Únia chce postaviť obranný val. Bude Európska únia bezpečnejšia a ekonomicky silnejšia? Jej lídri sa stretli na summite v Bruseli, na ktorom Slovensko zastupuje premiér Robert Fico. EÚ potrebuje posilniť vlastnú obranu a plánuje naďalej pomáhať Ukrajine, ktorá už viac ako tri roky čelí veľkej ruskej invázii. Aj preto únia hľadá zdroje, aby mohla výrazne investovať do obrany, ale zároveň plánuje podporiť svoju konkurencieschopnosť. Všetky tieto debaty v Bruseli zarámcovali začiatok diskusie o novom sedemročnom rozpočte na obdobie 2028 až 2034.

 A hoci téma ekonomiky veľmi výrazne na summite rezonovala, väčšina krajín únie si dobre uvedomuje, že hospodársky rast nie je možné zaistiť bez fungujúcej bezpečnosti.

„Európa nemôže akceptovať, že by človek v Moskve určoval budúcnosť EÚ alebo NATO. Ak by sme to dopustili, potom sme už prehrali a je koniec,“ vyhlásila na adresu šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho vojny proti Ukrajine dánska premiérka Mette Frederiksenová.Maďarsko proti

Podporí Slovensko maďarského premiéra Viktora Orbána? To bola otázka, ktorú si pred summitom v Bruseli kládli mnohí zahraniční novinári. Maďarsko totiž na mimoriadnej schôdzke EÚ 6. marca neschválilo závery stretnutia týkajúce sa Ukrajiny. Nakoniec teda z toho bolo len vyhlásenie 26 štátov vrátane Slovenska.

Podobne to bolo dnes. Orbán odmietal podporiť Ukrajinu, no Fico sa v tomto k nemu nehlásil. „Takmer nikdy nemáme v Európe dokonalú jednotu. Myslím si však, že EÚ skutočne hľadá spôsob, ako obísť jednomyseľné rozhodovacie postupy, najmä pokiaľ ide o Ukrajinu,“ povedala fínska bezpečnostná analytička Minna Ålanderová z Centra pre analýzy európskej politiky.

„Čím je organizácia väčšia, tým zložitejšie je dosiahnuť stopercentnú jednotu. A v prípade Ukrajiny nehovoríme len o krajinách EÚ. Je dobré, že sa usilujeme spolupracovať aj s ďalšími štátmi, ako sú Británia či Kanada. Maďarsko však nemôže stále blokovať rozhodnutia o pomoci pre Kyjev. Povedzme si pravdu, že Orbán pochádza z pomerne malej európskej krajiny, a nie je to práve veľmoc z ekonomického či akéhokoľvek iného hľadiska. Hovorím ako niekto, kto pochádza z Fínska, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov. Čiže to vravím bez toho, aby som niekoho chcela uraziť,“ vysvetlila Ålanderová.

 Podľa analytičky platí, že pre menšie krajiny ako Maďarsko je členstvo v EÚ nesmierne dôležité. „V skutočnosti takto Budapešť dokáže rozšíriť svoje mocenské postavenie spôsobom, ktorý by nebol možný, keby nepatrila do únie. Takže Maďarsko, Fínsko či Slovensko z členstva v organizáciách, ako sú NATO či EÚ, zásadným spôsobom profitujú. Teraz je v súvislosti s Ukrajinou potrebné konať rýchlo, čiže sa únia musí vedieť posunúť vpred, aj keď sa nezapoja všetky krajiny. Som v tom však opatrne optimistická, lebo mimo zostalo len Maďarsko, veď Slovensko s vyhlásením súhlasilo. Svedčí to o tom, že únia je ochotná vynechať krajiny, ktoré nie sú takpovediac na palube. Ale platí aj to, že štáty, ktoré sa nepripoja k podpore Kyjeva, zo seba robia minimálne do istej miery menej relevantných hráčov,“ myslí si Ålanderová.

Miliardy eur

„Európska únia si zachováva svoj prístup dosiahnuť mier prostredníctvom sily, ktorý si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšom postavení s jej vlastnými silnými vojenskými a obrannými schopnosťami, ktoré sú toho základnou zložkou. V súlade s tým je EÚ naďalej odhodlaná v spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi partnermi a spojencami poskytovať Ukrajine a jej ľudu ďalšiu komplexnú podporu pri uplatňovaní prirodzeného práva na sebaobranu proti ruskej útočnej vojne. Únia je naďalej pripravená zintenzívniť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení vrátane nástrojov a opatrení na boj proti ich obchádzaniu s cieľom oslabiť schopnosť Moskvy pokračovať vo vedení útočnej vojny,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré schválila európska dvadsaťšestka, a ktoré vyzýva členské štáty, aby urýchlene zintenzívnili úsilie na riešenie naliehavých vojenských a obranných potrieb Ukrajiny.

Naozaj však platí aj to, že takmer nikdy v Európe nevládne dokonalá jednota. Premiér Fico na parlamentnom výbore pre európske záležitosti povedal, že keby v budúcnosti išli ruské sankcie proti mierovým snahám, Slovensko by ich mohlo vetovať. Rovnako sa proti nim postaví, ak by mali zasiahnuť oblasť jadrovej energetiky. Predseda vlády tiež zdôraznil, že Slovensko na Ukrajinu v žiadnom prípade nepošle vojakov, ani keby takáto misia mala mandát OSN.

