Svet sa teraz trochu zbláznil, povedal Trump pred stretnutím s Macronom a Zelenským. Budúci americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v Paríži zišli na trojstranné rozhovory. Schôdzka podľa francúzskej tlače trvala asi pol hodiny a Zelenskyj a Trump potom opustili Elyzejský palác. Podľa Zelenského sa trojica zhodla na želaní ukončiť vojnu čo najskôr a spravodlivo.
Návšteva Francúzska pri príležitosti slávnostného znovuotvorenia katedrály Notre-Dame je prvou Trumpovou zahraničnou cestou od víťazstva v novembrových prezidentských voľbách. Na znovuotvorenie katedrály pricestoval aj Zelenskyj.
Udržia sa Ukrajinci v Kurskej oblasti? Odrážajú mohutné ruské útoky
Trump pri úvodnom stretnutí s Macronom poukázal na dobré vzťahy, ktoré mal s francúzskym prezidentom počas svojho prvého funkčného obdobia. „Vyzerá to, že svet sa teraz trochu zbláznil. A o tom budeme hovoriť,“ dodal. Do Elyzejského paláca následne prišiel tiež Zelenskyj a všetci traja politici pózovali pre fotografov, píše Reuters.
„Mal som dobré a produktívne trojstranné stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom a prezidentom Emmanuelom Macronom,“ napísal Zelenskyj na X. „Všetci si želáme, aby sa táto vojna skončila čo najskôr a spravodlivým spôsobom. (…) Dohodli sme sa, že budeme naďalej spolupracovať a zostaneme v kontakte,“ dodal Zelenskyj s tým, že „mier prostredníctvom sily je možný“. Trumpa označil za „rozhodného ako vždy“.
Macron po stretnutí rovnako na sieti X vyzval na „pokračovanie spoločného úsilia o mier a bezpečnosť“.
Trump na schôdzku prišiel v modrom obleku a žltej kravate, teda národných farbách Ukrajiny. Zelenskyj si obliekol svoju typickú čiernu mikinu s ukrajinským štátnym znakom. Podľa Zelenského hovorcu Serhija Nykyforova stretnutia trvalo 35 minút a boli na ňom prítomní iba jeho traja hlavní protagonisti.
Európski predstavitelia sa obávajú, že Trump by mohol zastaviť americkú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej invázii. Trump sa domnieva, že európske krajiny by mali vynakladať viac peňazí na spoločnú obranu a že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je potrebné vyriešiť diplomatickou cestou.
Do Francúzska priletel tiež miliardár a Trumpov blízky spolupracovník Elon Musk, ktorý je tiež medzi hosťami na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame.
Ukrajinská delegácia sa v stredu stretla vo Washingtone s Trumpovým nastupujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a jeho osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Kyjev sa takto snaží získať podporu vo vojne proti Rusku od nastupujúcej americkej administratívy, uviedol zdroj oboznámený so stretnutím. Ukrajinskú delegáciu viedol šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak.
Vzhľadom na to, že Francúzsko sa po štvrtkovom páde vlády ocitlo v politicky zložitej situácii, Macron sa bude snažiť ukázať v pozitívnom svetle na medzinárodnej scéne. Docieliť by to mohol práve zblížením spomínaných dvoch lídrov, čím by podčiarkol kľúčovú úlohu Paríža pri podpore Ukrajiny a jej budúcich rokovaniach, dodali diplomati./agentury/
X X X
Zelenskyj do londýnského exilu?
Uprchne před stíháním a trestem za zničení Ukrajiny a milionů mrtvých?
Ukrajinský prezident (s vypršeným mandátem) Volodymyr Zelenskyj by údajně mohl odejít do exilu v Londýně ve Velké Británii.
Takové řešení by bylo ovšem možné pouze v případě, že se dobrovolně odmítne zúčastnit ukrajinských prezidentských voleb. Oznámil to 6. prosince poslanec Nejvyšší rady Alexandr Dubinský na svém kanálu na společenské síti Telegram.
Dubinský vyjadřuje přesvědčení, že současná cesta vedoucího kanceláře prezidenta Jermaka do USA je spojena s takovými dohodami.
Možnost utéct do Británie je podle poslance jednou z možností, jak Zelenskému a šéfovi jeho kanceláře Andriji Jermakovi umožnit vyhnout se trestu. Podobně tomu má být v případě bývalého ukrajinského ministra zahraničí Dmitrije Kuleby a bývalého vrchního velitele ukrajinské armády Valerije Zalužného.
Doplňme, že Zelenského popularita mezi Ukrajinci se rychle propadá. Možnost, že by ve volbách obhájil prezidentský mandát je prakticky vyloučená.
X X X
Západ pripravuje pre Kyjev „pekný Mníchov“. Rusko vojensky vyhráva a udrží si všetky územia, myslí si Fico
Premiér Robert Fico (Smer) sa v relácii STVR Sobotné dialógy nevyhol ani téme prognózy vývoja vojny na Ukrajine v roku 2025. Hovorí, že Rusko vojensky vyhráva a Ukrajina vojensky nikdy nevyhrá. Myslí si, že Rusko si udrží všetky územia, ktoré kontroluje a pre Ukrajinu sa pripravuje „pekný Mníchov“, čo bude pre ňu veľmi bolestivé.
Ukrjainskí bojovníci z 36. brigády námornej pechoty odrazili ďalší mohutný ruský útok v Kurskej oblasti. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Čo sa týka rusko-ukrajinského vojenského konfliktu, premiér je presvedčený, že nemá vojenské riešenie. „Celý problém je, že Rusko vojensky vyhráva a Ukrajina nikdy vojensky nevyhrá túto vojnu,“ povedal Fico s dodatkom, že verbovanie 18-ročných ukrajinských mladíkov nie je žiadnym riešením. Jeho prognóza na rok 2025 je, že pre Ukrajinu sa chystá „jeden pekný Mníchov“. Rusko si podľa neho udrží si územia, ktoré momentálne kontroluje – Luhansk, Doneck aj Krym – a budú sa hľadať nejaké záruky pre Ukrajinu. „Ale pre Ukrajinu to bude mimoriadne bolestivé,“ myslí si premiér.
Fico telefonoval s Trumpom, hovorili o Ukrajine
Premiér opäť obhajoval svoj zámer ísť do Moskvy v máji 2025 na 80. výročie konca druhej svetovej vojny. Ako povedal, pokladá to za prejav úcty a rešpektu k tomu, čo sa udialo pred 80 rokmi. „Odkiaľ došla sloboda na Slovensku? Veď prišla preukázateľne z východu a všetky národy, ktoré tvorili Červenú armádu, neskutočne trpeli,“ vyhlásil. Na otázku moderátora, aký tým vysiela signál smerom do zahraničia, odpovedal: „Posielam signál, že si uvedomujem, kto zohral rozhodujúcu úlohu v druhej svetovej vojne. Bez bývalého Sovietskeho zväzu by nikdy nebol Hitler porazený“.
Premiér zároveň predpokladá veľkú nestabilitu v Európe. „Ideme do hrozných časov,“ povedal Fico s tým, že rok 2025 bude mimoriadne náročný. Deklaruje, že bude tvrdo obhajovať národné záujmy Slovenska, aj keby mal blokovať niektoré rozhodnutia v EÚ./agentury/
X X X
Britské ministerstvo obrany vo svojej zvodke tvrdí, že ruské sily sa nachádzajú pár kilometrov od mesta Pokrovsk.
Ruské sily v posledných týždňoch postupne zaznamenali územné zisky smerom k strategickému mestu Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Momentálne sú od neho vzdialené šesť až sedem kilometrov a ovládli aj mesto Selydove juhovýchodne od neho. Uvádza to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej spravodajskej zvodke, na ktorú sa v sobotu odvolala agentúra DPA.
Ruské sily teraz pravdepodobne bojujú v centre mesta Kurachove, ktoré sa nachádza južnejšie od Pokrovska, píše ministerstvo v Londýne. Kurachove podľa neho zostáva dôležitým úsekom frontovej línie a jeho obsadenie by Rusom umožnil upevniť svoje pozície v oblasti a vytvoriť podmienky pre ďalší postup na západ.
Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruské sily sa snažia Pokrovsk obkľúčiť z juhozápadu cez už obsadené mesto Selydove. To je do veľkej miery zničené niekoľkomesačným ostreľovaním ruských jednotiek a väčšina miestnych obyvateľov utiekla. ISW však pripomína, že Rusko postupuje za cenu vysokých strát svojich vojakov a ťažkej techniky.
Pri obci Velyka Novosilka juhozápadne od Pokrovska ukrajinské sily zrejme podnikli obmedzený protiútok a opätovne dobyli dedinu Novyj Komar od Rusov. Podľa Londýna však ďalej pokračujú pokusy Ruska o jej obkľúčenie. Ruské sily nedávno dobyli aj obec Blahodatne južne od Velykej Novosilky, aktuality.sk
X X X
Macron pozval Pellegriniho na otvorenie katedrály Notre Dame, ale slovenský prezident do Paríža nepriletí. Prečo?
Významnú udalosť v Paríži si nenechá ujsť približne päťdesiat prezidentov, premiérov a monarchov, najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky sa však medzi nimi neobjaví. Túto sobotu večer sa uskutoční slávnostné otvorenie obnovenej katedrály Notre Dame, ktorú pred viac ako piatimi rokmi vážne poškodil rozsiahly požiar. Slovenský prezident Peter Pellegrini mohol byť medzi hosťami, ale príležitosť nevyužil.
Slovenský prezident Peter Pellegrini sa nezúčastní na slávnostnom otvorení obnovenej katedrály Notre Dame, ktorú v apríli 2019 vážne poškodil rozsiahly požiar.
Hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková na otázku Pravdy, či Pellegrini dostal pozvánku od šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona, odpovedala, že áno. Pellegrini sa však rozhodol do Paríža necestovať. Jeho hovorkyňa to zdôvodnila aktuálne nabitým programom zahraničných ciest.
Pellegrini bol v pondelok 2. decembra na jednodňovej návšteve Holandska, kde ho prijal panovník Viliam-Alexander. O dva dni neskôr, čiže v stredu 4. decembra, Pellegrini priletel na jeden deň do Lotyšska. Rokoval s prezidentom Edgarsom Rinkēvičsom a navštívil slovenských vojakov, ktorí v tejto pobaltskej krajine pôsobia od roku 2018 v mnohonárodnej brigáde NATO. Hovorkyňa poukázala aj na to, že prezident už túto nedeľu 8. decembra odletí na nástupnú návštevu do Vatikánu. V pondelok 9. decembra má naplánovanú audienciu u pápeža Františka.
Účasť na otvorení Notre Dame môže byť príležitosť neformálne sa porozprávať s významnými lídrami. Najväčšiu pozornosť bude dnes večer priťahovať na seba nepochybne víťaz amerických prezidentských volieb Donald Trump, ktorý sa v januári 2025 nasťahuje do Bieleho domu. Spomedzi panovníkov prídu nielen monarchovia z Európy, ale aj z Maroka a Jordánska. Čo sa týka Británie, tú bude zastupovať korunný princ William. Svoju účasť v Paríži potvrdila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Na zozname zúčastnených hláv štátov sú napríklad prezidenti Poľska, Chorvátska, Bulharska, Talianska, Nemecka, Litvy, Estónska, Fínska.
Zrejme najvýraznejšiu účasť bude mať srbská delegácia: priletí totiž nielen prezident, ale aj predseda vlády. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že vzťahy medzi Parížom a Belehradom nedávno dostali silný impulz. V auguste tohto roku Macron na návšteve Srbska podpísal dohodu o predaji dvanástich francúzskych stíhačiek Rafale v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur.
Mimochodom, nie je to prvý raz, čo Pellegrini nevyužil možnosť cestovať do zahraničia na významné podujatie. Stalo sa to v období, keď od marca 2018 do marca 2020 vykonával funkciu predsedu vlády. Podľa diplomatických zdrojov Pravdy mal v tej dobe ponuku, aby vystúpil ako jeden z hlavných rečníkov na prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Ide o jednu z najvýznamnejších každoročných medzinárodných akcií v európskom priestore. Prehovoriť z pódia s vlastným prejavom máva v Mníchove máloktorý štátnik. Pellegrini však na konferenciu do tohto bavorského mesta nakoniec nešiel./agentury/
X X X
Na otázka moderátora STVR. „Čudujem sa, že náš rozhovor začínate citáciou protislovenského média,“ reagoval.
Premiér Robert Fico sa vyjadril nielen k schválenému štátnemu rozpočtu, ale tiež k cenám plynu a hromadným výpovediam lekárov.
„Sú tu médiá, ktoré sú protislovenské, protinárodné, ktoré škodia národným záujmom Slovenskej republiky, a to je určite denník SME vlastnený nadáciou pána Sorosa. Prekvapuje ma, že začínate vo verejnoprávnom rozhlase túto reláciu citáciou protislovenského denníka,“ takto reagoval predseda vlády Robert Fico na otázku, ktorú mu v relácii Sobotné dialógy položil moderátor Matej Baránek.
Ten sa ho totiž hneď v úvode relácie opýtal na rozpočet, ktorý vláda schválila tento týždeň. Citoval pritom Denník Sme, ktorý si všimol, že zákon roka sa podarilo schváliť v rekordnom čase, a to už začiatkom decembra. Bežne totiž nebýva schválený skôr než pár dní pred Vianocami.
Fico napokon na otázku moderátora odpovedal s tým, že je veľmi správne, že po konsolidácii a všetkých zákonoch, ktoré bolo treba prijať, sa štátny rozpočet podarilo schváliť. Koaličným partnerom poďakoval za zdravý rozum.
Fico: Nemohli sme urobiť iný rozpočet
Premiér uviedol, že vláda iný rozpočet zostaviť nemohla, keďže bol iba bodkou za prijatými konsolidačnými opatreniami. Zároveň upozornil na obrat v hodnotení slovenského rozpočtu zo strany Bruselu.
„Tak, ako boli naše verejné financie označené v roku 2023, keď sme ich preberali, za najhoršie v Európskej únii, tak teraz sú tu veľmi pozitívne hodnotenia zo strany Európskej komisie. Veľmi sa teším, že tu máme aj dobré hodnotenia z rôznych medzinárodných ratingových agentúr,“ podotkol Fico.
Rozpočet je podľa jeho slov zavŕšením konsolidácie, ku ktorej vláda musela pristúpiť, ak nechcela, aby Slovensko skončilo v bankrote. Za stav, v akom boli verejné financie pred konsolidáciou, pritom opätovne obvinil vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora.
Predseda vlády pripustil, že niektoré opatrenia Slováci pocítia na vlastných peňaženkách, a to v dobrom, aj v zlom. Kým znížená päťpercentná DPH na potraviny mnohým obyvateľom pomôže, podnikatelia na vlastnej koži pocítia dopady novej transakčnej dane. „Museli sme nájsť nejakú rovnováhu v tej konsolidácii,“ dodal.
Vďaka opatreniam sa podľa neho podarí znížiť nezamestnanosť, ale tiež nalákať do krajiny nových investorov. „Predpokladám, že v marci sa začnú stavebné práce na baterkárni pri Šuranoch. Výborne ide téma nájomných bytov, verím, že od januára budeme svedkami prvých stavieb nájomných bytov, ktoré budú mať k dispozícii zamestnávatelia, aby stabilizovali svojich zamestnancov,“ uviedol Fico.
Úspech celej konsolidácie sa pritom bude odvíjať aj od efektivity štátu vyberať dane, na čo v rozhovore pre denník SME upozornil šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Keď sa na to premiéra opýtal moderátor Baránek, premiér opäť nevynechal možnosť zaútočiť na spomínaný denník. „My sme platení za reklamu pre denník SME? Už druhýkrát ho spomínate. Polovicu novinárov z tohto denníka platí Soros,“ povedal.
Pokiaľ ide o efektivitu výberu daní, je to podľa premiéra vždy veľká téma. „Je pravda, že ľudia špekulujú. Šedá ekonomika je veľmi silná a ja beriem slová pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu ako dôležité. Treba sa na to ďalej sústrediť,“ dodal Fico.
