Slovensko je za to, aby Európska únia vynaložila ešte viac peňazí na vojenskú podporu Ukrajiny. Na summite EÚ v Bruselu to uviedol poverený premiér Eduard Heger. Predseda vlády vyhlásil, že podporuje, aby do Európskeho mierového nástroja prišlo ďalších 3,5 miliardy eur. „Budeme toto navýšenie presadzovať,“ povedal Heger.
Európske sľuby
Európsky mierový nástroj je fond, ktorý vznikol v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022. Pôvodne doň štáty EÚ schválili takmer osem miliárd eur. Peniaze z toho nástroja môžu krajiny použiť, ak potrebujú zaplatiť za zbrane, ktoré odovzdali Kyjevu. Financie z neho týmto spôsobom získalo aj Slovensko.
Nemalú časť prostriedkov z fondu už štáty únie využili. „Je dôležité, aby sme ho navýšili,“ vyhlásil Heger. „Vítam, že je to globálny nástroj. Nebude smerovaný len na Ukrajinu. Európa bude globálnym hráčom a budeme takto podporovať aj iné krajiny, aby mohli dosiahnuť mier,“ vysvetlil slovenský premiér.
Slovenský návrh na navýšenie Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur podporila drvivá väčšina krajín, ale do záverov sa nedostal, lebo sa na ňom nezhodli všetci. Podľa diplomatických zdrojov námietky vzniesli len Nemecko a Holandsko. Ani tie však návrh neodmietli, len požadovali, aby o ňom nerokoval summit lídrov, ale Rada pre zahraničné veci. Diskusia sa teda prenesie na úroveň šéfov diplomacie.
EÚ už začiatkom týždňa rozhodla, že Kyjevu v najbližších 12 mesiacoch dodá milión delostreleckých granátov a zároveň majú členské krajiny doplniť svoje stenčujúce sa zásoby munície.
Celkovo by na tieto plány mali ísť dve miliardy eur. K ich naplneniu má pomôcť spoločné obstarávanie a Slovensko by sa mohlo zapojiť do zbrojárskej výroby.
„Budeme mať ďalšie nové pracovné príležitosti aj v súvislosti s investíciami do munície na obranu Ukrajiny. Sme jedna z 11 krajín EÚ, ktorá má takéto výrobné kapacity,“ povedal v Bruseli Heger.
Zelenského varovanie
Lídrom krajín EÚ sa včera cez video prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Varoval ich, že Kyjev potrebuje urýchlené dodávky moderných zbraní, inak bude vojna trvať ešte veľmi dlho. Budú európske sľuby Ukrajine stačiť? „Množstvo munície, ktorú by mal Kyjev dostať, v žiadnom prípade nie je pre vojnu rozhodujúce, ale nie je zanedbateľné. A dôležitejšie sú iné aspekty tohto plánu,“ povedal pre Pravdu James Sherr z Estónskeho inštitútu zahraničnej politiky v Medzinárodnom centre pre obranu a bezpečnosť.
Podľa experta je to ďalší krok, ktorý naznačuje, že EÚ sa stala geopolitickým aktérom a už nie je v tejto oblasti taká nejednoznačná ako v minulosti. „Navyše, keď sa pozriete na ďalšie balíky pomoci, ktoré únia dohodla už vlani, je jasné, že EÚ je odhodlaná vojensky sa zapojiť do toho, čo sa deje na Ukrajine,“ pripomenul Sherr.
„Mali by však tiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že európsky obranný priemysel a západný obranný priemysel vo všeobecnosti vrátane amerického už nie je schopný podporovať vojnu v priemyselnom meradle. Jeho utlmenie po roku 1991 dávalo v dobovom kontexte zmysel. Už dávno sa to však malo zmeniť. Či už v roku 2008 v súvislosti s rusko-gruzínskou vojnou, a určite po roku 2014 a ruských krokoch v roku 2015, keď Moskva spustila operáciu v Sýrii. Aj teraz tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, podceňujú rozsah výzvy, ktorej čelíme. Potrebujme systematickú, štrukturálnu zmenu, nielen zvýšenie výroby v momentálne nedostatočnej priemyselnej základni,“ zdôraznil Sherr.
„Zbrojárske firmy už dávnejšie deklarovali záujem a pripravenosť zvýšiť, prípadne naštartovať svoje výrobné kapacity, aby mohli pokryť vojnové potreby Ukrajiny aj európskych štátov. Problémom je najmä spôsob verejného obstarávania, ktorý má v prípade vojnového konfliktu absurdne dlhé časové lehoty. Európa napriek ruskej invázii na Ukrajine neprešla na vojnovú výrobu. Keďže však v prípade plánu pre Ukrajinu ide o dohodu EÚ, znamená to, že si členské krajiny nebudú neúčelne konkurovať a vzájomne sa tak blokovať pri nákupe surovín. A rozšírená výroba dáva Ukrajincom istotu, že dodávky munície budú pokračovať udržateľným spôsobom dlhodobo, najmenej v nasledujúcich 12 mesiacoch,“ vysvetlil pre Pravdu analytik GLOBSEC Juraj Kuruc./agentury/
X X X
Stovky zamestnancov Slovnaftu protestovali. Desať percent a 800 eurová odmena je málo, chcú viac
Odborári vo štvrtok protestovali pred spoločnosťou Slovnaft proti nedostatočnému zvyšovaniu platov. Na zhromaždení bolo niekoľko stoviek účastníkov.
„Zamestnávateľ nám predložil návrh, ktorý označil ako konečný,“ uviedol predseda odborárov Tibor Kaczor. Doplnil, že návrh zamestnávateľa pre niektoré skupiny zamestnancov, z hľadiska budúcnosti kľúčových, zaručuje trojpercentný nárast základnej mzdy. „Jedná sa o mladých alebo nových zamestnancov,“ spresnil predseda.
Dodal, že ak sa v priemere podľa súčtu návrhu zamestnávateľa hovorí o 7,5 % zvýšení miezd zamestnancov, tak toto číslo nedosahuje ani polovicu aktuálnej inflácie a v praxi znamená prepad reálnych miezd zamestnancov o 7,9 %.
„Čo je ale ešte viac znepokojivé, v konečnom dôsledku na základe zásadnej požiadavky zamestnávateľa o diferenciáciu priznanej základnej mzdy, tu bude veľká skupina zamestnancov, ktorých navýšenie miezd bude v rozmedzí 3 % až 5 % celkovo, čo je prepad ich reálnych miezd od 12,4 % do 10,4 %,“ zdôraznil Kaczor. Nič na tom podľa neho nemení ani to, že zamestnávateľ navrhuje jednorazovú odmenu 800 eur.
Hovorca podniku Anton Molnár reagoval, že spoločnosť Slovnaft berie na vedomie aktivity odborárov na podporu kolektívneho vyjednávania. Pripomenul, že Slovnaft má v súčasnosti uzatvorenú kolektívnu zmluvu platnú do 31. marca budúceho roka, pričom každoročne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov rokuje o úprave základných miezd a príplatkov.
„Ako zodpovedný zamestnávateľ sme preto pripravili návrh na zvýšenie miezd a ďalších odmien v tomto roku v priemere o 10 %. Takýto návrh považujeme za férový, vyvážený a plne zohľadňujúci prognózu vývoja inflácie na Slovensku – 9,8 % pre rok 2023 a 5 % pre rok 2024, ako aj mimoriadne záväzky Slovnaftu voči štátu spojené s dodatočným zdanením 55 % zo ziskov za rok 2022 a aktuálne schválených 70 % za rok 2023, a tiež nevyhnutné investície v súvislosti so zavedením embarga na ruskú ropu a záväzkami Green Deal,“ vysvetlil Molnár.
