena koncertovať na festivaloch, neskôr pôsobila ako vedúca Katedry klávesových nástrojov na University of Dayton a dostala sa až do slávnej Carnegie Hall, ktorá je pomyselným svätým grálom hudobníkov.
Z rodnej krajiny sa však začali ozývať hlasy, aby sa Elena vrátila a začiatkom 90. rokov sa tak aj stalo.
V Československu sa spoločnosť v tom čase spamätávala zo 40-ročného obdobia socializmu, Elena ako emigrantka prišla o všetko – dom zhabaný a skonfiškovaný. Spočiatku musela spávať na nafukovačke v klavírnej miestnosti.
Zaujímajú vás ďalšie osudy ľudí perzekvovaných komunistickou diktatúrou? Prečítajte si knihu Jedna svieca stačí, ktorá autenticky dokumentuje likvidáciu ženských reholí v Československu. Titul nájdete v našom e-shopea vo vybraných kníhkupectvách.
Nekonečná výčitka
Dnes má talentovaná virtuózka za sebou bohatú kariéru doma i v zahraničí, no s umením skončiť neplánuje. Hoci v roku 2022 dovŕšila osemdesiatku, stále má v sebe túžbu koncertovať a hudba je pre ňu neodmysliteľnou súčasťou života.
Na roky komunistickej diktatúry spomína ako na časy, ktoré ublížili nielen jej, ale aj jej dcére Júlii, ktorá pre neslobodu zažila dvojnásobný únos.
„Zatvorené hranice, to je ďalšia veľká výčitka komunistickej strane, vláde a všetkým tým zbabelcom, ktorí sa dali na tento prosovietsky kurz a spôsobili normalizáciu, ktorá sa síce neutrálne volá normalizácia, ale zničila životy toľkým ľuďom, že sa na to proste nedá zabudnúť., aktuality.sk
X X X
Marián Hossa: Je neuveriteľné, že budem v spoločnosti s Jordanom
Marián Hossa sa teší z nedávno narodenej tretej dcérky. V novej sezóne by mal ísť aj do Chicaga. Nielen preto, lebo zvažuje ponuku od vedenia Blackhawks, ale aj preto, lebo by mu mali v slávnom klube vyvesiť v novej sezóne pod strechu haly United Centre dres s jeho menom a číslom. Legendárny krídelník k tomu intenzívne pracuje na knihe o svojej kariére, ktorá by mala vyjsť v USA aj na Slovensku v novembri.
MARIÁN HOSSA SI UŽÍVA NARODENIE DCÉRKY A ZVAŽUJE PONUKU OD CHICAGA BLACKHAWKS
X Marián, gratulujeme k narodeniu tretej dcérky. Znova ale nepribudol žiaden nástupca slávneho hokejového mena…
„Asi to tak má byť. Pán Boh si povedal, že som tridsať rokov korčuľoval po štadiónoch, tak mi dá voľno a budem chodiť na klavír a gymnastiku. Hlavné je, že malá Emma je zdravá a krásna.“
X Keď budete mať okolo päťdesiatky, štyri baby doma vám môžu prerásť cez hlavu, čo poviete?
„Som pripravený na náročnejšie obdobie, keď budú v tínedžerskom veku. Momentálne je to krásne. Hovorí sa, že by som z toho mohol vyjsť ako kráľ, tak uvidíme.“
x Mia má jedenásť rokov a Zoja deväť. Už sú to veľké dievčatá a od plienok ste si dosť odvykli. X Ste pripravený sa znova ku všetkému vrátiť?
„Je pravda, že obe dievčatá sú už samostatné jednotky. Hodiny sa dokážu samy zahrať, ani o nich neviem. V tomto to bolo doma jednoduché, zrazu po deviatich rokoch prišlo malé mimino. Opakujem si základy, prebaľovanie a podobne. Ide to však ľahšie, ako som očakával. Mám v tom už istú prax.“
X Ako reagujú dcéry na sestričku?
