Zaskočení Ukrajinci na výcviku v Británii, lekcie dávali oni. Odhalili obrovskú slabinu NATO. Počas plnoformátovej vojny prešli výcvikovými programami vo Veľkej Británii desaťtisíce ukrajinských vojakov. Jedna z vecí, ktorá ich na začiatku výcviku prekvapila, bola absencia antidronových sietí nad tréningovými zákopmi. Pre portál Business Insider to uviedol britský podplukovník Ben Irwin-Clark.

Ukrajinská armáda po prvýkrát zničila TOS-1A na území Ruska – ide o jednu z najbrutálnejších zbraní.

Britský dôstojník pripomenul, že počas dvadsiatich rokov služby v armáde sa s takýmito sieťami nikdy nestretol. „Nikdy som nevidel siete na zastavenie bezpilotných lietadiel,“ uviedol Irwin-Clark. Zároveň však zdôraznil, že pre ukrajinských vojakov sa siete stali základným prvkom ochrany na bojisku.

Podľa jeho slov boli Ukrajinci absolútne ohromení, keď nad britskými zákopmi nevideli ochranné siete. Na rusko-ukrajinskom fronte si ich totiž dávate automaticky, lebo sa tak chránite. Irwin-Clark dodal, že britská armáda musela toto opomenutie rýchlo napraviť.

Obišli sme každý rybársky prístav

Ako riešenie poslúžili civilné rybárske siete. „Obišli sme každý rybársky prístav na východe Anglicka a prosili sme o ich staré rybárske siete,“ opísal britský podplukovník. „Teraz máme stovky a stovky metrov rybárskych sietí, ktoré vešiame na pozície počas cvičení.“

Nočná mora Rusov v akcii: dron Vampire nemal v roku 2025 konkurenciu.

Zároveň priznal, že si nie je istý, či ide o ideálny typ ochrany proti dronom, no na účely výcviku to podľa neho postačuje. „Je to úplne zadarmo a je to lekcia, ktorú sme si naplno osvojili od našich ukrajinských bratov a sestier,“ povedal Irwin-Clark. Podľa jeho slov ide len o jeden z príkladov, ako skúsenosti Ukrajincov z frontu ovplyvnili samotnú britskú armádu.

Ukrajinskí vojaci sa bránia proti dronom rybárskymi sieťami

Ukrajinské skúsenosti spochybňujú taktiku NATO

Veliteľ britského výcvikového programu pre Ukrajincov, plukovník Boardman, upozornil, že taktika bežne používaná armádami NATO by v reálnych bojových podmienkach pravdepodobne zlyhala. Briti sa preto podľa neho snažia aktívne preberať ukrajinské skúsenosti z bojiska.

Zastávka verejnej dopravy v Orichive v Záporožskej oblasti na Ukrajine pokrytá sieťou proti dronom.

Veľká Británia v tejto súvislosti prehodnotila aj svoj pohľad na vedenie zákopovej vojny. Zároveň vytvorila vlastné „dronové centrum“, kde môžu vojaci bezpilotné lietadlá opravovať, vyvíjať nové modely a nacvičovať bojové operácie s využitím dronov. Podľa Business Insider tak vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila nielen výcvik ukrajinských jednotiek, ale aj vojenské myslenie samotných Britov.

X X X

 RUSKO  SE  SKVĚLE  ZACHOVALO, 

KLIENTŮM  ČR  VRÁTILO  MILIARDY

TO  ZAPAD  NEDĚLÁ

ČNB,  NEBO  FIALOVA  VLÁDA  NEMĚLA  SBERBANK  RUŠIT

SBERBANK  MĚLA  PRO  LIDI,  FIRMY,  ÚŘADY  NEJLEŠI  PODMÍNKY

 Věřitelé Sberbank CZ dostali za čtyři dny další 2,1 miliardy korun. Žádost o výplatu lze stále podat

Věřitelé zkrachovalé Sberbank CZ dostali za čtyři dny minulého týdne z další výplaty 2,4 miliardy korun téměř 2,1 miliardy korun. V pondělí to sdělila insolvenční správkyně Sberbank Jiřina Lužová. Výplata, která začala v úterý 27. ledna, navazuje na pravomocné rozhodnutí městského soudu v Praze. Pro její provedení je lhůta 60 dní. Podíl vyplácených pohledávek se díky tomu zvýší z 95 na 99 procent.

Věřitelé zkrachovalé Sberbank CZ dostali za čtyři dny minulého týdne z další výplaty 2,4 miliardy korun téměř 2,1 miliardy korun 

„Během prvního týdne výplat nenastaly žádné technické komplikace a své prostředky již obdrželo 95 procent věřitelů, od nichž mám k dispozici instrukce k výplatě, ať už z roku 2024, nebo dodané v tomto období. Těmto věřitelům se tak podíl vyplacených pohledávek zvýšil z 95 na 99 procent,“ uvedla Lužová.

 Věřitelé, kteří si své peníze v rámci prvního částečného rozvrhu v roce 2024 nevyzvedli a dosud nepodali žádost o výplatu, mohou i nadále postupovat podle instrukcí zveřejněných na webu www.sberbank.cz, a to bez zbytečného odkladu.

Pokud tak neučiní, může být výplata zaslána na náklady věřitele poštovní poukázkou na poslední známou adresu, případně obdobným způsobem do zahraničí. Tyto náklady budou odečteny z vyplácené částky.

Výplatu provádí Sberbank CZ na účty věřitelů, které použila i při výplatě předchozích pohledávek. Platba je bezhotovostní v českých korunách a na účty vedené v Česku. Sberbank CZ věřitele vyplácí postupně podle kapacit svých interních systémů.

Lužová uvedla, že oslovuje všechny věřitele Sberbank CZ se základními informacemi k výplatě. „Věřitelé, kteří již byli v minulosti vyplaceni a kteří k tomu nebudou výslovně vyzváni, nemusí nyní činit žádné kroky. Ti, kteří se během první výplaty o své prostředky nepřihlásili, mají nyní příležitost požádat o výplatu podle instrukcí na webu Sberbank CZ. Stejný postup platí i pro věřitele, kteří vyplaceni byli, ale chtějí aktualizovat předložené dokumenty nebo změnit číslo účtu pro výplatu,“ doplnila.

V červnu 2024 získali věřitelé Sberbank prostřednictvím Komerční banky 54,5 miliardy korun. Pro peníze si tehdy přišlo 12 145 z 15 tisíců věřitelů. Většina pohledávek věřitelů, kteří si svou výplatu nevyzvedli, se pohybovala v řádu stokorun.

Peníze se nyní vyplácí přímo z majetkové podstaty Sberbank CZ. Nejde tedy o výplatu z Garančního systému finančního trhu, ta skončila 10. března 2025. Pokud věřitelům byly vyplaceny peníze na jaře 2024 v částečném rozvrhu, nemusejí již nyní žádné další dokumenty dodávat. Výplata jim přijde automaticky na stejný účet, který uvedli pro první výplatu.

Pražský městský soud prohlásil konkurz na Sberbank CZ koncem srpna 2022 poté, co jí Česká národní banka začátkem května pravomocně odebrala bankovní licenci. Kroky k odnětí licence zahájila ČNB 28. února 2022. Důvodem bylo zhoršení situace Sberbank CZ kvůli odlivu vkladů po zahájení ruské invaze na Ukrajinu.

X XX

 EXMINISTR  BLAŽEK  CHVÁLÍ  PREMIÉRA  BABIŠE

I Babiš může mít pravdu, napsal Blažek. Exministr se zastal vlády a zpražil senátory

Bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek (býval v ODS) se na sociální síti X zastal premiéra Andreje Babiše (ANO), když napsal, že i on „může mít pravdu“. Šéf vlády totiž v úterý zkritizoval předsedu Senátu Miloše Vystrčila za pokus zbavit tehdejšího prezidenta Zemana pravomocí v říjnu 2021. Ke kritice se připojil i Blažek.

Babiš v úterý mluvil ve Sněmovně při příležitosti mimořádné schůze, na které se chce opozice pokusit vyslovit vládě nedůvěru kvůli kauze kolem SMS zpráv ministra zahraničí Petra Macinky (Motoristé). Ve svém projevu se zaměřil zejména na kritiku opozičních stran.

„Mohli bychom se taky vrátit k tomu, jak tady paní Pekarová a pan Vystrčil chtěli nemocného prezidenta Zemana zbavit úřadu, na to všichni zapomněli,“ uvedl Babiš. Zeman v říjnu 2021 skončil na Jednotce intenzivní péče a vedení Senátu ho kvůli tomu chtělo dočasně zbavit prezidentských pravomocí.

Svůj komentář na sociální síti X v úterý přiložil i exministr Blažek. „I Babiš může mít někdy pravdu. Pokus některých politiků zbavit prezidenta Zemana úřadu na podzim 2021 byl svou intenzitou mnohem závažnější než ‚jen‘ neuctivá a zbytečně agresivní a odsouzeníhodná SMS ministra Macinky adresovaná soukromě poradci prezidenta,“ napsal.

Už jsme si vás užili, kritizoval komentující.

„Někteří senátoři mohou být dnes rádi, že jejich tehdejší populistický pokus nevyšel (ale těch lajků, těch bylo!). Nebyl by to Macinka, nýbrž oni, kdo by se musel před soudy hájit, že jejich úmyslem nebylo zneužitím Ústavy zbavit prezidenta republiky úřadu nebo některých kompetencí,“ dodal Blažek.

Reakce uživatelů byly smíšené. „Nemám Babiše rád, ale chápu, že tohle není obhajoba Babiše, ale principů a ty stojí nad Babišem, Zemanem i třeba Fialou,“ napsal jeden z komentujících.

Jiní byli kritičtější. „Pane Blažku, já si myslím, že jsme si vás už celkem užili, tak se zase běžte někam schovat před deštěm. Tam máte kámoše, tam je vám nejlíp,“ uvedl další diskutující s odkazem na nechvalně známou schůzku Blažka s někdejším Zemanovým poradcem Martinem Nejedlým. Tehdejší ministr spravedlnosti se vymlouval, že se v podniku „schovával před deštěm“.

X X X

 „Morálne degenerovaný“. Ukrajinské špičky zaskočil plán šéfa svetového futbalu. Najvyšší čas, jasá Kremeľ

Myšlienka návratu ruských mládežníckych tímov do medzinárodných súťaží, ktorú predniesol prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino, sa nepáči ukrajinskému ministrovi športu Matvijovi Bidnému. Predstavitelia ruskej vlády ju naopak vítajú.

Donald Trump a šéf FIFA Gianni Infantino (vpravo) počas žrebu skupín na futbalových MS 2026.

Infantino v rozhovore pre Sky News uviedol, že FIFA i Európska futbalová únia (UEFA) budú musieť zvážiť opätovné prijatie Ruska do medzinárodného futbalu aj v súlade s konaním Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý odporučil, aby športové federácie prijali ruské tímy do súťaží aspoň na mládežníckej úrovni.

FIFA vylúčila Rusko zo súťaží po napadnutí Ukrajiny v roku 2022. Proti návratu ruských tímov je aj UEFA Aleksander Čeferin. Ten trvá na tom, že začlenenie Rusov späť do svetového futbalu by bolo možné až po ukončení vojny na Ukrajine.

Podľa Infatntina bol zákaz pre Rusov neúčinný. „Iba vyvolal väčšiu frustráciu a nenávisť. Nemali by sme žiadnej krajine zakazovať hrať futbal pre konanie jej politických vodcov.

Pomohlo by, keby dievčatá a chlapci z Ruska mohli hrať zápasy v iných častiach Európy,“ povedal šéf svetového futbalu.

Žrebovanie MS vo futbale – Trump, Carney a Sheinbaumová vyberajú svoje krajiny

„Je to nezodpovedné a detinské. Dovoľte mi pripomenúť, že od začiatku vojny zahynulo 650 ukrajinských športovcov a trénerov. Stovka z nich boli futbalisti,“ posťažoval sa v utorok Bidnyj podľa DPA.

„Infantinovo vyjadrenie odpútava futbal od reality, v ktorej sú zabíjané deti,“ dodal minister športu na Ukrajine. Jeho slová podporil Ukrajinský futbalový zväz, ktorý trvá na vylúčení Ruska, kým trvá vojna.

Bidného kolega a ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha dokonca nepriamo označil prezidenta FIFA za morálne degenerovaného človeka.

„679 ukrajinských dievčat a chlapcov si futbal už nikdy nezahrá, Rusko ich zabilo. A zabíja ďalej, zatiaľ čo morálne degenerovaní navrhujú zrušiť sankcie, aj keď Rusko vojnu neukončilo,“ uviedol na sociálnej sieti.

