Chránil svojich ľudí obvinených z korupcie? Získal si veľký rešpekt, ale stačila jedna chyba, aby jeho povesť utrpela. Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nastupoval do funkcie, sľúbil, že rázne zakročí proti korupcii. V utorok však podpísal zákon, ktorý obmedzil právomoci protikorupčných úradov. Podľa zistení novinárov to spravil, aby chránil podozrivých ľudí zo svojho okolia. A to napriek tomu, že tým ohrozil prístupové rokovania s Európskou úniou.

 „Pán prezident, máme spraviť ďalší majdan? Chcete skončiť ako Janukovyč? Zorganizujme to,“ reagovala na sociálnych sieťach známa publicistka Oľa Vysocká, narážajúc na masové protesty, ktoré sa na kyjevskom Námestí nezávislosti (Majdane) konali v roku 2014 a viedli k pádu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

„Stratili ste dôveru spoločnosti,“ napísala bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková.

Portál Ukrainska Pravda vo štvrtok zverejnil zistenia, podľa ktorých je za celou kauzou oveľa viac ako obyčajné „politické zakopnutie“. Prezidenta obvinil, že sa spreneveril svojim volebným sľubom.

Boja proti korupcii sa vraj vzdal vo chvíli, keď sa vyšetrovatelia zamerali aj na jeho známych. Investigatívni novinári sú presvedčení, že neváhal zmeniť zákon, aby tieto osoby ochránil pred trestným stíhaním.

 Nesplnené sľuby

Čo sa vlastne stalo? Poslanci ukrajinského parlamentu v utorok schválili zákon, ktorým Národný protikorupčný úrad (NABU) a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru (SAP) pripravili o ich nezávislosť, lebo ich podriadili generálnemu prokurátorovi.

Toho so súhlasom parlamentu vymenúva práve prezident. Ešte v ten večer zákon rýchlo podpísal aj Zelenskyj.

Polícia a bezpečnostná služba (SBU) zároveň zadržali niekoľko vyšetrovateľov NABU a urobili asi 80 prehliadok u 19 príslušníkov tejto agentúry v rôznych regiónoch. Oficiálnym zdôvodnením bolo, že zásah bol nutný, aby v protikorupčných úradoch odstránili proruské vplyvy.

 Opatrenia vyvolali veľké rozhorčenie Ukrajincov, ktorí sa už tretí rok bránia ruskej agresii. V Kyjeve a v iných mestách sa konali masové protesty, kde hlavu štátu označovali za zradcu.

Kritika doma i zo zahraničia Zelenského nakoniec primäla, aby zmenil názor. Parlament by tak mal ešte do konca mesiaca prijať zákon, ktorý obom úradom vráti nezávislé postavenie.

Spravodajský portál Ukrainska Pravda ponúka vlastné vysvetlenie udalostí, ktoré spochybňuje Zelenského obraz „bojovníka proti korupcii“.

Skorumpovaný systém a moc oligarchov pritom kritizoval už ako herec v obľúbenom komediálnom seriáli Sluha národa (2015 – 2019). Aj vďaka tomu vyhral v apríli 2019 prezidentské voľby.

„Nebudeme a nechceme vás ovplyvňovať, ale naozaj chceme,… aby ste vedeli, že nemáte zviazané ruky. Prosím, skutočne chceme, aby všetci vysokí skorumpovaní úradníci dostali zaslúžené tresty,“ pripomenul server Zelenského slová z októbra 2019, keď už ako prezident navštívil zamestnancov NABU.

 Korupcia v najvyšších kruhoch

Prečo hlava štátu odrazu chráni osoby, ktoré ešte pred šiestimi rokmi chcela vidieť za mrežami? Podľa novinárov je to preto, že NABU a SAP robili svoju prácu naozaj poctivo a nezľakli sa ani ľudí s blízkym vzťahom k Zelenskému.

Prvým bol Rostislav Šurma, ktorý mal na úrade prezidenta na starosti ekonomiku. V auguste 2023 sa prevalilo, že NABU vyšetruje jeho brata Olega a ďalších blízkych ľudí, pretože od júla 2022 do júla 2023 poberali od štátu dotácie na tzv. zelené tarify pre svoje solárne elektrárne.

Na to však nemali nárok, lebo zariadenia sa nachádzali na území okupovanom Rusmi a Ukrajine energiu nedodávali.

Štát pripravili o vyše 320 miliónov hrivien (v prepočte zhruba 6,5 milióna eur), k čomu zrejme dopomohol i vplyv Olegovho brata. Navzdory tomu Zelenskyj Šurmu zo svojho úradu neodvolal.

Vlani napokon sám odstúpil po tom, čo americké ministerstvo zahraničných vecí zvažovalo, že ho zaradí na sankčný zoznam. Bratia Šurmovci aj s rodinami následne odišli do Nemecka.

Zaujímavé je, že Rostislav Šurma naďalej zastáva vysokú pozíciu v ukrajinskom hospodárstve. Hoci žije 1 700 kilometrov od Kyjeva, stále je členom dozornej rady veľkej štátnej spoločnosti Naftogaz. Na jej zasadnutiach sa zúčastňuje on-line.

 Ľudia v uliciach ukrajinských miest pri protestoch proti obmedzeniu protikorupčných úradov.

NABU však na prípad nezabudol. Ako uviedla Ukrainska Pravda s odvolaním sa na utajované zdroje, 15. júla nahnevaný Šurma zavolal do Zelenského kancelárie a sťažoval sa, že pracovníci NABU spolu s nemeckými kolegami prehľadali jeho dom v Mníchove, kde mu zaistili mobil.

Naštrbená dôvera

Iba krátko predtým utíchol škandál s druhým „prezidentovým mužom“ Oleksijom Černyšovom. Niekdajšieho vicepremiéra a ministra národnej jednoty, ktorý je priateľom Zelenského, NABU obvinil zo zneužitia právomocí a získania neoprávneného prospechu.

Podozrieva ho, že sa ako exminister regionálneho rozvoja podieľal na špekuláciách s pozemkami, čo malo štát obrať o viac ako miliardu hrivien (vyše 20,3 milióna eur).

Černyšov ušiel do cudziny, odkiaľ sa vrátil až po ubezpečení vojenskej rozviedky (HUR), že doma neskončí vo väzbe. Zaplatil kauciu 120 miliónov hrivien (2,44 milióna eur) a teraz čaká na súd.

 Zelenskyj ho však neodvolal ani po obvinení z korupcie. Naopak, bývalý premiér Denis Šmyhal argumentoval, že je dôležité, aby Černyšov zotrval vo funkcii.

Až keď prezident nedávno zrekonštruoval celú vládu, jeho post jednoducho zrušil. Práve táto kauza podľa Ukrainskej Pravdy ukázala, aké bezmocné sú oba protikorupčné úrady, ak narazia na vplyvnú osobu v štátnej hierarchii.

Posledným z trojice, na ktorej prezidentovi záležalo viac ako na svojej povesti, je podnikateľ Timur Mindič. Ako spolumajiteľ štúdia Kvartal-95, kde vznikal i seriál Sluha národa a ďalšie programy z čias Zelenského umeleckej kariéry, je jeho veľmi blízkym priateľom.

 Médiá už informovali, že Mindič získava výhodné zákazky od štátu a jeho vplyv rastie, aj keď zostáva v úzadí.

Mindič sa zaujíma o lukratívne podnikanie v energetike a vo výrobe dronov. V júni NABU dosiahol, že vzali do väzby jeho bratranca, ktorý je podozrivý z finančných podvodov. Začiatkom tohto týždňa potom Ukrainska Pravda zistila, že sa protikorupčné úrady chystali aj na samotného Mindiča.

