Moskva: Jadrovú vojnu odvráti iba naše víťazstvo. Vládni politici sú voči Rusku tvrdí

Ak nás nenecháte vyhrať, rozpútame jadrovú vojnu, varuje Dmitrij Medvedev. Zástupca šéfa Kremľa v bezpečnostnej rade štátu v kocke vysvetlil „logiku“ ruského jadrového vydierania. Medzikontinentálna balistická raketa, ktorú Rusko minulý týždeň odpálilo z Plesecka v rámci cvičenia strategických jadrových síl.

Niekdajší premiér, ktorý bol štyri roky náhradníkom Vladimira Putina v prezidentskom kresle, sa na komunikačnej platforme Telegram najprv zamyslel nad tým, čo znamená téza západných krajín, že Rusku nemožno dovoliť vyhrať vojnu.

„Existenčná hrozba“

„Ak nie Rusko, potom zrejme vyhrá Ukrajina,“ uvažuje Medvedev a pripomína, že deklarovaným cieľom Kyjeva je „návrat všetkých území, ktoré mu predtým patrili, čiže ich odtrhnutie od Ruska“.

Jadrovú triádu tvoria strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. Pozrite si ju na videu US Department of Defense.

„Je to ohrozenie existencie nášho štátu a hrozba rozpadu súčasného Ruska. A to znamená priamy dôvod na uplatnenie paragrafu 19 Základov štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania,“ pripomenul Medvedev jednu z podmienok, pri ktorej vojenská doktrína Ruska ráta s nasadením jadrových zbraní.

Zodpovednosť za plánovanie jadrového konfliktu a roznecovanie svetovej vojny Medvedev pripísal protivníkom Ruska. „Západné krajiny tlačia svet do globálnej vojny,“ poznamenal a dospel k záveru: „Len úplné a konečné víťazstvo Ruska je zárukou pred svetovým konfliktom.“

Porada generálov

Nová hrozba z Moskvy zaznela v čase, keď noviny New York Times informovali o prvých priamych dôkazoch, že ruské vojenské vedenie diskutovalo o použití jadrových zbraní na Ukrajine.

Denník sa odvoláva na niekoľko vysokopostavených zdrojov v americkej administratíve, podľa ktorých sa ruskí generáli radili v polovici októbra bez účasti Putina, ktorý má ako jediný právomoc v tejto veci rozhodnúť, ako by mohla byť na Ukrajine použitá taktická jadrová zbraň.

„Samotný tento fakt ukazuje, akí sú ruskí generáli sklamaní z neúspechov pozemnej operácie na Ukrajine,“ píše New York Times. Podľa denníka to naznačuje, že „zastreté vyhrážky Putina použitím jadrových zbraní nemusia byť len prázdne slová“.

 „Ruské poznámky o možnom použití jadrových zbraní sú hlboko znepokojujúce a berieme ich vážne,“ reagoval hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Súčasne sa ale pokúsil zmierniť obavy verejnosti: „Situáciu monitorujeme, ako najlepšie dokážeme, a nevidíme žiadne náznaky, že by sa Rusko chystalo jadrové zbrane použiť.“

Cesta ku koncu sveta

Medvedevovo vyhrážanie sa svetovou vojnou a informácie o porade ruských generálov o spôsobe nasadenia taktickej jadrovej zbrane na Ukrajine sú podľa pozorovateľov dôkazom nebezpečnej eskalácie konfliktu.

„Použitie jadrových zbraní, hoci len taktických, je cestou ku koncu sveta,“ varoval ruský akademik Alexej Arbatov, ktorý bol svojho času členom sovietskej delegácie na rokovaniach s USA o obmedzení jadrových zbraní. Podľa jeho názoru aj obmedzený úder taktickými jadrovými zbraňami na 99 percent povedie k situácii, v ktorej sa napokon použijú zbrane strategické.

Vo svojej analýze pre RTVi Arbatov upozorňuje, že k fatálnym dôsledkom môže viesť už to, ak Moskva niekde nad Ukrajinou alebo nad Čiernym morom použije slabšiu taktickú jadrovú zbraň, ktorá spôsobí len obmedzené škody. NATO s najväčšou pravdepodobnosťou odpovie masívnym úderom presnými konvenčnými zbraňami, varuje expert. „Urobí to so všetkými námornými, vzdušnými a pozemnými raketami, ktoré má k dispozícii. Tento úder zasiahne ruské zariadenia a jednotky na Ukrajine a na Kryme, čiernomorskú flotilu a možno aj ruské regióny susediace s Ukrajinou,“ predpovedá.

Moskva sa tak podľa Arbatova ocitne pred dilemou, čo urobiť ďalej. „Opäť použiť jadrovú bombu väčšej sily? Potom druhá strana definitívne odpovie jadrovými zbraňami a začnú sa preteky: kto nasadí silnejšie a kto viac. Veľmi rýchlo tak dôjde k výmene strategických jadrových úderov, v dôsledku ktorých podľa najnovších odhadov amerických expertov za pár hodín zahynie v Rusku a na Západe celkovo 90 miliónov ľudí, “ pripomína Arbatov, ktorý nepochybuje o tom, že výmena masívnych jadrových útokov by viedla k definitívnemu zániku ľudstva.

Výnimka v doktríne

Putin minulý štvrtok v prejave v diskusnom klube Valdaj tvrdil, že Rusko neplánuje použiť proti Ukrajine jadrové zbrane. „Pre nás to nemá zmysel – ani politický, ani vojenský,“ vyhlásil. Súčasne ale pripomenul, že pre záväzok nepoužiť jadrové zbrane proti nejadrovej mocnosti platí výnimka popísaná vo vojenskej doktríne.

 Použitie jadrových zbraní proti Ukrajine je podľa doktríny možné v prípade „agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní“, ak je pri tom „ohrozená existencia štátu“.

„Háčik je v tom, že nik netuší ako bude ruské vedenie interpretovať ,ohrozenie existencie štátu‘,“ upozorňuje na platforme Telegram ruská politologička pôsobiaca vo Francúzsku Tatiana Stanovaja.

„Ak vychádzame z toho, že súčasná vojna proti Ukrajine je existenčná a jej prehra je hrozbou pre jestvovanie štátu (a Putin o tom hovoril priamo), potom sa ponúka záver, že Rusko použije jadrové zbrane, ak nebude mať nijakú inú vojenskú možnosť zlomiť chod vojny vo svoj prospech. To znamená, že nasadí jadrové zbrane, keď vznikne riziko víťazstva Ukrajiny s úplným prinavrátením území podľa stavu spred 24. februára, už ani nevraviac o Kryme,“ usudzuje Stanovaja./agentury/

X x x

Hlas sa nepridáva k Smeru a pri zmluve s USA otáča. Nechce ju rušiť a tvrdí, že neznamená vznik vojenskej základne

Robert Fico po referende v Sliači vyhlásil, že nová vláda by mala od zmluvy odstúpiť. Hlas na to nevidí dôvod.

