Spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska varovala Pentagon, že môže zastaviť financovanie svojej internetovej služby Starlink na Ukrajine, pokiaľ americká armáda na to nevynaloží desiatky miliónov dolárov mesačne. Informuje o tom spravodajská televízia CNN, ktorá získala dokumenty, ktoré poslala SpaceX americkému ministerstvu obrany.

 SpaceX začala s poskytovaním terminálov siete Starlink Ukrajine na jar a stali sa dôležitou pomôckou ukrajinskej armády, keď iné siete vo vojne zničili Rusi, a to nielen pri komunikácii. Ukrajina dostala zhruba 20-tisíc jednotiek a Musk v piatok 7. októbra na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že „operácia stála SpaceX 80 miliónov dolárov a do konca roka presiahne 100 miliónov dolárov“.

Podľa spomenutých dokumentov SpaceX povedala Pentagonu, aby prevzal financovanie používania Starlinku zo strany ukrajinskej vlády a armády, pretože oni nemôžu ďalej darovať ani dotovať existujúce terminály donekonečna. Spoločnosť tvrdí, že by to stálo viac ako 120 miliónov dolárov na zvyšok roka a mohlo by to stáť takmer 400 miliónov dolárov počas nasledujúcich 12 mesiacov. Ďalšie dokumenty zase ukazujú žiadosť veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného, o ktorej sa dosiaľ neinformovalo, o takmer 8 000 ďalších terminálov Starlinku.

 Hoci sa Muskovi dostalo širokého uznania a vďaky za to, že odpovedal na žiadosti o službu Starlink pre Ukrajinu hneď na začiatku vojny, v skutočnosti je drvivá väčšina z 20 000 terminálov podľa listu SpaceX Pentagonu úplne alebo čiastočne financovaná z vonkajších zdrojov vrátane vlády USA, Spojeného kráľovstva a Poľska. Požiadavka SpaceX, aby účet zaplatila americká armáda, podľa CNN prekvapila Pentagon, pričom jeden vysoký predstaviteľ obrany televízii povedal, že SpaceX má „drzosť tváriť sa ako hrdinovia“, zatiaľ čo ostatní toľko platia a teraz im predkladá účet na desiatky miliónov za mesiac./agentury/

 X X X

 Ruská polícia mobilizuje mužov všade, kde sa dá. Sťažuje sa ľud i hodnostári

 Ruský senátor Andrej Klišas dnes podľa ruských médií označil za nezákonné záťahy, ktoré polícia organizuje na zmobilizovateľných mužov v uliciach ruských miest, v doprave a vo verejných budovách. O záťahoch v Moskve a Petrohrade v predchádzajúcich dňoch informovali sociálne siete a teraz sa na ne v štátnych médiách sťažujú aj vysoko postavení hodnostári.

 „Nie je možné všetkých chytiť na ulici a potom v sídle vojenskej správy zisťovať, či občan zodpovedá kritériám mobilizácie. A tým skôr je neprípustné toto objasňovať po odoslaní občana do mobilizačného strediska,“ vyhlásil zákonodarca.

Na „nekorektné“ povolávanie záložníkov do armády sa posťažovala podľa štátnej agentúry TASS aj úradná ombusdmanka Taťjana Moskalkovová, ktorá predtým u polície dosiahla generálsku hodnosť. Väčšina Rusov chce podľa nej narukovať dobrovoľne, a preto ich ponižuje, keď za nimi prídu s povolávacím rozkazom v noci.

 „Myslel som si, že historky o záťažiach sú falošné, ale informovali ma ľudia, ktorých osobne poznám a plne im dôverujem,“ uviedol Kirill Kabanov, ktorý je členom poradného zboru prezidenta Vladimíra Putina pre ľudské práva. Kabanov informoval o prípade, keď policajti pri záťahu v metre na ľudí vyhýbajúcich sa službe v armáde odviedli aj pracovníka dopravného podniku.

Vytvárate nepriateľstvo

„Súdruhovia náčelníci, uvedomujete si, že sa dopúšťate bezprávia a vytvárate v spoločnosti nepriateľstvo voči všetkému, čo sa deje? Takéto počínanie spôsobuje väčšie škody ako ukrajinská propaganda,“ zdôraznil Kabanov a apeloval, aby všetko preverila prokuratúra.

Poslanec Maxim Ivanov medzitým informoval, že z výcvikového strediska v posádke Jelaň na Urale museli poslať domov asi sedem stoviek zmobilizovaných vojakov, kvôli chatrnému zdraviu, alebo kvôli prehmatom pri mobilizácii. „Ku kvalite práce vojenských správ je stále viac opodstatnených otázok,“ povedal poslanec, podľa ktorého spomínané nedostatky znamenajú stratu času vojenských inštruktorov, ktorý by mohli venovať výcviku.

Moskovský poslanec Kirill Ščitov sa dnes agentúre TASS posťažoval, že jeho synovi bol v rámci čiastočnej mobilizácie pri vchode do metra odovzdaný rozkaz, aby sa dostavil na vojenskú správu, rovnako ako všetkým mužom v brannom veku. Poslanec sa obrátil na vojenskú prokuratúru, aby objasnila, či takýto postup je v súlade so zákonom. Ščitov je členom bezpečnostného výboru moskovského snemu a povolávacej komisie mesta. Jeho syn má 18 rokov a mal so sebou preukaz študenta denného štúdia, na ktoré sa mobilizácia nevzťahuje.

„Čiastočnú“ mobilizáciu vyhlásil prezident Vladimir Putin 21. septembra. Podľa úradov má byť do armády povolaných 300-tisíc záložníkov, a to predovšetkým s predchádzajúcimi bojovými skúsenosťami. Podľa neoficiálnych správ má byť povolaných do armády cez milión mužov. Vo štvrtok úrady v ruskej Čeľabinskej oblasti potvrdili smrť piatich ľudí, ktorí boli po mobilizácii vyslaní do vojny na Ukrajine. Prvé oficiálne potvrdenie, že zmobilizovaní vojaci boli zabití na fronte, tak zaznelo iba tri týždne po vyhlásení „čiastočnej“ mobilizácie, hoci ruské ministerstvo obrany na konci septembra sľubovalo, že na front nepošle nevycvičených vojakov./agentury/

X X X

Tisíce ľudí sa zišli, aby odsúdili nenávisť voči LGBTI komunite. Prezidentka sa ospravedlnila

Niekoľko tisíc ľudí si v Bratislave uctilo obete stredajšej streľby, pri ktorej 19-ročný mladík zavraždil dvoch mužov a jednu ženu postrelil. Na Pochode za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite sa zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger a ďalší politici. Motívom činu bola podľa polície nenávisť voči ľuďom inej ako heterosexuálnej orientácie. Prezidentka sa v prejave ospravedlnila LGBTI+ komunite za to, že spoločnosť nedokázala ochrániť ich blízkych.

 Účastníci s transparentmi na Námestí SNP v Bratislave počas spomienkového zhromaždenia za dve obete úkladnej vraždy zo stredy 12. októbra 2022 večer pred LGBTI podnikom Tepláreň a pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI komunite, ktorý v Bratislave organizovala Iniciatíva Inakosť.