Slová Infantina naopak uspokojili Kremeľ. „Vnímame tieto stanoviská a vítame ich. Je najvyšší čas o tom premýšľať.

Naši futbalisti majú právo na úplný návrat. Skôr či neskôr diskusia na túto tému na pôde FIFA prebehne,“ uviedol podľa AFP hovorca ruskej vlády Dmitrij Peskov.

O návrate Ruska by sa mohlo hovoriť na výkonnom výbore UEFA, ktorý bude zasadať 11. februára. Pri žrebe Ligy národov, ktoré prebehne o deň neskôr, však Rusko nefiguruje. Jeho seniorská reprezentácia od začiatku vojny hrá iba prípravné zápasy, naposledy v novembri vyzvala Peru a Chile.

Gianni Infantino je terčom kritiky aj pre nadštandardné vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Minulý rok presadil, aby FIFA odovzdávala Cenu mieru. Jej prvým laureátom sa stal Trump, ktorý si ju prevzal od Infantina počas žrebovania skupín tohtoročných MS vo futbale.

Vlani v máji dorazil neskoro na kongres FIFA. Dôvodom bolo, že sprevádzal staronovú hlavu štátu USA počas jeho cesty na Blízky východ.

X X X

 Útok, ktorý zmenil tón diplomacie. Mierová dohoda si vyžiada ťažké rozhodnutia, povedal Rutte a prihovoril sa Rusom

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie NATO Mark Rutte dôrazne vyzval ruské orgány, aby prestali s masívnym ostreľovaním ukrajinského civilného obyvateľstva. Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Kyjeve, informuje agentúra UNIAN.

Rutte reagoval na otázku, akú konkrétnu odpoveď môže NATO poskytnúť Rusku po dnešnom masívnom útoku na Ukrajinu. Nočný útok označil za „hrozivý“ a zdôraznil, že „nie je určený na vojenské účely“. Podľa jeho slov „slúži len na vytvorenie chaosu pre nevinných občanov a zasiahnutie civilnej infraštruktúry“. Samotný fakt vojny, ktorú Rusko rozpútalo, považuje za „šialenstvo“ a dodal, že nočný útok nebol ničím vyprovokovaný.

Generálny tajomník NATO uviedol, že útočiť na nevinných civilistov nie je vojenská záležitosť a takéto útoky berie mimoriadne vážne. Zároveň poukázal na to, že Ukrajina má záujem o dlhodobý mier. „Myslím si, že ukrajinský prezident je absolútne pripravený ‚hrať podľa pravidiel‘ a uzavrieť dohodu s Rusmi. Táto dohoda však musí byť prijateľná pre všetky strany a, samozrejme, nepochybne najmä pre Ukrajinu,“ povedal Rutte.

Rusko útočilo 500 dronmi, zasiahli aj Kyjev

Bude informovať Trumpa, že Moskva porušila sľub?

Zároveň pripustil otázku, či Rusi berú možnosť uzavretia dohody vážne. „Dúfajme, že z ich strany to tak bude. Viem, že americký prezident robí so svojím tímom všetko pre to, aby ukončil túto hroznú vojnu, a som im za to vďačný. On je jediný, kto to môže dokázať, ale minulá noc bola veľmi zlým signálom,“ zdôraznil.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve 3. februára 2026.

Na otázku, či bude osobne informovať amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že iniciátor vojny Vladimir Putin porušil sľub neútočiť na Ukrajinu počas silných zimných mrazov, Rutte odpovedal, že pri komunikácii s lídrami je vždy taktný. „Som si však absolútne istý, že Američania si to všimli. Vidia, čo sa stalo. Budú o tom počuť a prijmú to tak, ako to je. Opäť ide o útok na nevinných civilistov a civilnú infraštruktúru, čo je podľa môjho názoru neprijateľné,“ povedal.

Odkaz Rusom

Rutte podčiarkol, že ruské ostreľovanie nemá nič spoločné s túžbou dosiahnuť víťazstvo vo vojne ani s vedením vojny, ktorú Rusko nevyprovokovane začalo vo februári 2022. Podľa neho tieto útoky nedokážu zlomiť vôľu Ukrajincov. „Len to posilňuje vaše odhodlanie pokračovať v boji a dotiahnuť túto prácu k trvalému mieru. Stále ste absolútne neoblomní,“ uviedol a dodal jasný odkaz Rusom: „Prestaňte to robiť.“

Ukrajinská armáda po prvýkrát zničila TOS-1A na území Ruska – ide o jednu z najbrutálnejších zbraní

Rutte tiež vystúpil v ukrajinskom parlamente. „Prebiehajú už priame rokovania, čo je významný pokrok. Ruské útoky, ako tie z minulej noci, však nesvedčia o skutočnom záujme o mier,“ povedal v prejave k poslancom s odvolaním sa na trojstranné rozhovory Ukrajiny, Ruska a USA v Abú Zabí. Dosiahnutie možnej mierovej dohody, ktorá by ruskú vojnu na Ukrajine ukončila, si však podľa neho vyžiada ťažké rozhodnutia.

Rutte poslancom tiež povedal, že program nákupu zbraní PURL dodáva 90 percent striel pre ukrajinskú protivzdušnú obranu. V rámci tohto programu alianční spojenci nakupujú na základe ukrajinských prioritných požiadaviek americké vojenské vybavenie pre obrancov napadnutej krajiny.

Podnikne Ukrajina odplatu?

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa po nočnom masívnom útoku Ruska na Ukrajinu vyhol vyjadreniam o tom, či by Moskva mala očakávať odvetné údery. Ako informuje korešpondent agentúry UNIAN, hlava štátu to uviedla na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Zelenskyj zdôraznil, že Rusko svojím konaním zmarilo snahy o deeskaláciu a zameralo sa na ukrajinskú energetiku. „Čo sa týka akýchkoľvek našich vojenských krokov, zvyčajne sa snažíme neinformovať agresora o našich plánoch a o našom konaní,“ vyhlásil prezident. Konkrétne odpovede na otázky o možných protiútokoch však neposkytol.

Pomsta z Ukrajiny. Obrancovia nasadili nové domáce strely. Flamingo udiera na Rusko

Prezident zároveň informoval, že v reakcii na ruské útoky prebiehajú denne operatívne porady zamerané na posilňovanie obrany krajiny. Jedna z nich sa uskutočnila aj v deň tlačovej konferencie a zúčastnili sa jej zástupcovia všetkých regiónov, ktoré boli terčom útokov a kde je situácia označovaná za zložitú. Išlo o oblasti vrátane Dnipra, Vinnycie, Odesy, Kyjeva a Kyjevskej oblasti, Záporožia, Poltavy a ďalších.

„Preberali sme všetky otázky týkajúce sa obrany. Pracujeme na zložitých otázkach ohľadom deficitných kapacít a prepracovávame ich. Preto sú tam prítomné aj vzdušné sily a ministerstvo obrany. Týmito otázkami sa zaoberáme,“ uviedol Zelenskyj. Tieto vyhlásenia nadväzujú na jeho predchádzajúce vystúpenia po nočnom útoku, ktorý ukrajinské orgány označili za úder proti civilnej a energetickej infraštruktúre.

Rekordný úder na energetiku

Agentúra UNIAN zároveň pripomína, že americký prezident Donald Trump predtým uviedol, že požiadal Putina, aby počas jedného týždňa na Ukrajinu neútočil. Moskva však túto žiadosť porušila. V noci Rusko vypustilo rekordný počet balistických rakiet: celkovo 32 balistických rakiet, ďalších 11 rakiet iných typov letiacich po balistickej dráhe, 28 striel s plochou dráhou letu a 450 útočných dronov, z ktorých väčšinu tvorili drony Šáhid.

Podľa ministra energetiky Denysa Šmyhaľa teploty klesli až k mínus 25 stupňom Celzia, bez vykurovania sa pritom kvôli útoku ocitli státisíce ukrajinských rodín. Rusi podľa ministra útočili na zariadenie poskytujúce teplo ľuďom v Kyjeve, Charkove a Dnipre. „Neboli to vojenské ciele. Boli čisto civilné.

Ľudia sa ukrývajú v stanici kyjevského metra, ktorá slúži ako protiletecký kryt, počas útoku ruských dronov na Ukrajinu v utorok 3. februára 2026.

„Putin čakal na pokles teplôt a zhromaždil drony aj strely, aby mohol pokračovať vo svojich genocídnych útokoch proti Ukrajincom. Ani očakávané diplomatické úsilie v Abú Zabí tento týždeň, ani jeho sľuby Spojeným štátom ho nezastavili v pokračovaní teroru proti obyčajným ľuďom v najkrutejšej zime,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Údery poškodili aj časť komplexu v pamätníku Matka Ukrajina, ktorý sa v podobe gigantickej sochy ženy držiacej meč a štít týči nad ukrajinským hlavným mestom. Pri základni sochy sídli múzeum dejín Ukrajiny v druhej svetovej vojne, kde po útoku dronov vznikli materiálne škody.

Varovanie pred možným ruským raketovým útokom bolo aktivované aj počas návštevy generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Kyjeve, informovala agentúra AFP s tým, že ukrajinské letectvo upozornilo na „hrozbu v podobe balistickej rakety“.

Rusko podľa agentúry TASS tvrdí, že útočilo na objekty vojensko-priemyselného komplexu a energetiku, ktorú podľa neho Ukrajina používa na vojenské účely.

X X X

  Napriek sľubom balistické strely a „zimná genocída“. Ruské údery na civilné oblasti pokračovali aj večer

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 450 dronmi a viac ako 60 strelami, primárne mierilo na energetiku a obytné domy. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok na návšteve Kyjeva povedal, že ruské útoky na Ukrajinu z uplynulej noci nenaznačujú, že by to Moskva myslela s dosiahnutím mieru vážne.

Ľudia sa ukrývajú v stanici kyjevského metra, ktorá slúži ako protiletecký kryt, počas útoku ruských dronov na Ukrajinu v utorok 3. februára 2026.

X X X

V ukrajinskom Záporoží zomreli pri ruskom dronovom útoku dvaja mladí ľudia a najmenej osem ďalších osôb utrpelo zranenia. Na telegrame o tom informoval šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Útok sa podľa Fedorova stal pred 18.00 h miestneho času (17.00 h SEČ). „Rusi zaútočili na mesto večer, keď sa ľudia vracali domov,“ uviedol v jednom zo svojich príspevkov k aktuálnemu dianiu v meste. Zomreli chlapec a dievča, mali 18 rokov, medzi zranenými sú 15-ročné dievča a chlapci vo veku 12 a 11 rokov.

Poškodený je obytný dom, obchod a autá.

Fedorov tiež uviedol, že letecký poplach v Záporoží trvá nepretržite už skoro celý deň. Presné škody po večernom útoku budú môcť úrady vyhodnotiť, až to dovolí bezpečnostná situácia, dodal.

Sedem ľudí dnes popoludní v ukrajinskom Charkove utrpelo stredne ťažké zranenia, keď ruský dron zasiahol obytný dom na sídlisku. Oznámili to úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste, ktoré sa v silných mrazoch snaží vysporiadať s následkami nočných ruských úderov na energetické objekty.

„Okupanti podnikli úder na obytnú štvrť, kde nie je žiadny vojenský objekt,“ uviedol šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na telegrame. Ruský dron zasiahol hornú časť päťpodlažného panelového domu na najväčšom charkovskom sídlisku Saltivka, v niekoľkých bytoch na vrchných troch podlažiach horelo. Až hasiči uhasia požiar, na miesto nastúpia komunálne služby a dobrovoľníci a zakryjú okná rozbité pri útoku, aby obyvatelia bytov nemrzli, keď je vonku dvadsaťstupňový mráz, uviedol tiež Synehubov.

Nočný útok na Charkov podľa jeho starostu Ihora Terechova trval šesť hodín a zasiahnutá pri ňom bola tepláreň a dve transformátorové stanice. Vedenie mesta kvôli tomu vyhlásilo stav mimoriadnej situácie. Terechov podľa serveru RBK-Ukrajina pripomenul, že v mrazoch sa kvôli tomu v ohrození života ocitli najmä starší ľudia, deti a ľudia s obmedzenou pohyblivosťou.

X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok naznačil, že Rusko využilo dočasné zastavenie útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru na nahromadenie zbraní, aby následne podniklo ešte silnejšie údery, a to počas tých najchladnejších dní. Ukrajina sa podľa neho v utorok stala cieľom útoku, pri ktorom Rusi vypustili 71 rakiet a 450 dronov. Informuje o tom TASR.