Zhruba trištvrte roka po tom, ako parlament schválil obrannú zmluvu so Spojenými štátmi americkými, strana Hlas zmenila svoju rétoriku.

Peter Pellegrini ešte ako predseda vlády dohodu obhajoval, no ako opozičný líder proti nej ostro vystupoval a jeho poslanci v parlamente hlasovali proti jej prijatiu.

Podobný postoj vo februári zaujala aj strana Smer. Po neúspešnom referende v Sliači o „americkej základni“ Robert Fico vyhlásil, že nová vláda by mala zmluvu vypovedať. Hlas sa však k nemu nepridáva.

Aj napriek odporu, ktorý Pellegrini kládol v čase schvaľovania dohody, dnes strana tvrdí, že nevidí dôvod na to, aby od nej Slovensko odstupovalo.

Blahova celonárodná udalosť

Spomínané referendum, ktoré sa v Sliači konalo v deň komunálnych aj župných volieb, opäť oživilo už zabudnutú diskusiu o zmluve s USA.

V referende sa ľudí pýtali, či súhlasia s tým, aby „mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí“.

Plebiscit sám osebe príliš veľký zmysel nemal, keďže na letisku nemá vzniknúť žiadna americká vojenská základňa. Zmluva s USA, ktorú parlament schválil, iba umožňuje americkej armáde vojenské letisko využívať.

Podobnú dohodu s Američanmi, našimi spojencami z NATO, už podpísali mnohé iné štáty vrátane Maďarska či Poľska. Akúkoľvek prítomnosť cudzích armád na našom území musí aj naďalej schvaľovať Národná rada.

Na referende sa zúčastnilo 1513 zo 4082 Sliačanov oprávnených hlasovať. Účasť teda dosiahla len 37 percent. Takmer tri štvrtiny z nich, teda 1125 hlasujúcich však na otázku odpovedalo áno.

Hlas to vidí inak

Referenda sa prakticky hneď chytil Smer. Podpredseda strany Ľuboš Blaha na druhý deň po voľbách využil svoj priestor v RTVS na to, aby o referende hovoril ako o udalosti s celonárodným významom.

Robert Fico zasa konštatoval, že plebiscit bol „najpodstatnejším momentom, ktorý sa udial 29. októbra“. Ľudia podľa lídra Smeru odmietli prítomnosť amerických vojakov na vojenskom letisku v Sliači.

„Dáva to veľký mandát pre novú vládu, aby urobila všetko pre vypovedanie tejto zlej zmluvy,“ dodal. Je takmer isté, že k iniciatíve Smeru by sa pridala aj Republika Milana Uhríka. V Hlase však referendum v Sliači čítajú inak.

„Dohoda o obrannej spolupráci s USA vopred nezaručuje vytváranie amerických základní. Referendum v podstate nebolo platné, nie je sa k čomu ani vyjadrovať. Neprišla ani väčšina obyvateľov, takže ťažko povedať, aká je nálada obyvateľov Sliača,“ hovorí pre Aktuality.sk poslanec Hlasu Peter Kmec, ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v USA.

Strana sa podľa neho ani nechystá tému zmluvy otvárať. „Momentálne nemáme nejaký plán riešiť túto dohodu po voľbách, pretože sú iné priority. V tomto zmysle nemáme nejaký spoločný plán so Smerom. Väčšina parlamentu rozhodla, takže nevidíme dôvod renegociovať zmluvu,“ dodal Kmec.

Pellegriniho otočky

Na poznámku, že Hlas hlasoval proti zmluve, Kmec hovorí, že vystupovali len proti jej jednotlivým častiam, pretože sa im zdali protiústavné.

Hlas sa ešte pred prijatím dohody skutočne obrátil na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby dokument nechala preskúmať Ústavným súdom. Po schválení zmluvy zasa Pellegrini hlavu štátu vyzýval, aby ju neratifikovala.

Paradoxne to bol práve Pellegrini, kto ešte ako premiér zmluvu obhajoval pred útokmi koaličnej SNS. „Polku národa sme teraz vystrašili, že idú prísť americké vojská, no nejdú prísť. Videli ste vyjarenia amerického veľvyslanca, ktorý povedal, že nechcú ani základňu, ani prítomnosť vojakov. Veď my sme suverénna krajina, veď s nami si tu nebude niekto robiť, čo my sami nechceme,“ rečnil Pellegrini ešte v roku 2019.

Kauzu obrannej zmluvy nazýval „pseudotémou“. Neskôr zmenu svojej rétoriky bránil tým, že návrh zmluvy, ktorý sa pripravoval za jeho vlády, bol iný ako ten, ktorý schválila vláda Eduarda Hegera. Ukázalo sa, že to nebola pravda.

Nedohodli sa

Hlas a Smer sa už dlhšie rozchádzajú vo viacerých témach. Robert Fico dáva Petrovi Pellegrinimu opakovane ponuky na spoluprácu, no jeho niekdajší podpredseda ich väčšinou odmieta.

To, na akej úrovni je spolupráca obidvoch strán, ilustruje fakt, že sa nedohodli na spoločnom postupe vo viacerých krajoch v komunálnych a župných voľbách.

Pellegrini napríklad odmietol podporiť hovorcu Smeru Jána Mažgúta v súboji s Jurajom Drobom z SaS o post bratislavského župana. V Banskobystrickom kraji zasa Hlas podporil Ondreja Luntera. Smer mu vyčítal, že sa nepostavil za ich kandidáta Adriana Polónyho. Mažgút aj Polóny vo voľbách pohoreli.

Fico preto Pellegriniho nešetrí. Pred týždňom ho v konšpiračnej televízii Slovan nazval „nebinárnym politikom“, čo je podľa Fica taký, ktorý sa nevie rozhodnúť, či je ľavičiar, pravičiar, liberál alebo konzervatívec.

Fico: Skončí ako Procházka

„V Bratislave ide podporovať Drobu, liberálneho politika, potom ide podporovať amerického politika v Banskobystrickom kraji, potom zasa konzervatívneho niekde inde. Pellegrini nevie, čo je. Hrá to na všetky strany, ale myslím si, že Hlas dopadne ako Procházka,“ povedal Fico.

