Nastal čas nátlak, vraví ukrajinský minister. Diplomacia nefunguje, je čas na nátlak, dodal na bezpečnostnej konferencii. Európa pripravila ďalší balík sankcií voči Rusku. Ukrajina chce vojnu, ktorú rozpútalo Ruskou svojou inváziou vo februári 2022, ukončiť tento rok, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na bezpečnostnej konferencii v Taliansku. Je presvedčený, že ústupky na Moskvu nezaberajú, takže je potrebný iba ďalší tlak, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Túto vojnu chceme ukončiť tento rok,“ povedal Sybiha európskym spojencom v Ríme. „Diplomacia ústupkov voči Rusku nefunguje… Nastal čas na diplomaciu nátlaku,“ dodal.

Európska komisia tento týždeň predstavila 18. balík sankcií zameraný na príjmy Ruska z energetiky a vojenského priemyslu. Navrhuje v ňom znížiť cenový strop skupiny krajín G7 na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel a zakázať obchodovanie so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Strop znížia aj bez USA

Lídri krajín G7 sa stretnú 15 až 17. júna v Kanade, kde budú o cenovom strope diskutovať. Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri nemenované zdroje informovala, že väčšina štátov tejto skupiny je pripravená postupovať samostatne a strop znížiť aj v prípade, že sa americký prezident Donald Trump nerozhodne na takúto dohodu pristúpiť.

Brusel a Londýn sa už niekoľko týždňov usilujú o zníženie cenového stropu, pretože pokles svetových cien ropy spôsobil, že súčasný limit 60 dolárov sa stal takmer bezpredmetným. EÚ a Británia majú podľa nemenovaných zdrojov v tomto smere podporu Kanady a aj ostatných európskych členov G7, teda Talianska a Nemecka. Nejasný postoj majú zatiaľ USA a Japonsko, uviedli predstavitelia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že na summite G7 v Kanade sa plánuje zúčastniť a dúfa, že sa na jeho okraj stretne aj s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Počas summitu chce Zelenskyj podľa svojich slov diskutovať o ďalšej podpore Kyjevu, sankciách voči Rusku a budúcom financovaní povojnovej obnovy Ukrajiny., aktuality.sk

X X X

 Chystá Izrael sólovú akciu? USA sťahujú personál z Blízkeho východu, obavy má aj Trump

Americké ministerstvá obrany a zahraničných vecí sa v stredu snažili zariadiť odchod z Blízkeho východu pre svoj personál, ktorý v regióne nezastáva kľúčovú úlohu, uviedli americkí predstavitelia a zdroje oboznámené so situáciou, uviedol portál CNN.

 V súčasnosti nie je bezprostredne zrejmé, čo spôsobilo zmenu postoja Spojených štátov, no predstaviteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) uviedol, že sa monitoruje vývoj napätia na Blízkom východe.

„Presúvajú sa, pretože by mohlo ísť o nebezpečné miesto. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal prezident Donald Trump v stredu novinárom. Podľa jeho slov sa už niektoré osoby presunuli, zatiaľ čo iné dostali oznámenie.

 Izrael zvažuje, že v nasledujúcich dňoch podnikne vojenský útok na Irán, píše web stanica NBC News s odvolaním sa na päť zdrojov s informáciami o situácii. Ak tak Izrael skutočne urobí, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou bez podpory USA, uviedli zdroje. Jednostranný úder Izraela proti Iránu by znamenal dramatický rozkol s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa proti takémuto kroku vyslovila, píše NBC News.

Washington má podľa NBC News obavy, že by prípadný izraelský úder proti Iránu mohol vyvolať odvetnú reakciu Teheránu namierenú proti americkému personálu či majetku v regióne. Irán dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty by ako hlavný vojenský a politický spojenec Izraela niesli následky za izraelský útok. Podľa denníka The Washington Post by navyše takáto vojenská akcia takmer určite zmarila citlivé jadrové rokovania medzi Trumpovou administratívou a Teheránom.

Jeden z amerických predstaviteľov a ďalší zdroj portálu tvrdia, že rezort diplomacie sa pripravuje aj na vydanie príkazu na odchod menej dôležitého personálu z amerických veľvyslanectiev v Iraku, Bahrajne a Kuvajte pre zvýšené bezpečnostné riziká v regióne.

Odchod časti personálu bude nariadený aj pre konzulát USA v Erbíle v Irackom Kurdistane, uviedli zdroje. Predstaviteľ irackej vlády zdôraznil, že presuny nemajú nič spoločné s bezpečnostnou situáciou v jeho krajine.

 Americký prezident Donald Trump je podľa vlastných slov v súčasnosti menej presvedčený o tom, že Irán bude súhlasiť s ukončením obohacovania uránu v rámci jadrovej dohody s Washingtonom. „Som si tým čoraz menej istý. Zdá sa, že to odkladajú, a myslím si, že je to škoda,“ povedal Trump v rozhovore pre podcast denníka New York Post, ktorý bol zverejnený v stredu.

CNN podľa zdroja tiež informovala, že Trump komunikoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a povedal mu, aby prestal hovoriť o útoku na Irán. Portál pripomína, že Spojené štáty minulý mesiac získali spravodajské informácie o príprave potenciálneho izraelského útoku na jadrové zariadenia Iránu.

Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom v roku 2018. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom vývoji. Irán trvá na tom, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Irán: Hrozba útoku nás neprinúti vzdať sa obohacovania uránu

Nemenovaný iránsky predstaviteľ vo štvrtok pre agentúru Reuters povedal, že hrozba izraelského útoku neprinúti Teherán skončiť s obohacovaním uránu. Informoval tiež, že iránsku vládu na riziko izraelského útoku upozornila „priateľská“ krajina v regióne, píše TASR.

Predstaviteľ uviedol, že cieľom eskalácie napätia na Blízkom východe je „ovplyvniť Teherán, aby počas nedeľňajších rokovaní so Spojenými štátmi v Ománe zmenil svoj postoj k právam v jadrovej oblasti“. Ománsky minister zahraničných vecí vo štvrtok ráno potvrdil, že v metropole Maskat sa uskutoční šieste kolo rokovaní o jadrovej dohode medzi USA a Iránom./agentury

X X X

 Zrútila sa pýcha amerického letectva. Dreamliner prepravil už miliardu cestujúcich

Stroj, ktorý spadol v Indii, patrí medzi najdrahšie a podľa výrobcu najbezpečnejšie svojho druhu v civilnom letectve. Dreamliner je lietadlo 21. storočia: prvý let absolvoval v roku 2009 a o dva roky ho uviedli do služieb aerolínií.

 Výrobca, ktorým je americký Boeing, na svojej webovej stránke poukazuje na skutočnosť, že stroje Dreamliner počas necelých 14 rokov prepravili na celom svete už viac ako miliardu pasažierov. „Ľahšia konštrukcia umožňuje leteckým spoločnostiam znížiť spotrebu paliva až o 20 percent v porovnaní s lietadlami, ktoré nahrádza,“ zdôraznil Boeing, ktorý je najväčším globálnym výrobcom leteckej techniky. Výrobca tiež prízvukuje, že Dreamliner lieta na viac ako 420 nových priamych trasách, ktoré predtým nikdy neboli obsluhované.

