Rusko zakázalo vstup do krajiny takmer tisícke amerických občanov, vrátane prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ministra obrany Lloyda Austina alebo šéfov Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Oznámilo to ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zverejnilo kompletný menný zoznam. Podľa Moskvy odvetné sankcie sú vynútený krok s cieľom prinútiť USA „zmeniť správanie a uznať novú geopolitickú realitu“.

V zozname je len súčasný prezident USA. Nefigurujú v ňom ani Donald Trump, ani Barack Obama, ktorí boli hlavou štátu pred Bidenom. Sú v ňom aj ďalšie známe mená – investor George Soros, zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg, bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Herec Morgan Freeman je v zozname, lebo v roku 2017 nahral video, v ktorom podľa Moskvy obvinil Rusko zo sprisahania proti USA a vyzýval na boj proti nemu.

Dostala sa do neho aj viceprezidentka USA Kamala Harrisová, hovorca Pentagónu John Kirby či Jen Psakiová (do začiatku mája 2022 bola hovorkyňou Bieleho domu).

Vzájomné zákazy cestovania majú iba symbolický dopad, ale tvoria súčasť neustáleho zhoršovania vo vzťahoch Ruska so Spojenými štátmi a ich spojencami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, poznamenala agentúra Reuters.

Niektoré mená zo sankčného zoznamu, vrátane Bidena a Blinkena, Rusko zverejnilo už v marci. Vtedy Moskva dala najavo, že ide o reakciu na americké sankcie, vrátane zákazu vjazdu najvyšších ruských predstaviteľov do Spojených štátov. Na úplnom zozname je 963 mien.

„Zdôrazňujeme, že nepriateľské akcie Washingtonu, ktoré sú bumerangom zasahujúcim samotné Spojené štáty, budú mať aj naďalej patričnú odpoveď,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení. Rusko podľa neho „zavádza voči Spojeným štátom odvetné sankcie, aby americké úrady zmenili svoje správanie a uznali novú geopolitickú realitu“./agentury/

X X X

Ani sankcie, ani hackeri. Putin odkázal Západu, že Rusko bolo pripravené

 Kybernetická agresia proti Rusku zlyhala, rovnako ako sankčný nátlak, vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin na piatkovej porade svojej bezpečnostnej rady o bezpečnosti informačných systémov.

 Putin podľa agentúry TASS však pripustil, že počet hackerských útokov rádovo vzrástol a stali sa aj závažnejšími a komplexnejšími, čo podľa neho nie je v silách jednotlivých hackerov, ale ide o počínanie „štátnych štruktúr“.

Západné sankcie majú Rusko prinútiť k ukončeniu vojny proti Ukrajine, ktorú ruské vojská na Putinov rozkaz rozpútali pred 86 dňami.

„Už sa dá povedať, že kybernetická agresia proti nám, ako aj celý sankčný nátlak na Rusko, zlyhali. Celkovo sme boli pripravení na tento útok, a to je výsledok tej systémovej práce, ktorá sa viedla v posledných rokoch,“ citovala šéfa štátu agentúra TASS.

„Množstvo počítačových útokov na ruskú informačnú infraštruktúru v posledných rokoch ustavične rastie, najmä v posledných rokoch. A spolu so začiatkom špeciálnej vojenskej operácie v Donbase, na Ukrajine, sa výzvy v tejto oblasti stali ešte tvrdším a závažnejšími, rozsiahlejšími,“ povedal.

 Putin vojnu proti Ukrajine označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Tento výraz ruské úrady presadzujú cenzúrou, pokutami aj hrozbami väzenia. Servery ruských štátnych médií a úradov sa po invázii opakovane stali terčom útokov hackerov zo skupiny Anonymous.

„Proti Rusku sa v podstate rozpútala skutočná agresia, vojna v informačnom priestore,“ uviedol Putin. „Predovšetkým násobne, rádovo, sa zväčšil počet kybernetických útokov, vrátane komplexných,“ zdôraznil Putin. Dodal, že tieto útoky nie sú podľa expertov v silách jednotlivých hackerov.

Tieto útoky podľa Putina prichádzajú z rôznych krajín, ale sú presne koordinované. „V podstate je to počínanie štátnych štruktúr,“ vyhlásil a pripomenul, že v niektorých krajinách sa už súčasťou ozbrojených síl stali kybernetické vojskáa. /agentury/

X X X

Diplomat Gábor: Orbán by si vychutnal moment rozpadu EÚ

 Slováci v Maďarsku sa odčlenili od svojho slovenského etnického kmeňového územia začiatkom 18. storočia (!), čo ovplyvnilo ich tragický osud. Aj takýto názor sa objavil v prostredí Maďarskej akadémie vied v recenzii knihy slovenského diplomata Jána Gábora.