Pochod na pamiatku obetí streľby sa začal na Zámockej ulici pred barom Tepláreň o 17.00 hod. Ľudia tam kládli kvety a zapaľovali sviečky. Následne sa zhromaždenie presunulo na Námestie SNP.

 „Prepáčte, mrzí ma, že naša spoločnosť nedokázala ochrániť vašich blízkych. Prepáčte, že niektorí z vás sa na Slovensku nemôžete cítiť bezpečne. Mrzí ma, že ako členovia, ako ľudia z komunity LGBTI sa cítite stále na Slovensku neprijatí. Patríte sem, ste pre našu spoločnosť hodnotní,“ povedala prezidentka v prejave na zhromaždení. Pripomenula i obete tragickej dopravnej nehody na Zochovej ulici.

„Ako spoločnosť sme sa dostali tak ďaleko, že je nevyhnutné, aby sme mali jasno v hlavách a jasné slová pokiaľ ide o to, čo je dobré a čo nie. A hlavne, aby sme nemlčali,“ povedala prezidentka. „Spojme sily tak, ako pred štyrmi rokmi. Spojme všetko zdravé a slušné v tejto spoločnosti,“ dodala Čaputová.

 Pred niekoľko tisícové zhromaždenie predstúpil aj majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný. „Teraz sme mali byť v Teplárni, no stojíme tu a krváca mi srdce,“ povedal. „Vo štvrtok chladnokrvne popravil vrah dvoch mojich blízkych a postrelil moju kamarátku. Kam sme sa to ako krajina dostali? Nenávisť je norma. Vulgárnosť je každodennou súčasťou našich slovníkov,“ povedal Samotný. Odmietol slová, že LGBTI+ je iba ideológiou. „Ja som videl krv mojich blízkych na chodníku. Videl som ich rozstrieľané telá, žiadnu ideológiu,“ vyhlásil majiteľ Teplárne. „Spolu zastavíme nenávisť. Aj vďaka vám a vašim hlasom zvíťazí láska,“ dodal.

 Podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Michal Šimečka z pódia ohlásil iniciatívu, aby sa EP zaoberal spomínaným zločinom a vyzval slovenské úrady, aby zamedzili prejavom nenávisti voči LGBT+ menšine.

 Iniciatíva Inakosť, ktorá pochod organizovala, vyjadrila sústrasť pozostalým a zaželala skoré uzdravenie zranenej žene. Odsúdila útok na LGBTI+ komunitu. Vyzvala politickú reprezentáciu na jednoznačné a bezpodmienečné odsúdenie takejto nenávisti. Od vlády žiada konkrétne kroky na zamedzenie podobným útokom a o jasný signál, že aj členovia LGBTI+ komunity sú rovnocennou súčasťou spoločnosti.

Prezidentský palác vyvesil na znamenie úcty k obetiam streľby a ako symbol solidarity s komunitou LGBTI+ dúhovú vlajku, symbol sexuálnych menšín. Bratislavský hrad bude od 19.00 do 23.00 hod. nasvietený na znak úcty zosnulým.

Pietna akcia, následný sprievod a zhromaždenie v Bratislave sú zrejme najväčšími svojho druhu od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky v roku 2018.

 Obeťami streľby, ktorá sa odohrala pred barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave v stredu 12. októbra večer, sú Juraj V. (26) z Prievidze a Matúš H. (23) z Dunajskej Stredy. Zranená strelou do nohy bola Radoslava T. (28). Podozrivý zo skutku je Juraj H. (19). Ten zomrel na následky strelného poranenia hlavy, najpravdepodobnejšie v dôsledku samovraždy./agentury/

X X X

Expert: Vraždy na Zámockej boli teroristickým útokom

 „Je to teroristický útok a som prekvapený, že na Slovensku sa o tom tak jednoznačne nehovorí,“ povedal Kacper Rekawek z Centra pre výskum extrémizmu.

 Dvojnásobná vražda pri bratislavskom podniku LGBTI komunity sa stala v stredu večer. Rekawek hovorí aj o tom, ako spája nenávisť voči gejom a Židom pravicových extrémistov a džihádistov. V roku 2016 zabil Omar Mateen, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu, 49 ľudí v nočnom klube pre homosexuálov v americkom Orlande.

 Šéf Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomír Daňko nevylúčil prekvalifikovanie skutku tragickej streľby v Bratislave na trestný čin terorizmu. Aktuálne ju vyšetrujú ako úkladnú vraždu z osobitného motívu. Potvrdil, že dôvodom útoku mala byť nenávisť k osobám s inou sexuálnou orientáciou. So spoluprácou pri vyšetrovaní má pomôcť Europol aj FBI./agentury/

X X X

Rodičia vedeli, čo ich syn spáchal. Políciu aj tak nezavolali

 Chladnokrvná dvojnásobná vražda, ohavný čin, šok… Aj takto vnímajú ľudia i politici včerajšiu streľbu, ktorá stál dvoch mladých mužov z LGBTI+ komunity život. Strelcom bol len 19-ročný mladík Juraj K. Svoje extrémistické názory prezentoval už predtým na sociálnych sieťach, napísal manifest a streľbou sa dokonca neskôr aj chválil.

 K prípadu streľby na Zámockej poskytnú aktuálne informácie prvý viceprezident Policajného zboru Branko Kišš, riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko k streľbe na Zámockej.

Obe zbrane patrili otcovi 19-ročného Juraja. „Sú informácie, že spolu s otcom chodili na strelnicu viackrát,“ uviedol Lipšic. Z dvoch zbraní sa vraždilo krátkou strelnou zbraňou kalibru 45 s laserovým zameriavaním. „Strelná zbraň, ktorou boli usmrtení poškodení, bola zaistená v mieste bydliska,“ povedal Daňko. Lipšic priblížil, že to, či bude niektorému z rodičov vznesené obvinenie je aktuálne v štádiu vyšetrovania.

Strelec sa s obeťami podľa doterajších zistení nepoznal. Bolo začaté trestné vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z obzvlášť závažného trestného činu z nenávisti voči skupine alebo jedincoovi pre ich skutočnú alebo domnelú sexuálnu orientáciu. „Nie je vylúčené, že dôjde k prekvalifikovaniu trestného skutku na trestný čin terorizmu. Bližšie informácie je možné poskytnúť až po vykonaní znaleckého posudku.

Obe zbrane, ktoré Juraj K. použil, patrili jeho otcovi.

Aktuálne sa zisťuje aj to, akej zodpovednosti budú čeliť rodičia strelca. „Tie informácie máme, áno,“ odpovedal Lipšic na otázku, či riešia aj to, že v čase, keď sa Juraj K. vrátil domov, rodičia o jeho skutku vedeli a neoznámili to polícii. Jeho otcom je politik, ktorý kandidoval za stranu Vlasť.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic: Nie je možné sledovať 500 miliónov twitterových účtov.

Daňko potvrdil, že strelcom bol 19-ročný Juraj K. Totožnosť strelca sa podarila zistiť o 22:30, medzitým si zbraň vymenil doma.. „Z toho dôvodu sme ho doma už nezastihli,“ povedal Daňko. „Keď sa vedela identita páchateľa, použité boli všetky technické prostriedky, aby sme ho našli. Je to komplikovanejšie, tie prostriedky nevyzerajú ako z filmu,“ povedal Lipšic.

