„Ukrajina musí vyhrať vojnu. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno,“ uviedol v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD). Zdôraznil tiež, že dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je v záujme Berlína, ale že je znepokojujúce počuť o vládnych útokoch na médiá. Interview vzniklo písomnou formou.

Denník Bild uviedol, že existuje tajný plán Nemecka a USA, ktorý by mal prinútiť Ukrajinu, aby začala rokovania s Ruskom. Je niečo také na stole? Vedú sa diskusie medzi spojencami, ako dotlačiť Ukrajinu do vyjednávaní?

Samozrejme, že to nie je pravda, že by sme mali nejaký tajný plán. Neurčujeme, kedy by mala byť Ukrajina pripravená rokovať. Iba samotný Kyjev môže urobiť takéto rozhodnutie. Dodávame zbrane, strelivo a vybavenie na Ukrajinu, aby mohla odraziť brutálnu agresívnu vojnu Ruska. Poskytujeme jej podporu v oblastiach, ktoré sú pre ňu obzvlášť dôležité, čo sa týka najmä protivzdušnej obrany. Tá každý deň zachraňuje životy. Už sme vycvičili približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a budeme v tom pokračovať. Taktiež pomáhame Ukrajine rozvíjať jej vlastné spôsobilosti protivzdušnej obrany. Minulý týždeň sme usporiadali dvojdňovú konferenciu na túto tému v Berlíne, na ktorej bolo 70 účastníkov z 22 krajín. Odborníci diskutovali o tom, ktoré veliteľské štruktúry sú potrebné, ktoré systémy by boli vhodné a na aký výcvik by sme sa mali zamerať. Len v roku 2024 poskytneme Ukrajine osem miliárd eur. Tieto rôzne opatrenia znamenajú, že v Európe sme podporovateľom Kyjeva číslo jeden a na svete sme druhí. Všetko to však robíme z nejakého dôvodu. Ukrajina nebojuje s obdivuhodným odhodlaním len za svoju slobodu, ale aj za našu slobodu. Jej odvážny boj ukazuje, že zvíťazí sila práva, nie právo najsilnejšieho.

 X Myslíte si, že Rusko v tejto chvíli vyhráva vojnu, keďže ukrajinská protiofenzíva sa sotva dá označiť za úspešnú?

Nie, nemyslím si, že je to tak. Chceme, aby Ukrajina odrazila neľudskú agresiu Ruska a aby Moskva stiahla svojich vojakov. Inak sa vystavujeme nebezpečenstvu, že prezident Vladimir Putin bude realizovať svoje imperialistické fantázie. Chce návrat do temných, dávno zašlých čias. Bolo by chybou veriť, že by sa obmedzil na Ukrajinu. Jeho minimálnym cieľom je obnovenie hraníc bývalého Sovietskeho zväzu. Ak by Rusko vyhralo na Ukrajine, mohlo by ho to povzbudiť, aby zaútočilo na iné nezávislé štáty, medzi ktoré by mohli patriť aj pobaltské krajiny. Musíme sa tomu brániť. Európska únia a NATO čelia tomuto ruskému imperializmu silou a jednotou. Podporujeme sa navzájom a držíme spolu.

X Prispeli spojenci Ukrajiny, vrátane Nemecka, k neúspešnej protiofenzíve tým, že boli pomalí pri dodávkach zbraní, a ani ich neposlali v dostatočnom množstve?

Nie. Čo sa dalo, darovali sme Ukrajine zo zásob Bundeswehru, a poviem to celkom úprimne, išli sme až na hranice našich možností. Odkedy som nastúpil do úradu (v januári 2023, pozn. red.), bol som v úzkom kontakte aj s naším obranným priemyslom, aby sa rozbehla čo najrýchlejšia výroba zbraní a streliva. Ukrajina z toho získa tiež.

X Mnohí analytici tvrdia, že Západ sa stále zdráha jasne povedať, že Rusko musí prehrať a súčasná úroveň podpory pre Kyjev len zabezpečuje, že Ukrajina sa dokáže brániť, ale nie zvíťaziť. Ako vnímate tento pohľad?

Hovorím to často a rád to zopakujem. Ukrajina, ako každá iná suverénna krajina, má právo brániť svoje územie. Čokoľvek iné by bolo absurdné. Preto sa Ukrajina musí presadiť v obrane proti ruským útočníkom. Musí vyhrať vojnu. A Rusko musí čo najrýchlejšie stiahnuť svoje jednotky. Čím skôr, tým lepšie. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno.

 X Máte obavy, že Donald Trump sa v USA vráti do Bieleho domu po prezidentských voľbách v roku 2024? Čo by to znamenalo pre transatlantické vzťahy?

Transatlantické štruktúry sa vyvíjali desaťročia a sú založené na vzájomnej dôvere. Napriek všetkému Trumpovmu rozčuľovaniu sa, americká vláda stojaca za akýmkoľvek prezidentom a Republikánska strana veľmi dobre vedia, čo ich spája s partnermi v NATO. Na druhej strane je pravdepodobné, že každá vláda USA sa v budúcnosti bude výraznejšie orientovať na indo-pacifickú oblasť. Znamená to, že Európania musia prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný kontinent.

X Aký je najlepší spôsob, ako môže Európa zvýšiť svoju obrannú výrobu? Ako z toho môžu profitovať menšie krajiny ako Slovensko?

Máme inovatívny a rôznorodý obranný priemysel. Tri desaťročia mieru však viedli k tomu, že znížil svoje výrobné kapacity. Ruský útok na Ukrajinu a rozhodnutie Kremľa navýšiť výdavky na obranu asi o 60 percent však zásadne zmenili bezpečnostnú situáciu. Pre nás to znamená, že musíme zvýšiť naše výrobné kapacity. Robíme to spolu s partnermi, napríklad cez spoluprácu v oblasti obstarávania. Ušetríme tým, a môžu z toho získať aj menšie krajiny. Jedným z vynikajúcich príkladov je iniciatíva Európsky nebeský štít, ktorú Nemecko spustilo minulý rok. (Cieľom European Sky Shield je vytvoriť v Európe čo najsilnejšiu sieť protivzdušnej obrany, pozn. red.).

X Ako hodnotíte bezpečnostnú spoluprácu so Slovenskom? Aké hlavné projekty budú pokračovať a existujú už konkrétne plány, ako kontakty ešte prehĺbiť?

Naša spolupráca so Slovenskom je v posledných rokoch silná a veľmi úzka. Mali sme viacero spoločných projektov. Mám na mysli napríklad Rozšírený nemecko-slovenský dialóg alebo našu spoluprácu v kontexte iniciatívy Európsky nebeský štít, ktorú som už spomínal. Spoločne sme tiež poskytli podporu Ukrajine, napríklad prostredníctvom našej výmennej dohody týkajúcej sa bojových vozidiel pechoty a tankov alebo veľmi dôležitého strediska údržby ukrajinských vozidiel v Michalovciach. Naši vojaci okrem toho priamo prispievajú k bezpečnosti Slovenska. Či už v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Lešti, alebo pri ochrane vzdušného priestoru vašej krajiny. Najskôr to bolo nasadenie systému protivzdušnej obrany Patriot na Sliači na viac ako rok a teraz sú to naše lietadlá Eurofighter v rámci iniciatívy Severoatlantickej aliancie týkajúcej sa ochrany vzdušného priestoru spojencov. Som veľmi optimistický a dúfam, že naše krajiny a ozbrojené sily túto spoluprácu ešte vo všetkých oblastiach upevnia a, keď to bude možné, ďalej ju rozšíria.

 X Slovenská opozícia hovorí o obavách, že nová vláda sa môže pokúsiť narušiť normy právneho štátu a už teraz sme svedkami útokov na médiá. Ako pozorne sledujete vývoj na Slovensku, keď uvažujete o ďalšej politickej a bezpečnostnej spolupráci s Bratislavou? Je to pre vás dôležité?

Áno, sledujem dianie na Slovensku a dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je, samozrejme, v našom záujme. Je znepokojujúce počuť o spomínaných vládnych útokoch na médiá. Jedna vec je istá. Politici, a to platí o to viac pre tých, ktorí sú vo vláde, musia čeliť verejnej diskusii, vyjadrovať svoje postoje a byť schopní prijať kritiku. Niekedy to môže bolieť, ale je to neoddeliteľná súčasť práce politika v demokracii. Nová slovenská vláda povedala, že dodrží svoje záväzky voči NATO a EÚ. Je to dôležité, pretože v konečnom dôsledku je v stávke jednota medzi západnými krajinami a všetko, čo sme spolu dosiahli. Nemôže byť v ničom záujme, aby autokrati ako Putin určovali agendu, útočili na iné krajiny a zabíjali ich občanov. Ja to vidím tak, že sloboda je náš najcennejší úspech. A spoločne ju bránime./agentury/

X X X

 Ukrajinské vojská musia pre nedostatok delostreleckej munície obmedzovať niektoré akcie na fronte, povedal agentúre Reuters ukrajinský generál Oleksandr Tarnavskyj.

Podľa generála sa Ukrajincom nedostáva najmä munície do systémov sovietskeho typu. Na nedostatok munície upozorňujú ukrajinskí predstavitelia dlhodobo, médiá ale v tejto súvislosti zvyčajne spomínajú granáty kalibru 155 milimetrov, ktorú používajú delostrelecké systémy Severoatlantickej aliancie.

„Máme problém s muníciou, najmä s postsovietskymi granátmi, teda s (ranou) 122 milimetrov a 152 milimetrov. Dnes sa tento problém vyskytuje pozdĺž celej frontovej línie,“ uviedol Tarnavskyj.

„Objem, ktorý máme v tejto chvíli k dispozícii, nie je vzhľadom na naše potreby dostatočný. Musíme ju (muníciu) redistribuovať. Musíme upravovať plány cieľov, ktoré sme si vytýčili, a znižovať ich, pretože pre ne potrebujeme podporu, „uviedol tiež ukrajinský generál.

Tarnavskyj bez ďalších podrobností dodal, že problémom s nedostatkom munície čelí aj ruská armáda.

 X X X

„Ukrajina musí vyhrať vojnu. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno,“ uviedol v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD). Zdôraznil tiež, že dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je v záujme Berlína, ale že je znepokojujúce počuť o vládnych útokoch na médiá. Interview vzniklo písomnou formou.

 X X X

Najvyšší súd ruskej Chakaskej autonómnej republiky na Sibíri potvrdil odsudzujúci rozsudok nad miestnym novinárom Michailom Afanasjevom, ktorý sa stal prvým ruským novinárom odsúdeným za šírenie údajne klamlivých informácií o vojne s využitím služobného postavenia. Napísal to dnes na svojom ruskojazyčnom webe server BBC News. Afanasjev si má odpykať päť rokov a šesť mesiacov vo väzenskom tábore za články o 11 príslušníkoch policajnej pohotovostnej jednotky, ktorí odmietli odísť do vojny proti Ukrajine.

Za „klamlivé“ označujú ruské úrady a súdy všetky informácie, ktoré sú v rozpore s oficiálnou interpretáciou vojny proti Ukrajine. Kritikom tejto politiky a odporcom vojny hrozí obvinenie z diskreditácie ozbrojených síl či šírenia úmyselne lživých informácií, za čo podľa zákonov prijatých po vlaňajšej invázii Ruska na Ukrajinu hrozí až 15 rokov za mrežami.

 Odvolací súd podľa obhajoby nevzal do úvahy, že Afanasjev nepísal o ruskej armáde, ale o príslušníkoch policajných jednotiek a ruskej gardy, na ktoré sa podľa obhajoby ešte zákon v čase zverejnenia článku vlani v apríli nevzťahoval. Podľa obhajoby aj všetci vypočutí svedkovia potvrdili prakticky všetky údaje uvedené v článku, s výnimkou počtu zabitých na Ukrajine.

