v Stretli sa na diplomatickom fóre. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa v sobotu na okraj diplomatického fóra v tureckom meste Antalya stretol so svojím slovenským náprotivkom Jurajom Blanárom (Smer). Na facebooku o tom informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Slovenské ministerstvo stretnutie zatiaľ nekomentovalo.
„Strany si vymenili názory na najpálčivejšie otázky medzinárodnej agendy, vrátane situácie okolo Ukrajiny. Ruská strana potvrdila pripravenosť obnoviť vzťahy so Slovenskom na medziparlamentnej úrovni, v kultúrnej, humanitárnej a vojenskej pamiatkovej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
O stretnutí Lavrova s Blanárom najskôr informovalo ruské štátne médium RIA Novosti. Krátky videozáznam zachytávajúci ministra Blanára, ktorý mal podľa portálu kráčať na stretnutie s ruským diplomatom, pridal portál na svoj telegramový účet.
RIA Novosti tiež spomína slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý podľa nich vyhlásil, že krajina by mala mať s Ruskom normálne vzťahy a prisľúbil, že aj v tomto smere podnikne kroky.
Ruská agentúra Interfax informuje, že Blanár po schôdzke s Lavrovom novinárom povedal, že Slovensko neplánuje na Ukrajinu vyslať svojich vojakov ani poslať zbrane. Slovensko podľa Blanára poskytuje Ukrajine humanitárnu podporu a darovalo krajine aj systémy na odmínovanie.
Slovenské ministerstvo zahraničia na svojom facebooku o stretnutí Blanára s Lavrovom zatiaľ neinformovalo. V piatkovom príspevku však uvádza, že Blanár sa v Turecku stretol s moldavským partnerom Mihaiom Popsoiom či azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom.
„Sériu bilaterálnych rokovaní dnes ukončilo stretnutie s ministrom zahraničných vecí Turecka Hakanom Fidanom, ktorému minister Juraj Blanár zablahoželal k zorganizovaniu tohto prestížneho fóra,“ dodal rezort.
Fico stretnutie odobril
Premiér Robert Fico (Smer) obhajuje stretnutie Blanára s ruským ministrom Lavrovom. Vo videu na sociálnej sieti hovorí o vyváženej a suverénnej slovenskej zahraničnej politike. Pripomína totiž aj nedávne stretnutie ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) s jeho americkým rezortným kolegom, ministrom obrany USA Lloydom Austinom v Pentagone.
„Nech je príkladom našej odvážnej suverénnej slovenskej zahraničnej politiky nielen schopnosť pomenovávať veci správnymi slovami, ale aj konať vyvážene,“ odkázal Fico.
Premiér na margo stretnutia Blanára s Lavrovom na okraj tureckého samitu poznamenal, že o ňom vedel. „Vedel som o tomto stretnutí a odporúčal som ministrovi, aby sa s ruským ministrom stretol,“ skonštatoval Fico. Ministri zahraničných vecí mali na stretnutí podľa premiéra hovoriť o možnostiach, ktoré môže priniesť pripravovaný mierový samit vo Švajčiarsku.
Tretí ročník diplomatického fóra v Antalyi je venovaný hľadaniu mierových riešení, informoval rezort vo štvrtok v tlačovej správe. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako 20 najvyšších predstaviteľov štátov a vlád, vyše 60 ministrov zahraničných vecí a 20 predstaviteľov medzinárodných organizácií. „Témou je Úloha diplomacie v časoch nepokojov. Minister Juraj Blanár absolvuje popri fóre diplomacie viacero bilaterálnych rokovaní so zahraničnými partnermi,“ napísalo ministerstvo.
Vzhľadom na to, že Západ prerušil vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, ktorú spustilo pred dvoma rokmi, stretnutie ministrov vyvolalo rozpaky. Blanár je jeden z mála popredných európskych predstaviteľov, ktorí sa od začiatku vojny na Ukrajine osobne stretli s predstaviteľmi Ruska.
Súčasná slovenská vláda od svojho nástupu k moci minulý rok urobila niekoľko krokov a vyhlásení, ktoré sú vnímané ako skeptické voči Ukrajine a bližšie k Moskve./agentury/
X X X
Juraj Blanár v Turecku rokoval so Sergejom Lavrovom. Podľa premiéra Fica to je vyvážená politika na všetky svetové strany
Podľa opozície Blanár tak Slovensko zaradil k Iránu, Severnej Kórei, Číne alebo k Maďarsku. Je to zrada našej zahranično-politickej orientácie,“ napísal poslanec Štefunko. Sergej Lavrov otvorene podporuje vojnu na Ukrajine, v minulosti povedal, že „nie je žiadna nádej, aby bolo Rusko nejakým spôsobom porazené.”
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v tureckej Antalyi na diplomatickom fóre stretol a rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Informoval o tom najprv korešpondent RIA Novosti, tlačovej agentúry, ktorá je považovaná za ruské štátne a propagandistické médium. Fotku zo stretnutia zverejnilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí.
„Bez komunikácie sa nikdy nenájde diplomatické riešenie a bez diplomatického riešenia sa žiadne vojny neskončia,“ povedal Blanár po stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť ruskej strany. Lavrova informoval, že Slovensko „jednoznačne odmietlo” návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nepošle na ukrajinské územie žiadneho slovenského vojaka.
Šéf slovenskej diplomacie podľa vyhlásenia ministerstva vnútra vraj apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov.
Bývalý poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko napísal, že „kým Rusko bombarduje pokojné ukrajinské mestá a zabíja deti, Lavrov cestuje po Európe. Dnes napríklad rokoval s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajom Blanárom. Rusko stále zostáva súčasťou OSN a zároveň pokračuje v zabíjaní Ukrajincov.”
Sergej Lavrov otvorene podporuje vojnu na Ukrajine, v minulosti povedal, že „nie je žiadna nádej, aby bolo Rusko nejakým spôsobom porazené.” Ešte v roku 2022 boli Lavrov aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom pridaní na sankčný zoznam Európskej únie.
Podľa premiéra Roberta Fica je rokovanie príkladom „našej vyváženej a suverénnej slovenskej zahraničnej politiky na všetky svetové strany stretnutie.” Ministri zahraničia vraj hovorili o možnostiach, ktoré by mohol priniesť mierový summit vo Švajčiarsku. „O tomto stretnutí som vedel, plne som odporúčal, aby sa s ruským ministrom stretol,” povedal Fico vo videu.
