Přestane SR dodávat zbraně Ukrajině? Izrael už dávno chtěl dohodu s Ruskem. Žid Zelenskyj to odmítl. Hitler spolu se Slovenskem napadl i Polsko. Teď Čaputová na 10 let uzavřela smlouvu s Bidenem, USA, na vojáky USA na Slovensku. Slováci chtějí spolu s Bidenem bojovat v celém světě?

X X X

Ekonomické dopady vojny na Ukrajine sú pre spojencov tvrdé, ale zatiaľ čo Briti počítajú drobné, Ukrajinci počítajú obete. Stanici BBC to v rozhovore povedala prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská. Podľa Zelenskej je dôležité neustále upozorňovať na ľudské obete vojny a prinášať ich príbehy.

 V rozsiahlom rozhovore, ktorý dnes odvysiela BBC, sa Zelenskej opýtali, čo odkazuje Britom, ktorí sa stretávajú s rastúcimi účtami za energie, čiastočne v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Chápem, že situácia je veľmi ťažká. Ale dovoľte mi pripomenúť, že v čase pandémie covidu-19, a tá je stále s nami, kedy sa zvýšili ceny, bola postihnutá aj Ukrajina. Ceny sa zvyšujú aj na Ukrajine. Ale okrem toho sú zabíjaní naši ľudia,“ uviedla Zelenská. „Takže keď začnete počítať drobné na svojom bankovom účte alebo vo vrecku, my urobíme to isté a spočítame aj naše obete,“ dodala.

 Plyn ako zbraň

Komentáre Zelenskej nadväzujú na slová končiaceho britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý minulý mesiac pri návšteve Kyjeva naznačil, že domácnosti v celej Európe budú musieť vydržať krízu životných nákladov a „držať kurz“ s Ukrajinou, aby čelila ruskej agresii. Európske krajiny obvinili Rusko, ktoré je významným svetovým dodávateľom energií, že v reakcii na sankcie používa plyn ako zbraň a obmedzuje jeho dodávky.

 Zelenská povedala, že pre ľudí mimo Ukrajiny je ťažké pochopiť vplyv vojny na jej obyvateľov, ale je dôležité zdieľať ľudské príbehy o tom, akú daň si konflikt vyberá. Dodala, že mnoho rodičov by dojal príbeh ukrajinského chlapca, ktorý bol v marci natočený pri prechode poľských hraníc v záplave sĺz.

„Myslím, že otcovia a matky pri sledovaní tohto videa nemohli neprepuknúť v plač. Vždy sa vžijem do ich situácie a myslím, že každý človek na svete by mal cítiť to isté,“ povedala Zelenská. „Preto musíme tieto príbehy rozprávať, ukazovať ich, pretože sú to tváre vojny. Nie počet zvrhnutých bômb, nie množstvo vynaložených peňazí, ale ľudské príbehy – a takých príbehov je okolo tisíc,“ dodala.

X X X

Dve tisícky Rusov protestovali v Kolíne: Prídeme o prácu. Ako prežijeme zimu?

 Približne 2 000 členov ruskej komunity dnes v západonemeckom Kolíne nad Rýnom protestovalo proti sankciám uvaleným na Rusko kvôli vpádu na Ukrajinu. Požadovali tiež, aby Nemecko prestalo Ukrajinu podporovať, najmä aby jej prestalo dodávať zbrane.

Účastníci protestu na proruskom zhromaždení pod heslom „Proti vojne a dodávkam zbraní Ukrajine“ v nemeckom Kolíne nad Rýnom v nedeľu 4. septembra 2022.

Proti tomuto zhromaždeniu pri kolínskej gotickej katedrále protestovalo niekoľko desiatok ľudí, ktorí naopak dávali najavo svoju podporu napadnutej krajine.

Agentúra Reuters uvádza, že v Nemecku žijú asi tri milióny ľudí s ruskými koreňmi, mnoho z nich je prostredníctvom ruskej štátnej televízie vystavených propagande Kremľa o súčasnom dianí vo svete.

„V Nemecku je chaos,“ povedala Elena Kolbasnikovová, jedna z organizátoriek zhromaždenia, počas ktorého opakovala tvrdenie ruského prezidenta Vladimíra Putina, že cieľom invázie na Ukrajinu je ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo. „Ako prežijeme zimu?“ pýtala sa v súvislosti s vysokými cenami energií.

Reuters píše, že aj keď je ruská diaspóra v Nemecku početná, od začiatku vojny na Ukrajine sa konalo pomerne málo proputinovských zhromaždení. Na to dnešné prišlo mnoho ľudí s ruskými vlajkami alebo transparentmi s červeno preškrtnutým nápisom NATO.

Počas demonštrácie sa konala zbierka na podporu proruských separatistov bojujúcich na východe Ukrajiny. Jeden z jej nemecky hovoriacich účastníkov povedal, že je pekár a že kvôli vysokým cenám plynu príde do konca roka o prácu. Obvinil nemeckú vládu, že neuviedla do prevádzky plynovod Nord Stream 2, ktorým mal podľa pôvodných plánov tiecť do Nemecka ruský plyn po dne Baltského mora. Ruský plynárenský gigant Gazprom ale pred niekoľkými dňami zastavil dodávky plynu existujúcim potrubím Nord Stream 1, tvrdí, že je to kvôli poruche na jedinej prevádzkyschopnej turbíne./agentury/

X X X

Politico: Energetická vojna Ruska a Západu sa dramaticky vyhrotila

 Západ chce cenovými stropmi osekať ruské príjmy z energií, Moskva ale nemá chuť hrať túto hru a hrozí zastavením dodávok, píše server Politico.

Energetická bitka medzi Ruskom a Západom v piatok dramaticky eskalovala. Západné krajiny podnikli koordinovaný tlak na obmedzenie cien ropy a plynu z Ruska, Moskva na oplátku oznámila, že znovu nepustí kľúčový plynovod Nord Stream,“ napísal server Politico.

Ministri financií zo skupiny priemyselných demokracií G7 vyzvali na vytvorenie systému, ktorý by umožňoval predaj ruskej ropy len za nižšie ako trhové ceny. Na obmedzenie pre ceny ruského plynu vyzýva aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Cieľom je obmedziť príjmy Kremľa z predaja fosílnych palív, ktoré pomáhajú financovať jeho inváziu na Ukrajinu.

Počas niekoľkých hodín Moskva úder vrátila. Gazprom oznámil odstavenie životne dôležitého plynovodu Nord Stream do Nemecka na dobu neurčitú, čo je krok, ktorý bude považovaný za nový ekonomický útok Moskvy proti Európskej únii.

„Na európskej úrovni možno navrhnúť cenový strop pre plyn,“ uviedla von der Leyenová.

 Ide o snahu vniesť poriadok na globálne energetické trhy, ktoré boli počas šiestich mesiacov divoko destabilizované Putinovou inváziou na Ukrajinu. Nič ale nenasvedčuje tomu, že by Rusko chcelo túto hru hrať, píše Politico. Kremeľ varoval, že prestane predávať ropu spoločnostiam, ktoré sa zúčastňujú na schéme G7, a Gazprom oznámil, že v sobotu znovu nespustí plynovod Nord Stream do Nemecka, ako sa plánovalo.

Napriek snahe zabrániť vývozu ruských energií, ktoré sú hlavnou oporou ruského rozpočtu, kombinácia vysokej závislosti od ruskej energie v mnohých krajinách EÚ a silného dopytu z krajín ako India a Čína nezastavila prílev hotovosti do kremeľskej pokladnice.

Hoci vývoz ruskej ropy v júni klesol, Rusko podľa Medzinárodnej energetickej agentúry za mesiac zarobilo 20,4 miliardy dolárov, čo je o 40 percent viac ako v rovnakom mesiaci minulého roka.

