Trafila len vlastné území? Informácie o útoku sa však rozchádzajú. Rusko podľa magazínu Forbes odpálilo druhýkrát hypersonickú raketu Orešnik, ktorá zlyhala. Krátko po publikovaní článku sa však na ukrajinských vojenských blogoch objavili pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia.

 Rusko 21. novembra vypálilo novú, doposiaľ neznámu balistickú raketu na ukrajinské mesto Dnipro, pričom útok poškodil viacero budov a zranil desiatky ľudí. Až po útoku ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že ide o novú zbraň nesúcu názov ‚Orešnik‘ (lieska). Ako to už býva pre Rusko bežné, odvtedy sa Moskva pýšila novou zbraňou a pripisovala jej bezchybné a nezničiteľné parametre.

Putin v novembri na stretnutí s generálmi vysielanom v televízii uviedol, že takúto strelu nemá nikto iný a navyše sa súčasnými obrannými systémami nedá zostreliť.

O tri mesiace neskôr, vo štvrtok (6.2.) ráno, Rusi údajne odpálili ďalší Orešnik – tentoraz smerom na Kyjev. V hlavnom meste sa rozozvučali letecké sirény a obyvatelia sa ponáhľali do krytov, avšak nakoniec žiadna raketa nedopadla. Nebol počuť výbuch, ani dopady návratových hlavíc, píše magazín Forbes.

Podľa ukrajinského vojnového korešpondenta Kirilla Sazonova raketa „nedoletela ďaleko“. Prvé správy naznačujú, že Orešnik mal poruchu a explodoval na ruskom území ešte pred dosiahnutím cieľa.

 Druhé nasadenie tejto zbrane nasledoval po tom, čo Putin krátko po prvom útoku na Dnipro vyhlásil, že plánuje vypáliť ďalšie Orešniky, pričom výslovne varoval, že ich môže namieriť na „centrá rozhodovania“ v Kyjeve, kde sídlia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vedenie armády.

Hoci zatiaľ neexistuje nezávislé potvrdenie tohto zlyhania, podobný incident by nebol prekvapivý. Aj pôvodná verzia RS-26 mala pri testovaní problémy – jej prvý test v roku 2011 skončil explóziou len pár kilometrov od miesta odpalu na kozmodróme Pleseck na severozápade Ruska, vysvetľuje Forbes.

Nefunkčnosť Orešnika tak nielenže ušetrila obyvateľov Kyjeva pred úderom, ale spôsobila aj propagandistický neúspech pre Kremeľ. Raketový systém, ktorý mal vyvolávať hrôzu, sa ukazuje ako nespoľahlivý a nepresný.

 Príliš drahý a neefektívny

Podľa Jeffreyho Lewisa, riaditeľa Programu pre nešírenie jadrových zbraní na Middleburyho inštitúte, je Orešnik príliš drahá a neefektívna zbraň, ktorá nedokáže spôsobiť veľké škody. „Je to skôr zbraň teroru, určená na šírenie strachu skôr než na reálnu vojenskú účinnosť,“ povedal pre agentúru Reuters.

Putin preto po prvom odpale Orešnika zorganizoval masívnu propagandistickú kampaň, v ktorej sa snažil presvedčiť svet o sile ruského vojensko-priemyselného komplexu. Moscow Times to popísali ako snahu „zveličovať schopnosti novej zbrane“.

ATACMS udreli na ruské regióny: Plamene pohltili základňu v Engels, ropnú rafinériu a zásobník plynu

 „Putin musel túto raketu použiť, potom usporiadať tlačovú konferenciu, a následne ďalšiu tlačovú konferenciu, kde povedal: ‚Toto je naozaj desivé, mali by ste sa báť,‘“ dodal Lewis.

Avšak po tom, čo už druhá odpálená raketa nedosiahla cieľ, jej schopnosť zastrašovať nepriateľov sa dramaticky znižuje. Napriek veľkým očakávaniam sa Orešnik ukazuje ako ďalší prepadák ruskej vojenskej techniky, dodal Forbes.

Pochybnosti o útoku

Informáciu priniesol novinár David Axe z magazínu Forbes. Krátko po publikovaní článku sa však na ukrajinských vojenských blogoch objavili pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Telegramový kanál Insider.ua uviedol: „Informácie Forbesu o odpálení Orešnika na Kyjev sú otázne – naše zdroje to nepotvrdzujú,“ uvádza Kyiv Post.

Aj keď sa v Kyjeve v tom čase spustil letecký poplach a na sociálnych sieťach sa objavili varovania pred možným balistickým útokom, žiadna strela nakoniec mesto nezasiahla. Po 31 minútach bol poplach odvolaný. Večer sa šéfredaktor ukrajinskej pobočky Forbesu Boris Davidenko ospravedlnil za publikáciu neoverených informácií získaných od jediného zdroja./agentury/

X X X

  Americký prezident Donald Trump v piatok naznačil, že sa na budúci týždeň pravdepodobne stretne so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

Schôdzka by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť vo Washingtone, do Kyjeva sa totiž vraj nechystá.

Išlo by o prvú schôdzku so Zelenským od Trumpovho návratu do Bieleho domu 20. januára. Naposledy sa osobne stretli začiatkom decembra v Paríži, kam oboch pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti slávnostného znovuotvorenia katedrály Notre-Dame.

„Pravdepodobne sa na budúci týždeň stretnem s prezidentom Zelenským,“ povedal Trump. Na otázku, či sa takéto stretnutie odohrá vo Washingtone, odpovedal, že „by to mohol byť Washington – ja sa tam (na Ukrajinu) nechystám“.

„On (Zelenskyj) sa môže stretnúť (so mnou) budúci týždeň. Nech sa páči, som tu,“ uviedol americký prezident.

Zelenskyj ešte v januári povedal, že Kyjev aktívne pracuje na zorganizovaní schôdzky s Trumpom, ktorý počas predvolebnej kampane sľuboval, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť v priebehu 24 hodín, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa tak stane do polroka.

 X X X

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruská armáda dobyla mesto Toreck na východe Ukrajiny. Toreck leží v Doneckej oblasti a je označovaný za strategicky dôležité mesto. Rusko sa o jeho dobytie pokúša už od jesene minulého roka. Ukrajinskej armáde sa podarilo pri Kursku ovládnuť dve dediny v oblasti Sudži. Uvádza sa to v správe analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). „Ukrajinské sily zaujali pozície juhozápadne od Machnovky a severne a východne od Čerkasskej Konopelky pozdĺž diaľnice 38K-028 Sudža-Obojan a obsadili Kolmakiv a Fanasejevku,“ uvádza sa v správe.

X X X

 Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Nemecku budúci týždeň sa zúčastní aj ukrajinská delegácia, ktorú povedie prezident Volodymyr Zelenskyj, potvrdil vo štvrtok pre agentúru AP vedúci jeho kancelárie Andrij Jermak. Delegácia podľa Jermaka predstaví postoj Ukrajiny v otázke ukončenia vojny aj pohľady na to, ako možno spravodlivý a trvalý mier dosiahnuť.

