Dodávky plynu z Ruska cez plynovod TurkStream sa obnovili. Dodávky zemného plynu pre Maďarsko cez plynovod TurkStream sa po úspešnej ročnej údržbe obnovili. Uviedol to vo štvrtok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Dodávky prichádzajú od začiatku týždňa a ich objem je na štandardnej úrovni, dodal minister počas návštevy Petrohradu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI.
Maďarské rezervy už pokrývajú 37 % ročnej spotreby krajiny, zatiaľ čo európsky priemer je 21 %, uviedol ďalej Szijjártó.
„Je načase, aby všetci pochopili, že dodávky energií nie sú ideologickou alebo politickou otázkou, ale tvrdou realitou,“ zdôraznil minister. Ak by bolo Maďarsko odrezané od ruských zdrojov, nebolo by schopné uspokojiť svoje energetické potreby, a preto je pragmatická spolupráca s Ruskom naďalej v jeho záujme, uzavrel.
Szijjártó sa zúčastňuje na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, kde má na programe stretnutia s ruským vicepremiérom Denisom Manturovom a generálnym riaditeľom spoločnosti Rosatom Alexejom Lichačovom./agentury´/
X X X
Prezident Ruskej federácie prijal pozvanie na návštevu Turecka od Recepa Tayyipa Erdogana.
Ruský prezident Vladimir Putin prijal pozvanie na návštevu Turecka od znovuzvoleného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informoval o tom vo štvrtok Putinov poradca Jurij Ušakov. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na agentúru Interfax.
Program návštevy sa už pripravuje, jej dátum však zatiaľ nestanovili, dodal Ušakov.
Turecko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, sa v prípade ruskej invázie na Ukrajine snaží zohrávať úlohu mediátora.
Medzinárodný trestný tribunál (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v marci vydal na ruského prezidenta zatykač. AFP pripomína, že Turecko nie je signatárom štatútu ICC, a teda Putina takmer určite nezaistí, aktuality.sk
X X X
Zvrat v kauze Očistec: Prípad policajnej chobotnice okolo Bödöra a spol. znovu ožíva. Najvyšší súd rozhodol o jeho pokračovaní
Sudca Peter Pulman vlani v októbri prerušil stíhanie v kauze policajnej mafie a obrátil sa na Ústavný súd. Obával sa, že kvôli možnému nesúladu zákona o prokuratúre s ústavou mohli byť porušené práva obvinených. Najvyšší súd teraz rozhodol, že s obžalobou má ďalej pracovať.
Kauza policajnej mafie v službách Norberta Bödöra opäť ožíva. Najvyšší súd totiž rozhodol o sťažnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá nesúhlasila s prerušením stíhania v dôležitej kauze – súd prokurátorovi vyhovel. V praxi to znamená, že zákonný sudca musí opäť rozhodnúť o podanej obžalobe – teda či ju príjme, alebo pre vážne procesné pochybenia vráti.
„Na dnešnom neverejnom zasadnutí Najvyšší súd na základe sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 19. 10. 2022, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie a podaný návrh na začatie konania pred Ústavným súdom v trestnej veci obvineného Ing. Norberta B. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, keďže nezistil splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení trestného stíhania zo strany prvostupňového súdu. V ďalšom postupe bude prvostupňový súd povinný preskúmať podanú obžalobu a rozhodnúť o nej,“ rozhodol Najvyšší súd.
Spomalenie, potom stopka
Bývalí policajní funkcionári a Bödör sa doteraz nepostavili pred súd, hoci špeciálna prokuratúra podala obžalobu už koncom roka 2021.
Najprv sa hľadal zákonný sudca, ktorý sa necíti byť zaujatý, napokon prípad dostal na stôl Peter Pulman zo Špecializovaného trestného súdu. Namiesto toho, aby prijal alebo vrátil obžalobu, stíhanie v októbri 2022 prerušil. Nepozdávalo sa mu, ako sa rozhodovalo o námietkach zaujatosti voči špeciálnej prokuratúre.
Obával sa totiž, že mohli byť porušené práva obvinených na spravodlivý proces. So svojimi pochybnosťami sa obrátil na Ústavný súd s návrhom na konanie o súlade zákona o prokuratúre s ústavou.
