Noví ministri dostávajú otázky, prečo prijali ponuku na vstup do vlády, ktorá je menšinová, pričom vo funkcii možno vydržia len niekoľko mesiacov v prípade, keby sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby.
Rastislav Káčer objasnil svoje rozhodnutie najprv na tlačovke, potom sa vyjadril aj na sociálnej sieti. „Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík, je však kľúčová doba, uhnúť by bola zbabelosť,“ povedal pred médiami. Zároveň podčiarkol, že je mu blízka zahraničná a bezpečnostná politika vlády Eduarda Hegera. Poznamenal, že sa cíti ako jej spoluautor a advokát.
Nový minister zahraničných vecí a európskych záležitostí je známy svojou otvorenosťou. Nič na tom nezmenil ani ako člen vlády. Dôkazom je jeho status na Facebooku.
Fakt by si išov do hentoho mrdníku?
Káčer sa vo svojom príspevku na sociálnej sieti najprv vrátil na začiatok septembra, keď sa šírili špekulácie, že by sa mal stať nástupcom Ivana Korčoka. „Fakt by si išov do hentoho mrdníku?“ doslova znela esemeska, čo mu poslala kamarátka z Prahy, ktorá pochádza z Nitry.
Káčer reagoval takto: „Však uvidíme, aj môj syn tak hovorí” (môj syn je síce nevidiaci, ale vidí svojim srdcom úplne ostro).“ A potom sa na Facebooku preniesol do súčasnosti: „Teraz by som jej – a aj vám – chcel vysvetliť, že prečo som sa rozhodol do ‚toho mrdníka‘ ísť.“
Ako prvú príčinu toho, že prijal ponuku šéfovať slovenskej diplomacii, napísal: „Po vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine sa náš svet zmenil zásadne. Útok na susedný štát, snaha o násilnú anexiu jeho územia, likvidáciu jeho štátnosti, popieranie jeho práva na existenciu, vraždenie jeho obyvateľov, pľundrovanie jeho územia – to je v Európe od konca druhej svetovej vojny najhoršia kríza morálky, práva, pravidiel a akceptovaného status quo. Tento stav priamo a bezprostredne ohrozuje aj našu štátnosť, integritu a prosperitu.“
Poprel by svoj celý profesionálny život
Káčer pokračoval upozornením na zložité časy: „Doba je skutočne zložitá, nadchádzajúci polrok až rok je kľúčový a zásadný pre vývoj v našej vlasti, ale aj v celej Európe. Malovernosť a porazenecká nálada nám nepomôžu. Potrebujeme udržať jednotu spojencov navonok a dovnútra nemôžeme pôdu vyprázdniť pre novodobých Henleinovcov a Quislingov. Milovníci autokracií, obdivovatelia fašizmu, spojenci putinizmu sa odkopávajú a piata kolóna naberá odvahu, agresivitu a chuť ukázať slobode a demokracii, kto je tu pánom.“ Zdôraznil pritom, že si veľmi cení hodnoty novembra 1989, slobodu, zásady demokracie a európanstvo.
Ďalej podčiarkol, že do vlády nešiel preto, aby mal v životopise uvedený významný biografický údaj. „Keby som odmietol ponuku premiéra Hegera v tejto situácii – poprel by som celý svoj profesionálny život, svoju službu krajine a moju domovskú zahraničnú službu,“ ozrejmil.
Káčer poukázal na to, že chce slúžiť záujmom Slovenska bez ohľadu na to, koľko času Hegerova vláda vydrží pri moci. Dal jasne najavo, že keby uhol, určite by sa červenal: „Musel by som sa hanbiť sám pred sebou a pred všetkými, ktorých mám rád. Aj keď máme ‚mrdník‘, ale je náš. Iný nemáme. A ak aj na tri mesiace, pol roka, alebo do riadnych volieb – chcem sa pričiniť o to, aby sme ostali na správnej strane histórie.“
Nekonať je zlé a zbabelé
V závere príspevku sa dá jednoznačne vycítiť, že Káčer považuje seba za zodpovedného vlastenca. Nie za takzvaného hejslováckeho, ale za správneho patriota, ktorý vidí miesto Slovenska v transatlantickom priestore, ktorý vníma svoju vlasť ako krajinu demokratických hodnôt: „Nekonať, keď si to situácia vyžaduje, uprednostniť svoj komfort a osobné bezpečie, čakať ako veci dopadnú, lebo nemám dostatok odvahy zastať sa hodnôt, je zlé, zbabelé a aj v rozpore s tými najtradičnejšími hodnotami. Narodil som sa tu, vyrástol som tu, ľúbim svoju vlasť a chcem, aby ostala slobodnou, uznávanou a prosperujúcou krajinou.“
Od týchto slov sa odvíja koniec Káčerovho textu na Facebooku: „Preto do toho mrdníka idem. Lebo mám rád svoju vlasť a vás priatelia.“/agentury/
X X X
Zelenskyj mal autonehodu
Ukrajinský prezident Zelenskyj bol účastníkom autonehody v hlavnom meste Kyjev, oznámil v noci na štvrtok jeho hovorca Serhij Nykyforov, uviedla agentúra DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, v strede, spieva ukrajinskú hymnu počas návštevy mesta Izium v Charkovskej oblasti na Ukrajine v stredu 14. septembra 2022.
Do vozidla, v ktorom sa ukrajinský prezident viezol, narazilo auto, ktoré sa následne zrazilo aj s ďalšími vozidlami v Zelenského kolóne, spresnil Nykyforov v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
Zelenského po zrážke vyšetrili lekári, ktorí žiadne zranenia nezistili, dodal hovorca bez uvedenia ďalších podrobností. Záchranári odviezli do nemocnice aj vodiča druhého vozidla a incident vyšetruje polícia, cituje DPA.
Ukrajinský prezident v stredu navštívil mesto Izium na východe krajiny, ktoré od ruských okupačných síl nedávno oslobodili ukrajinské jednotky. Zelenskyj sa stretol s vojakmi, ktorým sa poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Pred budovou vypálenej radnice bola vztýčená ukrajinská vlajka./agentury/
X X X
Rusko označilo dodávky amerických ďalekonosných striel Kyjevu za červenú čiaru
1 štáty dodajú Ukrajine strely dlhého doletu do raketometov HIMARS, bude to prekročenie pomyselnej červenej čiary. Vyhlásila to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Ak sa Washington rozhodne dodať Kyjevu rakety dlhšieho doletu, prekročí červenú čiaru a stane sa priamou stranou konfliktu,“ povedala Zacharovová. „V takom prípade budeme nútení adekvátne reagovať,“ dodala.
Americké salvové raketomety HIMARS môžu zasiahnuť cieľ až vo vzdialenosti 500 kilometrov, USA však Ukrajine zatiaľ dodávajú len rakety s dostrelom 80 kilometrov.
Ukrajinci zúfalým Rusom: HIMARS-y ste netrafili. Zahráme vám Metallicu
Kyjev podľa médií vyjadril záujem o muníciu s dostrelom 300 kilometrov. V porovnaní s výzbrojou používanou Ruskom je americký systém výrazne presnejší, čo Ukrajinci úspešne využívajú na útoky na ruskú tylovú logistiku.
