Suverénny štát, čo je v ústave kontroverzné? Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) v relácii Ide o pravdu hovoril o kľúčových zahraničnopolitických témach – od spolupráce Vyšehradskej štvorky cez vojnu na Ukrajine až po postoje Slovenska k Európskej únii, sankciám proti Rusku a ústavným zmenám. Podľa ministra Blanára je jednou z priorít vlády obnova intenzívnych vzťahov s Českou republikou a oživenie spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky (V4).

„Chceme obnoviť ako symbol našej vzájomnosti, ktorý sme si zadefinovali aj do programového vyhlásenia vlády, spoločné rokovanie vlád, lebo je to niečo, čo je unikátne,“ povedal Blanár s tým, že cieľom je aj posilnenie pozície V4 pred zasadnutiami Európskej rady.

„Verím, že sa oživí spolupráca V4-ky. Napríklad v tom, že si pred každým zasadnutím Európskej rady lídri V4 sadnú a zadefinujú postoj V4, ktorá reprezentuje takmer 60 miliónov obyvateľov. To je naša snaha, ktorú chceme presadiť. Ale bude to zrejme beh na dlhé trate,“ dodal minister.

Šéf slovenskej diplomacie zopakoval jednoznačný postoj Smeru-SD k otázke vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. „Pokiaľ bude strana Smer súčasťou vlády a parlamentu, nikdy nepodporíme členstvo v NATO,“ uviedol Blanár s tým, že práve téma vstupu Ukrajiny do aliancie je podľa neho „jablkom sváru“ vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zdôraznil, že Slovensko nechce eskaláciu konfliktu a obáva sa „tretej svetovej vojny“, ak by sa ignorovali tzv. červené čiary Ruskej federácie.

Minister sa ostro vyjadril aj na adresu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorú kritizoval pre spôsob, akým viedla komunikáciu o nákupe vakcí počas pandémie. „„Predstavte si, že zodpovedný, či už by to bol premiér alebo minister zdravotníctva, komunikuje SMS-kami s Pfizerom o dodávkach vakcín bez výberového konania a potom tie SMS-ky vymaže a tvári sa, že sa nič neudialo,“ uviedol Blanár a dodal, že „podľa môjho názoru mala sama abdikovať a všetky pravicové strany, ktoré sú v europarlamente – vrátane, bohužiaľ, aj socialistov – ju mali odvolať.“

Blanár potvrdil, že Slovensko je pripravené podporiť balík protiruských sankcií, ak nepoškodia domácu ekonomiku. „Náš postoj je jednoznačný – povedali sme, že ak ten balík sankcií nebude poškodzovať našu ekonomiku a naše hospodárstvo, tak sme pripravení ho podporiť,“ vyhlásil minister s tým, že Slovensko má špecifickú energetickú situáciu a závislosť od ruských zdrojov treba zohľadniť.

V súvislosti s vojnou na Blízkom východe minister zdôraznil potrebu dlhodobého riešenia. „Jediné, čo môže stabilizovať dlhodobo tú situáciu, je usporiadanie systému dvoch štátov — a to znamená, že rovnako uzná Palestína Izrael a Izrael uzná Palestínu,“ povedal Blanár. Pripomenul, že Slovenská republika uznala Palestínu ako štát už v roku 1988 v rámci bývalého Československa a tento postoj podľa neho stále platí.

Minister zahraničných vecí sa vyjadril aj k zmenám ústavy, ktoré vyvolali reakcie v Bruseli. „Sme suverénna krajina. My sme sa nezbavili všetkej suverenity tým, že sme členskou krajinou EÚ,“ zdôraznil Blanár. „Tam, kde máme suverénne právo – toto suverénne právo v etických záležitostiach stále národným štátom jednoducho patrí“.

Podľa ministra nie je na ústavných zmenách nič kontroverzné: „Čo je na tom preboha zlé, ak zadefinujeme, že sú iba dve pohlavia, muž a žena, a nie tých 74, ako sa snaží niekto presadzovať?“ Zároveň dodal, že Slovensko „nepočulo žiadne oficiálne stanovisko, že sa ide začať niečo voči Slovenskej republike“ a vláda je pripravená svoje kroky vysvetľovať./agentury/

X X X

  Za útoky na energetiku chystá Zelenskyj odvetu. Estónsky minister očakáva ďalšie provokácie zo strany Ruska.

Ukrajina musí odpovedať svojmu nepriateľovi, uviedol Zelenskyj na otázku, či by po výpadku v Kyjeve mohol prúd vypadnúť aj v Moskve. Vplyvná ukrajinský poslankyňa Bezuhla odporúča odísť na jeseň či zimu z Kyjeva, pretože sa môže stať, že Rusi hlavné mesto dokážu ‚vypnúť‘.

 X X X

 Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Zelenskyj po ich hovore napísal na telegrame, že spolu hovorili napríklad o možnostiach posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany.

„Informoval som prezidenta Trumpa o ruských útokoch na našu energetickú infraštruktúru,“ uviedol Zelenskyj. Rozsiahly dronový a raketový útok na ukrajinskú energetiku Rusko podniklo naposledy zo štvrtka na piatok a len v Kyjeve po ňom zostali státisíce odberateľov bez dodávok elektrickej energie. Ukrajinský prezident v reakcii vyzval svet na reakciu a spojencov na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a na sprísnenie sankcií proti Rusku.