„V prvom rade sa veľmi tešili, že to bude ďalšie dievčatko. Sú nadšené, zatiaľ sa jej jemne chytajú, rozprávajú na ňu a podobne.“
X Po dlhšom čase ste si vo víkendovej exhibícii proti výberu Jaromíra Jágra obuli kurčule. Ako ste sa cítili na ľade?
„Paradoxne to bolo, na to, že pravidelne nekorčuľujem, v pohode. Na ľade som bol počas uvedenia do Hokejovej siene slávy v Toronte. Odvtedy som bol len raz korčuľovať na zimáku u Mariána Gáboríka, aby som nebol v Bratislave počas exhibície úplne drevený. Cítil som na druhý deň pri vstávaní chrbát, aj keď som stále aktívny. Robím kickbox, popritom doma posilňujem. Chodím si zabehať, alebo na bicykel. Bolo super stretnúť sa so slovenskými a českými chalanmi, s ktorými nebývame tak často. Mali sme si čo povedať, dali sme si po zápase pár pív.“
X Českého brankára Petra Mrázka ste pekným gólom privítali v Chicagu Blackhawks…
„Keď sa ma Rišo Lintner pred trestnými strieľaniami pýtal, či idem niečo vymýšľať, odvetil som mu, že spravím jednoduchý príklep pod hornú žrď, alebo vystrelím nad vyrážačku. Trafil som to veľmi dobre. Podobne som prekvapil niekoľkokrát brankárov v Amerike.“
X Stále ostáva vaším najkrajším nájazdom ten proti Francúzom na zimnej olympiáde v roku 2002?
„Fú, v Salt Lake City to bolo veľmi dávno. Dnes by mi podobný nájazd neprešiel. Brankári bývali vtedy o dosť menší. Teraz vie brankár položiť nohy od jednej žŕdke k druhej. Vtedy to bol pekný gól a ľudia si ho dodnes pamätajú.“
X Spomenuli ste kickbox. V dnešných časoch je populárne, keď sa stretnú celebrity v ringu, alebo klietke. Ako by ste zareagovali, ak by vás vyzval na súboj niektorý z reperov?
„V tomto je skôr lepší brat Marcel, ktorý to robí poctivejšie. Viac sa tomu venuje. On by šiel zrejme prvý, ja by som ho potom mohol pomstiť (smiech).“
X Raz vám brat v ringu rozbil aj nos. Ako k tomu prišlo?
„Mávame v piatky aj sparingy a niekedy rana takto ujde. Mal som operáciu lakťa a dával som sa tri mesiace dokopy. Teraz som začal aktívnejšie, aj keď ešte nie so sparingom. Predtým sme si slušne naložili, aj keď máme prilby a chrániče. Už vieme silu aj rozložiť, nejdeme do všetkého bezhlavo. Je to kondične aj technicky veľmi zaujímavý šport. Čím dlhšie ho robím, tým viac chápem, že to nie je len o sile, ale aj o technike a bránení.“
X Dnešný Hossa by v NHL zrejme ľahšie zhodil rukavice.
„Áno, vedel by som sa o seba viac postarať. Nemal by som z toho tak veľký rešpekt, ako niekedy.“
X Máte doma na Slovensku veľa aktivít. Ako to vyzerá s vašou ponukou od manažmentu Chicaga Blackhawks?
„Mám od Blackhawks na stole ponuku, ktorú zvažujem. V klube je nové vedenie. Momentálne ich čaká niekoľkoročná prestavba. Tím bude nižšie a potrvá, kým sa dostane znova hore. Musí si tým prejsť každé mužstvo, ktoré malo roky úspechy. Rozmýšľam nad tým, čo môžem klubu priniesť. Nesmie ma to však pohltiť časovo. Chcem byť ale naďalej spätý s hokejom v Chicagu.“
X Ako často by ste museli lietať do Ameriky?
„Ešte presne neviem, ale počítam, že tak tri až štyrikrát do roka. Určite sa tomu budem venovať aj na diaľku.“
X Hokejové médiá v zámorí špekulujú, že vám klub v tejto sezóne vyvesí dres pod strechu haly United Centre. Čo k tomu môžete prezradiť?