Server Politico tiež pripomenul, že ani Gazprom netrpí – ceny plynu sú približne 10-krát vyššie ako pred rokom a v prvej polovici tohto roka ruská firma vykázala rekordný čistý zisk 41,3 miliardy dolárov.

To núti EÚ, USA a ďalšie krajiny pracovať na obmedzení týchto zárobkov.

Plán G7 chce, aby široká koalícia krajín stanovila cenu ruskej ropy pod trhovú cenu – kľúčom je nájsť úroveň, na ktorej bude Rusko pokračovať v dodávkach, ale ktorá bude dostatočne nízka na to, aby nezarobilo obrovské zisky.

Plán sa spolieha na odmietnutie prístupu Ruska na životne dôležitý londýnsky poistný trh, ktorý pokrýva 95 percent globálneho priemyslu prepravy ropy, ak nebude rešpektovať cenový strop. Veľa ruskej ropy sa prepravuje pomocou tankerov z krajín ako Grécko a takémuto obchodu by mohli brániť obmedzenia poistenia.

Ropné tankery sú „ústredným prvkom všetkého,“ povedal Robin Brooks, hlavný ekonóm IIF, globálnej asociácie odvetvia finančných služieb. „Ak chcete presadiť embargo alebo ak chcete presadiť cenový strop, musíte to urobiť s tankermi. Inak to nie je dôveryhodné.“

Zistiť vlastníctvo ropných tankerov nie je ani zďaleka jednoduché, ale podľa Brooksovej analýzy malo 55 percent kapacity ropných tankerov, ktoré vyplávali z Ruska v období od marca do augusta, gréckych vlastníkov – v porovnaní s 35 percentami v rovnakom období v rokoch 2020 a 2021. Keďže sankcie ešte nevstúpili do platnosti, na takejto činnosti nie je nič nezákonné, hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval úlohu Grécka pri preprave ruskej ropy. Cieľom G7 je, aby takéto zásielky boli pre Rusko oveľa menej lukratívne, uviedol server Politico.

Ministri energetiky EÚ plánujú na 9. septembra mimoriadny summit, aby sa otázkou energií zaoberali, a stále viac sa ozývajú výzvy na obmedzenie ruských príjmov zo zemného plynu.

„Myslím si, že toto je niečo, čo určite musíme vziať do úvahy… otázkou je, do akej miery to považujeme za niečo, čo si môžeme dovoliť,“ povedala pre Politico španielska ministerka pre ekologickú transformáciu Teresa Riberová.

Moskva je rozhorčená myšlienkou cenových stropov a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že Rusko zastaví vývoz do krajín, ktoré sa pripájajú k úsiliu o stanovenie takýchto cenových limitov. „Jednoducho s nimi nebudeme spolupracovať, pokiaľ ide o ropu na takýchto netrhových princípoch,“ povedal.

Ale aj keby Rusko prestalo vyvážať ropu do krajín, ktoré si stanovia strop, „stále to ovplyvní ich príjmy“, pretože to môže prinútiť Moskvu, aby dávala zľavy na predaj do iných krajín, predpokladá Simone Tagliapietra z inštitútu Bruegel. Povedal tiež, že by mohlo byť užitočné minimalizovať príjmy Ruska za plyn, „pretože je jasné, že Rusko môže v každom prípade prerušiť všetky dodávky“./agentury/

X X X

Koalícia už so SaS nepočíta. Podmienky si diktujú OĽaNO aj Sme rodina

 Nádej na obnovu fungujúcej vládnej štvorkoalície strácajú už aj najväčší optimisti. Kým prezidentka Zuzana Čaputová odkázala premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), že mu verí, že do pondelkového rokovania vlády konečne po ôsmich týždňoch nájde riešenie, šéf SaS Richard Sulík po demisii odišiel do úzadia, obyčajní ľudia s Veronikou Remišovou (Za ľudí) „brainstormovali“ na zjazde na Liptove a lídri Sme rodina strávili víkend v politických diskusiách, hľadaním náhradníkov za ministrov SaS a diktovaním nových podmienok pre vládnu trojicu, bez ktorých splnenia pripúšťajú aj totálny rozpad vlády a predčasné voľby.

 „Mafia už dala chladiť šampanské Cristal. SaS zajtra povalí už 3. demokratickú protikorupčnú vládu, ktorej bola súčasťou,” napísal v nedeľu ráno na svojom profile minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Následne vyhlásil, že ide o vyústenie dlhodobého plánu liberálov potopiť jeho hnutie, aby sa za „hurónskeho potlesku kolaborantov v médiách” vo voľbách mohli prizerať na návrat mafie k moci.

„Tlak je obrovský, veď vidíte všade možne. My to však nevzdáme,” uzavrel Matovič v statuse. Išlo o prvú správu po víkendovom teambuildingu jeho hnutia, ktorý sa konal v štátnom rekreačnom zariadení Bystrá v Liptovskom Jáne. Hovorca strany SaS Ondrej Šprlák mu spätne odkázal, že liberáli vinia za krízu zas Matoviča.

Liberáli na pondelok na 15. hodinu ohlásili tlačovú konferenciu, témou má byť „Demisia ministrov za SaS“. Okrem Sulíka sa na nej majú zúčastniť aj minister školstva Branislav Gröhling, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Samuel Abrahám, analytik a rektor súkromnej vysokej školy BISLA, označil konflikt za slepú uličku, z ktorej už niet východu. „To, čo by si predtým vedeli politici osobne vysvetliť, sa prepiera cez sociálne médiá v celej spoločnosti. Oni sa potom stávajú rukojemníkmi svojich vyjadrení. Tieto príspevky na sociálnych sieťach, ktoré mali ostať neverejné, len vyhrocujú politiku, z ktorej sa takto stáva osobný súboj,” skonštatoval s pesimizmom.

Víkend relaxu a rokovaní

OĽaNO z Liptova informovalo, že programom víkendu boli diskusie o vládnej kríze, šport aj relax. Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš tiež pre médiá potvrdil, že naďalej trvajú na Matovičovom desatore podmienok, ktoré dal minulý týždeň po demisii Sulíkovi na splnenie, ak má opustiť ministerskú stoličku šéfa rezortu financií.

Podľa Anety Világi, politologičky z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, však každé ďalšie podmienky, návrhy a ultimáta krízu len prehlbujú. O odchýlke od normálneho fungovania vlády svedčí podľa nej aj samotná rétorika.

 „Za normálnych okolností by nepredstavovali podmienky, ale návrhy, o ktorých môžu následne koaliční partneri spoločne rokovať a hľadať riešenie. Nie prezentovať podmienky ako spôsob, ktorým niekoho zahnať do kúta alebo vydierať. Pri tejto koaličnej kríze však konfliktný jazyk vidíme od začiatku,” povedala.

Na zjazde Obyčajných v uzavretom areáli obohnanom policajnou páskou sa v sobotu zúčastnila aj líderka Za ľudí Veronika Remišová. „Sama som požiadala o okamžité osobné stretnutie s premiérom a následne sme sa počas víkendu aj stretli, keďže ministri SaS ohlásili na zajtra (pondelok, pozn. red.) podanie demisie a bolo by od nás vrcholne nezodpovedné, keby sme sa o riešení tejto situácii nerozprávali,” reagovala v statuse na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Matovič o ‚hrôze‘ na vláde pre ceny energií: Rútime sa do betónovej steny

 Minister financií Igor Matovič tvrdí, že návrhy ministra hospodárstva Richarda Sulíka ako skrotiť ceny energií v budúcom roku znamenajú, že domácnosti zaplatia len za elektrinu o 1,5 miliardy viac ako v tomto roku.

  Igor Matovič o ‚hrôze‘ na vláde, keď sa ministri dozvedeli o náraste cien. Matovič podrobne rozoberá, kam až môžu stúpnuť a našiel aj vinníka.