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa bude konať od 14. do 16. februára. Tento rok sa na nej v hoteli Bayerischer Hof zíde podľa organizátorov 60 hláv štátov, 150 ministrov a vedúcich predstaviteľov popredných medzinárodných organizácií, ako aj vojenskí experti či zástupcovia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky. Okrem iných prídu aj americký viceprezident J. D. Vance i osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Jermak tvrdí, že svet je skutočne „veľmi blízko“ k ukončeniu vojny na Ukrajine „spravodlivým a trvalým mierom“. „Je však nevyhnutné držať spolu… Nedávať Rusku príležitosť rozdeliť svet, partnerov,“ zdôraznil.

Výročná konferencia v metropole Bavorska sa podľa AP koná v kľúčovom okamihu pre Kyjev, ktorý sa snaží nadviazať vzťahy s novou americkou administratívou. Za vlády prezidenta Joea Bidena boli Spojené štáty najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine.

Trump pôvodne tento rozsah americkej pomoci ostro kritizoval a v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín od nástupu do Bieleho domu, čo sa napokon nestalo. Po novom tvrdí, že sa mu to podarí v priebehu najbližšieho polroka.

Ukrajina podľa Jermaka dúfa, že na konferencii v Mníchove sa bude rokovať o tom, aké bezpečnostné záruky by mohla dostať pred budúcou ruskou agresiou.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie takisto potvrdil, že Kellogg približne koncom februára navštívi Kyjev. Ukrajinská strana plánuje americkému prezidentského vyslancovi poskytnúť „úplné a skutočné informácie“ o situácii nielen na bojisku, ale aj prebiehajúcom úsilí o mobilizáciu a stave dodávok zbraní a vojenskej techniky.

„Myslím si, že je dôležité, aby sme tieto konzultácie a rokovania absolvovali skôr, ako bude mať (Trumpova) administratíva nejaké plány. Pretože naše stanovisko je, že by bolo veľkou chybou mať akékoľvek plány bez účasti Ukrajiny na príprave tohto plánu,“ poznamenal Jermak.

Takisto sa vyjadril aj k pondelkovému návrhu Trumpa, že chce s Ukrajinou uzavrieť dohodu, aby výmenou za pokračovanie americkej pomoci dodávala Spojeným štátom vzácne zeminy. Ukrajinská strana podľa Trumpa už naznačila, že je ochotná na takúto dohodu pristúpiť.

Podľa Jermaka však zatiaľ nejestvuje ani rámec diskusie na túto tému, Ukrajina ale uvažuje o strategickom partnerstve s USA aj po skončení vojny, a teda vzácne zeminy sú súčasťou Zelenského stratégie pri oslovovaní novej administratívy.

„Chceme, aby sa Američania na nás obracali nielen kvôli demokracii, ktorú pomohli zachovať počas tejto strašnej vojny Ruska proti Ukrajine, ale aby sa na nás v budúcnosti pozerali ako na veľmi dôležitého a veľmi zaujímavého strategického partnera,“ dodal Jermak.

X X X

 Fínska vláda v piatok oznámila, že vo štvrtok predložila parlamentu návrh zákona, ktorý zakáže ruským občanom a právnickým osobám kupovať nehnuteľnosti vo Fínsku.

V návrhu sa okrem iného uvádza, že ľuďom, ktorých domovská krajina vedie agresívnu vojnu a predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Fínska, by nemalo byť dovolené kupovať domy a pozemky vo Fínsku. V súlade s tým by sa zákaz mal vzťahovať aj na organizácie, ktoré majú v takejto krajine sídlo alebo sú riadené či ovplyvňované jej štátnymi príslušníkmi či organizáciami.

Zákaz sa nebude vzťahovať na osoby, ktoré majú povolenie na trvalý pobyt vo Fínsku alebo povolenie na dlhodobý pobyt v EÚ vydané fínskymi úradmi.

Rusko sa v návrhu zákona výslovne nespomína. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen však podľa vyhlásenia zdôraznil, že jeho cieľom je obmedziť možnosť občanov Ruska kupovať nehnuteľnosti vo Fínsku.

„Rusko predstavuje pre Európu pretrvávajúcu bezpečnostnú hrozbu. Vlastníctvo nehnuteľnosti môže byť zneužité na uplatnenie nepriateľského vplyvu,“ uviedol Häkkänen.

Takéto aktivity môžu byť podľa neho zamerané na fínsku ekonomiku, infraštruktúru, podniky a bezpečnosť dodávok alebo na schopnosť Fínska zabezpečiť bezpečnosť svojich obyvateľov.

Fínsko má s Ruskom 1340 kilometrov dlhé hranice a bolo dlho považované za sprostredkovateľa medzi Ruskom a Západom. Vzťahy Helsínk a Moskvy sa však dramaticky zhoršili po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022. Invázia tiež po desaťročiach neangažovanosti vo vojenských štruktúrach podnietila Fínsko k vstupu do NATO./agentury/

X X X

 Trump uvalil sankcie na ICC. Podporu tribunálu vyjadrilo 79 krajín, vyhlásenie podpísala i SR

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu odsúdil rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť sankcie proti jeho činiteľom, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní Američanov či občanov spojeneckých krajín, ako je Izrael, a vyzval členské štáty k jednote. Exekutívny príkaz, ktorý Trump podpísal vo štvrtok večer, odsúdili čelní predstavitelia Európskej únie, zatiaľ čo izraelská diplomacia ho privítala. Na odvolanie sankcií vyzvala OSN.

 „Súd pevne stojí za svojimi zamestnancami a zaväzuje sa, že bude aj naďalej poskytovať spravodlivosť a nádej miliónom nevinných obetí zverstiev po celom svete,“ uviedol súd vo vyhlásení. Trumpovo rozhodnutie odsúdil a označil ich za snahu poškodiť nezávislú a nestrannú činnosť súdu. Zároveň vyzval „125 členských štátov, občiansku spoločnosť a všetky národy sveta, aby sa jednotne postavili za spravodlivosť a základné ľudské práva“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová myslí, že súd musí byť schopný aj naďalej bez prekážok bojovať na celom svete proti beztrestnosti. „ICC garantuje zodpovednosť za medzinárodné zločiny a dáva hlas obetiam na celom svete… Európa sa bude vždy zasadzovať o spravodlivosť a dodržiavanie medzinárodného práva, „uviedla šéfka exekutívy EÚ na sociálnej sieti.

 Podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu ohrozuje uvalenie sankcií na činiteľov ICC nezávislosť súdu a podkopáva medzinárodný systém trestného súdnictva. Holandsko, na ktorého pôde súd sídli, označilo Trumpovo rozhodnutie za „poľutovaniahodné“. „Práca súdu je zásadná pre boj proti beztrestnosti,“ uviedol na sieti X holandský minister zahraničia Caspar Veldkamp.