Afanasjev pred súdom zdôraznil, že jeho jediným motívom bolo pomôcť policajtom a oboznámiť verejnosť s ich problémami, ale v žiadnom prípade ich nechcel zdiskreditovať. „Prenasledujú ma za obranu ľudí a snažia sa ma naučiť, že prejavy svojvôle, tyranie, nezákonnosti, ľahostajnosti a občas vražednej hlúposti rôznych hodnostárov nie sú moja vec. Nie, práve to je moja vec,“ vyhlásil novinár ešte pred septembrovým odsúdením.

  X X X

Európska komisia (EK) vyčlení viac ako 65 miliónov eur z Azylového migračného a integračného fondu (AMIF) pre Bulharsko, Česko, Poľsko a Rumunsko, aby mohli poskytovať pomoc utečencom z Ukrajiny, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Uvádza sa to v pondelkovej tlačovej správe EK.

EÚ v súčasnosti hostí viac ako 4,1 milióna ľudí pôvodom z Ukrajiny, ktorí využívajú režim dočasnej ochrany zavedený krátko po ruskej invázii na Ukrajinu.

Bulharsko, Česko, Poľsko a Rumunsko môžu použiť dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na to, aby pomohli príjemcom dočasnej ochrany presunúť sa napríklad z kolektívneho do súkromného bývania. Počas prechodného obdobia budú môcť utečencom poskytovať finančnú podporu, jazykové a odborné vzdelávanie a tiež im zaisťovať prístup k sociálnym a zdravotným službám.

 X X X

Fínska polícia v nedeľu požiadala súd o vydanie príkazu na uväznenie Rusa, ktorý žil v tejto severskej krajine pod fiktívnym menom a je obvinený zo spáchania vojnových zločinov proti zraneným alebo obkľúčeným vojakom na východe Ukrajiny v rokoch 2014 a 2015.

Jan Petrovskij, ktorý žil vo Fínsku pod menom Voislav Torden, je už vo fínskej väzbe, ale úrady žiadajú, aby bol formálne uväznený, kým bude pokračovať vyšetrovanie jeho údajných zločinov proti ukrajinským vojakom. Rozhodnutie súdu o jeho väzbe sa očakáva v pondelok.

Najvyšší súd Fínska rozhodol, že Petrovského nemožno vydať na Ukrajinu, kde mu hrozí zatykač, pre riziko tamojších neľudských väzenských podmienok. Nedeľné rozhodnutie naznačuje, že fínske úrady plánujú vyšetriť a možno aj súdiť Rusa vo Fínsku, ktoré podpísalo zmluvy umožňujúce súdiť medzinárodné zločiny.

 X X X

 Odpočúvacie zariadenie, ktoré bolo v nedeľu nájdené v priestoroch, ktoré mal dnes použiť náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj, bolo podľa názoru jeho samotného nastražené proti nemu. Zalužnyj dnes incident v rozhovore s novinármi vyhodnotil ako súčasť ukrajinskej vojny s Ruskom s tým, že až vyšetrovanie odhalí presné detaily. Generál sa tiež podľa listu RBK-Ukrajina posťažoval na problémy s povolávaním nových vojakov po odvolaní skúsených náčelníkov mobilizačných centier. Na fronte tak chýbajú čerstvé sily a vojaci na fronte, ktorých nemá kto vystriedať, zostávajú odkázaní sami na seba.

„Je to miestnosť, ktorú som mal dnes používať. A v nej včera (v nedeľu) počas kontroly našli (odpočúvanie),“ povedal Zalužnyj k incidentu s odpočúvaním a podľa RBK-Ukrajina dodal, že odpočúvacie zariadenia boli odhalené tiež na ďalších miestach.

X X X

 Šéf Kremľa Vladimir Putin „pohrozil Fínsku“ a pripravuje sa na „potenciálnu rozsiahlu budúcu vojnu proti NATO,“ uviedol v súvislosti s Putinovým nedeľňajším interview pre ruskú štátnu televíznu Rossija 1 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

 X X X

 Ruská protivzdušná obrana podľa veliteľa ukrajinských vzdušných síl Mykolu Oleščuka zostrelila vlastné bojové lietadlo Su-25. V súvislosti so správou ukrajinského letectva z 5. decembra o zostrelení ruského bombardéra Su-24M, ktorý sa snažil odpáliť rakety na Odeskú oblasť, Oleščuk uviedol: „S istotou môžem povedať, že to nebola ukrajinská protivzdušná obrana.“ Informuje o tom web Kyiv Independent.

 X X X

 Ruský premiér Michail Mišustin v utorok začne dvojdňovú návštevu Číny, počas ktorej sa má stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a rokovať s premiérom Li Čchiangom. Oznámila to dnes štátna agentúra TASS. Na programe 28. pravidelné schôdzky šéfov vlád oboch krajín má byť podľa vládneho komuniké rozvoj rusko-čínskych vzťahov, pričom dôraz sa má klásť na praktickú spoluprácu. Vzťahy medzi oboma krajinami sa prehĺbili po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu z vlaňajšieho februára, ale podľa analytikov rastie ruská závislosť od Číny./agentury/

X X X

Odpočúvacie zariadenie u Zalužného. Na Ukrajine si kladú otázku: Môžu byť za tým Rusi alebo politické súperenie?

V jednej z kancelárií hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného našli v nedeľu odpočúvacie zariadenie.

Denníku Ukrajinská pravda to potvrdili zdroje z prostredia armády. Zariadenie našli počas previerky pred sťahovaním sa do novej kancelárie, ktorú mal Zalužnyj využívať od pondelka rána. Potvrdil to aj samotný generál, ktorý opísal, že využíva viacero priestorov.

„Je niekoľko miest, kde pracujem, a zariadenie sa našlo v jednom z nich. Už dávnejšie som tam nebol. Teraz ho preverili a našli to,“ povedal Zalužnyj pre web RBK Ukrajina.

Na otázku novinárok, ako danú vec hodnotí, Zalužnyj odpovedal: „Ako vojnu. Vyšetrovanie zistí, o čo išlo.“ Podľa neho sa v miestnosti, kde sa zariadenia našlo, v minulosti nerozoberali informácie, ktoré by boli predmetom štátneho tajomstva.

Podľa novinára Jurija Butusova sa mikrofón našiel aj v kancelárii Zalužného blízkeho spolupracovníka Kosťantyna Bušujevova.

Služba bezpečnosti Ukrajiny informovala, že technické zariadenie bolo nefunkčné a iné zariadenia na diaľkový prenos zvukových záznamov sa počas previerky nenašli. V prípade už začali trestné stíhanie.

Ako sa tam zariadenie dostalo?

Ukrajinský komentátor Vitalij Portnikov poukázal na to, že už samotná skutočnosť, že v priestoroch, ktoré mal využívať hlavný veliteľ ukrajinskej armády, pravdepodobne našli plošticu, je znepokojivá. On sám má pritom podobnú skúsenosť – vlani v auguste našiel odpočúvacie zariadenie vo svojom byte v Ľvove.

„Hlavný veliteľ má ale na rozdiel odomňa prístup k štátnym tajomstvám, ba čo viac – jeho rozhodnutia sú štátnym tajomstvom, ktoré nesmú šíriť všetci ostatní. Otázka znie, ako sa vlastne odpočúvacie zariadenia dostávajú do súkromných bytov či pracovných kancelárií a kto ich tam inštaluje,“ poznamenal Portnikov vo videokomentári.

Podľa neho by bolo mimoriadne nebezpečné, pokiaľ by podobné prístroje inštalovali cudzie rozviedky.

„Nebavíme sa o zbieraní audiokompromitačných materiálov či textov, ktoré by sa potom v médiách objavovali podľa potreby. Hovoríme o sledovaní osoby s možným cieľom jej otravy či zabitia. Na to, aby ste nezanechali stopy, musíte mať jasnú predstavu, kto je tá osoba a ako vyzerá jej každodenný život,“ okomentoval Portnikov.

V hre však môže byť aj zbieranie informácií.

„Vieme si totiž predstaviť, nakoľko dôležité sú pre Rusko v stave vojny proti Ukrajine informácie,“ povedal s tým, že tou najzávažnejšou otázkou zostáva, ako sa vlastne podarilo dostať prístroj do zabezpečených priestorov.

Mala to byť tajná informácia

Podľa experta na štátnu bezpečnosť, generála SBU Vasyľa Vovka je však nateraz zvláštne, že nikto z oficiálnych orgánov nehovorí o možných verziách.

„Všetci hovoria len o kancelárii, kam mal Zalužnyj prísť pracovať, alebo o kanceláriách, kde sa zariadenie našlo u asistenta či poradcu. Ako by tú informáciu niekto hodil (do verejného priestoru). Čo by som robil ja na mieste toho, kto tie informácie zverejnil? Utajil by som ich,“ konštatoval v Rádiu NV.

Podľa neho má totiž podobný druh informácií podliehať utajeniu. „Mali byť utajené od samotného počiatku,“ povedal.

Kritizoval aj to, že informácia v spoločnosti opäť vyvoláva napätie. To v poslednom čase narastá aj v súvislosti so špekuláciami, že medzi politickým a vojenským vedením krajiny nepanujú práve najharmonickejšie vzťahy.

Do úvahy pritom podľa Vovka treba brať i verziu, že môže ísť o imitáciu odpočúvania. „Možno sa nejakí chlapci-vojaci v generálnom štábe hrajú na rozviedčikov a odpočúvajú jeden druhého,“ okomentoval.

Prvok politického boja?

„Možno to bol ‚darček‘ ku Dňu vojenskej kontrarozviedky Ukrajiny (deň pripadá na 18. decembra, pozn. red),“ povedal položartom pre web BBC Ukrajina bývalý zástupca šéfa SBU Viktor Jahun.

Podľa neho bolo odhalené zariadenie skôr nefunkčnou imitáciou a je teda pravdepodobné, že nemalo slúžiť na nahrávanie tajných informácií. Muselo byť nainštalované krátko predtým, než ho vôbec odhalili. Podľa Jahuna totiž objekty, v ktorých sa Zalužnyj pohybuje, každý deň preverujú špecialisti.

BBC Ukrajina zároveň pripomína, že v podobných priestoroch vždy existujú aj rušičky, ktoré znemožňujú spraviť akýkoľvek obrazový či zvukový záznam. Aj preto si Jahun napríklad nemyslí, že podobné zariadenie mohli nainštalovať Rusi. Podľa neho môže ísť o jeden z prvkov politického boja v Ukrajine.

Nevylučuje, že po určitom čase sa v éteri objavia sfalšované nahrávky akože zo Zalužného kancelárie. „Zrejme sa to deje v kontexte kampane, v ktorej chcú nechať hlavného veliteľa pohádať sa s prezidentskou kanceláriou. Je veľa ľudí, ktorí to chcú robiť,“ povedal.

Bývalý šéf kontrarozviedky SBU, zároveň exšéf vojenskej rozviedky Valerij Kondraťuk však verziu s Rusmi nezmieta úplne zo stola.

„O informácie, ktoré sa rozoberajú v blízkom okolí Zalužného i priamo ním, nemajú záujem len Rusi, ale aj rôzne iné osoby, ktoré Rusi môžu využívať ako prostredníkov.“, aktuality.sk

X X X

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) opäť ovládla rebríčky sledovanosti v nedeľnom prime-time a bola trhovým lídrom.

RTVS ponúkla vianočný špeciál Pečie celé Slovensko. Tretiu sériu šou ukončila pred týždňom a rozhodla sa zaradiť tretí rok po sebe špeciálne vydanie. Tradične doň zavolala známe televízne tváre.

