Vyčkávanie Ukrajiny na slovenské MiGy, ktoré sú od leta vyradené, sa ešte o pár dní natiahne. Podľa opozície by takáto pomoc Ukrajine bola aktuálne protiústavná a odovzdaniu stíhačiek chce zabrániť v Národnej rade. Schôdza sa však v utorok zrušila.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v predvečer schôdze požiadal, aby sa v utorok o téme migov v parlamente nerokovalo. Odletel totiž do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany a následne rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO.
„Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam,“ informoval Naď na sociálnej sieti. Ubezpečil však, že bez prerokovania v Národnej rade stíhačky na Ukrajinu nepošle. „Dávam verejný prísľub, že bez predchádzajúceho prerokovania v NRSR, MiGy na Ukrajinu neodídu,“ dodal Naď.
Predseda parlamentu Boris Kollár avizoval, že schôdzu otvoriť nechce. Tak sa aj stalo. Aj keď sa v jej úvode zaprezentovalo 110 poslancov, za program schôdze hlasovalo len 48 poslancov.
O zvolenie mimoriadnej schôdze Národnej rady požiadal líder opozície Robert Fico (Smer), podľa ktorého vláda v demisii nemá mandát na tak vážne rozhodnutie o obranyschopnosti krajiny.
„Vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ak bola odvolaná. Dokonca ani v prípade, aj by jej na to dala súhlas prezidentka,“ tvrdí predseda strany Smer, ktorá je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.
Fico označil za nevídané, že minister obrany v demisii chce mať právo určovať program Národnej rady. Iní opoziční poslanci zas požadovali aspoň prítomnosť premiéra Eduarda Hegera.
Na mimoriadnej schôdzi chce Fico presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) schôdzu zvolal ma utorok 14. februára o 9. hodine ráno.
O odovzdanie stíhačiek MiG-29 Slovensko požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli.
„Jedna z prioritných vecí pre obranu Ukrajiny, našej oblohy a našich ľudí, sú systémy protivzdušnej ochrany a stíhacie lietadlá. Získať lietadlá je pre nás naozaj kľúčové,“ zdôraznil Zelenskyj po osobnom stretnutí aj s premiérom Eduardom Hegerom.
Heger deklaroval, že urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovel. Chce sa však dohodnúť s európskou komisiou na preplatení ceny stíhačiek.
„Pri akejkoľvek pomoci Ukrajine sa uchádzame. Takto pomôžeme Ukrajincom a dostaneme aj peniaze,“ skonštatoval s tým, že vyradené migy budú zachraňovať ľudí na Ukrajine.
Jednoznačnú podporu odovzdania migov vyjadril aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „My už tie stroje nedokážeme využiť, tak ich dajme tam, kde môžu zachraňovať ľudské životy a ešte dostaneme nejaké peniaze naspäť,“ vyzval minister obrany Jaroslav Naď./agentury/
X X X
Berlín rozčúlil Maďarov. Budapešť viní Nemcov, že brzdia rozšírenie jadrovej elektrárne Paks
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vyhlásil, že nemecká vláda „blokuje“ povolenia potrebné na to, aby spoločnosť Siemens Energy mohla dodať kľúčové kontrolné zariadenia pre nové reaktory v maďarskej jadrovej elektrárni Paks. Tie stavia ruská štátna firma Rosatom, pripomenula dnes agentúra Reuters.
Siemens Energy má spoločne s francúzskou spoločnosťou Framatome zmluvu na dodávky spomínaného systému. Maďarský minister zahraničia vo vyhlásení uviedol, že kým Francúzsko potrebné povolenie udelilo, nemecká vláda mu stále nedala zelenú.
„To by sa dalo kvalifikovať ako útok na našu suverenitu, pretože bezpečnosť dodávok energie je otázkou suverenity,“ povedal Szijjártó. Podľa maďarskej agentúry MTI dodal, že nemeckí ministri hospodárstva a zahraničných vecí „vystavujú riziku bezpečnosť budúcich maďarských dodávok energie“.
Spoločnosť Siemens Energy minulý týždeň na výročnej schôdzi akcionárov potvrdila, že nemecký Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (BAFA) zatiaľ nerozhodol o jej žiadosti o vývoznú licenciu na maďarskú dodávku, píše Reuters, podľa ktorého sa nemecké ministerstvo hospodárstva minulý týždeň k tejto záležitosti odmietlo vyjadriť.
Maďarsko plánuje rozšíriť svoju jadrovú elektráreň Paks, ktorá leží asi 100 kilometrov južne od Budapešti a pokrýva zhruba polovicu spotreby elektrickej energie v krajine.
Maďarsko podpísalo s ruským koncernom Rosatom dohodu o výstavbe dvoch reaktorov v roku 2014. Kontrakt, ktorý Rosatom získal bez verejnej súťaže, býva označovaný za známku dobrých vzťahov medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, napísal Reuters.
Vlani v decembri maďarský parlament schválil predĺženie životnosti štyroch existujúcich reaktorov atómovej jadrovej elektrárne Paks./agentury/
X X X
Klamstvá, strašenie aj reálne obavy. Slováci vo veľkom odopierajú vojenskú službu
Pripravte sa, budete musieť narukovať do vojny proti Rusku. Ak NATO pošle na Ukrajinu vojakov, Slováci pôjdu zomierať ako prví. Aj takéto varovania v posledných týždňoch zaplavovali sociálne siete spolu výzvami na odopretie mimoriadnej vojenskej služby. Počet takýchto žiadostí aj preto oproti minulému roku stúpol skoro 30 násobne.
„Predpokladáme, že žiadosť o zaradenie do alternatívnej služby podalo vyše 40-tisíc občanov,“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. Presným číslom ale zatiaľ rezort obrany nedisponuje. „Teraz prebieha proces posudzovania žiadostí, evidujeme mnoho takých, ktorí neboli oprávnení podať takúto žiadosť, napríklad majú menej ako 19 rokov. Alebo už boli v minulosti vyradení z evidencie, teda majú tzv. “modrú knižku.” Na konečné štatistiky preto potrebujeme ešte čas,“ vysvetlila hovorkyňa.
Tá tento enormný nárast si na rezorte obrany vysvetľuje aj pôsobením ruských hybridných operácií s pomocou opozičných strán Smer a Republika. „Toto číslo nás každopádne vzhľadom na kampaň z Ruska cez slovenskú opozíciu neprekvapuje,“ dodala Kakaščíková.
Aj denník Pravda na začiatku januára popísal, ako sa na sociálnych sieťach šíria falošné správy o nadchádzajúcej mobilizácii. Boli zväčša prácou ziskuchtivých podvodníkov, ktorí svoje klamstvá zakrývajú manipulatívnymi otázkami.
„Tak ako, stále si myslíte, že doterajšie správy o “možnej mobilizácii” na Slovensku sú len ničím nepodložené strašenie? Nezabudnite, že čas podať „Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby” máte čas len do konca januára. Nenechávajte si to na poslednú chvíľu!,“ uvádzala v priebehu januára konšpiračná stránka Bádateľ na sociálnej sieti.
Tá svoje bludy odôvodňovala pravidelným každoročným cvičením na vyhlásenie vojnového stavu. Stránka sa opierala o dokument Okresného úradu Banská Bystrica pod názvom Hlavné úlohy na úseku obrany štátu pre rok 2023. Hneď ako prvá spomedzi 25 úloh sa spomína komplexné cvičenie k plneniu úloh po vyhlásení vojnového stavu a nariadení mobilizácie ozbrojených síl SR v súčinnosti rezortu vnútra a Ministerstva obrany SR. Konať sa má v septembri.
Napriek zjavnému nedostatku zmyslu tohto varovania sa príspevok stránky Bádateľ na sociálnej sieti rýchlo šíril a mnoho ľudí mu uverilo. Medzi nimi aj pani Darina. „Muži, chlapi, stále čakáte? Kedy začnete brániť svoje ženy, rodiny, svojich synov, vnukov… Tí by vo vojne zahynuli… Chcete mať na Slovensku druhú Juhosláviu? Stále vám to nedochádza, my ženy vás o to prosíme,“ vyzýval pani v texte napísanom v kapitálkach.
