Vybrli si den ezpečnostnej konferencie. Podľa údajov polície sa na známom výstavisku Theresienwiese zhromaždilo približne 200-tisíc ľudí, aby odsúdili brutálne potlačenie januárových protestov v islamskej republike, ktoré si vyžiadali tisíce obetí.

Približne 200-tisíc ľudí sa v sobotu zúčastnilo na demonštrácii proti vláde v Iráne v bavorskej metropole Mníchov, kde aktuálne za účasti svetových lídrov prebieha medzinárodná bezpečnostná konferencia, uviedla tamojšia polícia. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

• V Mníchove demonštrovalo proti vláde v Iráne 200-tisíc ľudí.
• Protesty odsúdili krvavé potlačenie demonštrácií v Iráne.
• Iránska vláda tvrdí, že väčšina obetí boli bezpečnostné zložky.
• Ľudskoprávne organizácie vinia iránsky štát z tisícok obetí.
• Syn šacha Pahlaví vyzval Trumpa na pomoc iránskemu ľudu.

Rezá Pahlaví: Som tu, aby som zaručil prechod k sekulárnej a demokratickej budúcnosti

Demonštranti sa zhromaždili na mníchovskom výstavisku Theresienwiese a odsúdili iránske vedenie za krvavé potlačenie januárových celoštátnych protestov. Niektorí z protestujúcich mávali vlajkami so symbolom iránskej monarchie zvrhnutej v roku 1979.

Na zhromaždení sa zúčastnil aj syn zosadeného bývalého iránskeho monarchu Rezá Pahlaví. Povedal, že je pripravený viesť „zmenu“ v Iráne. „Som tu, aby som zaručil prechod (krajiny) k sekulárnej a demokratickej budúcnosti,“ uviedol Pahlaví.

Rečníci skandovali heslá ako Nech žije šach, Pahlaví sa vracia a Reza II., čím vyzývali, aby sa stal nástupcom zakladateľa dynastie Pahlavíovcov.

Tisícky obetí protestov v Iráne

Protesty vypukli 28. decembra najskôr pre prudké oslabenie iránskej meny a rastúce ceny energií. Postupne prerástli do masových protestov proti iránskemu teokratickému režimu. Podľa údajov vlády si vyžiadali viac než 3-tisíc mŕtvych.

Iránske úrady tvrdia, že drvivá väčšina obetí boli príslušníci bezpečnostných zložiek alebo náhodní okoloidúci, ktorí sa stali obeťou „teroristov“ pracujúcich pre Izrael a Spojené štáty. Ľudskoprávne organizácie so sídlom mimo Iránu však obviňujú štátne sily z útokov na demonštrantov a tvrdia, že počas eskalácie protestov zahynulo najmenej 7-tisíc ľudí.

Zhromaždenia vyzývajúce na medzinárodnú akciu proti Teheránu sú na sobotu naplánované aj v kanadskom Toronte a v americkom Los Angeles.

Pahlaví vyzýva Trumpa k pomoci

Syn bývalého iránskeho šacha Rezá Pahlaví v sobotu vystúpil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) a vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby „pomohol“ iránskemu ľudu.

Pahlaví, ktorý žije v exile od zvrhnutia vlády svojho otca počas islamskej revolúcie v roku 1979, naliehal na vonkajšiu „humanitárnu intervenciu, aby sa zabránilo stratám ďalších nevinných životov“ v Iráne.

Theresienwiese, kde sa každoročne koná obrovské podujatie Oktoberfest, sa nachádza necelé tri kilometre od miesta konania bezpečnostnej konferencie.

X x X

TEHERÁN

X XX

EXKOMUNISTOVI  PAVLOVI

ZÁPAD  CHRÁNÍ  KORUPCI  ZELENSKÉHO  NA  UKRAJINĚ,  VRAŽDĚNÍ  LIDÍ

MÍSTO  KAPITULACE

Ukrajinský protikorupční úřad zatkl exministra, když se snažil opustit zemi

Krok nazpět? Ukrajina reorganizovala protikorupční systém. Do ulic vyšlo nejvíce lidí od začátku války

X X X

Trumpova administrativa tajně deportovala devět lidí do Kamerunu. Činila tak navzdory rozhodnutí soudu

X X X

RUSKO  PROTI  CELÉMU  NATO. PROHRÁVÁ  VÁLKU?

UKRAJINA  ZNIČENA,  TISÍCE  STÁLE  MRTVÝCH

MERZ  NENÍ  SCHOPEN  ZAKROČIT  KAPITULACÍ  UKRAJINY,  JAKO  NĚMECKO  DŘÍVE?

USA,  TRUMP  ŽÁDÁ  KONEC  VÁLKY,  USPOŘÁDAT  EVROPU,  ODSTRANiT  ZELENSKEHO,  VINíK  VRAŽDĚNI

PO  NĚMECKU  CHCE  MILIARDY  I  POLSKO  ZA  HITLEROVU  VÁllLKU

JAK  BUDE  REAGOVAT  NĚMECKO?

 Junge Welt: Brnění nade vše

Německý portál Junge Welt v komentáři Arnolda Schölzela věnuje pozornost vystoupení německého kancléře Friedricha Merze na zahájení Mnichovské bezpečnostní konference. Vyzdvihuje jeho oznámení o roli síly v mezinárodních vztazích a názor, že před jednáním s Moskvou musí být Rusko ekonomicky a vojensky vyčerpáno.

Mnichovskou bezpečnostní konferenci v pátek poprvé zahájil úřadující německý kancléř Friedrich Merz (CDU). Jeho projev o německé zahraniční a bezpečnostní politice, který média okamžitě označila za úvodní projev, odrážel historickou událost: jeho koncept se rovná trojstrannému přístupu proti velmocím – USA, Rusku a Číně –, přičemž Rusko by mělo být také vojensky poraženo. Merz každopádně na otázku předsedy konference Wolfganga Ischingera, proč „Evropané“ nemluví s Moskvou sami, odpověděl, že Rusko musí být nejprve „ekonomicky a vojensky vyčerpáno“.

Merz zahájil svůj projev západoevropskou propagandistickou pohádkou o idylickém světě před ruskou invazí na Ukrajinu v roce 2022 a druhým prezidentstvím Donalda Trumpa, kterého však jmenovitě nezmínil. Jak je pro toto vyprávění typické, nezmínil se o žádné z válek, které Západ vyprovokoval od konce Sovětského svazu v roce 1991. Místo toho znovu litoval převládající velmocenské politiky. Tvrdil, že se „odvrací od myšlenky světa, jehož rostoucí propojenost se promítá do právní regulace a pacifikaci vztahů mezi státy“.

V posledních desetiletích německá zahraniční politika „často varovala, požadovala a kárala“, ale dostatečně se neznepokojovala, „že prostředky k nápravě situace často chyběly“. Merz oznámil, že si „v hlavě přepnou knoflík“. Co to znamená, vysvětlil ve čtyřech bodech, nazvaných „Program svobody“: Především a v první řadě je to vojenská síla. Kancléř zopakoval, že chce z Bundeswehru co nejrychleji udělat „nejsilnější konvenční armádu v Evropě“. Dále se má snížit závislost na surovinách a technologiích a posílit zpravodajské služby.

Merz postavil posílení EU pod německým vedením na druhé místo. V rámci NATO by měl být vytvořen „soběstačný, silný pilíř aliance“. Oznámil také, že s francouzským prezidentem Emmanuelem Macronem zahájil „důvěrná jednání o evropském jaderném odstrašování“. Jeho vláda, jak zdůraznil, si je vědoma „právních závazků“ Německa v této otázce.

Třetí bod: „Chceme navázat nové transatlantické partnerství,“ založené na obnovené síle EU. Merz sklidil potlesk za: „Nevěříme v cla a protekcionismus, ale ve volný obchod.“ A: „Kulturní válka hnutí MAGA není naše.“ Obě strany Atlantiku musí dojít k závěru: „Společně jsme silnější.“ Toto zdůvodnění musí být „konkrétní“, nikoli „ezoterické“. Merz se obrátil na přítomnou dánskou premiérku Mette Frederiksenovou a prohlásil, že nová síla EU je již patrná v otázce Grónska. V každém případě musí EU překonat svou nadměrnou závislost na USA.

Jako čtvrtý bod svého programu Merz zmínil vytvoření „silné sítě globálních partnerství“, a to i bez úplného sladění hodnot a zájmů. Merz konkrétně jmenoval Kanadu a Japonsko, Turecko, Indii a Brazílii, stejně jako Jihoafrickou republiku a státy Perského zálivu. To se tedy rovná rozdělení zemí BRICS a globálního Jihu jako celku.
Merz vždy disponoval nezbytnou arogancí, popíráním reality a agresí pro sotva maskovaný nárok Německa na status velmoci. Jeho „program svobody“ je ve skutečnosti novou formou militarismu.

 Arnold Schölze, Junge Welt, server vasevec.cz

X XX

Ruské údery změnily elektrárnu na Ukrajině v pustinu. Oprava potrvá až roky

Ačkoliv se všeobecně očekával masivní ruský útok na Ukrajinu, noční směna v jedné z elektráren, které často bývají terčem ruských úderů, se stejně nemohla nijak připravit. Když později dopadly na elektrárnu dvě střely, dokončily destrukci bloku poničeného už při dřívějším bombardování. Reportéři agentury AFP zasaženou elektrárnu navštívili

 Toto zařízení je přitom jen jedním z míst decimovaných nejintenzivnější vlnou ruských útoků na ukrajinskou energetickou síť během čtyřleté války.

Několik dní po útoku byl ve vzduchu stále cítit zápach spáleniny. Ve sněhu ležela zmrzlá vrána. V troskách se potulovali toulaví psi, proplétali se mezi obrovskými ohořelými zkroucenými trubkami a tichými nečinnými turbínami. Místo, které nyní připomíná postindustriální pustinu, zničilo několik ruských útoků. Není přitom j„Rád bych řekl měsíce, ale pravděpodobně to potrvá roky,“ řekl 53letý Oleksandr, který v zařízení pracuje jako vedoucí oddělení řízení výroby. Elektrárna provozovaná soukromou společností DTEK patří mezi ukrajinskou kritickou infrastrukturu, její přesné umístění a celá jména většiny zaměstnanců proto nemohou být zveřejněna.