Lídrom sa prostredníctvom videohovoru prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Potrebujeme finančné prostriedky na delostreleckú muníciu a skutočne by sme ocenili čo najrýchlejšiu podporu Európy vo výške aspoň päť miliárd eur,“ citovala hlavu štátu agentúra Ukriform. O spomenutej sume hovorila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. „Mali by sme naozaj začať s konkrétnymi krokmi – nielen hovoriť, ale aj konať, aby sme Ukrajine pomohli. Pretože čím silnejšia je na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom,“ uviedla.

 Bývalá estónska premiérka chce dať na stôl až 40 miliárd eur, no tento návrh narazil na odpor viacerých krajín. Podľa portálu Politico sa proti nemu postavili Francúzsko, Taliansko aj Slovensko, hoci ho Kallasová prezentovala ako dobrovoľnú iniciatívu, do ktorej by sa mohli zapojiť aj štáty mimo EÚ. Jednou z hlavných otázok je, na základe čoho by sa peniaze vyzbierali. Hlavným kritériom by mal byť hrubý domáci produkt krajín./agentury/

X X X

Musíme sa vysporiadať s Ruskom, má najväčšie územie a cennú pôdu, vyhlásil Trump

 Americký prezident Donald Trump považuje Rusko za „veľmi cennú zem“, s ktorou sa Amerika „musí vysporiadať“. Uviedol to počas rozhovoru pre Breitbart News.

Trump poznamenal, že hoci ekonomická otvorenosť USA voči Rusku nie je cieľom ani motívom rozdeliť Rusko s Čínou, môže to byť dôsledok týchto krokov. „Môže to byť dôsledok, ale myslím si, že je to dobré. Musíme sa vysporiadať s Ruskom. Majú najväčšie územie, väčšie ako Čína,“ povedal.

Americký prezident to vysvetlil tým, že Rusko má „11 časových pásiem“. „Môžete preletieť cez 11 časových pásiem z jednej strany na druhú. Majú veľmi cennú pôdu,“ poznamenal Trump.

 Šéf Bieleho domu pripomenul, že USA uzatvárajú s Ukrajinou dohodu o nerastoch vzácnych zemín, a preto podľa neho „môžeme aspoň povedať, že sme dostali peniaze späť a môžeme niečo urobiť“.

Okrem Číny sa pristavil aj pri Indii. Povedal, že má s Indiou „veľmi dobrý vzťah“, ale táto krajina má na Spojené štáty uvalené príliš vysoké clá.

„Mám veľmi dobrý vzťah s Indiou, ale jediný problém, ktorý mám s Indiou, je, že je to jedna z krajín s najvyššími tarifami na svete,“ povedal Trump. „Verím, že pravdepodobne výrazne znížia tieto tarify, ale 2. apríla im budeme účtovať rovnaké tarify, aké oni účtujú nám.“/agentury/

 X X X

 Najväčší darca Pellegriniho, ktorého firmy dlhujú štátu. Kto je Radomír Šalitroš?

 Nový štátny tajomník si z dlhov jeho firmy ťažkú hlavu nerobí. „Konatelia vravia, že to sú staré údaje, že všetko je už uhradené,“ povedal.

V politike zatiaľ hlbokú stopu nezanechal, zviditeľnila ho až rebélia s pôvodne troma ďalšími kolegami poslancami z vládneho Hlasu. Bližší obraz o tomto inak nenápadnom politikovi, ktorý si zasadol do kresla štátneho tajomníka ministerstva investícií, vykresľujú jeho doterajšie podnikateľské aktivity a ľudia, ktorými sa obklopil.

Najväčší darca

Radomír Šalitroš sa do veľkej politiky dostal cez bývalý politický projekt Dobrá voľba, ktorý napokon sfúzoval s Hlasom. V predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2020 ale strana Dobrá voľba ešte skúšala šťastie vlastnými silami. Už pred nimi sa zviditeľnil, keď tejto strane požičal 200-tisíc eur.

Štedrý bol aj počas posledných prezidentských volieb, ktoré vyhral dovtedajší predseda Hlasu Peter Pellegrini. Šalitroš sa sám označil za najväčšieho darcu, ktorý vlani na jeho kampaň prispel, aktuality.sk

X X X

 Zelenskyj odmieta diskusiu o vlastníctve Záporožskej elektrárne

 Zelenskyj odmietol Trumpov návrh na prevzatie Záporožskej elektrárne USA, no uviedol, že investície sú po oslobodení možné.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vylúčil diskusiu o vlastníctve okupovanej jadrovej elektrárne v Záporoží, ktorú by podľa návrhu prezidenta USA Donalda Trumpa mohol prevziať Washington. Táto elektráreň sa nachádza v meste Enerhodar na Ruskom okupovanom území Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Na tlačovej konferencii v Osle, kde rokoval s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem, Zelenskyj uviedol, že na Ukrajine je 15 jadrových elektrární a všetky právne patria ukrajinskému štátu. Dodal však, že Kyjev je otvorený americkým investíciám, keď Ukrajina získa späť kontrolu nad záporožskou elektrárňou, ktorá je ruskými jednotkami obsadená prakticky od začiatku vojny.

Zelenskyj pred novinármi vyhlásil, že s Trumpom nerokoval o otázke vlastníctva Záporožskej jadrovej elektrárne. Dodal však, že „ak ju (Američania) chcú prevziať od Rusov, ak ju chcú modernizovať, investovať – to je iná otázka. Je to otvorená otázka, môžeme o tom hovoriť.“

Trump tento návrh predniesol počas stredajšieho telefonátu so Zelenským, ktorý bol pravdepodobne ich prvým rozhovorom od roztržky, ktorá sa odohrala 28. februára v Oválnej pracovni Bieleho domu pred novinármi a zapnutými televíznymi kamerami.