 „Pýtam sa však, ako je možné, že Slováci v rumunskom Sedmohradsku, prípadne v srbskej Vojvodine, ktorých bolo desaťkrát menej ako krajanov v potrianonskom Maďarsku a ktorých historický vývoj bol veľmi podobný (boli v jednej monarchii), žijú dodnes čulým národnostným životom,“ reaguje spoluautor knihy s názvom Život národa je večný.

Napísal ju s historikom Ferdinandom Vrábelom pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá riešila hranice maďarského štátu s jeho susedmi po rozpade Rakúsko-Uhorska. Priamym následkom vytvorenia týchto hraníc bol vznik národnostných menšín na územiach nových štátov vrátane Maďarska.

Denník Pravda bude najbližších sedem dní každý deň zverejňovať seriál rozhovorov s Jánom Gáborom, ktorý ako veľvyslanec pôsobil v Rumunsku a v Írsku, a pôsobil aj na ďalších významných postoch slovenskej diplomacie v zahraničí. Dlhodobo sa venoval otázke národnostných menšín. Zúčastnil sa tvorby rozhodujúcich zmluvných dokumentov pre SR a súčasne pôsobil ako expert Rady Európy. Menšinovú agendu dôsledne a komplexne analyzuje z právneho, politického a historického aspektu. Neobchádza pritom ani medzinárodný kontext a jeho širšiu perspektívu. Z tohto pohľadu sa bližšie zaoberal aj slovenskými vzťahmi s Maďarskom.

O zmienenej recenzii poznamenal, že sa viackrát točí v bludnom kruhu maďarskej mytológie. Gábor odpovedá aj na otázky o terajšom vývoji.

„Jeden z prvých vedúcich politikov v Európe, ktorý v podstate začal nahlas hovoriť o tom, že si vie predstaviť život aj mimo EÚ, je, neprekvapujúco, súčasný predseda vlády susedného Maďarska. V tomto kontexte je tiež prvým, kto otvorene presadzuje vplyv rusko-čínskeho tandemu v strednej Európe. A keď sa možno raz bude úspešná kapitola príbehu EÚ chýliť k menej úspešnému koncu (ak vychádzame z premisy, že nič netrvá večne), všetko nasvedčuje tomu, že Viktor Orbán si túto chvíľu rád vychutná,“ upozornil Gábor./agentury/

X X X

  Premiér: Balík pomoci je kompromis troch strán, chýbali mi návrhy SaS

 Protiinflačný balík, o ktorom aktuálne rokuje aj Národná rada (NR) SR, je výsledkom kompromisu troch koaličných strán, pri rokovaniach chýbali návrhy SaS. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Dodal, že liberáli na koaličných radách len kritizovali a nepriniesli riešenia.

 „Oveľa lepšie by bolo, keby sme mali dohodu štyroch strán,“ poznamenal premiér. „Mne chýbali riešenia SaS na koaličných radách, ktoré prebiehali tri mesiace,“ podotkol. Pripomenul, že pomoc rodinám je súčasťou vládneho programu, za ktorý hlasovali aj liberáli. Deklaroval, že nerezignoval na funkciu mediátora v koalícii. „Pre mňa sú dôležité výsledky a vediem diskusiu s koaličnými partnermi,“ uviedol. Zopakoval, že nad ním ako premiérom je koaličná rada a štyria lídri, ktorým sa on zodpovedá.

Heger tvrdí, že balík ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) má odstrániť krivdu pri porovnaní párov bez detí a tých s deťmi. Rodiny s deťmi sú podľa neho ohrozenejšie infláciou. Tvrdí, že bývalé vlády „škrtili pomoc rodinám“. Neprekáža mu, že Matovičove návrhy neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním. Pomoc podľa neho už treba vyplatiť ľuďom. Chyby sa podľa neho dajú odstrániť v NRSR. „Návrh nie je komplikovaný, zvyšujeme vlastne tri čísla,“ uviedol.

Čo sa týka samospráv, premiér tvrdí, že sú pripravení riešiť možné výpadky financií miest a obcí. „Je potrebné, aby sme sa intenzívne rozprávali,“ povedal s tým, že samosprávy vníma ako partnerov. Priznal, že vláda nevie zabrániť samosprávam zvýšiť miestne dane.

Premiér si nemyslí, že zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy by sa zvýšili ceny pohonných látok. Ak sa to však bude diať, štát tomu podľa neho vie zabrániť a má na to nástroje, napríklad zastropovanie cien.