„Pracuji v této elektrárně už 27 let a chce se mi brečet,“ prohlásil 53letý vedoucí směny Volodymyr. Jeho tým pracoval tu noc, kdy se zařízení stalo terčem nejnovějších útoků. „Stovky pracovníků a techniků jsou tady nepřetržitě, ve dne v noci, aby toho opravili co nejvíce,“ poznamenal manažer komunikace společnosti DTEK Oleksandr Kutereščyn. Na místě mezitím bagry a desítky zaměstnanců i záchranářů odklízely trosky a sutiny.

Od začátku ruské invaze v roce 2022 byla podle Kyjeva ukrajinská energetická infrastruktura napadena více než 220krát. Mezinárodní trestní soud (ICC) vydal v roce 2024 zatykače na vysoké ruské vojenské činitele za raketové útoky na elektrárny, které podle žalobců soudu představují válečný zločin.

 Ukrajinci pro toto bombardování stvořili vlastní výraz: „cholodomor“. Odkazuje se na hladomor z 30. let 20. století, který vyvolal tehdejší sovětský vůdce Josif Stalin a který Kyjev považuje za genocidu. Hladomor se ukrajinsky řekne holodomor a nízká teplota nebo zima cholod. Kyjev a jeho spojenci obviňují Moskvu, že se snaží uvrhnout Ukrajinu do humanitární krize tím, že připravuje civilisty o elektřinu, topení a vodu, zatímco teploty v Kyjevě tuto zimu klesají k minus 20 stupňům Celsia.

Útoky nemají za následek jen výpadky v dodávkách elektřiny, podkopávají také morálku, zejména komunit pracovníků a rodin, které vznikly v okolí elektráren. „Všichni ti lidé strávili polovinu svého života prací tady v této elektrárně. A teď je všechno zničeno,“ řekla, 22letá Aňa, která žije v nedalekém městě a její matka pracuje jako administrativní pracovnice ve společnosti DTEK už 30 let.

Čtyřiadvacetiletá manažerka restaurace Veronika je unavená z toho, že elektřina je k dispozici během každých šesti hodin pouhých 60 minut. Také její teta pracuje v elektrárně, kterou od jejího domu odděluje les. „Samozřejmě je děsivé, když Rusko útočí. Ale zvyknete si,“ uvedla Veronika. „Nejdůležitější je, aby lidé, děti, netrpěli. Kovové věci se dají znovu vybudovat. I když někteří říkají, že je všechno zničeno, není to pravda. Komíny elektrárny stále stojí, a my také,“ dodala

X XX

Čína doufá, že si Česko vytvoří o zemi ‚správný obraz‘. Obě strany mají zájem na stabilních vztazích

Česko má zájem na stabilních vztazích s Čínou. Po sobotním setkání ministra zahraničí Petra Macinky (Motoristé) s šéfem čínské diplomacie Wang Iem na okraj Mnichovské bezpečnostní konference to uvedlo na facebooku ministerstvo zahraničích věcí. Podle čínské státní televize CGTN Wang po setkání ocenil aktivní závazek Česka zlepšit s Čínou vztahy.

„Ministr Macinka otevřel otázku víz a přímé letecké linky do Šanghaje. Obě strany potvrdily zájem na stabilních vztazích,“ uvedlo na facebooku ke schůzce s čínským ministrem české ministerstvo zahraničí.

  Podle stanice CGTN Wang po jednání řekl, že Čínu a Česko pojí tradiční přátelství, v posledních letech ale vzájemné vztahy zaznamenaly řadu zvratů, což podle něj „neslouží zájmům ani jedné strany“.

Podle Wanga Čína oceňuje „aktivní závazek“ nové české vlády zlepšit vztahy s Čínou. Slíbil, že Peking se přičiní, aby se vztahy vrátily zpět ke „zdravému vývoji“ co možná nejdříve. Podle CGTN čínský ministr rovněž vyjádřil naději, že si Česko „vytvoří správný obraz o Číně, bude důsledně dodržovat princip jedné Číny a respektovat základní zájmy Číny“.

Wang připomněl, že v březnu uplyne deset let od podpisu společného prohlášení Česka a Číny o navázání strategického partnerství. Stalo se tak u příležitosti návštěvy čínského prezidenta Si Ťin-pchinga v Praze. Silnou orientaci na Čínu prosazoval tehdejší prezident Miloš Zeman.

Při návštěvě sjednaly země celou řadu dohod, další memoranda a rámcové dohody mezi firmami se týkaly investic. Jejich hodnota ale byla nakonec výrazně nižší, než se původně předpokládalo.

Politika jedné Číny

Podle CGNT Macinka po jednání řekl, že se těší, že desáté výročí strategického partnerství bude „příležitostí otevřít novou kapitolu vzájemných vztahů“. Čínská státní televize rovněž uvedla, že Macinka potvrdil, že Česko se drží politiky jedné Číny a uznává vládu Čínské lidové republiky jako jedinou, která zastupuje celou Čínu.

V minulosti Peking často kritizoval Česko kvůli údajnému porušování principu jedné Číny, mimo jiné v souvislosti s návštěvami českých politiků na Tchaj-wanu či při loňské návštěvě prezidenta Petra Pavla u dalajlamy u příležitosti jeho 90. narozenin.

Macinka se v sobotu na okraj konference sešel kromě Wanga i s řadou dalších ministrů zahraničí, mimo jiné s Filipem Ivanovičem z Černé Hory, s Beate Meinlovou-Reisingerovou z Rakouska či Subrahmanjamem Džajšankarem z Indie. Jednal také s německým ministrem vnitra Alexanderem Dobrindtem.

S ním podle českého ministerstva zahraničí jednal hlavně o migraci a ochraně vnější hranice EU. Shodli se přitom na nutnosti úzké koordinace a efektivní výměny informací v zájmu zvýšení bezpečnosti i zachování plynulého přeshraničního pohybu. Podle zdrojů se 25. února sejde s Dobrindtem v Berlíně také český ministr vnitra Lubomír Metnar.

X XX

Americký Raytheon ukázal novú zbraň proti dronom. Likviduje ich aj bez priameho zásahu

Z technologického hľadiska ide o koncept, ktorý využíva vysokovýkonné elektromagnetické impulzy. Tie môžu dočasne alebo trvalo narušiť funkciu palubných systémov, od navigácie a stabilizácie až po komunikáciu s operátorom.

Nekinetický systém Coyote je mimoriadne efektívny proti dronovým rojom.

Raytheon, pôsobiaci v rámci koncernu RTX, rozšíril svoje portfólio protidronových riešení o nekinetický variant systému Coyote. Ten drony nelikviduje zostrelením, ale tak, že im znefunkční kľúčovú elektroniku krátkym smerovaným impulz elektromagnetickej energie (v mikrovlnnom pásme). Drony v jeho dosahu stratia schopnosť letu a po výpadku riadenia sa zrútia.

Kým pri tradičnej protivzdušnej obrane je dôležitá presnosťou zásahu a mechanické zlikvidovanie cieľa, v prostredí masového nasadzovania lacných dronov (dronových rojov) sa taktika mení, pretože vypúšťať drahé rakety na množstvo jednoduchých bezpilotných strojov je dlhodobo neudržateľné. Práve tu prichádza k slovu nová zbraň Coyote – v nekinetickom vyhotovení nemá cieľ fyzicky zničiť, ale vyradiť z prevádzky zásahom do jeho elektroniky.

Z technologického hľadiska ide o koncept, ktorý využíva vysokovýkonné elektromagnetické impulzy. Tie môžu dočasne alebo trvalo narušiť funkciu palubných systémov, od navigácie a stabilizácie až po komunikáciu s operátorom. Pri dronoch, ktoré sú bytostne závislé od senzorov, procesorov a dátových spojení, často stačí, aby sa reťazec riadenia prerušil na zlomok času – a stroj prestane vedieť, kde je, kam letí a ako má korigovať let. V praxi to znamená pád, núdzové pristátie alebo nekontrolované klesanie, podľa toho, aké záložné režimy má konkrétny typ bezpilotného prostriedku.

Systém je mimoriadne účinný pri útokoch väčšieho počtu dronov, keď je potrebné reagovať proti viacerým cieľom v krátkom čase. Dôležitá je aj možnosť opakovaného použitia zariadenia, čo obranu proti dronom ešte viac zlacňuje.

Nová zbraň je účinná aj proti dronom, navádzaným cez optické káble. Pravdou je, že ak je dron riadený cez optický kábel (fiber-optic tether), tak sa tým zásadne zníži účinnosť opatrení, ktoré cielia na rádiové spojenie a navigáciu – teda klasické rádiofrekvenčné rušenie riadiaceho kanála, datalinku alebo GPS.

Optické vlákno je voči RF rušeniu prakticky imúnne. Mikrovlnná (elektromagnetická) zbraň však nemusí byť len „rušičkou“, jej cieľom je vyradenie palubnej elektroniky (riadiacej jednotky, regulátorov motorov, IMU senzorov, napájacích meničov, kamier, prípadne spracovania obrazu). A to dokáže aj pri dronoch „na optickom kábli“, pretože mikrovlny pôsobia na jeho obvody a vodiče ako na „antény“, do ktorých sa indukujú prúdy a prepätia. Aby dron takejto zbrani odolal, musel by byť dobre tienený, napríklad Faradayovou klietkou

X XX

Krvavý masaker v Nigérii: Ozbrojenci útočili v troch dedinách, hlásia najmenej 45 obetí

Západná Nigéria sa spamätáva z ďalšej vlny extrémneho násilia. Neznámi ozbrojenci počas koordinovaných útokov na tri dediny v štáte Niger zavraždili najmenej 45 ľudí, pričom mnohé obete zastrelili alebo brutálne podrezali.

Najmenej 45 ľudí zabili neznámi ozbrojenci pri troch útokoch na dediny v štáte Niger ležiacom na západe Nigérie. Svoje obete zastrelili alebo im podrezali hrdlo, informovala v sobotu agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa nemenovanej humanitárnej organizácie.

• Neznámi ozbrojenci zabili najmenej 45 ľudí v Nigérii.
• Najviac obetí bolo v dedine Konkoso, kde našli 38 tiel.
• Útočníci zanechali vypálené domy, môžu sa nájsť ďalšie telá.
• Bezpečnostná situácia v Nigérii je veľmi zlá.
• USA pošlú do Nigérie 200 vojakov na výcvik armády.

Desiatky obetí

V dedine Konkoso sa našlo najmenej 38 tiel. Takmer všetky domy tam boli vypálené a nie je vylúčené, že v nich budú ďalšie telá.