Bolo to pár dní pred voľbami, v ktorých jeho Smer na Hlas nestačil. Napríklad v Nitrianskom kraji župana Milana Belicu zo Smeru porazil práve kandidát Hlasu Branislav Becík.

„Prepáčte, ale už ma prestáva baviť toto vyplakávanie a stále nejaké osočovanie zo strany Smeru,“ reagoval Pellegrini na výčitky Smeru po voľbách v televízii Markíza.

Šéf Hlasu už viackrát naznačil, že po voľbách si koalíciu so Smerom neželá. Naopak, v lete vyhlásil, že by si dokázal predstaviť vládu s hnutím Sme rodina.

So Smerom napriek tomu Hlas aj spolupracoval. Dvojkoalícii Hlas-Smer sa podarilo získať 145 starostov a 306 poslancov miestnych zastupiteľstiev, aktuality.sk

X X X

Vládni politici sú voči Rusku tvrdí, no s označením Putinovho režimu za teroristický váhajú

S návrhom, ktorý by nazval tamojšiu vládu teroristickým režimom, by mohol prísť poslanec SaS Peter Osuský.

Ruská federácia v posledných týždňoch zintenzívnila raketové útoky na Ukrajine. Ničí ukrajinskú infraštruktúru, pripravuje ľudí o teplo a svetlo a zabíja pri tom aj civilistov. Od začiatku ruskej invázie ich podľa OSN prišlo o život už 6 114.

Aj z tohto dôvodu sa začal medzinárodný tlak na Rusko ešte stupňovať a v Európe sa hovorí stále viac o tom, že by režim Vladimira Putina mal byť označený za teroristický.

V tomto duchu schválilo 14. októbra rezolúciu Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (nejde o orgán Európskej únie). Európske krajiny ňou vyzýva, aby „vyhlásili súčasný ruský režim za teroristický“. Zdôvodnili to práve ruským používaním zbraní s dlhým doletom, ktoré zasahujú ukrajinské mestá a spôsobujú veľké množstvo úmrtí.

Ani slovenskí ministri či niektorí poslanci nemajú problém nazvať ruské útoky teroristickým činom. Zatiaľ sa však do prípravy vyhlásenia, ktorým by naplnili výzvu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, nehrnú, hoci Slovensko považuje Rusko za agresora.

Skúsi to Osuský

Zmeniť sa to možno pokúsi poslanec dnes už opozičnej SaS Peter Osuský. Ten pre Aktuality.sk potvrdil, že na rokovanie zahraničného výboru Národnej rady skúsi predložiť návrh, ktorý by Rusko nazval teroristickým režimom. Po schválení výborom by takáto rezolúcia mohla pokračovať aj na hlasovanie do pléna parlamentu.

Doposiaľ v Európskej únii schválili podobné uznesenia len parlamenty v pobaltských krajinách – v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Včera sa k nim pridal aj senát (horná komora) poľského parlamentu. Krajiny nazvali ruský režim teroristickým alebo samotné Rusko ako krajinou, ktorá podporuje terorizmus.

Osuský kritizuje svojich bývalých partnerov z koalície, že sa nezúčastňujú na zahraničnom výbore, a preto nie je isté, či jeho návrh prejde. Poukazuje na nedávne hlasovanie parlamentného orgánu, keď predložil uznesenie, v ktorom konštatoval, že Ukrajine musia demokratické krajiny poskytnúť vojenskú pomoc. Pre nedostatok poslancov koalície jeho návrh nebol schválený.

Svoj dokument k Ukrajine predložil do výboru aj jeho predseda a poslanec Smeru Marián Kéry, v ktorom podľa Osuského „kapitulanti“ vyzývajú, aby sa skončili dodávky zbraní Ukrajine. Tento návrh, paradoxne, prešiel a poslanci o ňom budú rozhodovať na najbližšom hlasovaní v parlamente. Rokovanie však pre hekerský útok bude pokračovať až 8. novembra.

Kéry si nemyslí, že Ruské útoky sú terorizmus

„Musím povedať kritické slová na našu stranu, keď bolo toto hlasovanie, a hoci to bolo v priebehu rokovania cez obednú prestávku, tak dochádzka členov zahraničného výboru je taká zúfalá, že hoci teoreticky tam máme väčšinu, prakticky tam prehrávame hlasovanie,“ dodal.

Šéf zahraničného výboru Kéry už teraz odmietol, že by hlasoval za uznesenie, ktoré by nazvalo Rusko teroristickým režimom. „Nepovažujem Rusko za teroristický režim. Napriek tomu, že vedie vojnu so svojím susedom, Ukrajinou a v mnohých veciach porušila Ruská federácia medzinárodné právo,“ uviedol s tým, že ide najmä o anexiu Krymu a ukrajinských území na východe a juhu.

Nesúhlasí ani s tým, že by útoky na civilné ciele na Ukrajine mohli byť definované ako terorizmus. „Musíme to porovnať aj s minulosťou, keď sme neodsúdili agresiu Spojených štátov voči Iraku, Líbyii, Sýrii,“ doplnil, že aj v týchto prípadoch boli bombardované civilné ciele.

Návrh Smeru na prijatie uznesenia „k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu“ je podľa Kéryho snahou, aby sa viac hovorilo o diplomatickom riešení konfliktu.

Rezort zahraničia o terorizme nehovorí, ministri áno

S iniciatívou, ktorá by nazvala Rusko teroristickým režimom, môže prísť aj vláda. Konkrétne je to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí. To nám na otázku, či by malo Slovensko označiť Rusko za teroristický režim, odpovedalo, že útoky na civilné ciele považuje náš štát za vojnové zločiny. Slovensko okrem toho označuje Rusko za vojnového agresora, ktorý sa dopúšťa vojnových zločinov.

„Musíme vyvodiť zodpovednosť voči všetkým, ktorí sa na týchto zločinoch podieľali,“ reagoval rezort zahraničných vecí. O terorizme však nehovorí.

Jednoznačnejší však boli jednotliví ministri. Igor Matovič, Veronika Remišová aj Ján Budaj označili útoky Ruska na Ukrajine za terorizmus. Váhali však s odpoveďou, či teda s uznesením, ktoré to tak pomenuje, vláda aj príde.

„Chladnokrvne zabíjajú nevinných ľudí, ničia im úplne infraštruktúru, aby sa na Ukrajine nedalo žiť. Takto pred zimou likvidovať elektrárne, rozvody vody a kúrenia to môže naozaj urobiť len terorista. Tak sa jednoducho správajú,“ uviedol predseda Obyčajných ľudí a šéf rezortu financií Matovič.