Na miesto dorazili všetky záchranné zložky. „Následne bolo zistené, že pre barom boli usmrtení 26-ročný Juraj V. a 23-ročný Matúš H.,,“ povedal Daňko. Jaroslava T. bola so strelnými poraneniami nohy.

Na úvod vyjadril špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v mene OČTK úprimná sústrasť pozostalým. „Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie a nádej, že zranená mladá žena bude mať liečenie rýchlo ukončené,“ povedal v úvode. ÚŠP a NAKA aktuálne pre veľký záujem o prípad poskytuje čiastkové informácie. Oznámenie o možnej streľbe bolo prijaté o 19:12, prví policajti prišli zrhuba o štyri minúty.

 Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra. Polícia zisťuje motív. Verejnosť ubezpečila, že zachová nulovú toleranciu k akejkoľvek forme násilia, šikany či nenávisti. Slovenská informačná služba informovala, že prijala opatrenia vedúce k identifikácii páchateľa. Premiér Eduard Heger (OĽANO) kontaktoval šéfa SIS Michala Aláča. Chce s ním hovoriť aj o tom, či tajná služba monitorovala prejavy útočníka na sociálnej sieti a ako postupovala.

 Streľba v centre Bratislavy

K streľbe na Zámockej ulici došlo v stredu po 19.00 h. Na mieste zomreli dvaja mladí muži. Zranená bola aj jedna žena, ktorú previezli nemocnice. Páchateľ Juraj K. z miesta činu ušiel. Polícia po ňom intenzívne pátrala, využila pri tom aj psovodov, čln či vrtuľník. Vo štvrtok ráno ho našli mŕtveho.

 Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic uviedol, že pravdepodobným motívom bola nenávisť k osobám inej rasy či inej sexuálnej orientácie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by strelec obete poznal. Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto potvrdila, že páchateľ bol jej žiak. Podľa školy neprejavoval na vyučovaní radikálne či nenávistné názory. Pôsobil ako tichý, ústretový a nekonfliktný typ.

Streľba bola vedomý útok na LGBTI+ komunitu a bezpečnosť Slovenska, uviedol Roman Samotný, majiteľ podniku Tepláreň, pred ktorým k tragédii došlo. Obete sedeli spolu so ženou, ktorá bola zranená, pred podnikom. Páchateľ vyčkával asi 40 minút v ich blízkosti.

Tragédia, ktorá nemá obdoby

Tragická streľba bola útokom na základné práva, ktoré sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, pripomenula Kancelária verejného ochrancu práv. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská vyjadrila podporu LGBTI+ komunite i židovskej komunite, proti ktorým páchateľ spísal rasistický manifest.

Iniciatíva Inakosť vyhlásila, že udalosť nemá obdobu v dejinách slovenskej LGBTI+ komunity a hlboko ňou otriasla. Zdôraznila, že útočník si obete cielene vyhľadal pre ich sexuálnu orientáciu a chladnokrvne ich zavraždil. Mesto Bratislava po útoku reagovalo, že musí byť mestom tolerancie, vzájomného prijatia a rešpektu. K takémuto odkazu sa prihlásil aj Bratislavský samosprávny kraj./agentury/

X X X

Nudný boj, jasný víťaz. Ako prezidentský deduško Van der Bellen zmietol pod Alpami krajnú pravicu

 Vyzeralo to ako čistá nuda. Uplynulú sobotu vo viedenských uliciach nič nenasvedčovalo tomu, že Rakúšania na druhý deň volia spolkového prezidenta.

Na bilbordoch sa s prevahou vynímal portrét súčasnej hlavy štátu Alexandra Van der Bellena a kde-tu jeho najväčšieho súpera z populistickej Slobodnej strany Waltera Rosengranza.

Ale akoby sa hlasovalo kdesi v Bielorusku – prezidentské voľby dopadli jednoznačne. 78-ročný prezident obhájil úrad už v 1. kole so ziskom takmer 55 %. Rosenkranz dostal vyše 19-percentnú podporu.

„Výsledok neprekvapil, čakalo sa to. Som rada, že to vyhral jednoznačne s veľkým náskokom. Ostatní kandidáti sa potrebovali len zviditeľniť pre ďalšiu politickú kariéru. Nič viac,“ komentovala výsledok expolitička a bývalá veľvyslankyňa v Rakúsku Magdaléna Vášáryová.

Dráma v prvých voľbách

Van der Bellenove názory sa tak trochu vymykajú od postojov iných hláv štátov v našich končinách. Najmä v Poľsku či Maďarsku. Vyšiel zo strany Zelených a je liberálom. Vyslovil sa za zrovnoprávnenie registrovaných partnerstiev. Na sociálnej sieti podporuje pridy LGBTI komunity v pozadí dúhovej vlajky. Nepriamo sa vyslovil aj za legalizáciu marihuany.

Sám je potomkom estónskych prisťahovalcov, preto má proemigračný hlas.

Niekdajšia diplomatka ale upozorňuje, že Rakúšania vo všeobecnosti nie sú v mnohých liberálnych témach takto „nad vecou“.

„Museli by sme sa vrátiť o 6 rokov späť. K voľbám, kedy sme všetci stŕpli, že voľby vyhrá neonacista, ktorý chodil s pištoľou do parlamentu. Tým voľbám sa hovorilo Wahl Krimi. Bellen vtedy vyhral len veľmi tesne a dostal 50,3 % hlasov a jeho kontrakandidát, poslanec Slobodných Norbert Hofer 49,7 %. Na poslednú chvíľu. Skoro som skolabovala, rozhodli hlasy zo zahraničia, z listov,“ pripomenula pre Aktuality.sk.

 Úraduje so psom

Tak či onak, tentoraz to bola situácia odlišná. Európa netŕpla ako naposledy vo Francúzsku a Taliansku, či vo voľbách uspeje antisystémový predstaviteľ alebo zoskupenie.

„Už sme si svoje odtŕpli. Bol veľmi dobrým prezidentom. Vystupoval jasne – nakoniec je to veľmi vzdelaný akademik. Má príjemný prejav a vždy mal aj ako mladší imidž muža, ktorého ženy zbožňovali. A mám pocit, že aj on ich. Mala som možnosť s ním hovoriť viackrát. Je naozaj veľmi kultivovaný,“ doplnila.

Van der Bellen sa odlišuje aj nekonvečným vystupovaním. Napríklad novoročný prejav v minulosti nezačal vianočnou selankou, ale predniesol ho ako vysvetľovanie chlapcovi Matthiasovi o tom, čo je to Európa.

Spoločnosť mu v úrade i mimo neho robí jeho pes.

Kritici mu nemôžu vyčítať, že je súčasťou „viedenskej kaviarne“. Rakúski Zelení pritom získavajú podporu skôr v kozmopolitnom prostredí veľkých miest.

 Zelený fajčiar

Van der Bellen si dosť zakladá na tirolskom pôvode, vysvetlil nám v minulosti český žurnalista a expert na nemecky hovoriace krajiny Robert Schuster.