Ďalších sedem ľudí útočníci zabili v dedine Tungan Makeri, jedno telo sa našlo v dedine Pissa.

Všetky dediny sa nachádzajú v lokalite Borgu hraničiacej so štátom Kwara, kde bolo 3. februára pravdepodobne džihádistami zmasakrovaných viac ako 160 ľudí.

Zlá bezpečnostná situácia v krajine

Bezpečnostná situácia je na mnohých miestach najľudnatejšej africkej krajiny zlá. V niektorých oblastiach pôsobia ozbrojené zločinecké gangy, ktoré unášajú civilistov, iné sú zasa baštami islamistov bojujúcich proti vláde.

Americký prezident Donald Trump nedávno vyhlásil, že v Nigérii dochádza ku „genocíde“ kresťanov. Toto tvrdenie odmieta nigérijská vláda i mnohí nezávislí experti, podľa ktorých sú obeťami takýchto útokov kresťania aj moslimovia.

Spojené štáty tento týždeň oznámili, že do Nigérie vyšlú 200 vojakov, aby vycvičili jej ozbrojené sily na boj proti džihádistickým skupinám.

X x x

USA pošlú do Nigérie 200 vojakov, pomôcť majú v boji proti džihádistom

Američania posilnia vojenskú pomoc Nigérii, kde okrem poradenskej činnosti zabezpečia aj spravodajské informácie pre letecké údery. Nový americký kontingent má doraziť už v najbližších týždňoch.

Spojené štáty vyšlú 200 vojakov do Nigérie, aby poskytovali jej ozbrojeným silám výcvik v boji proti džihádistickým skupinám. Oznámili to v utorok predstavitelia USA a západoafrickej krajiny, s ktorou Washington posilňuje vojenskú spoluprácu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

• USA vyšlú 200 vojakov na výcvik armády Nigérie
• Američania budú pomáhať v boji proti džihádistom
• Washington a Abuja zvyšujú vojenskú spoluprácu napriek sporom
• Americkí vojaci sa nezúčastnia na priamych bojoch ani operáciách

„Dostávame amerických vojakov, aby pomohli s výcvikom a technickou podporou,“ uviedol pred AFP hovorca nigérijskej armády generálmajor Samaila Uba. O vyslaní vojakov informoval ako prvý denník The Wall Street Journal (WSJ) s tým, že nový kontingent posilní menší tím amerických vojakov, ktorí už v Nigérii pomáha so zameriavaním leteckých úderov. Príchod ďalších 200 vojakov sa očakáva v najbližších týždňoch.

Nigéria je pod diplomatickým tlakom Spojených štátov, ktorých prezident Donald Trump tvrdí, že v tejto krajine dochádza k prenasledovaniu a „genocíde“ kresťanov. Abuja obvinenia z perzekúcie kresťanov odmieta. Rovnako sa vyjadrujú nezávislí analytici, ktorí poukazujú na širšie zlyhanie štátu, pokiaľ ide o zastavenie násilia džihádistov a ozbrojených gangov v slabo spravovaných vidieckych oblastiach. Trumpov poradca pre arabské a africké otázky Massad Boulos vlani povedal, že skupiny Boko Haram a Islamský štát „zabíjajú viac moslimov než kresťanov“.

Naďalej spolupracujú

Napriek sporom obe krajiny zvyšujú vojenskú spoluprácu. USA v decembri podnikli pri spoločnej operácii s Nigériou vzdušný útok na militantov v štáte Sokoto na severozápade krajiny. Americká armáda oznámila, že bude poskytovať spravodajské informácie pre nigérijské vzdušné údery a urýchli nákupy zbraní.

Vyslanie 200 vojakov rozšíri angažovanosť Washingtonu, no americkí vojaci sa nebudú zúčastňovať na priamych bojoch ani operáciách, uviedol Uba pre WSJ. O ďalšiu pomoc podľa neho požiadala Nigéria.

Najľudnatejšia krajina Afriky bojuje proti dlhoročnému džihádistickému povstaniu prevažne na svojom severovýchode, kým na severozápade gangy „banditov“, ktoré nie sú motivované ideológiou, unášajú ľudí pre výkupné a plienia dediny. V strednej časti krajiny dochádza k násilnostiam medzi prevažne kresťanskými farmármi a moslimskými pastiermi, podľa analytikov však ich príčinou nie je náboženstvo, ale prístup k ubúdajúcej pôde a zdrojom.

 X x x

Gröhling: Cigániková u Kollára by bol ideologický kotrmelec. Alkohol v parlamente? Ten problém tam je a všetci o tom vieme

Predseda SaS Branislav Gröhling v relácii Politická debata kritizoval koalíciu za to, že odmieta otvárať tému korupcie v parlamente a podľa neho sa snaží umlčať opozíciu novým rokovacím poriadkom. Opozícia sa chce viac presunúť do regiónov a zvažuje podanie na Ústavný súd.

Koalícia podľa Gröhlinga zabránila otvoreniu mimoriadnej schôdze ku korupcii, na ktorej mal vystúpiť aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Slovensko je prežraté korupciou kvôli tejto vláde a kvôli zákonom, ktoré táto vláda presadila v Národnej rade,“ povedal Gröhling. SaS chce, aby Žilinka vystúpil priamo v pléne. „Budeme apelovať na generálneho prokurátora, aby on požiadal o to, že chce vystúpiť v Národnej rade,“ uviedol.

K neúspešnému hlasovaniu o nedôvere vláde a ministrom sa Gröhling vyjadril skepticky. Tvrdí, že koalícia drží pokope vďaka vzájomným záujmom. „Ustáli to kvôli tomu, že ich lepí korupcia a navzájom sa podržia,“ povedal.

Nový rokovací poriadok parlamentu označil za pokus umlčať opozíciu. SaS zvažuje podanie na Ústavný súd: „Budeme analyzovať, ako to podať na Ústavný súd.“

Gröhling sa vyjadril aj k vnútrostraníckym sporom v SaS a k možným presunom niektorých politikov. Reagoval aj na špekulácie o spolupráci Jany Cigánikovej s Borisom Kollárom. „Pre mňa by to bol ideologický kotrmelec,“ povedal. Podľa neho by spolupráca s Kollárom nedávala hodnotový zmysel: „Neviem si to predstaviť z pravicovej strany, aby niekto začal spoluprácu s Borisom Kollárom, ktorého vnímam mierne populisticky.“ Zároveň dodal, že ho mrzí, že vníma Cigánikovú skôr ako niekoho, kto „bojuje za Richarda Sulíka“, kým on chce „bojovať za ľudí“.

K alkoholu v parlamente Gröhling zopakoval, že ide o reálny problém. „Ten problém tam je a všetci o tom vieme,“ povedal. „Choďte sa pozrieť do košov, koľko tam je fliaš alkoholu.“ Navrhuje, aby predseda parlamentu vyzval poslancov na dobrovoľné testovanie: „Nech sa páči, nech vyzve poslancov, aby si jednorazovo nafúkli.“

K regionálnym voľbám uviedol, že podporí pokračovanie Juraja Drobu na čele BSK: „Juraj Droba robí dobrú robotu s výsledkami.“ Podporu vyjadril aj primátorovi Bratislavy: „Pán Vallo odvádza dobrú robotu.“

X xx

 Demonštrácia sily proti ruskej hrozbe v Arktíde: Británia vyšle do Atlantiku údernú skupinu lietadlových lodí

Británia tento rok vyšle svoju údernú skupinu lietadlových lodí do severného Atlantiku ako súčasť „dôrazného prejavu sily“ proti ruským hrozbám v Arktíde, uviedol v sobotu v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) britský premiér Keir Starmer. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Spojené štáty vydali nariadenie, na základe ktorého má lietadlová loď USS Gerald R. Ford vyplávať z Karibského mora na Blízky východ. / Zdroj: Reuters

„Dnes môžem oznámiť, že Británia tento rok vyšle svoju údernú skupinu lietadlových lodí do Severného Atlantiku a ďalekého severu, ktorú povedie vlajková loď HMS Prince of Wales, a bude operovať spolu so Spojenými štátmi, Kanadou a ďalšími spojencami NATO – ako silný prejav nášho odhodlania k euroatlantickej bezpečnosti,“ povedal premiér Keir Starmer počas konferencie.

Skupina bude pozostávať z vojnových lodí Kráľovského námorníctva, stíhačiek F-35 a vrtuľníkov v rámci operácie s názvom „Firecrest“, uviedlo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

Pôjde o „výraznú demonštráciu sily s cieľom odradiť ruskú agresiu a chrániť dôležitú podmorskú infraštruktúru“, dodal Starmer.

HMS Prince of Wales je najväčšia vojnová loď britského Kráľovského námorníctva a očakáva sa, že z jej paluby budú operovať aj americké lietadlá, píše AFP.

Operácia bude zahŕňať tisíce príslušníkov všetkých troch zložiek ozbrojených síl, dodalo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

„Nasadenie bude zahŕňať činnosť v rámci misie NATO Arktická stráž (Arctic Sentry), ktorá bola spustená tento týždeň s cieľom posilniť bezpečnosť Aliancie v regióne, kde topiace sa morské ľadovce otvárajú nové trasy a rastie hrozba nepriateľských aktivít štátov,“ uviedlo ministerstvo.

Rezort dodal, že „za posledné dva roky došlo k 30-percentnému nárastu počtu ruských vojnových lodí ohrozujúcich britské vody“.

Rusko sa vyhýba konfrontácii v Arktíde, tvrdí šéf nórskej rozviedky

Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a je obviňované z pokusov destabilizovať Európu a Baltské more, má v Arktíde opatrnejší prístup, uviedol v sobotu šéf nórskej rozviedky pre AFP, píše TASR. „Aby dosiahli svoje ciele, musia v severnej oblasti udržiavať stratégiu nízkeho napätia, takže ich v regióne vidíme konať profesionálne a zodpovedne,“ povedal Nils Andreas Stensönes na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Mnohé západné krajiny obviňujú Rusko z destabilizačných operácií a hybridnej vojny, najmä v Baltskom mori, napríklad útokmi na podvodnú infraštruktúru. Šéf vojenskej spravodajskej služby povedal, že „ruský záujem o Arktídu je založený predovšetkým na troch bodoch: musia rozvíjať obchodné trasy na severe, budovať energetickú infraštruktúru a postarať sa o bezpečnosť svojich jadrových síl.“

Pokiaľ ide o ponorky, čo je jedna zo silných stránok ruskej flotily, „celkový počet ponoriek mierne klesá, ale sú efektívnejšie, modernejšie, nenápadnejšie a ťažko sledovateľné.“

Americký prezident Donald Trump nedávno odôvodnil svoj zámer mať väčšiu kontrolu nad Grónskom tým, že Európania nechránia Arktídu pred ruskými a čínskymi aktivitami. Stensönes však uviedol, že čínske námorníctvo v Arktíde nie je aktívne. „Číňania sú v Arktíde aktívni len vo vesmíre a kyberpriestore, žiadnu inú vojenskú aktivitu sme nevideli,“ povedal.