Hovorca zdôraznil, že okrem základných miezd a pravidelných odmien spoločnosť poskytuje zamestnancom ďalšie benefity, ako sú napríklad kafetéria, DDS, nadštandardné lekárske prehliadky, palivové karty, strava či športoviská pre zamestnancov v sume viac ako 4000 eur na jedného zamestnanca za rok. „Priemerná mzda v Slovnafte dosiahla v uplynulom roku 2973 eur bez platov manažérov, pričom celoslovenský priemer za rok 2022 predstavuje 1304 eur,“ uzavrel hovorca./agentury/
X X X
Vražda Daniela Tupého: Obvinili bratislavského advokáta
Obvinený muž študoval rovnako ako zavraždený Daniel Tupý na Univerzite Komenského. Chodili však na rozdielne fakulty. Vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie JUDr. Adamovi P. za trestný čin vraždy vo veci poškodeného Daniela Tupého, informuje o tom polícia na sociálnej sieti.
„Obvinený je zadržaný a v súčasnosti s ním vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony,“ vysvetľuje polícia. Po vykonaní potrebných úkonov rozhodne o ďalšom postupe.
Pamätná tabuľa na zavraždeného študenta Daniela Tupého visí pri vchode Univerzity Komenského. Tupý bol totiž študentom Filozofickej fakulty.
Okolo tejto tabule zrejme neraz prešiel aj Adam P., ktorý dodnes pôsobí na univerzite ako externý doktorand.
V čase vraždy bol zrejme študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Magisterské štúdium ukončil v roku 2007. Polícia je zjavne presvedčená, že v tragický deň v novembri 2005 bol Adam P. na mieste činu spolu s ďalšími ľuďmi z neonacistickej scény. Vyšetrovateľ tvrdí, že to bol práve on, kto mladého 21-ročného študenta Tupého dobodal. Advokát Adam P. mal vtedy o rok viac.
V roku 2012 získal titul doktora práv. V súčasnosti si robí doktorát, pôsobí na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky.
V stredu 22. marca popoludní robili policajti prehliadku iných priestorov v jeho advokátskej kancelárii.
Národná kriminálna agentúra v utorok skoro ráno pri akcii Karma zadržala osem ľudí. Išlo aj o mužov z neonacistického prostredia, podľa webu antifa sa v minulosti prezentovali v oblečení s nacistickými symbolmi, spoluorganizovali rôzne zájazdy či koncerty a patrili k futbalovým chuligánom. V osudný večer vraždy vraj boli všetci na mieste činu, na Tyršovom nábreží pri Dunaji. Podľa našich informácií minimálne dvaja z nich prehovorili.
Vo štvrtok ráno však polícia týchto osem mužov prepustila, no policajný prezident Štefan Hamran upozornil, že medzičasom majú v cele policajného zaistenia ďalších dvoch podozrivých.
Jedným z nich bol práve advokát Adam P.
Obhajoval obvineného extrémistu
Ako advokát zastupoval napríklad Jaroslava Pagáča, ktorý si hovorí Reborn. Hudobník čelil obvineniu z výroby a držby extrémistických materiálov, bránil sa však, že v jeho prípade išlo len o staroslovanskú symboliku. Špecializovaný trestný súd ho v roku 2021 odsúdil na štyri roky väzenia. Najvyšší súd však vlani rozsudok zrušil a prípad advokáta Adama P. vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Rebornovi a argumentácii jeho advokáta Adama P. sa venoval v blogu aj Ján Benčík. Advokát napríklad tvrdil, že koncerty na počesť neonacistickej skupiny Buldok sa nestali. Benčík však v blogu zhrnul banery, ktoré dané koncerty propagovali.
„Na neonacistickom portáli 88NSM sú fotografie a záznam z koncertu v Českých Budějoviciach, ktorý sa konal 14. 1. 2017. Na zázname vidieť, ako statný polonahý chlapík s nazi kérkou na chrbte, priamo pred Pagáčom opakovane hajluje,” napísal Benčík.
Advokát Adam P. zastupoval aj Martina Fleischera, ktorého polícia pôvodne vyšetrovala v kauze Očistec. Priznal sa ku korupcii a uzavrel dohodu o vine a treste. Nedávno ho po odpykaní trestu prepustili na slobodu.
Adam P. bol opakovane aj hosťom rádia Infovojna, kde sa vyjadroval napríklad k téme Druhej svetovej vojny.
Podľa registra úpadcov bol Adam P. správcom konkurznej podstaty v deviatich konkurzoch, išlo predovšetkým o malé konania, aktuality.sk
X X X
Čína chcela na pôde OSN zabrániť vystúpeniu významného ujgurského aktivistu
Podľa agentúry AFP, Dolkun Isa, ujgurský aktivista pôsobiaci v Nemecku a predseda Svetového ujgurského kongresu, vystúpil počas všeobecnej rozpravy venovanej stavu dodržiavania ľudských práv na celom svete.
Čína sa vo štvrtok v Rade OSN pre ľudské práva pokúsila prekaziť vystúpenie významného ujgurského aktivistu a politika, ktorý žiadal, aby sa tento orgán urýchlene zaoberal obvineniami z vážneho porušovania práv Ujgurov zo strany Pekingu. Píše o tom TASR.
Ako informovala agentúra AFP, Dolkun Isa, ujgurský aktivista pôsobiaci v Nemecku a predseda Svetového ujgurského kongresu, vystúpil počas všeobecnej rozpravy venovanej stavu dodržiavania ľudských práv na celom svete.
Dolkun Isa vo svojom príspevku pripomenul okrem iného správu bývalej vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, v ktorej upozornila na možné zločiny proti ľudskosti páchané na Ujguroch a iných moslimských menšinách v regióne Sin-ťiang na západe Číny. Podľa Dolkuna Isu si tieto obvinenia „vyžadujú okamžitú a naliehavú pozornosť“ Rady OSN pre ľudské práva.
AFP informovala, že hneď na začiatku príhovoru Dolkuna Isu sa zástupca Číny začal dožadoval slova, aby vzniesol námietku proti vystúpeniu ujgurského aktivistu.
„Máme dôvod spochybniť kvalifikáciu rečníka,“ povedal Mao I-cung a trval na tom, že Isa „nie je zástupcom mimovládnej organizácie a už vôbec nie obhajcom ľudských práv“.
Vyhlásil o ňom, že je „skôr protičínsky, separatistický, násilnícky živel.“ Mao upozornil, že Isovo vystúpenie by bolo vážnym porušením cieľov a zásad Charty OSN, ako aj rokovacieho poriadku Rady OSN pre ľudské práva.
Po Maovej námietke sa slova ujal zástupca USA Sam Birnbaum, ktorý trval na Isovom práve vystúpiť v najvyššom orgáne OSN pre ľudské práva.
Aj predsedajúci Rady OSN pre ľudské práva, Václav Balek z Českej republiky, poukázal na to, že mimovládne organizácie si môžu slobodne vybrať rečníkov, ktorí ich budú počas rozpravy zastupovať. Balek následne rozhodol, že Isa má právo dokončiť svoje vystúpenie.