Rusko dlhodobo kritizuje Spojené štáty a ďalších spojencov za ich dodávky zbraní pre Ukrajinu a predchádzajúce poskytnutie raketometov HIMARS označilo za „krajne negatívne“./agentury/
X X X
Putinov kuchár hľadá vojakov medzi väzňami
Väzni v Rusku dostávajú na výber: ešte dlhé roky za mrežami alebo rýchly odchod na front s vidinou omilostenia. Mozgom náboru je boháč Jevgenij Prigožin.
Jevgenij Prigožin (vľavo) podáva jedlo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v reštaurácii patriacej tomuto podnikateľovi. Snímka je z novembra 2011 Vlastní sieť reštaurácií aj továreň na výrobu hotových jedál. V jeho luxusných podnikoch obedoval či večeral viackrát šéf Kremľa Vladimir Putin. Medzi Rusmi má Prigožin prezývku Putinov kuchár (alebo aj šéfkuchár).
Rodák z Leningradu, odkiaľ pochádza aj ruský prezident, má blízko k Vagnerovej skupine, čo je polovojenská organizácia. Jej žoldnieri sa zapojili do vojny na Ukrajine. Server Medusa zverejni video, na ktorom 61-ročný Prigožin lanári väzňov na front. Nahrávku zrejme zhotovil nejaký väzenský dozorca.
Putinov kuchár sa prihovoril k odsúdeným vecne a jasne. „Beriem vás živých, ale nie vždy živých vraciam,“ upozornil na riziko, že padnú v boji. Ubezpečil pritom, že Vagnerova skupina je veľmi dobre vyzbrojená. „Munície mám zhruba dvojnásobne viac ako v Stalingrade,“ povedal v narážke na legendárna bitku sovietskej armády proti nemeckým vojakom, ktorá trvala od augusta 1942 až do februára 1943.
Po úspešnej protiofenzíve Ukrajincov v Charkovskej oblasti je odkaz z Kyjeva ruským okupantom jednoznačný: Varovali sme vás. Pozrite si video ukrajinského ministerstva obrany.
Prigožin podčiarkol, že nikto sa nemôže vzdať do zajatia, nikto nesmie dezertovať. Pre prvý prípad každý dostane dva granáty: jeden, aby ešte zaútočil na nepriateľa, a druhý, ktorým spácha samovraždu. V druhom prípade vystríhal, že pokus o útek z bojiska znamená okamžitú popravu.
Beriem vás živých, ale nie vždy živých vraciam. Jevgenij Prigožin
Zároveň poukázal na to, že treba dodržiavať absolútnu disciplínu. Platí to aj o zákaze sexu s miestnymi obyvateľkami. Pokračoval, že do Vagnerovej skupiny sa môžu prihlásiť záujemcovia vo veku od 22 do 50 rokov. Aj o niečo starší však majú šancu v prípade, že zvládnu fyzické testy.
Mimochodom, Prigožin veľmi dobre pozná väzenské prostredie a tým pádom i zmýšľanie trestancov. V roku 1981, keď mal dvadsať rokov, ho súd poslal za mreže na deväť rokov za lúpež v organizovanej skupine.
Prví väzni v boji na začiatku júna
Prigožin na dvore trestaneckého tábora poznamenal, že prví trestanci sa zapojili do bojov na Ukrajine vo Vagnerovej skupine 1. júna. Bolo to ich prvé nasadenie na fronte. Všetkých štyridsať recidivistov prišlo z väzenia v Petrohrade: „Traja zomreli, siedmi utrpeli zranenia. Jeden z padlých mal 52 rokov. Odsedel si 30 rokov za mrežami. Zahynul hrdinsky.“
Väzňom vyslovene zdôraznil, že ich potrebuje na frontovej línii. Ubezpečoval ich, že kto padne, pochovajú ho tam, ako napíše v testamente.
Trestancom, ktorí vstúpia do Vagnerovej skupiny, dávajú mesačný žold okolo 100-tisíc rubľov, čo v prepočte vychádza takmer na 1700 eur. A sľubujú im, že keby ich nepriateľ zabil, ich rodina dostane dva milióny rubľov (približne 34-tisíc eur).
Najväčším lákadlom je zrejme nádej, že úspešný záujemca sa nevráti do väzenia. „Po polroku idete domov s udelenou milosťou,“ podčiarkol Prigožin./agentury/
X X X
NATO posilňuje východné krídlo. Expert hodnotí, či to stačí na Rusko
Nakoľko je potrebné zvyšovať počty vojakov Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe vrátane Slovenska vzhľadom na ruskú hrozbu? Môže prezident Vladimir Putin uvažovať o tom, že zaútočí na NATO? Aj na tieto otázky odpovedal pre Pravdu John Deni z Inštitútu strategických štúdií na U. S. Army War College. Jeho vyjadrenia nereprezentujú oficiálne pozície americkej vlády či ozbrojených síl Spojených štátov.
Lotyšský premiér Krisjanis Karins so slovenskými vojakmi, ktorí pôsobia v rámci predsunutej posilnenej prítomnosti Severoatlantickej aliancie v pobaltskej krajine.
x S čím sa NATO dokáže postaviť na východe proti Rusku?
Keď sa pozriete na to, čo Severoatlantická aliancia urobila za šesť mesiacov od ruskej invázie proti Ukrajine, ako by ste definovali prístup NATO k vlastnej bezpečnosti?
Aliancia zareagovala dramaticky a do veľkej miery pozitívnym spôsobom. NATO už od roku 2014 riešilo, čo robiť s Ruskom po prvej invázii proti Ukrajine a po anexii Krymu. Februárový útok všetky snahy zásadne urýchlil. Krajiny NATO od roku 2014 pomaly zvyšovali obranné rozpočty, ale myslím si, že to bude ešte viditeľnejšie. Aliancia mení štruktúru svojej predsunutej prítomnosti na východnom krídle. Do istej miery posilnila už existujúce bojové prápory v Poľsku a v troch pobaltských krajinách, hoci si myslím, že je možné urobiť ešte viac. NATO tiež rozšírilo iniciatívu predsunutej posilnenej prítomnosti na štyri ďalšie štáty. Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Okrem toho sme svedkami skutočne úžasnej politickej solidarity v rámci aliancie, ktorú sa podarilo udržať a dokonca posilniť.
x Prečo to tak vnímate?
Na začiatku vojny sme od rôznych spojencov počúvali všeličo. Napríklad z Paríža. Hovorili napríklad o tom, že nesmieme zahanbiť ruského prezidenta Vladimira Putina. Momentálne sa to už veľmi nespomína. Politická solidarita medzi spojencami je naozaj pôsobivá. NATO komunikuje s jednotlivými členskými štátmi, čo sa týka ich pomoci Ukrajine v rámci vojenských dodávok. Myslím si, že Európania, najmä veľké štáty, v tejto veci môžu urobiť ešte viac, ale zatiaľ na mňa kroky aliancie urobili dobrý dojem.
x Ako ste povedali, NATO rozšírilo koncept posilnenej prítomnosti na východnom krídle na ďalšie štyri krajiny. Je to dostatočné, aby dokázalo čeliť ruskej hrozbe?