Na odvolanie sankcií vyzval Spojené štáty aj Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. „Hlboko ľutujeme ohlásených individuálnych sankcií proti zamestnancom súdu a vyzývame na zrušenie tohto opatrenia,“ oznámila agentúre AFP hovorkyňa úradu.

Finančné a vízové sankcie, ktoré Trump zdôvodnil „nelegitímnymi a neopodstatnenými krokmi namierenými proti Amerike a nášmu blízkemu spojencovi Izraelu“, sa majú vzťahovať aj na rodinných príslušníkov. Americké ministerstvá financií a zahraničia ešte len určia, ktorých osôb a organizácií sa budú týkať, pričom nie je známe, kedy tak urobia.

Vlani súd pobúril popri Izraelu tiež Spojené štáty aj niektoré ďalšie krajiny, keď vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vo vojne v Pásme Gazy.

 Izraelský minister zahraničia Gideon Saar uviedol, že Trumpovo terajšie rozhodnutie uvaliť sankcie na činiteľov ICC „dôrazne schvaľuje“ a že činnosť súdu je „nemorálne“ a neopiera sa o „žiadny právny základ“. „ICC agresívne stíha zvolených predstaviteľov Izraela, jedinej demokracie na Blízkom východe. ICC nemá žiadnu jurisdikciu,“ tvrdí Saar na svojom účte na sieti X s tým, že Izrael ani USA nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, teda členmi ICC. Armády oboch krajín podľa Saarovho názoru prísne dodržiavajú medzinárodné právo.

K Trumpovmu kroku sa vyjadril aj maďarský minister zahraničia Peter Szijjárto, podľa ktorého sú sankcie proti ICC „úplne pochopiteľné“. Premiér Viktor Orbán, Trumpov verný spojenec, vyhlásil, že sankcie ukazujú, že možno nastal čas zrušiť členstvo Maďarska pri ICC. „Je načase, aby Maďarsko prehodnotilo, čo robíme v medzinárodnej organizácii, ktorá je pod sankciami USA! V medzinárodnej politike vanie nový vietor. Hovoríme tomu Trump-Tornádo,“ uviedol Orbán na sieti X.

 Podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), na ktorý americký prezident Donald Trump nariadil uvaliť sankcie, v piatok spoločne vyjadrilo 79 zo 125 štátov, ktoré sú jeho zmluvnými stranami. Vo vyhlásení, pod ktorým je podpísané aj Slovensko, tvrdia, že opatrenia, aké zaviedol Trump, zvyšujú riziko beztrestnosti za najzávažnejšie zločiny a ohrozujú princípy právneho štátu v medzinárodnom meradle.

Pod spoločnú deklaráciu pod vedením Slovinska, Luxemburska, Mexika, Sierra Leone a Vanuatu na podporu ICC sa podpísalo okrem Slovenska aj Francúzsko, Nemecko či Británia. Pod deklaráciou nie je podpísané Česko, Austrália, Maďarsko či Taliansko. Česká ani talianska vláda podľa agentúry Reuters bezprostredne nevysvetlili dôvody, prečo vyhlásenie nepodpísali.

ICC je „dôležitým pilierom medzinárodného súdneho systému“, zdôraznili signatári. Sankcie by podľa nich mohli vážne ohroziť prebiehajúce vyšetrovania a bezpečnosť obetí, svedkov i predstaviteľov ICC a viesť aj k zatvoreniu niektorých jeho pobočiek.

 ICC je prvá stála inštitúcia svojho druhu s celosvetovou pôsobnosťou, ktorá stíha jednotlivcov za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu. Teraz má podporu 125 krajín; napríklad Spojené štáty, Rusko Čína alebo Izrael však jeho jurisdikciu neuznávajú.

Washington už počas prvého Trumpovho pôsobenia v úrade v roku 2020 uvalil sankcie na prokurátorku Fatou Bensoudaovú, ktorá dala podnet na začatie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti údajne spáchaných Američanmi po invázii do Afganistanu z konca roka 2001. Trump už v januári odvolal prezidentský príkaz z roku 2021, ktorý jeho sankcie voči ICC zase zrušil./agentury/

X X X

Koalícia si chce podporu huliakovcov poistiť podpisom. Štvorica už dostala ponuku

Na štvrtkovej (6. 2.) koaličnej rade si predstavitelia koalície zadefinovali možnosti spolupráce tak, aby aj nezaradení poslanci parlamentu okolo Rudolfa Huliaka podporovali vládu. Uviedol to minister investícií a podpredseda koaličného Hlasu Richard Raši. Výsledkom by mal byť podpis dohody medzi koaličnými stranami a Huliakom. Raši o konkrétnych výmenách v rezortoch nehovoril. Prioritou podľa neho je dosiahnuť dostatočný počet poslancov na to, aby vláda mohla pracovať.

Poslanec NR SR Roman Malatinec (v popredí vľavo) oznamuje, že sa pridáva k mimoparlamentnej strane Národná koalícia, ktorej lídrom je poslanec Rudolf Huliak (nezaradený, vpravo). V pozadí členovia Národnej koalície a poslanci parlamentu Ivan Ševčík (nezaradený, vpravo) a Pavel Ľupták (nezaradený, vľavo). 4. februára 2025.

„Nadefinovali sme si možnosti spolupráce tak, aby aj poslanci okolo Huliaka, ktorí sú štyria, naďalej podporovali vládnu koalíciu a vládu SR. Vymenili sme si názory, postoje, povedali sme si, kde by sa sme sa vedeli stretnúť a čakáme, že to aj poslanec Huliak so svojimi kolegami vydiskutuje a výsledkom bude podpis dohody s koaličnými stranami, aby naďalej podporovali vládu,“ povedal v piatok novinárom Raši počas výjazdu vo Fiľakove. Môže to byť podľa neho záležitosť najbližších dní, ale aj dlhšieho obdobia.

 Podľa Rašiho sa momentálne čaká na odpovede. „Pre fungovanie vlády je dôležité mať nielen tesnú 76-ku, ale vrátiť sa k pôvodnému číslu podpory, čiže 79, aby sa vládlo komfortnejšie,“ povedal s tým, že 76 poslancov je kľúčových, aby sa mohlo rokovať v parlamente.

Raši nezachytil otázku o tom, kto z ministrov by mal zo svojho postu odísť. „Nominácia ministrov je plne v kompetencii koaličných partnerov, na tom sa nič nezmenilo,“ dodal. Rozhovory o zisku ministerstva by mal Huliak viesť s SNS, keďže to je strana, za ktorú kandidoval, myslí si Raši. „Je to na dohode, ale tá dohoda musí primárne smerovať k partnerom z SNS, aj čo sa týka ministerstiev,“ dodal.