Strašenie pred vstupom Slovenska do vojny opakovane používajú aj opozičné strany Smer a Republika. V tomto zmysle interpretuje aj utorňajšie rozhodnutie neotvoriť mimoriadnu schôdzu Národnej rady o odovzdaní slovenských stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Podľa predsedu Smeru je potvrdením toho, že zvyšky bývalej vládnej koalície chcú Slovensko vohnať do vojny proti Rusku. „Ťahajú nás do vojny preto, lebo si za to kupujú odpustky. Vedia, že tu môžu páchať akékoľvek zločiny, zatvárať nevinných ľudí, kradnúť a nikto ich za to nebude kritizovať,“ vyhlásil Fico, ktorý dlhodobo odmieta pomáhať Ukrajine v obrane dodávkami vojenského materiálu.
Výhrada vo svedomí
Nie všetci muži, ktorí odopreli výkon mimoriadnej služby, ale boli oklamaní. Rovnakú žiadosť poslal aj 31-ročný Tomáš z Bratislavy. Ten išiel svoju žiadosť odovzdať na okresnom úrade osobne. Čo mu bráni v obrane vlasti? „Moje náboženské presvedčenie. To mi nebráni v obrane vlasti ale moje svedomie mi bráni zabíjať ľudí. Ja budem radšej pomáhať inak,“ vysvetlil Tomáš pre Pravdu.
Paradoxne ale priznal, že si plánuje spraviť zbrojný preukaz. Tvrdí ale, že jemu sa to nezdá zvláštne. „Chcem ho na športovú streľbu. Napríklad, keby som chcel ísť na verejnú strelnicu, nepotrebujem tam pri sebe inštruktora,“ vysvetlil Tomáš, ktorý je vyštudovaný právnik.
Náboženské vyznanie, resp. výhrada vo svedomí, sú pritom podľa ústavy jedinými dôvodmi na odopretie mimoriadnej služby. Takéto vyhlásenie vôbec nemusí podávať občan, ktorému ešte nevznikla branná povinnosť, ale mu zanikla kvôli vysokému veku alebo vďaka „modrej knižke“.
Vyhlásenie odopretia mimoriadnej služby ale neznamená, že muž sa vyhne všetkým povinnostiam súvisiacim s vojnovým stavom. Ak občan takúto službu odoprie, podľa zákona bude okresnou vojenskou správou zaradený do evidencie občanov, ktorí musia vykonať civilnú službu. „Občania, ktorí podali odopretie výkonu mimoriadnej služby by boli povolaní na pomoc napríklad v nemocniciach, pri kopaní zákopov a podobne,“ priblížila Kakaščíková.
Aj preto si ministerstvo s nárastu týchto žiadostí veľké starosti nerobí. „Nebude to mať dopad na obranyschopnosť štátu, pretože disponujeme dostatkom vycvičených ozbrojených zložiek a spojeneckými vojakmi, ktorí by boli v prípade potreby nasadení. Týmito podanými vyhláseniami sme však posilnili kritickú časť v rámci pomoci občanov, ktorá chýbala – a to napríklad, ak by bola vyhlásená mobilizácia, ktorá nie je plánovaná),“ uzavrela hovorkyňa rezortu obrany.
Koho môžu povolať?
Mobilizáciu vyhlasuje prezident. Robí tak na návrh vlády a realizujú ju okresné úrady. Keďže povinná základná vojenská služba v roku 2006 zavedením profesionálnej armády skončila, zrušená bola aj všeobecná branná povinnosť. Štát však pre prípad výnimočnej situácia naďalej eviduje mužov v produktívnom veku, ktorí podliehajú mimoriadnej brannej povinnosti. Podľa ministerstva obrany je mužov vo veku od 19 do 55 rokov zhruba jeden milión.
Mobilizácia by sa však v prvom rade týkala mužov, ktorí základnú vojenskú prípravu už absolvovali, alebo sú zaradení v aktívnych zálohách. Branná povinnosť sa nevzťahuje na ženy, ktoré ale môžu narukovať dobrovoľne. Po doručení povolávacieho rozkazu by sa branec mal dostaviť na určené miesto a následne absolvovať výcvik so zbraňou podľa úrovne dosiahnutej vojenskej vycvičenosti.
V prípade nevôle narukovať z náboženských dôvodov alebo kvôli výhrade vo svedomí môže občan požiadať o odopretie brannej povinnosti. Musí tak však spraviť ešte pred vyhlásením výnimočného stavu. „Na vyhlásenie podané až v období krízového stavu, ako je vojna, vojnový, núdzový a výnimočný stav, sa už neprihliada,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu obrany. V takom prípade by občanovi bola nariadená alternatívna služba, napríklad v civilnej ochrane./agentury/
X X X
V Košiciach trvá štrajk MHD, nie je jasné dokedy, odborári sa s vedením ešte nedohodli
Do ostrého štrajku odborárov Dopravného podniku mesta Košice sa zapojilo takmer 100 percent vodičov.
Vedenie dopravného podniku, predstavitelia košickej radnice a mestskí poslanci sa po niekoľkých hodinách mali dohodnúť s odborármi na viacerých bodoch, ktoré odborári požadovali. Ostrý štrajk zatiaľ trvá, pretože s dohodou odborári nie sú úplne spokojní.
O ďalšom priebehu štrajku, či bude pokračovať alebo ešte dnes skončí, budú informovať neskôr. Dopravný podnik na sociálnej sieti informoval, že od 17. hodiny nejazdí ani mimoriadna linka „H“ medzi areálmi nemocnice.
Dohoda sa týka dofinancovania dopravného podniku vrátane zvýšenia platov.
„Položka pre rozpočet, ktorá bola fixne daná vo výške 26 miliónov eur, pričom dopravný podnik žiadal 36 miliónov eur, bude vychádzať zo skutočného plnenia 2022, ktoré sa očakáva vo výške zhruba 30 miliónov eur,“ vysvetlil pre TASR generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák.
Odborári s výsledkom rokovania nie sú spokojní. „Máme garanciu, že sa nebude prepúšťať. Spokojný budem, až keď bude doprava fungovať tak, ako má, a keď budú naplnené požiadavky zamestnancov,“ skonštatoval Ivan Horváth, predseda základnej organizácie vodičov mestskej hromadnej dopravy pri košickom dopravnom podniku.
Ostrý štrajk zamestnancov košického dopravného podniku trvá od utorka pol štvrtej ráno. Od rána sa vytvárali takmer v celých Košiciach kolóny. V niektorých prípadoch v nich motoristi strávili aj takmer hodinu.
Ľudia čakali márne
Na Staničnom námestí ľudia bezradne stáli na nástupištiach a čakali na svoj spoj, ktorým pravidelne chodia do roboty alebo školy.
„Počula som o štrajku, no nevedela som presné detaily. Keď som včera išla domov, nepostrehla som žiaden oznam v električke ani na zastávke, kde sú cestovné poriadky. Našťastie pracujem v blízkosti centra mesta, a tak sa prejdem, aj keď som s tým nerátala,“ konštatovala pani Jana, dochádzajúca do Košíc z Kysaku.
Takmer 100-percentná úspešnosť
Električky a autobusy MHD dnes ráno v Košiciach nevyšli z garáží. Zamestnanci dopravného podniku vstúpili v utorok od pol piatej ráno do neobmedzeného ostrého štrajku. Zabezpečená je iba doprava do železiarní a medzi oboma areálmi Univerzitnej nemocnice L. Pasteura.
Dopravný podnik ráno krátko po piatej hodine mimoriadne vypravil aj linku 52, ktorá jazdí zo zastávky Krásna a konečnú má pri nemocnici v Šaci. Informoval o tom na sociálnej sieti.
„Do štrajku sa zapojilo 100 percent vodičov koľajovej dopravy, teda električiek a 95,6 percenta vodičov autobusovej dopravy,“ informoval ráno Horváth. V prípade zamestnancov v údržbárskych a technickohospodárskych pozíciách sa do štrajku zapojilo taktiež takmer 100 percent.
Štrajk je dobrovoľný a zapojiť sa doň môžu všetci zamestnanci dopravného podniku bez ohľadu na pracovné zaradenie. Odborári chcú upozorniť na to, že doprava v meste sa nedá robiť bez peňazí.
Protestujúci požadujú dofinancovanie dopravného podniku zo strany mesta, ako 100% akcionára. Štrajk by odborári prerušili, ak by dostali výhodnú ponuku od mesta Košice.