Diváci tento počin ocenili. „V nedeľu večer ponúkla RTVS divákom vianočný špeciál 3. série divácky obľúbenej šou Pečie celé Slovensko. Reláciu nenechalo ujsť až 443.000 ľudí pri trhovom podiele 20,7 % v cieľovej skupine 12+ a relácia sa stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa,“ informoval Aktuality.sk Filip Púchovský z PR stanice.

Zástery na seba obliekli speváčka Katarína Koščová, moderátor Martin Nikodým, herečky Dominika Kavaschová a Jana Kovalčíková, herec a scenárista Andy Kraus a herec a zabávač Peter Marcin.

O titul vianočného majstra pekára zabojovali v dvoch pekárskych výzvach. V technickej výzve sa súťažiaci potrápili s prípravou včelích úlikov. V kreatívnej výzve ukázali svoje nápady a originalitu pri príprave vianočných rolád od výmyslu světa, aktuality.sk

X X X

Vakcíny proti covidu končia v odtoku. Slovensko je na čele, Európa vyleje štyri miliardy eur

Najskôr ich bolo málo, teraz ich bude zrazu priveľa. V roku 2020 počítala slovenská vláda s tým, že 90 percent populácie sa dá proti covidu zaočkovať. Na najbližšie roky preto prostredníctvom Európskej komisie objednal štát toľko vakcín, aby sa ušli každému.

 Odkedy boli koncom roka 2020 schválené prvé vakcíny proti koronavírusu, krajiny Európskej únie (EÚ) spoločne dodali 1,5 miliardy dávok. To znamená, že vlády zabezpečili viac ako tri dávky na každú osobu v Európe. No plány nerátali s odporom verejnosti dať sa zaočkovať a tak dnes mnohé z nich ležia na skládkach po celom kontinente.

Graf zobrazuje počet vakcín, ktoré krajiny nahlásili ako plytvanie, v porovnaní s počtom vakcín, ktoré im boli distribuované. Slovensko sa umiestnilo na druhom mieste, pričom najmenej 215 miliónov dávok vakcín zakúpených krajinami EÚ bolo podľa serveru Politico vyhodených a odhadovaná strata je vo výške štyroch miliárd eur. Mnohé zo spomínaných vakcín boli zakúpené na vrchole pandémie v roku 2021. Práve v tomto období EÚ uzavrela svoj jediný najväčší kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od Pfizer a BioNTech.

 Len v tomto roku americký gigant Pfizer mal doručiť na slovenský trh 5,5 milióna dávok, kým druhý najsilnejší, Moderna, len 600-tisíc. A ďalšie milióny sú na ceste. Hoci sa v posledných mesiacoch očkuje len minimum ľudí, do konca roku 2023 malo Slovensko od Pfizeru objednaných 4,5 milióna dávok. Pfizer však pristúpil na rozdelenie dodávok vakcín v čase a teda neprídu naraz, ale postupne minimálne do roku 2027. Suma sa viaže na priemernú cenu 19,39 eur vypočítanú z údajov poskytnutých krajinami, ktoré zmluvy k vakcínam poskytli.

Treba však pripomenúť, že časy v roku 2021 boli neisté, nemocnice boli plné pacientov s covidom a v tom čase bola dohoda EÚ vychvaľovaná. Ako problematická sa však ukázala veľkosť a načasovanie dohody. Krajiny boli nútené kupovať dávky, aj keď pandémia ustupovala, zatiaľ čo snahy darovať nadmerné dávky tretím krajinám boli zmarené klesajúcim dopytom a logistickými problémami. Pravda oslovila o reakciu aj ministerstvo zdravotníctva.

litico viac ako finančné. Otázky týkajúce sa spôsobu vyjednávania veľkej zmluvy so spoločnosťou Pfizer sa týkajú aj predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej. Dôvodom sú podozrenia, že šéfka EÚ si pred dohodou s Pfizerom vymenila správy s generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti.

Zmluva už bola opätovne prerokovaná Európskou komisiou pod tlakom krajín EÚ, ktoré trpia nadbytkom vakcín. Poľsko aj Maďarsko prestali prijímať vakcíny a spoločnosť Pfizer ich žaluje za nezaplatenie. V Rumunsku chcú prokurátori zbaviť imunity bývalého premiéra a dvoch bývalých ministrov zdravotníctva, pričom tvrdia, že nadmerné nákupy vakcín spôsobili škody za viac ako jednu miliardu eur.

 K podvodu pri nákupe malo dôjsť počas vrcholu pandémie koncom roka 2020. Covid paralyzoval spoločenský aj ekonomický život. Celý svet tak netrpezlivo čakal na nové očkovacie látky a snažil sa ich čo najrýchlejšie získať pre svojich občanov. Mimoriadna situácia si vyžadovala aj mimoriadne riešenia, ktoré sa často tvorili „za pochodu“, keďže precedens neexistoval. Ani samotná Európska komisia (EK) podľa informácií denníka Pravda ešte nikdy v histórii takýmto spôsobom lieky nekupovala.

Prokuratúra sídliaca v Luxemburgu bližšie detaily vyšetrovania poskytnúť odmieta. Odvoláva sa na verejný záujem. Vyšetrovanie by však podľa Európskeho parlamentu (EP) malo súvisieť s nákupom vakcín od farmakorporácie, spoločnosti Pfizer. Práve tých, ktoré boli ako prvé nasadené aj na Slovensku v decembri 2020./agentury/

X X X

Žilina: Firmy majú zaplatiť za nelegálnu reklamu, jedna z nich patrí poslancovi

Dve spoločnosti chcú rokovať s mestom o umiestňovaní reklamných stavieb. Jednou z nich je firma Ardsystém poslanca Branislava Delinčáka.

ŽILINA: Žilinské mestské zastupiteľstvo bude na mimoriadnom rokovaní v utorok prejednávať pripravované memorandum o vizuálnom smogu. Firma mestského poslanca má zaplatiť za nelegálne umiestnené reklamy. Následne má s mestom spolupracovať pri tvorbe mestského informačného systému.

Zákaz reklamy nepomohol

Firma mestského poslanca Branislava Delinčáka má v meste osadené reklamné pútače, no mesto Žilina s jeho firmou zmluvu nemá. Zastupiteľstvo poslanca už v minulosti vyzvalo, aby nelegálne stavby odstránil, žiadali aj vymáhanie bezdôvodného obohatenia.

V roku 2016 žilinskí poslanci odhlasovali, že do mesta nepatrí veľkoplošná, maloplošná reklama ani reklamné zariadenia. Mesto vypovedalo aj všetky zmluvy na citylighty a bigboardy s tým, že citylighty, ako typ reklamy, sú povolené len za určitých podmienok. Napríklad nesmú zavadzať vo výhľade na kultúrne pamiatky, alebo prekážať chodcom a cyklistom, či stáť na mestskej zeleni.

Reklamné bilbordy v Žiline sú takpovediac zakázané. Napriek tomu je v krajskom meste nadmerný reklamný smog. Mesto sa ho snaží odstraňovať, pripravuje novú koncepciu reklamy.

V meste sa nachádzajú reklamné stavby rôznych rozmerov, ktoré sú označené nálepkou firmy Ardsystém, patriacej poslancovi Branislavovi Delinčákovi. Žilina pritom podľa našich informácií žiadnu zmluvu o nájme s poslancovou firmou nemá.

Zaplatia za tri roky

Mesto teraz prichádza s avizovaným vysporiadaním sa s firmami, ktoré majú v Žiline osadenú reklamu bez zmlúv. Radnica identifikovala šesť firiem, ktoré majú na mestských pozemkoch nelegálnu reklamu. Sú medzi nimi firmy Arton, Gryf Media, Eunica Media, Nubium, Akzent BigBoard, Ardsystém.

Na pozemkoch mesta majú reklamu, no neplatia za to. Teraz majú podpísať dohodu o urovnaní, ktorá hovorí o bezdôvodnom obohatení za užívanie pozemkov. Materiál jednotlivo vyčísľuje, za aké stavby a koľko by mali firmy zaplatiť, nehovorí však o tom, koľko kusov nelegálnej reklamy firmy v meste majú, čiže finálna čiastka, ktorú firmy zaplatia, jasná nie je.

Za rok užívania pozemkov zaplatia spoločnosti rôzne sumy podľa toho, čo naň osadili. Za bilbord zaplatia 330 eur, za obojstranný bilbord 550 eur, za trojstranný 750 eur. Za bigboard 1500 eur, obojstranný bigboard 2400 eur. Najvyššiu sumu zaplatia za ročné užívanie pozemku pod trojstranným megabordom, a to 3700 eur. Takmer všetky firmy majú platiť tri roky spätne, a to do podpisu memoranda, ktorým sa zaviažu stavby odstrániť.

Spoločnosti majú odstrániť objekty v mestskom okruhu ohraničenom ulicami Veľká Okružná, 1. mája, Hviezdoslavova, Kálov, J.M. Hurbana, Legionárska, a to do šiestich mesiacov od podpisu memoranda, ktoré ich k tomu zaviaže.

Spolupráca

Dve spoločnosti zároveň prejavili záujem rokovať s mestom pri príprave mestského informačného systému a umiestňovaní reklamných stavieb v meste. Jednou z nich je Delinčákova firma Ardsystém.

Okrem nelegálnych bilbordov, ktoré má firma v meste umiestnené, si od mestského dopravného podniku výhodne prenajíma malé reklamné navádzacie tabuľky. Tie ďalej poskytuje svojim klientom.

Podľa materiálu, o ktorom majú poslanci rokovať, by jeho firma v meste na svoje náklady chcela postaviť takmer deväťsto informačných tabúľ pre peších aj autá. Umiestnené majú byť na vopred odsúhlasených mestských nehnuteľnostiach. Desať rokov by pritom patrili firme a po desiatich rokoch by vlastnícke právo previedli na mesto.

Ďalšia spoločnosť – Akzent BigBoard má takýmto spôsobom záujem vybudovať okolo šesťdesiat autobusových prístreškov s integrovaným reklamným zariadením typu citylight, aktuality.sk

X X X

Pokrvný brat Matovič Rómov sklamal, viacerí sa vraj pre sľuby o 500-eurovej odmene zadlžili u úžerníkov

 Z predvolebných sľubov zostali len dlhy. Avizované 500-eurové odmeny za účasť vo voľbách, ktorými podmieňovalo hnutie Slovensko Igora Matoviča povolebné zastúpenie v koalícii, údajne zavarili množstvu rómskych obyvateľov. Voľby ovládol Smer, z vládnutia OĽaNO nič nebolo, no voliči si návštevy politikov pamätajú a pýtajú sa, kde sú ich peniaze, o ktorých písali na reklamných baneroch. Viacerí sa totiž pre vidinu vysokej odmeny zadlžili u úžerníkov. Aspoň tak to tvrdí Únia Rómov na Slovensku, ktorá síce už podala trestné oznámenie, no presné údaje o tom, o koľko ľudí má ísť alebo odkiaľ sú, poskytnúť nevie. Matovičovci sa zase bránia, že ľudia len nepochopili, ako to mysleli.

 Päťstoeurová odmena za účasť vo voľbách bola jedným z ťahúňov predvolebného programu dnes už bývalého OĽaNO. Hnutie Igora Matoviča, ktoré sa po 30. septembri premenovalo na Slovensko, zakotvilo svoj sľub aj v takzvanej Zmluve so Slovenskom. Súčasťou desaťbodového programu, ktorým podmieňovalo vstup do povolebnej koalície, bol tiež štvordňový pracovný týždeň, potraviny za najnižšie ceny, trvalý 200-eurový príspevok na dieťa či hypotekárne prázdniny pre rodiny s deťmi do šesť rokov.

Návrh neuspel v parlamente ani medzi voličmi

Návrh na 500-eurovú odmenu sa dostal ešte mesiace pred voľbami až do parlamentu. Nápad vyhovárali bývalému premiérovi odborníci, ale aj bývalí koaliční partneri. Prvýkrát ho zákonodarcovia odmietli ešte v marci a Matovičovi nevyšiel ani druhý pokus v polovici júna, keď sa návrh nedostal do druhého čítania.