V OĽANO podľa jeho slov neuvažujú o zmene lídra. Reagoval tak na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti členov vlády. Heger deklaroval, že nemá ambíciu prevziať pozíciu šéfa OĽANO namiesto Matoviča./agentury/

X X X

Kolíková: Protiinflačný balíček môže skončiť na Ústavnom súde

Dá sa očakávať aj to, že žiaden sociálny balík nebude, pretože proces je veľmi pochybný a legislatíva môže skončiť na Ústavnom súde SR. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

 „Myslím si, že tým, ako je ten proces hrubo porušený, je to vec, ktorá na Ústavnom súde môže pristáť,“ skonštatovala Kolíková. Problém je podľa nej v tom, že o návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Viac to nechcela komentovať. Balík sa mal podľa nej nastaviť pre ľudí, ktorí sú naozaj v núdzi, teda aj pre seniorov či nezamestnaných. Nemyslí si, že zameranie na rodiny s obrovským balíkom je správnou cestou.

Poslanci parlamentu okolo Petra Pellegriniho podali pozmeňujúci návrh. Žiadajú do balíka zakomponovať jednorazovú pomoc, aby sa týkala aj pracujúcich ľudí a aby garantovali dôchodcom, že pred Vianocami dostanú ešte ďalší dôchodok. Pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené, poslanci balík nepodporia. Kolíková považuje za kľúčové, že sa 13. dôchodok vyplatí už v júli.

Kolíková súhlasí s tým, že sociálny balík je potrebný. Dodala, že SaS navrhla balík aj s príspevkom na bývanie a so zvýšením životného minima. Netreba podľa nej zvyšovať dane, keď má štát tzv. nadpríjmy.

To, že mal minister financií Igor Matovič (OĽANO) rokovať s kotlebovcami, je podľa Kolíkovej „primerane nechutné“. Podľa Pellegriniho ide o vizitku toho, čoho je schopný Matovič, aby dosiahol svoje veci. Pellegriniho strana Hlas-SD zatiaľ vylúčila zo spolupráce OĽANO a ĽSNS. Odídencov z ĽSNS, ktorí pôsobia v mimoparlamentnej strane Republika, zatiaľ nevylúčila. Pellegrini priznal, že majú svoju minulosť a strana bude o tom pred voľbami ešte diskutovať.

Politici reagovali aj na zadržanie bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu schvaľovania trestného činu a extrémistického trestného činu. Pri svojej obrane hovoril o platení odškodného. Kolíková nechce spochybňovať kroky orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci. „Myslím si, že by bolo veľkou chybou, aby sa ktokoľvek dal zastrašiť takýmito výrokmi,“ uviedla.

Pellegrini označil zadržanie ako trápne gesto pri exponovanej osobe. „Myslím si, že na Facebooku sú podstatne horšie a drastickejšie príspevky kadejakých ľudí. Zaujímalo by ma, či tiež boli popredvádzaní a či budú súdení. Ale u Harabina to asi tak dobre znie, lebo je to známa osoba a všetci ho vidia,“ povedal s tým, že vziať niekoho do basy za status je teatrálne gesto./agentury/

X X X

Heger: Naša justícia sa uberá správnym smerom

 Premiér Eduard Heger (OĽANO) skonštatoval, že justícia na Slovensku sa uberá správnym smerom. Reagoval tak na najnovšiu správu Európskej komisie (EK). Tá podľa premiéra tiež hovorí, že Slovensko dosiahlo pokrok v justícii.

„Potešilo ma, že v oblasti digitalizácie súdnictva sme sa ocitli na najvyšších priečkach v rámci Európskej únie. Naopak, naším slabým miestom naďalej zostáva to, ako verejnosť vníma nezávislosť súdnictva,“ uviedol premiér.

Heger je však presvedčený, že očista justície, zavedenie nových súdnych obvodov, vznik Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR a ďalšie reformy z plánu obnovy budú viesť k väčšej spokojnosti občanov s fungovaním súdnictva. Podčiarkol, že bez neho nemôže existovať právny štát a bez právneho štátu zasa spravodlivosť. „A bez spravodlivosti nemôžeme budovať prosperujúcu spoločnosť,“ uzavrel.

EK v závere týždňa zverejnila desiaty porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície. Tohtoročná hodnotiaca tabuľka poskytuje údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch a obsahuje aj dáta o účinkoch pandémie ochorenia COVID-19 na efektívnosť justičných systémov, ako aj o dostupnosti spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Tabuľka prvýkrát obsahuje aj údaje o zavedených opatreniach na podporu osôb so zdravotným postihnutím pri prístupe k spravodlivosti. Slovensko sa v tejto oblasti ocitlo na deviatom mieste spomedzi 27 členských krajín.