„Diskutovali sme o možnostiach posilnenia našej protivzdušnej obrany a o dohodách, ktoré v tejto súvislosti pripravujeme,“ napísal Zelenskyj po telefonáte s Trumpom. „Existujú dobré možnosti, dobré nápady, ako nás naozaj posilniť,“ dodal bez ďalších podrobností.

X X X

 Severoatlantická aliancia reagovala primerane na nedávne narušenie estónskeho vzdušného priestoru Ruskom, mala by však očakávať ďalšie podobné akcie zo strany Moskvy, upozornil v piatok šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

„Som si skutočne istý, že Rusko bude v týchto provokáciách pokračovať. Nejde o Estónsko, ide o jednotu NATO, ako aj o testovanie našich schopností, a to aj transatlantickej jednoty,“ povedal Tsahkna v piatok na okraj tallinnského digitálneho summitu.

V septembri tri ruské stíhačky vstúpili do vzdušného priestoru členského štátu EÚ a NATO na približne 12 minút. Vláda v Tallinne náseldne požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so svojimi spojencami podľa článku 4 Zmluvy o NATO.

Severoatlantická aliancia následne vo vyhlásení varovala Rusko pred ďalším narušením hraníc a pohrozila použitím sily, pripomína DPA.

X X  X

 Dodávky elektriny boli v sobotu obnovené pre viac než 800.000 obyvateľov ukrajinského hlavného mesta Kyjev – deň po masívnom ruskom útoku na ukrajinské energetické zariadenia, ktorý spôsobil rozsiahle výpadky na väčšine územia krajiny. TASR informuje podľa správy agentúry AP.

Najväčšia súkromná ukrajinská energetická spoločnosť DTEK v sobotu oznámila, že boli úspešne dokončené „hlavné práce na obnovení dodávok elektriny“, v Kyjeve však stále sú lokálne výpadky dodávok elektriny.

Piatkové ruské dronové a raketové útoky si v Kyjeve vyžiadali najmenej 20 zranených. Došlo aj k poškodeniu budov a výpadkom elektriny a vody po celej krajine.

Premiérka Julija Svyrydenková označila útok za „jeden z najväčších koncentrovaných úderov“ na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

X X X

Ruské drony v noci na dnes zaútočili na autá opravárenskej čaty energetickej spoločnosti v Černihivskej oblasti. Dvaja ľudia prišli o život, traja ďalší utrpeli zranenia, informovali úrady v tomto regióne na severe Ukrajiny. V ruskom Volgograde pri dronovom útoku utrpel zranenia jeden človek.

O útokoch na techniky z firmy Černihovoblenerho informoval Oleksandr Selirestov, šéf vojenskej správy mesta Novhorod-Siverskij ležiaceho v príhraničí s Ruskom. Drony na vozidlá podľa neho útočili opakovane, najskôr na samotné techniky, potom v čase, keď im na pomoc prišli záchranári.

5:00 Ukrajina musí odpovedať svojmu nepriateľovi, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na otázku ukrajinskej agentúry Unian, či by po výpadku v Kyjeve po ruských útokoch 10. októbra mohol prúd vypadnúť aj v Moskve.

„Našou úlohou po úderoch je reagovať na nepriateľa. Našou úlohou je v prvom rade sa brániť. A to, čo sme dnes videli – čo aj oni urobili – čakali na dážď a hmlu, pričom veľmi dobre vedeli, že dážď bráni komukoľvek v širšom využití vzdušných síl. Takže oni vedia, čo robia, a my vieme, čo robíme,“ povedal Zelenskyj.

Vplyvná poslankyňa ukrajinského parlamentu Mariana Bezuhla sa k téme výpadku elektriny v Kyjeve po ruských útokoch vyjadrila na sociálnej sieti.

„K téme výpadkov prúdu. Napriek problémom s protivzdušnou obranou, ktoré sú spôsobené nedostatkom prostriedkov a organizačným chaosom, musíme pochopiť, že bez ohľadu na to, aké by boli kryty či protivzdušná obrana, Rusko môže zničiť prakticky akýkoľvek objekt kritickej infraštruktúry na Ukrajine. Ide len o množstvo rakiet a dronov. Ak napríklad na jednu tepelnú elektráreň vypustia 50 šáhidov a desiatku Iskanderov, je po nej, bez ohľadu na prítomnosť ochrany. Po druhé. Posledný letný deň som jemne varovala, že zima bude náročná a výpadky prúdu prídu. Zdôrazňujem dôležitosť uvedomiť si to a prakticky adaptovať: váš život a pohodlie sú dôležité predovšetkým vám a vašim blízkym. Robte si zásoby, spolupracujte. Najlepšie by bolo zvážiť dočasné presťahovanie sa na jeseň a zimu mimo mesta. Toto sa obzvlášť týka Kyjevčanov. Kyjev je strategický a symbolický cieľ. Je možné, že ho úplne ‚vypnú‘. Úplne – to znamená tma, bez kanalizácie a vodovodu uprostred zimy. Je zrejmé, že nemôžem zalátať všetky diery v riadení štátu ani zneškodniť Rusov, ale snažím sa varovať a hovoriť, ako to je.“

Agentúra Unian sa Zelenského tiež spýtala, či si medzinárodní partneri uvedomujú nebezpečenstvo masívnych útokov Ruska na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a či urýchľujú poskytovanie protiopatrení./agentury/

X X X

 Budúca vláda Babiša, Okamuru a Motoristov je už rozdelená. Kto získa kľúčové rezorty?