Vo vyhlásení, ktoré po tomto telefonáte vydal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, sa uvádza, že Trump a Zelenskyj diskutovali o „dodávkach elektriny a jadrových elektrárňach“ na Ukrajine, pričom USA so svojimi odbornými znalosťami v oblasti elektriny a verejných služieb „by mohli byť veľmi nápomocné pri prevádzke týchto elektrární“.

„Americké vlastníctvo týchto elektrární by bolo najlepšou ochranou pre túto infraštruktúru a podporou ukrajinskej energetickej infraštruktúry,“ píše sa v Rubiovom vyhlásení.

Keď sa novinári v Osle Zelenského pýtali na tento zámer, Zelenskyj pripomenul, že všetky jadrové elektrárne na Ukrajine sú vo vlastníctve štátu. Dodal, že s Trumpom diskutovali konkrétne o jadrovej elektrárni v Záporoží – v súvislosti s ňou Trumpovi povedal, že „ak táto elektráreň nebude ukrajinská, nebude vyrábať pre nikoho. Bolo by to protiprávne“., aktuality.sk

X X X

Putin: Rusko si nebude nárokovať Odesu a iné mestá Ukrajiny, ak budú anektované regióny uznané ako ruské

Ruský prezident Vladimir Putin na neverejnej časti kongresu, na ktorom sa zúčastnili oligarchovia a podnikatelia, povedal, že invázii na Ukrajinu sa dalo zabrániť. Podmienkou však bolo uznanie Krymu za územie Ruskej federácie, ako aj autonómia Luhanskej a Doneckej republiky

 Počas uzavretého stretnutia so zástupcami Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov popoludní 18. marca prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko si nebude nárokovať „Odesu a iné územia“ Ukrajiny, ak sa počas mierových rokovaní Krym, samozvaná DĽR a LĽR, ako aj anektované regióny Cherson a Záporožie uznajú za ruské územia. Vo svojom článku o tom napísal osobitný korešpondent Kommersant Andrei Kolesnikov, informuje o tom ruský server Meduza.

Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov (Российский союз промышленников и предпринимателей – РСПП ), lobistická skupina so sídlom v Moskve, presadzuje záujmy podnikania v Rusku. Má viac ako 1000 členov vrátane súkromných a štátnych spoločností, tovární a zahraničných a ruských závodov.

Kolesnikov s odvolaním sa na viacerých účastníkov stretnutia tvrdí, že Putin počas uzavretej časti podujatia hovoril s podnikateľmi nie o biznise, ale o Ukrajine a mierových rokovaniach. Ruský prezident uviedol, že Ukrajina mala možnosť, ako píše Kolesnikov, „vyjsť s malým krviprelievaním“ a začať hovoriť o uznaní Krymu. „Potom, keď bolo jasné, že nechcú počuť o uznaní autonómie Luhanskej a Doneckej republiky, Nakoniec o ich uznaní, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako súčastiach Ruska. A čím ďalej bol bod, v ktorom bolo možné Rusko zastaviť, tým menšia šanca na dosiahnutie dohody,“ píše Kolesnikov.

 Podľa Kolesnikovových spolubesedníkov Putin na stretnutí povedal, že teraz ide o to, aby boli Krym, LĽR, DĽR, Chersonská a Záporožská oblasť uznané za súčasť Ruska. V článkui sa neuvádza, kto by to mal urobiť – iba Ukrajina alebo Spojené štáty a Európa. „Ak sa to stane v blízkej budúcnosti, Rusko, ako mi povedali účastníci stretnutia, si nebude nárokovať Odesu a ďalšie územia, ktoré teraz patria Ukrajine. Ale aj tento bod môžu premeškať, pretože „nemajú čas na zakopávanie“.

Poloha Odesy na Ukrajine

Účastníci stretnutia zároveň poznamenali to isté: podľa ich názoru Vladimir Putin verí, že je možné dosiahnuť dohodu s Donaldom Trumpom a vo všeobecnosti Donaldovi Trumpovi skutočne verí,“ uviedol korešpondent Kommersant. Putinovo uzavreté stretnutie s podnikateľmi sa uskutočnilo krátko pred telefonickým rozhovorom ruského prezidenta s Donaldom Trumpom. Redaktori poľskej stránky Kresy24 pripúšťajú aj možnosť, že článok bol zvrejnený aj s Putinovými výrokmi so schválením Kremľa.

 Ak sa Putin vyjadril, že nebude chcieť Odesu (a iné ukrajinské mestá…) za nejakých podmienok, dá sa z toho vyvodzovať, že aj toto prístavné mesto mal za cieľ dobyť. Za súčasného tempa postupu ruských vojakov by to znamenalo ešte veľmi dlhú vojnu. Navyše ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už viackrát označil možnosť právneho uznania akéhokoľvek ukrajinského územia za ruské za „červenú čiaru“ pre Kyjev. Zelenskyj zároveň priznal, že po skončení bojov môžu niektoré územia de facto zostať ruskými (ale nie de iure)./agentury/

 X X X

 Veľká banka ohlásila odstávku služieb. Chystajte si hotovosť, nebudú sa dať vybrať peniaze z bankomatu, nepôjde internetbanking

 „Vylepšujeme naše bankové služby, aby sa vám s nimi pracovalo ešte pohodlnejšie. V sobotu 22. marca bude nedostupná väčšina našich služieb. Veríme, že odstávka vám nespôsobí komplikácie. Za obmedzené používanie našich služieb sa vopred ospravedlňujeme. Ďakujeme vám za pochopenie, “ uviedla na svojom webe Slovenská sporiteľňa.