Všetky tri prípady začali vrcholiť pred pár dňami a podľa servera boli spúšťačom „protiútoku“ Zelenského proti NABU a SAP.

 „Myslíme si, že jednoducho konali preventívne, pretože sa dozvedeli, že NABU podozrieva Timura Mindiča,“ uviedol pre portál nemenovaný zdroj z protikorupčných úradov.

„Rusi nás bijú v noci, cez deň nás bijú vlastní ľudia,“ citovala Ukrainska Pravda jedného z príslušníkov NABU, ktorý tým reagoval na ruské bombardovanie a následnú policajnú raziu.

Zelenskyj nakoniec pod tlakom doma i spoza hraníc cúvol a sľúbil, že všetko napraví. To, čo spravil, však otriaslo jeho povesťou človeka s čistými rukami.

„Korupčné prípady proti jeho najbližším môžu rýchlo znížiť dôveryhodnosť prezidenta, ako sa to stalo aj predchádzajúcej hlave štátu Petrovi Porošenkovi,“ varovala Ukrainska Pravda. Zelenského reakciu na obvinenia však nepriniesla./agentury/

X X X

 Kremeľ odmieta skorý summit s Ukrajinou, tvrdí, že podmienky nie sú splnené

 Podľa hovorcu Dmitrija Peskova sú postoje oboch strán stále príliš vzdialené a rokovania by si vyžadovali viac času.

Je „zjavne“ nepravdepodobné, aby sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ruský prezident Vladimir Putin stretli do 30 dní, uviedol v piatok Kremeľ. Reagoval tak na slová ukrajinskej hlavy štátu, ktorá navrhla usporiadanie summitu lídrov oboch krajín do konca augusta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Schôdzka na najvyššej úrovni sa musí konať na záver urovnania… Je možné absolvovať taký komplikovaný proces za 30 dní? Nuž, to je zrejme nepravdepodobné,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom.

Návrh memoranda

„Náš postoj je veľmi dobre známy, načrtli sme ho v tom návrhu memoranda, ktoré sme odovzdali ukrajinskej strane,“ skonštatoval Peskov. Poznamenal tiež, že memorandá oboch krajín sú v tejto chvíli značne rozdielne a Kyjev i Moskvu čaká ešte veľký kus práce, píše agentúra TASS.

 Rusko počas posledných rokovaní v tureckom Istanbule navrhlo Ukrajine krátkodobé, 24- až 48-hodinové prestávky v bojoch s cieľom vyzdvihnúť zranených vojakov a telá padlých. Moskva podľa neho ponúkla Kyjevu vrátenie 3 000 tiel padlých ukrajinských vojakov, strany sa taktiež dohodli na výmene najmenej 1 200 vojnových zajatcov na každej strane a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

Ukrajina podľa šéfa svojho vyjednávacieho tímu Rustema Umerova navrhla Rusku stretnutie na úrovni prezidentov do konca augusta. Ruské návrhy na krátkodobé humanitárne prestávky v bojoch by však podľa Ukrajiny neboli skutočným prímerím, aktuality.sk

X X X

Erdogan chce Putinovi a Trumpovi navrhnúť stretnutie v Istanbule

 Diskutovať by mali o možnostiach ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, hoci aktuálne rokovania zatiaľ nepriniesli zásadný posun.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok uviedol, že má v úmysle vynaložiť úsilie na usporiadanie stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Istanbule, aby prediskutovali urovnanie konfliktu na Ukrajine. Pokúsiť sa o to chce už možno tento týždeň počas telefonických rozhovorov s nimi. TASR o tom informuje podľa správy stanice BBC.

„Možno už tento týždeň budeme rokovať s Putinom a Trumpom o možnosti zorganizovať stretnutie lídrov v Istanbule. Budeme sa o to usilovať,“ povedal Erdogan novinárom, keď sa vyjadroval k výsledkom tretieho kola priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo v stredu v Turecku.

Erdoganov plánovaný krok

Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré trvali necelú hodinu, podľa BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na ďalšej výmene vojnových zajatcov – najmenej 1200 na každej strane – a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

 Moskva okrem toho navrhla Kyjevu krátkodobé, 24- až 48-hodinové prestávky v bojoch s cieľom vyzdvihnúť zranených vojakov a telá padlých, ako aj vrátenie 3 000 tiel padlých ukrajinských vojakov. Návrhy na humanitárne prestávky v bojoch by však podľa Kyjeva neboli skutočným prímerím. Naopak, Ukrajina vyjadrila pripravenosť pristúpiť na okamžité bezpodmienečné prímerie a súčasne navrhla Rusku stretnutie na úrovni prezidentov do konca augusta.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok označil za zjavne nepravdepodobné, aby sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretol s Putinom do 30 dní. Takáto schôdzka sa podľa neho musí konať až po potrebných rokovaniach o urovnaní konfliktu, aby lídri iba podpísali príslušné dohody, aktuality.sk

X X X

Trump kritizuje Macrona za plán uznať Palestínu: „Je to bezvýznamné“

  Spojené štáty varujú, že podobné kroky môžu podkopať ich zahraničnú politiku a podporu Izraela, ktorý čelí rastúcej kritike za vojenské operácie v Pásme Gazy.

Za bezvýznamné označil v piatok americký prezident Donald Trump rozhodnutie svojho francúzskeho náprotivku Emmanuela Macrona uznať Palestínsky štát. Paríž to podľa Macrona plánuje oficiálne oznámiť v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Macron k rozhodnutiu uznať existenciu Palestínskeho štátu podľa svojich slov pristúpil v súlade s dlhodobým záväzkom Francúzska k spravodlivému a trvalému mieru na Blízkom východe. Vo štvrtok pri avizovaní tohto kroku okrem iného vyhlásil, že je naliehavo potrebné ukončiť vojnu v Pásme Gazy, zachrániť tamojšie civilné obyvateľstvo, oslobodiť všetkých zvyšných rukojemníkov a zabezpečiť odzbrojenie militantného hnutia Hamas.

Trumpove slová o Macronovi

„Na tom, čo hovorí, nezáleží. Je to veľmi dobrý človek, mám ho rád, ale toto vyhlásenie nemá váhu,“ povedal Trump novinárom v reakcii na vyhlásenie francúzskeho prezidenta. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už predtým označil Macronovo rozhodnutie za neuvážené a nezodpovedné, pričom podľa neho iba „slúži k propagande Hamasu a odďaľuje mier“.

Spojené štáty podporujú Izrael vojensky, ekonomicky aj politicky prakticky od jeho vzniku v roku 1948. Existenciu židovského štátu uznali USA ako prvé na svete, odvtedy je ich najbližším spojencom na Blízkom východe. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nedávno označil Trumpa za najlepšieho priateľa, akého kedy mal Izrael v Bielom dome.

Izrael pod kritikou

Netanjahuova vláda je však v posledných mesiacoch terčom kritiky viacerých západných štátov a medzinárodných organizácií v súvislosti so svojím postupom vo vojne proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Izraelské sily sa v enkláve podľa nich dopúšťajú napríklad porušovania ľudských práv Palestínčanov. Tel Aviv taktiež uvalil na pásmo blokádu dodávok humanitárnej pomoci, v dôsledku čoho sa tam zhoršila humanitárna kríza a miestnym obyvateľom hrozí vyhladovanie.