V prieskume, ktorý zisťoval, ako firmy vnímajú efektívnosť ochrany investícií zo strany justície, sa Slovensko ocitlo na štvrtom najhoršom mieste v EÚ (po Poľsku, Cypre a Lotyšsku), keď dôveru v justičný systém má len okolo 32 percent oslovených subjektov. Najvyššiu mieru istoty v justičnú ochranu prejavili podniky z Írska, Luxemburska a Fínska./agentury/

X X X

V Hlohovci našli obeseného svedka zo známej drogovej kauzy

V drogovej kauze, v ktorej na jeseň obvinili Dávida Lukáča, polícia donedávna trestne stíhala aj Zuzanu Plačkovú s manželom Reném Strauszom.

V noci zo soboty na nedeľu našli v zámockom parku v Hlohovci obeseného 35-ročného Dávida Lukáča. Dnes o tom informuje TV Markíza s tým, že išlo o dôležitého svedka v drogovej kauze, v ktorej bola donedávna obvinená aj Zuzana Plačková s manželom Reném Strauszom.

Tým nedávno generálny prokurátor v zastúpení jeho námestníka Jozefa Kanderu zrušil uznesenie o vznesení obvinenia prostredníctvom paragrafu 363.

„Môžeme potvrdiť, že v meste Hlohovec bolo v skorých ranných hodinách nájdené telo nezvestného 35-ročného muža. Obhliadajúci lekár predbežne vylúčil cudzie zavinenie a nariadil súdnu pitvu. Okolnosti úmrtia preverujú policajti ako prečin usmrtenia,“ cituje televízia trnavskú krajskú policajnú hovorkyňu Máriu Linkešovú.

Vlani v septembri skončil Lukáč spolu s ďalšími obvinenými vo väzbe po rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie. Z vyšetrovacej väzby ho prepustili vo štvrtok 19. mája.

Podľa TV Markíza začal vo väzbe spolupracovať a poskytovať kľúčové svedectvá na ďalších členov skupiny.

X X X

Obce varujú, že úlohy od štátu budú plniť len kým budú mať na to peniaze

 Mestá a obce bijú na poplach. Vzhľadom na rozpočtovú krízu varujú, že úlohy, ktoré samosprávam zveril štát, budú plniť len dovtedy, kým na ne budú mať peniaze. Podľa ústredného riaditeľa kancelárie ZMOS Michala Kaliňáka štát dlhodobo porušuje pravidlá legislatívneho procesu a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

 Slovenská vlajka stiahnutá na pol žrde pred mestským úradom v bratislavskej mestskej časti Ružinov pri príležitosti štrajkovej pohotovosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo štvrtok 19. mája 2022. ZMOS vo štvrtok vstúpilo do štrajkovej pohotovosti.

ZMOS po stredajšom sneme vyzval mestá a obce, aby zabezpečovali realizáciu preneseného výkonu štátnej správy iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu. Prečo?

Štát dlhodobo obchádza pravidlá, objednáva si prenesený výkon štátnej správy a ani zďaleka to neplatí v takom rozsahu, ktorý je na to potrebný. Štát dlhodobo žil v predstave, že mestá a obce, keďže sú najbližšie k ľuďom, budú mlčať a dofinancovávať a to aj napriek tomu, že primátori a starostovia sú si vedomí, že tým krokom porušujú zákon o rozpočtových pravidlách. Okrem matriky hádam neexistuje žiadna iná štátna agenda, ktorá by bola financovaná v takom rozsahu, v akom si to štát objednal. Stavebné úrady, životné prostredie, sociálne školstvo a mnohé ďalšie oblasti sú tie, kde sa štát dlhodobo spolieha na to, že samosprávy budú sponzorom. My sme na to upozorňovali dlhé roky. Medzičasom dochádzalo k nárastu dotácie, ale to ani zďaleka adekvátne nepokrýva tieto oblasti. Práve preto budeme realizovať prenesený výkon štátnej správy, dokým budú na to peniaze.

 Najviac budeme musieť financovať to, čo tvorí naše najväčšie výdavky – školstvo a sociálne veci. Ak samosprávam nevyjdú peniaze na iné oblasti, tak budú musieť konštatovať, že už nepôjdu do kultúry, športu, možno do zabezpečovania verejného poriadku a do ďalších aktivít práve preto, že budeme musieť zabezpečiť najväčšie priority. Pričom ešte stále nevieme, koľko sa nám reálne dostane peňazí a kvôli tomu nie je vôbec vylúčené, že nakoniec aj najväčšie priority budú obmedzované z hľadiska rozsahu poskytovaných služieb.

Dalo by sa bližšie konkretizovať, ako by to vyzeralo v praxi?

Ako prvé pôjdu pravdepodobne do útlmu kultúrne podujatia alebo financovanie športu, športových aktivít, športových podujatí pre deti alebo dospelých futbalistov. A to len preto, lebo tie peniaze budeme potrebovať dať do sociálu alebo do školstva, teda do kľúčových priorít. Druhá vec je, že už teraz nám je jasné, že sa budú musieť automaticky zvyšovať poplatky za školstvo, za sociál, za všetky služby, na ktoré ľudia už teraz finančne prispievajú. Strava, ubytovanie a podobne.