Rapkáče a piskot
Niekoľko desiatok zamestnancov sa zhromaždilo predpoludním pred administratívnou budovou dopravného podniku na Bardejovskej ulici. Priniesli so sebou píšťalky a rapkáče, viacerí mali v rukách transparenty.
„V dnešnej dobe inflácie a zvyšovania cien sme dostali pokyn úsporných opatrení od mesta Košice na rok 2023. Mesto je ochotné nám dať 26 miliónov eur, pričom minulý rok doprava stala 29 miliónov eur,“ konštatoval Horváth.
Pri súčasných cenách energií a pohonných látok musí dopravný podnik obmedziť dopravu až do výšky 30 percent. „Už teraz pracujeme v režime 60 percent – pretržitá prevádzka a doprava nám ide v prázdninovom režime. Kompetentných nezaujíma, ako cestujú naši cestujúci.“
„Chceme tiež spravodlivé ohodnotenie zamestnancov v ťažkej dobe, kde inflácia vystúpila na 15 percent. Chceme žiť a pracovať ako slušní ľudia v tejto republike.“
Zdôraznil, že ostrý štrajk odborári avizovali v nedeľu 12. februára. Mesto Košice v tlačovej správe podľa neho uviedlo, že „vlastne nevedia, čo chceme a s nimi nejednáme.“
„Všetci, ktorí ste tu, viete veľmi dobre, že bolo niekoľko stretnutí, či už s poslancami mesta tu na pôde dopravného podniku, či už mimoriadne zasadnutia dozorných rád alebo predstavenstva. Sme v stave, že vstupujeme do fázy, že od apríla bude doprava fungovať v obmedzenom režime. Je možné, že niektorí z nás prídu o prácu,“ upozornil Horváth a odkázal, že v štrajku budú odborári pokračovať aj zajtra aj pozajtra, až pokiaľ nedôjde k riešeniu.
Odborári ešte v pondelok rokovali s vedením dopravného podniku aj orgánmi spoločnosti, k dohode ale neprišlo.
Nič nie je garantované
Medzi protestujúcich odborárov prišiel aj generálny riaditeľ dopravného podniku Vladimír Padyšák.
„Pevne verím, že dnešné rokovanie, na ktorom sa stretne mesto Košice, predstavenstvo, dozorná rada a odborové zväzy prinesie konsenzus, situácia sa ukľudní a Košičania budú mať garantovanú mestskú hromadnú dopravu pre celý rok 2023 aspoň na takej úrovni ako v roku 2022,“ dúfa Padyšák.
Priznal, že na najbližšie dni nie je nič garantované. Reagoval pritom na to, či aj po utorku bude v meste jazdiť mestská hromadná doprava.
„Žiadame 10 miliónov eur naviac a pevne veríme, že sa ich podarí získať. Mesto nám pridelilo 26 miliónov eur, my sme žiadali 36 miliónov. Tých 10 miliónov, z toho len nafta tvorí 3,5 milióna, jeden milión teplo, ďalší plyn… Plus sú tam ďalšie náklady,“ vyčíslil generálny riaditeľ a pripomenul, že košický dopravný podnik má najlacnejší vozokilometer na Slovensku.
Nedostali pozvánku
Odborári vypískali na diaľku aj primátora Košíc Jaroslava Polačeka, ktorý na rozdiel od roku 2019, tentokrát medzi nich neprišiel. Podľa hovorcu radnice Dušana Tokarčíka „išlo o dlhodobo naplánované stretnutia, ktoré sa dohodli ešte pred štrajkom.“
„My sme až včera dostali prvé oficiálne pozvanie k pracovnému stolu na rokovanie. V princípe nepoznáme ani požiadavky odborárov,“ reagoval Tokarčík. Mesto podľa neho verí v konštruktívny dialóg a vyriešenie situácie.
„Dopravný podnik dostáva od mesta za posledných päť rokov o 40 percent vyšší príspevok V roku 2018 to bolo približne 19 miliónov eur, dnes sme na úrovni 31 miliónov eur,“ poznamenal Tokarčík.
„Sme pripravení si sadnúť za spoločný rokovací stôl a baviť sa o dôvodoch, prečo potrebuje podnik na svoju činnosť v tomto roku výrazne viac peňazí,“ reagoval magistrát.
Polícia v pohotovosti
Kolóny sa od rána vytvárali v centre mesta, ale aj na príjazdových komunikáciách do Košíc v smere od Prešova či Trebišova. Na Slaneckej ceste, ktorú v súčasnosti rekonštruujú, čakali ľudia aj hodinu. V meste meškania boli od 15 do 40 minút.
„Chodím pravidelne autom, no fandím vodičom dopravného podniku. Možno, keby boli lepšie služby, tak by som občas aj verejnú dopravu využil. Denne do práce chodím približne 12 minút, dnes to bolo raz toľko,“ konštatoval Norbert, ktorý žije v mestskej časti Sever a pracuje na Sídlisku KVP.
Ráno sa nezastavili taxikári, od rána vozili ľudí do práce, ale aj na niektoré polikliniky, kam špeciálna linka „H“ nejazdila. Ráno sa mohlo stať, že v prípade jedného autodopravcu, dostupného prostredníctvom mobilnej aplikácie, výška cestovného predstavovala aj 20 eur, cez deň sa situácia upokojila a klesla na 5 až 8 eur.
Situáciu na cestách počas celého dňa monitoruje polícia, ktorá na sociálnej sieti zverejnila, v súvislosti s ohláseným štrajkom vodičov mestskej hromadnej dopravy je pripravená v prípade potreby reagovať.
„Najmä na hlavných cestných ťahoch a dôležitých križovatkách budú policajti dopravu v prípade potreby riadiť, a to predovšetkým v čase popoludňajšej dopravnej špičky. Počas rána sme mimoriadnu situáciu na cestách na vstupoch do mesta Košice nezaznamenali,“ infomovala polícia.
Kolóny vozidiel, ktoré stáli na vstupe do mesta Košice v smere od Michaloviec, z mestskej časti Krásna, od smeru Sady nad Torysou boli mierne navýšené oproti bežnému dňu, nie však extrémne.
Spoje do nemocnice a železiarní
Počas štrajku vypravili linku „H“, ktorá zabezpečuje dopravu cestujúcich do nemocnice na Triede SNP a na Rastislavovej ulici. Mimoriadna okružná linka premáva v 15-minútovom intervale na trase Staničné námestie – Železničná nemocnica – Nová nemocnica – Stará nemocnica – Staničné námestie.
„Taktiež budú vypravené autobusové spoje „RA“, a to tak, aby bol zabezpečený návoz na pracovné zmeny do spoločnosti U. S. Steel a zároveň takzvaná vnútrozávodová doprava v spoločnosti U. S. Steel,“ informovala Andrea Vindišová.
Zároveň ešte pôjdu spoje, ktoré robia rozvoz detí Spojenú školu na Opatovskej cesta v Košiciach. Školské zariadenie je určené pre telesne postihnuté deti a mládež a žiaci sa tam vzdelávajú v šiestich typoch škôl.
Hnev neskrýval dôchodca, smeroval na vyšetrenie k lekárke, ktorá však má súkromnú ambulanciu a nesídli v nemocnici, ale ani v jej blízkosti.
„Mám lekárku na Severe, som objednaný. Nestíham a ani nemám pri sebe telefón, aby som sa jej ozval,“ krútil hlavou a dodal: „Nech si sadnú a dohodnú a nerobia z nás rukojemníkov.“
Solidarita Košičanov
V dopravnej skupine na sociálnej sieti začali Košičania v pondelok popoludní zverejňovať ponuky na zvezenie počas trvania štrajku.
„Ráno 4:30 vyrážam od Auparku smer jazero, 4 miesta mám voľne, tak ak niekto potrebuje v tom čase odviezť kľudne napíš,“ ponúka jeden z vodičov.
Podobných oznamov bolo viacero. „Ak by niekomu zajtra pomohlo, viem vziať najviac 3 ľudí z Jazera z parkoviska za poštou na Spišskom námestí na Ťahanovce po 15.30.“
Ponuka platila aj na prípadný prevoz detí zo sídliska Ťahanovce do centra mesta. „Máme 2 miesta, príp. tri. Vieme zobrať aj deti (jeden podsedák, jedna sedačka 15-36kg).“
Pomáhajú prímestské linky
Čiastočne riešiť situáciu spôsobenú štrajkom na území mesta ponúkli linky prímestskej autobusovej dopravy .
