Ruský veliteľ to označil za bezprecedentný útok. Vrtuľník ruského vodcu Vladimira Putina sa mal ocitnúť v epicentre ukrajinského dronového útoku. Potvrdil to veliteľ ruskej divízie protivzdušnej obrany Jurij Daškin. Na vrtuľník, na ktorého palube bol práve Putin, zaútočili podľa Daškina Ukrajinci dronmi 20. mája pri Putinovej návšteve Kurskej oblasti. Označil to za bezprecedentný útok, informoval web RBK.

Pravdivosť ruských tvrdení nebolo možné nezávisle overiť. Nie je vôbec vylúčené, že sú to propagandistické klamstvá.

Daškin tvrdí, že sa ruskej protivzdušnej obrane podarilo zničiť 46 dronov, uviedol web Ukrajinská pravda. „Zároveň sme viedli boj a zaisťovali leteckú ochranu preletu prezidentovho vrtuľníka. Vrtuľník sa skutočne nachádzal v epicentre odrážania masívneho útoku dronov,“ vyhlásil Daškin.

„Úloha bola splnená. Útok nepriateľských bezpilotných lietadiel bol odrazený a všetky vzdušné ciele boli zasiahnuté,“ dodal. Kyjev sa k tvrdeniu ruského veliteľa nevyjadril.

Putin sa v Kurskej oblasti stretol podľa vyjadrení Kremľa s miestnymi dobrovoľníckymi organizáciami a navštívil jadrovú elektráreň Kursk II.

Kremeľ a ruské štátne médiá uviedli, že šéf štátu navštívil Kurskú oblasť „po prvý raz od úplného oslobodenia regiónu“, hoci ukrajinská armáda opakovane odmietla toto ruské tvrdenie a uviedla, že jej vojaci naďalej bojujú na území tejto ruskej oblasti, napísal server Ukrajinska pravda. „Putin sa nachádzal 100 kilometrov od ukrajinskej hranice,“ zdôraznil.

Samotný Putin počas stretnutia s dobrovoľníkmi pripustil, že ukrajinská armáda neustáva v snahe postúpiť k ruským hraniciam. Putin to podľa spravodajského kanála Vesti uviedol v odpovedi na otázku týkajúcu sa ruského útoku na výcvikový tábor ukrajinských špeciálnych síl pri meste Šostka v Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Kurskou oblastí.

 Ruská štátna televízia odvysielala zábery ukazujúce stretnutie Putina s dobrovoľníkmi a miestnymi predstaviteľmi vrátane gubernátora Alexandra Chinštejna. Šéfa Kremľa sprevádzal šéf jeho kancelárie Sergej Kirijenko.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej útočnej vojne, vlani v auguste malú prihraničnú časť Kurskej oblasti obsadila. Išlo o najväčší vpád na ruské územie od 2. svetovej vojny; Ukrajinci istý čas ovládali až 1 400 kilometrov štvorcových Kurskej oblasti. Ofenzíva sa uskutočnila za podpory rojov dronov a ťažkých zbraní západnej výroby.

Na konci apríla náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov oznámil, že ukrajinské jednotky boli z regiónu úplne vytlačené. A to aj s pomocou príslušníkov severokórejskej armády. Medzičasom sa však objavili správy o ďalších pokusoch ukrajinskej armády o prienik do Kurskej oblasti./agentury/

X X X

 Vatikán je mimo hru, diplomacia sa zrejme vráti do Istanbulu. Putin na Ukrajine podľa experta nebrzdí. 

Rusko sa okrem štyroch území, ktoré chce anektovať, sústredí aj na ďalšie tri oblasti, hovorí vojenský expert v nemeckom denníku Bild. Nočné ruské údery na Ukrajinu majú už 12 obetí, sú medzi nimi aj tri deti. Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční opäť v tureckom Istanbule. Pre ruskú agentúru TASS to v nedeľu povedal nemenovaný zdroj.

X X X

 Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v nedeľu vyzvala na „čo najsilnejší medzinárodný tlak“ na Rusko v reakcii na jeho nočné útoky na Ukrajinu. Podľa tamojších úradov si vyžiadali najmenej 12 obetí vrátane troch detí a desiatky zranených.

„Útoky z minulej noci opäť ukazujú, že Rusko sa usiluje o ďalšie utrpenie a zničenie Ukrajiny. Je zničujúce vidieť medzi nevinnými ublíženými a zabitými obeťami deti… Potrebujeme čo najsilnejší medzinárodný tlak na Rusko, aby zastavilo túto vojnu,“ uviedla Kallasová na platforme X.

Rusko pri nočnom kombinovanom útoku na Ukrajinu podľa ukrajinských vzdušných síl vypustilo deväť balistických rakiet, približne 60 striel a takmer 300 bezpilotných lietadiel.

Podľa ukrajinských úradov si útok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych, z toho štyroch v samotnom Kyjeve, štyroch v Chmeľnyckej oblasti a jednu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Tri deti vo veku osem, 12 a 17 zabil úder v Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny, napísali podľa AFP na Telegrame záchranné zložky s tým, že ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

 Okrem štyroch obetí hlásili z Kyjeva aj 16 zranených. Primátor Kyjeva Vilalij Kličko povedal, že dron zasiahol študentský internát. Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko predtým uviedol, že zasiahnutý bol niekoľkoposchodový dom neďaleko centra metropoly. V iných štvrtiach zásahy poškodili dom a obchodné centrum. (tasr, afp)

x X X

Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční opäť v tureckom Istanbule. Pre ruskú agentúru TASS to v nedeľu povedal nemenovaný zdroj s tým, že najpravdepodobnejším miestom na ďalšie stretnutie je v tejto chvíli práve Istanbul. Vatikán sa podľa neho platformou mierových rozhovorov určite nestane, a to z viacerých, bližšie nešpecifikovaných dôvodov.

 Americký denník The Wall Street Journal tento týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom by sa mohlo konať v polovici júna vo Vatikáne. Túto možnosť však v piatok spochybnil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

„Vatikán sa určite nestane miestom stretnutia z viacerých dôvodov vrátane logistických. Istanbul je v súčasnosti najpravdepodobnejšou možnosťou. Podrobnosti budú oznámené čoskoro,“ citovala TASS nemenovaného predstaviteľa.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne pritom predtým po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom navrhol aj šéf Bieleho domu Donald Trump. Kremeľ v piatok uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany, čo sa zatiaľ nestalo.

Moskva a Kyjev v nedeľu dokončili výmenu tisíc za tisíc vojnových zajatcov v súlade s dohodou, ktorá vzišla z ich prvých priamych rozhovorov po viac ako troch rokoch vojny. Tie sa konali 16. mája v Istanbule. Rusko podľa vyhlásenia svojho ministerstva obrany očakáva, že táto výmena vytvorí priaznivú atmosféru pre diskusiu o urovnaní konfliktu na Ukrajine. (tass, tasr)

X X X

 Rusko a Ukrajina si v nedeľu v rámci tretej fázy vymenili zvyšných 303 vojnových zajatcov v súlade s dohodou, ktorá vzišla z priamych rokovaní v tureckom Istanbule. Od piatka si tak celkovo vymenili tisíc za tisíc zajatcov vrátane vojakov aj civilistov. Išlo o vôbec najväčšiu výmenu zajatcov medzi znepriatelenými krajinami od začiatku vojny.

  Rusko pri nočnom kombinovanom útoku na Ukrajinu vypustilo deväť balistických rakiet, približne 60 striel a takmer 300 bezpilotných lietadiel, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Útok, ktorý cielil na metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, si podľa tamojších úradov vyžiadal najmenej 12 obetí vrátane troch detí a desiatky zranených.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia vzdušných síl zostrelila 45 rakiet. Zo 298 vypustených dronov bolo zneškodnených bolo 266, z toho 127 v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja. Masívny útok, ktorý Moskva podnikla už druhú noc po sebe, zasiahol väčšinu oblastí Ukrajiny.

„Ťažké nedeľné ráno na Ukrajine po prebdenej noci. Najmasívnejší ruský letecký útok za mnoho týždňov trval celú noc. Keď celý svet vyzýva na zastavenie zabíjania, (ruský prezident Vladimir) Putin nariadi ešte viac úderov, útokov a vrážd detí,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na sociálnej sieti X. V príspevku zároveň vyzval na bezpodmienečné a trvalé prímerie.

Počet obetí ruských úderov sa s odstupom času zvyšoval. Podľa najnovších informácií miestnych úradov si nočný útok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych, z toho štyroch v samotnom Kyjeve, štyroch v Chmeľnyckej oblasti a jednu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Tri deti vo veku osem, 12 a 17 zabil útok v Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny, napísali podľa AFP na Telegrame záchranné zložky s tým, že ďalších desať ľudí utrpelo zranenia.

Okrem štyroch obetí hlásili z Kyjeva aj 16 zranených. Primátor Kyjeva Vilalij Kličko povedal, že dron zasiahol študentský internát. Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko predtým uviedol, že zasiahnutý bol niekoľkoposchodový dom neďaleko centra metropoly. V iných štvrtiach zásahy poškodili dom a obchodné centrum.

O ruských dronoch informovali aj z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, prístavného mesta Odesa a tiež západoukrajinského Ternopiľu. V Mykolajive podľa záchranných služieb zahynul jeden muž pri zásahu obytnej budovy dronom. (afp, ap, tasr)

V akej reči sa rokovalo počas priameho stretnutia ukrajinskej a ruskej delgácie v Turecku? Oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová poukázala na to, že ukrajinská delegácia počas rokovaní s ruskou stranou v Istanbule hovorila po rusky, a nie po anglicky a ukrajinsky, ako uviedli Ukrajinci, píše ruská agentúra TASS.

„Klamú, ako vždy. Úvodný text prečítali v angličtine. A potom prešli do ruštiny. Aké úbohé,“ napísala Zacharovová na svojom telegramovom kanáli a citovala námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny Serhija Kyslycu, ktorý tvrdil, že ukrajinská delegácia v Istanbule využila tlmočníka a hovorila po ukrajinsky a anglicky.

X X X

 Krutá vojna na Ukrajine a jej koniec je v nedohľadne, po odstúpení Donalda Trumpa z mierových rokovaní a neochote Vladimira Putina ukončiť svoj postup na Ukrajine naznačujú náznaky eskaláciu, píše nemecký bulvárny denník Bild. Cituje vojenského experta Nico Langea, podľa ktorého „sa Rusko pokúsi preniknúť do oblastí Sumy, Charkova a Dnepropetrovska, čím vytvorí nové problémy pre rokovania, okrem štyroch území anektovaných na papieri.“

Lange podľa agentúry Unian dôraznil, že Moskva už dlho plánovala novú ofenzívu od júna, „ktorá sa teraz začína“, a to aj napriek rokovaniam s Trumpom. Podľa experta Putin „nikdy nemal za cieľ uzavrieť prímerie“.

Lange dodal, že ruské okupačné sily sa naučili viesť vojnu s použitím dronov. Rusko hromadne vyrába nové bezpilotné lietadlá a chce ich aj používať.

„Rusi kopírujú taktiku druhej strany a dosahujú tak úspech. S tisíckami nových dronov a zariadením elektronického boja teraz poľujú na ukrajinskú logistiku a každý deň z nej desiatky vyraďujú,“ uviedol Niko Lange.

Monitorovací projekt DeepState podľa agentúry Unian informuje, že ruským jednotkám sa podarilo získať oporu v Sumskej oblasti. Nepriateľ získal kontrolu nad štyrmi dedinami blízko hraníc a územím okolo nich dodáva.

X X X

 Rusko aj v noci zo soboty na nedeľu podniklo silné útoky na viaceré oblasti Ukrajiny. Pri nočnom ruskom dronovom útoku na Kyjevskú oblasť zomreli traja ľudia a najmenej desať ďalších bolo zranených. Podľa agentúry AFP to uviedol šéf správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk. Štyria ľudia pri ruských úderoch zomreli v Chmelnyckej oblasti, uviedla neskôr AFP s odvolaním sa na miestne úrady. Útoky ruských dronov boli hlásené tiež z Charkova na východe, Mykolajiva na juhu a Odesy, informovala agentúra DPA. V Mykolajive podľa stanice BBC zahynul jeden človek.