 USA v júni v diplomatickom demarši vyzvali vlády celého sveta, aby sa nezúčastnili na konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o možnom riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu založenom na existencii dvoch samostatných štátov. Tá sa mala konať v júni, bola však odložená. USA v dokumente uviedli, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a Washington by na to mohol patrične reagovať.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že si nemyslí, že uznanie nezávislého Palestínskeho štátu je aj naďalej cieľom zahraničnej politiky USA, aktuality.sk

X X X

 Izraelská polícia vyšetruje dôchodkyňu pre plánovaný atentát na premiéra Netanjahua

 O prípade rozhodne prokuratúra, ktorá už má dôkazový materiál od Šin Betu a špeciálnej vyšetrovacej jednotky.

Izraelská polícia v stredu informovala, že zadržala a vyšetruje istú protivládnu aktivistku-sedemdesiatničku pre podozrenie z plánovania atentátu na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Žena je podľa vyhlásenia polície obvinená z toho, že prejavila zámer zabiť Netanjahua a snažila sa získať od ďalších aktivistov pomoc pri zaobstaraní si zbraní aj informácií o bezpečnostných opatreniach, respektíve ochrane premiéra.

Podozrenia zo zbraní

Jednotka izraelskej polície pre vyšetrovanie závažnej vnútroštátnej i medzinárodnej trestnej činnosti, ako aj tajná služba Šin Bet, odovzdala zaistený dôkazový materiál prokuratúre, ktorá rozhodne o vznesení obvinení.

 Izraelské noviny Haarec s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípadom uviedli, že žena nedávno ochorela a ľuďom vo svojom okolí tvrdila, že Netanjahua plánuje „vziať so sebou“ na druhý svet. Niekoľko osôb, ktoré jej výroky počuli, kontaktovalo políciu, čo viedlo k začatiu vyšetrovania. Ženu policajti zadržali približne pred šiestimi týždňami a následne ju umiestnili do domáceho väzenia.

Minulosť plná násilia

Žena podľa informácií Haarecu pochádza z Tel Avivu, pričom jej identita nebola zverejnená. Podozrivá je údajne z toho, že chcela zaútočiť na Netanjahua výbušným zariadením alebo granátom.

Reuters pripomína, že v minulosti už došlo k vražde izraelského premiéra. V roku 1995 zabil vtedajšieho predsedu vlády Jicchaka Rabina židovský pravicový extrémista, ktorý neschvaľoval premiérove mierové aktivity zamerané na zmierenie s Palestínčanmi. Prvý izraelský premiér David Ben-Gurion zase v roku 1957 len tesne unikol útoku duševne chorého muža, ktorý sa ho pokúsil zabiť granátom, aktuality.sk

 X X X

 Európska únia obmedzí pomoc Ukrajine, Kyjev nedodržal svoj sľub

Európska únia obmedzí finančnú pomoc Ukrajine v rámci mechanizmu Ukraine Facility, pretože Kyjev nesplnil tri zo 16 sľúbených reforiem, informuje agentúra Unian. Ukrajina podľa nej tak dostane „iba“ 3,05 miliardy eur, získať pritom mohla 4,5 miliardy eur.

 Ukrajina v júni požiadala o čiastočnú výplatu tejto štvrtej tranže, v dokumente však uviedla, že splnila iba 13 zo 16 reforiem, ku ktorým sa zaviazala, všíma si portál novinky.cz.

„Komisia zhodnotila 13 reforiem ako splnené a navrhuje Rade EÚ vyplatiť Ukrajine 3,05 miliardy eur ako tranžu v rámci Ukraine Facility pre Ukrajinu,“ cituje agentúra Unian hovorcu Európskej komisie Guillaumeho Merciera.

Uviedol, že tri nesplnené podmienky súvisia s „decentralizáciou, druhá so zákonom ARMA (Agentúra pre vyhľadávanie a správu aktív) a tretia s výberom sudcov do Najvyššieho protikorupčného súdu“.

 Ďalšie podmienky sa týkajú reforiem v energetike, poľnohospodárstve, doprave, ekologickom a digitálnom prechode, ľudskom kapitále, štátnych podnikoch, podnikateľskom prostredí, verejných financiách či v decentralizácii.

 Štvrtá tranža je najväčšia ako z hľadiska objemu finančných prostriedkov, tak aj v počte nevyhnutných reforiem. V rokoch 2024 až 2027 by Ukrajina mala získať až 50 miliárd eur v grantoch a pôžičkách v rámci Ukraine Facility.

 Tieto peniaze idú priamo do ukrajinského štátneho rozpočtu, Kyjev z nich následne platí napríklad nevyhnutné verejné služby alebo ich používa do štrukturálnych investícií či reforiem./agentury/

X X X

Humanitárna katastrofa v Gaze sa musí skončiť, vyzvali Macron, Starmer a Merz

Zároveň zdôraznili, že Hamas nesmie zohrávať žiadnu úlohu v budúcom usporiadaní Gazy.

Humanitárna katastrofa v Pásme Gazy sa musí okamžite skončiť, vyhlásili v piatok lídri Británie, Francúzska a Nemecka. Zároveň vyzvali Izrael, aby bezodkladne zrušil obmedzenia toku humanitárnej pomoci do tejto pobrežnej palestínskej enklávy. Nastal podľa nich čas ukončiť túto vojnu. Súčasne tvrdia, že militantné hnutie Hamas tu v budúcnosti nesmie zohrávať žiadnu úlohu, informuje TASR podľa správy stanice BBC.

Britský premiér Keir Starmer predtým avizoval, že bude telefonovať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, aby prediskutovali humanitárnu krízu v Pásme Gazy a to, čo môžu urobiť pre urýchlené zastavenie zabíjania a zabezpečenie potravín pre Palestínčanov.

Okamžité prímerie a pomoc

Lídri krajín skupiny E3, ktorú tvorí Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko, vyzvali strany konfliktu, aby ho ukončili dosiahnutím okamžitého prímeria. Takisto apelovali na „bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov“, ktorých Hamas zadržiava od útoku na Izrael zo 7. októbra 2023.

„Je potrebné zabezpečiť najzákladnejšie potreby civilného obyvateľstva vrátane prístupu k vode a potravinám, a to bez ďalšieho odkladu,“ uviedli vo vyhlásení a vyzvali Izrael, aby urýchlene umožnil OSN a humanitárnym organizáciám vykonávať svoju prácu a dodržiaval svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva.

Hamas musí skončiť

Okrem toho kritizovali „vyhrážky anexiou, osídľovanie a násilné činy osadníkov“ voči Palestínčanom, ktoré podľa nich podkopávajú vyhliadky na vyjednané dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

 Starmer, Macron a Merz súčasne označili za nevyhnutné, aby sa Hamas odzbrojil. Hnutie podľa nich nesmie zohrávať žiadnu úlohu v budúcnosti Pásma Gazy. Potvrdili svoje odhodlanie ďalej pracovať na „pláne pre ďalšiu fázu Gazy“, ktorého súčasťou bude stiahnutie sa izraelských síl z enklávy a odstránenie vlády Hamasu.

Morálna kríza sveta

Generálny tajomník OSN António Guterres krátko predtým kritizoval medzinárodné spoločenstvo za to, že podľa neho zatvára oči pred utrpením Palestínčanov hladujúcich v Pásme Gazy. Podľa neho ide o „morálnu krízu, ktorá je výzvou pre svedomie sveta“.

„Nedokážem si vysvetliť úroveň ľahostajnosti a nečinnosti, ktorú vidíme u primnohých členov medzinárodného spoločenstva – nedostatok súcitu, nedostatok pravdy, nedostatok ľudskosti,“ povedal Guterres prostredníctvom videospojenia na celosvetovom zhromaždení ľudskoprávnej organizácie Amnesty International.