 Líder hnutia Slovensko navrhoval, aby štát vyplatil odmenu vo výške 500 eur každému občanovi, ktorý sa zúčastní na predčasných voľbách. Zdôvodňoval to tým, že Slovensku hrozia voľby, na ktoré príde historicky najmenej voličov a opäť sa z neho stane na desaťročia čierna diera Európy. K volebným urnám prišlo napokon v predčasných parlamentných voľbách 68,5 percenta voličov.

Expremiér a bývalý minister financií Matovič navrhoval, aby ministerstvo vnútra vyplatilo odmenu voličom do 90 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. V prípade predpokladanej účasti troch miliónov ľudí by náklady štátu dosiahli zhruba 1,5 miliardy eur. Pripúšťal síce, že nejde o zanedbateľnú sumu, no argumentoval tým, že v porovnaní „s 30 miliardami eur, o ktoré mali podľa rôznych odhadov pripraviť Slovensko ľudia Roberta Fica a Petra Pellegriniho počas 12 rokov ich vlád, ide len o zhruba päť percent z ich lupu“.

 V predvolebných letákoch, ktoré OĽaNO posielalo voličom do schránok, už žltou farbou vyznačovalo vetu, ktorou sa dnes jeho predstavitelia obhajujú. „V našom programe máme stovky návrhov, avšak bez splnenia 10 nižšie uvedených do žiadnej koalície po voľbách nevstúpime,“ zdôrazňovalo v reklame.

 Uspel v obciach s rómskou komunitou

Za hlasmi do rómskych osád vyrazili kandidáti s kuchárskou knihou europoslanca Petra Polláka, čakankovou kávou a banermi s textom „Verejný prísľub hnutia OĽaNO 500 € za voľby“. OĽaNO sa však v kampani nezameriavalo len jednosmerne na 500-eurové odmeny, jednou z čiastkových tém hnutia bola aj skrytá pracovná sila v osadách a vzdelávanie rómskych detí.

Rozsiahlu kampaň platformy Pačivale Roma bolo vidno aj na sociálnych sieťach poslanca parlamentu Petra Polláka mladšieho, ktorý Matoviča na Facebooku označil za pokrvného brata Rómov. Z platformy sa napokon do parlamentu prebojovali všetci.

 Efektivita kampane sa odzrkadlila na výsledkoch parlamentných volieb. OĽaNO skončilo s necelými deviatimi percentami voličských hlasov a uspelo v dvoch zo 79 okresov Slovenska. V okrese Kežmarok zvíťazilo s vyše 11-percentným náskokom na druhý Smer. Darilo sa mu aj v okrese Košice-okolie, kde bolo víťazstvo matovičovcov už tesnejšie. OĽaNO dostalo 18,76 a Smer 18,20 percenta hlasov.

Marketingový plán Matoviča sa prejavil vo všetkých obciach na východe Slovenska, kde sa podľa posledného sčítania obyvateľov hlási k rómskej národnosti viac ako tisíc ľudí. V niektorých obciach ich volilo vyše 90, 80 alebo 70 percent oprávnených voličov.

Osobné stretnutia odplatili poslancom kandidátom napríklad aj voliči v obci Kecerovce (Košice-okolie), kde Obyčajní ľudia získali 86,36 percenta hlasov. Starosta obce Miroslav Galas-Zaufal po voľbách pre Pravdu povedal, že veľkú kampaň OĽaNO v obci nezaznamenal a priebeh volieb bol pokojný.

Nezaregistroval ani podnety súvisiace s kupovaním hlasov, čo ho však prekvapilo, bola vysoká volebná účasť. „Toľko ľudí sme nemali, ani keď sa konali miestne voľby. Neviem, čo ľudí motivovalo. Aj v minulosti kandidovali extrémistické strany a účasť nebola taká vysoká. Nemyslím si preto, že u nás ľudia volili zo strachu, aby sa tam extrémisti nedostali,“ uviedol pred časom Galas-Zaufal. Motiváciu skôr videl v prísľube, ktorý dal Igor Matovič všetkým voličom.

Polícii sa zdali výsledky podozrivé. Preverovala tri podozrenia z možnej volebnej korupcie v rómskych osadách. Práve tie mali súvisieť so sľubovanou 500-eurovou odmenou. „V súčasnosti vedie Národná kriminálna agentúra v súvislosti s volebnou korupciou jedno trestné konanie a taktiež preveruje podozrenia z volebnej korupcie,“ spresnila Pravde hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová s tým, že bližšie informácie nie je možné poskytnúť z dôvodu prebiehajúcich konaní.

 Oklamaní Rómovia?

Kauza s 500 eurami neutícha ani dva a pol mesiaca od volieb. Únii Rómov na Slovensku sa údajne ozvalo „množstvo obyvateľov“ rómskych osád s finančnými problémami. Do nepríjemnej situácie sa mali dostať Rómovia, ktorí marketingový ťah OĽaNO pochopili tak, že ak pôjdu voliť, 500 eur dostanú. „Ľudia, ktorí im uverili, si požičali peniaze od úžerníkov a teraz sú vo veľkých osobných problémoch. Matovič a Pollákovci hrubo vedome oklamali a zneužili chudobných Rómov,“ tvrdí predseda únie František Tanko.

Minulý týždeň preto podal spolu s ďalšími predstaviteľmi rómskych organizácií trestné oznámenie na prešovskej krajskej prokuratúre. Tanko sa domnieva, že matovičovci vedeli, že Rómovia nedokážu presne porozumieť ich zavádzajúcim sľubom a vo vidine rýchleho zárobku dostanú ich hlasy. „V tohtoročných voľbách by sa ani nedostal do parlamentu, keby neoklamal svojich rómskych voličov sľubom 500 eur,“ napísala únia v pondelok v stanovisku. Pollákovcov a matovičovcov, ako politikov nazýva, vyzvala buď splniť sľuby, alebo odstúpiť.

Poslanci, na ktorých Tanko ukazuje prstom, sa ozvali až po víkende z osady v Jarovniciach v okrese Sabinov. Tvrdenia únie odmietajú a stoja si za svojím, že žiadne hlasy si pred voľbami nekupovali.

 „Rómovia volili nás, lebo my sme pre nich urobili vlastne najviac. Žiadna iná politická strana o týchto ľudí nemá záujem tak, ako má naše hnutie Slovensko, ako má platforma Rómov. Odmietame akúkoľvek korupciu a tí, ktorí tvrdia opak, tak na nich budeme podávať trestné oznámenia, pretože to, čo šíria o nás, je klamstvo a výmysel,“ vyhlásil v pondelok europoslanec Peter Pollák starší.

Podobný scenár vývoja videla aj odborníčka na marketing Simona Bubánová, ktorej sme sa po voľbách pýtali na efekt 500 eur. Na potenciálneho voliča podľa nej všeobecne lepšie zaberá vidina finančnej odmeny než podarúnok, ktorý zje alebo si ho vezme domov. Voličov mohol podľa nej zmýliť baner so žltými číslicami „500 eur“ za voľby. Autor nápadu s tým musel podľa nej počítať.

Poslanec Bužo sa ohradil, že ich nemôžu obviňovať z nevyplácania 500 eur. „Podmienka bola vstup do koalície, vstup do vlády,“ skonštatoval v pondelok s tým, že sa to verejne komunikovalo. Pollák mladší podotkol, že ak má niekto informácie o niekom, „kto by mal rozdávať nejakú úžeru alebo peniaze“, tak mal takýto čin v prvom rade nahlásiť. „Aj neoznámenie takéhoto činu je trestným činom,“ uviedol.

 Únia Rómov síce tvrdí, že sa na ňu obrátilo „množstvo obyvateľov rómskych osád“, no konečné číslo nezverejnila. Na otázky Pravdy, koľko ľudí a z ktorých obcí ju kontaktovalo, odpovedala vyhýbavo. Tvrdí, že podnety zozbierala z viacerých lokalít, najmä z tých, kde pôsobia starostovia a poslanci s podporou hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO). Od úžerníkov si rodiny mali s vidinou povolebnej odmeny napožičiavať stovky eur. „Sú rodiny, ktoré si požičali aj cez 1500 eur, nakoľko mali v domácnosti viacej voličov, a teraz majú problémy so splácaním,“ uviedol pre Pravdu Tanko.

„Boja sa o tom verejne rozprávať, lebo starostovia majú pod palcom aktivačné práce, z ktorých majú ľudia príspevky, a ak by boli verejne proti starostom, tak prídu o túto podporu. Ide o formu vydierania, kedy slabí nemajú možnosť sa brániť,“ vyjadril sa predseda Únie Rómov na Slovensku.

Na stranu Tanka a údajne poškodených obyvateľov osád sa postavil nový rómsky splnomocnene Alexander Daško. Vyjadrenia únie vníma citlivo a súhlasí s tým, že je podozrivé, keď jedna politická strana získala vo voľbách v mnohých rómskych osadách vyše 80 až 90 percent hlasov.

„Mohlo ísť skutočne o zneužitie ťažkej životnej a sociálnej situácie rómskej komunity niektorými osobami. Som za to, aby orgány činné v trestnom konaní tieto podozrenia spravodlivo prešetrili, pretože inak nám vo verejnosti stále bude visieť možnosť manipulácie volebného procesu v roku 2023 v rómskych osadách,“ vyjadril sa Daško. Ako splnomocnenec však do procesov zasahovať nechce./agentury/

X X X

Matovič hovorí o šírení klamstiev. Pre 500 eur pre Rómov podáva trestné oznámenie

 Hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie. Dôvodom je údajne šírenie nepravdivých informácií o kupovaní hlasov vo voľbách. Podľa hnutia je cieľom týchto tvrdení uškodiť ako samotnému hnutiu Slovensko, tak aj rómskej komunite.„Je tak nelogické, že Rómovia volia Rómov? Mali voliť tých, ktorí na nich nadávajú? Mali voliť rasistov, ktorí ich chcú biť? Mali voliť liberálov, ktorí nikdy za nimi nechodili?,“ vyhlásil europoslanec Peter Pollák st. (Slovensko) a dodal, že za Rómami chodievajú 15 rokov a zaujímajú sa o ich problémy.

 Poslanec za hnutie Slovensko Lukáš Bužo uviedol, že viedli kontaktnú kampaň v osadách, kde sa s ľuďmi rozprávali. Na vyplatenie 500 eur bola podmienka vstupu hnutia do vlády. „Vedeli to. Nič sme neporušili. Rómovia nás volili, pretože nám veria. Čo je na tom čudné, že Rómovia volia Rómov?,“ dodal Bužo. Ako ďalej hnutie zdôraznilo, strana Hlas-SD sľubovala plný 13. dôchodok v hodnote 640 eur, pričom oni sľubovali peniaze za účasť vo voľbách každému voličovi bez ohľadu na toho, koho volil, v prípade, že budú súčasťou vlády. „Hlas je súčasťou vlády a nesplnili svoje sľuby. Sľubovali lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, plnohodnotné 13. dôchodky už tieto Vianoce a nesplnili to. My nie sme súčasťou vlády. Prečo sa nepýtate ľudí na námestiach, či nečakali od Pellegriniho a Fica splnenie sľubov?,“ dodal Pollák. Poslanec Peter Pollák ml. zdôraznil, že šírená nenávisť súčasne ubližuje rómskej komunite. Pollák st. uzavrel, že si nikdy žiadne hlasy nekupovali. Žiadna politická strana pola neho nespravila počas svojej existencie pre rómsku komunitu viac, ako hnutie Slovensko.