Stíhaná skupina namietala nielen konkrétnych prokurátorov, ale aj nestrannosť celého úradu pod vedením Daniela Lipšica. Zákon však na takýto prípad nemyslel a generálny prokurátor opakovane rozhodol, že prípad zločineckej skupiny okolo nitrianskeho podnikateľa musí dozorovať špeciálna prokuratúra, ktorá je na to určená. Tak to definuje zákon o prokuratúre.
Úrad špeciálnej prokuratúry podal proti Pulmanovmu rozhodnutiu sťažnosť. Okrem iného upozornil na nález Ústavného súdu z roku 2009, ktorý sa už postavením špeciálnej prokuratúry na návrh viacerých obvinených zaoberal a nesúlad s ústavou nenašiel.
Rozhodnutie sudcu Pulmana – prerušiť stíhanie obvinených v kauze Očistec – posudzoval Najvyšší súd. Ten so sudcom nižšieho súdu podľa dnešného rozhodnutia nesúhlasil a trvá na tom, že má riadne rozhodnúť o podanej obžalobe.
Pulman môže obžalobu prijať a nariadiť hlavné pojednávanie v kauze, ale môže aj obžalobu vrátiť späť pre závažné pochybenia. Aktuality.sk požiadali o reakciu jedného z advokátov v tomto prípade – Mareka Paru. „Zareagujem po doručení,“ napísal.
Najvyššie zaradili Bödöra a Gašpara
Kauza Očistec sa týka niekdajších policajných top funkcionárov za vlád Smeru. Podľa obžaloby mali vytvoriť zločineckú skupinu v polícii v službách Norberta Bödöra. Na vrchole policajnej mafie podľa vyšetrovateľa stál popri svojom príbuznom Bödörovi aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.
V prípade sa priznalo už viacero ľudí, medzi nimi aj funkcionári Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Ďalší štyria nižšie postavení policajti už uzavreli dohody o vine a treste, aktuality.sk
X X X
Sudca zrušil povinné nosenie rúšok v školách, v Nemecku sa postavil pred súd
Sudca vo Weimare v spolkovej krajine Durínsko v roku 2021 rozhodol, že nariadenie ministerstva školstva o nosení rúšok v školských učebniach sa nevzťahuje na deti dvoch škôl v meste.
Nemecký sudca, ktorý počas pandémie koronavírusu rozhodol o tom, že žiaci dvoch škôl v meste Weimar si nemusia v učebniach povinne prekrývať horné dýchacie cesty, sa vo štvrtok postavil pred súd, keďže údajne spolupracoval so sťažovateľmi a maril tak opatrenia verejného zdravotníctva. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Sudca vo Weimare v spolkovej krajine Durínsko v roku 2021 rozhodol, že nariadenie ministerstva školstva o nosení rúšok v školských učebniach sa nevzťahuje na deti dvoch škôl v meste. Toto rozhodnutie bolo následne zrušené viacerými ďalšími súdmi.
Závažné obvinenie
Štátny zástupca v pondelok sudcu obvinil z toho, že sám pomáhal zosnovať celé súdne konanie. Sudca totiž údajne niekoľko týždňov hľadal deti, ktoré by mohol použiť v prípade sťažnosti na nosenie rúšok v učebniach, uvádza sa v obžalobe, ktorú vo štvrtok predniesla prokuratúra v meste Erfurt. Spolupracoval aj pri napísaní listu, ktorý matka dvoch školákov použila pri oficiálnom podaní sťažnosti na protipandemické opatrenia.
„Správanie sudcu vedome a závažne porušovalo právny systém a spravodlivosť,“ uviedla nemecká prokuratúra a dodala, že obvinenému v skutočnosti nikdy nešlo o zdravie školákov.
Obvinený sudca však tieto obvinenia odmieta, pripomína DPA, aktuality.sk
X X X
Internovať Rusov na Západe? Treba ich mať pod drobnohľadom, hovorí Pavel
Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre ukrajinskú redakciu rádia Slobodná Európa uviedol, že západné tajné služby by mali viac sledovať Rusov žijúcich mimo svojej domoviny. Takýto monitoring Rusov na Západe prirovnal k situácii Japoncov v USA počas druhej svetovej vojny.
Prezident Česka Petr Pavel počas stretnutia s príslušníkmi medzinárodnej bojovej skupiny NATO v Centre výcviku Lešť.