Zvrat v smerovaní Slovenska
Strana Progresívne Slovensko označuje rokovanie za zvrat dlhodobého zahranično-politického smerovania Slovenska a krok proti politike Európskej únie.
„Minister Blanár sa stretol s hlavným diplomatom štátu, ktorý označuje Slovenskú republiku za svojho nepriateľa, ktorý napadol susedný štát a ktorého predstavitelia naznačujú, že Ukrajinou by sa ich ťaženie nemuselo skončiť… Potvrdili tým, že súčasná vláda už Slovensko nevidí na Západe, ale vidí sa skôr v autoritatívnom smerovaní a v nadbiehaní diktátorským režimom,“ zdôraznil podpredseda Zahraničného výboru NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek.
Konanie Juraja Blanára odsúdil aj Ivan Štefunko, poslanec PS a člen Zahraničného výboru NR SR. „Stretol sa s mužom, ktorý nesie priamu zodpovednosť za ruskú agresiu na Ukrajine, ktorá spôsobila smrť tisícov civilistov a stámiliardové škody. Blanár tak Slovensko zaradil k Iránu, Severnej Kórei, Číne alebo k Maďarsku. Je to zrada našej zahranično-politickej orientácie,“ napísal.
Pochlebuje Putinovi, tvrdí SaS
Poslanec KDH Marián Čaučík sa pýta či Blanár Lavrovi „povedal to, čo hovorí doma – že Slovenská republika podporuje Ukrajinu ako mierovú, demokratickú, teritoriálne celistvú krajinu v medzinárodne uznaných hraniciach, že vidí perspektívu Ukrajiny v EÚ a že Slovensko podporuje mierové aktivity vrátane iniciatívy prezidenta Ukrajiny vedúce k čím skoršiemu začatiu mierových rokovaní. ”
Slovensko sa podľa strany SaS po krokoch vlády Roberta Fica ocitá v čoraz väčšej medzinárodnej izolácii. „Robert Fico preberá rétoriku ruskej propagandy a namiesto spolupráce s našimi partnermi v EÚ a NATO pochlebuje Kremľu a Putinovi. Bohužiaľ, tu už nejde len o narušené vzťahy vo V4 a s Európskou komisiou, ale stretnutie Blanára s Lavrovom je jasné nepriateľské gesto voči našim spojencom,“ doplnil predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling.
Stretnutie sa uskutočnilo na diplomatickom fóre v tureckej Antalyi. Lavrov sa okrem Blanára stretol aj so zástupcami Uzbekistanu, Kirgizstanu a Eswatini, aktuality.sk
X X X
Fica v Prahe vítali maďarskí politici i proukrajinská demonštrácia
Slovenský premiér Robert Fico pricestoval v utorok do Prahy na summit Vyšehradskej štvorky, na ktorom sa zúčastnia predsedovia vlád Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.
Lídri krajín sa tam zúčastňujú summitu krajín Vyšehradskej štvorky V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) na ktorý ich pozval predseda českej vlády Peter Fiala.
Podľa slovenského úradu vlády budú diskutovať o energetickej bezpečnosti, strategickej agende Európskej únie, nelegálnej migrácii, ale aj o ďalšej podpore Medzinárodného vyšehradského fondu.
Fico sa po prílete do Prahy ešte na letisku zvítal s maďarskou delegáciou na čele s premiérom Viktorom Orbánom a ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóm.
Pred Lichtenštajnským mestským palácom na brehu Vltavy, kde sa koná summit, Fica a maďarského premiéra Orbána privítala menšia skupinka demonštrantov piskotom, pokrikmi ako hanba a transparentmi „Fico, choď domov do Ruska“ či „Fico + Orbán, zbabelé putinovské podržtašky“.
V rukách držali ukrajinské vlajky a vlajky Európskej únie a viacero transparentov. Na najväčšom z nich bolo napísané už spomínané „Fico, choď domov do Ruska“./agentury/
X X X
Čo si číta Macron o sebe? Zamedziť má hanbe s granátmi a Zelenského si Francúzi za prezidenta nezvolili
Dlhý čas mu zazlievali, že sa k agresorovi správa zhovievavo a obeti invázie poskytuje málo zbraní, teraz ho obviňujú, že zrazu zašiel priďaleko. Francúzskom neprestávajú lomcovať emócie po vyhlásení prezidenta Emmanuela Macrona, že nemožno vylúčiť vyslanie vojakov na Ukrajinu. Najväčší kritici opakujú svoju tézu, že ženie Paríž do priamej konfrontácie s Moskvou. Niektorí z tých, čo mu jeho myšlienku nezazlievajú, tvrdia, že svoju predstavu komunikoval nešikovne.
Časť kritikov odkazuje Macronovi, že lepšie by urobil, keby namiesto rečnenia plnil to, čo napadnutému štátu sľúbil. Faktom je, že objem dodávok potrebnej munície vyzerá z pohľadu Kyjeva slabo.
Niekdajší šéf diplomacie Jean-Pierre Chevènement označil vyjadrenie šéfa Elyzejského paláca za nezodpovedné a znepokojujúce. „Francúzi zvolili Macrona za prezidenta Francúzskej republiky, nezvolili Volodymyra Zelenského. Neočakávajú, že ich francúzsky prezident bude v prvom rade brániť záujmy Ukrajiny alebo iných krajín,“ povedal v rozhovore pre denník Le Figaro. Exminister dal najavo, že Macron si strelil vlastný politický gól: „Čo zostáva z dôveryhodnosti Francúzska, keď sa jeho hlavní spojenci dištancujú od nezodpovedného návrhu hlavy štátu, ako je to v prípade vyslania vojsk?“ Macronov zámer nepodporil ani jeden z veľkých štátov, ktoré patria medzi podporovateľov ukrajinského prezidenta Zelenského.
Public Sénat, televízny portál hornej komory parlamentu informoval, že väčšina jej členov prijala Macronov výrok chladne. Konzervatívny senátor Sébastien Chenu povedal, že prezident vystrašil Francúzov. Napriek tomu, že Rusko sa nemieni vzdať svojich územných ziskov na ukrajinskom území, dodal, že s ním treba diskutovať, aby ustúpilo.