 K voľbe predsedu Národnej rady (NR) SR môžu podľa Rašiho pristúpiť po tom, čo sa v koalícii dohodnú na nomináciách aj pri ostatných personálnych voľbách. Ide o voľbu členov Rady STVR, mediálnej rady, člena Správnej rady TASR, ako aj člena Správnej rady Ústavu pamäti národa či kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu SR. Raši ostáva nominantom Hlasu na post predsedu NR SR.

Šéf envirorezortu a vicepremiér Tomáš Taraba (nominant SNS) si myslí, že vládna koalícia bude mäť väčšinu. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii. Tvrdí, že nikto zo zúčastnených na štvrtkovej koaličnej rade nechce pád vlády. Hovorí, že sa blížia k dohode.

„Je z môjho pohľadu veľký predpoklad, že sa vieme dohodnúť. Ale ako sa hovorí, pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ poznamenal. Treba sa podľa neho dohodnúť na zárukách stability. „Aby sa ministri nemuseli pri každom zákone chodiť doprosovať,“ podotkol.

 Cieľom podľa Tarabu je, aby vládna koalícia mala podporu čo najviac poslancov. „Myslím si, že vláda bude mať väčšinu,“ dodal. Minister sa vyjadril aj k voľbe predsedu Národnej rady. Hovorí, že chce, aby sa spolu s tým v parlamente riešili aj ďalšie body, napríklad voľba do Rady STVR. „Už keď sme došli až sem, tak už nejakých pár dní je dobré počkať,“ skonštatoval.

Koaliční lídri vo štvrtok rokovali na koaličnej rade. Mali sa na nej venovať aj možným zmenám vo vládnom kabinete. Zmeny vo vláde už pripustili viacerí ministri. Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (Smer) na margo otázok o možnej rekonštrukcii zmeny nevylúčil. Líder koaličnej strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že štvorica poslancov okolo Rudolfa Huliaka už predstavuje pre fungovanie koalície skupinu, o ktorej nárokoch treba diskutovať./agentury/

 X X X

  Čo za dverami úradu vlády? Hlas je pripravený vzdať sa rezortu, čaká sa na dohodu Andreja Danka s Rudolfom Huliakom

 Žiadny z lídrov sa doteraz verejne nevyjadril k tomu, čo sa včera za zatvorenými dverami preberalo a k čomu dospeli. Portálu Aktuality.sk sa však podarilo získať bližšie informácie. Niektorí respondenti nás požiadali, aby sme zachovali ich anonymitu.

Koalícii sa tento týždeň podarilo na dva dni zastaviť koaličnú krízu a pomerne jednoducho schváliť v parlamente dva dôležité zákony so 77 poslancami. Pred mimoriadnou schôdzou dokázali presvedčiť až päť rebelujúcich poslancov a vrátiť tak koalícii väčšinu.

Teraz by ju radi stabilizovali. Na úrade vlády preto včera premiér Robert Fico od rána rokoval s Matúšom Šutajom Eštokom a Andrejom Dankom. Na koalične rade sa tak počas celého dňa striedali viacerí ministri.

Danko si k Ficovi zavolal Martinu Šimkovičovú a Tomáša Tarabu, Šutaj Eštok zasa Erika Tomáša a aj šéfa klubu Hlasu Róberta Puciho. Napokon dostal pozvánku aj Rudolf Huliak, ktorý aktuálne dosah už štyroch poslancov.

Žiadny z lídrov sa doteraz verejne nevyjadril k tomu, čo sa včera za zatvorenými dverami preberalo a k čomu dospeli. Portálu Aktuality.sk sa ale podarilo získať bližšie informácie. Niektorí respondenti nás požiadali, aby sme zachovali ich anonymitu.

 Taraba: Sme blízko dohode

Cieľom štvrtkovej koaličnej rady bolo definitívne sa priblížiť ku koncu koaličnej krízy a stabilizovať počty vládnych poslancov v parlamente, s ktorými by vedeli dovládnuť do riadnych parlamentných volieb. Aby sa to premiérovi podarilo, musí uspokojiť požiadavky piatich rebelov – Rudolfa Huliaka, Romana Malatinca, Ivana Ševčíka a Pavla Ľuptáka z Národnej koalície a Jána Ferenčáka z Hlasu.

Turbulencie v koalícii sprevádza aj zmena pomerov síl. Rudolf Huliak dnes hovorí za štyroch poslancov. Hlas stratil troch – Malatinca, Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša – a Ferenčák stále komunikuje svoju nespokojnosť.

Vzhľadom na zmeny v parlamente sa preto čoraz hlasnejšie začalo hovoriť o tom, že dôjde k výmenám na ministerstvách. Jedno chce pre seba Huliak a o jedno zrejme príde Hlas, ktorý si pri vzniku koalície vyrokoval toľko rezortov, čo Smer.

Priamo pred rokovaním koaličnej rady to potvrdil aj minister práce Erik Tomáš v rádiu Expres. „Očakávam zmeny vo vláde na základe zmeny pomerov v parlamente. Sú evidentné, treba ich priznať,“ povedal včera pred rokovaním. Problém má ale so slovom rekonštrukcia, on preferuje pojem „úprava“.

Na otázky týkajúce sa koaličnej rady dnes odpovedal na tlačovej besede Tomáš Taraba. Ten sa pádu vlády neobáva, pretože neeviduje nikoho, kto by mal taký záujem. „Ja si myslím, že sme veľmi blízko dohode,“ doplnil s tým, že na koaličnej rade sa dohodli, aby vyriešili všetky problémy koalície naraz.

 Napriek rokovaniam, ktoré trvali vo štvrtok celý deň, sa podľa zdroja blízkeho vládnej koalícii na Úrade vlády nič definitívne neuzavrelo. No pár vecí sa posunulo vpred. Už je v podstate deifnitívne, o aký rezort príde SNS a aj to, aké ministerstvo stratí Hlas, aktuality.sk

X X X

 Novelu zákona o meste Košice posiela generálny prokurátor Maroš Žilinka na Ústavný súd

 Poslanci parlamentu zrušili referendum. Napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných.

KOŠICE/BRATISLAVA: Spolu 14 z 22 starostov košických mestských častí napadlo ešte v decembri 2023 ústavnosť novely zákona o meste Košice, a preto podali podnet na generálnu prokuratúru. Dôvodom je možná redukcia mestských častí bez konania miestneho referenda.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti informuje, že na podnet 14 mestských častí mesta Košice podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne navrhol pozastaviť účinnosť týchto ustanovení.