Vláda sa od lekárov vydierať nenechá
Štát musí okrem ozdravovania ekonomiky riešiť aj konflikt v zdravotníctve. Viac než tritisíc lekárov sa totiž rozhodlo podať výpovede, keďže štát odmieta splniť ich požiadavky. Tie sa týkajú okrem platov aj zlepšenia viacerých oblastí zdravotníctva.
Podľa Roberta Fica je však za túto tému plne zodpovedný nový minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), keďže „nemôže byť každá téma v štáte premiérska.“ Lekári majú podľa predsedu vlády vyššie platy než je priemer v národnom hospodárstve a slovenskí zdravotníci nemôžu požadovať rovnaké platy ako majú lekári v Nemecku.
„To je stále tá istá rozprávka. Na konci roka dajú výpovede a myslia si, že nás budú vydierať,“ uviedol premiér. Na otázku, ako plánuje štát situáciu riešiť, odpovedal slovami „nechajte sa prekvapiť.“ Tému by mala riešiť vláda na mimoriadnom nedeľnom zasadnutí.
Ministri by podľa informácií Denníka N mali v súvislosti s výpoveďami zdravotníkov zvažovať aj vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Ropovod Družba má byť v ohrození
Ďalšou témou relácie bol fakt, že Ukrajina od nového roka zastavuje tranzit ruského plynu cez svoju krajinu, čo môže ovplyvniť aj dodávky na Slovensko. „My Ukrajine pripomíname povinnosť voči členským štátom Európskej únie prevážať plyn, ktorý si nakúpime,“ uviedol Fico.
Dodal, že na Slovensku máme plynovod, ktorý je schopný transitovať 100 miliárd metrov kubických plynu, pričom naša krajina potrebuje na svoju spotrebu štyri až šesť miliárd metrov kubických.
Fico tiež dodal, že by sa nečudoval, ak by niekto zničil ropovod Družba tak, ako bol v minulosti poškodený Nord Stream. „Niekto sa nám motá okolo ropovodu Družba,“ zopakoval s tým, že pri tom používajú podozrivé osoby aj drony.
Cieľom takéhoto útoku by podľa neho bolo posilnenie odoberania plynu zo Západu. „Áno, my si ten plyn vieme kúpiť na západe. Kúpime ho, samozrejme, drahšie, lebo dnes už solidarita neexistuje, všetci na tom zarábajú. My si ho kúpime, budeme mať pre domácu spotrebu, ale máme vyschnutú rúru a prichádzame o stovky miliónov eur.“
Vo vysielaní tiež informoval, že podobu energo pomoci predstaví vláda po zasadnutí ministrov financií Európskej únie. Neodpovedal, či bude pomoc plošná alebo adresná, aktuality.sk
X X X
Asadovi nemá kto pomôcť, jeho rodina utiekla do Ruska. Armáda ustupuje, povstalci sú pár kilometrov od Damasku
Sýrske vládne sily sa podľa agentúry AFP sťahujú aj z miest vzdialených len zhruba desať kilometrov juhozápadne od metropoly Damask. Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) tvrdí, že povstalci začínajú hlavné mesto obkľučovať. Armáda zatiaľ tvrdenia o sťahovaní popiera. Podľa správ agentúr však vládne jednotky z veľkej časti opustili svoje pozície v provinciách Dará a Suvajda na juhozápade krajiny a tiež v provincii Kunajtra pri hraniciach s Izraelom.
Sýrsky opozičný bojovník strieľa z kalašnikova AK-47 do vzduchu počas bojov v meste Hamá, na severozápade Sýrie 6. decembra 2024. Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Sily režimu prezidenta Bašára Asada, pre ktorého je Rusko najdôležitejším vojenským spojencom, v nedeľu podľa pozorovateľov stratili kontrolu nad mestom Aleppo.
„Režimové sily sa stiahli z lokalít desať kilometrov juhozápadne od Damasku, ktoré sú teraz pod kontrolou miestnych bojovníkov,“ uviedla SOHR, ktorá je o dianí v Sýrii zvyčajne dobre informovaná.
„Naše sily pôsobiace v Dará a Suvajde sa presúvajú, preskupujú a vytvárajú bezpečnostný perimeter po tom, čo teroristické živly zaútočili na izolované kontrolné stanovištia,“ citovala AFP už predtým sýrsku armádu. Severná hranica týchto provincií sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov južne od Damasku.
Podľa SOHR sú obe provincie už prakticky celé pod kontrolou miestnych opozičných síl, ku ktorým patria aj milície menšinových drúzov. V Suvajde podľa agentúry Reuters milície ovládli väčšinu armádnych stanovíšť pozdĺž hranice s Jordánskom. Viacerí vládni vojaci vraj dezertovali.
Povstalci sa navyše zmocnili mesta Kunajtra na Golanských výšinách blízko hraníc s Izraelom. Podľa agentúry AFP sa jednotky režimu sťahujú z celej rovnomennej provincie. Izrael zatiaľ informoval o tom, že na ním okupovanú časť Golan pošle ďalších vojakov. Jordánsko vyzvalo svojich občanov, aby Sýriu čo najskôr opustili.
Arabsko-kurdská koalícia (SDF) útočila takmer 18 hodín proti bojovníkom organizácie Islamský štát (IS), ktorí sa opevnili vo východosýrskej dedine Baghúz pri rieke Eufrat.
Sýrski povstalci v sobotu zo severu a východu vstúpili do kľúčového mesta Homs v stredozápadnej časti krajiny, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na tamojších obyvateľov a armádne aj povstalecké zdroje. Zhruba 1,4-miliónové mesto je na strategickej križovatke spájajúcej pobrežnú časť Sýrie s metropolou Damask. V prípade jeho pádu bude zvyšok Sýrie odrezaný od prístupu k moru a od ruskej námornej základe pri meste Tartús.
Sýrska štátna tlačová agentúra SANA medzitým uviedla, že prezident Asad naďalej pracuje z Damasku. Poprela tak správy, že opustil mesto.
Po niekoľkých rokoch prakticky zamrznutého sýrskeho konfliktu začali minulú stredu povstalci pod vedením islamistického zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) úspešnú ofenzívu proti režimu prezidenta Bašára Asada. Dobyli druhé najväčšie mesto Halab (Aleppo) na severozápade krajiny a krátko nato aj ďalšie veľké mesto Hamá.
O rýchlom postupe rebelov svedčí aj to, že podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) zo Sýrie minulý týždeň utiekla Asadova žena s tromi deťmi. Pozorovatelia usudzujú, že podpora Asadových spojencov – Ruska, Iránu a libanonského Hizballáhu – tentoraz nie je taká veľká ako predtým, pretože sily všetkých sú viazané inými konfliktmi. Zdroj blízky Hizballáhu však uviedol, že hnutie do Sýrie vyslalo 2 000 bojovníkov.
Podľa piatkových údajov SOHR v bojoch zomrelo 826 ľudí, z ktorých 111 boli civilisti. OSN uviedla, že v dôsledku bojov opustilo svoje domovy najmenej 370 000 ľudí, z toho 100 000 viac ako raz./agentury/
X X X
Muž v Kanade skočil na medveďa, aby zachránil manželku pred útokom
Muž na severovýchode Kanady skočil na ľadového medveďa, ktorý chcel zaútočil na jeho manželku. Vyviazol s vážnymi zraneniami končatín, zatiaľ čo zviera smrteľne postrelil sused, napísal web NBC News.
Incident sa odohral v obci Fort Severn v provincii Ontario. Manželia vyšli skoro ráno zo svojho domu a prekvapil ich medveď, ktorý sa chystal vrhnúť na ženu. Jej muž na zviera skočil a utrpel vážne zranenia rúk a nôh, avšak jeho život nie je ohrozený, uviedla polícia. Nakoniec na pomoc pribehol sused, ktorý šelmu zastrelil.
Takto si medveď pobehoval po sídlisku Vlčince v Žiline. Zásahový tím okolie monitoruje
Útoky ľadových medveďov sú zriedkavé. Štúdia z roku 2017 opísala 73 prípadov takýchto napadnutí človeka v oblastiach, kde sa ľadový medveď vyskytuje, teda na zamrznutých moriach a v pobrežných oblastiach Kanady, Nórska, Ruska, Grónska a Spojených štátov. Dvadsať z týchto útokov bolo smrteľných.