Pravicový senátor Cédric Perrin si myslí, že o idei prezidenta treba diskutovať. „Mrzí ma však, že návrhy prezidenta neboli komunikačne zvládnuté,“ upozornil podľa Public Sénat. Macron totiž takú zásadnú vec, ako je možné vyslanie vojakov na ukrajinské územie, nevylúčil po novinárskej otázke na tlačovke okolo polnoci po skončení parížskeho summitu podporovateľov Kyjeva.
Perrin sa domnieva, že táto téma si vyžaduje zmysluplnú diskusiu na parlamentnej pôde: „Medzi Nepoddajným Francúzskom, ktoré odmieta intervenciu, a inými, ktorí chcú ísť až do Moskvy, existuje manévrovací priestor.“ (V prvom prípade hovoril o krajne ľavicovej politickej strane.)
Bruno Retailleau, stranícky kolega Perrina, bol šokovaný z toho, že o takej vážnej veci sa od hlavy štátu dozvedel z médií. Naznačil, že Macron si mal vybrať pre vypustenie takej informácie parlamentnú pôdu, nie tlačovú konferenciu, a jeho samotný nápad podrobil kritike. „Vstup Francúzska do vojny s Ruskom by bolo šialenstvo s nevyčísliteľnými dôsledkami,“ napísal Retailleau na sociálnej sieti X.
Centristický senátor Olivier Cigolotti naznačil, že oveľa viac treba hovoriť o tom, čo už bolo Ukrajine sľúbené, ale nedostala v očakávanom množstve: „Prioritou sú dodávky delostreleckých granátov do samohybných húfnic Caesar, ktoré veľmi chýbajú. Je nutné jasne povedať, že v skladoch vo Francúzsku je ich málo.“
Tribune de Genève, frankofónny denník vychádzajúci vo Švajčiarsku, pripomenul to, na čom Zelenskému najviac záleží. Ide o jeho výrok spred dvoch rokov po vpáde ruských vojsk: „Nepotrebujem taxík, potrebujem muníciu,“ zdôraznil, keď odmietol ponuku zo Západu, aby pred Rusmi radšej odišiel do exilu; v tom čase existovali silné obavy, že Ukrajinci sa neubránia.
Podobne ako Cigolotti sa vyjadril už zmieňovaný Chevènement. Poukázal na to, že plnenie sľubov o dodávkach dôležitej munície pre Ukrajincov je výrazne vzdialené od reality: „Zvlášť mám na mysli státisíce granátov. ktoré veľmi potrebujú.“ Dodal, že v prvom rade treba plniť tieto záväzky, nie rozprávať o možnom vyslaní vojakov, čo by podľa neho mohlo viesť až k tretej svetovej vojne v Európe.
Výroba delostreleckých granátov vyzerá naozaj nepriaznivo. Spravodajská televízna a rozhlasová sieť BFMTV poukázala na to, že hlavný problém spočíva v nedostatku strelného prachu. Dlhoročná ilúzia o neohroziteľnom mieri v Európe viedla k tomu, že jeho výroba pre zbrojný priemysel sa začala zanedbávať. Producent tejto zložky do granátov (firma Eurenco) veľa rokov znižoval objem výroby s tým, že vlády v krajine galského kohúta nič proti tomu nepodnikli. „Ľutujem, že Francúzsko dnes nedokáže vyrábať viac,“ citoval denník Le Monde ministra obrany Sébastiena Lécorna. Postavia preto novú fabriku, ale prevádzku spustí až v budúcom roku.
Dôsledkom nedostatku granátov je to, že na fronte ruské delostrelectvo prehlušuje kanóny Ukrajincov. Prevaha je šesťnásobná. „Znamená to, že kým šesť ruských granátov dopadne na ukrajinské pozície, Ukrajinci dokážu odpovedať len s jedným granátom,“ citoval server BFMTV generála Jeana-Michea Guillotona.
Už spomínaný senátor Perrin poznamenal, že výroky Macrona o prechode zbrojárstva do stavu vojnového hospodárstva zostali iba slovami. „Súčasná francúzska výroba granátov kalibru 155 mm dosahuje ročne 20-tisíc kusov, čo postačuje len na štyri dni bojov,“ povedal o dramatickom nedostatku munície v ukrajinskom arzenále.
BFMTV upozornil aj na ďalší problém: ukrajinskí vojaci, ktorí používajú francúzske húfnice značky Caesar, musia nabíjať delá juhokórejskými granátmi. Riziko je v tom, že časom môžu poškodiť bojovú techniku, pretože tá úplne nezodpovedá ich parametrom.
Poloprázdne sklady s granátmi však trápia nielen Francúzov. Európski spojenci sľúbili Zelenskému, že v prvom štvrťroku 2024 pošlú jeho armáde milión kusov. Skutočnosť vyzerá tak, že dostane menej ako tretinu z plánovaného počtu./agentury/
X X X
Danko, Sulík, Blaha aj Ódor v Bruseli? Strany nasadili ťažké kalibre a zmenili taktiku, politológ hovorí o tunelovaní
Dva mesiace po prezidentských voľbách pôjdeme k volebným schránkam znovu. Po piatich rokoch si 8. júna budeme voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Politické strany začali prvé mená zverejňovať už teraz. O kreslo v Bruseli zabojujú známe tváre, z ktorých dnes mnohé napĺňajú svoj mandát v národnom parlamente. Politológovia Radoslav Štefančík a Jozef Lenč sa zhodujú, že strany zmenili taktiku a stavili na silné mená. Ako šance majú Andrej Danko, Richard Sulík či Ľudovít Ódor?
Nedá sa povedať, že by účasť slovenských voličov v eurovoľbách bola doteraz ternom. Naopak, aj naposledy v roku 2019 sme sa ocitli na chvoste rebríčka a voliť prišlo len 22, 74 percenta ľudí. Tento rok si okrem iného budeme pripomínať aj dvadsať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ). Ešte pred eurovoľbami si však budeme v prvom kole 22. marca a v druhom kole 6. apríla voliť novú hlavu štátu. Nabudia slovenských voličov prezidentské voľby a budú mať eurovoľby konečne vyššiu účasť?