 Predseda hnutia ANO Andrej Babiš sa so šéfom hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomiom Okamurom a predsedom strany Motoristi sebe Petrom Macinkom dohodol na rozdelení rezortov v potenciálnej koaličnej vláde. Babiš to uviedol v piatok vo videu na sociálnych sieťach. Jeho vláda by mala mať 16 členov vrátane premiéra. Deväť postov by malo pripadnúť hnutiu ANO, štyri Motoristom a tri SPD, pričom by im patril aj najvyšší post v Poslaneckej snemovni.

„Dal som si za úlohu, že dnes, do piatka, dohodneme rozdelenie rezortov, a to sa nakoniec podarilo. Rokovali sme asi päť hodín,“ povedal Babiš. Hnutie ANO by v potenciálnej vláde malo podľa jeho slov post premiéra a zodpovedalo za osem ministerstiev, konkrétne za rezorty financií, vnútra, spravodlivosti, priemyslu a obchodu, práce a sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva a miestneho rozvoja.

 Hnutiu SPD by pripadli ministerstvá obrany, dopravy a poľnohospodárstva a Motoristom rezort zahraničných vecí, životného prostredia, kultúry a nové ministerstvo pre šport, prevenciu a zdravie, ktoré by podľa Babiša mohlo vzniknúť. „Tým chceme povedať, ako je pre nás dôležitý šport a pohyb detí rovnako ako boj proti civilizačným chorobám. Je to jedna zo zásadných priorít našej novej vlády,“ podotkol.

 Dodal, že na rozdiel od končiaceho kabinetu Petra Fialu neplánuje mať ministra pre európske záležitosti, ministra pre vedu a výskum ani ministra pre legislatívu.

V budúcom týždni sa chce sústrediť na rokovanie o programe, o programovom vyhlásení vlády a ďalších záležitostiach v snemovni./agentury/

X X X

 Na sneme Smeru sa Fico rozohnil: vyzval na posun komunálnych volieb, aj odklon od Bruselu. Politológ: Je to na hrane demokracie

Predseda vlády a líder Smeru Robert Fico otvoril snem Smeru s vyhlásením, že nevidí dôvod na predčasné voľby, pokiaľ sa podarí schváliť štátny rozpočet na rok 2026. Chcel by odložiť aj tie komunálne. Tvrdil, že jeho strana má ambíciu vyhrať voľby v roku 2027 – napriek tomu, že podľa posledných prieskumov dôvera v Smer klesá.

 Fico navrhol, aby sa voľby do orgánov samosprávnych krajov a miest, teda tie komunálne, odložili a konali až v roku 2027. Podľa neho ide o krok, ktorý by priniesol hlbšiu kontinuitu v riadení krajiny. Apeloval na Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8), aby tento návrh podporili a umožnili zmenu zákona. „Komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 po parlamentných voľbách,“ uviedol.

 Predčasné voľby najskôr nebudú

Podľa politológa Jozefa Lenča o tom, či sa voľby posunú, nerozhodujú inštitúcie ako ZMOS či SK8. Dodal, že Ficova výzva je na hranici demokracie. „Aby sa komunálne voľby mohli posunúť na neskorší termín, teda aby sa mohlo predĺžiť funkčné obdobie súčasných predstaviteľov samospráv, je potrebná zmena ústavy,“ vysvetlil. Fico na to najprv potrebuje získať hlasy 90 poslancov.

V súvislosti so svojou účasťou vo vláde líder Smeru zdôraznil, že je zodpovedný za chod štátu a ako prioritu strany považuje mierovú orientáciu Slovenska. Tvrdil, že Smer pristúpil ku konsolidácii verejných financií ako k nevyhnutnému kroku po tom, čo predchádzajúce vlády nedokázali krajinu finančne správne riadiť.

Zároveň predseda strany vyzval, aby sa počas najbližších troch mesiacov prijali dôležité opatrenia – a to nielen z hľadiska výdavkov, ale aj efektívneho výberu daní, boja proti daňovým únikom a naštartovania ekonomiky tak, aby sa zo Slovenska opäť stala krajina lákajúca zahraničné podniky.

„Musíme ozdraviť verejné financie už v roku 2026,“ povedal Fico a dodal, že 13. dôchodok a energetická pomoc zostanú zachované. Na ich vyplatenie je však podľa neho potrebné získať asi 420 miliónov eur, pričom vláda momentálne disponuje 380 miliónmi. Garantoval, že sociálny systém nebude narušený.