Moskva podľa Zelenského využila prestávku, ktorá bola výsledkom dohody s USA na žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa. Prímerie trvalo od piatka do nedele a Rusko sa počas neho vyhýbalo útokom na energetické zariadenia Ukrajiny. Zameriavalo sa však na logistické či iné ciele a pokračovalo aj v dronových útokoch v mestách.

Zelenskyj na sieti X informoval, že po trojstranných rokovaniach v Abú Zabí, ktoré sa uskutočnili predminulý víkend, Spojené štáty navrhli kroky na zmiernenie napätia, čo zahŕňalo zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. „Bol to veľmi rozumný návrh: ukážme celému svetu a našim spoločnostiam, že sa podnikajú kroky na zmiernenie napätia,“ napísal. Podľa neho Američania očakávali, že prímerie potrvá približne týždeň.

„Ak sa pozriete na zostavu úderov, ktorú Rusko zamýšľalo použiť v momente, keď sa skončili predchádzajúce rokovania v Abú Zabí, vtedy mali menej všetkého. Čo urobili? Odložili útok, zvýšili počet rakiet a dronov a zasiahli nás počas najchladnejších dní,“ doplnil ukrajinský prezident. Ruské sily podľa neho použili pri najnovšom útoku jedenapolkrát viac zbraní, než pôvodne plánovali.

Zelenskyj a Rutte vzdávajú hold padlým v Kyjeve

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok povedal, že obmedzené prímerie, o ktoré požiadal Trump, malo vytvoriť „dobré podmienky“ pre mierové rokovania v Abú Zabí. Druhé kolo týchto rokovaní sa malo pôvodne uskutočniť 1. februára, no podľa Zelenského bolo presunuté na stredu a štvrtok z dôvodov, ktoré nesúvisia s Ukrajinou.

„Z nášho pohľadu mala deeskalácia pokračovať. Nestalo sa tak,“ uzavrel Zelenskyj.

X X X

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok odsúdil Rusko za nehumánne zaobchádzanie a nezákonné uväznenie zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného v roku 2021, ktorý o tri roky neskôr zomrel v trestaneckej kolónii. Súd zároveň nariadil Rusku, ktoré jeho rozhodnutia opakovane ignoruje, zaplatiť náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 26-tisíc eur jeho manželke Juliji Navaľnej. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Navaľnyj zomrel 16. februára 2024 vo veku 47 rokov vo väzenskom tábore Polárny vlk v mestečku Charp, ktoré leží v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu za polárnym kruhom. Odpykával si tam 19-ročný trest odňatia slobody za viaceré obvinenia, ktoré sú podľa AFP všeobecne považované za odplatu za jeho odpor voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že Navaľnyj bol vystavený kombinácii viacerých foriem neľudského zaobchádzania, medzi ktorými bolo aj 39 dní nedobrovoľnej deprivácie spánku a ostrihanie vlasov.

„Tieto aspekty jeho zadržania spolu odzrkadľovali vzorec ignorovania zdravia, blahobytu a dôstojnosti, čo malo za následok jeho poníženie a zneváženie a vyvolalo v ňom pocity strachu a úzkosti, ktoré mohli zlomiť jeho morálnu a fyzickú odolnosť,“ píše sa v rozhodnutí ESĽP v prípade uväznenia Navaľného.

x X X

17:51 Dnešná noc sa určite zapíše do histórie Charkova ako jedna z najstrašidelnejších za posledné štyri roky. A toto mesto pritom zažilo nemálo hrozných vecí. Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin

X X X

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie NATO Mark Rutte dôrazne vyzval ruské orgány, aby prestali s masívnym ostreľovaním ukrajinského civilného obyvateľstva. Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve, informuje agentúra UNIAN.

X X X

 Nočný ruský útok na Ukrajinu poškodil tiež časť ukrajinského národného múzea druhej svetovej vojny, v ktorého areáli sa nachádza ikonická socha týčiaca sa nad Kyjevom nazvaná Matka vlasť. Informoval o tom dnes server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na podpredsedníčku vlády a ministerku kultúry Teťjanu Berežnú.

„Rusi poškodili sieň slávy Národného múzea dejín Ukrajiny v druhej svetovej vojne,“ uviedla na facebooku Berežná a zverejnila fotografie, na ktorých sú vidieť rozbité okná v budove. Kde presne invázna armáda v areáli útočila, ministerka neuviedla. Na mieste podľa nej pracujú odborníci, ktorí zisťujú celkové škody.

„Je to symbolické i cynické zároveň: Agresorský štát útočí na miesto pamiatky na boj proti agresii v 20. storočí a opakuje zločiny v 21. storočí,“ napísala Berežná.

Súčasťou areálu je monumentálna socha Matka vlasť, ktorú úrady odhalili 9. mája 1981, teda v deň, keď si Sovietsky zväz pripomínal výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. V roku 2023 Ukrajinci nahradili pôvodný emblém ZSSR v podobe srpu a kladiva, ktorý býval na štíte pomníka, oficiálnym symbolom Ukrajiny – trojzubcom. Médiá vtedy informovali, že rovnako chcú monument premenovať na Matku Ukrajinu.

„Od začiatku totálnej invázie Rusko poškodilo alebo zničilo viac ako 1680 pamiatok kultúrneho dedičstva a tisícky objektov kultúrnej infraštruktúry. Ide o úmyselné ničenie kultúry a pamäti, ktoré vyžaduje konsolidovanú reakciu medzinárodného spoločenstva,“ uviedla dnes Berežná.

V Kyjeve odstraňujú štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť. Kladivo a kosák nahradí ukrajinský štátny znak – trojzubec. Matka Vlasť, ktorá sa neskôr premenuje na Matka Ukrajiny, je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.

x X X

 Rusko je pripravené na novú realitu sveta bez obmedzení kontroly jadrového zbrojenia medzi USA a Ruskom, keď tento týždeň vyprší platnosť zmluvy New START, uviedol v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorý má v rezorte na starosti otázky kontroly zbrojenia.

Ak sa Spojené štáty a Rusko na poslednú chvíľu nedohodnú, po prvý raz za viac než polstoročie nebudú existovať žiadne záväzné limity na ich strategický jadrový arzenál dlhého doletu. „Je to nový moment, nová realita – sme na ňu pripravení,“ komentoval Riabkov počas návštevy Pekingu, kde sa zúčastňuje na konzultáciách o strategickej stabilite.

Zmluva New START, podpísaná v roku 2010, obmedzuje počet nasadených strategických jadrových hlavíc na 1550.

Reuters pripomenul, že prezident USA Donald Trump na sklonku roku 2025 naznačil, že nechá zmluvu vypršať. Moskva opakovane uviedla, že Washington nereagoval na jej návrh pokračovať v dodržiavaní obmedzení vyplývajúcich zo zmluvy New START ešte jeden rok, čím by vznikol čas na nájdenie riešenia, čo robiť po skončení platnosti tohto zmluvného dokumentu. „Aj absencia odpovede je odpoveď,“ konštatoval Riabkov v utorok.

Zároveň upozornil, že ak by Spojené štáty rozmiestnili systémy protiraketovej obrany v Grónsku, ktoré je poloautonómnym územím Dánska, Rusko by bolo nútené prijať primerané vojenské opatrenia.

Podľa zástancov kontroly zbrojenia v Rusku aj USA by zánik zmluvy New START neznamenal len odstránenie limitov na počet jadrových hlavíc, ale aj oslabenie dôvery, transparentnosti a možností overovania zámerov v oblasti jadrových arzenálov. Objavujú sa obavy aj z nekontrolovaných pretekov v jadrovom zbrojení.

Balík zmlúv uzavretých po kubánskej kríze v roku 1962 s cieľom znížiť nebezpečenstvo jadrovej vojny sa postupne rozpadá, pričom narastá konfrontácia medzi Moskvou a Západom v súvislosti s Ukrajinou, a USA sa obávajú Číny, konštatoval Reuters.

Agentúra tiež pripomenula, že USA navrhli, aby sa Čína, ako tretia najväčšia jadrová mocnosť na svete podľa počtu hlavíc, pripojila k rokovaniam o kontrole zbrojenia. Peking však neprejavil žiadnu ochotu tak urobiť. Podľa Riabkova má Čína ku kontrole zbrojenia jasný postoj a Moskva to rešpektuje.

V tejto situácii bývalý americký prezident Barack Obama, ktorý v roku 2010 podpísal zmluvu New Start s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, vyzval Kongres USA, aby zasiahol. Upozornil, že vypršanie poslednej jadrovej dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom by mohlo zmariť desaťročia diplomatického úsilia a zvýšiť riziko novej eskalácie v zbrojení.

Obamov spolusignatár Medvedev vyhlásil, že svet by mal byť znepokojený, ak sa zmluva New START skončí bez toho, aby bolo jasné, čo bude nasledovať. Upozornil, že by sa tým posunuli ručičky „hodín súdneho dňa“. Podľa týchto pomyselných hodín v súčasnosti ľudstvo delí od rizika globálnej katastrofy len 85 sekúnd.

Aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok varoval, že svet sa po vypršaní zmluvy ocitne v bezprecedentne nebezpečnej situácii.

15:25 Poľský premiér Donald Tusk v utorok oznámil, že tento týždeň vycestuje do Kyjeva, kde bude rokovať o organizácii globálnej konferencie zameranej na obnovu Ukrajiny.

Podľa jeho slov by sa konferencia mala uskutočniť v júni v severopoľskom meste Gdansk. Spolu s Tuskom navštívi Ukrajinu aj poľský minister financií a hospodárstva Andrzej Domański, ktorý bude so svojím tímom zodpovedný za prípravu podujatia.

„Organizačné detaily prediskutujeme s našimi ukrajinskými partnermi,“ uviedol Tusk. Dodal, že po skončení vojny alebo bojov bude možné spustiť „veľký plán obnovy Ukrajiny“.

Podľa neho to bude znamenať rozsiahle investície, veľké finančné objemy a zapojenie významných spoločností. Zdôraznil, že Poľsko sa chce na tomto procese aktívne podieľať.

„Preto je dobré, že organizujeme globálnu konferenciu za účasti podnikateľov, firiem, odborníkov a politických lídrov z celého sveta,“ dodal premiér.

15:20 Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok na návšteve Kyjeva povedal, že ruské útoky na Ukrajinu z uplynulej noci nenaznačujú, že by to Moskva myslela s dosiahnutím mieru vážne.

„Prebiehajú už priame rozhovory a to je dôležitý pokrok. Ale ruské útoky, ako boli počas minulej noci, nesignalizujú vážnosť v otázke mieru,“ povedal Rutte vo svojom prejave v ukrajinskom parlamente.

Rusko podľa ukrajinských predstaviteľov v noci na utorok podniklo „najsilnejší“ raketový a dronový útok na energetické objekty v tomto roku, ktoré zanechali tisíce ľudí bez vykurovania v mrazivom počasí. Došlo k nim pred novým kolom rusko-ukrajinských rokovaní sprostredkovanými Spojenými štátmi v Abú Zabí, ktoré plánujú na stredu a štvrtok.

Rutte uviedol, že vyzýva členské štáty NATO, aby „načreli hlbšie do svojich zásob“ a poskytli Ukrajine potrebné prostriedky protivzdušnej obrany. Zdôraznil tiež, že napriek kríze okolo požiadaviek USA ohľadom Grónska neodvrátila Severoatlantická aliancia svoju pozornosť od podpory Kyjeva.

Európski členovia NATO sú podľa šéfa Aliancie ochotní poskytnúť silné bezpečnostné záruky a nasadiť na Ukrajine svoje jednotky na dohľad nad prímerím.

„Bezpečnostné záruky sú solídne a to je zásadné, pretože vieme, že dospieť k dohode o ukončení tejto strašnej vojny si vyžiada ťažké rozhodnutia,“ povedal Rutte. Ukrajina podľa neho potrebuje po mnohých obetiach, stratách životov a devastácii s absolútnou istotou vedieť, že vojna sa nezopakuje.

14:35 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu stovkami dronov a desiatkami striel, mierilo predovšetkým na energetiku a obytné domy. Na sieti X to uviedol ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Moskvu obvinil z toho, že s rozsiahlym útokom vyčkávala, až na Ukrajine opäť zosilnejú mrazy. Podobne sa vyjadril prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa ministra energetiky Denysa Šmyhaľa teploty klesli až k mínus 25 stupňom Celzia, bez vykurovania sa pritom kvôli útoku ocitli státisíce ukrajinských rodín. Rusko podľa agentúry TASS tvrdí, že útočilo na objekty vojensko-priemyselného komplexu a energetiku, ktorú podľa neho Ukrajina používa na vojenské účely.