Pripomenul súčasne, že aj keď opakovane odsúdil októbrový útok Hamasu na Izrael, ktorý vyvolal vojnu v Pásme Gazy, „nič nemôže ospravedlniť túto explóziu smrti a ničenia, ktorá… presahuje všetko, čoho sme v poslednom čase boli svedkami“, aktuality.sk

X X X

  Trojnásobnej vraždy v Bavorsku boli mŕtve už niekoľko týždňov

 Polícia ich našla až po nahlásení nezvestnosti jednej z obetí, pričom prípad sprevádza množstvo znepokojivých okolností.

Vyšetrovatelia trojnásobnej vraždy v bavorskom meste Zwiesel, ku ktorej sa priznal 37-ročný Slovák Martin L., predpokladajú, že obete zomreli niekoľko týždňov predtým, ako boli nájdené ich telá. V piatok po vykonaní pitiev to oznámili polícia v Straubingu a prokuratúra v Deggendorfe, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA a denník Passauer Neue Presse.

Podľa prvých výsledkov obhliadky tiel bola koncom júna v bytovom dome v Zwieseli najskôr zabitá 26-ročná žena, ktorú 10. júla nahlásili ako nezvestnú. Ďalšie dve obete, 56-ročný muž a jeho 22-ročná partnerka, nahlásená ako nezvestná 21. júla, boli pravdepodobne zabití v polovici júla.

Zadržanie v Rakúsku

Slováka, ktorý sa k vraždám priznal, zadržali v nedeľu v rakúskom meste Linz, kde ho našli pod vplyvom alkoholu a dezorientovaného v blízkosti železničnej stanice. Pri počiatočnej prehliadke miestností, ktoré neboli zamknuté, sa však telá jeho údajných obetí nenašli, čo polícia zdôvodnila tým, že boli preplnené rôznym odpadom.

Až po nahlásení nezvestnosti 22-ročnej ženy dovtedy neprístupný byt v pondelok večer policajti násilím otvorili a objavili telo 56-ročného muža.

Nález tiel a podozrenia

Podľa vyšetrovateľov boli v byte následne nájdené ukryté telá oboch žien. Z jedného tela boli oddelené niektoré časti, ktoré sa našli v kríkoch na okraji Zwieselu pri cyklotrase vedúcej do Frauenau.

 Akým spôsobom podozrivý svoje obete zavraždil, nie je zatiaľ známe. Na telách sa však našli rezné rany a stopy po úderoch tupými predmetmi. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že Slovák vraždil sám.

Psychiatrické oddelenie

Slováka po zadržaní umiestnili na psychiatrickom oddelení nemocnice v Linzi. Zatiaľ nebolo určené, kedy bude vydaný do Nemecka. Vyšetrovatelia medzitým predbežne zadržali ďalšiu osobu, no podozrenie voči nej sa nepotvrdilo.

Dom, kde došlo k trojnásobnej vražde, miestni obyvatelia označovali za problémový, pretože tam často dochádzalo k hádkam a fyzickým potýčkam súvisiacim s alkoholom, ako aj k narušovaniu verejného poriadku, aktuality.sk

X X X

Trump opäť exceluje v matematike: lieky vraj zlacnejú o 1 500 percent. Čelí posmechu

Americký prezident Donald Trump sa stal terčom kritiky po tom, čo počas recepcie s členmi Kongresu uviedol nereálne čísla o znižovaní cien liekov.

„Dostaneme ceny liekov dole. Nie o 30 alebo 40 percent, čo by bolo skvelé, nie o 50 alebo 60, nie… Dostaneme ich dole o 1 000 percent, 600 percent, 500 percent, 1 500 percent,“ vyhlásil Trump. Dodal, že má „určitý talent“ na dosiahnutie „čísel, o akých sa nikomu ani nesnívalo“.

Trump: Epstein bol „nechuťák“. Prečo o ňom stále hovoríme?

 Trump pokračoval v preháňaní: „Znížime ceny liekov o 1 000 percent, 1 100, 1 200, 1 300, 1 400, 700, 600; nie o 30 alebo 40 alebo 50 percent, ale o čísla, aké ste ešte nevideli.“ Jeho vyjadrenia vyvolali posmech, keďže z matematického hľadiska nie je možné znížiť cenu o viac ako 100 percent.

V skutočnosti podľa správy farmaceutických spoločností by Trumpove navrhované clá na dovoz liekov mohli ceny naopak zvýšiť. Už 25-percentné clo by podľa analýzy z apríla zvýšilo ročné náklady na lieky o 51 miliárd dolárov. Trump najnovšie navrhuje 200-percentné clo na farmaceutiká, čo by mohlo ohroziť dostupnosť liekov pre Američanov.

 Trump tiež uviedol, že použije dovozné obmedzenia na donútenie zahraničných dodávateľov znížiť ceny, čo je v rozpore s jeho snahou podporiť domácu výrobu liekov. Problém vysokých cien liekov v USA je vážny – Američania platia takmer trikrát viac ako spotrebitelia v iných krajinách – no prezident namiesto riešení ponúka vymyslené štatistiky.

Trump je známy preháňaním čísel aj v iných oblastiach, keď napríklad tvrdil, že uzavrel 200 obchodných dohôd, hoci ich bolo menej ako desať, alebo že ceny benzínu klesli pod dva doláre, pričom priemer je nad tri doláre./agentury/

X X X

 Záhada 500 miliónovej firmy: Na papieri playmate a muž v exekúcii, v skutočnosti tajomní cudzinci?

 Zo slov Stanislavy Gálovej vyplýva, že firma by mala mať ďalších troch zahraničných spoluvlastníkov. Ich mená by podľa zákona firma mala zverejniť. Dodnes sa tak nestalo.

Bývalá playmate Stanislava Gálová figuruje v štátnych registroch medzi konečnými užívateľmi výhod miliónovej firmy Glortex. Otázky na podnikanie spoločnosti ju však pred časom vyrušili natoľko, že v telefonáte s novinárom portálu Aktuality.sk prešla k vyhrážkam, ktoré dnes rieši polícia.

Za spoločnosťou Glortex v skutočnosti zrejme stoja aj úplne iní ľudia, než firma deklaruje pred štátom a verejnosťou. Predstavitelia firmy sa k tomu v oficiálnom vyjadrení pre náš portál čiastočne aj sami priznali, zápis je podľa nich neaktuálny už päť rokov.

Tajomní zahraniční vlastníci

Ešte v telefonickom rozhovore, ktorý nasledoval po vyhrážkach, Gálová uviedla, že vlastníkmi firmy Glortex sú podnikatelia zo zahraničia. V telefonáte, ktorý sa odohral začiatkom júna, však akcionárov odmietla konkretizovať.

Takýto prístup ale naráža na slovenskú legislatívu, podľa ktorej musia všetky firmy na Slovensku uviesť konečných užívateľov výhod, teda osoby, ktoré vlastnia aspoň 25 percent firmy, alebo majú z nej podobný prospech.

Túto povinnosť si formálne splnila aj firma Glortex. Z vyjadrení samotnej firmy však vyplýva, že nepravdivo. Podľa registra právnických osôb sú jedinými konečnými užívateľmi výhod Gálová a neznámy občan v exekúcii Juraj Farkaš.

Od Farkaša sa pritom dištancuje samotná firma Glortex a uvádza, že ide o neaktuálny údaj starý niekoľko rokov. Ako sa tento neaktuálny údaj dostal do oficiálneho registra a prečo nebol nahradený aktuálnymi informáciami, sme sa však nedozvedeli.