„Dospel som k názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ napísal Žilinka, aktuality.sk

X X X

 Slováci opäť demonštrovali za proeurópske smerovanie krajiny, Fica vyzvali na odchod. Do Bratislavy prišlo vyše 40-tisíc ľudí

Vo viacerých mestách Slovenska sa v piatok večer konali protesty, ktorých cieľom je upozorniť na obavy súvisiace so zahraničnopolitickou orientáciou krajiny a postojmi jej súčasného vedenia. Celkovo sa protestovalo v 41 mestách na Slovensku a 13 v zahraničí. Krajania sa stretli v Amsterdame, Berlíne, Brne, Bruseli, Kodani, Krakove, Londýne, Luxemburgu, Newbridgi, New Yorku, Paríži, Prahe i Štokholme. Na protest Slovensko je Európa na Námestí slobody v Bratislave prišlo podľa odhadov 42- až 45-tisíc ľudí.

V Bratislave dav ľudí zaplnil námestie pri Úrade vlády SR už pred začiatkom protestu a skandoval heslá tiež proti premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Predseda vlády predtým opakovane obvinil organizátorov občianskych demonštrácií a opozíciu zo snahy o prevrat v krajine. Tí v reakcii uviedli, že Fico sa týmito vyjadreniami iba snaží odpútať pozornosť verejnosti od svojich ťažkostí s vládnutím a od neriešených problémov krajiny.

 „Žiadna slušná reprezentácia sa nestretáva s Putinom, medzinárodne stíhaným vojnovým zločincom a masovým vrahom. Fico sa stal hlavným protagonistom ruskej hybridnej vojny na Slovensku. Premiér Fico robí zo Slovenska ruskú guberniu,“ povedali organizátori zhromaždenia v Bratislave a znovu vyzvali Fica, aby rezignoval na funkciu premiéra. Dav v reakcii skandoval „Odstúpiť“ a predtým tiež „Hanbíme sa za Fica“ či „Ruský agent“.

V Bratislave vystúpil s prejavom český hudobník, publicista a spisovateľ Vladimír Merta a prostredníctvom nahrávky tiež český kňaz Tomáš Halík. Merta v príhovore hovoril o snahách prepísať históriu a mapu Európy. „Držíme vám palce v Prahe,“ povedal Merta. Dav odpovedal: „Ďakujeme“. Halík v odvysielanej nahrávke zasa uviedol, že na strane slovenského národa stoja mnohí Česi i Moravania.

Medzi rečníkmi vystúpil herec Robert Roth. Ironicky nazval účastníkov protestu pučistmi. „Môžeme protestovať, že je prisilný výraz, ale nemôžeme poprieť, že v tomto nás Robert Fico označil naozaj správne. Spomeňte si, a predstavte si samých seba, keď ste počúvali premiéra tejto krajiny, keď odhaľoval údajný prevrat v tejto krajine. Asi všetci sme sa pučili od smiechu,“ poznamenal.

 Vystúpila aj skupinka zástupcov deviatich študentských a mládežníckych organizácií. Stredoškolák Simon Omaník, ktorého v januári kritizoval okrem iných Fico za to, že odmietol podať ruku prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, z pódia podnietil mladých ľudí, aby si stáli za svojím názorom.

„Chcem vyzvať mladých ľudí, aby sa nenechali zastrašiť útokmi predstaviteľov vládnej moci, aby sa postavili za svoj názor. Zastrašiť a odradiť nás je presne to, čo chce Robert Fico,“ povedal Omaník.

Rečníci v Bratislave kritizovali aj niektoré kroky Ficovej vlády, najmä ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorej personálne výmeny v popredných kultúrnych inštitúciách krajiny už skôr vyvolali verejné protesty. Novinár Boris Kršňák, ktorý ako spravodajca Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) v Prahe tento týždeň dostal od vedenia verejnoprávneho média výpoveď po tom, ako podpísal otvorený list štrajkového výboru STVR proti moderátorskému výkonu svojho kolegu Mateja Beránka v diskusii s premiérom Ficom z 25. januára, v príhovore okrem iného hovoril o vojne na Ukrajine ako o genocíde proti tejto krajine.

Tentoraz boli zhromaždenia zvolané do viac ako 50 miest na Slovensku a v zahraničí, vrátane Česka.

V Prahe sa na Námestí Václava Havla pred českým Národným divadlom zišli stovky ľudí, ktorí skandovali, aby Fico odstúpil. Pražské zhromaždenie, ktoré sa prvýkrát presunulo z už tradičného miesta pred slovenským veľvyslanectvom v štvrti Bubeneč do centra, organizuje spolok slovenských rodákov Pražská kaviareň. Cieľom je podľa ich slov vyjadriť podporu demokratickému Slovensku. Pridalo sa k nim aj Študentské fórum Slovákov v zahraničí, ktorí akciu začali pochodom z Námestia Jana Palacha pred budovou Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej až k Piazzette Národného divadla, kde sa následne začal protest.

Protesty Slovensko je Európa pokračujú v slovenských mestách aj v piatok 7. februára. Na snímke zhromaždenie v Bratislave.

Protesty odštartovali vlani v decembri v reakcii na schôdzku Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého krajina pred zhruba tromi rokmi vojensky napadla Ukrajinu. Tento rok v januári sa potom Fico zastal svojho straníckeho kolegu a podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý pripustil možnosť odchodu Slovenska z Európskej únie.

Vládni politici na Slovensku organizátorov protestov okrem obvinenia zo snahy o štátny prevrat prepojili s vojenskou jednotkou Gruzínska légia, ktorá podľa nich stála za protestmi na Ukrajine a v Gruzínsku. Fico tiež tvrdil, že demonštrácie sú zvolávané na základe klamstiev, lebo vláda odchod Slovenska z EÚ nechystá.

Na predchádzajúce zhromaždenie v Bratislave pred dvoma týždňami prišlo podľa spresneného počtu organizátorov asi 40 000 ľudí. Minulý týždeň potom demonštrácie pokračovali vo viacerých slovenských mestách.

Demonštrácia „Slovensko je Európa“ začala organizovať Občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré sa napríklad vlani podieľalo na Slovensku na organizácii verejnej zbierky na podporu českej iniciatívy nákupu munície pre Ukrajinu. K organizácii protestov sa potom pridali ďalší aktivisti aj mimoparlamentná strana Demokrati niekdajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa. Na skorších demonštráciách v Bratislave vystúpili s prejavmi tiež českí herci Bolek Polívka a Ivan Trojan.

Mohutným demonštráciám čelil Fico ako premiér už v roku 2018, a to po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Fico, ktorý vtedy tiež obviňoval opozíciu zo snahy o prevrat a varoval pred útokmi na štátne budovy, nakoniec v záujme vyriešenia vzniknutej politickej krízy odstúpil z funkcie. V uplynulých dňoch Fico výzvy na rezignáciu odmietol, keď uviedol, že sa nepíše rok 2018.

Najbližšie zhromaždenie v Bratislave bude 21. februára, v deň siedmeho výročia Kuciakovej vraždy. Na organizácii podujatia sa budú podieľať aj občianski aktivisti, ktorí stáli v roku 2018 za uvedenými demonštráciami.