Čo nebude fungovať a kedy?

V sobotu 22. marca v čase od 4.00 do 21.30 nebude môžné vyberať peniaze mobilom a nebude dostupné vkladanie peňazí cez vkladomaty.

Výrazné obmedzenia sa dotknú používania služieb mobilného banovníctva. V 22. marec v čase od 4.00 do 10.00 nebude možné využívať službu SpooPay. Takisto sa v tomto čase nedostanete do viacerých služieb ako Internetbanking George, mobilná aplikácia George, Databanking, Business24, Business24 mobilná aplikácia, MultiCash, SMS služby a API rozhranie pre tretie strany. Do 23.00 bude používanie uvedených služieb obmedzené.

Čo to znamená pre klientov

Zadané platby do iných bánk a zahraničné platby budú v obratoch (mobilná apka) alebo v histórii (webová verzia) zobrazené ako spracovávané. Platby nie je potrebné opätovne zadávať, budú zúčtované automaticky po ukončení obmedzení po 23.00.

Splatenie kreditnej karty bude viditeľné iba na účte, z ktorého sa platba realizovala. Nebudú zobrazené aktuálne zostatky na účtoch, nebude možné nastavenie trvalých príkazov a inkás, nastavenie notifikácií ani zriaďovanie a zmena produktov a služieb cez eBanku./agentury/

X X X

 EÚ až na Orbána vyzvala Putina, aby ukázal „skutočnú vôľu“ ukončiť vojnu. Zelenskyj žiada päť miliárd na muníciu

Prezidenti a premiéri 26 členských krajín Európskej únie sa v Bruseli zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny a vyzvali aj Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu. Potvrdil to zdroj Únie. Proti bol podľa informácií ČTK maďarský ministerský predseda Viktor Orbán. Text preto nemá obvyklú záväznosť oficiálnych záverov summitu, na schválenie ktorých je potrebná jednomyseľnosť.

 „Európska rada znovu vyjadruje svoju podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva a víta všetko úsilie o dosiahnutie takého mieru,“ stojí v texte o Ukrajine podporenom 26 štátmi. Lídri tiež uvítali spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. „Európska rada vyzýva Rusko, aby preukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ dodáva text.

 Maďarskí diplomati dali už vopred najavo, že ich krajina závery týkajúce sa Ukrajiny nemieni podporiť. Vadí im najmä vyjadrenie, že si Európska únia zachováva svoj prístup „mier prostredníctvom sily“. Ten vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii pre prípadné vyjednávania, čo znamená pokračovanie vojenskej pomoci brániacej sa krajine.

So štátnikmi sa prostredníctvom videokonferencie spojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý uviedol, že Rusko stále útočí na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Sľúbené 30-dňové zastavenie útokov na energetickú sústavu zo strany Moskvy podľa neho vôbec nič nezmenilo. Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval, aby plnil svoje sľuby. Krajina Európskej únie tiež požiadal ukrajinský prezident o schválenie piatich miliárd eur na nákup delostreleckej munície.

Moskva tvrdí, že po utorkovom telefonáte medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Putinom, nechala zastaviť útoky na ukrajinskú energetiku. „Nič sa nezmenilo,“ upozornil Zelenskyj. Podľa neho ruská armáda podnikla nový úder na energetickú infraštruktúru v stredu večer. „My na Ukrajine tomu čelíme každý deň, každú noc,“ povedal podľa AFP Zelenskyj.

„Putin musí prestať vznášať zbytočné požiadavky, ktoré len predlžujú vojnu, a začať plniť to, čo sľúbil svetu,“ uviedol ďalej Zelenskyj. Európsku úniu tiež vyzval, aby ponechala sankcie zavedené na Rusko v súvislosti s vojnou dovtedy, kým ruská armáda začne sťahovať s ukrajinského územia a kým Rusko „vyplatí plné odškodné za škody spôsobené svojou agresiou“.

 Pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu podľa Zelenského ukazujú, že je potrebné, aby krajiny EÚ nepoľavovali v pomoci Ukrajine, ale naopak, aby jej navýšili. „A to platí hlavne pre protivzdušnú obranu,“ uviedol ukrajinský prezident. „Prebiehajúce diplomatické snahy neznamenajú, že by Rusko malo byť pod menším tlakom,“ uviedol ďalej Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina sa snaží, aby EÚ bola na rovnakej úrovni s ostatnými aktérmi v rozhovoroch o mieri.

„Potrebujeme prostriedky na delostreleckú muníciu, a boli by sme vďační za čo najrýchlejšiu európsku pomoc vo výške päť miliárd eur,“ uviedol Zelenskyj na sieti Telegram, keď popisoval svoje video vystúpenie na summite. Podľa neho sú potrebné investície do vojenského priemyslu v krajinách EÚ aj na Ukrajine. Prezidenti a premiéri únijných krajín by dnes mali rokovať okrem iného o návrhu šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej ohľadom ďalšej pomoci Ukrajine vo výške až 40 miliárd eur.

Aj veľkí sú proti

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová priznala, že niektoré veľké krajiny sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur. Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.