Pád lietadla v Indii s viac ako 240 ľuďmi na palube

Táto pýcha Beoing má dolet viac ako 14-tisíc kilometrov, preto sa výrobca môže pochváliť dlhými nonstop letmi. Má tri verzie, dokáže prepraviť 248 – 336 cestujúcich. Jeho dĺžka sa pohybuje v rozpätí 57 – 68 metrov. Prázdne lietadlo váži približne 12 – 13 ton, jeho maximálna vzletová hmotnosť je zhruba 2,3 – 2,5 tony.

Boeing uvádza, že doteraz dostal viac ako 2100 objednávok na tri rôzne typy Dreamlineru, pričom aerolíniám na celom svete dodal bezmála 1200 kusov. Pred katastrofou v Indii sa dosiaľ ani raz neudiala havária tohto typu lietadiel.

 Výrobca predáva jeden kus od 248 miliónov do 338 miliónov dolárov. Nie je to však fixná cena, pochopiteľne, že konečná suma súvisí s počtom objednaných lietadiel. Viacerí experti na letectvo tvrdia, že s Boeingom sa dá dohodnúť cena za Dreamliner 787–8 (typ stroja, ktorý sa zrútil v Indii) na úrovni okolo 100 miliónov dolárov. Ďalšie dva typy 787–9 a 787–10 sú drahšie.

Na druhej strane sa určité technické problémy už objavili: hovorilo sa o obavách z poruchovosti protipožiarneho systému Dreamlineru a v roku 2016 americký Federálny úrad pre letectvo nariadil leteckým spoločnostiam bezodkladne upraviť niektoré druhy motorov v tomto type strojov./agentury/

X X X

 Prežil pád lietadla v Indii len jediný človek? Brit prehovoril pre médiá a ukázal letenku, z nemocnice odišiel po vlastných. Podľa polície zahynulo vyše 290 ľudí

Letecká nehoda v indickom Ahmedábáde si dnes vyžiadala viac ako 290 obetí, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnu políciu. Medzi mŕtvymi sú cestujúci a posádka lietadla, ale tiež ľudia na zemi, vrátane medikov z ubytovne, na ktorú lietadlo spadlo. Na palube stroja, ktorý smeroval do Británie, bolo 242 osôb, jeden cestujúci nehodu podľa miestnych médií a polícia prežil.

 Ide o 40-ročného Vishwasha Kumara Ramesha, ktorý má podľa servera The Guardian britské a indické občianstvo a v Ahmedábade bol na návšteve rodiny. Jeho totožnosť potvrdila palubná vstupenka, ktorú mal aj v nemocnici stále pri sebe a podľa ktorej sedel na sedadle 11A. „Tridsať sekúnd po štarte sa ozval hlasný zvuk a potom sa lietadlo zrútilo. Všetko sa odohralo tak rýchlo,“ povedal podľa stanice BBC Ramesh miestnym médiám a podľa záberov zo sociálnych sietí odišiel z nemocnice po vlastných.

Agentúra Reuters najprv s odvolaním sa na miestnych policajtov informovala o možných dvoch preživších. O druhom človeku, ktorý by pád lietadla prežil, však stále nie sú známe žiadne podrobnosti.

Lietadlo sa dnes krátko po 10:08 SELČ zo zatiaľ neznámych príčin krátko po štarte zrútilo a dopadlo na lekársku ubytovňu. Prvotné informácie uvádzali, že záchranári z izieb vyviedli niekoľko ľudí. Stanica BBC s odkazom na indickú lekársku federáciu (FAIMA) informovala, že 50 až 60 medikov je teraz v nemocnici, dvaja na jednotke intenzívnej starostlivosti a päť študentov je nezvestných. Záchranári z ubytovne zatiaľ vyslobodili 30 mŕtvych tiel.

 Boeing 787–8 Dreamliner je dvojmotorové lietadlo so širokým trupom pre 210 až 330 cestujúcich. Ide o jedno z najmodernejších prepravných lietadiel. Podľa servera Aviation Safety Network ide o prvú nehodu tohto typu stroja, ktorý aerolinky začali používať v roku 2011. Stroj, ktorý dnes havaroval, spoločnosť Air India dostala v januári 2014.

„Sme v spojení s Air India ohľadom letu 171 a sme pripravení pomôcť. Naše myšlienky sú s cestujúcimi, posádkou a so všetkými, ktorých sa tragédia týka,“ uviedla spoločnosť Boeing vo vyhlásení.

Generálny riaditeľ úradu pre civilné letectvo agentúre AP potvrdil, že v lietadle bolo 242 ľudí, z toho 12 členov posádky. Predošlé informácie hovorili aj o 290 cestujúcich. Boeing smeroval na londýnske letisko Gatwick. Podľa britského Telegraphu bolo na palube 53 občanov Veľkej Británie, 169 Indov, siedmi Portugalci a jeden Kanaďan. Na palube bolo aj 11 detí. Tieto údaje potvrdila aj letecká spoločnosť Air India.

Lietadlo havarovalo krátko po štarte z medzinárodného letiska Sardara Pattela v indickom štáte Gudžarát. Zábery z miesta ukazovali hustý stĺp čierneho dymu stúpajúci zo zeme. Letisko Gatwick nehodu potvrdilo s tým, že lietadlo tam malo dosadnúť o 18:25 miestneho času (19:25 SELČ). Letisko v Ahmadabáde dočasne prerušilo všetku prevádzku.

Agentúra AFP uviedla, že sa lietadlu stal bližšie neupresnený „incident“. Reuters dodal, že lietadlo prestalo vysielať signál asi minútu po štarte o 10:08 miestneho času (6:38 SELČ) vo výške zhruba 190 metrov. Generálny riaditeľ úradu pre civilné letectvo agentúre AP potvrdil, že lietadlo sa päť minút po štarte zrútilo do obytnej štvrte Meghani Nagar.

Núdzový signál „mayday“ pilot vyslal, ale lietadlo následne nereagovalo. Portál Flightradar24 tiež uviedol, že posledný signál z lietadla prijal niekoľko sekúnd po jeho vzlete.

Pilotom stroja bol skúsený kapitán Sumeeta Sabharwala, ktorý mal nalietaných 8 200 hodín. Druhým pilotom bol Clive Kundar, absolvoval 1 100 letových hodín.

Spoločnosť Tata Sons, ktorá Air India spravuje, podľa Reuters oznámila, že rodinám každej obete nehody poskytne desať miliónov rupií (asi 100-tisíc eur).

Podľa indických médií bol na palube aj bývalý premiér štátu Gudžarát a bývalý člen hornej komory indického parlamentu Vijay Rupani.

„Naše myšlienky a najhlbšia sústrasť sú s rodinami a blízkymi všetkých, ktorých táto ničivá udalosť postihla,“ uviedol šéf Air India Natáradžan Čandrásekaran a informoval, že bolo aktivované núdzové centrum a vytvorený podporný tím pre rodiny pasažierov.