Isa bol do Ženevy pozvaný mimovládnou organizáciou Global Human Rights Defence, aby vystúpil v tej časti rozpravy, ktorá bola venovaná mimovládnym organizáciám a konala sa po tom, ako svoje postoje vyjadrilo 47 členských štátov Rady OSN pre ľudské práva a mnoho pozorovateľských krajín, aktuality.sk
X X X
Polícia vo Francúzsku zasahovala proti odporcom dôchodkovej reformy
Polícia v Paríži vo štvrtok použila obušky, slzotvorný plyn a omračujúce granáty, aby rozohnala radikálnych účastníkov protestu proti dôchodkovej reforme presadenej vládou prezidenta Emmanuela Macrona, informovala agentúra Reuters.
Francúzsko vo štvrtok zažilo deviaty deň celoštátnych protestov proti zmenám v dôchodkovom systéme, pripomína TASR.
Prvé odhady policajných zložiek o účasti na protestoch v celej krajine naznačujú, že by mohla prekonať masové demonštrácie pred presadením kontroverzného zákona. Odborový zväz CGT uviedol, že len ulicami hlavného mesta pochodovalo približne 800.000 ľudí.
Podľa Reuters boli protestné pochody a zhromaždenia väčšinou pokojné. Okrem Paríža, kde anarchisti rozbíjali výklady obchodov, demolovali pouličný mobiliár a vyrabovali reštauráciu siete s rýchlym občerstvením, však polícia musela použiť slzotvorný plyn aj vo viacerých ďalších mestách vrátane Nantes a Bordeaux na západe krajiny. V meste Rennes na severozápade nasadila proti demonštrantom vodné delo.
Televízia BFM uviedla, že v Paríži bolo na políciu predvedených 21 osôb.
Agentúra AFP informovala, že na mnohých uliciach v Paríži radikáli okrem toho podpaľovali drevené palety a hromady neodvezených odpadkov, keďže v hlavnom meste štrajkujú aj smetiari. Na miestach požiarov zasahovali hasiči.
V dôsledku štrajkov bola vo štvrtok narušená vlaková a letecká doprava. Do práce nenastúpili ani učitelia a zamestnanci ďalších profesií.
Štrajky v ropných skladoch a rafinériách viedli k veľkému nedostatku benzínu na juhovýchode a západe Francúzska. Ministerstvo pre transformáciu energetiky vo štvrtok upozornilo, že dodávky pohonných látok do Paríža a na jeho letiská sú ohrozené, keďže blokády v ropných rafinériách pokračujú.
Hnev obyvateľov Francúzska vzrástol po tom, ako prezident Emmanuel Macron v stredu zopakoval, že dôchodková reforma je nevyhnutná, pričom zmeny v dôchodkovom systéme podľa neho musia „vstúpiť do platnosti do konca roka“. Macron tiež vyhlásil, že je
pripravený akceptovať aj fakt, že pre dôchodkovú reformu stratí popularitu.
Macronov rating klesol
AFP pripomenula, že podľa prieskumu verejnej mienky zverejneného v nedeľu Macronov osobný rating klesol na 28 percent, čo je najmenej od protestov hnutia tzv. žltých viest v rokoch 2018 – 19.
Macron vo svojom stredajšom vystúpení v médiách ustúpil od svojich predchádzajúcich vyjadrení, že demonštrujúce davy nemajú „žiadnu legitimitu“. Tentoraz označil organizované protesty za „legitímne“, avšak odsúdil násilie a blokády, ktoré bránia bežnej činnosti.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International medzičasom vyjadrila v súvislosti s demonštráciami vo Francúzsku znepokojenie „nad rozsiahlym používaním neprimeranej sily a svojvoľným zatýkaním, o ktorom informovali viaceré médiá“, aktuality.sk
X X X
Prešovčania zablokovali dopravu. Chcú, aby platil v poradí siedmy termín pre obchvat
V metropole Šariša sa vytvorila takmer dvojkilometrová kolóna. Výstražný polhodinový protest obyvateľov Prešova zastavil dopravu v metropole Šariša na vyťaženej komunikácii smerom ku Kapušanom. Denne po tejto ceste prejdú tisícky kamiónov smerujúcich do Poľska.
Združenie Náš Prešov protest usporiadalo, aby ich „vypočuli kompetentní“ a konečne otvárali ponuky v sľubovanom termíne a začala sa výstavba rýchlostnej komunikácie R4 – 2. etapy severného obchvatu mesta Prešov.
(článok pokračuje pod videom)
Termín otvárania obálok s ponukami na dodávateľa na jej výstavbu sa presúval už 7-krát. Najbližší termín je práve 30. marec. Národná diaľničná spoločnosť portálu tento termín potvrdila.
Požičajú nôž na obálky
Protestovať prišla približne tridsiatka ľudí, ktorí prechádzali pomaly cez priechod pre chodcov na Vranovskej ulici v prešovskej mestskej časti Nižná Šebastová. Po 30 minútach sa v smere od Prešova vytvorila kolóna dlhá takmer dva kilometre.
„Termín otvárania obálok s ponukami na dodávateľa na výstavbu sa presúval už sedemkrát. To je neprijateľné. Prvý bol vlani v máji, to už bude takmer rok, čo sa to takto naťahuje,“ konštatoval René Polačok, organizátor protestu a predseda združenia Náš Prešov.
Z verejného obstarávania sa podľa neho stáva nekonečný príbeh a protestom chcú dosiahnuť, aby stanovený termín bol posledným a otvorili sa obálky.
„Máme aj nôž na otváranie obálok a radi ho odovzdáme kompetentným, ak by im chýbal,“ dodal.
V susedstve rušnej komunikácie žije Ján Fecko. Občas čaká aj desať minút, kým sa mu podarí prejsť z jednej strany na druhú. „A to nehovorím o hluku, ktorý tu máme, ako aj o ovzduší,“ poznamenal.
Potrebná je zmena legislatívy, myslí si. Ukazuje tabuľku, podľa ktorej na Slovensku od zámeru po výstavbu trvá proces 14 rokov. „V susednej Českej republike je to dvanásť a napríklad deväť je v Poľsku či Rakúsku.“
Disponuje zároveň dátami, podľa ktorých denne v úseku, kde usporiadali protest, prejde 50-tisíc automobilov. „Z toho je zhruba 3-tisíc kamiónov a ďalších 6-tisíc nákladných áut a dodávok,“ doplnil Fecko.
Organizátorov protestu mrzí, že zákon dovoľuje neustále podávať súťažiacim doplňujúce otázky bez obmedzenia a tým predlžovať lehoty. „Veríme, že termín 30. marec 2023 bude posledným a obálky s ponukami konečne otvoria. A dúfame, že na jeseň 2023 sa začne výstavba II. etapy, aby sme v roku 2027 strihali pásku.“
Zahltili ich otázky
Ministerstvo dopravy tvrdí, že protestné akcie proces neurýchlia.
„Prešovčania nás v priamom prenose vyzývajú, aby sme porušili zákon a nerešpektovali právo súťažiacich subjektov klásť v tendri doplňujúce otázky a povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti na všetky tieto otázky odpovedať. Nátlakové akcie ale výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest nijako neurýchlia,“ reagoval Martin Petro z odboru komunikácie rezortu dopravy.
„Potvrdzujeme, že lehota na predkladanie ponúk je 30. marec 2023,“ poznamenala Eva Žgravčáková, hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti.
Dotkla sa aj problému kladenia otázok, na ktoré podľa nej v procese verejného obstarávania majú záujemcovia právo.
„Národná diaľničná spoločnosť v priebehu procesu verejného obstarávania obdržala viaceré otázky, ktoré boli postupne zodpovedané v jednotlivých „Vysvetleniach informácií“, ktoré boli následne aj uverejňované. Nakoniec bola uverejnená pre uchádzačov aj jedna aktualizovaná „Cenová časť“. Otázky boli rôzneho charakteru, týkali sa rôznych oblastí nielen cenovej časti a projektu, ale aj podmienok účastí, námietok na kritériá vyhodnocovania ponúk a podobne,“ upresnila.