 Keď premiér hovoril o schvaľovaní rozpočtu, uviedol, že rozpravu v parlamente na túto tému je potrebné skrátiť, aby sa nezaťažovala zbytočnými a zdĺhavými debatami. Politológ Lenč však pre ta3 uviedol, že Smer môže prísť s návrhom, ako proces v Národnej rade urýchliť. „V každom prípade platí pre vládnu koalíciu to, aby rozpočet bol schválený,“ doplnil s tým, že jeho neschválenie by znamenalo vyjadrenie nedôvery súčasnej vláde.

Podľa neho by predpoklad pre voľby o dva roky vznikol v prípade, že poslanci schvália štátny rozpočet do dvoch týždňov. Zároveň schválenie rozpočtu v tomto termíne vníma ako krok, ktorý umožní vláde venovať sa do konca roka otázkam daní pre budúci rok.

Na sneme Fico tiež spomenul potrebu znižovania počtu úradov, čo by v rámci konsolidácie mohlo priniesť do štátnej kasy milióny eur. Premiér navrhol, aby sa zvážilo spojenie viacerých úradov, napríklad Úradu pre verejné obstarávanie s Úradom pre hospodársku súťaž. Podľa jeho názoru by tak krajina hospodárila efektívnejšie. Budúci rok označil ako rok poriadku vo verejných financiách.

Fico spomenul aj ekonomické témy – podporu automobilového priemyslu, snahu zarobiť na výrobe elektromobilov a plán výstavby baterkárne v Šuranoch ako kľúčový investičný projekt pre krajinu. Stále viac sa však hovorí o možnom návrate únie k spaľovacím motorom. Politický analytik Ján Baránek pre TA3 poukázal na zvláštnu logiku budovania baterkárne v čase, keď sa svet odvracia od elektromobilov. Naznačil tiež, že Smer môže mať v projekte aj vlastné záujmy.

Kritika Žilinku aj Kažimíra

Premiér otvorene kritizoval aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Tvrdil, že ignoruje porušenia zákona v medializovaných prípadoch. Smer nesúhlasí ani s tým, aby bol guvernérom Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. „Rešpektujem, že táto pozícia patrí Hlasu. Nech prídu s človekom, ktorý bude vhodným kandidátom na túto pozíciu, a my v súlade s koaličnými dohodami takéhoto človeka podporíme,“ dodal Fico.

V súvislosti s vnútornou politikou strany uviedol, že Smer je pripravený zabrániť nepodstatným rozhovorom opozície. Dodal, že patrí medzi premiérov, ktorí riešia 80 percent konfliktov a sporov vo vnútri koalície. Zároveň odsúdil to, čo nazval „vytváraním nepravdivého obrazu o Slovensku“, teda podľa jeho slov nihilizmus – že sa v krajine žije zle alebo že Slovensko nie je exportne orientovanou krajinou. Vyzval preto funkcionárov strany, aby aktívne budovali pozitívny obraz štátu.

  počas tlačovej konferencie po ich stretnutí nedaľeko ukrajinského mesta Užhorod v piatok 5. septembra 2025. Jednou z hlavných tém bilaterálneho stretnutia bola energetická infraštruktúra.

Slovensko v Európe?

V prejave sa dotkol aj európskej politiky. Fico si je vedomý, že Smer môže byť vylúčený z európskej socialistickej frakcie, pretože ich názory sa rozchádzajú s politikou Bruselu. Takéto vylúčenie by však podľa neho mohlo oslabiť vplyv strany na rozhodovanie v EÚ. V tejto súvislosti spomenul aj otázku zaradenia dvoch pohlaví do ústavy, čo v krajinách únie vyvoláva odklon od ochrany práv LGBTI+ komunity.

Okrem toho zdôraznil potrebu stratégie neutrálnej zahraničnej orientácie, pričom najväčšia politická strana chce viesť suverénnu politiku voči všetkým svetovým stranám. Ako príklad uviedol riešenie otázky energetických zdrojov, keďže od roku 2028 Slovensko nebude môcť kupovať ruský plyn. Tvrdí, že nepodporí projekt RePow

 Trumpov drvivý úder Číne: Odpoveďou je totálna panika na finančných trhoch 

 Na začiatku piatkového obchodovania sa americký akciový index S&P 500 pohyboval na historických maximách. Stačilo však jedno vyhlásenie amerického prezidenta na svojej sociálne sieti a investorov zachvátila panika. Čo sa konkrétne stalo, si prečítate v našej pravidelnej rubrike týždeň vo svetovej ekonomike.

Finančné trhy zažili včera, v piatok 10. októbra 2025, dramatický prepad po tom, ako americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti oznámil zrušenie plánovaného stretnutia s čínskym prezidentom a zavedenie drastických nových ciel. Tento krok vyvolal medzi investormi okamžitú paniku a masívny výpredaj.

Kľúčový americký akciový index S&P 500 odpísal ihneď po Trumpovom oznámení 2 %, čo predstavuje stratu trhovej hodnoty vo výške približne 1,2 bilióna dolárov (1,04 bilióna eur). Panika na trhoch pokračovala a do konca piatkového obchodovania sa prepad ešte prehĺbil, keď index stratil ďalšieho 1,5 percentuálneho bodu.