„Rútime sa proti betónovej stene a niekto na ministerstve hospodárstva sa tvári, že všetko je pod kontrolou,“ komentoval Igor Matovič posledné rokovanie vlády, kde sa debatovalo o cenách energií na budúci rok. „Dnes (v piatok) sme sa všetci prítomní s hrôzou dozvedeli, že domácnosti na budúci rok zaplatia len za elektrinu o 1,5 miliardy eur viac,“ uviedol Matovič.

Matovič skonštatoval, že keď bude podľa návrhov ministerstva hospodárstva cena elektriny zastropovaná na 85 percent predošlej spotreby domácnosti v roku 2020, zaplatia domácnosti 281 eur za MWh (je to súčet ceny silovej elektriny, poplatkov a dane z pridanej hodnoty) za tú „zastropovanú“ časť. Všetko, čo minú navyše nad 85 percent spotreby, bude domácnosti podľa Matoviča stáť až 904 eur za MWh. Keby domácnosť spotrebovala to, čo predtým, tak pri zrátaní regulovanej a neregulovanej časti zaplatí domácnosť o 101 percent viac ako vlani.

 Rozčúlený Milan Krajniak o cenách energií a návrhoch rezortu hospodárstva: Neprijateľné, neakceptovateľné…

„Zmrazenie cien pre domácnosti znamená platiť dvakrát viac… Pri všetkých domácnostiach dohromady to vychádza 1,5 miliardy eur… My sme tam mnohí (na vláde) stratili zvuk aj obraz, nechápali sme, čo sa deje, čo sa to dozvedáme,“ povedal Matovič. Tvrdí, že ministerstvo financií nemôže nechať domácnosti „v štichu“, ale nevie, kde zrazu nájsť také peniaze pre položku, „s ktorou sme absolútne nepočítali“.

X X X

Americký veľvyslanec Joe Sullivan ukončil svoje pôsobenie v Moskve

Sullivan po návrate do Spojených štátov už ďalšie verejné funkcie zastávať nebude a nastúpi do dôchodku. Americký veľvyslanec v Rusku John Sullivan ukončil v nedeľu svoje pôsobenie na poste ambasádora a odcestoval z Moskvy. Informovalo o tom tamojšie veľvyslanectvo USA.

Vedenie americkej diplomatickej misie v Moskve dočasne prevzala Elizabeth Roodová, ktorá doposiaľ pôsobila ako Sullivanova zástupkyňa. Tieto právomoci bude vykonávať až do nástupu nového veľvyslanca, ktorého musí nominovať prezident USA Joe Biden.

Ešte v sobotu sa Sullivan zúčastnil ako zástupca USA na poslednej rozlúčke so zosnulým sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov.

John J. Sullivan pôsobil ako americký veľvyslanec v Moskve skoro tri roky. Na túto funkciu ho nominoval v októbri 2019 vtedajší americký prezident Donald Trump, pričom v decembri toho roku jeho nomináciu potvrdili senátori. Nový šéf Bieleho domu Joe Biden, ktorý sa ujal moci v januári 2021, Sullivana požiadal, aby na veľvyslaneckom poste zotrval.

Šesťdesiatdvaročný Sullivan pracoval pre americkú vládu približne štyri desaťročia za vlády piatich rôznych prezidentov. Vykonával pritom rôzne funkcie na ministerstvách zahraničných vecí, obrany, spravodlivosti a obchodu. Po návrate do vlasti už ďalšie verejné funkcie zastávať nebude a nastúpi do dôchodku.

Agentúra AP pripomína, že Sullivan odchádza z Moskvy v čase, keď v americko-ruských vzťahoch panuje najväčšie napätie za ostatných niekoľko desaťročí. Významne k tomu prispela pokračujúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine, ktorá trvá už viac než šesť mesiacov. Americká diplomatická misia v Moskve pod vedením Sullivana čelila stupňujúcim sa reštrikciám zo strany ruských úradov, aktuality.sk

X X X

Rusko vyplo plyn Nemecku. Vraj je pokazená turbína, Gazprom zverejnil jej fotku

Rusko zastavilo dodávky plynu do Nemecka cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 na dobu neurčitú potom, čo v piatok (2.9.) oznámilo, že našlo problémy na turbíne. To ešte zhorší európsku energetickú krízu, konštatuje agentúra AFP, od ktorej správu prevzala TASR.

 Výstavba plynovodu Balkan Stream, známeho aj ako turecký plynovod pri obci Belogradec na severovýchode Bulharska.

Ruský plynárenský gigant Gazprom v piatok oznámil, že plynovod Nord Stream 1, ktorý sa mal po trojdňovej údržbe v sobotu (3.9.) znovu uviesť do prevádzky, zostane odstavený, kým nebude chyba opravená.

Gazprom vo vyhlásení spresnil, že počas údržby objavil na turbíne v kompresorovej stanici Portovaja „únik motorového oleja“, a kým sa tento problém neodstráni, bude transport plynu cez Nord Stream 1 úplne zastavený. Ruský energetický gigant na svojej stránke na sociálnej sieti Telegram zverejnil obrázok káblov pokrytých hnedou tekutinou. Uviedol tiež, že problémy objavil pri vykonávaní údržby so zástupcami spoločnosti Siemens, ktorá turbínu vyrobila.

 Kremeľ už predtým v ten istý deň varoval, že budúca prevádzka Nord Stream 1, jednej z hlavných zásobovacích trás Gazpromu, je ohrozená pre nedostatok náhradných dielov. „Nie sú žiadne technické rezervy, funguje len jedna turbína,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Takže spoľahlivosť prevádzky, celého systému je ohrozená,“ dodal s tým, že to „nezavinil“ ruský energetický gigant Gazprom.

Výrobca turbín Siemens Energy vo vyhlásení uviedol, že úniky oleja „nie sú technickým dôvodom na zastavenie prevádzky“. „Takéto úniky zvyčajne neovplyvňujú prevádzku turbíny a môžu byť utesnené na mieste,“ vyhlásila nemecká firma s tým, že „nemá zmluvu na údržbárske práce“.

 Rusko po uvalení ekonomických sankcií Západu za jeho inváziu na Ukrajinu znížilo alebo zastavilo dodávky plynu do európskych krajín, čo spôsobilo prudký nárast cien energií. Kremeľ obvinil zo zníženia dodávok cez Nord Stream 1 európske sankcie, ktoré podľa neho zablokovali návrat turbíny Siemens z opravy v Kanade. Nemecko, kde sa turbína teraz nachádza, naopak tvrdí, že Moskva blokuje návrat kritického zariadenia.

 Berlín už predtým obvinil Moskvu, že využíva energie ako zbrane. Gazprom tento týždeň oznámil aj pozastavenie dodávok plynu hlavnému francúzskemu poskytovateľovi Engie od štvrtka (1.9.), pretože nezaplatil za všetky júlové dodávky. Európske štáty sa pred blížiacou sa zimou snažia úplne naplniť svoje zásobníky plynu, zabezpečiť si alternatívne dodávky a zaviesť plány na zníženie spotreby.

Dlhodobé zastavenie dodávok ruského plynu by však skomplikovalo snahy niektorých krajín vyhnúť sa nedostatku suroviny a zavedeniu prídelov. Nemecko v piatok oznámilo, že dodávky plynu v krajine sú zabezpečené napriek zastaveniu jeho transportu Nord Stream 1.

„Situácia na trhu s plynom je napätá, ale bezpečnosť dodávok je zaručená,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ministerstva hospodárstva. Nekomentovala pritom oznámenia Gazpromu. Nemeckí predstavitelia sa v ostatnom čase vyjadrovali o nadchádzajúcej zime pozitívnejším tónom. Kancelár Olaf Scholz pred rozhodnutím Gazpromu neobnoviť v sobotu dodávky plynu povedal, že Nemecko je teraz „v oveľa lepšej pozícii“ z hľadiska energetickej bezpečnosti, keďže svoje ciele v oblasti skladovania plynu dosiahlo oveľa skôr, ako sa očakávalo.