 Únia Rómov na Slovensku sa k vyjadreniam hnutia Slovensko vyjadrila s tým, že „ trafená hus zagága“. Únia Rómov víta, že sa tiež rozhodli podať trestné oznámenie a dúfajú, že príslušné orgány začnú konať. „Je nepochopiteľné, že informácie o volebnej korupcii sú už tak dlho verejne známe, viacero médií zverejnilo konkrétne materiály, videá, vyjadrenia dotknutých ľudí a zatiaľ stále nič. Čo robí špeciálny prokurátor Daniel Lipšic? Už zo zákona mal na základe medializovaných informácií konať sám z vlastnej iniciatívy,“ vyhlásila Únia Rómov s tým, že je v tomto prípade zjavné, že ide o organizovanú zločineckú skupinu, ktorá sa dopustila protiprávneho konania. „Ale asi ide o systém „našich ľudí“, ako zvykne hovoriť Matovič, a keďže OĽaNO, Matovič, Lipšic a Pollákovci sú „naši ľudia“, tak sa nič nedeje. Pýtame sa dokedy?“ dodala Únia Rómov a vyzvala Pollákovcov, aby dali odpočet návrhov, opatrení a zákonov, ktoré predložili na riešenie problémov Rómov. Dodala, že hnutie Slovensko by sa nedostalo do parlamentu, keby neoklamalo svojich rómskych voličov, ktorým sľúbili 500 eur./agentury/

X X X

Turecký prúd za koňa? Pán hlavný odcválal od Orbána k Erdoganovi

Sú si takí blízki, že aj bývalý americký prezident si ich pomýlil. Viktor Orbán, ktorého Donald Trump nedávno označil za silného „vodcu Turecka“, v pondelok privítal v Budapešti Recepa Tayyipa Erdogana. Hosť dostal do daru žrebca a hostiteľ sa teší na plyn z Turecka.

 Bola to celkovo už ich dvadsiata prvá schôdzka. Tento rok už piata. Turecký prezident bol v Maďarsku naposledy pred štyrmi mesiacmi, Orbán tiež stihol odvlani dva razy zavítať do Turecka. A stretli sa aj na summite turkických krajín, kam maďarský premiér doviedol svoju krajinu s pozorovateľským statusom po tom, čo spochybnil ugrofínsky pôvod maďarčiny a prihlásil sa k hunsko-turkickým koreňom.

 Vládcov, ktorí síce tolerujú voľby, ale pri moci sa podľa kritikov zabetónovali obmedzovaním nezávislosti súdnictva i médií, spája okrem odporu k liberálnej demokracii tiež to, že ich krajiny ako jediné spomedzi 31 spojencov v NATO udržiavajú s Ruskom blízke vzťahy od jeho vpádu na Ukrajinu. Ankara a Budapešť navyše už vyše roka svorne blokujú vstup Švédska do aliancie, ako to do apríla tohto roka robili aj Fínsku. Kedy Štokholm pustia do NATO, to ani teraz neprezradili. Orbán však v minulosti viackrát sľúbil, že Budapešť s ratifikáciou nebude posledná.

Na tlačovej konferencii, na ktorú opozičné maďarské médiá nemali prístup, obaja štátnici zdôraznili, že ich krajiny spájajú spoločné záujmy v energetike, v boji proti nelegálnej migrácii, v riešení krízy okolo Ukrajiny i na Blízkom východe.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó osobitne vyzdvihol, že Turecko sa pri zásobovaní Maďarska zemným plynom stane z tranzitnej krajiny predajcom. „Od budúceho roka začneme nakupovať zemný plyn v Turecku. Okrem toho sa otvára spolupráca v ďalších energetických odvetviach, napríklad v skladovaní plynu či výrobe vodíka,“ citoval ho portál denníka Magyar Nemzet. Szijjártó však pripustil, že nateraz je kľúčový tranzit takmer päť miliárd kubických metrov ruského plynu do Maďarska južnou – balkánskou trasou cez Turecký prúd.

Erdogan spolu s Orbánom oslávil 100. výročie nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, otvorili maďarsko-turecký rok kultúry a spolupredsedali zasadaniu „najvyššej rady strategickej spolupráce“. „V jazyku diplomacie to vyjadruje najužšiu, priateľskú, bratskú a politickú spoluprácu, zámer oboch národov, že v budúcnosti chcú navzájom spolupracovať tak úzko, ako to len dva národy a dve krajiny dokážu,“ vysvetlil maďarský premiér podľa portálu Index, čo rozumie pod špeciálnymi vzťahmi strategickej spolupráce.

Návšteva tureckej hlavy štátu na dlhé hodiny ochromila v Budapešti dopravu. Po hlučných protestoch z minulosti sa polícia poistila a pre verejnosť uzavrela trasu, kadiaľ sa kolóna s Erdoganom presúvala. Na jeho bezpečnosť podľa portálu dozerala aj početná telesná stráž. Takzvaná fúzatá garda (podľa mužnej okrasy tváre, akú má Erdogan, v auguste nemilosrdne strhla na zem jedného Maďara, ktorý smerom k Erdoganovi ukázal neslušné gesto, pričom maďarská polícia incident odmietla riešiť, pripomenul portál VG.hu.

Pred Orbánovým sídlom však tradičné zátarasy, ktoré držia demonštrantov na dištanc, pred príchodom Erdogana zmizli. Sám premiér odtiaľ na Facebooku zverejnil až tri fotografie. „Pán hlavný prišiel“, napísal k prvej snímke, na ktorej na červenom koberci postáva kôň. „Maďarská konská sila“, poznamenal k druhému obrázku, kde žrebca predvádza hosťovi. „Dar od národa jazdcov národu jazdcov,“ dodal s tým, že žrebec sa volá Pán hlavný./agentury/

X X X

Prezidentka mala stretnutie k zrušeniu špeciálnej prokuratúry: Pán minister ma nepresvedčil

Diskutovali o pripravovaných zmenách v trestnom zákone a o návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Musím povedať, že ma pán minister nepresvedčil ani o dôvodnosti pripravovaných zmien, ani o nutnosti zrýchleného legislatívneho konania,“ uviedla na sociálnej sieti.

Hlava štátu poznamenala, že s ministrom diskutovala o zmenách trestných sadzieb, aj o zákone o ochrane oznamovateľov.

„Požiadala som pána ministra, aby mi doručil a zároveň, aby zverejnil tie rozhodnutia ústavného súdu, o ktoré svoju argumentáciu v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry opierajú. Pánovi ministrovi som zopakovala moju výzvu, aby zišli z kratšej cesty a aby zásadné zmeny v oblasti trestného práva boli vždy predmetom riadneho legislatívneho procesu,“ dodala.

X X X

Vražda mafiána Niguta: Oboch obžalovaných súd oslobodil, pripustil, že o popravu nešlo

Strelec odsúdený za iné zločiny sa bránil nutnou obranou. Podľa prokurátora išlo o úkladnú vraždu.

Dvojicu mužov obžalovaných z úkladnej vraždy mafiánskeho zabijaka Róberta Niguta a neúspešného pokusu o vraždu podnikateľa Mariana Kakalejčíka senát Špecializovaného trestného súdu v pondelok oslobodil spod obžaloby. K obom skutkom malo dôjsť ešte v roku 2013. Podnikateľ Radovan Varga mal byť podľa prokuratúry v oboch prípadoch objednávateľom. Ladislav Alföldi mal Niguta priamo zavraždiť.

Varga v poslednom slove zopakoval, že je nevinný a bude to tvrdiť do konca života. Alföldi poprel vinu z úkladnej vraždy, no ospravedlnil sa pozostalým. Bráni sa, že v jeho prípade išlo o nutnú obranu.

Oslobodzujúci rozsudok nie je právoplatný, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa voči nemu v prípade oboch mužov odvolal. Súd zároveň Vargu s okamžitou platnosťou prepustil z väzby. Alföldi sa vrátil do leopoldovskej väznice, kde si odpykáva 25-ročný trest za iné vraždy. Pozostatky mafiána polícia vykopala vlani v júli pri obci Dolný Chotár v okrese Galanta. Pozostalých po Nigutovi súd odkázal na civilné konanie.

Súdu chýbali dôkazy

Senát v zložení Michal Truban, Roman Púchovský a Peter Pulman prokurátor nepresvedčil, svedkov z prostredia zločineckých skupín spochybnili ako kajúcnikov – teda spolupracujúcich obvinených. Pri Vargovi podľa názoru súdu chýbali presvedčivé dôkazy, že k objednávke prvej či druhej vraždy vôbec došlo.

V prípade Alföldiho zase uveril jeho obhajobe, že Niguta síce zastrelil, ale neplánovane, keď sa dostali do roztržky so zbraňami v aute. Odsúdený vrah tvrdil, že z jeho strany išlo o nutnú obranu a nie o úkladnú vraždu.

Obžaloba naopak mala za preukázané, že Niguta zastrelil odzadu cez kufor a že išlo o popravu, za ktorú si Alföldi s Bugárom vypýtali 30-tisíc eur.

Varga a Alföldi odchádzali spokojní

Truban hovoril o pochybnostiach, v prípade ktorých museli rozhodnúť v prospech obžalovaných.

„Počkám si na písomný rozsudok, no už zo stručného zdôvodnenia súdu je zrejmé, že v plnej miere uveril tvrdeniam obžalovaných a z môjho pohľadu až nelogicky anuloval výpovede viacerých svedkov,“ reagoval prokurátor.

Argumentácii o nutnej obrane Alföldiho rovnako neverí. „S tým už absolútne nesúhlasím, lebo to už naozaj hocikto hocikoho zastrelí v aute a povie, že sa iba bránil.“

V prípade neúspešného pokusu o vraždu Kakalejčíka, ktorú si mal objednať práve Varga, Nigut podľa prokurátora sám dôvod nemal, keďže peniaze, ktoré mali byť motívom, neboli u Kakalejčíka, ale Vargu. S Kakalejčíkom sa poznali roky a spájali ich podvody pri vážení šrotu. Práve 400-tisíc eur, ktoré žiadal Kakalejčík vyplatiť za spoločné „kšefty“ od Vargu, viedlo podľa obžaloby k vražde.

Prokurátor verí, že Najvyšší súd aktuálny oslobodzujúci verdikt v prípade oboch mužov skoriguje.

Obaja muži boli po vynesení rozsudku spokojní, ako potvrdili ich obhajkyne.

„Môj klient bol obžalovaný za úkladnú vraždu, a tá sa podľa súdu nepreukázala,“ povedala Alföldiho advokátka Nadežda Boľová. V prospech jej klienta vykladal súd aj znalecký posudok, ktorý sa zaoberal smerovaním striel na telo Niguta. Vychádzal pritom z kostrových pozostatkov mafiána.

Za čo sa postavili pred súd?

Deviateho augusta 2013 sa Nigut podľa obžaloby neúspešne pokúsil o vraždu Kakalejčíka v lokalite Jahodná pri Košiciach. Strieľal naňho zo samopalu z BMW, keď plánovaná obeť šoférovala iné auto. Hoci ho trafil do hrude aj tváre, Kakalejčíkovi sa podarilo ujsť do lesa.

Nigut na mieste nechal komplica – šoféra, a ušiel. Následne sa ukrýval, nejaký čas zrejme aj v Maďarsku. Pomáhať mu mal František Dora mladší, ktorého odsúdili spolu s jeho otcom, niekdajším starostom Dolného Chotára v okrese Dunajská Streda na 25 rokov za iné zločiny.

Vargu s Dorom mladším spájali nelegálne obchody. Niekoľko mesiacov po Nigutovej zbabranej akcii sa mal podnikateľ stretnúť s ním a Alföldim a objednať si vraždu mafiána.

Udiala sa tak, že Niguta doviezli z Maďarska, kde sa mal skrývať, na Slovensko, konkrétne k zadnej bráne rodinného domu Doru ml. v obci Čierny Brod v okrese Galanta.