„Žiaľ, v noci zomreli v dôsledku nepriateľského útoku v Kyjevskej oblasti traja ľudia,“ uviedol na sieti Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Kalašnyk. Už predtým šéf kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko informoval, že vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta bolo viac ako tucet nepriateľských dronov a blížili sa ďalšie. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že len na študentskom internáte boli pri zásahu dronu zranení štyria ľudia.

Taktiež v noci z piatka na sobotu sa Kyjev stal terčom útokov Ruska, ktoré vyslalo na Ukrajinu vyše dve stovky bezpilotných lietadiel a 14 balistických rakiet. Hlavným cieľom bola práve ukrajinská metropola, uviedlo tamojšie letectvo. Zranenia podľa miestnych úradov utrpelo v Kyjeve najmenej 15 osôb.

Pri útoku ruského dronu v Mykolajive, ktorý zasiahol päťposchodový obytný dom, zahynul starší muž a päť ľudí bolo zranených, uviedla BBC s odvolaním sa na záchranné zložky.

Rovnako Rusko v noci na nedeľu čelilo ďalšiemu útoku ukrajinských dronov, ktorých bolo podľa jeho ministerstva obrany asi sto. Z toho 11 mierilo na Moskvu, uviedol jej starosta Sergej Sobjanin. Kvôli tomu boli opäť z bezpečnostných dôvodov krátko uzavreté tri moskovské letiská.

Rusko a Ukrajina si od piatka vymieňajú zajatcov, čo vyplýva z dohody, ktorá vzišla z rozhovorov medzi oboma krajinami 16. mája v Istanbule. Dohoda predpokladá výmenu zajatcov v počte tisíc za tisíc. V piatok sa do svojich vlastí vrátilo 390 ľudí na oboch stranách, 270 vojakov a 120 civilistov. V sobotu si krajiny navzájom vymenili 307 zajatých vojakov. Výmena by mala pokračovať aj dnes./agentury/

X X X

 Európa v rámci sankcií voči Rusku zvažuje odpojenie viac ako 20 bánk od SWIFT

 Komisia navrhuje rozsiahle reštrikcie na ruský export energií. V balíku sú zahrnuté obmedzenia pre banky, ropu aj plynovody Nord Stream.

Európska únia (EÚ) zvažuje, že vyradí viac ako 20 ďalších bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT. Plánuje tiež zníženie cenového stropu pre ruskú ropu a zákaz plynovodov Nord Stream ako súčasť nového balíka sankcií, ktorého cieľom je zvýšiť tlak na Moskvu, aby ukončila vojnu proti Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Podľa zdrojov oboznámených s plánmi, ktoré nechceli byť menované, Európska komisia konzultuje tieto návrhy s členskými štátmi. Rozhodnutie o načasovaní možných obmedzení ešte nebolo prijaté. Sankcie EÚ si vyžadujú podporu všetkých členských štátov a môžu sa zmeniť skôr, ako budú formálne predložené a schválené.

EÚ zvažuje ďalšie zákazy transakcií pre približne dve desiatky bánk a nové obchodné reštrikcie v hodnote približne 2,5 miliardy eur, keďže sa snaží ďalej obmedziť príjmy Ruska a jeho schopnosť dostať sa k technológiám potrebným na výrobu zbraní.

Znížia aj strop na ceny ropy

V rámci balíka, o ktorom sa diskutuje, Komisia plánuje navrhnúť zníženie stropu skupiny G7 (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko, Taliansko a Francúzsko) na ceny ropy na približne 45 USD (39,82 eura) za barel (159 litrov) zo súčasných 60 USD.

Tento krok si bude pravdepodobne vyžadovať podporu zo strany USA. V rámci dohodnutého systému tak môžu poskytovatelia prepravných a poisťovacích služieb ponúkať servis odberateľom ruskej ropy, len ak jej cena je nižšia ako tento strop.

Ministri financií zo skupiny G7 tento týždeň na stretnutí v kanadskom Banffe nedospeli k dohode o znížení stropu.

USA nalieha na Moskvu

Diskusie prichádzajú v čase, keď americký prezident Donald Trump naliehal na Moskvu a Kyjev, aby viedli priame rozhovory o prímerí a mierovej dohode. Trump sa zatiaľ vyhýba uvaleniu nových sankcií na Rusko napriek tomu, že sa nimi niekoľkokrát vyhrážal. Sankcie zavedené za bývalého amerického prezidenta Joea Bidena zostávajú v platnosti.

V prípade plynovodov Nord Stream však plán sankcií EÚ získal podporu Nemecka. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno povedal, že podporuje návrh Komisie „začať pracovať na európskych opatreniach proti plynovodom Nord Stream“.

Sankcie by mohli zastaviť debaty o oživení týchto plynovodov, ktoré sa zintenzívnili, keď sa Trump snažil sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. No aj bez formálneho zákazu je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe došlo k aktivácii plynovodov Nord Stream, ktoré boli čiastočne poškodené výbuchmi v roku 2022.

Európa vyradzuje ruské fosílne palivá

Sankcie by dodali váhu stanovisku Európy, že si neželá žiadny zmysluplný návrat ruských plynovodov. Európsky blok plánuje do konca roku 2027 vyradiť ruské fosílne palivá.

Okrem toho sa EÚ snaží rozšíriť svoje sankcie na ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov a zvažuje ďalšie obmedzenia pre veriteľov, ktorí údajne napomáhajú vojnovému úsiliu Moskvy, ako aj ruskému fondu priamych zahraničných investícií, uviedli zdroje.

Blok chce do svojho ďalšieho sankčného balíka, ktorý bude už 18. od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, zahrnúť aj klauzuly na ochranu európskych firiem pred arbitrážou v rámci bilaterálnych investičných zmlúv, dodali zdroje., aktuality.sk

X X X

 Megapodvod v Bratislave, pracovník obral úrad o 2,7 milióna. Starosta: Suma môže narásť, na májové výplaty sám dozriem

Vedel klamať telom a pretvarovať sa. Referent mzdového oddelenia miestneho úradu v bratislavskej Petržalke 27-ročný René H. si ukrajoval z rozpočtu peniaze určené na výplaty učiteľov v škôlkach a z pokladnice mestskej časti si za viac ako dva roky previedol 2,7 milióna eur. Zamestnancovi obvinenému zo sprenevery hrozí až desať rokov za mrežami, Krajský súd v Bratislave bude v pondelok znova rozhodovať o jeho väzbe.

 „Neviem to vysvetliť. Viem, čo sa stalo, nevrátim čas naspäť. Strašne ma to mrzí, strašne sa za to hanbím,“ povedal pri odhaľovaní kauzy médiám starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý na podvod prišiel spolu s kolegami. Vyvodil osobnú zodpovednosť a koncom mája končí. „Napriek tomu, že sa necítim nijakým spôsobom vinný, som zodpovedný,“ skonštatoval.

Ako prišli na podvod

Podvodné správanie referenta, ktorý mal na starosti mzdy zamestnancov materských škôl, sa začalo odkrývať ešte 7. mája, keď za Hrčkom prišla zástupkyňa prednostu z personálneho oddelenia. Myslela si, že pre aktualizáciu mzdového softvéru nastala chyba a posielali výplaty aj bývalým zamestnancom. Najskôr malo ísť o sumu zhruba 220-tisíc eur. Keď však skontrolovali ďalšie mesiace, vedúca sekcie zistila, že problém existuje dlhšie. Čudné transakcie začali riešiť s bankou, aby zistili, ako peniaze získať naspäť.

„Oznámila mi (kolegyňa, pozn. red.), že by som mal podať trestné oznámenie, lebo zistila, že síce sú to naši bývalí zamestnanci, ale niekto upravoval v systéme ich čísla účtov a tie čísla účtov, na ktoré išli mzdy, nie sú tie čísla účtov, ktoré patrili tým zamestnancom v čase, keď u nás pracovali,“ vysvetľoval starosta. Neskôr zistená suma narástla na 400-tisíc eur.

Prípad sa začal odkrývať ešte viac, keď zástupca prednostu urobil zálohu mzdového systému. „Povedal mi, že predtým než začal robiť zálohu si pozrel dva z tých problémových účtov, na ktoré išli mzdy a že úpravu tých účtov robil náš zamestnanec personálneho oddelenia,“ priblížil ďalej Hrčka.

Začali zisťovať, komu účty patria. Urobili testovacie platby a na 60 problematických účtov rozposlali po jednom eure. Opätovne im ako príjemcu ukazovalo meno toho istého zamestnanca. Všetky účty patrili referentovi finančného oddelenia Renému H., ktorý upravil účty bývalých zamestnancov.

Finančný podvod v mestskej časti Bratislava-Petržalka za 2,7 milióna, starosta Ján Hrčka končí vo funkcii

 Hazard mu nesedí

Keď dosluhujúci starosta zvolal do jednej miestnosti pracovníkov úradu, medzi ktorými bol aj René H., spýtal sa ich, či mu nechcú niečo povedať. „Vyzval som dotyčného zamestnanca, že mám taký pocit, že by nám on mohol k tejto veci niečo povedať. Povedal, že o ničom nevie. Upozornil som ho, že už vieme ďaleko viac, ako sme vedeli ráno, keď sme s ním sedeli prvýkrát. Povedal, že o ničom nevie, nech mu povieme, o čo ide,“ opísal Hrčka.

Referent sa bránil, že nikdy neklame. Keď mu povedali o prepise čísiel účtov, naďalej sa vyviňoval a tvrdil, že „to nič neznamená“. Starosta ho konfrontoval s tým, že na každý zo 60 účtov poslali po jednom eure a na všetkých sa objavilo jeho meno. „V tom momente sa pred všetkými svedkami priznal, že áno, urobil to. Dlžil peniaze nejakým vplyvným ľuďom, že každý na jeho mieste by urobil to isté a podobne. V tom momente sme kontaktovali orgány činné v trestnom konaní,“ priblížil ďalej starosta.

Keď Reného usvedčili, povedal, že peniaze už nemá a bol presvedčený, že jeho kroky sa už nedajú zrekapitulovať a chcel sa rozprávať na štyri oči. Medzičasom sa dozvedeli, že je vraj gambler, no Hrčka naznačil, že to tak celkom nemusí byť. Domnieva sa, že ak by zamestnanec prepadol hazardným hrám, nemohol by posledné prevedené peniaze minúť naraz.

„Ak vám 7. mája príde na účet 220-tisíc, zatknú vás 13. mája a 220-tisíc už nemáte, ale ste gambler a neviete, že vás zatknú, s akými peniazmi by ste gamblovali medzi 13. májom až do ďalšej výplaty? Žili by ste o suchu? Nedáva to zmysel,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu.

Prvý nájomný bytový dom na Muchovom námestí v bratislavskej Petržalke je skolaudovaný

Môže ísť o viac ako 2,7 milióna

Zamestnanec pracoval na miestnom úrade od septembra 2020. K nekalému konaniu podľa posledných zistení úradu začalo dochádzať od januára 2023. V roku 2023 odcudzil približne 400-tisíc eur, v roku 2024 1,3 milióna eur a od začiatku tohto roka ďalší milión.

Postupne zistili, že si zamestnanec vytvoril až 151 rôznych účtov v ôsmich bankách. Vo viacerých mal jeden účet, v dvoch tri účty a v ďalších dvoch bankách mal až 65 a 76 účtov. Na podozrivé platby upozornila Petržalku práve ČSOB banka s tým, že majú na úrade preveriť, či posielajú výplaty na správne účty. Ich systém ich totiž vyhodnotil ako rizikové.

René H. si mal najskôr peniaze prevádzať v menších sumách a postupne ich zvyšoval. V apríli sa zastavil na sume 220-tisíc eur. Aj preto Hrčka očakáva, že 2,7 milióna eur, ktoré referent spreneveril, nemusí byť finálnych. Na úrade prebieha aktuálne viacstupňová kontrola a zatiaľ sa potvrdzuje, že zistenia úradu sedia.

 Starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka Ján Hrčka.

„Robíme tretiu kontrolu, kde úplne skontrolujeme každú jednu platbu. Keď vyjde, budeme vedieť, že stopercentne tam už nie je nič iné. Platí to, čo som povedal pred týždňom, že predpokladám, že tam ešte niečo bude, ale suma neprekročí tri milióny eur,“ povedal Pravde vo štvrtok.