 „Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy,“ povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady (ER). Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Proti tejto iniciatíve – ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily – sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

 Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej – menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

 Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. „Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme,“ zdôraznila./agentury/

    X X X

 Sankcie musia zostať v platnosti, kým sa Rusko nestiahne, vyzýva Zelenskyj

 Ukrajinský prezident upozornil, že Rusko ignoruje dohodu o neútočení a pokračuje v ničení ukrajinskej infraštruktúry.

Na štvrtkové zasadnutie Európskej rady v Bruseli sa prostredníctvom telemostu pripojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európskych partnerov vyzval, aby ponechali v platnosti sankcie proti Rusku až do momentu, keď Moskva začne sťahovať svoje sily z Ukrajiny. Upozornil, že napriek dohode s USA pokračuje Rusko v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Putin musí prestať klásť zbytočné požiadavky, ktoré len predlžujú vojnu, a musí začať plniť to, čo sľubuje svetu,“ vyhlásil Zelenskyj. „Sankcie musia zostať v platnosti, kým sa Rusko nezačne sťahovať z našej krajiny a plne nenahradí škody spôsobené svojou agresiou,“ deklaroval ukrajinský prezident.

Moskva naďalej útočí

Európskych lídrov tiež informoval, že Moskva pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa prezidenta Ukrajiny tak Moskva robí napriek tomu, že Putin sa v utorok s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dohodol na 30 dní trvajúcom neútočení na energetické zariadenia.

„Včera večer zasiahol našu energetickú infraštruktúru ďalší ruský úder. My na Ukrajine tomu čelíme každý deň a noc, vy to viete. A napriek Putinovým slovám o údajnej pripravenosti zastaviť útoky sa nič sa nezmenilo,“ povedal Zelenskyj lídrom európskej dvadsaťsedmičky, aktuality.sk

X X X

 Ukrajina bude s USA rokovať v pondelok v Saudskej Arábii

Ruskí a americkí experti majú v Saudskej Arábii prerokovať podmienky prímeria, ktoré zahŕňajú zastavenie útokov na energetické zariadenia.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v pondelok stretnú v Saudskej Arábii, aby rokovali o navrhovanom zastavení ruských a ukrajinských útokov na energetické zariadenia. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Budú tam naše technické tímy,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Nórsku. Ukrajinský prezident priblížil, že v rovnakom čase sa v Saudskej Arábii uskutočnia samostatné stretnutia ruských a amerických predstaviteľov s cieľom dohodnúť sa na podmienkach prímeria zahŕňajúcich zmienené zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Informáciu o pondelňajších stretnutiach svojich predstaviteľov s americkými krátko predtým zverejnil aj Kremeľ.

Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov informoval, že Moskvu budú na rokovaniach s USA zastupovať Grigorij Karasin, predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie, a Sergej Beseda, poradca šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Ušakov to oznámil po rozhovore s poradcom pre národnú bezpečnosť USA Michaelom Waltzom, na ktorom sa podľa jeho slov obaja dohodli, že na rokovania vyšlú tímy „expertov“.

Delegácie tam podľa neho majú prerokovať aj „iniciatívy“, o ktorých hovoril v utorok ruský prezident Vladimir Putin s americkým Donaldom Trumpom v súvislosti s Čiernym morom.

AFP pripomína, že FSB ešte v roku 2014 priznala, že Sergej Beseda bol v Kyjeve počas násilného zásahu proti demonštrantom na Majdane. Západ na neho ešte v roku 2014 uvalil sankcie. Druhý menovaný, Karasin, je kariérnym diplomatom, aktuLITY.SK

 X X X

 Vodiči pozor, chystajú sa veľké zmeny. Bodový systém aj koniec nulovej tolerancie alkoholu

Popri zavedení bodového systému by mala skončiť aj nulová tolerancia alkoholu a rozšíria sa priestupky, ktoré možno riešiť inštitútom objektívnej zodpovednosti.

 Novela zákona o cestnej premávke by mala umožniť zavedenie bodového systému.

O zavedení bodového systému sa na Slovensku hovorí už niekoľko rokov. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran ešte na jeseň v roku 2022 vyhlásil, že by sa mal zaviesť už v najbližšej dobre. Neskôr hovorkyňa Policajného zboru upresnila, že k nahliadnutiu bude najneskôr koncom februára 2023. Máme jar 2025 a bodový systém na Slovensku stále nie je, ale vraj čo nevidieť, bude. Aj to je však otázne, pretože „v súčasnej dobe je predčasné hovoriť o zavádzaní akýchkoľvek konkrétnych opatrení,“ povedal pred niekoľkými dňami pre STVR hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Vzhľadom na to, že máme polovicu marca a novela zákona o cestnej premávke zatiaľ nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní, po ktorom navyše bude musieť prejsť v štandardnom režime dvomi čítaniami v parlamente a následne musí byť zverejnená, aby nadobudla platnosť, tak vzhľadom na to, že v lete budú parlamentné prázdniny, sa bodového systému dočkáme najskôr na jeseň, no je možné, že až v budúcom roku.

