Za spor s Poliakmi sa do neho obula aj česká ministerkam. Česká ministerka obrany Jana Černochová skritizovala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Dôvodom sú jeho výroky na stredajšom Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, v ktorých prirovnal Poľsko kvôli sporu o obilie k pomocníkom Ruska. „Vyjadrenie ukrajinského prezidenta voči Poľsku sa fakt nepodarilo, sorry,“ napísala v noci na štvrtok na sieti X ministerka.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na pôde OSN slovne zaútočil na svojich susedov, ktorí predĺžili embargo na ukrajinské obilie. Ide o Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Uviedol, že hrajú politické divadlo a hoci sa vraj zdá, že hrajú svoju rolu, pripravujú javisko pre moskovského herca.
Poľsko mám vďaka rodičom ako druhý homeland, takže si dovolím jeden komentár, pretože ma mrzí urážanie Poliakov, ktorých tu teraz čítam. Poznám ich mentalitu. Poznám samú seba. Hrdí, pyšní, bojovní a statoční ľudia, ktorí na seba nenechajú nikoho kričať a rozkazovať si. To je históriou overený postulát. Dnes sa vyjadrenie ukrajinského prezidenta voči Poľsku fakt nepodarilo, sorry,“ uviedla Černochová.
„A aby toho nebolo málo, tak kvôli obiliu podala v utorok Ukrajina ešte aj sťažnosť k WTO na Poľsko, Slovensko a Maďarsko. No stalo sa. Prvé dve krajiny sú vo volebnom finále a ťažko sa bude ich občanom vysvetľovať, že rok a pol naozaj veľmi intenzívne pomáhajú krajine, ktorá na ich zemi – cca 2 až 3 týždne pred ich ultrazásadnými voľbami, podáva sťažnosť na Svetovej obchodnej organizácii a ešte im prezident verejne nadá v UN (OSN – pozn. red.). To sa voličom vysvetľuje naozaj ťažko,“ uviedla ministerka.
„Niekedy treba odhodiť pýchu a sadnúť si zase k stolu, prijať ospravedlnenie, vysloviť ospravedlnenie, nadýchnuť sa a ísť ďalej. Musí sa to stať čoskoro. A ja o to všetky strany veľmi a veľmi prosím. Keď sa to nestane, prehráme úplne všetci,“ dodala.
Poliaci Zelenskému v reakcii na jeho slová nezostali nič dlžní. V stredu ho varovali, že ak sa spor o obilie vyhrotí, môže poľská verejnosť stratiť chuť podporovať Ukrajinu. Neskôr v ten deň poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine.
Pri Slovensku oznámil Kyjev vo štvrtok zmenu svojho postoja. Ukrajinský agrominister Mykola Solskyj prisľúbil, že zastavuje kroky proti Slovensku, a to jednak žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie, ako aj zákaz dovozu slovenských agrokomodít na Ukrajinu./agentury/
X X X
Vláda musí konať, nie sa skrývať. Smer vie, ako za pár dní ukončiť krízu s nelegálnymi migrantami
Situácia, ktorej čelí Slovensko v súvislosti s nelegálnou migráciou je alarmujúca. Hranice prekračujú stovky migrantov, ktorých totožnosť a krajina pôvodu sú otázne. Smer-SSD vyzval razantne vládu, aby obnovila kontrolu na hraniciach s Maďarskom.
Predseda Smeru-SSD Robert Fico tvrdí, že vláda viac pripomína nezaujatého pozorovateľa a situáciu nechce aktívne riešiť, pritom má legislatívne, personálne a aj technické možnosti, aby dokázala hranice efektívne strážiť. Strana preto iniciovala zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR k zavedeniu kontrol na slovensko-maďarskej hranici. Podotkol, že úlohou premiéra je chrániť národnoštátne záujmy. „Namiesto toho, aby predseda vlády v demisii Ódor a všetci ľudia, ktorých má pod sebou, boli na zelenej hranici a organizovali ochranu tejto hranice, tak organizuje predvolebné stretnutia s prvovoličmi a angažuje ich pre voľbu za Progresívne Slovensko. Toto nie je úloha predsedu vlády,“ apeluje.
„Žiadame, aby vláda nariadila dočasné obnovenie kontroly hraníc SR s Maďarskom v rozsahu a spôsobom zabraňujúcim prechodu nelegálnych migrantov cez túto vnútornú hranicu a na tento účel zabezpečila dostatočné sily a prostriedky príslušných útvarov Policajného zboru a Ozbrojených síl SR,“ zdôraznil člen predsedníctva Smeru-SSD Robert Kaliňák. Kritizoval policajného prezidenta Štefana Hamrana, podľa ktorého nemožno hermeticky uzavrieť hranicu s Maďarskom, keďže na to polícia nemá personál a ani technické zabezpečenie. Kaliňák mu odkázal, že sa táto situácia dá upratať v priebehu niekoľkých dní.
Hraničný plot sme darovali
Podľa Fica keď silové zložky dokázali počas nedávnej konferencie Globsec kontrolovať všetky hranice, nie len tú s Maďarskom a takisto počas pandémie covidu hliadkovať na každom prechode medzi okresmi a neustálymi kontrolami znepríjemňovať život bežným občanom Slovenska, nie je problém ochrániť 200 kilometrov dlhú zelenú hranicu s Maďarskom. Vychádza zo skúseností Smeru so zvládnutím nelegálnej migrácie v roku 2015. „Migrácia je cyklická, opakuje sa každý rok. Vláda bola na prichádzajúci problém s veľkou nelegálnou migráciou upozorňovaná už niekoľko mesiacov a napriek tomu neurobila žiadne potrebné kroky. Namiesto toho bol ešte počas pôsobenia Romana Mikulca darovaný 7-kilometrov dlhý hraničný plot pobaltským štátom a existujú informácie o tom, že práve za jeho ministrovania bolo natlačených viac ako 100-tisíc týchto úradných potvrdení,“ tvrdí líder Smeru-SSD.
Myslí si preto, že je potrebné tieto ochranné systémy znovu nakúpiť a zmodernizovať, aby sme dokázali efektívne čeliť problémom s nekontrolovanou migráciou. Rovnako dôležitá je koordinácia silových zložiek, navyšovanie počtov ich členov a efektívna komunikácia so zahraničnými partnermi.
Varuje, že ak k zatvoreniu hraníc pristúpi Nemecko a Česká republika, situácia u nás sa ešte zhorší. „Dokonca môže nastať aj situácia, kedy Česko a Nemecko uzavrie hranice, čo bude znamenať, že väčšina nelegálnych migrantov s úradným papierom zo Slovenska sa na naše územie vráti a ostatní, ktorí neschopnosťou vlády prekročia hranice SR a nebudú môcť pokračovať ďalej nakoniec vytvoria veľké tábory nelegálnych migrantov, v ktorých môžu byť desiatky až stovky tisíc ľudí. Situácia je už teraz kritická,“ dvíha varovný prst.
Foto: Smer-SSD
Povolenia v rozpore so zákonom
Vláda sa v tomto prípade podľa jeho slov dokonca správa ako organizovaná prevádzačská skupina, pretože pomáha pašerákom dostať nelegálnych migrantov cez územie Slovenska. „Vláda navyše vydáva nelegálnym migrantom úradné povolenia v rozpore so zákonom. Tieto úradné povolenia sa za vlád Smeru nikdy nevydávali, aj keď boli vládou Smeru prijaté. Slúžiť majú totiž len pre tých, ktorí majú skutočné pasy, u ktorých sa dá jasne preukázať totožnosť a krajina pôvodu a najmä pre tých, u ktorých sa už začalo azylové konanie,“ tvrdí a dodáva, že vláda ich namiesto toho rozdáva ľuďom, ktorí nemajú doklady totožnosti a nahlasujú falošné údaje o krajine pôvodu, veku a mene či priezvisku. „Je úplne preukázané, že títo ľudia nemajú pri sebe žiadne identifikačné doklady, je preukázané, že uvádzajú policajným orgánom falošné údaje o dátume narodenia, o svojom mene a priezvisku aj o krajine z ktorej pochádzajú. Ak bude každý nelegálny migrant zastavený a otočený na hranici, aj spomínané dokumenty stratia svoj zmysel,“ opísal realitu Fico.
Jedinú možnosť, ktorú dnes podľa Smeru-SSD Slovensko má, je okamžitá kontrola hraničných prechodov a zelenej hranice s Maďarskom. Nelegálni migranti si musia byť vedomí, že cez územie Slovensko cesta nevedie, že tu už nedostanú žiadne úradné potvrdenia a pri pokuse o nelegálne prekročenie hraníc skončia zadržaní. „Migračná politika SR nesmie byť pre nelegálnych migrantov lákadlom. Zvesti o tom, že nelegálni migranti dostanú na Slovensku papier, ktorý im umožní ľahší pohyb ďalej na západ a vytvorí tak na našom území základný tábor pre stovky tisíc nelegálnych migrantov musia skončiť,“ dodal Fico./agentury/
X X X
Richard Sulík spustil útok na progresívcov. Michal Šimečka hovorí o hádzaní špiny
Strana SaS sa takmer týždeň pred voľbami pohybuje na hranici zvoliteľnosti. Súčasťou ich predvolebného boja je kritika programu ich prirodzeného partnera.