Štúdia magazínu Wildlife Society Bulletin uviedla, že najčastejšie útočia dospelí samci, ktorí majú nedostatok potravy. Ustupujúci ľad v moriach môže v budúcnosti vyvolať viac takýchto napadnutí, varujú vedci./agentury/
X X X
Mesto Holíč kupuje od SNS auto, ktorým Andrej Danko narazil do semaforu
Mesto Holíč kupuje od Slovenskej národnej strany za 37 400 eur ojazdené motorové vozidlo Škoda Superb. Vozidlo s čiernou metalízou má rok a podľa tachometra najazdených len 1000 kilometrov. Do evidencie vozidiel bolo prvýkrát zapísané 18. decembra 2023.
Danko pri nehode zdemoloval semafor, odhalila ho olejová stopa. Z miesta nehody odišiel.
Podľa mestskej poslankyne Ľudmily Mičovej by sa za tie peniaze dalo kúpiť aj úplne nové vozidlo, ktoré by bolo bezpečné a nemuselo by ísť o kúpu „z druhej ruky“. Podľa primátora Holíča Zdenka Čambala ide v tomto prípade o „fungl nové vozidlo“, ktoré má úplne iné parametre, ako by mala za túto cenu nová Octavia.
Na strane kupujúceho zmluvu podpísal primátor Zdenko Čambal, ktorý je aj podpredsedom SNS, za predávajúceho predseda SNS Andrej Danko. Kupujúci potvrdil, že predmet kúpy nemá žiadne viditeľné vady. Predávajúci zasa, že žiadne skryté vady nezamlčal. Primátor Čambal pre televíziu Markíza potvrdil, že ide o vozidlo, s ktorým Andrej Danko v januári tohto roku v Bratislave pri dopravnej nehode zdemoloval semafor. Z miesta nehody odišiel, podľa výsledkov policajného vyšetrovania sa dopustil priestupku./agentury/
X X X
Okolo Damasku je vytvorená nepreniknuteľná obranná línia, tvrdí sýrsky minister vnútra
K mestu sa v priebehu soboty priblížili povstalecké sily, ktoré sa už podľa viacerých médií nachádzajú na predmestiach sýrskej metropoly.
Sýrsky minister vnútra Muhammad Rahmún v sobotu v rozhovore pre štátnu televíziu vyhlásil, že okolo Damasku vytvorili vládne bezpečnostné zložky nepreniknuteľný kordón.
K mestu sa v priebehu soboty priblížili povstalecké sily, ktoré sa už podľa viacerých médií nachádzajú na predmestiach sýrskej metropoly. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Na vzdialených okrajoch Damasku a vidieckych oblastiach v jeho okolí je veľmi silný bezpečnostný a vojenský kordón a nikto nemôže preniknúť cez túto obrannú líniu, ktorú budujú ozbrojené sily,“ vyhlásil Rahmún.
V krajine panuje chaos
K situácii v okolí hlavného mesta sa vyjadrila aj sýrska armáda. Podľa hovorcu centrálneho velenia ozbrojených síl a armády, okolie Damasku posilňujú najmä južne od mesta, kde sa koncentrujú povstalecké sily. Podľa hovorcu taktiež armáda posilňuje jednotky v okolí miest Homs a Hamá severne od Damasku.
V občianskou vojnou zmietanej Sýrii už viac ako týždeň panuje chaos po tom, čo povstalci zo skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili prekvapivú ofenzívu na severovýchode krajiny, kde dobyli druhé najväčšie mesto Aleppo a mesto Hamá. Povstalci už vstúpili aj do strategického mesta Homs. V prípade jeho pádu bude zvyšok Sýrie odrezaný od prístupu k moru a od ruskej námornej základe pri meste Tartús.
Okrem HTS sa k ofenzíve pridali aj ďalšie povstalecké skupiny. Na východe krajiny postupujú kurdské milície, ktoré v piatok dobyli mesto Dajr az-Zaur. Na juhovýchode zas postupuje Slobodná sýrska armáda podporovaná USA. Na východe krajiny zaznamenali menšie územné zisky aj teroristi z Islamského štátu, aktuality.sk
X X X
Útočník West Hamu mal vážnu dopravnú nehodu. Z auta zostal šrot
Jamajského futbalistu Michaila Antonia z anglického West Hamu United hospitalizovali v nemocnici.
Podľa vyhlásenia klubu Premier League bol 34-ročný útočník účastníkom autonehody a v sobotu večer bol v stabilizovanom stave.
K nehode malo dôjsť v grófstve Essex. „Michail je pri vedomí a komunikuje. Momentálne je pod prísnym dohľadom v nemocnici v centre Londýna. V tejto ťažkej chvíli prosíme všetkých, aby rešpektovali súkromie Michaila a jeho rodiny.
Klub dnes večer nebude situáciu viac komentovať, ale v primeranom čase bude informácie aktualizovať,“ uviedol West Ham v oficiálnom vyhlásení.
Antonio prišiel do londýnskeho klubu v roku 2015 a odvtedy zaň odohral 323 zápasov vo všetkých súťažiach, v ktorých strelil 83 gólov a pridal 41 asistencií. Informácie priniesla agentúra AP./agentury/
X X X
Ministri Iránu, Turecka a Ruska súhlasia s okamžitým ukončením bojov v Sýrii.
Ministri zahraničných vecí Ruska, Iránu a Turecka sa v sobotu zhodli na potrebe okamžitého ukončenia bojov v Sýrii, oznámil po rokovaniach v katarskej Dauhe šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Podľa jeho iránskeho náprotivka Abbása Arákčího je tiež dohoda na začatí „politického dialógu medzi sýrskou vládou a legitímnymi opozičnými skupinami“, píše TASR podľa agentúry Reuters.
Podľa Lavrova je „neprípustné“, aby nad sýrskym územím prevzali kontrolu „teroristické skupiny“ bojujúce proti vládnym silám prezidenta Bašára Asada, ktorého režim Rusko aj Irán dlhodobo podporujú. „Budeme podporovať legitímne sýrske orgány. A zároveň, samozrejme, aktívne podporujeme potrebu obnoviť dialóg s opozíciou,“ uviedol.
Lavrov prisľúbil, že Rusko bude islamistickej skupine Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá vedie povstaleckú ofenzívu proti Asadovým silám, vzdorovať „všetkými možnými spôsobmi“.
Útoky boli dlho plánované
Pred novinármi v Dauhe podľa agentúry RIA Novosti tiež tvrdil, že ofenzíva bola dlhodobo plánovaná a je pokusom o zmenu dynamiky v Sýrii. Na otázku, ako sa bude vyvíjať tamojšia situácia a čo sa stane ruskými vojenskými základňami, ruský diplomat odpovedal, že sa „nezaoberá odhadmi“.
Teherán, Moskva i Ankara sa od roku 2017 zúčastňujú na rozhovoroch v takzvanom formáte Astana, ktorých cieľom je dosiahnuť politické riešenie v Sýrii. Situácia v krajine sa však v posledných dňoch dramaticky zmenila, keď územné zisky zaznamenali džihádistickí povstalci, ktorí za svoj cieľ deklarujú zvrhnutie režimu prezidenta Asada.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok sýrskych povstalcov otvorene podporil a podľa svojich slov dúfa v ich plynulý postup „bez incidentov“. Katar, ktorý rebelov v začiatkoch občianskej vojny Sýrii v roku 2011 rebelov podporil, teraz podľa agentúry AFP vyzýva na ukončenie konfliktu prostredníctvom rokovaní.