Ide o prvý veľký útok na Kyjev, Charkov, Dnipro, Sumy a ďalšie regióny od krátkeho moratória na útoky proti energetickému sektoru, napísala ruská služba stanice BBC. Podľa agentúry AFP je nočný ruský úder tento rok doteraz najrozsiahlejší a krajinu zasiahol v čase, keď čelí najnižším teplotám od začiatku ruskej invázie. „V noci Ruská federácia podnikla najsilnejší úder na energetiku od začiatku roka,“ uviedla ukrajinská energetická spoločnosť DTEK.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že sa obrátil na šéfa Kremľa Vladimira Putina so žiadosťou, aby ruská armáda kvôli mrazu na týždeň prerušila útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva to podľa neho sľúbila. Zelenskyj v pondelok uviedol, že ruská armáda za uplynulý deň útočila na energetické objekty v miestach pri fronte a pri hraniciach, avšak cielené údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru nepodnikala.

Teraz Rusi podľa Šmyhaľa útočili na zariadenie poskytujúce teplo ľuďom v Kyjeve, Charkove a Dnipre. „Neboli to vojenské ciele. Boli čisto civilné. Státisíce rodín, vrátane detí, boli úmyselne ponechané bez vykurovania počas najtuhšej zimy,“ uviedol na X ukrajinský minister energetiky, ktorý úder označil za „ďalší ruský zločin proti ľudskosti – pokus o zimnú genocídu“.

„Putin čakal na pokles teplôt a zhromaždil drony aj strely, aby mohol pokračovať vo svojich genocídnych útokoch proti Ukrajincom. Ani očakávané diplomatické úsilie v Abú Zabí tento týždeň, ani jeho sľuby Spojeným štátom ho nezastavili v pokračovaní teroru proti obyčajným ľuďom v najkrutejšej zime,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Sybiha.

Podobne Zelenskyj obvinil Moskvu, že americký návrh na krátke zastavenie úderov v skutočnosti využila nie na podporu diplomacie, ale na nahromadenie striel a s úderom čakala na mrazivejšie dni. Rusko pri útoku použilo rekordný počet balistických striel, uviedol na sieti X ukrajinský prezident s tým, že Rusi okrem 450 dronov vypustili 32 balistických striel, 11 striel iného typu, ktoré leteli po balistickej trajektórii a 28 striel s plochou dráhou letu.

Ukrajinské letectvo na Telegrame uviedlo, že Rusi v noci útočili 450 bezpilotnými lietadlami a 71 strelami rôzneho typu. Protivzdušná obrana podľa neho zneškodnila 412 dronov a 38 striel. Na 27 bližšie nespresnených miestach eviduje zásahy 27 strelami a 31 bezpilotnými lietadlami. „Informácie o šiestich nepriateľských raketách sa spresňujú. Útok pokračuje, niekoľko nepriateľských lietadiel sa nachádza vo vzdušnom priestore,“ napísalo letectvo v rannom hlásení.

Útoky zasiahli hlavné mesto, Kyjevskú, Sumskú, Charkovskú, Dnepropetrovskú, Odeskú a Vinnyckú oblasť, oznámil predtým Zelenskyj, podľa ktorého tiež deväť ľudí zranili. „Sú poškodené bežné obytné budovy a energetická infraštruktúra. V Kyjeve spôsobili útoky dronov požiare vo výškových budovách a poničili materskú školu,“ uviedol na sieti X prezident a vyzval k tlaku na Rusko a včasnému poskytnutiu striel pre ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Podľa spoločnosti DTEK Rusi útočili na jej tepelné elektrárne. V Kyjeve je bez vykurovania 1170 výškových domov, uviedol starosta metropoly Vitalij Kličko. V Charkove je po ruskom útoku bez tepla 100.000 ľudí, v Odeskej oblasti sa ocitlo bez dodávok elektriny viac ako 50.000 obyvateľov, vo Vinnyckej oblasti je bez prúdu 50 obcí, píše BBC s odvolaním sa na činiteľov.

X X  X

Česká Správa štátnych hmotných rezerv (SSHR) posiela na Ukrajinu 55 elektrocentrál zo štyroch skladov, hasiči ich dnes začali nakladať. Asi na 30 vozňoch ich dovezú do medziskladu v Poľsku, kde si ich prevezme ukrajinská strana. Na miesto určenia majú doraziť zhruba do týždňa.

Elektrocentrály poslúžia pre Dnepropetrovskú oblasť, príjemcom je mesto Dnipro. O poskytnutí ďalšej humanitárnej pomoci, ktorá má pomôcť zvládnuť na Ukrajine náročné energetické obdobie, rozhodla vláda minulý týždeň. ČTK to dnes pri nakladaní elektrocentrál v sklade v Čachoviciach na Mladoboleslavsku povedal predseda SSHR Pavel Švagr.

„Vláda reagovala na tú citlivú kritickú situáciu v energetickej infraštruktúre na Ukrajine a v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí bola identifikovaná tá Dnepropetrovská oblasť, pretože tá je neďaleko frontovej línie,“ povedal Švagr.

Žiadna elektrina, žiadna voda. Ukrajinu postihol masívny blackout

X X X

 Ukrajinské ostreľovanie obce Nová Kachovka zabilo troch ľudí, uviedol dnes podľa agentúry AFP Vladimir Saldo, Moskvou dosadený gubernátor okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti. Ruské útoky na Charkovskú oblasť v uplynulom dni zabili 85-ročnú ženu a ďalších päť ľudí zranili, uviedol šéf správy regiónu na severovýchode Ukrajiny Oleh Synehubov.

Podľa Salda ukrajinské delostrelecké ostreľovanie Novej Kachovky poškodilo obecnú budovu a obchod s potravinami. „Sú mŕtvi – traja ľudia, vrátane zamestnanca správy,“ uviedol Saldo na platforme Telegram, kde zverejnil fotografie, ktoré podľa neho zachytávajú miesta zasiahnuté ukrajinským ostreľovaním.

Nová Kachovka leží na východnom brehu rieky Dnepr, ktorá v týchto miestach tvorí frontovú líniu. Rusi sa mesta zmocnili na začiatku svojej rozsiahlej invázie na Ukrajinu, ktorú začali 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk vtedy čiastočne odrazili a niektoré územia dobyli späť. Moskva však okupuje rozsiahlu časť ukrajinského územia vrátane ľavobrežnej časti Chersonskej oblasti.

OSN potvrdila, že v rusko-ukrajinskej vojne prišli o život tisíce civilistov, vrátane žien a detí. Upozorňuje pritom, že skutočné počty zabitých budú pravdepodobne vyššie, ako sa jej pracovníkom podarilo overiť. Úplnú väčšinu obetí OSN eviduje na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská invázna armáda.

x XX

 Kremeľ varoval, že svet sa blíži k „nebezpečnému“ momentu, keďže tento týždeň má vypršať platnosť poslednej jadrovej dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

„Už o niekoľko dní sa svet ocitne v nebezpečnejšej situácii než kedykoľvek predtým,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov niekoľko dní pred skončením platnosti zmluvy New START.

Kremeľ, ktorý ponúkol predĺženie niektorých podmienok dohody, dodal, že dve najväčšie jadrové veľmoci sveta „zostanú bez základného dokumentu, ktorý by obmedzoval a kontroloval tieto arzenály“.

Podľa Moskvy tak vznikne právne vákuum v oblasti kontroly strategických jadrových zbraní, čo môže zvýšiť napätie medzi oboma krajinami a oslabiť globálnu bezpečnostnú architektúru.

Zmluva New START, podpísaná v roku 2010, obmedzuje počet rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a nosičov na oboch stranách a umožňuje vzájomné kontroly a inšpekcie. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole jadrových zbraní medzi Moskvou a Washingtonom po tom, ako v uplynulých rokoch zanikli viaceré ďalšie odzbrojovacie zmluvy z obdobia studenej vojny.

Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa výrazne zhoršili po ruskej invázii na Ukrajinu, čo prakticky zastavilo dialóg o strategickej stabilite. Odborníci varujú, že bez podobnej dohody by mohlo dôjsť k novým pretekom v zbrojení a k oslabeniu globálneho systému kontroly jadrových zbraní.

x X X

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navštívi tento mesiac Ukrajinu pri príležitosti štvrtého výročia začiatku ruskej vojny. V utorok to oznámila hovorkyňa EK Paula Pinhová.

Podľa hovorkyne ide o ďalší jasný signál solidarity Európskej únie s Ukrajinou a potvrdenie jednoty a odhodlania Únie čeliť pokračujúcej ruskej agresii.

Von der Leyenová Ukrajinu od ruskej invázie z 24. februára 2022 navštívila už niekoľkokrát. Vlani v deň výročia začiatku vojny pricestovala spolu s kolégiom eurokomisárov a predsedom Európskej rady Antóniom Costom.

Šéfka EK v pondelok oznámila, že Brusel v najbližšom období predstaví 20. balík sankcií proti Rusku. Prijatý by mal byť do konca februára a počíta aj so zákazom dovozu medi a niektorých platinových kovov (platina, paládium, ródium, irídium, ruténium, osmium) z Ruska.

X X X

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul odmietol v utorok obvinenia Moskvy, že podpora Berlína pre Ukrajinu je motivovaná revanšizmom. Takéto tvrdenia označil za snahu odvrátiť pozornosť od konania samotného Ruska.

Rusko predtým uviedlo, že nemeckú zahraničnú politiku voči Ukrajine formujú predstavy o pomste. Berlín obvinilo z posadnutosti vyrovnávaním historických účtov a jeho podporu Ukrajiny označilo za súčasťou revanšistickej agendy.

Wadephul v utorok na návšteve Nového Zélandu povedal, že Rusko sa takto usiluje odvrátiť pozornosť od svojho súčasného konania. Nemecko podľa neho nemá problém kriticky sa vyrovnávať s vlastnou minulosťou, nespochybňuje historickú skutočnosť a uznáva rolu Sovietskeho zväzu pri porážke nacistov v druhej svetovej vojne.

„Ale nedovolíme, aby nám alebo niekomu inému zakazovali hovoriť, keď ide o jasné odsúdenie zločinného konania súčasného a dnešného Ruska,“ zdôraznil Wadephul. Nemecko sa podľa neho snaží konštruktívne o ukončenie vojny, kým konanie Ruska zatiaľ považuje výlučne za deštruktívne.

Moskva tiež kritizovala, že 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny sú nemecké zbrane znova hromadne používané na útoky na ruské územie. Podotklo, že nemecké ozbrojené sily sú umiestnené v Litve a ak by ich Berlín nasadil na Ukrajine, pre Rusko by boli „legitímnymi cieľmi“.

Wadephul uviedol, že prípadné vyslanie nemeckých vojakov na podporu zaisťovania budúcej mierovej dohody na Ukrajine by záviselo od toho, či Rusko vytvorí podmienky stabilného bezpečnostného poriadku. Potenciálna dohoda by podľa neho stanovovala, či na ukrajinskom území môžu byť zahraničné sily a v akej forme.

x X X

 Generálny tajomník NATO Mark Rutte pricestoval v utorok na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva. Vo vystúpení pred ukrajinským parlamentom povedal, že dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom si vyžiada ťažké rozhodnutia.

Rutte navštívil ukrajinské hlavné mesto len niekoľko hodín po najväčšom útoku ruských dronov a rakiet na Ukrajinu v tomto roku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil video, ako obaja kladú v centre Kyjeva kvety pred pamätníkom vojakov zabitých pri ruskej invázii.

Šéf NATO neskôr v ukrajinskom parlamente okrem iného priblížil, že 90 percent striel pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zabezpečuje program známy ako Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL), vytvorený Spojenými štátmi a ich spojencami.

X X X

 Švédsko a Dánsko spoločne nakúpia a dodajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany v hodnote približne 246 miliónov eur na odrazenie ruských útokov, uviedli v utorok ministri obrany oboch krajín.

Štokholm prispeje sumou 2,1 miliardy švédskych korún (asi 198 miliónov eur) dolárov na nákup systémov Tridon, ktoré vyrába švédska spoločnosť BAE Systems Bofors, zatiaľ čo Kodaň poskytne v prepočte približne 500 miliónov švédskych korún, ozrejmil švédsky minister obrany Pal Jonson.

„Znamená to, že Ukrajina môže vytvoriť protivzdušný obranný prápor, ak si to bude želať,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Göteborgu Jonson po boku dánskeho rezortného kolegu Troelsa Lunda Poulsena. „Nákup nepodporí Ukrajinu na bojisku len ďalším materiálom, ale posilní aj našu produkciu vo Švédsku,“ doplnil.