Úprimne povedané, trochu ma prekvapilo, že to aliancia urobila. Vnímam to tak, že NATO k tomu pristúpilo najmä z politických dôvodov, aby preukázalo solidaritu so štátmi na východnom krídle. Keď sa totiž pozriem na mapu Európy, úloha jednotiek v Poľsku a v Pobaltí spočíva v odstrašení Ruska. Nemám pocit, že je nevyhnutné, aby sme podobný obranný koncept využívali aj inde. Nie je potrebný na Slovensku a v Maďarsku a asi ani v Bulharsku. Čo sa týka Rumunska, v jeho prípade sa asi dá argumentovať, že tu existuje vyššia pravdepodobnosť ruského pozemného útoku. Aj vzhľadom na to, že ruské vojská sú v Moldavsku, a podľa niektorých analytikov by im Moskva rada vytvorila takpovediac pozemný most na Krym. To by bol pre Bukurešť problém. Čo sa týka posilnenia práporov na východnom krídle, aliancia chce minimálne v pobaltských krajinách a v Poľsku vytvoriť brigádne veliteľstvá. Nedávno som však s Michaelom O’Hanlonom napísal komentár pre Wall Street Journal o tom, že narastá riziko, že rétorika aliancie nebude odrážať realitu.
x V akom zmysle?
Na madridskom summite koncom júna a po ňom sa veľa hovorilo, ako chce NATO odstrašiť Rusko tým, že mu ukáže, že nemôže pri útoku uspieť. No aliancia do Pobaltia či do Poľska neposiela brigády, v podstate len vytvára brigádne štruktúry. A to je veľmi vágne. Bude na líderských krajinách v jednotlivých štátoch, ktoré sa pravdepodobne k týmto novým záväzkom postavia rôznym spôsobom. Ale plán nie je taký, že predsunutú prítomnosť budú tvoriť v podstate nastálo vyslané brigády. Mnohí z nás na tejto strane Atlantiku, ale aj v Európe, sa prihovárame za takýto prístup. Posilnilo by to naše obranné kapacity tak, že Rusi by nemohli dúfať, že by sa im mohlo podariť obsadiť akékoľvek územie aliancie.
x Čo konkrétne by teda NATO malo spraviť?
Dúfam, že budeme svedkami, ako som už naznačil, ešte výraznejšieho posilnenia obrany pobaltských krajín a Poľska. Samozrejme, to si vyžaduje, aby aj hostiteľské krajiny boli schopné prijať zahraničných vojakov. Chcel by som vidieť, že tieto jednotky budú vo východnej Európe nasadené v podstate permanentne, nielen na šesť až deväť mesiacov, čo sú momentálne rotácie. Možno by s nimi mohli prísť aj rodinní príslušníci. Mali by sme tiež presnejšie definovať, aké vojenské spôsobilosti potrebuje NATO vo východnej Európe.
Kanadský veliteľ: Aj so slovenskými vojakmi odstrašíme každý ruský útok
x Aké sú to podľa vás?
Keď Rusko začalo inváziu, spojenecké krajiny chceli rýchlo poslať do východnej Európy niečo, čo mali k dispozícii. Do regiónu zamierila najmä pechota, k tomu pristúpili aj Spojené štáty. Bolo správne, že sme to urobili, pretože takéto jednotky dokážeme nasadiť najrýchlejšie a bolo potrebné okamžite reagovať na vzniknutú situáciu. Ale momentálne sa musíme prispôsobiť tomu, že z Ruska sa stáva dlhodobejšia výzva. Preto si musíme odpovedať na otázku, aké spôsobilosti vo východnej Európe potrebujeme. V strednodobom a dlhodobom horizonte chceme Rusko odstrašiť a zároveň zaistiť bezpečnosť spojencov. A nezabúdajme ani na to, že musíme riešiť aj pokračujúcu hybridnú vojnu, ktorú Moskva proti Západu vedie už takmer 10 rokov. Samozrejme, ľahká pechota nie je odpoveďou na naše problémy. V niektorých prípadoch potrebujeme ťažko obrnené jednotky. To sa týka najmä severovýchodu Európy. V strednej Európe, kde je aj Slovensko, by sme mali mať viac protivzdušnej a protiraketovej obrany. Musíme posilniť našu kybernetickú obranu a zbieranie spravodajských informácií. A na juhu potrebujeme viac námorných spôsobilostí. Takže odpoveď na otázku, čo by malo NATO s Ruskom robiť, závisí aj od toho, o ktorom regióne Európy hovoríme. Je tu veľký priestor na to, aby sme si to lepšie zadefinovali. Ale nejde len o Rusko.
x V čom ešte spočíva problém?
Potrebujeme strategickejší prístup nielen k Rusku, ale aj k Číne. V Európe sme s ňou v konkurenčnom boji. Prejavuje sa to v kybernetických útokoch na naše inštitúcie, ale aj na ekonomickej úrovni, keď si Čína privlastňuje naše intelektuálne vlastníctvo, produkčné kapacity a v konečnom dôsledku naše pracovné miesta. Aliancia tu môže hrať úlohu v oblasti kybernetickej obrany, ale aj v súvislosti s riešením ďalších hrozieb. O prácu na najbližšie roky má NATO postarané.
x V Madride generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg povedal, že NATO chce mať pripravených 300-tisíc vojakov, ktorých bude môcť využiť na rýchle nasadenie. To je už značný počet. Vieme však, ako bude fungovať ich štruktúra?
Zatiaľ nie. Mnohých z nás Stoltenbergovo vyhlásenie prekvapilo. Je to už naozaj výrazný počet vojakov. No skutočne ešte nevieme, ako bude vyzerať tento nový model. Známe je, že by tieto jednotky mali pôsobiť v troch úrovniach pripravenosti. Malá časť z nich, možno 10 až 20 percent, by mali byť sily rýchlej reakcie. Ďalších asi 30 až 50 percent by malo byť na nižšej úrovni pripravenosti a zvyšok na ešte nižšej. Posledná skupina by mala byť schopná nasadenia v priebehu týždňov až mesiacov. Okrem toho však nevieme nič. Nepoznáme detaily, kto na tieto sily prispeje a ako bude vyzerať ich velenie. Predpokladám, že NATO na tom usilovne pracuje, ale momentálne je to dosť nejasné.
x V marci ste pre spravodajský portál Politico napísali komentár s titulom: Áno, Rusko môže zaútočiť na členskú krajinu NATO. Stále si to myslíte? Rusko má obrovské problémy na Ukrajine.
Ničím si nemôžeme byť istí, keď hovoríme o Rusku, a najmä, keď sa rozprávame o Putinovi. Minimum ľudí, okrem tých, čo majú prístup k mimoriadne výnimočným spravodajským informáciám, jednoznačne vedelo, že šéf Kremľa zaútočí na Ukrajinu. Samozrejme, je jasné, že ruské ozbrojené sily invázia proti Ukrajine oslabila, a pravdepodobne nie sú schopné spustiť veľký pozemný útok proti krajine NATO. Nezabúdajme však na to, že Rusko má stále k dispozícii veľa moderných bojových systémov. Väčšina z toho, o čo na Ukrajine zatiaľ prišlo, boli staršie veci. A stále má jadrové, námorné a letecké sily a vládne aj mäkšími vojenskými spôsobilosťami, napríklad kybernetickými. Tie zatiaľ vo vojne proti Ukrajine úplne nevyužilo. Vojenskí plánovači v Rusku, ako v každej inej krajine, sa určite pripravujú aj na najhoršie scenáre. Môžeme si byť pomerne istí, že do konfliktu na Ukrajine ešte nenasadili všetko, čo majú k dispozícii. Nemáme žiadny dôvod si myslieť, že zajtra Rusko spustí veľkú inváziu proti NATO. Ale nezaspime na vavrínoch./agentury/
X X X
Až 200 eur na dieťa? Matovič ide prekopať rodinný balík, prídavky aj bonus plánuje vyššie
Rodinný balík z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) za 1,2 miliardy eur ročne čakajú veľké zmeny. Na Facebooku Matovič ohlásil, že od januára 2023 sa takzvané krúžkovné definitívne nespustí. „Za tejto situácie nie je iná možnosť, ako krúžky od januára nespustiť,“ napísal. Príspevky na krúžky deťom, teda takzvané krúžkovné, pritom boli jedným z pilierov celého balíka. Ich cieľom bolo rozvíjať talent detí. Okrem krúžkovného boli jeho súčasťou aj vyššie prídavky na deti a väčší daňový bonus.