Richard Sulík nedávno pozval nerozhodnutých voličov do centrály SaS a presviedčal ich o tom, že program Progresívneho Slovenska je „komunistický“ a „neomarxistický“. „Bolo ťažké čítať program PS. Keby ľudia vedeli, čo je tam popísané…,“ hovoril ľudom v
Ukázal tak, aký bude cieľ SaS vo finále predvolebnej kampane. Namiesto získavania voličov od ideologických a politických oponentov sa snaží presvedčiť nerozhodnutých voličov a podporovateľov Progresívneho Slovenska.
S touto taktikou pokračoval aj po diskusii. Počas týždňa zverejnil na svojich sociálnych sieťach statusy a videá kritizujúce program progresívcov. „Tohtoročný deficit vo výške 6,4 % patrí k historicky najvyšším. Práve preto zodpovedné strany dobre zvážia každý jeden výdavok štátneho rozpočtu. Žiaľ, toto nie je prípad Progresívneho Slovenska,“ napísal na Facebooku Sulík v statuse, ktorý vyvolal reakciu aj predsedu PS Michala Šimečku.
Progresívci chcú podľa SaS zadĺžiť štát
„Pán Sulík, prestaňme s týmito útokmi a rozbíjaním spolupráce, ktorá ešte ani nezačala,“ vyzval šéfa strany SaS Šimečka, ktorý práve stranu Richarda Sulíka nazval viackrát ich najbližším spojencom.
Sulík v spomínanom statuse kritizoval, že progresívci v 300 z 663 bodov svojho programu míňajú, „ako keby nebolo zajtrajšku“ a podľa odborníkov SaS vytvára PS len v 30 opatreniach deficit osem miliárd eur.
„Inými slovami, ak PS berie svoj program vážne a voliči im dajú mandát na jeho realizáciu, deficit verejných financií sa v budúcom roku zdvojnásobí,“ dodal v statuse Sulík na adresu PS.
Obe politické strany sa pritom netaja tým, že sú prirodzení partneri. Napríklad aj v komunálnych voľbách vytvorili v Bratislave spoločnú koalíciu. Rovnako aj podľa riaditeľa prieskumnej agentúry Focus Martina Slosiarika majú podporovatelia PS a SaS silné prekrytie.
„Problémom pre Sulíka je, že voliči PS dnes SaS zvažujú na druhom až treťom mieste,“ povedal v minulosti pre Aktuality.sk. SaS sa ich ale musí snažiť presvedčiť. Oproti PS, ktoré sa v posledných prieskumoch pohybuje na druhom mieste, má SaS v prieskumoch tesne nad piatimi percentami a po voľbách môže teoreticky skončiť aj mimo parlamentu.
Šimečkova výzva Sulíkovi
Šimečka do hodiny od vydania Sulíkovho statusu reagoval vlastným, v ktorom pripomenul Sulíkovi jeho vlastný výrok. „Sú politici, ktorí sa snažia voličov získať programom. A potom sú politici, ktorí sa snažia voličov získať okydávaním politikov, ich konkurentov,“ citoval šéfa SaS Šimečka.
„Slovensko čelí hrozbe vlády Fica, Danka a Mazureka. My v PS považujeme SaS za najbližšieho partnera v tom, aby sme tejto hrozbe zabránili. O to viac ma mrzí, že Richard Sulík za posledné dni uverejnil sériu postov, v ktorých zavádza o našom programe a útočí na PS,“ reagoval.
Vyzval preto Sulíka na spoluprácu a nie na útoky. Podľa neho by aj oni vedeli vyťahovať z programu SaS množstvo bodov, s ktorými nesúhlasia a „začali ich prekrúcať“. Napriek konfliktu tiež verí, že sa im podarí po voľbách vytvoriť spoločnú vládu.
„A keď to nepokazíme, po voľbách si budeme musieť sadnúť a nájsť spoločnú cestu, ktorá bude najlepšia pre budúcnosť Slovenska. Klamstvá a škriepky pred voľbami tomu nijak nepomôžu. Teraz je našou úlohou prizvať k voľbám čo najviac nerozhodnutých ľudí, nie demobilizovať a hádzať špinu,“ dodal v statuse.
Sulík natočil aj videá
Nezhody medzi Sulíkom a Šimečkom nezačal len jeden Sulíkov status. Na sociálnej sieti TikTok strana SaS zverejnila za posledný deň štyri videá s popiskom „PS sú náš prirodzený partner, pozreli sme sa však na zúbky ich programu“.
Richard Sulík v nich kritizuje návrhy PS na zníženie odvodov, odpolitizovanie štátnych podnikov, štátna zrážka daní pre podnikateľov priamo z účtu či prehodnotenie predaja alkoholu na miestach prístupných deťom.
Ku kritike PS sa pridal aj poslanec za SaS Peter Cmorej, podľa ktorého z niektorých návrhov progresívcov vidieť, že im chýbajú potrebné skúsenosti.
„Namiesto skutočných riešení potom sľubujú rôzne zákazy, príkazy, či iné hókusy-pókusy… Žiaľ, skoro polovica programu PS je príliš nekonkrétna a všeobecná a vyvoláva dojem, že PS nie úplne vie, ako svoje ciele dosiahnuť,“ napísal na sociálnej sieti, aktuality.sk
X X X
Ukrajinské obilie ako súčasť kampane: Strany mieria na sympatizantov Putina, hovorí politológ
Ukrajinské obilie sa stalo jednou z tém kampane. Deväť dní pred parlamentnými voľbami sa jej chopili najmä bývalé opozičné strany. Rozčúlila ich reakcia Kyjeva, ktorý sa rozhodol za predĺženie embarga zažalovať Slovensko, Maďarsko a Poľsko na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Hoci vo vzťahu k Slovensku Ukrajina svoje kroky pozastavila, oznámenie Varšavy, že prestáva Kyjevu posielať zbrane, môže v predvolebných diskusiách ešte rozvíriť vášne.
Ministerstvo pôdohospodárstva vo štvrtok informovalo, že Ukrajina od svojho úmyslu ustúpi a žalobu voči Slovensku zastaví. Ukrajinský minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj svojmu slovenskému náprotivku Jozefovi Bírešovi prisľúbil, že Kyjev neplánuje ani zákaz dovozu slovenských agrokomodít na ukrajinský trh.
Podľa Bíreša bolo rokovanie konštruktívne, pretože sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým systém spustia a otestujú jeho úplnú funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023.
Slovenská vláda predĺžila embargo na dovoz ukrajinských komodít podobne ako Maďarsko a Poľsko. Úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora rozhodla o zákaze dovozu na národnej úrovni, čo je v kontraste s rozhodnutím Európskej komisie (EK), ktorá ho už po 15. septembri nepredĺžila. Kyjev sa v reakcii rozhodol podať na trio stredoeurópskych krajín žalobu, proti ktorej najostrejšie vystúpila Varšava. Predseda poľskej vlády dokonca oznámil, že jeho krajina zastavila dodávky zbraní Ukrajine. Hoci sa Slovensku podarilo žaloby striasť, tému ukrajinského obilia v predvolebnej kampani živí časť politických strán, ktoré by voči Kyjevu postupovali tvrdšie.
Stranám na okraji politického spektra, ktoré sa prihovárajú sympatizantom ruského prezidenta Vladimira Putina, sa kauza s obilím, ale aj zastavenie vývozu zbraní z Poľska na Ukrajinu, hodí do komunikačnej stratégie, myslí si politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave .
Podľa Štefančíka komunikovaním témy ukrajinského obilia jednotlivé strany oslovujú tých voličov, pre ktorých je sympatický Putinov autoritársky štýl vládnutia. „Títo voliči vidia v Rusku nášho brata, v Ukrajine nepriateľa, takže je prirodzené, že sa nájdu strany, ktoré sa snažia túto antipatiu voči Ukrajine využiť vo svoj prospech,“ uviedol pre Pravdu.
Téma by mohla nahrať stranám krajnej pravice a krajnej ľavice – teda Republike, kotlebovcom, SNS a Smeru. Vymenované subjekty podľa neho predstavujú iný pohľad na ruskú agresiu na Ukrajine a kauzy obilia a zbraní „sa im hodia do komunikačnej stratégie nepriateľov Ukrajiny“.
Ako dôležitú tému predvolebnej kampane embargo na obilie však Štefančík nevníma, pretože Ukrajina napokon od žaloby Slovenska ustúpila. Zastavenie dodávky zbraní z Poľska sa podľa neho tiež výrazne v posledných dňoch kampane neprejaví. „K zbraniam treba povedať to, že čo sa dalo, to sme vyviezli a odteraz si Ukrajinci môžu od nás zbrane len kupovať. Až sa mi žiada povedať, že Putin musí byť lobista západných zbrojárskych firiem, keďže vedením vojny na Ukrajine zvyšuje ich finančné zisky,“ poznamenal.