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka nemožno vzhľadom na mdlú prezidentskú kampaň vylúčiť, že podobný scenár sa bude opakovať aj v júni. Aj preto sa môže stať, že eurovoľbám ľudia dajú košom. „Predsa len tieto voľby sú považované za takzvané voľby druhého poradia (termín z politológie, pozn.). Znamená to, že ľudia si ich až tak nevšímajú, ignorujú ich a voličská účasť je výrazne nižšia ako pri voľbách do národného parlamentu,“ uviedol.
Účasti by však mohli pomôcť minimálne dva faktory. Prvým sú avizované oslavy vstupu Slovenskej republiky do EÚ a druhým zloženie straníckych kandidátok so známymi osobnosťami. Štefančík však rapídny percentuálny nárast neočakáva. „Nemožno vylúčiť, že o niečo bude vyššia účasť, vzhľadom na to, že niektoré politické strany volia taktiku a dávajú na kandidátku ľudí, ktorí síce budú kandidovať, ale pravdepodobne do EP nakoniec nenastúpia,“ myslí si.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč dôvod nízkej účasti v eurovoľbách pripisuje práve voľbám prezidentským. „Voľby do Európskeho parlamentu boli dlhodobo v tieni prezidentských volieb, ktoré pútali väčšiu pozornosť. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo účasť na týchto voľbách bola roky tristná. Tento rok to však bude zdá sa iné,“ vyjadril sa pre Pravdu.
Danko ohlásil kandidatúru. Chce byť prezidentom najmä súčasnej koalície
Súboj 11 kandidátov o post hlavy štátu tento rok podľa Lenča z viacerých dôvodov nebudí pozornosť, ktorá by im mala prináležať. Čo môže zamiešať kartami v eurovoľbách sú podľa neho práve výrazné tváre slovenskej politiky, ktoré majú záujem sa uchádzať o post v Bruseli a Štrasburgu. Myslí si, že z tohto hľadiska budú eurovoľby aj o súperení koalície a opozície, no primárne budú dôležité pre budúcnosť niektorých politikov a političiek. Dôležité budú tak nielen pre strany, ktoré sa dostali do EP naposledy a budú chcieť obhájiť svoje pozície – napríklad Progresívne Slovensko (PS), ale aj pre tie subjekty, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Ukradnuté nebudú ani tým, ktoré sa v jesenných predčasných voľbách nedostali do Národnej rady (NR) SR.
„Tie budú chcieť uspieť, lebo budú mať záujem získať platené pozície aspoň pre časť svojich straníkov. V neposlednom rade budú dôležité pre Smer. Ten potrebuje víťazstvo, aby si potvrdil pozíciu v slovenskej politike, aby si posilnil svoje miesto v európskej politike – či už medzi socialistami, alebo v nejakej euroskeptickej platforme – a z hľadiska budúcnosti strany, aby „odpratal“ Ľuboša Blahu do Bruselu,“ konštatoval politológ z trnavskej univerzity.
Turbulentná kampaň bez dominantnej témy
Meno Slovenskej republiky rezonuje v posledných mesiacoch medzi členskými štátmi častejšie. Je za tým zmena postoja k Ukrajine cez vyhlásenia premiéra Roberta Fica (Smer) a tiež rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, proti ktorému vznikla rezolúcia na úrovni Európskeho parlamentu, ktorú podporilo takmer 500 poslancov z celej EÚ.
Práve podpora Ruskom zasiahnutej Ukrajiny by mohla byť jednou z parciálnych tém aj podľa oboch politológ. „Bude to zrejme mix rozličných postojov politických strán k tomu, ako by sa mala EÚ vyvíjať, aké postavenie by malo mať v rámci nej Slovensko. Keby boli tie voľby dnes, tak si myslím, že by to bola otázka poľnohospodárstva, ale nemožno vylúčiť, že to nakoniec bude konflikt na Ukrajine vzhľadom na iniciatívu francúzskeho prezidenta pomáhať jej oveľa intenzívnejšie ako doteraz,“ myslí si Štefančík. O dominantnej a jednej konkrétnej téme však podľa neho tri mesiace pred eurovoľbami hovoriť len ťažko.
Premiér Robert Fico odmieta nasadenie slovenských vojakov na Ukrajine
Lenč sa domnieva, že okrem vojny na Ukrajine by sa témou mohla stať budúcnosť EÚ z toho hľadiska, či bude Únia „ešte európska alebo sa zmení na spojenie nacionalistických politík jednotlivých štátov“. Rezonovať by mohla však aj téma hoaxov o EÚ a jej politík. „Keďže sa v kontexte volieb do Európskeho parlamentu hlásia značne „hašterivé“ osobnosti slovenskej politiky, je viac než isté, že kampaň bude turbulentná,“ konštatoval.
Do Bruselu chcú lídri strán
V piatok svoju kandidatúru do eurovolieb potvrdil predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík, ktorý sa chce stiahnuť z líderskej stoličky. Dvojkou na saskárskej kandidátke bude súčasný europoslanec Eugen Jurzyca a trojkou poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková. Spolu s ňou chcú slovenské parlamentné lavice opustiť aj poslanci Jana Bittó Cigániková a Juraj Krúpa. Podarí sa im uspieť?
Za „Sasku“ sa v posledných eurovoľbách podarilo dostať do Bruselu Eugeonovi Jurzycovi a Lucii Ďuriš Nicholsonovej. V čase, kedy SaS oznamovala zoznam uchádzačov, Nicholsonová prišla so správou, že s politikou končí. Navyše, súčasťou Sulíkovej strany už nie je dlhšie, pred voľbami do NR SR prišla s vlastným subjektom Jablko, ktorého kandidáti sa uchádzali o post v parlamente na listine Demokratov.
Sulík sa vzdá funkcie predsedu SaS
Podľa Lenča pri aktuálnych preferenciách by SaS mohla získať v EP jedno, maximálne dve miesta. Ak by odišli do Bruselu najvýraznejšie tváre, ako Sulík, Krúpa, Bittó Cigániková či Marcinková, podľa politológa o parlamentnom oslabení strany nemôže byť ani reči. „V Saske už majú skúsenosti s tým, že Richard Sulík nebol v slovenskom parlamente a stranu to nijako neoslabilo. V tomto prípade už ani nebude predsedom strany, ergo niet dôvodu, čo i len uvažovať o oslabení strany. To by mohlo skôr spôsobiť to, ak by strana nezískala ani jeden mandát a zmena vo vedení strany by sa premietla do stabilného poklesu preferencií pod päť percent,“ vysvetlil.