Pavel v rozhovore, na ktorý upozornil český iDnes, vyjadril pochopenie pre Rusov žijúcich v západných krajinách, ktorí musia čeliť ťažkostiam po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. Jedným dychom však dodal, že v čase vojny by mali byť bezpečnostné opatrenia týkajúce sa ruských občanov prísnejšie v normálnych časoch. Na Západe žijú milióny ruských občanov. agentury.
X X X
Matovič a Sulík strácajú, Demokrati sa prepadajú. Fico a Pellegrini posilnili
Na čele prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV JOJ zostáva Smer. Nasledujú Hlas a Progresívne Slovensko. Do poslaneckých lavíc by zasadli členovia ôsmich politických strán.
Ak by sa voľby do parlamentu konali v čase konania prieskumu, tak 24,2 % opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 12,5 % deklarovalo, že by voliť nešli a 1,6 % opýtaných na otázku odmietlo odpovedať. Rozhodnutých by bolo 61,7 % oprávnených voličov a svoje hlasy by rozdelili nasledovne.
Ódor podporu nečakal. Morálka poslancov bola nízka, zhodnotil
Voľby by vyhral Smer zo ziskom 19,0 %, druhý Hlas by dostal dôveru 17,2 % voličov. Progresívne Slovensko 14,4 %. Sasku by volilo 7,8 %, nasleduje OĽaNO so ziskom 7,1 %, Republika so 7,0 %. Do parlamentu by sa dostali aj KDH so ziskom 6,5 % a Sme rodina by volilo 6,2 %.
Za bránami parlamentu by zostali SNS (4,7 %), Demokrati (2,8 %), Maďarské fórum a Občianski demokrati Slovenska a Za regióny a Rómska koalícia a Demokratická strana (2,1 %) Za ľudí (1,9 %), Szövetség – ALIANCIA (1,3 %), Modrí – MOST-HÍD (1,3 %), Kotlebovci – ĽSNS (1,0 %), Kresťanská únia (0,3 %), Národná koalícia (0,2 %), Práca slovenského národa (0,2 %).
„Skúste si prestaviť, že by sa teraz najbližší víkend znovu konali parlamentné voľby do NR SR. Išli by ste voliť? A ktorú stranu alebo hnutie by ste volili? Prečítam vám strany v náhodnom poradí, alebo môžete menovať aj nejakú inú,“ znela otázka v prieskume verejnej mienky.
Zber dát trval od 6. do 9. júna 2023 na vzorke 1 000 respondentov., agentury
X X X
Ruský exminister energetiky Milov: Putin naznačil, že neuznáva suverenitu Slovenska
Rusko pod vedením Vladimíra Putina nie ja také, ako si mnohí Slováci myslia, tvrdí ruský politik Vladimír Milov. Sme chudobnejší, máme znefunkčnený štát a na Ukrajine Putinovi ide iba o dobytie nových území.
Milov: Rusko pod vedením Putina nie je také, ako si Slováci myslia
Vladimír Milov bol očitým svedkom vzostupu ruského vodcu Vladimíra Putina k moci. Vtedy pôsobil ako viceminister energetiky, po rokoch sa však stal opozičným politikom a napokon bol donútený z vlasti odisť. V rozhovore pre denník Pravda vysvetlil, prečo prikláňanie sa k Rusku neprenesie Slovákom žiadne výhody.
Podľa neho Rusko má záujem, aby sa na Slovensku dostali k moci sily, ktoré budú blokovať pomoc Ukrajine, či sa snažiť o rozbitie jednoty členov NATO. Dodal, že vplyvní ruskí politici sa ani netaja tým, že konečným cieľom vojny na Ukrajine je rozšírenie územia krajiny. Navonok však agresiu prezentujú ako súboj s NATO.
„Putin by určite chcel dostať Slovensko do zóny svojho vplyvu. Pred inváziou na Ukrajinu predstavil svoje požiadavky na medzinárodnú bezpečnosť, podľa ktorých sa NATO musí stiahnuť späť za hranice z roku 1997. To znamená, že Putin neuznáva suverenitu nových členov Aliancie a to sa týka aj Slovenska. Myslím si, že mnohí ľudia na Slovensku toto nevedia. Ak by vedeli a všimli si situáciu pravé v tomto kontexte,“ uviedol.