Namiesto toho „vidíme nárast počtu ich vedecko-výskumných lodí, prevažne vo východnej časti Arktídy. V roku 2023 mali v oblasti jednu takú loď, v roku 2024 tri a v roku 2025 päť.“ Šéf nórskej rozviedky pritom dodal, že „sledujeme to, lebo čínske výskumné lode majú vždy dvojité využitie – na vedecké účely, ale môžu byť tiež použité na vojenské ciele“.

X XX

Lukašenkova medová pasca. Špionáž so sexom v Kyjeve. Bieloruská agentka prenikla až do blízkosti Zelenského

Kto si pozrie účet Inny Kardašovej na Facebooku, nemôže si pomyslieť, že by pracovala proti záujmom Ukrajiny. „Naši vojaci bojujú, aby sa Kyjev, Dnipro a Ľvov nepremenili na Bachmut a Avdijivku,“ upozornila Inna Kardašová na sociálnej sieti napríklad na titulok svojho rozhovoru s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny. „Rusko má málo nástrojov, aby zabránilo konfiškácii svojich štátnych aktív na Západe,“ zne nadpis jej rozhovoru s vedúcim prezidentskej kancelárie. Autorka obidvoch interview je v skutočnosti špiónka, ktorú odhalili v Kyjeve.

Poliaci ukázali ‚zuby‘ proti Putinovi. Z východnej hranice robia smrtiacu pascu pre nepriateľa

Sú to dva cenné rozhovory z roku 2024, celkovo ich bolo veľa, keď Kardašová pracovala pre agentúru Interfax-Ukrajina. V novembri toho roku v nej prestala robiť. Jej posledný príspevok na Facebooku pochádza z marca 2025, keď si odfotila ruku položenú na dlani muža. S poznámkou, že je to svadobný deň. Necelý rok odvtedy sa o nej zase objavujú informácie. Nezverejňuje ich však ona, ale vyšetrovatelia, respektíve médiá, ktoré o nej získali viac poznatkov. O rodáčke z Bieloruska vysvitlo, že na Ukrajine fungovala ako agentka. Práca žurnalistky jej slúžila ako krytie a spôsob, aby sa dostala k významným ľuďom v Kyjeve.

Kardašovú zatkli na konci januára, jej príbeh takpovediac žije ďalej, pretože do médií presakujú ďalšie detaily o jej špionážnej činnosti. Ako sa to celé začalo? Ukrajinská kontrarozviedka tvrdí, že Kardašová začala spolupracovať s bieloruskou KGB už v roku 2015. O päť rokov neskôr ju z Minsku poslali do Kyjeva. Asi to malo vyzerať nenápadne: Bieloruska odcestovala na Ukrajinu ako „demokratka“ po brutálnom potlačení protestov proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, v ktorých si privlastnil víťazstvo dlhoročný autokratický vládca Alexandr Lukašenko. Emigráciu si vtedy vybralo veľa Bielorusov, takže Kardašová nemohla pôsobiť dajako podozrivo. „Na Ukrajine potom robila pod zásterkou opozičnej žurnalistky z Bieloruska,“ podotkol server Obozrevateľ.

„Po presťahovaní na Ukrajinu si našla prácu v agentúre Interfax-Ukrajina s prístupom k exkluzívnym informáciám a konkaktom na vplyvných ľudí. Kardašová tiež robila pre televíznu stanicu 112,“ poznamenal server 24 Kanal. Ku komu sa dostala v Kyjeve? Urobila dokopy až štyri rozhovory s Andrijom Jermakom, ktorý bol šéf prezidentskej kancelárie, človek, ktorého niekoľko rokov označovali za pravú ruku Volodymyra Zelenského. Kardašovej sa naskytla príležitosť dozvedieť sa informácie nielen pre agentúru Interfax-Ukrajina, ktorá ju zamestnávala, ale možno v neformálnej debate po vypnutí diktafónu zistiť niečo navyše. Pre tých, čo ju tajne platili, čiže pre bieloruskú KGB a pravdepodobne aj pre ruské spravodajské služby.

Žiadni mŕtvi Ukrajinci. MOV zakázal olympionikovi prilbu s motívom zosnulých športovcov

Súd uvalil na Kardašovú vyšetrovaciu väzbu. V prípade dokázania viny ju súd môže poslať až na pätnásť rokov do väzenia. Orgány činné v trestnom konaní tvrdia, že mala za úlohu zbierať informácie o Bielorusoch bojujúcich v ukrajinskej armáde, respektíve o všetkom možnom, čo sa týkalo ozbrojených síl Ukrajiny. Časťou špionážnej agendy Kardašovej mala byť aj snaha stretávať sa s čínskymi diplomatmi akreditovanými v Kyjeve.

Ako sa hovorí v špionážnom prostredí, Kardašová nastražila „medovú pascu“ významnému predstaviteľovi armády. Vyšetrovatelia a ani médiá jeho meno neuviedli. „Jedným z kľúčových nástrojov agentky sa stal osobný vzťah s veliteľom bojovej jednotky ukrajinských ozbrojených síl. Nadviazala s ním romantický vzťah a postupne si získala dôveru tohto vojaka, ktorý bol dlho na fronte,“ upozornil 24 Kanal.

Rusi zasiahli detskú nemocnicu. Britský ambasádor spomína na útok v Kyjeve

Kardašová sa údajne usilovala zneužiť intímny vzťah na zhromažďovanie citlivých údajov o oddieli, v ktorom veliteľ slúžil. Objavila sa informácia bez ďalších podrobností o tom, že ho vraj nútila k spolupráci prostredníctvom citového vydierania a manipulácie. Ukrajinská tajná služba tvrdí, že v tom čase mala už aktivity Kardašovej pod kontrolou. Kedy to však presne bolo, nie je jasné, takže sa nedá odhadnúť, koľko času Kardašová mohla predtým venovať zberu informácií, o ktorých Ukrajinci nevedeli, že ich odovzdáva do zahraničia.

S vysokou pravdepodobnosťou sa dá konštatovať, že bieloruská agentka nebola v podozrení niekoľko rokov. Orgány činné v trestnom konaní totiž uviedli, že stíhať ju začali v polovici júla 2025. „Vyšetrovatelia pred jej zatknutím vykonávali tajné sledovanie,“ napísal server Svoboda. Nevedno, či sa jej začali venovať v lete lanského roku v súvislosti so vzťahom, ktorý mala s veliteľom, alebo ich milenecký pomer bol dávnejší. Nie je teda ani jasné to, či s ním udržiavala intímny vzťah ešte ako slobodná žena alebo ako vydatá (pripomeňme, že na Facebooku bez detailov informovala o svojom sobáši v marci 2024)

Z dostupných zdrojov sa nedá zistiť, čo Kardašová robila približne jeden rok od jesene 2024, keď ukončila svoju prácu pre agentúra Interfax-Ukrajina. Posledný údaj o jej aktivitách pochádza potom až z novembra 2025, keď začala robiť v koordinačnom centre pre záležitosti vojnových zajatcov pri hlavnom veliteľstve rozviedky ukrajinského ministerstva obrany.

Tajná služba ubezpečila, že v tom čase bola Kardašová pod jej drobnohľadom (je to logické, pretože trestne stíhať a sledovať ju začali v lete 2025). Poznamenala, že bieloruskej agentke v poslednom čase až do jej zatknutia podsúvala falošné dokumenty označené pečiatkou tajné, aby v Kyjeve zmiatli tých, ktorým Kardašová odovzdávala získané informácie.

X XX

 Lajčák odmieta, že by mal niečo spoločné s poslednou Epsteinovou partnerkou, alebo jej slovenským občianstvom

Exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odmieta, že by mal niečo spoločné s Karynou Shulyakovou alebo jej údajným slovenským občianstvom. Uviedol to pre TASR v reakcii na koaličnú SNS, ktorá žiada preveriť medializovanú informáciu o tom, že by Shulyaková, posledná partnerka finančníka a usvedčeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, mala slovenským občianstvom disponovať.

„S danou osobou a jej údajným slovenským občianstvom nemám nič spoločné,“ uviedol Lajčák pre TASR.

SNS žiada ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), aby zabezpečil preverenie a verejne potvrdil alebo vyvrátil medializovanú informáciu o údajnom slovenskom občianstve Shulyakovej, pôvodom z Bieloruska, ktorej malo z Epsteinovho dedičstva pripadnúť 100 miliónov dolárov, 48 diamantov a viaceré nehnuteľnosti. V prípade, že naň nemala nárok, žiadajú národniari jeho odňatie a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí jej ho pomohli získať. SNS zároveň vyzvala Lajčáka, keďže bol uvedený v zozname osôb, ktoré mali pomáhať Epsteinovi aj po jeho zatknutí, aby sa verejne vyjadril, či sa v jej prípade podieľal na získaní slovenského občianstva.

X xx

Zneužili AI pri dolapení Madura? Objavili sa závažné informácie

Jej nasadenie však vyvoláva nepríjemné otázky.

Nie je žiadnym prekvapením, že moderné technológie, vrátane umelej inteligencie, sa stále častejšie presadzujú aj vo svete vojenských operácií. Napriek tomu sú však informácie, ktoré sa objavili, pomerne zaujímavé aj prekvapujúce. Ako totiž uvádza list The Wall Street Journal, známy model umelej inteligencie Claude od spoločnosti Anthropic mal byť použitý v rámci americkej vojenskej operácie, pri ktorej sa podarilo spolu s manželkou zadržať venezuelského prezidenta Nicolasa Madura.

Spojené štáty zadržali Madura začiatkom januára a previezli ho do New Yorku, kde čelí okrem iného obvineniam z obchodovania s drogami. Špeciálna vojenská operácia zahŕňala bombardovanie viacerých miest predovšetkým v Caracase a okolí. Na tému upozorňujú Foxnews.com či Ttimesofindia.com.