Zákon o obecnom zriadení jasne hovorí, že ak štát presúva štátnu správu na obce, je povinný poskytnúť im potrebné finančné krytie. Ako je potom možné, že nie je adekvátne voči výdavkom?

Štát to robil dlhú dobu, a preto každá nová vláda mala predstavu, že si môže dovoliť ešte viac ako tá predchádzajúca. Preto sme komunikovali, že štrajk a mimoriadny snem je reakciou aj na protestné zhromaždenie druhého februára, keď sme chceli definovať deliacu čiaru medzi samosprávou a štátom. Vláda to evidentne nepochopila. Preto je teraz našou úlohou, aby sme vysvetlili, že tu nejde o túto vládu, ale o každú ďalšiu vládu, ktorá musí chápať rozdiel medzi svojimi ambíciami a zákonnými povinnosťami miest a obcí. My sme dnes v situácii, keď si môžeme povedať, že máme urobený audit Európskej charty miestnej samosprávy. Tú sme zanalyzovali a z toho vyplýva, že vlády na Slovensku ju dlhodobo porušujú.

Charta garantuje právo samospráv na vlastné peniaze, ale štát nám ich odoberá. Táto charta garantuje aj to, že centrálna vláda musí vyjednávať o návrhoch riešení s reprezentáciou samospráv, čo sa však vôbec nedeje. Okrem toho sa dokonca porušuje legislatívny proces. Aj preto sme urobili túto analýzu, preto sme pozvali zástupcov ZMOS-ov z Európy napríklad na úrovni výboru regiónov ZMOS-ov a Štrasburgu na monitorovaciu komisiu. Dlhodobo sme na to upozorňovali prezidentku, ktorá podcenila tieto informácie, ani sa s nami doteraz nestretla. A to napriek tomu, že sme ju požiadali o stretnutie k Európskej charte. Rovnako žiadame stretnutie k tejto téme s predsedom Ústavného súdu, pretože Slovensko dlhodobo porušuje medzinárodné záväzky, ktoré sú na úrovni ústavy či ústavných zákonov a nabúrava princípy samosprávnosti a jej nezávislosti.

Aké by malo byť podľa vás východisko z tejto situácie?

V prvom rade treba rešpektovať zákony. My sme svedkami toho, ako nám bolo v decembri schválené dofinancovanie sto eur na seniora v zariadeniach sociálnych služieb. No doložka vplyvov na mestá a obce nebola žiadna. V decembri sme boli svedkami toho, ako parlament schválil novelu zákona k dofinancovávaniu súkromných škôl. Doložka vplyvov nebola kvantifikovaná a bolo to schválené v čase, keď bolo možné do polnoci toho istého dňa dávať pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní. My sme aj prezidentku upozorňovali na to, že došlo k porušeniu charty a nezávislosti samospráv, že dochádza k zásahom do originálnych pôsobností miest a obcí, poukázali sme na to, že bol porušený legislatívny proces a ak je nedodržaný, tak to nemôže garantovať kvalitný zákon. Napriek tomu prezidentka podpísala obidva tieto zákony. A dnes sa ukazuje, že sme mali pravdu, obce a mestá majú obrovské finančné problémy. A ďalšia vec, ktorú budeme navrhovať, je, aby súčasťou legislatívneho procesu bola pri všetkých zákonoch týkajúcich sa samospráv aj doložka zlučiteľnosti s Európskou chartou miestnej samosprávy. Aby sme predchádzali tomu, že tíško budeme čušať a pozerať sa, ako sa porušujú naše medzinárodné záväzky./agentury/

X X X

Zelenskyj plánuje zákon o postavení poľských občanov na Ukrajine

 Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom. Povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

 Poslanec ukrajinskej vládnucej strany v nedeľu povedal, že Zelenskyj plánuje predložiť do ukrajinského parlamentu návrh zákona o poskytnutí „špeciálneho štatútu“ poľským občanom na Ukrajine, píše Reuters.

Poľský parlament v marci schválil návrh zákona na legalizáciu a zjednodušenie pobytu ukrajinských utečencov. Tento zákon im poskytuje právo na pobyt a prácu, zdravotnú starostlivosť, či sociálne zabezpečenie.

Poľsko podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo takmer 3,5 milióna ukrajinských utečencov.

Poľský prezident Andrzej Duda v nedeľu počas prejavu v ukrajinskom parlamente povedal, že ruská invázia na Ukrajine si vyžaduje novú dohodu o partnerstve medzi Poľskom a Ukrajinou.

