Vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Je čas začať hovoriť o mierových rokovaniach. Vyhlásil to podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa podpredsedníčky Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Vladimíry Marcinkovej (SaS) je v slovenskom záujme, aby sme naďalej susedili s Ukrajinou, nie Ruskom.
„Bez ohľadu na to, ako sa konflikt skončí, Ukrajina bude mať vždy hranice s Ruskom. Nevysťahuje sa. Mierová snaha je to, čo najviac potrebuje,“ povedal Kaliňák.
Situácia na fronte je podľa neho momentálne zamrznutá. Vzhľadom na stav, v akom sa momentálne vojenský konflikt nachádza, treba začať hovoriť o mierových rokovaniach. Angažovať by sa v tom mali lídri Európskej únie i USA.
Podľa Marcinkovej je v bezpečnostnom, hospodárskom aj politickom záujme Slovenska, aby krajina naďalej susedila s Ukrajinou, nie s Ruskom, a aby vyšla Ukrajina ako demokratická a nezávislá krajina. Podľa nej sú plány prezidenta Ruska Vladimira Putina širšie, ako len ovládnutie Ukrajiny. Čím je preto podľa nej Ukrajina úspešnejšia, tým ďalej je Rusko od Slovenska. Prikláňa sa tiež k mierovým rokovaniam.
V súvislosti s miestom rokovaní premiéra Roberta Fica (Smer) s ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom v Užhorode nevidí Kaliňák nič zlé. Miesto bolo vybraté aj preto, lebo obe krajiny sú susedmi a aj v súvislosti s rokovaním vlády SR. „Nikomu nepodliezame, neadorujeme,“ odkázal. Odmietol tvrdenia, že by sa Fico bál ísť do Kyjeva. Obhajoval tiež jeho výroky o vojenskej situácii v Kyjeve. Poukázal na to, že obdobne medializovaná situácia bola v minulosti napríklad v Bejrúte či Afganistane.
V súvislosti s Ficovými výrokmi hovorí Marcinková o bagatelizovaní, nedôstojnosti a neúcte voči ľuďom, ktorí každý deň žijú v strachu. Vyzýva na rešpekt. Odkazuje tiež, že ak sa slovenský premiér nebojí vycestovať do ukrajinského hlavného mesta, nech tak urobí.
Kaliňák odmietal medializované informácie, že by zahraničné spravodajské služby prestali so Slovenskom zdieľať citlivé informácie. Tvrdí, že sa diskusie zintenzívnili. V rámci rezortu obrany hovorí o prehodnocovaní niektorých zmlúv. Za jednu z najväčších výziev označuje masívnu podporu protivzdušnej obrany chrániacej celé Slovensko. Modernizovať však treba aj infraštruktúru.
Na margo novely Trestného zákona Kaliňák poznamenal, že do nej budú zapracované pripomienky Európskej komisie, ktorá má isté požiadavky. V ostatných prípadoch pôjde podľa neho o kozmetické úpravy. Nevylúčil, že môžu prejsť aj niektoré veci z opozície. Marcinková podotkla, že pri návrhu nevidí inšpiráciu so susednými krajinami, na ktorú sa koalícia odvoláva./agentury/
X X X
Zamestnanci ukrajinskej zbrojárskej firmy spreneverili takmer 40 miliónov dolárov, tvrdí SBU
Peniaze boli určené na nákup mínometných granátov pre armádu v čase vojny proti Rusku. V prípade dokázania viny hrozí obvineným až 12 rokov väzenia.
Zamestnanci ukrajinskej zbrojárskej firmy sa sprisahali s predstaviteľmi ukrajinského ministerstva obrany, aby spreneverili takmer 40 miliónov dolárov určených na nákup 100 000 mínometných granátov pre armádu v čase vojny proti Rusku. Oznámila to v sobotu večer ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). TASR prevzala správu z agentúry AP.
SBU informovala, že v rámci tohto prípadu bolo obvinených päť osôb, pričom jedna z nich bola zadržaná pri pokuse o prekročenie ukrajinských hraníc. V prípade dokázania viny im hrozí až 12 rokov väzenia.
Vyšetrovanie sa týka zmluvy na nákup munície za 1,5 miliardy hrivien (39,6 milióna dolárov), ktorú predstavitelia ukrajinského rezortu obrany podpísali v auguste 2022 so zbrojárskou firmou Ľvov Arsenal, uviedla ukrajinská tajná služba.
Peniaze poslali do zahraničia
Po prijatí platby mala spoločnosť previesť finančné prostriedky na firmu registrovanú v zahraničí, ktorá mala následne muníciu dodať na Ukrajinu.
Mínometné granáty však na Ukrajinu nedorazili a financie boli namiesto toho zaslané na rôzne bankové účty na Ukrajine a na Balkáne, informovali vyšetrovatelia. Ukrajinská generálna prokuratúra tvrdí, že predmetné finančné prostriedky boli medzičasom zhabané a budú vrátené do obranného rozpočtu krajiny, aktuality.sk
X X X
Z úradníka je majiteľ lukratívnej SBS blízkej Ľ. Makóovi. Bol pri podozrivej štátnej zákazke za 51 miliónov eur
Štyri roky na mestskom úrade, päť na finančnej správe a tri v esbéeske stačili Miroslavovi Košútovi na to, aby si kúpil SBS s aktívami za vyše dva milióny eur.
Bývalému úradníkovi Miroslavovi Košútovi stačilo deväť rokov poberať tabuľkový plat v štátnej správe a potom stáť tri roky v čele súkromnej bezpečnostnej služby, aby si mohol kúpiť bezpečnostnú firmu Corado-Soat v hodnote miliónov eur. Niekdajší šéf analytiky daňových kriminalistov ju získal od advokáta, ktorý má blízko ku Košútovmu bývalému šéfovi, dnes asi najznámejšiemu kajúcnikovi Ľudovítovi Makóovi.
Miroslav Košút pôsobil na Finančnej správe do roku 2020 a zodpovedal aj za 50-miliónovú zmluvu, pre ktorú polícia u daniarov vykonala raziu.
Košútova nová firma ani obvinený exšéf daňových kriminalistov Makó na otázky o vlastníctve miliónovej SBS odpovedať nechceli. Bývalý vlastník Corada, advokát Jozef Harakaľ, zasa na otázky zaslal nezrozumiteľnú odpoveď.
Firma blízka Makóovi
Spoločnosť Corado-Soat je nitrianska esbéeska, ktorá dlhodobo vykazovala ročné tržby vo výške nad miliónom eur. Platilo to až do roku 2020, kedy zmenila vlastníka a tržby jej významne narástli.
Jej novým majiteľom sa v auguste 2020 stal Jozef Harakaľ, ktorý je blízky Ľudovítovi Makóovi. Zaujímavé sú aj časové súvislosti tejto zmeny: len dva mesiace pred tým, ako Harakaľ kúpil bezpečnostnú službu, Makóa odvolali z pozície šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy.
Blízky vzťah dvojice naznačujú aj ich ďalšie podnikateľské aktivity, oboch možno spojiť s tým istým advokátom. Meno Harakaľa a Makóa figurovalo v esbéeske Abas – keď tam Makó skončil ako konateľ, nahradil ho práve Harakaľ. Tento právnik je aj spolumajiteľom kancelárie Reken&Partners Borisa Rekena. No a právnik Reken je zas papierovým majiteľom dnes už najväčšej esbéesky na Slovensku LAMA SK, ktorá pre blízke väzby s Makóom prišla o štátne zákazky.
Harakaľ v pomerne krátkom čase pridal do svojho portfólia okrem firmy Corado-Soat aj dvojicu ďalších esbéesiek Ravi a Spoma, ktoré kupoval trochu skôr, konkrétne v roku 2018 Aj týmto spoločnostiam po nástupe Harakaľa začali raketovo stúpať tržby. Obe dostali za podozrivých okolností zákazky na Finančnej správe a bolo to v čase, keď tam Makó pôsobil.
Ako sme už spomenuli, Harakaľ už firmu Corado-Soat predal, a to spoločne s jej materskou firmou Corado Security CZ. Od októbra je jej vlastníkom exdaniar Miroslav Košút. Aj on mal raketovú kariéru podobne, ako esbéesky v blízkosti Ľudovíta Makóa.
Košút sa stal majiteľom esbésky Corado-Soat po štyroch rokoch na mestskom úrade v Zlatých Moravciach, piatich rokov u daniarov a troch rokoch šéfovania v tej istej firme. Corado-Soat len v rok 2022 pripísala štvormiliónové tržby a polmiliónový zisk. V účtovnej závierke za rok 2022 mala uvedené aktíva v celkovej hodnote prevyšujúcej dva milióny eur.