Štefančík si myslí, že predsedova kandidatúra strane v eurovoľbách prospeje. „Dôležité je, že bude kandidovať Sulík a myslím si, že dokáže potiahnuť kandidátku do EP vzhľadom na to, že tieto voľby väčšinou odignorujú voliči, ktorí by inak volili Smer, Hlas, Republiku alebo kotlebovcov. To znamená, že protieurópsky volič zrejme ostane doma, respektíve sa ich vôbec nezúčastní,“ konštatoval. Práve záujem voličov stredových a stredopravých strán o európske témy bude podľa politológa priať stranám ako je SaS. „Aj keď SaS to bude mať zložité, keďže jednotkou kandidátkou PS bude bývalý predseda vlády a expert Ľudovít Ódor,“ pokračoval.
Danko v EP? Úprimná snaha to nie je, myslí si politológ
Svojho zástupcu nateraz nemá v EP Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka. Aktuálny prezidentský kandidát a líder koaličnej strany už avizoval chuť zabojoval aj o funkciu v Bruseli. „Potrebujeme mať zástupcu SNS v Bruseli. Potiahnem kandidátku aj spolu s tými, ktorí sú v poslaneckom klube. Potom sa rozhodnem, čo so získaným mandátom,“ povedal predčasom predseda strany. Okrem neho by mal byť na kandidátke aj poslanec Rudolf Huliak, ktorý zase nedávno pre Startitup uviedol, že spolu s ním a Dankom by sa mohli o post europoslanca uchádzať aj ministri Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová.
Štefančík vidí za Dankovou prezidentskou aj euro- kandidatúrou posilnenie straníckej pozície. Ak vezmeme do úvahy, že sa do NR SR dostal popri kandidátoch z prizvaných subjektov ako jediný z SNS, bude podľa politológa chcieť urobiť všetko preto, aby uvoľnil kreslá v národnom parlamente náhradníkom, teda iným tváram z domovskej strany. Nemyslí si však, že záujem Danka a ministrov nastúpiť do Bruseli by bol úprimný.
Pomôžu eurovoľby mimoparlamentným stranám?
Radoslav štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave: Vzhľadom na to, že voľby do EP sú špecifickým fenoménom, pretože je tam nízka účasť, tak práve táto nízka účasť a vysoká účasť určitého špecifika voličov – teda stredopravicových strán, si myslím, že to môže byť základným dôvodom na rôzne prekvapenia a úspechy aj malých subjektov. Okrem iného napríklad strany Demokrati, kde sa chystá kandidovať predseda Demokratov Jaroslav Naď. Spolu s Eduardom Hegerom sú to ľudia, ktorí sa vedia mediálne prezentovať napriek tomu, že sú mimoparlamentnou stranou. Práve toto im dáva šancu byť úspešní v takom type volieb ako sú eurovoľby. Aj keď si myslím, že práve konkurencia PS je veľmi silným faktorom, ktorý bude ovplyvňovať to, akým spôsobom bude rozdelený koláč medzi tieto stredové a stredopravé subjekty.
„Keď sa pozriete na to, že bude kandidovať Huliak, a hovorí sa aj o Šimkovičovej, tak si myslím, že Danko zvolil ten istý prístup ako pred voľbami do parlamentu. A síce, že radšej nanominuje známe mená, ktoré sú povedzme populárne medzi fanúšikmi na sociálnych sieťach. A to len z jediného dôvodu, aby sa ten ôsmy, deviaty, desiaty v poradí dostal do parlamentu. Ale nemyslím si, že Danko by mal reálny záujem byť súčasťou EP. Rovnako si to myslím ani o Šimkovičovej a Huliakovi,“ vyjadril sa. Čo však v prípade, ak by voliči Danka do EP zvolili a rozhodol sa robiť politiku z Bruselu? Mal by rovnaký dosah na svoju stranu alebo by hrozil jej rozpad? „Nehrozí. Skôr než rozpad, bude „témou dňa“ v prípade ďalšieho neúspechu Andreja Danka zmena vo vedení SNS,“ domnieva sa Lenč.
Bývalý premiér, proruský politik aj vplyvná moderátorka
Silné meno vidí politológ z Ekonomickej univerzity aj na kandidátke PS. Šťastie chce v júnových eurovoľbách skúsiť bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Štefančík si myslí, že zo strany progresívcov ide o dobrý ťah aj rozhodnutie. V Ódorov prospech môže hrať práve jeho nedávna minulosť na Úrade vlády, popularita, ale aj to, že nepatril do žiadnej politickej strany. Teraz síce kandiduje za PS, ale členom strany nie je.
„Tento pozitívny efekt sa môže pretaviť aj do eurovolieb. Ľudia sa nebudú pozerať na to, že idú voliť PS, ale skôr tak, že idú vyjadriť podporu predsedovi vlády, ktorý to myslel so Slovenskom dobre a ktorý nerobil zbytočné žabo-myšie vojny,“ myslí si politológ.
Prípadný úspech PS v eurovoľbách nebude podľa Lenča vďaka osobnostiam na kandidátke, ale vďaka tomu, ako bude v čase kampane vystupovať PS z pozície lídra opozície. Strana stavila nielen na expremiéra, ale aj na bývalú redaktorku, moderátorku a influencerku s nezanedbateľným dosahom na sociálnych sieťach Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú. Obaja majú podľa Lenča veľkú šancu uspieť, pretože svojím príbehom zapadajú do mozaiky politikov a političiek PS.
„Sú takí, akých chcú mať a vidieť voliči PS v Európskom parlamente. A v neposlednom rade sú násobne známejšími osobnosťami, ako ktokoľvek iný z tých, ktorí dnes reprezentujú PS v Európskom parlamente, resp. ako tí, ktorí ako straníci budú kandidovať v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu,“ priblížil.
Najsilnejšiu vládnu stranu Smer povedie do eurovolieb stálica EP Monika Beňová z jednotky kandidátky a poslanec NR SR Ľuboš Blaha z druhej priečky. Pre Blahu by zvolenie podľa Lenča znamenalo nielen väčší príjem, ale aj väčšie publikum pre „jeho teatrálne výstupy“. „A v neposlednom rade to bude znamenať priestor pre Roberta Fica, aby si z tých, ktorí zostanú v Bratislave vybral svojho nástupcu vo vedení strany,“ dodal.