 Nemecký priemysel spotreboval v júli o 21,3 % menej plynu, ako je priemer za tento mesiac od roku 2018 do roku 2021, uviedla Spolková sieťová agentúra. Podľa šéfa agentúry Klausa Müllera takéto preventívne opatrenie „by mohlo zachrániť Nemecko pred vyhlásením núdzového stavu v prípade plynu túto zimu“.

Európska únia sa medzitým pripravuje na prijatie opatrení na reformu trhu s elektrickou energiou, aby dostala prudko rastúce ceny pod kontrolu. Strach z nedostatku zemného plynu však vyhnal aj kontrakty na elektrinu vo Francúzsku a Nemecku na rekordné úrovne. Európski spotrebitelia sa tak pripravujú na obrovské účty za elektrinu, keďže energetické spoločnosti prenášajú vyššie náklady na odberateľov./agentury/

X X X

Dubček bol v nemilosti Gorbačova

„Michail Gorbačov nikdy pozitívne nespomenul ani československý obrodný proces ani Alexandra Dubčeka. A Dubčeka nerehabilitovala Moskva, nerehabilitoval ho Gorbačov, ale námestia v Bratislave a v Prahe,“ povedal v záverečnej časti trojdielneho rozhovoru bývalý politik a diplomat Peter Weiss o zosnulom niekdajšom šéfovi Kremľa.

 Gorbačov bol v Československu v apríli 1987 a o niekoľko mesiacov (v decembri 1987) nahradil Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš: politik, o ktorom sa nedalo hovoriť, že úprimne zmýšľa v duchu Gorbačovskej perestrojky a glasnosti. Nemala takpovediac stále všemocná Moskva záujem či dostatočný vplyv na dianie v Prahe, aby po Husákovi prišiel líder s novým myslením?

Keď hovoríte o nahradení Husáka Jakešom, musím povedať, že to bol pre mňa šok. Jakeš nozaj nerozmýšľal úprimne v gorbačovskom duchu. Emil Polák, vtedajší šéfredaktor reformne píšuceho Nového slova, vo svojom denníku, ktorý vyšiel pod názvom Ako sme (ne)robili perestrojku, zacitoval z mojej spomienky na túto správu v jednom rozhovore krátko po novembri 1989, keď som svoj vtedajšie pocity ešte mal dobre zachované: „Jakeš nastúpil do funkcie generálneho tajomníka 17. decembra 1987.

Pamätám si to ako dnes, lebo som celú noc nespal. Naplno som si uvedomoval, že došlo k desivému dejinnému paradoxu – k moci sa vlastne dostala robotnícko-roľnícka vláda, ktorú sa pokúšal po 21. auguste 1968 zostaviť bývalý sovietsky veľvyslanec v ČSSR Stepan Červonenko: Vasil Biľak, Miloš Jakeš, Alois Indra. To neveštilo nič dobrého. Kamufláž prestavby a morálne a intelektuálne kvality vedenia strany zákonite viedli k tomu, že ešte vzrástla nespokojnosť spoločnosti, najmä že sa nevyužila šanca uskutočniť naozajstnú prestavbu.“

Pomohol urobiť bezpečnejším vtedajší svet, viac ako 40 rokov skúšaný nemilosrdným súperením superveľmocí ZSSR a USA a ich mocenskopolitických a vojenských blokov. Niektoré vtedajších odzbrojovacích dohôd platia dodnes.Peter Weiss o Gorbačovovi

Vráťme sa k postoju Moskvy k zmenám v českolovenskom vedení.

Sovietske vedenie nechalo v podstate vývoju voľný priebeh, resp. stavilo na iné sily, ako boli Dubček a iní reformní komunisti z roku 1968. Veľmi zaujímavé je z tohto pohľadu svedectvo predsedu Československej strany ľudovej Josefa Bartončíka o jeho stretnutí so sovietskym veľvyslancom zo 7. decembra 1989, krátko po rokovaniach už medzitým odstúpivšieho predsedu federálnej vlády Ladislava Adamca v Moskve: „Bolo celkom zjavné, že Gorbačov sa do diania u nás miešať nebude a Adamca hádže cez palubu. Niekoľkokrát opakoval, aký je Václav Havel úžasný a že pani Raisa rada číta jeho hry. Došlo mi, že je designovaný nielen zo Západu, ale aj z Východu.“ Toto svedectvo naznačuje medzinárodnú dimenziu uprednostnenia Havla pred Dubčekom.

x Aký postoj mal vlastne Gorbačov k Dubčekovi, k hlavnej postave československého obrodného procesu v roku 1968?

Dubček bol jasne v Gorbačovovej nemilosti a preto nedostal ani len symbolickú podporu od sovietskeho vedenia pred novembrom 1989 ani bezprostredne po ňom. Ani verejnú, ani po niekom odkázanú. Gorbačov nikdy pozitívne nespomenul ani československý obrodný proces ani Dubčeka. Československí normalizátori na vyšších i nižších úrovniach, osobitne tí, ktorí boli priamymi uskutočňovateľmi čistiek v strane a dôležitých štruktúrach spoločnosti a dohliadali nad tým, aby sa prísne rešpektoval kádrový strop a aby uzatváral sa verejný priestor pre reformných komunistov i nestraníkov perzekvovaných po invázii sovietskych vojsk do Československa, sa napriek zahraničnopolitickým trendom cítili napokon Gorbačovovou návštevou povzbudení. Oživili a posilnili v sebe ilúziu, že môžu sovietsku perestrojku prežiť. A udržať sa pri moci.

 Preto odmietli dialóg s opozíciou, aj s opozíciou hlásiacou sa k perestrojke, teda s Klubom Obroda, tvrdohlavo zotrvávali na dokumente „Poučenie z krízového vývoja…“ a domnievali sa, že strachu z Dubčeka a z reformných komunistov je naďalej najlepšie čeliť uplatňovaním sily. Tak aj dopadli. Dubčeka nerehabilitovala Moskva, nerehabilitoval ho Gorbačov, ale námestia v Bratislave a v Prahe. Gorbačov urobil ústretové vyhlásenia voči československej jari až neskôr, v čase Dubčekovej návštevy v Moskve. Po tom, čo sa mocenská otázka v Československu jasne rozhodla v prospech Havla, ktorý bol Federálnym zhromaždením aklamáciou zvolený za prezidenta vtedy ešte ČSSR, sa z Moskvy ozvali hlasy uznania k obrodnému procesu z roku 1968.

x V čom bol Gorbačov či už na domácej alebo zahraničnej scéne výnimočne úspešný a v čom, naopak, jednoznačne neuspel?

Gorbačov vstúpil do dejín ako človek, ktorý rozhodujúcim spôsobom prispel k hladkému, nekonfliktnému ukončeniu studenej vojny. S obrovskou politickou odvahou i vitalitou sa pustil do mierových a odzbrojovacích rokovaní s USA a jeho zásluhou došlo k radikálnemu zníženiu množstva jadrových zbraní a rakiet, ktoré boli pripravené na americkej i sovietskej strane a potenciálne mohli zničiť svet.

Pomohol urobiť bezpečnejším vtedajší svet, viac ako 40 rokov skúšaný nemilosrdným súperením superveľmocí ZSSR a USA a ich mocenskopolitických a vojenských blokov. Niektoré vtedajších odzbrojovacích dohôd platia dodnes. Za to získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier. Vo svojej knihe Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a pre celý svet z roku 1987 prišiel s novou víziou sveta. Požadoval v nej „naučiť sa správne a civilizovane žiť spoločne na jednej planéte… Musíme sa povzniesť nad ideologické rozpory, nech sa každý rozhodne sám a s jeho voľbou bude treba rátať.