Bodový systém: zatiaľ veľká neznáma

Môžeme si však zrekapitulovať aspoň to, čo sa doteraz o novele zákona o cestnej premávke, zmene sankcií za niektoré priestupky a novom bodovom systéme oficiálne a neoficiálne povedalo. „Navrhuje sa, aby za porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré majú najväčší vplyv na vznik dopravných nehôd, boli prideľované fixne určené počty bodov. Po ich dosiahnutí bude vodič motorového vozidla povinný plniť určité povinnosti, ak bude chcieť pokračovať vo vedení motorového vozidla. Významnou zmenou by malo byť motivovanie vodiča k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a odsúdenie ich porušenia,“ povedala koncom roku 2022 pre Pravdu vtedajšia hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Najnovšie sa objavili informácie, že v slovenskom bodovom systéme bude vodič body „zbierať“, pričom 3 body dostane za trestné činy (napríklad alkohol nad 1 promile), 2 body za závažné porušenia pravidiel a 1 bod za menšie priestupky. V prípade, že vodič nazbiera 5 „trestných“ bodov, bude mu odobratý vodičský preukaz, pričom jeho opätovné získanie bude spojené aj preskúšaním. Pri tých, ktorí už o vodičské oprávnenie prišli, by sa mal počet pridelených bodov zdvojnásobovať. Otázne je, ktoré priestupky budú „obodované“ a či vodičovi za jazdu bez porušenia pravidiel budú body po uplynutí stanovenej doby aj odčítavané.

V roku 2022 sa však hovorilo aj o 12-bodovom systéme, ktorý by kopíroval český, fungujúci už od roku 2006 a začiatkom roku 2023 bol alternatívou aj 9-bodový variant. Jednotlivé priestupky v ňom mali byť obodované jedným až štyrmi bodmi, podľa ich závažnosti. „Ako príklad možno uviesť nepripútanie sa bezpečnostným pásom, ktoré bude ohodnotené jedným bodom, no vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu bude patriť k tým najzávažnejším priestupkom, ktorý bude ohodnotený až štyrmi bodmi,“ naznačil fungovanie systému vo februári 2023 v spravodajskej relácii STV Tomáš Vrábel, ktorý riadil Odbor dopravnej polície PPZ SR.

Benevolentnejší k alkoholu

Okrem bodového systému sa však pripravujú aj ďalšie zmeny. Napríklad nulovú toleranciu alkoholu by mala nahradiť povolená hranica do úrovne 0,2 promile. To je krok, s ktorým mnohí nebudú súhlasiť, no faktom je, že približne do úrovne 0,3 promile nebol preukázaný žiaden významný účinok alkoholu na človeka, nehovoriac už o tom, že ľudské telo si ho dokáže metabolizovať aj samé, takže nulová hranica tolerancie nie je úplne v poriadku. Nie je v poriadku ani preto, lebo minimálnu povolenú odchýlku pri meraní majú aj policajné meracie prístroje.

 S tým súhlasí aj dopravný analytik Jozef Drahovský, ktorý pre Pravdu pro otázke o zmysle nulovej tolerancie alkoholu povedal: „Ja by som pre dolnú hranicu vzal vzor z Rakúska a vodičov netrestal za zvyškový alkohol, ktorý je v takom pásme, že nemôže ovplyvniť správanie vodiča. Naopak, ak je to vyššia hladina, ktorá môže správanie ovplyvniť, tak tam by som bol za zvýšenie trestu. Pokojne aj s každou desatinou promile nech sa to zvyšuje. Problém môže byť v tom, že ak zvýšime všetko rovnako, vodič nebude cítiť rozdiel pri nižšej a vyššej koncentrácii alkoholu v krvi.“

Ďalšie plánované zmeny

Z ďalších zmien, ktoré by plánovaná novela zákona o cestnej premávke mala podľa denníku Hospodárske noviny priniesť treba spomenúť, že zvýšiť by sa mala aj ochrana chodcov pred vstupom na priechod a rozšíri sa zoznam priestupkov, ktoré možno riešiť pomocou objektívnej zodpovednosti. Zaradené by tam mali byť priestupky ako nezapnutý bezpečnostný pás, telefonovanie za volantom, vjazd do križovatky v situácii, keď z nej vodič nemá zabezpečený plynulý výjazd, jazda v protismere alebo nedodržanie povinných rozostupov na diaľnici.

Uvidíme, čo z toho naozaj bude platiť, prvé konkrétne informácie sa zrejme dozvieme až z návrhu zmeny zákona, ktorý by sa mal objaviť v medzirezortnom pripomienkovom konaní čoskoro. No presne to isté nám kompetentní sľubovali už koncom roku 2022 a ako vravia naši západní susedia: „skutek utek“./agentury/

X X X

 USA predĺžili Slovensku výnimku zo sankcií na Gazprombank až do mája

Spojené štáty predĺžili Slovensku výnimku zo sankcií, ktoré vlani v novembri uvalili na ruskú spoločnosť Gazprombank. Tá inkasuje platby za plyn od európskych zákazníkov štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Výnimka, ktorú Bratislava získala vlani v decembri, tak nanovo platí až do mája. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj.

 Vláda končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena na prelome rokov uvalila ďalšie sankcie na ruský energetický sektor, ktorý podľa Washingtonu poskytuje Moskve najväčší zdroj financovania agresie proti Ukrajine. Začiatkom januára sa to dotklo takzvanej tieňovej flotily tankerov prepravujúcich ruskú ropu a ruských ropných spoločností. Už v októbri minulého roka potom sankcie doľahli práve na Gazprombank.

 Gazprombank bola dovtedy jednou z posledných ruských finančných inštitúcií, ktoré nepodliehali sankciám. Európskym zákazníkom to umožnilo naďalej platiť za ruský plyn. Turecko, Maďarsko a Slovensko dostali zo sankcií dočasnú výnimku.