Rád používa nárečie, ktorým sa v jeho údolí Kaunertal hovorí. Chodieva a udržuje aj osobné kontakty s miestnymi ľuďmi. Aj to bol podľa neho dôvod, prečo mali Slobodní počas prvých volieb problém vykresliť ho ako kandidáta viedenských politicko-spoločenských elít.

„Boduje svojou autenticitou. Na nič sa nehrá. Nič neskýva. Ani to, že je vášnivým fajčiarom, čo je nepochybne podľa Zelených neprípustné. Veď to škodí klíme,“ dopovedal.

Vášáryová pripomína, že Strana zelených v Rakúsku má dlhú históriu.

„Najprv ju tvorili mladí radikáli z rôznych zoskupení začiatku 90. rokov – maoisti, guevaristi, komunisti, ktorých som podozrievala, že dostali na svoju činnosť peniaze z Moskvy. Po niekoľkých prehratých voľbách sa na čelo strany dostali ženy, už skutočne zeleno zafarbené a zmenili tvár strany. Ale keďže im zostala ich hlavná téma a to zápas o to, aby sme my zavreli naše atómové elektrárne a Rakúšania sa ich stále boja, veď novinári občas ich strach prikrmujú, nemajú problém dostať sa do parlamentu,“ podotkla.

Pokojný boj

Volebná kampaň bola v porovnaní s tou, akú poznáme zo slovenského kontextu, naozaj pokojná. „Bola bez väčších škandálov,“ konštatovala pre Aktuality.sk Natália Varabyeu Kancelová z Inštitútu politológie na Fakulte sociálnych vied Viedenskej univerzity.

Prezidentovu kandidatúru podporili štyri z piatich najsilnejších strán, aj preto sa mnohé klasické stranícke sporné body vôbec nevyostrovali,

„Rovnako nebolo viditeľné nadmerné množstvo volebných plagátov vo verejnom priestranstve. V (tradičných aj sociálnych) médiách však boli všetci kandidáti rovnako viditeľní a počuteľní,“ potvrdila.

Nálady Rakúšanov už v lete naznačovali, že Van der Bellena potvrdia jednoznačne a nebude na to potrebné ani 2. kolo.

 Nepísaná tradícia

V krajine sa môže úradujúci prezident – podobne ako na Slovensku – uchádzať o znovuzvolenie len raz. Je však volený na 6 rokov.

„Pritom existuje nepísaná ,tradícia’, že úradujúci prezident je potvrdený aj na druhé funkčné obdobie. A to hneď v prvom kole volieb. Aj tento fakt čiastočne vysvetľuje, prečo bola tohtoročná volebná kampaň – na rozdiel od tej v roku 2016, v ktorej kandidoval proti Hoferovi z FPÖ – vcelku nepolarizujúca. Hofer ešte v máji vyhlásil, že by pre neho ,malo väčší zmysel‘ kandidovať opätovne až v roku 2028. Možno špekulovať, či to závisí od ,silnej’ pozície Van der Bellena, alebo to má strategickejšie pozadie a súvisí skôr so súčasným oslabením, ba dokonca izoláciou FPÖ na domácej politickej scéne,“ domnieva sa.

Tradičnú pravicu a ľavicu v parlamente pritom podľa expertky možno považovať atraktívnu. Výsledky volieb majú jasne ukazovať, že viac ako 40 % voličov vyjadrilo svoje rozčarovanie z aktuálnej politickej reprezentácie.

„Napríklad vo Viedni bol druhým najsilnejším kandidátom Dominik Wlazny. Punkrockový hudobník, ktorý má len 35 rokov a pred niekoľkými rokmi založil Stranu piva. Volili ho najmä mladší ľudia v celom Rakúsku, keďže mnohí vnímajú Van der Bellena pre jeho vysoký veku ako nevhodného a sú sklamaní politickou reprezentáciou „klasických“ strán, ktorú prezident v týchto voľbách stelesňoval.

 Ponuka kontinuity

Prečo teda politik v pokročilom veku znovu dobyl Hofburg? „Viditeľne sa snažil prezentovať ako vyrovnaný prezident, ktorý ponúka kontinuitu a určitú istotu,“ odpovedá odborníčka.

„Nápadné boli napríklad jeho volebné plagáty, na ktorých pracuje za stolom v polotme. To malo zjavne odkazovať na cisára Františka Jozefa II. V skutočnosti zrejme aj symbolizoval pre určité typy voličov štandardných strán stabilný faktor, keďže počas jeho prvého funkčného obdobia bola situácia na domácej politickej scéne so šiestimi zmenami vlády a rôznymi korupčnými škandálmi veľmi turbulentná.“

Van der Bellen oficiálne kandidoval ako nestraník a to, že sa za ním zjednotili štandardné strany, dokazuje, že jeho bývalá stranícka farba už nie je v súčasnosti taká relevantná.

Varabyeu Kancelová poznamenala, že na jednej strane je samozrejme veľmi potešujúce, keď sa v takýchto turbulentných časoch – keď v iných krajinách silnejú pravicoví extrémisti – dokáže presadiť kandidát etablovaných štandardných strán.

V kontexte týchto volieb možno podľa jej slov vnímať aj veľmi zreteľné postoje istého rozčarovania z „klasickej“ politiky.

„Ako zhrnul politický komentátor Peter Filzmaier počas volebnej noci, Van der Bellena volili predovšetkým starší ľudia a ľudia s vyššími príjmami. Z toho možno jasne identifikovať všeobecnú nespokojnosť istej časti ľudí s politickou reprezentáciou, ktorá sa v kontexte dnešných početných kríz naďalej udržiava alebo dokonca zosilňuje,“ uzavrela, aktulity.sk

X X X

Zomrel filmový Hagrid z Harryho Pottera, herec Robbie Coltrane

Vo veku 72 rokov zomrel v piatok 14. októbra škótsky filmový herec Robbie Coltrane, ktorého preslávila postava dobromyseľného obra Hagrida z filmovej série o Harrym Potterovi.

Herec Robbie Coltrane na Trafalgar Square, v centre Londýna na svetovej premiére filmu Harry Potter a dary smrti 2 v júli 2011.

Robbie Coltrane bol v Británii známy ako komediálny herec v kriminálnom seriáli Cracker. Britské médiá ho označujú ako excentrického herca a výborného komika, ktorý začínal kariéru v divadle aj vo filme. V detektívnej dráme ITV Cracker stvárnil forenzného psychológa a účinkoval tiež v dvoch filme o britskom tajnom agentovi Jamesovi Bondovi. Informujú o tom agentúry s odkazom na hercovu agentúru WME. Podľa Coltranovej agentky Belindy Wright herec zomrel v nemocnici neďaleko Falkirku v Škótsku.

Glasgowský rodák Coltrane začal verejne pôsobiť ako stand-up komik v kluboch v Edinburghu a ako divadelný herec. Narodil sa v roku 1950 ako Anthony Robert McMillan v lekársko – učiteľskej rodine. Po absolvovaní Glasgow Art School pokračoval v štúdiu umenia na Moray House College of Education v Edinburghu. Neskôr si zmenil meno na počesť jazzovej legendy Johna Coltrana, keď v Londýne začal svoju filmovú kariéru.