Predĺženie embarga má väčšiu dohru pre ukrajinsko-poľské vzťahy. Najsilnejší spojenec Ukrajiny – Poľsko – oznámilo, že zastavilo dodávku zbraní na Ukrajinu. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tento týždeň vystúpila na Fóre Organizácie Spojených národov v New Yorku, sa spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom zhodli na tom, že roztržka Varšavy a Kyjeva je len nedorozumením.
Hlava štátu sa na pozastavenie zbrojnej pomoci dopytovala priamo poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Ten podľa nej slová o ukončení dodávky zbraní chápe tak, že Poľsko už Ukrajine nebude poskytovať nové zbrane.
Prezident Pavel sa vie vcítiť do kože Volodymyra Zelenského, ktorý je podľa neho pod konštantným tlakom „a keby sme boli ktokoľvek v jeho koži, tak by sme možno strácali hlavu častejšie ako on. Preto nejaké silnejšie vyjadrenia vôbec netreba brať doslova“, komentoval kontroverzné vyhlásenie Zelenského. Ten na pôde OSN obvinil európskych susedov, ktorí aj po skončení embarga EÚ odmietli dovoz ukrajinského obilia, že pomáhajú ruskému agresorovi. „Je znepokojujúce, že niektorí v Európe sa hrajú na solidaritu v rámci politického divadla – z obilia robia thriller. Môže sa zdať, že sa držia vlastných rolí. V skutočnosti však pomáhajú pripravovať scénu pre hercov z Moskvy,“ citoval Zelenského denník Ukrajinská pravda. Česká ministerka obrany Jana Černochová k Zelenského ostrému vyjadreniu nebola taká zhovievavá ako Pavel. „Vyjadrenie ukrajinského prezidenta voči Poľsku sa fakt nepodarilo, sorry,“ napísala na sieti X.
Čierny zoznam by rozšírili
Pre žalobu zvolala vo štvrtok tlačovú konferenciu strana Smer. Predseda strany Robert Fico najskôr ocenil, že Slovensko rozhodlo o pokračovaní embarga. Pochvalne sa vyjadril aj o kroku Poľska a označil ho za suverénne rozhodnutie, ktoré podľa neho vystrašilo všetkých. Ódorovu vládu zároveň vyzval, aby nerobila žiadne rozhodnutia, kroky a ani iné dohody s Ukrajinou, ktoré by znamenali dovoz zakázaných ukrajinských komodít na slovenský trh. Ak by sa Smer dostal do vlády, zoznam zakázaných agrokomodít, na ktorom sú v súčasnosti pšenica, kukurica, repka a slnečnicové semená, by podľa vzoru Maďarska rozšíril.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko sa vyjadril, že Ukrajina ukázala, že nepozná hranice vo svojich požiadavkách a považuje to za drzosť a prehnanú reakciu. SNS by sa zachovala podobne ako Smer a rozšírila čierny zoznam. Zvolila by ešte tvrdší prístup a zakázala by aj dovoz medu a včelích produktov, bravčoviny, hydiny, múky, ale aj obilnín a olejnín. K žalobe za predĺžené embargo sa vyjadroval aj Dankov spolukandidát Tomáš Taraba, ale aj Miroslav Suja z Republiky.
Nezabúdajme, kto situáciu spôsobil
Ministerstvo obrany na udalosti spojené so zákazom dovozu obilia reagovalo diplomatickým jazykom. „Stabilizácia situácie na Ukrajine a obnovenie jej územnej celistvosti je v záujme nás všetkých. Náš postoj voči Ukrajine je dlhodobo stabilný a jasný – odsudzujeme nevyprovokovanú agresiu Ruskej federácie a plne podporujeme obranu Ukrajiny aj praktickou pomocou,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Rezort diplomacie reagoval na rozhodnutie vlády na sociálnej sieti. Vysvetlil, že cieľom embarga je ochrániť slovenských farmárov a domáci trh, ktorý by bez efektívneho riešenia nemohol čeliť nadmernému tlaku. Ministerstvo pripomenulo, že zákaz sa nevzťahuje na tranzit ukrajinských produktov cez územie Slovenska cez Koridory solidarity. Rezort deklaroval, že Slovensko naďalej stojí za Ukrajinou a bude sa usilovať o celoeurópske riešenia. „Vláda SR zákaz na dovoz zruší, ak spoločne s Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ a Ukrajinou nájdeme efektívne riešenie pre domácich producentov. Štát začne tento mesiac rozdeľovať kompenzácie pestovateľom pšenice pre zvýšený dovoz obilia z Ukrajiny. Vláda na ne v auguste schválila 15 miliónov €, z čoho tretinu financuje EÚ,“ informoval rezort s tým, že netreba zabúdať, kto celú situáciu spôsobil. „Nebyť ruskej agresie, takúto situáciu by sme neriešili,“ dodalo ministerstvo.
Problém má i Česko, Bulharsko a Rumunsko
Predĺžený zákaz dovozu sa však nevzťahuje na transport agrokomodít cez naše územie. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš v rozhovore pre Pravdu uviedol, že komora predĺženie zákazu dovozu víta, no čaká, aké riešenia prídu v budúcom roku. Gajdoš kritizoval tranzity solidarity, ktoré podľa neho nefungovali, končili sa na našom území a nikto ich nekontroloval.
„Do tých krajín, kde sa pšenica mala dostať, sa napokon nedostala. Nemalé množstvo tohto obilia skončilo v krajinách vyspelej Európy. Ide o trhy, na ktoré sme dosiaľ dovážali obilie my, a teraz sme o ne prišli. Musíme to zastaviť, lebo si takýmto spôsobom ruinujeme vlastné hospodárstvo,“ uviedol. Gajdoš si myslí, že veľký problém majú zároveň aj krajiny ako Česko, Bulharsko a Rumunsko, hoci zákaz dovozu obilia z Ukrajiny nezaviedli. Neočakáva ani zvyšovanie nárokov pri pestovaní obilia voči Ukrajine, aby bola jeho cena rovnaká ako v prípade iných exportérov. „To je nemožné. Je nesplniteľné, aby mala Ukrajina rovnaké normy ako zvyšok krajín Európskej únie,“ dodal./agentury/
X X X
Ukrajinské obilie ako súčasť kampane: Strany mieria na sympatizantov Putina, hovorí politológ
Ukrajinské obilie sa stalo jednou z tém kampane. Deväť dní pred parlamentnými voľbami sa jej chopili najmä bývalé opozičné strany. Rozčúlila ich reakcia Kyjeva, ktorý sa rozhodol za predĺženie embarga zažalovať Slovensko, Maďarsko a Poľsko na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Hoci vo vzťahu k Slovensku Ukrajina svoje kroky pozastavila, oznámenie Varšavy, že prestáva Kyjevu posielať zbrane, môže v predvolebných diskusiách ešte rozvíriť vášne.
Ministerstvo pôdohospodárstva vo štvrtok informovalo, že Ukrajina od svojho úmyslu ustúpi a žalobu voči Slovensku zastaví. Ukrajinský minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj svojmu slovenskému náprotivku Jozefovi Bírešovi prisľúbil, že Kyjev neplánuje ani zákaz dovozu slovenských agrokomodít na ukrajinský trh.
Podľa Bíreša bolo rokovanie konštruktívne, pretože sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Kým systém spustia a otestujú jeho úplnú funkčnosť, naďalej platí zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, ktorý slovenská vláda schválila od 16. septembra do konca roka 2023.
Postupovali by tvrdšie
Slovenská vláda predĺžila embargo na dovoz ukrajinských komodít podobne ako Maďarsko a Poľsko. Úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora rozhodla o zákaze dovozu na národnej úrovni, čo je v kontraste s rozhodnutím Európskej komisie (EK), ktorá ho už po 15. septembri nepredĺžila. Kyjev sa v reakcii rozhodol podať na trio stredoeurópskych krajín žalobu, proti ktorej najostrejšie vystúpila Varšava. Predseda poľskej vlády dokonca oznámil, že jeho krajina zastavila dodávky zbraní Ukrajine. Hoci sa Slovensku podarilo žaloby striasť, tému ukrajinského obilia v predvolebnej kampani živí časť politických strán, ktoré by voči Kyjevu postupovali tvrdšie.
Stranám na okraji politického spektra, ktoré sa prihovárajú sympatizantom ruského prezidenta Vladimira Putina, sa kauza s obilím, ale aj zastavenie vývozu zbraní z Poľska na Ukrajinu, hodí do komunikačnej stratégie, myslí si politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave .
Podľa Štefančíka komunikovaním témy ukrajinského obilia jednotlivé strany oslovujú tých voličov, pre ktorých je sympatický Putinov autoritársky štýl vládnutia. „Títo voliči vidia v Rusku nášho brata, v Ukrajine nepriateľa, takže je prirodzené, že sa nájdu strany, ktoré sa snažia túto antipatiu voči Ukrajine využiť vo svoj prospech,“ uviedol pre Pravdu.