Všetkým sympatizantom Putina na Slovensku politik odkazuje: Rusko nie je také, ako si myslíte. Viac sa dozviete v rozhovore./agentury/
X X X
Platba kešom sa dostala do ústavy. Vďaka novinke ju obchodníci budú môcť aj odmietnuť
Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok 111 hlasmi definitívne schválila.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.
Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb,“ doplnil.
Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie,“ vysvetlili v dôvodovej správe.
Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.
Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti. Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka./aktuality.sk
X X X
Platba kešom sa dostala do ústavy. Vďaka novinke ju obchodníci budú môcť aj odmietnuť
Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok 111 hlasmi definitívne schválila.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.
Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb,“ doplnil.
Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie,“ vysvetlili v dôvodovej správe.
Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.
Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti. Ústavný zákon bude účinný od 1. júla tohto roka./agentury/
X X X
Baliaca linka ide nonstop 24 hodín. Nové zemiaky sú drahšie, za koľko kúpite kilogram?
Slovensko prežíva rok potravinovej drahoty. Ceny zemiakov, ktoré sa považujú za druhý chlieb Slovákov, dosahujú vrchol. Dopredávané „staré“ zemiaky zo slabej lanskej úrody idú po viac ako 1,30 eura za kilogram. Nové zemiaky sú ešte o 10 až 20 centov drahšie. Na porovnanie, najlacnejší kilogramový bochník chleba vyjde na 1,70 až 1,80 eura.
Kedysi bežný krajec chleba s masťou a cibuľou, jedlo prostých ľudí, je pochúťka za riadne mastný peniaz. Cibuľa sa dováža až z Austrálie a stojí toľko čo chlieb – 1,73 eura.
Kedy klesnú ceny? Citeľne najskôr v druhej polovici leta, keď sa dostanú na trh zemiaky a cibuľa od väčšiny slovenských pestovateľov. Taký je odhad farmára Juraja Máčaja, najväčšieho pestovateľa zemiakov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe.
Tento týždeň v noci zo stredy na štvrtok vyorali štyri kombajny na Máčajovej rodinnej farme 250 ton zemiakov, premenené na kilogramy, je to 250-tisíc kilogramových vrecúšok. Toľko rodín si môže dopriať tradičnú slovenskú lahôdku. Jeden z reťazcov nové zemiaky oddnes (od štvrtka) dáva do akcie za baťovskú cenu 0,99 eura za kilogram.
Prvé zemiaky z novej úrody sú tradične drahé. Treba mať predklíčené sadivo, zasadiť ich začiatkom marca a celé pole zakryť fóliou. Fóliová „perina“ urýchľuje rast zemiakov a chráni ich pred jarnými mrazmi. Tie boli tohto roku silné, zemiaky však studenú arktickú vlnu prežili. Potom prišli v posledných rokoch nevídané výdatné májové a júnové zrážky, ktoré popohnali rast rýchlených zemiakov na ploche sto hektárov.
Prvý zber urobil Máčaj začiatkom júna a potom celý minulý týždeň dažde neumožnili vstúpiť do rozmočeného poľa. Keď sa o zber na farme pokúsili v nedeľu, lebo obchod už nedočkavo pýtal zakontrahovanú produkciu, ťahali kombajn dva traktory.
Rady zemiakarov rednú
Dopestovať tzv. rýchlené zemiaky, ako vidno, nie je jednoduché a stojí to veľa peňazí, v cene sa premietajú aj príplatky za nočnú prácu. Nehovoriac o cene strojov. Dvojriadkový kombajn stojí okolo 300-tisíc eur. Skoré zemiaky majú slabučkú šupku, keď sa ich dotkne slnko, hnednú, preto sa zberajú v noci. Triediaca a baliaca linka ide nonstop 24 hodín. Zákazník netuší, koľko práce je s obyčajnými zemiakmi, ale ak ich chce mať po dlhej zime čerstvé, musí zaplatiť všetky doplnkové vklady a riziká spojené s pestovaním.
Riziká vyvolané čoraz nestálejším počasím rastú. Premieta sa to aj do chuti pestovať zemiaky. Po vlaňajšom suchom roku, ktorý pestovateľom bez závlah na severnom a východnom Slovensku znížil úrody aj o 30 percent, mnohí tohto roku zemiaky nevysadili. Máčaj má však moderné závlahy, takže výrazne znižuje riziko sucha. Zemiaky už pestuje na ploche 1 400 hektárov a k tomu cibuľu na 700 hektároch. Je to pestovateľ, ktorý významne ovplyvňuje slovenskú produkciu druhého chleba aj cibule. Špecializovaných producentov, ako je Máčaj, však na Slovensku veľa nie je.