„Áno, niečo sa chystá. Čoskoro sa fanúšikovia dozvedia, kedy to bude. Viem len povedať, že k tomu dôjde v tejto sezóne.“
X Okrem Wayna Gretzkého a Maria Lemieuxa ste odmalička obdivovali aj Michaela Jordana. Čo to pre vás znamená, že váš dres s číslom 81 bude pod rovnakou strechou ako legendárna dvadsaťtrojka najlepšieho basketbalistu histórie?
„Keď som začal nad tým uvažovať, prišlo mi až neuveriteľné, čo sa udeje. Popri hokeji som sledoval aj Chicago Bulls s Michaelom Jordanom, ktorý bol najväčšia športová ikona. Aj mňa, nebasketbalového fanúšika, pohltil. Zrazu dostanem možnosť mať dres zavesený oproti dresu idolu, ktorý som odmalička uznával.“
X Po akte vyvesenia by ste sa už mohli stretnúť aj osobne, čo poviete?
„Veľmi rád si s ním dám cigaru.“
X Veľká vec je, že pripravujete svoj životopis. Kedy ste sa rozhodli pre napísanie knihy?
„Už dlhšie som rozmýšľal nad tým, že by som tu chcel niečo po sebe zanechať, aby boli na mňa hrdé deti a mohli si to prečítať fanúšikovia. Počas kariéry som si vždy strážil svoje súkromie. Preto som si hovoril, že by bolo zaujímavé vyrozprávať svetu svoj príbeh. Kniha by mala vyjsť v USA 8. novembra a koncom novembra aj na Slovensku.“
X Bolo pre vás dôležité, aby kniha vyšla na americkom, aj slovenskom trhu?
„Áno, chcel som, aby to vyšlo aj v zámorí. Predsa len sme mali veľa úspechov v Chicagu, narodila sa mi tam dcéra. Rozprával som sa aj s agentom, ktorý ocenil, že to chcem vydať v angličtine. Samozrejme, mal som plán aj pre slovenské vydanie, aby mali rodina, kamaráti, či fanúšikovia možnosť prečítať si to. Pracujeme momentálne tvrdo na tom, aby sa to podarilo.“
X Ku koncu kariéry ste zažili pre Slovensko ťažké časy v NHL, keď v nej korčuľovalo čoraz menej krajanov. Chytá vás teraz pozitívnejšia nálada, keď vidíte mladé supertalenty Juraja Slafkovského, či Šimona Nemca?
„Vnímam to pozitívne, že po iks rokoch hluchého draftového obdobia sme mali prvýkrát v histórii jednotku, aj dvojku. Je to obrovská reklama pre slovenský hokej a našu krajinu. Budem chalanov podrobne sledovať. Verím, že sa im podarí prebojovať sa do prvých tímov. U Juraja Slafkovského je to v Montreale veľmi pravdepodobné. Patrí do Canadiens, má na to fyzické dispozície a je aj mentálne odolný. Veľmi sa mi páči aj štýl hry Šimona Nemca. Verím, že sa tiež presadí, aj keby mu to malo chvíľu trvať. Perspektívu má veľkú. Rovnako verím aj Filipovi Mešárovi, ktorého som sledoval v Poprade počas play-off.“
X Hovorili ste, že vás očarila pokora, s akou vám Slafkovský odpísal, keď ste mu po drafte napísali gratulačnú správu.
„Páči sa mi, ako ho viedli rodičia a ako má nastavenú hlavu. Má zdravé sebavedomie, ale aj pokoru, čo je dôležité.“
X S mladým Slafkovským máte aj fotografiu ešte z vašich čias v Chicagu. Ako si na to spomínate?
„Ani som si to neuvedomil, poslal mi to až kamarát. Prišlo mi to úsmevné, ako letí čas. Teraz prišiel ten jeho, má možnosť urobiť dieru do sveta. Veľmi mu to prajem.“, aktuality.sk
X X X
Lobotkova diverzia a neapolská smršť
Neapol aj s naším Stanislavom Lobotkom roztrhal v Lige majstrov Liverpool 4:1. Slovenský futbalista bol veľmi dôležitá súčasť deštrukčného procesu. „Partenopei“ mohli vyhrať aj vyšším rozdielom. Áno, šance mal aj anglický tím, ale domáci okrem troch gólov zahodili ešte penaltu aj s dorážkou, nastrelili žrď a Van Dijk zachraňoval pri Kvaraccheliovej tutovke na bránkovej čiare.