Téma by mohla nahrať stranám krajnej pravice a krajnej ľavice – teda Republike, kotlebovcom, SNS a Smeru. Vymenované subjekty podľa neho predstavujú iný pohľad na ruskú agresiu na Ukrajine a kauzy obilia a zbraní „sa im hodia do komunikačnej stratégie nepriateľov Ukrajiny“.
Ako dôležitú tému predvolebnej kampane embargo na obilie však Štefančík nevníma, pretože Ukrajina napokon od žaloby Slovenska ustúpila. Zastavenie dodávky zbraní z Poľska sa podľa neho tiež výrazne v posledných dňoch kampane neprejaví. „K zbraniam treba povedať to, že čo sa dalo, to sme vyviezli a odteraz si Ukrajinci môžu od nás zbrane len kupovať. Až sa mi žiada povedať, že Putin musí byť lobista západných zbrojárskych firiem, keďže vedením vojny na Ukrajine zvyšuje ich finančné
Pod tlakom stratil hlavu
Predĺženie embarga má väčšiu dohru pre ukrajinsko-poľské vzťahy. Najsilnejší spojenec Ukrajiny – Poľsko – oznámilo, že zastavilo dodávku zbraní na Ukrajinu. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tento týždeň vystúpila na Fóre Organizácie Spojených národov v New Yorku, sa spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom zhodli na tom, že roztržka Varšavy a Kyjeva je len nedorozumením.
Hlava štátu sa na pozastavenie zbrojnej pomoci dopytovala priamo poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Ten podľa nej slová o ukončení dodávky zbraní chápe tak, že Poľsko už Ukrajine nebude poskytovať nové zbrane.
Prezident Pavel sa vie vcítiť do kože Volodymyra Zelenského, ktorý je podľa neho pod konštantným tlakom „a keby sme boli ktokoľvek v jeho koži, tak by sme možno strácali hlavu častejšie ako on. Preto nejaké silnejšie vyjadrenia vôbec netreba brať doslova“, komentoval kontroverzné vyhlásenie Zelenského. Ten na pôde OSN obvinil európskych susedov, ktorí aj po skončení embarga EÚ odmietli dovoz ukrajinského obilia, že pomáhajú ruskému agresorovi. „Je znepokojujúce, že niektorí v Európe sa hrajú na solidaritu v rámci politického divadla – z obilia robia thriller. Môže sa zdať, že sa držia vlastných rolí. V skutočnosti však pomáhajú pripravovať scénu pre hercov z Moskvy,“ citoval Zelenského denník Ukrajinská pravda. Česká ministerka obrany Jana Černochová k Zelenského ostrému vyjadreniu nebola taká zhovievavá ako Pavel. „Vyjadrenie ukrajinského prezidenta voči Poľsku sa fakt nepodarilo, sorry,“ napísala na sieti X.
Čierny zoznam by rozšírili
Pre žalobu zvolala vo štvrtok tlačovú konferenciu strana Smer. Predseda strany Robert Fico najskôr ocenil, že Slovensko rozhodlo o pokračovaní embarga. Pochvalne sa vyjadril aj o kroku Poľska a označil ho za suverénne rozhodnutie, ktoré podľa neho vystrašilo všetkých. Ódorovu vládu zároveň vyzval, aby nerobila žiadne rozhodnutia, kroky a ani iné dohody s Ukrajinou, ktoré by znamenali dovoz zakázaných ukrajinských komodít na slovenský trh. Ak by sa Smer dostal do vlády, zoznam zakázaných agrokomodít, na ktorom sú v súčasnosti pšenica, kukurica, repka a slnečnicové semená, by podľa vzoru Maďarska rozšíril.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko sa vyjadril, že Ukrajina ukázala, že nepozná hranice vo svojich požiadavkách a považuje to za drzosť a prehnanú reakciu. SNS by sa zachovala podobne ako Smer a rozšírila čierny zoznam. Zvolila by ešte tvrdší prístup a zakázala by aj dovoz medu a včelích produktov, bravčoviny, hydiny, múky, ale aj obilnín a olejnín. K žalobe za predĺžené embargo sa vyjadroval aj Dankov spolukandidát Tomáš Taraba, ale aj Miroslav Suja z Republiky.
Nezabúdajme, kto situáciu spôsobil
Ministerstvo obrany na udalosti spojené so zákazom dovozu obilia reagovalo diplomatickým jazykom. „Stabilizácia situácie na Ukrajine a obnovenie jej územnej celistvosti je v záujme nás všetkých. Náš postoj voči Ukrajine je dlhodobo stabilný a jasný – odsudzujeme nevyprovokovanú agresiu Ruskej federácie a plne podporujeme obranu Ukrajiny aj praktickou pomocou,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Rezort diplomacie reagoval na rozhodnutie vlády na sociálnej sieti. Vysvetlil, že cieľom embarga je ochrániť slovenských farmárov a domáci trh, ktorý by bez efektívneho riešenia nemohol čeliť nadmernému tlaku. Ministerstvo pripomenulo, že zákaz sa nevzťahuje na tranzit ukrajinských produktov cez územie Slovenska cez Koridory solidarity. Rezort deklaroval, že Slovensko naďalej stojí za Ukrajinou a bude sa usilovať o celoeurópske riešenia. „Vláda SR zákaz na dovoz zruší, ak spoločne s Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ a Ukrajinou nájdeme efektívne riešenie pre domácich producentov. Štát začne tento mesiac rozdeľovať kompenzácie pestovateľom pšenice pre zvýšený dovoz obilia z Ukrajiny. Vláda na ne v auguste schválila 15 miliónov €, z čoho tretinu financuje EÚ,“ informoval rezort s tým, že netreba zabúdať, kto celú situáciu spôsobil. „Nebyť ruskej agresie, takúto situáciu by sme neriešili,“ dodalo ministerstvo.
Predĺžený zákaz dovozu sa však nevzťahuje na transport agrokomodít cez naše územie. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš v rozhovore pre Pravdu uviedol, že komora predĺženie zákazu dovozu víta, no čaká, aké riešenia prídu v budúcom roku. Gajdoš kritizoval tranzity solidarity, ktoré podľa neho nefungovali, končili sa na našom území a nikto ich nekontroloval.
„Do tých krajín, kde sa pšenica mala dostať, sa napokon nedostala. Nemalé množstvo tohto obilia skončilo v krajinách vyspelej Európy. Ide o trhy, na ktoré sme dosiaľ dovážali obilie my, a teraz sme o ne prišli. Musíme to zastaviť, lebo si takýmto spôsobom ruinujeme vlastné hospodárstvo,“ uviedol. Gajdoš si myslí, že veľký problém majú zároveň aj krajiny ako Česko, Bulharsko a Rumunsko, hoci zákaz dovozu obilia z Ukrajiny nezaviedli. Neočakáva ani zvyšovanie nárokov pri pestovaní obilia voči Ukrajine, aby bola jeho cena rovnaká ako v prípade iných exportérov. „To je nemožné. Je nesplniteľné, aby mala Ukrajina rovnaké normy ako zvyšok krajín Európskej únie,“ dodal, gentury
X X X
Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
Zhruba osem miliárd eur. To je podľa ministerstva financií odhadovaný rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátu na tento rok. Verejná správa jednoducho minie viac, ako má k dispozícii. V praxi to znamená, že sa zvýši deficit a aj celkové zadlženie krajiny. Ide až skoro o sedem percent celoročného výkonu slovenskej ekonomiky. Zjednodušene, je to, akoby tento rok každý občan Slovenska minul o vyše 1 500 eur viac, ako zarobil. Tieto čísla ilustrujú zlý stav verejných financií.
Európska komisia nám odhaduje síce menší deficit – 6 až 6,5 percenta, no stále sme najhorší v Európskej únii (EÚ). Priemer je totiž iba 3,1 percenta.
Ekonómovia preto upozorňujú, že hospodárenie štátu sa musí stať urgentnou výzvou pre novú vládu. Tá musí predstaviť plán ozdravenia. Inak hrozí, že o pár rokov sa bude čoraz častejšie spomínať slovo bankrot. A na ten doplatia najslabší – dôchodcovia a najchudobnejší.
„Seknúť o desať alebo 20 percent platy či dôchodky. A to z nás asi nikto nechce“ načrtol možné scenáre premiér Ľudovít Ódor v stredu po rokovaní vlády. „Nechceme, aby nás zachraňoval trebárs euroval alebo Medzinárodný menový fond,“ dodal minister financií Michal Horváth. „To nie je, že niekto nám pošle peniaze. Nejaký strýko z Ameriky nám nepošle peniaze. Tam by boli podmienky, ktoré by sme museli splniť,“ dodal Ódor.