Hrčka hovorí, že vzhľadom na to, ako zamestnanec financie odoberal, je vidieť, že sumy mali narastajúci trend, čo znamená, že spätne do minulosti museli mať klesajúci trend. „Predpokladám, že tam ešte možno 50-, 70-, 100-tisíc za to predchádzajúce obdobie nájdeme. Čakám, že to bude niekde medzi 2,7 a 2,9 milióna eur,“ sumarizoval.

Panika na úradoch

Či mal René H. komplicov, nateraz vylúčiť nevie. „Z toho čo viem, nepredpokladám, že mal komplicov na úrade na vyšších vedúcich stupňoch, ale nevylučujem, že s ním niekto spolupracoval alebo mu niekto pomáhal. To nevieme vylúčiť. Je to jedna z reálnych možností,“ hovorí.

Miestny úrad má 950 zamestnancov, z čoho 400 patrí pod úrad a 550 sú zamestnanci materských škôl. „Polovicu agendy – tej úradnej – robia traja ľudia a traja ľudia robia agendu materských škôl,“ vysvetlil. Reného H. nik nepodozrieval, podľa Hrčku ho mal každý rád.

Starosta hovorí, že na úrade kontroluje každú jednu objednávku nad sto eur, rovnako aj obstarávania, no nenapadlo by mu, že k chybe dôjde práve pri mzdách. S dvomi nadriadenými dnes už bývalého referenta mzdového oddelenia ukončili pracovný pomer, hoci, sú to slušní ľudia, no nekontrolovali. Ak by sa však podľa neho kontrolovalo či sedia pomery čistých miezd k výške odvodov, spreneverené sumy by bolo vidieť, pretože rozdiel už nebol malý.

„Ani vás nenapadne, že robí za vás výstup, no nerobí to preto, že vám chce uľahčiť prácu, ale preto, že podvádza a zneužíva vašu dôveru. To je prvý problém, ktorý nastal, že bol dôveryhodný v kolektíve. Nenapadne vám skontrolovať po ňom svoju časť. Druhý problém bol, že ten výstup dal svojmu priamemu nadriadenému, ktorý sa zase spoliehal na to, že ide o výstup zo mzdového systému,“ pokračoval Hrčka. Nad májovými výplatami, ktoré bude úrad zasielať zamestnancom v júni, chce Hrčka osobne dohliadať, i keď na čele úradu končí.

Ďalšia úroveň, ktorá podľa Hrčku nemohla sedieť je rozpočet. „Ak by mzdy boli napočítané tak, ako majú, tak by každý mesiac vyskakovalo, že sa čerpajú viac ako sa majú. Lenže podklady do rozpočtu dával on a zase ich nikto neskontroloval. Narozpočtoval si, koľko tam má ísť. Bol zdrojom všetkých podkladov a bolo jedno či išli ako vstup do rozpočtu, alebo ako úhrada. Ani po jednej linke, ani po druhej to nik neskontroloval,“ vysvetľoval.

  Na snímke starosta mestskej časti Bratislava – Petržalka Ján Hrčka (uprostred) a prvá zástupkyňa starostu Iveta Jančoková (vpravo) počas mimoriadneho zasadnutia miestneho zastupiteľstva bratislavskej mestskej časti Petržalka v stredu 21. mája 2025.

Na petržalskom úrade sa po prevalení kauzy začala séria kontrol. Samospráva sa spojila aj s dodávateľom mzdového softvéru, aby vystríhali aj iné obce. „Analytička tej firmy nám povedala, že formálne tie výstupy sedeli. Už nám aj zreprodukovali, ako to asi robil a mohlo mu to sedieť. Je to celkom bizarné. Postupne sa všetky tie veci dostanú von. Z vecného hľadiska je dôležité netajiť to, neskrývať sa, informovať o tom, upozorniť aj ostatných, že takýto problém môžu mať,“ vysvetlil starosta.

Na úrade sa spoliehali aj na výsledky auditu – či chybu prehliadol, aj to sa bude podľa dosluhujúceho šéfa samosprávy skúmať. Po kauze by sa na petržalskom úrade mohol posilniť tím kontrolórky. Hrčka poukazuje, že kontroly hlavných kontrolórov by vo všeobecnosti mali vyzerať inak.

„Keď idem kontrolovať pokladňu, nevezmem najskôr papiere, ale hotovosť a spočítam si ju. Ak je v pokladni 10-tisíc, potom začnem pozerať papiere a či to, čo som spočítal, mi sedí. Neprídem do pokladne s tým, prečo na pokladničnom doklade nie je napísaný dátum a čitateľný podpis,“ podotkol.

Pozrite sa, ako presunuli protitankovú stenu, ktorá sa nachádzala v trase predĺženia električkovej trate v Petržalke

Jedna banka im dala echo, druhá nie

Na úrade sa dodatočne dozvedeli, že jedna z bánk o probléme vedela už v januári, kedy referentovi zrušila 65 účtov, no neinformovala o tom mestskú časť. Podľa informácií denníka Sme išlo o Slovenskú sporiteľňu. Hrčka v rozhovore pre Pravdu podotkol, že keby im aj druhá banka dala echo tak ako ČSOB, mohli zachrániť takmer jeden milión eur, teda sumu, ktorú si od januára previedol na svoj účet.

„Nemusela nám to zo zákona povedať, ale muselo byť zjavné, že všetky problémové účty mali jediný príjem z nášho účtu, pričom vie, kto sme a vidí, kto je zasielateľ. Aký dôvod by sme mali na to, aby sme jednému zamestnancovi posielali výplatu na 65 účtov?“ pýta sa starosta.

Hovorkyňa ČSOB Zuzana Fešová spresnila, že je vecou obchodnej stratégie banky, koľko účtov umožní jednotlivcovi si v nej otvoriť v rôznych menách. Banka má podľa nej rôzne stupne a mechanizmy kontroly na to, aby vedela zaznamenať rizikové správanie klientov, bez ohľadu na počet zriadených účtov alebo menu.

„Rešpektujúc bankové tajomstvo a aj s cieľom neohroziť vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní sa banka nikdy nevyjadruje ku konkrétnym prípadom. Avšak vo všeobecnosti platí, že banka koná vždy ak má na základe konkrétnych indícií podozrenie, že ide o neštandardné správanie a riziko podvodu. Banka v súlade s bežnými opatreniami na predchádzanie riziku podvodov a prania špinavých peňazí, vykonala kroky, ktoré umožnili mestskej časti identifikovať podvodné konanie svojho zamestnanca,“ uviedla Fečová pre Pravdu.

Do väzby ho zatiaľ nevzali

Šanca, že Petržalka dostane peniaze späť je podľa Hrčku na úrovni malého zázraku. Voči dnes už bývalému zamestnancovi Renému H. vedie polícia trestné stíhanie a prípad naďalej vyšetruje. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová, vznesené boli voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery. Referentovi hrozí podľa prokuratúry trest odňatia slobody na dva až osem rokov za mrežami.

„Na menovaného bol podaný návrh na vzatie do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda z dôvodu existencie obavy, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti,“ spresnila Kováčová.

Mestský súd Bratislava I však návrhu prokurátora nevyhovel a nestotožnil sa s obavou prokuratúry, že by René H. mohol pokračovať v páchaní inej trestnej činnosti. „Rozhodnutie nie je právoplatné, o sťažnosti prokurátora rozhodne Krajský súd v Bratislave,“ dodala. O sťažnosti rozhodne súd na verejnom zasadnutí v pondelok 26. mája o 8.30 hod./agentury/

X X X

 Fico odcestoval na oficiálnu návštevu Arménska. Premiér tam otvorí podujatie, diskutovať sa bude aj o geopolitike

Predseda vlády Robert Fico (Smer) odcestoval v nedeľu popoludní na oficiálnu návštevu Arménska.

 V Jerevane sa stretne s prezidentom krajiny Vahagnom Chačaturjanom aj s tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom. Témou stretnutí bude prehĺbenie bilaterálnych vzťahov a zvýšenie hospodárskej výmeny medzi krajinami.

 Fico zároveň položí veniec k pamätníku obetí arménskej genocídy z rokov 1915–18, informovali z Úradu vlády.

„Robert Fico počas návštevy otvorí podujatie Yerevan Dialogue, ktorého témou budú slovensko-arménske vzťahy, ale aj spolupráca Arménska s Európskou úniou. Diskutovať sa bude aj o geopolitických otázkach,“ uviedol úrad.

Ako dodal, do Arménska s premiérom cestuje aj skupina podnikateľov, ktorí majú záujem zintenzívniť ekonomickú spoluprácu medzi krajinami. „Späť na Slovensko sa predseda vlády vráti v utorok 27. mája,“ uzavrel úrad vlády./agentury/

X X X

 Rezort obrany zaplatí za dopravu na oslavy konca druhej svetovej vojny ZSSK 70-tisíc eur

Ministerstvo obrany zaplatí za dopravu na oslavy konca druhej svetovej vojny v Piešťanoch z 8. mája Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) 70-tisíc eur bez DPH. Vyplýva to zo zmluvy, ktorú rezort zverejnil v centrálnom registri.

 ZSSK podľa zmluvy počas osláv na letisku v Piešťanoch posilnila dopravu a cestujúcich do mesta prepravovala z celého Slovenska zadarmo. Rezort uhradí sumu 70-tisíc eur bez ohľadu na počet prepravených cestujúcich./agentury/

X X X

 Po Cannes bolo bez elektriny aj Nice. Primátor mesta hovorí o úmyselnom čine

Kvôli požiaru v rozvodni sa v nedeľu ráno v juhofrancúzskom meste Nice bez dodávok elektriny ocitlo takmer 45-tisíc domácností. Primátor mesta Christian Estrosi v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že incident bol „úmyselným činom.“ V rovnakom duchu sa vyjadrila aj príslušná prokuratúra, informovala agentúra DPA.

 K výpadku dodávok elektriny v Nice došlo len deň po tom, čo bol z rovnakého dôvodu narušený posledný deň prestížneho filmového festivalu v neďalekom letovisku Cannes.

 DPA doplnila, že nateraz nie je jasné, či má výpadok v Nice súvislosť s poruchou, ktorá zasiahla Cannes v sobotu skoro ráno a zanechala bez elektriny aj približne 160-tisíc domácností.

 Miestne úrady v nedeľu oznámili, že po nočnom požiari v rozvodni, ktorý prerušil dodávku elektriny do Nice, a po masívnom výpadku prúdu počas filmového festivalu v Cannes, ktorý sa pripisuje sabotáži, zvyšujú bezpečnostné opatrenia v okolí miest slúžiacich na výrobu, prenos a distribúciu elektrickej energie.

Päťhodinový výpadok prúdu v Cannes v sobotu nielen narušil posledný deň filmového festivalu, ale vyradil v meste aj semafory a bankomaty. Organizátori festivalu museli v záujme ukončenia festivalu používať záložné generátory./agentury/

X X X

 Z chudoby k rozprávkovému bohatstvu. Surinam si volí nové vedenie, ktoré môže zmeniť jeho budúcnosť

Obyvatelia juhoamerického štátu Surinam v nedeľu volia poslancov do 51-členného parlamentu, ktorý bude o niekoľko týždňov voliť nového prezidenta a viceprezidenta. Ako vo svojej správe uviedla agentúra AFP, voľby určia, ako sa využije obrovské ropné bohatstvo tejto najmenšej krajiny Južnej Ameriky na jej transformáciu z chudobnej na bohatú.

 Tento malý štát – jediný v Amerike, ktorého úradným jazykom je holandčina – bojuje s vysokým dlhom, stúpajúcou infláciou a chudobou, ktorá postihuje takmer každého piateho z jeho 600-tisíc obyvateľov. Nedávne objavy ropy v mori však naznačujú, že tento stav sa môže čoskoro zmeniť.

„Bude to pre krajinu obrovský príjem,“ povedal tento týždeň úradujúci prezident Chan Santokhi agentúre AFP, ktorá dodala, že podľa zákona má Santokhi právo kandidovať i na druhé funkčné obdobie.

 Politickí analytici pred voľbami nechceli špekulovať, ktorá z politických strán bude v parlamentných voľbách najúspešnejšia, lebo ich šance sú vyrovnané. Minister obrany Krishna Matheora však pri odchode z volebnej miestnosti uviedol, že Santokhiho Progresívna reformná strana (VHP) by mala voľby vyhrať, lebo položila „základy ekonomickej stability a na tom musíme stavať.“

 V nedeľných voľbách kandiduje 14 politických strán vrátane Santokhiho centristickej VHP a ľavicovej Národnej demokratickej strany (NDP) zosnulého bývalého vodcu prevratu a autokrata, ktorý sa stal zvoleným prezidentom Desiho Bouterseho.