Práve v záujme toho je potrebné nové politické myslenie, ktoré vychádza z pochopenia vzájomnej závislosti a ktorého základ tvorí myšlienka prežitia civilizácie. Ak sa dohodneme na kritériách takéhoto myslenia, nájdeme aj adekvátne riešenie problémov stojacich pred svetovým spoločenstvom.“ Tento odkaz je aktuálny aj dnes, v časoch rozpadu globalizácie, vytvárania nových mocensko-vojensko-politických blokov a hrozby novej studenej vojny. Nemali by sme zabúdať, že Gorbačov prispel k zjednoteniu Európy, jadrom ktorého sa stalo znovu zjednotenie Nemecka.

Michail Gorbačov s manželkou Raisou počas návštevy niekdajšieho Východného Berlína v apríli 1986.

x A čo sa týka Gorbačova v spojistosti s bývalým spoločným štátom Čechov a Slovákov?

Z nášho pohľadu, keďže Československo bolo vše štyridsať rokov pevnou súčasťou sovietskeho bloku či skôr sovietskeho impéria, je najdôležitejšie to, že Gorbačov zrušil smutne známu Brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity štátov tzv. socialistického tábora, ktorá znamenala, že v mene zachovania socializmu, teda zachovania sovietskych predstáv o organizovaní spoločnosti, je oprávnené aj vojensky zasiahnuť. Tak, ako to vojská Varšavskej zmluvy názorne predviedli 21. augusta 1968. Tým Gorbačov odkázal vedeniam komunistických strán a štátov tzv. reálneho socializmu v strednej a vo východnej Európe, že sa nemôžu spoliehať pri riešení vnútropolitických problémov na vojenskú intervenciu Moskvy.

Tým ich pozbavil jediného zdroja faktickej politickej legitimity – strachu obyvateľov z vonkajšieho zásahu. Počas perestrojky začali vedenia týchto štátov tiež dostávať signál, že sa skončia časy dotovaných dodávok surovín a že budú musieť za ne platiť svetové ceny, čo by viedlo k ich ekonomickému zrúteniu bez patričných reforiem. Zrušenie Brežnevovej doktríny znamenalo, že ZSSR sa začína starať o svoje vlastné ekonomické prežitie a opúšťa svoje satelitné štáty, ktoré sa preň stali ekonomickou príťažou. Treba si uvedomiť, že Gorbačov prebral moc v ekonomicky ťažko chorej krajine.

 Bol významne poškodená nákladmi na neúspešnú inváziu do Afganistanu. Na zbrojenie dávala oveľa väčšie percento HDP ak USA. Bola nútená čeliť novému kolu zbrojenia aj koordinovanej ropnej politike USA a Saudskej Arábie, ktorá znižovala ceny ropy, ktorá tvorila významný zdroj príjmov atď. Administratívno-direktívny spôsob riadenia robil sovietsku ekonomiku nekonkurencieschopnou. Trpela obrovskými štrukturálnymi problémami a vynakladala veľké zdroje na pomoc satelitným štátom.

x Gorbačov bol zjavne presvedčený, že tzv. socialistický blok štátov, čiže vynútený spolok satelitov Moskvy, zostane pokope.

Gorbačov dúfal, že sa komunistické strany a režimy zreformujú a že sa na báze spojenia socializmu a demokracie presadia v súťaži politických síl. Táto taktika mu však nevyšla. Po páde komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe v roku 1989 aj v samotnom Sovietskom zväze došlo ku kolapsu systému založenému na vedúcej úlohe komunistickej strany. A to predovšetkým preto, že nezvládol ekonomické reformy, že ako centrista stratil politickú podporu tak u konzervatívnych síl ako aj u radikálnych reformátorov, a že v mnohonárodnostnom štáte došlo v demokratických a slobodných podmienkach k prebudeniu nacionalizmu a odstredivých síl. Zväzové republiky sa vzájomne začali obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny, vznikali etnické nepokoje.

To všetko napokon viedlo k rozpadu ZSSR. Ale strategicky, ako napísal britsko-americký historik Tony Judt vo svojom monumentálnom diele Povojnová Európa, „bol jeho čin nesmierny a bezprecedentný. Nijaké iné teritoriálne impérium neopustilo svoje domíniá ak rýchlo, tak slušne a s takým malým krviprelievaním. Gorbačovovi nepatria priame zásluhy za to, čo sa stalo v roku 1989 – neplánoval to a len hmlisto si uvedomoval dlhodobý význam. Ale on bol umožňujúcou a urýchľujúcou silou. Bola to revolúcia pána Gorbačova.“ Stručne povedané: Gorbačov nám v našom regióne ponúkol slobodu a my sme ju radi prijali.

 Názor mnohých obyvateľov Ruska aj iných exsovietskych republík je na Gorbačova veľmi kritický. Pravda, to, čo vo svete a najmä u nás, v strednej a vo východnej Európe vyvolalo nadšenie a vďačnosť, v Rusku vzbudilo pohŕdanie a nenávisť. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa nechal počuť, že rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa. Rozpad Sovietskeho zväzu však neorganizoval Gorbačov. Ten, naopak, vyvolal referendum o zachovaní ZSSR, v ktorom získal podporu viac ako 70% občanov vtedajšieho zväzového štátu. Dokonca aj vojensky intervenoval proti prvému pokusu Litvy získať štátnu samostatnosť. Sovietsky zväz rozpustil Putinov politický tútor Boris Jeľcin.

Po vyhlásení nezávislosti pobaltských republík 4. novembra 1991 sa 8. decembra 1991 zišli na chate v Bielovežskom pralese prezidenti Ruska a Ukrajiny Boris Jeľcin a Leonid Kravčuk, ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislava Šuškeviča, aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu, ktorý mal byť nahradený Spoločenstvom nezávislých štátov. Legitimitu tohto kroku odvodzovali od faktu, že v roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a preto majú právo ho aj rozpustiť. Keď sa vrátime späť, do roku 1985, keď 11. marca Gorbačova zvolili za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, mali by sme si uvedomiť, že sa zvažovali aj iní kandidáti, zástancovia tvrdej línie. Jedným z nich bol Michalil Zimianin, šéf leningradského mestského výboru KSSZ.

 Ak by bol zvolený, možno by sa pokúsil udržať Sovietsky zväz silou, bez pokusu o zásadné reformy. V takom prípade by sa bol možno rozpadával pomaly, v krvavých etnických a občianskych vojnách vyplývajúcich z narastajúcej nespokojnosti jeho obyvateľov z ťažkých ekonomických a sociálnych podmienok a z národnostných konfliktov. A za zostreného medzinárodného napätia a rizika prepuknutia vojnového konfliktu. Imperialistická logika uvažovania velí k záveru, že Sovietsky zväz nikdy nemal pustiť Československo a ďalšie štáty strednej a východnej Európy zo svojej sféry vplyvu a že ich členstvo v EÚ a NATO je krivda, ktorá sa stala ruskému impériu a tú treba napraviť.

Podobne ako je krivdou samostatná štátna existencia Ukrajiny a ďalších štátov bývalého ZSSR, ako napr. Kazachstanu, ktorýsi dovolil neuznať separatistickú Doneckú a Luhanskú republiku za nezávislé štáty. Gorbačov bol zástancom slobodnej voľby každého národa a štátu vybrať si svoju cestu. To mu nemôžu mnohí v Rusku zabudnúť. Pokladajú to za slabosť a zradu. Gorbačovovou túžbou bolo vybudovať spoločný európsky dom, ktorý by zahŕňal celú Európu aj Rusko. Agresia voči Ukrajine a reakcie, ktoré vyvolala, tento jeho sen zničili./agentury/

X X X

Na skok od Slovenka zaspieva 50 Cent aj Anastacia. V Bratislave a Košiciach sa ukáže Sting

Leto sa už síce chýli ku koncu, no fanúšikovia živej hudby zúfať nemusia. Ak ste si počas leta rýchlo zvykli na nával koncertov, ktoré počas posledných dvoch rokov boli veľkou vzácnosťou, tak si určite prídete na svoje aj túto jeseň.