Podľa obžaloby mal Alföldi vystúpiť pod zámienkou, že niečo potrebuje z kufra. Následne zozadu cez sedadlo na Niguta viackrát vystrelil. Auto zaparkovali v garáži, mŕtveho muža vyzliekli a telo zabalili do fólie. Potom ho previezli na pozemok v obci Dolný Chotár, kde s komplicom Jurajom Bugárom bagrom vyhĺbili jamu a zakopali ho.

Pozostatky Niguta objavili až v polovici júla minulého roku v katastri, že ide skutočne o obávaného mafiána potvrdila až analýza DNA.

Polícia, aj v spolupráci s Interpolom, pátrala po zločincovi deväť rokov. V neprítomnosti ho na Slovensku odsúdili na doživotie, predpokladajúc, že je na úteku. On však už v tom čase ležal v hrobe, aktuality.sk

X X X

Robert Fico chce všetku moc vo vlastných rukách. Budeme destináciou pre zločincov?

Exminister spravodlivosti Viliam Karas upozorňuje, že Slovensko sa po prijatí nízkych trestov môže stať destináciou pre zločincov. Podľa neho budú na Slovensko chodiť páchať ekonomickú trestnú činnosť. Vláda chce politicky obsadzovať kontrolné inštitúcie, hrozí nám za to konflikt s Európskou komisiou a pokuty.

Vláda chce priamo menovať šéfov napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Najmä v prípade druhého menovaného to stavia Slovensko do konfliktu s Európskou komisiou. Poslanec Roman Michelko za SNS, ktorý zmenu navrhuje, naznačuje, že ľudia, ktorí zákon pripravovali, to snáď majú ošetrené. Kto to je, neprezradil.

V dnešnom podcaste budete počuť aj podpredsedníčku Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú či Janu Cigánikovú z SaS. Bude opozícia umelo naťahovať aj debatu o štátnom rozpočte?, aktuality.sk

X X X

Fínsko podpísalo dohodu o obrannej spolupráci s USA

Dohoda o obrannej spolupráci formalizuje užšie väzby Helsínk s Washingtonom vrátane spoločného výcviku vojakov a vojenskej interoperability v súlade so vstupom Fínska do Severoatlantickej aliancie, vysvetľuje AFP.

Fínsko v pondelok podpísalo dohodu o obrannej spolupráci so Spojený štátmi. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen ju označil za „silný znak záväzku USA brániť Fínsko a celú severnú Európu“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Neočakávame, že Spojené štáty sa postarajú o obranu Fínska. Naďalej investujeme do našej obrany… Táto dohoda však výrazne zvyšuje našu schopnosť konať spoločne vo všetkých situáciách,“ povedal šéf fínskeho rezortu obrany pri podpise dohody vo Washingtone.

Dohoda o obrannej spolupráci formalizuje užšie väzby Helsínk s Washingtonom vrátane spoločného výcviku vojakov a vojenskej interoperability v súlade so vstupom Fínska do Severoatlantickej aliancie, vysvetľuje AFP.

V návrhu dohody, ktorý minulý týždeň predstavili fínski predstavitelia, bolo uvedených 15 fínskych vojenských zariadení, ku ktorým bude mať americká armáda neobmedzený prístup a kde bude môcť skladovať vojenské vybavenie a muníciu.

Ukončili vojenskú neutralitu

Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Helsinki sa k Aliancii oficiálne pripojili v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pri podpise dohody povedal, že Fínsko „vie takmer lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v stávke pre Ukrajinu“.

„V roku 1939 Fíni tiež čelili ruskej invázii a dokázali, že slobodný národ môže klásť neuveriteľne silný a odolný odpor,“ uviedol šéf americkej diplomacie s odkazom na zimnú vojnu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom.

„Vaša história je tiež pripomienkou toho, prečo je také dôležité, aby sme všetci naďalej stáli pri Ukrajine… Autokrati, ktorí sa silou mocou snažia prekresliť hranicu jednej krajiny, sa tam takmer určite nezastavia,“ dodal.

Dohodu o obrannej spolupráci musia ešte ratifikovať parlamenty oboch krajín, aktuality.sk

X X X

Šéf NAKA Daňko končí, Solák mu neumožní ani pokračovanie v zbore

 Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry NAKA Ľubomír Daňko končí nielen na svojom poste, ale aj v policajnom zbore.

 Ľubomír Daňko počas tlačovej konferencie Policajného zboru SR na tému Príprava vraždy policajta 16. augusta 2023 v Bratislave.

Informoval o tom Denník N s tým, že po 25 rokoch v polícii ide do výsluhového dôchodku. Dôvodom má byť to, že mu nový policajný prezident Ľubomír Solák neumožnil pokračovať aspoň ako radový vyšetrovateľ NAKA.

Podľa denníka dostal Daňko rozkaz od Soláka, že končí k 31. decembru. V práci bude do stredy, aby odovzdal agendu, a potom si dočerpá dovolenku. Vo funkciách končia aj dvaja Daňkovi zástupcovia.

„Diskusia o možnom zotrvaní pána Daňka v Policajnom zbore bola dôverná, rozhodnutie odísť do výsluhového dôchodku bolo prezidentom Policajného zboru akceptované,“ skonštatoval odbor komunikácie a prevencie Prezídia PZ. Kto by mal následne tento post zastávať, nie je v súčasnosti ešte známe. „O obsadení pozície riaditeľa NAKA ešte nadriadený nerozhodol,“ doplnili z odboru.

Daňko bol blízkym spolupracovníkom bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý vo funkcii skončil na konci októbra.

 Solák ešte na konci novembra deklaroval, že nebude robiť vo funkcii žiadne politické vyhlásenia. Na otázku o Daňkovi vtedy povedal, že keď sa po nariadenej dovolenke vráti Daňko do práce, budú sa rozprávať o jeho ďalšom pôsobení.

Policajný prezident Solák podľa denníka ešte 5. decembra stiahol Ľubomíra Daňka na jeden deň z dovolenky, ktorú mu nariadili až do 17. decembra. „Zavolal si ho na pohovor, aby mu oznámil, že s ním neráta,“ uviedol denník. Zároveň pripomenul, že po Daňkovi zastáva pozíciu riaditeľa NAKA Milan Jonis, ktorého poveril touto funkciou ešte dočasný policajný prezident Rastislav Polakovič.

 Ľubomír Daňko bol šéfom NAKA od januára 2022, policajný exprezident Štefan Hamran ho vymenoval súčasne s viceprezidentmi Brankom Kiššom a Damiánom Imrem. „Táto zostava môže produkovať výsledky, na ktoré naša spoločnosť dlhé roky čaká,“ uviedol šéf polície na adresu nového vedenia. Daňka označil Hamran za odchovanca Úradu boja proti organizovanej kriminalite a NAKA. Bol policajným vyšetrovateľom, pracoval ako vedúci tímu v prípade Očistec, ktorý je jednou z najcitlivejších káuz pre Smer a na budúci rok by v nej mali začať súdiť pre podozrenia zo zneužívania polície aj poslanca Smeru, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Ešte koncom októbra vypovedal Daňko aj ako svedok na hlavnom pojednávaní v úplatkárskej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Daňko bol v tejto veci vyšetrovateľom v prípravnom konaní a vypovedať prišiel na návrh prokurátora s tým, že aj sám požiadal súd o podanie svedeckej výpovede. Kováčik vinu popiera, zastáva sa ho premiér Robert Fico.

 Daňko bol blízkym spolupracovníkom bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý vo funkcii skončil na konci októbra. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odvolal Hamrana deň po tom, ako prevzal rezort od úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Nový minister siahol aj na Hamranových spolupracovníkov. Na základe organizačného opatrenia od 1. novembra zrušil funkcie viceprezidentov policajného zboru.

Damián Imre a Branko Kišš, ktorí sa často objavovali na tlačovkách po boku Hamrana, tak skončili a preložili ich na iné funkcie. Mestský súd Bratislava IV začiatkom novembra rozhodol, že oba rozkazy boli neplatné, keďže minister predtým nepožiadal o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov. Kišš bol totiž od polovice októbra chráneným oznamovateľom a za krokom ministra vnútra vidí odvetu voči jeho osobe, ktorá ho mala v konečnom dôsledku „motivovať“ podať výpoveď./agentury/

X X X

Prezidentka mala stretnutie k zrušeniu špeciálnej prokuratúry: Pán minister ma nepresvedčil

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v pondelok stretla s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Diskutovali o pripravovaných zmenách v trestnom zákone a o návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Musím povedať, že ma pán minister nepresvedčil ani o dôvodnosti pripravovaných zmien, ani o nutnosti zrýchleného legislatívneho konania,“ uviedla na sociálnej sieti.

Hlava štátu poznamenala, že s ministrom diskutovala o zmenách trestných sadzieb, aj o zákone o ochrane oznamovateľov.

„Požiadala som pána ministra, aby mi doručil a zároveň, aby zverejnil tie rozhodnutia ústavného súdu, o ktoré svoju argumentáciu v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry opierajú. Pánovi ministrovi som zopakovala moju výzvu, aby zišli z kratšej cesty a aby zásadné zmeny v oblasti trestného práva boli vždy predmetom riadneho legislatívneho procesu,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Šéf Pentagónu Lloyd Austin hovorí, že Spojené štáty budú ďalej poskytovať zbrane Izraelu

Varoval tiež Irán, aby prestal podporovať jemenských povstalcov húsíov, ktorí útočia na lode v Červenom mori.

Americký minister obrany Lloyd Austin v pondelok na návšteve Izraela vyhlásil, že Spojené štáty budú ďalej vyzbrojovať Izrael v jeho vojne proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Zároveň vyzval na viac humanitárnej pomoci pre Palestínčanov v zničenom Pásme Gazy. Varoval tiež Irán, aby prestal podporovať jemenských povstalcov húsíov, ktorí útočia na lode v Červenom mori. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Boje zúria už tretí mesiac a ide o najkrvavejšiu vojnu v palestínskom Pásme Gazy. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom hlásilo ďalších 110 zabitých ľudí pri útokoch izraelskej armády v tábore Džabálijá neďaleko mesta Gaza.

„Musíme dostať viac humanitárnej pomoci k takmer dvom miliónom vysídlených ľudí v Pásme Gazy a musíme tú pomoc doručovať lepšie,“ povedal Austin.

Potvrdil však, že Washington je „najväčší priateľ Izraela“ a bude mu „ďalej dodávať zbrane, životne dôležitú muníciu, taktické vozidlá a systémy protivzdušnej obrany“.

Americký minister dodal, že jeho návšteva nemá „diktovať časový rozvrh v tejto vojne ani podmienky“.

Minister podniká cestu po Blízkom východe, lebo silnejú obavy, že sa vojna rozšíri po celom regióne. Iránom podporovaní povstalci húsíovia v Jemene útočia zo solidarity s Hamasom na obchodné lode v Červenom mori.

Mnohonárodná námorná misia

Útoky narušili svetový obchod, vyhnali hore ceny ropy a energetický gigant BP patrí k najnovším veľkým firmám, ktoré museli prestať využívať hlavné prepravné trasy vedúce k Suezskému prieplavu.

„V Červenom mori vedieme mnohonárodnú námornú misiu, aby sa zachoval základný princíp slobody plavby. Podpora húsijských povstalcov zo strany Iránu musí prestať,“ uviedol Austin.

Šéf Pentagónu na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským kolegom vyzval aj Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh, aby nevyprovokovalo širší konflikt. Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom totiž dochádza takmer denne k prestrelkám na izraelsko-libanonskej hranici. Hizballáh je šiitské hnutie podporujúce Hamas.