Susednej krajine takisto prisľúbil ďalšiu podporu v snahe stať sa členom EÚ a podporil i prísne sankcie voči Rusku./agentury/

X X X

V Hlohovci našli obeseného svedka zo známej drogovej kauzy

V drogovej kauze, v ktorej na jeseň obvinili Dávida Lukáča, polícia donedávna trestne stíhala aj Zuzanu Plačkovú s manželom Reném Strauszom.

V noci zo soboty na nedeľu našli v zámockom parku v Hlohovci obeseného 35-ročného Dávida Lukáča. Dnes o tom informuje TV Markíza s tým, že išlo o dôležitého svedka v drogovej kauze, v ktorej bola donedávna obvinená aj Zuzana Plačková s manželom Reném Strauszom.

Tým nedávno generálny prokurátor v zastúpení jeho námestníka Jozefa Kanderu zrušil uznesenie o vznesení obvinenia prostredníctvom paragrafu 363.

„Môžeme potvrdiť, že v meste Hlohovec bolo v skorých ranných hodinách nájdené telo nezvestného 35-ročného muža. Obhliadajúci lekár predbežne vylúčil cudzie zavinenie a nariadil súdnu pitvu. Okolnosti úmrtia preverujú policajti ako prečin usmrtenia,“ cituje televízia trnavskú krajskú policajnú hovorkyňu Máriu Linkešovú.

Vlani v septembri skončil Lukáč spolu s ďalšími obvinenými vo väzbe po rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie. Z vyšetrovacej väzby ho prepustili vo štvrtok 19. mája.

Podľa TV Markíza začal vo väzbe spolupracovať a poskytovať kľúčové svedectvá na ďalších členov skupiny, aktuality.sk

X X X

V Spojených štátoch sa pripravujú na zmeny k horšiemu

Američania sú čoraz pesimistickejší, pokiaľ ide o infláciu a budúcu výkonnosť americkej ekonomiky. A pripravujú sa na zmeny k horšiemu. Ukázal to najnovší prieskum spotrebiteľskej dôvery Forbes-Ipsos.

Podľa výsledkov prieskumu dvaja z troch opýtaných Američanov (66 %) sa domnievajú, že inflácia sa v najbližších týždňoch zvýši. To je nárast o tri percentuálne body za mesiac.

Rast cien sa mierne spomalil

Najnovšie štatistiky pritom ukázali, že medziročný rast spotrebiteľských cien v USA sa v apríli mierne spomalil na 8,3 % z marcových 8,5 %. Ale medzimesačný rast jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, v apríli dosiahol 0,6 % a medziročne vzrástla o 6,2 %. To je zlým znamením pre finančné zdravie amerického spotrebiteľa.

Domácnosti v USA čoraz citlivejšie vnímajú rastúce ceny a väčšina z nich očakáva zhoršenie inflačného výhľadu. Viac ako polovica respondentov v prieskume (57 %) verí, že suma, ktorú platia v rámci mesačných účtov a iných pravidelných výdavkov, stúpne.

Rast cien sa môže premietnuť aj do nedôvery verejnosti voči administratíve prezidenta Joea Bidena, ktorá sa snaží vyrovnať s problémom inflácie.

Biely dom napríklad uvoľnil ropu zo strategických zásob USA v snahe znížiť náklady na benzín. Po krátkodobom poklese však ceny na čerpacích staniciach opäť rastú.

Zvýšenie úrokových sadzieb

Federálny rezervný systém (Fed) si tiež robí svoju časť práce a zvýšil úrokové sadzby. Očakáva sa, že Fed, ktorý plní úlohu centrálnej banky, bude sadzby zvyšovať do konca roka 2022, a možno aj v roku 2023.

Centrálna banka čelí veľmi náročnému balansovaniu: potrebuje rýchlo zvýšiť sadzby, ale nie tak vysoko, aby odštartovala recesiu. Predseda Fedu Jerome Powell si myslí, že je to možné, hoci tiež varoval, že sa to nestane bez toho, aby to spôsobilo „istú bolesť“.

Niektoré ekonomické ukazovatele naznačujú, že inflácia by mohla začať klesať. Spotrebitelia nahromadili dlhy na kreditných kartách. Je tak menej pravdepodobné, že budú ďalej nakupovať, čo by podporilo infláciu.

Napriek optimizmu Fedu, že dokáže sprísniť menovú politiku bez toho, aby narušil ekonomiku, sú niektorí Američania menej optimistickí – najmä pokiaľ ide o pracovné miesta.

Zvýšenie nezamestnanosti

Najnovší prieskum ukazuje, že 40 % Američanov očakáva zvýšenie nezamestnanosti v budúcom roku. Takmer dve pätiny (39 %) si myslia, že oni, člen rodiny alebo niekto z ich známych stratia prácu v najbližších šiestich mesiacoch.