Keď sme sa Jozefa Harakaľa pýtali na zmeny majiteľov v spomínanej firme, odpovedal nesúvisiacou správou o politickej situácii a konkrétnych politikoch na Slovensku, ktorý sa netýkala zaslaných otázok. „Odpovedal som spôsobom, aby som poukázal na porušenie základnej slušnosti,“ zdôvodnil Harakaľ svoje odpovede nesúvisiace s otázkami Aktuality.sk. Spoločnosť Corado-Soat a jej aktuálny vlastník Miroslav Košút neodpovedali vôbec.
Zmluva priniesla stíhanie polície, aj miliónové korekcie
Nový majiteľ lukratívnej exbéesky Miroslav Košút bol u daniarov podľa svojho profesného LinkedIn profilu šéfom oddelenia. Finančná správa spresnila, ktoré konkrétne oddelenie to bolo.
„Kpt. Ing. Miroslav Košút bol od 1.3.2016 vedúcim oddelenia boja proti internetovej kriminalite KÚFS a od 1.9.2019 bol vedúcim analytického oddelenia KÚFS. Služobný pomer skončil uvoľnením dňom 31.7.2020,“ uviedla hovorkyňa daniarov Drahomíra Adamčíková.
Zo štátneho informačného systému MetaIS vyplýva, že mal byť zodpovedný za veľmi kontroverzný IT projekt daniarov, ktorý má oficiálny názov Vybudovanie nosnej infraštruktúry bezpečného informačno-komunikačného systému FS SR (mal tam uvedenú funkciu v angličtine, ktorú možno preložiť ako osoba zodpovedná za tento informačný systém verejnej správy).
Daniari si tento projekt za 51 miliónov eur objednali v utajenom režime, bez otvorenej súťaže. Pre pochybenia Finančnej správy pri výbere dodávateľa tohto projektu si Európska komisia vyžiadala vrátenie 27 miliónov eur z poskytnutého finančného príspevku.
Ešte vážnejšie však kauzu riešila polícia, ktorá v roku 2021 vykonala razie u daniarov aj v dodávateľskej firme Alison Slovakia, a to pre podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti v súvislosti s touto zmluvou.
„Projekt prešiel za bývalého vedenia štandardným interným procesom, teda podliehal aj schváleniu interného riadiaceho výboru projektu, ktorého predsedom bol v tom čase Ľudovít Makó,“ napísal v roku 2022 portál zive.sk.
Kritikou smerom k projektu nešetril ani bývalý šéf Finančnej správy Jiří Žežulka.
„Ja som ten projekt zdedil a priznám sa, že mi nikdy nebolo úplne jasné, aký bol zámer pôvodného vedenia na realizáciu tohto monštruózneho projektu,“ uviedol Žežulka v rozhovore pre Aktuality.sk.
V jednej majiteľ v druhej len konateľ
Corado-Soat nie je jedinou firmou, v ktorej sa v poslednej dobe Miroslav Košút objavil. Košút, ktorý ako konateľ v Corado Soat pôsobil už od roku 2020, sa stal aj konateľom druhej firmy. Tá nesie názov Corado Systems, ešte donedávna sa však volala AMG Europe.
Zaujímavé je, že kým Corado-Soat si Košút kúpil, v Corado Systems je aj po jej premenovaní konečným užívateľom výhod stále ten istý človek, teda Martin Gvoth. Vyplýva to z registra právnických osôb. Ak je zápis spoločnosti v registri aktuálny, čerstvý majiteľ veľkej SBS-ky Košút akoby v druhej esbéske pôsobil iba ako najatý Gvothov manažér.
Za zmienku stojí fakt, že práve Martin Gvoth v roku 2006 založil SBS LAMA SK, dnešnú najväčšiu bezpečnostnú službu na Slovensku, spájanej s Makóom.
A zaujímavá je aj samotná firma Corado Systems, v minulosti podnikajúca pod názvom AMG Europe. Jej meno figurovalo v hlásenií, ktoré prišlo na finančnú políciu na nespresnenú bankovú operáciu Dagmar Kapustníkovej, teda družky Ľudovíta Makóa. O tejto udalosti vypovedal v minulosti napríklad bývalý šéf Spravodajskej jednotky NAKA Pavol Vorobjov a opísal, ako vtedajšie policajné špičky zmietli hlásenie zo stola a vyzradili ho Makóovi, aktuality.sk
X X X
V Madride protestovali ľudia proti amnestii pre katalánskych separatistov
Návrh zákona o amnestii predloží vláda Pedra Sáncheza dolnej komore v utorok. Ak zákon prejde nadobudne platnosť o niekoľko mesiacov.
Desaťtisíce ľudí v nedeľu v španielskej metropole Madrid protestovali proti plánovanej kontroverznej amnestii pre katalánskych separatistov. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a AFP.
Na demonštrácii konzervatívnej opozície sa podľa polície na centrálnom Španielskom námestí zúčastnilo približne 45 000 ľudí. Ľudová strana (PP) opozičného lídra Alberta Núňeza Feijóa odhadla počet účastníkov na 70 000.
Návrh zákona o amnestii z dielne ľavicovej vlády premiéra Pedra Sáncheza predložia dolnej komore španielskeho parlamentu v utorok. V prípade schválenia a nadobudnutia účinnosti, čo môže trvať niekoľko mesiacov, by zabránila právnym krokom proti stovkám katalánskych aktivistov, ktorých vyšetrujú alebo obvinili pre účasť na pokuse vyhlásiť nezávislosť Katalánska v roku 2007.
Španieli odmietajú tento krok
Feijoó v nedeľu vyhlásil, že väčšina Španielov je proti takémuto kroku. Cieľom PP je podľa neho odporom voči tomuto zákonu „zachrániť“ demokraciu. „Nikto nám nevnúti krajinu, akú sme nevolili,“ vyhlásil pred davom.
Sánchez prisľúbil amnestiu a ďalšie ústupky výmenou za podporu dvoch katalánskych separatistických strán pri hlasovaní o dôvere v parlamente v polovici novembra minulého roka, ktoré mu umožnilo vytvoriť novú vládu.
V júnových predčasných voľbách skončila ako prvá PP, nepodarilo sa jej však získať parlamentnú väčšinu. Sánchez tak mohol zotrvať vo funkcii. Podľa vlastných slov chce odčleneniu Katalánska zabrániť a konflikt zmierniť dialógom a ústupkami, aktuality.sk
X X X
Tucet teroristov v službách OSN. Odpyká si to celá Gaza?
Viaceré západné krajiny pozastavili financovanie kľúčovej agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom. Ich krok prichádza po obvineniach, že hŕstka jej zamestnancov sa minulý rok podieľala na útokoch na Izrael.
Palestínski utečenci v Rafahu na juhu Pásma Gazy čakajú na prídel stravy.
Rozhodnutie USA, Británie, Nemecka a ďalších západných krajín zmraziť finančné prostriedky pre agentúru OSN pre palestínskych utečencov výrazne zhorší humanitárnu krízu v pásme Gazy, varujú kritici.
Británia, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Švajčiarsko, Fínsko a Francúzsko sa pripojili k Spojeným štátom, Austrálii a Kanade a pozastavili financovanie po tom, čo úrad OSN pre pomoc Palestínčanom (UNRWA) potvrdil, že sa začalo vyšetrovanie 12 členov personálu. Tí sa údajne zúčastnili na brutálnom teroristickom útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom 7. októbra 2023 zahynulo 1 140 ľudí.
Izraelská odvetná vojna pripravila o život 26-tisíc ľudí a vyvolala humanitárnu katastrofu. Až 85 percent z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy muselo v dôsledku izraelskej ofenzívy opustiť svoje domovy.
Počas takmer štyri mesiace trvajúcej izraelskej ofenzívy bolo zabitých vyše 150 zamestnancov OSN. Vzťahy medzi UNRWA a Izraelom – aj v minulosti chladné – sa zhoršili po nedávnom útoku na úkryt UNRWA v meste Chán Junis, pri ktorom zahynulo 13 ľudí. Agentúra uviedla, že paľba izraelského tanku zasiahla budovu, kde hľadalo útočisko 800 ľudí.
Kolektívny trest?
Generálny tajomník OSN António Guterres cez víkend vyzval donorské štáty, aby „zaručili kontinuitu“ činnosti UNRWA.
„Aj keď chápem ich obavy – sám som bol týmito obvineniami zdesený – dôrazne apelujem na vlády, ktoré pozastavili svoje príspevky, aby aspoň zaručili kontinuitu operácií UNRWA,“ uviedol Guterres vo vyhlásení.
„Údajné ohavné činy týchto zamestnancov musia mať následky,“ pripustil šéf OSN. „Ale desaťtisíce mužov a žien, ktorí pracujú pre UNRWA, mnohí v najnebezpečnejších podmienkach pre humanitárnu prácu, by nemali byť trestaní,“ dodal.