Od oznámenia uplynul už rok
Už vo februári 2022 oznámil minister dopravy Andrej Doležal, že Národná diaľničná spoločnosť vyhlási súťaž na druhú etapu severného obchvatu Prešova v najbližších dňoch. Lehota predkladania ponúk vo verejnej súťaži sa postupne predlžovala.
Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 263 miliónov eur. Bude mať celkovú dĺžku 10,2 kilometra. Začínať sa bude v mimoúrovňovej križovatke Prešov-sever a končiť v križovatke Kapušany. Trasa nadväzuje na už rozostavený úsek prvej etapy severného obchvatu Prešova.
Prvá etapa podľa plánu
Rozostavaný je od roku 2019 úsek R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa. Celková suma na výstavbu 4,3 kilometra dlhého úseku je stanovená na takmer 143 miliónov eur.
Motoristom ušetrí približne desať minút. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá intenzitu dopravy v počte 15-tisíc vozidiel za 24 hodín. Stavba je financovaná zo štátneho rozpočtu.
Výstavba napreduje podľa plánu. Vo viac ako kilometrovom tuneli Bikoš je už úplne dokončený náter ostenia, chodníky aj vozovka. „Pokračujú ešte práce na technológii tunela,“ informovala v polovici januára Žgravčáková.
Odovzdanie diela by malo byť 31. júla 2023. Zhotoviteľom stavby je Váhostav-SK a TuCon.
Zvyšok R4 do Poľska v nedohľadne
Aktivisti, starostovia aj primátori dlhodobo požadujú výstavbu kompletnej rýchlostnej cesty R4 nielen pri Prešove, ale v celom úseku až po poľskú hranicu.
Obávajú sa, že na území Slovenska vznikne lievik, pretože je súčasťou prepojenia zo severu na juh Európy, takzvanej Via Carpatia.
Minister dopravy v minulosti uviedol, že niektoré úseky R4 môžu byť preklasifikované a zaradia sa medzi prioritnejšie. Najnovšie hovorí o možnosti financovanie prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva, takzvané PPP.
Chýbajúce úseky R4 medzi Prešovom a štátnou hranicou s Poľskom sú v príprave. Len na jeden je právoplatné územné rozhodnutie a spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie.
Na ďalšie tri úseky je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a pri zvyšných štyroch úsekoch je ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Deväť plánovaných úsekov R4 má dĺžku 65 kilometrov. Úseky by mohli byť v budúcnosti zlúčené do jedného celku a plánuje sa vykúpenie pozemkov. Potom by štát vysúťažil koncesionára.
Ak by štát chcel spomenutú Via Carpatiu stavať sám, trvalo by to roky. V prípade viacerých úsekov sa so samotnou výstavbou neráta pred rokom 2028.
Rýchlostná cesta R4 po dostavaní spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri obci Milhosť. V súčasnosti je v prevádzke obchvat Svidníka a úsek Košice – Milhosť, aktuality.sk
X X X
Šimečka z PS: Rokujeme so Spišiakom, nerokujeme s Hamranom
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka potvrdil rozhovory s bývalým policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom o možnostiach spolupráce.
Zároveň odmietol, že by strana rokovala so súčasným šéfom polície Štefanom Hamranom. Uviedol to vo štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane.
Predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová postup strany do volieb zatiaľ nekonkretizovala. Neeviduje signály, že by poslanci Jana Žitňanská a Juraj Šeliga mali v najbližších dňoch zo strany odísť.
Diskutujúci sa zhodli, že v parlamente sa predkladajú aj nevhodné návrhy. Šimečka hovorí o festivale populizmu. Remišová deklarovala, že Za ľudí nebude predkladať zákony rozvracajúce štátny rozpočet. Avizuje však návrh úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku. Rovnako poslanci strany navrhnú krátenie výsluhových dôchodkov pre policajtov, ktorí boli odsúdení za závažnú trestnú činnosť korupcie alebo ako súčasť organizovanej trestnej skupiny./agentury
X x x
Na ďalšiu atómovku má Matovič už aj plán B a C. Odmenu 500 eur za účasť vo voľbách chce presadiť za každú cenu
Líder OĽANO Igor Matovič urobí všetko pre to, aby ľudia za účasť vo voľbách dostali 500 eur. Ak návrh neprejde, má pripravený plán B aj C. Návrh chce hnutie OĽANO „presadiť za každú cenu“. Vo štvrtok to uviedol Matovič na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.
Po schválení mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 % nadmerného zisku by mal štát podľa Matoviča dostať 500 miliónov eur. Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš uviedol, že je dôležité, kto hlasoval za a kto proti návrhu o mimoriadnej dani z ropy. „Ukázalo sa, ktoré politické strany stoja na strane oligarchov,“ povedal Šipoš.
Poslanci v stredu schválili zvýšenie mimoriadnej dane pre rafinérie na 70 % nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023. Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽANO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.
Matovič navrhuje v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva za účasť na tohtoročných voľbách 500 eur pre každého voliča. Rokovať by o nej mali poslanci budúci týždeň. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra./agentury/
X X X
Je mi z toho na vracanie. Hašek sa obul do IIHF za odôvodnenie zákazu pre Rusov
Legendárny český hokejový brankár Dominik Hašek dlhodobo patrí medzi kritikov postoja prezidenta Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) Luca Tardifa či vedenia zámorskej Národnej hokejovej ligy (NHL) vo veci prístupu k hokejistom z Ruska a Bieloruska po tom, ako vlani vo februári Rusi s podporou Bielorusov napadli Ukrajinu a vojna stále trvá.
Olympijský šampión z Nagana 1998 síce privítal stredajšie rozhodnutie IIHF o tom, že reprezentanti z Ruska a Bieloruska nebudú ani v sezóne 2023/2024 súčasťou medzinárodných súťaží, nahnevalo ho však zdôvodnenie. „Je mi z toho na vracanie,“ reagoval Hašek na skutočnosť, že IIHF ani slovom nespomenula vojnu a odvolala sa na bezpečnostné riziká. Niekdajšieho skvelého gólmana cituje web iDnes.cz.
„Na základe bezpečnostných rizík?! To je najväčšie klamstvo na svete! Robíte z ľudí blbcov, robíte z ruských športovcov blbcov. Prečo jasne neuvediete skutočný dôvod? Nikto vám už neverí,“ hneval sa Hašek na twitteri.
IIHF situáciu údajne konzultovala s prestížnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na vyhodnocovaní rizík. A podľa jej správy došla k záveru, že stále je príliš skoro na návrat hráčov oboch krajín na medzinárodné klziská.
„Bolo by to riskantné predovšetkým v otázke bezpečnosti hráčov, členov realizačných tímov, organizátorov a fanúšikov,“ komentoval prezident IIHF.
Použil teda podobné slová ako v januári počas MSJ v Kanade. Tie sa mali pôvodne konať v Rusku, no odobratie práva hostiť najlepšie mládežnícke výbery nepripisoval aktuálnemu politickému dianiu. Vyhlásil tiež, že turnaje bez Rusov nie sú až také atraktívne a vyslovil želanie ich skorého návratu.
Hašek už v minulosti viackrát verejne kritizoval Tardifov postoj. Teraz zdôraznil, že keď zodpovedné osoby z IIHF rozoberajú aktuálne dianie súkromne, tak hovoria úplne inak.