Švédsko a Dánsko podporujú Ukrajinu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a dodávajú jej vojenskú i humanitárnu pomoc, pripomína Reuters.

X X X

Ukrajina zaradila iránsky Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických organizácií. Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Kyjev tak reaguje na násilné potlačenie protivládnych protestov, pri ktorých zomreli tisíce demonštrantov. Európska únia 29. januára označila IRGC za teroristickú organizáciu a zároveň uvalila na Irán ďalší balík sankcií. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) na svojom webe uviedla, že IRGC 30. januára zaradili na oficiálny ukrajinský zoznam teroristických organizácií.

„Ukrajina nezabudla na tisíce dronov Šáhid, ktoré útočia na naše mestá a dediny, na našich ľudí,“ konštatoval Zelenskyj.

Irán je blízkym strategickým partnerom Ruska a dodáva mu drony Šáhid, ktoré sa pravidelne používajú pri leteckých útokoch proti Ukrajine.

Zbor islamských revolučných gárd je vplyvnou elitnou zložkou iránskych ozbrojených síl, ktorý vznikol v roku 1979 po iránskej revolúcii. Spojene štáty a ďalšie krajiny označili IRGC za teroristickú organizáciu.

X X X

 Rusko je pripravené na novú realitu sveta, v ktorom nebudú platiť žiadne obmedzenia jadrového arzenálu, keďže tento týždeň vyprší platnosť zmluvy Nový START. Tá doposiaľ Rusku a Spojeným štátom stanovovala limity na strategické jadrové zbrane a ich nosiče. Podľa ruských tlačových agentúr to dnes uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, poverený kontrolou týchto zbraní.

Ak Moskva a Washington na poslednú chvíľu nedosiahnu bilaterálnu dohodu, zmluva Nový START, ktorú v roku 2010 v Prahe podpísali americký prezident Barack Obama a jeho ruský náprotivok Dmitrij Medvedev, vyprší tento štvrtok.

„Žiadna odpoveď je tiež odpoveď,“ povedal Rjabkov podľa štátnej agentúry TASS v Pekingu v reakcii na mlčanie Washingtonu v súvislosti s ruským návrhom predĺžiť zmluvu o jeden rok. Rusko je pripravené na novú realitu, keď dve najväčšie jadrové veľmoci sveta po prvý raz po niekoľkých desaťročiach nebudú nijako obmedzené vo svojom jadrovom arzenáli, dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý rok navrhol, aby obe strany ešte rok dodržiavali existujúce limity pre rakety a jadrové hlavice a získali tak čas na riešenie ďalšieho postupu. Ruskí predstavitelia uvádzajú, že z Washingtonu doteraz nedostali žiadnu odpoveď na tento návrh. Americký prezident Donald Trump začiatkom januára iba vyhlásil, že „ak zmluva vyprší, tak vyprší“, a že by mala byť nahradená lepšou zmluvou.

Platná zmluva obmedzuje počet jadrových hlavíc rozmiestnených na strategických nosičoch na 1 550 na každej strane, teda na americkej aj ruskej. Počet nosičov – medzikontinentálnych rakiet umiestnených na súši, rakiet odpaľovaných z ponoriek a strategických bombardérov – obmedzuje na 700.

Rjabkov ďalej uviedol, že Rusko podporuje postoj Číny k otázke kontroly zbrojenia. Pokiaľ ide o Irán, návrhy, ktoré Spojené štáty predkladajú Teheránu, sa podľa neho rovnajú ultimátam. V súvislosti s Grónskom povedal, že ak Spojené štáty začnú na ostrove rozmiestňovať väčšie množstvo protiraketových systémov, Rusko to bude musieť vojensky kompenzovať na svojej strane.

x X X

Ukrajina a jej západní partneri vypracovali plán koordinovanej vojenskej reakcie pre prípad, že by Rusko porušilo akúkoľvek budúcu dohodu o prímerí. Podľa denníka Financial Times by trvalé porušovanie pokoja zbraní vyvolalo odvetu Európy a Spojených štátov. Návrh pripravovali ukrajinskí, európski a americkí predstavitelia počas decembra a januára s cieľom vytvoriť bezpečnostné poistky pre Kyjev.

X XX

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko uprednostňuje pokračovanie v útokoch pred mierovými rokovaniami. Reagoval na rozsiahle nočné útoky ruských síl na viaceré časti krajiny.

„Využívanie najchladnejších dní zimy na terorizovanie ľudí je pre Rusko dôležitejšie než obrátenie sa k diplomacii,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Podľa jeho slov Rusko v noci na utorok vyslalo na Ukrajinu viac než 70 rakiet a 450 dronov.

Útoky zasiahli Sumskú, Charkovskú, Kyjevskú, Dnepropetrovskú, Odeskú aj Vinnyckú oblasť. Zranenia podľa Zelenského utrpelo najmenej deväť ľudí. „Poškodené sú bežné obytné budovy a energetická infraštruktúra. V Kyjeve dronové útoky spôsobili požiare vo výškových budovách a poškodili materskú školu,“ doplnil ukrajinský prezident.

V hlavnom meste je podľa miestnych úradov bez vykurovania viac než tisíc obytných budov. V noci na utorok tam klesli teploty na –17 stupňov Celzia a –23 stupňov v Charkove. Zelenskyj preto vyzval partnerov Ukrajiny na posilnenie protivzdušnej obrany a zvýšenie tlaku na Rusko.

X X X

Rusko v noci na dnešok zaútočilo na Ukrajinu 450 dronmi a viac ako 60 strelami, primárne mierilo na energetiku a obytné domy. Na sieti X to ráno uviedol ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Moskvu obvinil z toho, že s rozsiahlym útokom vyčkávala, až zasa zosilnia mrazy na Ukrajine. Podľa ministra energetiky Denysa Šmyhaľa teploty klesli až k mínus 25 stupňom Celzia, bez vykurovania sa pritom ocitli kvôli útoku státisíce ukrajinských rodín. Moskva sa k týmto informáciám nevyjadrila.

Rusi podľa Šmyhaľa útočili na energetické zariadenia poskytujúce teplo ľuďom v Kyjeve, Charkove a Dnipre. „Neboli to vojenské ciele. Boli čisto civilné. Státisíce rodín, vrátane detí, boli úmyselne ponechané bez vykurovania počas najtuhšej zimy,“ uviedol na X ukrajinský minister energetiky, ktorý úder označil za „ďalší ruský zločin proti ľudskosti – pokus o zimnú genocídu“.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin čakal na pokles teplôt a nazhromaždil drony i strely, aby mohol pokračovať vo svojich genocídnych útokoch proti Ukrajincom. Ani očakávané diplomatické úsilie v Abú Zabí tento týždeň, ani jeho sľuby Spojeným štátom ho nezastavili v pokračovaní teroru proti obyčajným ľuďom“. diplomacia Sybiha.

x X X

 Európa vo vzťahoch s čoraz nepriateľskejšími Spojenými štátmi už nemôže zostať sentimentálna, vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz počas vystúpenia v sídle spoločnosti Deutsche Boerse Group, ktorá prevádzkuje burzu cenných papierov vo Frankfurte nad Mohanom.

Nemecký líder vyzval Európu, aby sa stala nezávislejšou od svojho tradičného spojenca, pretože staré istoty už neplatia. „Musíme byť suverénnejší a nezávislejší, najmä v oblasti technológií,“ povedal Merz. „A áno, to sa týka aj Spojených štátov amerických.“

Merz: Nepotrebujeme Američanov, aby zachraňovali demokraciu v Európe

Začiatkom roka sa zvýšilo napätie medzi Európou a Washingtonom, keď americký prezident Donald Trump naznačil, že USA by mohli ovládnuť Grónsko, ktoré je autonómnym dánskym územím. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to označil za „strategické prebudenie pre celú Európu“ a eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen varoval, že Únia riskuje závislosť od dovozu amerického LNG.

Podľa Merza sa Európa musí prispôsobiť novej realite, ktorej čelí v dôsledku toho, že sa transatlantické vzťahy zmenili. „Nikto v tejto miestnosti to nepovie s väčšou ľútosťou ako ja, ale nostalgia a spomienky na staré dobré časy nám nepomôžu,“ dodal nemecký kancelár.

x X X

 Ruská armáda v noci na dnešok opäť podnikla ďalší vzdušný útok na ukrajinské mestá, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské úrady. V Kyjeve údery poškodili výškové obytné budovy a vzdelávacie zariadenia v Dniprovskej štvrti, uviedol na Telegrame šéf vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko.

Ruská armáda útočila balistickými strelami a dronmi aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Podľa Reuters to uviedol starosta mesta Ihor Terechov. O úderoch v Dnipropetrovskej oblasti informoval na Telegrame šéf vojenskej správy tohto regiónu Oleksandr Hanža.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni. Ruská armáda opakovane útočí na civilnú infraštruktúru a iné nevojenské ciele.

V sobotu sa v Miami konala schôdzka Kirilla Dmitrijeva, ktorý je vyslancom ruského prezidenta Vladimíra Putina, s americkou delegáciou vedenou zvláštnym vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom. Podľa Witkoffa bolo rokovanie o dosiahnutí mierového riešenia konfliktu na Ukrajine produktívne a konštruktívne.

Optimisticky sa podľa Reuters ohľadom vojny vyjadril v pondelok aj prezident Donald Trump. „Myslím, že s Ukrajinou a Ruskom nám to ide dobre. Hovorím to vôbec prvýkrát. Myslím, že sa, možno, dočkáme dobrých správ,“ povedal prezident novinárom v Oválnej pracovni.

X XX

Salviniho Liga hraje o přežití, radikální generál odchází a chce vést krajní pravici

Italská vládní strana Liga nacionalisty Mattea Salviniho prochází největší existenční krizi za poslední roky. Její nejvýraznější postava posledních měsíců, kontroverzní generál a europoslanec Roberto Vannacci, odchází a zakládá novou partaj. Oficiální oznámení se dle italských médií očekává v úterý odpoledn

 Bývalý výsadkář, který se do povědomí veřejnosti zapsal radikálními názory ve své knize Svět naruby, kde útočí na homosexuály a šíří konspirační teorie, se netají ambicí vytvořit politickou sílu po vzoru německé AfD.

Vannacciho kroky k založení nového uskupení jsou již v pokročilé fázi, o čemž svědčí lednová registrace ochranné známky pro subjekt Národní budoucnost, píše italská stanice RAI. Nyní se očekává oficiální oznámení jeho odchodu.

Jeho nová partaj má cílit na voliče na krajní pravici, což pro Ligu znamená přímé ohrožení jejího voličského jádra. Vedení již reagovalo prohlášením, že v případě odchodu bude po generálovi požadovat vrácení mandátu v Evropském parlamentu, který získal právě na kandidátce Ligy.

 Rozkol ukazuje na hluboké trhliny uvnitř samotné Ligy, kde proti sobě stojí dvě neslučitelná křídla. Tradiční severoitalská větev, reprezentovaná vlivným guvernérem Benátska Lucou Zaiou, nynějšího vicepremiéra a ministra dopravy Salviniho, který někdejší separatistické uskupení Liga Severu proměnil v celoitalskou protimigrační sílu, dlouhodobě kritizuje, uvádí Politico.

Umírněné větvi vadí dle analytiků právě i to, že do strany přivedl nacionalistické a extremistické prvky, které poškozují její původní identitu zaměřenou na regionální autonomii. Pro tyto umírněnější politiky byl Vannacci nepřijatelný, a jeho odchod tak vnímají spíše jako šanci na návrat ke kořenům, i když to může znamenat dočasný pokles preferencí.

 Liga má nyní podporu asi osmi procent voličů, bývaly přitom doby, kdy na tom byla výrazně lépe, na vrcholu byla v roce 2019, kdy její podpora přesahovala 30 procent. Pak jí všal velkou část voličstva uzmul její nynější větší koaliční partner – Bratři Itálie Giorgie Meloniové.

Italy, Termometro Politico poll:

Situace však vyvolává vrásky i na čele premiérky, protože jakákoliv nestabilita uvnitř koaličního partnera přímo ohrožuje její vládu. Vznik nového radikálního subjektu by mohl odčerpat hlasy celé pravicové koalici a vnést do italské politiky další prvek nepředvídatelnosti, upozorňují experti.

X X X

 Státní zástupci reagují na Macinku. Mluví o riziku pro právní stát ?