Guterres potvrdil, že v obvineniach, ktoré OSN vyšetruje, je reč o 12 zamestnancoch UNRWA. Deväť dostalo výpoveď, jeden je mŕtvy a „identita dvoch ďalších sa objasňuje“, poznamenal.
Šéf agentúry Philippe Lazzarini označil rozhodnutie pozastaviť finančné prostriedky za šokujúce a vyzval dotyčné krajiny, aby ho prehodnotili. „Tieto rozhodnutia ohrozujú pokračovanie našej humanitárnej práce v celom regióne, a to najmä v Pásme Gazy,“ povedal podľa denníka Guardian.
Lazzarini informoval, že Izrael poskytol agentúre UNRWA dôkazy o účasti zamestnancov agentúry v útokoch zo 7. októbra minulého roku. „Rozhodol som sa okamžite ukončiť zmluvy s týmito zamestnancami a začať vyšetrovanie s cieľom bezodkladne zistiť pravdu,“ povedal. „Každý zamestnanec UNRWA, ktorý bol zapojený do teroristických činov, bude braný na zodpovednosť, a to aj cestou trestného stíhania,“ dodal.
Lazzariniho vyhlásenie však nestačilo na to, aby zabránilo niektorým z najväčších sponzorov organizácie pozastaviť svoju podporu.
Reakcia na verdikt Haagu
Izrael s obvinením UNRWA prišiel iba niekoľko hodín po tom, čo mu Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v piatok predbežným opatrením nariadil, aby prijal všetky nevyhnutné kroky, ktoré zabránia genocíde a zlepšia humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Mairav Zonszeinová, analytička think-tanku International Crisis Group, v časovej zhode s rozhodnutím Haagu vidí súvislosť. „Bez ohľadu na pravdivosť obvinenia sa jeho načasovanie javí ako pokus odvrátiť pozornosť od rozhodnutia ICJ o genocíde v Gaze,“ napísala americko-izraelská expertka na bývalom Twitteri (X).
Palestínčania a humanitárni pracovníci krok západných vlád dôrazne kritizujú. Varujú, že pozastavenie pomoci môže mať katastrofálne následky.
„Je to ako keby sa pozastavilo financovanie celého britského štátneho zdravotníctva, pretože jedna zdravotná sestra, Lucy Letbyová, zabila niekoľko bábätiek,“ povedal pre Channel 4 News Chris Gunness, bývalý hovorca UNRWA. (Britka Letbyová na oddelení intenzívnej starostlivosti v rokoch 2015 a 2016 zavraždila sedem novorodencov a o vraždu ďalších siedmich sa pokúsila.)
„Sankcionovanie UNRWA, snažiacej sa udržiavať obyvateľstvo Gazy nažive, za údajnú zodpovednosť niekoľkých zamestnancov sa rovná kolektívnemu potrestaniu obyvateľov Gazy, ktorí žijú v katastrofálnych humanitárnych podmienkach,“ povedal pre agentúru AFP Johann Soufi, bývalý riaditeľ právneho oddelenia agentúry OSN v Gaze.
Nemalé časti Gazy a jeho okolia sú už zničené a je otázkou týždňov, kým sa najväčšie palestínske mesto stane úplne neobývateľným.
UNRWA, ktorá vznikla po vytvorení Izraela v roku 1949, podporuje viac ako 5,6 milióna Palestínčanov na okupovaných územiach vrátane Jeruzalema, ako aj utečencov a ich potomkov v Sýrii, Libanone a Jordánsku.
V posledných rokoch má agentúra ťažkosti so získavaním finančných prostriedkov, a to najmä od rozhodnutia bývalého šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa z roku 2018, ktorý drasticky znížil podporu USA. Pomoc obnovila až administratíva Joea Bidena, vďaka čomu boli USA doteraz najväčším darcom agentúry. V roku 2022 poskytli Spojené štáty pre UNRWA 340 miliónov dolárov (313 miliónov eur). Teraz však Washington rozhodol o „dočasnom pozastavení financovania“, kým nepreskúma obvinenia. A ďalšie západné krajiny Američanov vzápätí nasledovali./agentury/
X X X
Taraba nevylučuje, že Harabin podporí Danka. Hnutie Slovensko zvažuje podľa Šipoša aj Krajčího
Hnutie Slovensko naďalej rokuje o prípadnom kandidátovi na prezidenta. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš. Zopakoval, že jedným z potenciálnych kandidátov hnutia je exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) nevylučuje, že pred prvým kolom volieb môže prísť k dohode so Štefanom Harabinom o podpore prezidentskej kandidatúry Andreja Danka alebo naopak.
Hnutie Slovensko diskutuje o viacerých verziách postupu v prezidentských voľbách. „Definitívne rozhodnutie, či postavíme vlastného kandidáta, alebo si počkáme na definitívne znenie všetkých kandidátov a potom sa vyjadríme k podpore niekoho, povieme v utorok,“ priblížil Šipoš.
Kandidáti na prezidenta podľa Tarabu pred voľbami vyhodnocujú svoje šance. „Myslím si, že nie je vylúčené, že ešte môže v určitej fáze dôjsť k dohode buď s Harabinom, že by podporil Danka, alebo by Danko podporil Harabina,“ dodal.
Ak by do druhého kola postúpili Peter Pellegrini a Ivan Korčok, Taraba nevylúčil podporu šéfa Hlasu-SD. „Malo by byť v záujme pána Pellegriniho, aby sa čo najviac a čitateľne vedel od Korčoka odlíšiť,“ zdôraznil. S Pellegrinim chce diskutovať aj o tom, ako by sa v úrade prezidenta staval ku kultúrno-etickým otázkam.
Čo sa týka diania v Národnej rade SR, podľa Tarabu je už teraz jasné, že dôjde k zmene rokovacieho poriadku. V súvislosti s navrhovanou novelou Trestného zákona poukázal na to, že ide o návrat na úroveň, ktorá je štandardom v EÚ. Podotkol, že novelizovaná legislatíva kladie dôraz na to, aby bola nahradená škoda. Drakonické tresty odňatia slobody podľa jeho slov neodrádzajú od páchania trestných činov./agentury/
X X X
Únosy sú vlastne obchod. Dobrý vyjednávač musí vedieť počúvať
Keď mu zavolajú, je pripravený odísť aj na opačný koniec sveta, aby pomohol ľuďom, ktorým niekoho uniesli. Naučil sa komunikovať s pirátmi, teroristami a inými zločincami tak, aby ich ovplyvnil, a to bez toho, aby vôbec vedeli o jeho existencii. Český odborník Adam Dolník je medzinárodným vyjednávačom s únoscami a expertom na terorizmus. Vraví, že môže mať trému, ale zároveň si musí veriť.
Každý rok zaznamenajú vo svete asi 20-tisíc únosov.
X Ako sa z človeka stane vyjednávač?
V tomto som dosť výnimka, pretože väčšina mojich kolegov sú bývalí členovia špeciálnych jednotiek SAS, CIA alebo MI6, teda skôr ľudia z bezpečnostného sektoru. Ja som bol pôvodne univerzitný profesor študujúci medzinárodný terorizmus, a to aj v teréne. Cestoval som do konfliktných oblastí a robil som tam rozhovory s rôznymi stranami vrátane teroristických skupín aj ich obetí.
V roku 2000 som v Kalifornii vyštudoval odbor vyjednávanie a riešenie konfliktov, takže som mal k tomu blízko. Potom som napísal knihu o vyjednávaní s teroristami, ktorá rozoberala najmä prípad v moskovskom divadle v roku 2002 a v beslanskej základnej škole v roku 2004. Keď vyšla, v kruhu policajných vyjednávačov FBI, Scotland Yardu, austrálskej federálnej polície či v Hongkongu vzbudila záujem.
X Prečo ich zaujala?
Lebo po 11. septembri 2001 sa všetci zaoberali otázkou, ako by postupovali, keby sa také prípady stali u nich. Väčšina policajných vyjednávačov totiž teroristov nikdy nevidela. Majú na starosti najmä samovrahov, opilcov, ktorí zmlátia manželku a ak sú v podmienke, nechcú ísť do väzenia, barikádové situácie pri nevydarených lúpežiach a podobné prípady. Ak by sa zrazu objavili politické požiadavky či náboženská ideológia a k tomu popravy rukojemníkov, bolo by to pre nich nové.
FBI ma preto pozvala, aby som prednášal pre ich vyjednávačov a nakoniec som robil prednášky pre všetky vyjednávacie tímy na svete. Aj vďaka tomu, že som sa pohyboval v tej komunite, som sa postupne dostával i k aktívnym prípadom. Ten praktický aspekt ma zaujímal čoraz viac, takže po nejakom čase som sa rozhodol, že to budem robiť aj v praxi. Vďaka tomu, že som mal kontakty v tých zložkách, som prešiel výcvikom v Scotland Yarde, na akadémii FBI v Quanticu, u Greater Manchester Police, škótskej polície a podobne.