Rola Edwarda „Fitze“ Fitzgeralda v britskom seriáli Debna (1993 až 1995) mu prineisla cenu BAFTA a vydláždila cestu k úlohám ako Valentin Žukovskij v Zlatom oku (1995) aj v ďalšej bondovke Jeden svet nestačí (1999). Neskôr si zahral Hagrida v sérii filmov o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi.

 Britský komik, režisér a moderátor Stephen Fry v reakcii na správu o Coltranovom úmrtí na svojom twitteri napísal, že sa s Robbiem prvýkrát stretol pred 40 rokmi. „Taká hĺbka, sila a talent. A zábavný dosť na to, aby spôsobil beznádejné štikútanie a hýkanie, keď sme pracovali na našom prvom seriáli Alfresco (v roku 1983),“ napísal Fry a dodal: „Zbohom, starý priateľ. Budeš tu strašne chýbať.“

Na hercovo úmrtie reaguje na sociálnej sieti aj filmová spoločnosť Warner Bros., ktorá stojí za sfilmovaním čarodejníckej série. „Robbie Coltrane hral Hagrida s láskou a s humorom, bol vynikajúci herec a kamarát, bude nám chýbať,“ uviedli na twitteri a pridali spomienkovú fotografiu.

Britská NBC cituje Coltranovu agentku Belindu Wright, ktorá ho opísala ako „jedinečný talent“, pričom jeho rola Hagrida „priniesla radosť deťom aj dospelým na celom svete“. /agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová si chce zavolať Žilinku na koberček, Heger napravil svoju chybu

Statusy Maroša Žilinku k niektorým prípadom vníma prezidentka ako problém, premiér Heger sa ospravedlnil za svoj výrok a Dušan Dědeček putuje za mreže.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor domáceho spravodajstva Tomáš Kyseľ.

1. Prípad Žilinka

Keď si ešte vlani vo februári dvaja novinári na sociálnej sieti uťahovali zo speváčky Simy Martausovej a jej vierovyznania, generálny prokurátor Maroš Žilinka zareagoval prekvapivo tvrdo. Na Facebooku napísal, že „považuje za absolútne neakceptovateľné hanobiace útoky pre vierovyznanie, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu, a to zvlášť, ak sa k takému konaniu uchýlia novinári“.

HOAX RUSKEJ AMBASÁDY: Podobne ostrý bol, keď ruská ambasáda na Slovensku prednedávnom rozšírila hoax o tom, že niekto zničil údajne ruský vojnový cintorín v Ladomirovej. Hoci sa neskôr ukázalo, že išlo o nezmysel, generálny prokurátor vyhlásil, že neznámy páchateľ „hanebným a neakceptovateľným spôsobom“ pristúpil k starostlivosti o hroby, aktuality.sk

X X X

Šéf ÚRSO varuje: Situácia je vážna, vplyv cien energií už evidujeme a bude hrozivý

 Možnosti, ktoré vláda má po zmene zákona o energetike, treba okamžite využiť. Vo štvrtok (13. 10.) to na konferencii Energofórum organizovanej spoločnosťou sféra uviedol predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris. Situácia je podľa neho vážna a prijatie opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií už nie je možné odkladať.

„Naozaj sme v stave, že to treba použiť. Samozrejme, treba to použiť tak, aby to bolo v súlade so všetkými právnymi predpismi európskymi, ako aj slovenskými,“ povedal Juris. „Stav kritickosti a urgentnosti mimoriadneho opatrenia je tu z môjho pohľadu obrovský,“ dodal.

 Vplyv vysokých cien, ktorý už evidujú na ÚRSO, označil Juris za hrozivý. Úrad už má cenové návrhy od dodávateľov tepla v centrálnom zásobovaní teplom (CZT). Hoci šéf ÚRSO ceny tepla na nadchádzajúci rok nespresnil, pripomenul, že takmer 55 % z CZT sa vyrába z plynu, a ten výrobcovia nakupujú za trhové ceny.

Výrazné zvýšenie cien energií bez dodatočného zásahu štátu je možné vzhľadom na trhové ceny očakávať aj v regulovanom segmente pre domácnosti a malé podniky. „Regulátor nemá žiadnu lacnú elektriku niekde v šuplíku,“ zdôraznil Juris. „Prijať a využiť tieto mimoriadne právomoci, ktoré sú tu, je z môjho pohľadu absolútne urgentné,“ zopakoval.

Na problémy s prijímaním opatrení na zníženie ceny energií však upozornili ďalší diskutujúci. Michal Cabala zo spoločnosti OKTE vyčíslil, že napríklad po zastropovaní cien pre všetkých odberateľov by štát čelil kompenzáciám vo výške cez 20 miliárd eur. Za problematickú označil aj možnosť zoštátnenia elektriny vyrobenej na Slovensku a zákaz jej vývozu. Sme viazaní európskou legislatívou, sme členmi nejakého energetického spoločenstva, máme tam pouzatvárané zmluvy. Vystúpenie z tohto rámca by znamenalo vystúpenie Slovenska z EÚ,“ uviedol.

Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group vníma zavedenie energetickej núdze, ktoré by podobné opatrenia umožnilo, ako poslednú možnosť. „Čo ma na tom zákone troška desí, je veľmi vážny rozpor s európskou legislatívou,“ upozornil. V prípade arbitráží či súdnych sporov by podľa neho napríklad rakúsky súd pravdepodobne na slovenský zákon neprihliadal, keďže platné nariadenie EÚ zákaz vývozu elektriny neumožňuje. Dodal však, že schválením novely zákona o energetike a rozšírením energetickej núdze aj na vysoké ceny energií má štát k dispozícii aspoň nejaký nástroj na pomoc ľuďom a ekonomike./agentury/

X X X

Po výbuchu v bani na severe Turecka zomrelo najmenej 14 baníkov

Po výbuchu v uhoľnej bani na severe Turecka zomrelo najmenej 14 ľudí, viac ako dve desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia, informoval podľa agentúry Anadolu minister vnútra Süleyman Soylu. Pod zemou zostávajú ešte asi štyri desiatky baníkov.

 Nešťastie sa stalo v bani v meste Amasra, ktoré leží v pobrežnej provincii Bartin.

Guvernérka provincie Nurtaç Arslanová už skôr uviedla, že pod zemou uviazlo 49 ľudí a že výbuch spôsobil transformátor. Agentúra Anadolu neskôr informovala, že táto správa sa rozšírila omylom a že príčina výbuchu sa vyšetruje. Výbuch nastal v hĺbke asi 300 metrov o 18.15 h miestneho času (17.15 h SELČ). Na miesto prišli tri desiatky sanitiek.

Najhoršie banské nešťastie v Turecku sa podľa agentúry AP stalo v roku 2014, keď požiar po výbuchu zachvátil uhoľnú baňu v meste Soma, o život prišlo 301 ľudí a vyše 160 baníkov utrpelo zranenia. V bani bolo v momente výbuchu skoro 800 baníkov./agentury/

X X X

Irán: Mladiství zadržaní počas protestov končia v prevýchovných centrách

Desiatky mladistvých zrejme zahynuli a stovky ďalších boli zadržané počas protestov v Iráne vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej, pričom časť z nich skončila v „psychologických” nápravných centrách.