Matovič chce, aby si nástupca Richarda Sulíka na poste ministra hospodárstva bol vedomý, do akej situácie sa dostane.
Minister financií chce navrhnúť zmenu, ktorá dočasne od januára 2023 do konca augusta 2024 namiesto 60-eurového krúžkovného zvýši prídavok na dieťa z pôvodných 40 na 60 eur. A daňový bonus plánuje zvýšiť z pôvodných 50 až 100 eur na 140 eur pre všetky deti do 18 rokov. Matovič chce touto zmenou docieliť splnenie svojho sľubu z billboardov, teda dať na každé dieťa 200 eur. Tieto zmeny de facto oznámil v desaťbodovom ultimáte pre stranu SaS.
Zvýšenie daňového bonusu však znamená, že mestám a obciam sa zoberú ďalšie peniaze. Vyšší daňový bonus sa totiž rovná nižšiemu príjmu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje na účet práve samosprávam. „Ak minister financií zoberie samospráve vyše pol miliardy eur, jednoducho mnohé hodí do ekonomickej priepasti a ďalšie budú mať čo robiť, aby udržali aspoň bežný chod, a investície a rozvoj pôjdu určite bokom. Jednoducho ale nebude za čo,“ tvrdí pre Pravdu ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
Matovič žiadne prepočty a kompenzácie neukázal
Boli to práve starostovia a primátori, ktorí pretavili Matovičov nápad s plošným testovaním do reality. Realizácia „atómovej bomby“, ako ju Matovič nazval, bola hodená na ich plecia. Na druhej strane tiež pomáhali zvládať nápor utečencov z Ukrajiny tam, kde štát nestíhal. Teraz hrozí, že strata príjmov ohrozí bežný chod samospráv, zasiahne ich rozvoj, obmedzí záujem o eurofondy, pretože nebudú mať zdroje na spolufinancovanie projektov. Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček pre denník Pravda povedal, že pre niektoré môže mať ďalšie znižovanie príjmov doslova devastačné dôsledky.
V princípe hrozí, že zvýšením daňového bonusu pre rodiny s deťmi vlastne samosprávy prídu o časť príjmov. Jeho suma by sa mala zvýšiť od 40 do 90 eur oproti pôvodnému plánu. Financie majú samosprávy z príjmu daní fyzických osôb. Práve zvýšením daňového bonusu, ktorý si pracujúci odpočítavajú z daňovej povinnosti, sa zníži príjem dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje samospráve. Peniaze smerujú v pomere 30 percent pre vyššie územné celky a 70 percent pre obce a mestá. Doplatia tak na to všetky samosprávy, teda mestá, obce aj VÚC, pretože ich príjmy sa počítajú podľa vzorca, ktorý rozdeľuje práve príjmy z daní fyzických osôb.
O balíku sa rozhoduje na Ústavnom súde
Parlament balíček koncom júna schválil, no následne prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavnom súde napadla jeho sporné časti. Celý zákon bol podľa nej prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Obsahom zákona sa tiež podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. „Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie,“ uviedla. Upozornila tiež na to, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Čaputová žiada jeho pozastavenie, ak do 1. januára 2023 o tom Ústavný súd nerozhodne.
Bude závisieť od finančnej kondície každého mesta, ako sa so stratou príjmov popasuje. „Zníženie príjmov znamená potrebu šetriť alebo obmedziť investície do zvyšovania kvality služieb pre občanov,“ tvrdí primátor mesta Trenčín a prezident ÚMS Richard Rybníček. Podľa neho budú musieť samosprávy pre budúci rok zohľadniť dôsledky v návrhoch svojich rozpočtov. „Rozpočet každej samosprávy musí byť vyrovnaný (na rozdiel od štátneho), je preto pravdepodobné, že niektoré samosprávy budú musieť výrazným spôsobom zvyšovať poplatky za služby obyvateľom aj pristúpiť k obmedzeniu niektorých služieb, na ktoré sú obyvatelia zvyknutí,“ dodáva.
ZMOS upozorňuje, že ministerstvo financií má dlhodobo veľmi čudnú predstavu o tom, ako by mala kompenzácia za stratu príjmov vyzerať. Rezort financií si podľa Michala Kaliňáka predstavuje kompenzácie tak, že mestám a obciam požičia na to, aby za úvery zaplatili dlhy, ktoré spôsobila vláda nezodpovednými rozhodnutiami. „Toto nie je kompenzácia, toto nie je pomoc,“ dodáva.
Podľa ÚMS rezort financií s nimi nerokuje ani o svojich zámeroch, ani o svojich návrhoch, ani o prípadných kompenzáciách. „Ministerstvo financií doteraz nepredložilo, aj napriek sľubom vo vládnom programe, žiadne systémové opatrenia na riešenie aktuálnej situácie, ktorej samosprávy čelia,“ tvrdí Rybníček.
Denník Pravda zisťoval, aké dopady budú mať zmeny v rodinnom balíku na verejné financie a aké kompenzácie pre samosprávy sú v hre. Rezort financií nám však ani na opakovanú žiadosť odpovede do uzávierky neposlal.
Krúžkovné (ne)bude
Príspevky na krúžky pre deti od januára 2023 nebudú, lebo sa to nestihne zrealizovať. Matovič tvrdí, že rezort školstva nespolupracoval. „Bohužiaľ, minister školstva zakázal zamestnancom ministerstva na zavedení krúžkovného čokoľvek robiť. Trapko,“ napísal na Facebooku minister financií.
Dnes už bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa ohradil a tvrdí, že Igor Matovič klame. „V skutočnosti naši zamestnanci na ňom pomáhali a pripomienkovali ho. Len Igor Matovič ich úplne odignoroval,“ uviedol exšéf rezortu školstva na sociálnej sieti a k statusu pridal fotku, ktorá to podľa neho dokazuje. Matovič ďalej tvrdí, že krúžkovné je iba odložené do augusta 2024. No to je dátum po riadnych parlamentných voľbách a je otázne, či ho súčasná vláda, ktorá nemá ani väčšinu v parlamente, bude presadzovať aj naďalej.
Na voľnočasové aktivity, teda krúžkovné, mali dostať deti od päť do 18 rokov každý mesiac 60 eur. „Cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí,“ uviedlo ministerstvo financií.
Príspevok sa mal pripisovať na konto dieťaťa 12 mesiacov vopred. S kontom dieťaťa mala nakladať iba oprávnená osoba, a to iba prostredníctvom webovej alebo mobilnej aplikácie. Konto sa malo dieťaťu zriadiť, keď dosiahne päť rokov. Voľnočasová aktivita sa mala dať objednať len cez aplikáciu. Toto opatrenie malo pôvodne stáť v budúcom roku 372 miliónov eur a na rezort školstva sa mali prijať noví zamestnanci.