Britský premiér Keir Starmer označil správu za zdrvujúcu. Správy o nehode sleduje aj britský kráľ Karol III., ako uviedol hovorca Buckinghamského paláca. „S manželkou sme zúfalo šokovaní hroznými udalosťami v Ahmadabáde,“ uviedol kráľ vo vyhlásení s tým, že všetkým pozostalým vyjadrili „najhlbšiu možnú sústrasť“.

Kráľ tiež vzdal „osobitnú poctu hrdinskému úsiliu záchranných zložiek a všetkým, ktorí poskytujú pomoc a podporu v tomto najsrdcervúcejšom a najtraumatickejšom čase.“

Indii kondoloval aj britský minister zahraničia David Lammy, ktorý uviedol, že Londýn spolupracuje s indickými úradmi.

„V tejto hrozivej situácii myslím na cestujúcich a ich rodiny,“ uviedol Starmer. Poznamenal, že sleduje vývoj udalosti. Podobne sa vyjadril aj Lammy, ktorý na sieti X napísal, že správy o skaze lietadla ho naplnili hlbokým smútkom. „Myslím na všetkých, ktorých to zasiahlo. Spojené kráľovstvo spolupracuje s miestnymi úradmi v Indii na čo najrýchlejšom zistení faktov a na poskytnutí podpory,“ dodal.

Ľútosť nad tragédiou vyjadril podľa agentúry AFP tiež pápež Lev XIV. a susedný Pakistan, s ktorým mala India donedávna napäté vzťahy kvôli útoku v indickom Kašmíre na prevažne indických turistov, z ktorého Dillí vinilo Islamábád.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vo štvrtok kondoloval rodinám a blízkym obetí leteckého nešťastia v indickom meste Ahmadábád.

„Som šokovaný a zdrvený z havárie lietadla v Ahmadabáde. Sme v najvyššej pohotovosti. Osobne monitorujem situáciu a nariadil som všetkým leteckým a záchranným zložkám, aby podnikli rýchle a koordinované kroky. Záchranné tímy boli mobilizované a vynakladá sa maximálne úsilie na zabezpečenie rýchleho doručenia lekárskej pomoci a podpory na miesto nehody. Moje myšlienky a modlitby sú so všetkými na palube a ich rodinami,“ povedal podľa webu India.com indický minister letectva Rám Móhan Naidú Kindžarapu, zatiaľ čo premiér Naréndra Módí nariadil „okamžité poskytnutie všetkej potrebnej podpory“.

Na incident reagovali aj trhy. Akcie Boeingu strácajú pred dnešným začatím obchodovania v Spojených štátoch okolo 13:30 SELČ zhruba osem percent. Širší trh v rovnakom čase oslabuje asi o pol percenta.

Doteraz najtragickejšou nehodou lietadiel je zrážka dvoch Boeingov 747 na letisku na Kanárskych ostrovoch, pri ktorej v marci 1977 zahynulo 583 ľudí./agentury/

X X X

Egyptské úrady zadržali viac ako 200 účastníkov pochodu na podporu Pásma Gazy

Niektorých aktivistoch po zadržaní deportovali, išlo o občanov viacerých krajín. Pochod mal za cieľ žiadať vpustenie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Egyptské úrady zadržali v Káhire viac ako 200 propalestínskych aktivistov. K ich zadržaniu došlo pred medzinárodným pochodom, ktorý sa bude konať v piatok s cieľom prelomiť izraelskú blokádu palestínskeho Pásma Gazy. S odvolaním sa na organizátorov pochodu o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP, píše TASR.

V rámci Globálneho pochodu do Gazy sa tisíce aktivistov v piatok plánovali vydať k hraničnému priechodu Rafah medzi Egyptom a palestínskym územím, aby tam žiadali vpustenie humanitárnej pomoci pre obyvateľov palestínskej enklávy.

Hovorca pochodu však pre agentúru AFP povedal, že na letisku v Káhire alebo v rôznych káhirských hoteloch bolo zadržaných alebo vypočúvaných viac ako 200 aktivistov. Ide o občanov Alžírska, Austrálie, Francúzska, Grécka, Holandska, Maroka, Nemecka, Španielska a USA. Niekoľko aktivistov bolo aj deportovaných, doplnila AFP bez uvedenia ich počtu.

Druhý konvoj povolenie nedostal

Iný konvoj s aktivistami a humanitárnou pomocou pre Pásmo Gazy sa pod názvom Sumúd (Vytrvalosť) vyrazil už v pondelok z Tunisu s cieľom prejsť do Pásma Gazy cez Líbyu a Egypt. Egypt im však zatiaľ neudelil povolenie na prejazd.

Organizátori predpokladajú, že na Globálnom pochode do Gazy, ktorý sa koordinuje so Sumúdom, sa zúčastní približne 4000 ľudí z viac ako 40 krajín. Podľa plánu by mali cestovať autobusom do mesta Aríš na Sinajskom polostrove a potom prejsť 50 kilometrov smerom k hranici s Pásmom Gazy. Tam sa majú utáboriť a 19. júna sa vrátiť do Káhiry.

Izrael v súvislosti týmito plánmi vyzval egyptské úrady, aby „zabránili príchodu džihádistických demonštrantov na egyptsko-izraelskú hranicu“. Izraelský minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že takéto konanie by ohrozilo bezpečnosť izraelských vojakov a nebude povolené.

Súhlas musia získať oficiálne

Epytské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že hoci podporuje snahy o „tlak na Izrael“, akékoľvek zahraničné delegácie, ktoré majú záujem o návštevu pohraničnej oblasti, musia získať súhlas oficiálnymi kanálmi.

Organizátori Globálneho pochodu do Gazy vo štvrtok uviedli, že budú pokračovať podľa svojho plánu, pretože počet ľudí, ktorí už sú v Egypte, a tých, ktorých príchod sa očakáva, je dostatočný na zorganizovanie takejto akcie., aktuality.sk

X X X

Premiér Fiala odmieta rezignáciu Stanjuru, opozícia stupňuje tlak na vládu

Český premiér Fiala odmieta rezignáciu ministra financií v kauze bitcoinov na ministerstve spravodlivosti.

Opozícia sa podľa českého premiéra Petra Fialu snaží z prijatia bitcoinov na ministerstve spravodlivosti urobiť kauzu obrovských rozmerov, ktoré tento prípad podľa neho nemá. Verí, že budúca ministerka spravodlivosti Eva Decroix objasní všetky okolnosti, na ktoré sa politici aj verejnosť pýtajú. Povedal to v pondelok po návšteve chirurgickej kliniky v Brne, informuje spravodajkyňa TASR.