 Gazprombank je jednou z najväčších ruských bánk a čiastočne ju vlastní plynárenská spoločnosť Gazprom, nad ktorou má kontrolu Kremeľ. Gazprom má v Rusku monopol na export plynu sieťou potrubia./agentury/

 X X X

 Srbská opozícia navrhuje vytvoriť prechodnú vládu

 Rada Európy vyzvala Srbsko na vyšetrovanie použitia sonického dela počas protestov, čo vláda poprela napriek tvrdeniam opozície a účastníkov.

V záujme riešenia krízy v Srbsku väčšina opozičných strán v srbskom parlamente vo štvrtok navrhla vytvorenie prechodnej vlády, ktorá by pripravila voľby považované všetkými stranami za spravodlivé, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Podľa informácií AFP by táto vláda mala krátky mandát a pozostávala by z odborníkov nominovaných zástupcami všetkých parlamentných strán a občianskeho sektora. „Je to jediné riešenie na prekonanie krízy,“ vyhlásil opozičný poslanec Miroslav Aleksič.

Predsedníčka srbského parlamentu a členka vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS) Ana Brnabičová však tento návrh opozície odmietla a označila ho za „pokus o uchopenie moci bez volieb“.

Zakázané sonické delo

Medzičasom Rada Európy (RE) vo štvrtok vyzvala Srbsko, aby vyšetrilo tvrdenia, že srbská polícia počas masovej demonštrácie v Belehrade použila vojenské zariadenie používané na rozohnanie davu – tzv. sonické delo.

S tvrdením, že bezpečnostné zložky ho minulú sobotu v Belehrade použili, prišla časť účastníkov zhromaždenia i opoziční politici. Srbská vláda toto tvrdenie poprela.

Vo vyhlásení spravodajcov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Axela Schäfera z Nemecka a Victorie Tiblomovej zo Švédska sa však uvádza, že lekársku pomoc po zhromaždení potrebovali „desiatky ľudí“.

Hlboké znepokojenie

Zastúpenie Srbska pri PZ RE správu spravodajcov odsúdilo a uviedlo, že „neposkytuje objektívny a vyvážený pohľad na situáciu v Srbsku“. Dodalo, že Srbsko dôrazne odmieta tvrdenia o používaní nezákonných zbraní vrátane zvukových diel. V reakcii na správu spravodajcov srbská misia pri PZ RE dodala, že Srbsko koná v súlade s demokratickými zásadami a princípmi právneho štátu.

PZ RE vo svojom vyhlásení vyjadruje aj hlboké znepokojenie v súvislosti s eskaláciou napätia v Srbsku a vyzýva „všetky strany, aby sa zapojili do konštruktívneho a inkluzívneho dialógu“.

Protivládne protesty vedené študentmi otriasajú Srbskom spôsobom nevídaným od 90. rokov 20. storočia. Sú reakciou na zrútenie betónovej nadstavby nad vchodom do železničnej stanice v meste Nový Sad. K tejto tragédii došlo 1. novembra 2024 a zahynulo pri nej 15 ľudí, väčšinou študentov. Časť srbskej verejnosti túto tragédiu spája s korupciou, ktorá v Srbsku podľa nich ovplyvňuje každodenný život, činnosť vládnych inštitúcií i realizáciu stavieb, aktuality.sk

X X X

 Medzinárodný olympijský výbor po prvýkrát povedie žena z Afriky. Bacha nahradí olympijská víťazka

Novou prezidentkou Medzinárodného olympijského výboru (MOV) sa stala Kirsty Coventryová. Ministerku športu Zimbabwe a dvojnásobnú olympijskú víťazku v plávaní zvolili vo štvrtok na 144. zasadnutí MOV v gréckom meste Costa Navarino už v 1. kole.

 Končiaci prezident MOV Thomas Bach so svojou nástupkyňou Kirsty Coventryovou.

Stala sa historicky prvou ženou na čele MOV a prvým prezidentom z Afriky, vo funkcii nahradila Nemca Thomasa Bacha.

V tajnej voľbe sa všeobecne očakával dramatický niekoľkokolový súboj, Coventryová napokon dostala už v 1. kole potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov od členov MOV.

Vo veku 41 rokov sa stala najmladším prezidentom MOV. Vo funkcii bude osem rokov, po nich sa môže znovu uchádzať o post, ale už len na štvorročné obdobie.

Coventryová je v poradí desiaty prezident MOV. Z doterajších deviatich šéfov MOV bol len jediný, ktorý nepochádzal zo „starého kontinentu“. Američan Avery Brundage viedol výbor v rokoch 1952 až 1972.

 Do boja o post prezidenta vstúpilo až sedem kandidátov z radov členov MOV. Okrem Coventryovej sa o nástupnícky post po Bachovi uchádzali aj jordánsky princ Faisal Al-Hussajn, šéf medzinárodnej cyklistiky David Lappartient, prezident Medzinárodnej lyžiarskej a snoubordovej federácie (FIS) Johan Eliasch, súčasný viceprezident MOV Juan Antonio Samaranch ml., šéf Svetovej atletiky Sebastian Coe a šéf Medzinárodnej gymnastickej federácie Morinari Watanabe.

Na januárovom mimoriadnom zasadnutí MOV v Lausanne všetci kandidáti predniesli svoje manifesty. Podstatne podrobnejšie však vysvetlili svoje zámery vo videokonferenciách so zástupcami médií, ktoré v marci zorganizovala Medzinárodná asociácia športovej tlače (AIPS).