Protesty v takmer 50 mestách. Fico nerozumie, prečo idú ľudia do ulíc

Podujatie v hlavnom meste organizuje občianske združenie Mier Ukrajine, v ostatných mestách miestni občianski aktivisti a občianske platformy. „Chceme jasne ukázať, že budúcnosť Slovenska nemôže byť odtrhnutá od demokratických princípov a stability v slobodnej Európe. Naše zhromaždenia predstavujú príležitosť ukázať odhodlanie ľudí chrániť hodnoty, na ktorých je moderná spoločnosť postavená,“ uviedli organizátori pred protestom.

Ako dodalo združenie, „blúznenie“ predsedu vlády Roberta Fica (Smer) o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany v realite znamená podlizovanie sa vojnovému zločincovi Vladimirovi Putinovi. „Pre Slovensko to začína mať vážne dôsledky. Demokratické štáty v týchto dňoch diskutovali o zoskupení krajín, ktoré sú pripravené spolupracovať v oblasti obrany Európy v reakcii na rastúcu ruskú hrozbu, avšak Slovensko medzi pozvanými krajinami nebolo,“ upozornilo združenie s tým, že Ficova posadnutosť ruskou totalitou a vlastnou mocou reálne ohrozuje bezpečnosť krajiny, a to je dôvod, prečo občania opäť vyjdú do ulíc.

„Stretnutia budú prebiehať v pokojnej atmosfére, no s dôrazným odkazom na dôležitosť udržania demokratických hodnôt a medzinárodných záväzkov Slovenska, ktoré sú v ohrození,“ informovalo združenie Mier Ukrajine, ktoré organizuje zhromaždenie v Bratislave. V ostatných mestách sa na organizácií zhromaždení podieľajú občianski aktivisti a občianske platformy. Cieľom zhromaždenia je upozorňovať na obavy z toho, aká bude orientácia krajiny, ako aj vyjadriť obavy z postoja súčasne vlády.

 Premiér na chystané protesty reagoval na poludnie na sociálnej sieti, keď sa opýtal, „prečo vlastne dnes idú ľudia protestovať“ a status doplnil skopírovanou správou z tlačovej agentúry TASR o tom, že Európska komisia neeviduje žiadne náznaky, že by Slovensko zvažovalo odchod z EÚ. 

Polícia vyzvala na ohľaduplnosť

Polícia prijala pre nerušený priebeh zhromaždení bezpečnostné opatrenia v rámci celého Slovenska. Ľudí preto žiada, aby rešpektovali pokyny a výzvy policajtov a boli ohľaduplní voči ostatným.

„Našou prioritou je ochrana života, zdravia, majetku a verejného poriadku, ako aj predchádzanie protiprávnej činnosti a včasné odhaľovanie jej páchateľov. Bezpečnostnú situáciu budeme priebežne monitorovať a vyhodnocovať. Na vzniknuté situácie budeme reagovať zákonom upraveným spôsobom,“ vysvetlila policajná hovorkyňa Martina Sláviková.

Aktuálne informácie o priebehu verejných zhromaždení a súvisiacich dopravných obmedzeniach je možné sledovať na profile Prezídia Policajného zboru a jednotlivých krajských policajných riaditeľstiev na sociálnej sieti.

 Na zhromaždeniach vystúpia aj známe osobnosti z rôznych oblastí. V Banskej Bystrici vystúpi Erika Trnková, v Žiline Rastislav Káčer, v Nových Zámkoch Jakub Hrbáň, v Dunajskej Strede Peter Hunčík, v Revúcej Zuzana Fialová, v Senci Ján Orlovský, v Gelnici Katarína Koščová, v Pezinku Michal Hvorecký, v Leviciach Mikuláš Sliacky, v Senici Pavel Macko a v Bratislave David Púchovský.

 Protesty 7. februára budú v mestách Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Čadca, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Gelnica, Humenné, Komárno, Košice, Levice, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Malacky, Martin, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Pezinok, Poprad, Považská Bystrica, Prievidza, Revúca, Rimavská Sobota, Ružomberok, Senec, Senica, Spišská Nová Ves, Trnava, Vranov nad Topľou a Žilina. Protestné zhromaždenia Slovensko je Európa sa uskutočnia aj v zahraničí, a to v Amsterdame, Berlíne, Brne, Bruseli, Kodani, Krakove, Londýne, Luxemburgu, a tiež v mestách Newbridge, New York, Paríž, Praha a Štokholm.

 Na organizácií protestov spolupracuje aj viacero iniciatív. Podieľajú sa Občianska iniciatíva Lučenec, Rimavská kaviareň, Banská Štiavnica nebude ticho!, Nie v našom meste!, Verejnosť za ochranu demokracie, Občiansky aktivizmus Veľký Krtíš, Košice spoločne, Kremnica nie je ticho!, Poprad za demokraciu, VéTé, Neformálne združenie humenských občanov Príď a Poznaj, Občianska angažovanosť Krupina, Dunajská Streda je Európa – občianska platforma, Hidepark Nitra, Aktívne Nitrianstvo, Prievidza spoločne, Revúca nie je ticho, Progresívny Spiš, Záhorie je Európa, Slobodné Kysuce, Piestany za demokraciu, Iniciatíva Stopa Ružomberok a Zóna Levice./agentury/

X X X

 Poslanci Hlasu odvolali Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša z členstva vo viacerých výboroch

 Poslanci prichádzajú vylúčením zo strany o niektoré funkcie automaticky, v tomto prípade však rozhodovali aj členovia Hlasu.

Samuel Migaľ prišiel vylúčením z Hlasu automaticky o členstvo v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a zanikol mu aj výkon funkcie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

Zároveň bol poslancami Hlasu odvolaný z funkcie člena branobezpečnostného výboru, z funkcie náhradného člena Výboru NR SR pre európske záležitosti za poslanca Dušana Tittela a z funkcie člena Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.

Ďalšieho bývalého poslanca Hlasu Radomíra Šalitroša poslanci Hlasu odvolali tiež, a to z funkcie člena výboru pre financie a rozpočet, z výboru pre zdravotníctvo a zo zahraničného výboru.

 Poslanci miesto nich zvolili za členku výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Hlasu Zdenku Mačicovú, do zdravotníckeho výboru pôjde Richard Eliáš, do branobezpečnostného výboru Peter Kalivoda. Do zahraničného výboru pôjde Paula Puškárová, náhradným členom výboru pre európske záležitosti za poslanca Dušana Tittela sa stane Peter Slyško. Členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby sa stane Michal Bartek a Igor Šimko sa stane členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

Zároveň vymenúvajú poslanca Igora Šimkaza člena Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, aktuality.sk

X X X

 Exministra Janušeka z kauzy nástenkový tender prepustil súd do domáceho väzenia

Exministra Mariána Janušeka prepustili do domáceho väzenia. Rozhodol o tom v piatok Okresný súd Trenčín. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

 Každý jeden nevykonaný deň trestu odňatia slobody sa mení na jeden deň trestu domáceho väzenia. V Janušekovom prípade predstavuje zvyšok trestu 1 746 dní (necelých päť rokov, pozn.). „Rozhodnutie je právoplatné, odsúdený bol dnes prepustený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom je povinný dostaviť sa v najbližší pracovný deň (teda v pondelok) za účelom nastúpenia na výkon trestu domáceho väzenia k probačnému a mediačnému úradníkovi,“ uviedol Tarabus.