Fiala si nemyslí, že by mal rezignovať aj minister financií Zbyněk Stanjura, ako to požaduje opozícia. „Stala sa chyba na ministerstve spravodlivosti – zlé vyhodnotenie situácie a podcenenie eticko-politického rozmeru prijatia daru. Z toho sme okamžite vyvodili politickú zodpovednosť a pán minister spravodlivosti Pavel Blažek rezignoval. Nevidím dôvod na ďalšie kroky, ale vidím, že sa opozícia z toho snaží urobiť obrovskú kauzu… K tomu nie je možné mlčať, ten príbeh taký rozmer nemá,“ zdôraznil český premiér a predseda strany ODS, z ktorej bol aj Blažek.

Objasnenie zlyhaní

Na otázku, či by nebolo v súčasnej situácii lepšie, aby Blažka nahradil nestranný úradník, odpovedal, že si to nemyslí. Je podľa neho potrebné objasniť zlyhanie v rezorte a nájsť odpovede na niektoré otázky v krátkom čase, čo Decroix sľúbila.

ODS sa podľa premiéra stavia ku kauze od začiatku čelom. Pripustil, že pri prijímaní daru nebola dostatočným spôsobom zohľadnená minulosť darcu a neboli ani preverené niektoré skutočnosti, ktoré mali byť.

Rokovania so STAN

Potvrdil, že jeho strana pristúpi na rokovanie s hnutím STAN, ktoré chce vedieť ďalšie podrobnosti ku kauze ešte pred avizovaným hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde. To chce iniciovať opozičné hnutie ANO. „Nie je dôvod vyhýbať sa akejkoľvek schôdzke, takže radi sa s kolegami zo STAN stretneme,“ povedal Fiala s tým, že schôdzka by sa mala uskutočniť zrejme tento týždeň, aktuality.sk

X X X

Zastaví Slovensko ďalšie protiruské sankcie? Fico len vydiera Komisiu pre inú vec, vraví expert

  Fico mieša dve rozdielne veci — balík sankcií a plán odstrihnutia sa od ruských energetických surovín do konca roka 2027, ktorý predstavila Komisia.

Môže sa to stať prvýkrát. Robert Fico sa vyhráža použitím veta v prípade ďalších protiruských sankcií, hoci doteraz za ne Slovensko v Bruseli vždy zahlasovalo. Už 18. balík sankcií tento týždeň predstavila Európska komisia.

Premiér tvrdí, že pripravovaný balík Slovensko nepodporí, ak nebude kompenzované úplné zastavenie dodávok energií z Ruska, ktoré je plánované do konca roka 2027.

Pripravovaný balík európskych opatrení voči Ruskej federácií má zahŕňať zníženie stropu ceny ropy a vypnutie plynovodov Nord Stream, cez ktoré prúdi ruský plyn do Európy. Sankcie rátajú aj s odpojením viacerých ruských bánk od medzinárodného bankového systému SWIFT.

Expert: Únia iba pokračuje v tom, čo robí

Nové navrhované sankcie mieria najmä na ruský energetický a finančný sektor.

Sankcie sú súčasťou európskeho tlaku na Rusko, aby ukončilo agresívnu vojnu voči Ukrajine. „Rusko je kruté, agresívne a predstavuje nebezpečenstvo pre nás všetkých,“ povedala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, keď sankcie oznamovala spolu so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallas.

Pripravovaný balík zahŕňa zníženie stropu ceny ropy zo 60 na 45 dolárov za barel a zákaz používania plynovodov Nord Stream na prepravu plynu medzi Ruskom a Nemeckom. Ráta aj s odpojením ďalších 22 ruských bánk od medzinárodného bankového systému SWIFT, pričom súčasný čiastočný zákaz pre ruské finančné inštitúcie sa rozšíri na úplný zákaz transakcií.

„Je to pokračovanie toho, čo Európska únia už robí. Ak sa tam zaradia ďalšie banky, skomplikuje sa akákoľvek obchodná výmena s Rusko,“ vysvetľuje expert na európsku politiku z portálu Euractiv Radovan Geist.

Znížená cena ropy na barel Rusko zasiahne tiež, no podľa odborníka to má jednu podmienku. Tou je, aby EÚ dokázala predísť jej obchádzaniu zníženej ceny takzvanou tieňovou flotilou. Vďaka nej vie Rusko sankcie obchádzať sankcie cez tretie krajiny, keď ropu vyváža do iných štátov a tie ju potom predávajú Západu.

 Slovenský predseda vlády Robert Fico sa práve v otázke týchto sankcií vyhráža vetom na pôde Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC). Na tomto fóre Slovensko zastupuje minister zahraničia Juraj Blanár alebo jeho námestníci, pričom v prípade sankcií sa hlasuje jednomyseľne. Platí teda právo veta.

„Slovenská republika nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska,“ uviedol premiér na svojom facebookovom profile.

Analytik Geist tvrdí, že Robert Fico mieša dve rozdielne veci — balík sankcií a plán odstrihnutia sa od ruských energetických surovín do konca roka 2027, ktorý predstavila Komisia.

„Nič z toho, čo chce Európska komisia zaradiť do tohto balíka sankcií, totiž žiadnym spôsobom priamo nepoškodzuje Slovensko,“ tvrdí Geist. Premiér chce podľa neho týmto skôr „vydierať“ Komisiu vo veci zastavenia energií z Ruska. Na postupné zastavenie dodávok energetických surovín od Rusov je potrebná kvalifikovaná väčšina, Slovensko a Maďarsko teda nebudú mať jednoduché takéto rozhodnutie zablokovať, a preto podľa odborníka chce Fico Komisiu vydierať práve v otázke sankcií. „Ak balík sankcií bude vetovať, bude to z dôvodu inej veci,“ hovorí Geist.

Práve v utorok večer o sankciách rokoval Výbor stálych zástupcov, ktorý je zložený z veľvyslancov členských krajín pri Rade EÚ. Po rokovaní výboru sa jeden diplomat pod podmienkou anonymity rozprával s portálom Politico. „Za zatvorenými dverami nebola reakcia až taká negatívna,“ povedal. „Uvidíme, čo bude chcieť Maďarsko a Slovensko, no dohoda je možná.“

 Referendum a Dankovo uznesenie

Slovensko zatiaľ podporilo všetky protiruské sankcie na európskej úrovni. Nedávno to kritizoval koaličný partner Smeru a predseda SNS Andrej Danko, ktorý sa stavia proti sankciám a Rusko v januári spolu s ďalšími poslancami navštívil. Danko kritizoval aj Ficovu dvojtvárnosť — že hoci EÚ a jej predstaviteľov pravidelne kritizuje, ale reálne ešte neuplatnil svoje právo veta na európskej úrovni.

Do parlamentu preto Danko poslal uznesenie o odmietnutí protiruských sankcií. Návrh uznesenia prešiel iba vďaka tomu, že sa opozícia v pléne neprezentovala a vytiahla pred hlasovaním kartičky.

V jeho texte sa písalo napríklad, že protiruské sankcie údajne spôsobujú slovenskému hospodárstvu škodu. Parlamentné uznesenie takisto podľa jeho znenia zaväzuje členov vlády, aby „v rámci medzinárodných organizácií a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom či medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii“.