Adam Dolník sa k vyjednávaniu dostal vďaka svojej výskumnej a akademickej činnosti.
X Kurz v Scotland Yarde bol podľa vás lepší ako v FBI. Prečo?
Výcvik v Scotland Yarde bol úplne prvý, ktorým som prešiel, takže som sa tam najviac naučil a aj preto si ho najväčšmi cením. Bol veľmi zameraný na komunikačné zručnosti, na schopnosť počúvať – odhaľovať informácie a emócie od druhej strany tým, že viem načúvať. A nie je to tak, že iba sedím a pozerám, ale viem počúvať tak, aby druhá strana z tej konverzácie cítila, že ju počúvam a že sa jej snažím porozumieť. Učil som sa počúvať nielen to, čo sa povie, no aj to, ako sa to povie a kde je emocionálny dôraz, kde sa vyslovujú neurčité frázy. Viem na to reagovať a zistiť viac o tej neurčitosti.
Zároveň sme sa učili počúvať to, čo sa nepovedalo – čítať medzi riadkami. Je to proces, ktorý koncepčne nie je veľmi zložitý. Najťažšie však je uviesť ho do praxe. A je to zručnosť, ktorá sa dá použiť pri ktorejkoľvek konverzácii. Výcvik v Scotland Yarde bol dosť založený na extrémnych simuláciách, ktoré vychádzali z reálnych prípadov. Musíte pritom vyjsť z komfortnej zóny a v priebehu dvoch týždňov ste vystavený takým extrémnym situáciám a adrenalínu, aby ste to po skončení kurzu okamžite vedeli robiť.
X Kde ste potom pôsobili?
Tri roky som pracoval pre Protiteroristické centrum OSN. V rámci tej práce som učil, ako riešiť únosy v severnej, západnej a východnej Afrike. Keďže som to však chcel robiť prakticky, možností na výber až tak veľa nebolo. Najviac únosov rieši súkromný sektor, oveľa viac ako vlády, preto preň pracujem i ja.
X Koľko prípadov ste už riešili a kde všade?
Prípadov je vyše sto a pôsobím najmä v Afrike, na Blízkom východe a v južnej Ázii. Niektoré únosy sú aj v iných lokalitách, ale v týchto oblastiach sa toho deje najviac. V privátnom sektore pracujem aktívne už osem rokov.
X S kým najčastejšie vyjednávate?
Najčastejšie ide o situácie kriminálneho rázu. To znamená, že nejaká kriminálna skupina alebo jedinci niekoho unesú – často náhodne. Vytypovať si nejakého bohatého človeka, ktorého by najprv sledovali, býva pre nich náročné. Radšej striehnu niekde na ceste, na mieste, ktoré polícia ani armáda nekontroluje, a tam z autobusu alebo áut vytiahnu nejakých rukojemníkov.
Vezmú ich do svojho tábora, tam ich potom držia a odtiaľ vyjednávajú. Únosy sa, samozrejme, dejú aj na mori – ide najmä o pirátov v Guinejskom zálive, ktorí bývajú častou protistranou, ale páchateľmi sú tiež rôzne milície, povstalecké a občas i teroristické skupiny.
X Čo keby vás teraz zavolali k nejakému únosu? Ako postupujete?
Dôležité je najmä to, aby som sa čo najskôr dostal na miesto, pretože osobná prítomnosť je kľúčová. Na diaľku síce ľuďom môžete dať množstvo odporúčaní, čo majú únoscom povedať pri ďalšom telefonáte, no keď tam nebudete, nepripravíte ich na to a nebudete s nimi trénovať ten telefonát, môžete si byť istí, že to neprebehne podľa vašich predstáv. Ja ich teda pripravím na to, čo majú povedať, keď príde ku kontaktu a ako konverzáciu oddialiť až dovtedy, kým nedorazím.
X Vyjednávate aj priamo s únoscami?
Nikdy s nimi nehovorím, pretože už len z toho, že by som sa s nimi rozprával, by hneď vedeli, že je tam nejaký cudzinec a profesionál. A to by znamenalo, že ich očakávania ohľadom zdrojov (výkupného), ktoré sú k dispozícii, by išli hore, čo je proti záujmu, ktorý máme – ich očakávania, naopak, znížiť. Nikdy s nimi teda nebudem telefonovať a o mojej existencii sa nikdy nedozvedia. Môžu o nej rozmýšľať, ale nikdy sa o tom nepresvedčia.
X Ako tých ľudí – príbuzných rukojemníkov – pripravujete na telefonát od únoscov? Je to tak, ako to vidíme vo filmoch o súdnych procesoch – že právnik klientovi kladie otázky a radí, ako odpovedať?
Je to podobné. Je však dôležité, aby to pôsobilo autenticky, preto sa nesnažím urobiť z toho človeka profesionálneho vyjednávača. Snažím sa to spraviť tak, aby bol prirodzený, no aby počas telefonátu povedal kľúčové veci, ktoré potrebujeme. Pripravím preňho jednoduchý skript a podľa toho, aký ten človek je, na akej intelektuálnej úrovni, koľko má skúseností alebo aký je nervózny, sa ho snažím pripraviť tak, aby splnil to, čo od neho chceme.
X Stáva sa, že to napriek príprave nezvládne a nedodrží to, na čom ste sa dohodli? Čo vtedy robíte?
Niekedy sa to stáva. Vyjednávanie málokedy prebehne presne podľa plánu. Aj na tom sa ukáže, aký dobrý ste vyjednávač. Musíte vedieť improvizovať, vedieť sa vyhrabať z každej jamy, do ktorej padnete. Vždy sa stanú chyby a musíte byť schopný na to reagovať, nájsť cestu von.
X Mávate pri riešení únosov aj trému?
Je dobré mať trochu trému, lebo v momente, keď ju mať nebudete, stratíte postreh a koncentráciu, ktorá je potrebná. Každý únos je iný. Je úplne jedno, či ich máte za sebou vyše sto, každý prípad musíte brať s rešpektom. Nesmiete stratiť ostražitosť iba preto, že máte veľké skúsenosti.
Zároveň ste však optimistický, že veci dovediete do cieľa, pretože ste to už toľkokrát predtým zvládli. A ten optimizmus a sebavedomie potrebujete, lebo ho potrebujú príbuzní rukojemníka. Potrebujú čerpať z vašej sily a istoty. Ak si nebudete sám veriť, nebudú vám veriť ani oni. A keď vám nebudú veriť, nemôže to dopadnúť dobre.
X Je nejaký prípad, na ktorý nerád spomínate, alebo, naopak, na ktorý ste hrdý?
O konkrétnych prípadoch nerozprávam. Niekoľko mi ich, samozrejme, utkvelo v pamäti, ale väčšina z nich sa dá mediálne vysledovať, preto o nich nemôžem hovoriť.
X Akú máte úspešnosť vo vyjednávaní?
Ak beriem kolektívnu úspešnosť vyjednávačov, tú máme nejakých 99 percent. Vo väčšine prípadov unesení ľudia prežijú, a to čisto z toho dôvodu, že únosy sú vlastne biznis. A únoscovia to tak berú. Ak ľudia umrú, tak väčšinou preto, že sa zranili už pri samotnom únose alebo majú zdravotné ťažkosti, pokúsia sa utiecť a pritom ich zastrelia, prípadne je tam pokus zachrániť ich nejakým zásahom, ktorý sa skončí zle.
Potom sú aj extrémne, veľmi viditeľné, no aj veľmi neobvyklé prípady ako tie s Islamským štátom, keď popravovali rukojemníkov a z propagandistických dôvodov to nakrúcali. To sú veci, ktoré si v médiách všetci všimneme, ale v kontexte 20-tisíc únosov ročne je to ojedinelé. Celková úspešnosť je teda veľmi vysoká a moja zatiaľ 100 percent. Vždy však k tomu dodávam, že za dostatočne dlhý čas o niekoho prídete. Nekontrolujete všetky aspekty únosu a je to aj otázka šťastia.
X Aké vlastnosti by mal mať správny vyjednávač? Čo je predpokladom pre tú prácu?
Veľmi dôležité je mať empatiu, byť prirodzene zvedavý, vedieť viesť akúkoľvek konverzáciu o druhej strane a sám seba do toho nezaťahovať. Vo väčšine rozhovorov v bežnom živote majú ľudia totiž tendenciu hovoriť hlavne o sebe a o tom, ako oni vidia situáciu. Dobrý vyjednávač by však nemal hodnotiť. To znamená, že som schopný viesť dialóg aj s niekým, s kým absolútne nesúhlasím.