Sýrski povstalci v sobotu informovali, že od južného okraja metropoly Damask ich delí menej ako 20 kilometrov. Predtým oznámili dobytie celého územia juhosýrskej provincie Dará ležiacej pri hranici s Izraelom. Povstalci tvrdia, že dobyli aj mesto Kunajtra, ktoré sa nachádza v predhorí Golanských výšin a v blízkosti hranice s Izraelom. Nemenovaný dôstojník sýrskej vládnej armády pre agentúru Reuters potvrdil stiahnutie vládnych jednotiek z Kunajtry, aktuality.sk
X X X
Nervák v Žiline. Slovan padol v piatej minúte nadstaveného času. Domáci tréner hovoril o psychopatoch z Bratislavy
Futbalisti MŠK Žilina sú naďalej ako jediní v Niké lige bez prehry na vlastnom ihrisku. „Šošoni“ zvíťazili v sobotňajšom šlágri 17. kola nad ŠK Slovan Bratislava 2:1.
V minúte nadstaveného času druhého polčasu Kristián Bari. O jesennom majstrovi tak rozhodne 18. kolo, pred ktorým strácajú Žilinčania na vedúci Slovan jeden bod.
Žilinčania začali lepšie, viac držali loptu na svojich kopačkách. Takáč bol v úvodnej polhodine v permanencii trikrát, postupne kryl strely Kaprálika, Ďuriša a Minárika.
Záver polčasu bol nervózny, červenú kartu videl za úmyselný faul Tolić, no hlavný rozhodca Glova ju po vzhliadnutí videa napokon zmenil na žltú kartu.
Druhý polčas otvorili opäť aktívne domáci, v 47. minúte Bile využil zaváhanie Bajrića so Savvidisom a Takáčovi nedal šancu na úspešný zákrok.
Slovan kontroval o osem minút neskôr, Strelec našiel v šestnástke Žiliny Blackmana a ten aj s kúskom šťastia prekonal Belka. Zápas gradoval, o víťazstve Žiliny rozhodol v nastavenom čase Bari.
Po zápase bolo veľa emócií aj v živých rozhovoroch TV Dajto. Domáci tréner Michal Ščasný hovoril o psychopatoch z Bratislavy, ktorí urážali majiteľa MŠK Jozefa Antošíka. Narážal na sektor fanúšikov hostí.
Potom prišiel k mikrofónu Vladimír Weiss st., ktorý uznal, že Žilina bola lepšia. Spoza kamery ho však provokovali miestni diváci, na čo podráždene reagoval a po rozhovore sa za nimi zastavil.
Hlasy po zápase
Michal Ščasný, tréner MŠK Žilina: „Ceníme si výsledok, sme radi, že sme vyhrali s najlepším tímom na Slovensku, ideme však ďalej. Veľmi ďakujem mojim hráčom, rovnako tak fanúšikom, ktorí dnes prišli v hojnom počte. Musíme sa pripraviť na posledný zápas jesene v Skalici, aby sme ho zvládli a potvrdili body z náročných zápasov.“
Vladimír Weiss st., tréner Slovana: „Gratulujem Žiline k výhre, bola o gól lepšia, pretože sme nezvládli záver. Nebol to okulahodiaci zápas, bolo to z taktického hľadiska. Použil som zostavu so zápasu s Midtjylladnom. Nezvládli sme záver, Žilina to urobila perfektne. Výsledok beriem na seba, dal som dôveru hráčom, ktorí ju nevyužili.“/agentury/
X X X
Fico: Lekári už prekročili určitú červenú líniu, vláda v nedeľu prijme opatrenia k výpovediam
Vláda na svojom nedeľnom (8. 12.) rokovaní podľa premiéra Roberta Fica (Smer) prijme ďalšie legislatívne opatrenia v súvislosti s výpoveďami lekárov.
Pri rokovaniach s Lekárskym odborovým združením (LOZ) je podľa Fica „dnes na stole už len téma platov a ničoho iného“. Myslí si, že lekári už prekročili určitú červenú líniu. „Teraz prichádza na rad vláda a zajtra niečo prijme,“ vyhlásil premiér v relácii STVR Sobotné dialógy.
Dodal, že s platmi lekárov je to stále „tá istá rozprávka“. „Na konci roka dajú výpovede a si myslia, že nás dovydierajú. Viete, o čom sa bavíme? Bavíme sa pri plate 3000 – 4000 v čistom o zvýšení o 60 eur,“ vyhlásil Fico. Dodal, že lekári chceli, aby bola diskusia o tom, že sa bude lepšie hospodáriť v nemocniciach. „V poriadku, robíme na tom,“ reagoval. Dnes je však podľa neho na stole téma platov. „Ja nechcem teraz povedať, že lekári majú extrémne vysoké platy, ale sú rádovo vyššie, ako je priemer v národnom hospodárstve. Nemôže sa vybrať nejaká kategória ľudí a tá povie, že ja chcem mať taký istý plat ako nemecký lekár. Potom aj robotník by mal mať taký istý plat ako v Nemecku, alebo v inej vyspelej krajine,“ podotkol premiér.
Na požiadavky zamestnancov školstva na zvýšenie platov Fico povedal, že súhlasí s vyjadrením ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), že platy učiteľov sa budú zvyšovať v priebehu roka 2025. Od začiatku roka to však nebude. „To sme potom načo konsolidovali? Aby sme potom od januára všetkým pozvyšovali platy?,“ hovorí Fico. Minister školstva podľa neho predstaví celý rad opatrení v oblasti školstva, ktoré prinesú úspory a na základe toho príde s návrhmi v oblasti platov. Dodal, že on osobne je za to, aby učitelia mali vyšší plat, ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) sa vyjadril k platom lekárov v relácii Nora Dolinského Karty na stôl. „Tí lekári, ktorí majú jeden úväzok a celú svoju kariéru venujú tomu, že sú v tej nemocnici, venujú sa tomu pacientovi – v štátnej nemocnici – a nemajú potom ďalšie vlastné s.r.o., firmy, kde potom vykonávajú súkromnú prax, tak tí si zaslúžia minimálne toľko, koľko majú zákonom garantované,“ uviedol.
Aby sa to dalo dobre nastaviť, minister trvá na nezávislom audite výkonov činností personálu. Výstupom tohoto, výstupom skupiny k ekonomicky oprávneným nákladom a skorým naštartovaním centrálneho verejného obstarávania špeciálneho materiálu či liekov sa naštartuje systémová zmena, aby štát na ten nárast platov mal, povedal minister.
Šaško ešte v piatok oznámil, že má plán, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť po novom roku, ak výpovede lekárov nadobudnú platnosť. Podľa jeho slov nepôjde o vyhlásenie núdzového stavu. Návrh chce najprv predstaviť kolegom na rokovaní vlády. Zdôraznil, že aj keby bolo avizované riešenie situácie schválené, nechce, aby bolo použité. Jeho prioritou je sa s LOZ dohodnúť. Odborári rovnako deklarujú ochotu dospieť k dohode do konca roka. Odmietajú, že im ide len o platy lekárov. Rovnako odmietajú tvrdenia ministra o tom, že 90 percent bodov memoranda je splnených alebo v plnení.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.
V bratislavskej UNB stiahlo výpovede takmer 40 lekárov zo 480
V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) stiahlo výpovede takmer 40 lekárov zo 480, potvrdila hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
„Môžeme potvrdiť, že 37 lekárov k piatku (6. 12.) stiahlo výpoveď z celkového počtu 480 podaných výpovedí,“ uviedla./agentury/
X X X
Otázka stará ako ľudstvo: Kde sa schovať, keď nás napadnú?
Súkromné podzemné úkryty budujeme už za 29 900 euro, oznamuje na internete jedna firma so sídlom v Prešove. Záujemcov medzi bohatými osobami je vraj dosť. Väčšina štátnych, bývalých atómových krytov je predsa v dezolátnom stave. Pritom vojna je za humnami. Kedy sa však svet vôbec začal zaoberať stavbami tohto druhu? Presne pred 100 rokmi a kde inde ak nie na Britských ostrovoch.
Atómový bunker 10-Z v Brne.
Mohlo by sa zdať, že civilná ochrana či obrana bola jedným z produktov studenej vojny, ale nie. Už v roku 1924 vznikol v Londýne Výbor pre preventívne opatrenia proti náletom, inštitúcia so skratkou CARP. Do vienka dostala úlohu preskúmať možnosti ochrany civilistov pred útokmi zo vzduchu. Všeobecne sa to považuje za prvý krok k štátom organizovanej civilnej ochrane (obrane) obyvateľstva.