Problémom však je, že uznesenie Národnej rady, ktoré schválilo 51 poslancov Smeru, Hlasu a SNS, nie je zákonom a ani ústavným zákonom. Nepredstavuje teda všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by vládu zaväzoval konať určitým spôsobom. Je teda otázne, ako sa premiér a minister zahraničia zachovajú v Európskej rade a Rade EÚ pre zahraničné veci.

Predseda národniarov Danko uznesením reagoval na to, že prezident odmietol referendum o zrušení protiruských sankcií, ktoré mu s takmer 400-tisíc podpismi predložila skupina proruských strán a osobností.

Únia mínus dva

V Únii sa čoraz viac hovorí o takzvanom formáte EÚ mínus dva. Práve Maďarsko a postupne aj Slovensko v EÚ nadobúdajú povesť „problémových krajín“. Pomerne čerstvý nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že ak sa súčasné postoje krajín nezmenia, EÚ sa nevyhne konfliktu s Maďarskom a Slovenskom. „Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny. A určite by mohlo dôjsť k jasnejším slovám a možno aj tvrdším konfliktom,“ uviedol koncom mája.

Nemecký kancelár, ktorého slová rezonovali v celej EÚ, hovoril napríklad aj o prípadnom pozastavení eurofondov. „Krajiny, ktoré nejdú v súlade s kurzom EÚ, ktoré nedodržiavajú pravidlá, ktoré porušujú princípy právneho štátu, možno konfrontovať prostredníctvom konaní o porušení zmluvy. A vždy existuje možnosť pozastaviť im prístup k európskym fondom. V prípade Maďarska sa to už stalo,“ vravel líder najväčšej krajiny EÚ v rozhovore vo verejnoprávnej televízii ARD.

Premiér Fico, ktorý je podľa viacerých zdrojov hlavným tvorcom slovenskej zahraničnej politiky, Merzovi cez médiá odkázal, že Slovensko nie je „malý žiačik“, ktorého treba poučovať.

„Tu sa nám nemôže niekto vyhrážať, že keď nebudeme poslúchať, tak on si urobí s nami poriadok,“ povedal v reakcii na slová nemeckého kancelára. Reagoval tiež, že postoje Slovenska nevychádzajú z ješitnosti alebo úzkoprsosti, ale z toho, že údajne máme vlastné národnoštátne záujmy., aktuality.sk

X X X

Opozícia škodí Slovensku, nevedia veci riešiť vecne, kritizuje Richard Takáč

Kauza haciendy je podľa ministra jasný dôkaz neschopnosti opozície. Tvrdí, že môže viesť k pozastaveniu eurofondov.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) opätovne kritizoval opozíciu, ktorá podľa neho škodí Slovensku. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii za účasti podpredsedu Národnej rady (NR) SR Tibora Gašpara (Smer-SD) a poradcu premiéra Mareka Paru v súvislosti s vyjadreniami niektorých opozičných poslancov, ktorí poukazovali na zmluvu rezortu pôdohospodárstva s advokátskou kanceláriou Mareka Paru.

„Opozícia nevie s nami súperiť v tom politickom súboji, nevedia politicky nad nami vyhrať, nevedia riešiť vecne veci a nevedia aj prehryznúť tie úspechy, ktoré sa nám napríklad aj na ministerstve pôdohospodárstva podarili,“ zhodnotil Takáč.

Podľa Gašpara dôkazom toho, ako opozícia škodí Slovensku, je takzvaná kauza haciendy. „Kauza haciendy je toho jasným dôkazom, pretože táto kauza má vrcholiť tým, že bude vôbec Európska komisia nad klamstvami, ktoré šíri opozícia, uvažovať, či spĺňame podmienky právneho štátu a prípadne, či nám netreba pozastaviť plnenie alebo teda poskytovanie eurofondov,“ uviedol Gašpar.

Zmluvu s kanceláriou mali už predtým, tvrdá Para

Poprel, že by politici vládnej koalície obhajovali tých, ktorí by porušili podmienky čerpania eurofondov alebo kryli nejakú trestnú činnosť.

Aj Para poprel, že by si jeho právnu kanceláriu agrorezort zazmluvnil po prepuknutí kauzy s haciendami, ako to naznačovali opoziční poslanci. Zmluvu s ministerstvom mala právna kancelária podľa neho už predtým. Argumentoval, že by prípadné individuálne zlyhania ani nemohol zastupovať, lebo by bol v konflikte záujmov.

Parlament sa mal minulý týždeň mimoriadne zísť k rozdeľovaniu eurofondov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Jej jediným bodom bol návrh skupiny opozičných poslancov na prijatie uznesenia NR SR k podozreniam zo zneužitia finančných prostriedkov EÚ poskytovaných PPA na účely budovania ubytovacích zariadení s cieľom rozvoja agroturistiky. Mimoriadna schôdza sa napokon nekonala. Poslanci parlamentu ju síce otvorili, následne však neschválili jej program., aktuality.sk

X X X

Poliaci ho označili za hrozbu, Slovensko za obchodného partnera. Prečo sme chránili Putinovho muža?

Ruský podnikateľ Oleg Fedorchenko má väzby na sankcionovaný chemický gigant. Roky pôsobil na Slovensku, mal aj slovenský prechodný pobyt.

V nenápadnej budove v Žiline sídli firma so zaujímavým pozadím. Spoločnosť Nitro Trading donedávna patrila medzi významných obchodníkov s chemickými výrobkami. Až do apríla tohto roku v nej vlastnil majoritný podiel ruský občan Oleg Fedorchenko, ktorého susedné Poľsko označilo za bezpečnostnú hrozbu a zaradilo na sankčný zoznam.

Fedorchenko je vo svete chemického biznisu zjavne dobre zorientovaný. Podľa poľských sankčných dokumentov je predsedom predstavenstva a skutočným vlastníkom poľskej spoločnosti Nitro Chemical, ktorá obchoduje s chemickými výrobkami, najmä metanolom. Najväčším klenotom v jeho portfóliu je však ruská akciová spoločnosť Schekinoazot.

Táto firma patrí k popredným ruským koncernom, ktoré pôsobia na trhoch so surovinami a chemickými výrobkami. Je jedným z lídrov vo výrobe priemyselných chemikálií vrátane metanolu – jej ročná produkcia dosahuje približne 1,5 milióna ton tejto látky.

Koncern Schekinoazot pritom už v roku 2021 zaradili na svoje sankčné zoznamy Ukrajinci. Firmu spomínajú aj Poliaci v ich sankčných dokumentoch.

„Fedorchenko bol zakladateľom a akcionárom likvidovanej ruskej spoločnosti OOO NAUCHNO-INNOVATSIONNAIA KOMPANIA SCHEKINOAZOT v období od 28. decembra 2007 do 19. decembra 2018,“ uvádza poľská vláda v dokumente, ktorým zdôvodnila sankcie voči Olegovi Fedorchenkovi.

Využíva slovenskú adresu

Z listín, ktoré sa podarili redakcii Aktuality.sk získať a súvisia s firmou Nitro Trading, vyplýva, že Oleg Fedorchenko si na Slovensku uvádzal prechodný pobyt. Dokonca ho mal až na dvoch adresách – v Žiline a v obci Malinovo pri Bratislave.