„Vyzývame Hizballáh, aby zaručil, že jeho bojovníci nebudú podnikať akcie, ktoré vyprovokujú širší konflikt,“ dodal Austin aktuality.sk

X X X

Je to sprisahanie, tvrdí rodina Gerárda Depardieua. V súkromí je skromný, nežný a dokonca prudérny, tvrdia jeho blízki

Rodina Gérarda Depardieua v nedeľu odsúdila „bezprecedentné sprisahanie“ voči tomuto francúzskemu hercovi, ktorý bol obžalovaný zo znásilnenia a najnovšie čelí kauze v súvislosti so sexistickými výrokmi.

 „Samozrejme, že nás často šokujú Gérardove výroky, ale teraz sa z neho stal terč bezprecedentného sprisahania,“ napísala hercova rodina v liste zverejnenom vo francúzských nedeľnajších novinách Le Journal du Dimanche.

Pribúdajúce obvinenia zo sexuálneho obťažovania, ako aj nedávno zverejnené zábery Depardieua s obscénnymi poznámkami, podnecujú novú diskusiu o sexizme a sexuálnom násilí vo francúzskej kinematografii, píše AFP.

 Francúzska ministerka kultúry Rima Abdulová-Malaková tento týždeň povedala, že 74-ročný herec svojim správaní robí Francúzsku hanbu. Potvrdila tiež, že Depardieu by mohol prísť o Rad Čestnej légie, najvyššie francúzske vyznamenanie.

Rodina v liste vyjadrila poľutovanie nad „kolektívnym hnevom“ voči hercovi a uviedla, že „v súkromí, so svojimi deťmi, je (Depardieu) mimoriadne skromný, nežný a dokonca prudérny človek“. V sobotu médiá s odvolaním sa na hercových právnikov informovali, že Depardieu dá svoje vyznamenanie k dispozícii ministerke kultúry. Právnici v tlačovej správe ministerku kritizovali, že zasadila dodatočný úder „umierajúcej“ prezumpcii neviny.

Záber z filmu Danton z roku 1983, na snímke herec Gerard Depardieu a herečka Emmanuelle Debever. Aj ona herca obvinila zo sexuálneho útoku. Herečka vo veku 60 rokoch spáchala samovraždu.

Kanadská provincia Québec už minulý týždeň v stredu Depardieuovi odňala svoje najvyššie vyznamenanie. Belgická obec Estaimpuis v sobotu zbavila Depardieua titulu čestného občana, ktorý mu udelila v roku 2013, keď tam žil. Depardieu viacerým podozreniam zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania čelí od roku 2020. Vznieslo ich voči nemu 14 žien, avšak len tri z nich súhlasili s výsluchom na polícii a žiadna z nich ho nezažalovala – obávali sa, že ich tvrdenia nebudú mať žiadnu váhu v porovnaní s hercovým statusom vo francúzskom filmovom priemysle. Obžalovaný bol dosiaľ len v prípade sexuálneho obťažovania a znásilnenia francúzskej herečky Charlotte Arnouldovej.

 Depardieu však všetky obvinenia odmieta. „Nie som násilník ani predátor, povedal v rozhovore pre konzervatívny francúzsky denník Le Figaro v októbri tohto roku. „Žiadnu ženu som nikdy neobťažoval,“ dodal herec, ktorý v súčasnosti žije v Rusku./agentury/

X X X

 Európská prokúratura upozornila eurokomisiu na obavy z rušenia špeciálnej prokuratúry

Hlavná európska prokurátorka poznamenala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce.

Predsedníčka Európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová adresovala v pondelok Európskej komisii list pre vážne riziko porušenia zásad právneho štátu na Slovensku. Upozorňuje na zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa EPPO plánované kroky vlády SR predstavujú „amnestiu“ v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.

EPPO upozornila, že v dôsledku zmien by bola vážne ovplyvnená schopnosť Európskej prokuratúry efektívne vyšetrovať a stíhať trestné činy spadajúce do jej pôsobnosti a úroveň ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike by sa prudko znížila. Pri možnom porušení zásad právneho štátu spomína smernicu o všeobecnom režime podmienenosti, ktorého cieľom je chrániť rozpočet Európskej únie.

„Znížili by sa odstrašujúce účinky”

Hlavná európska prokurátorka poznamenala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce. A vzhľadom na to, že by sa znížili odstrašujúce účinky, pokiaľ ide o trestné činy spadajúce do pôsobnosti EPPO, je podľa prokurátorky spochybnený aj zámer vlády splniť si svoju povinnosť účinne chrániť rozpočet Únie.

V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou. Takisto by to odstavilo EPPO od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bez primeranej náhrady a viedlo by to k presmerovaniu väčšiny prípadov EPPO zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy s malými odbornými znalosťami v oblasti trestných činov v kompetencii EPPO.

Šéf Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka upozornil, že záver európskej prokuratúry explicitne hovorí o riziku ohrozenia právneho štátu na Slovensku v kontexte tzv. mechanizmu kondicionality, na základe ktorého boli Maďarsku obmedzené eurofondy. „To je veľmi nebezpečné nielen pre spravodlivosť na Slovensku, ale aj pre náš budúci ekonomický rozvoj,“ doplnil Šimečka s tým, že sa ukázalo, že je lož, že by sa v tomto prípade iba harmonizovali slovenské zákony s európskym právom, aktuality.sk

X X X

Ceny elektriny a plynu dosiahli na burze svoje ročné minimum

Ceny plynu a elektriny sú pritom vzájomne previazané, keď sa veľká časť elektriny vyrába v paroplynových elektrárňach.

Ceny elektriny pre Slovensko na pražskej burze PXE v piatok (15. 12.) klesli na úroveň 95,15 eura za megawatthodinu (MWh), a to zo 103,41 eura/MWH. Minulý týždeň tak skĺzla pod psychologickú hranicu 100 eur/MWh, pričom ešte v októbri sa cena elektriny na nasledujúci rok blížila k 150 eurám/MWh.

Rovnako na svoje ročné minimum klesli aj ceny zemného plynu na burze TTF s dodávkou v januári. V piatok cena poklesla na 33,19 eura/MWh, a to zo 38,6 eura/MWH z predošlého piatka (8. 12).

Analytici pokles ceny plynu prisudzujú relatívne teplému počasiu v Európe a dostatku veterných dní na výrobu elektriny.

I keď pokles cien na burzách nemá vplyv na konečné účty za energie v domácnostiach s regulovanými cenami, môže znížiť náklady firiem nakupujúcich energie na spotovom trhu. Pre slovenské domácnosti budú Slovenské elektrárne dodávať silovú elektrinu na základe zmluvy so štátom aj v budúcom roku za 61,2 eura/MWh, aktuality.sk

X X X

Ako ruská propaganda využíva napätie medzi prezidentom Zelenským a generálom Zalužným

 Zalužnyj si je vedomý svojej rastúcej podpory medzi ľuďmi, ale aj u zahraničných médií. Zelenskyj generála verejne vyzval, aby sa namiesto politiky venoval radšej vojenským záležitostiam.

Adapt Institute je slovenský analytický think-tank, ktorý sa zaoberá obrannou a bezpečnostnou politikou so špecifickým zameraním na strategické adaptácie.

Neúspech letnej ofenzívy a klesajúca podpora zo strany spojencov sa údajne prejavili na rastúcom napätí medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a jeho vrchným veliteľom ozbrojených síl, generálom Valerijom Zalužným.

Vojna v patovej situácii

Rozdielny pohľad oboch mužov na priebeh vojny vyšiel najavo, keď Zalužnyj v eseji z 1. novembra jasne uviedol, že predĺžený pozičný konflikt nie je pre Ukrajinu výhodný vzhľadom na početnejšiu armádu a vojenské prostriedky Ruska. Zalužnyj svoj postoj opätovne zdôraznil v nedávnom rozhovore a dodal, že vojna sa dostala do patovej situácie.

To je v kontraste so Zelenského deklarovaným optimizmom a podkopáva to aj prezidentovu popularitu, ako naznačujú posledné prieskumy. Naopak, Zalužnyj si je vedomý svojej rastúcej podpory medzi ľuďmi, ale aj u zahraničných médií.

Zelenskyj generála verejne vyzval, aby sa namiesto politiky venoval radšej vojenským záležitostiam a ubezpečil verejnosť a hlavne svojich spojencov, že vojna sa nedostala do slepej uličky a podpora od spojencov zostáva kľúčom k víťazstvu.

Ďalším krokom, ktorý podľa niektorých pozorovateľov naznačuje napätie medzi ukrajinskou hlavou štátu a hlavným veliteľom ozbrojených síl, je trestné vyšetrovanie veliteľov zodpovedných za obranu južnej Ukrajiny, ktorú ruské jednotky vo februári a v marci 2022 ovládli prekvapivo rýchlo.

Zalužnyj v prípade zatiaľ vystupuje len ako svedok, no objavujú sa úvahy, že možnosť, že by bol v rámci prípadu sám obvinený, slúži ako nástroj na odstrašenie akejkoľvek politickej hrozby, ktorú by mohol do budúcna predstavovať.

Zelenského politický rival

Hoci správy o napätí medzi prezidentom a generálom nie je možné brať na ľahkú váhu, ich prípadný politický súboj je momentálne v nedohľadne. Konanie volieb, ktoré boli pôvodne naplánované na marec 2024, vylúčili občania Ukrajiny, aj samotný Zelenskyj.

Výmenu názorov medzi Zelenským a Zalužným však okamžite využil Kremeľ. Podľa ukrajinských spravodajských zdrojov existujú dôkazy o nových ruských stratégiách vo vedení propagandy, ktoré sú postavené na troch základných pilieroch: získavaní podpory doma, podkopávaní dôvery Západu a zvyšovaní napätia na Ukrajine.

Kremeľ už vykreslil údajný rozkol medzi ukrajinským prezidentom a vrchným veliteľom ukrajinskej armády tak, že Zalužného označil za priameho politického rivala Zelenského, hoci Zalužnyj neprejavil žiadne politické ambície.

Oslabovanie dôvery Západu bolo zreteľné aj v rétorike Kremľa. Jeho hovorca spomínal rastúce ťažkosti Západu s finančnou pomocou Ukrajine a na druhej strane zdôrazňoval, že ekonomika Kremľa sa prispôsobuje vojne. Úspech Ruska v informačnej vojne si ukrajinskí politickí predstavitelia dobre uvedomujú, preto tvrdenia o politickom napätí verejne odmietajú.

Hoci je dôležité uznať, že Rusi v rámci svojho úsilia v oblasti informačnej vojny často a radi preháňajú, výzvy, ktorým Ukrajina počas tejto krízy čelí, sú nepopierateľné. Hoci tieto ťažkosti, nie sú pozitívne, nepriamo slúžia aj ako ukazovatele demokracie na Ukrajine.

Pochmúrna budúcnosť ruskej ekonomiky

Na rozdiel od Ruska, kde domáca propaganda potláča akékoľvek náznaky politického napätia, Ukrajina dokazuje svoju otvorenosť aj v čase krízy. Politická debata uprostred krízy podčiarkuje demokratické hodnoty, ktoré sú v hre.

To je v kontraste s Ruskom, kde sú prejavy nesúhlasu často umlčiavané, čo vedie k incidentom, ako je vzbura skupiny Wagner. Okrem toho to nevyzerá, že budúcnosť ruského hospodárstva by hrala v ich prospech.

V roku 2024 sa majú výdavky na obranu takmer zdvojnásobiť a dosiahnuť šesť percent HDP, čo je úroveň, aká tu nebola od rozpadu Sovietskeho zväzu. Okrem toho Kremeľ kvôli nadchádzajúcim voľbám zvýšil svoje sociálne dávky na päť percent HDP, čím prekonal dávky zavedené počas pandémie COVID-19. To naznačuje, že Kremeľ má ďaleko od dosiahnutia udržateľného prispôsobenia sa dlhotrvajúcej vojne.