Bezprecedentné clá a kontrola softvéru

Trump vo svojom príspevku špecifikoval, že Spojené štáty od 1. novembra 2025 zavedú nové 100 % clá na dovoz z Číny, a to „nad rámec akýchkoľvek ciel, ktoré v súčasnosti platia“. Tento krok prichádza v situácii, keď už teraz takmer každý produkt dovážaný z Číny čelí vysokým clám, pričom takzvaná efektívna colná sadzba sa pohybuje okolo 40 %.

Okrem toho Trump oznámil, že v ten istý deň USA zavedú aj kontrolu vývozu „akéhokoľvek a všetkého kritického softvéru“, čo predstavuje ďalšiu ranu pre technologický sektor a globálne dodávateľské reťazce.

Odveta za kroky Číny

Prezidentovo oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako pohrozil „masívnym zvýšením“ ciel v odvete za nové kontroly, ktoré Čína zaviedla na vývoz minerálov vzácnych zemín. Tieto minerály, z ktorých približne 70 % celosvetovej ponuky pochádza práve z Číny, sú nevyhnutné pre strategické odvetvia, vrátane automobilového priemyslu, obrany a výroby polovodičov.

Čínske ministerstvo obchodu vo štvrtok oznámilo, že od 1. decembra budú musieť zahraničné subjekty získať licenciu na vývoz produktov, ktoré obsahujú viac ako 0,1 % vzácnych zemín pochádzajúcich z Číny alebo sú vyrobené pomocou čínskych technológií.

X X X

 Andrej Babiš by rád spolupracoval s Robertom Ficom i vo V4, ale aj kvôli slovenskému premiérovi to nie je reálne (týždeň vo svetových médiách)

 V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o snahe EÚ obmedziť cestovanie ruských diplomatov – špiónov na svojom území či o aktivitách Jána Čarnogurského na Rusmi okupovanej Ukrajine. No a končiť budeme správou, z ktorej vyplýva, že českí policajti odstránili na pokyn premiéra Petra Fialu riaditeľa Ikemu len preto, že im nechcel dovoliť rozkradnúť nemocnicu.

 České médiá rozoberajú dopady volebného víťazstva Andreja Babiša na zahraničnopolitickú oblasť, pričom nemalú pozornosť venujú aj jeho vyhláseniu, že by rád obnovil spoluprácu i so Slovenskom v oblasti V4.

Jedným dychom však dodávajú, že sa to javí ako nepravdepodobné, lebo Poľsko vníma Rusko ako nepriateľa, kým Fico sa i minulý týždeň vyslovil, že „porážka Ruska nie je cieľom jeho vlády“.

Najlepšie má zhrnuté všetky citácie domácich i zahraničných spravodajských webov pomerne neznáma, ale triezvo píšúca stránka Publico.cz.

„V4 obnovíme,“ uviedol Babiš v diskusii s dnes už bývalým premiérom Petrom Fialom. Pán Fiala rozbil V4, pretože vôbec nechápe, ako silná V4 je.“

Publico.cz však Babišovi oponuje a tvrdí: „Podľa analytikov ale V4 „rozbil“ predovšetkým rozkol ohľadom podpory Ukrajiny, vzťahov s Ruskom a pohľadu na budúcnosť EÚ,“ uvádza český web.

Otázku neochoty Poľska spolupracovať so Slovenskom má najlepšie zdokumentovanú server Novinky.cz. Ten svoj rozhovor so zahraničnopolitickým analytikom Michalom Lebduškom otitulkoval ako „Obnova V4 po voľbách? Naopak hrozí ďalšie ochladenie vzťahov“., aktuality.sl

X X X   

 Dočasná riaditeľka Ďurčová bránila rozhodnutie zrušiť zvyky v skanzene i postup pri opravách dreveníc, neskôr vyjadrenie stiahla

 Etnológovia kritizujú nové vedenie SNM v Martine za neodborné kroky a zloženie pracovnej skupiny, dočasná riaditeľka Ďurčová to odmieta

MARTIN: Vedenie Slovenského národného múzea v Martine, pod ktoré patrí aj Múzeum slovenskej dediny (skanzen), najskôr čelilo kritike odborníkov pre neodborné zloženie pracovnej skupiny, ktorá má dohliadať na obnovu skanzenu. Teraz zrušilo pravidelné jesenné podujatie venované tradičným zvykom, pričom ako dôvod uvádza technické problémy.

Dočasná riaditeľka SNM v Martine, Zuzana Ďurčová, najskôr telefonicky vysvetlila zrušenie podujatia tým, že táto akcia nepatrila medzi hlavné podujatia múzea. Uviedla, že má skôr klesajúcu návštevnosť a v posledných rokoch o ňu nebol záujem. Zdôraznila, že nešlo o nosné podujatie inštitúcie a zohľadnili aj technické dôvody.

Hoci podľa predchádzajúceho vedenia išlo o pravidelnú akciu, zrušenie bolo podľa nej nevyhnutné a nikde vraj nie je napísané, že sa musí uskutočniť. Ďurčová zároveň vysvetlila, že plánuje úsporu presunúť na rozvoj iných aktivít, konkrétne vianočného programu, čo je podľa jej slov zmysluplnejšie a že v budúcom roku, sa budú sústrediť viac na letné podujatia.