Gálová: Všetci majú 25 percent

Problematickým však nie je iba zápis Farkaša, ale aj absencia údajných zahraničných vlastníkov v štátnom registri. Vyplýva to zo slov samotnej Gálovej, ktorej sme sa pýtali na anonymných zahraničných majiteľov.

„Všetci majú 25 %,“ zopakovala viackrát Gálová v telefonáte. Z jej slov teda vyplýva, že firmu vlastnia štyri osoby, každá s rovnakým podielom.

Napriek tomu, že redakcia Aktuality.sk firmu Glortex informovala o tom, že zverejnené údaje o jej majiteľoch nie sú v súlade so zákonom, firma nevykonala žiadnu nápravu.

Gálovej sme sa po niekoľkých týždňoch ozvali znova a chceli sme sa spýtať, prečo nedošlo k náprave a ako firma vzniknutú situáciu rieši. Influencerka však nezdvihla telefón a neodpovedala ani na zaslanú správu, aktuality.sk

X X X

 Von der Leyenová sa stretne s Trumpom počas jeho návštevy Škótska

 Schôdzka v Škótsku má zabrániť zavedeniu nových ciel, ktoré by mohli narušiť transatlantické obchodné vzťahy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že sa v nedeľu stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Schôdzka, ktorá sa uskutoční počas Trumpovej návštevy v Škótsku, sa bude zaoberať riešením sporu medzi EÚ a USA o clách. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Brusel už niekoľko týždňov rokuje s Washingtonom o novej obchodnej dohode s cieľom zabrániť tomu, aby 1. augusta vstúpili do platnosti Trumpom ohlásené clá vo výške 30 percent. Prezident USA v piatok pred odletom do Škótska povedal, že šanca na dosiahnutie dohody s EÚ je na úrovni približne 50 percent, možno aj menej.

Dohoda o clách

„Po dobrom telefonáte s prezidentom USA sme sa dohodli, že sa v nedeľu stretneme v Škótsku, aby sme prediskutovali transatlantické obchodné vzťahy a to, ako ich môžeme udržať silné,“ napísala von der Leyenová na sieti X.

 Trump mieri do Škótska na päť dní, podľa stanice Sky News zavíta do svojich golfových stredísk na severe krajiny. Ide o Trumpovu prvú cestu do Británie od jeho víťazstva v minuloročných voľbách v USA. Nemenované zdroje uviedli, že v Škótsku sa s ním stretne aj britský premiér Keir Starmer, aktuality.sk

 X X X

 Kadyrov sa takmer utopil na dovolenke v Turecku

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa takmer utopil počas dovolenky v tureckom Bodrume. K incidentu došlo neďaleko päťhviezdičkového hotela, v ktorom bol ubytovaný. Kadyrov sa počas plávania začal prudko pohybovať vo vode, čo si všimli plavčíci.

Ako referuje web gazeta.ua s odvolaním sa na turecké denníky, záchranári rýchlo zareagovali a vytiahli Kadyrova z vody na breh. Po incidente Kadyrova previezli do nemocnice. Podľa novinárov sa nenachádza v ohrození života. Napriek správam v tureckej tlači sa samotný Kadyrov ani jeho okolie k situácii zatiaľ oficiálne nevyjadrili./agentury/

X X X

 Envirorezort podpísal s Westinghouse dohodu na investíciách stabilizujúcich dodávky elektriny. Taraba: Zaradíme sa k svetovej špičke

Envirorezort prostredníctvom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba podpísal memorandum o spolupráci so spoločnosťou Westinghouse Electric Company, vďaka čomu môže Slovensko, ako vôbec prvý štát Európy, realizovať unikátnu investíciu na stabilné a bezpečné dodávky elektrickej energie z vodných elektrární. Projekt poskytne gigawattový systém dlhodobého úložiska energie na uskladnenie prebytočnej energie vyrobenej vodnými elektrárňami prevádzkovanými Vodohospodárskou výstavbou.

 Westinghouse podpísal memorandum so slovenskou Vodohospodárskou výstavbou.

Slávnostného podpisu vo Washingtone D.C. sa zúčastnili podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda, Elias Gedeon, senior viceprezident pre prevádzku spoločnosti Westinghouse a Petr Brzezina, prezident Českej republiky a Slovenska vo Westinghouse.

Podľa vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu ide o unikátnu technológiu so 60-ročnou životnosťou a neobmedzenou cyklickou kapacitou, ktorá pomôže nielen stabilizovať výkyvy v energetickej sieti, ale zvýši opätovné využitie vody prechádzajúcej vodnými elektrárňami, čo zvýši ich ziskovosť.

 „Modernizácia európskeho aj slovenského priemyslu masívne zvyšuje spotrebu elektrickej energie. Rovnako ak Slovensko chce byť úspešné pri lákaní nových investícií v sektore umelej inteligencie, musí mať dostatočné a stabilné energetické kapacity. Novou investíciou odpovedáme na obe tieto výzvy a zaradíme sa k svetovej špičke v bezpečnom a efektívnom využívaní energie,” zdôraznil slovenský vicepremiér Tomáš Taraba.

 Vodohospodárska výstavba v spolupráci s Westinghouse vypracuje v priebehu 12-tich mesiacov inžiniersko-projektovú dokumentáciu, ktorá určí podrobnejšie parametre investície a zároveň vymedzí rozsah výstavby projektu. Celý systém od spoločnosti Westinghouse by mal byť v prevádzke do roku 2030, kedy by ho mohli využívať miestni dodávatelia, ktorí vytvoria príležitosti na výstavbu podobných projektov v Európe aj na celom svete.

 „Je to pre nás obrovská príležitosť stať sa jednou z najefektívnejších európskych organizácií, ktorá dokáže maximalizovať využívanie elektrickej energie vyrobenej v hydroelektrárňach či už na Dunaji, Váhu alebo Orave,” doplnil generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda.

 Podľa prezidenta energetických systémov spoločnosti Westinghouse Dana Lipmana technológia prečerpávacieho tepelného skladovania je určená pre elektrárne s výkonom viac ako 100 MWh a energetickým spoločnostiam poskytuje spoľahlivé riešenie pre dlhodobé skladovanie energie. „Náš systém umožní Slovensku skladovať prebytočnú energiu vyrobenú počas období nízkeho dopytu a využívať ju podľa potreby energetických spoločností, čím sa znížia celkové náklady na energiu,” uzavrel Lipman./agentury/

X X X 

 Rozchýrilo sa, že Robert Fico chystá operáciu, ktorá by poznačila celé generácie

 Jeden rádioaktívny „kameň“ už vnukom, ich vnukom a ďalším potomkom súčasníci na krk vešajú.

Premiér Robert Fico vraj v tichosti pripravuje dohodu s americkou spoločnosťou Westinghouse o stavbe novej jadrovej elektrárne za 13 až 15 miliárd eur.

Po vyplienení verejnej pokladnice by to mohol byť definitívny klinec do rakvy pre nasledujúce generácie Slovákov.

Po prvé, Česi nedávno podpísali dohodu na výstavbu novej jadrovej elektrárne za 9 miliárd eur.

 Po tretie, kabinet Robert Fica taktiež nepredložil žiadny konkrétny plán vybudovania hlbinného úložiska. V ňom by mal byť uskladnený nebezpečný rádioaktívny odpad tisíce rokov. V Česku tieto náklady odhadli zhruba na 23 miliárd eur.

Povestnou čerešničkou na torte je, že verejnosť nemá od Fica informácie. S Westinghouse sa údajne dohodol zatiaľ len na konzultáciách.

Otvorenou otázkou ostáva, čo sa stane, ak ceny elektriny nepokryjú stavebné náklady. V Česku predpokladajú, že sa investícia vráti pri 90 eurách za megawatthodinu.