Môže mať pritom také názory na svet a na to, čo je a nie je morálne, že je to v úplnom rozpore s tým, ako vidím svet ja, ale ja tam nie som preto, aby som hodnotil a presviedčal druhú stranu. Som tam preto, aby som toho druhého priviedol k zmene postoja ohľadom veci, ktorú chcem, aby urobil. A to tak, aby si myslel, že je to jeho vlastný nápad. K tomu ho však nedostanem tým, že mu budem hovoriť, čo je správne z môjho uhla pohľadu.
X Niektoré štáty sa držia pravidla, že s teroristami sa nevyjednáva. Je to správne?
Tých krajín, ktoré sa toho držia, nie je v skutočnosti veľa. Jedna vec je politicky to proklamovať, ale, pravdaže, v praxi, keď ich občanov niekde unesú a potom ktosi zavolá, nepovedia, že s nimi nebudú hovoriť. Tam je dôležité pochopiť, čo to znamená vyjednávať. Vyjednávanie nie je nič iné ako komunikácia s nejakým cieľom.
A aj krajiny ako napríklad Veľká Británia, ktoré majú veľmi silno historicky zakotvenú politiku nevyjednávať s teroristami, budú hovoriť s hocikým, aby svojho občana dostali naspäť. Hovoriť s ním a snažiť sa ho ovplyvniť nie je to isté ako splniť jeho požiadavky. V tom je ten kľúčový rozdiel. Ideálne chcete vyjednávať tak, aby ste dostali rukojemníka von, bez toho, aby ste vytvorili precedens toho, že ste slabý a že vaši občania sú atraktívne ciele pre únoscov v budúcnosti.
X Veľa ľudí vyjednávanie pozná iba z filmov. To má asi ďaleko od reality…
Vo filmoch je to naozaj vzdialené od reality už len preto, že tam vyjednávač musí vyzerať ako hrdina, ktorý má nejaké „nadprirodzené“ schopnosti, a tým, že vie v správnej chvíli povedať správnu vec, všetko vyrieši. V skutočnosti to funguje presne naopak. Dobrý vyjednávač predovšetkým počúva a hlavne – nejde o to, ako pri tom vyzerá. Sústredí sa na cieľ a postupuje skôr ticho, zameriava sa na to, ako nenápadne ovplyvniť druhú stranu.
X O aké výkupné zvyčajne ide pri únosoch, ktoré riešite?
Ako som už spomínal, ročne dochádza k asi 20-tisíc únosom. Vo väčšine z nich sú obeťami úplne obyčajní miestni obyvatelia – od Haiti cez Nigériu až po Ekvádor. Očakávania v tých prípadoch nie sú príliš veľké, môže ísť len o stovky alebo pár tisíc dolárov.
Ak to však bude človek, ktorý má vysoké postavenie, informujú o ňom médiá alebo si únoscovia ľahko zistia, že je napríklad synom továrnika, tak tie žiadosti o výkupné budú oveľa vyššie. Nie je tam nijaká pevná hranica. Únoscovia chcú všetko, čo sú z vás schopní dostať.
X Pokusy o samovraždu síce neriešite, no možno by ste vedeli poradiť. Ako by sa mal napríklad zachovať človek, ktorý chce niekomu zabrániť, aby skočil zo strechy?
Na také situácie ma v kurzoch cvičili, ale keďže nie som policajt, v praxi ich neriešim. Dôležité je však prejaviť rešpekt, počúvať a nehodnotiť, nebagatelizovať problém toho človeka tým, že mu poviem: To bude zase v poriadku, to sa zlepší a podobne.
Nebudem ho upokojovať, budem pracovať s jeho hodnotami, s tým, ako on vidí svoj problém, a tým, že si to vypočujem, pomôžem stabilizovať jeho emócie. Vďaka tomu sa s ním dostanem na racionálnejšiu úroveň, kde sa ho budem snažiť doviesť k tomu, aby sa sám rozhodol – ideálne, že neskočí. Úspešnosť vyjednávačov v týchto situáciách je dosť vysoká, okolo 95 percent.
X Ako hodnotíte politické diskusie? Nemá vaša práca spoločné znaky s politikou či diplomaciou?
Tak diplomacia, ako aj politické spory, majú spoločnú jednu vec, a to, že človek, ktorý rozpráva, potrebuje nejako vyzerať – pred svojím ministerstvom alebo pred svojimi voličmi. A preto to nie je ten typ konverzácie, ktorú by som nazval vyjednávaním. Tam nejde o dialóg, ale o debatu.
A v debate nepočúvame druhú stranu preto, aby sme ju pochopili, ale preto, že čakáme na príležitosť atakovať ju, zdiskreditovať alebo zosmiešniť. Primárnym cieľom nie je totiž druhá strana, ale volič, ktorý to sleduje v televízii. A to je jeden z dôvodov, prečo diplomati nepatria medzi najlepších vyjednávačov. Alebo právnici – lebo aj oni sa potrebujú predviesť pred klientom, ako bránia jeho záujmy. To je základný rozdiel medzi vyjednávaním a debatovaním na politickej či diplomatickej úrovni.
X Odráža sa vaša práca i na vašej psychike? Nepremýšľate aj v súkromí o tom, čo ste robili, či ste nepochybili? Je niečo, pri čom si „čistíte hlavu“?
Každý človek, ktorý robí túto prácu, má na to nejaký mechanizmus. Určite je zdravé ho mať. Ja mám to šťastie, že som zatiaľ o žiadneho rukojemníka neprišiel. Áno, zažil som kopu stresových situácií, ale je tam aj tá pozitívna skúsenosť a dôvera v to, že môžete pomôcť ľuďom, ktorí sú zúfalí a myslia si, že svojho blízkeho už nikdy neuvidia. To, že ste potom schopný doviesť vec do úspešného konca, keď sa tí ľudia znova stretnú, ma nabíja veľkým optimizmom. Dáva mi to pocit, že moja práca má zmysel. A to prehluší aj tie negatívne stránky.
Adam Dolník (46): Pôsobil ako hlavný expert na vyjednávanie s únoscami pri Protiteroristickom centre OSN (UNCCT) v New Yorku. Je jediným civilným členom Medzinárodnej pracovnej skupiny vyjednávačov INWG. Ako inštruktor prednáša vyjednávacím, protiteroristickým, spravodajským a diplomatickým zložkám vo vyše 65 štátoch sveta. Pracoval ako profesor a bádateľ terorizmu na univerzitách v USA, Austrálii, Singapure a v Nemecku. O problematike terorizmu a vyjednávania napísal šesť kníh, publikoval viac ako 60 štúdií a odborných článkov/agentury/
X X X
Kandidátku Smeru v eurovoľbách povedie Monika Beňová, druhý bude Ľuboš Blaha
Každý má iný štýl práce, ale ja sa na to teším. Už budúci týždeň pripravujeme prvé kroky, pokiaľ ide o kampaň, povedal premiér Fico.
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) je presvedčený, že v rokoch 2020 – 2023 dochádzalo v súvislosti s prácou Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) k porušovaniu ľudských práv obvinených osôb, vládna koalícia však podľa neho nechce ísť cestou revanšu. Povedal to v TASR TV.
Premiér v tejto súvislosti pripomenul, že porušovanie ľudských práv je zákonný dôvod na rokovanie parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. „Nikomu sme nevykopávali dvere, nerobili sme cirkus ani neobviňovali bez dôvodov. Nezatvárali sme bez dôvodov. Ale povedali sme, že v reakcii na to, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2023, urobíme veľkú novelu Trestného zákona a Trestného poriadku a zrušíme ÚŠP,“ konštatoval.
Rozhodnutie podľa neho môže padnúť už na budúci týždeň. Aj keď koalícia neustúpi od zámeru rušiť ÚŠP, je ochotná v druhom čítaní rokovať o pozmeňujúcich návrhoch k iným ustanoveniam novely Trestného zákona. „Niečo navrhuje Európska komisia, niečo generálny prokurátor. Pripravujeme aj rokovanie s Benátskou komisiou,“ konštatoval Fico. „Ak sa bavíme o tom, či má byť trestná sadzba tri až desať rokov alebo štyri až desať, prečo nie, poďme sa o tom rozprávať. Ale neexistuje kompromis, pokiaľ ide o rušenie ÚŠP,“ zdôraznil.
Špeciálna prokuratúra je podľa neho v Európe skôr raritou. „Nikto nám nemôže prikázať, že ju máme mať. To je veľmi výnimočná inštitúcia, ktorá v Európskej únii prakticky neexistuje, má ju len pár krajín,“ povedal.