Ako uvádza britský historik Roger D. Thomas, hlavným podnetom na vznik CARP boli skúsenosti z „veľkej“ vojny. Prvé bombardovanie nemeckými vzducholoďami Zeppelin LZ 38 zažilo Spojené kráľovstvo už 19. januára 1915 v prímorskom meste Great Yarmouth. Zahynulo pri ňom šesť osôb.
Nasledovali ničivejšie nálety po tom, čo Nemci nahradili zeppeliny ťažkými bombardérmi Gotha. Spôsobili až 121 obetí na každú tonu zhodených bômb. Tento údaj sa neskôr používal ako základ pri predpovediach účinkov leteckých útokov.
„Nasledujúcich desať rokov sa tento výbor zaoberal otázkami vývoja nových leteckých zbraní, ich možným dosahom na civilistov a spôsobom ich ochrany,“ konštatuje R. Thomas. „Výsledkom boli návrhy na budovanie protileteckých krytov, plány na evakuáciu obyvateľstva a zatemnenie miest.“
Kľúčovým rozhodnutím však bola ochrana civilistov pomocou plynových masiek. Veď v prvej svetovej vojne sa práve bojové plyny stali zbraňami hromadného ničenia. Potrebu masiek odhadol CARP na 40 miliónov kusov, aby každý Brit mal k dispozícii tento ochranný prostriedok.
V roku 1935 vzniklo na ministerstve vnútra namiesto výboru osobitné oddelenie, ktoré pripravilo zákon o úlohách miestnych úradov v prípade leteckých náletov na Britániu.
Okrem iného mali získať tisícky dobrovoľníkov pre tzv. protileteckú stráž, ktorá mala dohliadať na plnenie opatrení počas náletov, vrátane zatemnenia, monitorovania a hlásenia škôd, či pomoci pri záchrane životov.
Už o rok pôsobilo v týchto koncových orgánoch civilnej ochrany takmer pol milióna ľudí. Ale výstavba protileteckých úkrytov výrazne meškala. Podľa Johna F. Bakera, ktorý sa ako stavebný expert významne podieľal na zvýšení odolnosti stavieb proti leteckým útokom, sa začali vo väčšom rozsahu budovať až v lete 1938.
Do Bitky o Britániu ostávali už iba dva roky. Zahynulo počas nej okolo 20-tisíc civilistov. V prepočte na súhrnné množstvo zhodených bômb strojmi Luftwaffe to odborníci považujú sa neprimerane vysoký počet. Mohol za to okrem zlyhaní britskej protivzdušnej obrany aj nedostatok vhodných úkrytov. Mnohí Londýnčania sa nemali pred bombami kde schovať. Pritom išlo podľa amerického historika Erika Larsona o prvú otvorenú vojnu proti civilnému obyvateľstvu.
V Londýne síce fungovalo najstaršie metro na svete, ale ešte nemalo hĺbkový protiletecký kryt. Poskytovalo síce útočište mnohým ľuďom, ďalší však boli odkázaní na provizórne, často úplne nevyhovujúce úkryty. Po opakovaných sťažnostiach Londýnčanov premiérova manželka Clementine Churchillová osobne navštívila niekoľko krytov v priemyselnej štvrti Bermondsey a o videnom písomne informovala manžela. „Ľudia tam trávia celé noci v naozaj strašných podmienkach chladu, vlhka, špiny, tmy a smradu,“ napísala. „Čudujem sa, že nezomierajú na nedostatok vzduchu.“
Mnohé kryty boli v havarijnom stave, lebo roky sa neudržiavali a nerekonštruovali. Aby sa do nich zmestilo čo najviac ľudí a mohli v nich aj prespávať, umiestňovali tam tri prične nad sebou. Ale poďme už domov. V polovici 30. rokov 20. storočia začal vznikať systém civilnej obrany aj v Československu. Súviselo to najmä s agresívnymi plánmi hitlerovského Nemecka.
V maske vydržal 160 hodín!
V stredu 2. júna 1937 popoludní sa na futbalovom ihrisku ŠK Bratislava v Petržalke konalo cvičenie občanov v plynových maskách. Zišlo sa ich tam vyše 200, väčšinou veliteľov družstiev Civilnej protileteckej obrany (CPO), ľudovo nazývanej „cepo“. Reportáž o tom priniesol Slovenský denník o dva dni neskôr.
„Mnohým síce robilo správne nasadenie masky ešte ťažkosti, ale tí, čo boli v minulej vojne, spomenuli si na staré skúsenosti a použili ich,“ približoval autor, ktorý sa podpísal iba skratkou. „Po cvičení s plynom dráždiacim sliznicu a dýchacie orgány bolo zaujímavé pozorovať,“ pokračoval, „ako zrazu sa rozkašľali všetci účastníci cvičenia.“
Väčšiu pozornosť venoval novinár veliteľovi cvičenia inžinierovi Palatimu: „Má už taký tréning, že vydrží v maske (s malými prestávkami na občerstvenie) 160 hodín! Zdá sa, že bude dobré zaviesť v celom cepo súťaž, kto vydrží v maske dlhšie dýchať.“
Zákon o CPO prijal československý parlament v apríli 1935. Jeho realizáciu malo na starosti ministerstvo vnútra. V nasledujúcom roku už fungovali v každom okrese a meste zbory „cepo“. Všetky väčšie obytné domy alebo skupina menších vytvárali domové hliadky, do ktorých každá rodina nominovala jedného svojho člena. Z domových hliadok sa potom formovali družstvá a prechádzali výcvikom.
Napríklad v Nových Zámkoch cvičilo takto 550 mužov a žien v troch službách: bezpečnostnej, hasičskej a ošetrovateľskej. Mesto ich dotovalo sumou 200-tisíc korún ročne.
Ukážka z ponuky česko-slovenskej firmy, ktorá sa špecializuje na stavby súkromných krytov.
V spolupráci s regionálnymi vojenskými správami sa pravidelne konali skúšky pohotovosti týchto zložiek pri improvizovaných požiaroch, výbuchoch plynovej bomby, zraneniach či otravách civilistov.
Ďalšie skúšky sa týkali pripravenosti obyvateľstva na zatemnenie počas leteckého útoku. Napríklad podľa vyhlášky okresného úradu v Rimavskej Sobote mali sa v piatok 12. júna 1936 „všetky svetlá vo všetkých obciach a domoch zhasiť o 21. hod. a zhasnuté zostať do 23. hodiny“. Porušenie vyhlášky sa postihovalo finančnou pokutou.
„Cepo“ bolo napriek tomu predmetom verejnej kritiky zo strany parlamentnej opozície a jej naklonených médií. Ľudácky denník Slovák v marci 1936 kritizoval vládu, že vynakladá viac peňazí na plynové masky a betónové kryty ako na pomoc roľníkom. „Plynová vojna je oveľa menej nebezpečná na dedine ako v meste, preto sa zbytočne venuje taká veľká pozornosť civilnej obrane na vidieku.“
Komunisti zase o mesiac neskôr v parlamente žiadali zaťažiť príjmy najbohatšej vrstvy obyvateľstva špeciálnou daňou, aby sa získali finančné prostriedky na budovanie úkrytov „A nech sa sociálne odkázaným ľuďom rozdajú plynové masky zadarmo, naliehal predseda KSČ Klement Gottwald.
Pripravenosť „cepo“ na vojnu precvičili „naostro“ až udalosti v lete 1944, keď aj slovenské mestá a obce zažili bombardovanie spojeneckého letectva.
Strach z radiácie obchádzal Európu
Už predtým bolo čoraz častejšie počuť varovné sirény protivzdušnej obrany. „Ľudia už dávno zvykli zísť každý deň do pivnice a stráviť tam hodinu, dve, tri, vo dne v noci,“ napísal bratislavský novinár Ján Rozner v svojej spomienkovej knihe. „Pivnice sa stali súčasťou bytov, ľudia sa aj tu usilovali vytvoriť si súkromie.“
Nie je však pivnica ako pivnica. Mnohé nespĺňali ani základné podmienky protileteckého úkrytu. Našťastie, v Bratislave sa v roku 1943 začalo s výstavbou električkového tunela pod hradným kopcom. Keď o rok neskôr americké lietadlá bombardovali rafinériu Apollo a jej okolie, v rozostavanej hlavnej tunelovej rúre sa mohlo ukryť 10-tisíc osôb. Ibaže Bratislava mala vtedy už okolo 150-tisíc obyvateľov.