Práve na základe potvrdenia o prechodnom pobytu, ktorý je akoby občiansky preukaz pre cudzincov, sa mohol Fedorchenko pohybovať v rámci Európskej únie. A to aj v období, v ktorom už boli na neho uvalené sankcie v Poľsku.

 Listiny dokazujú, že to zjavne aj využíval. Napríklad v čase, kedy formálne previedol svoju firmu na Slováka Mariána Šmárika, nachádzal sa v bulharskej Varne. Na tamojšom slovenskom konzuláte mu totiž overovali podpis. Na Mariána Šmárika ani na firmu Nitro Trading sa nám nepodarilo nájsť žiadny kontakt, preto sme ich nemohli osloviť.

Aktuality.sk už aj v minulosti v sérií článkov „V tieni sankcií“ upozorňovali na fakt, že niektoré osoby z Ruska, ktoré čelia sankciám, disponovali pobytovým povolením práve zo Slovenska.

Dramatický pokles po sankciách

Firmy, ktoré Fedorchenko založil v Poľsku aj na Slovensku, dostali podobné názvy – obe mali vo svojom mene slovo Nitro. Slovenská Nitro Trading Firm podľa zverejnených účtovných závierok dosiahla v období pred vojnou na Ukrajine dosiahla najväčší obrat 96,5 miliónov eur – bolo to v roku 2018. Biznis tejto spoločnosti pritom bol pomerne lineárny: Z Ruska dováža technický metanol, ktorý cez územie Ukrajiny (neskôr cez Bielorusko a Poľsko) dopravujedo Európskej únie. Táto chemická komodita sa najčastejšie používana výrobu hnojív.

Finančné záznamy firmy z období pred vojnou ukazujú, že väčšina metanolu nekončila na Slovensku, ale v ďalších členských krajinách Únie. Z otvorených zdrojov nie je možné zistiť, či Nitro Trading na Slovensku aj reálne vykonávala fyzickú činnosť, alebo majitelia túto slovenskú firmu využívali len ako formálnu, takpovediac prestupnú stanicu.

Finančné údaje firmy Nitro Trading však odhaľujú, že po začatí inváznej vojny na Ukrajine sa jej aktivity značne obmedzili. Kým v roku 2023 spoločnosť vykázala tržby takmer 7 miliónov eur, v roku 2024 sa prepadli na 22 400 eur – to bol pokles o takmer 100 percent. Tento dramatický útlm biznisu časovo korešponduje so sprísnením sankcií voči ruským chemickým spoločnostiam.

 Podľa slovenských obchodných registrov vlastnil Fedorchenko v Nitro Trading 100-percentný podiel. Pôvodne však firmu zakladal už spomínaný koncern Schekinoazot. V obchodnom registri dnes figuruje na pozícií jediného spoločníka tejto firmy už spomínaný slovenský občan Marián Šmárik. Ten však podľa iného Registru právnických osôbnie je majiteľom firmy, tým je stále Fedorchenko.

Poľské sankcie, slovenské mlčanie

Zatiaľ čo Poľsko zaradilo Olega Fedorchenka na sankčný zoznam už v roku 2023, slovenské úrady žiadne opatrenia neprijali. Poľská vláda pritom na neho uvalila komplexné sankcie, ktoré zahŕňajú tieto štyri oblasti:

• Zmrazenie všetkých finančných zdrojov a hospodárskych zdrojov,
• zákaz sprístupnenia akýchkoľvek finančných prostriedkov,
• vylúčenie z postupu verejného obstarávania,
• Zápis do zoznamu cudzincov, ktorých pobyt je nežiaduci.

Slovensko k podobnému kroku nepristúpilo a to aj napriek faktu, že tak ako v Poľsku, tak aj na Slovensku sa biznismen Fedorchenko venoval rovnakým aktivitám.

S otázkami sme sa obrátili aj na slovenské ministerstvo financií, ktoré zodpovedá za sankčné zoznamy, respektíve za implementáciu sankcií. Do uzávierky nám však na otázky neodpovedali.

Ruský chemický gigant

Shchekinoazot je jednou z najväčších ruských chemických spoločností so sídlom v regióne Tula, ktorá patrí medzi lídrov vo výrobe priemyselných chemikálií v Rusku. Spoločnosť ročne vyrába približne 1,5 milióna ton metanolu a ďalšie chemické produkty ako kaprolaktam, cyklohexán, kyselinu sírovú, technický amoniak či formaldehyd.

Sedemdesiat percent jej produkcie smeruje na export do Západnej a Východnej Európy, krajín SNŠ, Ázie, USA a Latinskej Ameriky, čo z nej robí významného hráča na globálnom trhu s chemikáliami. Spoločnosť má silné väzby na ruský štát prostredníctvom financovania od VEB.RF, ruskej štátnej rozvojovej banky, ktorá poskytla 8,5 miliardy rubľov na rozšírenie výroby metanolu.

V roku 2019 Shchekinoazot získala syndikovaný úver od VEB.RF a Gazprombanky na výstavbu tretej etapy výroby metanolu s kapacitou 500 000 ton ročne v rámci projektu M-500, ktorý je súčasťou prezidentského dekrétu na podporu nesurovinovho ruského exportu.

Hoci je spoločnosť od roku 2021 na sankčnom zozname Ukrajiny za podporu ruského režimu, zatiaľ unikla priamym sankciám Európskej únie či USA. Podľa najnovších investigatívy Reuters z decembra 2024 ruské chemické firmy vlastnené oligarchami dodávajú kľúčové ingrediencie do tovární na výrobu výbušnín pre ruskú armádu, čo Shchekinoazot vzhľadom na jej pozíciu v ruskom chemickom priemysle a štátne financovanie radí medzi strategicky dôležité spoločnosti pre ruský zbrojno-priemyselný komplex.

Známy problém s močovinou

Obchádzanie sankcií pri obchode s chemikáliami, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, nie je novým fenoménom. Český portál Investigace.cz vlani dokumentoval, ako sankcionovaná bieloruská spoločnosť Grodno Azot dodávala do Česka a Poľska chemicky vyrábanú močovinu. V prepravných dokumentoch sa však firma vydávala za iné, nesankcionované spoločnosti.

„Pokiaľ bude možné zakryť pôvod tovaru a majetkovej štruktúry firiem, ktoré s ním obchodujú, bude obchádzanie sankcií uvalených na medzinárodný obchod pomerne jednoduché,“ upozornil pre český portál analytik Jiří Skuhrovec zo spoločnosti Datlab, aktuality.sk

X X X

Minister obrany USA nevylúčil inváziu do Grónska a Panamy

Pentagón má podľa jeho slov disponovať plánmi pre akúkoľvek „nepredvídanú udalosť“. Predstavitelia USA sa podľa neho tešia na spoluprácu s Grónskom.

Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok nevylúčil možnosť americkej vojenskej invázie do Grónska a Panamy. Pred zákonodarcami v Kongrese naznačil, že Pentagón takýmito plánmi môže disponovať, ako ostatne pre akúkoľvek „nepredvídanú udalosť“. Informoval o tom portál Defense News, píše TASR.

Záujem o prevzatie kontroly nad Panamským prieplavom, Grónskom a Kanadou opakovane v posledných mesiacoch vyjadroval americký prezident Donald Trump. V prípade prieplavu napríklad tvrdil, že ho vraj fakticky prevádzkuje Čína, no musia ho získať Spojené štáty, pre ktoré je podľa neho je životne dôležitý. Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, zase USA potrebujú „pre účely národnej bezpečnosti“.

Plán má zabrániť akejkoľvek hrozbe

Hegsetha týmito otázkami konfrontovali členovia výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily. Na nátlak republikánskych kongresmanov, ktorí sa dožadovali, aby možnosť vojenského útoku na Grónsko alebo Panamu odmietol, Hegseth zopakoval, že „Pentagón má plány pre akékoľvek nepredvídané udalosti“ a že predstavitelia USA „sa tešia na spoluprácu s Grónskom, aby zabezpečili jeho ochranu pred akýmikoľvek potenciálnymi hrozbami“.

Takéto odpovede nestačili demokratickému kongresmanovi Adamovi Smithovi, ktorý na ministra ďalej tlačil. „Je politikou ministerstva obrany, že musíme byť pripravení v prípade potreby obsadiť Grónsko a Panamu silou?“ spýtal sa Smith. Hegseth na otázku neodpovedal priamo, namiesto toho hovoril o obavách USA z vplyvu Číny v Paname a Grónsku.

Američania by taký plán chceli, tvrdí

„Myslím si, že Američania by chceli, aby mal Pentagón plány na čokoľvek,“ vyhlásil minister s tým, že rezort obrany „má plány pre každú konkrétnu nepredvídanú udalosť“.

Dánsky parlament ešte v stredu schválil návrh zákona, ktorý umožňuje Spojeným štátom mať vojenské základne na dánskom území. Šéf dánskej diplomacie Lars Lökke Rasmussen v reakcii na novinárske otázky napísal, že Dánsko bude môcť túto novú dohodu vypovedať, ak sa USA pokúsia anektovať Grónsko alebo nejakú jeho časť. Taktiež grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v posledných mesiacoch prisľúbil, že sa postaví proti akýmkoľvek snahám USA o prevzatie ostrova.

Pentagón sa podľa Defense News pravdepodobne chystá presunúť Grónsko spod Európskeho velenia ozbrojených síl USA pod Severné velenie, ktoré je zodpovedné za obranu USA, Mexika a Kanady. Aktuality.sk

X X X

Talianske mestá vytvorili tisíce ‘radarových pascí‘. Chcú im to zatrhnúť

V Taliansku mestá a obce inštalujú tisícky radarov na „zákerných miestach“, pretože príjmy z pokút idú do ich rozpočtov. Situácia sa stala neúnosnou.

 V Taliansku sú stacionárne radary umiestňované nielen tam, kde dávajú zmysel (ako na obrázku), ale častokrát skryto a na „zákerných“ miestach, aby čo najviac vodičov platilo pokuty.

V Taliansku pokuty za prekročenie rýchlosti putujú priamo do rozpočtov obcí a miest, ktoré príslušné radary prevádzkujú alebo majú na svojom území. Tento mechanizmus bol v uplynulých rokoch opakovane predmetom kritiky, pretože vytváral podozrenia, že niektoré samosprávy umiestňujú radary primárne s cieľom získať dodatočné príjmy, a nie kvôli zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky. A tie sa ukázali ako absolútne opodstatnené, takže legislatíva sa mení. Len pre zaujímavosť, rovnaká situácia pravdepodobne bude aj na Slovensku, čiže vodiči sa môžu pripraviť na „radarové peklo“.

V Taliansku bola situácia natoľko neúnosná, že v legislatíve prijali nové predpisy týkajúce sa inštalácie a prevádzky rýchlostných radarov, ktoré významne uľahčia situáciu pre motoristov, najmä pri cestovaní za dovolenkou. Od 12. júna 2025 platí, že nové stacionárne i mobilné radary – známe ako Autovelox – budú môcť byť umiestnené výlučne na základe výslovného povolenia prefektúry. To znamená, že ich nasadenie bude možné len vtedy, ak bude preukázateľne slúžiť zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a musia byť vopred označené dopravnou značkou umiestnenou minimálne jeden kilometer pred radarom.

Novinka sa dotýka aj spôsobu určovania vhodných miest pre radary. Ich nasadenie bude povolené len v úsekoch, kde je rýchlostné obmedzenie maximálne o 20 km/h nižšie než bežné administratívne obmedzenie daného typu cesty. To znamená, že na cestách s povolenou rýchlosťou 90 km/h bude radar prípustný maximálne tam, kde je rýchlosť v nejakom úseku obmedzená na 70 km/h, avšak nie napríklad pri redukcii na 50 km/h – typicky v blízkosti škôl alebo obcí. Dopĺňajúce ustanovenia stanovujú povinné minimálne vzdialenosti medzi radarovými zariadeniami – v intra‑urbánnej zóne aspoň jeden kilometer, mimo nej štyri kilometre.

Dôvody tejto regulácie sa zakladajú na viacerých prípadoch, ktoré vyvolali kritiku. Jedným z najvýraznejších je incident z Piemontu v severnom Taliansku, kde bolo počas šiestich mesiacov pokutovaných viacero vodičov, pretože ich aj pri menších prekročeniach rýchlosti nameral radar, umiestneným skryto za plotom a zákrutou, pričom celková suma pokút jedného z vodičov, ktorý tadiaľ jazdil denne, dosiahla až 28 000 eur. Tento konkrétny prípad sa stal symbolom šikanóznych pravidiel a umožnil presadenie reformy, ktorá má zabezpečiť, aby nešlo o “radarovú mašinériu” bez ohľadu na bezpečnosť.

Ministerstvo infraštruktúry a dopravy spolu s prefektúrami zdôraznili, že cieľom zmien je transparentnejšia regulácia s jasne definovanými podmienkami nasadenia radarov, ktoré majú slúžiť verejnej bezpečnosti a nie zvyšovaniu príjmov obcí a miest. Reforma sa netýka len nových zariadení – už existujúce radary budú musieť byť v súlade s touto legislatívnou úpravou najneskôr do dvanástich mesiacov, inak ich budú musieť odstrániť.

Taliansko oficiálne priznáva, že podľa údajov z roku 2024 má v Európe najväčší počet stacionárnych radarov, približne 11 000, čo výrazne prevyšuje napríklad Nemecko s približne 4 700 stacionárnymi radarmi. V roku 2024 tam cez pokuty vybrali rekordných 1,7 miliardy eur, pričom aj malé mestá dosahovali vysoké príjmy v šesťciferných sumách./agentury/

X X X

 Ruský prístup k mierovým rozhovorom s Ukrajinou ničomu nepomáha, uviedol počas dnešnej návštevy Talianska generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Počas návštevy Ríma bude šéf Severoatlantickej aliancie rokovať s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a zúčastní sa aj na stretnutí s ministrami zahraničia Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Španielska.