Slovensko síce mnoho hudobníkov pri svojich koncertných šnúrach obchádza, našťastie však väčšina zavíta do susednej Viedne či neďalekej Prahy.

Veľkým lákadlom nasledujúcich mesiacov bude koncert legendárneho 50 Centa, ktorého koncerty sú v Európe vzácnosťou. Svoje najväčšie hity zaspieva počas turné Anastacia a na jedno pódium sa spolu opäť vracia legendárna Swedish House Mafia.

Machine Gun Kelly

Colson Baker je vám zrejme známejší pod pseudonymom Machine Gun Kelly. Pozornosť si získal po vydaní svojich EP Stamp Of Approval (2006), Homecoming (2008), 100 Words and Running (2010) a Lace Up (2010). Prelomovýcm rokom bol pre kariéru amerického rapera rok 2011, kedy získal cenu cenu Breaking Woodie od MTV.

Posledný album vydal MGK v roku 2022 pod názvom Mainstream Sellout. Práve skladby z tejto nahrávky odznejú aj na pražskom koncerte, ktorý je na programe 19. septembra. Lísky na jeho šou v Tipsport Aréne sú takmer vypredané, preto by ste si nemali nič nechať na náhodu.

50 Cent

Ak milujete rap, určite viete, že pod menom Curtis James Jackson II sa skrýva americký hudobník 50 Cent.Najväčšiu slávu dosiahol vydaním svojho druhého štúdiového albumu Get Rich or Die Tryin‘. S pomocou Eminema a producenta Dr. Dre sa stal jedným z najpredávanejších rapperov na svete.

50 Cent bol dokonca prestížnym hudobním magazínom Billboard hodnotený ako šiesty najlepší umelec prvej dekády tohto storočia. Ak patríte medzi jeho fanúšikov a chcete si jeho najväčšie hity vychutnať naživo, môžete navštívit jeho koncert vo Viedni alebo v Prahe, kde sa pre veľký úspech ukáže dvakrát. Koncert v 18. októbra sa už vypredal, no lístky na jeho vystúpenie 17.10.2022 sú stále v predaji.

Swedish House Mafia

Dnes už legendárna švédska skupina Swedish House Mafia pozostáva z troch DJov a producentov Axwella, Steva Angella a Sebastiana Ingrossa. Skupina oficiálne vznikla koncom roka 2008 a ukončila svoje pôsobenie v roku 2013 na svojom poslednom koncerte UMF 2013.

Skupina sa síce sporadicky svojim fanúšikom pripomínala, no od roku 2013 takmer vôbec nekoncertovala až do tohto roku, kedy ohlásila svetové turné s názvom Paradise Again World Your.Okrem Los Angeles či San Francisca sa toto trio ukáže tiež v Osle, Berlíne, Prahe či vo Viedni, kde zahrajú už 3. novembra.

Anastacia

Americká speváčka Anastacia oslávi tento rok svoje 54. narodeniny. Napriek tomu, že sú dnes na scéne jej oveľa mladšie kolegyne, Anastacia si stále drží veľkú základňu fanúšikov po celom svete. Svoj debutový album vydala rodáčka z Chicaga len v roku 2000, no už v roku 2003 jej kariéru pozastavila rakovina prsníka. V marci 2003 podstúpila ťažkú operáciu, ktorá, našťastie, dopadla úspešne a v septembri už zašla do štúdia, aby pripravila v poradí tretí album, ktorý nazvala jednoducho Anastacia. Práve na tomto albume sa objavil aj jej najväčší hit, skladba Left Outside Alone, ktorá dodnes rotuje aj v našich rádiách.

Speváčka sa síce viackrát ukázala aj slovenskému publiku, naposledy na koncerte v Trnave v roku 2018, no v jej aktuálnom turné sa Slovensko na zoznam zastávok nedostalo. Ak si ale chcete Anastaciu vychutnať, nemusíte vôbec chodiť ďaleko. Už 4. októbra totiž zaspieva v pražskom O2 Universum a 6. októbra sa ukáže v susednej Viedni v Stadthalle.

Kendrick Lamar

Kendrick Lamar Duckworth je americký raper a skladateľ, ktorý patrí medzi najuznávanejších hudobníkov súčasnosti. Svoju hudobnú kariéru začal ešte pod umeleckým menom K-Dot. Pozornosť celého sveta si však získal až v roku 2011, kedy vyšiel jeho debutový štúdiový album s názvom Section.80. Uznanie v hudobnom svete mu priniesli tiež spolupráce s Beyoncé, Rihannou, Taylor Swift, Snoop Doggom či Busta Rhymesom.

Lamar sa v Európe naposledy ukázal v roku 2018, kedy promoval svoj album Damn. O to očakávanejšie je jeho aktuálne The Big Steppers Tour, s ktorým sa už 3. októbra ukáže aj v pražskej O2 arene. Celé tour Lamar ukončí len pár dní pred Vianocami v Austrálii.

Sting

Gordon Matthew Thomas Sumner, známy pod umeleckým menom Sting, je anglický hudobník, ktorý sa preslávil tiež ako spevák a basgitarista skupiny The Police. Do dnešného dňa získal 17 cien Grammy, pričom prvú získal v roku 1981 v kategórii najlepší inštrumentálny rockový výkon. Celosvetovo dodnes predal viac ako 100 miliónov albumov.

Koncerty legendárneho Stinga sú na Slovensku dlhoročnou tradíciou. Spevák sa k nám pravidelne vracia a inak tomu nebude ani pri jeho aktuálnom turné My Songs! Spevák sa najprv ukáže v košickej Steel Arene, kde zahrá už 28. septembra. V Bratislave sa Stinga dočkáme 30. októbra.

OneRepublic

OneRepublic je americká skupina pochádzajúca z Colorada. Skupinu založili v roku 2003 Ryan Tedder a Zach Filkins, no najväčšiu pozornosť im priniesla až spolupráca s Timbalandom na ich veľkom hite Apologize z roku 2007. Veľký úspech si získal tiež ich tretí štúdiový album s názvom Native z roku 2013, kde sa objavil aj doposiaľ najväčší hit tejto skupiny, skladba Counting Stars, ktorá ma na YouTube už takmer 4 miliardy prezretí.

Ak ste si užili májový koncert skupiny OneRepublic v Bratislave, môžete si ho zopakovať ešte raz v susednej Viedni. Tu sa skupina ukáže len vďaka tomu, že na jar musela kvôli ochoreniu speváka Ryana Teddera niekoľko koncertov, vrátane toho v Rakúsku, preložiť. OneRepublic tu svoje najväčšie hity napokon zahrajú už 4. novembra.

Simply Red

Veľkej hviezdy na Slovensku sa dočkáme v závere tohto roku. Reč je o britskej skupine Simply Red, ktorá bola založená ešte v roku 1984 Mickom Hucknallom. Počas 25-tich rokov na scéne táto formácia predala cez 50 miliónov albumov a nahrala hity ako It’s Only Love, Stars, Fairground alebo Sunrise.

Anglická formácia už o pár mesiacov odohrá aj svoj bratislavský koncert, konkrétne v sobotu 3. decembra 2022 v NTC aréne. Ako hosť na turné zahrá Mica Paris, aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: Dvaja nezávislí a ôsmi politickí nominanti kandidujú za župana Prešovského kraja

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa uchádza v jesenných voľbách desať kandidátov.

PREŠOV: O dvoch menej kandidátov ako v roku 2017 chce byť predsedom Prešovského samosprávneho kraja. Najviac ich kandidovalo v roku 2001, a to až 18.

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa uchádza v jesenných voľbách desať kandidátov. Dvaja sú nezávislí a ôsmich nominovali politické strany, hnutia a ich koalície.