O priazeň voličov sa uchádza aj stredoľavá Strana všeobecného oslobodenia a rozvoja (ABOP) viceprezidenta Ronnieho Brunswijka – bývalého partizána, ktorý sa v 80. rokoch 20. storočia vzbúril proti Bouterseho vláde. Predbežné výsledky parlamentných volieb sa očakávajú v nedeľu večer.

Jedinečná príležitosť zmeniť osud krajiny

Ktokoľvek sa ujme vedenia Surinamu, bude mať jedinečnú príležitosť zmeniť osud krajiny, konštatovala AFP. Odborníci totiž tvrdia, že Surinam v nasledujúcom desaťročí alebo dvoch zarobí na nedávno objavených ložiskách ropy v mori miliardy dolárov.

Francúzska skupina TotalEnergies už vlani oznámila projekt v hodnote 10,5 miliardy dolárov, v ktorého rámci začne pri pobreží Surinamu s ťažbou v ropnom poli s odhadovanou kapacitou produkcie 220-tisíc barelov denne. Produkcia by sa mala začať v roku 2028. Surinam v súvislosti s tým vytvoril fond „Licenčné poplatky pre každého“, aby peniaze z očakávaného príjmu smerovali priamo do rúk občanov.

Surinam je rozmanitá krajina obývaná potomkami ľudí z Indie, Indonézie, Číny, Holandska, domorodých skupín a afrických otrokov, ktorá si v novembri pripomína 50. výročie nezávislosti od holandského kráľovstva.

Zbližovanie s Čínou a snahy USA

Od získania nezávislosti sa čoraz snaží o zblíženie s Čínou ako politickým spojencom i obchodným partnerom. V roku 2019 sa Surinam stal jednou z prvých latinskoamerických krajín, ktoré sa pripojili k infraštruktúrnej iniciatíve Číny známej ako Pás a cesta.

 V snahe obmedziť vplyv Číny v latinskoamerickom regióne do Surinamu v marci zavítal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. AFP doplnila, že viac ako 90 percent územia Surinamu tvoria lesy a je jednou z mála krajín na svete s negatívnou uhlíkovou stopou.

Santokhi trvá na tom, že tento stav nie je ohrozený a že Surinam môže využiť svoje neočakávané ropné zisky „na prechod na zelenú energiu, ktorú potrebujeme, aj preto, že vieme, že energia z fosílnych palív je obmedzená“.

 X X X 

 Irak zápasí s vážnym nedostatkom vody, zásoby má najnižšie za 80 rokov

Zásoby vody v Iraku sú na najnižšej úrovni za posledných 80 rokov, uviedol v nedeľu hovorca ministerstva vodných zdrojov Chálid Šamal. Informovala o tom agentúra AFP.

V Iraku – krajine so 46 miliónmi obyvateľov, ktorá prechádza vážnou environmentálnou krízou kvôli zmene klímy, suchu, rastúcim teplotám a klesajúcemu objemu zrážok – sa nedostatočné zásoby vody stávajú veľkým problémom.

„Letná sezóna by sa mala začať s najmenej 18 miliardami kubických metrov vody…, no my máme len asi 10 miliárd kubických metrov,“ upozornil Šamal.

 AFP podotkla, že Irak svoj nedostatok vody spája aj s priehradami, ktoré si na riekach Eufrat a Tigris postavili v susednom Iráne a v Turecku. Prietok vody v týchto kedysi mohutných riekach, z ktorých v Iraku zavlažovali polia celé stáročia, v dôsledku toho dramaticky klesol. Irak v súčasnosti dostáva z Tigrisu a Eufratu menej ako 40 percent svojho podielu, upozornil Šamal.

 Dodal, že slabé zrážky túto zimu a nízka hladina vody z topiaceho sa snehu situáciu v Iraku zhoršili ešte viac. Nedostatok vody prinútil mnohých roľníkov, aby prestali s pestovaním plodín – úrady sa totiž snažia zabezpečiť dostatočné zásoby pitnej vody práve drastickým zredukovaním poľnohospodárskej činnosti.

V rámci plánovania, ktoré v Iraku vždy závisí od vody, sa tento rok plodiny pestujú len na niečo vyše 375-tisícoch hektároch pôdy. Ako povedal Šamal, minulý rok úrady povolili farmárom pestovať plodiny na 625-tisícoch hektároch.

 AFP doplnila, že voda je zdrojom napätia medzi Irakom a Tureckom už dlho – Ankara naliehavo žiada Bagdad, aby prijal efektívne plány hospodárenia s vodou. V roku 2024 Irak a Turecko podpísali 10-ročnú „rámcovú dohodu“, ktorej cieľom je investovať najmä do projektov na zabezpečenie lepšieho hospodárenia s vodnými zdrojmi.

Organizácia Spojených národov považuje Irak za jednu z piatich krajín najzraniteľnejších voči niektorým dopadom klimatických zmien./agentury/

X X X

Taliansko vymiera, mladí z neho utekajú. Vládu to však netrápi

Krásna krajina (bel paese), ako prezývajú Taliansko, má čoraz vráskavejšiu tvár. Už roky ju trápi vážna demografická kríza. Rodí sa príliš málo detí a obyvateľstvo starne. Odborníci varujú, že ak sa nepodarí zvrátiť nepriaznivý vývoj, do roku 2050 by štát mohol stratiť až desať percent populácie. Situáciu zhoršuje aj neustály „odlev mozgov“ – od roku 2011 odišlo do cudziny už takmer 700-tisíc mladých Talianov.

 Životné podmienky mladých ľudí v Taliansku sa zhoršujú. Vo februári takto v Ríme protestovali proti plánom vlády skresať dotácie pre univerzity o desať miliárd eur.

„Najvážnejším problémom nie je len to, že odchádzajú inam, ale najmä to, že k nám neprichádzajú žiadni mladí ľudia z iných európskych krajín,“ citoval taliansky denník La Stampa Alessandra Fotiho, imunológa na Inštitúte Maxa Plancka v Berlíne, ktorý sa téme venoval v knihe Stai fuori! Come il Belpaese spinge i giovani ad andare via (Zostaňte vonku! Ako krásna krajina núti mladých ľudí k odchodu).

V neznámom kúte Talianska sa zrazu obloha sfarbila do ružovej a fialovej. Takýto záber na západ slnka neuvidíte hocikde

 Jeho vlasť už podľa neho prestáva byť dobrým miestom na život. „Taliani hromadne odchádzajú do Anglicka, Nemecka a Francúzska, ale Angličanom, Nemcom a Francúzom ani len nenapadne, aby prišli k nám. Ak aj pricestujú, tak iba kvôli dovolenke, cestovinám a zmrzline,“ dodal ironicky Foti.

Upozornil, že politikov tento problém nezaujíma, a preto ho neriešia. To, že krajinu opustil taký ohromný „ľudský kapitál“, jej pritom podľa expertov spôsobilo straty v hodnote najmenej 134 miliárd eur.

Úbytok obyvateľstva

Mierny pokles obyvateľstva Taliansko eviduje už jedenásť rokov, no demografické údaje sú čoraz alarmujúcejšie. V roku 2023 zaznamenali v krajine výrazný prepad pôrodnosti, keď prišlo na svet iba 379-tisíc detí.

Oproti roku 2008 to znamenalo pokles až o 34 percent. Keďže predvlani zároveň zomrelo asi 661-tisíc ľudí, prirodzený úbytok predstavoval celkovo 282-tisíc obyvateľov.

Podľa talianskeho štatistického úradu ISTAT sa vývoj nezlepšil ani v minulom roku. Naopak, narodilo sa iba 370-tisíc detí, teda zase o 2,6 percenta menej ako v predošlom roku.

Beztak nízka miera pôrodnosti klesla až na 1,18 dieťaťa, čo je veľmi málo. Aby sa počet obyvateľstva akéhokoľvek štátu neznižoval, priemerná pôrodnosť by mala byť aspoň na úrovni 2,1 dieťaťa na ženu.

Výsledkom je, že kým ešte v roku 2017 v krajine žilo rekordných 60,8 milióna obyvateľov, v tomto roku sa ich počet odhaduje už len na 58,5 milióna. Keby tento trend pokračoval, tak už v priebehu niekoľkých desaťročí hrozí, že Taliansko príde o polovicu populácie.

 O nič lepšie nevyzerajú ani ďalšie ukazovatele. Priemerný vek rodičiek sa zvýšil na 32,6 roka, zmenšuje sa i veľkosť priemernej talianskej rodiny – za posledných 20 rokov klesol počet jej členov z 2,6 na 2,2.

Viac ako tretina domácností dnes pozostáva len z jednej osoby a rodiny s deťmi tvoria už iba 29 percent všetkých domácností. V približne 350 obciach v odľahlých horských oblastiach žije sotva 300 obyvateľov a vlani tam neprišlo na svet ani jedno dieťa.

Priemerný vek populácie podľa štatistických údajov vlani stúpol o tri mesiace na 46,8 roka. V krajine, ktorá bola v minulosti známa veľkými rodinami, teraz deti do 14 rokov tvoria už len 1,9 percenta populácie, zatiaľ čo podiel seniorov starších ako 65 rokov vzrástol na 24,7 percenta. Počet obyvateľov, ktorí majú viac ako 80 rokov, už prevyšuje počet detí vo veku do desať rokov.

Migranti ako náhrada?

Okrem zlého demografického vývoja, keď sa rodí oveľa menej ľudí, ako zomiera, dopláca Taliansko i na spomenutý „odlev mozgov“. Za posledných 14 rokov odišlo hľadať šťastie za hranice až 691-tisíc Talianov vo veku 18 až 34 rokov. Ak by sa k nim prirátali aj tí starší, celkový počet emigrantov by dosiahol vyše milióna.

Odborníci upozorňujú, že mladí ľudia, ktorí sa rozhodli pre odchod z krajiny, majú väčšinou lepšiu kvalifikáciu. Podľa nadácie Fondazione Nord Est má až 48 percent z nich vysokoškolské vzdelanie, takže Taliansko naozaj prichádza o talenty.

Toto zistenie je o to závažnejšie, že krajina trpí nedostatkom mladých ľudí s diplomom. V tomto smere výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie.

 Nadácia navyše vyvracia argumenty talianskych politikov, že sa netreba znepokojovať, pretože pohyb obyvateľstva v rámci EÚ je normálny jav a patrí k dynamike pracovného trhu.

Podľa expertov by to bolo v poriadku, keby namiesto mladých ľudí, ktorí vycestovali za hranice, prichádzali ich rovesníci z cudziny. Pre nich však Taliansko nie je príťažlivé.

V rebríčku vybraných štátov, na ktorý sa odvoláva La Stampa, je Taliansko dokonca na poslednom mieste medzi obľúbenými destináciami mladých ľudí. Zatiaľ čo Švajčiarsko priťahuje až 34 percent z nich, Švédsko 14 a Dánsko 10 percent, do Talianska by prišlo pracovať len šesť percent mladých Európanov.

Na každého cudzinca do 34 rokov, ktorý sa rozhodne pre zamestnanie v Taliansku, tak pripadá osem až deväť mladých Talianov, ktorí krajine dajú zbohom.

Mohlo by Taliansko úbytok obyvateľov kompenzovať prijímaním utečencov? Je pravda, že na Apeninský polostrov v poslednom čase smerujú tisíce nelegálnych migrantov, predovšetkým po Stredozemnom mori.

 Podľa analytikov ich je však menej ako Talianov, ktorí odchádzajú. „Za štyri roky (2018 – 2021, pozn. red.) pristálo v Taliansku 131 210 imigrantov, no v rovnakom čase sa 497 240 Talianov presťahovalo do zahraničia,“ citovali Fotiho noviny La Stampa.

Pre portál denníka Il Fatto Quotidiano sa posťažoval, že napriek „exodu“ Talianov, aký nezaznamenali od začiatku 70. rokov, politici tému ignorujú a spolu s médiami radšej zveličujú „inváziu migrantov“.

Dôsledkom je, že nikto nerieši dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú. Nehovoriac o tom, že chudobní utečenci z Afriky či Blízkeho východu nemajú také vzdelanie ako tí, čo sa z Talianska vysťahovali.