Nešlo teda o žiadne náhodné víťazstvo, pri ktorom favorit búši a papierovo slabší súper dáva šťastné góly. Tréner Luciano Spalletti presne vedel, čo na „The Reds“ bude platiť. Rýchla odvážna hra v útoku a umné bránenie. Jeden z kľúčových hráčov tohto plánu bol Slovák s číslom 68 na chrbte. Najviac práce musel odviesť práve on. O Lobotkovej výnimočnosti pri zakladaní útoku nie je v meste pod Vezuvom žiadnych pochýb.
Neapolčania ho využívajú ako základný pilier vlastnej výstavby. Loptu mu dávajú aj v extrémne ťažkých situáciách. Veria, že trenčiansky odchovanec z nich zakaždým vykĺzne, akoby ovládal zázračné zaklínadlo. Nemýlia sa. Tradičnej roly sa Lobotka zodpovedne zhostil. Už v tridsiatej sekunde rozbehol a potom rozvil kombináciu z vlastnej šestnástky, na konci ktorej trafil Osimhen žrď.
Neapolskí futbalisti razom uverili, že slávny Liverpool môžu zdolať. Premenená jedenástka Zielinského bola rukolapná odpoveď na prípadné pochybnosti. Druhá penalta definitívne pochovala posledné zvyšky. Pri zrode kolmej akcie stál opäť náš stredopoliar. Okrem konštruktívnej hry vynikajúco bránil. Raz vysoko napádal Fabinha, inokedy strážil strategický priestor pred vlastnými stopérmi. Operoval na obrovskej ploche. Nečudo, že nabehal zo všetkých aktérov najviac metrov, konkrétne 11 440.
Áno, z enormného zaťaženia vyplynuli aj drobné chyby, ktorých sa dopustil. Väčšinou už za priaznivého stavu, keď nechcel riskovať eventuálnu stratu. Napriek náročnému štýlu dosiahol Stanislav Lobotka výborné štatistiky. Nie také excelentné ako pri víťazstve na trávniku Lazia Rím, ale zas proti jednému z najlepších mužstiev sveta. Okrem toho schoval do vrecka všetkých troch stredopoliarov LFC, z piatich driblingov uspel v štyroch a z ôsmich súbojov na útočnej polovici vyhral šesť. Vďaka jeho diverznej činnosti mohla neapolská ofenzíva rozpútať smršť a rozmetať „červených“ na kúsky, aktuality.sk
X X X
Ferrari sa blyslo špeciálnym lakovaním a top časmi. Penalizácia pre Verstappena
Verstappen priebežne vedie celkové poradie o 109 bodov pred druhým Monačanom Charlesom Leclercom na Ferrari. Na domácom okruhu Ferrari by mohol napriek tomu triumfovať, keďže pred dvomi týždňami ukázal kvalitnú stíhaciu jazdu, keď len na štarte získal šesť pozícií.
Trest predstavuje príležitosť na dobrý výsledok pre domácu stajňu, ktorá tento víkend oslavuje sté výročie od postavenia okruhu.
Pri tejto príležitosti si prichystala špeciálne lakovanie i kombinézy, keď pridala k tradičnej červenej aj žltú. Tá charakterizuje Modenu, rodisko zakladateľa automobilky Enza Ferrariho.
Jej druhý jazdec Carlos Sainz však odštartuje z chvostu za výmenu prevodovky. Nasadenie nových komponentov posunie na koniec roštu aj Lewisa Hamiltona (Mercedes) a Jukiho Cunodu (AlphaTauri).
Motor mení i Verstappenov tímový kolega Sergio Pérez, ktorý klesne o desať miest a zozadu odštartuje pravdepodobne aj Valtteri Bottas na Alfe Romeo, taktiež za novú pohonnú jednotku. Informácie priniesla AFP.