Spomínal aj spis
Zároveň pripomenul aktuálne medializované informácie, podľa ktorých sa v čase úradníckej vlády Ľudovíta Ódora našiel na ministerstve financií spis s informáciami z odposluchov opozičných politikov a advokátov na poľovníckej chate. „Ten spis sa našiel v lete 2023. Našli to v kanceláriách ministerstva financií. Čo urobila úradnícka vláda a príslušní ľudia na ministerstve financií? Oznámili to na NAKA, ktorá tam prišla a naozaj tam našla spis,“ pripomenul Fico.
Dodal, že policajná inšpekcia v tejto súvislosti začala trestné stíhanie vo veci zneužívania právomocí verejného činiteľa. „Ja som povedal, že inšpekcia potvrdila existenciu toho spisu a bol nájdený v budove ministerstva financií, ktoré predtým okupoval Igor Matovič,“ konštatoval Fico. Médiá sa podľa neho uspokojili s tvrdením lídra hnutia Slovensko, že s touto vecou nemal nič spoločné.
Smer-SD sa podľa Roberta Fica rozhodol nenominovať vlastného kandidáta do prezidentských volieb a podporiť Petra Pellegriniho (Hlas-SD) aj preto, lebo sa chce sústrediť na realizáciu vládnej politiky. Pripomenul, že ak by napríklad kandidoval on osobne a vo voľbách uspel, znamenalo by to pád celého vládneho kabinetu. „Mojím cieľom je úspešne dotiahnuť toto volebné obdobie a vyhrať ďalšie parlamentné voľby,“ konštatoval premiér. Peter Pellegrini je podľa Fica sociálny demokrat a bude sa snažiť krajinu skôr spájať. „Zatiaľ čo Ivan Korčok ju rozdeľuje. Je to čisto opozičný kandidát,“ tvrdí Fico.
Kandidátnu listinu Smeru-SD vo voľbách do Európskeho parlamentu povedie europoslankyňa Monika Beňová, dvojkou bude podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha. „Každý má iný štýl práce, ale ja sa na to teším. Už budúci týždeň pripravujeme prvé kroky, pokiaľ ide o kampaň,“ uzavrel Fico, aktuality.sk
X X X
Zástupcovia USA, Izraela, Egypta a Kataru rokujú o prímerí v Pásme Gazy
Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ako aj poprední predstavitelia Egypta, Kataru a Izraela sa v nedeľu zišli v Paríži, kde pracujú na prímerí v palestínskom Pásme Gazy. Uviedli to zdroje blízke účastníkom stretnutia. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Dym stúpa po izraelskom nálete na pásmo Gazy 28. októbra 2023.
V kontakte s týmito štyrmi krajinami sú aj francúzske úrady. Cieľom podľa zdrojov je vyrokovať zastavenie bojov v Pásme Gazy, ktoré vedú medzi sebou Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas.
Bezpečnostný zdroj v piatok pre AFP povedal, že šéf CIA William Burns sa má „v najbližších dňoch“ stretnúť s kolegami z Izraela a Egypta a tiež s katarským premiérom.
Zdroj uplynulý týždeň potvrdil správu denníka The Washington Post, že prezident USA Joe Biden posiela Burnsa na misiu, na ktorej sa má pokúsiť vyrokovať prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom výmenou za prímerie.
Denník The New York Times v sobotu napísal, že vyjednávači pod vedením USA sa dostali bližšie k dohode, na základe ktorej by Izrael pozastavil vojnu v Pásme Gazy na približne dva mesiace a za to by bolo prepustených vyše 100 rukojemníkov.
New York Times s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov uviedol, že vyjednávači vypracovali návrh dohody, ktorá má byť témou diskusií v nedeľu v Paríži.
Prezident USA Biden sa v piatok rozprával s katarským emirom a diskutovali spolu o prepustení rukojemníkov, informoval Biely dom. Upozornil však, že „okamžitý posun“ v situácii je nepravdepodobný.
Katar hrá kľúčovú úlohu v najnovších rozhovoroch, keďže v novembri dokázal sprostredkovať dohodu o prepustení rukojemníkov.
Hamas podnikol 7. októbra masívny útok na Izrael a výsledkom bolo približne 1 140 zabitých ľudí, väčšinou civilistov, uvádza AFP na základe oficiálnych údajov.
Militanti tiež odviedli do Pásma Gazy, kde Hamas vládne, okolo 250 rukojemníkov. Izrael tvrdí, že na tomto palestínskom území sa ich ešte nachádza 132, z nich najmenej 28 už nežije.
Izraelská prebiehajúca vojenská ofenzíva pripravila v Pásme Gazy o život najmenej 26 422 ľudí, väčšinou civilistov, ako tvrdí tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom./agentury
X X X
Rusi priviezli na front zakázanú novinku. Na Ukrajincov hádžu chemické granáty, vojakov zabijú do piatich minút
Ukrajinci informovali, že ruské sily začali používať nový typ chemických granátov. Tie sú podľa ukrajinskej verzie denníka Focus schopné zabiť vojakov už do piatich minút od zásahu.
Novú chemickú zbraň Rusi údajne začali proti Ukrajincom opakovane používať, a to aj napriek tomu, že Moskva podpísala Dohovor o chemických zbraniach – medzinárodnú zmluvu, ktorou sa krajiny zaväzujú k nepoužívaniu chemických zbraní.
Vojaci vydržia nažive maximálne päť minút
Kapitán Andrej Rudik, zástupca Centra pre výskum trofejných a perspektívnych zbraní a vojenskej techniky, pre Focus uviedol, že ide o typ granátu RG-Vo.
Ukrajina prvýkrát zaznamenala jeho použitie v decembri minulého roka. Výskumné centrum predpokladá, že ak spomínaný granát zasiahne miestnosť alebo zákop, ľudia v nich zomrú do piatich minút.
Zakázaný slzotvorný plyn
Granát podľa odborníkov obsahuje slzotvorný plyn chloracetofenón. Táto látka je však podľa Dohovoru o chemických zbraniach v boji zakázaná. Odborníci navyše zistili, že nájdený granát RG-Vo bol vyrobený v Rusku v roku 2023 v továrni fungujúcej od sovietskej éry, píše Focus.
„Rusko teda v roku 2017 klamalo o plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o chemických zbraniach z roku 1993. Podľa neho mala Moskva zničiť samotnú chemickú zbraň aj výrobné zariadenie, kde bola vyrobená,“ hovorí Rudik.
Kyjev v polovici januára zaznamenával útoky týmito granátmi až desaťkrát denne, uvádza ukrajinský generálny štáb. Podľa Ukrajiny použilo Rusko od začiatku vojny chemické zbrane až 620-krát. Informácie vo vojnových podmienkach však nemožno nezávisle overiť./agentury/
X X X
Pellegriniho a Korčoka by v prvom kole delili menej než tri percentá, Harabinovi rastú preferencie
V prvom kole prezidentských volieb by v druhej polovici januára získal najviac hlasov Peter Pellegrini s podporou 38,1 percenta. S druhým najväčším počtom hlasov by s ním do druhého kola volieb postúpil Ivan Korčok (35,6 percenta).
V druhom kole by získal Pellegrini 54,2 percenta a Korčok 45,8 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.
Na treťom mieste by v prvom kole volieb skončil Štefan Harabin s podporou 10,9 percenta. Ján Kubiš by získal 4,9 percenta hlasov. Andrej Danko by oslovil 3,3 percenta. Miroslav Radačovský by dostal 2,4 percenta a Krisztián Forró 2,3 percenta. Pod jedno percento by získali Ján Drgonec (0,9 percenta), Beáta Janočková (0,6 percenta), Peter Kuťka a Marta Čurajová (zhodne po 0,5 percenta).
Volebná účasť by dosiahla 63 percent. Voliť by nešlo 14,3 percenta opýtaných a 22,7 percenta respondentov nevie, či by prišlo k volebným urnám.
Prieskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1015 respondentov v období od 16. do 23. januára 2024. / agentury´
X X X
Pri dronovom útoku na americkú základňu v Jordánsku zahynuli traja vojaci
Americký prezident Joe Biden prisľúbil odvetu za tento útok. Za útokom môžu byť radikálne militantné skupiny.
Traja americkí vojaci zahynuli pri dronovom útoku na menšiu americkú základňu v Jordánsku. Zranenia utrpelo ďalších 25 armádnych príslušníkov, informovala v nedeľu televízia CNN s odvolaním sa na ozbrojené sily USA, píše TASR.
Americký prezident Joe Biden vo vyhlásení prisľúbil odvetu za útok, ktorý podľa neho uskutočnili „radikálne, Iránom podporované militantné skupiny“ pôsobiace v Sýrii a Iraku, informovala agentúra DPA.
Ide o prvých zabitých amerických vojakov počas vlny útokov na základe USA na Blízkom východe, ktoré sa zintenzívnili po začiatku vojny v Pásme Gazy, uviedla CNN.