Ministerstvo do dvoch týždňov predstaví detailný plán, kde sa dá škrtať a kde sa dajú zvyšovať dane bez toho, aby ekonomika skolabovala. Prečo sú verejné financie dôležité a prečo by mali bežného človeka zaujímať? Pretože štát potrebuje peniaze na to, aby vyplácal dôchodky, zabezpečoval kvalitu zdravotnej starostlivosti, sociálnu pomoc pre ľudí v nepriaznivej životnej situácii, takisto aj výdavky na vzdelávanie, obranu štátu či budovanie potrebnej infraštruktúry.
Denník Pravda prináša pred voľbami sériu článkov, ktoré poukazujú na najväčšie problémy slovenskej ekonomiky. Ich súčasťou je anketa politických strán, ktoré prichádzajú s vlastnými riešeniami. V aktuálnej časti nášho seriálu sa pozrieme na problém s verejnými financiami.
Na celkovú ilustráciu pripomeňme, že zadlženie krajiny je na úrovni 57 percent hrubého domáceho produktu. To je takmer 12 800 eur na jedného obyvateľa. Na porovnanie, priemer zadlženia krajín Európskej únie je na úrovni približne 84 percent. Zo susedných štátov sú na tom lepšie Poliaci a Česi s vyše 40-percentným zadlžením.
Horšie sú na tom Rakúšania a Maďari, ktorých dlh sa pohybuje na úrovni 80 percent. Najviac zadlžení sú Gréci s vyše 160 percentami a Taliani s vyše 140 percentami. „Ak by sme k žiadnym opatreniam nepristúpili, dlh do roku 2026 stúpne takmer na 67 percent a stane sa pre krajinu neúnosným,“ upozorňuje ministerstvo financií.
Na snímke dočasne poverený predseda vlády odborníkov Ľudovít Ódor počas tlačovej konferencie po skončení 16. schôdze vlády SR 20. september 2023 v Bratislave.
Za vysoké výdavky sú zodpovední najmä koaliční, ale aj opoziční poslanci parlamentu. Na mimoriadne zvyšovanie dôchodkov, vyššie prídavky na deti či zavedenie rodičovského dôchodku zákonodarcovia totiž nenašli finančné krytie. A práve aj pre túto takzvanú legislatívnu smršť stúplo riziko bankrotu po roku 2030. Rezort financií navrhuje, aby budúca vláda ušetrila päť percent, čo je šesť miliárd eur. Je to optimálny scenár, ideálne je ušetriť ešte viac.
Na akútny problém upozorňuje najmä inštitúcia, ktorá má v popise práce sledovať vývoj verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) okrem štúdie o tom, kedy môže Slovensko ohroziť bankrot, pred pár dňami prišla s výzvou pre politikov, aby problém začali konečne riešiť. „Zdravé verejné financie sú nevyhnutné pre udržanie sociálnych štandardov a budúcu prosperitu Slovenska, preto by sa kvôli našim občanom ich ozdravenie malo stať prioritou,“ upozorňujú ekonómovia. Už teraz je stav financií v rizikovom pásme a deficit patrí k najhorším EÚ.
Krajina má už len dve volebné obdobia na to, aby s tým niečo robila. „Slovensko má už len priestor asi dvoch volebných období, aby implementovalo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo sa zlepšujúcemu hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií, zamedzia neúmernému nárastu rizikových prirážok a v konečnom dôsledku aj nárastu rizika defaultu,“ upozorňujú.
Strážcovia rozpočtu na záver dodávajú, že „zdravé verejné financie nerozdeľujú politikov na pravicových a ľavicových, liberálov či konzervatívcov. Rozdeľujú ich len na zodpovedných a nezodpovedných“.
Na snímke zľava dočasne poverený predseda vlády odborníkov Ľudovít Ódor a dočasne poverený minister financií SR Michal Horváth počas tlačovej konferencie po skončení 16. schôdze vlády SR 20. september 2023 v Bratislave.
„Slovenský verejný rozpočet je v zlom stave. Potreba šetrenia je takmer osem miliárd – o toľko potrebujeme trvalo znížiť deficit verejných financií. Podľa aktuálnych odhadov na to máme približne desať rokov, potom začneme strácať prístup na finančné trhy a otázka šetrenia prestane byť naším rozhodnutím – budeme k nemu prinútení tvrdými okolnosťami,“ objasňuje smutnú realitu člen rozpočtovej rady pre denník Pravda Martin Šuster.
Ako „upratať“ spoločné financie
Ekonómovia, ktorých oslovil denník Pravda, sa zhodujú, že na to, aby sa upratali verejné financie, je potrebných niekoľko vecí. Šuster hovorí, že najmenej bolestivé by bolo zoškrtať, ušetriť alebo vybrať viac jednu miliardu ročne. Takto by sa za osem rokov opravili verejné financie.
Ako k tomu ale dospieť? Šuster navrhuje napríklad digitalizáciu štátnej správy a jej neskoršie zefektívnenie alebo vytvorenie dátovej podpory na zavedenie dane z nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty. Prednedávnom už ministerstvo financií prišlo s návrhom viac zdaniť majiteľov viacpodlažných budov.
Dodáva však, že všetko bude záležať na vláde, ako sa k tomu postaví. „Pravicovejšia vláda sa asi bude snažiť viac znižovať výdavky a menej zvyšovať dane. Ľavicovejšia vláda bude chcieť zachovať výdavky a radšej viac zvýši dane. Zo skúseností iných krajín vieme povedať, že úspešné konsolidácie dávali väčšiu váhu na trvalé zníženie výdavkov,“ hovorí.
Či už bude vláda taká, alebo onaká, dotkne sa to každého. „Dotkne sa to viac-menej každého z nás, či už zvýšením daní, alebo obmedzením niektorých verejných služieb, ktoré očakávame. Je ilúziou si predstaviť, že by bolo možné problém vyriešiť zdanením nadnárodných a zahraničných korporácií, bohatého jedného percenta či nadmerných ziskov,“ myslí si ekonóm.
Riaditeľ fiškálnych politík a analýz z Inštitútu finančnej politiky Juraj Šuchta pre zmenu hovorí, že príliš sa spoliehať na to, že z dlhu vyrastieme, je neisté. Preto treba hľadať nové príjmy alebo zoškrtať súčasné výdavky. „Napríklad náš sociálny systém vrátane rodinných politík by sa mohol začať viac sústreďovať na najviac zraniteľných a výšku dávok znížiť tým, ktorí na ne nie sú odkázaní. V prípade prevádzkových výdavkov, ktoré tvoria až takmer polovicu verejných výdavkov, je dôležité čo najskôr rozbehnúť procesné a personálne audity. Tie sú kľúčové, aby sa identifikovali cielené, a teda aj dlhodobo udržateľné úspory,“ hovorí Šuchta.
„Riešenie problému neudržateľnosti slovenských verejných financií je technicky veľmi jednoduché: treba znížiť priveľký rozdiel medzi verejnými príjmami (cca 50 miliárd ročne), ktoré sú podstatne nižšie ako verejné výdavky (cca 59 miliárd ročne). Treba teda voči súčasnému nastaveniu znižovať výdavky alebo zvyšovať príjmy, resp. oboje. To je však politicky i ekonomicky vždy veľmi bolestivé – politici musia ľuďom oznamovať nepopulárne opatrenia, a niekto v ekonomike vždy príde o nemalé peniaze,“ vysvetľuje ekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Radí preto šetriť vo verejnej správe – zamestnanosti vo verejnej správe – mnohé pracovné miesta na ministerstvách a úradoch produkujú minimálnu pridanú hodnotu, v porovnaní s inými krajinami máme napríklad príliš veľa policajtov.
Peniaze by Lehuta vybral viac na daniach z majetku. „Zvyšovaním dane z nehnuteľností, ktorú máme oproti iným krajinám veľmi nízku, či dane z motorových vozidiel. Menej škodlivé zvyknú byť aj environmentálne dane, teda dane uvalené na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu,“ dodáva.
Prudké šetrenie by mohlo ľudí pripraviť o prácu
Nemôžeme však zvyšovať dane z práce najmä ľuďom, ktorí málo zarábajú, a nemôžeme tiež škrtať investície. Od koho sa teda dá vybrať viac peňazí? Šuchta tvrdí, že treba zvýšiť zdanenie majetku. „Voči iným krajinám v EÚ nevyužívame plne potenciál v zdanení nehnuteľností či environmentálnych daní v cestnej doprave,“ pokračuje ekonóm.
Ak by nová vláda prudko škrtala verejné výdavky, mohla by pripraviť veľa ľudí o prácu. V najhoršom scenári by to bolo až 200-tisíc ľudí, vypočítalo ministerstvo financií. Najmenej by to bolelo, ak by sa znížili výdavky a zamestnanosť vo verejnej správe. Analytici rezortu financií súhlasia so Šusterom, že by sa tiež mohlo ušetriť na neadresných dávkach a viac peňazí by vybrali zvýšením spotrebných daní.
Ľudí by pripravilo o prácu najmä spomínané vyššie zdanenie práce. „Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by viedol k 3– až 4-násobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity. Odhadujeme, že rozdiel medzi efektmi vhodne zvolenej prorastovej konsolidácie a najnepriaznivejším scenárom predstavuje približne 200-tisíc pracovných miest,“ upozorňujú analytici.