„Keď váš sused vtrhne do vašej krajiny a vyplieni ju, zbombarduje ju aj civilistov, je to akt vojnových zločinov a terorizmu,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová. Podľa nej sú vyjadrenia vlády v tomto smere jednoznačné.

Myslí si to aj minister životného prostredia Ján Budaj, podľa ktorého je vláda za jedno, že napadnutie Ukrajiny bol akt medzinárodného terorizmu.

Napriek týmto vyjadreniam však vláda zatiaľ žiadne oficiálne uznesenie, ktoré by Putinov režim označovalo za teroristický, nepripravuje. Potvrdil to aj rezort zahraničných vecí.

Politológ: Malo sa to stať už dávno

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova malo byť Rusko už dávno vyhlásené za krajinu s teroristickým režimom. Či už Slovenskom, alebo spoločenstvom demokratických krajín. „Je to krajina, ktorá použila terorizmus ako metódu zahraničnej politiky,“ pokračoval.

Ak by podľa neho bol na Slovensku argument, že to nemá zmysel a bola by to len zanedbateľná vec, tak o to ľahšie by sa to dalo schváliť. Politici však podľa Mesežnikova vedia, že by to prinieslo aj následky a komplikácie.

O to, aby demokratické štáty nazvali Rusko teroristickým režimom, sa usiluje dlhodobo aj napadnutá Ukrajina. Jedným z dôvodom je aj to, že sa ukrajinská vláda chce dostať ku skonfiškovaným ruským aktívam, ktoré by mali byť jedným z hlavných zdrojov na financovanie obnovy krajiny. Pre Aktuality.sk to uviedla ukrajinská analytička Chrystýna Rybačok, aktuality.sk

X X X

Útok sekerou na škole v Novákoch: Tínedžer sekol dievča do čela

Mladíka, ktorý behal po strednej škole so sekerou, už chytili.

Vo štvrtok ráno počas začiatku vyučovania zaútočil študent na dvoch ľudí na strednej odbornej škole v Novákoch. Podľa TV Joj sekol jedno dievča do hlavy a ďalšieho tínedžera zranil.

Mladík po útoku zo školy ušiel, pátrali po ňom aj policajní psovodi. Chytili ho 500 metrov od školy, aktuality.sk

X X X

Úrokové sadzby centrálnej banky USA môžu byť vyššie, než sa čakalo

Úrokové sadzby Fed by mohli kulminovať na vyšších úrovniach, než sa čakalo

Úrokové sadzby amerického Federálneho rezervného systému (Fed) by mohli kulminovať na vyšších úrovniach, než sa pôvodne predpokladalo. Vyhlásil to v stredu šéf Fedu Jerome Powell, podľa ktorého predstavitelia banky začnú v decembri diskutovať o ich pomalšom zvyšovaní. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Bloomberg.

Fed v stredu zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu, už štvrté zasadanie po sebe, na rozpätie od 3,75 % do 4 % z pôvodných 3 % na 3,25 %.

Spomalenie inflácie na 2 %

Aj keď Powell zároveň uviedol, že „priebežné zvyšovanie“ úrokov bude pravdepodobne potrebné na to, aby sa sadzby dostali na úroveň, ktorá je „dostatočne reštriktívna na spomalenie inflácie a jej návrat na úroveň 2 %“, dodal tiež, žeby bolo vhodné „v určitom bode“ spomaliť tempo ich nárastu.

Podľa Powella potrvá ešte nejaký čas, kým vyššie náklady na pôžičky utlmia infláciu, no zároveň nevyhnutne povedú k pomalšiemu rastu ekonomiky USA. Šéf Fedu však odmietol kritiku, že bankári postupovali v prípade úrokov príliš rýchlo. „Je veľmi predčasné uvažovať o pauze,“ povedal novinárom

Vyhlásenie o „premyslenejšom tempe zvyšovania úrokových sadzieb“ naznačuje, že podľa niektorých predstaviteľov Fedu sú už náklady na pôžičky dostatočne vysoké na to, aby spomalili ekonomiku a znížili infláciu. To by znamenalo, že možno už nebudú zvyšovať sadzby tak prudko, ako to robili doteraz.

Powell sa na tlačovej konferencii vyhýbal vyslaniu jasného signálu o tom, či by ďalšie očakávané zvýšenie sadzieb Fedu v decembri mohlo byť len o pol bodu.

Tlak na domácnosti

Vysoká inflácia a vyššie náklady na pôžičky však zatiaľ ešte stále zvyšujú tlak na americké domácnosti a podkopávajú snahy demokratov o udržanie kontroly nad Kongresom. Republikánski kandidáti v kampani pred voľbami do Kongresu na budúci týždeň kritizovali demokratov za trestuhodne vysokú infláciu.

Powell v minulom roku nesprávne vyhodnotil rastúcu infláciu ako pravdepodobne prechodný jav, čo nakoniec priviedlo centrálnu banku k agresívnemu zvýšeniu sadzieb v snahe spomaliť požičiavanie a míňanie a zmierniť tlaky na ceny.

V USA narastajú tiež obavy, že Fed môže sprísniť úvery natoľko, že to vykoľají ekonomiku. Tá však v minulom štvrťroku rástla a zamestnávatelia stále prijímajú nových ľudí solídnym tempom. Len trh s bývaním už zápasí s ťažkosťami a spotrebitelia takmer nezvyšujú svoje výdavky./agentury/

X X X

Sýrčan Ahmed, ktorý uviazol v Kútoch: Bulhari na nás štvali psov, Česi nás bijú

Vojna v Sýrii už trvá viac ako desať rokov a z krajiny za ten čas vyhnala milióny ľudí. Medzi nimi aj 26-ročného Ahmeda, ktorý sa po siedmich rokoch na úteku ocitol na Slovensku. Pre Pravdu priblížil svoju cestu zo Sýrie, roky v zadržiavacom tureckom tábore a aj strastiplnú cestu Balkánom.

 „Na Slovensku je dobre. Tu nás ani nebijú,“ začal rozprávanie 26-ročný Ahmed z mesta Qamshli na severovýchode Sýrie na hranici s Tureckom. Pred dokončením strednej školy išiel do armády. Keď Daeš vystupňoval násilie a vládne jednotky začali prehrávať, rozhodol sa z krajiny ujsť.

 Rodina v Sýrii všetko predala a vyrazili. Doma však musel nechať mamu, ktorá by cestu nezvládla. Kým jeho bratovi sa podarilo dostať do Nemecka, jeho zadržali v Turecku. V záchytnom tábore tam strávil dlhých šesť rokov.