V oboch piatkových tréningoch boli najrýchlejší jazdci Ferrari. Leclerc dosiahol v úvodnom čas 1:22,410 a v druhom ho prekonal tímový kolega Sainz (1:21,664).
Druhý najlepší výkon druhého tréningu i piatku dosiahol Verstappen. Najlepší pokus holandského pilota Red Bullu bol o 143 tisícin horší než Sainzov. Zlepšil sa aj Leclerc, no podvečer to stačilo len na tretie miesto (+0,193). V prvom tréningu bol medzi najlepšími tromi George Russell z Mercedesu (1:22,689).
Najviac kôl odjazdili popoludní Esteban Ocon (Alpine), Čou Kuan-jü (Alfa Romeo) a Lance Stroll (Aston Martin). Najaktívnejší však bol Lando Norris (McLaren) v druhom tréningu, keď si jazdci skúšajú dlhé „stinty“.
Na okruhu si v piatok uctili minútou ticha zosnulú britskú kráľovnú Alžbetu II., ktorá sa zúčastnila na úplne prvých pretekoch tohto seriálu v roku 1950. Odvtedy v ňom nikdy nechýbal britský pilot a krajina je v súčasnosti zázemím pre väčšinu stajní.
Ferrari sa blyslo špeciálnym lakovaním a top časmi. Penalizácia pre Verstappena
Holandský pretekár Max Vertappen klesne na štarte nedeľnej VC Talianska seriálu F1 o päť miest. Nálepka na pamiatku zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II. na monoposte Ferrari.
Úradujúci majster dostal penalizáciu za nasadenie piateho motora v tejto sezóne.
Verstappen priebežne vedie celkové poradie o 109 bodov pred druhým Monačanom Charlesom Leclercom na Ferrari.
Na domácom okruhu Ferrari by mohol napriek tomu triumfovať, keďže pred dvomi týždňami ukázal kvalitnú stíhaciu jazdu, keď len na štarte získal šesť pozícií.
Trest predstavuje príležitosť na dobrý výsledok pre domácu stajňu, ktorá tento víkend oslavuje sté výročie od postavenia okruhu. Pri tejto príležitosti si prichystala špeciálne lakovanie i kombinézy, keď pridala k tradičnej červenej aj žltú. Tá charakterizuje Modenu, rodisko zakladateľa automobilky Enza Ferrariho.
Jej druhý jazdec Carlos Sainz však odštartuje z chvostu za výmenu prevodovky. Nasadenie nových komponentov posunie na koniec roštu aj Lewisa Hamiltona (Mercedes) a Jukiho Cunodu (AlphaTauri).
Motor mení i Verstappenov tímový kolega Sergio Pérez, ktorý klesne o desať miest a zozadu odštartuje pravdepodobne aj Valtteri Bottas na Alfe Romeo, taktiež za novú pohonnú jednotku. Informácie priniesla AFP.
V oboch piatkových tréningoch boli najrýchlejší jazdci Ferrari. Leclerc dosiahol v úvodnom čas 1:22,410 a v druhom ho prekonal tímový kolega Sainz (1:21,664).
Druhý najlepší výkon druhého tréningu i piatku dosiahol Verstappen. Najlepší pokus holandského pilota Red Bullu bol o 143 tisícin horší než Sainzov. Zlepšil sa aj Leclerc, no podvečer to stačilo len na tretie miesto (+0,193). V prvom tréningu bol medzi najlepšími tromi George Russell z Mercedesu (1:22,689).
Najviac kôl odjazdili popoludní Esteban Ocon (Alpine), Čou Kuan-jü (Alfa Romeo) a Lance Stroll (Aston Martin). Najaktívnejší však bol Lando Norris (McLaren) v druhom tréningu, keď si jazdci skúšajú dlhé „stinty“.
Na okruhu si v piatok uctili minútou ticha zosnulú britskú kráľovnú Alžbetu II., ktorá sa zúčastnila na úplne prvých pretekoch tohto seriálu v roku 1950. Odvtedy v ňom nikdy nechýbal britský pilot a krajina je v súčasnosti zázemím pre väčšinu stajní, aktuality.sk