„Medzi štyrmi očami povedia: ‚My to vieme, ale to je pre poistku, aby nás Rusi nemohli súdiť. Takto to odporúčajú právnici. Keby sme povedali pravdu, tak sme v zadk*.‘ Takže radšej IIHF klame ľuďom a my vlastne nevieme, prečo Rusi a Bielorusu necestujú na MS. Veľmi smutné!“ pokračoval Hašek na sociálnej sieti.
Podľa brankárskej legendy bude mať vysvetlenie od IIHF veľmi neblahý dopad na celkový vývoj konfliktu a na ďalšie rozhodovanie športových federácií, Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a podobne. „Ak to hneď neodsúdime, tak to vo finále môže stáť mnoho životov,“ dodal.
Ako pripomenul web iDnes.cz, Hašek sa nedávno zhodol s prezidentom Ruskej hokejovej federácie (FHR) Vladislavom Treťjakom, podľa ktorého slovo bezpečnosť nie je v danej veci pochopiteľné a zo strany IIHF ide iba o výhovorky.
„Postoju IIHF neveríme a Rusi ho tiež nechápu. Obe strany majú pravdu, pretože IIHF obom stranám klame. Vladymu by som chcel odkázať, že už začíname pripravovať program na pomoc ruským športovcom aj s možnosťou štartu na olympijských hrách,“ priznal Hašek.
Doplnil, že sa chystá aj platforma pre vybraných jedincov, ktorí budú chcieť verejne vystúpiť proti režimu ruského vodcu Vladimira Putina.
X X X
Poslanci potápajú plán obnovy. Najväčšia modernizácia v dejinách Slovenska je ohrozená
Treba prijať reformy, následne potom môžeme žiadať o európske peniaze na obnovu krajiny. To je princíp plánu obnovy, z ktorého môže celkovo na Slovensko pritiecť do roku 2026 vyše šesť miliárd eur. Aj pre svojou veľkosťou patrí plán obnovy v súčasnosti k najväčším reformným a investičným projektom.
Slovensko si stanovilo desiatky reformných míľnikov, teda cieľov, ktoré sme sa zaviazali splniť. Následne môžeme požiadať o platbu. Peniaze sa použijú napríklad na obnovu domov, rozšírenie kapacít škôlok či stavbu a rekonštrukciu nových nemocníc.
Objavili sa však problémy. S pádom vlády sa ťažisko moci presunulo do parlamentu, kde panuje chaos. Koaličná zmluva sa nedodržiava a zákony sa schvaľujú naprieč politickým spektrom. Nie je výnimka, že predložené zákony prechádzajú aj opozičným poslancom. Tie najdôležitejšie zákony, od ktorých závisia stámilióny z plánu obnovy, dokonca zákonodarcovia ani neschvaľujú. Otáčajú sa tak chrbtom k peniazom, ktoré by krajinu mohli posunúť vpred.
V prvom čítaní neprešiel konkurzný zákon, zákon o krajinnom plánovaní či novela zákona o pláne obnovy. Nezhody nastali aj pri novele školského zákona, ktorý presunuli a ešte sa o ňom nehlasovalo. Tieto neschválené zákony sú súčasťou tretej a štvrtej žiadosti o platbu v objeme spolu 1,7 miliardy eur. Ak sa nepodarí zákony schváliť, investície v tejto sume budú ohrozené.
Zatiaľ patríme v pláne obnovy medzi lídrov v Európskej únii. Tento týždeň Slovensko dostalo už druhú platbu. Ďalšie peniaze by však mohli byť pre odmietnuté zákony ohrozené.
„Zákony, ktoré neprešli v parlamente a boli odsunuté, sú kľúčové na to, aby si Slovensko mohlo požiadať o tretiu a štvrtú platbu. Hľadajú sa alternatívne riešenia, aby Slovensko tieto míľniky mohlo splniť a mohlo o peniaze požiadať,“ upozornila šéfka slovenského plánu obnovy Lívia Vašáková. Takúto príležitosť zmodernizovať krajinu z európskych peňazí Slovensko nemalo od svojho vzniku.
Ktoré zákony sú v riziku nesplnenia?
Tento rok budeme žiadať o dve platby. Tretia žiadosť o platbu je v objeme 815 miliónov eur a štvrtá žiadosť o platbu je v objeme 924 miliónov eur. Ak splníme míľniky, spolu k nám môže prísť až 1,7 miliardy eur. V prvom čítaní však poslanci neschválili tri zákony. Tie sú súčasťou cieľov plánu obnovy práve v tretej a vo štvrtej žiadosti o platbu. Preto sa aj v semafore žiadosti o platbu míľniky sfarbili načerveno. To znamená veľké riziko nesplnenia míľnika.
Prvým neschváleným zákonom je reforma krajinného plánovania. Zámerom návrhu je zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny. Cieľom návrhu z dielne ministra životného prostredia Jána Budaja (Demokrati) je pomôcť pripraviť Slovensko na negatívne dosahy klimatickej zmeny. Aby napríklad bleskové povodne a pretrhnutia hrádzok nepáchali škody na životoch a majetku. Zákon má zabrániť tomu, aby nekontrolovaná ťažba či zle vybudované lesné chodníky a zvážnice spôsobili pri silnom daždi bleskové povodne. Povodne majú podľa envirorezortu viacero príčin, ale predsa len jedného spoločného menovateľa, a to chýbajúce krajinné plánovanie.
Neprešiel ani kľúčový zákon na boj proti konkurznej mafii. Upozornila na to exministerka spravodlivosti a v súčasnosti poslankyňa Mária Kolíková (SaS) na margo neschválenia novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa jej slov tomu pomohli poslanci hnutia Sme rodina a Igor Matovič (OĽaNO), ktorí sa zdržali. Zákon mal tiež pomôcť k tomu, aby majetky nekončili v schránkových firmách.
Do tretice poslanci neposunuli do druhého čítania ani novelu zákona o pláne obnovy, ktorá mala zabezpečiť zrýchlenie procesov. Nezhody sú aj pri novele školského zákona, o ktorej sa bude ešte len hlasovať. Riziko nesplnenia cieľa svieti aj pri budovaní siete štyroch európskych centier digitálnych inovácií na Slovensku. Cieľ mal byť splnený v treťom kvartáli 2022 a spadá pod ministerstvo investícií. To v reakcii uviedlo, že tento míľnik už je na posudzovaní implementačnej jednotky na Úrade vlády a čakajú na schválenie. „Pristupujeme k tomu odborne a maximálne profesionálne,“ tvrdí hovorca ministerstva Andrej Ďuríček.
Okrem výstražnej červenej farby svietia na semafore žiadosti o platbu aj oranžové výstrahy. Zafarbené sú tak ciele, ktoré sú omeškané, ale je tam predpoklad splnenia do termínu podania žiadosti.
Prečo poslanci neschvaľujú zákony, ktoré treba schváliť?
Proti reforme krajinného plánovania hlasovali skoro všetci poslanci hnutia Sme rodina. Jediný zo Sme rodina za novelu hlasoval Jaroslav Karahuta. Denník Pravda zisťoval, aké dôvody mali poslanci, aby za zákon nehlasovali. Z tlačového oddelenia hnutia Sme rodina však odpoveď do uzávierky neprišla. Novela konkurzného zákona neprešla, lebo sa zdržali poslanci Sme rodina a šéf OĽaNO Igor Matovič. Až na toto hlasovanie boli poslanci z hnutia OĽaNO za všetky zákony z plánu obnovy.