 Počas výkonu trestu domáceho väzenia bude Janušek povinný viesť riadny život, podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, a tiaž zdržiavať sa neustále v obydlí na určenej adrese. Výnimkou je čas vopred určený alebo schválený probačným a mediačným úradníkom, ktorý je potrebný na hľadanie si práce a jej výkon, vrátane dochádzania do práce a z nej. Taktiež ide o čas potrebný na návštevu lekára a styk s úradmi, na zabezpečenie si základných životných potrieb vrátane vychádzok. Vychádzky mu môže probačný a mediačný úradník povoliť denne v rozsahu nanajvýš dvoch hodín.

 „Senát rozhodoval o návrhu, ktorý podal riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorému takú právomoc zveruje zákon. Okresný súd Trenčín dospel k záveru, že boli splnené podmienky, ktoré stanovuje zákon. Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, vykonal jednu tretinu uloženého trestu odňatia slobody a zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,“ informoval ďalej Tarabus. Doplnil, že súd prihliadol aj na kladné hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody, podľa ktorého Janušek plní stanovený program zaobchádzania vo všetkých bodoch.

 Tarabus tiež pripomenul, že odsúdený muž vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, a to v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Trest odňatia slobody mu svojím rozsudkom uložil Špecializovaný trestný súd 18. októbra 2017, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 15. novembra 2018, a to „pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom spáchaný v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa, na ktorého výkon nastúpil dňa 19.novembra 2018″.

Najvyšší súd v novembri 2018 potvrdil v kauze takzvaného nástenkového tendra vinu exministrov výstavby a regionálneho rozvoja Mariána Janušeka a Igora Štefanova za Slovenskú národnú stranu (SNS). Janušekovi bol vymeraný trest v dĺžke jedenásť rokov, Štefanovovi deväť rokov.

X X X

 Gedra si chce policajtov volať na Úrad vlády. Žilinka ho vyzval, aby brzdil. Erik Kaliňák si posmešne rypol do šéfa GP

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dôrazne žiada politikov, aby svojimi vyhláseniami neprimerane nezasahovali do činnosti orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) a nenáležitým spôsobom verejne nespochybňovali ich činnosť.

 Reagoval tak na medializované vyjadrenia vedúceho Úradu vlády (ÚV) SR Juraja Gedru. Gedra v reakcii deklaroval, že plne rešpektuje OČTK. Považuje však za právo a povinnosť politikov verejne sa pýtať a komunikovať požiadavky verejnosti pri preverení obdobia pandémie COVID-19.

Žilinka odmietol zásahy politikov do činnosti OČTK. „Zdôrazňujem, že prokurátori pri plnení úloh postupujú výlučne podľa zákona, nestranne a bez ohľadu na záujmy politikov, médií či verejnej mienky, chrániac verejný záujem,“ vyhlásil generálny prokurátor.

Vedúci ÚV SR skonštatoval, že plne rešpektuje orgány činné v trestnom konaní pri ich práci, ak konajú v zmysle a na základe zákona. „Je však nielen právom, ale aj povinnosťou politikov sa verejne pýtať a komunikovať oprávnené požiadavky verejnosti pri preverení zlyhaní a pochybení z obdobia covidu, obzvlášť, ak boli podozrenia potvrdené závermi Najvyššieho kontrolného úradu SR,“ uviedol Gedra.

 Voči zásahom do vyšetrovania sa ohradil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Nie je v kompetencii žiadneho politika či úradníka určovať, čo bude polícia vyšetrovať. Polícia koná samostatne a na policajtov nebude vyvíjaný žiadny tlak,“ uviedol vo štvrtok na sociálnej sieti. Deklaroval, že polícia pod súčasným vedením koná výlučne na základe zákona, dôkazov a faktov, bez akéhokoľvek politického zasahovania či snahy ovplyvňovať jej prácu.

 Europoslanec za Smer Erik Kaliňák na sociálnej sieti Žilinku vyzval, aby „namiesto celoročného doťahovania s podriadeným prokurátorom D. Lipšicom a každomesačného alibistického opakovania, že “postupuje” výlučne podľa zákona, začal naozaj skutočne postupovať“.

Podľa Kaliňáka žiadny politik nezasahuje do činnosti prokuratúry, „len prirodzene očakávame výsledky po rozvrate právneho štátu z obdobia COVIDu a to bez ohľadu na to, aké budú! Slovenská spoločnosť potrebuje poznať rozhodnutia a závery, nie bicyklové trasy,“ napísal Kaliňák posmešne s odkazom na záľubu Žilinku v cyklistike.

Gedra v relácii Infovojny vo štvrtok v súvislosti s vyšetrovaním obdobia pandémie uviedol, že tlak je z ich úrovne maximálny. Hovoril o predvolávaní predstaviteľov zodpovedných zložiek na vládu i nespokojnosti s doterajšími výstupmi./agentury/

X X X

 Exministra Janušeka z kauzy nástenkový tender prepustil súd do domáceho väzenia

Exministra Mariána Janušeka prepustili do domáceho väzenia. Rozhodol o tom v piatok Okresný súd Trenčín. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

 Každý jeden nevykonaný deň trestu odňatia slobody sa mení na jeden deň trestu domáceho väzenia. V Janušekovom prípade predstavuje zvyšok trestu 1 746 dní (necelých päť rokov, pozn.). „Rozhodnutie je právoplatné, odsúdený bol dnes prepustený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom je povinný dostaviť sa v najbližší pracovný deň (teda v pondelok) za účelom nastúpenia na výkon trestu domáceho väzenia k probačnému a mediačnému úradníkovi,“ uviedol Tarabus.

Počas výkonu trestu domáceho väzenia bude Janušek povinný viesť riadny život, podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, a tiaž zdržiavať sa neustále v obydlí na určenej adrese. Výnimkou je čas vopred určený alebo schválený probačným a mediačným úradníkom, ktorý je potrebný na hľadanie si práce a jej výkon, vrátane dochádzania do práce a z nej. Taktiež ide o čas potrebný na návštevu lekára a styk s úradmi, na zabezpečenie si základných životných potrieb vrátane vychádzok. Vychádzky mu môže probačný a mediačný úradník povoliť denne v rozsahu nanajvýš dvoch hodín.

 „Senát rozhodoval o návrhu, ktorý podal riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorému takú právomoc zveruje zákon. Okresný súd Trenčín dospel k záveru, že boli splnené podmienky, ktoré stanovuje zákon. Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, vykonal jednu tretinu uloženého trestu odňatia slobody a zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,“ informoval ďalej Tarabus. Doplnil, že súd prihliadol aj na kladné hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody, podľa ktorého Janušek plní stanovený program zaobchádzania vo všetkých bodoch.