Niektorí analytici už varujú, že na obzore by mohol byť ekonomický pokles. Bývalý predseda Fedu Ben Barnanke, ktorý viedol centrálnu banku počas finančnej krízy v roku 2008, varoval, že ekonomika smeruje k stagflácii – škaredému ekonomickému fenoménu, ktorý spája vysokú infláciu s klesajúcou ekonomikou. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

X X X

Sotákovci plánujú na Táľoch desiatky chát, chcú zastavať ďalších dvadsať hektárov

 Dve spoločnosti z portfólia Železiarní Podbrezová chcú na Táľoch vybudovať novú štvrť. Bude to stáť desiatky miliónov, na zámer si chcú požičať.

TÁLE: Šéf Železiarní Podbrezová a zároveň predseda Klubu 500 Vladimír Soták v uplynulých dňoch vyzýval vládu, aby v prípade potreby zaplatila za dodávky ruského plynu v rubľoch. Argumentoval, že slovenský priemysel je na nich závislý.

Firmy z portfólia železiarní však podnikajú aj v cestovnom ruchu. Železiarne vlastnia hrad Ľupča a v Nízkych Tatrách roky prevádzkujú golfové ihrisko aj lyžiarske stredisko Ski Tále.

Ich najnovší zámer, ktorý v máji predložili na zisťovacie konanie, hovorí o výstavbe viac ako osemdesiatky, prípadne viac ako stovky rekreačných chát aj s parkovaním.

Nová štvrť pri golfovom ihrisku

Projekt s názvom Lesopark Tále počíta s vybudovaním vlastnej dopravnej a technickej infraštruktúry a s modernizáciou a navýšením kapacity existujúcej čističky. V susedstve známeho golfového ihriska má v ochrannom pásme národného parku vzniknúť prakticky nová štvrť.

Časť chát plánujú postaviť na mieste bývalého, dnes chátrajúceho pionierskeho tábora, ďalšie na zatiaľ nevyužívaných plochách. Veľkosť zabraného územia? Takmer dvadsať hektárov.

Chaty sú navrhované ako prízemné s podkrovím a sedlovou strechou.

Investori plánujú začať s výstavbou po získaní všetkých povolení, chaty by mali následne pribúdať po etapách v priebehu šiestich rokov.

Náklady na projekt odhadli investori, firmy ŽP-Invest, a. s., a Tále, a. s., na približne 50,4 milióna eur pri skromnejšom z variantov a na viac ako 57,4 milióna pri rozsiahlejšom. Ako zdroj financovania výstavby avizujú bankový úver.

Projektom podľa zverejneného zámeru reagujú na dopyt po súkromnom ubytovaní, očakávajú pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a zamestnanosť v tomto odvetví.

 Stavebný ruch mení aj Tále

Rekreačných objektov v katastri Hornej Lehoty na južnej strane Nízkych Tatier, v ktorom má vzniknúť aj tento areál, v posledných rokoch pribúda.

„Je to v susedstve golfového rezortu, ktorý už tunajšiu divokú prírodu zmenil. Pri tomto zámere je však aspoň isté, že železiarne sú investorom, ktorý má peniaze, a to sa ukáže aj na kvalite projektu. Počíta sa s celou infraštruktúrou, s odkanalizovaním aj s rozšírením čističky,“ hovorí starosta obce v okrese Brezno Vladimír Bušniak (SaS, OĽaNO).

Príjmy z daní, ktoré by desiatky objektov v budúcnosti priniesli do obecného rozpočtu, podľa neho potešia, no „nie za každú cenu a na úkor ochrany tamojšej prírody a krajiny“.

Žiadostí nielen o územnoplánovacie informácie, ale aj o samotnú výstavbu rôznych chát dostávajú v obci často, územný plán však Horná Lehota zatiaľ nemá, je v príprave.

„Pred rokmi to začali železiarne a za nimi nasledovali ďalší investori. Individuálne chaty nám tu pribúdajú aj na územiach, kde nie je žiadna infraštruktúra, napojenie na vodu, elektrinu,“ komentuje stavebný boom starosta.

Obavy majú miestni predovšetkým o kvantitu a kvalitu podzemnej vody. „Znepokojujú nás skôr menší developeri, ktorí chcú stavať hocikde po lesoch a znečisťujú spodné vody. Stavia sa bez architektonických a urbanistických vízií, bez platného územného plánu je to taká divočina,“ poznamenáva starosta.

 Na možné vplyvy sa pozrú štátni ochranári

Rozsiahly zámer chatovej osady železiarov bezpochyby ovplyvní aj životné prostredie.