Zoberme si východné Slovensko. Na Spiši a v Šariši, vo dvoch kedysi tradičných zemiakarských oblastiach, nájdeme len jedného veľkého pestovateľa s výmerou 250 hektárov. Je ním farmár Ján Komár, mimochodom, pôvodným povolaním učiteľ. Na troskách bývalých poľnohospodárskych podnikov v okolí Prešova vybudoval prosperujúcu zemiakovú farmu, na ktorej zamestnáva 50 ľudí.
V celom bývalom Východoslovenskom kraji – dnes Košickom a Prešovskom – však nájdeme už len 15 pestovateľov špecialistov na zemiaky, ale s malými výmerami od 10 do 40 hektárov. Nie všetci majú sklady a triediace linky ako Juraj Máčaj a Ján Komár, takže na priamo zásobujú lokálny trh. Ide zväčša o predaj z dvora či z farmy.
„Zemiakarstvo ako také je na východe republiky v úpadku,“ konštatuje Ján Komár. Ale nielen tam, aj na Liptove či v Turci.
Kto včas (ne)dáva, dva razy (ne)dáva
Komárov názor potvrdzuje aj predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Tohto roku klesne podľa odhadov zemiakarského zväzu výmera zemiakov na Slovensku pod 5-tisíc hektárov. Tak málo zemiakov sa na Slovensku ešte nepestovalo. Ani nadštandardná produkcia špičkových zemiakarov, akými sú Máčaj či Komár a niekoľko ďalších z radu vybočujúcich farmárov, nedokáže dopestovať potrebné množstvo zemiakov.
Slovenská sebestačnosť v zemiakoch klesla pod 50 percent. Na to, aby krajina dopestovala dosť zemiakov, museli by farmári rozšíriť pestovateľské plochy zhruba na 12-tisíc hektárov a zvýšiť hektárové úrody na 38–40 ton. Toľko už bežne pod závlahami dosahuje Juraj Máčaj.
Farmár Juraj Máčaj zberá úrodu ozimnej cibule. Pestovanie cibule a zemiakov vytvorilo spolu s inými plodinami na farme Juraja Máčaja dovedna 600 pracovných miest.
Za útekom od pestovania zemiakov je okrem iného aj pomalá reakcia štátu na potreby pestovateľov. Keď vlani v auguste a septembri kulminovali ceny energií, aj tí, čo mali sklady, usilovali sa úrodu vypredať do nástupu zimy. Obávali sa totiž, že neufinancujú skladovanie zemiakov za predraženú elektrinu.
„V máji konečne prišli podpory kompenzujúce vysoké ceny energií v sume 750-tisíc eur. No o tie sa uchádzali nielen zemiakari, ale aj ostatní poľnohospodári venujúci sa špeciálnej rastlinnej výrobe. Pomalosť a celkove málo výdatné podpory odradili mnohých od pestovania zemiakov,“ zhrnul situáciu na slovenskom zemiakarskom poli Jozef Šumichrast.
Ak ešte vlani sa pestovali zemiaky na Slovensku na ploche 5 400 hektárov, tohto roku to bude o niekoľko stoviek hektárov menej. Presnejšie číslo bude známe až po inventarizácii plôch. Len necelú polovica pestovateľov zemiakov od výmery päť hektárov možno označiť za skutočných profesionálov, ktorí sa venujú produkcii určenej na trh. Zvyšok tvoria drobní pestovatelia, ktorí síce svoju produkciu rozpredávajú v blízkom okolí, ale nedosahujú spravidla intenzitu konkurenčných farmárov z Poľska, Česka, nehovoriac o nemeckých, francúzskych či holandských zemiakaroch.
Ako von zo slepej uličky?
Cestu a spôsob, ako prekonať zemiakovú šlamastiku, ukazuje Juraj Máčaj, ktorý spolu s ďalšími producentmi zemiakov v okolí Senca vytvoril odbytové družstvo – organizáciu výrobcov s názvom Zeleninárska. Tá vlani dodala na trh stotisíc ton zeleniny. To už je množstvo, ktoré pritiahne pozornosť obchodných reťazcov. Aj preto chce do odbytovej organizácie vstúpiť prešovský farmár Ján Komár.