Väčšina obyvateľov mesta sa ukrývala, ako prišlo, lebo verejných úkrytov bolo málo. Zákon predpisoval vybudovať podnikové protiletecké kryty pre zamestnancov. Mal ich Istrochem (vtedy Dynamitka) i rafinéria Apolka. Ale keď ju 16. júna bombardovali Američania, nemecké vedenie neumožnilo všetkým pracovníkom dennej zmeny ukryť sa. Údajne v presvedčení, že ide len o ďalší planý poplach, akých bolo predtým veľa.
Nemecká spravodajská služba (Sicherheitsdiennst) v tajnej správe, zaslanej do Berlína v júli 1944, hlásil: „Väčšina zamestnancov bola v podnikových protileteckých krytoch, vybavených výstrojom, kyslíkovými prístrojmi a proviantom na sedem dní. Kryty však netesnili, preto horiaci olej a benzín prenikli dovnútra.“ Dôsledky? Nálet neprežilo 72 zamestnancov továrne.
Obdobie po kapitulácii Nemecka, keď sa zdalo, že v Európe zavládne trvalý mier, trvalo veľmi krátko. Už v januári 1951 vyhlásil Josif Stalin na tajnej porade ministrov obrany štátov sovietskeho bloku, že do dvoch-troch rokov vypukne tretia svetová vojna. Mali ju charakterizovať zbrane hromadného ničenia, predovšetkým jadrové. A s územím bývalého Československa sa počítalo v prípade útoku vojsk NATO s použitím operatívno-taktických jadrových zbraní.
Smrteľný strach z radiácie začal obchádzať Európu. Stupňoval sa najmä v rokoch lokálnych vojen, ako bola kórejská, alebo v čase karibskej či berlínskych kríz.
Okrem pretekov v zbrojení bol pre obdobie studenej vojny príznačný aj prudký rozvoj civilnej obrany. Prebiehal podľa sovietskej doktríny, preto sa delila na vojenskú a nevojenskú časť. Išlo napríklad o pluky CO, ktoré podliehali najprv vojskám ministerstva vnútra a neskôr armáde.
Na Slovensku boli dislokované dva – jeden v Žiline, druhý v Malackách. Pozostávali zo špecializovaných rôt – ženijnej, pyrotechnickej, prieskumnej atď.
Vláda venovala veľkú pozornosť budovaniu systému varovania a úkrytov, v tomto prípade už protiatómových. Podľa zistení Mateja Medveckého z Vojenského historického ústavu v Bratislave bolo v roku 1970 na Slovensku k dispozícii okolo 1 000 kolektívnych úkrytov s kapacitou pre 135-tisíc osôb.
Ale v tom istom čase počet obyvateľov v SSR už prekročil štyri a pol milióna.
Výstavba úkrytov napredovala najmä v rokoch 1951 až 1961. Ročne to bolo 80–100 krytov pre 10 000–13 000 osôb. V nasledujúcich rokoch pre značné problémy v ekonomike krajiny sa budovanie krytov prakticky zastavilo.
Podľa experta Jána Pivovarníka z českého Inštitútu pre ochranu obyvateľstva práve vtedy sa zmenila koncepcia v obrannom plánovaní. Po novom kládla dôraz na evakuáciu ľudí z oblastí zasiahnutých radiáciou. Úkryty sa stali doplnkovým prostriedkom ochrany obyvateľstva. Nové mali vznikať už len v mestách 2. a 3. kategórie pre tých dospelých, ktorí tam ostanú po evakuácii ostatných (deti do 15 rokov mali byť vysťahované povinne).
Drahý špás pre chudobnú krajinu?
Tajné vládne uznesenie určilo 32 najpravdepodobnejších cieľov jadrového útoku, na území ČSSR – 11 miest a 21 objektov. Išlo zväčša o zbrojovky, rafinérie, chemičky a zariadenia tzv. kritickej infraštruktúry, predovšetkým letiská a dôležité železničné uzly.
Z toho iba jedno mesto (Bratislava) a sedem objektov sa nachádzalo na Slovensku. Ale tam, kde ležali „cieľové“ objekty, boli ohrozené celé mestá: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Martin, Žiar nad Hronom, Piešťany, Sliač, Čierna nad Tisou.
V tom čase sa už prejavili snahy o väčšiu hospodárnosť vo výstavbe úkrytov, aby mohli byť plne využité aj v období mieru. Zväčša išlo o dvojúčelové stavby s kapacitou 900 ukrývaných osôb v 4. triede odolnosti voči statickému tlaku. Pre lepšiu predstavu: pri tomto tlaku (10 kN) nesmie prísť k deformácii dverí. Prejavilo sa to najmä v nových objektoch tzv. občianskej vybavenosti. Ako veľké protiatómové úkryty sa v polovici 60. rokov projektovali viaceré nové kiná. Na Slovensku to bolo napríklad kino Mier v Považskej Bystrici, na Morave – kino Hvězda v Uherskom Hradišti.
Utekať, čo vám sily stačia, ale smerom od výbuchu, nie smerom k nemu!
odpoveď dôstojníka z mestského štábu CO na otázku, čo robiť, keby atómová bomba vybuchla nad Slovnaftom
Výstavba kolektívnych úkrytov sa obnovila až na začiatku normalizácie. V rokoch 1971 – 1975 sa u nás postavilo 19 veľkých krytov pre 25-tisíc ľudí. Súčasne vzniklo 99 miest špeciálnej očisty a protichemických zariadení.
Kryty boli spravidla súčasťou novostavieb výrobných závodov, veľkých nemocníc, škôl alebo nových obytných sídlisk. V ich rozpočte bola kapitola s vyčlenenými financiami na tento účel. Išlo o značné prostriedky, každoročne sa pri výstavbe krytov na Slovensku malo preinvestovať okolo 200 miliónov korún na úkor iných, z pohľadu verejnosti naliehavejších i potrebnejších stavieb. Medvecký v tom vidí jeden z hlavných dôvodov mimoriadnej nepopulárnosti stavieb CO u ich investorov i dodávateľov. Preto sa ani nedarilo plniť vytýčené plány výstavby.
Niekedy koncom 70. rokov sa vláda rozhodla podporiť výstavbu krytov individuálnymi stavebníkmi. Štát podľa vzoru Švajčiarska mal prispievať sumou 50– až 70-tisíc korún na zriaďovanie protiradiačných úkrytov pri stavbe rodinných domov. Takýto dom sa vtedy dal u nás postaviť aj za tristotisíc korún, čiže zo strany štátu by išlo o citeľný, či už nenávratný, alebo bezúročný príspevok. Zostalo však iba pri návrhu.
Odhaduje sa, že protiatómové kryty mali v roku 1989 kapacitu 10 až 15 percent celoštátnej populácie. V tom čase sa Švajčiarsko chválilo 95-percentným pokrytím svojej populácie týmito zariadeniami. Veľmi dobre boli nimi zabezpečené aj škandinávske krajiny a Izrael, kde od 60. rokov platí zákon o práve každého občana na svoj úkryt.
Foto: Týždenník Pohronie
Už pred 2. svetovou vojnou sa o činnosti civilnej obrany pochybovalo. Január 1936.
Škoda, že sa neuskutočnil projekt metra v Bratislave, ktoré počítalo aj s hĺbkovými krytmi pre značnú časť obyvateľstva hlavného mesta. Pražské metro poskytuje dnes úkryt pre 332-tisíc osôb, čiže takmer pätinu obyvateľstva „stovežatej“.
Prirodzene, organickou súčasťou CO podľa sovietskeho vzoru boli viac politické ako odborné školenia obyvateľstva.