Strana SaS sa zdržala pri hlasovaní o novele, ktorá mala zrýchliť procesy plánu obnovy. „Z medzirezortného pripomienkového konania vyplynulo viac ako 60 pripomienok, z nich bolo 19 zásadných. Takýto návrh mal byť predložený ako vládny a nie ako poslanecký,“ opisuje pre Pravdu námietky strany SaS jej hovorca Ondrej Šprlák. Podľa nich návrh zákona totiž prináša ďalšie komplikácie do procesu, ktorý je už teraz náročný.
Výhrady majú sulíkovci aj k novele školského zákona. Podľa premiéra Eduarda Hegera je paradoxné, že novelu školského zákona blokuje práve strana SaS, ktorá ho pripravovala. „Verím, že sa nakoniec so stranou SaS dohodneme,“ povedal v stredu na zasadnutí vlády.
Sulíkovci vzápätí vo štvrtok pripustili, že za novelu budú hlasovať v prvom čítaní, ak im prejdú tri zmeny. „Ak Eduard Heger vyrokuje s ministrom školstva Jánom Horeckým garanciu týchto zmien, vieme za zákon v prvom čítaní zahlasovať,“ tvrdí poslanec Branislav Gröhling (SaS).
Dajú sa niektoré zákony vynechať alebo obísť?
Opatrenia v pláne obnovy nie je možné len tak zmeniť. Zjednodušene nie je to trhací kalendár, ktorý sa mení s pádom či príchodom novej vlády. Ak by aj Európska komisia povolila robiť zmeny v pláne obnovy, tak len minimalistické. Zaviazali sme sa ku konkrétnym dátumom pre naplnenie vopred stanovených cieľov. Ak ich splníme, môžeme požiadať o platbu.
„V súčasnosti sú na každý rok naplánované dve žiadosti o platbu, teda maximum toho, čo je možné. Preto v súčasnosti platí, že všetko, čo tretia a štvrtá žiadosť obsahujú, sa musí splniť tak, aby sme ich mohli podať do konca roka,“ opisuje situáciu pre Pravdu Barbora Belovická z plánu obnovy. To znamená, že súčasná koalícia musí do pol roka stihnúť všetky zmeny zapracovať a schváliť. Potom už budú voľby a je otázne, za aký čas sa zloží nová koalícia a či stihne byť funkčná na to, aby poslanci pretlačili chýbajúce zmeny. Plán obnovy má prísne nastavený časový harmonogram, jeho realizácia sa končí v roku 2026.
Ako sa nám darí čerpať peniaze?
Zatiaľ sa ide podľa plánu, ktorý si Slovensko s Európskou komisiou stanovilo. Slovensko už dostalo prvú platbu a v stredu aj druhú platbu. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha spresnil, že na začiatku Slovensko dostalo 13-percentnú zálohu, čo predstavovalo 823 miliónov eur, po ktorej nasledovala prvá platba v hodnote 399 miliónov eur a aktuálna druhá platba v hodnote 709 miliónov eur. Tieto peniaze už na Slovensku ostávajú.
Slovensko bolo analytikmi Erste Bank dokonca označené za jednu z najlepších krajín v regióne, pokiaľ ide o čerpanie plánu obnovy. „Patríme medzi najlepších šesť krajín v EÚ, ktorým bola vyplatená druhá platba z plánu obnovy. Tieto peniaze dostávame za reformy, ktoré sa schvaľujú v parlamente a následne sa implementujú,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády premiér Eduard Heger./agentury/
X X X
Smrť spaľovacích motorov sa odkladá. Tankovať však budeme ultra drahé palivo
Na poslednú chvíľu mení Európska únia názor na autá so spaľovacími motormi. Povolí ich aj po roku 2035. Ale príliš sa netešte. Na pumpách totiž budete musieť tankovať drahé syntetické palivo. Spaľovacie motory sa tak stanú hračkou pre bohatých.
Podľa návrhu európskej komisie, budú musieť spaľovacie motory po roku 2035 rozpoznať uhlíkovo neutrálne palivo od toho vyrobeného z ropy.
Po výhradách Nemecka, Talianska ale aj Českej republiky a najnovšie Rakúska, ktoré zablokovali finálne schválenie zákazu áut so spaľovacími motormi v Európskom parlamente od roku 2035, mení EÚ svoj postoj k tomuto typu pohonu. Nový návrh Európskej komisie, ktorý videla agentúra Reuters, vraj počíta s vytvorením nového typu kategórie vozidiel, ktoré by mohli jazdiť na uhlíkovo neutrálne palivá, takzvané syntetické palivá, alebo e-palivá. Tie síce pri spaľovaní vytvárajú CO2, ale pri ich výrobe sa rovnaké množstvo CO2 spotrebuje.
Detaily kompromisného riešenia síce ostávajú nejasné, ale podľa viacerých zdrojov obsahuje podmienku, že spaľovacie motory nových áut budú musieť vedieť rozoznať klasické palivo od syntetického. Ak by vodič natankoval bežný benzín, motor by nenaštartoval. To je ale dosť náročná požiadavka, pretože tak ako benzín je aj syntetický benzín uhľovodíkové palivo. A motoru je to celkom jedno. Dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou uviedli, že podmienka Komisie, že autá musia byť schopné rozpoznať CO2 neutrálne palivo od fosílneho, bola pre Nemecko problematická.
Nemecký minister dopravy Volker Wissing, hlavný zástanca syntetických palív však vraj nechcel úplne zmietnuť návrh Komisie zo stola, ale trvá na vylepšeniach, uviedli zdroje pre agentúru Reuters. Ako dopadne rokovanie a aký bude výsledný návrh je ešte vo hviezdach. Veľké ilúzie o tom, ako si po roku 2035 kúpite nové auto so spaľovacím motorom si ale nerobte. Cenu umelo vyrobeného paliva z vodíka a uhlíka získaného z atmosféry síce nepoznáme, ale bude neporovnateľne vyššia ako cena benzínu či nafty vyrobenej z ropy. Spaľovacie autá sa tak stanú skôr výsadou vyvolených, ako záchranou más pred kúpou drahých elektromobilov.
E-palivá sa zatiaľ vo veľkom nevyrábajú. Prvý komerčný závod na svete bol otvorený v Čile v roku 2021 s podporou Porsche, ktorého cieľom je vyrábať 550 miliónov litrov ročne. Medzi ďalšie plánované závody patrí nórsky Norsk e-Fuel, ktorý má začať vyrábať v roku 2024 so zameraním na letecké palivo. Štúdia, ktorú len v utorok zverejnil Postupimský inštitút pre výskum klímy však zistila, že všetky plánované projekty na celom svete vyprodukujú v najbližších rokoch len toľko paliva, ktoré by dokázalo pokryť iba 10 percent nemeckej spotreby.
Na druhej strane nemecký Bosch na základe vlastných testov a prepočtov zistil, že prevádzka auta so spaľovacím motorom na e-palivo je aj po 160-tisíc kilometroch ekologickejšia ako prevádzka elektromobilov s veľkými akumulátormi. Odporcovia e-palív tvrdia, že na ich výrobu sa spotrebuje neúmerne veľa elektrickej energie – približne 25 kWh na liter. To je dosť na to, aby bežný elektromobil prešiel viac ako 100 km. Porsche tvrdí, že náklady na výrobu e-palív by sa časom mohli dostať na jedno euro za liter, ale bez akejkoľvek dane. Pomôcť by teda museli aj jednotlivé štáty, ktoré by klimaticky neutrálne palivá nezdaňovali takým brutálnym spôsobom ako tie fosílne./agentury/
X X X
Rekordní Ronaldo a Kane. Šláger kvalifikácie v Neapole ovládlo Anglicko
Futbalisti Anglicka vstúpili do kvalifikačného cyklu ME 2024 víťazstvom 2:1 na pôde Talianska vo štvrtkovom šlágri C-skupiny.