Rovnaké otázky, kde chce zobrať peniaze, zostávajú aj okolo zvýšených prídavkov na dieťa. Tie chce zvýšiť z 50 eur, ktoré sa mali posielať od 1. januára a stáli by 275 miliónov za rok, na 60 eur./agentury/
X X X
Ruský parlament zvažuje predvolanie ministra obrany
Dolná komora ruského parlamentu zváži, či si predvolá ministra obrany Sergeja Šojgua na vypočutie na neverejnom zasadnutí. Uviedol to popredný poslanec Sergej Mironov, ktorého vo štvrtok citovali noviny Kommersant. Informácie priniesla agentúra Reuters.
Nie je známe, že by si Štátna duma niekedy predvolala ministra obrany, aby jej vysvetlil činnosť rezortu. Ruské ozbrojené sily však tento týždeň otvorene kritizovali vojenskí komentátori po tom, ako po rýchlom postupe ukrajinských síl stratili kontrolu nad veľkými časťami Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
Mironov je dôrazným zástancom ruskej invázie na Ukrajinu a predsedom menšej prokremeľskej strany Spravodlivé Rusko. Kommersant citoval jeho vyjadrenie, podľa ktorého Rada Štátnej dumy bude o tejto záležitosti rokovať v pondelok.
Mironov v stredu na sociálnej sieti uviedol, že jeho strana navrhla zasadnutie s účasťou Šojgua, „aby s ním poslanci mohli hovoriť za zatvorenými dverami a položiť mu všetky otázky, ktoré zaujímajú nás a občanov”, aktuality.sk
X X X
Europarlament tvrdí, že Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu
Poslanci Európskeho parlamentu, žiadajú Radu EÚ, aby zakročila. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Túto výzvu podporujú viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: „Maďarsko už nie je demokraciou.“ Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť varovným signálom“ pre Radu EÚ a Európsku komisiu.
Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti.
„Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak útočí na euroinštitúcie a na Úniu,“ vysvetlil.
Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.
Zhodne požadujú trest
Robert Hajšel (Smer-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou.
„Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru,“ uviedol. Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.
Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova demontáž demokracie a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho.
„Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu,“ pripomenul. Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.
„Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať,“ odkázal.
Treba vypracovať odporúčania
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť.
„Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva,“ uviedol. Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.
Peter Pollák (OĽaNO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.
Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu.
„Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti,“ vysvetlila, aktuality.sk
X X X
Rozdával Pellegrini päťstoeurovky, alebo Matovič blúzni o korupcii? Dúfam, že nezostanem v šoku, tvrdí Zábojník
Minister financií Igor Matovič obvinil lídra Hlasu Petra Pellegriniho z toho, že svojich ochrankárov posielal do trezora, kde si mohli zobrať odmeny na centimetre päťstoeuroviek.
„Ide o veľmi vážne obvinenie, a preto by do toho naozaj mali vstúpiť orgány činné v trestnom konaní. Ak má Matovič dôkazy, nech ich použije a ak budú uznané, nastáva pre niekoho generálny problém a tornádo na jednotlivých pozíciách. Ak ide o blúznenie, takýto politik by mal okamžite odísť z politiky a znášať aj trestnoprávne dôsledky,“ povedal v rozhovore pre Pravdu bezpečnostný analytik a bývalý riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník.
X Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič v utorok obvinil expremiéra Petra Pellegriniho, že svojich ochrankárov posielal do trezora, aby si zobrali „dva centimetre päťstoeuroviek“. Podľa Matoviča mohli peniaze v trezore pochádzať z trestnej činnosti. Matovič je známy svojimi obvineniami. Myslíte si, že na tomto môže byť niečo pravdy?
Výroky niektorých našich politikov sú ako rýchlo napísané knihy, ktoré nie sú na to aby sme im verili, ale aby sme ich skúmali. Predpokladám, že pri šetrení tejto závažnej veci a tvrdeniach pána Matoviča sa bude postupovať tak, ako sa má a sám som tiež zvedavý, kde je pravda. Dúfam, že nezostanem v šoku. Ak by boli tvrdenia ochrankárov nahraté ako v minulosti rozhovor s poslancom Procházkom, tak je to na tvrdú reorganizáciu tejto špeciálnej zložky starajúcu sa o ochranu ústavných činiteľov a o dôsledkoch radšej ani nechcem hovoriť. Budovali sme roky úroveň Úradu ochrany, keď sme ho založili, a nikdy žiadny problém nebol. Dávali sme sakramentský pozor. Ak to niekto pokazil, nech nesie zodpovednosť. Aké husle, taký tón.
X Pellegrini na tieto obvinenia reagoval poznámkou, že Matovič je psychicky chorý, že bohapusto klame a že on žiadny trezor ani nemal. Absurditu tohto obvinenia by vraj jeho ochrankári potvrdili. Povedal, že by to bolo na trestné oznámenie za krivé obvinenie, keby to Matovič nehovoril v Národnej rade chránený výrokovou imunitou. Matovič ale nie je poslanec, teda sa na neho poslanecká imunita nevzťahuje. Ako vnímate tento Pellegriniho argument?
Nesúhlasím s takýmto tvrdením. Nesie to prvky určitého alibizmu. Pán Pellegrini má okolo seba ľudí s právnickým vzdelaním a preto predpokladám, že sa poradí. Občania Slovenskej republiky na to čakajú a pozorne to sledujú. Pokiaľ viem, nie sme v divadle ale sledujeme politickú scénu reprezentujúcu tento národ a oni sú sluhovia občanov. Ak sme inteligentný národ, toto nemôžme tolerovať. My ich platíme a takýto výkon mňa osobne uráža. Kocky sú jasne hodené.
x Ak Pellegrini trvá na tom, že toto obvinenie je hlúposť, mal by podať trestné oznámenie?
Ide o obvinenie bývalého premiéra vlády tohto štátu a jeho spôsob správania sa, ktorý predpokladám, bude na to reagovať. A to nielen odchodom z rokovacej sály parlamentu, ale aj inými nástrojmi, pretože to nie je prvý krát čo bol obvinený a to nebolo na pôde, kde sa vzťahuje imunita, ale aj v súkromnej televízii v diskusnej relácii. Toto obvinenie je okrem toho veľmi závažné.
X Opýtajte sa ktoréhokoľvek ochrankára a potvrdí vám to, tvrdí Matovič s tým, že mu o podplácaní hovorilo desať až pätnásť ochrankárov. Zároveň sa však Matovič aj sám poprel, keď povedal, že má „dostatočné dôkazy, ale ľudia nie sú ochotní svedčiť.“ Nemusia ochrankári svedčiť, o skutočnostiach, o ktorý sa dozvedeli pri ochrane ústavného činiteľa?
Nie, lebo nič iné by pracovníci ochranky nerobili len chodili po štátnych orgánoch v rámci celého trestného konania. Je to nemysliteľné. Ochrankári preto majú zo zákona povinnosť zachovávania mlčanlivosti a taktiež zákaz vypovedať o akejkoľvek prípadnej trestnej činnosti ústavného činiteľa v zmysle Uznesenia vlády o ochrane určených osôb. Toto sa nám podarilo implementovať do príslušnej legislatívy ešte za môjho pôsobenia na Úrade. A tak je to správne.
X Ak títo ochrankári odmietnu vypovedať, nenaznačuje to ich spoluvinu?