Zrušenie podujatia komentovali aj návštevníci, ktorí už dlhšie vyjadrujú svoj nesúhlas s novým vedením na sociálnych sieťach: „Chcel by som špecifikovať tie technické príčiny. Zdá sa mi, že to v tom Martine akosi upadá,“ napísal jeden z nich. Medzi ďalšími reakciami bolo napríklad: „Treba poďakovať ministerstvu kultúry“ a „Veľká škoda.“ Niektorí z nich svoj nesúhlas so súčasným vedením pred časom vyjadrili aj priamo na ceste pred vstupom do skanzenu.

Ďurčová si svoje vyjadrenia neskôr rozmyslela

Ďurčová dočasne prevzala miesto riaditeľky potom, čo generálna riaditeľka SNM Andrea Predajňová v júni odvolala z funkcie riaditeľa Radovana Sýkoru. Funkciu má zastávať najviac šesť mesiacov alebo do skončenia vyhláseného výberového konania, ktoré momentálne prebieha.

V minulosti sa uchádzala o post v komunálnych voľbách za stranu SNS. Na sociálnych sieťach sa tiež často objavovala na fotografiách z rôznych akcií po boku politikov ako sú podpredseda strany Smer Ľuboš Blaha, štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma, minister zahraničných vecí Juraj Blanár či Lukáš Machala, aktulity.sk

 Co presadzuje únia.

Zdôraznil odmietanie vojenských konfliktov a význam slova mier. „Podporujeme politiku mieru a sme za čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu na Ukrajine, ale nedovolíme zaťahovanie Slovenska do vojny a nebudeme robiť nič, okrem humanitárnej pomoci Ukrajine,“ uzavrel Fico./agentury/

X X X

  Žilinka po kritike od Roberta Fica premiérovi odkazuje: Zákon je náš jediný imperatív, nie želania politikov

 Napätie medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom stúpa. Premiér vyzýva na kroky ex offo, generálny prokurátor má pre premiéra jasný odkaz.

Premiér Robert Fico počas prejavu na pracovnom sneme Smeru-SD skritizoval orgány činné v trestnom konaní (OČTK) za selektívny prístup pri jednotlivých prípadoch. Vyjadril výhrady k preverovaniu porušovania zákona počas predošlých vlád v rokoch 2020 až 2023.

Opakovane skritizoval prácu generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ficovi prekáža, že po tlačovej konferencii predstaviteľov Smeru-SD, kde sa predstavitelia štátu ostro kritizovali matku Michala Šimečku Marty Šimečkovej a obviňovali ju z priživovania sa na štátnych peniazoch, Žilinka nezačal konať. „Odpovedal, že on nepozná verejné trestné oznámenie, ale ja poznám zásadu ex offo,“ uviedol predseda vlády.

 Výlučne zákon, nie želania politikov, odkazuje Žilinka

Na Ficove obvinenia z nečinnosti prokurátor Žilinka reagoval na sociálnej sieti: „Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, odmietam spochybňovanie činnosti OČTK len z toho dôvodu, že ich postupy a rozhodnutia nezodpovedajú Vašim predstavám či dokonca politickým sľubom daným voličom. Jediným imperatívom pre OČTK je a bude výlučne zákon, nie želania politikov. Trestné konanie je ucelený systém, ktorý obsahuje procesné inštitúty a inštančné postupy, ktoré zaručujú garanciu zákonnosti.“

Generálny prokurátor zároveň považuje za škodlivé a nezodpovedné, keď sa v spoločnosti vyvoláva neistota ohľadom konania prokuratúry. Podľa neho sa to deje ničím nepodloženým vytváraním zdania nečinnosti, v tomto prípade v súvislosti s Ficovou tlačovou besedou z 20. septembra.

 „Nezodpovedá skutočnosti, že by orgány prokuratúry či OČTK v danej veci nekonali. OČTK však nie sú povinné Vás, ako predsedu vlády Slovenskej republiky, o svojom postupe v konkrétnej veci informovať. K Vašim opakovaným apelom na konanie ex offo musím len znovu upriamiť Vašu pozornosť (rovnako aj ostatných účastníkov spomínanej tlačovej besedy) na zákonnú povinnosť (!!!) štátnych orgánov bez meškania oznamovať OČTK skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin,“ odkazuje Žilinka Ficovi.

„Nemôžem súhlasiť s opakovanými atakmi na moju osobu a tým aj na orgány prokuratúry, ktoré sú založené na manipulácii a pôsobením na emócie neprispievajú k ničomu inému, ako k znižovaniu vážnosti prokuratúry v očiach verejnosti a jej viery v zákonnosť a spravodlivosť,“ ohradil sa Žilinka na záver., aktuality.sk

X X X

 Dosť bolo zrady, odkázal premiér Robert Fico guvernérovi NBS. Musím mu v strane veľmi chýbať, reagoval Peter Kažimír

 Vyjadreniami politikov, štátnych úradníkov či politických nominantov sa to cez víkend len tak hemží.

Slová premiéra Roberta Fica na pracovnom sneme Smeru-SD sa nedotkli len generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý pohotovo reagoval na výčity zo strany predsedu vlády. Neskôr médiám zaslal reakciu aj guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.

Niekdajší stranícky šéf mu odkázal, že „bolo dosť zrady“ a nevidí dôvod na to, aby sa Kažimír vrátil do funkcie guvernéra NBS.