Kto kandiduje

Kandidatúra Milana Majerského bola známa už v marci, kedy jeho nomináciu odsúhlasila celoslovenská rada KDH. Okrem kresťanských demokratov, kde je predsedom, ho podporujú aj strany Za ľudí, Sme rodina a Sloboda a solidarita.

Predsedom Prešovského samosprávneho kraja je od roku 2017, keď porazil dlhoročného župana Petra Chudíka zo strany Smer – SD. Od roku 1998 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Levoči a v rokoch 2014 až 2017 primátorom Levoče.

Ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák potvrdil kandidatúru začiatkom augusta. O hlasy voličov sa chce uchádzať ako občiansky kandidát, no podporu vyjadrila strana Hlas – SD, ako aj Smer-SD, SNS, Aliancia .

Kaliňák bol v minulosti mestským poslancom v Medzilaborciach a Prešove. Pracoval na Mestskom úrade v Prešove a v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Pôsobil tiež ako hovorca ministerstva školstva podpredsedu vlády. Od roku 2010 pôsobí ako ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska.

Kandidátom je aj exprimátor Starej Ľubovne Michal Biganič, ktorý ide do volieb ako nezávislý kandidát. V roku 2010 zvíťazil v primátorských voľbách v Starej Ľubovni ako nezávislý, v ďalších dvoch komunálnych voľbách sa o funkciu primátora zaujímal, no dvakrát prehral. Kandidoval dvakrát aj za poslanca Prešovského samosprávneho kraja, v oboch prípadoch sa do krajského parlamentu nedostal.

Kandidátom na predsedu Prešovského samosprávneho kraja je nezaradený poslanec Národnej rady, z okresu Kežmarok, Filip Kuffa, ktorý pôsobí v strane Život- národná strana. Do Národnej rady kandidoval v roku 2020 za Ľudovú stranu Naše Slovensko, Ale ako člen za Kresťanskú demokraciu – Život a prosperita. Momentálne čelí spolu s otcom Štefanom trestnému stíhaniu z prečinu nebezpečného vyhrážania.

Za hnutie Republika, kde je podpredsedom, kandiduje na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milan Mazurek. Pôsobí ako nezaradený poslanec Národnej rady SR a bol zvolený za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.

Ingrid Tomková kandiduje za ĽSNS. Pracuje ako odborná zástupkyňa v Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti. V minulosti pracovala ako sestra v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej a ako zdravotná sestra na pediatrickom oddelení v nemocnici.

Prešovský podnikateľ Ján Bync kandiduje ako nezávislý. Má skúsenosti aj s prácou v štátnej správe, keďže pôsobil ako poradca ministra dopravy a ministra vnútra.

Súkromný podnikateľ Jozef Mihalčin kandiduje za stranu Srdce – Slovenská národná jednota – strana vlastencov. V roku 2017 kandidoval do Prešovského samosprávneho kraja ako kandidát ĽSNS, ale chcel byť aj predsedom kraja, skončil na treťom mieste, Ľubomír Goliaš kandiduje za Hnutie Občan Národ Spravodlivosť, Patrícia Reváková kandiduje za Národnú koalíciu/Nezávislí kandidáti, Spojené župné a komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra./aktuality.sk

X X X

 Záchranári sú frustrovaní a problémy akoby sa zametali pod stôl: Aj my sa cítime ako tá palma na skale

Ľudia nevidia svetlo na konci tunela, sú sklamaní z prístupu vlády a problémy sa len nabaľujú. Otázka je, či je tu vôbec ochota udržať si ich, alebo to chceme vyhrotiť do štádia, že naozaj začnú odchádzať. Hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk záchranár a odborár Lukáš Jurina.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Pred dvomi týždňami vláda predostrela záchranárom návrh, ako by sa im mohli zvýšiť platy. Tí však odpovedali, že s takouto ponukou nesúhlasia. Predseda odborov zamestnancov Záchrannej služby Košice Lukáš Jurina hovorí, že pri zohľadnení inflácie by si niektorí záchranári vôbec neprilepšili.

Odbory, ktoré pôsobia pri štátnych záchrankách – Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a Košice –, sa vôbec prvýkrát rozhodli vyvíjať na vládu väčší tlak. Od záchranárov začali zbierať deklarácie, že sú ochotní dať výpovede, ak nebudú splnené ich požiadavky. V podstate tak volia rovnakú taktiku ako lekári, ktorí však už reálne aj začali výpovede podpisovať.

 X Aká je aktuálne nálada medzi záchranármi?

Pandémia ukázala slabiny nášho zdravotníctva, ako je personálne aj technicky poddimenzované, ale ťahali sme to. Pamätáte sa na testovanie? Zdravotníkom doslova chodili esemesky, aby prišli pomôcť testovať. A za toto všetko čakali vďaku.

Lenže ostali sklamaní z prístupu vlády. Ten rozdiel, keď nás najviac potrebovali a teraz.

Teraz pán minister financií prezentuje skokové navýšenie platov, ale pozrime sa, aká je inflácia. Po prepočtoch sme zistili, že podľa návrhu vlády by niektorí záchranári ani nepocítili mzdové navýšenie.

Čítal som status o tom, ako jedna palma kdesi v Španielsku rastie na skale a bojuje so všetkým. My sa tiež cítime ako tá palma na skale.

X Prevláda pesimizmus?

Áno, pretože dnes nevieme, ako sa to skončí. Predkladáme požiadavky, chceme rokovať s vládou, ale vláda sa rozpadá. Nevieme, čo sa teraz bude diať. Celkovo na Slovensku a zvlášť v zdravotníctve nie je dobrá atmosféra.

X Lekári hovoria, že zdravotníctvo je v kolapse. Vnímajú aj záchranári situáciu už ako veľmi vážnu?

Na Slovensku stále existuje jedna istota, a to, že keď vytočíte číslo 155, záchranka príde a dúfam, že tak to bude aj naďalej. My si pacienta nechceme zobrať za rukojemníka.

Ale treba povedať, že záchranári sú sklamaní z toho, ako sú finančne ohodnotení, ako systém nefunguje. Sú nespokojní, demotivovaní, v systéme sú viaceré problémy, ktoré akoby sa zametali pod stôl. Doteraz sme nedostali žiadnu koncepciu – čo sa pripravuje, ako sa bude ďalej postupovať.

Otázka je, či to niekto rieši, zaujíma sa a chce im pomôcť zlepšiť pracovné podmienky.

Treba sa opýtať, či je vôbec ochota, aby ľudia zostali pracovať na Slovensku. Alebo to chceme vyhrotiť do štádia, že naozaj začnú odchádzať?

X Hovoríte, že v systéme sú viaceré problémy. Aké?

Stúpa výjazdovosť. Niekedy sa nachádzame na výjazdoch, na ktorých vôbec nemáme byť, pretože pacienti nenavštevujú svojho obvodného lekára.

Nie je možné, aby si pacient, ktorému o desiatej hodine doobeda dôjdu lieky, keď ešte jeho obvodný lekár pracuje, zavolal záchranku. Ak by sa toto stalo v Nemecku, Anglicku, tak by pacientovi prišiel šek za zneužitie záchrannej zdravotnej služby. Toto je ten problém. Lebo následne, keď sa stane dopravná nehoda alebo sa človek ocitne vo vážnom stave, tak sa predlžuje dojazd záchranky, lebo tá prichádza z inej časti.

My jazdíme z Popradu a máme výjazdy už do Kežmarku, čo je dojazd cca 12 minút. Keď je tam vážny stav vyžadujúci si resuscitáciu a my na miesto prídeme po 12 minútach, tak sa to môže skončiť fatálne. Pretože, ako všetci vieme, mozog odumiera po piatich minútach.

Potrebujeme riešiť koncepciu, rozmiestnenie staníc, opodstatnenosť výjazdov, aby posádky boli tam, kde majú byť.

X Jednou z požiadaviek odborov na vládu je aj to, aby sa navýšil počet lekárov a záchranárov – tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť –, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania. Dnes sa nedodržiavajú počty?