Cristiano Ronaldo sa na víťazstve nad Lichtenštajnskom (4:0) podieľal dvoma gólmi. Odohral svoj 197. reprezentačný duel čím vytvoril nový historický rekord.
O góly Anglicka sa v Neapole postarali Declan Rice a Harry Kane, ktorý v závere prvého polčasu premenil jedenástku a 54. presným zásahom sa odpútal od Waynea Rooneyho na čele historickej tabuľky strelcov anglickej reprezentácie. V druhom stretnutí „céčka“ potvrdilo Severné Macedónsko úlohu favorita a Maltu zdolalo 2:1.
Angličania pricestovali na Apeninský polostrovom s negatívnou bilanciou proti „squadre“, ktorú nedokázali zdolať v šiestich predošlých vystúpeniach. Obzvlášť bolestivá bola pre nich prehra vo finále ME 2020, ktorú utrpeli v jedenástkovom rozstrele.
Tentoraz však boli lepšie pripravení a už v 13. minúte ich poslal do vedenia Rice. V 44. minúte po ruke Di Lorenza zvýšil z jedenástky náskok Kane. Nádeje domácich na bodový zisk rozdúchal po prestávke Retegui. Domácim sa však už ďalší gól streliť nepodarilo ani po tom, ako dostal v 80. minúte červenú kartu Luke Shaw.
V H-skupine zvíťazilo Dánsko v severskom derby nad Fínskom 3:1 vďaka hetriku Rasmusa Hojlunda. Tri body vybojovali aj hráči Slovinska po triumfe 2:1 v Kazachstane. Hostia otočili skóre po prestávke vďaka presným zásahom striedajúcich hráčov Davida Brekala a Žana Vipotnika.
J-skupine nedalo v Lisabone šancu trpaslíkovi z Lichtenštajnska, ktorého zdolalo 4:0. Kapitán domácich Cristiano Ronaldo sa stal celosvetovým rekordérom v počte štartov za národný tím. Proti Lichtenštajnsku nastúpil na 197. zápas v reprezentácii, čím sa v historickom rebríčku odpútal od stále aktívne hrajúceho Kuvajťana Badera Al-Mutawu.
Na treťom mieste figuruje Son Chin Ann z Malajzie, ktorý v rokoch 1969–1984 reprezentoval svoju krajinu 184-krát. Ronaldo rekordný večer okorenil dvoma gólmi a na konte už má 120 zásahov, čo je tiež celosvetový rekord.
Bosna a Hercegovina, ktorá sa predstaví v nedeľu v Bratislave proti výberu trénera Francesca Calzonu, zdolala Island 3:0. Dva góly balkánskeho tímu strelil stredopoliar milánskeho AC Rade Krunič./agentury/
X X X
Zákony stopli aj Kollárovmu ministrovi. Vláda dopláca na menšinu v parlamente
Kabinetu neprešli minulý týždeň dva návrhy, ktoré súviseli s plánom obnovy. Nepodporili ich dokonca ani bývalí koaliční partneri z hnutia Sme rodina. Dnes na parlamentnú neistotu doplatil aj Kollárov minister.
Aktuálna schôdza parlamentu ukazuje Eduardovi Hegerovi, že sa mu do volieb nebude vládnuť ľahko. Poslanci mu nedávno potopili viaceré zákony, bez ktorých Slovensko nedostane približne 1,7 miliardy eur z plánu obnovy. Dnes zas cez prvé čítanie neprešli tri návrhy z dielne ministerstva dopravy.
Narozdiel od neúspechu so zákonmi súvisiacimi s plánom obnovy, dnes Hegera bývalí koaliční partneri OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí podržali. Vláda naopak doplatila na to, že nemá od odchodu SaS z vlády v parlamente väčšinu.
Tri návrhy šéfa rezortu dopravy Andreja Doležala totiž nepodporila veľká väčšina opozície spolu s poslancami SaS, čo pri takmer plnom pléne znamenalo ich neúspech.
Novele o dráhach chýbal jeden hlas.
Návrhy ministerstva dopravy cez parlament neprešli len o pár hlasov. Novela zákona o dráhach dokonca len o jediný. Za bolo 70 zo 140 prítomných zákonodarcov.
Podľa rezortu bolo jeho cieľom uľahčiť výkon činností, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a dopravu na dráhe. Okrem iného navrhoval znížiť vek pre osobu, ktorá žiada o vydanie preukazu rušňovodiča pre trate do rýchlosti 65 kilometrov za hodinu na 19 rokov.
„Zníženie veku v rámci územia Slovenskej republiky vyplynulo z otvárania nových študijných odborov na stredných školách, ktoré budú čiastočne pripravovať uchádzačov na výkon povolania rušňovodič,“ doplnil rezort v dôvodovej správe.
Cez parlament neprešiel ani zákon o civilnom letectve a novela o cestnej doprave. Za bolo 61, respektíve 69 poslancov, čo tiež nestačilo. Ministerstvo dopravy odmietlo komentovať dôvod toho, prečo podľa nich poslanci ich návrhy nepodporili.
„Nebudeme to komentovať, ďakujem za pochopenie,” odpovedal nám riaditeľ odboru komunikácie rezortu dopravy Ivan Rudolf.
Doležal bol dnes úspešný len v jedinom prípade, keď do druhého čítania prešiel zákon o preprave skaziteľných potravín. Za ten bolo 76 prítomných poslancov a prešiel iba vďaka podpore poslancov, ktorí prišli do parlamentu s ĽSNS.
SaS: Nerozumieme, kde boli tieto zákony doteraz
Podľa SaS bol zákon o civilnom letectve len vzdušným zámkom, ktorý možno dobre vyzeral, bol odkomunikovaný verejnosti, no nachádzali sa v ňom sporné veci.
„Súčasný letecký zákon má síce 25 rokov, no predložený návrh mal viacero nedostatkov. Jedným z nich je duplicita v informačných systémoch, čo by bolo neefektívne minutých 24 miliónov eur zo štátnej pokladnice. Navyše, na duplicitu v informačných systémoch ani na ostatné výdavky nebolo v rozpočte zabezpečené finančné krytie. Toto bolo namietané aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania ako zásadná pripomienka zo strany ministerstva financií, pričom tento rozpor stále pretrváva,“ vysvetlil pre Aktuality.sk podpredseda SaS Karol Galek.
„Nerozumieme, kde boli tieto zákony doteraz a prečo sa idú takéto zásadné veci riešiť na poslednú chvíľu pred voľbami,“ dodal.
Vláda má v parlamente problémy
Ministerstvo dopravy nie je jediné, ktoré má v Národnej rade problémy. Minulý týždeň neprešla ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi novela konkurzného zákona, ktorá mala bojovať proti konkurznej mafii. Časť zákona bola spojená aj s míľnikmi plánu obnovy. Za návrh nehlasovali poslanci vládnej Sme rodiny ani predseda OĽaNO Igor Matovič.
Na druhý deň nedostala podporu ani novela o krajinnom plánovaní, ktorá rovnako nedostala podporu hnutia Borisa Kollára. To, naopak, nemá problémy cez plénum pretlačiť svoje zákony. Využíva na to aj hlasy opozície.