To naznačuje, o koľko by mala elektrina zdražieť, aby bol rentabilný očakávaný výrazne drahší slovenský projekt, aktuality.sk

X X X

 Čistky v Kremli: Lojalita už nemusí stačiť, stúpenci režimu padajú z okien jeden po druhom

 Putinov režim zasahuje vlastné elity. Čistky medzi úradníkmi prinášajú rozsiahle prerozdelenie majetku a znárodňovanie, odznelo v správach britských médií.

Na najvyšších poschodiach ruskej moci zavládla nervozita. Mená, ktoré ešte nedávno pôsobili nedotknuteľne, sa zrazu objavujú v správach o zatknutiach, vyšetrovaniach či podozrivých úmrtiach. Namiesto lojality a minulých zásluh dnes rozhoduje jediné – kto má dôveru Kremľa práve teraz. A ani tá už nemusí stačiť.

Britský denník The Telegraph priniesol svedectvá bývalých aj súčasných ruských činiteľov, ktorí opisujú, ako sa Putinov režim obracia proti vlastným ľuďom. Zatýkania, náhle úmrtia či zhabaný majetok už nie sú výnimkou, ale nástrojom moci. V krajine, ktorá vedie nielen vojnu s Ukrajinou, ale aj s vlastnými predstaviteľmi, sa tak dôvera stáva tovarom s krátkou zárukou.

„Obetní baránkovia“ Kremľu

Tajné zatknutia, nečakané úmrtia, dlhoročné tresty. Zoznam tých, ktorí sa v posledných týždňoch ocitli v nemilosti, sa rýchlo rozrastá a ukazuje, že čistky sa nevyhýbajú ani vysokopostaveným funkcionárom či miliardárom. Posledným prípadom, ktorý obletel svet, je samovražda bývalého ministra dopravy Romana Starovojta. Starovojt sa zastrelil v jeho aute.

Starovojt bol aj guvernérom Kurskej oblasti a považovaný bol za lojálneho funkcionára s blízkymi väzbami na ruských oligarchov, bratov Rotenbergovcov. V posledných mesiacoch sa však Starovojt ocitol pod rastúcim tlakom. Vyšetrovatelia ho podozrievali z podvodu s 38 miliónmi libier určenými na výstavbu pohraničných obranných línií. Vypovedal proti nemu aj jeho vlastný zástupca Alexej Smirnov.

Krátko nato bol z funkcie odvolaný a len niekoľko dní pred smrťou zmizol z verejnosti. K jeho úmrtiu sa verejne nevyjadril ani prezident Putin, ani premiér Mišustin, čo mnohí pozorovatelia vnímajú ako chladný odkaz elitám: nikto už nie je nedotknuteľný.

Samovražda vysokopostaveného politika, ktorý ešte donedávna sedával pri Putinovom stole, vyvolala zdesenie a prekvapenie aj medzi tými, ktorí sa považovali za verných. Starovojtova smrť však nebola ojedinelá. Len niekoľko dní predtým zomrel Andrej Badalov, viceprezident štátnej ropovodnej spoločnosti Transneft,aktuality.sk

X X X

 Von der Leyenová sa stretne s Trumpom počas jeho návštevy Škótska

 Schôdzka v Škótsku má zabrániť zavedeniu nových ciel, ktoré by mohli narušiť transatlantické obchodné vzťahy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že sa v nedeľu stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Schôdzka, ktorá sa uskutoční počas Trumpovej návštevy v Škótsku, sa bude zaoberať riešením sporu medzi EÚ a USA o clách. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Brusel už niekoľko týždňov rokuje s Washingtonom o novej obchodnej dohode s cieľom zabrániť tomu, aby 1. augusta vstúpili do platnosti Trumpom ohlásené clá vo výške 30 percent. Prezident USA v piatok pred odletom do Škótska povedal, že šanca na dosiahnutie dohody s EÚ je na úrovni približne 50 percent, možno aj menej.

Dohoda o clách

„Po dobrom telefonáte s prezidentom USA sme sa dohodli, že sa v nedeľu stretneme v Škótsku, aby sme prediskutovali transatlantické obchodné vzťahy a to, ako ich môžeme udržať silné,“ napísala von der Leyenová na sieti X.

Trump mieri do Škótska na päť dní, podľa stanice Sky News zavíta do svojich golfových stredísk na severe krajiny. Ide o Trumpovu prvú cestu do Británie od jeho víťazstva v minuloročných voľbách v USA. Nemenované zdroje uviedli, že v Škótsku sa s ním stretne aj britský premiér Keir Starmer, aktuality.sk

X X X

 V Rakúsku padol rozsudok: Mladík spojený s plánovaným útokom na koncert Swiftovej dostal dva roky väzenia

 Obvinený Luca K. sa k väčšine skutkov priznal, no tvrdí, že sa útoku nezúčastnil.

Na dva roky nepodmienečne za členstvo v teroristickej organizácii a zločineckej skupine odsúdil v piatok krajinský súd vo Viedenskom Novom Meste 18-ročného mladíka, ktorý sa poznal s o dva roky starším Beranom A. Toho aj s ďalším mužom zadržali pre podozrenie, že plánovali teroristický útok na koncerte americkej popovej hviezdy Taylor Swiftovej, ktorý sa mal konať 9. augusta 2024 vo Viedni. Verdikt nie je právoplatný, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

Proces trval len niekoľko hodín. Na jeho začiatku sa Luca K. priznal k väčšine obvinení, ktoré zahŕňali šírenie propagandy teroristickej organizácie Islamský štát (IS) a vyjadrovanie obdivu sympatizantovi IS, ktorý v 2. novembra 2020 vo Viedni zabil štyroch ľudí a mnoho ďalších vážne zranil.

Plánovanie útoku

Prípad sa netýkal možnej účasti Lucu K. na príprave útoku na jeden z troch koncertov, ktoré boli nakoniec zrušené.

 „Dnes to všetko vnímam ako chybu. Som rád, že som skončil vo väzení. Narodila sa mi dcéra a teraz beriem život vážnejšie,“ povedal Luca K., ktorý v roku 2022 konvertoval na islam.

Obžalovaný pomáhal s prípravou pódia pred koncertmi Swiftovej. Jeho obhajca zdôraznil, že tak nerobil preto, lebo sa chcel podieľať na teroristickom útoku, ale preto, že to bola jeho práca.

Hlavný podozrivý

Čas, ktorý Luca K. strávil vo väzbe, sa mu odpočíta od vymeraného trestu. Proti rozsudku sa môže odvolať.

Luca K. bol zadržaný v rovnaký deň ako hlavný podozrivý Beran A., ktorého naďalej vyšetrujú v spojitosti s plánovaným útokom na koncert Swiftovej. Beran A. chcel na fanúšikov speváčky pri viedenskom Štadióne Ernsta Happela zaútočiť výbušninou a bodnými zbraňami. Jeho cieľom bolo zabiť čo najviac ľudí a bol pripravený na to, že sám tiež príde o život.

 X X X

Situácia po požiari v osade v Spišskom Štiavniku sa zhoršuje, pribúdajú problémy

Po utorkovom (22. 7.) požiari v rómskej osade v obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, sa situácia zhoršuje a postupom času pribúdajú ďalšie problémy. Po piatkovom zasadnutí krízového štábu v obci to potvrdil vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy na Okresnom úrade (OÚ) v Poprade Maroš Baranec.