Cieľ sa nachádzal neďaleko hraníc so Sýriou
Cieľom dronového útoku bola základňa Tower 22 na severovýchode Jordánska neďaleko hranice so Sýriou. Americkí vojaci tam pôsobia v rámci poradenskej a asistenčnej misie realizovanej s Jordánskom.
Zabitými sú podľa zdrojov CNN traja príslušníci pozemných síl USA. Americké Centrálne velenie (CENTCOM) útok potvrdilo s tým, že pri ňom použili tzv. jednosmerné bezpilotné lietadlá, známe aj ako kamikadze drony, aktuality.sk
X X X
Môže Harabin prekvapiť a dostať sa do druhého kola? Jeho šance na prezidenta ohrozuje Danko aj Kotleba
Zástanca práva a spravodlivosti, trestný sudca najvyššieho súdu, večný víťaz a antisystémový kandidát. Štefan Harabin sa po porážke v prezidentských, fiasku v parlamentných opäť chystá zabojovať o priazeň voličov. Šiesteho prezidenta si bude Slovensko voliť 23. marca 2024, prípadne 6. apríla.
Harabin je odhodlaný brániť národ, vlasť a štátnu suverenitu. Nedovolí podľa vlastných slov Slovensko zaťahovať do vojny proti Rusku. „Naším štátnym záujmom je štátna suverenita , dobré medzinárodné vzťahy a mierová existencia Slovenska, zdravá ekonomika,“ podotkol. Posolstvami Harabinovej kampane sú mier, dôstojnosť Slovenska, právo a spravodlivosť pre každého, rodina a chlieb.
No témami, ktoré oslovujú pravicových voličov nejde do prezidentských volieb sám. O rovnaký hlas sa bude uchádzať aj podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) či odsúdený Marian Kotleba (ĽS NS).
Harabin ohlásil kandidatúru na prezidenta
Ak by sa prvé kolo prezidentskej voľby konalo v januári, vyhral by ho Peter Pellegrini so 40,7 percent. Do druhého kola by s ním postúpil Ivan Korčok s 37,7 percent. Tretí by skončil Harabin s osem percent, vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV Joj, ktorý bol publikovaný minulý týždeň.
V prieskumoch si Harabin, národno-vlastenecký kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, drží tretie miesto. Martin Slosiarik z agentúry Focus upozornil, že ak by strany ako Republika či Kotlebovci nepostavili vlastného kandidáta, tak Harabin môže mať dokonca potenciál na lepší výsledok.
No na tento scenár sa však bývalý minister spravodlivosti spoliehať nemôže a časť národných voličov mu zoberie odsúdený extrémista Marian Kotleba. Hovorca krajne pravicovej ĽS NS Martin Beluský pre Pravdu priblížil, že Kotleba bude občiansky kandidát a aktuálne prebieha zber podpisov. V mimoparlamentnej strane sú však presvedčený, že do 30. januára 15-tisíc podpisov vyzbierajú. „Ak by sme to nepredpokladali, tak by sme neohlásili kandidatúru,“ zdôraznil Beluský.
Harabin má s Kotlebom aj svoju neštastnú minulosť, kedy sa o spoluprácu medzi Vlasťou a ĽS NS. Zradilo ho však to, že novinárom poslal stanovisko o spolupráci ešte počas rokovania.
Tlačová správa so stanoviskom Harabina po rokovaní s kotlebovcami prišla z jeho oficiálnej e-mailovej adresy do redakcií ešte v čase, keď toto rokovanie stále prebiehalo. O niečo neskôr takmer totožný text Harabin predniesol na tlačovej konferencii.
Sudcu Najvyššieho súdu bol s tým konfrontovaný a tvrdil, že mu “jeho poznámky mohol ukradnúť Eset”. Text prišiel novinárom z oficiálnej Harabinovej mailovej adresy, ktorú využíval ešte počas prezidentskej kampane.
Na otázky novinárov, prečo stanovisko poslali tak skoro, Harabin reagoval, že on nič nevydával a novinárom odkázal, že „cez Eset ste sa dostali do mojich poznámok“. Kotlebovci po týchto novinárskych otázkach z tlačovej konferencie odišli so slovami, že ich Harabin podrazil.
Šéf SNS Danko oficiálne oznámil minulý týždeň, že sa bude uchádzať o kreslo prezidenta. Vyhlásil to v diskusnej relácii TA3. Podľa jeho slov ho k tomu donútil „mediálny lynč“ po jeho nedávnej autonehode.
Ak by sa však Harabinovi podarilo preliezť do druhého kola v boji o palác, čakala by ho tam porážka. Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes uviedol, že podľa ich prieskumu zo 17. januára 2024 by sa ak by sa Peter Pellegrini ocitol v druhom kole so Štefanom Harabinom, líder Hlasu by sa stal jasným víťazom volieb. Štefana Harabina by v druhom kole s jednoznačným náskokom porazil aj Ivan Korčok.
Peter Pellegrini má podľa očakávaní najväčšiu podporu medzi aktuálnymi voličmi jeho strany Hlas, avšak aj tu je to len 73,5 percent a ďalších 10 percent z nich si pre seba berie práve Štefan Harabin. Nasleduje Smer s podporou 64,3 percent podporovateľov pre Pellegriniho a rozdiel oproti podpore u Hlasu si pre seba opäť berie Harabin, ktorý oslovuje až tretinu aktuálnych voličov strany Smer.
Pomerne vážny problém má Peter Pellegrini u nacionálne orientovaných podporovateľov SNS a hnutia Republika, kde je v popularite až na druhom mieste za Štefanom Harabinom a oslovuje len tretinu národniarov a štvrtinu aktuálnych voličov Republiky. Kľúčové pre Petra Pellegriniho ostáva, že v prípade druhého kola v súboji proti Ivanovi Korčokovi odovzdali hlas až 4 z piatich podporovateľov týchto strán.
Harabinovi by pomohlo, ak by sa do prezidentského súboja zapojilo, čo najviac kandidátov zo stredopravého a z občianskeho spektra. V takomto prípade by sa pravdepodobne rozriedila podpora pre Ivana Korčoka.
Nesmieme zabúdať na to, že v posledných parlamentných voľbách nekandidoval len Štefan Harabin, ale aj Marian Kotleba, ktorí oslovovali podobné názorové spektrum voličov, i keď rozdiel bol v tom, že Harabina podstatne častejšie volili starší voliči a, naopak, Mariana Kotlebu mladší voliči, respektíve voliči v strednom veku.
Kto je Štefan Harabin?
Štefan Harabin pochádza z drsného kraja goralov na severe Slovenska pri poľských hraniciach. Najmladší z desiatich detí, ktoré mal jeho otec, tvrdo pracujúci gazda, s dvoma ženami.
Harabin bol členom komunistickej strany, vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax započal na Krajskom súde v Košiciach v roku 1983, kde súdil aj po Nežnej revolúcii. Harabin zvykne svoje členstvo v KSČ podľa portálu Demag’g vysvetľovať tvrdením, že vtedy bol v strane (povinne) takmer každý sudca. Publikácia Masarykovej univerzity však uvádza, že na sklonku 80. rokov bolo v strane 56 percent českých a 48 percent poľských sudcov. Ani v Sovietskom zväze neboli v strane všetci sudcovia ale 90 percent z nich
V rokoch 1981 až do 1989 pôsobil ako sudca Okresného súdu v Poprade, v roku 1990 odišiel na Krajský súd v Košiciach. V roku 1991 parlament Harabina zvolil za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 až 2003 a následne v rokoch 2009 až 2014 zastával post predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady SR.
Post ministra spravodlivosti zastával v období prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2009. Do roku 2019 pôsobil ako predseda trestného senátu Najvyššieho súdu.
Harabin pochádza z početnej rodiny, narodil sa v obci Ľubica (okres Kežmarok) ako najmladší z desiatich súrodencov. Na svojej webovej stránke uvádza, že je jediný národný, vlastenecký kandidát na prezidenta SR.
Kandidoval aj minule
V máji 2022, ako prvý z kandidátov, oznámil kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky v prezidentských voľbách v roku 2024. Oproti roku kandidatúre v roku 2019 zmenil propagačnú taktiku. Dnes už sa nechystá oblepiť Slovensko billboardami
Harabin sa o post prezidenta uchádza opakovane. Prvýkrát kandidoval vo voľbách v roku 2019 ako nezávislý. V prvom kole so ziskom 14,34 percent hlasov skončil na treťom mieste a do druhého kola nepostúpil. O priazeň voličov sa Harabin uchádzal aj v parlamentných voľbách v roku 2020 ako líder strany Vlasť. Do parlamentu sa so ziskom 2,93 percenta strana nedostala.