Cestujúcim, ktorí sa nevyhnutne potrebujú dopraviť do centra mesta, môžu pomôcť prímestské autobusové spoje zo zastávky Lingov pre sídlisko Dargovských hrdinov a Košickú Novú Ves, Važecká pre sídlisko Nad Jazerom, VSS križovatku a Juh, Podnikateľská pre Barcu, VSS križovatku a Juh, SOŠ automobilová pre Západ či Moskovská pre sídlisko KVP a Terasu alebo Havlíčkova pre Sever.
Prímestské autobusové spoje zastavujú aj na ďalších zastávkach v Košiciach. Napríklad autobusové spoje z juhu a západu zastavujú na zastávke Námestie osloboditeľov, autobusové spoje prichádzajúce zo severu na Mlynskej bašte a autobusové spoje zo západu na Magistráte mesta Košice.
Cestujúci s dopravnou kartou DPMK môžu využiť svoj nabitý kredit aj na zakúpenie cestovného lístka v spojoch prímestskej autobusovej dopravy.
Nemôžu využiť zakúpený predplatný cestovný lístok (mesačník) – ten platí len v DPMK. Za základný cestovný lístok môžu cestujúci platiť aj hotovosťou, ale je to drahšie o 50 centov.
V pohotovosti už mesiac
Odborári v košickom dopravnom podniku vyhlásili štrajkovú pohotovosť už 10.januára 2023. O týždeň neskôr, 17. januára, sa konalo verejné zhromaždenie zamestnancov akciovej spoločnosti, na ktorom boli aj poslanci mestského zastupiteľstva. Na tomto stretnutí informovali o úsporných opatreniach, ktoré v podniku prijali na základe požiadavky mesta.
V pondelok 13.februára jazdili po meste autobusy aj električky so žltou a čiernou stuhou, aby upozornili na pripravovaný ostrý štrajk. Cestujúci sa však priamo na zastávkach nedozvedeli, že v utorok nebudú jazdiť spoje mestskej hromadnej dopravy podľa cestovných poriadkov, aktuality.sk
X X X
Rusi ukradli Mariupolčanom z účtov 100 miliónov?
Ruskí hackeri sa podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) údajne pokúsili vybrať z bankových účtov obyvateľov Mariupoľa takmer 100 miliónov hrivien (viac ako 2,5 milióna eur).
Výbuch bytového domu v ukrajinskom Mariupole na ulici Mytropolytska 110 po tom, čo naň v piatok 11. marca 2022 vystrelil tank ruskej armády.
Spravodajský portál Sky News informuje, že SBU oznámila, že zastavila rozsiahlu podvodnú schému, ktorej cieľom bolo okrádanie ukrajinských bánk. Členovia zločineckej skupiny z okupovanej Doneckej oblasti, ktorá spolupracovala s ruskými špeciálnymi službami, podľa nej telefonovali bankám a tvrdili, že konajú v mene držiteľov účtov.
Zločinci údajne použili ukoristené pobočky bánk v Mariupoli, aby sa dostali k osobným údajom takmer 4 000 miestnych obyvateľov, vrátane mŕtvych a ľudí, ktorých nútene deportovali do Ruska. Ukradnuté peniaze potom premenili na kryptomenu.
SBU uviedla, že zablokovala bankové kontá aj kryptopeňaženky členov zločineckej skupiny. Tiež zhabala počítačové vybavenie súvisiace s operáciou./agentury/
X X X
Putin radšej cestuje obrneným vlakom. Bojí sa, že ho Ukrajinci zostrelia?
Ruský prezident Vladimir Putin zhruba od začiatku vojny na Ukrajine pre svoje cesty pravidelne využíva obrnený vlak. S odvolaním sa na nemenovaného Putinovho známeho o tom napísal ruský investigatívny portál Dosje založený kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským.
Podľa zistení Putin aktívne používa svoj obrnený vlak približne od konca leta 2021. Pre Dosje to uviedol zdroj, ktorý sa s ruským prezidentom osobne pozná. Putin mal špeciálnu vlakovú súpravu k dispozícii už niekedy v rokoch 2014 či 2015, ale pravidelne ju používa odvtedy, čo sa ruské jednotky začali sústreďovať pri ukrajinských hraniciach.
Vlak, ktorým cestuje Putin, sa pritom od bežných súprav ruských dráh na prvý pohľad príliš nelíši. Rovnako ako iné vlaky je šedivý s červeným pruhom. Vagóny používané Putinom sú však obrnené. Vlak má údajne na koľajniciach prioritu a prispôsobujú sa mu cestovné poriadky. Súčasťou súpravy je podľa webu Putinov vozeň so spálňou a pracovňou, vozeň pre sprievod a vagón pre utajovanú komunikáciu. Hodnota vlaku podľa investigatívneho portálu prevyšuje miliardu rubľov (viac ako 12,6 milióna eur).
„Vlak môže vyjsť spontánne, bez ohlásenia. Po začiatku vojny, na prelome februára a marca začal (Putin) veľmi často používať vlak, najmä pri cestách do svojej rezidencie vo Valdaji (asi 400 kilometrov severozápadne od Moskvy),“ povedal portálu jeho nemenovaný zdroj.
Niektoré z bližších záberov vlaku, ktoré získalo Dosje, ukazujú, že je označený logom a webovou stránkou spoločnosti Grand Service Express. Je to firma prepojená s miliardárom Jurijom Kovalčukom, dlhoročným Putinovým priateľom, ktorý vraj spravuje neoficiálny majetok prezidenta vrátane jeho utajených rezidencií a niekoľkých jácht.
Maria Avdejevová z Charkova vám ukáže, ako sa pripravujú ukrajinské medovníky s nápisom: Ruská vojnová loď, choď do …! Zdroj: Twitter Marie Avdejevovej
To, že sa Putin bojí prípadného útoku, naznačuje aj správa z januára. Pri jeho rezidencii pri meste Valdaj rozmiestnili systém protivzdušnej obrany Pancir-S1./agentury/
X X X
Rumunsko zasiahlo silné zemetrasenie, už druhé
Zemetrasenie s magnitúdou 5,7 zasiahlo v utorok Rumunsko. Ide o druhé takto silné zemetrasenie v krajine za uplynulých 24 hodín. V oboch prípadoch neboli hlásené závažnejšie škody, informuje agentúra AP.
Utorkové zemetrasenie bolo zaznamenané o 15.16 h v regióne Gorj na juhozápade krajiny. Epicentrum sa nachádzalo v hĺbke 40 kilometrov, ukazujú dáta rumunského Národného ústavu pre fyziku Zeme.
Zemetrasenie bolo cítiť aj v rumunskej metropole Bukurešť i v meste Kluž na severe krajiny. Na sociálnych sieťach boli zverejnené videá, na ktorých vidieť, ako v obchode počas zemetrasenia padajú produkty z regálov, opisuje AP.
Úrady v regióne Gorj v utorok vo vyhlásení uviedli, že nedostali žiadne telefonáty súvisiace so zemetrasením a neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.
V pondelok zaznamenali na juhozápade Rumunska zemetrasenie s magnitúdou 5,2. Epicentrum sa nachádzalo v hĺbke 13,2 kilometra. Po oboch zemetraseniach hlásili úrady dotrasy s magnitúdou 3, píše AP./agentury/
X X X
Vracia sa do Moskvy? Zámorské médiá hlásia, že Ovečkin náhle opustil klub
Ruský hokejista Alexander Ovečkin bude bližšie nešpecifikovaný čas chýbať v zostave Washingtonu Capitals. Klub zámorskej NHL mu dal voľno z rodinných dôvodov pre zdravotné problémy blízkej osoby.
Ovečkin je v prebiehajúcej sezóne líder bodovania Washingtonu, na konte má 32 gólov a 22 asistencií v 54 stretnutiach. Nie je známe, či plánuje cestovať do Ruska, kde žijú jeho rodičia Taťjana a Michail.
Do rodnej krajiny cestoval už v sezóne 2008/2009, keď chcel byť s vážne chorým starým otcom. Vynechal vtedy dva zápasy.
Washington so slovenským obrancom Martinom Fehérvárym čakajú v nasledujúcich piatich dňoch tri zápasy – doma proti Caroline a Floride a v sobotu ďalší duel s Carolinou na štadióne súpera. Súpisku Washingtonu preto doplnil útočník Joe Snively z farmy v Hershey, informovala agentúra AP.