„Nerozumiem, prečo na mňa predseda vlády neustále verejne útočí. Musím mu v strane veľmi chýbať. Nijako inak si neviem vysvetliť, prečo ma tak často spomína. Kedysi mal guráž povedať mi veci priamo do očí,“ reagoval Kažimír na sobotňajšie výroky Fica.

O tom, že premiér už nechce vidieť „zradcu“ na kľúčovej pozícii, sme informovali už v lete. Predseda vlády v sobotu zopakoval, že rešpektuje, že funkcia guvernéra NBS patrí strane Hlas-SD.

Korupčná kauza

Pripomeňme, že v máji Špecializovaný trestný súd uznal Kažimíra vinným z korupcie a uložil mu trest vo výške 200-tisíc eur. Podľa rozsudku mal Kažimír podplácať vtedajšieho prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho, aby si zabezpečil informácie o daňových konaniach viacerých spoločností, a tak im dopomôcť k vyplateniu nadmerných odpočtov DPH vo výške presahujúcej tri milióny eur. Ako protihodnotu mal podľa prokuratúry Imreczemu odovzdať úplatok 48-tisíc eur., aktuality.sk

 X X X

 Šutaj Eštok: Políciu politicky neriadime, postupuje podľa zákona

Policajný zbor vyšetruje udalosti z rokov 2020 až 2023. Súčasné vedenie štátu políciu politicky neriadi. Orgány činné v trestnom konaní postupujú striktne podľa zákona. V súvislosti so sobotným prejavom predsedu vlády SR a lídra strany Smer-SD Roberta Fica na pracovnom sneme strany to na sociálnej sieti uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Vyhlásil, že v rokoch 2020 až 2023 bol na Slovensku otvorený pokus o zmenu politického zriadenia likvidáciou vtedajšej opozície.

 „Aj preto som rád, že z dnešných slov premiéra jasne zaznelo, že je dobre, že ministerstvo vnútra riadi práve Hlas-SD a nie niekto iný. Lebo inak by to znamenalo návrat k politickému riadeniu polície – presne tak, ako to bolo za čias Matoviča,“ uviedol minister.

Ako dodal, bez ohľadu na rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, ktoré podľa svojich slov na teraz nechce hodnotiť, plne stojí za prácou nezávislých vyšetrovateľov.

Premiér a predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico v sobotu namietal selektívnu činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Tvrdil, že je selektívna v prípadoch porušenia zákonov zo strany protivládnych aktérov či v prípadoch zneužívania trestnej politiky štátu v rokoch 2020 až 2023 voči opozícii. Navrhol, aby pracovný snem strany schválil návrh, ktorým má nad tým vyjadriť poľutovanie a počudovanie.

 Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol spochybňovanie činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Je a bude pre ne jediným imperatívom výlučne zákon, nie želania politikov. Vyjadril aj nesúhlas s opakovanými atakmi na jeho osobu, a tým aj na orgány prokuratúry./agentury/

 X X X

 Ťažko chorá princezná prehovorila: Potrebujem pomoc so zvládaním bežného života

Nórska korunná princezná Mette-Marit (52) oznámila, že si v októbri dopraje zdravotnú prestávku, ktorú potvrdil aj kráľovský dvor. Počas nasledujúceho mesiaca sa nezúčastní žiadnych oficiálnych povinností, výnimkou bude len slávnostná večera pre členov parlamentu, naplánovaná na 23. októbra.

 Nórska korunná princezná Mette-Marit a jej manžel, princ Haakon.

Podľa oficiálneho vyhlásenia paláca princezná od začiatku októbra podstúpi mesačnú pľúcnu rehabilitáciu v Nórsku. „Mala som to urobiť už dávno, ale až teraz nastal ten správny čas,“ uviedla Mette-Marit počas návštevy Nórskeho ľudového múzea, informuje People.

„Vzhľadom na moju diagnózu pľúcnej fibrózy budem potrebovať viac pomoci so zvládaním každodenného života,“ priznala otvorene. Dodala, že počas liečby by sa rada stretla aj s ľuďmi, ktorí prechádzajú podobnou skúsenosťou.

 Boj s ochorením od roku 2018

Princeznej diagnostikovali pľúcnu fibrózu už v roku 2018 a jej zdravotný stav sa odvtedy zhoršil. Na jar tohto roka palác potvrdil, že Mette-Marit trpí každodennými ťažkosťami, ktoré ovplyvňujú jej schopnosť plniť oficiálne povinnosti.

„Korunná princezná má každodenné príznaky, ktoré ovplyvňujú jej pracovný program. Ten preto prispôsobujeme jej aktuálnemu zdravotnému stavu,“ uviedli predstavitelia kráľovského dvora ešte v marci. „Napriek tomu má silnú túžbu pokračovať v práci a zúčastňovať sa verejných aktivít, kedykoľvek to bude možné.“

Nórsky korunný princ Haakon a korunná princezná Mette-Marit (v strede) na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne.

Rodinné zázemie

Mette-Marit je manželkou korunného princa Haakona (52), s ktorým má dve deti – princeznú Ingrid Alexandru (21) a princa Sverreho Magnusa (19). Z predchádzajúceho vzťahu má ešte syna Mariusa Borga Høibyho (28), ktorý však nie je v nástupníckej línii.