Ľahostajnosť politikov

Príčiny „odlevu mozgov“ sú známe. Veľa napovedá už vlaňajší prieskum agentúry Ipsos, v ktorom sa viac ako 35 percent mladých Talianov vyjadrilo, že sú pripravení odísť do zahraničia.

Ako hlavné dôvody uviedli, že sú tam lepšie pracovné príležitosti a vyššie mzdy. Priemerný mesačný plat talianskeho absolventa dosiahol v minulom roku 1 393 eur, kým jeho rovesníci v cudzine zarábali v priemere 2 174 eur.

Okrem platov podľa Fotiho mladých Talianov láka von i lepšie sociálne zabezpečenie, výhodnejšie možnosti bývania a otvorenejší systém, ktorý im umožňuje osobný rast.

 Ako pripomenul, doma majú absolventi problém nájsť si dôstojnú prácu. Mnohí z nich si tak odchod za hranice vybrali jednoducho preto, lebo už nevideli iné východisko.

„Krajina, ktorá mladým ľudom neponúka príležitosti, je predurčená na úpadok a neúspech,“ varovala už vlani v rozhovore pre portál TrueNews.it ekonómka a exministerka práce Elsa Fornerová.

Bývalý politik a predseda Národného výboru pre ekonomiku a prácu (CNEL) Renato Brunetta označil zase situáciu za „skutočnú hospodársku a sociálnu pohromu“./agentury/

X X X

Poslanci Hlasu podľa Druckera nezahlasujú za prelomenie veta pri covidových amnestiách. Vyjadril sa aj k predčasným voľbám

Poslanci koaličného Hlasu v parlamente nezahlasujú podľa informácií ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) za prelomenie veta prezidenta Petra Pellegriniho v prípade takzvaných covidových amnestií. Drucker to vyhlásil v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

 Drucker tak reagoval v nedeľnej relácii V politike televízie TA3 na otázku, ako sa poslanci postavia k vetovaným návrhom legislatívy o takzvaných covidových amnestiách a rente pre generálneho prokurátora. Opozičný poslanec Ivan Štefunko (PS) potvrdil, že poslanci Progresívneho Slovenska prelomenie veta nepodporia.

 Prezident, si myslím, aj v tomto ohľade preukazuje to, že je nezávislou inštitúciou. (…) Prišiel s vlastnou argumentáciou, my sme sa s ňou istým spôsobom stotožnili,“ uviedol Drucker s tým, že predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok o tom už „určite“ hovoril s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer).

 Drucker odmieta, že by koalícia plánovala po schválení rozpočtu voľby

Drucker odmieta, že by koalícia plánovala po presadení budúcoročného rozpočtu v Národnej rade vyvolať predčasné voľby, ako to tvrdia predstavitelia opozičného hnutia Slovensko. Opozičný poslanec NR SR Ivan Štefunko (PS) koalíciu kritizoval, že doteraz neposkytuje adresnú pomoc napríklad v prípade zastropovania cien energií. Uviedli to v nedeľu v diskusnej relácii TA3 V politike.

 „Toto sú absolútne nezmysly, nijaké takéto debaty neprebiehajú. Na to, na čo sa chceme sústrediť, je pripraviť kvalitný rozpočet, samozrejme stabilizovať tie úlohy, ktoré sú pred nami,“ uviedol Drucker.

Štefunko kritizoval vládne strany aj pre nízku mieru príchodu investorov na Slovensko či ekonomickú situáciu krajiny.

Podľa Druckera sankcie proti Rusku pre napadnutie Ukrajiny nefungujú dobre. Na konci podľa neho aj tak európske krajiny nakupujú ruskú ropu a plyn, no iba sprostredkovane a drahšie. Štefunko reagoval, že Česko, ktoré sa od ruských surovín odstrihlo, má ceny energií nižšie ako Slovensko.

 Minister školstva v súvislosti s klesajúcimi preferenciami jeho strany vyhlásil, že Hlas je stabilný. Odmietol, že by sa diskutovalo o zmene vedenia strany vrátane jej predsedu Matúša Šutaja Eštoka. „Budeme musieť reagovať na niektoré veci hlasnejšie,“ uviedol. Myslí si, že strana sa nahlas vyjadrila aj k ceste premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy. Opozičný poslanec si podľa svojich slov pozrie, ako sa bude hlasovať na ďalšom zasadnutí vlády, kde by mali ministri premiérovu cestu dodatočne schvaľovať.

 Poslanec zároveň kritizoval aj diskusiu o zmenách vo vyplácaní štátneho príspevku za voľby pre politické strany. „My sme najsilnejšia strana na Slovensku a sme presvedčení, že sa tam (do parlamentu, pozn. TASR) dostaneme, ale my sme za to, aby tu bola férová politická súťaž, aby nerozhodovali o tom peniaze, kto môže vstúpiť do politického ringu alebo nie,“ uviedol. Drucker tvrdí, že túto diskusiu eviduje, no venuje sa jej primárne minister vnútra Šutaj Eštok. Vyhlásil, že zmena jedného volebného obvodu je legitímna téma Hlasu už roky./agentury/

X X X

 Diskusia o zmene migračnej politiky v Nemecku: Zasiahnutí budú aj rodinní príslušníci utečencov

 Návrh nových migračných opatrení v Nemecku obmedzuje príchod rodinných príslušníkov utečencov. Výnimky budú iba v mimoriadnych situáciách.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt plánuje vláde predložiť návrh zákona, ktorým chce obmedziť množstvo migrantov prichádzajúcich do krajiny, potvrdil v nedeľu pre agentúru DPA jeho rezort. Návrh sa týka príchodu rodinných príslušníkov utečencov, ktorí sa v Nemecku už nachádzajú, píše TASR.

„Doteraz mohlo 1000 ľudí mesačne nasledovať svoje rodiny do Nemecka. To sa teraz skončilo,“ povedal Dobrindt pre nemecký denník Bild. „Musíme výrazne znížiť faktory, ktoré priťahujú (utečencov) do Nemecka. To je ďalší spôsob, ako ukázať, že migračná politika v krajine sa zmenila,“ dodal minister.

Príbuzní utečencov s obmedzeným ochranným štatútom by sa k nim týmto opatrením mohli pripojiť až po dvoch rokoch. Prípady, ktoré sa považujú za mimoriadne naliehavé, by mali byť v rámci tohto opatrenia výnimkou. Podľa denníka Bild by sa o návrhu malo hlasovať v stredu.

Nemecko už podobné opatrenie pozastavujúce zlučovanie rodinných príslušníkov s utečencami v krajine prijalo v období od marca 2016 do júla 2018. Nová vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza prisľúbila, že bude bojovať proti nelegálnej migrácii. Počas prvých 24 hodín po nástupe do funkcie Dobrindt nariadil zintenzívnenie kontrol a povolil polícii, aby žiadateľov o azyl na hraniciach vracala späť, pripomína DPA., aktuality.sk

X X X

Rumunský prezident pricestoval do Varšavy, aby podporil Rafala Trzaskowského. Hovorí o historickej chvíli.

 Rumunský politik dôrazne podporil prezidentského kandidáta Rafala Trzaskowského a v nedeľu vystúpil vo Varšave na ním organizovanom pochode.

Prinášame vám preklad rozhovoru šéfredaktora on-line platformy Onet s novozvoleným rumunským prezidentom Nicušorom Danom, počas jeho návštevy vo Varšave.

„Pokiaľ chápem situáciu v Poľsku, hlavný rozdiel medzi oboma kandidátmi je v ich prístupe k otázkam, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu, a po druhé k spolupráci v rámci Európy, ktorá je v tejto historickej chvíli dôležitá,“ zdôrazňuje zvolený rumunský prezident Nicušor Dan v rozhovore s Bartoszom Węglarczykom, šéfredaktorom časopisu Onet.

X  Pán prezident, ďakujem vám za vašu prítomnosť. Hneď po tomto rozhovore sa chystáte na pochod Rafała Trzaskowského. Prečo?

Myslím si, že je dôležité, aby sme mali v Poľsku politické vedenie, ktoré je spojené s našimi hodnotami. A politické vedenie v Poľsku, ktoré bude bojovať za presadenie Európskej únie.

X Čo máte na mysli, keď hovoríte o presadzovaní Európskej únie? Kam chcete, aby Európska únia smerovala? Kde vidíte Úniu o päť alebo desať rokov?

Sú to dve veci. Prvou je bezpečnosť a spoločná bezpečnosť si vyžaduje spoločné úsilie. Som veľkým fanúšikom programu Európskej únie na vyzbrojovanie.

Po druhé, pôsobíme na globálnom trhu. Sme v globálnej konkurencii. Európa musí byť konkurencieschopnejšia. A na to potrebujeme, aby v Európe existovali krajiny, ktoré zmýšľajú rovnako. Potom tu máme otázky demokracie, slobody prejavu, všetky tieto veci sú dôležité. Aj pre prosperitu, pre hospodárske otázky.

X Myslíte si teda, že Rafal Trzaskowski by sa do Európy hodil viac ako Karol Nawrocki?

Áno, myslím si, že áno, pokiaľ chápem situáciu v Poľsku. Ešte k poslednej otázke: pre Európu je tiež dôležité, aby dobre reagovala na nelegálnu migráciu. Je to dôležité pre všetky krajiny, ktoré sú na hraniciach. Pokiaľ chápem situáciu v Poľsku, hlavný rozdiel medzi oboma kandidátmi je v ich prístupe k otázkam, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu, a po druhé, k spolupráci v rámci Európy, ktorá je v tomto historickom momente dôležitá.

Rumunský prezident o podpore Ukrajiny a jej členstva v NATO

X Jedným z hlavných rozdielov medzi Karolom Nawrockým a Rafalom Trzaskowským je ich postoj k Ukrajine. Karol Nawrocki povedal, že nechce vidieť Kyjev v NATO, zatiaľ čo Rafal Trzaskowski si myslí, že by sme mali Kyjev do Aliancie priviesť čo najskôr. Čo si o tom myslíte vy? Mala by Ukrajina vstúpiť do NATO, alebo ste proti tomu?

Samozrejme, že sa to nedá urobiť hneď, takže je to otázka mnohých rokov. Samozrejme, ako rumunský občan by som chcel mať spoločnú hranicu so svojimi priateľmi. Nie s krajinou, s ktorou máme určitú historickú minulosť. V súčasnosti je dôležité pomôcť Ukrajine, aby bol mier, pretože je to otázka našej bezpečnosti a my by sme radšej mali spoločnú hranicu s Ukrajinou, s touto Ukrajinou, a nie s krajinou, ako je Bielorusko.

Po druhé, máme určité medzinárodné zmluvy z 80. rokov, ktoré nám priniesli mier a prosperitu, a Rusko tieto pravidlá porušilo a my nechceme, aby sa to opakovalo. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme pomohli Ukrajine dosiahnuť čo najrozumnejší mier.

X Chcete, aby Ukrajina vstúpila do NATO v budúcnosti, nie teraz?

Áno.

X Budete to podporovať?

Áno, pretože uprednostňujeme susedov, s ktorými máme dobré vzťahy.

X Budete naďalej posielať výzbroj a vyvíjať diplomatické úsilie na pomoc Ukrajine?

Áno, myslím si, že to správne. Aj keď som predtým spochybňoval mnohých rumunských politikov v rôznych otázkach, podpora Ukrajiny bola dobrá vec a budeme ju naďalej logisticky a finančne podporovať.

X Prezidentské voľby v Rumunsku a boj proti dezinformáciám. „Došlo k obrovskej mobilizácii“

X Samozrejme, všetci sme sledovali, čo sa dialo v prezidentskej kampani v Rumunsku. Zrušenie prvého kola … Sledovali sme množstvo dezinformácií, ktoré boli použité v tejto kampani. Mohli by ste sa k tomu vyjadriť? Mohli by ste nám povedať a vysvetliť, keďže hovoríme aj o dezinformáciách v poľskej kampani, ako ste s nimi bojovali? Čo môžete urobiť proti dezinformáciám? A snažilo sa Rusko intenzívne zasahovať do prezidentských volieb v Rumunsku?

Áno, to je veľmi zaujímavá otázka. Myslím si, že to malo dve roviny. Po prvé, existuje sieť malých stránok a každú z nich sledujú státisíce ľudí. Boli vybudované za posledných desať rokov. Nanešťastie sme im nevenovali veľkú pozornosť. Takže existujú stránky, ktoré hovoria o zdraví, prírodnej medicíne, náboženstve, športe, životnom štýle, o všetkom….