Tridsaťsedemročný Ovečkin má v aktuálnej sezóne na konte 54 bodov v 54 zápasoch. S 32 gólmi a 22 asistenciami je lídrom mužstva.
V rebríčku gólových lídrov NHL sa tento rok delí o ôsme miesto s útočníkom Tampy Bay Lightning Braydenom Pointom a útočníka Winnipegu Jets Markom Scheifelem.
Tento elitný kanonier prekonal na začiatku tohto roka Gordieho Howea v rebríčku najlepších strelcov v histórii NHL a teraz prenasleduje rekord Wayna Gretzkého s 894 gólmi. Ovečkin ich má na konte 812 gólov a 1 464 bodov v 1 328 zápasoch základnej časti NHL.
Ruská hviezda je momentálne pod ostrou paľbou kritiky za svoj vrelý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Má ho dokonca aj na spoločnej fotografii na sociálnej sieti Instagram.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa preto na hlavu Ovečkina spustila vlna kritiky, no rodák z Moskvy si z toho nič nerobí a Putinova hlava zdobí jeho sociálnu sieť aj naďalej./agentury/
X X X
Až 500 eur za účasť vo voľbách? Matovič prišiel s novou „atómovkou“
Za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách by mohol volič dostať odmenu 500 eur. V novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva to navrhuje líder OĽANO Igor Matovič. Do parlamentu v utorok predložil návrh, ktorý by túto zmenu priniesol. Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra.
„Navrhuje sa právna úprava, ktorou sa zavádza právo na odmenu za účasť voľbách pre voliča, ktorý preukázateľne odovzdal hlasovací lístok vo voľbách do Národnej rady SR, a to vo výške 500 eur,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu.
Odmena za účasť vo voľbách by sa podľa návrhu vyplácala len za účasť vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať ako prvé po nadobudnutí účinnosti zákona, čiže 30. septembra 2023. Účinnosť novej legislatívy totiž Matovič navrhuje od 1. júna.
Odmenu by malo podľa novely vyplácať ministerstvo vnútra prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby podľa zákona o poštových službách.
OĽANO už v jednej novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva navrhovalo odmenu za účasť vo voľbách do NR SR, a to formou zľavy desať percent z poplatkov štátu. V utorok parlament tento návrh v hlasovaní odmietol.
Matovič na tlačovej konferencii návrh odôvodnil tým, že sa obáva historicky najnižšej účasti v najbližších voľbách. Demokratickí voliči ostanú podľa neho sklamaní doma. Obáva sa, že strany ako Smer, Hlas či Republika získajú ústavnú väčšinu. Chce tomu zabrániť finančnou motiváciou ľudí, aby šli ľudia voliť a zvýšila sa účasť.
„Stojíme pred scenárom, že sa Slovensko môže vydať cestou von z EÚ a NATO, v ústrety veľkému ruskému bratovi,“ skonštatoval Matovič. Najbližšie parlamentné voľby budú podľa neho kritickým hlasovaním, preto treba čo najvyššiu účasť.
Politické rokovanie o podpore návrhu sa podľa neho ešte len začnú. OĽANO si nesľubuje od návrhu vyššie preferencie, chce len, aby šli ľudia voliť. Líder OĽANO odmietol, že by šlo o volebnú korupciu. Tá nastáva podľa neho vtedy, keď sa niekomu ponúkne odplata za to, že bude, alebo nebude voliť nejakým spôsobom alebo tak, že nebude voliť vôbec. „My chceme dosiahnuť maximálnu volebnú účasť,“ vyhlásil.
„V prípade predpokladanej účasti približne 3 milióny ľudí, by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli asi 1,5 miliardy eur,“ uviedol Matovič v dôvodovej správe k návrhu. Považuje to za motivujúcu, spravodlivú odmenu a návratnú investíciu. „Je v súlade s dobrým hospodárením,“ povedal a odôvodnil to tým, že pokiaľ sa k moci dostanú Smer-SD a extrémisti, „nakradli“ by toho viac. „Samozrejme, nejde o zanedbateľnú sumu. Na druhej strane v porovnaní s 30 miliardami eur, o ktoré mali podľa rôznych odhadov pripraviť Slovensko ľudia Roberta Fica a Petra Pellegriniho počas 12 rokov ich vlád, ide len o približne 5 percent z ich lupu,“ napísal v dôvodovej správe. Zároveň tvrdí, že 30 miliárd eur si rozdelilo niekoľko desiatok skorumpovaných ľudí. „V tomto prípade by si 1,5 miliardy eur rozdelili 3 milióny zväčša úplne obyčajných ľudí. Preto ide o spravodlivú investíciu s mimoriadne rýchlou návratnosťou,“ dodal.
Odmena by sa vyplácala do 90 dní po vyhlásení výsledku volieb. Matovič potvrdil, že by teda ešte v aktuálnom štátnom rozpočte museli nájsť jednorazový výdavok. Tvrdí, že je vo verejnom záujme, aby sa dramaticky zvýšila volebná účasť./agentury/
X X X
Slovenka, ktorej pre obvinenie z terorizmu hrozí až doživotie, tvrdí, že je nevinná
Slovenka, ktorú priviezli z Iraku vládnym špeciálom, odmieta, že by bola členkou teroristickej skupiny.
V pondelok ju príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) priviezli vládnym špeciálnom z Iraku na Slovensko. Žena, ktorá si takmer pred 20 rokmi v Egypte vzala za muža lekára, čelí obvineniu pre ohrozenie mravnej výchovy mládeže, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny a vojnové bezprávie.
Odmieta, že by bola členkou teroristickej skupiny, potvrdil pre TV Markíza jej advokát. V policajnej cele strávila už dve noci a zrejme ju čaká predvolanie pred sudcu, ktorý rozhodne, či ju budú ďalej trestne stíhať vo väzbe.
Ako slušná moslimka nasledovala muža
Obvinená žena, ktorá má s egyptským lekárom dve deti tvrdí, že všetko sa zvrtlo, keď išla za manželom do Sýrie. Tam ju zadržali a štyri roky žila v internačnom tábore, kde spolu s deťmi čakala na vyhostenie
„Ona je prekvapená, ocitla sa zo dňa na deň na území Slovenskej republiky,“ tvrdí advokát obvinenej Juraj Remšík. Podľa jeho slov žena ako slušná moslimka nasledovala muža do miesta výkonu jeho zamestnania.
„Nebola aktívnou členkou Dáeš (teroristickej organizácie Islamský štát – pozn. red), vôbec nevie, čo jej manžel robil, bol zubár,“ dodáva Remšík.
Deti obvinenej, sú momentálne na Slovensku v opatere štátu a čaká sa, čo bude s nimi, aktuality.sk
X X X
Japonský expert: Rusko s energiami blufuje, ani Čína mu nedôveruje
Čo by mohla Moskva v zúfalstve z vývoja invázie proti Ukrajine urobiť, aby si na svoju stranu ešte viac naklonila Peking? Pre Pravdu odpovedal expert na Rusko Soiči Itoh z Inštitútu pre energetickú ekonomiku. Rozhovor s ním vznikol počas cesty vybraných médií zo strednej Európy na pozvanie japonského ministerstva zahraničných vecí.
x Nakoľko sa Rusko usiluje zamerať sa vzhľadom na inváziu na Ukrajinu z energetického hľadiska na Áziu?
Rusi sa o to snažia. Ale nie je jednoduché vyhodnotiť, nakoľko sa im to v skutočnosti darí. Dodávky energií už Moskva a Peking riešili aj pred inváziou. Rusko v tejto chvíli závisí od čínskeho trhu, ktorý má absorbovať export ropy a plynu. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa usiluje maximalizovať tento bluf voči Západu. Že teda dokáže presunúť všetky energetické zdroje z Európy do Číny. Technicky to nie je teraz možné, ale Moskva o tom hovorí už od roku 2006, keď Gazprom nakrátko zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu. Vybudované plynovodové infraštruktúry spájajúce Rusko a Európu a Rusko a Čínu sú však úplne odlišné.
x Čo to znamená?