Tento bod dali do požiadaviek odbory z Bratislavy. Ale vo všeobecnosti je lekárov v záchrannej zdravotnej službe nedostatok. Lekárov, ktorí končia medicínu alebo pracujú v nemocniciach, nevieme dostať na záchranku.

Nie sú ničím motivovaní, aby tam prišli pracovať. Lekár, ktorý pracuje na oddelení, má vyšetrovacie metódy, laboratóriá, CT, snímky. Lekár na záchranke má len svoje oči, uši – vidím, cítim, počujem.

Neviem, či je problém aj to, že nie sú adekvátne ohodnotení, alebo takáto práca pre nich už nie je zaujímavá. V každom prípade lekári, ktorí sú v záchrannej zdravotnej službe, nám starnú.

X Aký krok v tomto smere čakáte od vlády?

Jedným z motivačných prvkov by mohla byť práve mzda, ale to je len jedna vec. Potrebujeme aj tú druhú časť a to sú benefity, ktoré udržia zamestnanca.

Napríklad umožniť záchranárom vzdelávanie, zaviesť sociálny program, rehabilitácie po odpracovaní niekoľkých rokov či dovolenku navyše. V súkromných firmách majú bežne päť dní dovolenky navyše, ale my sa k tomu nevieme dopracovať.

Alebo zaviesť takú vec, ako majú v armáde – vyštudujete vysokú školu a zaviažete sa, že musíte odpracovať päť rokov.

Komora záchranárov presadzuje, aby sa zaviedli výsluhové dôchodky po dovŕšení 55 rokov.

X Vy ste sa vôbec prvýkrát rozhodli zatlačiť na vládu rovnakou metódou ako lekári, a to cez hrozbu výpovedí.

Je pravda, že teraz je to prvýkrát, čo sme sa k niečomu takému odhodlali. V histórii nikdy nedošlo k tomu, že by záchranári museli takto postupovať a prejaviť svoju nespokojnosť so systémom a so mzdovým ohodnotením. Aj keď v roku 2011 štrajkovali lekári, záchranári to ťahali a stavali sa posádky navyše.

X Problémy, ktoré opisujete, sú dlhodobé, nevznikli zo dňa na deň. Prečo sa to vystupňovalo teraz?

Áno, problémy tu boli dlhodobo. Je to, ako keď sa v manželstve nabaľujú ďalšie a ďalšie problémy, až sa jeden z manželov rozhodne podať návrh na rozvod. Aj u nás sa problémy nabaľujú, ľudia sú frustrovaní, bavia sa o tom, aké mali výjazdy a nevidia svetielko na konci tunela. Vidia len to, že sa to neposúva. K tomu prišli platy a neochota to riešiť. Nadväzovalo to jedno na druhé.

X Koľko ľudí zatiaľ prejavilo ochotu podať výpovede?

Podľa predbežných informácií podpísalo deklaráciu o pripravenosti podať výpoveď v priebehu dvoch týždňov okolo 200 záchranárov z bratislavského regiónu. U nás je to zatiaľ z regiónu Poprad, Prešov alebo Martin vyše 100 ľudí.

X Je to veľa či málo z celkového počtu záchranárov?

Viete, keď nám v systéme chýba približne 200 záchranárov a 300 je pripravených podať výpoveď, to už je 500 ľudí a celkovo je na Slovensku 2300 záchranárov.

Podľa mňa je to dosť a je to relevantná vzorka.

X Hovoríte o 300 záchranároch zo štátnych záchraniek, ale záujem zapojiť sa mali aj ľudia zo súkromných záchraniek. Ako to vyzerá u nich?

Bohužiaľ, v súkromných záchrankách nepôsobia odborové organizácie a nemáme informáciu, o koľko ľudí ide. Ale viem, že sa informovali a že sme im aj posielali tlačivá.

X Ani po rokovaní, ktoré ste mali na úrade vlády, kde vám predstavili návrh na zvyšovanie platov, nezmeníte svoje kroky?

Nie.

X Ako prebiehalo stretnutie?

Bol tam minister zdravotníctva, minister financií, premiér, analytici a štátni tajomníci. Na začiatku bola voľná debata, prešli sme si problematiku, ozrejmili sme im, s čím sa boríme. A pozreli sme si návrh, ktorý nám predložili.

X A odmietli ste ho. Prečo?

Komora záchranárov ešte v decembri minulého roka predložila návrhy, aby platy záchranárov boli nastavené na 1,4-násobok priemernej mzdy a platy záchranárov špecialistov na 1,6-násobok. Toto by bolo prijateľné navýšenie miezd. Od vlády sme však dostali ponuku, ktorá bola poddimenzovaná.

X Nie je pre vás argument to, že aj vláda má svoje mantinely – štátny rozpočet v rámci ktorého sa môže hýbať? Obzvlášť keď sa bavíme o zvyšovaní platov pre všetky zdravotnícke profesie?

Je priestor, kde by sa dali ušetriť peniaze v zdravotníctve a mohli byť presunuté na platy. Ušetriť na nákupoch či rezervách, ktoré sa nachádzajú v zdravotníctve. Ale to je na širšiu debatu. Lenže vláda povie – nedá sa.

X Ponúkli ste portinávrh, už naň niekto reagoval?

Nie. List sme zasielali minulý týždeň v stredu, takže čakáme na ďalšie stretnutie, na ktorom si prejdeme naše návrhy.

X Aký bol váš protinávrh?

Keď sme si prepočítali návrh vlády, tak nám vyšlo, že záchranár, ktorý by mal odpracovaných menej ako osem rokov, by s nárastom inflácie ostal na rovnakej úrovni a necítil by nárast mzdy.

Navrhujeme preto, aby bol nábehový koeficient vyšší. Aby záchranár, ktorý nastupuje do práce, a aj ten, ktorý robí 8 či 15 rokov, cítil navýšenie mzdy. Jednoducho povedané, aby platy neboli demotivujúce pre začínajúcich záchranárov a tých, ktorí majú odrobených ešte málo rokov.

Chceme zabrániť tomu, aby po tom, čo tu naberú vedomosti, po tom, čo do nich investujeme, odišli za lepšou prácou inam. Keď vyštudujú na Slovensku zadarmo, chceme, aby vedomosti odovzdali nášmu obyvateľstvu, aby tu zostali pracovať a neutekali preč.

X Čo je pre vás hranica, keď by ste začali reálne podávať výpovede?

Zrejme ak by neprišlo k ďalšiemu rokovaniu. S lekármi sa za desať mesiacov stretli predstavitelia vlády deväťkrát. S nami sa stretli raz a rovno sme dostali tabuľku, s ktorou máme súhlasiť.

Myslím si však, že stále je tu priestor na rokovania, aby sme sa dostali k výsledku, s ktorým budú spokojné obidve strany.

X Hovoríte, že vláda sa s lekármi stretla viackrát. Oni ale podnikali viaceré kroky. Nemali aj záchranári tlačiť na vládu už skôr?

Vlani v decembri sme urobili symbolické „poďakovanie“ politikom pred Národnou radou SR, pri ktorom boli zatknutí dvaja záchranári.

Už vtedy sme žiadali zvyšovanie platov. Následne sme sa stretli aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Nemôžeme povedať, že by sme nevyvíjali tlak.

V júni sme zase vyhlásili štrajkovú pohotovosť a stále čakali, kým nás niekto zavolá.

Keď si zástupcovia vlády vedia nájsť čas na lekárov, mali by si ho nájsť aj na iných zástupcov zdravotníkov.

X Ak by ste predsa len začali podávať výpovede, budete sa koordinovať s lekármi, ktorí výpovede už začali zbierať?

Je možné, že by sme sa spojili so zástupcami lekárskych odborov. Nehovorím áno, nehovorím nie, je to všetko ešte otvorené, aktuality.sk