Nie však o politike.

Nie nevyhnutne o politike. Sleduje ich veľa ľudí, spolu sú to pravdepodobne milióny. A vo vhodnej chvíli začali prenášať podporu na jedného kandidáta [ide o Călina Georgesca – pozn. red.] To bol jeden fenomén. A po druhé, v novembri sme videli sofistikovanú kampaň. Spočívala v rozdelení verejnosti na skupiny vzhľadom na ich záujmy. A táto kampaň bola zameraná na zacielenie rôznych posolstiev na každú sociálnu skupinu. Bola veľmi profesionálna a určite veľmi nákladná.

Zatiaľ však nemáme dôkazy o tom, koľko táto kampaň stála. Aj na TikToku bola použitá sofistikovaná technika, ktorá obišla algoritmy a umožnila kandidátovi veľmi dobré zviditeľnenie. Spravodajské správy z niektorých krajín vyvolali otázky, prečo TikTok na takéto aktivity nereaguje.

 X Ako sa to podarilo zastaviť?

Myslím si, že to, čo sa stalo v máji v druhom kole volieb v Rumunsku, bola obrovská mobilizácia obyvateľstva. Zahŕňala tri kľúčové aspekty. Jedným bolo proeurópske smerovanie. Druhým boli hospodárske otázky. Ako povedal pán George Simion [porazený krajne pravicový kandidát – pozn. red.], jeho cieľom bolo znárodniť niektoré spoločnosti. Došlo by k určitému zásahu štátu do ekonomiky, čo ľudí znepokojovalo.

X Nepáčilo sa im to.

Áno, pretože ľudia chápali, že v ekonomických otázkach je Rumunsko vystavené značným rizikám, takže existoval rozdiel medzi demokratickým diskurzom a tým druhým, veľmi násilným. Počas týchto dvoch týždňov hovorili mnohí ľudia, ktorí nikdy nehovorili o politike: „Počúvajte, je to otázka smerovania. Prosím, zostaňte na správnej ceste“.

X Takže tam boli politici, podnikatelia, futbalisti – všetci hovorili: „Počúvajte, toto je veľká otázka, veľká sociálna otázka. Poďme správnym smerom“.

X Dá sa to v budúcnosti zastaviť?

Ako zastavíte dezinformácie, ktoré by mohli ovplyvniť ľudí v nasledujúcich voľbách v Rumunsku? Tentoraz to budú parlamentné voľby.

Teraz nemám pripravenú odpoveď, ale po technickej stránke viem, že moldavské orgány sú v tomto oveľa lepšie ako naše. Pomohli nám zatvoriť niektoré stránky šíriace dezinformácie.

Chceme obnoviť rovnováhu pri uplatňovaní slobody prejavu a dôvery ľudí v úrady., aktuality.sk

X X X

 Prečo ste stále vyčerpaní? Tieto bežné doplnky radšej prestaňte užívať hneď, varujú experti

Užívate doplnky na energiu? Odborníci varujú, že niektoré môžu byť skrytou príčinou vašej únavy. Pozrite sa, ktorým sa vyhnúť.

 Takmer každý z nás zažil ten pocit, keď sa mu nechce nič, cíti sa malátny a bez energie. Prekvapuje, koľko ľudí v Spojených štátoch tvrdí, že väčšinu času pociťuje únavu. Hoci sa rôzne výživové doplnky javia ako jednoduché riešenie na zvýšenie energie, niektoré môžu mať presne opačný účinok, alebo dokonca škodiť. Namiesto siahnutia po pilulkách, odborníci na výživu odporúčajú osvedčené, prirodzené metódy, ako si udržať vitalitu.

Únava je v modernom svete bežným problémom. Ak sa neustále cítite vyčerpaní, nie ste sami. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza, že približne 14 % dospelých v USA sa väčšinu času cíti extrémne unavených alebo vyčerpaných. Na únavu vplýva mnoho faktorov – strava, stres, pracovné a rodinné povinnosti, či kvalita spánku.

Jedným z často prehliadaných vinníkov však môžu byť aj výživové doplnky, informuje portál EatingWell. Paradoxne, mnohé populárne doplnky, ktoré si ľudia kupujú na zvýšenie energie, ju v skutočnosti môžu znižovať. Iné síce ponúknu okamžité povzbudenie, no skrývajú nebezpečné vedľajšie účinky.

Ak užívate doplnky na energiu alebo o tom uvažujete, prečítajte si, ktorým sa podľa odborníkov na výživu radšej vyhnite. Zároveň vám poradíme, ako si prirodzene dodať energiu bez piluliek.

 Pozor na doplnky, ktoré môžu znižovať energiu

Niektoré populárne výživové doplnky, hoci ich mnoho ľudí užíva s úmyslom dodať si energiu, môžu v skutočnosti spôsobovať únavu. Dôvodom je často ich upokojujúci účinok alebo iné nežiaduce reakcie tela.

Ashwagandha: Ak ju užívate ráno a počas dňa sa cítite ospalí, môže za to načasovanie. Jessica Cordingová, MS, RD, CDN, vysvetľuje: „Ašvaganda je adaptogén, ktorý pomáha telu zvládať stres a je známa svojím upokojujúcim účinkom. Jej užívanie počas dňa môže spôsobiť ospalosť.“ Ak máte problém so spánkom, skúste ašvagandu večer, aby podporila relaxáciu.

Harmanček: Mnoho ľudí si pred spaním dopraje šálku harmančekového čaju pre jeho upokojujúce vlastnosti. Harmanček obsahuje flavonoidy a terpenoidy, ktoré môžu zlepšovať spánok. „Pravidelné užívanie môže viesť k jemnej dennej ospalosti a zníženej kognitívnej bdelosti,“ hovorí Patricia Bannan, MS, RDN. „Pre tých, ktorí chcú byť energickejší a mentálne bystrejší, harmanček pôsobí proti tomuto cieľu, pretože podporuje biochemickú relaxáciu namiesto stimulácie.“ Ak vám pomáha spať večer, kľudne ho užívajte, no cez deň sa mu vyhnite.

Koreň valeriány lekárskej: Mnohí siahajú po valeriáne na zmiernenie stresu, úzkosti, depresie alebo na rýchlejšie zaspávanie. „Koreň valeriány obsahuje aktívne látky, ktoré zvyšujú dostupnosť GABA v mozgu, čo je neurotransmiter podporujúci relaxáciu a ospalosť – presný opak toho, čo chcú ľudia hľadajúci viac energie,“ vysvetľuje Bannanová. Okrem toho, „mnoho ľudí po užití valeriány zažíva ,efekt kocoviny‘, kedy ospalosť a malátnosť pretrvávajú až do nasledujúceho dňa.“ Pravidelné užívanie môže dokonca časom zhoršiť dennú únavu.

Doplnky, ktoré môžu byť nebezpečné

Niektoré doplnky síce sľubujú energiu, no ich vedľajšie účinky môžu byť vážne, a dokonca poškodzovať zdravie.

Extrakt zo zeleného čaju

Hoci vám môže dodať energiu, jeho vedľajšie účinky sú často problematické a potenciálne nebezpečné. „V porovnaní s pitím zeleného čaju, ktorý ponúka množstvo antioxidantov, sú doplnky s extraktom zo zeleného čaju veľmi koncentrované,“ upozorňuje Cordingová. „To môže viesť k vedľajším účinkom ako nervozita, črevné problémy a poruchy spánku.“

Výskum navyše preukázal, že vysoké dávky extraktu zo zeleného čaju môžu spôsobiť poškodenie pečene. Národné centrum pre doplnkové a integrované zdravie dodáva, že extrakt zo zeleného čaju môže vyvolať aj bolesti brucha, nevoľnosť, zápchu a vysoký krvný tlak. Pitie zeleného čaju je bezpečnejší spôsob, ako získať energiu, pretože je oveľa menej koncentrovaný ako jeho extrakt.

Naše telo potrebuje vitamíny skupiny B, vrátane B6, na tvorbu energie. Preto je ľahké predpokladať, že viac je lepšie. Avšak užívanie vysokých dávok vitamínu B6 na energiu sa môže v skutočnosti vypomstiť. „Hoci vitamín B6 hrá dôležitú úlohu v energetickom metabolizme, zdravotníci varujú pred užívaním vysokých dávok, pretože nadmerné množstvo vitamínu B6 môže v skutočnosti zhoršiť únavu,“ vysvetľuje Bannanová.

Navyše, podobne ako mnohé vitamínové doplnky, aj príliš veľa B6 môže byť toxické. Pre optimálne zdravie a energiu väčšina dospelých potrebuje iba približne 1,7 miligramov vitamínu B6 denne. Mnoho doplnkov však obsahuje nebezpečné hladiny 100 miligramov alebo viac. To môže mať alarmujúce vedľajšie účinky, najmä periférnu neuropatiu, typ poškodenia nervov, ktorý vedie k brneniu, necitlivosti, bolesti končatín a svalovej slabosti.

„Neurologické príznaky môžu pretrvávať aj po vysadení doplnku, často sprevádzané zvýšenou únavou, čo priamo podkopáva ciele zvyšovania energie. Namiesto zvyšovania energie môže nadmerné množstvo B6 vytvárať nové zdravotné problémy, ktoré ďalej vyčerpávajú energetické rezervy,“ dodáva Bannanová.

Prirodzené spôsoby, ako získať energiu bez doplnkov

Namiesto hľadania rýchlych riešení vo forme doplnkov, zamerajte sa na základné piliere zdravého životného štýlu, ktoré vám prinesú dlhodobú energiu a vitalitu.

Tu je zoznam tipov na prirodzené zvýšenie energie:

Jedzte vyváženú stravu: Jedlo je kľúčovým zdrojom živín, ktoré priamo ovplyvňujú vašu energiu. Snažte sa o každodennú rovnováhu bielkovín, zdravých tukov a komplexných sacharidov. Pre začiatok vyskúšajte tento 30-dňový aprílový jedálniček pre viac energie v rámci stredomorskej diéty, ktorý zostavil dietológ.

Obmedzte pridaný cukor: Príliš veľa pridaného cukru môže spôsobiť výkyvy hladiny cukru v krvi a výrazne znížiť vašu energiu. Uprednostnite prírodné zdroje cukrov z celozrnných potravín, ako je sezónne čerstvé ovocie, a sladké maškrty si odložte na špeciálne príležitosti.

Pite dostatočne: „Aj mierna dehydratácia (len 1 % až 2 % telesnej hmotnosti) môže výrazne znížiť hladinu energie tým, že srdce musí viac pracovať na cirkulácii kyslíka,“ hovorí Bannanová. Aby ste udržali energiu na optimálnej úrovni, pite pravidelne vodu počas celého dňa.

Uprednostnite spánok: „Spánok je základom fyzickej regenerácie, hormonálnej rovnováhy a duševnej jasnosti – všetko sú to kľúčové zložky trvalej energie,“ zdôrazňuje Bannanová. Okrem toho, že si doprajete sedem až deväť hodín spánku za noc, vyskúšajte aj tieto tipy schválené odborníkmi pre lepší spánok.

Zaraďte denný pohyb: Cvičenie zlepšuje krvný obeh a zvyšuje hladinu endorfínov. Navyše, je to skvelý spôsob, ako zmierniť stres! Nájdite si takú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví a motivuje, aby ste ju chceli robiť každý deň. Aj jednoduchý plán chôdze vám môže dodať potrebnú energiu.

Doplnky výživy sa často prezentujú ako jednoduché riešenie na zvýšenie energie. Avšak, ako vidíme, niektoré môžu mať presne opačný účinok alebo byť dokonca nebezpečné. Odborníci na výživu upozorňujú, že mnohé populárne doplnky, ktoré ľudia užívajú na energiu, ako ashwagandha, harmanček, extrakt zo zeleného čaju, koreň valeriány lekárskej, a dokonca aj vitamín B6, môžu spôsobovať problémy.

Niekedy stačí len zmeniť čas užívania doplnku. Existujú však aj doplnky s nepriaznivými vedľajšími účinkami, ktorým by ste sa mali úplne vyhnúť.