Štefančík sa zase domnieva, že ostrejšia rétorika Smeru, ktorú možno sledovať posledné roky, sa neupokojí ani s odchodom Blahu do Bruselu. Je to totiž podľa neho spôsob akým poslanec komunikuje so svojimi voličmi. „Nezostáva nič in len to rešpektovať a zatiaľ čo Blaha robil hanbu sebe, svojej rodine a strane, teraz bude robiť hanbu celému Slovensku a spoločnosti, čo je smutné,“ dodal. Prvé náznaky kandidátov prišli už aj z opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Hoci sa pôvodne mená europoslankyne Miriam Lexmann a exministra spravodlivosti Viliama Karasa spomínali v súvislosti s prezidentskými voľbami, podľa lídra strany Milana Majerského ich KDH nominuje napokon do EP. Aj keď by mohli skúsiť podobný trik ako napríklad Andrej Danko a využiť medializáciu pred prezidentskými voľbami, Majerský sa pre TASR TV vyjadril, že za čestnejšiu cestu považujú sústrediť sa priamo na eurovoľby.
„Béčkové“ mená nahradili populárni politici
Spomenuté politické subjekty, ktoré už prezradili mená kandidátov, podľa Štefančíka zmenili taktiku, aby neprepadli. Tou je práve vsadenie na všeobecne známe mená. „Ľudia sa rozhodujú ani nie na základe politickej strany a programu, ale na základe osobnosti. Ak napríklad Danko stelesňuje stranu SNS, tak je prirodzené, že pritiahne najviac voličov SNS. Nikto si nepovie, že nebudem voliť SNS, lebo bude kandidovať Danko, ale budem voliť, lebo kandiduje práve Danko,“ komentoval.
Čo si politológ tiež všíma je, že politické subjekty personálne vytunelovali svoje strany. Najviac to však podľa neho platí pre lídra SNS, menej pre Sulíka. „Už tam nemá (Danko, pozn. red.) žiadnu osobnosť, ktorá by bola na minimálne na takej úrovni známa ako je on. Podobne by sme to videli aj v prípade SaS, ak sa pozrieme na to, koľko ľudí odišlo zo strany – Poliačik, Galko, Blahová. Tých ľudí bolo skutočne veľa, odchádzali postupne,“ uviedol s tým, že hoci sa pred voľbami do NR SR vrátila na kandidátku napríklad Jana Kiššová, celkovo z SaS podľa neho viac ľudí odišlo ako prišlo./agentury/
X X X
Kremeľ priznáva, že dva mesiace po vypuknutí vojny bola vypracovaná mierová dohoda s Ukrajinou. Odmieta povedať, čoho sa týka
Kremeľ oznámil, že nebude verejne diskutovať o podmienkach mierovej zmluvy vypracovanej v prvých mesiacoch vojny na Ukrajine po tom, ako americký denník Wall Street Journal (WSJ) v piatok 1. marca odhalil podrobnosti navrhovanej dohody.
WSJ uviedol, že v ruskom návrhu zmluvy z 15. apríla 2022 sa budúcnosť Ukrajiny opisuje ako trvalo neutrálna, obmedzená na menšiu armádu, pričom anektovaný Krymský polostrov má zostať pod kontrolou Moskvy a ruština má byť zakotvená ako jeden z úradných jazykov krajiny.
Kyjevská delegácia sa potom stiahla od rokovacieho stola a Kremeľ obvinil Ukrajinu, že sa vzdala rokovaní. Moskva odvtedy obvinila z neúspechu rozhovorov západných spojencov Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Moskva by mala najprv prestať bombardovať ukrajinské mestá a infraštruktúru, prestať blokovať ukrajinské prístavy v Čiernom mori a upustiť od hrozieb použitia jadrových zbraní, aby sa mohli obnoviť rokovania.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok podľa ruských štátnych médií označil návrh mierovej dohody z roku 2022 za zmarený. „Áno, bol dohodnutý text, ale nechceli by sme ho zverejniť,” povedal Peskov novinárom po tom, ako sa ho opýtali na informácie, ktoré zverejnil WSJ.
„V marci 2022 boli na mieste určité podmienky, dnes sú iné,” dodal s odkazom na počiatočné boje ruských síl na bojisku a prípadné obsadenie časti ukrajinského územia.
„Právny štatút území, ktoré sa stali regiónmi Ruskej federácie, je zapísaný v ústave našej krajiny,” povedal Peskov s odkazom na anexiu štyroch ukrajinských území – Donecka, Luhanska, Chersonu a Záporožia – Moskvou v roku 2022, ktorá je medzinárodne odsudzovaná, aktuality.sk
X X X
Voľby do Europarlamentu: Hnutie Slovensko zverejnilo kandidátku. Povedie ju Peter Pollák
Politické strany a koalície môžu podávať kandidátne listiny do 10. marca. Voľby sa budú konať 8. júna.
Lídrom kandidátnej listiny hnutia Slovensko do júnových volieb do Európskeho parlamentu (EP) bude súčasný europoslanec Peter Pollák. Oznámil to v sobotu líder hnutia Igor Matovič.
Podľa Matoviča hrozí, že extrémisti získajú taký silný mandát v rámci europarlamentu, že to môže zakývať piliermi EÚ. Prioritný zápas v eurovoľbách by mal preto podľa neho spočívať v tom, aby v nich nezískali moc ľudia, ktorí nepodporujú hlavného „ducha“ vzniku EÚ.
Voľby do EP sa budú na Slovensku konať v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. Politické strany alebo koalície môžu podávať kandidátne listiny do eurovolieb najneskôr 10. marca.
Hnutie si zároveň na sobotnom sneme v Bratislave zvolilo piatich členov predsedníctva. Sú nimi Milan Vetrák, Július Jakab, Roman Mikulec, Michal Šipoš a Erika Jurinová. Podľa Matoviča majú na sneme diskutovať aj o ďalšom smerovaní hnutia, aktuality.sk
X X X
Robert Fico priznáva, že jeho vláda nevie splniť základnú úlohu – chrániť občanov
Predseda vlády Robert Fico sa pýta, čo má robiť a ako má chrániť občanov, či elektrárne pred leteckým útokom, keď Taliansko stiahne z Malaciek svoju protivzdušnú obranu. Za ochranu vzdušného priestoru je zodpovedné ministerstvo obrany, ktoré vedie podpredseda Ficovej vlády Robert Kaliňák.