Tajné voľby sa začali vo štvrtok o 15.30 SEČ, pred nimi museli všetci členovia odovzdať svoje mobilné telefóny. Na zvolenie prezidenta bola potrebná absolútna väčšina hlasov, Coventryová ju prekvapujúco získala už v úvodnom kole.

Zo 109 prítomných členov MOV hlasovalo podľa agentúry AP 97. Nový prezident MOV tak potreboval na zvolenie minimálne 49 hlasov – a presne toľko Coventryová dostala.

Samaranch ml. získal vo voľbe 28 hlasov, ďalší protikandidát Coe osem, Lappartient a Watanabe po štyri, Eliasch a princ Faisal Al-Hussajn po dva.

Ako zvyčajne nehlasoval úradujúci prezident MOV a nemohli hlasovať ani krajania niektorého z kandidátov – teda traja z Francúzska, po dvaja z Veľkej Británie i Španielska a jeden z Japonska.

 Dvojnásobná olympijská víťazka, sedemnásobná medailistka z OH a sedemnásobná majsterka sveta v plávaní bola jediná žena medzi uchádzačmi. Bývalá predsedníčka komisie športovcov MOV (2018 – 2021) a členka exekutívy MOV (2018 – 2021 a aktuálne od 2023) je už od roku 2018 ministerka športu v Zimbabwe.

Päťnásobná olympionička je v MOV od roku 2013, doteraz viedla dve komisie a jednu pracovnú skupinu MOV. Osem rokov v MOV pôsobila za komisiu športovcov, v roku 2021 sa stala individuálnou členkou organizácie.

V prezentácii pred členmi MOV sa prejavila ako pomerne konzervatívna kandidátka, ktorá v smerovaní MOV nechcela robiť žiadne radikálnejšie zmeny. Opatrne sa vyjadrila aj k téme súťaženia transrodových športovcov.

Zároveň predstavila víziu riešenia nerovnosti zastúpenia žien vo vedúcich štruktúrach, pričom tvrdila, že ženy by nemali byť vo svete športu výnimkou. Coventryovú údajne preferoval aj dosluhujúci šéf MOV Bach.

 V uplynulých týždňoch však čelila tvrdej antikampani, v ktorej sa okrem iného zdôrazňovala jej silná väzba na nedemokratický režim v Zimbabwe na čele s prezidentom Mgangagwom, ako aj jej údajne neúspešné pôsobenie vo funkcii ministerky športu, uviedol olympic.sk.

„Toto je výnimočný moment,“ uviedla Coventryová v prvom príhovore. „Ako deväťročné dievča som ani nepomyslela, že tu budem jedného dňa stáť.

Je to pre mňa nielen obrovská česť, ale zároveň aj pripomienka pre každého z vás, že budem túto organizáciu viesť s hrdosťou a dbať na najvyššie hodnoty.

Všetci budete hrdí na to, ako ste sa v tento deň rozhodli. Ďakujem vám z celej hĺbky môjho srdca, teraz nás čaká veľa práce,“ citovala ju agentúra AFP.

 Coventryová dodala, že by chcela spolupracovať aj so svojimi protikandidátmi v boji o prezidentský post: „Musíme pracovať spoločne. Chcela by som sa skutočne poďakovať všetkým kandidátom.

Boli to neskutočné preteky, urobili nás lepšími, sme teraz silnejšie hnutie. O tom som presvedčená z rozhovorov, ktoré som s vami v uplynulých dňoch absolvovala. Verím, že sa spoločne zhodneme na hlavných myšlienkach.“

Novozvolená šéfka MOV ďalej zdôraznila, že šport má bezkonkurenčnú silu zjednocovať, inšpirovať a vytvárať príležitosti pre všetkých. „Som odhodlaná zabezpečiť, aby sme túto silu využili naplno.

Spolu s celou olympijskou rodinou, vrátane športovcov, fanúšikov a sponzorov, budeme stavať na našich pevných základoch, prijímať inovácie a presadzovať hodnoty priateľstva, dokonalosti a rešpektu. Budúcnosť olympijského hnutia je svetlá a ja sa neviem dočkať momentu, kedy začnem.“

 Dosluhujúci prezident MOV Thomas Bach privítal rozhodnutie členov MOV. „Teším sa na intenzívnu spoluprácu so svojou nástupkyňou, najmä počas prechodného obdobia.

Niet pochýb, že budúcnosť nášho olympijského hnutia je svetlá a že hodnoty, za ktorými si stojíme, nás budú sprevádzať aj v nasledujúcich rokoch,“ vyhlásil podľa DPA.

Mandát Thomasa Bacha sa skončí v tomto roku. Prvýkrát ho zvolili za prezidenta MOV v roku 2013 na osemročné obdobie, v roku 2021 ho zvolili na ďalšie štyri roky. Podľa aktuálneho znenia Olympijskej charty je 12 rokov na čele MOV maximum.

Pôvodne síce niektorí členovia MOV navrhovali úpravu Olympijskej charty tak, aby sa Bach mohol uchádzať o ďalšie funkčné obdobie, ale 71-ročný olympijský víťaz v šerme z Montrealu 1976 sa napokon rozhodol nekandidovať.

Svoj úrad odovzdá novej šéfke MOV 23. júna 2025, keď sa celosvetovo oslavuje Olympijský deň. Bacha už v stredu vymenovali za čestného prezidenta MOV, aktuality.sk