Namiesto spoliehania sa na pilulky zvážte prirodzené metódy pre zvýšenie energie, ako je vyvážená strava s nízkym obsahom pridaného cukru, dostatočný pitný režim a pravidelný pohyb. Ak sa napriek týmto zdravým návykom stále cítite chronicky unavení, poraďte sa so svojím lekárom./agentury/

X X X

Míny zabíjali pohraničníkov i lesnú zver. Železná opona včera, dnes a zajtra. Čím sa líši nová od starej?

Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane spustila sa cez celý kontinent železná opona. Vtedajší britský premiér Winston Churchill ohlásil touto metaforou už v marci 1946 príchod studenej vojny. Dnes sa hovorí a píše o druhej studenej vojne a o budovaní novej železnej opony v Európe. Čím sa líši od tej starej a čím nám ju pripomenie?

 Východonemecký strážnik Conrad Shumann uteká za slobodou do západného Berlína.

„Tridsaťpäť rokov po skončení prvej studenej vojny sme svedkami novej železnej opony, ktorá sa spúšťa nad Európou od severných končín Fínska až po južné hranice Poľska.“ Takto, po churchillovsky, sa vlani vyjadril švédsky politológ Stefan Hedlund z Univerzity v Uppsale. „Vytvára imaginárnu hranicu, oddeľujúcu Rusko od národov, ktorým historicky dominovalo, a ktoré dnes žijú v štátoch na východnom krídle NATO.“

Predchádzalo tomu stavanie kovových plotov s ostnatým drôtom pred desiatimi rokmi. Mali zastaviť migračnú vlnu z Blízkeho východu cez Balkán do strednej Európy. O niekoľko rokov neskôr už išlo o bariéry proti prílevu nelegálnych migrantov cez Bielorusko. Predpokladalo sa, že Lukašenkov režim ich využíva nepriamo v proxy (zástupnom) konflikte s Poľskom.

 Po anexii Krymu a po vypuknutí povstania separatistov na Donbase začal Kyjev stavať takzvaný Ukrajinský múr na hraniciach s Ruskou federáciou. Iba na okraji Charkovskej oblasti malo ísť o 180 kilometrov protitankových priekop a 40 kilometrov bariér z ostnatého drôtu a betónových zátarás. Vláda uvoľnila na výstavbu okolo 950 miliónov hrivien a ešte si požičala od Poľska 100 miliónov dolárov. V roku 2017 krajinou otriasol veľký korupčný škandál spojený s týmto múrom. Denník Ukrajinská pravda písal o rozkradnutých miliónoch, niekoľko kompetentných putovalo za mreže. Do roku 2020 malo byť dokončených okolo 40 percent opevnení, o dva roky neskôr, po ruskej invázii na Ukrajinu, projekt zastavili.

Medzitým Poľsko postavilo päť metrov vysoký plot na 180-kilometrovom úseku hranice s Bieloruskom a začalo ho budovať aj na 140-kilometrovej hranici s ruskou enklávou Kaliningrad. Tým sa to začalo. A ako to pokračovalo?

 Od Berlínskeho múru k Múru dronov

Vlani vláda Donalda Tuska oznámila ďalšie plány na posilnenie a opevnenie svojich hraníc s Bieloruskom i Ruskou federáciou. Rozhodla sa investovať do projektu 2,3 miliardy eur. Zdôvodňuje to zvýšenou vojenskou prítomnosťou ruských a bieloruských vojsk pri svojich hraniciach.

Projekt „regionálnej obrannej infraštruktúry“ pod názvom Východný štít uskutočňuje Poľsko spoločne s troma pobaltskými štátmi – Litvou, Lotyšskom a Estónskom. Projekt zahŕňa výstavbu protitankových zátarás a priekop, spevnené bariéry, pozorovacie stanovištia, bunkre a prístrešky pre vojenský personál.

Ale experti to zrejme vyhodnotili ako nedostatočné opatrenia. A tak pred dvoma mesiacmi obletela svet správa, že Poľsko a pobaltské štáty hodlajú vystúpiť z Ottawskej zmluvy o zákaze používania nášľapných mín. Chcú ich totiž rozmiestniť pozdĺž svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Podľa všetkého sa nemienia zastaviť ani pred protestmi medzinárodnej koalície mimovládnych organizácií ICBL, ktorá bojuje za svet bez protipechotných mín a kazetových bômb.

„Naše krajiny sú pripravené a schopné použiť akékoľvek prostriedky nevyhnutné na obranu územia a slobody,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov obrany Poľska a pobaltských štátov.

 Grafitti s trabantom na Berlínskom múre. Na značke je dátum pádu múru.

Najnovšie sa do výstavby pohraničných plotov pustilo aj Fínsko. Chce ich postaviť v najzraniteľnejších úsekoch s celkovou dĺžkou 200 kilometrov na hranici s Ruskom. Podľa správ z Oslo o prísnejších opatreniach podľa vzoru Fínska uvažuje vo svojom pohraničí tiež nórska vláda.

Ak máme porovnávať, tak spúšťanie železnej opony prebieha dnes menej koordinovane, ale v niektorých ohľadoch rýchlejšie ako na začiatku prvej studenej vojny. Zároveň sa nekladú medze novým iniciatívam a inováciám. Jedným z nich je projekt pod názvom Múr dronov. O čo ide?

Projekt predpokladá vytvorenie súvislej vrstvy bezpilotných leteckých systémov, ktorá by sa tiahla od Nórska po Poľsko a slúžila by ako stála sieť včasného varovania a prieskumu. Problémom sú zatiaľ privysoké náklady. Preto Európska komisia nedávno odmietla spoločnú žiadosť Litvy a Estónska na jej financovanie. Hľadajú sa iné zdroje.

Čo je zaujímavé, na budovaní novej železnej opony sa najaktívnejšie podieľajú krajiny, ktoré už mali vlastné bohaté skúsenosti s tou prvou. Buď boli vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu (pobaltské štáty), alebo patrili medzi jeho satelity (Poľsko).

Ale poďme po poriadku. Ako vznikala prvá železná opona na začiatku prvej studenej vojny?

 Zákaz bývať v blízkom pohraničí

Rozdelenie Európy na východnú a západnú časť nadobudlo prvé materiálne obrysy pred 75 rokmi. Rok predtým, 4. apríla 1949, založili vo Washingtone NATO, Organizáciu Severoatlantickej zmluvy. Vojenský pakt s názvom Varšavská zmluva pod kontrolou Moskvy vznikol síce až 14. mája 1955, ale dva proti sebe stojace vojensko-politické bloky sa na našom kontinente začali formovať už o päť rokov skôr.

Československo patrilo od začiatku do východného, čiže sovietskeho zoskupenia. Jeho štátne hranice sa hermeticky uzavreli v apríli 1950. Medzi ČSR na jednej strane a Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a Rakúskom na druhej vznikali hraničné a zakázané pásma.

„Zakázané pásmo nemohlo byť obývané vôbec a v hraničnom pásme mohli bývať len takzvaní spoľahliví a ľudovo-demokratickému režimu oddaní občania,“ ozrejmil nám kedysi v rozhovore pre Pravdu historik Jan Pešek. „Dalo sa tam ísť iba na špeciálnu priepustku. Predstavitelia režimu predpokladali, že tak zabránia prevádzačstvu agentov z kapitalistickej cudziny a napomáhaniu útekov do zahraničia.“

 Jedno z miest, kde zbúrali Berlínsky múr v roku 1989.

Na Slovensku opatrenie platilo na 80-kilometrovom úseku štátnej hranice v predmostí Bratislavy a vo vtedajších okresoch Bratislava – okolie a Malacky. „Nespoľahlivé osoby“ z hraničného pásma úrady postupne vysídľovali. Od jesene 1951 už išlo o hromadnú vyčisťovaciu akciu.

Podľa Peškových zistení vysídlili vtedy bezmála 170 rodín (488 osôb). V druhej etape – do konca roku 1952 – vysťahovali ďalších asi 250 rodín, väčšinou na stredné a východné Slovensko.

Zároveň sa personálne posilňovala pohraničná stráž. V roku 1951 zadržali pohraničníci pri úteku z ČSR vyše 1 500 a pri prieniku do ČSR 680 osôb. Okolo 600 osobám sa však podarilo prebehnúť na druhú stranu. O rok neskôr už bolo v zakázanom pásme čoraz častejšie počuť streľbu, boli zranení aj mŕtvi, čo znížilo počet pokusov o ilegálny prechod hraníc takmer o tretinu.

 Zadrôtované hranice pod prúdom

V zakázanom pásme sa už vtedy budovali podľa sovietskeho vzoru takzvané ženijné technické zátarasy. Išlo o tri ploty, z ktorých prvý, dvojmetrový, tvorila spleť ostnatých drôtov, prostredný trojmetrový v tvare písmena T bol signálny s vysokým elektrickým napätím a tretí slúžil ako zábrana pre lesnú zver, aby nemohla preniknúť k elektrickému plotu zo strany hranice.

Trasa týchto zátarasov sa totiž tiahla rovnobežne s hraničnou čiarou a v závislosti od terénu bola od nej vzdialená od niekoľko desiatok do niekoľko stovák metrov. Medzi plotmi sa nachádzalo zorané pásmo, široké 15 až 18 metrov, nazývané „kontrolný pás“. Prípadný „narušiteľ“ v ňom zanechával stopy, čo umožnilo zistiť, kde mieni ilegálne prekročiť hranicu.

Rozdelenie východnej Európy zostane trvalým základom reality medzi Ruskom a Západom.

poľský politológ Jakub Korejba

Podľa súčasného ruského bádateľa Stanislava Zbežianskeho sa prvé elektrické ploty s drôtenými zátarasami a kontrolným pásmom objavili na západných hraniciach ZSSR koncom 40. rokov minulého storočia. Čiže iba o niečo skôr, ako na hraniciach ČSR a ďalších sovietskych satelitov so západnými štátmi.

Do konca 50. rokov bolo len na obvode Sovietskeho zväzu takto „zadrôtovaných“ takmer 12-tisíc kilometrov hraníc, v ostatných štátoch východného bloku – asi 6 000 kilometrov. A v Československu? Bezmála 750 kilometrov.

Stačilo sa dotknúť elektrického drôtu pod napätím 2 000 až 4 000 voltov a „narušiteľ“ bol na mieste mŕtvy. Tak prišlo o život na našich hraniciach podľa jedných odhadov okolo 100, podľa iných až 150 utečencov. Vysoké napätie však nerozlišuje medzi „narušiteľmi“ a pohraničníkmi. Ako uvádza český historik Ivo Pejčoch, po zásahu prúdom zahynulo v tom období 27 strážcov hranice.

Ale stále tomu niečo chýbalo. Žeby míny?

 Zabíjali pohraničníkov i lesnú zver

Už v roku 1952 boli niektoré úseky hranice ČSR s NSR zamínované. Prvýkrát sa vyskúšali granátové míny PP-MI Gro na osemkilometrovom úseku pri Aši. Na skúškach dokázali účinne zasiahnuť figurínu do 30-metrovej vzdialenosti. Tieto míny potom ukladali aj na ďalších úsekoch do pásov. Veľmi sa však neosvedčili, lebo pribúdalo prípadov ich samovoľného spúšťania. Podľa zistení Pejčucha takto zahynulo minimálne 18 pohraničníkov. Ďalšie samovoľné výbuchy spôsobila lesná zver, po čom nasledovali plané poplachy a výjazdy. O rok neskôr doplnili zátarasy o protitankové míny. Mali vraj znemožniť úteky na Západ v motorových vozidlách.

Určité oteplenie v politike veľmocí, ale najmä množiace sa protesty medzinárodného spoločenstva viedli k tomu, že míny z hraníc odstránili ešte koncom roka 1957.

 Likvidácia železnej opony v Petržalke v decemri 1989. Likvidátori sú tí, čo v posledných rokoch hranicu strážili.

A kedy zrušili elektrifikáciu zátarás? Až v roku 1965. Plot pod vysokým napätím potom nahradila tzv. signálna stena alebo „signálka“, ako ju volali pohraničníci. Všetko ostalo po starom, len niektoré ostnaté drôty sa stali zároveň slaboprúdovými vodičmi (12 voltov), ktoré pri prerušení, uzemnení alebo pri vzájomnom dotyku dali signál, takzvaný skrat, čím upozornili na pokus o prekročenie hranice. Zalarmovalo to hliadky, ktoré vzápätí so psami vyštartovali proti „narušiteľovi“.