Ďalším spôsobom, ako ozdraviť verejné financie, je zabezpečenie ekonomického rastu. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš prízvukuje, že takýto rast je dôležitý.
„Z dlhodobého hľadiska iba ekonomický rast dokáže zvyšovať životný štandard a zároveň udržať verejné financie v dobrej kondícii. Nová vláda by mala hľadať a prijímať také riešenia a opatrenia, ktoré vytvoria podmienky pre znovunaštartovanie ekonomického rastu vrátane štrukturálnych reforiem. Zníženie byrokratickej záťaže a zefektívnenie štátnej správy by pomohlo súkromnému sektoru, ale napríklad aj zdravotníctvu umiestniť kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na náš pracovný trh. Podpora prechodu k znalostnej ekonomike založenej na inováciách je v strednodobom horizonte kľúčová,“ hovorí ekonóm najväčšej slovenskej banky./agentury/
X X X
Poľský expremiér Donald Tusk odsúdil kroky poľskej vlády. Bodla Ukrajine nôž do chrbta, tvrdí
Reagoval tak na vyhlásenie premiéra Mateusza Morawieckeho, ako ho v stredu večer tlmočila agentúra PAP, že Poľsko zastavilo dodávky zbraní Ukrajine.
Bývalý predseda Európskej rady a poľský expremiér Donald Tusk vo štvrtok obvinil poľskú vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), že počas predvolebnej kampane sa rozhodla „vraziť Ukrajine nôž do chrbta“. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.
Tusk na adresu poľskej vlády vyhlásil, že Ukrajine „odovzdala takmer všetky zbrane použiteľné na fronte a nakoniec túto investíciu do poľsko-ukrajinských vzťahov zničí“.
Morawiecki hovoril o zastavení dodávok poľských zbraní Ukrajine v stredu pre televíziu Polsat News po tom, čo Ukrajina podala proti Varšave sťažnosť u Svetovej obchodnej organizácie za to, že predĺžila zákaz dovozu ukrajinského obilia aj po 15. septembri. Tento krok v inotajoch, avšak ostrým tónom kritizoval v prejave na Valnom zhromaždení OSN v utorok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj./agentury/
X X X
Odpočúvaná chata v Čifároch: NAKA opäť obvinila Andreja Jahnátka a zápasníka Mečára
Syn niekdajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka a nitriansky zápasník Matúš Mečár opäť čelia obvineniu z pytliactva. Na prípade spojenom s chatou v Čifároch, kde sa stretával Miroslav Bödör s politikmi Smeru a advokátmi, pracuje nový vyšetrovateľ.
Chata v Čifároch sa stala známa pre videonahrávky Miroslava Bödöra s Robertom Ficom, Robertom Kaliňákom a advokátmi Marekom Parom a Pavlom Gašparom. Skutočným dôvodom pre nasadenie kamier pred chatu a neskôr aj priamo do nej však malo byť podozrenie z pytliactva, ktoré NAKA začala vyšetrovať ešte v januári 2021. Na istý čas bola obvinená trojica mužov, ich stíhanie však stopol prokurátor.
Odvtedy na prípade pracuje celkom nový vyšetrovateľ. Aj ten však dospel k podobnému výsledku a začiatkom septembra znovu obvinil z pytliactva Andreja Jahnátka, syna bývalého ministra hospodárstva a pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ale aj nitrianskeho zápasníka Matúša Mečára. Pre Aktuality.sk to potvrdila Národná kriminálna agentúra. Pripomeňme, že Mečár bol už v minulosti právoplatne odsúdený za spôsobenie smrteľnej dopravnej nehody.
„V predmetnej veci vyšetrovateľ začal v auguste 2022 trestné stíhanie pre prečin pytliactva, na čo vykonal vo veci dokazovanie. 7. 9. 2023 vyšetrovateľ vzniesol obvinenie osobám Matúš M. a Ing. Andrej J., obom pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 ods. 2 písm. b) písm. c) Trestného zákona. Uznesenie je doručované obvineným,“ informovala polícia.
Obvinili vyšetrovateľa
Pôvodným vyšetrovateľom prípadu bol Martin Juhás, brat aktuálne povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása. Ten začal stíhanie pre pytliactvo. Krátko po úniku videí s Ficom, Bödörom či Kaliňákom do médií, však nitrianska prokuratúra vyšetrovanie pytliactva po prvý raz zrušila. Argumentovala tým, že vyšetrovanie bolo od začiatku nesprávne uchopené a vyšetrovateľ Martin Juhás stíhanie nadkvalifikoval.
Vo februári 2022 Martin Juhás začal stíhanie znovu a rovno aj obvinil z pytliactva trojicu mužov – medzi nimi aj Matúša Mečára, ktorý je kamarátom Norberta Bödöra, a syna exministra – Andreja Jahnátka.
Potom v apríli 2022 však prišlo obvinenie vyšetrovateľa Martina Juhása. Námestník krajského prokurátora v Nitre Jozef Pátrovič ho obvinil, že zneužil svoje právomoci, keď podľa neho účelovo nasadil do chaty kamery.
Od začiatku
Po necelých troch mesiacoch vlani stíhanie trojice mužov obvinených z pytliactva zrušil prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý zároveň stopol celé trestné stíhanie.
Jedným z dôvodov bol práve fakt, že vyšetrovanie vtedy viedol Martin Juhás. Ako sme už spomenuli, od apríla 2022 čelí stíhaniu aj on.
„Uvedená skutočnosť je tak závažného charakteru, že vyžaduje zrušenie vydaného uznesenia vyšetrovateľa PZ z dôvodu, aby neexistovala žiadna pochybnosť o zákonnosti trestného konania vedeného proti M. M. a spol.,“ vysvetľovala vtedy trenčianska prokuratúra, prečo zrušila stíhanie Mečára a spol.
Prípad dostal na stôl nový vyšetrovateľ, ktorý vlani v auguste začal stíhanie vo veci a pred niekoľkými dňami obvinil dvoch mužov. Martin Juhás je naďalej stíhaný, jeho prípad však už nevyšetruje nitriansky prokurátor. Ešte vlani ho odovzdal policajnej inšpekcii.
„Môžeme potvrdiť, že 19. 9. 2022 bol na úrad inšpekčnej služby prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre osobne doručený kompletný spisový materiál daného prípadu spolu s odstupujúcim prípisom, ktorým vec odovzdal na ďalšie konanie úradu inšpekčnej služby. Vec bola následne pridelená vyšetrovateľovi,“ vysvetľoval vlani tlačový odbor rezortu vnútra.
X X X
Pre zvýšenie dôveryhodnosti je podľa SaS kľúčová zmena formy poskytovania justičnej služby
Hovorí preto o novej trestnej politike vrátane zmeny paragrafu 363 Trestného poriadku, náhodnom výbere prokurátora či spravodlivom nastavení trestov podľa závažnosti skutkov.
Ústavu chce chrániť pred útokmi politikov a prokuratúru by zmenila na štátne zastupiteľstvo. Opatrenia zo svojej vízie spravodlivosti pre Slovensko predstavila tento týždeň na tlačovej konferencii.
„Okrem zmeny paragrafu 363, očisty od korupcie, novej trestnej politiky, právneho uznania a rešpektu k menšinám, pre obete násilia štát sa musí stať dôveryhodným ochrancom ich práv. A Slovensko už konečne potrebuje aj revolúciu v súkromnom práve, nový občiansky zákonník a nový zákon o obchodných spoločnostiach. Aby sa ľuďom dobre žilo a podnikalo,“ uviedla exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Podľa jej slov je tiež dôležité, aby sudcovia vysvetľovali verejnosti zrozumiteľne svoje rozhodnutia.
Upozornila, že trestná politika sa musí zásadne zmeniť, aby bolo možné včas postaviť páchateľov pred súd, ale prísne trestať je potrebné konanie, ktoré je nebezpečné pre spoločnosť. Podľa SaS marihuana žiadnym zásadným ohrozením pre spoločnosť nie je. Oveľa viac ju ohrozuje korupcia, ktorú je nevyhnutné odsúdiť, ako aj násilné činy na ženách či deťoch vrátane akýchkoľvek foriem sexuálneho zneužívania. „Za sexuálne zneužívanie detí musíme byť naozaj veľmi prísni a nie za držbu marihuany,“ spresnila Kolíková.
SaS upozornila aj na dôležitosť viery v právny štát, pretože čím je viera v právny štát vyššia, tým je aj väčšia pravdepodobnosť, že obete zločin nahlásia. „Je načase vymotať sa už z bludného kruhu, v ktorom policajné štatistiky hovoria možno o stovke znásilnených žien ročne, ale sama polícia druhým dychom dodáva, že s veľkou pravdepodobnosťou ide len o zlomok skutočného počtu, pretože obete tieto činy nehlásia,“ dodala strana s tým, že dôvodom je práve nízka dôvera v spravodlivosť.