„Pokiaľ sa nedokážeme zorganizovať do odbytových družstiev, nebudeme partnermi pre obchodné reťazce,“ hovorí Komár. Máčaj vraví, že Zeleninárska je otvorená organizácia, ktorá privíta aj ďalších pestovateľov.
„V jednote rozdrobených pestovateľov spájajúcich sa do spoločnej odbytovej organizácie je sila,“ hovorí Juraj Máčaj. Dodáva, že obchod s potravinami sa globalizuje a reprezentujú ho v celej Európe obrovské nadnárodné spoločnosti – obchodné reťazce. Pokiaľ sa malí farmári nebudú organizovať pri predaji svojej produkcie do odbytových družstiev, nemajú budúcnosť. Vytváranie odbytových družstiev podporuje Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, musia to využiť aj slovenskí poľnohospodári.
Výrazne zlacnenie príde až v auguste
Jeden príklad globalizácie obchodu za všetky. Nedostatok cibule vyriešil jeden z najväčších reťazcov Lidl nákupom cibule až z Nového Zélandu. Objednal ju pre celý európsky trh, kde má predajne. Expandujúci nemecký reťazec siaha od Britských ostrovov až po východný okraj únie. Čím väčšia objednávka, tým atraktívnejší rabat pre odberateľa. Ale platí to aj opačne, čím väčšiu ponuku v dodávke cibule či zemiakov sústredia farmári prostredníctvom odbytového družstva, tým lepšiu cenu dosiahnu.
Ak má byť Slovensko v základných produktoch, ako sú zemiaky či cibuľa, sebestačné, potom musia viac spolupracovať pestovatelia práve pri predaji. Dosiahnu lepšie ceny, viac zarobia a dokážu si zarobiť na nové pestovateľské technológie, sklady, pozberovú úpravu a balenie zemiakov a zeleniny. To potom umožní dorábať zemiaky, cibuľu a ostatné produkty lacnejšie.
Pokles vysokých cien zemiakov a cibule príde podľa odhadov Juraja Máčaja v polovici leta, teda začiatkom augusta. Až vtedy sa vo väčšom množstve objaví úroda jarnej cibule a zemiakov pestovaných konvenčným spôsobom. Treba teda vyčkať ešte pár týždňov, kým naostatok ponuka z fariem prevýši dopyt a ceny klesnú na úroveň prijateľnú pre bežného slovenského spotrebiteľa, /agentury/
X X X
Škandál v Taliansku. Na autá a motorky sa lepili ako osy na med. Diskvalifikovali 31 cyklistov
Chceli si to uľahčiť, preteky sa pre nich skončili. Po 4. etape Baby Giro, čiže pretekov Giro d’Italia pre jazdcov do 23 rokov, bolo diskvalifikovaných až 24 pretekárov pre neobhájiteľný podvod. Ďalších sedem pribudlo vo štvrtok ráno.
Dôvod? Pri náročnom stúpaní na kopec Stelvio sa držali tímových áut aj policajných motoriek a nechali sa tak proti pravidlám vyniesť na vrchol.
Je nepochopiteľné, že v dnešnej dobe mobilných telefónov a sociálnych sietí si cyklisti mysleli, že im ich podvod prejde bez povšimnutia. Jeden z fanúšikov zachytil, ako sa dve desiatky cyklistov nenamáhali šliapať do pedálov. /agentur/
X X X
Blaha znova píše Zuckerbergovi. Prosí ho, aby mu pred voľbami vrátil účet
Presne po roku v liste zakladateľovi Facebooku ohýba jeho nedávne vyjadrenia a prekrúca dôvody, pre ktoré prišiel o svoj hlavný komunikačný kanál.
Podpredseda strany Smer-SD, poslanec Ľuboš Blaha v stredu zverejnil na komunikačnej platforme Telegram otvorený list zakladateľovi sociálnej siete Facebook Markovi Zuckerbergovi. Žiada ho v ňom, aby mu pred voľbami vrátil jeho facebookovú stránku.