„Bol to najhorší plot v mojom živote,“ spomínal Pavol Belan z Partizánskeho, ktorý v roku 1970 narukoval do Pohraničnej služby v osade Pasečná na Šumave. „Signálka totiž prekážala nielen ľuďom, ale hlavne divej zveri. Stalo sa, že strhla drôt až z trinástich polí. Trvalo nám, kým sme to všetko znovu pozatĺkali. Ale aj ťažká námraza alebo silný vietor našvácali toľko skratov, že to bolo občas až nezvládnuteľné.“

Napriek všetkým opatreniam a technickým novinkám (v 70. rokoch v systéme ochrany hraníc pribudli otrasové a infračervené senzory), viaceré nelegálne prechody boli úspešné. Zo zistení historika Jána Ondriáša vyplýva, že v rokoch 1976 – 1989 sa iba na slovensko-rakúskej hranici podarilo 55 takýchto prípadov. Pravda, v tom istom období boli stovky zadržaných, vypočúvaných, zatknutých.

 Hrdzavá opona spadne

V čom je dnes situácia iná ako pred 75 rokmi? Pohraničné bariéry sa stavajú zo strany členských štátov NATO, kým vtedy ich budovali štáty varšavského paktu.

V totalitných režimoch takmer nikoho ani nenapadlo protestovať proti zadrôtovaniu a zamínovaniu hraníc. A domáce médiá o tom mlčali. Dnes podrobne informujú o všetkých bezpečnostných opatreniach a opozícia niekde hlasno namieta, ale karavána ide ďalej.

Technologický rozvoj neobišiel ani železnú oponu. Dnes elektronika dominuje nad železom, betónom a drôtmi. Videokamery a termovízie sú neodmysliteľnou súčasťou ochrany štátnej hranice.

V Európe pred 75 rokmi neprebiehala bojová činnosť, žiadna horúca vojna. Ale vládlo presvedčenie, že už prepukne tretia svetová (práve vtedy sa začala Kórejská vojna). Aj dnes sa straší treťou, samozrejme jadrovou, hoci je nad slnko jasnejšie, že jej šírenie by nezastavila ani opona z titanu. Ako vtedy, tak aj dnes má železná opona svoju fyzickú a imaginárnu, čiže pomyselnú časť. Prvá bráni pohybu osôb a tovaru, druhá – šíreniu ideí a informácií.

Niektorí experti tvrdia, že v súčasnej studenej vojne chýba ideologický boj medzi veľmocami. Sú odborníci, ktorí preto o nej pochybujú. Britský historik a politológ Antony Beevor si však myslí, že niekdajšie súperenie medzi komunizmom a kapitalizmom vystriedalo súperenie „autokracie proti demokracii“.

Politológ Kirill Babajev z Ruskej akadémie vied píše, že niekdajšiu ideologickú konfrontáciu nahradil rozpor medzi neoliberalizmom a konzervatizmom, mezi globalizmom a antiglobalizmom.

Ale štáty v ére internetu a sociálnych sietí oveľa ťažšie čelia „ideologickej diverzii“ ako v časoch „štvavých“ vysielačov. Vtedy stačilo vybudovať sieť takzvaných stredísk rádioobrany (na Slovensku fungovali v Bratislave a v Košiciach), ktoré rušili vysielanie západných rozhlasových staníc. Dnes by bolo treba vypínať Youtube, sieť X, Facebook, Telegram. Na príklade Ruska vidíme, že je to takmer nemožné.

 Ukrajinská špeciálna jednotka Alpha s FPV dronmi.

V auguste 1961 začalo východné Nemecko (NDR) stavať Berlínsky múr, zväčša betónovú stráženú bariéru, ktorá sa nakoniec stala hlavným symbolom železnej opony.

Jej dejiny však mali svoje vývojové etapy. Časom a miestami sa vo fungovaní železnej opony vyskytovali vážne zádrhy. Napríklad v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v roku 1968, keď sa opona ukázala ako deravá. Nezabránila intervencii spojeneckých armád ani úniku desaťtisícov ľudí smerom na Západ. Od polovice 70. rokov, po helsinskej Konferencii o mieri a spolupráci v Európe, začala chýrna opona hrdzavieť a koncom 80. rokov v dôsledku „perestrojky“ už haprovala aj na hraniciach Sovietskeho zväzu.

Ešte predtým sa našli na oboch jej stranách politickí lídri, ktorí sa odmietli plne podriadiť pokynom z Moskvy, Washingtonu či iných svetových centier moci. Pripomeňme aspoň Josipa Broza Tita (Juhoslávia), Nicolae Ceausescua (Rumunsko), Charlesa de Gaulla (Francúzsko) a Willyho Brandta (NSR). V roku 1966 za vlády generála de Gaulla Francúzsko dokonca vystúpilo z NATO. Urobilo tak na „protest proti americkej dominancii“. Do štruktúr aliancie sa vrátilo až v roku 2009.

Po revolúciách v socialistických štátoch Európy a po rozpade ZSSR sa prvá studená vojna skončila a zhrdzavená železná opona spadla. Nie je vylúčené, že podobný osud čaká aj práve budovanú novú oponu a studenú vojnu 2.0.

Veľa závisí od toho, ako dlho ešte potrvá vojna na Ukrajine, s akým výsledkom sa skončí. Poľský politológ Jakub Korejba si myslí, že napätie na našom kontinente pretrvá a Ukrajina sa v nových hraniciach stane súčasťou nárazníkového pásma. „Rozdelenie východnej Európy zostane trvalým základom reality medzi Ruskom a Západom,“ tvrdí. „Obe strany budú hlboko nedôverovať budúcim zámerom svojho geopolitického partnera a v dôsledku toho budú naďalej posilňovať odstrašujúce kapacity na oboch stranách hranice.“

Čo v tejto situácii čaká Maďarsko a Slovensko, čiže členské štáty EÚ a NATO s istými proruskými postojmi? „Stredovýchodná Európa nebude jej uceleným subregiónom,“ odpovedá nepriamo Korejba. „Stredná bude viac stredná a východná viac východná, každá z nich priťahovaná silami vonkajšieho vplyvu.“ Podľa Stefana Hedlunda však práve rozdielne pozície členských štátov NATO v tejto otázke zásadne odlišujú novú železnú oponu od tej starej./agentury/

X X X

 Gorali z celého Slovenska sa stretávajú v Spišskej Kapitule. Oslávia tam svoje bohaté dedičstvo

Gorali z celého Slovenska sa v nedeľu stretnú v Spišskej Kapitule na slávnostnej svätej omši pri príležitosti Jubilejného roka 2025. Predchádzať jej bude kultúrny program. Osláviť tak chcú bohaté dedičstvo Goralov a ich historický odkaz, informovala Alžbeta Selecká z odboru kultúry Obecného úradu v Oravskej Polhore.

 Podujatie sa malo pôvodne konať pred mesiacom. K zmene termínu došlo z dôvodu úmrtia pápeža Františka. Program napokon začnú goralské folklórne skupiny v Biskupskej záhrade v nedeľu o 13.30 h. Slávnostná svätá omša v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule bude od 15.00 h. Hlavným celebrantom Jubilea Goralov bude spišský biskup František Trstenský.

 Slávnosť nadväzuje na historické stretnutie Goralov v Ružomberku pri príležitosti 550. výročia udelenia valašských privilégií valašskému obyvateľstvu kráľom Matejom Korvínom v roku 1474. „Práve na základe týchto privilégií sa valašské obyvateľstvo rozširovalo do severných oblastí Slovenska, kde zakladalo nové osady na takzvanom valašskom práve. Väčšina goralských obcí bola založená na tomto práve a ich obyvatelia si dodnes zachovávajú svoju kultúrnu identitu,“ priblížila Selecká s tým, že na minuloročnom stretnutí v Ružomberku sa zišlo viac ako 400 Goralov z rôznych oblastí – Kysúc, Oravy, Liptova, Spiša a Zamaguria, pričom prezentovali svoju tradičnú hudbu, kroje a folklórne umenie.

Podujatie organizuje koordinačný výbor obcí Oravská Polhora, Ždiar, Svrčinovec, Liptovská Lúžna a Kolačkov v spolupráci so Spišskou Kapitulou. Rovnako ako v minulom roku aj tentoraz predpokladajú účasť približne 500 Goralov z rôznych oblastí Slovenska.

Goralská kultúra bola v roku 2021 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V roku 2025 boli Gorali uznaní za národnostnú menšinu na Slovensku. V súčasnosti prebiehajú aktivity na zaradenie goralskej kultúry pod ochranu UNESCO./agentury/

X X X

 Mladá Ruska sa najprv k ukrajinskej súperke zachovala veľmi nešportovo. Záver duelu mal už „tradičný scenár“

Podľa viacerých tenisových expertov jedna z nenápadných favoritiek na titul Roland Garros – Diana Šnajderová – mala v 1. kole prvého setu s Ukrajinkou Anastasiou Sobolevovou veľké problémy. Ruska vyhrala 7:6, 6:2 a po zápase nasledovala tradičná „scéna“.

 Diana Šnajderová v 1. kole Roland Garros.

21-ročná Šnajderová, aktuálne 11. hráčka WTA, podala na posledných dvoch antukových turnajoch veľmi solídne výkony. Najprv po napínavom zápase prehrala vo štvrtom kole s Igou Swiątekovou 0:6, 7:6, 4:6.

A potom – na turnaji v Ríme – prehrala v prvých troch zápasoch iba jedenásť gemov a jedno stretnutie proti Caroline Dolehideovej dokonca vyhrala 6:0, 6:0. V osemfinále však Ruska po napínavom zápase prehrala 7:6, 4:6, 2:6 s Taliankou Jasmine Paoliniovou.

Šnajderovú vo svojich predikciách dokonca spomenula aj Elena Vesninová, bývalá skvelá ruská tenistka, ako kandidátku na triumf v tohtoročnom Roland Garros.

V prvom kole sa Šnajderová stretla s 21-ročnou Ukrajinkou Anastasiou Sobolievovou (230. WTA), ktorá sa do hlavnej súťaže prebojovala z kvalifikácie.

Prvý set tohto zápasu bol neuveriteľnou udalosťou – favoritka začala bravúrne a viedla už 5:0. Následne však prehrala šesť gemov za sebou. Medzitým, za stavu 5:4, premárnila pri svojom podaní dva setbaly.

 Za stavu 6:5 pre Ukrajinku si Ruska vyžiadala lekársky oddychový čas, pretože mala údajné problémy s nohou. Bol to z jej strany skôr taktický manéver, aby vyviedla dobre hrajúcu súperku z miery.

A – bohužiaľ – oplatilo sa jej to, lebo po chvíli sa vrátila do zápasu a súperku v tajbrejku zlomila.

Druhý set už nebol taký vyrovnaný. Od stavu 2:2 Ruska jasne dominovala. Súperku dvakrát po sebe brejkla, vyhrala štyri gemy po sebe a set 6:2./aktuality.sk

X X X

Tragédia vo švajčiarskych Alpách: Záchranári objavili telá piatich lyžiarov

 V okolí vrchu Rimpfischhorn objavili päť obetí. Záchranári začali pátranie po náleze opustených lyží, prípad vyšetruje kantonálna prokuratúra.

Záchranári neďaleko lyžiarskeho strediska Zermatt na juhu Švajčiarska našli telá piatich lyžiarov, informovala v nedeľu tamojšia polícia. Do okolia vrchu Rimpfischhorn vyslali záchranári vrtuľník už v sobotu po tom, ako horolezci v oblasti našli opustené lyže. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP, Reuters a webu televízie BBC.

„Telá piatich ľudí boli rýchlo nájdené,“ uviedla švajčiarska polícia a dodala, že v súčasnosti sa snažia obete identifikovať. Prokuratúra v kantóne Valais začala okolnosti nehody vyšetrovať.

Obete našli záchranári po leteckom aj pozemnom pátraní v blízkosti vrcholu ľadovca Adler. Tri telá sa podľa miestnej leteckej spoločnosti Air Zermatt nachádzali niekoľko sto metrov pod miestom, kde boli objavené opustené lyže. Ďalšie dve telá objavili záchranári neďaleko.

Vrch Rimpfischhorn je vysoký 4199 metrov a leží východne od strediska Zermatt, neďaleko talianskych hraníc. Podľa AFP je oblasť obľúbenou destináciou predovšetkým pre skialpinistov., aktuality.sk