Na rozdiel od väčšiny ostatných však nie je úplne odlúčený od rodiny. Z Turecka ušiel pred siedmimi mesiacmi spolu so strýkom a s jeho synom, ktorý už ako 5-ročný prišiel o nohu a oko. Väčšina mladých chlapcov, ktorí uviazli v Kútoch, také šťastie nemala a nikoho z rodiny už roky nevidela.

„Najhoršie to bolo medzi Tureckom a Gréckom. Keď nás chytili, vyzliekli nás a vyhnali naspäť do Turecka,“ hovorí Ahmed. Prejsť sa mu podarilo až na tretíkrát. V Grécku potom strávil 35 dní v uzatvorenom tábore, ktorý nazývali väzením.

 Keď im vystavili papiere, pokračovali ďalej. Bulharsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Slovensko. Prechod každej krajiny a hraníc stojí zhruba 1 200 eur. „Peniaze pošleme na účet a vyplatia sa, až keď potvrdíme, že sme sa dostali do dohodnutého cieľa,“ vysvetľuje.

„V Bulharsku na nás posielali psov,“ hovorí a ukazuje na nohu, kde ho pes asi pred troma mesiacmi pohrýzol. „Česi na nás boli tiež zlí. Hranicu som skúšal prejsť už dvakrát. Vždy nás chytili, dali obuškom po zátylku a vyhnali nás po moste ponad rieku naspäť na Slovensko,“ sťažuje sa.

Slovensko si preto pochvaľuje. Je tu už viac ako týždeň. Prvé noci spolu s ďalšími strávil za Kútmi v lese pri hraniciach. V zime tam skupina čakala na noc, aby sa pokúsila o prechod. „Policajti sú tu na nás dobrí. Aj ľudia sú milí a pomáhajú nám,“ hovorí vďačne.

 Napriek tomu na Slovensku ostať nemieni, rovnako ako všetci ostatní. Nemôže sa však ani vrátiť. „Do Sýrie sa vrátiť nemôžem. Ako vojaka by ma buď zavreli do väzenia, z ktorého by som sa už živý nedostal, alebo by ma poslali zomrieť v boji. Tak či tak návrat znamená smrť,“ poznamenáva pochmúrne.

„Chcem do Nemecka za bratom. Tam je práca a on mi pomôže. Tu nikoho nepoznám,“ vysvetlil. Ani po opakovanej skúsenosti s tvrdým prístupom českej polície ale nemá podľa vlastných slov na výber a prejsť peši cez hranicu sa pokúsi v najbližších dňoch opäť. „Ak sa mi podarí prejsť, za hranicami počkám na odvoz, ktorý by ma mal dostať až do Nemecka,“ hovorí o plánoch do najbližšej budúcnosti.

Školu kvôli vojne nedokončil a ani posledných sedem rokov sa k žiadnemu vzdelaniu nedostal. Čo bude robiť v Nemecku, keď tam konečne príde? „Hocičo. Nemôžem si vyberať, ale všetko je lepšie, ako umrieť v Sýrii alebo zostať ďalšie roky zavretý v Turecku,“ povedal smutne Ahmed. „Brat mi pomôže,“ dodal./agentury/

X X X

Strechu Kaníkovho hotela v Banskej Štiavnici pokryli solárne panely. Bez povolenia pamiatkarov

V lokalite UNESCO, ktorou Banská Štiavnica je, platia najprísnejšie pravidlá ochrany, s fotovoltikou nepočítajú. Kaníkovci sa bránia dopadmi energetickej krízy.

Strechu hotela v historickom centre Banskej Štiavnice, ktorý vlastnia exminister práce za SDKÚ Ľudovít Kaník a jeho manželka Darina, pokryli tmavé fotovoltické panely. Pamiatkari reagujú, že ich osadenie v tamojšej pamiatkovej rezervácii a lokalite pod ochranou UNESCO je neprípustné.

Kaníkovci už v minulosti prišli do stretu s pamiatkarmi, keď prestavovali hotel nad rámec projektu, na ktorý dostali súhlas.

Pamiatkari: Je to cudzorodý prvok

„Vlastníci hotela s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica nekonzultovali umiestnenie technických zariadení na streche hotela Grand Matej v území pamiatkovej rezervácie, ani nepožiadali o vydanie rozhodnutia podľa zákona o pamiatkovej starostlivosti,“ píše sa v stanovisku pamiatkarov k aktuálnemu osadeniu solárnych panelov.

Krajskí pamiatkari pre Aktuality reagujú, že oni sú tí, ktorí rozhodujú, či a za akých podmienok je inštalácia takéhoto zariadenia v pamiatkovom území možná.

Zásady ochrany banskoštiavnickej pamiatkovej rezervácie pritom požadujú maximálnu mieru zachovania autenticity. „Prakticky na každý objekt existuje typický priehľad, ktorý sa spolupodieľa na kolorite mesta. Z tejto skutočnosti vyplývajú aj požiadavky ochrany strešnej krajiny,“ citujú zo zásad pamiatkari.

Pri rozhodovaní sa pritom riadia odporúčaním z roku 2012, podľa ktorého fotovoltické články pôsobia svojou plochou a technickým dizajnom v prostredí pamiatok „cudzorodo až agresívne“.

Prízvukujú tiež, že v lokalitách svetového dedičstva UNESCO, jednou z nich je aj Banská Štiavnica, je výstavba týchto zariadení neprípustná. Slovenská republika sa pritom zaviazala, že svetové dedičstvo na svojom území bude chrániť.

Nič také v zákone nenašli

Vlastníkom známeho banskoštiavnického hotela je eseročka HGM, v ktorej sú spoločníkmi práve manželia Kaníkovci. Osadenie fotovoltických panelov vysvetľujú zvyšovaním cien elektrickej energie.

„Energetická kríza je reálny fakt, na ktorý musíme adekvátne reagovať. Ak by sme tak neurobili, ceny elektriny by nás priviedli k ukončeniu prevádzky, prepusteniu zamestnancov a zatvoreniu hotela,“ reaguje konateľka firmy Darina Kaníková.

Na otázku, prečo nepožiadali o povolenie pamiatkarov, odpovedá, že samotný hotel nie je kultúrnou pamiatkou.

„Napriek tomu sme skúmali, či je možné, z hľadiska zákona, inštalovať na strechu hotela fotovoltické panely. V žiadnom zákone sme nenašli fotovoltiku zahrnutú do zoznamu technických zariadení budov,“ vysvetľuje, prečo sa domnievajú, že panely nie sú takým technickým zariadením, aké zmieňuje pamiatkový zákon.