Výstavba si podľa zámeru vyžiada výrub drevín a krov aj narušenie vegetačného a pôdneho krytu na ploche takmer 94-tisíc metrov štvorcových.

V území výstavby môžu pritom žiť aj chránené živočíchy – napríklad skokan hnedý, ropucha bradavičnatá, slepúch lámavý, užovka obojková, jašterica, ježe, piskor obyčajný, niektoré druhy vtákov a ďalšie.

„Pre chránené druhy európskeho významu – jastrab krahulec, myšiak hôrny, ďateľ bielochrbtý, tesár čierny, sokol lastovičiar, orešnica perlavá, sova obyčajná, u ktorých sa zaznamenali ich prelety, môže územie výstavby predstavovať potravné teritórium,“ konštatuje sa v zámere.

Vplyvy výstavby na faunu a flóru v dotknutom území samotný zámer opisuje ako „významne negatívne“. Investor preto sľubuje zásahy čiastočne kompenzovať vodozádržnými opatreniami, rekultiváciou narušených plôch a sadovníckymi úpravami.

Rekreačný areál aj čistička sa nachádzajú v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Autori zámeru tvrdia, že scenériu krajiny a z diaľkových pohľadov na hrebeň Nízkych Tatier s vrcholom Chopku výstavba „výrazne nenaruší“.

Starosta Hornej Lehoty túto stránku veci nehodnotí, posúdenie vplyvov na prírodné prostredie necháva na Správu Národného parku Nízke Tatry a úradníkov odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Brezno. „Environmentálne otázky sú v plnej miere na nich,“ hovorí, že oni by mali povedať, čo problém nie je a čo áno.

Keď v rezorte vznikalo golfové ihrisko, protestovali ochranári aj niektorí miestni podnikatelia. Napriek tomu prvé 18-jamkové ihrisko na Slovensku v roku 2002 otvorili, Soták v ňom vtedy videl najmä šancu prilákať solventnú klientelu.

 Aj ďalší projekt

Dcérska spoločnosť železiarní Tále, a.s. podniká v cestovnom ruchu dlhodobo, zisk naposledy dosiahla v roku 2017.

Posledné dva roky podľa výročnej správy železiarní, významne poznačila pandémia a súvisiace obmedzenia.

V decembri 2020 založila firma spoločný podnik Tále ski & golf resorts s partnerom Tále Invest, s.r.o., podľa výročnej správy so zámerom spoločne investovať do nových hotelových a reštauračných služieb.

V januári tohto roka predložili na posúdenie zámer rozšírenia existujúceho areálu, prestavby objektu Dependence hotela Stupka – Golf na kongresové a wellness centrum, v okolí ktorého chcú umiestniť 73 modulových chatiek.

Konateľmi partnerskej firmy sú Michal Borguľa a Miroslav Puliš, pričom Borguľa je podľa Indexu aj týždenníka Plus 7 dní bratom poslanca parlamentu za Sme rodina Martina Borguľu. Ten bol v minulosti aj bratislavským mestským poslancom, no za Ficov Smer, z ktorého odišiel.

Teraz čelí obvineniu z korupcie, konkrétne z poskytnutia úplatku 50-tisíc eur, aby sa vyhol problémom s políciou. Borguľa sa bráni, že ho pred komunálnymi voľbami 2018 vydierali vtedy vplyvní policajti, aktuality.sk

X X X

Rusko zaútočilo na mesto Severodoneck zo štyroch smerov, tvrdí gubernátor

Ruské vojenské jednotky sa pokúsili preniknúť do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny zo štyroch smerov, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Podľa jeho slov boli tieto pokusy neúspešné, ostreľovanie obytných oblastí však pokračuje. Informovali o tom v nedeľu televízie BBC a Sky News.

Hajdaj dodal, že ruské sily zničili most, ktorý spája Severodoneck s neďalekým mestom Lysyčansk a cez ktorý prepravovali do regiónu humanitárnu pomoc, uviedli televízie na svojich weboch s pripomenutím, že tieto vyjadrenia nebolo možné nezávisle overiť.

Oblasť, kde sa nachádzajú tieto dve mestá, je poslednou časťou Luhanskej oblasti, ktorú neovládajú ruské jednotky alebo proruskí separatisti.

„Bezprostredné taktické priority“

Britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že mesto Severodoneck patrí k „bezprostredným taktickým prioritám“ ruskej ofenzívy v Donbase, informoval denník The Guardian.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videopríhovore v noci na nedeľu povedal, že situácia v Donbase na východe Ukrajiny je „mimoriadne ťažká“.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v raňajšej situačnej správe uviedol, že ruské sily sa naďalej snažia prelomiť ukrajinskú obranu a dosiahnuť administratívnu hranicu Luhanskej oblasti, aktuality.sk