Upozornil na to Denník N s tým, že Sme rodine posunuli poslanci do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý by garantoval existenciu hotovosti. Posledné dni sa darí aj Tomášovi Tarabovi či Eduardovi Kočišovi, ktorí sa do Národnej rady dostali na kandidátke ĽSNS.
Prvému menovanému prešlo zníženie pokuty za jazdu po diaľnici bez zaplatenia mýta. Kočišovi povinné zverejňovanie zápisníc okresných volebných komisií. Za oba tieto návrhy zahlasovali predstavitelia Sme rodiny, aktuality.sk
X X X
V Nemocnici Bory nájdu poistenci Dôvery kvalitu ako z filmu
Dvere do novej Nemocnice Bory otvorí pacientom len výmenný lístok od lekára a preukaz poistenca Dôvery. Žiadne poplatky.
Lôžkové oddelenie v štandarde, s akým sa v slovenských nemocniciach pacienti nestretávajú.
Päť najmodernejších CT prístrojov, dve magnetické rezonancie, dva lineárne urýchľovače, 30 ultrazvukov. To je len časť technického zázemia, ktoré budú mať od 30. marca bezplatne k dispozícii pacienti v novej Nemocnici Bory, ak sú poistení v Dôvere.
Dvere do celkom novej špičkovej nemocnice im otvorí výmenný lístok od lekára a preukaz poistenca Dôvery. Teda žiadne poplatky. Ani za registráciu, ani za vyšetrenie, ani za hospitalizáciu či operáciu. Do Nemocnice Bory môžu prísť poistenci Dôvery z celého Slovenska. Dostanú tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť v modernom zariadení. Teda niečo, čo doteraz poznali len zo zahraničia alebo z filmu.
Jednolôžkové izby s rozkladacím kreslom pre blízkeho.
„Ako prvé otvoríme špecializované nemocničné ambulancie, rádiologické oddelenie a pracovisko radiačnej onkológie. V týždni nasledujúcom po oficiálnom otvorení nemocnice budú môcť prísť na vyšetrenia prví pacienti, po predošlom objednaní s výmenným lístkom a preukazom poistenca. Ambulancie budú slúžiť pacientom, ktorí sa budú pripravovať na hospitalizáciu v nemocnici, alebo budú sledovaní po operačných zákrokoch,“ vysvetlil hovorca Nemocnice Bory Tomáš Kráľ.
Následne začne v novej nemocnici fungovať aj jednodňová zdravotná starostlivosť a radiačná onkológia spolu s lôžkovou časťou. V lete sa v pôrodnici Bory narodia prvé deti a na jeseň, keď už bude nemocnica naplno zabehaná, sa spustí aj urgentný príjem, dialýza a CINRE (špičková starostlivosť o pacientov s neurologickými, srdcovými a cievnymi problémami).
Urgentný príjem pre pacientov, ktorých privezie záchranka, je prepojený s CT a ďalším špecializovaným pracoviskom na záchranu života.
Poisťovňa Dôvera podpísaním zmluvy s Nemocnicou Bory len potvrdila svoj status zdravotnej poisťovne s najširšou sieťou zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Počet zmluvných lekárov, nemocníc a ambulancií má väčší, ako štátna zdravotná poisťovňa.
Napríklad o tom, kde nájdu jej poistenci zmluvné CT alebo MR, sa dozvedia na webe Mapazdravotnictva.sk. Onedlho do mapy pribudnú aj zariadenia v Boroch.
Pacient si vyberá nemocnicu, nie nemocnica pacienta
Do Nemocnice Bory sa pacienti dostanú tromi spôsobmi. Na plánovanú hospitalizáciu alebo vyšetrenie s ňou súvisiace sa môžu objednať cez web, call centrum alebo môžu prísť osobne na recepciu nemocnice. Telefónne čísla a webový formulár, ktorý bude slúžiť na objednávanie pacientov, sprístupní nemocnica pacientom 30. marca.
Bory budú slúžiť pacientom s komplikovanými i s bežnými diagnózami. Či už budú potrebovať špeciálne výkony, ktoré sa bežne na Slovensku nevykonávajú alebo ich bude trápiť „len“ cukrovka, žlčník či hernia. „Sme radi, že nemocnica tu bude pre všetkých našich dospelých poistencov. Reči o vyberaní hrozienok sú len fámami neprajníkov,“ zdôraznil Marian Faktor, člen predstavenstva Dôvery.
Nemocnica má 16 operačných sál, v rámci ktorých je aj hybridná sála a sála určená pre robotické výkony. Nemocnica je jedinečná aj v tom, že každý pacient bude mať svoju vlastnú izbu so sociálnym zariadením, televízorom a rozkladacím kreslom pre rodinného príslušníka.
Denné svetlo je aj v každej zo 16 operačných sál.
Nebudú existovať mužské a ženské oddelenia, ani klasické oddelenia ako chirurgia, interné, či urológia. V jednej izbe môže tak ležať pacient po operácii a vo vedľajšej izbe pacient s diabetom.
Počet lôžok tak nemocnica dokáže využiť na maximum, na rozdiel od súčasných nemocníc, ktoré majú niektoré oddelenia preplnené a iné poloprázdne.
Top pôrodnica na Slovensku
Bory ponúknu aj detskú pohotovosť. Urgent pre deti a detské oddelenia však mať nebudú, odôvodňujú to tým, že o deti je veľmi dobre postarané v neďalekom Národnom ústave detských chorôb na Kramároch. Ale keďže v Nemocnici Bory začne v lete fungovať špičková pôrodnica novej generácie s ôsmimi modernými pôrodnými izbami, nemocnica sa postará o zdravých aj o rizikových novorodencov. Predčasne narodené deti, novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo pôrodnými komplikáciami budú v novej Nemocnici Bory hospitalizovaní na oddelení novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti. Bábätká budú spolu s mamičkami hospitalizované v samostatných jednoposteľových izbách.
Izba pre rizikového novorodenca a jeho matku.
Sestry pre pacientov
Moderné technológie odbremenia personál od mnohých činností. Sestry ani sanitári napríklad už nebudú musieť osobne odnášať odobraté vzorky do laboratória, jednoducho ich pošlú digitalizovanou potrubnou poštou. Ani lieky už nebudú pacientom chystať sestry osobne, urobí to za nich technika. Nemocnica má ambíciu stať sa časom celkom bezpapierovou. Sestry tak budú mať oveľa viac času na starostlivosť o pacientov.
TOP 10 Nemocnice Bory
koncová nemocnica novej generácie pre všetkých pacientov, plánovaná a akútna zdravotná starostlivosť na najvyššej európskej úrovni, aj pre pacientov s ochoreniami vyžadujúcimi najnáročnejšiu liečbu, jednolôžkový štandard a moderné vybavenie bez doplatku (poistenci Dôvery a Unionu)
zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia (Dôvera a Union), najlepší lekári a sestry zo Slovenska, návrat kapacít zo zahraničia, špičkový urgentný príjem druhého typu, vlastná kaplnka, bezplatné parkovanie na priestrannom parkovisku pred nemocnicou a pohodlný prístup autom i MHD, pobočka Dôvery priamo v nemocnici/agentury/
X X X
Smutná návšteva, bezduchý výkon. Slováci zlyhali, Calzona neuspel ani na piaty pokus
Slovenská futbalová reprezentácia vstúpila rozpačito do kvalifikácie o postup na EURO 2024. V Trnave dokázali zverenci trénera Francesca Calzonu iba remizovať s Luxemburskom 0:0. Pred podpriemernou návštevou 3523 divákov Slováci sklamali okrem výsledku aj hrou.