Unie státních zástupců varuje před výroky některých politiků, které podle ní zlehčují nebo zpochybňují postavení Ústavního soudu. Takový přístup podle unie nejde jen o ostrou politickou debatu, ale může ve svých důsledcích oslabovat důvěru v právní stát.

„Věcná kritika jakékoliv instituce je v demokratické diskusi na místě. Pokud ale zaznívají osobní útoky nebo se bez konkrétních důvodů zpochybňuje nestrannost soudu, může to vést k rozkladu právního státu,“ uvedla unie ve svém vyjádření.

Reagovala tím mimo jiné na vystoupení vicepremiéra a předsedy Motoristů Petra Macinky, který v posledních dnech opakovaně mluvil o údajné podjatosti Ústavního soudu. Na tiskové konferenci minulý týden soud označil za „aktivistický“ a připomněl i jeho dřívější rozhodnutí, která podle něj zasahovala do politických procesů. Nestrannost ústavních soudců zpochybňoval už i dříve.

Unie reaguje i na Macinkovo tvrzení o vyhrožování

Unie státních zástupců se zároveň vymezila vůči Macinkovu tvrzení, že mu měl vyhrožovat státní zástupce v souvislosti s jeho podáním. Vicepremiér to uvedl v nedělních Otázkách Václava Moravce v České televizi.

Podle unie jde o závažné tvrzení, které má jasný postup řešení. Připomněla, že v takovém případě se může dotčený obrátit na dohledové státní zastupitelství. Z veřejných vyjádření ale podle ní nevyplývá, že by Petr Macinka tuto možnost využil.

Napětí kolem Ústavního soudu se vyostřilo v souvislosti s debatou o možné kompetenční žalobě kvůli tomu, že prezident Petr Pavel nejmenoval Filipa Turka ministrem životního prostředí. Motoristé tuto cestu opakovaně odmítli s tím, že nechtějí otevírat otázku ústavního uspořádání. Obracet se na Ústavní soud podle dosavadních vyjádření nechce ani premiér Andrej Babiš, který v této souvislosti poznamenal, že „vláda má s Ústavním soudem své zkušenosti“.

Ústavní soud má nyní 15 členů, z nichž většinu jmenoval prezident Petr Pavel se souhlasem Senátu. Předseda soudu Josef Baxa už dříve zdůraznil, že soud není prezidentovi nijak zavázán a bude i nadále plnit roli nezávislého a nestranného strážce ústavnosti. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X X

 Babiš po soudcích útočí na žalobce? Zeman podle něj dostal funkci za Čapí hnízdo

 Premiér Andrej Babiš dnes ve Sněmovně při jednání o vyslovení nedůvěry vládě znovu označil kauzu Čapí hnízdo za účelové politické trestní stíhání a přímo ji propojil s pozdějším jmenováním bývalého nejvyššího státního zástupce Pavla Zemana do evropské justiční struktury.

„Ten, který mě účelově nechal stíhat poté, co státní zástupce to zastavil, byl nejvyšší státní zástupce Zeman,“ prohlásil Babiš. Připomněl, že trestní věc byla původně zastavena, než do ní znovu vstoupil tehdejší šéf žalobců Pavel Zeman.

Premiér se následně zastavil u nominace Pavla Zemana do Eurojustu. Uvedl, že postup považuje za nestandardní, protože existovali tři kandidáti, přesto byla u Zemanova jména uvedena poznámka „most favorable“. Podle Babiše to měla učinit exministryně spravedlnosti Eva Decroix (ODS). „Velice nestandardně to tam napsala,“ řekl. Eva Decroix ale do funkce nastoupila až po Zemanově nástupu do Eurojustu loni v březnu.

„Vrchol! Babiš ječí u pultíku ve Sněmovně, že jeho trestní stíhání bylo na objednávku. Toto si dovolí tvrdit premiér této země? Předseda hnutí, která má ministra vnitra a spravedlnosti podkopává práci našich institucí ? To je fakt špína. Nebezpečné pro celou justici,“ reagovala Decroix na síti X.

Dostal za to evropského prokurátora

Babiš vyslovil závažné obvinění. „Pan Zeman nechal stíhat Babiše. Asi za to dostal toho evropského prokurátora,“ uvedl. Na nesouhlasné reakce části poslanců reagoval slovy, že jde o jeho názor. „Můžete křičet, co chcete. Já si to tak myslím a každý, kdo má logické uvažování, se mnou bude souhlasit,“ dodal.

Babiš současně označil schůzi k nedůvěře vládě za politické divadlo, kabaret a festival pokrytectví, který podle něj nic neřeší a pouze zdržuje Sněmovnu od práce. Opozici obvinil z pozérství a připomněl, že nemá dostatek hlasů na svržení vlády.

Soudci politický proces odmítají

Babiš opakovaně tvrdí, že někteří soudci mají politickou motivaci a nevěří jim.

Na Babišova opakovaná tvrzení o politickém pozadí kauzy Čapí hnízdo reagovali zástupci soudní moci už dříve. Předseda Nejvyššího soudu Petr Angyalossy odmítl, že by v České republice existovaly politické procesy nebo soudci rozhodující na politickou objednávku. Podle něj soudci rozhodují výhradně podle zákona.

 Podobně se vyjádřil i prezident Soudcovské unie Libor Vávra, který připustil, že soudní rozhodnutí mohou mít politické dopady, nikoli však politickou motivaci. Předseda Vrchního soudu v Praze Luboš Dörfl zároveň připomněl, že pokud by existovaly konkrétní pochybnosti o nestrannosti soudce, právní řád nabízí institut námitky podjatosti.

Čtvrté volební období

Kauza padesátimilionové dotace na areál Čapí hnízdo u středočeských Olbramovic se táhne už čtvrté volební období. Obžalobě v ní čelí premiér Andrej Babiš a jeho někdejší poradkyně, dnes europoslankyně Jana Nagyová. Státní zástupce je viní z dotačního podvodu a poškození finančních zájmů Evropské unie, oba vinu odmítají.

Městský soud v Praze je v lednu 2023 nepravomocně zprostil obžaloby, verdikt však Vrchní soud v Praze na podzim téhož roku zrušil. Ani druhý zprošťující rozsudek neobstál – letos v červnu odvolací soud opět osvobozující rozsudek zrušil a uvedl, že v jednotlivých krocích případu spatřuje znaky trestných činů. Zároveň zavázal městský soud, aby obžalované na základě provedených důkazů uznal vinnými.

Babišovo trestní stíhání kvůli kauze Čapí hnízdo je nyní přerušené, protože po posledních sněmovních volbách získal poslanecký mandát a s ním i imunitu v plném rozsahu. Poslanci z imunitního výboru se mají žádostí o vydání premiéra zabývat v polovině února, hlasování pléna se očekává v první polovině března. Na rozdíl od předchozích volebních období se tentokrát očekává, že Sněmovna Babiše ke stíhání nevydá. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X X

 Ospalá vesnice se proměnila v ráj boháčů, parta přátel tu vyhrála miliardový jackpot

Zní to jako pohádka, o které píší média po celém světě. Partě přátel v Belgii se povedlo vyhrát obrovský jackpot v loterii EuroMillions. Výhra se bude dělit rovným dílem, každý dostane přibližně 6 milionů eur.

Stalo se v Zingemu v Belgii, vesnici, která má necelých pět tisíc obyvatel.

Minulý pátek tu parta kamarádů vyhrála v loterii EuroMillions částku 123 555 827 eur (asi 3,1 miliardy korun). Přátel bylo opravdu hodně, 21 kamarádů ale „chudáky“ rozhodně nebude. Každý si totiž přijde na zhruba 5,9 milionu eur (asi 147 milionů korun).

Ti všichni se složili a vsadili kombinaci čísel 14, 18, 31, 35 a 46 plus dvě Lucky Stars 7 a 11.

 „Nepotřebuji ferrari ani lamborghini,“ řekl podle Bildu místním novinám jeden z výherců Eric De Roose. Luxus ho nezajímá. „Takhle jsem nebyl vychován,“ dodal s tím, že se těší, až utichne mediální humbuk.

Další výherce si zaspekuloval, že by teď mohl odejít dřív do důchodu. „Ale zůstávám v klidu. Mám už teď vše, co potřebuji, tak z toho budou mít prospěch i naše děti,“ řekl.

Mezi výherci je podle médií i rodina, která náhle zbohatla o 23 milionů eur.

 Los parta přátel podala v místní pekárně. „Ihned po slosování mě pozvali na šampaňské,“ řekl pekař s tím, že všechny výherce zná. „Není ale na mě, abych odhaloval jejich identitu.“

EuroMillions je jednou z největších loterií v Evropě. Hraje se v devíti zemích: Belgii, Francii, Británii, Irsku, Lucembursku, Rakousku, Portugalsku, Španělsku a Švýcarsku. Losuje se každé úterý a pátek.

X X X

Iránske ozbrojené lode sa priblížili k americkému tankeru, zasiahla armáda USA

K tankeru Stena Imperative, ktorý sa plaví pod americkou vlajkou, sa v Hormuzskom prielive priblížilo niekoľko menších iránskych ozbrojených plavidiel. Uviedli to v utorok agentúry Reuters a AFP s odkazom na špecializovanú námornú spoločnosť Vanguard Tech. Loď však neuposlúchla výzvy, aby zastavila, a pokračovala v plavbe. Podľa iránskych štátnych médií tanker vplával do iránskych výsostných vôd.

Lov na ropné tankery pokračuje. Američania obsadili ďalšiu loď s väzbami na Rusko

Podľa Vanguard Tech sa k tankeru priblížilo šesť menších ozbrojených iránskych plavidiel, ktoré posádku tankeru vyzvali, aby loď zastavila. Namiesto toho však tanker zvýšil rýchlosť a pokračoval v plavbe. Podľa spoločnosti je teraz pod ochranou americkej vojenskej lode.

Podľa iránskych médií tanker vplával do iránskych výsostných vôd, čo však vyhlásenie Vanguard Tech popiera. Po upozornení loď „okamžite opustila iránske vody,“ uvádzajú iránske štátne médiá.

Americká armáda eskortuje zajatý sankcionovaný tanker Bella I (Marinera)

Britská vojenská námorná služba (UKMTO) v utorok taktiež informovala o incidente v Hormuzskom prielive, ktorý má množstvo podobností s udalosťou, na ktorú upozornila firma. Aj podľa UKMTO sa k nákladnému plavidlu priblížilo viacero menších lodí. „Plavidlo ignorovalo výzvy na zastavenie a pokračovalo vo svojej trase,“ uviedla UKMTO bez toho, aby zmienila detaily o lodiach.

Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou tepnou napríklad pre prepravu ropy. Iránske revolučné gardy pohrozili jeho uzavretím v prípade, že by Spojené štáty zaútočili na Teherán.

X X X

Napätie v prielive: ozbrojené lode obkľúčili americký tanker, USA zostrelili iránsky dron

Americká stíhačka F-35 zostrelila iránsky dron, ktorý sa priblížil k lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln v Arabskom mori, oznámilo v utorok Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM). Pri incidente sa nezranil žiadny americký vojak a nebolo poškodené ani vybavenie. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

USS Gerald R. Ford: najväčšia bojová loď sveta sa priblíži k Rusku

Dron Šáhid-139 sa „agresívne priblížil“ k lietadlovej lodi s „nejasným zámerom“ a pokračoval v lete smerom k plavidlu aj napriek tomu, že americké sily podnikli „opatrenia“ na zmiernenie napätia, píše sa o e-mailovom vyhlásení CENTCOM. USS Abraham Lincoln sa v tom čase nachádzala asi 800 kilometrov od južného pobrežia Iránu.

K zostreleniu došlo len niekoľko hodín po inom incidente, pri ktorom sa menšie ozbrojené plavidlá iránskych Revolučných gárd podľa USA v Hormuzskom prielive priblížili k tankeru Stena Imperative plaviacemu sa pod americkou vlajkou s americkou posádkou. Tanker následne pomohla eskortovať americká vojnová loď.

Lov na ropné tankery pokračuje. Američania obsadili ďalšiu loď s väzbami na Rusko

Iránske ozbrojené lode sa priblížili k americkému tankeru

K tankeru Stena Imperative, ktorý sa plaví pod americkou vlajkou, sa v Hormuzskom prielive priblížilo niekoľko menších iránskych ozbrojených plavidiel. Uviedli to v utorok agentúry Reuters a AFP s odkazom na špecializovanú námornú spoločnosť Vanguard Tech. Loď však neuposlúchla výzvy, aby zastavila, a pokračovala v plavbe. Podľa iránskych štátnych médií tanker vplával do iránskych výsostných vôd.