Už takmer mesiac prebiehajú v iránskych mestách protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Amíníovej, ktorá zomrela po tom, ako ju v Teheráne zadržala mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania.

Iránski tínedžeri a tínedžerky narodení pred rokom 2010 prišli podľa americkej expertky na Irán Holly Dagresovej do veku, keď sú situáciou vo vlastnej krajine frustrovaní a neboja sa dať to najavo, čím sa dostávajú do konfliktu s úradmi islamskej republiky.

Noc čo noc sa na protestoch v uliciach objavovali aj mladé ženy i dievčatá s odhalenými vlasmi a zdvihnutými päsťami, ktoré skandovali heslá „Ženy, život, sloboda” či „Smrť diktátorovi”, pripomína AFP.

Mladiství demonštranti však za svoju účasť na protestoch nezriedka zaplatili aj svojimi životmi. Podľa americkej ľudskoprávnej skupiny HRANA ich doposiaľ zahynulo najmenej 18, pričom najmladšia obeť mala len 12 rokov.

Celkový počet maloletých, ktorí počas zásahov voči demonštrantom zomreli, je však pravdepodobne oveľa vyšší, konštatuje AFP. Zdroje z Iránu tento týždeň uviedli, že zahynulo už najmenej 28 detí.

Iránsky minister školstva Júsef Núrí pre tamojší proreformný denník Šarg priznal, že v súvislosti s protestami dochádza aj zatýkaniu detí a mladistvých. Podľa jeho slov však takýchto prípadov nie je veľa, hoci presný počet neuviedol.

Ako dodal, zadržané nedospelé osoby sú umiestňované v „psychologických centrách” za účelom „nápravy a resocializácie”, aby sa z nich v budúcnosti nestali „asociálne” živly.

Detský fond OSN (UNICEF) v pondelok vyjadril mimoriadne znepokojenie v súvislosti so správami o „zabíjaní, zraňovaní a zadržiavaní detí a mladistvých” v Iráne, aktuality.sk

X X X

Trojročného chlapca predávkovali analgetikami. K omylu vraj došlo kvôli hackerskému útoku

Chlapec prekonal incident bez väčších problémov. Za zlyhaním personálu mohol byť zmätok na pracovisku.

Hackerský útok na spoločnosť CommonSpirit Health, ktorej patrí druhá najväčšia nezisková sieť zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v USA, má, zdá sa, prvú vážnejšiu dohru. V jednej z jej nemocníc v štáte Iowa malo dôjsť v súvislosti s vypnutím počítačových systémov k predávkovaniu chlapca analgetikami, upozornil portál Des Moines Register.

Incident sa odohral v zariadení MercyOne Des Moines Medical Center. Poškodeným bol len 3-ročný Jay Parsi, ktorému v piatok 30. septembra v miestnej ambulancii vyoperovali mandle.

Pár dní po zákroku však chlapec nechcel jesť ani piť. Po víkende ho matka vzala na ošetrovňu, kde mu zaviedli infúziu. Jeho stav sa napriek tomu nezlepšil, a tak ho na noc prijali v detskej nemocnici.

Nasledujúce ráno mu ošetrujúca sestrička podala nešpecifikovaný steroid a lieky na tlmenie bolesti – Tylenol s kodeínom. Po úkone vysvitlo, že mu bola omylom podaná „megadávka” analgetík, ktorá päťnásobne prevyšovala predpísanú dávku. Podľa prítomného doktora vraj došlo k chybe z dôvodu vypnutých počítačových systémov.

Chaos na pracovisku?

Chlapcova matka Kelley pre portál uviedla, že nemocnica jej nevysvetlila, ako presne mohlo vypnutie systémov viesť k takémuto zlyhaniu.

„Myslím, že chceli povedať, že to bolo zle napísané, alebo že to v lekárni nesprávne prečítali, ale ako to, že to nikto neskontroloval?,” pýtala sa s poukázaním na to, že už personál na ošetrovni vraj pracoval spomalene.

Nikto z pracovníkov podľa nej nemal prístup k elektronickým lekárskym záznamom a komunikácia medzi nimi prebiehala pomocou vysielačiek, cez ktoré si objednávali sáčky s fyziologickým roztokom a ďalšie lieky z lekárne.

Vystrašená k smrti

Zdravotníci po incidente ubezpečili Jayových rodičov, že pracujú v pohotovostnom režime a sú pripravení podať mu liek Narcan proti predávkovaniu opioidmi, akým je kodeín, v prípade, že jeho tep alebo hladina kyslíka klesne.

Po šiestich hodinách monitorovania jeho stavu nemal našťastie chlapec žiadnu reakciu na podané látky. Pravdepodobne to bolo aj vďaka tomu, že sa podaniu liekov bránil a zrejme nepožil všetky tablety. Napriek tomu však jeho matka po tejto skúsenosti vyhlásila, že to bola pre ňu nočná mora a že je teraz „vystrašená k smrti” vrátiť sa do nemocnice.

Zástupcovia zariadenia odmietli záležitosť okolo predávkovania komentovať, odvolávajúc sa pri tom na predpisy o ochrane zdravotníckych informácií.

Spoločnosť CommonSpirit Health doteraz o hackerskom útoku a jeho následkoch informovala tiež len stroho. Vo svojej poslednej tlačovej správe síce potvrdila, že bol proti nej nasadený ransomvér a že forenzné vyšetrovanie vrátane zisťovania, či mal útok nejaký vplyv na dáta, naďalej pokračuje.

Dotknuté systémy v medializovanom prípade zariadenia Virginia Mason Medical Center, ktorého pacientke museli pre incident presunúť termín na odstránenie nádoru z jazyka, však mali podľa nej len minimálny vplyv na jej fungovanie, aktuality.sk

X X X

Ostrý výpad do Hašeka: Je najväčším hlupákom zo všetkých hlupákov

Vojnu na Ukrajine odsudzuje. Futbalový tréner Vlastimil Petržela však nepopiera, že si počas štyroch sezón na lavičke Zenitu Petrohrad našiel v Rusku veľa priateľov.

 69-ročný odborník aj preto nesúhlasí s princípom kolektívnej viny na všetkých ruských športovcov. V rozhovore pre RB Sport sa Petržela nelichotivo vyjadril o bývalom hokejovom brankárovi Dominikovi Hašekovi.

Olympijský víťaz z Nagana sa dlhodobo usiluje o to, aby občania Česka nemohli pracovať v Rusku. Rozruch vyvolal nedávno aj listom vedeniu NHL, ktoré poslalo české ministerstvo zahraničných vecí.

V ňom vyzýval, aby pri úvodných dvoch zápasoch NHL v Prahe nemohli za San Jose a Nashville nastúpiť ruskí hokejisti.

„Viete, sú hlupáci, ktorí nadávajú tým, ktorí pracujú v Rusku. Ale viem, že Hašek je najväčší hlupák zo všetkých hlupákov. Nechcel, aby ruskí hokejisti pôsobiaci v kluboch NHL hrali v Prahe,“ uviedol Petržela. Ten sa v roku 2002 sa stal prvým zahraničným trénerom v ruskej najvyššej súťaži.