Nasleduje osobná spomienka. Na jednom takomto školení som sa zúčastnil ako mladý novinár niekedy začiatkom 70. rokov. Známy recesista sa spýtal prednášajúceho dôstojníka z mestského štábu CO, čo by mal robiť, keby atómová bomba vybuchla nad Slovnaftom, vzdialeným od nás len dva kilometre. Dôstojník sa na chvíľu zamyslel a odpovedal s istou dávkou čierneho humoru: „Utekať, čo vám sily stačia, ale smerom od výbuchu, nie smerom k nemu!“
Čítajte viacKrvavá Dukla. Len boje na hranici trvali päťdesiat dní. Stalo sa to naozaj 6. októbra?
Kto na ochranu má a kto nie
Všetko sa zmenilo po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu. Nielen verejnosť, ale aj politické a odborné kruhy začali prikladať civilnej obrane, premenovanej na ochranu, ešte menší význam. Prevládlo presvedčenie, že nič nám nehrozí, a keby aj hrozilo, tak pred prípadným jadrovým výbuchom v našej bezprostrednej blízkosti nikam neutečieme. Preto špeciálne úkryty sú zbytočným luxusom.
Takéto nálady pretrvali aj po vzniku samostatného Slovenska. V roku 1994 síce ministerstvo vnútra vydalo vyhlášku, podľa ktorej boli investori povinní myslieť aj na výstavbu úkrytov v novostavbách verejných budov, väčšinou ju však ignorovali. Existujúce kryty sa prestali udržiavať a upravovať. Viaceré začali slúžiť inému účelu, napríklad zábave, diskotékam. Strategické zásoby individuálnych ochranných prostriedkov (masky, dozimetre atď.) sa odpredali záujemcom z rozvojových krajinách a prestali sa obmieňať za modernejšie.
Pred dvomi desaťročiami, koncom marca 2004 sa Slovenská republika stala členom NATO. Tunajším politikom stúplo sebavedomie. Mali sme si vystačiť s malou, nedozbrojenou profesionálnou armádou. Veď ak by bolo treba, pomôžu nám silní spojenci…
V školách sa už dávno predtým prestala vyučovať branná výchova ako osobitný predmet. Stará múdrosť o tom, že „ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu“, ako keby neplatila.
Podľa výsledkov kontroly spred troch rokov patrí Slovensko, čo sa týka ukrytia pre civilné obyvateľstvo, medzi najhoršie zabezpečené štáty v Európe. Väčšina krytov civilnej ochrany sa nachádza v stave z 50. a 60. rokov minulého storočia. Skutočne plynotesné kryty, odolné proti moderným zbraniam majú kapacitu iba pre 288-tisíc osôb.
Ak máte zvyšných 30-tisíc eur, dáte si možno postaviť súkromný kryt „enom pro vás a vaše deťi“, ako hovoria Skaličania. Ale čo ak nemáte?/agentury/
X X X
Spýtali sme sa europoslancov, čo robia za vysoké platy pre bežných Slovákov. Odpovede vyznievajú veľavravne
Zoskupenie 27 členských štátov je často spájané so slovami ako nuda, byrokracia, zákazy či diktát. Aká je úloha našich europoslancov, vedia ovplyvniť život bežného Slováka a za čo vlastne berú kráľovské platy?
V roku 2006 začal režisér Marko Škop v obci Osadné ležiacej 20 kilometrov severne od Sniny nakrúcať dokument, ktorý okrem iného zachytil, ako sa tamojší starosta, pravoslávny kňaz a karikaturista rusínskej národnostii vybrali do Bruselu, aby vybavili pomoc pre vymierajúcu obec.
Výprava sa skončila s rozpačitým výsledkom.
Počet obyvateľov Osadného klesol od roku 2009, keď sa dokument dostal do kín, zo zhruba 200 na 150.
Ešte omnoho závažnejším fenoménom je, že napriek nespočetným výhodám, ktoré našincom poskytuje Európska únia, veľká časť populácie velebí Moskvu a jej agresívneho vládcu Vladimira Putina.
Z Bruselu populistickí politici naopak „vyrobili“ symbol byrokracie, nezmyselného obmedzovania a diktovania úradníckych noriem.
Prečo sa to stalo?
Veľavravne pôsobí napríklad to, ako dokážu europoslanci odpovedať na jedoduchú otázku –čo robia za svoje vysoké platy pre bežných ľudí na Slovensku?
Práca europoslancov
Konštatovanie, že europoslanci sú ľudia, ktorým spoluobčania vo voľbách dali svoj hlas, aby ich zastupovali vo viac než 700-člennom europarlamente, by malo byť ešte dostatočne pochopiteľné. A keby k nemu volení zástupcovia pridali starú ľudovú múdrosť, že je určite lepšie, ak do rozhodovania môžu zasiahnuť, než keby sa rozhodovalo „bez nás“, bolo by zrejme ešte zrozumiteľnejšie.
No aký dojem robia na občanov pojmy „európske inštitúcie“, „legislatívny proces“, „výbory“, „trialóg“, „realizácia implementácie“, „frakcia“ či „decentralizácia“, asi najvýstižnejšie odzrkadľuje rastúci počet Putinových obdivovateľov a voličov krajnej pravice.
„Napríklad pri povodniach v strednej Európe sme ešte pred reakciou Európskej komisie mali diskusiu v pléne, kde sme spoločne tlačili na to, aby boli urýchlene využité európske fondy na pomoc postihnutým regiónom,“ načrtla konkrétnejšie možnosti europoslancov Ľubica Karvašová z Progresívneho Slovenska.
Vyzdvihla aj to, že sa podarilo „vylobovať“, aby každá nová legislatíva EÚ prešla testom konkurencieschopnosti. V „ľudskej reči“ to znamená, že by sa malo preveriť, či schválená zmena nepoškodí európskych výrobcov či obchodníkov voči konkurentom spoza hraníc EÚ.
Liberálna politička si myslí, že pre obce ako Osadné je kľúčové zabezpečiť priamy prístup k európskym zdrojom. „Chceme, aby si obce mohli samy určovať priority a neboli závislé od rozhodnutí centrálnej vlády, ktorá často presadzuje iné záujmy,“ zdôrazňuje.
Zmysel práce europoslancov vidí aj v presadzovaní riešení, ktoré reflektujú potreby regiónov, aktívne vystupovanie v pléne a výboroch, spolupráca s Komisiou a komunikácia s občanmi. „Aj keď sa to nezdá, to, čo robíme na európskej úrovni, má priamy dopad aj na malé obce ako Osadné,“ uzatvára Karvašová, aktuality.sk
X X X
Američan si zbytočne „kopol“ do Djokoviča. Prekáža mu, že Srb oznámil veľkú novinu v nesprávnom čase
Bývalý americký tenista Andy Roddick v uplynulých dňoch spochybnil načasovanie a vhodnosť oznámenia zo strany Novaka Djokoviča, že Andy Murray bude jeho novým trénerom. V tom čase sa totiž do tenisového dôchodku poberal Rafaela Nadala.
Španiel sa rozlúčil s kariérou 19. novembra, no už 23. novembra sa tenisová komunita mala o čom rozprávať. Djokovič totiž všetkých ohromil vyhlásením, že na Australian Open ho bude trénovať trojnásobný grandslamový víťaz z Veľkej Británíe.
Že sa Murray len pár mesiacov po odchode do dôchodku vráti na turné a ako tréner povedie svojho niekdajšieho rivala Djokoviča, sa vôbec neočakával.
Andy Roddick bol tiež šokovaný, no myslí si, že Djokovičovo vyhlásenie rozvírilo tenisový prach a diskusia o Nadalovom konci kariéry a jeho odkaze trochu utíchla.
„Nemyslím si, že je to márne. No, počúvaj, je táto pozornosť zábavná? Je zábavné sledovať, že v tenisovom svete dokážete vytvoriť búrku v pohári vody a prekonať akýkoľvek príbeh? Oh, oh, oh!
Rafa odišiel do dôchodku? O tomto mali byť titulky na konci týždňa.‘ Neexistoval žiadny dôvod, prečo by to bolo potrebné oznámiť.“
Rodickovi sa jednoducho načasovanie správy o tandeme Djokovič – Murray vôbec nepozdávalo. Nie je to však len zbytočné a neopodstatnené hľadanie chyby na najlepšom tenistovi v dejinách?/agentury/