Premiér SR Robert Fico avizuje, že zo Slovenska sa stiahne taliansky systém protivzdušnej obrany. Uviedol to v sobotu vo videu na sociálnej sieti.
„Od talianskej vlády som dostal avízo, že zo Slovenska bude stiahnutý taliansky systém protivzdušnej obrany, ktorý nám na rok požičali, pretože ho potrebujú na inom mieste,“ skonštatoval premiér. Fico sa pýta, kto bude chrániť naše atómové elektrárne a ďalšie strategické ciele.
„Najskôr predchádzajúca vláda darovala Ukrajine funkčný masívny ruský systém protivzdušnej obrany S-300. Potom sme tu mali chvíľku americké patrioty, aj tie odišli a teraz odídu aj Taliani,“ vyhlásil predseda vlády, ktorá je z ústavy povinná zabezpečovať ochrannu štátu pred vonkajším ohrozením.
Za ochranu vzdušného priestoru je zo zákona zodpovedné ministerstvo obrany, ktoré aktuálne vedie podpredseda Ficovej vlády Robert Kaliňák.
Na Slovensku pôsobí na vojenskej základni Malacky-Kuchyňa v rámci predsunutej prítomnosti NATO 145 talianskych vojakov so systémom protivzdušnej obrany SAMP/T Mamba. Taliansky taktický systém minulý rok nahradil americký systém protivzdušnej obrany Patriot. Slovensko predtým poskytlo Ukrajine v reakcii na vypuknutie ruskej invázie systém protivzdušnej obrany S-300./agentury/
X X X
Český veľvyslanec na Slovensku: Nemôžeme dopustiť, aby jedna téma zničila vzťahy medzi oboma krajinami
Slovensko a Česko majú odlišný pohľad na vojnu na Ukrajine. Rudolf Jindrák si však myslí, že by nás jedna téma nemala rozdeľovať.
Nemôžeme dopustiť, aby jedna téma, v ktorej spolu v určitej veci nesúznieme, zničila vzácne a unikátne vzťahy medzi Slovenskom a ČR. V súvislosti s rozdielnym postojom slovenskej a českej vlády k vojne na Ukrajine to v relácii CD Klub Pavla Demeša v TASR TV uviedol český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák.
„Zásadne sa líšime v mnohých veciach, čo sa týka pohľadu na Ukrajinu… Ale myslím si, že najmä v česko-slovenských vzťahoch by sme nemali dopustiť to, aby nás jedna téma rozdeľovala,“ myslí si Jindrák. Vzťahy dvoch krajín stále považuje za výnimočné. Podotkol však, že ich vlády aj parlamenty sú v súčasnosti výrazne asymetrické.
Zatiaľ čo slovenskú vládu tvoria dve sociálnodemokratické strany, v ČR sa takáto strana nedostala ani do parlamentu (resp. Poslaneckej snemovne), pripomenul veľvyslanec. „Možno sa priority vlád v niektorých veciach líšia. Ale na druhú stranu… česko-slovenské vzťahy sú natoľko dôležité a špecifické, že by nemalo hrať úlohu to, aká vláda v tej ktorej krajine vládne,“ vyhlásil a dodal, že záujem na dobrých vzťahoch krajín by mal podľa neho prevyšovať záujmy jednotlivých strán.
Hovoril aj o V4
Jindrák hovoril aj o vzťahoch vo Vyšehradskej štvorke (V4). Ocenil, že si premiéri SR, ČR, Poľska a Maďarska mohli svoje odlišné postoje povedať z očí do očí na utorkovom summite v Prahe. Rokovali spolu podľa Jindráka šesť hodín, čo nie je typické.
„Nemyslím si, že je cesta úplne vyčleniť témy, kde spolu nesúhlasíme, lebo máme iný názor a o tých sa nebaviť, nechať ich bokom a hovoriť len o tých veciach, na ktorých máme spoločný záujem alebo názor,“ povedal k rozdielnemu postoju krajín na vojenskú pomoc na Ukrajine. Kým ČR a Poľsko chcú Kyjev naďalej podporovať aj vojensky, SR a Maďarsko sú proti.
Jindrák tiež v rozhovore pripomenul okolnosti rozdeľovania ČSFR a spoločný vstup krajín do EÚ. Slovensko malo podľa jeho slov ťažší začiatok. „Vytváralo si celú štruktúru zahraničnej siete a diplomacie od začiatku z nuly. To sa týkalo aj ďalších ústredných orgánov štátnej správy,“ podotkol veľvyslanec. V tomto ohľade vznik Slovenska ako nového štátu podľa neho úspešný. Bez bližších podrobností tiež naznačil, že krajiny na vládnej úrovni pripravujú nejakú formu spoločnej pripomienky 20. výročia vstupu do EÚ, aktuality.sk
X X X
Ospravedlnenie a 70-tisíc eur. Vyšetrovateľ Ján Čurilla žaluje poslanca Romana Michelka
Koaličný poslanec Roman Michelko v rozhlasovej diskusii označil vyšetrovateľa Jána Čurillu za zločinca a neschopáka, ktorý je priamo zodpovedný za nevyšetrenie vraždy študenta Daniela Tupého. Poslanec teraz tvrdí, že to povedal v afekte. Odškodné vo výške 70-tisíc nemá, považuje to za nonsens.
Poslanec Roman Michelko (SNS) v nedávnej diskusnej relácii Sobotné dialógy komentoval trestnú novelu a pri hodnotení zašiel až ku kritike vyšetrovateľa Jána Čurillu. Nazval ho neschopákom a dodal, že je „priamo osobne zodpovedný za to, že Tupého vražda nie je vyšetrená“. Dodal tiež, že to bol vyšetrovateľ Čurilla, ktorý „dokakal všetko, čo sa dalo pri vražde Tupého“.
Študenta Daniela Tupého zavraždili na jeseň 2005, no vyšetrovateľ Čurilla tento prípad nikdy neriešil, nevykonal jediný vyšetrovací úkon. Za dlhé a spočiatku aj neúspešné vyšetrovanie prípadu tak nemohol byť Ján Čurilla nijako zodpovedný. Koaličný poslanec pritom v rovnakej relácii tvrdil, že prípad vraždy Tupého má naštudovaný a bavil sa o ňom s odborníkmi.