O tú Blaha prišiel presne pred rokom, v polovici júna 2022 pre viaceré porušenia pravidiel sociálnej siete. Fanstránku sledovalo skoro 175-tisíc používateľov Facebooku a pre Blahu bola niekoľko rokov hlavným komunikačným kanálom. Na sieti pomocou nej dlhodobo generoval najviac interakcií spomedzi slovenských politikov.
Blaha v reakcii označil Facebook za fašistov a Smer avizoval, že zažaluje samotnú Slovenskú republiku za to, že neprijala legislatívu, ktorá by poslancovo zmazanie zo siete zakázala. Po ďalších dvoch týždňoch Blaha napokon prišiel aj o svoj osobný profil na sieti.
Nechcel sa doprosovať
Bezprostredne po ráznom kroku spoločnosti Meta, prevádzkovateľa Facebooku, Blaha deklaroval, že firme sa nemieni doprosovať. Napriek tomu už pár dní nato hrozil žalobou českému zamestnancovi Mety Štepánovi Soukeníkovi, ktorý v tom čase zabezpečoval komunikáciu aj medzi politickými aktérmi a sieťou. Žiadal ospravedlnenie a vrátenie konta do troch dní.
„Prvé výročie“ svojho facebookového banu si poslanec Smeru pripomenul novou výzvou k obnove jeho fanstránky. Sám priznáva, že počas predvolebnej kampane by sa mu naozaj zišla.
Oporou pre Blahov otvorený list sú vyjadrenia Marka Zuckerberga v podcaste Lexa Fridmana spred pár dní. V diskusii rozprával aj o výzvach spojených dohliadaním na obsah platformy a snahách moderovať ju pri súčasnom zachovaní adekvátnej slobody prejavu. Tému označil za naozaj komplikovanú.
Na Twitteri sa následne začal virálne šíriť minútový segment vytrhnutý z takmer trojhodinového rozhovoru, v ktorom Zuckerberg krátko spomenul aj situáciu na začiatku pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 a ochorenia Covid-19. Šéf Facebooku sa posťažoval, že situácia bola komplikovaná a nepravdy o Covide mali dosah na verejné zdravie, no zároveň ešte nebol dostatok času plne preveriť niektoré vedecké predpoklady. Vyústiť to malo do situácie, keď vedecká komunita žiadala potláčať niektoré tvrdenia, ktoré sa neskôr ukázali ako nejednoznačné alebo pravdivé. Zuckerberg ich však nekonkretizoval.
Priznal si chybu? Ani nie
„Priznali ste sa, že Vás do cenzúry tlačil establišment,“ píše v liste Blaha. A hoci čiastočne navodzuje dojem, že reč je o politikoch, zakladateľ Facebooku slovom establišment referoval k vedeckej obci.
Slová Marka Zuckerberga si Blaha prekladá ako sypanie si popolu na hlavu, priznanie chyby a „pokus o ospravedlnenie“.
„Nestačí si priznať vinu, treba vedieť svoje chyby aj odčiniť,“ nadväzuje poslanec a dodáva, že spomínanou nápravou by malo byť vrátenie účtov všetkým zablokovaným používateľom vrátane jeho samotného.
Pritom „Zuck“ v inej časti rozhovoru priznal, že pokiaľ ide o tému moderovania obsahu, tlak je neustály a je okolo nej veľmi živá diskusia, pre čo má pochopenie vzhľadom na jej dôležitosť. Nesťažoval sa na žiadny tlak amerických agentúr či vplyvných politikov, práve naopak, vždy je vraj v konečnom dôsledku na rozhodnutí spoločnosti, ako sa zachová.
„Tlak zo všetkých strán je taký veľký, že si nie som istý, či nejaká konkrétna vec, ktorú niekto povie, na ňom vôbec ešte niečo pridáva,“ bagatelizuje Zuckerberg.
Ban bol na mieste
Spoločnosť Meta svojho času zdôvodnila Blahovo zablokovanie štyrmi typmi prehreškov voči jej pravidlám. A hoci redakcia Živé.sk v podrobnej analýze poukázala na nedostatky niektorých vysvetlení siete, zároveň sme potvrdili, že išlo o adekvátny a legitímny krok v súlade s pravidlami platformy.
Prečo Blahu zablokovali?
Poslanec za Smer mal opakovanie porušovať pravidlá Facebooku. Na základe informácií siete redakcia Živé.sk svojho času popísala, akých previnení sa mal Blaha dopustiť:
Porušovanie pravidiel o nenávistných prejavoch – konkrétne malo ísť zverejňovanie „dehumanizujúcich prejavov“, ktoré prirovnávali amerických občanov k „psom“.