 „V Česku je dosť bláznov a mnohí sú silno proti Rusom. Nie však celá krajina. Polovica si myslí jedno, polovica zase niečo druhé,“ tvrdí Petržela s tým, že odsudzuje to, čo sa deje na Ukrajine.

„Ľuďom sa hovorí, že Putin je vinníkom všetkého a oni tomu veria.“ Impulzívny tréner je proti miešaniu politiky so športom. „To sa nesmie robiť. Nemám rád vojnu. Aj kvôli nej je všetko drahé – plyn, ropa, beznín, potraviny. Je to katastrofa! A potom sa hovorí, že za všetko môžu Rusi,“ dodal Petržela./agentury/

X X X

 Róbert Rybníček nevylúčil scenár, že AS Trenčín pre zákaz umelých trávnikov spadne do druhej ligy

Uvidíme v sezóne 2024/25 účinkovať v našej najvyššej súťaži AS Trenčín? Je možné, že mužstvo spod Čákovho hradu nútene zostúpi do druhej ligy. Dôvod? Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu schválil návrh na zmenu a doplnenie Smernice o infraštruktúre štadiónov so zapracovanými pripomienkami od Prezídia Únie ligových klubov.

Na základe nich musia hrať všetky prvoligové tímy od spomenutého ročníka na prírodnej tráve, čo zasiahne najmä MŠK Žilina a AS Trenčín, ktorých družstvá nastupujú dnes na umelom povrchu. Čo to pre spomenuté kluby znamená? Pýtali sme sa generálneho manažéra AS Róberta Rybníčka.

NEPOCHOPITEĽNÉ!

x Ako vnímate fakt, že od sezóny 2024/25 nebudete môcť hrať súťažné zápasy na umelej tráve?

„Je to nešťastné rozhodnutie a nielen preto, že sa týka nás. Prišlo v súčasnej dobe a o to viac je to pre mňa nepochopiteľné! Prijali sme ho ako fakt a uvidíme, ako na to v budúcnosti zareagujeme.“

x  Prečo je pre vás náročné odstrániť na štadióne umelý trávnik a vybudovať prírodný?

„Vzhľadom na ekonomickú silu športu na Slovensku sa dnes pohybujeme na rozhraní udržania profesionálnych či amatérskych podmienok. Všetci dnes rozmýšľame, ako udržať kluby pri živote a z čoho ich financovať. Naša situácia je o to špecifickejšia, že sa snažíme dokončiť hlavnú tribúnu štadióna, a to v dnešnej dobe, keď rastú ceny materiálov, služieb… Šport ako taký dostáva rany zo všetkých strán a my dnes musíme akceptovať ťažký úder navyše. Z vlastných radov.“

x Skúste byť konkrétnejší. Čo by vás stála výmena trávnika?

„Všetky argumenty a čísla sme poskytli v rámci vnútornej debaty ostatným ligovým klubom. Dnes vieme, že by nás táto investícia vyšla na úrovni okolo dva a pol, možno až tri milióny eur. Dnes má náš klub k dispozícii odhadovaný rozpočet na výmenu trávnika približne za jeden a pol milióna. Nejde len o výmenu trávnika, ale s tým súvisí aj vybudovanie ďalších ihrísk, aby sme mali kde trénovať. Dnes je totiž umelý trávnik na našom štadióne plnohodnotne vyťažený počas celého dňa, vrátane ďalších tréningových plôch s umelou trávou v akadémii.

Museli by sme zamestnať profesionálov, ktorí by sa komplexne dokázali postarať o prírodný trávnik. To ešte nehovorím o prostriedkoch na údržbu ihriska. Jednoducho, pre náš klub by to znamenalo nepredstaviteľnú revolúciu v dnešnej dobe, keď nevieme, čo nás od nového roka čaká z pohľadu cien energií, vody a podobne. Dnes si nedokážem predstaviť, ako by sme tento problém riešili.“

x Znamená to, že od sezóny 2024/25 budete účinkovať v druhej lige?

„Je to veľmi reálna možnosť, ale dnes je to pre nás problém na nedefinovateľnom mieste. Momentálne máme pred sebou iné výzvy z hľadiska infraštruktúry, aby sme to zvládli a radšej sa nezaoberáme nekompetentným rozhodnutím nášho orgánu.“

x Výkonný výbor však vyhovel názoru väčšiny klubov. Desať tímov v našej lige hrá na prírodnom trávniku a darí sa im prežiť. Prečo ste ich nedokázali presvedčiť a prečo z vášho pohľadu neprijali argumenty, ktoré ste im predostreli?

„Som dvadsať rokov v tomto biznise, navyše, každý klub má svoje vlastné špecifiká, a nikdy som necítil, že kluby vedia medzi sebou komunikovať a spolupracovať. Rozumiem, že niektorých sa tento problém netýka. Nevedia si však predstaviť, čo to znamená pre nás a Žilinu. Ak my stále považujeme umelé trávniky za primárny problém, pre ktorý sme schopní vylúčiť z ligy dvoch najväčších dodávateľov hráčov do všetkých mládežníckych reprezentácií, je to choré.

Hovoríme o kluboch, ktoré nás v posledných rokoch reprezentujú v mládežníckej Lige majstrov a ktoré dlhodobo koncepčne pracujú! Ak ostatní majú pocit, že nerobíme svoju prácu dobre, alebo majú potrebu nám hádzať polená pod nohy… Čo k tomu dodať? Asi len toľko, že skutočne nerozumiem. Sila našej ekonomickej a faktickej argumentácie nebola ani len téma diskusie. Komplexný pohľad na tento problém nebol téma dňa. Prekvapila nás ignorancia rizík.“

x Čo hovoríte na postoj výkonného výboru, ktorý sa rozhodol rešpektovať väčšinové stanovisko klubov?

„Položme si otázku, kde táto myšlienka vznikla, prečo ju roky niekto forsíroval a prečo sa vedenie zväzu s ňou napokon stotožnilo. To isté vedenie zväzu sa pri iných a často striktných licenčných podmienkach – finančných aj infraštruktúrnych – skrýva za strešnú organizáciu Európsku futbalovú úniu (UEFA), ktorá nemá s umelými trávnikmi problém. Môžete na nich hrať aj v Lige majstrov.

Kde a komu teda táto myšlienka skrsla v hlave? V koho je to záujme? A prečo sa tí, čo to mohli zastaviť, s touto myšlienkou stotožnili? Netvrdím, že poznám odpovede na tieto otázky, ale minimálne tuším príčinu toho, prečo sme sa dostali do tejto situácie. Opakujem, v tejto dobe. Je to absurdné…“

x Prezradíte nám svoju teóriu, prečo sa tak stalo?