Štefan Harabin zverejnil pred parlamentnými voľbami interné prieskumy, v ktorých vychádzalo, že strana Vlasť bude mať viac ako 12 percent. Realita však bola iná a strana vo voľbách nezískala ani 3 eprcent. Kampaň strany Vlasť stála 1,3 milióna.
„Ja nie som členom strany. Naposledy som bol členom Komunistickej strany Slovenska pred rokom 1989,“ povedal. To teda pre Harabina znamená, že prijal ponuku strany Vlasť, priniesol program a značku, no technicko-organizačné finančné záležitosti ostávajú strane.
Harabin tento týždeň oznámil, že sa mu podarilo dostať do tímu „odborníkov“ vyšetrujúcich pandémiu. Neúspešný prezidentský kandidát a ďalší známy odmietač covidu Harabin sa počas pandémie, na ktorú len na Slovensku zomrelo viac ako 20-tisíc ľudí. Harabin sa vyjadroval aj k čipovaniu. Prvá etapa začala podľa neho rúškami, testovaním a nasledovať podľa neho malo očkovanie. V ďalšej fáze, teda v čipovaní, pôjde podľa neho o kontrolu obyvateľstva. Na túto fázu ľudstvo ešte stále čaká.
„Je to bežná viróza. Žiaľ, je sprevádzaná mediálnou hystériou. Plagiátori, ktorí podvádzali spoločnosť pri získavaní titulu, teraz podvádzajú so štatistikami,“ vyjadril sa. Tvrdí, že dostali spoločnosť do stavu, kedy svojvoľným spôsobom obmedzujú ľudské práva.
Zdôrazňoval, že očkovaniu proti covidu neverí. „Dávajú sa očkovať a dávajú si tam pichať vitamíny,“ tvrdil Harabin. Tomu, že je v ampulke naozaj vakcína, by uveril až v momente, keby konzílium lekárov potvrdilo, že to je očkovacia látka. „Ako sudca nikdy nemôžem veriť tomu, čo je v médiách,“ skonštatoval./agentury/
X X X
Za najkrajšiu Japonku vybrali čistokrvnú Ukrajinku. Podľa frflošov porota zavrhla ideál japonského pôvabu
Predstavte si, že by na Slovensku vyhrala národnú súťaž krásy Aziatka. Mnohí by sa chytali za hlavu, niektorí by si neodpustili rasistické poznámky, iní by však víťazke jej triumf dopriali. Niečo porovnateľné sa udialo v krajine vychádzajúceho slnka, kde za najkrajšiu Japonku zvolili rodáčku z Ukrajiny.
Karolina Šijnová sa presťahovala z vlasti do Nagoje, mesta na pobreží Tichého oceánu, keď mala päť rokov. Matka, ktorá už nežila s jej otcom, sa totiž vydala za Japonca. Dcéru viedla k modelingu, 15-ročná sa prvýkrát predstavila na módnom móle.
Šijnová, ktorá má 26 rokov, pred dvomi rokmi získala japonské občianstvo, vďaka čomu sa jej splnil sen, aby sa mohla prihlásiť do súťaže o korunku krásy. Medzi finalistkami si vyžrebovala číslo jeden a a keď zazneli záverečné fanfáry, platilo to aj o mene víťazky. Rodáčke zo západoukrajnského Ternopiľu, ktorá má výšku 172 centimetrov, od dojatia tiekli slzy.
Po jej víťazstve sa v okamžite rozprúdila debata o tom, ako by mal vyzerať ideál japonskej krásy. Niektorí obyvatelia krajiny vychádzajúceho slnka hundrú a tvrdia, že Ukrajinka nemá s ich vlasťou nič spoločné.
Šijnová, ktorej úrady pridelili občianstvo po dvadsiatich rokoch trvalého pobytu, to vidí opačne. „Chcem byť považovaná za japonskú osobu. Vyrástla som tu, plynule hovorím po japonsky, rovnako to platí o mojom písaní,“ zdôraznila podľa televíznej stanice CNN. „Rečou aj mysľou som japonská, túžim aby ľudia neboli posudzovaní podľa svojho výzoru,“ dodala.
Mnohí prispievatelia na sociálnych sieťach sa s ňou nestotožňujú. Na ilustráciu niekoľko citátov. „Je nádherná, ale kam sa stratila japonská esencia?“ „Vyzerá krásne, ale nemá v sebe ani kvapku japonskej krvi.“ Nechýbal ani politický podtón v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine: „Verím, že keby sa do súťaže prihlásila Ruska, tak by nezvíťazila. Je to skôr prejav solidarity s napadnutou Ukrajinou.“
Polemika sa dokonca preniesla do odborných kruhov. Triumf Šijnovej napríklad spochybnila historička Hiroe Jamašitová: „Rasová diskriminácia je absolútne neprijateľná, ale ak je súťaž Miss Japonsko založená na koncepte krásy, osobne si želám, aby bola založená na štandardoch japonskej krásy,“ napísala na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Šéfka súťaže krásy Al Wadaová odmietla akúkoľvek kritiku Šijnovej: „Porota sa zhodla jednoznačne. Po tomto výsledku som presvedčená, že japonská krása existuje nielen na základe vizáže či krvi, ale aj v našich srdciach,“ podčiarkla podľa stanice BBC.
Nie je to prvý raz, čo po rozhodnutí poroty zazneli kuvičie hlasy. Rozruch v roku 2015 vyvolalo víťazstvo Ariany Mijamotovej. Jej kritikom sa nepozdávalo, že nie je čistokrvná Japonka, pretože má otca Afroameričana.
Pri inej príležitosti sa s nepriazňou stretla japonská tenisová hviezda Naomi Osakaová. Jej neprajníkom sa nepáčilo, že olympijský oheň v Tokiu pred troma rokmi zapálila dcéra Haiťana (po matke je Japonka).
Podobné kritické názory obyvateľov krajiny vychádzajúceho slnka sa dajú objasniť tým, že žijú v relatívne jednoliatej spoločnosti. Japonsko je viac-menej odrezané od zvyšku sveta, podiel prisťahovalcov na jeho území je nízky. Imigranti tvoria malé percentá tamojšej populácie. Takmer v 126-miliónovom štáte sa nachádza len 2,76 milióna ľudí pochádzajúcich zo zahraničia.
Navyše tí, ktorí tam prišli žiť, v minimálnej miere pochádzajú zo starého kontinentu, čo čiastočne vysvetľuje negatívny postoj k Šijnovej: v rebríčku najpočetnejších imigrantov nefigurujú nijakí Európania – nemajú zastúpenie v prvej desiatke. V drvivej väčšine ide o ľudí zo širšieho regiónu. Na prvých troch miestach sa podľa poradia nachádzajú Číňania (744-tisíc), Vietnamci (476-tisíc) a Juhokórejci (412-tisíc). Spodnú časť prvých desiatich uzatvárajú Tajwanci (54-tisíc)./agentury/
X X X
Brutálna Cortina vyradila ďalšiu špičkovú pretekárku. Po Shiffrinovej a Suterovej prišiel vrtuľník aj po elitnú Kanaďanku
Kanadská lyžiarka Valérie Grenierová mala hrozivý pád v nedeľnom super G, ktoré sa išlo v rámci Svetového pohára v talianskom stredisku Cortina.
Záchranársky vrtuľník v akcii v talianskom stredisku Cortina d´Ampezzo.
Zámorská lyžiarka nezvládla záverečnú časť trate, keď v rýchlosti 95 km/h sa dostala do kontaktu s jednou z bránok, vyhodilo ju do vzduchu a nasledoval tvrdý pád.
Grenierovú zviezli svahom na záchranárskych saniach a vrtuľníkom putovala do nemocnice. Jej aktuálny stav zatiaľ nie je známy.
Zjazdovka Olympia delle Tofane „trápila“ elitné lyžiarky celý víkend.
V piatok sa počas zjazdu mimo iných zranila aj americká hviezda Mikaela Shiffrinová, sezóna sa po pádoch skončila pre švajčiarsku dvojicu Corinne Suterová, Joanu Hählenovú.
Včera prišiel vrtuľník pre ďalšiu Američanku Isabelle Wrightovú.
Grenierová bola v dobrej forme, v piatok sa tešila z tretieho miesta v zjazde. Delila sa oň s ďalšími dvoma lyžiarkami, rovnaký čas ako ona mali aj Rakúšanka Christina Agerová a Talianka Sofia Goggiová.
Pre Kanaďanku, ktorá je špecialistkou na obrovský slalom, to bolo prvé kariérne pódium v zjazde. V aktuálnej sezóne vyhrala „obrák“ v Kranjskej Gore.
Preteky, ktoré v nedeľu nedokončilo 12 pretekárok, sa stali korisťou Lary Gutovej-Behramiovej. Švajčiarka tak vo vedení disciplíny predstihla Rakúšanku Corneliu Hütterovú, ktorá preteky v talianskom stredisku nedokončila.