Zákon je zákon a ak hrajú divadlo neskúsení politici, nemôžu ho hrať aj pracovníci takejto profesionálnej zložky. Oni zostávajú po každých voľbách, politici všetci nie. Je ich plné politické smetisko.
X Čo by malo v takomto prípade nasledovať? Matovič povedať, že trestného oznámenie dávať nechce, ale polícia či prokuratúra môžu konať aj samé z úradne povinnosti? Mali by toto obvinenie podľa vás preveriť?
Určite že áno, to sú závažné tvrdenia. Ide o veľmi vážne obvinenie a preto by do toho naozaj mali vstúpiť orgány činné v trestnom konaní. Oni vedia na čo sa majú pýtať a hlavne koho sa majú pýtať, či ide skutočne o pravdu, alebo blúznenie. Ak ide o blúznenie, takýto politik by mal okamžite odísť z politiky a znášať aj trestnoprávne dôsledky. Inak nemôžme hovoriť o Slovensku ako o štáte. V slušnom a demokratickom štáte dochádza pri takýchto tvrdeniach k zemetraseniam vo všetkých oblastiach, ktorých sa daný problém týka.
X Ak by sa tak polícia rozhodla, čo by dialo ďalej? Mali by si predvolať Matoviča aj Pellegriniho k svedeckej výpovedi?
Oni dvaja sú kľúčoví na tejto šachovnici. Čiže, zhrnuté, podčiarknuté, pán expremiér by mal vedieť čo nasleduje, no a pán súčasný minister financií a nositeľ mimoriadnych tajomstiev nech dokazuje, držím mu palce. Ak ale Matovič dôkazy má, nech ich použije a ak budú uznané nastáva pre niekoho generálny problém a tornádo na jednotlivých pozíciách. Všade kde sú preukázateľné dôkazy to ide rýchlo a úspešne. Od vyšetrovateľa až po súdny senát.
X Neuškodil Matovič týmito svojimi rečami celému Úradu na ochranu ústavných činiteľov? Budú mať teraz ochrankári ťažšiu prácu, ak im ústavní činitelia nebudú dôverovať v obave, či jeho osobné veci a tajomstvá neprezradí ďalším ústavnými činiteľom?
Samozrejme, že uškodil. Nič horšie si v dejinách Úradu ochrany nepamätám. Dobrú povesť a dôveru si budujete roky a stratíte ju v sekunde. Za 40 rokov nepamätám, že by niekto pracovníkom tejto špeciálnej zložky takto ublížil.
X Nemôžu si ochrankári za to aj sami?
Je ale aj otázne, do akej miery. Ak naozaj niekto v záchvate akútnej dôležitosti rozprával niečo niekomu čo nemal, tak dnes zberajú ovocie. Ale to už nech vyhodnocujú sami, kde sa stala chyba. Vždy som tvrdil a tvrdím, takú zložku musia riadiť schopní manažéri a nie radoví pracovníci, ktorí sú pri ministroch a vedenie im má byť vďačné za to, že sú tam. Došlo k vážnemu poškodeniu povesti inštitúcie a zneváženiu profesionálnej úrovne práce pracovníkov Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií a to je neprípustné. Bol by som rád, keby sa k tomu vyjadrili aj kompetentní za rezort ministerstva vnútra a Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misii./agentury/
X X X
Harry sa ako jediný rozplakal, Kate vzdala úctu kráľovnej diskrétnym gestom a na Meghan vidieť, že sa snaží dodržiavať protokol
Rodina odprevadila kráľovnú. Tak, ako pred 25 rokmi kráčali William a Harry bok po boku za rakvou svojej mamy, stalo sa tak i teraz. Britská monarchia sa zjednotila tak, ako za posledné roky nie a ešte aj na Meghan, ktorá najviac otvorene kritizuje prísne pravidlá, ktorých sa musela držať, je teraz vidieť, že z úcty ku kráľovnej nebude vymýšľať a dodrží predpísaný protokol, aj keď by ako už neoficiálna členka nemusela.
Rodinu spojil smútok
Rakvu zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II. prepravili v stredu popoludní z Buckinghamského paláca do sídla parlamentu, kde ju vystavia na verejnú úctu do pondelkového pohrebu. V sprievode ulicami centra Londýna kráčali za lafetou s rakvou Alžbetine deti vrátane kráľa Karola III. Ak vás zaujíma, ako prebiehali najsilnejšie momenty, pozrite si video:
Smútok, ktorý momentálne rodina prežíva je vidieť v tvárach snáď každého, čo jasne dokazovala najmä včerajšia rozlúčka. Bolo naozaj emotívne sledovať Williama a Harryho, ktorí kráčali spolu v sprievode tak, ako pred 25 rokmi, keď navždy odišla ich milovaná mama, princezná Diana. Pozrite si viac fotografií v našej fotogalérii:
Bratia opäť bok po boku, Harry to nezvládol
Pred rokmi, po smrti svojej matky, si boli bratia oporou a mohlo sa zdať, že ich táto udalosť navždy spojí, dnes vieme, že ich vzťahy ochladli. Na pohrebe Diany to boli len chlapci, ktorí ledva zdvihli pohľad od zeme, včera strnulo hľadeli pred seba a snažili sa udržať smútok. Harry však v jednom momente neudržal slzy. Hoci sa s Meghan rozhodli opustiť kráľovskú rodinu a nie sú pracujúcimi členmi kráľovskej rodiny, vo Westminster Hall sa zoradili presne tak, ako by mali byť v poradí za Williamom a Kate. Aj napriek nezhodám, ktoré posledné roky panujú medzi Harrym a rodinou, sa najmä kvôli úcte ku kráľovnej Alžbete II. zjednotili. Verejnosť preto očakáva, či sa vzťahy opäť napravia aj do budúcnosti…
Kate tieto dni vzdáva úctu kráľovnej i svokre
Pohľad na štyri kráľovské ženy, ktoré sa prišli poslednýkrát pokloniť kráľovnej, bol naozaj smutný. Každá bola pohltená vlastnými myšlienkami a bolo viac ako jasné, že sa snažia udržať si kamennú tvár a nedať najazov žiadne emócie.
Kate, princezná z Walesu, si uctila kráľovnú diskrétnym a pritom tak milým gestom už deň predtým, kedy si vzala aj perlový náhrdelník, ktorý patril Alžbete II., teda večer v utorok, kedy rakva s kráľovnou dorazila zo Škótska do Buckinghamského paláca.
Na druhý deň si zas pripla brošňu a náušnice
A zároveň vzdala úctu ešte aj svojej zosnulej svokre, pretože okrem brišne mala na sebe elegantné perlové náušnice, ktoré kedysi patrili Diane princeznej z Walesu a dnes ich nosí Kate, princezná z Walesu. Zdá sa, že má k tomuto šperku dokonca blízky vzťah a nosí ich pomerne často. Kate mala tieto náušnice napríklad aj na svojom oficiálnom portréte, ktorý vydala kráľovská rodina na počesť jej 40. narodenín.
Zoradené podľa protokolu
V utorok, kedy rakva s kráľovnou dorazila zo Škótska do Buckinghamského palácaa aj počas sprievodu v stredu, bolo však v jej tvári vidieť únavu z posledných dní i smútok. Opäť ale dokázala, že z nej raz bude výborná manželka kráľa. Občas sa naklonila a prihovorila sa Sophie grófke z Wessexu, inak ale pozerala uprene do diaľky a ruky mala väčšinu času pevne zopnuté. Silný moment bol práve, keď rakva s kráľovnou prechádzala okolo najdôležitejších žien v postupnosti mužov na trón, či vo chvíľach, keď sa na konci uklonili.