List The Wall Street Journal uvádza, že Claude bol nasadený prostredníctvom partnerstva spoločnosti Anthropic s firmou Palantir Technologies, ktorá poskytuje analytické platformy široko využívané americkým ministerstvom obrany a federálnymi bezpečnostnými zložkami.

Správu však nie je možné nezávisle overiť. Ministerstvo obrany USA ani Biely dom okamžite nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

Skúpa na slovo bola aj spoločnosť Anthropic.

„Nemôžeme komentovať, či bol Claude alebo iný AI model použitý v konkrétnej operácii, utajenej alebo inej,“ povedal hovorca Anthropic. „Akékoľvek použitie Claude – či už v súkromnom sektore alebo vo vládnych štruktúrach – musí byť v súlade s našimi zásadami používania, ktoré určujú, ako môže byť Claude nasadený.“

Ak sú informácie pravdivé, AI model od Anthropic by bol prvým, ktorý by bol využitý aj pri utajených operáciách ministerstva obrany. Na druhej strane, nie sú známe žiadne informácie o tom, ako bol Claude v rámci operácie nasadený. Nie je tiež jasné, či boli pri operácii vo Venezuele použité aj iné AI nástroje na neklasifikované úlohy.

Nicolás Maduro po zadržaní a prepravení do USAZdroj: reuters

Správy o údajnom použití AI modelu pri zásahu spojenom s bombardovaním vyvolávajú rastúce otázky o tom, ako sa nástroje umelej inteligencie využívajú v armádnom prostredí.

Médiá pripomínajú, že nasadenie AI modelu mohlo byť v rozpore s jeho základnými zásadami. Tie totiž jasne zakazujú využívať Claude na podporu násilia, vývoj zbraní alebo sledovanie.

Nie je však už tajomstvom, že Pentagon tlačí na popredné AI firmy, vrátane OpenAI a Anthropic, aby sprístupnili svoje nástroje na utajených sieťach bez mnohých štandardných obmedzení platných pre komerčných používateľov.

Mnohé AI firmy vyvíjajú vlastné systémy pre americkú armádu, väčšina však funguje len na sieťach nepodliehajúcich utajeniu, určených na administratívne účely.

Anthropic, ktorý nedávno získal 30 miliárd dolárov v investičnom kole, čím jeho hodnota dosiahla 380 miliárd dolárov, sa profiluje ako spoločnosť zameraná práve na bezpečnosť AI.

Generálny riaditeľ Dario Amodei napríklad pravidelne verejne vyzýva na prísnejšiu reguláciu a opatrenia na zmiernenie rizík spojených s pokročilými AI systémami.

 X XX

 Záhada na bratislavskej stanici: Objavil sa tam terminál akoby od známej banky. Tá tvrdí, že nie je jej

Súkromný dopravca sa pripravuje na spustenie samoobslužného kiosku na predaj lístkov.

Na bratislavskej hlavnej stanici si cestujúci môžu pri kiosku RegioJetu na predaj lístkov všimnúť zariadenie, ktoré pôsobí ako platobný terminál mBank.

Na stojane je viditeľné logo banky a celý prvok vyzerá ako klasický terminál určený na platenie kartou. mBank na slovenskom trhu vlastné platobné terminály neponúka.

mBank: Nám nepatrí

Redakcia preto zisťovala, o aké zariadenie ide a či má súvis s bankou. mBank v odpovedi pre redakciu uviedla, že terminál jej nepatrí a v súčasnosti vlastné terminály neprevádzkuje.

„Platobný terminál na bratislavskej stanici nepatrí mBank, vlastné terminály v súčasnosti neponúkame. V danom prípade ide zrejme skôr o reklamný prvok. Podľa našich zistení môže ísť o samoobslužný kiosk aj terminál z Českej republiky, čo naznačuje aj český text na displeji,“ uviedol pre Živé.sk Product Management Senior Specialist mBank Mirosław Wacławik.

Banka dodala, že zariadenie nevie jednoznačne identifikovať, terminál jej však nepatrí.

RegioJet: Banku ešte vyberáme

Je pravdepodobné, že platby budú realizované cez inú spoločnosť a nie cez spomínanú mBank. Zostáva však nejasné, prečo sa na zariadení objavilo logo tejto banky.

„Predajný automat je v súčasnosti v testovacom režime a nie je zatiaľ dostupný zákazníkom. Terminál je súčasťou prebiehajúceho testovania, a to vrátane zapojenia finálnej banky,“ odkázal pre Živé.sk PR manažér RegioJetu Lukáš Kubát.

Komerčné spustenie automatu chystá dopravca v krátkej dobe.

X XX

 Najkritickejší most bol tikajúcou bombou. Obnova na poslednú chvíľu ho zachránila, no odhalila oveľa väčší problém

Na rýchlostnej ceste pri Nitre stojí 540 metrový most, ktorým denne prechádzajú tisíce áut aj kamiónov, no donedávna patril medzi najkritickejšie na západnom Slovensku. Jeho zlyhanie by znamenalo dopravnú katastrofu, diaľničiari ho však stihli zachrániť včas. Rekonštrukcia mosta Lehota však odhalila slabiny týchto stavieb. Hoci dostal ďalších tridsať rokov života, nejde o modernizáciu, ktorú by si sieť hlavných ťahov potrebovala.

Most Lehota sa nachádza v blízkosti Nitry, na R1 a pre rýchlostnú cestu je kľúčovým z viacerých dôvodov. R1 tvorí dôležitý regionálny koridor pre Nitriansky kraj aj celé západné Slovensko. Ide o most hojne využívaný nákladnou dopravou, no samozrejme aj tou osobnou. Okrem toho, že prepája významnú trasu medzi Nitrou, Trnavou a Bratislavou, umožňuje aj prejazd nad terénom, čím odľahčuje ostatné cesty.

Mosty sú vo všeobecnosti kritickým bodom diaľnic aj rýchlostných ciest, pretože ich poškodenie či následné uzatvorenie vytvára tlak na dopravu a zhoršuje premávku – vodiči sú nutení ísť obchádzkou čím sa prepĺňajú obecné cesty. Roky bol v zlom stave aj most Lehota – takmer 540 metrov dlhá spojnica nebola bezpečná, čo priamo ovplyvňovalo čas strávený za volantom aj dopravnú situáciu.

Patrí k najväčším mostným stavbám na Slovensku, no jeho oprava poukázala na to, že ak by sa mosty stavali kvalitnejšie, údržba by bola menej náročná.

Oprava mosta na ploche viac ako 26-tisíc metrov štvorcových patrí medzi najväčšie na Slovensku. Z pohľadu projektanta mostov Jána Laca bola jeho obnova ojedinelá v porovnaní s bežnými rekonštrukciami práve rozsahom. Samotný most je rozdelený na 18 polí, teda priestorov medzi jednotlivými piliermi, pričom výškou presahuje 25 metrov.

Práce začali v polovici roka 2024 a trvali asi rok. Nešlo však len o bežnú opravu či výmenu vozovky – prebiehala na masívnych železobetónových pilieroch, teda zachraňovala spodnú stavbu (opory a piliere) ale aj spodnú časť mosta. Hlavným cieľom bolo posilniť jeho základné časti, konkrétne body, na ktorých most stojí a ktoré sú najviac zaťažené alebo ohrozené. Náročnosť revitalizácie tak bola vysoká nielen pre veľkosť pilierov či dĺžku mosta, ale aj fakt, že most je umiestnený vo výške.

„Sanácie betónových konštrukcií na moste s predpätými nosníkmi je na Slovensku ojedinelá. Projekt musel riešiť systematickú degradáciu betónu na celom objekte, nie len lokálne poruchy, čo si vyžadovalo jednotnú technologickú koncepciu,” vysvetlil Laco. Most opravovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), realizátorom bola firma Strabag.

X X X

Slováci a platy v roku 2025. Kto si polepší a kto ostane sklamaný? Plus praktické rady ako si vyrokovať vyšší plat

Obnova mostu Lehota spotrebovala viac než 480 ton materiálu. Zároveň kým vôbec začala, musel realizátor konštrukciu doslova “oholiť” – mechanicky, až po výstuž. Oprava sa diala za plnej prevádzky rýchlostnej cesty, čo je aj podľa Laca výzvou. „Vyžadovalo si to precízne etapovanie prác, bezpečnostné opatrenia a koordináciu medzi projektantom, zhotoviteľom a správcom komunikácie. Práve dopravné obmedzenia však výrazne limitovali rozsah možných zásahov. Projekt musel byť prispôsobený prevádzke, nie naopak,” zdôraznil.

Záchrana bez modernizácie

Aby bola zachovaná doprava bez obmedzenia motoristov, každý úsek sa robil samostatne, pilier po pilieri. Most bolo preto možné používať počas prác, no o to náročnejšie bolo udržať jeho statiku. „Technicky najťažšie je zabezpečiť, aby medzi jednotlivými etapami nevznikli rozdiely v statickom pôsobení konštrukcie. Ak projektová dokumentácia nie je dostatočne detailná, výsledná kvalita môže byť príliš závislá od disciplíny zhotoviteľa, čo je častá výčitka projektoch takéhoto rozmeru,” pripomenul Laco.

Hlavným cieľom bolo predĺženie životnosti mosta aspoň o tri desaťročia a zvýšenie zhoršujúcej sa bezpečnosti. Most je však staršia stavba, oprava preto pre vodičov v praxi znamená skôr zachovanie súčasného stavu, než zásadné zvýšenie komfortu jazdy. Nezvýšila sa tým ani kapacita prejazdu áut. „Po sanácii ide stále o konštrukciu navrhnutú podľa starších noriem, s pôvodným šírkovým usporiadaním a rezervami,” pripomenul projektant.

Laco však zdôraznil, že nešlo ani tak o to, že by štát nechal most napospas pridlho. Jeho stav sa zhoršil pre nekvalitnú realizáciu. Rekonštrukcia je technicky ojedinelým projektom, no podľa odborníka riešila dôsledky starnutia, nie to, čo ho spôsobilo – teda návrh a realizácia jednotlivých časti mosta.

Opravoval sa tiež len do pôvodného stavu. Hoci je záchrana mostu Lehota považovaná za jednu z najvýznamnejších na Slovensku, nedá sa hovoriť o tom, že by bola po každej stránke vzorom pre ďalšie opravy mostných stavieb v zlom technickom stave.