„Máme za to, že stanovisko krajského pamiatkového úradu nie je pre ich inštaláciu zo zákona potrebné. Tak, ako sa nevydáva napríklad pre inštaláciu antén na príjem terestriálneho alebo satelitného signálu,“ hovorí spolumajiteľka hotela.

Hrozí im pokuta, vidia obmedzovanie práv

Pamiatkari tvrdia, že panely negatívne ovplyvnili pohľady na strešnú krajinu historického mesta, Kaníkovci nesúhlasia.

Krajský pamiatkový úrad plánuje začať konanie o náprave a tiež konanie o inom správnom delikte. Ak sa porušenie zákona preukáže, hrozí zaň pokuta, v prípade lokality UNESCO až dvojnásobná.

Vlastníkov hotela sme sa pýtali, či panely zo strechy odstránia, ak na tom pamiatkari budú trvať.

Priamo neodpovedali. Po konzultácii s právnikmi sa však domnievajú, že zákaz využívania fotovoltických solárnych panelov v pamiatkových oblastiach zo strany štátu je obmedzovaním vlastníckeho práva garantovaného ústavou, čo je možné iba za primeranú náhradu.

„Vlastníci kultúrnych pamiatok a obyvatelia chránených území nemôžu byť trestaní a obmedzovaní na svojich právach za to, že žijú v pamiatkovo chránených územiach,“ myslia si. Bránia sa tiež tým, že v historickom centre Banskej Štiavnice nie je ich hotel prvou budovou so solárnymi panelmi.

 Šéf pamiatkarov: Chránime len zlomok stavieb

Témou fotovoltiky sa v súčasnosti aj v súvislosti s energetickou krízou zaoberá centrálny Pamiatkový úrad SR. Jeho generálny riaditeľ Pavol Ižvolt pre Aktuality potvrdil, že v týchto dňoch spracúvajú aktualizáciu používanej metodickej inštrukcie z roku 2012, dokončiť ju chcú do konca novembra.

Len nedávno publikovali metodiku k tejto téme aj českí pamiatkari.

„Nechcem predbiehať závery pripravovanej aktualizácie, no predbežne sme našli zhodu napríklad v tom, že by sme súhlasili s voľnejším režimom v ochranných pásmach a s rozmiestňovaním solárnych panelov na plochých strechách, je to ale stále vo fáze odbornej diskusie,“ naznačuje Ižvolt.

Pripomína však, že v lokalitách UNESCO, akou je aj Banská Štiavnica, by mala byť ochrana aj naďalej najprísnejšia.

„Rozumieme požiadavkám na alternatívne energetické zdroje, na druhej strane len veľmi malý počet stavieb z celkového stavebného fondu je chránených pamiatkovým zákonom. Ako spoločnosť sme sa rozhodli chrániť malú časť nášho architektonického dedičstva, vrátane jeho vizuálnych – estetických kvalít,“ poznamenáva.

Šéf slovenských pamiatkarov by zároveň považoval za správne, ak by štát v rámci novej energetickej politiky kompenzoval vlastníctvo pamiatok a ujmu spôsobenú majiteľom obmedzeniami, ktoré vyplývajú z požiadaviek pamiatkovej ochrany, aktuality.sk

X X X

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstvo financií končí. Smeruje do politiky

Štefan Kišš pôsobil na ministerstve financií 17 rokov.

Generálny riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Štefan Kišš odchádza z Ministerstva financií SR. Vo štvrtok o tom informoval tlačový odbor rezortu financií s tým, že vedením ÚHP na najbližšie obdobie poveria dlhoročného analytika a doterajšieho riaditeľa Investičnej autority Martina Haluša.

Kišš nastúpil na rezort financií v roku 2005 ako analytik Inštitútu finančnej politiky, od roku 2007 viedol odbor štrukturálnych a verejných politík a v rokoch 2014 až 2015 pracoval ako zástupca ministerstva na Stálom zastúpení Európskej únie v Bruseli. V roku 2016 sa vrátil na Slovensko, aby založil Útvar hodnoty za peniaze.

Kroky do politiky

„Z Útvaru hodnoty za peniaze sa nám za šesť rokov fungovania podarilo vybudovať etablovanú inštitúciu. Aj preto sa mi neodchádza ľahko,“ povedal doterajší riaditeľ ÚHP Kišš.

„Moje kroky vedú do politiky, čo sa už nezlučuje s mojou terajšou funkciou. Vo svojej ďalšej kariére však ostanem verný verejnému záujmu a budem naďalej presadzovať princípy hodnoty za peniaze,“ doplnil.

Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek poďakoval Kiššovi za 17 rokov práce na ministerstve financií. „Verím, že know-how ministerstva financií bude naďalej šíriť vo verejnom priestore aj po svojom odchode,“ uviedol Klimek.

Haluš má novú funkciu

Aj poverený riaditeľ ÚHP Martin Haluš začínal na Inštitúte finančnej politiky. Rezort financií uvádza, že Haluš v roku 2016 založil Inštitút environmentálnej politiky, analytickú jednotku na ministerstve životného prostredia, ktorú viedol päť rokov.

Od roku 2021 pôsobí ako riaditeľ Investičnej autority na ÚHP. „Je to pre mňa výzva, na ktorú sa teším, a zároveň veľká príležitosť. No uvedomujem si aj zodpovednosť, ktorú táto pozícia prináša,“ reagoval Martin Haluš na novú funkciu.

Rezort financií tvrdí, že ÚHP len vlani vypracoval 250 hodnotení či porovnaní od ciest, diaľnic, nemocníc až po rekonštrukcie budov. Za posledné tri roky zhodnotil investičné projekty za 11 miliárd eur a navrhol úsporu za takmer dve miliardy, aktuality.sk

X X X

Ľudia sa boja nižších dôchodkov, denne volajú do Sociálnej poisťovne. Dôvodom je Krajniakov bonus

 Od 1. januára 2023 budú pracujúce deti posielať svojim rodičom v penzii tzv. rodičovský dôchodok (rodičovský bonus). Je to novinka z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Viacerí ľudia sa ale obávajú, že ich 1,5 percento z vymeriavacieho základu, ktoré presmeruje štát na rodičov, im zároveň zníži ich budúci dôchodok.

 „V Sociálnej poisťovni riešia denne telefonáty s otázkou, ako to zariadiť. Ľudia sa boja, že im neskôr bude hroziť nižší dôchodok, alebo, že rodina odhalí výšku ich zárobkov,“ píše spravodajský web RTVS.