Vyšetrovateľ Ján Čurilla prostredníctvom svojho advokáta Petra Kubinu podal žalobu na ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa informácií Aktuality.sk si od poslanca nárokujú na ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu vo výške 70-tisíc eur.
Poslanec Michelko v diskusii zašiel ešte ďalej, lebo vyšetrovateľa nazval zločincom. Je síce pravdou, že Čurilla je obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, no konečný verdikt o vine doteraz nepadol. Prípad vyšetruje policajná inšpekcia už viac ako dva roky, zatiaľ nebola podaná obžaloba na súd. Pri rozhodovaní o väzbe ale Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že nevidí dôvody ani na väzbu, ani na samotné stíhanie. Podľa právneho zástupcu Kubinu tak nemôže poslanec tvrdiť o policajtovi, že je zločincom, lebo toto označenie je nepravdivé.
Poslanec, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke SNS, bol po sporných výrokoch aj v relácii Na telo (TV Markíza), kde sa ho opäť pýtali na výroky o Čurillovi. Pripustil, že bol pri komentovaní nepresný, no vzápätí označil opäť nesprávneho vyšetrovateľa, ktorý s vyšetrovaním vraždy Daniela Tupého nemal nič spoločné.
Suma 70-tisíc eur, ktorú Čurilla žiada od poslanca, nemusí byť náhodou. Krajský súd v Košiciach posudzoval podobný prípad, keď poslanec Alojz Baránik kritizoval sudkyňu Ayše Pružinec Eren a označil ju za „prieťahárku“ či „korupčníčku“ a „príslušníčku justičnej mafie“. Súd rozhodol, že Baránik sa musí sudkyni ospravedlniť a zaplatiť 70-tisíc eur.
Michelko: to je absurdné, nonsens
Aktuality.sk sa spojili aj so žalovaným poslancom Michelkom. Žalobu doručenú ešte nemá, chce sa poradiť s právnikom.
„Áno, bola to nepresná vec. Čurilla osobne nerobil Tupého vraždu, a čurillovci, boli tam nejakí ľudia z NAKA. Mal som nepresnú informáciu povedal som to v afekte, uvidíme, čo žiadajú. Poradím sa s právnikom, potom budeme riešiť ďalšie kroky,” reagoval Michelko. Za konkrétny nesprávny výrok o Čurillovi a jeho ne-pôsobení v prípade vraždy Tupého je ochotný sa ospravedlniť.
„Nemám problém, ak sa zmýlim, uviesť nepresnosť na pravú mieru.”
Poslanec zareagoval aj na druhú časť žaloby, v ktorej policajt žiada nemajetkovú ujmu 70-tisíc eur. Pýtali sme sa, či má toľko našetrené. „To je úplne absurdné. Samozrejme, že nemám. Jedna vec je, čo žiada, druhá vec je, čo súd rozhodne. To je úplne mimo akejkoľvek reality. Ale však dobre, v poriadku,” reagoval. Podľa neho je „úplne iná káva”, ak sa porovnávajú jeho výroky voči policajtovi a slová poslanca Baránika voči sudkyni.
„Ja som nehovoril, že niečo manipuloval, ja som nemal presnú tú informáciu, či robil tú kauzu, respektíve, mal som ju nepresnú,” povedal Michelko. „Povedať o sudcovi, že je úplatný je úplne iná váha, ako povedať nepresne, že niekto riešil nejakú kauzu a že tá kauza nevyšla.” Michelko však „čurillovcov” nazval zločincami. Teraz to vysvetľuje slovami, že predsa ide o stíhaného človeka. „Pokiaľ sa preukáže, že pochybil, ja si myslím, že inšpekcia má veľa dôkazov, že čurillovci nekonali celkom v súlade, tak ja teda predpokladám, že bude musieť odísť zo zboru a že sa mu niečo nájde. Každopádne, takéto vyjadrenie a 70-tisíc, to je nonsens.”
Aktuálna žaloba Čurillu na poslanca Michelka nie je jedinou. Na jeseň 2021 zažaloval vtedajšieho predsedu parlamentu Borisa Kollára. Za výroky o „čurillovskej mafii“ žiada ospravedlnenie a 100-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
Kremeľ priznáva, že dva mesiace po vypuknutí vojny bola vypracovaná mierová dohoda s Ukrajinou. Odmieta povedať, čoho sa týka
Kremeľ oznámil, že nebude verejne diskutovať o podmienkach mierovej zmluvy vypracovanej v prvých mesiacoch vojny na Ukrajine po tom, ako americký denník Wall Street Journal (WSJ) v piatok 1. marca odhalil podrobnosti navrhovanej dohody.
WSJ uviedol, že v ruskom návrhu zmluvy z 15. apríla 2022 sa budúcnosť Ukrajiny opisuje ako trvalo neutrálna, obmedzená na menšiu armádu, pričom anektovaný Krymský polostrov má zostať pod kontrolou Moskvy a ruština má byť zakotvená ako jeden z úradných jazykov krajiny.
Kyjevská delegácia sa potom stiahla od rokovacieho stola a Kremeľ obvinil Ukrajinu, že sa vzdala rokovaní. Moskva odvtedy obvinila z neúspechu rozhovorov západných spojencov Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Moskva by mala najprv prestať bombardovať ukrajinské mestá a infraštruktúru, prestať blokovať ukrajinské prístavy v Čiernom mori a upustiť od hrozieb použitia jadrových zbraní, aby sa mohli obnoviť rokovania.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok podľa ruských štátnych médií označil návrh mierovej dohody z roku 2022 za zmarený. „Áno, bol dohodnutý text, ale nechceli by sme ho zverejniť,” povedal Peskov novinárom po tom, ako sa ho opýtali na informácie, ktoré zverejnil WSJ.
„V marci 2022 boli na mieste určité podmienky, dnes sú iné,” dodal s odkazom na počiatočné boje ruských síl na bojisku a prípadné obsadenie časti ukrajinského územia.
„Právny štatút území, ktoré sa stali regiónmi Ruskej federácie, je zapísaný v ústave našej krajiny,” povedal Peskov s odkazom na anexiu štyroch ukrajinských území – Donecka, Luhanska, Chersonu a Záporožia – Moskvou v roku 2022, ktorá je medzinárodne odsudzovaná, aktčuality.sk