Poklonila sa aj Meghan, nateraz sa snaží držať sa povinností ako kedysi
Smútok bol vidieť aj v tvári Meghan, ktorá tu bola Harrymu oporou. Kým Harry kráčal za rakvou so svojím bratom a otcom, jeho manželka cestovala v kráľovskej limuzíne so Sophie, grófkou z Wessexu. Neskôr sa kráľovnej hlboko poklonila a naozaj je vidieť, že aj keď protokol a pravidlá nie sú jej vlastnými, úcta prevyšuje.
Bez uniformy bol princ Harry, ale aj princ Andrew
V kolóne kráľovských áut bola druhá za kráľovnou manželkou a Kate, novou princeznou z Walesu. Kým tri deti a aj vnuk princ William kráčali v uniforme, princ Harry ako druhý vnuk a princ Andrew ako štvrté dieťa, išli bez uniformy vo formálnom odeve, vo fraku, veste a kravate. Z dôvodu vzdania sa kráľovských povinností im dvom totiž už neprináležia žiadne hodnosti. Andrew o ne prišiel pre svoj sexuálny škandál a Harry po odchode s Meghan do USA.
Rozlúčiť sa s kráľovnou prišlo množstvo ľudí
Tisícky ľudí sa zhromaždili v noci na štvrtok v Londýne, aby vyjadrili poslednú úctu zosnulej britskej panovníčke Alžbete II. Mnohí pri pohľade na jej rakvu vystavenú v sídle britského parlamentu nedokázali zadržať slzy, informuje agentúra AFP. Pozdĺž brehu rieky Temža sa v stredu večer vytvoril viac než päťkilometrový rad, keď smútiaci celé hodiny čakali na svoju šancu uvidieť rakvu so zosnulou panovníčkou, pozrite si vo videu jej poslednú cestu z milovaného Balmoral:
Prvý stál ako inak, nový kráľ
Najdlhšie vládnuca britská kráľovná zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov. Na tróne bola 70 rokov. Rakva s jej telom, zahalená do kráľovskej štandardy s imperiálnou korunou uloženou na jej vrchu, bude vo Westminsterskej sále, najstaršej časti sídla britského parlamentu, pre verejnosť vystavená 24 hodín denne až do pondelkového rána – do dňa pohrebu. Rakvu neustále strážia vojaci v slávnostnej uniforme.
Množstvo ľudí sa na znak poslednej úcty uklonilo smerom ku kráľovninej rakve; iní sa prekrižovali či sňali si pokrývku z hlavy. Niektorí sa otočení k rakve modlili, alebo si utierali slzy. Iní so sebou vzali aj svoje malé deti v kočíkoch. Starší vojaci sa postavili pred rakvu s telom Alžbety a poslednýkrát zasalutovali svojej niekdajšej vrchnej veliteľke. „Vnútri bol naozaj pokoj a bolo to neskutočne emotívne. Množstvo ľudí bolo v slzách, vládlo však úplne ticho. Bolo to také úctivé.„, aktuality.sk
X X X
Úradníčka, ktorá posudzovala dotačné žiadosti, mala náznaky o Babišovom prepojení s Čapím hnízdom
Úradníčka na súde potvrdila, že sa k nej dostali informácie o Andrejovi Babišovi.
Bývalá úradníčka Regionálneho operačného programu a Ministerstva financií ČR Eva Filipová vo štvrtok na súde vypovedala, že už pred 15 rokmi mala náznaky informácií, že za projektom Farmy Čapí hnízdo by mohol byť Andrej Babiš. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe na základe informácií stanice ČT24 a servera Seznam zprávy.
„Nejakým spôsobom sa ku mne tá informácia dostala. Pri najlepšom svedomí nedokážem povedať, kto to bol,“ povedala Filipová. Informácie podľa svojich slov odovzdala expertom, ktorí jej odporučili, aby sa riadila čestným vyhlásením.
Táto listina bola podľa vypovedajúcich úradníčok kľúčovým dokumentom, na základe ktorého sa žiadosť schvaľovala. Žiadateľ v ňom vyhlásil, že je malou alebo strednou firmou a má tak na danú európsku dotáciu nárok.
Podľa obžaloby je to jeden z bodov, v ktorom sú rozpory. V čestnom vyhlásení boli podľa nej nepravdivé informácie, pretože farma sa len naoko tvárila ako malý alebo stredný podnik, ale v skutočnosti podliehala holdingu Agrofert.
Babiš obvinenia odmieta
Vypočúvaní úradníci uviedli, že v tom čase nemali nástroje na to, aby mohli rozkrývať pravú vlastnícku štruktúru žiadateľov. Babiš v reakcii na to povedal, že žiadosť prešla riadnym schvaľovacím procesom, schválil ju Regionálny operačný program aj Stredočeský kraj. Nie je preto podľa neho dôvod na preverovanie možného spáchania trestného činu.
V závere pojednávania si slovo vzala obžalovaná Jana Nagyová. Súdu sa snažila vysvetliť, že v roku 2007 nebolo možné zistiť, že by v žiadosti o dotáciu urobila chybu. „To, že by mohol byť s dotáciou nejaký problém, mi došlo až po prečítaní obvinenia niekedy v roku 2017. To bolo prvýkrát, čo som sa zarazila a povedala si – a jejda,“ vysvetľovala sudcovi Nagyová.
Na štvrtkové pojednávanie prišiel aj Andrej Babiš, ktorý pôvodne avizoval, že sa na súdnom konaní nebude do konca týždňa zúčastňovať. Novinárom povedal, že sa mu zmenil program. Na výsluchu svojho syna Andreja Babiša mladšieho, ktorý je naplánovaný na piatok, sa nezúčastní, aktuality.sk
X X X
Voľby 2022: Republika aj Kotlebovci nenechali ani jednu kandidátku do VÚC prázdnu
V parlamente zastupuje banskobystrický kraj, kandiduje na východe, odkiaľ pochádza. KOŠICE: Kotlebovci aj odídenci z hnutia Republika postavili kandidátov na posty predsedov VÚC vo všetkých ôsmich župách.Niektorí z kandidátov sú úplne neznámi – právnička, konzultantka v marketingu a obchode, bývalý učiteľ či tréner.
Vrátil sa
Na post predsedu Košického samosprávneho kraja za ĽSNS kandiduje poslanec parlamentu Stanislav Mizík. Objavil sa ako kandidát v Košickom kraji, avšak do parlamentu kandidoval za Banskobystrický kraj a podľa stránky národnej rady je jeho bydliskom obec Rovné v okrese Rimavská Sobota. Keďže kandidát na predsedu musí mať trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja, tak ho už v tejto obci zrušil. Potvrdila to starostka Jaroslava Ďurove. Premiestnil sa do Košíc.
Mizík bol obžalovaný z prečinu výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národy, rasy a presvedčenia, no trestu sa vyhol. „Preslávil“ sa výrokom, že „nevie používať počítač“. Takto sa pred vyšetrovateľmi hájil pri obvinení za rasistické vyjadrenia na sociálnej sieti.
V národnej rade pôsobí už druhé volebné obdobie. Vyštudovaný učiteľ podľa stránky parlamentu kandidoval za banskobystrický kraj a v roku 2017 sa chcel stať poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja.