Porušovanie pravidiel o nebezpečných dezinformácií o zdraví – špecificky kvôli nepravdivým tvrdeniam týkajúcim sa účinnosti vakcín proti Covidu-19, ako aj kvôli konšpiračným teóriám o tom, že tieto vakcíny zohrali úlohu pri vzniku nových variantov koronavírusu.
Porušovanie pravidiel o šikanovaní a obťažovaní – špecificky kvôli útokom na iné osoby, využívajúcim ponižujúce výrazy týkajúce sa ich sexuálnej aktivity. Meta konkrétne spomenula ako príklad slovo „konkubína“. Tak v minulosti Blaha označil v statuse partnera prezidentky Zuzany Čaputovej Juraja Rizmana.
Porušovanie pravidiel o násilí a podnecovaní – Meta spomenula vyzývanie k vysoko závažnému násiliu smerom k jednotlivcovi, ako príklad uviedla slovné spojenie „upáľte ho“. Pripomeňme, že Blaha na Facebooku zverejnil aj kontroverzný zoznam poslancov hlasujúcich za obrannú dohodu s USA. Nazval ich vlastizradcami a zverejnil miesta, odkiaľ pochádzajú, čo mnohí chápali ako podnecovanie. Sieť však svojho času proti Blahovi nezasiahla.
Bližšie sme jednotlivé body rozobrali v podrobnej analýze Blahovho prípadu:
Blaha vybrané nedostatky využíva pri svojej obhajobe v snahe získať stratený komunikačný kanál. Rozporuje aj jeden z bodov, ktorým je šírenie nebezpečných dezinformácií o zdraví – práve preto, že Zuck hovoril o Covide a potláčaní niektorých informácií.
Poslanec Smeru však opakovane šíril nebezpečné a nepodložené tvrdenia o vakcínach. Napríklad, že za tretiu vlnu Covidu mohli očkovaní alebo že bez vakcín by neboli nové mutácie a pandémia by už skončila.
Tieto tvrdenia – hoci Blaha tvrdí opak – sa však medzičasom nestali pravdou a naďalej ide o nebezpečné hoaxy, ktoré sú hrozbou pre verejné zdravie. A ich šírenie bolo samé o sebe dostatočným dôvodom na zablokovanie stránky aj v hypotetickom prípade, že k iným priestupkom zo strany Blahu by nedošlo.
Nepíše mu prvý raz
„Určite by nebolo šťastné, ak by ste v rozpore s Vašimi vlastnými názormi obmedzovali férový prístup k najväčšej politickej aréne v prípade konkrétnych slovenských politikov v predvolebnej kampani,“ nabáda Blaha Zuckerberga k tomu, aby mu obnovil stránku.
Skutočnosťou však je, že práve politici sú na Facebooku „chránenou zverou“, pre ktorú platí dvojaký meter. Sieť k nim pristupuje obzvlášť citlivo, fact-checkeri pracujúci pre FB napríklad nemôžu upozorňovať na ich klamstvá. Môžu si tak dovoliť oveľa viac – kým bežného používateľa by moderátori už dávno zmazali alebo zablokovali, politici zvyčajne ostávajú nepotrestaní.
Blahov prípad bol sporadickou výnimkou z pravidla. Podobnou bolo aj zablokovanie 140-tisícovej stránky ex-ministra Štefana Harabina, ktorá bola zrušená ešte v októbri minulého roka, no širšia verejnosť sa o tom dozvedela až pred mesiacom.
Analýze dôvodov, pre ktoré Meta zablokovala stránku Ľuboša Blahu, sme sa svojho času venovali aj v podcaste SHARE:
Pripomeňme, že nejde o prvý Blahov list Zuckerbergovi. Ten predošlý napísal a preložený fyzicky odoslal len necelý mesiac predtým, ako ho zablokovali. Kritizoval v ňom výzvu amerických kongresmanov k tomu, aby Meta zakročila proti šíreniu proruskej propagandy v slovenskom informačnom priestore.
Poslanec nespresnil, či aj tentoraz svoj status preloží do angličtiny a šéfovi Facebooku ho reálne odošle poštou./agentury/