Podľa Vanguard Tech sa k tankeru priblížilo šesť menších ozbrojených iránskych plavidiel, ktoré posádku tankeru vyzvali, aby loď zastavila. Namiesto toho však tanker zvýšil rýchlosť a pokračoval v plavbe. Podľa spoločnosti je teraz pod ochranou americkej vojenskej lode.

Podľa iránskych médií tanker vplával do iránskych výsostných vôd, čo však vyhlásenie Vanguard Tech popiera. Po upozornení loď „okamžite opustila iránske vody,“ uvádzajú iránske štátne médiá.

Americká armáda eskortuje zajatý sankcionovaný tanker Bella I (Marinera)

Dve iránske plavidlá a jeden bezpilotný prostriedok sa priblížili k nákladnej lodi Stena Imperative, uviedla americká armáda vo vyhlásení, ktoré cituje agentúra AP. Podľa armády lodi vyhrážali obsadením a zhabaním. Jej lietadlo F-35C zničil iránsky dron, ktorý podľa nej ohrozoval lietadlovú loď USS Abraham Lincoln.

Britská vojenská námorná služba (UKMTO) v utorok taktiež informovala o incidente v Hormuzskom prielive, ktorý má množstvo podobností s udalosťou, na ktorú upozornila firma. Aj podľa UKMTO sa k nákladnému plavidlu priblížilo viacero menších lodí. „Plavidlo ignorovalo výzvy na zastavenie a pokračovalo vo svojej trase,“ uviedla UKMTO bez toho, aby zmienila detaily o lodiach.

Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou tepnou napríklad pre prepravu ropy. Iránske revolučné gardy pohrozili jeho uzavretím v prípade, že by Spojené štáty zaútočili na Teherán.

Najnovšie udalosti sa stali v čase zvýšeného napätia medzi Iránom a Spojenými štátmi. Americký prezident Donald Trump opakovane pohrozil iránskemu vedeniu vojenskými údermi, čiastočne pre brutálne potlačenie protivládnych protestov. Medzičasom začal vyzývať Irán, aby uzavrel s USA novú dohodu o svojom jadrovom programe.

Americká armáda od začiatku januára výrazne rozšírila svoju prítomnosť v regióne, a to aj nasadením lietadlovej lode USS Abraham Lincoln a jej sprievodnej flotily.

X X X

Lacné maslo a mlieko zaplavili obchody: kto v skutočnosti tlačí ceny dole?

Drahé maslo je od konca roka 2025 minulosťou. Najpredávanejšie rodinné 250-gramové balenie sa predáva v akciách okolo 1,50 eura, pričom jeho cena už klesla aj pod jedno euro. Ešte v lete minulého roku stála štvrtka masla priemerne 2,77 eura. Čo je za náhlym obratom ceny jednej z mienkotvorných potravín, ktorá bola veľkou témou sociálnych sietí?

Američania vykupujú obchody, USA zasiahne snehová búrka

O razantný pokles cien masla, ktorý sprevádza aj zlacnenie na Slovensku populárneho trvanlivého mlieka, sa postaral súbeh okolností, aký sa často nevidí. Vzostup a pád cien mlieka súvisia s rozpútaním vojny na Ukrajine v roku 2022, ako aj so snahami súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť tento vojnový konflikt. Vojna vyvolala v Európe dramatické zvýšenie cien energií – plynu a elektriny, zdraženie ktorých sa premietlo aj do cien potravín.

Kartami zamiešalo aj nevyspytateľné počasie. Na Slovensku vlani napätie na mliečnom trhu zvýšil vpád slintačky a krívačky, čo viedlo obchodné reťazce k zvýšeným dovozom mliečnych výrobkov. A do toho všetkého prišla ešte celosvetová colná vojna, ktorú rozpútal americký prezident v snahe upevniť upadajúce postavenie USA vo svetovej ekonomike.

Tento chaoticky namiešaný koktail najprv priniesol vzostup cien hnojív, bez ktorých je súčasná produkcia potravín – aj krmív pre dobytok – nemysliteľná. Viedlo to k rastu cien surového mlieka. Z krízy sa postupne vymanili najväčší svetoví producenti a exportéri mlieka Američania a Novozélanďania. Keď vlani udrel Trump na Čínu vysokými clami, vlna čínskych colných protiopatrení zasiahla aj Európu.

„Čínske clá na mliečne výrobky v rozsahu 21 až 42 percent boli odpoveďou na vysoké clá EÚ na elektromobily. Mliečne výrobky z krajín najväčších európskych producentov Nemecka aj Poľska sa objavili na Slovensku, čo v posledných mesiacoch viedlo k znižovaniu cien surového kravského mlieka. Ich pád pokračuje a zneisťuje postavenie komerčných mliečnych fariem, ktoré prežili dve veľké predchádzajúce mliečne krízy (2009 a 2016) s odretými ušami,“ zhodnotil Alexander Pastorek, šéf Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Úpadok domácej výroby

Bežní spotrebitelia, samozrejme, vnímajú situáciu v ponuke mliečnych výrobkov cez ich cenu. Kým pokles cien surového mlieka vyvoláva obavy medzi farmármi, spotrebitelia nakupujú po dvoch rokoch lacnejšie maslo. K tomu sa pridružilo trvanlivé mlieko, cena ktorého klesla k akciovým 59 centom za liter. Na mlieku to prináša úsporu desiatok centov, na masle, najmä, ak ide o zahraničné, aj dvoch eur, ak porovnáme súčasné ceny s obdobím, keď kulminovali.

To, že je zahraničné maslo lacnejšie, je odrazom aktuálnych možností slovenského mliekarenského priemyslu, ako aj obchodnej politiky reťazcov. Na Slovensku vyrába maslo len 5 z 20 mliekarní a tie pokrývajú domácu spotrebu masla zhruba na 50 percent. Lepšia je situácia v trvanlivom mlieku, lenže aj sem sa tlačí zahraničná konkurencia, napríklad česká Madeta.

„Možnosti slovenských výrobcov sú aj odrazom ich technologického vybavenia, odvetvie ako celok eviduje investičný dlh v hodnote 500 miliónov eur,“ opísala realitu v mliekarenskom priemysle Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu. Len pripomeňme, že ten v roku 1990 spracovával ešte okolo dvoch miliárd litrov mlieka. V roku 1998 malo Slovensko 52 mliekarní, v roku 2006 už iba 25 a aktuálne spracúva mlieko 20 mliekarní.

Tie vlani spracovali vyše 812 miliónov litrov mlieka, teda len o necelý jeden milión litrov mlieka menej ako v roku 2024. Tieto čísla naznačujú, ako z jednej strany upadla za tri a pol desaťročia domáca produkcia mlieka a z druhej strany až prekvapujúco dobrú regeneračnú schopnosť už iba necelých 300 prvovýrobcov mlieka eliminovať straty z produkcie suroviny vyvolané slintačkou. Na to, že sa Slovenskom prevalila nákazlivá choroba, podali vynikajúci výkon. Je to, ako povedal Alexander Pastorek, nepochybne aj dôsledok modernizácie mliečnych fariem a dotácií, ktoré tam rezort za minulé dva roky nasmeroval.

Mliekari verzus obchodníci

Spotrebiteľ, pravda, veľké čísla posudzuje cez výdavky za potraviny. Je rozdiel, či kupuje maslo za ceny oscilujúce medzi 3,50 až 4,20 eura, alebo o dve eurá nižšie. Komu pripísať zásluhu na súčasnom znížení cien masla a trvanlivého mlieka? Obchodníci sú presvedčení, že k nemu prispeli oni.

„Reťazce po vypuknutí slintačky a krívačky (SLAK) primerane zasiahli a zabezpečili dostatok mlieka pre slovenských spotrebiteľov. Nikto nevedel, aké bude mať táto epidémia dôsledky a úlohou obchodníkov bolo zabezpečiť potrebné množstvá za čo najnižšiu cenu pre slovenských spotrebiteľov,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda SAMO – Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Dodal, že situáciu na Slovensku sa podarilo vyriešiť nad očakávanie rýchlo, za čo patrí vďaka všetkým zainteresovaným vrátane štátu. Aj preto bolo možné obnoviť dodávky mlieka od domácich dodávateľov. Tým, že mlieka bolo dostatok, aj cena pre spotrebiteľa sa vyvíjala pozitívne.

Pravda, inak hodnotia situáciu mliekari. „Obchodné reťazce napriek apelom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka neverili v stabilizáciu produkcie mlieka po nákaze SLAK a zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 percent v prvom polroku 2025 ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu,“ reagovala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu.

Podľa Nouzovskej prispeli k výraznému nárastu ich zásob, ktoré sa za 1. polrok 2025 oproti 1. polroku 2024 takmer zdvojnásobili. Negatívne dosahy týchto krokov sa na slovenskom trhu začali prejavovať na jeseň 2025 spolu s dôsledkami významnej nadprodukcie mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá začala tlačiť ceny suroviny smerom nadol. Celkovo sa mlieko a mliečne výrobky dostali pod silný cenový a konkurenčný tlak dovozu, čo prinieslo výrazné znižovanie cien najmä masla a trvanlivého mlieka.

Na konci bič plieska

Máme tu teda dva rozdielne pohľady na to, čo sa stalo s cenami mlieka, ako aj na ich dôsledky. Ako sa však vraví, na konci bič plieska a v prípade spotrebiteľov, ktorým výdavky za potraviny odčerpávajú viac ako jednu pätinu príjmov, je každé zníženie cien mliečnych výrobkov vítané. Ak však hovoríme o plieskajúcom cenovom biči, treba dať slovo ešte prvovýrobcom mlieka.

Alexander Pastorek neskrýva obavy z pokračujúceho pádu cien mlieka. Zo štatistiky vyplýva, že medzi rokmi 2005 a 2024 sa znížil počet mliečnych fariem zo 775 na 323. Aj keď sa počet zatváraných fariem v ostatných dvoch rokoch minimalizoval, ak cena suroviny bude prudko klesať, opäť príde podľa Pastoreka k úbytku chovateľov dojníc.

Slovensko, kedysi exportér sušeného mlieka, ale aj iných produktov, je dnes v mlieku sebestačné len na 80 percent. „Spotrebiteľ bude mať stále na pultoch mliečne výrobky, len už nebudú slovenské – a stane sa to, čo sa stalo napríklad s cesnakom. Keď chýbal, jednoducho sa doviezol. Pravda, ten z importu bol vždy drahší,“ hovorí Pastorek. Preto je podľa neho dôležité udržať domácu produkciu mlieka a mliečnych výrobkov aspoň na súčasnej úrovni. „Situácia vo svete je príliš turbulentná a nemožno sa spoliehať, že budeme žiť z prebytkov iných krajín. V prípade kríz platí, bližšia košeľa ako kabát,“ zdôraznil Pastorek.

Napokon ešte výstižný postreh Martina Krajčoviča zo SAMO: „Jednoznačne môžeme povedať, že spotrebitelia sa prednostne zaujímajú o cenu. Veľmi negatívne, najmä pri masle, k tomu prispela aj politická diskusia a neodborné porovnávania cien masla na jednotlivých trhoch. (Pozri diskusiu na sociálnych sieťach, pozn. red). To malo za následok, že spotrebitelia začali ešte viac preferovať iba cenu a pri masle kvôli nižšej cene začali výraznejšie uprednostňovať maslo od zahraničných výrobcov.“

X X X

Zahraničné médiá reagujú na odhalenú komunikáciu Miroslava Lajčáka s Jeffreym Epsteinom

Svetové médiá analyzujú informácie o ich spoločnej komunikácii.

Britský spravodajský web BBC informuje o rezignácii Miroslava Lajčáka, poradcu slovenského premiéra Roberta Fica pre národnú bezpečnosť, ku ktorej došlo po zverejnení dokumentov známych ako „Epstein files”. Tieto americké dokumenty odhalili jeho komunikáciu so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Spisy, známe ako Epstein files, ukázali, že Lajčák si s finančníkom vymieňal správy týkajúce sa dievčat a diplomacie.

Predseda slovenskej vlády Fico v sobotu oznámil, že prijíma Lajčákov odchod, pričom ho označil za neuveriteľný zdroj skúseností v diplomacii a zahraničnej politike.

Rezignácia prišla po tom, čo americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo tri milióny súborov týkajúcich sa Jeffreyho Epsteina. Ich zverejnenie opäť vyvolalo otázky o morálnej integrite ľudí spojených s Epsteinom.