V auguste nórske médiá informovali, že Marius čelí súdnemu obvineniu v 32 bodoch, vrátane štyroch prípadov znásilnenia. Proces by sa mal začať vo februári 2026.

 Odvaha a otvorenosť

Mette-Marit je známa svojím úprimným prístupom k vlastnému zdraviu. V posledných rokoch opakovane hovorila o tom, ako ju choroba naučila spomaliť a viac si vážiť drobnosti každodenného života. Napriek ťažkostiam ostáva aktívnou členkou kráľovskej rodiny a jej verejné vystúpenia sú často vnímané ako symbol sily a odhodlania./agentury/

 X X X

 Poriadna nálož rokenrolu, energické tanečné čísla a ikonická lovestory. Pomáda sa po 13 rokoch vrátila na Slovensko

Divadlo Kalich, ktoré podľa recenzie Pavla Košatku pre portál Musical.cz. „disponuje najlepším muzikálovým zborom v Prahe“, opäť rozozvučalo priestory bratislavského STARS Auditoria. Nie je to tak dávno, čo u nás uviedlo temný príbeh o Krysařovi, tentoraz však siahlo po čomsi celkom inom – v réžii Jána Ďurovčíka predstavilo legendárnu Pomádu.

 Pôvodná verzia bola vulgárnejšia

Jeden z najdlhšie uvádzaných muzikálov v histórii, pod ktorý sa podpísali Jim Jacobs a Warren Casey, mal premiéru v Chicagu v roku 1971. Pôvodná verzia sa značne líši od tej, ktorú poznáme dnes – bola oveľa vulgárnejšia a nebála sa tínedžerskej sexuality.

Po niekoľkých zmenách vrátane pridania nových piesní a zjemnenia jazyka sa titul v nasledujúcom roku presunul do Eden Theatre v New Yorku, kde zožal značný úspech v podobe siedmich nominácií na cenu Tony.

Neskôr Pomádu uvádzali viaceré divadlá na Broadwayi vrátane Broadhurst Theatre, Royale Theatre a Majestic Theatre. V čase derniéry v roku 1980 mala za sebou vyše 3 300 repríz.

Revival, ktorý režíroval Jeff Calhoun, mal v broadwayskom Eugene O’Neill Theatre premiéru v máji 1994. V obsadení sa prestriedalo množstvo slávnych mien vrátane Rosie O’Donnellovej, Billyho Portera, Lindy Blairovej, Lucy Lawlessovej či Brooke Shieldsovej.

V roku 1973 sa Pomáda dostala aj do londýnskeho West Endu – postavu Dannyho Zuka stvárnil Richard Gere, Sandy si zahrala Stacey Greggová. V USA aj vo Veľkej Británii vzniklo ešte niekoľko ďalších revivalov.

Pomáda sa však hrala a dodnes hrá v krajinách celého sveta vrátane Kanady, Argentíny, Rakúska, Mexika, Španielska, Nového Zélandu, Francúzska či Austrálie. A, samozrejme, aj Slovenska.

 Vysnená rola Johna Travoltu

Väčšina ľudí pozná najmä filmovú adaptáciu z roku 1978, v ktorej ústrednú dvojicu stvárnili John Travolta a Olivia Newtonová-Johnová. Travolta už v Pomáde predtým účinkoval, konkrétne v broadwayskej verzii, s ktorou šiel na turné. Hoci túžil po úlohe Dannyho, nepodarilo sa mu ju vybojovať.

„Na konkurze bol absolútne nesústredený,“ opísal režisér Tom Moore. „Bolo to úplne rozhádzané. Ale mal skvelý hlas. Bol nesmierne šarmantný. A bol veľmi príťažlivý. Vyzeral ako francúzska filmová hviezda.“ A tak mu prischla vedľajšia postava Doodyho.

O pár rokov neskôr sa mu však predsa podarilo uchmatnúť si svoju vysnenú rolu. „Poznal som tú postavu ako svoje topánky. Vedel som, čo funguje a čo nie. Vedel som, čo je vtipné a čo nie. Vedel som, aké pohyby sú cool. Vedel som, ako si učesať vlasy, ako zapózovať, ako byť cool, pretože všetko, čo som ako iná postava (Doody) mohol robiť, bolo sledovať tú najcoolovejšiu postavu – ktorou bol Danny – vyše roka,“ okomentoval herec.

Celovečerný debut režiséra Randala Kleisera sa stal najlepšie zarábajúcim muzikálom v histórii. Soundtrack z filmu bol druhým najpredávanejším albumom roka 1978, predbehol ho soundtrack Horúčky sobotňajšej noci, v ktorej si takisto zahral Travolta.

Skladba Hopelessly Devoted to You si vyslúžila nomináciu na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň (napokon vyhral Last Dance z filmu Thank God It’s Friday). Pomáda získala tiež päť nominácií na Zlatý glóbus.

V roku 1982 vzniklo pokračovanie s Maxwellom Caulfieldom a Michelle Pfeifferovou, ktorý však bol komerčným prepadákom a neocenili ho ani kritici.