Keby chcelo Rusko presmerovať dodávky plynu z Európy do Číny, muselo by vybudovať ďalší plynovod. Teraz krajiny spája veľké potrubie Sila Sibíri, ktoré smeruje z východnej Sibíri na čínsky trh. Dodávky cez tento plynovod sa začali v roku 2019. Čo sa týka Sily Sibíri 2, tak by ho Putin rád využil ako novú energetickú zbraň. Nie je však jasné, aké má Čína úmysly s týmto plynovodom. Keď Moskva vlani v septembri povedala, že sa s Pekingom dohodla, je to len jej verzia. Čína až tak Rusku nedôveruje a už diverzifikuje dodávky zemného plynu. Peking môže čakať, kým Moskva príde s vyhovujúcou cenou.
x Týka sa to aj ropy?
Rusko súperí so Saudskou Arábiou o pozíciu najväčšieho exportéra ropy pre Čínu. Na rozdiel od Rijádu však už Moskva maximalizovala produkciu ropy a potrebuje pre ňu nájsť trh. Pre sankcie má ruský ropný priemysel problém s technológiami a potrebuje investície. Tieto veci môže Rusku v zásade poskytnúť len Čína. Takže Peking opäť môže počkať, keďže Moskva nemá komu svoju ropu predať.
x Vo februári 2022, keď Moskva začala veľký útok proti Ukrajine, ruské dodávky plynu do Európskej únie tvorili 29,2 percenta z celkového exportu. V novembri 2022 to bolo už len 12,9 percenta. Bude teda EÚ schopná úplne sa odpútať od ruského plynu?
Je to veľmi komplikovaná otázka, ale je možné, že to únia dokáže. A toto úsilie sa začalo dávno pred vlaňajšou inváziou. V konečnom dôsledku to bude závisieť od toho, či Európania zostanú jednotní pri svojich postojoch k Rusku. Samozrejme, je veľmi zložité okamžite ukončiť všetky dodávky plynu, za ktorými stojí Moskva. Nedá sa to urobiť ani za deň, ani za dva. Európa potrebuje čas na to, aby vybudovala novú energetickú infraštruktúru. Napriek sankciám sa nie všetky krajiny len tak môžu odstrihnúť od ruských potrubí.
A okrem toho sa Európania pozerajú aj na možnosti dodávok ruského skvapalneného plynu (LNG) cez spoločnosť Novatek. Zatiaľ to však vyzerá tak, že únia robí všetko, čo sa dá. Okrem toho si však bude musieť EÚ povedať, nakoľko vôbec chce byť závislá od zemného plynu bez ohľadu na to, kto bude jeho dodávateľom, a ako bude investovať do obnoviteľných zdrojov. A potom sú tu jadrové elektrárne, ktoré najmä vo východnej Európe pochádzajú ešte zo sovietskych čias. Z krátkodobého hľadiska veľa závisí aj od počasia. Zima bola mierna, teda Európania mali šťastie. Ale to už hovoríme o faktoroch, ktoré môže EÚ kontrolovať len ťažko.
x Čo k nim ešte patrí?
To, ako sa bude vyvíjať dopyt Číny po energiách. Minulý rok sme opäť mali šťastie v tom, že čínsky trh absorboval menší objem plynu, ako sa očakávalo. Dôvodov na to bolo viacero, určite k tomu prispel covid. Ak by sa čínska ekonomika zotavovala rýchlejšie, globálna energetická rovnováha by vyzerala výrazne inak.
x Na trhu by nebol dostatok plynu?
Určite by zaň zákazníci museli platiť ešte viac. Zaujímavé je, že na základe dát, ktoré máme, boli pre Čínu v roku 2021 USA druhým najväčším dodávateľom energií. Dialo sa to napriek zvyšujúcemu sa politickému napätiu medzi Washingtonom a Pekingom. Americké a čínske energetické firmy však stabilne zvyšovali počet dlhodobých kontraktov. No vlani po ruskej invázii firmy zo Spojených štátov presmerovali tok energií do Európy, kde zákazníci platili viac, aj preto, lebo v Číne bol nižší dopyt. (Od januára 2022 do novembra 2022 prišlo z USA do EÚ 50 miliárd kubických metrov LNG, čo je dva razy viac ako za celý rok 2021, pozn. red.) Ak by však Peking potreboval viac plynu, súperil by s úniou. Bola by to nočná mora. Mali sme šťastie, že sme sa jej vyhli.
x Obáva sa Japonsko, že Čína by mohla urobiť v regióne východnej Ázie niečo podobné ako Rusko na Ukrajine? Či už by sa to týkalo Taiwanu, alebo aj toho, že Peking si robí územné nároky na súostrovie Senkaku.
Mnoho ľudí si myslí, že Peking prekvapila pomerne silná jednota, ktorú zatiaľ Západ prejavuje v súvislosti z ruskou inváziou. Keď bude Čína vidieť, že tento spoločný prístup prestáva fungovať, bude to pre ňu silný odkaz. Na rozdiel od Ruska je na tom oveľa lepšie ekonomicky a má k dispozícii väčší trh. Takže, keby sa Moskve podarilo nejako vyhrať, Peking by si mohol myslieť, že môže by ešte úspešnejší.
x Je Čína ochotná, možno aj vojensky, pomôcť Putinovi, aby vo vojne zvíťazil?
Rusko nie je z ekonomického hľadiska pre Peking atraktívne. Otázkou sú však vedecké a vojenské vzťahy. Obávam sa čierneho scenára, že v snahe získať si čo najväčšiu podporu Číny by jej Rusko mohlo rýchlejšie poskytnúť niektoré vojenské technológie a systémy. Moskva s tým doteraz váhala. Zo zúfalstva však Rusko tento prístup môže zmeniť. Môže sa tiež prehĺbiť spolupráca Moskvy a Pekingu v Arktíde. Aj v tejto oblasti bol zatiaľ Kremeľ opatrný.
x Má však Rusko k dispozícii vojenské technológie, o ktoré by mohla mať Čína záujem? Na bojisku na Ukrajine sa zatiaľ neprejavila nejaká zásadná technická prevaha Moskvy.
Rusko má oveľa pokročilejšie ponorkové technológie ako Čína. Peking má o ne dlhodobý záujem./agentury/
X X X
Chaos okolo možného poslania migov. Expolitik Feri prišiel na súd vysmiaty
Má vláda v poverení právo vyslať migy na Ukrajinu alebo nie? Názory sa líšia. Pýtali sme sa koaličných aj opozičných poslancov. Podľa poslanca Juraja Šeligu by mohol situáciu vyriešiť parlament. Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška je to otázka na ústavný súd.
Obrátili sme sa aj na troch ústavných právnikov. Podľa docenta ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Kamila Baraníka tu vznikajú problémy pri interpretácii ústavného textu, že čo to vlastne je zásadná otázka vnútornej a zahraničnej politiky. Budete počuť aj ústavného právnika Vincenta Bujňáka a právnika a bývalého ústavného sudcu Petra Kresáka.
V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorému hrozí 10-ročné väzenie za znásilnenia. Dnes sa postavil po prvý raz pred súd. Obžalovaný je v troch prípadoch, no ďalších päť je dočasne odložených.
Dnešné súdne pojednávanie rozoberáme s novinármi Apolenou Rychlíkovou a Jakubom Zelenkom. „To najzaujímavejšie bolo, že hneď ráno krátko po príchode pred novinárov zverejnil hneď 2 mená žien v tých odložených prípadoch a obvinil ich z toho, že verejne klamali. To je veľmi neštandardná situácia,“ hovorí v podcaste novinárka Rychlíková.
Podľa nej mohol podať trestné oznámenia za možné krivé výpovede, ale to neurobil. „To, čo predviedol na dnešnom súde bolo nezvyčajné. Obhajobu začal nekompromisne. Začal zverejňovaním mien žien, ktoré vypovedali na polícii, čo sa prenieslo do médií,“ hovorí v podcaste Jakub Zelenka a dodáva, že toto odsúdili aj jeho bývalí stranícki kolegovia z TOP 09.
„Na súd prišiel v dobrej nálade, usmieval sa, pôsobil suverénne a podľa toho sa aj správal,“ dodáva novinárka Rychlíková, aktuality.sk
X X X
Škody spôsobené zemetrasením v Turecku presiahnu 20 miliárd dolárov
Počet obetí zemetrasení už presiahol 35.000 osôb.
Ekonomické straty spôsobené ničivými zemetraseniami v Turecku minulý týždeň pravdepodobne presiahnu 20 miliárd dolárov (18,59 miliardy eur). Odhadla to v utorok nadnárodná analytická spoločnosť Verisk Extreme Event Solutions. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.