Strana chce tiež chrániť ústavu pred politikmi. „Sme pripravení presadzovať zmenu ústavy pre ochranu ústavy samotnej, ale aj pre nové nastavenie prokuratúry ako štátneho zastupiteľstva zodpovedajúceho sa vláde,“ doplnil člen rady Alojz Baránik. Súčasťou vízie je zároveň chrániť menšiny, LGBTI+ komunitu, dať jej právne uznanie a rešpektovať aj národnostné menšiny, aktuality.sk
X X X
Zo zahraničia odvolila zatiaľ iba polovica Slovákov. Čakajú na poslednú chvíľu
Na doručenie hlasovacích lístkov zostáva už len pár dní a ministerstvo vnútra zaevidovalo len 36 500 obálok s hlasovacími lístkami.
Ministerstvo vnútra oznámilo na konci augusta rekordný záujem Slovákov v zahraničí zúčastniť sa parlamentných volieb. Deväť dní do ich konania však odvolila len polovica z registrovaných voličov.
Obálku je potrebné doručiť na ministerstvo vnútra najneskôr do piatka 29. septembra do 12:00. Problémom je však dĺžka doručenia pošty zo zahraničia a voliči zo vzdialených krajín už nemusia stihnúť ani tento dátum. Napríklad z Nového Zélandu či Afriky môže trvať doručenie pošty aj niekoľko týždňov.
Čísla stále rastú
Na ministerstvo vnútra doteraz prišlo 36 500 obálok s vyplnenými hlasovacími lístkami. Na voľbu poštou sa pritom prihlásilo až 72 993 ľudí. Viac ich nikdy predtým nebolo.
ADVERTISING
Rezort vnútra aj Samuel Zubo, predseda občianskeho združenia Srdcom doma, ktorá mobilizuje voličov v zahraničí, veria, že nižší počet doručených obálok súvisí s tým, že voliči čakajú s odoslaním na poslednú chvíľu.
„Každý vie, z ktorej krajiny to posiela a koľko potrebuje času, aby tá pošta prišla včas,“ skonštatoval Zubo a upresnil, že najviac Slovákov žiadalo o voľbu poštou v Nemecku, Rakúsku, Británii či Českej republike, odkiaľ trvá doručenie zásielky tri až päť pracovných dní.
Postupne však obálky na ministerstvo prichádzajú. V sobotu TASR informovala, že rezort eviduje 28 500 zásielok s hlasovacími lístkami, pričom včera to už bolo 36 500.
Nie každý, kto v auguste požiadal o voľbu poštou, sa volieb aj zúčastní. Podľa ministerstva sa mohli niektorí registrovaní voliči rozhodnúť, že zásielku nepošlú a odhlasujú na Slovensku vo volebnej miestnosti, alebo sa rozhodli, že sa volieb vôbec nezúčastnia. Niektorí tiež môžu obálku s hlasovacím lístkom doručiť na ministerstvo vnútra prostredníctvom rodiny či priateľov.
Technickým problémom sa nevyhli
Samuel Zubo upozorňuje aj na technické problémy, na ktoré narazili niektorí voliči zo zahraničia.
„Ministerstvo vnútra si neoverilo rôzne nuansy, ako pošta funguje v iných krajinách. Napríklad v Nórsku sa stáva, že keď sú na obálke, ktorú hodí volič do schránky, uvedené dve adresy – aj s adresou ministerstva, tak ju voličovi vrátia, lebo si myslia, že má byť doručená jemu,“ opísal jeden problém, s ktorým sa ľudia v zahraničí stretávajú.
Jedným dychom však dodáva, že problémov s voľbou poštou je omnoho menej ako po minulé roky.
„Inde sa stáva zas to, že adresa ministerstva vnútra, ktorá je uvedená modrou farbou, je považovaná za neakceptovanú a tiež ju vracajú,“ pokračuje Zubo. Veľa ľudí tiež podľa neho zbytočné čaká, keď im zo Slovenska neprišla obálka s hlasovacími materiálmi a mali by sa podľa neho hneď obrátiť na ministerstvo vnútra.
Ministerstvo sa poučilo
Iniciatíva Srdcom doma zhodnotila, že sa volebný proces zo zahraničia oproti roku 2020 zlepšil. Ministerstvo napríklad prebralo agendu zo samospráv na seba, čím sa proces zjednodušil.
„Ľudom tak odpadla potreba kontaktovať obce, hľadať si e-maily a miesto, kam je potrebné zásielku poslať. Dá sa to tiež riešiť formou aplikácie. Navyše ministerstvo vnútra e-mailom informuje, či bola žiadosť prijatá a či bola vaša obálka prevzatá ministerstvom,“ objasnil Zubo.
Ministerstvo tiež začalo strojovo baliť a spracovávať obálky, takže sa už nestáva, že v nich neboli niektoré potrebné časti, tak ako to bolo v roku 2020. Občan si tiež hlasovací lístok môže stiahnuť z webu rezortu vnútra, zabaliť a poslať./agentury/
X X X
Kriminalistický unikát: Po 90 rokoch objasnili brutálnu vraždu Slovenky v Prahe
Prípad Otílie Vranskej, ktorej vražda v septembri 1933 šokovala Československo, je objasnený. Mladú ženu pochádzajúcu z Brezna, vtedy rozštvrtili v Prahe a časti jej tela poslali vlakmi do Bratislavy a Košíc. Riaditeľ českého policajného múzea Radek Galaš si je na 80 percent istý, že páchateľov odhalili.
Obeť vraždy Otília Vranská pochádzala z Brezna.
„Naši podozriví sú dvaja, dlhodobo známy rotmajster Josef Pěkný a prostitútka Antónia Koklesová. Nikdy po 90 rokoch nemôžete povedať, že ste si na sto percent istí. Sme si istí na osemdesiat percent,“ povedal Galaš podľa idnes.cz. Veľa sa sľubovalo od moderných testov DNA, tie však identitu páchateľa nepotvrdili. „Poznatky pochádzajú z archívnych fondov, dobovej tlače a predovšetkým zo spisu, ktorý sa zachoval z veľkej väčšiny,“ dodal Galaš s tým, že Pěkný a Koklesová vraždili v afekte pod ťarchou situácie a svoju rolu mohol zohrať aj alkohol.
Otília nebola obeťou sexuálneho devianta. K vražde sa nikto nepriznal ani neskôr, napríklad na smrteľnej posteli. Bol to jeden z najstarších tzv. pomníčkov českej a československej kriminalistiky. Pri jeho novom skúmaní začali v roku 2017 analyzovať DNA z vlasov, ktoré sa našli za nechtami Vranskej. Podarilo sa napraviť niektoré chyby, ku ktorým došlo pri pôvodnom vyšetrovaní a tiež presnejšie stanoviť priebeh vraždy Vranskej. V súčasnosti pritom nešlo o vyšetrovanie v pravom slova zmysle, ale o bádanie pracovníkov múzea, ktorí o tom dnes usporiadali prednášku pre verejnosť.
Otília sa narodila 9. marca 1911 v Brezne. Mala tri sestry a brata. Otec bol zametač a matka slúžka v rôznych domácnostiach. Rodina mala neustály nedostatok peňazí. Už ako 11-ročná utiekla Otília z domu. Tri roky strávila za krádeže v polepšovni v Novom Jičíne. V roku 1929 ju zatkli za tuláctvo. Chvíľu robila čašníčku v Žiline a v marci 1933 odišla do Prahy.
V hlavnom meste sa snažila živiť ako slúžka a čašníčka, ale v žiadnom zamestnaní dlho nevydržala. Bola tiež príležitostnou prostitútkou, ale sex neponúkala ani tak za peniaze, ale hlavne za ubytovanie a jedlo. Zrejme sa takto pokúšala nájsť ženícha. Ostatné prostitútky ju nemali rady, lebo im kazila kšefty. Podľa nich bola naivná a volali ju „dedinské teľa“.
Osudný večer prišiel 31. augusta 1933. Krátko predtým sa zverila kamarátke, že má schôdzku s rotmajstrom, ktorý jej sľúbil sobáš. Skutočne sa o ôsmej večer stretla s rotmajstrom Pěkným, ktorý si ale doviedol novú partnerku, prostitútku Koklesovú, ktorá pochádzala zo Žarnovice, a s ktorou sa Vranská poznala ešte zo Žiliny. Podľa jedného svedectva došlo k hádke, potom sa trojica presunula do hostinca U Kupcov, kde sa najedli a pili pivo. Okolo jedenástej večer sa rozdelili a Vranská navštívila ešte niekoľko podnikov. O jednej po polnoci ju videli naposledy živú. Podľa pitvy krátko na to zomrela – čas smrti určili medzi jednou a treťou hodinou ráno 1. septembra.
Podľa najnovších poznatkov vrah smeroval prvý úder na hrdlo obete. „Príčinou smrti neboli rany do hlavy, s čím pracovala pôvodná teória. Vranská bola podrezaná zaživa, potom sečné rany do hlavy, pravdepodobne sekáčikom na mäso alebo šabľou, potom bodné rany do hrudníka. Až potom bolo telo obete rozštvrtené,“ priblížil podľa idnes.cz Galaš.