 RTVS píše, že Sociálna poisťovňa denne odpovedá nespokojným ľuďom. Obavy sú však neopodstatnené, nikomu z pracujúcich detí sa nič nestrhne.

O tom, že rodičovský bonus nikomu z pracujúcich detí neskráti výplatu, informovala v utorok aj samotná Sociálna poisťovňa. „Rodičovský dôchodok nemá vplyv na výšku odvodov dieťaťa ani na výšku jeho budúceho dôchodku,“ informuje štátna inštitúcia.

 Psychologička Silvia Langermann v reportáži povedala, že časť ľudí sa búri z princípu. „Je veľká skupina, ktorá úplne nepochopila, že sa im nezvýšia výdavky. Búria sa tak principiálne proti všetkému, čo vymyslí štát,“ povedala Langermann.

Rodičovský dôchodok biologickému rodičovi alebo osvojiteľovi poistenca prizná bez toho, aby bolo potrebné podať akúkoľvek žiadosť alebo vyhlásenie.

Suma rodičovského dôchodku za rok 2023 sa vyplatí jednorazovo. V ďalších rokoch bude rodičovský dôchodok súčasťou pravidelnej mesačnej výplaty dôchodku. Suma rodičovského dôchodku pre jedného rodiča je 1,5 percenta jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie./agentury/

X X X

  Česká televízia zruší jednu svoju stanicu. O dva mesiace

Kanál je bežne dostupný aj v ponukách slovenských operátorov.

Česká televízia potvrdila, že na konci tohto roka bude ukončené vysielanie archívnej stanice ČT3. Verejnoprávna inštitúcia chce totiž šetriť financie.

„V závere roka sa s divákmi vinou potrebných úsporných opatrení rozlúči stanica ČT3. Posledným českým titulom, ktorý odvysiela, bude legendárna komédia Saturnin,“ uviedla Česká televízia.

Televízia o konci ČT3 hovorila už v máji. Na konci novembra vypne obdobnú stanicu aj slovenská RTVS – Trojka sa vo vysielaní rovnako zameriava na reprízy a archívne tituly.

Zrušením stanice chce ušetriť Česká televízia 120 miliónov českých korún ročne, čo je asi 4,89 milióna eur. Archívny kanál bol spustený v čase pandémie.

Aktuálne vysielateľ prevádzkuje kanály ČT1, ČT2, ČT24, ČT Sport HD, dvojkanál ČT:D/art HD a spomínanú ČT3, aktuality.sk

X X X

Slováci naleteli podvodníkom s kryptomenami. Stopa vedie k ruským lektorom (výber investigatívy)

Obozretnosť, obozretnosť, obozretnosť. Iba táto vlastnosť nám pomôže zachrániť vlastné peniaze, ak nám ktokoľvek núka superbiznis. Podvodníci majú nové metódy.

Doba je ťažká, náklady na život stúpajú. Po korone zdraželi menúčka v reštauráciách, potraviny išli tiež pekne hore, po napadnutí Ukrajiny sa rozhúpali benzín a nafta. Stúpajúce ceny energií zatiaľ „len“ dráždia nutkanie podnikateľov zatvárať prevádzky, čoskoro zrejme budú aj témou číslo jeden v domácnostiach. Zima sa blíži, ventily radiátorov sa pri -5 stupňoch Celzia zatvárajú ťažšie ako počas babieho leta.

Vykúpenie z cenových mrákot sa pred časom núkalo na internete. V krátkom videu na sociálnej sieti sa vystajlovaný, po česky hovoriaci mladík chválil, ako zarába ťažké peniaze – vraj vďaka algoritmu, ktorý naprogramoval, úspešne obchoduje s kryptomenami na kórejskej burze. Na záberoch dostávajú luxusné darčeky – ajfóny, byty – za asistencie krásnych žien, ktoré s nimi tancujú. Proste sen.

Videá boli také naivné, že sa nedali prehliadnuť – tak si na ne posvietili novinári z českého webu Investigace.cz. Dopracovali sa k nečakaným odhaleniam – tak na strane obetí, ako aj ľudí, ktorí vo videách vystupujú, aktuality.sk

X X X

Srbi zostrelili dron blízko Kosova

Srbská armáda tvrdí, že bude naďalej zostreľovať drony operujúce v bezletovej zóne na srbsko-kosovskej hranici.

Srbská armáda v stredu oznámila, že zostrelila dron v blízkosti vojenských objektov na juhozápade krajiny neďaleko Kosova. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Dron, ktorý letel od pohoria Kopaonik (na hranici s Kosovom) smerom k vojenským objektom, bol zneškodnený elektronickými blokovacími opatreniami,“ uviedlo srbské ministerstvo obrany. Stroj identifikovalo ako „komerčný dron“, ale nespresnilo jeho pôvod.

Dodalo, že armáda bude naďalej zostreľovať drony operujúce v bezletovej zóne na srbsko-kosovskej hranici.

Zvýšené napätie

Najnovší prípad sa stal v čase zvýšeného napätia medzi oboma balkánskymi susedmi. Vzniklo po vyhlásení Kosova, že bude postupne vyžadovať od vodičov zo srbskej menšiny, aby si na autách zmenili tabuľky s evidenčným číslom zo srbských na kosovské.

Táto požiadavka vyvolala v júli vlnu násilia a miestne úrady ju preto presunuli na neskôr.

Belehrad nikdy neuznal nezávislosť Kosova, ktorú väčšinoví kosovskí Albánci vyhlásili v roku 2008, a stále ho pokladá za svoju provinciu.

Vojna v rokoch 1998-1999 medzi povstaleckými jednotkami etnických Albáncov a srbskými silami si vyžiadala približne 13.000 mŕtvych, väčšinou etnických Albáncov, aktuality.sk

X X X

V americkej škole zastrelil 17 ľudí. Dostal doživotie bez možnosti prepustenia

Strelec zo strednej školy v americkom Parklande už pozná svoj trest

Nikolasa Cruza, ktorý v roku 2018 na strednej škole vo floridskom meste Parkland zastrelil 17 ľudí, v stredu odsúdili na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Súdna porota síce hlasovala za udelenie trestu smrti, ale jej členovia nedospeli v tejto otázke k požadovanému jednomyseľnému rozhodnutiu.

34 doživotných trestov

Nikolas Cruz 14. februára 2018 na parklandskej strednej škole zastrelil 17 ľudí a ďalších 17 zranil. Sudkyňa Elizabeth Schererová mu na stredajšom pojednávaní symbolicky udelila 34 doživotných trestov – jeden za každého z mŕtvych a zranených.