Zo strany západných spojencov Ukrajiny sa zdá, že podpore bráni negatívny politický vývoj v jednotlivých krajinách. Zdá sa, že medzi hlavnými hráčmi, ako je nemecký kancelár Olaf Scholz, americký minister obrany Lloyd Austin a dokonca aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, existuje zhoda v tom, že podpora má existenčný význam.

Naopak, zo strany Kremľa sa dá očakávať ešte intenzívnejšie využívanie propagandy, obzvlášť v kontexte statickej vojny a odložených ukrajinských volieb, ktoré vytvárajú priestor na šírenie rôznorodých dezinformácii, akuality.sk

X X X

Sakovej vedenie Transpetrolu: Syn Jána Richtera aj človek blízky bödörovcom

V nevyužívanej budove Transpetrolu sa mali v minulosti odohrávať porady nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra s jeho komandom policajných dôstojníkov. Teraz do vedenia tejto štátnej firmy pribudol človek, ktorého manželka podnikala s osobou blízkou Bödörovi, ako aj syn popredného politika Smeru.

Po príchode Denisy Sakovej (Hlas) do čela ministerstva hospodárstva dostala nové vedenie aj jej rezortná štátna firma Transpetrol. Členom jej predstavenstva sa stal syn exministra práce Jána Richtera – okresný predseda Smeru v Nitre Juraj Richter. Spolu s Richterom sa do vedenia Transpetrolu dostali aj Ján Ďurišin a Ľubica Kostovičová. Z pôvodnej zostavy tam zostal Martin Ružinský. Spoločnosti, ktorá v mene štátu zabezpečuje tranzit ropy, bude šéfovať Martin Šustr.

Knižná novinkaPolitika po slovensky mapuje 13 fenoménov našej politickej histórie od únosu cez Gorilu po vraždu. Za zbierkou esejí stojí deväť mien vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho. Knihy kúpite tu.

Transpetrol bol vlani mimoriadne štedrým zamestnávateľom, jeho bývalý šéf Ján Horkovič tam za necelý rok zarobil viac ako 400-tisíc eur.

V Transpetrole zarábala firma Róberta Ďuricu, ktorý je blízky Norbertovi Bödörovi. No a práve s Ďuricom v inej spoločnosti podnikala manželka nového člena vedenia Transpetrolu Jána Ďurišina.

Otec ďalšieho novopečeného člena predstavenstva Juraja Richtera v minulosti pred otázkami na rodinu Bödörovcov utekal. No a práve Transpetrolu patrí nevyužívaná budova na ulici Odbojárov v Bratislave, odkiaľ mal v minulosti oligarcha Bödör – podľa obvinenia z kauzy Očistec – riadiť svoje policajné komando. Konkrétne zo zasadačky na 6. poschodí.

Richterov syn – tvár Smeru

Juraj Richter v minuloročných župných voľbách neúspešne kandidoval za Smer do zastupiteľstva Nitrianskeho kraja. Otec Ján Richter mu vtedy v spoločnom videu vyjadril podporu. Richter mladší podľa verejne dostupných informácií doposiaľ neinklinoval k energetike, kde je Transpetrol veľkým hráčom. Na svojej webovej stránke riešil najmä sociálne témy. Posledná aktualita má názov „Rodiny v sociálnych bytoch čelia veľkému PROBLÉMU“. V životopise uvádza, že podniká v gastrobiznise. Podľa obchodného registra je majiteľom firmy M Development, ktorá prevádzkuje Dolnozemskú krčmu na Panskej ulici v Bratislave. Tá sídli u Jaroslava Linkeša, dlhoročného bývalého majiteľa predajcu áut Autopolis, ktorý bol zhodou okolností v rokoch 1999 až 2002 podpredsedom predstavenstva Transpetrolu.

Juraj Richter podľa Plus 7 dní v minulosti pracoval ako šéf verejného obstarávania nitrianskej župy. V jeho životopise sa nenachádza akákoľvek zmienka súvisiaca s energetikou, ktorej by sa mal teraz venovať v Transpetrole. K technickejšej sfére sa najbližšie dostal v rokoch 2018 až 2020, keď bol šéfom Regionálnej správy ciest v Nitre.

Aktuality.sk oslovili poslanca Jána Richtera a chceli sa s ním rozprávať o nominácii jeho syna do Transpetrolu. Nezdvíhal však telefón ani neodpísal na zaslanú správu. Na otázky neodpovedala ani okresná organizácia Smeru, ktorej Richter mladší šéfuje.

Minulý rok bývalý minister Ján Richter čelil novinárskym otázkam o vzťahoch s Bödörovcami – Aktuality.sk totiž biznis a vzťahy nitrianskeho klanu rozoberali v sérii podcastov mafiánsky štát. Odpovedať však odmietol. „Nechcem sa k tomu vyjadriť, ako vám to mám ešte povedať?“ reagoval vtedy popredný predstaviteľ Smeru. Podľa expolitičky tejto strany Renáty Kolenčíkovej si Richter s Norbertom Bödörom tyká.

Neviem, kto je Bödör

Ďalší nový člen vedenia Transpetrolu Ján Ďurišin v tejto štátnej spoločnosti už v minulosti pôsobil. Bolo to v rokoch 2010 až 2012 za vlády Ivety Radičovej, v Transpetrole mal vtedy vplyv Most-Híd Bélu Bugára. Neskôr, za vlády Roberta Fica, sa Ďurišin stal šéfom Národnej diaľničnej spoločnosti. Tá spadala pod ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd).

Manažérova manželka Eva Ďurišinová podnikala v spoločnosti Romil spoločne s Róbertom Ďuricom, blízkym Norbertovi Bödörovi. No a firma Robi, patriaca samotnému Ďuricovi, zinkasovala od Transpetrolu milióny eur.

Firmu Romil dnes už nevlastní Ďurišinová ani Ďurica. Do roku 2022 bola spolumajiteľkou firmy Zuzana Moravčíková, sestra poslanca Smeru Antona Stredáka. Od jesene 2022 je majiteľom firmy najbohatší telocvikár na Slovensku – Stredákov priateľ Milan Buranský, ktorý podľa týždenníka Plus 7 dní vlastní po Slovensku budovy a pozemky v hodnote miliónov eur. Od apríla tohto roku sa už spoločnosť nevolá Romil, ale Lemil.

Ján Ďurišin je švagrom poslanca Smeru Antona Stredáka, ktorý je známy blízkym vzťahom s Norbertom Bödörom. On sám však vzťahy s Bödörovcami odmietal. „Neviem, kto to je,“ odpovedal v roku 2019 na otázku o Bödörovi, keď Aktuality.sk rozoberali vzťahy Norberta Bödöra so stranou Most-Híd. Ďurišin v tom čase zodpovedal za stavbu odpočívadiel pri Nitre, z ktorej profitoval človek blízky Norbertovi Bödörovi.

Stredákovej zmluvy v Transpetrole

Podozrivé zmluvy v Transpetrole nemala iba firma spoločníka Ďurišinovej manželky, ale aj firma nevlastnej dcéry jeho švagra Antona Stredáka. Firma Timey Stredákovej NR design uzavrela v rokoch 2013 až 2018 zmluvy s Transpetrolom za viac ako 500-tisíc eur.

Zhodou okolností tieto zmluvy presne ohraničujú obdobie, keď sa firme darilo. Hneď po roku 2018 klesli tržby firmy na tretinu a ďalší rok dokonca iba na päťtisíc eur.

Zmluvy s NR design za Transpetrol podpisoval aj dnešný čerstvý šéf Transpetrolu Martin Šustr, ktorý bol v tom čase členom predstavenstva. Firma Transpetrolu dodávala napríklad výmenu kobercov za 157-tisíc eur či rekonštrukciu hotela Družba Senec za 191-tisíc eur.

Šustr v podozrivej firme

Najvyšším členom vedenia Transpetrolu je od utorka Martin Šustr. Ten v minulosti počas vlád Roberta Fica pôsobil v Transpetrole v rokoch 2012 až 2020 a tri roky aj v jeho dcérskej firme Energotel. Zaujímavejšie je však jeho pôsobenie v súkromnej firme IVPO v rokoch 2008 až 2009. Firma IVPO, kde bol Šustr členom dozornej rady, totiž figurovala v pozemkovej kauze, v ktorej profitovala spoločne s ľuďmi blízkymi Martinovi Glváčovi z pozemkov od Slovenského pozemkového fondu. Táto kauza sa nazývala podľa lokality pozemkov, o ktoré v nej išlo, aj ako kauza Čierna Voda. Za firmou IVPO stáli Ivan Krivosudský a Ivo Podberský – teda bývalý šéf a zamestnanec Transpetrolu. Krivosudský bol na čele Transpetrolu nominantom strany Most-Híd a požíval takú dôveru Bélu Bugára, že ho dokonca splnomocnil na konanie v jeho mene v súkromnej firme, cez ktorú Bugár vlastní kaštieľ v Rohovciach.

Ministerstvo hospodárstva nevysvetlilo, akým spôsobom vyberalo nominantov v Transpetrole. „Ministerstvo hospodárstva urobilo štandardnú výmenu vedenia v spoločnosti Transpetrol tak, aby vedenie tejto spoločnosti malo dôveru svojho hlavného akcionára a dokázalo napĺňať ciele definované v programovom vyhlásení,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Mária Pavlusik, aktulity.sk

X X X

Škandál pred finále, ukrajinská hviezda odmietla hrať proti Ruske. Na turnaji došlo na bitku pohlaví

Ukrajinská tenisová hviezda a 39. hráčka rebríčka Marta Košťuková nečakane odstúpila z plánovaného finálového zápasu na turnaji Negometal Open v Bourg-de Paege vo Francúzsku a narobila organizátorom problémy.

 16-ročná Ruska Mirra Andrejevová si nečakane vo finále exhibičného turnaja vo Francúzku zahrala proti mužovi.

Košťuková totiž odmietla nastúpiť proti vychádzajúcej hviezde ruského a svetového tenisu, 16-ročnej Mirre Andrejevovej. Ukrajinka mala odohrať finálový duel po tom, čo vyradila Donnu Vekičovú.

Len pár hodín pred začiatkom nedeľného finále však Kosťuková prekvapila organizátorov a vzdala sa finálovej účasti. Ukrajinskí tenisti počas bežnej sezóny nastupujú na stretnutia proti Rusom a po nich si odmietajú so súpermi podať ruky.

Ale keďže išlo iba o exhibičný turnaj, Kosťuková nemusela nastúpiť a bola stiahnutá z hry z dôvodov, ktoré usporiadateľ podujatia nedokázal ovplyvniť.

Vo vyhlásení organizátori Negometal Open uviedli, že rozhodnutie Ukrajinky nehrať proti plánovanej súperke bolo spôsobené geopolitickým kontextom na Ukrajine. Tiež priznali, že mali problém nájsť náhradu v tak krátkom čase.

„Urobili sme, čo bolo v našich silách, aby sme aktivovali našu sieť profesionálnych hráčov, ale čas na nájdenie náhrady je, žiaľ, príliš krátky,“ písalo sa vo vyhlásení.

Na finálový duel proti mladučkej Ruske Andrejevovej napokon nastúpil Yanis Ghazouani Durand, ktorý vo francúzskom meste spôsobil nečakanú bitku pohlaví.

Napriek tomu, že Durandovi patrí až 1 146. miesto vo svetovom rebríčku, 16-ročný talent nemal šancu. Andrejevová prehrala proti mužskému súperovi 5:7, 2:6.

Kosťuková odpovedala pre Ubitennis na otázku, prečo sa nepredstavila v boji o víťazstvo na turnaji. „Radšej sa k tejto záležitosti nevyjadrujem. Ďakujem za pochopenie.“ Ukrajinka vzbudila v tomto roku pozornosť aj tým, že na Roland Garros si odmietla podať ruku s Bieloruskou Arinou Sobolenkovou./agentury/