Počas rokovania parlamentu o obrannej dohode so Slovenskom a Spojenými štátmi vo februári začal prejavy prerušovať zvukom sirény a pre tento účel si priniesol reproduktory.
Pôvodne na post predsedu Košického kraja za ĽSNS kandidoval stredoškolský učiteľ Viliam Púček zo Spišskej Novej Vsi. Vzdal sa pre osobné a rodinné dôvody.
„Stanislav Mizík pochádza z Košíc,“ reagoval Martin Beluský, hovorca strany. Kandidát na župana vyštudoval Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a okrem iného učil aj na Luníku IX.
„Žil na sídlisku Železníky a Ťahanovciach. Potom dočasne odišiel na svoj majetok v Rovnom a vrátil sa späť do Košíc na sídlisko Ťahanovce,“ upresnil Beluský.
Za Republiku kandiduje konzultant Tomáš Janco. Pokúšal sa v roku 2020 dostať do parlamentu na kandidátke ĽSNS, zo 62.miesta sa mu to nepodarilo.
V komunálnych voľbách v roku 2018 kandidoval za koalíciu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SME RODINA – Boris Kollár, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Demokratická strana za poslanca mesta Košice.
Prišiel o mandát
Žiadnu politickú funkciu doteraz nezastávala Ingrid Tomková, ktorá kandiduje za stranu ĽSNS za predsedníčku v Prešovskom kraji.
Pracuje ako odborná zástupkyňa v Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti. V minulosti pôsobila ako sestra v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej a ako zdravotná sestra na pediatrickom oddelení. Je ťažko zdravotne postihnutá, keď pred 16 rokmi ostala po chorobe pripútaná na invalidný vozík.
Hnutie Republika nominovalo podpredsedu hnutia a poslanca parlamentu Milana Mazureka.
Pôsobí ako nezaradený poslanec Národnej rady SR a bol zvolený za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Poslancom parlamentu bol aj v predošlom volebnom období, stratil však poslanecký mandát po tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil 3. septembra 2019 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal ho za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Silná zostava
Marek Kotleba, brat predsedu ĽSNS Mariána, kandiduje za túto stranu na post predsedu v Banskobystrickom kraji. Športový tréner prevádzkoval obchod, v ktorom predával neonacistické značky oblečenia. Dostal pokutu 500 eur za prečin rozširovania extrémistických materiálov. V súčasnosti je poslancom parlamentu.
V auguste 2021 na protestoch v Bratislave proti očkovacej stratégii, testovaniu, pandemickým opatreniam mal byť jeden z troch zadržaných.
Poslanec parlamentu Miroslav Suja kandiduje za župana za hnutie Republika. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za ĽSNS, no za poslanca národnej rady zvolený nebol. Do parlamentu sa dostal ako náhradník namiesto Danice Mikovčákovej.
V máji 2021 oblial pohárom vody v pléne parlamentu ministra financií Igora Matoviča, za čo mal zaplatiť 1000 eur.
V máji 2022 poslanca Suju obvinila Národná kriminálna agentúra. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za ďalšie čiastkové útoky v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Suja tam pôsobil ako podpredseda predstavenstva, keď banskobystrickej župe šéfoval Marian Kotleba.
Absolvoval výcvik v 5. pluku špeciálneho určenia, neskôr však vstúpil do služieb dnes už odsúdeného bosa mafie Mikuláša Černáka.
Odporca aj podporovateľ očkovania
O post predsedu Žilinského samosprávneho kraja sa za ĽSNS uchádza František Drozd a za Republiku Miroslav Urban.
František Drozd kandidoval v roku za stranu ĽSNS za poslanca parlamentu, zvolený nebol. Redaktor alternatívneho spravodajca je okresný predseda ĽSNS z Čadce.
V septembri 2021 sa počas pandémie covidu-19 objavil na odbornej lekárskej konferencii Hálkové dni v Čadci spoločne po boku poslancov Národnej rady za ĽSNS Andreja Medveckého, Stanislava Mizíka a Mareka Kotlebu.
Pred ľuďmi rečnili o tom, že podujatie, na ktorom sa lekári vzdelávali aj v tom, ako sa starať o covidového pacienta, zneužívajú lobisti na povinné očkovanie. Pandémiu ochorenia poprel.
Lekár a poslanec parlamentu Miroslav Urban pôsobil ako primár internej kliniky Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Do národnej rady sa dostal na kandidátke ĽSNS, neskôr odišiel do Republiky.
Napriek pôsobeniu v ĽSNS a neskôr v republike nesúhlasil s výrokmi poslaneckých kolegov, ktorí brojili proti očkovaniu a tvrdili, že covid je chrípočka. Bol ako zdravotník medzi prvými, ktorý sa dal zaočkovať.
Asistujú poslancom parlamentu
V Nitrianskom samosprávnom kraji chce byť predsedom za ĽSNS odborár a právnik Milan Španír. Bývalý vojak a vojenský spravodajca Peter Pukan, ktorý kandiduje za hnutie Republika.
Španír je asistent poslankyne Magdalény Sulanovej s odmenou 1100 mesačne.
Plukovník vo výslužbe Pukan v Ozbrojených silách SR odslúžil 28 rokov, z toho 15 rokov vo Vojenskom spravodajstve Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Je poslaneckým asistentom. Pracuje pre podpredsedu strany Ondreja Ďuricu.
Kandiduje aj hovorca
Na predsedu Trnavského samosprávneho kraja za ĽSNS kandiduje Martin Beluský, za hnutie Republika okresná predsedníčka hnutia v Galante Veronika Temňáková.
Poslanec parlamentu Beluský bol na kandidátke strany do národnej rady na treťom mieste. V minulosti bol projektovým manažérom a riaditeľom banskobystrického župného úradu. V parlamente zastupoval ĽSNS aj v minulom volebnom období. Pôsobí aj ako hovorca strany.
Temňáková je právnička a ekonómka a profesionálne pôsobí ako konateľka spoločnosti.
Skúsenosti z ministerstva
Kandidátkou na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za ĽSNS je poslankyňa Národnej rady SR Magdaléna Sulanová. Nominantom za hnutie Republika zasa dlhoročný pracovník v oblasti regionálneho umenia a kultúry Štefan Zima.
Súčasná poslankyňa parlamentu Sulanová bola konzultantkou v marketingu a obchode. V roku 1999 založila občianske združenie ”Naša Európa 2000”, ktorého činnosť sa orientuje na problematiku ľudských práv a na medzinárodnú spoluprácu malých národov Európy.
Dôchodca Zima bol dlhoročný pracovník v oblasti regionálneho umenia a kultúry. Pôsobil v umeleckom súbore Lúčnica i vojenskom umeleckom súbore. Pracoval v osvetovom ústave, Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, aj na ministerstve kultúry.
Matičiar aj železničiar
Za ĽSNS na post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja kandiduje inšpektor železníc Anton Kysel. Manažér Miroslav Magdech sa pokúsi získať tento post za hnutie Republika
Kysel v komunálnych voľbách v roku 2018 kandidoval za stranu na post poslanca v meste Trenčín. Magdech je krajský podpredseda hnutia Republika a od roku 2022 oblastný predseda v Matici slovenskej v Považskej Bystrici.
Komunálne voľby sú tento rok po prvýkrát spojené s voľbami do vyšších územných celkov. Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra 2022, aktuality.sk