Len zlomok zo škôd, pravdepodobne niečo vyše miliardy USD, je krytý poistením, uviedla analytická spoločnosť.
„Ničivé zemetrasenia spôsobili nielen rozsiahle fyzické škody, ale aj tragické straty na životoch v Turecku a Sýrii,“ uviedol Bill Churney, prezident Verisk Extreme Event Solutions.
Počet obetí zemetrasení už presiahol 35.000 osôb, pričom sa očakáva, že k tomuto tragickému súčtu pribudnú ďalšie desiatky tisíc obetí.
Spoločnosť Verisk pripomenula, že veľký rozdiel medzi poistenými a ekonomickými stratami v konečnom dôsledku znášajú vlády.
Agentúra Fitch Ratings nedávno uviedla, že náklady poisťovní na škody spôsobené zemetraseniami, ktoré zasiahli Turecko a Sýriu, by sa mali pohybovať okolo miliardy USD. To sa zhruba zhoduje s odhadom Verisk.
Zemetrasenia sú v Turecku pomerne bežné a napriek regulačným predpisom a normám v stavebníctve na ochranu pred zemetraseniami sú výsledky „zmiešané“, napísala spoločnosť Verisk.
Stavby, ktoré sú v súlade so stavebnými predpismi, „fungujú relatívne dobre, zatiaľ čo mnohé iné utrpeli značné škody a zrútili sa počas zemetrasení,“ dodáva správa, aktuality.sk
X X X
Noví honorárni konzuli: jeden si písal s Kočnerom, ďalší predával pozemky manželke politika
Politici, podnikatelia či lekár, ktorý si písal s Kočnerom. Za posledné roky pribudlo pätnásť nových honorárnych konzulov, Aktuality.sk zisťovali, ako utužujú vzťahy so Slovenskom.
Mená známe z káuz aj policajných razií či podnikatelia s nezvyčajným pozadím. Aj takéto osobnosti pribudli na zoznam honorárnych konzulov na Slovensku. Hoci ich výber slovenská diplomacia priamo neovplyvňuje, predsa len im musí vydať súhlas aj ministerstvo zahraničia.
Celebritný lekár radil Kočnerovi
Svojho času patri Jozef Dolinský medzi mediálne najznámejších slovenských lekárov. Bývalého šéfa Národného onkologického ústavu (NOU) zlákala honorárna diplomacia. Onkológ, ktorého párty na streche navštívili aj bývalá tenistka Dominika Cibulková a v médiách sa pohybujúca Gabriela Drobová, je aktuálne honorárnym konzulom afrického štátu Eswatini. Slovákom je táto krajina viac známa pod jej starým menom Svazijsko.
Dolinský si ešte ako šéf NOU písal s Marianom Kočnerom. Podľa denníka SME mu radil, aké všimné má dať lekárovi za operáciu. „Sedem je úplne OK … si myslím,“ písal onkológ Kočnerovi.
S Kočnerom tiež riešil tender na kúpu lineárneho urýchľovača pre ústav. „Chceš ten urýchľovač alebo to mám vypustiť z hlavy?“ pýtal sa Kočner Dolinského, ktorý mu odpovedal, aby z hlavy nič nevypustil.
Jozef Dolinský pre Aktuality.sk priznal, že v Eswatini, ktorému poskytuje konzulské služby, zatiaľ nikdy nebol. „Plánujem však túto názorovo proeurópsky orientovanú krajinu navštíviť v najbližších mesiacoch. Honorárnym konzulom Eswatinského kráľovstva v Slovenskej republike som sa stal na základe iniciatívy zo strany veľvyslanca Eswatinského kráľovstva pre EÚ v Bruseli, Jeho excelencie Sibusisiwe Mngomezuluho,“ tvrdí lekár. V krajine sa vraj plánuje spolupodieľať na projekte prípravy prvého onkologického centra.
Spoločník Štefunka z podozrivej firmy
Kazachstan si za honorárneho konzulu vybral ítečkára Jána Jenču, ktorý dodáva techniku na hokejové štadióny vo viacerých krajinách vrátane Kazachstanu.
Jenča je šéfom úspešnej firmy ColosseoEAS – vyrába informačné kocky,videorozhodcov či bezpečnostné systémy pre veľké štadióny.
Firmu ColosseoEAS dlhodobo vlastní Martin Šamaj, známy z kauzy neefektívnych dodávok licencií Microsoft, ako aj z kauzy vymáhania koncesionárskych poplatkov Slovenského rozhlasu, navýšených o astronomické sumy. Do roku 2017 boli jeho spoločníkmi aj samotný Jenča a bývalý predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko. Do protischránkového registra firmu zapisoval advokát Ivan Piterka, obvinený z daňovej trestnej činnosti v kauze Bonaparte spolu so svojím spoločníkom Ladislavom Bašternákom.
Zo zápisu v registri vyplýva, že vlastníkom firmy sa stala aj skupina Jána Sabola, veľkopodnikateľa v oblasti liehovín a bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva.
Jenča bol konateľom firmy Monogram Technologies, kde bol jeho významným spoločníkom Ivan Štefunko. Monogram dodával štátu techniku vo viacerých podozrivých zákazkách – v jednej z nich aj so silným podozrením na dohodu s firmou Anext blízkou Jozefovi Brhelovi. Protimonopolný úrad kartelovú dohodu v prípade však nepotvrdil. Firma nakoniec skončila v státisícových dlhoch na dani a dnes už je zrušená.
Jenča uviedol, že ako honorárny konzul rieši najmä veci v súvislosti so schválením pobytu kazašských študentov na Slovensku. „Firmy sa obracajú s informáciami ohľadom trhu v KZ, ako to tam funguje, alebo hľadajú konkrétny kontakt v danej oblasti,“ dodal tiež IT podnikateľ.
Človek z Druckerovej kauzy
Od roku 2021 je honorárnym konzulom Dominikánskej republiky podnikateľ Dušan Dvorecký. Ten je známy najmä pre výhodný predaj pozemkov manželke exministra vnútra a zdravotníctva Tomáša Druckera – bývalého predsedu strany Dobrá voľba.
Dvoreckého matka Klára spoluvlastní spoločnosť Rempo, ktorá Slovenskej pošte pod vedením Tomáša Druckera dodávala obálky, tonery a množstvo ďalšieho materiálu.
Firma Rempo sa spomína v prípade podozrivých tendrov, v tzv. kauze Vata, kde polícia vyšetruje predražené dodávky rovnošiat. V tejto súvislosti podľa Úradu špeciálnej prokuratúry vykonali policajti „prehliadku nebytových priestorov v jednom objekte“.
Dvorecký sa od firmy Rempo dištancuje a dodáva, že nikdy nebol v jej orgánoch ani jej zamestnancom. Na margo spomínaného predaja pozemkov manželke Druckera tvrdí, že aj dnes by ich predával za podobnú cenu. Predajnú cenu ornej pôdy pri Trnave za 85 centov považuje za trhovú a za podobnú cenu by predával aj dnes.
„Nájdite niekoho, kto to chce a za 85 centov na meter mu to predám. Alebo teda, keď hovoríme o predaji v súčasnosti, tak za euro,“ uviedol podnikateľ, ktorý po otázkach redakcie o jeho funkcii konzula navrhol osobné stretnutie, na ktorom priblížil aktivity jeho konzulátu.
„Máme spoluprácu so šéfom zahraničného oddelenia na Paneurópskej vysokej škole Slavomírom Rudenkom, snažíme sa organizovať výmenné pobyty študentov, robíme seminár pre potenciálnych budúcich investorov v Dominikánskej republike, spoločne s Bubo travel riešime ich ponuku zájazdov do Dominikánskej republiky a prebiehajú rokovania o možnom zavedení priameho charterového letu,“ opísal na osobnom stretnutí Dvorecký, ktorý pozitívne hodnotí aj vzťahy s veľvyslankyňou Lourdes Gisela Antonia Victoria-Kruse v Štokholme.
Politici Smeru a KDH, kandidát Vlasti
Okrem verejne známych podnikateľov sa honorárnymi konzulmi stali aj ľudia s politickou históriou.
Bývalý dvojnásobný poslanec Smeru Tibor Lebocký je dnes honorárnym konzulom Kazachstanu pre časť regiónu Slovenska.