„Použili sa systémové sanačné materiály a práce prebehli za prevádzky, čo je realita väčšiny hlavných ťahov. Ako vzor je však limitovaný tým, že predstavuje konzervatívny prístup a to zachraňovanie existujúcej konštrukcie bez ambície zásadnej modernizácie. Pre mosty v ešte horšom stave je takýto model len dočasným riešením a nie dlhodobou stratégiou,” uviedol pozitíva aj negatíva Laco.

Spomínaný most je súčasťou už vybudovanej R1. Profil cesty sa teda nedá meniť, jeho šírka musí zostať rovnaká a tým sa limituje aj kapacita prejazdu cez most. Zlepšenie jazdného komfortu by si vyžadovalo rozsiahle zásahy do celej trasy, nielen mosta. Zásadná modernizácia ako rozšírenie, by tiež zvýšila náklady aj skomplikovala projekt. Rekonštrukcia bola preto zameraná na časti, ktoré by mohli ohroziť prevádzku – teda tak, aby za čo najmenšie náklady prešiel normami.

Most v Lehote prešiel záchranou.

Mostom chýba kvalitná realizácia

Zároveň stavby na Slovensku dlhodobo trpia práve na detaily a prevedenie prác, keďže kontrola stavbárov nie je vždy ideálna. V dôsledku toho potom vidíme ich degradovanie – ako zatekajúce spoje mostov či hrdzavenie jeho častí a to aj v prípade mladších stavieb.

„Pri projektoch tohto typu je kontrola do veľkej miery závislá od dôslednosti dozoru. Ak nie je dokumentácia dostatočne presná, niektoré detaily (hrúbky vrstiev, príprava podkladu) môžu zostať na hranici minimálnych požiadaviek, čo sa môže prejaviť až v dlhšom časovom horizonte,” potvrdil projektant. Otázkou je tiež šetrenie na materiáloch cestnej infraštruktúry, ktoré sa ukázalo ako nevýhodné najmä pri protihlukových stenách z hliníku.

Prečo je obnova mostov v krajine náročná?

Väčšina mostov je vznikla pred dekádami a bola stavaná podľa starých noriem v 60. až 80. rokoch. Mnohé mosty sú tiež navrhnuté atypicky, konštrukcie z 70. rokov sú často unikáty. Každá taká stavba si vyžaduje špecifické opravy bez jednoduchšieho normovania.

Materiály aj technológie neboli také kvalitné ako dnes a hoci boli testované na dopravné zaťaženie, konštrukcie nie vždy rátali s tak násobnou rezervou na dnešnú intenzitu dopravy. Opravy nie sú väčšinou kozmetické, ale často vyžadujú zásah do vážne poškodených častí v bode, kedy je už most na hrane funkčnosti.

Na mostoch sa tiež roky robili iba nevyhnutné opravy, veľké rekonštrukcie sa odsúvali najmä pre financie a tiež vysokému množstvu mostných stavieb v regiónoch – Slovensko má náročný terén a preto aj veľa premostení. Pri údržbe mostov tiež mestá a obce neraz riešia opravu z toho, čo zostane z rozpočtu na daný rok. Chýba tak jednotný plán záchrany.

Opravu komplikuje aj prevádzka počas prác. Mosty sa nedajú len tak zavrieť. Sú na dôležitých ťahoch a doprava cez ne musí prúdiť aj keď prebieha rekonštrukcia. To znamená pomalšie a technicky náročnejšie riešenia. Kvalita realizácie nie je vždy ideálna. Kontrola na stavbe nie je tak dôsledná, ako by mala byť a mosty potom degradujú rýchlejšie.

X XX

Tahal mocný muž Evropy Epsteina za nos, nebo vynášel od Putina? Vyšetřování začíná

Tahal šéf Rady Evropy Thorbjørn Jagland delikventa Jeffreyho Epsteina za nos kvůli dovoleným zdarma, nebo mu vynášel z jednání s Rusy? Epstein byl posedlý ruským prezidentem Vladimirem Putinem. Setkání s ním mu měl zařídit právě Jagland. Jenže Epstein se nikdy nedostal dál než k odeslání vzkazu, vyplývá z Epsteinových spisů. A není jasné, jestli ho Jagland vůbec doručil. Ve středu zbavila Rada Evropy Jaglanda na žádost norských úřadů doživotní imunity kvůli vyšetřování pro podezření z korupce.

Vyšetřováni někdejšího generálního tajemníka Rady Evropy a bývalého předsedy vlády Norska Thorbjørna Jaglanda kvůli korupci začalo. Tuto středu zbavil Výbor ministrů Rady Evropy Jaglanda imunity na žádost norských úřadů. Všichni generální tajemníci Rady Evropy požívají doživotní imunity.

Korupčník, nebo diplomat?

Zbavení imunity umožní norskému systému soudnictví vykonávat práci a Jagland se v případě trestního stíhání bude moci bránit, uvedl k tomu současný generální tajemník Alain Berset v prohlášení. Ve Výboru ministrů zasedají šéfové resortů zahraničí všech 46 členských států. Pod Radu Evropy spadá Evropský soud pro lidská práva.

Jagland se například v roce 2014 obrátil na Epsteina se žádostí o pomoc s financováním bytu v Oslu, vyplývá z norského vyšetřování. Vzájemný vztah ale začal mnohem dříve – a jak vychází z Epsteinových spisů – byl častý a vstřícný.

Thorbjørn Jagland působil ve funkci generálního tajemníka Rady Evropy v letech 2009 – 2019. Po zveřejnění Epsteinových spisů označuje své styky s ním za „součást diplomacie“, jak Česká justice informovala. Odsouzený sexuální delikvent Jeffrey Epstein se oficiálně oběsil v roce 2019 v cele, kde čekal na procese.

 Je Jagland korupčník, nebo posel od soukromého finančníka k Putinovi a od Putina? Byl diplomat, nebo jen vychytralý chamtivec?

Drahý Jeffe, volá tvůj přítel Thorbjørn

Už v komunikaci s Epsteinem z roku 2012 se generální tajemník Rady Evropy podepisuje jako „přítel Thorbjørn“. Informuje Epsteina o „neuvěřitelném obědě s Ukrajinci z Krymu“. Děkuje mu za krásný čas v Paříži. Říká, že Jeffreyho hospodyně byla velmi laskavá a dává mu svůj další cestovní plán: Budapešť, Oslo, Moskva.

A Epsteina se ihned zajímá: Kdy v Moskvě? Na to „přítel Thorbjørn“ odpovídá. „Drahý Jeffe, z Moskvy San Marino, Tunisko, Maroko.“

Jagland si píše s „přítelem Epsteinem“. Foto: Ministerstvo spravedlnosti USA

Nevadí, že přítel je sexuální delikvent

Pak se generální tajemník Rady Evropy ptá, kdy má svému „dobrému příteli“ Epsteinovi zavolat. V dalším pokračování chatu Jagland oznamuje, že je na ostrově Jost van Dyke nedaleko Epsteinova ostrova. Epstein navrhuje, že pro něho pošle loď, aby se vyhnul celníkům.

Tento rozhovor se odehrál čtyři roky poté, co si v roce 2008 odsouzený Jeffrey Epstein „odseděl“ třináct měsíců za zneužívání mladistvých dívek. Na jeho síť vlivných politiků a mocných podnikatelů to ale nemělo vliv, vyplývá z e-mailů v Epsteinových spisech.

Setkání s Putinem? Nepravděpodobné

Například emirátský podnikatel a předseda světové logistické korporace DP World Sultan Ahmed bin Sulayem, už v roce 2011 Epsteinovi píše, že setkání s ruským prezidentem Vladimírem Putinem v Soči je nepravděpodobné. Naopak Sultan bin Sulayem za Putinem jezdil. Setkali se v Soči a ve Vladivostoku, kde jednali o ekonomice Ruska.

Epstein byl Ruskem a Putinem doslova posedlý. Viděl v Rusku jako „petro státu“ budoucí zisky. Nechával si dodávat monitoring ekonomického i politického vývoje, sledoval angažmá Ruska v Sýrii i obsazení Krymu v roce 2014. Ze spisů vyplývá, že velmi stál o přijetí u tamního prezidenta.

V soukromé „linii“ případu pak často cestoval do Soči lyžovat, létal přes Moskvu a dopředu si zajišťoval nebo s sebou vozil společnice. Jedné z nich například napsal, že ji zve na cestu, která bude z Ruska pokračovat týden na Střední východ.

Barak: Putin? Ten k sobě nikoho nepustí

Když to nevyšlo přes sultána, zkusil to Epstein přes někdejšího předsedu vlády a Strany práce Izraele Ehuda Baraka. V květnu 2013 píše Epstein Barakovi, že Thorbjørn Jagland se setká 20. května v Soči s Putinem. V e-mailu si stěžuje, že on se s ním „ještě nikdy nesetkal“. Epstein chce Putina povzbudit k „západním investicím“ v Rusku.

Epstein píše Barakovi, že se ještě nikdy nesetkal s Putinem. Zdroj: Ministerstvo spravedlnosti USA

Dne 5. června 2013 píše Epstein znovu Jaglandovi: „V neděli a v pondělí budeme s Billem Gatesem v Paříži. Putin je vítán na oběd.“ Odezva je nulová. Týden poté se ale znovu ozve Ehud Barak: „Putin v létě zreorganizuje svůj personál. Jen velmi důvěryhodné lidi si pustí blíž… více informací telefonicky nebo osobně,“ informuje Epsteina o vývoji v Rusku.

Velikonoce a vzkaz Putinovi o bitcoinu

V noci 19. ledna 2014 oznamuje Thorbjørn Jagland e-mailem Epsteinovi, že „příští týden bude v Davosu.“ Dál píše o schůzce s ruským prezidentem. „Jedu do Soči na setkání s Putinem. Měli bychom začít plánovat Velikonoce,“ dodává Jagland.

Epstein po Jaglandovi chtěl, aby navrhl Putinovi ruské bitcoiny. Zdroj: Ministerstvo spravedlnosti USA

Odpověď Epsteina následuje: „Určitě. Pokusme se udělat schůzku s Putinem. Uvidíme se ve Francii?“ odepisuje s tím, že v Davosu je příliš mnoho lidí.  Za hodinu se Epstein s Jaglandem spojí znovu: „Můžeš Putinovi vysvětlit, že by měla existovat sofistikovaná ruská verze bitcoinu. Byl by to nejpokročilejší finanční nástroj na globální úrovni,“ píše Epstein Jaglandovi hodinu před půlnocí.