 Tarabus tiež pripomenul, že odsúdený muž vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, a to v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Trest odňatia slobody mu svojím rozsudkom uložil Špecializovaný trestný súd 18. októbra 2017, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 15. novembra 2018, a to „pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom spáchaný v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa, na ktorého výkon nastúpil dňa 19.novembra 2018″.

Najvyšší súd v novembri 2018 potvrdil v kauze takzvaného nástenkového tendra vinu exministrov výstavby a regionálneho rozvoja Mariána Janušeka a Igora Štefanova za Slovenskú národnú stranu (SNS). Janušekovi bol vymeraný trest v dĺžke jedenásť rokov, Štefanovovi deväť rokov./agentury/

X X X

 Nevyužívané priemyselné budovy a územia dostanú druhú šancu. Rašiho ministerstvo spúšťa projekt mapovania brownfieldov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR spúšťa národný projekt zameraný na zmapovanie brownfieldov na Slovensku. Na identifikáciu nevyužívaných priemyselných území vyčlení dva milióny eur, v rámci projektu pripraví tiež výzvu na revitalizáciu vybraných lokalít. V piatok o tom na rezortnom dni vo Fiľakove v regióne Novohrad informoval minister investícií Richard Raši (Hlas).

 Národný projekt mapovania brownfieldov má byť zameraný na identifikáciu znehodnotených a nevyužitých území vhodných na budúcu transformáciu či revitalizáciu. „Sú to miesta, ktoré sa nachádzajú v našich mestách a obciach, kedysi fungovali a teraz sú prázdne. Častokrát sú environmentálnou záťažou, alebo sú územiami, ktoré samosprávam neprinášajú vôbec nič,“ skonštatoval Raši.

V prvej fáze pre národný projekt MIRRI vyčlení z európskych zdrojov dva milióny eur. Na zmapovanie lokalít plánuje ministerstvo využiť rezortné regionálne centrá. „Chceme, aby každé takéto územie na Slovensku bolo identifikované a zmapované, aby bolo jasné, aký má problém a čo sa na tomto mieste dá robiť,“ vysvetlil Raši.

 Výsledky mapovania majú podľa ministra pomôcť samosprávam, verejnej správe i prípadným investorom. Všetky zozbierané informácie plánuje rezort zverejniť na samostatnej webovej stránke. V rámci národného projektu ministerstvo pripraví tiež ďalšiu výzvu, prostredníctvom ktorej sa budú vybrané územia rekultivovať, alebo sa z nich budú odstraňovať identifikované environmentálne záťaže.

Podľa štátneho tajomníka MIRRI Michala Kaliňáka predstavuje národný projekt najväčšiu inventúru priemyselnej infraštruktúry v histórii Slovenska. „Ideme pod lupou pozrieť všetky priemyselné budovy bez ohľadu, o aký typ stavby ide. Či je to bývalé družstvo, chemička, strojárska fabrika alebo čokoľvek,“ dodal Kaliňák.

 Identifikáciu a mapovanie brownfieldov označilo za kľúčovú oblasť aj vedenie mesta Fiľakovo. „Celý Novohrad je bývalý priemyselný región. Či už ide o sklárne na severe alebo aj smaltovňu u nás vo Fiľakove, ktorá kedysi zamestnávala 4 000 zamestnancov. Sú tam popadané staré budovy, veľká časť areálu je zničená,“ skonštatoval primátor Attila Agócs. Pripomenul, že samospráva už časť brownfieldu po bývalej smaltovni zrevitalizovala, keď s pomocou cezhraničného programu Interreg v areáli vybudovala novú priemyselnú halu.

Vedenie MIRRI sa v piatok vo Fiľakove v rámci rezortného dňa stretlo s približne 60 zástupcami samospráv z Novohradu. Okrem mapovania brownfieldov hovorili aj o možnostiach obcí a miest čerpať európske zdroje či o infraštruktúrnych projektoch na dobudovanie vodovodov a kanalizácií. Primátor Fiľakova diskusiu ocenil a pripomenul, že okresy Lučenec i Poltár patria dlhodobo k takzvaným najmenej rozvinutým okresom. „Ministerstvo je odhodlané pozitívne diskriminovať tieto okresy. To znamená, pomáhať aj nad rámec konkrétnych dotácií,“ poznamenal Agócs./agentury/

X X X

Odvrátili českí policajti závažný zločin dieťaťa? Ďakujú rodičom, lekárom aj škole

 Českí policajti sú skúpi na slovo, keďže zúčastnené osoby majú nízky vek. Pri plánovanom skutku však nevylúčili negatívny vplyv sociálnych sietí.

V regióne Hodonína v Juhomoravskom kraji v Česku policajti preverujú podozrenie z prípravy obzvlášť závažného zločinu, ktorého sa mohla dopustiť neplnoletá osoba. „Vďaka zisteným informáciám, úzkej spolupráci rodičov, lekárov a školy sa podarilo zabrániť možnému dokonaniu činu a nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo,“ informovala česká polícia vo štvrtok krátko pred poludním.

Idnes.cz píše, že na škole v meste, kde šikanovali dievča, chcela iná žiačka vraždiť druhé žiačky. Češký web tiež uvádza, že jedno z dievčat plánovalo útok na vlastných spolužiakov.

Kriminalisti aktuálne zisťujú motívy a okolnosti plánovaného konania, ako aj možný negatívny vplyv sociálnych sietí. „Pripomíname, že sa v prípade akéhokoľvek podozrivého konania môžete obrátiť na linku 158,“ apeluje česká polícia.

 Podľa dnešného policajného stanoviska sa zatiaľ nepotvrdila akákoľvek súvislosť s predchádzajúcimi medializovanými prípadmi. „Platí však, že kvôli nízkemu veku zúčastnených nemôžeme poskytovať bližšie informácie,“ reagovala juhomoravská krajská polícia.

Zločiny v školách i vo virtuálnom prostredí

Pripomeňme, že minulý mesiac sa 13-ročný žiak pokúsil v Česku vystreliť na učiteľku. Na Slovensku zas stíhajú študenta, ktorý v januári zaútočil nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Včera súd nevyhovel jeho sťažnosti a rozhodol, že bude ďalej stíhaný vo väzbe.

V uplynulých dňoch hodonínski policajti riešili aj množiace sa reakcie a komunikáciu na sociálnych sieťach, pričom začali trestné konanie za prečin nebezpečného vyhrážania. Toho sa podľa policajného hovorcu Pavla Švába dopustil neznámy páchateľ či páchatelia voči škole i konkrétnym osobám. Šváb upozornil, že trestná činnosť je postihnuteľná, aj keď sa deje iba vo virtuálnom prostředí, aktuality.sk