Dvadsaťštyriročný Cruz si vypočul verdikt so spútanými rukami a v červenom väzenskom úbore. Trest si bude odpykávať vo väznici s najprísnejším režimom.

Tento bývalý študent parklandskej školy si pred útokom legálne zadovážil poloautomatickú pušku AR-15, hoci úrady vedeli o tom, že trpí duševnými problémami.

Pod vplyvom liekov

Počas vypočúvania pred súdom priznal, že je pod vplyvom liekov, ale podľa vlastných slov bol schopný porozumieť dianiu v súdnej sieni, v ktorej si musel vypočuť aj nezriedka emotívne a tvrdé slová na svoju adresu zo strany príbuzných obetí a preživších.

Mnohí z nich vyjadrovali poľutovanie nad tým, že páchateľ nebol odsúdený na trest smrti. Súdna porota sa vyslovila za najvyšší trest v pomere 9:3, ale nedospela k tejto veci k jednomyseľnému rozhodnutiu, ktoré vyžadujú floridské zákony.

V súčasnosti 24-ročný Cruz sa už pred rokom priznal k vražde prvého stupňa v 17 bodoch obžaloby, ako aj k 17 pokusom o vraždu.

Streľba na strednej škole v Parklande na predmestí Miami bola najhoršou masakrou svojho druhu v USA od decembra 2012, keď na základnej škole Sandy Hook v Newtowne v štáte Connecticut 20-ročný Adam Lanza zabil 26 ľudí, aktuality.sk

X X X

Koniec lacných nákupov v Poľsku? Ak Poliaci zrušia protiinflačné opatrenia, môžu to pocítiť aj Slováci

S extra lacnými nákupmi v Poľsku môže byť čoskoro koniec.

Poľská vláda sa obáva, že sa jej dlh vymkne z kontroly. Zvažuje preto zrušenie „inflačných štítov“.

Tamojšie verejné financie sa dostávajú pod značný tlak a krajina bude možno nútená ukončiť svoje protiinflačné programy, známe ako „inflačné štíty“.

Varšava vďaka tomu už vlani znížila spotrebnú daň a DPH z elektriny, plynu či palív a v tomto roku potom napríklad DPH z potravín.

Český ekonóm Lukáš Kovanda pripomenul, že „inflačné štíty“ využívajú vo veľkom aj Slováci či Česi z pohraničných oblastí, ktorí sa Poľska vyrážajú na lacnejšie nákupy potravín, palív, ale napríklad aj cigariet.

Slovenskí potravinári pritom pravidelne varujú ľudí, aby nekonzumovali niektoré potraviny z Poľska. Naposledy riešili dopad potravinového škandálu z Poľska. Miestni farmári kŕmili hydinu zmesou, ktorá obsahovala namiesto potravinových olejov technické. Využívajú sa na výrobu paliva.

Lenže uvedená úľava na daniach poľskú vládu len tento rok vyjde na viac ako 8 miliárd eur. Preto teraz bude zvažovať, či „inflačné štíty“ predĺži za horizont konca tohto roka, a o tom, kedy sa ich platnosť končí.

Turbulencie v ekonomike

Šéf poľského štátneho fondu (PFR) Pawel Borys, poradca premiéra Mateusza Morawieckého, podľa rádia RMF24 pripustil ukončenie týchto programov proti zdražovaniu už tento rok.

„Už dva roky máme v ekonomike obrovské turbulencie“. Vyhlásil, že v budúcom roku budú potreby verejných financií veľmi veľké, čo naznačuje veľmi zložitá situácia na finančných trhoch . „To si, samozrejme, vyžaduje – ako hovorí premiér – väčšiu finančnú disciplínu“.

Varšava tak môže dostať od finančných trhov podobnú „lekciu“ ako nedávno britskej vláda expremiérky Liz Trussovej, usudzuje český ekonóm.

„Úrok na britských dlhopisoch začal dramaticky narastať po tom, čo jej kabinet oznámil najrozsiahlejšie daňové škrty v krajine od roku 1972 bez toho, aby trhy presvedčil, že vzniknutý výpadok bude môcť hradiť inak ako z ďalšieho dlhu,“ povedal.

Trussová tak dostala britskú ekonomiku podľa jeho slov do chaotickej situácie a následne ako premiérka skončila. Jej nástupca Rishi Sunak už vyhlasuje, že naopak – bez zvýšenia daní – nemožno dať britské verejné financie do poriadku.

„Inflačný štít poľskej vlády je obdobný. Poľsko ako Británia znižuje dane v čase, keď jeho makroekonomická kondícia je na hrane a krajinu sužuje rapídna inflácia,“ poznamenal Kovanda.

Vysoká inflácia

Pripomenul tiež analýzu Bank of America, ktorej závery varujú, že deficit poľských verejných financií by v budúcom roku mohol kvôli uvoľnenej fiškálnej politike presiahnuť hodnotu 7 % HDP. Maastrichtské kritérium na prijatie eura pritom povoľuje najviac 3 % daného deficitu.

Inflácia v Poľsku presahuje hodnotu 17 %. Ekonomický výkon Poliakov je úzko zviazaný s výkonom nemeckej ekonomiky, ktorá však padá do recesie.

„Všetko nasvedčuje tomu, že Poľsko naozaj bude musieť v rámci snahy o stabilizáciu svojich verejných financií v ekonomicky náročnom čase pristúpiť práve k zrušeniu inflačných štítov,“ konštatuje nateraz český expert.

Zatiaľ ale nie je zrejmé, či by Poľsko zrušilo všetky tieto opatrenia. Ak sa však vláda rozhodne takto od januára, inflácia v krajine dosiahne vo februári 2023 až 24 %. Upozornil na to podľa alebank.pl Ludwik Kotecki z bankovej rady poľskej centrálnej banky.

Hrozí zdražovanie

Zrušenie daňových úľav sa totiž podľa Kovandu prirodzene prejaví následným zdražením príslušných produktov a citeľne tak prispeje k ďalšiemu nárastu inflácie.

Námestník ministra financií Artur Soboń hovoril v tejto súvislosti o hľadaní nových riešení pre podnikateľov.

Hlavným nárastom výdavkov sú podľa Borisa energetické štíty a výdavky na obranu na budúci rok.

„Možno je pre trh trochu nepríjemné, že štvrťročne rozhodujeme o predĺžení štítov. Pre tých, ktorí podnikajú a počúvajú nás, poviem, že nás to stojí 2,5 miliardy zlotých každý mesiac. Tu musíme byť opatrní pri využívaní takéhoto ďalekosiahleho mechanizmu znižovania príjmov štátneho rozpočtu,“ dodal Soboň, aktuality.sk

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.