Jaglandova rodina na Epsteinově ostrově

Jagland začne záhy „organizovat Velikonoce“. Na „ostrov“ k Epsteinovi se vydává celá Jaglandova rodina. Epsteinova osobní asistentka Lesley Groffová si vyžádá jejich pasy. Na návštěvu Epsteina cestuje i jeho manželka Hanne Grotjord a jeho děti Anders a Henrik.

Jaglandova rodina nás chce být na ostrově celých 11 dní, jsou v šoku asistentky Epsteina. Zdroj: Ministerstvo spravedlnosti USA

Jaglandovi chtějí být na ostrově celých 11 dní. Nad tím se zhrozí i asistentky. „Vsadím se, že Jeffrey nechce Jaglandovu rodinu na ostrově celých 11 dní. To je příliš dlouho pro každého hosta,“ píše Lesley, která to považuje za divné a porovnává to s předešlou Jaglandovou návštěvou. Nakonec je skutečně vytvořený program pro Jaglandovu rodinu na dobu od 11. do 22. dubna 2014. Lesley informuje, že 10. dubna předala všechny letenky rodině a který řidič rodinu vyzvedne.

Jaglandova manželka Hanne objednává

Thorbjørn Jagland nyní v tisku prohlašuje, že se výlet neuskutečnil. Žádná komunikace o stornu, vrácení letenek, nebo změně termínu příjezdu ale ve spisu není.

Jenže například v roce 2017 Epsteinovi píše Jaglandova manželka Hanne Grotjord, že organizuje další rodinný výlet od 6. dubna 2017 do Miami k Epsteinovi. U kuchařů si objednává, co mají vařit s ohledem na různé zvláštní potřeby dětí.

Jagland se mezitím s Epsteinem setkává v jeho domech v New Yorku i v Paříži při svých planetárních „diplomatických“ cestách. Jagland se hlásí zejména po zasedání OSN, vyplývá z jejich vzájemné korespondence.

Kdy se uvidíš s Putinem?

Z Epsteinovy komunikace je ale také zjevné, že celá ta léta se stále žádné setkání s Putinem nekonalo. 20. července 2014 mu píše japonský podnikatel Joi Ito, že se mu nepodařilo přemluvit „Reida, aby změnil program k setkání Putina s tebou.“ Není jasné, zda jde o tehdejšího vůdce amerických demokratů Harryho Reida.

V letech 2015 a 2016 si Epstein Jaglanda několikrát zavolá, a to rovnou ze zasedání OSN. Epstein se pořád ještě chce setkat s Putinem. „Stále bych velmi chtěl navštívit Putina a hovořit s ním o ekonomice. Velice bych si vážil Tvé pomoci,“ píše Epstein Jaglandovi v červenci 2015.

V září 2016 Jangland oznamuje Epsteinovi, že skončil schůzku s palestinským prezidentem Mahmúdem Abbásem a organizuje s ministrem zahraničí Ruska Sergejem Lavrovem setkání s Putinem. „Kdy se uvidíš s Putinem?“ reaguje okamžitě Epstein. Otázka zůstává bez odpovědi.

Jagland přijíždí od Putina

Rok poté Epsteinovi začerněný odesílatel píše: „Zdá se mi, že v tvojí galerii skutečně chybí jen fotka s panem Putinem.“

Fotka Putina pořád chybí. Zdroj: Ministerstvo spravedlnosti USA

V té době stále generální tajemník Rady Evropy Jagland se znovu ozývá v říjnu 2017: „Ahoj Jeffrey, Terje mě pozvala do Paříže. Můžeš potvrdit, že je stejný postup jako minule. Slibuju, že nebudu dělat kravál ani Tě nezruinuji. Přijíždím přímo z Moskvy ze schůzky Putin, Lavrov, Medveděv. T.“

Tahal Jagland Epsteina za nos?

Ve vzájemné korespondenci Epsteina a Jaglanda není k nalezení žádné potvrzení o předání informací nebo vzkazů Epsteina Putinovi, ani o reakci Putina na Epsteina. Naopak se zdá, že Jagland vynášel Epsteinovi obsah diplomatických jednání, a to nejen s Putinem. Jasný důkaz ale korespondence nepřináší.

Jagland slibuje, že Epsteina nezruinuje. Zdroj: Ministerstvo spravedlnosti USA

Generální tajemník největší evropské lidskoprávní organizace také mohl celou dobu odsouzeného finančníka Epsteina tahat za nos a nechat se uplácet za slíbené setkání s Putinem, ke kterému ale nedošlo.

Irena Válová, ceskajustice.cz

X X X

 Nerozumejú ani slovo. Štyridsať detí v nemeckej škole si zopakuje prvý ročník

Šok zažívajú úrady v meste Gelsenkirchen v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Na základnej škole Georgstraße v štvrti Mitte musí 40 zo 150 detí opakovať prvú triedu. Dôvodom je neznalosť nemčiny.

O rok skôr nemohlo postúpiť do druhej triedy 32 školákov. Situácia sa neustále zhoršuje. Detí je oveľa viac a už v polroku je jasné, že štyri desiatky prvákov nezvládnu učivo. Na porovnanie, na dvoch ďalších základných školách v Gelsenkirchene musí opakovať iba 14 detí.

Hlavným dôvodom tak vysokého počtu opakujúcich prvú triedu v štvrti Mitte je počet migrantov, ktorý dosahuje najvyššiu mieru v porovnaní s ostatnými časťami mesta. „Je tam veľa detí, ktoré nerozumejú ani slovu,“ povedala denníku Bild mestská radná Anne Heselhausová.

Odborníci zdôrazňujú, že je potrebné podporovať výučbu nemčiny u detí už vo veku troch alebo štyroch rokov. Pomohlo by preto zaviesť povinnú dochádzku do materskej školy. Problém ale je, že spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko nemá príslušný zákon, ktorý by túto povinnosť zakotvil. Vláda by podľa expertov mala čo najskôr novelizovať zákon o vzdelávaní detí.

Ak by sa podarilo zmeniť legislatívu, najväčším problémom bude nedostatok kapacít v materských školách.

Spolková krajina sa už teraz stretáva s nedostatkom miest, ale predovšetkým učiteľov v školách. Šanca, že by sa pridávali triedy v husto osídlených štvrtiach, je nulová. Prieskum agentúry Forsa z novembra minulého roka potvrdzuje, že pre 58 percent riaditeľov škôl sú najväčším problémom chýbajúci učitelia. Viac ako 90 percent opýtaných riaditeľov považuje za obrovský problém preťaženie učiteľského zboru, píše web WDR.

X xx

 Juraj Blanár navštívil jedinú slovenskú školu v Taliansku

Blanár k výročiu slovenskej školy poďakoval za prácu riaditeľke Veronike Bellovej a šiestim učiteľkám.

Aktívny prístup k udržiavaniu slovenského jazyka a rozvoju slovenskej komunity ocenil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár počas sobotňajšej návštevy Slovenskej škôlky a školy v Miláne. V rámci oslavy 4. výročia jej vzniku sa zároveň stretol so slovenskou komunitou z regiónu Lombardsko. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Blanár pri príležitosti výročia založenia slovenskej školy poďakoval za prácu a úsilie jej riaditeľke Veronike Bellovej a šiestim slovenským učiteľkám zabezpečujúcim výučbu.

Podpora krajanov v zahraničí

Šéf slovenskej diplomacie potvrdil pripravenosť SR byť naďalej v neustálom kontakte s krajanmi v zahraničí a podporovať ich aktivity.

„Budeme sa snažiť nájsť spôsob, ako pomôcť a prispieť k ďalšiemu rozvoju školy. Rovnako dôležitá je podpora Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý každoročne finančne prispieva na jej prevádzku a činnosť,“ uviedol Blanár.

Slovenská škôlka a škola v Miláne bola založená v roku 2022 a je jedinou slovenskou školou v Taliansku. Každú druhú sobotu v mesiaci vzdeláva približne 40 detí zo slovensko-talianskych rodín. Ponúka tiež kurzy slovenčiny pre občanov Talianska, predovšetkým talianskych otcov zo zmiešaných manželstiev.

Minister Juraj Blanár v rámci pracovného programu navštívil tiež Slovenský národný dom (Casa Slovacca) a povzbudil slovenských športovcov na hokejovom zápase olympijského turnaja medzi Slovenskom a Švédskom.

 X XX

Milánska aréna Santagiulia stíchla. Hviezda NHL po zrážke opustila ľad na nosidlách, na olympiáde skončila

Okrem vysokej prehry 1:5 s Kanadou sa musel švajčiarsky hokejový tím po zápase vyrovnať až s tromi zraneniami. To najvážnejšie sa prihodilo ofenzívnemu esu z Los Angeles Kings Kevinovi Fialovi

Zraneného Kevina Fialu odviezli zdravotníci na nosidlách 170 sekúnd pred koncom zápasu s Kanadou.

Pre 29-ročnú hviezdu z NHL sa už v druhom zápase olympijské hry skončili. A pravdepodobne aj celá táto sezóna.

Elektrizujúca atmosféra na tribúnach počas stretnutia Švajčiarska s Kanadou náhle klesla na nulu. 170 sekúnd pred koncom sa už za rozhodnutého stavu 1:5 v milánskej aréne Santagiulia rozprestrelo ticho. Fiala ostal po zrážke s Tomom Wilsonom nehybne ležať na bruchu. Okamžite boli privolaní záchranári a Fialu po niekoľkominútovom ošetrovaní odviezli na nosidlách.

Švajčiarski hokejisti vrátane trénera Patricka Fischera sa s ťažkosťami pozerali na trápiaceho sa spoluhráča. Predtým, ako ho odviezli z ľadu, pristúpil k nosidlám aj Kanaďan Drew Doughty, Fialov spoluhráč z Los Angeles Kings a krátko sa s ním porozprával.

Po skončení zápasu a jednoznačnom víťazstve bol obranca NHL z nepríjemnej udalosti stále otrasený. „Chcel som sa na neho pozrieť. Je hrozné, čo sa stalo,“ citoval Blick Doughtyho. „Dúfam, že to nie je nič vážne, aj keď to nevyzeralo dobre.“ Kanaďan sa ospravedlnil a ponáhľal sa preč. „Rád by som Kevinovi potriasol rukou a podpichoval ho ohľadom nášho víťazstva. Teraz chcem ísť do šatne a vidieť ho,“ dodal.

Fiala však už v šatni nebol, ako potvrdil aj tréner národného tímu Patrick Fischer. Hviezdu NHL previezli priamo do nemocnice na ďalšie vyšetrenia. „Nie je to pre nikoho z nás ľahké. Je emotívne vidieť hráča na nosidlách,“ povedal Fischer. „Je mi ho ľúto, Kevin do toho dal všetko.“ Tréner dúfal v priaznivú diagnózu.