Lebocký podľa vlastných vo funkcii honorárneho konzula rieši najmä bilaterálnu zmluvu o spolupráci medzi Zvolenskou univerzitou a školou či školami v Kazachstane. „Poznal som bývalého honorárneho konzula Romana Vasilenka, mal som ambíciu aj v minulosti, padli sme si do oka, rozumeli sme si, rok sme sa stretávali, potom zaznela táto ponuka, ja som ju prijal,“ opísal, ako sa dostal na post honorárneho konzula.
Expolitik KDH Ján Hudacký, ktorý bol poslancom, europoslancom i štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, sa ešte v roku 2020 stal honorárnym konzulom Poľska. Aj on zastupuje cudziu krajinu len pre časť Slovenska – v jeho prípade ide o Prešovský kraj.
„Na túto pozíciu som, okrem pána veľvyslanca, bol oslovený aj cez ďalšie dva kanály. Najprv som s ňou nebol úplne stotožnený, ale nakoniec som ju prijal a neľutujem to,“ uviedol, ako sa dostal do funkcie.
„Poľštine celkom dobre rozumiem, horšie je to s rozprávaním, ale zlepšujem sa. Naviac, moja asistentka na konzuláte ovláda poľštinu na profesionálnej úrovni,“ dodal Hudacký. Podľa denníka Plus 1 deň ako konzul už stihol zaparkovať auto tak, ako by bez výhod funkcie nemohol.
Honorárnym konzulom miniatúrneho San Marina s cca 30-tisíc obyvateľmi sa stal Šamorínsky notár a bývalý kandidát strany Vlasť Štefana Harabina Rudolf Durdík.
Durdík nás s otázkami odkázal na šéfa združenia honorárnych konzulov Igora Junasa. „V prípade konkrétnych otázok na diplomatické a konzulárne zastúpenia Sanmarínskej republiky je v súlade s platným nariadením ministra zahraničných veci Sanmarínskej republiky potrebný predchádzajúci súhlas daného ministerstva,“ tvrdí Durdík.
Výskumník Čekan
Honorárny konzulát má od roku 2021 pod taktovkou aj výskumník Pavol Čekan, zakladateľ biotechnologického startupu MultiplexDX, ktorý sa zaoberá diagnostikou rakoviny. Čekan sa stal honorárnym konzulom Islandu, o čom informoval portál Startitup na jeseň minulého roka.
Čekan je predsedom správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti, dlhodobo sa verejne vyjadroval k otázkam spojeným s pandémiou, a často komentuje spoločenské témy.
Post konzula mu ponúkol veľvyslanec Thórir Ibsen. „Ponúkla mi to Islandská strana, mal som telefonát od veľvyslanca Ibsena. Boli nadšení, že som tam 10 rokov žil a ovládam jazyk. Keď treba pomôcť, rád pomôžem a robil by som to aj bez tejto pozície,“ uvádza Čekan.
„Jednému pánovi som pomáhal, keď mu nezaplatili peniaze v škole, bol som v delegácii, keď tu bol Islandský prezident, pomáhal som s nejakými seminármi pre startupistov,“ popisuje Čekan svoju činnosť a dodáva, že kým druhá konzulka Erika Halašová má viac na starosti komunikáciu so študentmi, on zasa s podnikateľmi.
„Zatiaľ som rok a pol konzul, bola pandémia, tak som nemal zatiaľ čas ísť na Island, možno v budúcnosti tam pôjdem aj navštíviť sestru,“ uzavrel vedec.
Skončil človek z káuz SDKÚ
V zozname honorárnych konzulov už aj pred zápisom nových mien figurovali zaujímaví ľudia – niektorí však z neho vypadli.
Slovensko podľa nového zoznamu už nemá honorárny konzulát Malty, ktorý ešte donedávna fungoval pod konzulom Martinom Hantabálom. Ten je známy ako podnikateľ, ktorého médiá nevedeli nájsť, keď sa zaujímali o kauzy SDKÚ. Hantabál napríklad figuroval v kauze prenájmu budovy daňového riaditeľstva v Košiciach, pre ktorú vo funkcii skončil šéf daniarov Miroslav Mikulčík. Aktuality.sk Hantabála vypátrali ako oficiálneho vlastníka viacerých firiem a majetkov blízkych bývalému pokladníkovi SDKÚ Gabrielovi Palackovi.
Z odpovede ministerstva zahraničných vecí (MZV) však vyplýva, že hoci ministerstvo každému konzulovi udeľuje súhlas na výkon funkcie, zatiaľ žiadny o funkciu neprišiel pre prehodnotenie tohto súhlasu. „Od októbra 2021 ukončilo činnosť deväť honorárnych konzulárnych úradníkov v SR na základe oznámenia vysielajúceho štátu,“ uviedol komunikačný odbor MZV.
Na základe rozhodnutia druhého štátu skončili Martin Hantabál aj exkonzuli Miroslav Výboh a Zoroslav Kollár. Prvý menovaný bol honorárnym konzulom Monaka, dnes je obvinený z prijímania úplatku. Zoroslav Kollár bol honorárnym konzulom Guatemaly, dnes je už odsúdený za podplácanie, ku ktorému sa priznal.
Za ministra zahraničia Mikuláša Dzurindu honorárni konzuli prišli o špeciálne modré značky, vďaka ktorým sa vo väčšine prípadov vyhnú pokutám za dopravné priestupky. Minister Miroslav Lajčák im však privilégium vrátil späť.
Keď sa tejto téme venovali Aktuality.sk v roku 2021, vtedajší minister Ivan Korčok, ktorý v minulosti pôsobil ako štátny tajomník Miroslava Lajčáka, naznačoval, že honorárni konzuli môžu o svoje výhody prísť opäť.
„Rezort diplomacie pripravuje aktualizáciu internej smernice k problematike honorárnych konzulátov iných štátov v SR, jej obsahom je aj prehodnotenie vydávania špeciálnych ŠPZ na motorové vozidlá,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
Ministerstvo teraz neodpovedalo, ako s plánom prehodnotiť spomínané výhody napreduje.
Dvorecký propaguje, ostatní nie
Kým Dušan Dvorecký je ako honorárny konzul vyhľadateľný hneď, dokonca si na účely webu registroval ľahko nájditeľnú doménu konzulat.sk, ostatní honorárni konzuli aktivity svojich konzulátov nepropagujú – na honorárny konzulát Kazachstanu Jána Jenču či Eswatini Jozefa Dolinského nenájdete web, ich kontakt je k dispozícii iba vo vyše 300-stranovom pdf súbore so zoznamom konzulátov, ktorý pravidelne vydáva ministerstvo zahraničných vecí.
Web konzulátu má v pláne aj Jozef Dolinský. „Z pozície honorárneho konzula aktuálne pripravujem aj samostatnú webovú stránku, kde budú zverejňované všetky aktivity a projekty v súvislosti s Eswatini,“ priblížil lekár., aktuality.sk
X X X
USA nemajú dôkazy o špionáži lietajúcich objektov, ktoré zostrelili
Podľa Bieleho domu zatiaľ nič nenasvedčuje, že zostrelené objekty vykonávali špionáž.
Spojené štáty zatiaľ nemajú žiadne dôkazy, že tri neidentifikované lietajúce objekty, ktoré v uplynulých dňoch zostrelili, sú prepojené so špionážnym programom Číny alebo inej krajiny. V utorok to uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Kirby povedal, že to mohli byť balóny, ktoré boli využívané na komerčné alebo výskumné subjekty, v takom prípade by boli neškodné. „Mohlo by sa to ukázať ako hlavné vysvetlenie,“ dodal.
Ťažko odhaliteľné balóny
Zároveň však zdôraznil, že Čína prevádzkuje dobre financovaný a sofistikovaný sledovací program. V rámci neho používa ťažko odhaliteľné balóny vo vysokých nadmorských výškach na špehovanie USA a iných krajín.
Podľa Washingtonu bol jeden z takýchto balónov 4. februára zostrelený nad východným pobrežím Spojených štátov. Peking tvrdí, že išlo o civilný balón na meteorologické účely.
Kirby tiež povedal, že pátranie po zvyškoch troch zostrelených neidentifikovaných objektov komplikujú zložité poveternostné podmienky. „Ešte sme ich nenašli,“ povedal. Podľa jeho slov pátranie zaberie istý čas, aktuality.sk