Odkazy o dievčatách a Lavrovovi

V textovej komunikácii z októbra 2018, keď Lajčák pôsobil ako minister zahraničných vecí SR, diskutoval s Epsteinom o ženách a nadchádzajúcom stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Spravodajský web BBC cituje konverzáciu, v ktorej Lajčák reagoval: „Prečo ma nepozvete na tieto hry? Vzal by som si dievča s názvom ‚MI‘.”

„Kto by nechcel,” odpovedal Epstein. „Môžeš mať obe, nie som majetnícky. A aj ich sestry.”

Neskôr Epstein Miroslavovi Lajčákovi píše, aby si od Lavrova vypýtal tričko s jeho podobizňou a podobizňou Vitalija Čurkina — zosnulého ruského veľvyslanca pri OSN.

„Dostanete tričko. Potom dostanete dievčatá,” píše Epstein. Lajčák s tým v textovej správe súhlasil.

Keď Epstein poznamenal, že sestry dievčat plávajú v bazéne, Lajčák reagoval, že „to nie je fér”. „Aj keď všetky majú menej ako 30 rokov. Takže pravdepodobne sú pre vás príliš mladé,” dodal Epstein a vzápätí sa opravil: „Alebo by som mal povedať menej ako 50.”

„Nebuď zlý,” odpovedal Lajčák. „Nepoznáš ma v akcii.”

X XX

 Šefčovič reaguje na Politico. Bruselský magazín našiel v spisoch od Epsteina tri odkazy

Slovenský eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič v utorok kategoricky odmietol, že by mal akýkoľvek kontakt s americkým finančníkom a sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Uviedol to v reakcii na správy, že sa jeho meno objavilo v novej várke spisov týkajúcich sa Epsteina, ktoré minulý týždeň zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti.

„Nikdy som nemal priamy alebo nepriamy kontakt, komunikáciu či stretnutie s Jeffreym Epsteinom. Nikomu som neudelil súhlas ani som nikoho nepožiadal, aby ktokoľvek vrátane Miroslava Lajčáka spomínal moje meno Epsteinovi. Akékoľvek takéto uvedenie môjho mena sa uskutočnilo bez môjho vedomia. Ak Miroslav Lajčák moje meno spomenul, urobil tak výlučne pre svoje vlastné účely, s ktorými som nemal nič spoločné,“ uviedol Šefčovič.

Clintonovci budú svedčiť v kauze Epstein

Magazín Politico vo svojej správe napísal, že prehľadal súbor najnovších dokumentov a našiel tri odkazy na Šefčoviča. Žiaden z nich však podľa magazínu nedokazuje kontakt s Epsteinom. Ide o korešpondenciu medzi ním a neznámou osobou o Šefčovičovej kampani na post prezidenta SR v roku 2019, približne v čase, keď oznámil svoju kandidatúru.

Slovenský eurokomisár zdôraznil, že nikdy nebol oslovený so žiadosťou o stretnutie alebo kontakt s Epsteinom, a to ani zo strany Miroslava Lajčáka, či kohokoľvek iného.

„Som pobúrený, že moje meno bolo v danej výmene použité bez môjho vedomia alebo súhlasu, a kategoricky odmietam akýkoľvek náznak môjho zapojenia,“ odkázal Šefčovič.

Lajčák pre svoju komunikáciu s Epsteinom minulý týždeň skončil ako poradca predsedu vlády SR Roberta Fica, pričom však viackrát odmietol, že by o činoch a podozreniach spájaných s Epsteinom vedel či sa na nich podieľal. Epsteinovo konanie Lajčák odsúdil.

Milionár Epstein, známy svojimi kontaktmi s celebritami, politikmi a miliardármi, spáchal samovraždu vo väzení v New Yorku mesiac po svojom zatknutí v roku 2019. Podľa vyšetrovania Epstein vybudoval nelegálnu sieť, v rámci ktorej organizoval stretnutia majetných a vplyvných osôb s neplnoletými dievčatami. Sexuálneho zneužívania dievčat sa údajne dopúšťal aj samotný Epstein.

 X XX

 Bizár na pražskom súde: Sára Saudková sa ťahala o muža s rivalkou, ktorá ju žaluje za zlomený nos. Si trápna, nechaj nás!

Scény ako z latinskoamerickej telenovely či talianskej čiernej komédie sa v pondelok odohrávali na súde, kde sa stretla známa česká umelkyňa Sára Saudková so svojím niekdajším partnerom. Saudkovú žaluje jeho súčasná partnerka Petra Š. za fyzické napadnutie s výsledkom ublíženia na zdraví. Nechýbala ani ona.

Záber pred štartom súdneho pojednávania a na ňom Sára Saudková a jej niekdajší partner Samuel Saudek. Do záberu vošla jeho súčasná partnerka Petra Š. ktorá Saudkovú žaluje. Najprv jej Sára Saudková zakrývala oči a potom sa ju snažila zatlačiť dozadu.

Na súde na Prahe 5 sa stretli obe ženy, ale prišiel aj Samuel Saudek, ktorý je zjavným zdrojom ich konfliktu. Pred zástupcami médií a pracovníkmi súdu sa odohralo bizarné divadlo. Konflikt o priazeň Samuela Saudka totiž pokračoval priamo pred objektívmi fotografov, informoval portál iDnes.cz.

Fotografka Sára Saudková sa na chodbe začala demonštratívne túliť k svojmu druhovi Samuelovi Saudkovi. Do intímnej momentky však razantne vstúpila jeho súčasná partnerka Petra Š., ktorá je v prípade zároveň poškodenou stranou.

Podľa opisu iDnes.cz nastala v tej chvíli nefalšovaná ťahanica. Saudková začala rivalku odtláčať, chytila ju za hlavu a rukou jej zakryla oči, aby ju vymazala zo záberu. „Je to trapné. Môžete nás nechať na pokoji? Si trapná,“ sypala urážky Saudková, zatiaľ čo sa jej súperka snažila prebojovať späť k Samuelovi. Bizarný výstup ukončila obžalovaná fotografka rázne: „Príď potom za mnou, ale bez tejto panej.“ Saudek zostal na chodbe v spoločnosti Petry Š.

Ako píše portál iDnes.cz, absurdita situácie pokračovala aj vnútri súdnej siene. Samuel Saudek starší, ktorý sedel presne medzi oboma ženami (napravo obžalovaná Saudková, naľavo zbitá Petra Š.), odmietol vypovedať. Využil právo nevypovedať voči blízkej osobe, pričom šokoval vyhlásením, že so Sárou Saudkovou sú stále druh a družka. Fakt, že má pomer so ženou, ktorej mala Saudková podľa obžaloby zlámať nos, zjavne prekážkou nie je.

Otca vyhnali z domu

Svedčiť museli aj dospelé deti slávneho klanu. Dcéra Sára opísala večer, kedy malo k incidentu dôjsť, ako vyvrcholenie dlhoročnej rodinnej krízy. „Ťahá sa to roky, že sa vracia k nám, potom je zase s Petrou,“ uviedla dcéra, ktorá po incidente otca Samuela definitívne vyhnala z domu. „Keď som videla mamku plakať, nechcela som, aby sa vracal,“ citoval jej slová portál zo súdneho pojednávania. Syn Samuel Junior údajný konflikt medzi ženami nevidel, mamu len ukázala škrabance na ramene a tvrdila, že ona neútočila.

Samuel Saudek a jeho súčasná partnerka Petra Š. ktorá žaluje Sáru Saudkovú.

Štátny zástupca uvádza, že v rámci spomenutého konfliktu, pre ktorý Petra Š. zažalovala Sáru Saudkovú, najprv fotografka chytila svoju sokyňu za vlasy, následne ju udrela veľkou intenzitou do oblasti hlavy a tváre, následkom čoho poškodená spadla na zem. Tam ju údajne ešte Saudková kopla do pravého stehna. Poškodenej mala spôsobiť „zlomeninu hrotu nosových kostí s opuchom mäkkých tkanív nosa, kožné odreniny s podkožnými krvnými výronmi nad ľavým okom a na ľavej tvári, akútny blok krčnej chrbtice a podkožný krvný výron na vonkajšej strane pravého stehna“. Saudková vinu odmieta. Ak ju súd uzná vinnou, hrozí jej 15-mesačný podmienečný trest. Rozsudok v pondelok nepadol.

X X X

 Mesto Malacky osadilo cyklolávku ponad diaľnicu D2. Použili 800-tonový žeriav

Osádzanie nosnej konštrukcie prebehlo za pomoci 800-tonového žeriavu. Operácia si vyžiadala dočasnú uzáveru úseku diaľnice medzi Kútmi a Malackami, pričom doprava bola vedená po obchádzkovej trase.

Osádzanie cyklolávky si vyžiadlo aj uzávierku diaľnice D2.

Nová lávka pre peších a cyklistov ponad diaľnicu D2 v Malacky je už úspešne osadená. Montáž prebehla v nočných hodinách zo soboty 31. januára na nedeľu 1. februára a bez vážnejších komplikácií v doprave. „Úplná precíznosť a presnosť. Išlo sa na skutočné centimetre, paráda,“ zhodnotil realizáciu primátor Malaciek Juraj Říha. O projekte informuje Bratislavský samosprávny kraj na svojom oficiálnom webe.

Osádzanie nosnej konštrukcie prebehlo za pomoci 800-tonového žeriavu. Oceľová lávka s dĺžkou 46 metrov a hmotnosťou približne 80 ton bola zdvihnutá z priestoru pri Rohožníku, otočená ponad diaľnica D2 a presne uložená na pripravené opory. Operácia si vyžiadala dočasnú uzáveru úseku diaľnice medzi Kútmi a Malackami, pričom doprava bola vedená po obchádzkovej trase cez Sekule, Moravský Svätý Ján a Veľké Leváre.

Lávka je navrhnutá ako oceľová konštrukcia z valcovaných profilov, zmontovaných mimo staveniska. Hoci ide z pohľadu odborníkov o štandardné rozpätie a hmotnosť, osadenie ponad frekventovanú diaľnicu si vyžadovalo precíznu prípravu, koordináciu a nasadenie ťažkej zdvíhacej techniky. Predmontáž zároveň umožnila skrátiť čas uzávery na nevyhnutné minimum. Na oboch stranách premostenia boli v uplynulých týždňoch dokončené opory vrátane debnenia a armovania.

Nová lávka je dôležitým článkom cyklotrasy Duklianskych hrdinov – Na majeri. Diaľnica D2 tu dlhodobo predstavovala bariéru pre peších a cyklistov, po dokončení vznikne bezpečné spojenie bez nutnosti obchádzania po frekventovaných komunikáciách.

Projekt počíta aj s budúcim napojením na cyklotrasu smerom z Rohožníka. Obe trasy sa majú stretnúť v lokalite Na majeri a vytvoriť ucelený cyklistický koridor v severnej časti Malaciek.

Po technickom osadení bude nasledovať dokončenie povrchov, zábradlí a napojení na cyklotrasu. Sprístupnenie lávky pre verejnosť sa očakáva v najbližších týždňoch.

X X X

 Veletrh v Drážďanech přilákal přes 30 tisíc návštěvníků, Pardubický kraj byl u toho

Pardubický kraj se ve dnech 30. ledna až 1. února prezentoval na mezinárodním veletrhu cestovního ruchu Reisemesse Dresden, jehož letošní návštěvnost překročila hranici 30 000 návštěvníků. Vysoká účast potvrdila silný zájem německé veřejnosti o cestování a nabídku České republiky a jejích regionů.

Turistickou nabídku Pardubického kraje představila Destinační společnost Východní Čechy v rámci expozice České republiky, kterou připravilo zahraniční zastoupení agentury CzechTourism v Berlíně. Návštěvníkům se na stánku představilo 17 spoluvystavovatelů z řad krajů, turistických cílů a podnikatelů v cestovním ruchu.

„Pro tuto příležitost jsme připravili specializované brožury v německém jazyce, zaměřené zejména na cykloturistiku a rodiny s dětmi, o které byl velký zájem. Návštěvníci se nejčastěji zajímali o pěší turistiku, Labskou stezku, kemping a karavaning, hrady a zámky a možnosti ubytování v regionu,“ uvedla Alena Horáková, ředitelka Destinační společnosti Východní Čechy.

Významným tématem byla rovněž dopravní dostupnost Pardubického kraje z Drážďan, především možnost využití pohodlných přímých vlakových spojů z Drážďan do Pardubic. Velmi zaujala i ochutnávka pardubického perníku, která probíhala na stánku po celé tři dny.

Německá klientela patří spolu se slovenskou a polskou k početně nejvýznamnějším zahraničním návštěvníkům kraje. Prezentace regionu na zahraničních veletrzích je proto důležitou součástí marketingových aktivit.

Mgr. Sylva Drašnarová