 „Vznikajú problémy s postihnutými, ktorí odmietli byť ubytovaní v komunitnom centre, avšak nekoordinovane do neho vstupujú a berú si z neho, čo potrebujú. Personál, ktorý zabezpečuje obec, je vyčerpaný, od požiaru fungujú nonstop, na čele so starostom Matúšom Korheľom,“ priblížil Baranec. Problém je podľa neho aj s výdajom stravy, ktorú ľudia zasiahnutí požiarom odovzdávajú aj iným osadníkom. Vo večerných hodinách tam dokonca vznikajú konfliktné situácie, ktoré musia riešiť príslušníci polície. Nutné je podľa Baranca riešiť aj základné veci, ako lieky a osobné doklady, o ktoré obyvatelia prišli pri požiari.

 „Je nutné pripraviť harmonogram dňa – výdaj stravy a uzatváranie komunitného centra. Slovenský Červený kríž bude zabezpečovať jedno teplé jedlo denne – zahustenú polievku, chlieb a čaj – a od soboty 26. júla zabezpečil hygienické balíčky,“ dodal Baranec s tým, že od budúceho týždňa obec plánuje v súčinnosti so školskou jedálňou v miestnej základnej škole pripravovať aj inú stravu. OÚ obci poskytol dva stany, matrace, prikrývky a so samosprávou je v neustálom kontakte. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade poskytol súčinnosť v rámci aktuálnych programov, cez ktoré je možné zamestnať uchádzačov o zamestnanie na účely pomoci pri koordinácii postihnutých osôb v komunitnom centre, pri vypratávaní zhoreniska a podobne.

 Na krízovom štábe sa zúčastnili sa aj zástupcovia centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, IPčka, Modrého anjela a Zdravých regiónov. Zároveň do Spišského Štiavnika zavítal aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško. Úrad splnomocnenca potvrdil, že zástupcovia regionálnych kancelárií sa podieľali na administratívnej pomoci – spisovaní údajov poškodených na následné využitie, žiadostí o jednorazové finančné pomoci, ako aj o poskytovanie humanitárnej pomoci všeobecne.

 „Splnomocnenec prerušil svoju dovolenku a osobne sa zúčastnil na krízovom štábe, kde sa dohodli ďalšie postupy pomoci a riešení. Zároveň navštívil miesto postihnuté požiarom,“ uviedla Angélique Bobríková z mediálneho odboru Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity s tým, že sú súčinní aj pri oslovovaní so žiadosťou o humanitárnu a potravinovú pomoc rôznych hypermarketov, firiem a organizácií poskytujúcich pomoc. Ubezpečila, že situácia je oproti štvrtku (24. 7.) pokojnejšia, avšak je potrebné každý úkon koordinovať. Splnomocnenec sa dohodol aj na finančnej podpore pre komunitu, ktorá bola postihnutá požiarom. Bobríková však nekonkretizovala, v akej výške.

Po utorkovom požiari v rómskej osade prišlo o strechu nad hlavou viac ako 140 ľudí. Obec ich dočasne umiestnila v miestnom komunitnom centre, pričom ide najmä o matky s deťmi. Oheň zachvátil časť osady, v ktorej žije odhadom 1800 ľudí, večer. Hoci sa hasičom podarilo požiar dostať do niekoľkých hodín pod kontr/agenturyolu, na mieste zhorelo približne 11 provizórnych i murovaných obydlí./agentury/

X XX

 

Neopísateľná tragédia v známom chorvátskom aquaparku: otcovi vypadlo na tobogane dievčatko (†1) z rúk

23

V utorok 22. júla došlo v známom aquaparku Aquagan na chorvátskom ostrove Rab k tragédii, ktorá otriasla návštevníkmi aj širšou verejnosťou. Pri nehode na tobogane zahynulo len 21-mesačné dievčatko s nemeckým občianstvom.

Podľa informácií chorvátskych médií, na ktoré sa odvoláva denník Večernji list, sa dieťa šmýkalo na tobogane spolu so svojím otcom. Počas jazdy mu však vypadlo z náručia a z veľkej výšky dopadlo na betónovú plochu pod šmykľavkou.

Svedkovia tragédie opísali dramatické chvíle po incidente. Otec dieťaťa v panike volal o pomoc a podľa výpovedí kričal: „Na nič sa ma nepýtajte, moja dcéra zomiera!“ Medzi prvými pribehli na miesto nešťastia dve české turistky, ktoré sa snažili poskytnúť prvú pomoc, uvádza tamojší denník 24sata.

Na miesto okamžite dorazila letecká záchranná služba, ktorá vážne zranené dieťa transportovala do nemocnice v meste Rijeka. Napriek rýchlej reakcii a odbornému zásahu zdravotníkov sa však život malého dievčatka zachrániť nepodarilo.

Chorvátska polícia krátko po incidente uviedla, že ide o „trojročné dieťa s nemeckým občianstvom, ktoré utrpelo vážne telesné zranenia pri páde z toboganu“. Následne bolo upresnené, že dieťa malo len 21 mesiacov.

Príčina tragédie zatiaľ nie je známa. Prebieha vyšetrovanie, ktoré má objasniť, či bol tobogan vôbec určený pre tak malé deti a či boli dodržané všetky bezpečnostné opatrenia. Vyšetruje sa konštrukcia atrakcie, zabezpečenie prevádzky aj prípadné zlyhanie ľudského faktora.

 Majiteľ aquaparku Aquagan poskytol k udalosti len stručné vyjadrenie: „Je to tragédia pre nás, pre rodinu, pre všetkých.“

Očakáva sa, že výsledky vyšetrovania vrhnú viac svetla na to, ako mohlo k takémuto nešťastiu dôjsť a či mohlo byť za určitých okolností predvídateľné či predchádzateľné./agentury/

 X X X

 V Rakúsku padol rozsudok: Mladík spojený s plánovaným útokom na koncert Swiftovej dostal dva roky väzenia

 Obvinený Luca K. sa k väčšine skutkov priznal, no tvrdí, že sa útoku nezúčastnil.

Na dva roky nepodmienečne za členstvo v teroristickej organizácii a zločineckej skupine odsúdil v piatok krajinský súd vo Viedenskom Novom Meste 18-ročného mladíka, ktorý sa poznal s o dva roky starším Beranom A. Toho aj s ďalším mužom zadržali pre podozrenie, že plánovali teroristický útok na koncerte americkej popovej hviezdy Taylor Swiftovej, ktorý sa mal konať 9. augusta 2024 vo Viedni. Verdikt nie je právoplatný, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

Proces trval len niekoľko hodín. Na jeho začiatku sa Luca K. priznal k väčšine obvinení, ktoré zahŕňali šírenie propagandy teroristickej organizácie Islamský štát (IS) a vyjadrovanie obdivu sympatizantovi IS, ktorý v 2. novembra 2020 vo Viedni zabil štyroch ľudí a mnoho ďalších vážne zranil.

Plánovanie útoku

Prípad sa netýkal možnej účasti Lucu K. na príprave útoku na jeden z troch koncertov, ktoré boli nakoniec zrušené.

 „Dnes to všetko vnímam ako chybu. Som rád, že som skončil vo väzení. Narodila sa mi dcéra a teraz beriem život vážnejšie,“ povedal Luca K., ktorý v roku 2022 konvertoval na islam.

Obžalovaný pomáhal s prípravou pódia pred koncertmi Swiftovej. Jeho obhajca zdôraznil, že tak nerobil preto, lebo sa chcel podieľať na teroristickom útoku, ale preto, že to bola jeho práca.

Hlavný podozrivý

Čas, ktorý Luca K. strávil vo väzbe, sa mu odpočíta od vymeraného trestu. Proti rozsudku sa môže odvolať.