„Rusi poslali už dvakrát na rokovania do Istanbulu tohto historika, snažia sa začať s históriou spred 1000 rokov a potom viac-menej vysvetľujú, že za to môže Ukrajina. Myslím, že to ničomu nepomáha,“ uviedol Rutte s odvolaním sa na hlavného ruského vyjednávača a poradcu prezidenta Vladimira Medinského. „Ale aspoň sa, krok za krokom, snažíme dosiahnuť pokrok,“ dodal šéf NATO.

Doteraz posledné, druhé kolo priamych ukrajinsko-ruských rokovaní v Istanbule neprinieslo žiadny prelom, strany sa ale dohodli na ďalšej výmene väzňov a tiel padlých vojakov.

X X X

 V ČR vo štvrtok slávnostne ukončili dvojročný výcvik 18 ukrajinských pilotov, ktorý prebiehal v rámci vládneho Programu Ukrajina v rokoch 2023 až 2025. TASR o tom informoval komunikačný odbor českého ministerstva zahraničných vecí.

„O podpore Ukrajiny nemôžeme iba hovoriť, ale musíme robiť konkrétne kroky, tak aby bola česká podpora čo najviac cielená a mala účinok,“ uviedol šéf českej diplomacie Jan Lipavský. „Výcvik ukrajinských pilotov v Česku je presne takým príkladom. Ide o investíciu do budúcnosti celej krajiny i našich spoločných hodnôt. Česko bude v tejto forme spolupráce aj naďalej pokračovať,“ vyhlásil.

Do výcviku ukrajinských pilotov sa zapojili tri rezorty, akademické i súkromné subjekty. Na akademickej úrovni sa na projekte podieľalo České vysoké učení technické v Prahe, ktoré pripravilo výcvikové materiály podľa európskych štandardov a vytvorilo rozdielovú analýzu českých osnov. Praktická výuka prebiehala na leteckej škole F-AIR na letiskách v Karlových Varoch a Benešove. Celkový rozpočet bol 22 miliónov českých korún (890-tisíc eur).

Študenti po absolvovaní výcviku zložili skúšky a získali európsky certifikát „Commercial Pilot Licence“, ktorý ich oprávňuje vykonávať povolanie profesionálneho pilota v EÚ, na Ukrajine a ďalších krajinách sveta.

 X X X

1 Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili ďalších vojnových zajatcov. Na Ukrajinu sa podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vrátila skupina vážne zranených vojakov, z ruskej strany tretiu výmenu v priebehu tohto týždňa potvrdilo ministerstvo obrany, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

Presné počty prepustených vo štvrtok zatiaľ nezverejnili. Ide o ďalšiu fázu výmeny tisícky vojnových zajatcov, na ktorej sa znepriatelené strany dohodli na rokovaniach v Istanbule 2. júna.

„Dnes sú bojovníci našich ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže späť doma,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

X X X

Nemecko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 1,9 miliardy eur. Peniaze sa použijú okrem iného na financovanie výroby rakiet dlhého doletu, striel s plochou dráhou letu a dronov. Na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to vo štvrtok povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.

Ak parlament schváli tieto prostriedky, Nemecko tento rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za približne deväť miliárd eur.

Pistorius ďalej uviedol, že Nemecko neplánuje dodávať Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus. Ukrajina už dlho požaduje dodávky týchto rakiet, ktoré majú dolet viac ako 500 kilometrov a mohli by byť použité na útoky na ciele hlboko na území Ruska.

X X X

Členské štáty EÚ musia urýchliť pokrok smerom k spoločnej obrannej pripravenosti Európy do roku 2030. Znamená to okrem iného posilnenie obranného priemyslu dvadsaťsedmičky a zvýšenie financovania obranných aktivít. V pozývacom liste na júnový summit EÚ to úniovým lídrom napísal predseda Európskej rady António Costa. Unioví prezidenti a premiéri budú okrem obrany a bezpečnosti riešiť aj globálny ekonomický vývoj a situáciu na Ukrajine a na Blízkom východe.

Summit sa začína vo štvrtok 26. júna. Pôvodne malo byť stretnutie dvojdňové, Costa ale v liste uviedol, že sa pokúsi, aby schôdzka trvala len jeden deň.

„Budeme sa zaoberať viacerými otázkami, ktoré musíme spoločne riešiť, aby sme dosiahli naše spoločné ambície: Vybudovať konkurencieschopnejšiu, bezpečnejšiu a samostatnejšiu Európu pre našich občanov a zabezpečiť, aby Európska únia mohla byť efektívnym, predvídateľným a spoľahlivým globálnym partnerom,“ napísal Costa./agentury/

X X X

Donald Trump oznámi clá obchodným partnerom prostredníctvom listu

Americký prezident Trump avizuje zavedenie vysokých recipročných ciel. Partneri, ktorí nevykazujú rovnováhu v obchode, musia prijať nové podmienky alebo čeliť dôsledkom.

Americký prezident Donald Trump v nasledujúcich dvoch týždňoch pošle listy hlavným obchodným partnerom USA, v ktorých im stanoví recipročné clá pred vypršaním termínu 9. júla na uzavretie dohôd s jeho administratívou. TASR o tom informuje na základ správ Reuters a Bloomberg.

„V určitom bode budeme len posielať listy, v ktorých povieme, že toto je návrh na dohodu, môžete ho prijať alebo odmietnuť,“ povedal Trump v stredu (11. 6.) novinárom. Dodal, že USA pošlú listy o 1,5 až 2 týždne. Trump pritom uviedol, že USA aktuálne vedú rozhovory s Japonskom, Južnou Kóreou a približne 15 krajinami.

Z jeho slov nebolo jasné, či dodrží termín na zavedenie ciel od 9. júla vzhľadom na to, že prezident v minulosti stanovil „posledný“ termín na dohodu, ale nakoniec nepodnikol žiadne kroky alebo termín predĺžil. Na otázku, či je ochotný predĺžiť termín obchodných rokovaní po 9. júli, Trump povedal, že by mohol, ale nemyslí si, že to bude potrebné.

Dohody uzavreli s dvomi krajinami

Trumpove recipročné clá, ktoré označil za „Deň oslobodenia“, vstúpia do platnosti začiatkom júla po tom, čo ich prezident v apríli najskôr oznámil a vzápätí na 90 dní odložil, aby umožnil rokovania.

Prezident pohrozil uvalením vysokých ciel všetkým partnerom, ktorí vykazujú prebytok v obchode s USA, pokiaľ nebudú súhlasiť s jeho obchodnou dohodou. Trumpova administratíva zatiaľ podpísala obchodnú dohodu len so Spojeným kráľovstvom a nedávno vytvorila obchodný rámec s Čínou.

Investori upozornili, že jeho prístup udržiava riziko prudkého nárastu dovozných ciel po 9. júli, čo sa považuje za negatívne pre dolár., aktuality.sk