Fiala sa zranil počas bežného súboja s Tomom Wilsonom pri mantineli. Z Fischerovho pohľadu sa počas pohybu pretočil. Jeho ľavá noha sa zachytila ​​medzi nohami Kanaďana a obaja spadli. A ako celú situáciu vnímal Wilson?

A čo súper Wilson? Po zápase povedal denníku The Athletic: „Je mi veľmi ľúto, že Kevin možno nebude môcť pokračovať v hre. Posielam jemu a jeho rodine všetko najlepšie, modlím sa za neho. Nikdy nechcete, aby bol hráč mimo hry, najmä nie na takomto turnaji. Je to trpká rana pre krajinu a tím.“

Až keď videl záznam na veľkoplošnej obrazovke, uvedomil si rozsah zranenia. „Je to drsňák, nekričal, neprejavoval žiadne emócie.“ Kanaďania však prejavili úctu, keď celý tím vystúpil na ľadovú plochu a pri odnášaní Fialu klopkal hokejkami o ľade. Niektorým švajčiarskym hráčom sa tisli slzy do očí.

Tréner Fischer neskôr vyslovil to, čoho sa všetci obávali. „Pre Kevina to nevyzerá dobre.“ Hodinu po skončení zápasu nevedel žiadne ďalšie podrobnosti. O dve hodiny neskôr sa nočná mora stala skutočnosťou. Švajčiarsky hokejový zväz krátko pred 1:30 ráno oznámil, že pre Fialu sa olympijský turnaj sa skončil. Utrpel vážne zranenie dolnej končatiny.

Dopad zo zápasu s Kanadou je pre Švajčiarov obrovský. Okrem Fialu má obranca Glauser podozrenie na otras mozgu po zákroku Connora McDavid. Malgin si zase poranil rameno po zrážke s Bennettom. „Traja kľúčoví hráči sú mimo hry, to nás bude bolieť,“ uviedol skúsený Nino Niederreiter.

X x x

Moderátori Gáborík a Gašpar pod paľbou kritiky. Známy odborník ich výkon na ZOH označil za „úbohosť“

Zimná olympiáda rozprúdila vášne nielen na ľade, ale aj pred televíznymi obrazovkami. Známy kriminalista si servítku pred ústa nedal a komentátorov verejne skritizoval.

Zimné olympijské hry 2026 sotva odštartovali a už vyvolávajú vášne. Nejde pritom len o výkony športovcov na ľade či svahu, ale aj o to, čo zaznieva z komentátorskej kabíny. Hokejové prenosy sa stali témou, ktorú riešia tisíce divákov.

Ako upozornil portál novinky.sk, do debaty sa zapojil aj známy kriminalista a dopravný analytik Ján Bazovský. Na sociálnej sieti zverejnil ostrý názor na dvojicu komentátorov verejnoprávnej STVR a spustil tým lavínu reakcií.

„Urehotaní páni“ pod paľbou kritiky

Bazovskému prekáža štýl, akým zápasy komentujú Marián Gáborík a Pavol Gašpar. Podľa neho by mali byť vážnejší, najmä v citlivých momentoch.

„Už dávno som nevidel takú úbohosť. Moderátorka v štúdiu je pri nich super hviezda,” uzavrel. Ešte tvrdšie slová adresoval priamo výberu komentátorov. „Neviem, kto v STVR ich vybral, ale títo dvaja urehotaní páni, by skôr patrili do hľadiska ako za mikrofóny. Smiali sa dokonca aj pri komentovaní nebezpečného zákroku na slovenského hráča s podozrením na otras mozgu, no a duel Amerika – Lotyšsko hotová katastrofa,” uviedol Bazovský.

Zdôraznil, že diváci podľa neho nepotrebujú počúvať pocity, ale fakty. Očakáva presné informácie o hre, nie odľahčené poznámky.

Pod jeho príspevkom sa okamžite rozpútala diskusia. Jedni s kritikou súhlasili, iní sa komentátorov zastali a tvrdili, že do prenosov prinášajú sviežosť.

„Nemáte pravdu. Marián Gáborík je vynikajúci. Tým, že mal famóznu kariéru, rozumie hokeju a vynikajúco a vkusne komentuje,” znie jedna z vybraných reakcií.

Otvárací ceremoniál nadchol aj rozdelil

Ako sme ťa už informovali, hry sa oficiálne začali 6. februára veľkolepým programom v talianskych mestách Miláno a Cortina d’Ampezzo. Hlavným motívom večera bola harmónia a prepojenie kultúr.

Sociálne siete zaplavili nadšené komentáre. Mnohí Slováci vyzdvihovali atmosféru, výpravu aj oblečenie reprezentácie.

„Ceremoniál bol nádherný, a naši športovci majú krásne oblečenie. Prajem im veľa šťastia pri reprezentácii a plnení svojich snov,“ uviedla iná diváčka s veľkou pochvalou samotného ceremoniálu. Ďalší pridávali podobné reakcie. „Nádherný ceremoniál a naši športovci mali krásne oblečenie,“ dopĺňa rovnako iný divák. „Nádhera, umelecké vizuálne aj hudobné prevedenie, symbolika Oblúk mieru… Taliani. nech sa splnia slová v závere,“ dopĺňa komentujúci.

Našli sa však aj kritické hlasy. „Za mňa ceremoniál OK až na ten oheň som za tradície. Mal by byť stále rovnaký taký ako mali naši predkovia,“ uviedol jeden z diskutujúcich. Iný divák napísal: „Nudný otvárací ceremoniál, ale zas sa nedá porovnať s Parížom, čo bol hnoj nad hnojom… naj Zimná olympiáda bola v Soči a letná v Pekingu…“.

X X X

Aj slávna Slovenka žiarila na viedenskom plese. Krásna Sklenaříková uchvátila v róbe s mašľou, žúrovala s neterami princeznej Diany

Zdá sa, že na plesových akciách sa jej zapáčilo. Po účasti na nedávnom bratislavskom evente sa slovenská rodáčka a francúzska superstar Adriana Sklenaříková vybrala aj do Viedne.

Slovenská modelka Adriana Sklenaříková Karembeu sa tiež objavila medzi hosťami na viedenskom Plese v opere.

Áno, aj 54-ročná rodáčka z Brezna bola hosťkou prestížneho plesu v opere, známeho aj ako Opernball. Vo štvrtok večer sa zaradila medzi pozvané celebrity, ktoré hostili vydavatelia Adi Weiss a Michael Lameraner v rámci lóže s podtitulom Style up your life.

Dlhonohá blondínka sa už na schodoch do opery predviedla v opulentnej, no zároveň jednoduchej čiernej róby s masívnym volánom na spodnom leme a volánmi na ramenách. Čiernu kreáciu zdobila aj výrazná mašľa v dekolte, ktorej stuhy pokračovali až pod úroveň kolien.

Zaujímavosťou je, že Adriana pôvodne plánovala prísť do viedenskej opery v módnej kreácii francúzskej ikony – dizajnéra Stephana Rollanda. Na jeho prehliadke haute couture len pred pár týždňami žiarila – dokonca aj so živými holubicami – pozrieť si to môžete tu. Napokon však musela model vymeniť na poslednú chvíľu. Dôvodom bolo, že šaty odhaľovali jej nohy, čo v rámci plesových pravidiel pre rakúsky prestížny bál nebolo povolené.

Britské socialites Lady Amelia Spencer a Lady Eliza Spencer, netere zosnulej princeznej Diany.

Sklenaříkovú tentoraz nesprevádzal jej partner Marc Lavoine ako v Bratislave, ale o zábavu mala určite postarané. V spomenutej lóži a pri dvojici hostiteľov sa totiž objavili aj ďalšie známe tváre. Medzi inými napríklad netere zosnulej princeznej Diany – Lady Amelia a Lady Eliza Spencer.

Pozvanie na 68. ročník plesu v opere prijali aj americké herečky Fran Drescher a Sharon Stone, pričom s druhou spomenutou sa spája aj dramatická príhoda. Stone totiž ešte pred slávnostným otvorením dostala údajne panický atak a utiekla späť do hotela Sacher, ktorý sa nachádza vedľa opery.

Podľa zdrojov z okolia plesu a organizácie okolo Karla Guschlbauera, ktorý ju do Viedne pozval, bola vraj Stone zaskočená a prekvapená tým, že do opery kráčala spoločne s ostatnými hosťami a musela sa s nimi tlačiť v dave ľudí. To je však pre podujatia úplne bežná vec pre kohokoľvek. Koridor hostia vytvárajú len pre rakúskeho prezidenta či najvyšších politických predstaviteľov alebo hostí.

X x x

Druhý titul v kariéře. Tenistka Muchová ovládla turnaj v Dauhá

Tenistka Karolína Muchová ve finále turnaje elitní kategorie WTA1000 v Dauhá porazila 6:4 a 7:5 Victorii Mbokovou z Kanady a získala druhý titul v kariéře.

„Cítím se skvěle. Je to super, že se mi konečně podařilo prolomit finále a vyhrát takhle velký titul, můj zatím největší. Jsem šťastná,“ řekla v nahrávce od WTA Muchová. První sadu rozhodla brejkem na 4:3. Ve druhé pak otočila nepříznivé skóre 2:4.

Ve světovém žebříčku si Muchová polepší o osm míst na 11. příčku. Devatenáctiletá Mboková se posune z třináctého místa poprvé do první desítky.

„Těžko říct, jestli je to můj nejlepší tenis, ale dovedl mě k tomuto titulu, takže jsem docela spokojená, jak jsem hrála a jak jsem se s tím poprala. Ty poslední dva zápasy byly hodně těžké. Bojovala jsem do posledního míče, vydržela jsem být klidná a zahrát dobře v důležitý moment. Můžu říct, že jsem na sebe pyšná,“ prohlásila Muchová.

V Dauhá Muchová triumfovala jako čtvrtá česká tenistka. Před ní na katarském turnaji uspěla Petra Kvitová v letech 2018 a 2021, Karolína Plíšková získala titul v roce 2017 a Lucie Šafářová v roce 2015.

„Doufám, že mě to nakopne ještě k lepším výsledkům, budu se snažit na to navázat,“ doplnila Muchová.

X XX

LYŽAŘKA  DAVIDOVÁ  KONČI  OH  V  ITÁLII?