Luca K. bol zadržaný v rovnaký deň ako hlavný podozrivý Beran A., ktorého naďalej vyšetrujú v spojitosti s plánovaným útokom na koncert Swiftovej. Beran A. chcel na fanúšikov speváčky pri viedenskom Štadióne Ernsta Happela zaútočiť výbušninou a bodnými zbraňami. Jeho cieľom bolo zabiť čo najviac ľudí a bol pripravený na to, že sám tiež príde o život, aktuality.sk

X X X

Volkswagen vykázal za 2. kvartál prudký pokles zisku

 Volkswagen hlási pokles čistého zisku o 36 %. Americké clá a slabší výkon prémiových značiek výrazne poznamenali celoročnú prognózu.

Nemecká automobilka Volkswagen zaznamenala v 2. štvrťroku prudký pokles čistého aj prevádzkového zisku. Spoločnosť poukázala na slabé výsledky svojich prémiových značiek Porsche a Audi, ako aj vplyv amerických dovozných ciel. Tie firmu stáli v prvej polovici tohto roka viac než miliardu eur. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters a portálu RTTNews.

Prevádzkový zisk Volkswagenu klesol v 2. štvrťroku o viac než 29 % na 3,83 miliardy eur. Čistý zisk spoločnosti dosiahol 2,29 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znamená pokles o 36,3 %.

Tržby VW dosiahli 80,6 miliardy eur a medziročne tak klesli zhruba o 3 %, napriek mierne zvýšenému objemu predaja. Spoločnosť v tejto súvislosti poukázala na vplyv amerických dovozných ciel na autá, ktoré dosahujú 25 %. Tie podľa agentúry AFP stáli automobilku v 1. polroku tohto roka 1,3 miliardy eur.

Spoločnosť zároveň zhoršila vyhliadky na celý rok. Po výsledkoch za 2. kvartál Volkswagen za celý rok očakáva nulový rast tržieb, zatiaľ čo pôvodne počítal s rastom zhruba o 5 %. Prevádzková marža by sa mala pohybovať v rozmedzí od 4 % do 5 %. V predchádzajúcom odhade VW uvádzal maržu na úrovni 5,5 % až 6,5 %, aktuality.sk

X X X

 Tragický piatok na východe: Auto v priekope si všimol okoloidúci motorkár. Matka zomrela, syn je vážne zranený

Pri piatkovej popoludňajšej dopravnej nehode medzi Rozhanovcami a Čižaticami v okrese Košice-okolie prišla o život jedna osoba. Ďalšiu v kritickom stave previezli letecky do nemocnice. Vrtuľníková záchranná zdravotná služba Air-Transport Europe (ATE) o tom informuje na sociálnej sieti.

Vozidlo zn. Peugeot zakliesnené medzi stromami si všimol náhodný okoloidúci motocyklista, ktorý okamžite kontaktoval tiesňovú linku. „Osobné vozidlo bolo nájdené prevrátené v priekope mimo vozovky. Na mieste sa nachádzali dve osoby. Jedna, žiaľ, nejavila známky života. Druhý pasažier, 19-ročný muž, bol v bezvedomí. Utrpel vážne poranenia viacerých častí tela,“ spresnili leteckí záchranári s tým, že po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti ho na umelej pľúcnej ventilácii, s diagnózou polytrauma, letecky previezli do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach informovali, že vo vozidle zn. Peugeot bola matka so synom, ktorý ho viedol. Štyridsaťročná žena utrpela zranenia nezlučiteľné so životom. „Vodičovi boli nariadené odbery na zistenie prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok. Po zadokumentovaní tejto tragickej dopravnej nehody bude začaté trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Ako došlo k vzniku dopravnej nehody bude predmetom ďalšieho vyšetrovania,“ doplnila polícia.

 Košickí krajskí hasiči na sociálnej sieti spresnili, že vozidlo sa nachádzalo niekoľko metrov pod úrovňou cesty medzi stromami a osoby z neho vyslobodili pomocou hydraulického náradia. „Hasiči zároveň stabilizovali havarované vozidlo a po zdokumentovaní nehody príslušníkmi polície ho pomocou hydraulickej ruky hasičského vozidla vytiahli späť na cestu,“ dodali s tým, že cesta bola v danom úseku počas zásahu úplne uzavretá./agentury/

X X X

 Kolíková konala v rozpore so zákonom. Odvolanie sudcu Fitta počas „vojny v polícii“ neobstálo

Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej o odvolaní sudcu Romana Fitta z funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Rozsudok padol pred tromi týždňami, no dôvody zrušenia zatiaľ nie sú verejnosti známe. Odôvodnenie má súd zverejniť v najbližších dňoch.

Pravda25.07.2025 16:00

 

Foto: TASR, Martin Baumann

Mária Kolíková

Rozhodnutie vyniesol senát v zložení predsedníčka Lucia Tóth a členovia senátu Jozef Timek a Zuzana Široká. O rozsudku informoval Magazín Kontext.

Zásah NAKA a spor o utajovanú prílohu

Bývalá ministerka Kolíková odvolala R. Fitta 10. júna 2022. Dôvodom podľa nej bola jeho údajná nedostatočná súčinnosť so zásahom policajtov z NAKA, ktorí sa 25. a 26. apríla 2022 snažili zaistiť utajovanú prílohu k trestnému spisu týkajúcemu sa Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Obaja muži boli spolupracujúcimi obvinenými vo viacerých závažných trestných veciach a zároveň čelili podozreniu z krivej výpovede. Krajská prokuratúra ich navrhla väzobne stíhať, ale sudkyňa Iveta Halvoňová z Okresného súdu Bratislava III návrh odmietla. Prokuratúra v Košiciach následne obvinenia zrušila.

 Prvý pokus NAKA o zaistenie prílohy sa uskutočnil v pondelok 25. apríla počas pracovnej doby, keď sa policajti dostavili za sudkyňou Halvoňovou. Tá dokument nevydala. Ten istý deň večer sa policajti opäť objavili na súde a žiadali dokumenty od službukonajúceho sudcu. Ten kontaktoval predsedu súdu Romana Fitta. Fitt odporučil, aby sa vec riešila počas riadnej pracovnej doby nasledujúci deň.

V utorok 26. apríla sa NAKA vrátila s príkazom prokuratúry. Zaistila samotný spis, ale utajovaná príloha sa už medzičasom vrátila na Krajskú prokuratúru v Bratislave.

Inštitúcie potvrdili správnosť postupu súdu

Mária Kolíková v rozhodnutí o odvolaní uviedla, že Roman Fitt si neplnil povinnosti predsedu súdu svedomito a riadne, najmä tým, že sa 25. apríla večer osobne nedostavil na súd, hoci podľa nej vedel o tom, že NAKA disponuje príkazom na prehliadku súdu.

Tvrdila tiež, že Fitt mal byť voči polícii súčinný a lepšie komunikovať, aj keby sa neskôr ukázalo, že podmienky na vydanie dokumentov neboli splnené.

 Po udalosti viaceré štátne inštitúcie, vrátane Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), policajnej inšpekcie a Súdnej rady, skonštatovali, že sudcovia postupovali zákonne. Príkaz na prehliadku bol v tom čase ešte utajený a Fitt mohol oprávnene predpokladať, že jeho osobná prítomnosť nie je potrebná.

Kolíkovej výčitky o nedostatočnej súčinnosti neboli podľa dostupných informácií podrobne konkretizované.

Roman Fitt podľa medializovaných informácií nemá záujem o návrat do funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Jeho odvolanie sa pritom odohralo v čase napätých vzťahov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli v médiách označované ako „vojna v polícii“./agentury/