Dva kufre s pozostatkami Vranskej naložil v Prahe neznámy človek na Masarykovej a Wilsonovej stanici do vlakov smerujúcich na Slovensko. Jeden sa našiel 2. septembra 1933 v Bratislave a obsahoval hlavu a nohy. Druhý našli v ten istý deň na stanici v Košiciach a bol v ňom ženský trup. Polícii trvalo dlho, kým telo identifikovala, hoci mala Vranskej odtlačky z predchádzajúceho zatknutia. Až 6. septembra potvrdila identitu obete jej sestra.
Na vyšetrovanie nasadili len málo detektívov a páchateľa (alebo páchateľov) nikdy nechytili. Vypočutí boli aj Pěkný a Koklesová a hoci rotmajster uviedol viacero nezrovnalostí, vyšetrovatelia ich nepreverovali ďalej. Pôvodná Pěkného výpoveď sa od Koklesovej značne líšila a až na druhý deň po dohovore s milenkou ju prišiel zmeniť tak, aby si navzájom poskytovali alibi. Dôkazy sú ale iba nepriame, hoci podľa Galaša predstavujú ucelený reťazec. „Je tam niekoľko pochybení, ktoré ak by sa nestali, tak by bol prípad pravdepodobne vyriešený oveľa skôr,“ povedal historik Miloš Vaněček. Kriminalistov zmiatli aj listy od „Fantóma ulice“, v ktorých sa anonym priznával k vražde Vranskej a ďalšej prostitútky Jany Janotovej.
„Prípad Vranskej už nie je pomníkom v pravom slova zmysle, môžeme ho považovať za objasnený,“ dodal riaditeľ múzea Galaš. Podľa neho mal rotmajster Pěkný aj pádny motív. Vranskej sľúbil sobáš, čo potvrdili viacerí svedkovia. Ak to ale nemyslel vážne, dopustil sa podľa vtedajších zákonov zločinu. V prípade odsúdenia by sa jeho vojenská kariéra skončila a prácu by si našiel nanajvýš ako robotník.
Kriminalisti dúfali, že identitu páchateľa pomôžu odhaliť testy DNA vlasov, ktoré sa našli za nechtami obete. Podozrivá dvojica je už dávno po smrti, no vyšetrovatelia získali vzorky DNA od ich príbuzných. Zhoda sa však nenašla. Mohlo ísť o kontamináciu z kufra prípadne z manipulácie s telom. Podľa Galaša je presvedčenie o tom, kto vraždil, hlavne výsledkom práce s archívnymi dokumentami. Čo sa nepodarilo zistiť, je miesto posledného odpočinku Vranskej. Vie sa, kedy bola pochovaná, no jej rodina už vymrela a ani ich hroby nie sú známe./agentury/
X X X
Hrubosť, násilie politikov netolerujeme. Sú riešením demokratickejšie strany, ktorým sa zodpovedajú?
Facky, päste a kopance, ktoré zúfalo pošpinili predvolebnú kampaň, nie sme politikom ochotní tolerovať. Aké demokraticky zúbožené politické strany ešte znesieme? Zapojte sa do pokračovania diskusie!
Vieme, akých by sme chceli politikov. Zhodujeme sa, že ich hrubé správanie a násilie neakceptujeme ani vtedy, ak pritom bojujú za naše vlastné záujmy. Očakávame od nich kontrolu nad vlastnými emóciami a že sa nebudú voziť na vlnách nenávisti.
Za mnohými problémami súčasnej politiky a spoločnosti vidíme nefunkčné politické strany. Aké teda chceme politické strany? Vnútorne skutočne demokratické alebo postavené viac na silnom lídrovi, ktorý vie dať bláznovi aj „po papuli”?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Kto sa zapojil?
Do diskusie sa zapojilo viac ako 90 diskutujúcich, ktorí sa na základe hlasovania automaticky rozdelili do dvoch názorových skupín – A a B.
Skupinu A charakterizuje jednoznačný odpor k hrubému správaniu politikov, násiliu, šíreniu nenávisti a absolútne to odsudzujú bez ohľadu na politika, či už jeho stranu podporujú, alebo nie.
Diskutujúci z tejto skupiny zhodne deklarovali, že im imponuje umiernená a nekonfrontačná komunikácia politikov a volia najmä podľa toho, či je strana (vnútorne) demokratická.
Diskutujúcich zoskupených do skupiny B charakterizuje menšia dôvera vo funkčnosť demokratických politických procesov. Nie sú presvedčení o tom, že spoločnosti by prospelo, keby sa občania viac zapájali do demokratického spravovania vecí verejných.
Táto časť diskutujúcich nesúhlasí ani s tým, že spoločným menovateľom mnohých problémov spoločnosti sú aj nefunkčné politické strany a riešenie preto nevidia ani v reforme politických strán, aby boli viac o členoch, a nie o predsedoch.
Bitiek bolo dosť. Teraz, politici, ľutujte
Zásadný a silný konsenzus nachádzame v tom, že politici by mali byť slušní – nemlátiť sa a neprovokovať. Zhodne totiž veríme, že politik sa nesmie dať uniesť emóciami a uchýliť sa k násiliu. Zároveň by nemal ani burcovať emócie vo svojich voličov a viezť sa na vlne nenávisti.
Jednoznačne sme tiež odmietli dvojaký meter. „Prehrešky politikov treba odsúdiť bez ohľadu na to, či ich stranu podporujem,” zhodla sa väčšina diskutujúcich v druhom najkonsenzuálnejšom komentári.
Úplne najväčšiu všeobecnú podporu získal komentár, v ktorom diskutujúci ocenili u politikov schopnosť oľutovať vlastné zlyhanie. „Cením si, ak si vie politik úprimne priznať chybu. A nevyhovára sa na kadekoho,” zhodli sme sa v diskusii. S týmto komentárom nesúhlasilo len jediné percento zo všetkých diskutujúcich.
Aktívnejší občania = lepší politici
V diskusii sme tiež našli zhodu v tom, že chceme žiť v spoločnosti, ktorá sa o politiku nebude zaujímať len raz za štyri roky. Vo väčšine sme ale presvedčení, že problémom slovenskej politiky je potreba lacnej zábavy. Tou sa však potom pre niektorých pozornosti chtivých politikov vie stať aj násilie, akého sme v aktuálnej predvolebnej kampani videli dostatok.
Skutočnosť, že nás politici odborníci veľmi nezaujímajú, považujeme zhodne za problém. „Politici robia šou a cirkusy, pretože voličov vecné riešenia až tak neupútajú,” zhodla sa väčšina aj v oboch názorových skupinách.
Kde však hľadať riešenie a cestu von z tohto stavu? Zhodli sme sa, že zloženie parlamentu a politická kultúra sú len zrkadlom našej spoločnosti. Sme preto presvedčení, že „keď budú občania aktívnejší, tak ich budú politici aj viac počúvať.”
Zhodujeme sa, že „občanov by sme mali viac zapájať do demokratických procesov”. Ako teda? Naozaj nepotrebujeme vytvárať nové a inovatívne demokratické fóra? A takýmto spôsobom sa podieľať na politike po celý rok, a nie len pred voľbami?
Straníci ako poslušní brigádnici?
Zároveň však zisťujeme, že nielen spoločnosť má morálno-kultúrne resty. Chybu vidíme aj v samotnom zrkadle. Až 75 % diskutujúcich je presvedčených, že „nefunkčné politické strany sú spoločným menovateľom mnohých problémov”.
Diskutujúci uznali, že za prešľapy vedenia sa vyvodzuje zodpovednosť ľahšie, ak je strana demokratická. Tomu však okrem našej náchylnosti k lacnej zábave často bráni aj samotné nastavenie politických strán, ktoré pred demokratickosťou uprednostňujú radšej pevné vedenie v rukách predsedu – otca zakladateľa.
Množstvo slovenských politických strán viac než demokratickú platformu na nachádzanie riešení a kompromisov skôr pripomína politickú eseročku bez vnútornej demokracie. Azda aj preto len deväť percent diskutujúcich nesúhlasilo s tvrdením, že „potrebujeme reformu politických strán, aby boli viac o členoch, a nie o predsedoch”.
Napokon sa ukazuje, že väčšia závislosť strany od svojho predsedu môže znamenať aj viac pochybností o správnom narábaní s financiami strany. Len 5 % diskutujúcich totiž odmietlo tvrdenie, že „politické strany by mali transparentne narábať s financiami”.
Ako teda reformovať politické strany, aby vedeli lepšie vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania svojho vedenia, aby uprednostňovali odborné riešenia pred cirkusom a do spoločnosť tak priniesli očakávané pozitívne zmeny? Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime odpovede na tieto otázky spoločne!
O projekte
DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Diskusie organizujeme dobrovoľne, pretože nám záleží na slušnej a vecnej diskusii. Viac informácií a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report z diskusie viete sledovať na tomto linku./agentury/