„Dlho sme sa potýkali s názormi, že Trenčín a Žilina majú výsledky, lebo hrajú na umelej tráve a majú z toho športovú výhodu. Niekomu prekáža, že dosahujeme lepšie výsledky a pritom sa nezamýšľa nad tým, prečo možno on nedokáže naplniť svoj potenciál. Vraj sme vďaka umelej tráve boli dvakrát majstri a dvakrát sme získali pohár. Je to hlúposť! Na umelej tráve hráme od roku 2004! My sme na nej aj vypadli do druhej ligy, prípadne sme obsadili ôsme alebo deviate miesto. A áno, dvakrát sme získali titul. Zažili sme všetko. My sme tí, čo každý týždeň musíme hrať na inom povrchu a nie dvakrát do roka.

Mimochodom, koľko zástancov prírodných trávnikov má na svojom štadióne kvalitné ihrisko počas celého roka, na ktorom sa dá hrať dobrý futbal? Je ťažké udržať úroveň trávnika a nájsť špecialistov na starostlivosť oň. Stačí sa pozrieť, čo nám ukázala táto jeseň. Už sme zažili, že v druhej lige sa počas jedného kola odložili štyri zápasy pre nespôsobilý terén. A to iba pršalo. Príde zima, budeme musieť trávniky vyhrievať.

Viete, koľko to stojí? No a teraz to vzhľadom na rast cien energií bude stáť ešte viac. Koľko tímov zapne vykurovanie? Aké ihriská budeme mať? Aký futbal na nich budeme produkovať a vysielať? Koľko ľudí bude na takéto zápasy chodiť? A pre akých sponzorov budeme atraktívni? Všetky argumenty sme dali kompetentným a riešili sme ich v prvom rade interne. Zostali sme nevyslyšaní, ale na to sme si už zvykli. Budeme bojovať ďalej za našu akadémiu a budúcnosť mladých futbalistov. Po rokoch práce sú práve oni veľmi dôležitá súčasť nášho procesu.“

x Kde teda vidíte trenčiansky futbal na začiatku sezóny 2024/25?

„Musíme veriť, že klub posilníme v akcionárskej štruktúre, aby sme zvládli aj nezmyselné vlastné góly a nastavili klub tak, že budeme schopní prežiť v tomto priestore. Myslím si, že za ostatné obdobie sme slovenskému futbalu dali veľmi veľa a chceme dávať aj viac. Pokiaľ nám však budú hádzať polená pod nohy, budeme musieť zvážiť cestu iného fungovania.

Nechcem byť teraz patetický, zobrali sme to ako realitu a budeme s tým pracovať, ale zároveň si myslím, že aj čas ukáže, že toto rozhodnutie treba prehodnotiť a možno aj tí, ktorí o ňom teraz rozhodli, ho napokon zoberú späť. Veď aj futbal na Slovensku má stále svoj vývoj – ekonomika, myslenie, personálne obsadenie…“

x Ak teda nezískate nového akcionára, nebude klub AS Trenčín schopný od sezóny 2024/25 splniť licenčné kritériá na účinkovanie v najvyššej súťaži?

„Ak zostane momentálne platná podmienka hrávať zápasy na prírodnom ihrisku, je to tiež pravdepodobné. Minulý týždeň sme mali zasadnutie predstavenstva a vyhodnotili sme si to tak, že toto rozhodnutie pre nás akoby neexistovalo. Uvidíme, čo prinesie nasledujúce obdobie. Pravda však je, že všetkých, ktorí prejavili o nás v ostatných rokoch záujem, aj zo strany potencionálnych nových akcionárov, zaujíma najviac myšlienka a filozofia úspešného projektu výchovy mladých talentovaných hráčov.“

x  Môžete sa zachovať aj tak, že vy a MŠK Žilina neskloníte hlavy, nepristúpite k výmene ihriska. Možno ostatné kluby a vedenie zväzu takpovediac „cuknú“…

„Poviem otvorene, že ak naozaj zostaneme pri súčasnom stave, mám vážne pochybnosti o reálnych prioritách v slovenskom futbale.“

x Summa summarum, výkonný výbor SFZ schválil licenčnú podmienku, ktorá ide nad rámec UEFA. Prisľúbili vám aspoň finančnú výpomoc pri rekonštrukcii ihriska?

„To je ďalšia vec, ktorá nás mrzí. Viem, že táto téma bola na stole aj v Holandsku. Kluby, ktoré žiadali, aby sa ligové zápasy hrali len na prírodnej tráve, však prišli aj s variantom financovania výmeny ihriska pre kluby, ktoré využívali umelú plochu. Navyše, doteraz to tam nie je stále povinnosť. U nás s takýmto návrhom neprišiel žiadny klub, Únia ligových klubov a ani Slovenský futbalový zväz.

Všetko je teda na našich pleciach. V tejto súvislosti spomeniem, že nás teší, že prostredníctvom SFZ sme mohli čerpať od FIFA covidovú pôžičku na infraštruktúrny rozvoj, peniaze z tohto zdroja sme využili na výstavbu štadióna. Najbližších päť rokov ju budeme splácať a verím, že s príjmami z pôsobenia v najvyššej súťaži. Ale aby som uzavrel túto tému…

Žijeme veľmi zvláštnu dobu. Nikto z nás nevie, čo bude zajtra a nieto o týždeň. Preto toto rozhodnutie vnímame, akoby ani nebolo a pre nás dnes nie je priorita zaoberať sa ním. Ak je momentálne umelý trávnik prekážka pre to, aby sme mohli hrať v prvej lige… Ťažko sa hľadajú slová, je to nenormálne. Poznám jedno krásne príslovie, ktoré sa týka celej tejto doby. Hlúposť je jedna z najzvláštnejších chorôb, pretože neovplyvňuje chorého, ale všetkých okolo neho.“, aktuality.sk

X X X

Zomrel nemecký herec Ralf Wolter, preslávil sa ako Sam Hawkens vo vinnetouovkách

Ralf Wolter stál naposledy pred kamerou v roku 2012 v komédii Bis zum Horizont, dann links! Vo veku 95 rokov zomrel nemecký filmový a divadelný herec Ralf Wolter. Preslávil sa v 60. rokoch v niekoľkých filmoch o náčelníkovi Apačov Vinnetouovi, ktoré vznikli podľa románov Karla Maya. Stvárnil v nich postavu zálesáka Sama Hawkensa. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry DPA.

Vyše 100 filmov

Wolter nakrútil vyše 100 filmov a hral aj v televíznych seriáloch ako Miesto činu, Alte Gauner, Der Fuchs či Wolffov revír. Naposledy stál pred kamerou v roku 2012 v komédii Bis zum Horizont, dann links!

V roku 1972 sa po boku Lizy Minnelliovej a Michaela Yorka objavil v muzikáli Kabaret, ktorý získal osem Oscarov.

Herec, ktorý dlhé desaťročia žil v bavorskej metropole Mníchov, sa narodil v roku 1926 v Berlíne. Jeho otec bol cirkusový artista, matka hudobníčka. Po absolvovaní hereckej školy začal pracovať ako kabaretný umelec. Jeho divadelnými „zastávkami“ boli scény v Berlíne, Postupime a Mníchove.

Wolter v roku 2002 zavinil pri dopravnej nehode na diaľnici medzi Hamburgom a Berlínom smrť troch ľudí. Súd mu vymeral podmienečný trest desať mesiacov väzenia, aktuality.sk